Rozsudok · Neplatnosť právnych úkonov · Dedičské právo · Rozhodnutie

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/29/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6722204322
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šabla

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6722204322.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra

Šablu a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v spore žalobcu:
A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. XXX/X, XXX XX D. – E. F., proti žalovanej: G. C., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom H. I. XXX/X, XXX XX J., o určenie sporných skutočností a určenie závetu za
neplatný, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 15C/63/2022 – 330 zo dňa 12.
novembra 2024 ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou došlou na súd prvej inštancie dňa 12. 10. 2022 domáhal určenia, že holografný
závet poručiteľky I. C., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, naposledy bytom H. XXXX/XX, XXX XX
C. (ďalej len „poručiteľka“), obsiahnutý v listine označenej „Moje rozhodnutie“ z 30. 01. 2022 je neplatný,
nakoľko nebol napísaný a podpísaný vlastnoručne poručiteľkou, nepredstavuje vôľu poručiteľky, nie je
dostatočneurčitý,zrozumiteľný,slobodný(dobrovoľný)avážny.Žiadaltiežpriznaťnáhradutrovkonania.
Dôvody neplatnosti závetu videl v tom, že holografný závet nebol napísaný a podpísaný poručiteľkinou
vlastnou rukou. Ďalej namietal, že závet nebol dostatočne určitý a že poručiteľka bola pod vplyvom

silných liekov, preto mal pochybnosti o dobrovoľnosti a vážnosti tohto právneho úkonu. V čase spísania
závetu mala poručiteľka 82 rokov, bola chorá, mala idiopaticku pľúcnu fibrózu (ďalej len „IPF“), na ktorú
užívala lieky, ktoré ovplyvňovali jej rozumové, vôľové schopnosti, motoriku.

2. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu (prvý výrok)
a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu (druhý výrok).

3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcu je
v celom rozsahu nedôvodná. Predmetnú žalobu súd prvej inštancie posúdil ako žalobu o určenie právnej
skutočnosti (§ 137 písm. d/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok – ďalej len „CSP“),
a to neplatnosti holografného závetu poručiteľky obsiahnutého v listine označenej „Moje rozhodnutie“
z 30. 01. 2022 (ďalej len „závet“). Z hľadiska procesnej prípustnosti žaloby, súd prvej inštancie dospel
kzáveruoprípustnostižalobyourčeniespornýchskutočnostíaurčeniezávetuzaneplatný,keďžežaloby
vyvolané sporom o dedičské právo, o ktorý ide aj v posudzovanej veci, sú žalobami o určenie právnej

skutočnosti, u ktorých procesná prípustnosť vyplýva priamo z ustanovenia § 194 zákona č. 161/2015
Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), preto nebolo potrebné preukazovať naliehavý
právny záujem na tomto určení. Súd prvej inštancie zároveň následne uviedol, že žalobca mal na určeníprávnej skutočnosti naliehavý právny záujem, ktorý vyplýva priamo z právneho predpisu. Pristúpil preto
k vecnému prejednaniu žaloby.

4. Súd prvej inštancie zosumarizoval, z akých dôvodov žalobca napádal platnosť závetu. Prvý dôvod
predstavovalnedodržanieformy(holografného)závetu,konkrétne,žezávetnebolnapísanýapodpísaný
vlastnoručne poručiteľkou (§ 476a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení –
ďalej len „OZ“). Z listiny predloženej notárskemu úradu, pred ktorým sa prejednáva dedičstvo po
poručiteľke, vyplýva, že závet spísala a podpísala poručiteľka dňa 30. 01. 2022. Keďže žalobca

namietal platnosť závetu pre nedodržanie formy právneho úkonu, ktoré by spôsobovalo absolútnu
neplatnosť závetu, súd prvej inštancie na návrh žalobcu vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom
z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo. Po nariadení znaleckého dokazovania a po zabezpečí
dôkazného materiálu od žalobcu, žalovanej, ako aj súdom prvej inštancie, znalec oznámil dňa 29. 06.
2024, že dovtedy predložený porovnávací materiál nie je spôsobilý na znalecké skúmanie vzhľadom
na malé množstvo, časovú irelevanciu a relatívne jednoduchý podpis s nedostatočným množstvom

identifikačných znakov. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie uznesením č. k. 15C/63/2022 –
268 z 10. 07. 2024 upustil od nariadeného znaleckého dokazovania. S poukazom na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/93/2022 z 30. 01. 2024, uverejneného v Zbierke
stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 32/2024, z ktorého vyplýva, že v konaní o určení
neplatnosti holografného závetu nedochádza k presunu dôkazného bremena na žalovanú stranu

v situácii stavu non liquet, skonštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia, že
závet poručiteľky nebol napísaný a podpísaný poručiteľkou vlastnoručne. Súd prvej inštancie preto tento
žalobcom tvrdený dôvod neplatnosti závetu vyhodnotil ako nepreukázaný.

5. Ďalším dôvodom, v ktorom žalobca videl neplatnosť závetu spísaného poručiteľkou, bola námietka

nedostatočnej určitosti závetu, pričom poukazoval na nedostatky identifikácie poručiteľky, dedičov a
nehnuteľností. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že závet je dostatočne určitý, zrozumiteľný, je z neho
zrejmé, kto ho spisoval, ktoré osoby sú dedičmi poručiteľky a tiež o aký majetok sa v závete jedná.
Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež
podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým vyjadrením (§ 35 ods.

2 OZ). Neurčitosť závetu tak možno vysloviť len vtedy, ak je pre túto neurčitosť nemožné zistiť skutočnú
vôľu poručiteľky, a to aj po následnom dôslednom výklade jej prejavu. V uvedených súvislostiach dal
súd prvej inštancie do pozornosti rozhodnutia vyšších súdnych autorít (bez ich konkretizácie – pozn.
odvolacieho súdu), v zmysle ktorých OZ nestanovuje akým spôsobom má byť v závete vyjadrené
stanovenie niekoho za dediča. Je však potrebné vedľa znenia textu listiny zisťovať aj všetky okolnosti,

za ktorých bol prejav vôle urobený, ak z nich možno vyvodiť určitosť prejavu vôle poručiteľky. Vzhľadom
na uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že zo závetu je jednoznačne možné identifikovať
poručiteľku, a to aj napriek tomu, že neuviedla pri svojom mene dátum narodenia, prípadne rodné
číslo, je zrejmé, kto závet vyhotovil. V prípade poručiteľky je navyše potrebné zobrať do úvahy aj vek
a okolnosti, za ktorých spisovala závet. Pokiaľ poručiteľka v závete píše o dohode oboch súrodencov,

je zrejmé, o koho sa jedná a kto má byť závetným dedičom. Poručiteľka mala dve deti, a to strany sporu
– žalobcu a žalovanú. Zo závetu je zrejmé, kto má byť dedičom, akým spôsobom má byť naložené
s bytom a garážou, a kto má byť dedičom chaty s pozemkom, ktoré vlastnila za života. Rovnako
ako neuvedenie dátumu narodenia a rodného čísla pri poručiteľke, neuvedenie identifikačných údajov
dedičov, t. j. mena, priezviska, dátumu narodenia, prípadne bydliska syna a dcéry, nespôsobuje samé

o sebe neplatnosť závetu, nakoľko je z obsahu právneho úkonu a z ostatných okolností zrejmé, že
dedičmi sú deti poručiteľky, syn a dcéra (súrodenci). Rovnako je z obsahu závetu zrejmé, ako sa
poručiteľka rozhodla naložiť so svojim majetkom, a to bytom s garážou a chatou s pozemkom. Je zrejmé,
o ktoré nehnuteľnosti ide, poručiteľka bola vlastníčkou uvedených nehnuteľností, čo vyplýva z údajov
uvedených v katastri nehnuteľností, a teda je zrejmé, o ktorý majetok poručiteľky sa jedná a ako má byť

s vlastníctvom poručiteľky naložené. Ani uvedenú námietku súd prvej inštancie preto nevyhodnotil ako
dôvodnú, skutočnosti, na ktoré žalobca v rámci svojich vyjadrení poukazoval, nespôsobujú neplatnosť
závetu.

6. Žalobca ďalej namietal, že závet (právny úkon) nebol urobený slobodne (dobrovoľne) a vážne.

Uviedol, že poručiteľka mala v čase spísania závetu 82 rokov, bola chorá, užívala silné lieky, ktoré
ovplyvňovali jej rozumové a vôľové schopnosti, navyše bola pod psychickým nátlakom žalovanej, ktorá
juovplyvňovalazaúčelomvykonanietakejtodispozícieaspísaniauvedenejlistiny.Ktýmtonímtvrdeným
skutočnostiam žalobca nenavrhol vykonať znalecké dokazovanie znalcom z príslušného odboru, ktorýby vedel posúdiť psychiku a psychické rozpoloženie poručiteľky v čase spísania závetu. Navrhol vypočuť
ošetrujúcich lekárov poručiteľky v súvislosti s užívaním liekov, ktoré podľa neho mali vplyv na psychiku
nebohej a mohli ovplyvniť jej úsudok. Ani jeden z ošetrujúcich lekárov nepotvrdil, že by lieky, ktoré

užívala v súvislosti s IPF boli liekmi, ktoré majú vplyv na psychiku chorého a môžu ovplyvňovať jeho
zdravý úsudok. I. D. I., ošetrujúci lekár poručiteľky a špecialista na liečbu IPF jednoznačne uviedol, že
samotná diagnóza ani lieky, ktoré poručiteľka užívala v súvislosti s diagnózou, nemali významný vplyv na
vôľové, rozumové, rozpoznávacie schopnosti poručiteľky, ako aj zmyslové schopnosti, vplyv na jemnú
motoriku, pamäť, fyzický stav a kondíciu pacientky. Medzi ťažkosti spájané s liekmi užívanými na liečbu

IPFpatrianajmätráviaceťažkosti,hnačkaanevoľnosť,vrátanechudnutia.Uviedol,žeporučiteľkamohla
15 dní pred smrťou vlastnou rukou spísať a podpísať závet. I. E., všeobecný lekár poručiteľky, uviedol,
že ním predpísané lieky nemajú žiaden vplyv na psychický stav pacientky. V rámci konania žalobca
predložil zoznam liekov, ktoré mal nájsť v domácnosti poručiteľky po jej smrti a vypísal nežiadúce účinky
uvedených liekov. Žalovaná tvrdila, že poručiteľka užívala len lieky predpísané špecialistom pri ochorení
IPF, okrem toho na odporúčanie užívala lieky na odhlienenie a liečbu hnačky, tiež voľno predajné

lieky proti bolesti a teplote. Pokiaľ išlo o zoznam liekov a liečiv, ktoré mal žalobca nájsť v domácnosti
poručiteľky po jej úmrtí, po väčšine išlo o lieky, ktoré majú nežiadajúce účinky predovšetkým na
tráviaci trakt osoby, ktorá ich užíva. K mnohým liekom sa žalovaná vyjadriť nevedela, nevedela o aké
lieky sa jedná, poprela, že by poručiteľka uvedené lieky užívala. Na základe uvedeného súd prvej
inštancie prijal záver, že žalobca nepreukázal, že by poručiteľka v čase spísania závetu bola pod

vplyvom silných liekov, ktoré by mali vplyv na jej psychiku. Súd prvej inštancie mal za preukázané,
že poručiteľka od roku 2020 nenavštevovala osobne špecializované pracovisko, bola na domácej
liečbe, odkázaná na starostlivosť a pomoc zo strany žalovanej vzhľadom na liečbu, ktorú podstupovala.
Žalovaná nepoprela, že poručiteľka bola izolovaná, pretože mala kyslíkové zariadenie, ktoré ju značným
spôsobom obmedzovalo v pohybe. Aj I. I. potvrdil, že naposledy bol v osobnom kontakte s poručiteľkou

v januári roku 2020. Listiny predložené žalovanou vyjadrovali pocity poručiteľky v súvislosti so správaním
žalobcu voči žalovanej. Vyplýva z nich, že poručiteľka vyhodnocovala správanie žalobcu voči žalovanej
ako „neprípustné a neprijateľné“, žalobca sa voči žalovanej mal dopúšťať urážlivého, arogantného
a povýšeneckého správania. Z uvedených listín tiež možno deklarovať záujem a snahu poručiteľky aj
vsúvislostispodpísanoudohodoumedziňouažalovanouohľadomstarostlivostiaopateryoporučiteľku,

určitým spôsobom „odmeniť“ a zabezpečiť žalovanú, ktorá sa počas života poručiteľky svojim spôsobom
obetovala a starala sa o ňu. Tomu by zodpovedal aj závet, v ktorom poručiteľka zvýhodnila jedno z detí,
žalovanú, a to ako odmenu za starostlivosť a tiež aj v dôsledku správania žalobcu voči nej. Ani v tejto
súvislosti žalobca nepreukázal, že by poručiteľka pod vplyvom liekov bola trpela duševným ochorením,
ktorébyspôsobovaloneplatnosťzávetu.Inédôkazynežčobolivkonanívykonanéaktorémohliuvedené

skutočnosti ozrejmiť žalobca v konaní nenavrhol vykonať. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie
dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, žalobca nepreukázal ním tvrdené skutočnosti, preto
súd prvej inštancie žalobu zamietol práve pre neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu.

7. Pri rozhodovaní o nároku strán sporu na náhradu trov konania súd prvej inštancie vychádzal z

ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 262 ods. 1, 2 CSP, t. j. zo zásady úspechu
v konaní, pričom úspešnou stranou v konaní bola žalovaná, keďže žaloba žalobcu bola zamietnutá.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca.
Napadnutý rozsudok označil za nesprávny z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a

h) CSP, t. j. z dôvodov, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd
prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie

súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

9.Porušenieprávanaspravodlivýprocesvidelžalobcavnesprávnompostupesúduprvejinštancie,ktorý
podľa jeho názoru nekonal dostatočne aktívne pri zabezpečovaní materiálu potrebného pre vykonanie
nariadeného znaleckého dokazovania. Príkladom žalobca uviedol, že súd prvej inštancie nevyzval

žalovanú na predloženie dokumentov s podpisom poručiteľky a že nevyužil všetky (iné) zdroje na
získanie porovnávacieho materiálu. Namietal, že mu súd prvej inštancie neumožnil odstrániť nedostatky
dôkazov, riadne ich nešpecifikoval, súd ani znalec neposkytli dostatočné informácie o kvantitatívnych
a kvalitatívnych nedostatkoch predloženého (porovnávacieho) materiálu. Žalobca skonštatoval, že súdprvej inštancie mu uvedeným postupom znemožnil doplnenie chýbajúcich dôkazov, čím porušil jeho
právo na spravodlivý proces.

10. Inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, žalobca špecifikoval
tak, že v zápisnici z dedičského konania po poručiteľke nie sú zaznamenané všetky relevantné
skutočnosti, ktoré mohli mať vplyv na posúdenie veci súdom prvej inštancie, resp. na rozhodnutie
súdu prvej inštancie, napr. informácie o finančných prostriedkoch poručiteľky a o tom, že žalovaná
musela na pokyn notárky vrátiť 960,- Eur na účet poručiteľky, ako aj iné skutočnosti. Jeho pôvodný

právny zástupca nekonal dostatočne aktívne, keď nenamietal neúplnosť zápisnice a nepodnikol kroky
na ochranu práv žalobcu. Notárka podľa názoru žalobcu pochybila, keď nezaznamenala do zápisnice
všetky dôležité skutočnosti a nezabezpečila ochranu majetku pozostalosti pred jeho odcudzením. Návrh
dedičskej dohody bol vypracovaný notárkou na základe telefonického podania žalovanej, čo je podľa
názoru žalobcu neobvyklé. Žalovaná nespolupracovala pri legalizácii chaty. Zdôraznil, že v dedičskom
konaní postupoval podľa pokynov právneho zástupcu a veril, že koná správne.

11. Žalobca ďalej namietal, že súd prvej inštancie nevykonal všetky navrhnuté dôkazy, napr. ohľadom
duševného stavu poručiteľky a žalovanej. Súd prvej inštancie tiež neprávom zamietol výsluch svedkov
K., D. a F., ktorých výpovede sú podľa názoru žalobcu kľúčové pre objektívne posúdenie veci, napr.
môžu potvrdiť neúctivé a manipulatívne správanie žalovanej voči poručiteľke a ďalšie skutočnosti

spochybňujúce jej dôveryhodnosť, svedok F. mohol potvrdiť existenciu ďalších dokumentov spísaných
poručiteľkou, t. j. nevyhovel návrhom na vykonanie dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich
skutočností.

12. Vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci a nesprávne zistenému skutkovému stavu žalobca namietal,

že súd prvej inštancie prijal nesprávne závery ohľadne toho, ktorú stranu sporu ťaží dôkazné bremeno.
Súd prvej inštancie nesprávne posúdil, že žalobca má povinnosť preukázať neplatnosť závetu, hoci
existovali vážne pochybnosti o správaní žalovanej, vzhľadom na ktoré mal postupovať opačne. Súd
prvej inštancie nemal dostatočné dôvody na to, aby zamietol jeho námietky a preniesol na neho dôkazné
bremeno.

13. Žalobca uviedol, že súd prvej inštancie pôvodne kládol veľký dôraz na (písmo)znalecké dokazovanie
a avizoval, že jeho výsledok bude kľúčový pre rozhodnutie sporu. Následné upustenie od dokazovania
preto mohlo skresliť pohľad súdu prvej inštancie na vec a viesť k nesprávnemu rozhodnutiu, resp.
k nesprávne zistenému skutkovému stavu veci. Žalovaná neoprávnene odniesla z bytu poručiteľky

dokumenty, ktoré mohli slúžiť ako porovnávací materiál na účely znaleckého dokazovania. Súd prvej
inštancie nemal dostatočné dôkazy o tom, že poručiteľka poverila žalovanú odnesením predmetných
dokumentov z jej bytu. Dodal, že žalovaná v minulosti falšovala podpis poručiteľky. Súd prvej inštancie
mal podľa názoru žalobcu túto skutočnosť zohľadniť a dôkladnejšie preveriť pravosť podpisu poručiteľky
na závete. Žalobca dodal, že pre rozhodnutie sporu postačovalo skúmať pravosť podpisu poručiteľky,

znalec nemusel skúmať celý rukopis poručiteľky. Potreba preukazovania (skúmania) rukopisu mohla
viesť k zamietnutiu znaleckého dokazovania. Žalobca dodal, že v čase podania odvolania robil
ďalšie kroky za účelom zabezpečenia porovnávacieho materiálu, ktorý by mohol byť využitý na účely
znaleckého dokazovania. Navrhol preto, aby odvolací súd vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a uložil mu, aby spresnil nedostatky v dôkazoch a umožnil ich odstrániť, alebo aby nariadil

znalecké dokazovanie iným znalcom.

14. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie nevenoval dostatočnú pozornosť duševnému stavu
poručiteľky v čase spísania závetu. Podľa žalobcu existujú vážne pochybnosti o duševnej spôsobilosti
poručiteľky v čase spísania závetu. Poručiteľka trpela nevyliečiteľnou chorobou IPF, bola vyššieho

veku, užívala lieky s potenciálne závažnými vedľajšími účinkami, vrátane lieku Imodium, ktorý má
psychoaktívne účinky. V čase spísania závetu poručiteľka prechádzala ťažkým obdobím, vyrovnávala
sa so smrťou manžela, pripomínala si výročie jeho smrti, bola sociálne izolovaná vplyvom stresujúceho
prostredia dôsledkom správania žalovanej. Ďalej uviedol, že listina „Moje rozhodnutie“ z 30. 01. 2022
je napísaná neúhľadným rukopisom, čo môže naznačovať zhoršenú koordináciu a motoriku. Text

listiny obsahuje gramatické chyby a nepresnosti, čo môže svedčiť zníženej koncentrácii a pozornosti
poručiteľky v čase spísania závetu. Poukázal tiež na sprievodný list k závetu z 30. 01. 2022, ktorý
obsahuje výčitky a obvinenia voči jeho osobe, čo podľa jeho názoru naznačuje zhoršené vzťahy
v rodine a stresujúce prostredie. Poručiteľka mala v sprievodnom liste uvádzať, že sa cíti byť ignorovanáa nepochopená, čo môže svedčiť o depresii a úzkosti. Sprievodný list k závetu obsahuje aj nelogické
a nepochopiteľné pasáže, čo môže naznačovať zmätenosť a dezorientáciu poručiteľky. Tieto faktory
môžu naznačovať skutočnosti, že poručiteľka nebola v čase spísania závetu v dobrej psychickej kondícii

a jej schopnosť slobodne s plným vedomím prejaviť vôľu mohla byť narušená.

15. V podanom odvolaní žalobca ďalej uviedol, že žalovaná má násilnícku povahu a problém
s alkoholom, izolovala poručiteľku od rodiny a priateľov. Žalovaná mohla poručiteľku manipulovať
a vyvíjať na ňu nátlak. Žalovaná sa správala podozrivo v deň smrti poručiteľky. Pred úmrtím poručiteľky

sa žalovaná informovala o tom, ako spísať závet u matrikárky a notára. Zároveň mala žalovaná
dlhy a vedomosť o majetku poručiteľky. To mohlo nasvedčovať jej motívu konania. Zámena „deti“ za
„súrodenci“ v závete svedčí o vplyve žalovanej na obsah závetu.

16. Negatívny vplyv na poručiteľku, na jej schopnosť slobodne a vážne s plným vedomím spísať
závet, mohol mať aj nezáujem lekárov a nedostatočná liečba, resp. opatera, ktoré mohli mať vplyv na

psychiku poručiteľky. Poručiteľka sa v čase spísania a podpísania závetu mohla nachádzať v štvrtej
fáze umierania, jej stav mohol byť narušený depresiou, úzkosťou, beznádejou. V tomto smere žalobca
poukázal na štúdiu „Imodium side effects: What you should know“ z roku 2024, ktorá sa zaoberá
psychoaktívnymi účinkami lieku Imodium, ktorý poručiteľka podľa žalobcu užívala a ktoré mohli ovplyvniť
jej duševný stav. Poukázal tiež na štúdiu „Early and Integrated Palliative Care to Achieve a Home

Death in Idiopathic Pulmonary Fibrosis“ z roku 2017, podľa ktorej je paliatívna starostlivosť a podávanie
opioidov štandardom v modernej liečbe IPF, pričom poručiteľka takúto liečbu nedostávala, čo mohlo
mať negatívny vplyv na jej psychický stav. Poručiteľka sa mohla nachádzať v emočne vypätom
období aj z toho dôvodu, že si pripomínala blížiace sa 25. výročie smrti svojej matky. Na základe
uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru

psychiatrie a psychológie, ktoré by preverilo duševný stav poručiteľky v čase spísania závetu.

17. Žalobca tiež navrhol, aby odvolací súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológie
a psychiatrie, ktoré by preverilo aj duševný stav žalovanej v čase spísania závetu a jej schopnosť konať
slobodne s plným vedomím.

18. Žalovaná nebola podľa názoru žalobcu vhodnou opatrovateľkou pre poručiteľku. Nemala potrebnú
kvalifikáciu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Neúctivé správanie žalovanej voči poručiteľke,
napr. v podobe neobjednania úpravy tela poručiteľky a otvorenie truhly počas pohrebu, rozbitie
obrazu matky, vulgárne vyjadrenia o jej smrti, naznačujú možnú pomstu žalovanej voči poručiteľke

a spochybňujú ich vzájomný vzťah. Správanie žalovanej, jej agresívne a manipulatívne vyjadrenia,
neúctivé správanie voči poručiteľke a podozrenia z manipulácie a ovplyvňovania poručiteľky naznačujú
psychickú labilitu žalovanej, čo mohlo mať podľa názoru žalobcu negatívny vplyv na jej schopnosť
objektívne vnímať situáciu a konať v súlade s dobrými mravmi.

19. V kontexte uvedeného žalobca navrhol vypočuť aj svedkov K., D. a F., ktorí majú potvrdiť
neúctivé a manipulatívne správanie žalovanej voči poručiteľke a ďalšie skutočnosti spochybňujúce jej
dôveryhodnosť, ako aj existenciu ďalších dokumentov spísaných poručiteľkou (ktoré má podľa názoru
žalobcu v dispozícii žalovaná – pozn. odvolacieho súdu).

20. V odvolaní žalobca ďalej spochybňoval (písomné) výpovede lekárov I. I. a I. E., ktoré označil
za sporné a nezodpovedajúce skutočnosti. Výpoveď I. E. označil za neúplnú a nedostatočnú,
svedok ignoroval väčšinu položených otázok a neposkytol relevantné informácie o zdravotnom stave
poručiteľky, pričom bol naposledy v kontakte s poručiteľkou v roku 2015. Ďalej uviedol, že výpoveď I.
I. mala byť podrobnejšia a relevantnejšia, jeho odpovede boli všeobecné, neúplné, vyhýbavé detailom

a nezodpovedali všetky položené otázky, hoci bol ošetrujúcim lekárom poručiteľky, napr. vo vzťahu k
otázkam týkajúcim sa umierania pacientov s IPF. Žalobca uviedol, že I. I. v telefonickom rozhovore
(so žalobcom) uviedol iné (odlišné) skutočnosti než pri výpovedi. Nedostatočné informácie ohľadom
zdravotného stavu poručiteľky mohli viesť k nesprávne zistenému skutkovému stavu ohľadom duševnej
spôsobilosti poručiteľky v čase spísania závetu. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd doplnil výsluch

I. I. ohľadne komplexných informácii o zdravotnom stave poručiteľky.

21. Vulgárne a agresívne vyjadrenia žalovanej týkajúce sa žalobcu, obvinenia z nezáujmu nie sú
založené na faktoch, žalobca žalovanej v minulosti opakovane poskytol pomoc. Správanie žalovanejsvedčí o negatívnom postoji voči jeho osobe, snahe zdiskreditovať ho a „očierniť“ pred poručiteľkou.
Obdobnesažalovanásprávaajvočijehorodine.Zdôraznil,žespolusmanželkousastaralioporučiteľku,
pravidelne ju navštevovali a chceli jej zabezpečiť profesionálnu opatrovateľku. Dodal, že existujú

pochybnosti o okolnostiach smrti poručiteľky, ako aj nezrovnalosti z obhliadky po jej smrti, napríklad
v stanovení času úmrtia, zmenou diagnózy CHOCHP namiesto IPF.

22. Nakoniec tiež žalobca poukazoval na údajne nezodpovedané otázky ohľadne zrozumiteľnosti
závetu. V odvolaní uviedol, že závet je napísaný neúhľadným rukopisom, obsahuje gramatické chyby

a nepresnosti, chýbajú v ňom dôležité informácie, ako napr. mená svedkov alebo dátum narodenia
poručiteľky.

23. Na záver odvolania žalobca poukázal na viaceré články a štúdie zaoberajúce sa diagnózou IPF,
nežiadúcimi účinkami liekov, štádiami umierania a starostlivosťou o umierajúcich.

24. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

25. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

26. Krajský súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34 ods. 1 CSP, preskúmal
vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, len v rozsahu odvolania
podľa § 379 CSP, z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 CSP a mimo nich v rozsahu
vád týkajúcich sa procesných podmienok v zmysle § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že napadnutý
rozsudok je vo výrokovej časti vecne správny, preto je ho potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

27. Odvolací súd vzhľadom na obsah spisového materiálu, ako aj dôvody odvolania konštatuje, že
súd prvej inštancie vo veci na základe vykonaného dokazovania zistil skutkový stav veci správne, so
skutkovými závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje. V zmysle ustanovenia § 383 CSP
je odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, odvolací súd preto pri

rozhodovaní vychádzal zo súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu; procesné predpoklady
doplňovať alebo zopakovať dokazovanie zo strany odvolacieho súdu naplnené neboli.

28. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný
ako rozsahom odvolania (§ 379 CSP), tak aj dôvodmi podaného odvolania (§ 380 ods. 1 CSP). Odvolateľ

v podanom odvolaní fakticky svojim dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu, preto odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu
viazanosti odvolania a jeho dôvodmi. Ne/dostatok procesných podmienok skúma odvolací sud ex offo
(z úradnej povinnosti; § 380 ods. 2 CSP).

