Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. marec 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: BB-76S/18/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6023200121
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:6023200121.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej

Rúfusovej a členov senátu JUDr. Andrey Soukupovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Ing. Matúša
Škarbalu, v právnej veci žalobcu: Železničné opravovne a strojárne, a.s., so sídlom Môťovská cesta
259/11, 960 03 Zvolen, IČO: 31 615 783, právne zastúpený: Advokátska kancelária SOPKO & Partners,
s.r.o., so sídlom Paulínska 24, 917 01 Trnava, IČO: 54 237 050, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 100609201/2023 zo dňa 17.02.2023, č. 100609298/2023 zo dňa
17.02.2023 a č. 100609254/2023 zo dňa 17.02.2023, takto

r o z h o d o l :

I.Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100609201/2023 zo dňa 17.02.2023
z a m i e t a.

II.Súdžalobuopreskúmaniezákonnostirozhodnutiažalovanéhoč.100609298/2023zodňa17.02.2023
z a m i e t a.

III. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100609254/2023 zo dňa

17.02.2023 z a m i e t a.

IV. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.
O d

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie
1. Daňový úrad Banská Bystrica, ako správca dane, Oznámením o daňovej kontrole zo dňa 10.08.2021
oznámil daňovému subjektu – spoločnosti Železničné opravovne a strojárne, a.s. (ďalej aj ako „žalobca“)
výkon daňovej kontroly pre daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie október až

december 2020 a január až marec 2021 s tým, že daňová kontrola začne dňa 14.09.2021. V oznámení
požiadal správca dane daňový subjekt o predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie
daňovej kontroly.

2. Správca dane z dokladov získaných k výkonu daňovej kontroly zistil, že v jednotlivých zdaňovacích
obdobiach žalobca deklaroval dodanie tovaru : za zdaňovacie obdobie október 2020 - faktúrou
č. 20200019, int. č. RTX01382 zo dňa 10.11.2020, dátum dodania 31.10.2020, za poskytnutie

fakturovaných služieb – fakturácia na základe objednávky umiestňovaní a správe reklamného obsahu,
zobrazovanie reklamného obsahu, zaznamenanie dát a printscreenov zobrazenia bannerovej reklamy,
dodanie tohto obsahu, spracovanie dát meraní, návštev, zobrazení týchto reklamných bannerov na
stránkach zmluvných kinárov a vyúčtovanie reklamných kampaní v systéme RST podľa prílohy zadaný mesiac alebo obdobie vyznačené v prílohe, základ dane 60 002,34 Eur, 20% DPH 12 000,47
Eur; november 2020 – faktúrou č. 20200026, int. č. TRX01639 zo dňa 10.12.2020, dátum dodania
30.11.2020, za poskytnutie fakturovaných služieb – fakturácia na základe objednávky umiestňovaní

a správe reklamného obsahu, zobrazovanie reklamného obsahu, zaznamenanie dát a printscreenov
zobrazenia bannerovej reklamy, dodanie tohto obsahu, spracovanie dát meraní, návštev, zobrazení
týchto reklamných bannerov na stránkach zmluvných kinárov a vyúčtovanie reklamných kampaní v
systéme RST podľa prílohy za daný mesiac alebo obdobie vyznačené v prílohe, základ dane 81
412,89 Eur, 20% DPH 16 282,58 Eur; december 2020 – faktúrou č. 20200031, int. č. RTX01637

zo dňa 14.01.2021, dátum dodania 31.12.2020, za poskytnutie fakturovaných služieb – fakturácia na
základe objednávky umiestňovaní a správe reklamného obsahu, zobrazovanie reklamného obsahu,
zaznamenanie dát a printscreenov zobrazenia bannerovej reklamy, dodanie tohto obsahu, spracovanie
dát meraní, návštev, zobrazení týchto reklamných bannerov na stránkach zmluvných kinárov a
vyúčtovanie reklamných kampaní v systéme RST podľa prílohy za daný mesiac alebo obdobie
vyznačené v prílohe, základ dane 27 150,61 Eur, 20% DPH 5 430,12 Eur všetko od dodávateľa –

spoločnosti Swink, s.r.o., so sídlom Hlavná 23, 917 01 Trnava, IČO: 34 615 783 (ďalej len „Swink,
s.r.o.“). K výkonu daňovej kontroly žalobca predložil faktúry spolu s prílohami: vyúčtovanie kampane,
printscreeny zobrazenia reklamy na stránkach kín a Zmluvu pre reklamný systém Ticketware o
umiestňovaní a správe reklamného obsahu zo dňa 25.09.2020 uzavretú medzi žalobcom (objednávateľ)
a spoločnosťou Swink, s.r.o. (poskytovateľ).

