Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. september 2024

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 7C/33/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2221202623
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anikó Aibeková
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2024:2221202623.10

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v spore žalobcu: U. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. L.. L. XXX/XX,
Š. M. G., právne zastúpený: HAÁR & Partners, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Hlavná 5931/80,
DunajskáStreda,protižalovanej:U.C.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomR.Ľ.T.XX,P.,právnezastúpená:
Mgr. Peter Voloch, advokát so sídlom Hollého 745/34, Senica, o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie sa zastavuje.

II. Stranám sporu sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

III. Súd vracia po právoplatnosti tohto uznesenia žalobcovi zo súdneho poplatku zaplateného za
žalobusumuvovýške6.167,70Eurprostredníctvomprevádzkovateľaelektronickéhosystémucentrálnej

evidencie súdnych poplatkov - Slovenskej pošty a.s.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.07.2021 sa žalobca domáhal zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v žalobe.

2. Dňa 05.06.2024 (t.j. pred otvorením prvého pojednávania vo veci samej) žalobca doručili súdu

späťvzatie žaloby, ktoré odôvodnil tým, že medzi stranami došlo k uzavretiu mimosúdnej dohody
o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam, dohodou ktorou
strany sporu mimosúdnou cestou urovnali vzájomné vzťahy. Súčasťou tejto dohody bol o.i. záväzok
žalobcu vykonať všetky úkony smerujúce k ukončeniu súdneho konania, a to späťvzatím žaloby zo dňa
15.07.2021, s ktorým procesným postupom vyjadrila žalovaná svoj písomný súhlas (bod 5.2 a bod 5.3
dohody). Vo vzťahu k rozhodnutiu o nároku na náhradu trov konania sa domnieval, že v danom prípade

je splnená ustanovením § 257 CSP vymienená existencia dôvodu hodného zreteľa. Existencia dôvodu
hodného zreteľa vzhliadal žalobca prioritne v skutočnosti, že vzájomný spor, ktorý v čase podania žaloby
medzi stranami sporu existoval, bol urovnaný mimosúdnou dohodou, a to vzájomnou súčinnosťou tak
žalobcu ako aj žalovanej, ktorá skutočnosť vylučuje existenciu úspechu ktorejkoľvek zo strán sporu
v prebiehajúcom sporovom konaní, keďže k jeho ukončení došlo dosiahnutím rozhodnutia. Zdôraznil,
že strany sporu ako účastníci dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva vyjadrili

súhlasnú vôľu nepokračovať v prebiehajúcom súdnom konaní, keďže odpadol predmet sporu s tým, že
k uskutočneniu dispozičného procesného prejavu vôle žalobu spočívajúceho v späťvzatí žaloby došlo
na základe vzájomnej dohody strán sporu zhmotnenej v bode 5.3 dohody. Žalobca tak navrhol, aby s
poukazom na § 257 CSP súd žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania. Zároveň žalobca
navrhol vrátiť mu súdny poplatok vo výške 6.230,- Eur, keďže napriek tomu, že vo veci došlo k vytýčeniu
viacerých pojednávaní, z ktorých štyri sa aj uskutočnili, avšak k otvoreniu pojednávania nedošlo.3. V písomnom podaní, doručenom súdu dňa 01.07.2024 žalovaná vyjadrila súhlas so späťvzatím
žaloby, avšak nesúhlasila s návrhom žalobcu, aby súd žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu
trov konania, keďže mala za to, že v tomto konaní nie sú prítomné dôvody hodné osobitného zreteľa

a ani výnimočné okolnosti. Žalobca sa žalobou zo dňa 15.07.2021 domáhal zrušenia podielového
spoluvlastníctva sporových strán k rodinnému domu s pozemkami a jeho vyporiadania tak, že
sa výlučným vlastníkom týchto nehnuteľností stane žalobca, pričom žalobca bude povinný vyplatiť
žalovanej vyrovnací podiel iba v sume 105.000,- Eur. Bola pri tom žalovaná, ktorá priamo žalobcovi
písomným návrhom zo dňa 01.02.2023 navrhla vyporiadanie podielového spoluvlastníctva za vyrovnací