29. Preto sa odvolací súd v prvom rade zaoberal otázkou procesnej prípustnosti žaloby ako jednej
z procesných podmienok konania, hoci žiadna zo strán sporu vadu procesných podmienok konania
v odvolacom konaní nenamietala.

30. Súd prvej inštancie mal za to, že žaloba o určenie sporných skutočností, ako aj o určenie závetu za

neplatný, je žalobou o určenie právnych skutočností. Takáto žaloba je procesne prípustná s poukazom
na ustanovenie § 137 písm. d) CSP v spojení s ustanovením § 194 CMP. Odvolací súd s predmetným
právnym záverom súdu prvej inštancie súhlasí len čiastočne. Aj keď možno viesť polemiku o tom, či
žaloba o určenie sporných skutočností, ktorých vyriešenie je podkladom pre posúdenie platnosti závetu
je žalobu o určenie právnych, alebo skutkových skutočností, jej procesná prípustnosť vyplýva minimálne

z ust. § 194 CMP. Výpočet žalôb uvedených v § 137 CSP je totiž len exemplifikatívny. Zo žiadneho
právneho predpisu však nevyplýva možnosť podania žaloby o určenie neplatnosti závetu, preto sa
nejedná o žalobu podľa § 137 písm. d) CSP. Platnosť závetu si vyhodnocuje ako otázku predbežnú
dedičský súd, resp. ním poverený notár ako súdny komisár. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na
odbornú literatúru: „Identifikáciu spornej skutočnosti je potrebné vykonať tak, aby predmetom konania

o žalobe bola (pokiaľ je to možné) výlučne otázka skutková a nie otázka, ktorá zahŕňa aj právne
posúdenie veci. Právne posúdenie sa má vykonať v konaní o dedičstve (v mimosporovom konaní).
Príklad: Zákonný dedič tvrdí, že závet poručiteľa je neplatný preto, že podpis na listine nie je poručiteľov
(tvrdí, že podpis je sfalšovaný). „Platný závet“ alebo „neplatný závet“ sú zložené právne skutočnosti.skladajú sa totiž z určitých skutkových elementov (hypotéza právnej normy) a ich právneho posúdenia
(dispozícia právnej normy). Petitom žaloby podľa § 194 preto nebude určenie platnosti alebo neplatnosti
závetu. Skutková otázka, ktorá sa má určiť žalobou podľa § 194 sa bude týkať výlučne pravosti podpisu

na listine. Formulácia petitu môže znieť napríklad tak, že žalobca navrhuje, aby súd určil, že podpis
na špecifikovanej listine označenej ako závet nepatrí poručiteľovi. Na základe výsledkov konania o
žalobe bude úlohou dedičského súdu (notára ako súdneho komisára) vec právne posúdiť a vyhodnotiť,
že závet je platný (ak podpis patrí poručiteľovi) alebo neplatný (ak je podpis sfalšovaný)...Postupom
podľa § 194 sa riešia najmä sporné skutkové otázky, ktoré majú vplyv na existenciu či platnosť závetu

alebo vydedenia.“ (Smyčková, R., Števček, M., Tomašovič, M., Kotrecová, A. a kol. Civilný mimosporový
poriadok. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2017, strana 673 a 674).

31. Len pre úplnosť odvolací súd podotýka, že súd prvej inštancie prijal správny záver, že procesná
prípustnosť žaloby o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP vyplýva z osobitného
predpisu, preto nebolo potrebné preukazovať naliehavý právny záujem. Žaloba o určenie právnej

skutočnostijetotižžaloboupodľa§137písm.d)CSP,niežaloboupodľa§137písm.c)CSP,podmienkou
jej procesnej prípustnosti teda nie je existencia, resp. preukazovanie naliehavého právneho záujmu.
Preto je v rozpore s týmto záverom súdu prvej inštancie jeho následné konštatovanie, že žalobca mal
na určení právnej skutočnosti naliehavý právny záujem, ktorý vyplýva priamo z právneho predpisu.
Z osobitného právneho predpisu má pri žalobe podľa § 137 písm. d) CSP vyplývať možnosť podania

žaloby o určenie právnej skutočnosti, nie existencia naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe.
Ten je pre procesnú prípustnosť žaloby podľa § 137 písm. d) CSP irelevantný, relevantný je len pre
žalobu podľa § 137 písm. c) CSP.

32. V predmetom prípade sa žalobca domáhal určenia, že závet nebol napísaný a podpísaný vlastnou

rukou poručiteľky, nepredstavuje vôľu poručiteľky, nie je dostatočne určitý, zrozumiteľný, dobrovoľný,
slobodný a vážny. Ide o otázky skutkové, na základe ktorých je následne možné urobiť právne závery
ohľadne platnosti alebo neplatnosti závetu, ako právneho úkonu, prípadne kvalifikovať, či niekto je
alebo nie je (závetným) dedičom. Tomu koreluje aj znenie ustanovenia § 194 ods. 1 CMP v tom, že
účastníka dedičského konania, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobne, dedičský

súd odkáže „aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou“. Spor o dedičské právo, ktorý vznikol
v priebehu konania o dedičstvo je teda podmienený žalobou o určenie skutočnosti, ktorej procesná
prípustná vyplýva z ustanovenia § 194 CMP. Ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od posúdenia
sporných (skutkových) skutočností (napr. vyššie uvedených), odkáže dedičský súd (notár) po márnom
pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské práva sa javí ako menej pravdepodobné, v danom

prípade žalobcu, na podanie žaloby o určenie spornej skutočnosti. Žalobný návrh je v týchto prípadoch
vymedzený uznesením dedičského súdu. Uznesenie dedičského súdu podľa § 194 CMP by malo
(v zásade) vymedziť predmet budúceho sporu tak, aby obsahom petitu bola otázka skutková a nie
otázka, ktorá zahŕňa aj právne posúdenie veci. Skutková otázka, ktorá sa má určiť podľa § 194 CMP,
sa má týkať výlučne skutkových okolností, pre ktoré účastník dedičského konania tvrdí neplatnosť

závetu. Petitom žaloby podľa § 194 CMP nemá byť určenie platnosti alebo neplatnosti závetu, pretože
na základe rozhodnutia súdu o určení spornej skutočnosti je úlohou dedičského súdu (notára), aby
vec právne posúdil a vyhodnotil, či je závet platný alebo neplatný. Inak povedané, spor o určenie
spornej skutočnosti v zmysle § 194 CMP v samotnej podstate len vytvára skutkový základ pre právne
posúdenie veci dedičským súdom. To potvrdzuje aj znenie ustanovenia § 193 CMP a contrario, v zmysle

ktorého: „Ak rozhodnutie sporu o dedičskom práve závisí iba na právnom posúdení skutočnosti, ktoré
medzi účastníkmi nie sú sporné, (dedičský – pozn. odvolacieho súdu) súd uznesením rozhodne,
s ktorým účastníkom bude ďalej konať a ktorému účastníkovi účasť v konaní o dedičstvo ukončuje.“.
V takom prípade dedičský súd neodkazuje účastníkov dedičského konania na podanie žaloby, nakoľko
skutočnosti, ktoré právne posudzuje, nie sú medzi účastníkmi dedičského konania sporné. Odvolací súd

podpornepoukazujenapr.narozhodnutiaNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.4Cdo/112/2023
z 27. 03. 2024 a sp. zn. 5Cdo/116/2023 z 31. 07. 2024.

33. Procesná neprípustnosť žaloby v časti o určenie neplatnosti závetu je sama o sebe dôvodom
pre jej zamietnutie v tejto časti. Vzhľadom na vyššie uvedené však nedostatok žaloby spočívajúci

v požadovanom určení neplatnosti závetu neviedol k záveru o potrebe zamietnutia žaloby pre jej celkovú
procesnú neprípustnosť, keďže žaloba je procesne prípustná v časti určenia sporných skutočností,
z ktorých žalobca odvodzoval neplatnosť závetu.34. Žalobca pochybil, keď neprevzal žalobný návrh vymedzený v uznesení dedičského súdu, ktorým
ho ten odkázal na podanie žaloby o určenie právnych skutočností. Uznesením notára ako súdneho
komisára – uznesením Okresného súdu Zvolen č. k. 8D/29/2022-62 zo dňa 12.09.2022 bol žalobca

odkázanýnapodaniežalobyourčenieviacerýchspornýchskutočností:a)závetnespísalaanepodpísala
poručiteľka, b) nepredstavuje jej vôľu; c) závet nie je určitý a zrozumiteľný; d) poručiteľka neurobila
právny úkon (závet) slobodne a vážne, e) poručiteľka v čase spísania závetu trpela duševnou poruchou,
ktorá by ju robila neschopnou na urobenie právneho úkonu (závetu). Žalobca oproti tomu podal žalobu,
ktorej jednu z týchto sporných skutočností vynechal – poručiteľka spísala závet v čase jej duševnej

poruchy. Neslobodu, nedobrovoľnosť, či nedostatok vážnosti vôle ako dôvody neplatnosti právneho
úkonu podľa § 37 ods. 1 OZ nemožno zamieňať s dôvodom neplatnosti právneho úkonu podľa § 38 ods.
2 OZ. Osoba činiaca právny úkon nemysliac ho v skutočnosti vážne, alebo osoba, ktorá je k právnemu
úkonu donútená, je osobou spôsobilou na právne úkony, vie, že právny úkon nemyslí vážne, resp.
ho činí nedobrovoľne, pod nátlakom, preto netrpí ani len prechodnou duševnou poruchou, ktorá by ju
robila na tento právny úkon nespôsobilou. Súd napriek nesprávnej formulácii petitu však môže v konaní

pokračovať,akjezobsahužalobyzrejmé,čohosatýkaačosaňousleduje.Súdjetotižviazanýobsahom
žalobného petitu, nie jeho formuláciou (pozri Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S.,
Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, strana
505). Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca sa domáha aj určenia spornej skutočnosti, že lieky, ktoré
poručiteľka užívala, mali vplyv na je rozumové a vôľové schopnosti, na jej psychiku, teda že mohla

v čase spísania závetu trpieť duševnou poruchou, ktorá ju robila na spísanie závetu nespôsobilou.
V danom prípade bolo zo žaloby v kontexte uznesenia dedičského súdu, ktorým ten odkázal žalobcu
na sporové konanie, dostatočne zrejmé, že žalobca sa domáhal určenia neplatnosti závetu poručiteľky
práve z dôvodov vyššie uvedených, ktoré predstavujú v tomto konaní posudzované sporné skutočnosti.

35. Súd prvej inštancie posúdil sporné skutočnosti tvrdené žalobcom a napadnutým rozsudkom žalobu
zamietol z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne svojich tvrdení, nepreukázal ním
tvrdené (sporné) skutočnosti obsiahnuté v petite žaloby. Tým súd prvej inštancie naplnil podstatu
dedičského sporu o určenie sporných skutočností (§ 194 CMP), keďže vytvoril skutkový základ potrebný
pre nadväzujúce právne posúdenie veci dedičským súdom v dedičskom konaní. S týmto posúdením

žalobca nesúhlasí.

36. Odvolací súd na úvod k problematike prípustnosti návrhov žalobcu na doplnenie dokazovania
konštatuje, že žalobca až v podanom odvolaním produkoval nové skutkové tvrdenia uvedené v bode
16 až 20 odôvodnenia tohto rozsudku. Súčasne až v odvolaní žalobca produkoval aj nové návrhy na

vykonanie dokazovania. Skutkové tvrdenia a dôkazné návrhy žalobcu sú prostriedkami procesného
útoku. V sporovom konaní je nutné, aby strany sporu prostriedky procesného útoku a obrany uplatnili
riadne a včas, pretože tieto prostriedky podliehajú sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania (§ 153 a
§ 154 CSP). Právo odvolateľa použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo procesnej
obrany, ktoré neuplatnil v konaní pred súdom prvej inštancie, je značne obmedzené, je viazané na

splnenie zákonných podmienok uvedených v § 366 CSP. Strany sporu pritom mali v konaní pred
súdom prvej inštancie možnosť opakovane uplatniť prostriedky procesnej obrany, resp. procesného
útoku a súdom prvej inštancie boli opakovane upozornené na následky koncentrácie konania. Vzhľadom
na požiadavku procesnej diligencie je s právom iniciovať konanie a vymedziť jeho predmet (žalobou)
spojená aj príslušná procesná zodpovednosť. Odvolacia argumentácia obsiahnutá v bodoch 16 až 20

odôvodnenia tohto rozsudku a dôkazné návrhy žalobcu uplatnené až v odvolacom konaní predstavujú
neprípustné novoty, na ktoré odvolací súd zo zákona nesmie prihliadať (§ 149 CSP v spojení s § 154
CSP a § 366 CSP). V tomto význame odvolací súd konštatuje, že vyššie uvedená forma procesného
útoku žalobcu nebola uplatnená riadne a včas a zároveň žalobca neuviedol ani žiadne skutočnosti
odôvodňujúceprípustnosťuplatneniaprostriedkov procesnéhoútokuažvodvolacomkonaní(uvedenév

§ 366 CSP), preto na predmetnú odvolaciu argumentáciu žalobcu odvolací súd pri odvolacom prieskume
neprihliadal. Z rovnakého dôvodu nie je prípustný návrh žalobcu na vykonanie dokazovania znalcom
z odboru psychológie/psychiatrie ohľadne duševného stavu poručiteľky či žalovanej v čase spísania
závetu.Anivovzťahukuvedenýmprostriedkomprocesnéhoútokužalobcaneudaldôvody,prektorétieto
nemohol bez svojej viny uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ďalej odvolací súd neprihliadol

na dôkazný návrh žalobcu doplnením výpovede svedka I. I. o poskytnutie komplexných informácii
o zdravotnom stave poručiteľky, pretože žalobca mal taktiež možnosť uplatniť uvedený prostriedok
procesného útoku v priebehu prvoinštančného konania. Žalobca síce namietal nesprávnosť výpovede
I. I., avšak v priebehu prvoinštančného konania nenavrhol doplniť jeho výpoveď a zároveň v odvolaníneuviedol dôvod, ktorý mu bez jeho viny bránil uplatniť tento prostriedok procesného útoku v konaní pred
súdom prvej inštancie. Do úvahy nezobral odvolací súd ani návrh žalobcu na vykonanie dokazovania
výsluchom svedkov K. a F.. Žalobca vôbec nenavrhol v konaní pred súdom prvej inštancie vykonať

dokazovanie výsluchom svedka K.. Žalobca nevyužil uvedený prostriedok procesného útoku v konaní
pred súdom prvej inštancie a jeho oneskorené uplatnenie v podanom odvolaní neodôvodnil. V konaní
pred súdom prvej inštancie navrhol síce výsluch svedka F., avšak ohľadne odlišných skutkových tvrdení,
než ohľadne ktorých ich navrhol vypočuť v odvolacom konaní, a to bez uvedenia konkrétneho dôvodu,
pre ktorý menovaní svedkovia nemohli byť vypočutí ohľadne v podanom odvolaní tvrdených skutočností

už v prvoinštančnom konaní.