3. Správca dane vykonal so splnomocneným zástupcom žalobcu A. B. C. dňa 27.10.2021 ústne
pojednávanie, o ktorom spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 102025363/2021. Z vyjadrenia
splnomocneného zástupcu žalobcu zistil, že žalobca potreboval prijať viac zamestnancov, preto sa
rozhodli investovať do propagácie spoločnosti, pričom zamestnanosť sa aj zvýšila od 80 do 100

zamestnancov. So spoločnosťou Swink, s.r.o.
3 BB-76S/18/2023

mali uzatvorenú zmluvu na jeden rok – bol sprístupnený portál, na ktorom si reklamu objednávali a

po ukončení objednaného obdobia prišlo vyúčtovanie kampane. Predložil doklady a uviedol, že ešte
príde po ukončení kampane k 30.09.2021 CD so zhrnutím reklamnej kampane. Viac uviesť nevedel,
pretože osobne sa obchodu nezúčastnil. V mailovom vyjadrení zo dňa 11.11.2021 žalobca doplnil,
že spoločnosť Swink, s.r.o. zastupoval p. D., pričom spoločnosť sprístupnila žalobcovi systém RST
na webe. Zopakoval, že spoločnosť žalobcu potrebovala prijať viac zamestnancov nielen z okolia

Banskobystrického kraja, ale aj Trnavského, Nitrianskeho a Bratislavského kraja. Na základe výzvy
správcu dane zo dňa 25.01.2022 žalobca doplnil podaním zo dňa 28.02.2022, že spoločnosť Swink,
s.r.o. nakontaktovala žalobcu, doručila propagačný materiál, ktorým sa odprezentovala štatutárnym
zástupcom žalobcu, pričom výber dodávateľa spoločnosti Swink, s.r.o. bol plne v kompetencii
štatutárnych zástupcov žalobcu. Zároveň žalobca uviedol, že účel reklamy, a to navýšenie počtu

zamestnancov spoločnosti žalobcu, sa podarilo dosiahnuť. O zabezpečenie reklamy sa komplexne
starala spoločnosť Swink, s.r.o..

4. Správca dane uviedol, že splnomocnený zástupca daňového subjektu A. B. C. na výzvu správcu
dane nepodal dostatočné vysvetlenia, nepredložil požadované doklady a dôkazy, jeho vyjadrenia boli

len všeobecné a ničím nepodložené, čím u správcu dane vznikli pochybnosti o reálnosti fakturovaných
reklamných službieb od dodávateľa Swink s.r.o.. Následne zaslal správca dane žalobcovi podľa §
45 ods. 2 písm. d) a e) a § 46 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“), ktorou vyzval štatutárnych zástupcov
kontrolovaného daňového subjektu, aby sa vyjadrili k obchodovaniu so spoločnosťou Swink s.r.o.,

pričom vo výzve žalobcu oboznámil s pochybnosťami správcu dane a podrobne uviedol, čo správca
dane žiadal od žalobcu vysvetliť, prípadne predložiť ďalšie doklady alebo dôkazy. Na výzvu správcu
dane žalobca reagoval podaním doručeným správcovi dane dňa 31.03.2022, pričom z predloženého
dôkazného materiálu nebolo správcovi dane zrejmé, akým spôsobom a z akých podkladov boli vyčíslené
jednotlivé počty zobrazení, ktoré dodávateľ Swink s.r.o. uvádzal vo svojom vyúčtovaní kampane za

jednotlivémesiace.PodľavyjadreniakontrolovanéhodaňovéhosubjektuatiežpánaD.,akoštatutárneho
zástupcu dodávateľa, malo uvedené DVD preukazovať opodstatnenosť následnej fakturácie. Ako vidieť
z podkladov na DVD sa nachádzajú vždy len screeny z jedného dátumu v danom mesiaci, ktoréboli stiahnuté zasa v rovnaký deň nasledujúceho mesiaca, pričom dátum zaznamenania jednotlivých
screeshotov bol u všetkých súborov rovnaký 15.10.2021.

5. Následne správca dane viackrát predvolal na výsluch konateľa deklarovaného dodávateľa, pána
E. D., pričom ústne pojednávanie so svedkom sa uskutočnilo dňa 06.04.2022. Pán D. uviedol, že
spoločnosť Swink s.r.o. sa zaoberala reklamnou a marketingovou činnosťou, vývojom a výskumom IT,
výrobno-stavebnou činnosťou, prenájmom kancelárskych priestorov a parkovacích miest; činnosti ako
zabezpečovanie klientov, grafika, práca s reklamným systémov RST, spracovanie údajov z reklamných

kampaní – boli vykonané v kooperácii so srbskou spoločnosťou Lapis ipsum; E. D. osobne vykonával
vyhodnotenie kampane, následne fakturáciu a účtovníctvo; spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov.
Uviedol, že nemá ekonomické vzdelanie,
4 BB-76S/18/2023

účtovníctvo robil svojpomocne, čerpal z poučení z portálu Finančnej správy, z literatúry a z internetu,
z fór, na spracovanie daňového priznania mal vytvorenú návodku, kde do akého riadku čo zadať;
dodávateľom mediálneho priestoru bola spoločnosť TICKETWARE SE – jednalo sa o web bannerovú
reklamu na web stránkach kinárov. Spoločnosť Swink s.r.o. mala podpísanú zmluvu o poskytovaní
reklamného priestoru (oprávnenie je zmluva) so spoločnosťou Ticketware SE, ktorá je vlastníkom