podiel 185.000,- Eur. Bol to žalobca, ktorý odmietol uzavrieť mimosúdnu dohodu v podobe ako to
navrhovala žalovaná. Žalovanej tak nezostávalo nič iné ako si zabezpečiť služby advokáta. Z dôvodu
zotrvávania žalobcu na výške vyrovnacieho podielu v sume 105.000,- Eur žalovaná navrhla súdu,
aby ustanovil znalca na ocenenie vyporiadavaných nehnuteľností. K zmene postoja žalobcu k cene
vyrovnacieho podielu tak došlo až po vypracovaní znaleckého posudku č. 125/2023 zo dňa 14.12.2023,
ktorým bola určená cena nehnuteľnosti na sumu 319.000,- Eur, teda signifikantne vyššia ako tvrdil

žalobca v žalobe, podľa ktorej má byť 210.000,- Eur, žalobca tak navrhoval vyrovnací podiel pre
žalovanú v sume 105.000,- Eur, s ktorou žalovaná oprávnene nesúhlasila. Predmetná dohoda o
zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zo dňa 03.06.2024 tak bola
uzatvorená v súlade s cenou určenou týmto znaleckým posudkom. Nebolo tak možné spravodlivo
od žalovanej očakávať, že bude akceptovať neadekvátnu sumu vyrovnacieho podielu 105.000,- Eur.

Nebola to žalovaná, ktorá zavinila, že súdne konanie trvalo až do vypracovania znaleckého posudku,
pričom toto zavinenie možno pripísať výlučne žalobcovi, rovnako tak výlučne žalobcovi možno pripísať
zavinenie za trovy konania, ktoré žalovanej vznikli. Nebolo by tak ani v súlade s dobrými mravmi,
pokiaľ by súd v súlade s návrhom žalobcu nepriznal žalovanej náhradu trov konania, pretože to
bolo výlučne zavinením žalobcu, že žalovanej tieto trovy konania vznikali a navyšovali sa. Žalobca

nepreukázal kumulatívne splnenie oboch podmienok na nepriznanie náhrady trov konania žalovanej z
dôvodov hodných osobitného zreteľa. K uzavretiu dohody došlo až pod tlakom znaleckého posudku,
vypracovanéhosúdomustanovenouznalkyňou,pričomvdohodedohodnutásumavyrovnaciehopodielu
pre žalovanú 159.500,- Eur predstavuje výrazný úspech žalovanej vo veci samej. Ak by žalobca takúto
dohodu neuzatvoril, tak by s najväčšou pravdepodobnosťou súd rozhodol o výške vyrovnacieho podielu

pre žalovanú v takej istej výške, ktorá vyplýva zo znaleckého posudku, uzavretím dohody tak žalobca iba
predišiel očakávanému rozhodnutiu súdu vo veci samej. Ďalej poukázala na skutočnosť, že predmetná
dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zo dňa 03.06.2024
neobsahuje žiadne ustanovenie, ktorým by sa žalovaná vzdala svojho nároku na náhradu trov konania.
Naopak, v ustanovení bodu 6.2. predmetnej dohody je výslovne uvedené, že vyporiadanie práv a

povinností z podielového spoluvlastníctva sa nevzťahuje na prípadné nároky vyplývajúce zo súdneho
konania, teda ani na nárok na náhradu trov konania.

4. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 26.07.2024 uviedol, že má naďalej za to, že v
prebiehajúcom konaní sú dané zákonné predpoklady vymienené v ustanovení § 257 CSP. Čo sa týka

ustanovenia § 256 ods. 1 CSP mal žalobca naďalej za to, že toto ustanovenie pri rozhodovaní o
nároku na náhradu trov konania nie je možné aplikovať, a to aj napriek tej skutočnosti, že zastavenie
sporového konania „zavinil“ žalobca svojim dispozičným procesným prejavom vôle spočívajúcom v
späťvzatí žaloby. V tejto súvislosti žalobca opätovne poukázal na 5.2 dohody o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva. K aplikácii ustanovenia § 255 CSP uviedol, že aplikácia predmetného