37. K odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie porušil jeho právo na spravodlivý proces (§
365 ods. 1 písm. b) CSP), keď nevyvinul dostatočnú aktivitu potrebnú na zabezpečenie porovnávacieho
materiálu potrebného pre vykonanie znaleckého dokazovania a zároveň mu znemožnil predložiť
dodatočný porovnávací materiál, keď nešpecifikoval pred upustením od nariadeného znaleckého

dokazovania kvalitatívne a kvantitatívne nedostatky porovnávacieho materiálu, odvolací súd uvádza
nasledovné:

38. Súd prvej inštancie v I. výroku uznesenia č. k. 15C/63/2022 – 195 z 14. 08. 2023 nariadil
znalecké dokazovanie znalcom z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo a ustanovil znalca

(I. I. E.). Zároveň IV. výrokom uvedeného uznesenia uložil stranám sporu povinnosť znalcovi
poskytnúť všetku potrebnú súčinnosť pri vypracovaní znaleckého posudku (§ 210 CSP). Znalecké
dokazovanie znalcom z odboru písmoznalectvo bolo v danom spore nariadené na návrh žalobcu,
špecificky za účelom preukázania jeho tvrdenia, že závet nebol napísaný a podpísaný vlastnoručne
poručiteľkou. Práve žalobca, v tom čase zastúpený právnym zástupcom – advokátom, mal povinnosť

zabezpečiť materiál potrebný pre riadny výkon ním navrhnutého a súdom nariadeného znaleckého
dokazovania. Pokiaľ žalobca v odvolaní tvrdí, že súd prvej inštancie nekonal dostatočne aktívne pri
zabezpečovaní porovnávacieho materiálu potrebného pre žalobcom navrhnuté a súdom nariadené
znalecké dokazovanie, tak odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie nemá právo ani povinnosť
nahrádzať procesnú aktivitu pripadajúcu na stranu sporu a z vlastnej iniciatívy v sporovom

konaní zabezpečovať dôkazný materiál (porovnávací materiál) potrebný pre vykonanie znaleckého
dokazovania.

39. V nadväznosti na uvedené odvolací súd uvádza, že žalobcovi kvalitatívne a kvantitatívne požiadavky
na porovnávací materiál museli byť známe. Znalec vo výzve z 30. 10. 2023 (č. l. 212 spisu), ktorá

bola doručená právnemu zástupcovi žalobcu uviedol, že: „S poukazom na Uznesenie Okresného súdu
Zvolen ods. IV Vás žiadam o predloženie 15-20 ukážok originálov, so sporným podpisom druhovo
zhodných podpisov nebohej I. C., na akýchkoľvek úradných listinách (výberové a vkladové lístky
z banky, daňové priznania, podklady zo sociálnej poisťovne, úradu práce, dovolenkové lístky...), ktorých
dôveryhodnosť nie je spochybniteľná, a ktoré vznikli v období vzniku spornej písomnosti.“. Žalobca

v podaní (č. l. 223 spisu), ktoré adresoval znalcovi a doposlal súdu prvej inštancie, v odpovedi na výzvu
znalca na predloženie porovnávacieho materiálu, uviedol, že nedisponuje porovnávacím materiálom
potrebným pre vykonanie znaleckého dokazovania. Preto v zmysle § 189 CSP navrhol, aby súd
prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť predložiť porovnávací materiál, ktorým tá mala disponovať
a zároveň žiadal, aby súd prvej inštancie uložil ošetrujúcim lekárom poručiteľky predložiť lekárske

správy predstavujúce porovnávací materiál a tiež aby od Okresného súdu Zvolen vyžiadal notársku
zápisnicu, resp. iné listiny, z dedičského konania po zosnulom manželovi poručiteľky, vedeného na
okresnom súde pod sp. zn. 11D/17/2017, ktoré mali predstavovať porovnávací materiál. Súd prvej
inštancie vyžiadaný porovnávací materiál zabezpečil. Zároveň vyzval žalovanú, aby oznámila, či
disponuje porovnávacím materiálom potrebným pre výkon nariadeného znaleckého dokazovania (č.

l. 259 spisu). Žalovaná v odpovedi na výzvu súdu prvej inštancie čestne vyhlásila, že nedisponuje
ďalším porovnávacím materiálom, okrem toho, ktorý do konania už predložila (č. l. 264 spisu). Následne
súd prvej inštancie predložený a zabezpečený materiál predložil konajúcemu znalcovi, ktorý súdu
prvej inštancie oznámil (č. l. 267 spisu) nasledovné: „(...) doteraz predložený porovnávací materiál nie
je spôsobilý na znalecké dokazovanie vzhľadom na malé množstvo, časovú irelevanciu a relatívne

jednoduchý podpis s nedostatočným množstvom identifikačných znakov.“. Odbornú otázku týkajúcu sa
odborného procesu vypracovania, resp. vyhotovenia znaleckého posudku súd ako ani strany sporu
nie sú spôsobilé hodnotiť. O tom svedčí aj rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/120/2021 z 28. 02.
2023 (per analogiam), z ktorého vyplýva, že: „Pri hodnotení znaleckého posudku je vo všeobecnostiprijímaný záver, že hodnoteniu nepodliehajú znalecké závery v zmysle ich odbornej správnosti.“. Ak
teda znalec prijal odborný záver, že v tom čase predložený porovnávací materiál nebol postačujúci
pre vykonanie znaleckého dokazovania, tak súd nie je spôsobilý predmetný záver znalca vyhodnotiť

ako ne/správny či ne/dôvodný. Súd prvej inštancie preto uznesením č. k. 15C/63/2022 – 268 z 10. 07.
2024 upustil od nariadeného znaleckého dokazovania, pričom v bodoch III. a VI. odôvodnenia tohto
uzneseniašpecifikovaldôvody,prektoréodznaleckéhodokazovaniaupustil,t.j.nedostatočnémnožstvo
relevantného porovnávacieho materiálu. Odvolací súd preto nesúhlasí s argumentáciou žalobcu, že
súd prvej inštancie, resp. znalec, nedostatočne špecifikovali kvalitatívne a kvantitatívne nedostatky do

konania predloženého porovnávacieho materiálu. Od nariadenia znaleckého dokazovania do upustenia
od neho uplynul takmer rok, od výzvy znalca na predloženie porovnávacieho materiálu viac ako osem
mesiacov, žalobca mal teda dostatok času na jeho zabezpečenie, resp. predloženie. Preto nie je
namieste aj z dôvodov uvedených vyššie až v odvolacom konaní navrhovať vypočutie svedka F. ohľadne
toho, kde sa má nachádzať ďalší porovnávací materiál, ohľadne toho, či ním žalovaná disponuje, ani
požiadavka žalobcu zrušiť napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie a vrátiť mu vec na doplnenie

dokazovania z dôvodu, že žalobca podniká (bližšie nešpecifikované) kroky na zabezpečenie ďalšieho
porovnávacieho materiálu. Žalobca mal na to vytvorený dostatočný časový priestor v konaní pred
súdom prvej inštancie. S poukazom na uvedené odvolací súd nevyhovel návrhu žalobcu na nariadenie
znaleckého dokazovania iným znalcom z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo ohľadne toho,
či listina „Moje rozhodnutie“ z 30. 01. 2022 ne/bola napísaná alebo podpísaná poručiteľkou.

40. Odvolací súd preto považuje procesný postup súdu prvej inštancie za zákonný, „nevybočujúci“
z rámca práva strany sporu na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie na návrh žalobcu vyžiadal
lekárske správy od ošetrujúcich lekárov poručiteľky (§ 189 CSP). Vyžiadal i listiny z dedičského
konania po zosnulom manželovi poručiteľky, vedeného na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn.

11D/17/2017. Súd prvej inštancie opakovane (s negatívnym výsledkom), či už písomne alebo
ústne na pojednávaní, vyzval žalovanú, aby oznámila/predložila akékoľvek listiny predstavujúce
porovnávací materiál. Zabezpečený materiál následne predložil znalcovi. Súd prvej inštancie tak podľa
názoru odvolacieho súdu jednoznačne vyvinul zákonom prezumovanú „aktivitu“ pri zabezpečovaní
porovnávacieho materiálu potrebného pre vykonanie nariadeného znaleckého dokazovania, a to na

návrhžalobcu,pričomnemalzákonnýdôvodzabezpečiťzvlastnejiniciatívyďalšídôkazný(porovnávací)
materiál na účely znaleckého dokazovania. Odvolací súd zdôrazňuje, že v civilnom sporovom konaní
môžesúdzásadnevykonaťibatiedôkazy,ktorénavrhlistranysporu.Procesdokazovaniajevybudovaný
výlučne na princípe prejednacom (čl. 8 CSP), dôsledne rešpektujúc princíp kontradiktórnosti konania
(čl. 9 CSP). Zabezpečovanie porovnávacieho materiálu na prospech žalobcu súdom prvej inštancie

z vlastnej iniciatívy by podľa názoru odvolacieho súdu viedlo k zvýhodneniu žalobcu oproti žalovanej,
resp. k porušeniu princípu rovnosti sporových strán upraveného v čl. 6 CSP.

41. K námietke žalobcu, že súd prvej inštancie nedostatočne vyzval žalovanú na predloženie
dokumentov s podpisom matky (poručiteľky) a že v dôsledku toho, že ona nimi disponuje, na nej a nie

na ňom spočíva dôkazné bremeno, odvolací súd opätovne uvádza, že žalovaná v odpovedi na výzvu
súdu prvej inštancie čestne vyhlásila, že nedisponuje ďalším porovnávacím materiálom, okrem toho,
ktorý do konania už predložila. Ak nie je preukázané, že ďalším porovnávacím materiálom skutočne
disponuje, nie je namieste postup podľa § 189 CSP, t.j. uloženie povinnosti, aby vec potrebnú na
zistenie skutkového stavu predložila. Preukázať to však z dôvodov uvedených vyššie bolo potrebné

v konaní pred súdom prvej inštancie. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje napr. na nález Ústavného
súdu SR č. k. I. ÚS 158/2023 – 32 zo dňa 07.12.2023, kde sa v bodoch 13. a 17. a 18. jeho
odôvodnenia uvádza: „Sťažovateľka namieta, že ako žalobkyňa (spotrebiteľka) predložila okresnému
súdu v podanej žalobe dôkazný návrh spočívajúci v tom, aby okresný súd uložil žalovanej povinnosť
predložiť súdu úverovú zmluvu, keďže ňou v čase podania žaloby nedisponovala (strata pri sťahovaní,

pozn.).Jetohonázoru,žepokiaľžalovanáaninatretíkrátokresnémusúdudotknutúzmluvunepredložila,
okresný súd mal aplikovať § 102 ods. 1 CSP a vyzvať žalovanú na predloženie dôkazu pod hrozbou
uloženiaporiadkovejpokuty,čonespravil.Namiestotohožalobuzamietolsodôvodnením,žezatakýchto
okolností je bremeno tvrdenia na strane sťažovateľky a pokiaľ takýto listinný dôkaz ku dňu vyhlásenia
rozsudku nepredložila, neuniesla dôkazné bremeno týkajúce sa tvrdenia, že žalovaná získala na jej

úkor bezdôvodné obohatenie, keďže jej poskytla úver, ktorý je potrebné považovať za úver bezúročný
a bez poplatkov....Najvyšší súd... mal za preukázané, že vo veci neexistuje ani žiadny iný „rozumný
dôvod“ opodstatňujúci prenos dôkazného bremena na žalovanú, resp. na súd (námietky nesprávneho
procesného postupu). Sumarizoval, že vo veci bol aplikovaný § 189 CSP, avšak bezvýsledne, vnadväznosti na čo nebolo možné vykonať tento dôkaz. Podľa jeho názoru nebolo možné vyčítať súdom
nižšej inštancie nesprávny procesný postup z dôvodu nesplnenia povinnosti žalovanej predložiť do
konania úverovú zmluvu (vzhľadom na popísané skutočnosti). Reagoval aj na námietku sťažovateľky

o neuložení poriadkovej pokuty žalovanej podľa § 102 ods. 1 CSP v súvislosti s nesplnením edičnej
povinnosti. Dôvodil, že jej uloženie nepopiera práva ani povinnosti žiadnej zo strán konania a nemá ani
žiadny vzťah k výsledku konania (bod 23 napadnutého uznesenia, pozn.). Pre doplnenie ústavný súd
uvádza,žesúdysavovecisťažovateľkyzároveňexplicitnevyjadriliajkaplikácii§132ods.3a§189CSP
(najmä bod 17 a 20 rozsudku krajského súdu, pozn.)...Sťažovateľka v podstate vyjadrila nespokojnosť

s celkovým záverom všeobecných súdov, ktorý označuje ako arbitrárny, nespravodlivý a nesprávny.“
Ústavný súd SR v bodoch 18., 19., 21.1. a 22. odôvodnenia odobril postup najvyššieho súdu, ako aj
nižších súdov, ktoré nepreniesli dôkazné bremeno na protitranu, keď uviedol: „Z kontextu už uvedených
skutočností však nemožno vysloviť, že by boli závery najvyššieho súdu arbitrárne. Na dokazovanie v
sporoch s ochranou slabšej strany pamätajú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ktoré umožňujú
súdu vykonávať aj také dôkazy, ktoré slabšia strana nenavrhla. Činnosť súdu v tejto oblasti by však

nemala byť „pátraním“ po dôkazoch, ale ide o oprávnenie súdu vstúpiť iniciatívne do konania vtedy,
ak táto potreba z konania logicky vyplynie, a súd svojou aktivitou zabezpečí spravodlivé rozhodnutie
vo veci. Dôležité je uviesť, že pri vykonávaní nenavrhnutých (ale aj navrhnutých a nepredložených,
pozn.) dôkazov je potrebné pamätať na rovnosť strán a slabšiu stranu chrániť v medziach tejto zásady.
Miera narušenia rovnosti zbraní na účel ochrany slabšej strany nemôže byť neprimeraná, v opačnom

prípade nemožno konanie ako celok považovať za spravodlivé (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J.,
Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. 2. vydanie
Praha : C. H. Beck, 2022. s. 760, marg. č. 10).... najvyšší súd poskytol presvedčivú argumentáciu
vo vzťahu k všeobecne uznávanému princípu „vigilantibus iura scriptae sunt“, ktorý v spotrebiteľských
sporoch ustupuje dôležitejšiemu princípu, a to ochrane práv spotrebiteľa, v súvislosti s čím uzatvoril,

že k takému prípadu v okolnostiach prerokúvanej veci nedošlo (pozri bod 17 tohto uznesenia, pozn.).
Nenašiel totiž v okolnostiach veci zákonný či iný „rozumný dôvod“ opodstatňujúci prenos dôkazného
bremena na žalovanú, resp. na súd. Ústavný súd v predmetnom posúdení neidentifikoval popretie
účelu či zmyslu dotknutých aplikovaných ustanovení či zjavný omyl, resp. exces konajúceho súdu.
Pre komplexnosť ústavný súd poukazuje aj na bod 43 rozsudku okresného súdu, v ktorom okresný

súd vyjadril právny záver (potvrdený v bode 21 uznesenia krajského súdu, pozn.), že v okolnostiach
sťažovateľkinej veci bolo jeho povinnosťou preukázať aj to, o akú sumu sa majetková sféra žalovanej na
úkor žalobkyne zväčšila, teda skutočný rozsah toho, o koľko sa majetkový prospech žalovanej na úkor
žalobkyne zvýšil, a teda či sa zvýšil o žalovanú sumu. Vo vzťahu k námietke o neuložení poriadkovej
pokuty ústavný súd uvádza, že aj keď by pripustil vo veci postup, ktorý za správny označila sťažovateľka,

nič to nemení na fakte, že zákon v § 102 ods. 1 CSP stanovuje možnosť, ale nie povinnosť súdu uložiť
osobe, ktorá svoju procesnú povinnosť nesplnila (či neuposlúchla príkaz súdu), uloženie poriadkovej
pokuty, t. j. poskytuje všeobecnému súdu priestor na uváženie jeho aplikácie. Ako vyplýva z ústavnej
sťažnosti a jej príloh, okresný súd sa rozhodol v okolnostiach veci toto zákonné ustanovenie neaplikovať,
pričom jeho postup odobril aj krajský súd a následne aj dovolací súd. Ústavný súd bez toho, aby

prezentoval vlastné závery (aj keď uvádza, že na základe § 102 ods. 1 CSP môže byť sankcionované
aj nesplnenie edičnej povinnosti podľa § 189 CSP, pozn.), konštatuje, že napadnuté uznesenie je v
tejto jeho časti zrozumiteľne vysvetlené a jeho posúdenie je v okolnostiach veci možným a ústavne
akceptovateľným posúdením.“

42. S poukazom na uvedené má odvolací súd za to, že odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b)
CSP nebol uplatnený dôvodne.

43. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP odvolací súd uvádza nasledovné:

44. Žalobcom namietané skutočnosti týkajúce sa priebehu dedičského konania, sa vzťahujú výlučne na
dané civilné mimosporové konanie, nie odvolacím súdom preskúmavané civilné sporové konanie pred
súdom prvej inštancie vedenom na podklade žaloby o určenie neplatnosti závetu a určenie sporných
skutočností. Odvolaním je napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie o tejto žalobe, čím je vymedzený
predmet odvolacieho konania. Predmetom odvolacieho prieskumu teda nie je dedičské konanie a teda

ani jeho prípadné vady. Preto sa odvolací súd s odvolacími námietkami, resp. argumentami žalobcu
týkajúcimi sa ním vytýkaných údajných nedostatkov dedičského konania nezaoberal, ani zaoberať
nemohol. Preto ani odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP nebol uplatnený dôvodne.45. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP – súd prvej inštancie nevykonal všetky
navrhnuté dôkazy potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, ktorý žalobca skutkovo vymedzil
tak, že súd prvej inštancie nenariadil znalecké dokazovanie ohľadom duševného stavu poručiteľky,

žalovanej a že nevykonal výsluchy svedkov K., F. a D. ohľadne rodinných pomerov, vzájomných
vzťahov poručiteľky, žalobcu a žalovanej, správania žalovanej po úmrtí poručiteľky, odvolací súd uvádza
nasledovné:

46. Súd nie je povinný vykonať všetky dôkazy navrhnuté stranou sporu, v zmysle § 185 ods. 1 rozhodne,

ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré
z hľadiska hmotného práva nie sú významné a dôkazy nadbytočné, t. j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré
už boli preukázané iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení strán sporu. Neúplné zistenie
skutkového stavu je odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových istení
bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne
významnú skutočnosť. Z povahy veci vyplýva, že strana sporu, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací

dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý, hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a uvedie právny významné
skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za
právne významné. Musí ísť o také skutočnosti a dôkazy, ktoré strana sporu uplatnila už v konaní pred
súdom prvej inštancie.

47. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/100/2018 z 16.
05. 2018, z ktorého vyplýva, že vyhodnotenie potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj
prípustnosti jeho vykonania, je úlohou a doménou súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky súd v tomto
rozhodnutí poukázal na to, že procesnému právu účastníka navrhovať dôkazy zodpovedá povinnosť
súdu nielen o vznesených návrhoch (a dôkazoch) rozhodnúť, ale tiež, pokiaľ im nevyhovie, vo svojom

rozhodnutí odôvodniť, prečo a z akých dôvodov tak neurobil. Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany
sporu možno odôvodniť len tromi dôvodmi. Prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku
ktorej overeniu alebo vyvráteniu je navrhnutý dôkaz bez relevantnej súvislosti s predmetom konania.
Ďalším je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto
tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou. Nakoniec tretím je nadbytočnosť dôkazu, t. j. argument,

podľa ktorého určité tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už
doterajším konaním bez dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené. Ak tieto dôvody zistené
neboli, súd postupuje v rozpore s čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ktoré garantujú pre stranu
sporu ústavné právo na spravodlivý proces, čiže táto dôkazná vada (tzv. opomenuté dôkazy) takmer
vždy založí nielen nepreskúmateľnosť vydaného rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, ale súčasne tiež

jeho protiústavnosť (porovnaj rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo/151/2019; sp. zn. 5Cdo/202/2018; sp.
zn. 5Cdo/151/2019, sp. zn. 2Cdo/52/2022 a sp. zn. 7Cdo/5/2024).

48. Odvolací súd z obsahu predloženého spisu zistil, že žalobca v priebehu prvoinštančného konania
nenavrhol vykonať dokazovanie výsluchom svedka K.. Zo zápisnice z pojednávania konaného dňa 12.

11. 2024 vyplýva, že: „Ďalej navrhujem vypočuť matrikárku v C. pani L., ku ktorej chodila často moja
sestra konzultovať veci. Mám to od majiteľa pohrebníctva pána K., ktorý ma na to upozornil, pretože
to nie je bežné.“, teda že žalobca navrhol vypočuť svedkyňu L. na základe informácii, ktoré mu mali
byť poskytnuté p. K.. Nikdy však nenavrhol vykonať dokazovanie výsluchom menovanej fyzickej osoby.
Odvolaciaargumentáciažalobcupretovuvedenomrozsahuniejedôvodná,súdprvejinštanciesanemal

dôvod vysporiadavať s tým, či vykoná alebo nevykoná výsluch tohto svedka, keďže žalobca nikdy tento
dôkaz v konaní pred súdom prvej inštancie nenavrhol vykonať. Návrh na jeho vykonanie učinený až
v odvolacom konaní je neprípustnou novotou z dôvodov už uvedených v bode 36 odôvodnenia tohto
rozhodnutia.

49. Obdobne žalobca v priebehu prvoinštančného konania nenavrhol vykonať znalecké dokazovanie
ohľadne duševného stavu poručiteľky a žalovanej v čase spísania závetu znalcom z odboru psychiatria,
či psychológia. Odvolací preto len okrajovo poznamenáva, že psychický stav žalovanej v čase spísania
závetu nepredstavuje právne významnú okolnosť podstatnú pre meritórne rozhodnutie tohto sporu,
nakoľko nebola osobou, ktorá urobila právny úkon – spísala závet. Duševná spôsobilosť žalovanej

nemá akýkoľvek vplyv na platnosť jednostranného právneho úkonu urobeného inou fyzickou osobou. Na
platnosťprávnehoúkonuporučiteľky–závetu,ktorýtátoučinilapredsmrťou,nemajúvplyvudalosti,ktoré
nastali po jej smrti, teda ani prípadné nevhodné správanie sa žalovanej po smrti poručiteľky. Odvolací
súdvtejtosúvislostipoukazujenarozhodnutieNSSRsp.zn.3MObdo/2/2010z28.04.2011,uverejnenév Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 6/2010, z ktorého vyplýva: „Platnosť, či
neplatnosť právneho úkonu možno posudzovať len so zreteľom na okolnosti, ktoré existovali v čase
jeho urobenia. Znamená to, že právny úkon, ktorý v čase urobenia zodpovedal všetkým zákonným

požiadavkám a bol preto platný, sa v dôsledku skutočností, ktoré nastali po jeho vzniku, nemôže
dodatočne stať neplatným (a naopak).“.

50. Odvolací súd z obsahu prvoinštančného spisu teda zistil, že súd prvej inštancie zamietol (len)
dôkazné návrhy na výsluch svedka F. a svedkyne D. na pojednávaní konanom dňa 19. 09. 2024. Na

uvedenom pojednávaní súd prvej inštancie vyzval žalobcu, aby špecifikoval dôvody, pre ktoré navrhoval
vykonať dokazovanie výsluchom menovaných svedkov, nakoľko z dovtedajších vyjadrení žalobcu
nebola táto skutočnosť súdu prvej inštancie dostatočne zrejmá. Žalobca v samotnej podstate uviedol, že
svedkyňa D. „(...) mohla potvrdiť všetky okolnosti ohľadom úmrtia matky (...) Mohla by dosvedčiť to čo sa
udialotohoXX.XX.XXXXkedymatkaumrela(...)Žalovanásazaujímalenopeniazeaajnapriektomu,že
bola upozornená notárkou, že ten výber, ktorý uskutočnila v uvedený deň musí vrátiť. Do dnešného dňa

tak nespravila. Sestra tvrdila, že matka umrela o 12.15 hod., ale podľa správy obhliadajúci lekár nechcel
ani prísť, musela mu dať nejaké „všimné“, najskôr to bolo nejakých 150,-- Eur, večer to už bolo 500,--
Eur. K týmto skutočnostiam sa má vyjadriť navrhovaná svedkyňa M. D..“. Žalobca ďalej na pojednávaní
konkretizoval, že svedok F. „vedel by poskytnúť svedectvo k rodinným pomerom, k tvrdeniam, že moja
matka ma nenávidela, to čo uvádza žalovaná, nie je vôbec pravda. Ako aj k okolnostiam po smrti matky,

k tomu ako sestra pozabíjala sliepky na predmetnej záhrade, ktoré moja dcéra niekde v hydinárňach
zachránila.“ Ani jedného z uvedených svedkov nenavrhol žalobca vypočuť ohľadne okolností týkajúcich
sa sporného právneho úkonu. Ako to vyplýva zo zvukovej nahrávky z predmetného pojednávania,
zamietnutie dôkazných návrhov súd prvej inštancie ústne odôvodnil. Dôvodil, že zamietnuté výsluchy
svedkov ohľadne vzťahu medzi žalobcom a poručiteľkou by prichádzali do úvahy, ak by predmetom

konania bolo spochybňovanie platnosti listiny o vydedení, nie závetu. Vykonanie žalobcom navrhnutých
dôkazov by nemalo vplyv na predmetné konanie, bolo by nehospodárne. Súd prvej inštancie odôvodnil
zamietnutienavrhovanýchdôkazovajvnapadnutomrozsudku,pričomuviedol,že:„Pokiaľišloosvedkov
M. D., I. F. (...) jednalo sa o svedkov, ktorí mali opísať vzťahy po úmrtí matky a situáciu pri jednej
návšteve poručiteľky doma. (...) Súd konštatoval, že títo svedkovia a ich výsluch je nehospodárny pre

predmet konania a námietky, ktoré boli podané zo strany žalobcu v konaní títo svedkovia neozrejmia.“,
ako aj: „Pokiaľ išlo o návrhy výsluchu svedkov, ktoré súd neakceptoval, tieto boli zdôvodnené a opätovne
je potrebné uviesť, že tieto by nesmerovali k preukázaniu tvrdení žalobcu za účelom preukázania
psychického stavu nebohej poručiteľky ku dňu spísania závetu a ani skutočnosti preukazujúce možnosť
ovplyvnenia duševných schopností poručiteľky v dôsledku užívania liekov na liečbu a udržiavanie stavu

pri nevyliečiteľnej chorobe, na ktorú poručiteľka trpela.“

51. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že skutočnosti, ohľadne ktorých
svedkovia D. a F. mali byť vypočutí v prvoinštančnom konaní, by nemali vplyv na zistenie relevantného
skutkového stavu veci, na posúdenie sporných skutočností. Netýkali sa rozhodujúcich skutkových

tvrdení, pre ktoré žalobca spochybňoval, namietal platnosť závetu. Súd prvej inštancie správne
poznamenal, že okolnosti týkajúce sa napr. rodinných pomerov, vzťahu medzi žalobcom a poručiteľkou,
atď., by zo svojej podstaty mohli mať vplyv na výsledok konania, predmetom ktorého by bolo určenie
neplatnosti listiny o vydedení, avšak nemali by vplyv na daný spor. V kontexte vyššie uvedeného
odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca až v odvolaní začal tvrdiť, že uvedení svedkovia majú byť vypočutí

ohľadne údajného neúctivého a manipulatívneho správania žalovanej voči poručiteľke a ohľadne
ďalších skutočností spochybňujúcich dôveryhodnosť žalovanej. Až v odvolaní tiež uviedol, že svedok
F. by vedel potvrdiť existenciu ďalších dokumentov spísaných poručiteľkou. Uvedené v konaní pred
súdom prvej inštancie žalobca neuviedol, nenavrhol vykonanie predmetných dôkazov na potvrdenie
týchto skutočností. Preto je zamietnutie predmetných dôkazných návrhov žalobcu potrebné vnímať

z uhla pohľadu vyjadrení žalobcu poskytnutých na pojednávaní konanom dňa 19. 09. 2024. Vykonanie
žalobcom navrhnutých výsluchov svedkov F. a D. by nesvedčilo zásade hospodárnosti konania
a procesnej ekonómii konania, nakoľko by smerovalo k nedôvodnému rozmnožovaniu trov konania
a bezúčelovo predlžovalo konanie. Odvolací súd preto ani odvolaciu námietku žalobcu podľa § 365 ods.
1 písm. e) CSP nepovažuje za dôvodnú.