ustanovenia neprichádza do úvahy, keďže v prípade zastavenia konania z dôvodu späťvzatia žaloby
pomer úspechu nie je možné vyjadriť. Neobstojí ani argumentácia žalovanej, ktorá v podanom vyjadrení
vykonala snahu o nastolenie dojmu, že ona ako strana sporu bola v konaní úspešná, keďže žalobcom
vyplatený vyrovnací podiel bol vyšší ako pôvodne uvedený v žalobe. Vo vzťahu k okolnostiam vedúcim
k uzavretiu mimosúdnej dohody poukázal na skutočnosť, že žalobca od počiatku nemal v úmysle

zahájiť predmetné sporové konanie, o čom svedčí aj skutočnosť, že žalobca ešte v čase pred podaním
žaloby žiadosťou o zahájenie mimosúdnych rokovaní zo dňa 14.06.2021 požiadal žalovanú o zahájenie
rokovaní. Žalovaná na žiadosť žalobcu napriek jej preukázateľnému doručeniu žiadnym spôsobom
nereagovala, ktorá skutočnosť mala za následok, že žalobca nemal inú legitímnu možnosť ako sa
domáhať ochrany svojich oprávnených záujmov, len ako podaním žaloby. Čo sa týka pôvodne žalobcom

uvedenej výšky vyrovnacieho podielu, tu sa žalobca pri jej určení spoliehal na stanovisko odborne
spôsobilej osoby. Neobstojí argumentácia žalovanej, že žalobca ponúkol vyplatenie vyrovnacieho
podielu v značne nižšej výške, a to prioritne s poukazom na skutočnosť, že odborné stanovisko
bolo zo strany žalobcu zaobstarané dňa 08.06.2021, t.j. v čase pred podaním žaloby, pričom prvotnýnávrh zo strany žalovanej, v ktorom bola po uplynutí značného času ochotná zaujať stanovisko k
žalobe, bol realizovaný až dňa 01.02.2023. Z uvedeného je zrejmé, že od podania žaloby (15.07.2021)
do poskytnutia prvého návrhu zo strany žalovanej (01.02.2023) uplynula značná doba, takmer 20

mesiacov, počas ktorej došlo bez akéhokoľvek pričinenia žalobcu k dynamickému vývinu na trhu s
nehnuteľnosťami, ktorý vývin v značnej miere ovplyvnil aj hodnotu dotknutých nehnuteľností. Vykonanie
znaleckého dokazovania navrhli strany sporu zhodne, pričom žalobca sa určeniu hodnoty dotknutých
nehnuteľností cestou odborne spôsobilej osoby nevyhýbal, nakoľko nemal ani len v náznaku v úmysle
žalovanú ukrátiť. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti žalobca mal za to, že zahájenie samotného

sporového konania zapríčinila žalovaná, ktorá tým aj zapríčinila nie len na svojej strane, ale aj na
strane žalobcu nutnosť vynaloženia značných finančných prostriedkov na trovy advokáta, ktoré by boli
podstatne nižšie, ak by žalovaná pristúpila na žalobcom požadované mimosúdne rokovania. Žalobca
naďalej trval na tom, aby súd o náhradu trov konania rozhodol pri zastavení konania tak, že žiadnej zo
strán sporu nárok na náhradu trov konania neprizná.

5. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

6. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

7. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom

späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

8. Podľa § 145 ods. 3 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o
zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

9. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

10. Nakoľko žalobca vzal svoju žalobu účinne v celom rozsahu späť, pričom so späťvzatím žaloby

vyjadrila súhlas aj žalovaná, súd rešpektujúc dispozičné právo žalobcu postupoval podľa vyššie
uvedených zákonných ustanovení a konanie zastavil.

11. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

12. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP platí pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu
bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi
stranami sporu navzájom. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie znamená, že trovy je povinná
nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Pojem procesné zavinenie sa posudzuje výlučne z

procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto
rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania.
K zastaveniu môže dôjsť napr. z dôvodu späťvzatia žaloby, z dôvodu neodstrániteľného nedostatku
podmienky konania, z dôvodu odstrániteľného nedostatku podmienky konania, ktorý sa nepodarilo
odstrániť. Zavinenie môže existovať tak na strane žalobcu, ako aj na strane žalovaného. Pokiaľ ide o

správanie žalovaného, potom musí ísť výlučne o správanie samotného žalovaného, nie o správanie
niekoho iného alebo o správanie oboch strán. O dôvodnosti podania žaloby je treba uvažovať z hľadiska
vzťahu výsledku správania žalovaného k požiadavkám žalobcu, čo znamená, že žaloba bola podaná
dôvodne najmä v prípade, kedy žalovaný po začatí konania žalobcu uspokojil, a to aj vtedy, ak by
k tomu nemal právnu povinnosť. Ak má ísť o také správanie, ktoré spôsobilo zastavenie konania na

ťarchu žalovaného, musí ísť o procesnú situáciu, kedy sa žalovaný zachoval v intenciách žalobného
návrhu (petitu). Ide o situáciu, kedy bola požiadavka žalobcu splnená neskorším správaním (konaním)
žalovaného bez toho, aby o veci (meritórne) rozhodol súd. Pritom medzi správaním žalovaného a
žalobným návrhom musí byť vecná spojitosť. V tomto prípade má žalobca právo, aby mu žalovaný
nahradil trovy, ktoré účelne vynaložil na uplatňovanie svojho práva. Pokiaľ bola dôvodná žaloba vzatá

späť pre správanie druhej strany sporu, nesmú ísť trovy konania na ťarchu žalobcu, aj keď ten svojim
prejavom vôle zastavenie konania vyvolal. Z uvedeného potom vyplýva, že pri zodpovedaní otázky,
ktorá zo strán z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania, je potrebné vychádzať z porovnania
toho, čoho sa žalobca podanou žalobou (podľa petitu) domáhal a dôvodom späťvzatia žaloby. Ak bolodôvodom späťvzatia žaloby podanej dôvodne správanie žalovaného v súlade so žalobnou požiadavkou
žalobcu, je nevyhnutným dospieť k záveru, že žalovaný zastavenie konania zavinil. Pri riešení otázky,
či strana zavinila, že konanie sa muselo zastaviť, sa vychádza výlučne z procesného hľadiska, keďže

nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného ale procesného práva a zo
zreteľom na procesný výsledok. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie,
pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie (uznesenie Krajského
súdu v Trnave sp. zn. 24Co/147/2022 zo dňa 29.03.2022).

13. V prípade návrhu na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva ide o tzv. iudicium duplex,
teda konanie, v ktorom majú strany súčasne postavenie žalobcu i žalovaného. V prípade návrhu
na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je treba navrhovateľom rozumieť tak žalobcu, ako aj
žalovanú, v dôsledku čoho k účinnosti späťvzatia žaloby je potrebný súhlas protistrany. Spôsob
usporiadania vzťahu medzi stranami sporu vyplýval z hmotného práva (§ 142 Občianskeho zákonníka),
mohol sa preto z povahy veci ktorýkoľvek z účastníkov právneho vzťahu žalobou domáhať tohto

usporiadania prostredníctvom súdneho rozhodnutia (§ 146 ods. 2 CSP).

14. V prejednávanej veci strany vyriešili ich spor mimosúdne. K zastaveniu konania došlo na základe
zhodného prejavu vôle strán sporu, vychádzajúceho z ich mimosúdnej dohody uzavretej podľa
relevantných ustanovení hmotného práva.

15 V zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, Ústavného súdu Slovenskej republiky aj
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodovanie o náhrade trov konania tvorí integrálnu súčasť
súdneho konania (napr. nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 735/2014, III. ÚS 207/2016). Možnosť
nepriznať náhradu trov konania je možné tak vo vzťahu k rozhodovaniu o náhrade trov konania na

základe zásady úspechu (§ 255 CSP), ako aj na základe zásady zavinenia (§ 256 CSP). Pri posudzovaní
nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP je súd povinný skúmať, či niektorá
zo strán sporu zavinila, že konanie sa muselo zastaviť, pričom v danom prípade dospel k záveru, že
na zastavení konania sa podieľali obidve strany sporu (obidve v postavení žalobcu a žalovanej), keďže
ide o konanie s obligatórnym súhlasom žalovanej so späťvzatím žaloby, v ktorom konaní nie je súd

viazaný navrhovaným spôsobom usporiadania vzťahu medzi stranami (spôsob vyporiadania vzťahu
medzi stranami vyplýva z hmotného práva).