52. K odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP odvolací súd uvádza nasledovné:53. Dôvodnou nie je ani námietka žalobcu týkajúca sa nesprávneho posúdenia otázky zo strany
súdu prvej inštancie, na kom spočíva dôkazné bremeno ohľadne preukázania v žalobe vymedzených
sporných skutočností majúcich vplyv na (ne)platnosť závetu. Dokazovanie v civilnom sporovom konaní

je upravené v § 185 a nasl. CSP. V rámci dokazovania platí zásada (§ 132, § 185 ods. 1 CSP), že
strana sporu musí uniesť dôkazné bremeno ohľadne svojho tvrdenia; teda kto tvrdí, dokazuje (affirmanti
incumbit probatio). Inak povedané, strana sporu musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd
zobrať jej tvrdenia za základ svojho rozhodnutia. Možné je tiež uviesť, že žalobca musí spravidla
preukázať výslovne tie skutočnosti, na základe ktorých tvrdí, že mu právo patrí. Dôkazné bremeno

určitých skutočností tak ťaží tú stranu sporu, ktorá z existencia určitých tvrdených skutočností vyvodzuje
pre seba priaznivé následky (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J.,
Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Veľký komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, strana 697).

54. Posúdenie dôkazného bremena je súčasťou zisťovania skutkového stavu a hodnotenia dôkazov
(pozri rozhodnutie ÚS SR sp. zn. 400/2009), avšak zahŕňa aj aplikáciu a interpretáciu hypotézy

hmotnoprávnej normy, od ktorej sa odvíja rozloženie dôkazného bremena. Správne rozloženie
dôkazného bremena vedie k vymedzeniu zisťovania skutočností a je nevyhnutným predpokladom na
správne uplatnenie zodpovednosti účastníka za neunesenie dôkazného bremena, a tým priamo aj
k obsahu výroku rozhodnutia vo veci samej. Určenie toho, ktorá strana má dokazovať určité skutočnosti,
aby v spore uspela, stanovuje subjektívne dôkazné bremeno (formálne dôkazné bremeno, bremeno

vedenia dôkazu). Subjektívne dôkazné bremeno sa uplatňuje len v sporoch, v ktorých sa uplatňuje
prejednacia zásada. V tomto zmysle ide o zodpovednosť (ťarchu) strany za preukázanie tvrdených
skutočností.

55. Vlastnoručný (holografný) závet predstavuje formu súkromného závetu, na jeho platnosť sa

vyžaduje, aby bol celý text napísaný vlastnoručne závetcom, vlastnou rukou poručiteľa musí byť
datovaný s uvedením dňa, mesiaca a roku, kedy bol podpísaný a musí byť podpísaný vlastnou rukou
poručiteľa (§ 476 a § 476a OZ). V prípade vlastnoručného závetu zákon nevyžaduje, aby bol zriadený
v prítomnosti svedkov (§ 476a, § 476b OZ a contrario). Preto neobstojí názor žalobcu, že pre rozhodnutie
sporu by postačovalo preukázať (ne)pravosť podpisu na závete, znalec nemusel skúmať celý rukopis.

Ak by bolo preukázané, že závet ako celok nespísala poručiteľka, len ho podpísala, bol by neplatný,
pretože z neho nevyplýva, a v konaní ani nebolo tvrdené, že by bol spísaný v prítomnosti (aspoň dvoch)
svedkov, na závete sa podpisy iných osôb ako poručiteľky nenachádzajú.

56. Navyše odvolací súd poukazuje na uznesenie č. k. 15C/63/2022-195 z 14. 08. 2023, ktorým súd

prvej inštancie nariadil znalecké dokazovanie a znalcovi vo výroku II. uložil: „(...) odpovedať na otázku,
či holografný závet spísala vlastnoručne nebohá I. C., B. D., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX.
XXXX a či je podpis nebohej na tomto holografnom závete jej pravým podpisom“, a to na základe
dôkazného návrhu žalobcu, ktorý na pojednávaní konaním dňa 18. 05. 2023, resp. jeho pr. zástupca
uviedol, že: „Vzhľadom k tomu navrhujeme v konaní nariadiť znalecké dokazovanie znalcom z odboru

písmoznalectvo s tým, že máme vážne pochybnosti o tom, že uvedená listina označovaná ako závet
nie je spísaná a podpísaná poručiteľkou“, pričom v podaní z 09. 11. 2023 žalobca žiadal: „Z uvedeného
dôvodunavrhujeme,abyZnalecporovnal/preskúmal/posúdilzpísmo-znaleckéhohľadiska:a)autenticitu
celého dokumentu – „Moje rozhodnutie“ zo dňa 30. 01. 2022, t. j. nielen autenticitu podpisu poručiteľky
na tomto dokumenty; a zároveň b) údajné písmo poručiteľky v (i) dokumente „Moje rozhodnutie“ zo dňa

30. 01. 2022“. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie uložil znalcovi okrem povinnosti overiť, či
predmetný dokument podpísala poručiteľka aj povinnosť overiť, či závet spísala poručiteľka, t. j. nielen
pravosť podpisu na uvedenom dokumente, a to na základe tvrdení a dôkazného návrhu žalobcu.

57. Náležitosť podpisu je splnená, ak poručiteľ podpísal závet aspoň svojim priezviskom, ak o totožnosti

poručiteľa nie sú žiadne odôvodnené pochybnosti. Niet pochyb o tom, že závet je súkromnou listinou.
Ak strana sporu poprie pravosť súkromnej listiny, nie je možné si vystačiť výlučne s tým, že strana
predkladajúca súkromnú listinu (žalovaná) nesie dôkazné bremeno týkajúce sa jej správnosti. Samotné
popieranie pravosti súkromnej listiny nemôže mať za následok oslabenie jej dôkaznej sily. Je na tom,
kto pravdivosť popiera, kto narúša pokojný stav, aby uviedol, prečo listina nie je pravdivá a ponúkol

k svojmu tvrdeniu dôkazy. V okolnostiach daného sporu je to práve žalobca, kto spochybňuje platnosť
závetu, kto tvrdil jeho neplatnosť, kto svojimi tvrdeniami napáda pokojný stav (po predložení závetu)
a kto z tvrdenej neplatnosti závetu vyvodzuje pre seba priaznivé právne následky spočívajúce v tom, žev prípade neplatnosti závetu by sa dedil majetok poručiteľky iba podľa pravidiel stanovených pri dedení
zo zákona.

58. Žalobcom tvrdené nevhodné, „neslušné“ správanie žalovanej či už vo vzťahu k nemu alebo
poručiteľke, resp. vo všeobecnosti, nemá akýkoľvek vplyv na to, ktorú stranu sporu zaťažuje dôkazné
bremeno ohľadne sporných skutočností, z ktorých žalobca odvodzuje neplatnosť závetu. Z dôvodov
uvedených už v bode 41. odôvodnenia tohto rozhodnutia na prenos dôkazného bremena nemá vplyv ani
žalobcom tvrdená a nepreukázaná skutočnosť, že žalovaná disponuje ďalším porovnávacím materiálom

za účelom overenia pravosti podpisu poručiteľky na závete. Súd prvej inštancie preto podľa názoru
odvolacieho súdu správne posúdil otázku, na kom spočíva dôkazné bremeno v tomto spore. Aj podľa
názoru odvolacieho súdu zaťažuje dôkazné bremeno ohľadne skutočností (tvrdení) týkajúcich sa
neplatnosti závetu žalobcu. V podrobnostiach odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/93/2022 z 30. 01. 2024, zverejnený v Zbierke stanovísk NS SR
a rozhodnutí súdov SR pod č. R 32/2024, ktorého právna veta znie: „V konaní o určení neplatnosti

holografného závetu nedochádza k presunu dôkazného bremena na žalovanú stranu v situácii stavu non
liquet, keď žalobca nebol schopný objektívne poskytnúť dostatok potrebných porovnávacích podkladov
obsahujúcich vzorky písma poručiteľa z daného obdobia, čím sa dostal do stavu dôkaznej núdze.“

59. K samotným žalobcom napádaným skutkovým zisteniam súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza

nasledovné:

60. Z hľadiska súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu odvolací súd totožne so súdom prvej
inštanciekonštatuje,žežalobcanepreukázal,želistina„Mojerozhodnutie“30.01.2022nebolanapísaná
a podpísaná vlastnoručne poručiteľkou. Žalobca v žalobe tvrdil, že poručiteľka nebola schopná napísať

a podpísať závet, pretože bola vyššieho veku, nevyliečiteľne chorá, brala silné lieky, čo ovplyvňovalo jej
rozumové, vôľové schopnosti a jej motoriku. Žalovaná od počiatku tvrdila, že závet spísala a podpísala
poručiteľka. Tvrdenie žalobcu, že poručiteľka nenapísala vlastnoručne závet predstavuje negatívne
skutkové tvrdenie. V danom prípade ale táto okolnosť nespôsobuje prenesenie dôkazného bremena
na žalovanú. Predmetné skutkové tvrdenie žalobcu je možné objektívne dokázať napr. využitím

znaleckého dokazovania, či toto negatívne skutkové tvrdenie je pravdivé alebo nie. Súd prvej inštancie
na návrh žalobcu nariadil znalecké dokazovanie a žalobca síce správne uviedol, že nariadené znalecké
dokazovanie mohlo mať kľúčový výsledok pre rozhodnutie sporu, ak by viedlo k preukázaniu jeho
tvrdení, avšak upustenie od dokazovania v dôsledku nedostatočného podkladu pre jeho vykonanie
neviedlo k nesprávnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie. Bol to práve žalobca, nie žalovaná, kto

spochybnil závet v dedičskom konaní, kto bol odkázaný dedičským súdom na podanie žaloby o určenie
sporných skutočností, t. j. žalobca sa usiloval o tzv. zmenu pokojného stavu (predložený závet zo
strany žalovanej), ktorý napadol v dedičskom konaní tvrdením, že závet nebol poručiteľkou vlastnoručne
podpísaný a napísaný. Práve žalobca mal preto znalcovi predložiť materiál potrebný na vykonanie
dokazovania, ktoré bolo nariadené na jeho návrh a za účelom potvrdenia jeho skutkových tvrdení. Nie

nedostatočná aktivita zo strany súdu prvej inštancie, ale práve žalobcu, v tom čase právne zastúpeného
advokátom, viedla k upusteniu od nariadeného znaleckého dokazovania, keďže žalobca nebol napriek
výzve znalca schopný predložiť materiál potrebný pre vykonanie znaleckého dokazovania. Správnym
je preto záver súdu prvej inštancie, že v situácii stavu non liquet, keď žalobca ako žalujúca strana
neposkytol, hoci z objektívnych dôvodov, dostatok potrebných podkladov (porovnávacieho materiálu),

dostal sa do tzv. stavu dôkaznej núdze a svoje tvrdenie, že poručiteľka daný závet vlastnoručne
nenapísala alebo nepodpísala, nepreukázal.

61. Na uvedenom nič nemení ani v odvolaní žalobcom namietaná skutočnosť, že žalovaná mala
v minulosti falšovať podpis poručiteľky. Žalobca síce v žalobe uviedol, že žalovaná mala motiváciu

sfalšovať závet s cieľom nadobudnúť väčšiu časť dedičstva po poručiteľke, avšak uvedenú skutočnosť
v konaní nepreukázal. Skutočnosť (nepreukázaná), že žalovaná v minulosti mala falšovať podpis
poručiteľky navyše automaticky nesvedčí o tom, že žalovaná sfalšovala podpis poručiteľky aj na závete
alebo že závet napísala namiesto poručiteľky. Rovnako žalobca v konaní nepreukázal svoje tvrdenie,
že žalovaná disponuje dodatočným porovnávacím materiálom. V konaní nebolo sporné, že žalovaná

odniesla z bytu poručiteľky určité dokumenty spísané alebo podpísané poručiteľkou, pričom však tvrdila,
že tak spravila na pokyn poručiteľky. Zároveň uviedla, že súdu prvej inštancie už predložila všetky
listiny predstavujúce porovnávací materiál, ktorými disponovala. Žalobca naopak tvrdil, že žalovaná
listiny odniesla z bytu poručiteľky neprávom. Navyše opakovane uviedol, že žalovaná disponujeďalším porovnávacím materiálom potrebným na vykonanie znaleckého dokazovania znalcom z odboru
písmoznalectvo. Žalobca nepredložil akýkoľvek dôkaz na preukázanie svojich tvrdení, že žalovaná
odniesla z bytu poručiteľky listiny obsahujúce porovnávací materiál bez súhlasu poručiteľky. Žalovaná

v priebehu prvoinštančného konania splnila vysvetľovaciu povinnosť, poprela tvrdenia žalobcu a do
konania pred súdom prvej inštancie predložila listiny a z dôvodov uvedených vyššie nebol dôvod na
prenos dôkazného bremena na žalovanú.

62. Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní tvrdí, že poručiteľka

nebola duševne spôsobilá na sporný právny úkon, t. j. že konala v duševnej poruche, ktorá ju robila na
právny úkon neschopnou, pretože v čase právneho úkonu trpela IPF, bola vyššieho veku a požívala lieky
s potenciálne závažnými vedľajšími účinkami. V konaní nebolo preukázané, že lieky, ktoré poručiteľka
užívala, či už jednotlivo alebo vo vzájomnej súvislosti, mali vplyv na spôsobilosť poručiteľky spísať závet
v čase jeho spísania.

63. Ustanovenie § 38 ods. 2 OZ upravuje osobitný dôvod neplatnosti právneho úkonu. Ide o situáciu,
keď právny úkon urobila fyzická osoba konajúca v prechodnej duševnej poruche, ktorá ju robí na tento
konkrétny právny úkon neschopnou. V tomto prípade ide o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony,
ktoré trvá po obmedzený čase v prípade, ak osoba vykoná úkon v stave, kedy nie je schopná posúdiť
následky svojho konania (vôľová zložka) alebo ovládať svoje konanie (ovládacia zložka). Skutočnosť,

či osoba konala v stave duševnej poruchy, sa skúma vždy pri každom posudzovanom úkone (alebo
navzájom súvisiacich súboroch úkonov). Čas preskúmania duševnej poruchy sa musí viazať na čas
vykonania právneho úkonu (Števček, M., Dulak, A., Bajánkova, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič,
M a kol. Občiansky zákonník I. § 1 – 450. 2 vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, strana
273). Rovnako je potrebné aj skúmanie, či osoba náhodou nekonala v tzv. svetlom okamihu (lucidum

intervallum). Vyriešenie otázky, či osoba v čase, keď robila príslušný právny úkon, konala v duševnej
poruche, závisí od posúdenia skutočností, na ktoré sú v zmysle § 207 CSP potrebné odborné znalosti.

64. Zistenie neplatnosti právneho úkonu, ktorý urobila fyzická osoba v konkrétnom prípade (napr.
napísala závet) pod vplyvom duševnej poruchy, môže konštatovať výlučne (v tomto prípade dedičský)

súd. Duševná porucha sa musí zistiť v súlade s poznatkami z príslušných vedných disciplín (z odboru
zdravotníctva, z odvetvia psychiatrie, patopsychológie a pod.) a musí sa viazať na okamih urobenia
právneho úkonu. Súd tak svoje zistenie musí oprieť o znalecký posudok. Znalecký posudok by mal
byť odborným podkladom vo forme dôkazu, ktorý v spojitosti s ďalšími dôkazmi by mal súd viesť
k záveru o čom, či posudzovaná osoba v danom okamihu konala pri robení predmetného právneho

úkonu v duševnej poruche alebo nie. Ak má byť urobený takýto právny záver, musí byť bez pochybnosti
preukázané, že predmetná osoba konala v duševnej poruche aspoň prechodnej povahy, ktorá by
ju robila na predmetný právny úkon nespôsobilou. V súdnom konaní je teda potrebné bezpečné
zistenie existenciu duševnej poruchy a či táto duševná porucha mala vplyv na vôľové a/alebo ovládacie
zložky toho, kto urobil konkrétny právny úkon, a to v čase jeho vykonania. Je vylúčené urobiť záver

o konaní v duševnej poruche na základe pravdepodobnosti, na základe hypotéz alebo domnienok, či za
skutkovýchokolností,ktoréajnapriekdôkaznejverifikáciivzmysle§191CSPneumožňujúurobiťcelkom
jednoznačný skutkový záver, na ktorý by bolo možné aplikovať ustanovenie § 38 ods. 2 OZ ((Fekete, I.
Občianskyzákonník.1.zväzok(Všeobecnáčasť).Veľkýkomentár,3.aktualizovanéarozšírenévydanie.
Bratislava: Eurokódex, 2017, strana 499 a 500).

65. Vychádzajúc z vyššie uvedeného doktrinálneho výkladu ustanovenia § 38 ods. 2 OZ je podľa názoru
odvolacieho súdu viac než zrejmé, že žalobca v konaní nepreukázal, že poručiteľka v čase spísania
závetu trpela duševnou poruchou, hoci prechodnou, ktorá by ju robila na tento právny úkon neschopnou.
Žalobca nikdy v priebehu prvoinštančného konania nenavrhol vykonať znalecké dokazovanie znalcom

z príslušného odboru a odvetvia, ktorý by bol odborne spôsobilý posúdiť, či poručiteľka v čase spísania
závetu vedela ovládať svoje konanie alebo či bola schopná uvedomovať si následky svojho konania.
Výsluchy ošetrujúcich lekárov poručiteľky, ktoré žalobca navrhol v prvoinštančnom konaní vykonať
v súvislosti s účinkami liekov, ktoré poručiteľka užívala, resp. podľa žalobcu mala užívať a ktoré podľa
neho mali mať vplyv na spôsobilosť poručiteľky na právne úkony, práve naopak svedčili v neprospech

jeho skutkových tvrdení.

66. I. E., všeobecný (obvodný) lekár poručiteľky, uviedol, že lieky predpísané na jeho ambulancii
(Cavinton, Bisoprolol) nemajú žiadny vplyv na psychický stav pacientky (poručiteľky). K iným liekom,predpísaným na iných ambulanciách, sa vyjadriť nevedel. Poručiteľku osobne vyšetril naposledy v roku
2015. Uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by poručiteľka bola liečená na psychiatrickej ambulancii.

67. I. I., ošetrujúci lekár poručiteľky, uviedol, že si myslí, že poručiteľka mohla 15 dní pred smrťou
vlastnoručne napísať a podpísať závet. Ním predpísané lieky OFEV (nintedanib) majú najčastejšie
nežiadúce účinky v podobe tráviacich ťažkostí, hnačky, nevoľnosti a chudnutia. Poručiteľku pred
smrťou nevyšetroval (nevidel), nevie či mala alternované vedomie. Nevedel odpovedať na otázku
ohľadne vývoja zdravotného stavu poručiteľky v dobe 21 dní pred jej smrťou, pretože v tomto období

poručiteľku nevidel a nevyšetroval. Ďalej uviedol, že samotné lieky ani diagnóza (IPF) neovplyvňujú
vedomie pacienta až do okamihu posledných chvíľ pred smrťou, kedy už pacient môže strácať vedomie.
Odpovedal, že diagnóza nemala významný vplyv na vôľové, rozumové, rozpoznávacie, či zmyslové
schopnosti pacientky okrem pred smrťou, ako ani na jemnú motoriku poručiteľky. Špecifikoval, že
IPF nie je duševná choroba. Diagnóza IPF a lieky ordinované na jeho ambulancii nemali vplyv na
racionálne rozhodovanie poručiteľky. Psychický stav poručiteľky nevedel posúdiť. Na otázku, aké účinky

mali lieky, ktoré užívala poručiteľka v kombinácii s inými užívanými liekmi (napr. Erdomed, Solmucol,
Imodium, Degan, Atorvastatin, Accupro, Hyal-Drop, Acylpyrín, Ibalgin-Ibuprofen), odpovedal, že OFEV
(nintedanib) nemá závažnejšie interakcie s liekmi, ktoré pacientka brala, preto nepredpokladal zreteľa-
hodné vzájomné ovplyvňovanie účinkov. Lieky podávané na IPF (OFEV) nemajú dokázaný vplyv
na psychický stav pacientov. Naposledy komunikoval s poručiteľkou telefonicky dňa 18. 10. 2021.

Vtedy poručiteľka komunikovala koherentne bez známok kognitívnej poruchy. U pacientky (poručiteľky)
nepozoroval zmeny psychického stavu počas liečby.

68. Odvolací súd nesúhlasí s argumentáciou žalobcu, ktorý v odvolaní spochybňuje správnosť vyššie
uvedených písomných výpovedí ošetrujúcich lekárov poručiteľky. Je síce pravdou, že ošetrujúci lekári

neodpovedali na všetky položené otázky a niektoré ich odpovede boli strohé, ale ich odpovede boli
zároveň aj koherentné, zrozumiteľné a smerovali k podstate položených otázok. Svedkovia zodpovedali
otázky, na ktoré boli spôsobilí (schopní) odpovedať. I. I., ako aj I. E., odpovedali na položené otázky
v rámci ich kompetencie, odborných vedomostí a poznatkov tak odborných, ako aj o poručiteľke. Ani
jeden z uvedených svedkov (lekárov) nie je psychológom či psychiatrom, nie sú spôsobilí zodpovedať

otázky týkajúce sa psychického stavu či psychologického rozpoloženia poručiteľky v čase spísania
závetu. I. E. síce neodpovedal na väčšinu položených otázok, ale to najmä z dôvodu, že poručiteľku
naposledy vyšetroval (osobne videl) v roku 2015, navyše nejde o lekára, ktorý sa špecializuje v oblasti
liečby IPF, teda objektívne nebol spôsobilý zodpovedať väčšinu položených otázok. Zodpovedal však
otázku ohľadne vedľajších účinkov liekov, ktoré boli predpísané na jeho ambulancií, a to negatívne.

I. I. vyvrátil tvrdenie žalobcu, že poručiteľka nebola motoricky schopná spísať závet. Explicitne tiež
uviedol, že iné lieky, ktoré poručiteľka mala podľa žalobcu užívať, nemali súvis s liekmi užívanými
na liečbu IPF závažný vplyv na psychiku poručiteľky. Ani jeden zo svedkov nepotvrdil skutočnosti
tvrdené žalobcom, že lieky, ktoré poručiteľka užívala v súvislosti s IPF, mohli mať vplyv na vôľové,
rozumové, rozpoznávacie, zmyslové, rozpoznávacie schopnosti poručiteľky v čase spísania závetu, či

na jej motoriku. V kontexte uvedeného je nutné podotknúť, že menovaní lekári síce neboli v priamom
osobnom kontakte s poručiteľkou po dobu niekoľkých rokov a teda im nebol detailne známy skutočný
zdravotný stav poručiteľky v čase spísania závetu, avšak ide o výlučné relevantné dôkazné prostriedky,
ktoré boli vykonané v konaní na návrhu žalobcu, poskytujúce (odbornú) odpoveď na žalobcove
skutkové tvrdenia. Žalobca neprodukoval iné dôkazné návrhy, ktoré by po ich vykonaní svedčili o opaku.

Len samotný nesúhlas žalobcu s písomnými výpoveďami I. I. a I. E. neznižuje ich dôveryhodnosť
a výpovednú hodnotu, keďže žalobca nespochybnil výpovede svedkov relevantným spôsobom. Pokiaľ
žalobca v odvolaní tvrdil, že svedok I. I. v písomnej výpovedi uviedol informácie odlišné než uviedol
jemu po smrti poručiteľky, tak toto tvrdenie nepreukázal a v odvolaní ani nešpecifikoval, v čom konkrétne
spočíva odlišnosť svedeckej výpovede naproti informáciám, ktoré mal svedok I. I. poskytnúť žalobcovi.

69. K poukazu žalobcu na viaceré články a štúdie zaoberajúce sa diagnózou IPF, nežiadúcimi účinkami
liekov, štádiami umierania a starostlivosťou o umierajúcich odvolací súd už vzhľadom na vyššie uvedené
uvádza, že sa jedná o odborné medicínskej otázky, ktorými súd ako orgán verejnej moci znalý práva,
nie iných vied, nie je oprávnený sa zaoberať a vyhodnocovať ich.

70. Vo vzťahu k iným tvrdeniam žalobcu uvedeným či už v prvoinštančnom alebo odvolacom konaní,
z ktorých vyvodzoval, že poručiteľka nebola duševne spôsobila spísať závet, pretože v čase spísania
závetu zažívala emočne vypäté obdobie, mohla mať zhoršenú koordináciu či motoriku, zníženúpozornosť či koncentráciu, bola sociálne izolovaná, mohla byť v depresii či úzkosti, zmätená či
dezorientovaná, odvolací súd uvádza, že ide o nepodložené hypotézy a domnienky žalobcu. Odvolací
súd nespochybňuje tvrdenie žalobcu, že diagnóza poručiteľky a s ňou spojené strasti mohli mať

negatívny vplyv na jej psychický stav. Odvolací súd nevylučuje ani to, že poručiteľka sa mohla
v čase spísania závetu nachádzať v emočne vypätom období, a to či už pod vplyvom choroby,
ktorou trpela, resp. v dôsledku „výročia“ úmrtia manžela. Ani jedna z uvedených skutočností však
nesvedčí záveru o nedostatku spôsobilosti poručiteľky, resp. o tom, že by poručiteľka v čase spísania
závetu bola postihnutá duševnou poruchou. Ako uviedol i súd prvej inštancie, v konaní bolo nesporné,

že poručiteľka bola izolovaná (nevychádzala z bytu), avšak preukázané nebolo, že tak tomu bolo
pod vplyvom žalovanej. V konaní bolo preukázané, že poručiteľka bola izolovaná, pretože v období
rokov 2020 – 2022 došlo k celosvetovej pandémii ochorenia COVID-19 postihujúceho pľúca a bola
vsúvislostisIPFodkázanánakyslíkovézariadenie,ktoréjuznačnýmspôsobomobmedzovalovpohybe.
Skutočnosť, že závet je napísaný neúhľadným písmom, predstavuje subjektívne tvrdenie žalobcu,
objektívne však nepreukazuje zhoršenú koordináciu či motoriku poručiteľky v čase spísania závetu.

Ide o nepreukázanú hypotézu žalobcu. Tvrdenia žalobcu, že gramatické chyby a nepresnosti v závete
nasvedčujúzhoršenejpozornostiakoncentráciiporučiteľkyvčasespísania,jepodľanázoruodvolacieho
súdu ničím nepreukázaná domnienka. Aj úplne zdravá osoba sa môže v prejavoch písomnej povahy
dopúšťať gramatických chýb, resp. nepresností. Ak aj poručiteľka v sprievodnom liste k závetu uviedla,
že sa cíti byť ignorovaná, nepochopená, nepreukazuje to, že bola v depresii či v stavoch úzkosti.