16. Podľa názoru súdu nebolo dôvodné zo strany žalovanej, v prípade mimosúdnej dohody,
argumentovať tým, že žalobca v žalobe výšku vyrovnacieho podielu určil sumou 105.000,- Eur, ktorá

suma je podstatne nižšia ako tá, na ktorej sa strany následne po vypracovaní znaleckého posudku
dohodli. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, že v prípade späťvzatia žaloby pomer úspechu
nie je možné vyjadriť, pričom aplikácia ustanovenia § 255 CSP neprichádza do úvahy. Z uvedeného
dôvodu potom bolo irelevantné, že žalobcom vyplatený vyrovnací podiel bol vyšší ako pôvodne uvedený
v žalobe. V tejto súvislosti však súd na margo poznamenáva, že vyrovnací podiel nebol dohodnutý

ani vo výške navrhnutej žalovanou, t.j. v sume 185.000,- Eur, ktorá naopak bola podstatne vyššia ako
dohodnutá výška vyrovnacieho podielu. Rovnako súd považoval za správnu argumentáciu žalobcu
vo vzťahu k okolnostiam vedúcim k uzavretiu samotnej dohody o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva, keď žalobca poukázal na to, že žalobu bol nútený podať na súd vzhľadom na nečinnosť
žalovanej, ktorá žiadnym spôsobom nereagovala na výzvu žalobcu o začatie mimosúdnych rokovaní

ešte pred podaním žaloby. Navyše žalobca v samotnej žalobe pri stanovení výšky vyrovnacieho
podielu vychádzal z odborného vyjadrenia, pričom na skutočnosti, že hodnota vyporiadať sa majúcej
nehnuteľnosti bola znaleckým posudkom určená v inej výške zohráva dôležitú úlohu časový faktor ako
aj turbulentný vývin na trhu s nehnuteľnosťami v rozhodnom období (kým k vypracovaniu odborného
vyjadrenia došlo dňa 08.06.2021, k vypracovaniu znaleckého posudku č. 125/2023 znalkyňou Ing.

Angelikou Molnárovou podstatne neskôr, až 14.12.2023).

17. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd teda ustálil, že na zastavení konania sa podieľali
obidve strany sporu, a preto o trovách konania rozhodol tak, že stranám sporu nárok na náhradu trov
konania nepriznal.

18. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registra trestov v znení neskorších predpisov, poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je
podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.19. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
v znení neskorších predpisov, poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania,

žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na
začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred
prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie
odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Ak sa návrh
na začatie konania o rozvod manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnej inštancii súdov,

vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní pred správnym súdom sa poplatok vráti, ak
sa konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla
alebo vzala späť pred prejednaním veci.

20. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
v znení neskorších predpisov, okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa

odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1% najmenej však 10,- Eur. Ak sa
návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

21. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
v znení neskorších predpisov, orgány uvedené v § 3, ktoré

a) nie sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis
právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku daňovému úradu príslušnému podľa
trvalého pobytu alebo sídla poplatníka, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo
dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej
správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe

vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona7) a daňový úrad vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo
dňa doručenia písomného upovedomenia,
b) sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis
právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý
poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia

o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal
rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona7)
a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného
upovedomenia.

22. Nakoľko žalobca uhradil súdny poplatok za podanú žalobu v plnej výške, to je vo výške 6.230,- Eur,
súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenia a zastavenie konania ešte pred prvým pojednávaním
vo veci samej, rozhodol tak, ako je uvedené v tretej výrokovej vete tohto uznesenia a žalobcovi vrátil
uhradený súdny poplatok, krátený o 1%, t.j. o 62,30 Eur, vo výške 6.167,70 Eur, a to prostredníctvom
Slovenskej pošty a.s.

Poučenie:

Proti výroku I. a II. tohto rozhodnutia je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na
Okresnom súde Dunajská Streda. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trnave.

Proti výroku III. odvolanie nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostí podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý subjekt dostal jeden rovnopis. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,
súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto odvolanie urobil.