Výčitky a obvinenia poručiteľky obsiahnuté v sprievodnom liste k závetu, smerované voči osobe žalobcu,
nesvedčia o zlých vzťahoch v rodine ako celku, ale o interpersonálnych vzťahoch medzi žalobcom
a poručiteľkou. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, špecificky ktoré pasáže sprievodného listu považuje
žalobca za nelogické a nepochopiteľné, žalobca uvedené v odvolaní nekonkretizoval. Zároveň pokiaľ
by aj bola poručiteľka depresívna, resp. v stavoch úzkosti, neznamená to, že nebola spôsobilá na

spísanie závetu. Odvolací súd zdôrazňuje, že výlučne znalec z príslušného odboru a odvetvia je odborne
spôsobilý prijať záver o tom, či sa konkrétna fyzická osoba, ktorá v súčasnosti už nežije, nachádzala
v čase konkrétneho právneho úkonu urobeného pred jej smrťou v stave vylučujúcom možnosť ovládať
svoje konanie alebo rozumieť následkom svojho konania. Len znalec s príslušným odborným vzdelaním
a skúsenosťami vie dať súdu podklad na to, aby prijal záver, že určitá fyzická osoba v čase právneho

úkonu konala v duševnej poruche, hoci dočasnej, ktorá ju robila na konkrétny právny úkon nespôsobilou.
Odvolací súd preto konštatuje, že ak žalobca tvrdí, že poručiteľka nebola spôsobilá na spísania závetu
v čase spísania závetu, tak neuniesol dôkazného bremena tohto tvrdenia v konaní pred súdom prvej
inštancie.

71. Ďalej v konaní nebola preukázaná ani absencia náležitostí vôle a jej prejavu. Žalobca tvrdil
v prvoinštančnom konaní, že poručiteľka nespísala závet slobodne a vážne. Tvrdil, že žalovaná vyvíjala
na poručiteľku psychický nátlak za účelom zväčšenia svojho dedičského podielu, t. j. že vyvíjala na
poručiteľku nátlak, aby spísala závet, ktorý by ju zvýhodňoval. Neplatnosť právneho úkonu v zmysle
§ 37 OZ vyžaduje bezpečné zistenie, že poručiteľka nekonala vážne alebo slobodne. Takýto záver je

vylúčené urobiť na základe pravdepodobnosti, t. j. hypotéz a domnienok, či na základe skutkových
okolností, ktoré aj napriek dôkaznej verifikácii (§ 191 CSP) neumožňujú urobiť v uvedenom smere
úplne jednoznačný skutkový záver, na ktorý potom možno aplikovať hmotnoprávnu normu § 37 a prijať
právny záver o absolútnej neplatnosti právneho úkonu. To potvrdzuje aj najvyššími súdnymi autoritami
dlhodobo presadzovaná doktrína preferencie (prezumpcie) platnosti právnych úkonov. Pre právny

záver o neplatnosti určitého právneho úkonu je bezpochyby potrebné, aby skutkový stav poskytoval
spoľahlivý podklad pre takúto úvahu (záver) súdu. V tomto smere sa v danom spore vyžaduje, aby
žalobcaprodukovaldôkazpreukazujúciskutočnosť,žežalovanávyvíjalanaporučiteľkupsychickýnátlak
s cieľom dosiahnuť spísanie takého závetu, ktorý by ju zvýhodňoval. To, že poručiteľka do závetu
uviedla „súrodenci“ namiesto „deti“, nepreukazuje vplyv žalovanej na poručiteľku, ide o subjektívny

názor žalobcu, ktorý objektívnym spôsobom psychický nátlak žalovanej na poručiteľku nepreukazuje.
Subjektívnym vnímaním správania žalovanej žalobcom je tiež tvrdenie a odvolacia argumentácia, že
žalovaná sa v čase smrti poručiteľky správala podozrivo. Toto tvrdenie žalobcu nesvedčí, nepreukazuje
psychický nátlak žalovanej na poručiteľku. Nakoniec v konaní nebolo preukázané ani tvrdenie žalobcu
obsiahnuté aj v podanom odvolaní, že žalovaná sa mala informovať pred úmrtím poručiteľky o tom,

ako spísať závet. Ak by tomu aj bolo, mohla tak činiť aj na pokyn poručiteľky, nie je zrejmé,
z koho podnetu táto iniciatíva vzišla a pre posúdenie platnosti závetu to nie je ani právne významné.
Prípadné dlhy a exekúcie, ktoré žalobca tvrdí, že žalovaná mala, resp. nepriaznivá finančná situácia
žalovanej, predstavujúce podľa názoru žalobcu motív jej konania (psychického nátlaku na poručiteľku),sami o sebe nepreukazujú psychický nátlak žalovanej na poručiteľku. Súhrnom teda možno uviesť,
že žalobca dôkazy hodnoverne preukazujúce jeho tvrdenia neprodukoval. Osobný vzťah medzi
žalovanou a poručiteľkou nesvedčí o nedostatku slobodnej či vážnej vôle poručiteľky pri spísaní závetu.

Interpersonálne vzťahy medzi žalobcom a žalovanou, resp. medzi členmi jeho rodiny a žalovanou
nemajú vplyv na platnosť právneho úkonu urobeného poručiteľkou, môžu byť len motiváciou vedúcou
k urobeniu právneho úkonu, ktorá však nie je dôvodom jeho neplatnosti. Okrajovo však odvolací súd
dodáva, že súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že spísaním závetu sa poručiteľka snažila určitým
spôsobom „odmeniť“ (zvýhodniť) žalovanú za opateru (24-hodinovú) poskytovanú poručiteľke v chorobe

a starobe, ktorú tá vykonávala po obdobie viacero rokov, o čom svedčí aj dohoda medzi poručiteľkou
a žalovanou o poskytovaní peňažnej odmeny za starostlivosť. Fyzický nátlak (vis absoluta) žalobca
v konaní pred súdom prvej inštancie netvrdil. Žalobca síce tvrdil nedostatok vážnej vôle poručiteľky
pri spísaní závetu, ale nekonkretizoval, v akej konkrétnej okolnosti subsumovateľnej pod § 37 ods. 1
OZ badal nedostatok vážnej vôle poručiteľky a neprodukoval akýkoľvek dôkaz na unesenie dôkazného
bremena svojho tvrdenia.

72. Pokiaľ žalobca tvrdí, že nepriaznivý duševný stav žalovanej odôvodňuje nedostatok slobodnej
avážnejvôleporučiteľkyprispísanízávetu,takodvolacísúdopätovnezdôrazňuje,žeuvedenénemožno
subsumovať pod ustanovenie § 37 OZ, neznamená neplatnosť právneho úkonu z dôvodu náležitostí
vôle upravených v ustanovení § 37 OZ. Právny úkon trpí nedostatkom slobodnej vôle, ak účastník

koná pod nedovoleným nátlakom zo strany druhého účastníka (prípadne tretej osoby), ak o tom druhý
účastník vedel a aj to využil. Vážne nie je urobený právny úkon, pokiaľ podľa objektívnych okolností
danéhoprípadukonajúcinechcelvyvolaťnásledky,ktoréstakýmtoprejavvôlenormyobčianskehopráva
spájajú. Nedostatok vážnosti vôle sa prejavuje tým, že sa pri právnom úkone zdanlivo prejavuje vôľa,
ktorá v skutočnosti neexistuje alebo vôľa, ktorá síce existuje, ale v inej kvalite, než to preukazuje jej

prejav. Na rozdiel od nedostatku vážnosti vôle, pokiaľ osoba koná v duševnej poruche (§ 38 ods. 2 OZ),
tak nie je schopná posúdiť následky svojho konania alebo ovládať svoje konanie. Teda sa neprejavuje
zdanlivo vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, ako je tomu napr. pri simulácii, pretože osoba s duševnou
poruchou v čase urobenia právneho úkonu, si nie je schopná uvedomovať následky svojho konania, nie
je schopná simulovať.

73. Dôvodná nie je ani odvolacia námietka žalobcu týkajúca sa záverov súdu prvej inštancie o určitosti,
resp. zrozumiteľnosti závetu. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie NS SR 8 Sžo 17/2007 z 12. 12.
2007, v ktorom je uvedené: „Platný právny úkon podľa § 37 Občianskeho zákonníka je, že k prejavu
vôle došlo slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, s možným plnením. Sloboda a vážnosť sú základné

náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Vôľa bez jej
prejavu nie je poznateľná. Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti
neexistuje, resp. existuje, avšak v inej kvalite než to ukazuje prejav. Zrozumiteľnosť právneho úkonu
značí, že jeho adresát je objektívne schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie
právneho úkonu. Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah, alebo

keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom.“. Právny úkon je neurčitý, pokiaľ je prejav vôle síce
zjazykovejstránkyzrozumiteľný,alenejednoznačnýjejehoobsah–atýmjeneurčitýstým,ženeurčitosť
nie je možné odstrániť ani použitím výkladových pravidiel (§ 35 ods. 2 OZ – t. j. najmä podľa vôle toho,
kto právny úkon urobil) alebo dispozitívnych ustanovení zákona. Preskúmavanie určitosti prejavu vôle
je potrebné posudzovať v súlade s princípom prednosti (prezumpcie) platnosti právneho úkonu.

74. Závet je zrozumiteľný, podľa názoru odvolacieho súdu aj tretie osoby môžu objektívne pochopiť
výrazové prostriedky použité na vyjadrenie tohto právneho úkonu. Už zo samotného písomného
znenia závetu je zrejmé, čo poručiteľka chcela v závete vyjadriť. Na ujmu zrozumiteľnosti závetu
nie je, že žalobca nerozumie, prípadne sa nestotožňuje s niektorými výrazmi použitými v závete.

Postačuje, že prejav vôle je vo všeobecnosti zrozumiteľný a adresátovi je význam použitých výrazových
prostriedkov objasniteľný alebo vysvetliteľný. Z hľadiska určitosti závetu odvolací súd súhlasí so
závermi súdu prvej inštancie, že zo závetu je určiteľné, kto ho spisoval (poručiteľka) a kto je dedičom
po poručiteľke (žalovaná a žalobca). Súd prvej inštancie správne uviedol, že z právneho predpisu
nevyplýva, akým spôsobom má byť poručiteľom v závete vyjadrené ustanovenie niekoho za dediča.

Z listiny „Moje rozhodnutie“ z 30. 01. 2022 je bez pochybností hodných osobitného zreteľa možné
identifikovať osobu poručiteľky a dedičov. Na tom nič nemení skutočnosť, že poručiteľka nie je v závete
identifikovaná dátumom narodenia, prípadne rodným číslom. Poručiteľka mala počas života len dve
deti, žalobcu a žalovanú, ktorí sú súrodencami a zo závetu je zrejmé, že aj závetnými dedičmi. Žalobcavodvolaníexplicitnenenamietalzáverysúduprvejinštancieohľadneurčiteľnostinehnuteľností,sktorými
poručiteľka chcela pre prípad smrti naložiť. Prípadné chyby v písaní a počítaní, resp. gramatické chyby
nerobia právny úkon neplatným, ak je inak jeho obsah nepochybný (§ 37 ods. 3 OZ). Podmienkou je,

že k chybám došlo pri písomnom vyhotovovaní právneho úkonu, spravidla nepozornosťou, bez vplyvu
na slobodu, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť prejavu vôle a bez pôsobenia omylu. Ani žalobcom
tvrdení neúhľadný rukopis sám o sebe neurčitosť, nezrozumiteľnosť, právneho úkonu nespôsobuje,
pokiaľ je jeho obsah čitateľný, čo v uvedenom prípade jednoznačne splnené bolo. Ak je teda nepochybný
obsahprávnehoúkonu,nemajúprípadneformálnenedostatkyvplyvnaurčitosťčizrozumiteľnosťzávetu.

75. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nevzhliadol ani dôvodnosť uplatnenia odvolacích dôvodov podľa
ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.

76. Na záver k veci samej pre úplnosť odvolací súd dodáva, že zamietnutie žaloby žalobcu na základe
nepreukázania sporných skutočností vymedzených v žalobe nevylučuje možnosť dedičského súdu,

resp. ním povereného notára ako súdneho komisára posúdiť, či je záver platný alebo neplatný z iných
dôvodov. Žalobca napr. v konaní pred súdom prvej inštancie namietal, že závet obsahuje podmienku,
preto je neplatný. Túto skutočnosť nemohol učiniť predmetom žaloby (a preto sa ňou súd prvej inštancie
ani nemusel a nemohol zaoberať), pretože jednak s ňou nebol odkázaný uznesením dedičského súdu
a jednak sa nejedná o spornú skutkovú skutočnosť, ale o otázku právneho posúdenia.

77. Odvolací súd preskúmal aj od prvého výroku vo veci samej závislý druhý výrok napadnutého
rozsudku o nároku žalovanej na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie
rozhodol v napadnutom rozsudku o nároku žalovanej voči žalobcovi vecne správne podľa pomeru
úspechu v spore (§ 255 CSP), nakoľko žaloba žalobcu bola v celom rozsahu zamietnutá. Odvolací súd

preto v zmysle § 378 ods. 1, 2 CSP potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny aj v druhom výroku
o nároku strán sporu na náhradu trov prvoinštančného konania.

78. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanej nepriznal voči žalobcovi nárok

na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca nedosiahol úspech v odvolacom konaní vzhľadom
na to, že odvolanie mu neprivodilo úspech v podobe (čo i len čiastočnej) zmeny alebo zrušenia
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Z obsahu spisu však odvolací súd zistil, že žalovanej žiadne
preukázateľné a účelne vynaložené výdavky v odvolacom konaní nevznikli, k odvolaniu žalobcu sa
nevyjadrila, preto žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi nepriznal, a to

napriek jej plnému úspechu v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 z 28. 02. 2018, uverejnené v Zbierke stanovísk NS SR a
rozhodnutí súdov SR pod č. R 72/2018, ktorého právna veta znie: „Ak podľa obsahu spisu strane v
konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku,
zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva.“.

79. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
(§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces(§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)

(§ 422 ods. 1 CSP); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci
deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis
(§ 127 ods. 1 CSP).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

Strany sporu majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou

o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania
lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11
ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak neboli splnené podmienky podľa § 429 CSP, resp. dovolanie má vady podľa § 429 CSP napriek

riadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa § 429 CSP v odvolacom konaní, resp. napriek
výzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch
neodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne (§ 447 písm. e/ CSP v spojení s § 436
ods. 1 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 23. 1. 2026. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.

Rozsudok – Neplatnosť právnych úkonov… , Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. máj 2025

Rozsudok – Neplatnosť právnych úkonov… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. máj 2025