RST systému. Ďalej sa vyjadril k nadviazaniu spolupráce so spoločnosťou žalobcu, pričom si úplne
presne nepamätal ako a kedy sa nakontaktovala spoločnosť Swink, s.r.o. na spoločnosť žalobcu,
pričom väčšinou zasielali propagačné materiály spoločnostiam, na základe toho sa ozvala aj spoločnosť
žalobcu. Ďalej uviedol, že spoločnosť žalobcu si objednala reklamu cez RST systém, nakoľko v
systéme bola spoločnosť zaevidovaná a zadala grafiku, objem zobrazení bannerovej reklamy, dĺžku

zobrazenia bannerovej reklamy, kalendárny mesiac, dni v týždni, hodinu od kedy do kedy sa má reklama
zobrazovať, preferovaný mediálny priestor a bannerové pozície; reklama sa potom dala na schválenie
spoločnosti TICKETWARE SE, po schválení sa reklama začala zobrazovať. Ďalej uviedol, že reklamu
mohol objednať on sám, ale spoločnosť žalobcu si chcela objednávať reklamu v systéme RST sama.
Spoločnosti žalobcu potom doručil vyúčtovanie kampane s počtom zobrazení, screenshoty, faktúru a

súhrn ročných screenshotov za celú spoluprácu na DVD; cena bola určená podľa platného cenníka, na
základe počtu zobrazení, pričom jedno zobrazenie trvalo 5 sekúnd. Ďalej uviedol, že počítanie zobrazení
zaznamenával server a na základe týchto zápisov surových dát, ktoré triedia a filtrujú sa vypočítajú počty
zobrazení. Za spoločnosť Swink, s.r.o. iný spôsob na výpočet zobrazení nie je. Výpočet zobrazení nie je
možný len na základe počtu návštevníkov stránok, záleží na tom, aký čas strávi návštevník na stránke a

či je aktívny. V závere uviedol, že hotovosť, ktorú vyberal z účtov spoločnosti Swink, s.r.o. použil na kúpu
stavebného materiálu, elektrotechnického materiálu, prevádzkové náklady, nákup pohonných hmôt.
Bankové výpisy, účtovníctvo, doklady odovzdal likvidátorovi spoločnosti Swink, s.r.o., pričom predložil
správcovi dane protokol o odovzdaní účtovnej evidencie spoločnosti Swink, s.r.o. zo dňa 23.03.2022.

6. Správca dane uviedol, že výpoveď svedka E. D. neodstránila pochybnosti správcu dane, nakoľko
len formálne potvrdil uskutočnenie preverovaných obchodov, ale svoje tvrdenia nepodložil žiadnymi
dôkazmi, nakoľko pán E. D. dva dni po tom, ako mal odovzdal doklady likvidátorovi spoločnosti Swink,
s.r.o. kontaktoval správcu dane, že chce vypovedať.

7. Postupom podľa § 24 ods. 3 a 4 Daňového poriadku správca dane vykonal miestne zisťovanie
v spoločnosti Swink, s.r.o., následne nahliadol do administratívneho spisu inej daňovej kontroly
spoločnosti TICKETWARE SE, pričom z výpovede konateľa spoločnosti – pána A. F. G. vyplynulo o.i.,
že pri zadávaní reklamy cez aplikáciu RST vidí spoločnosť počet zobrazení reklamy, pričom počet
zobrazení reklamy je možné zadať do parametrov reklamnej kampane za dané obdobie. Nevedel, koľko

fakturuje spoločnosť Swink, s.r.o. svojim reklamným partnerom, vidí iba počty zobrazení reklamy. Ďalej
správca dane za účelom preverenia uverejnenia reklamných banerov na stránkach kín vykonal miestne
zisťovania a tiež zaslal jednotlivým subjektom (kultúrnym centrám a kinám) výzvy.
5 BB-76S/18/2023

V priebehu daňovej kontroly správca dane preveroval tvrdenia daňového subjektu aj z verejne
prístupných informácií, pričom z Technických podmienok verejne známeho poskytovateľa bannerovej
reklamy (www.zoznam.sk) zistil, že poskytovanie informácií o rozsahu dodaných reklamných služieb(počet zobrazení reklamy za každý deň, počte kliknutí na reklamný formát a pod.) odberateľom ich
dodávateľmi je štandardom.

8. Po ukončenej daňovej kontrole správca dane zaslal kontrolovanému daňovému subjektu Protokol z
daňovej kontroly spolu s Výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. 102213937/2022
zo dňa 09.08.2022, ktorý bol daňovému subjektu doručený dňa 15.08.2022. Vyjadrenie k protokolu
bolo zaevidované na Daňovom úrade Banská Bystrica dňa 13.09.2022 pod ev. č. 6/12121905/2022.
Vo svojom vyjadrení daňový subjekt uviedol pripomienky a návrhy, s ktorými sa správca dane zaoberal

vo vyrubovacom konaní. Správca dane v rámci vyrubovacieho konania vzal do úvahy pripomienky
daňového subjektu uvedené v jeho vyjadrení k protokolu a dôkazy získané v daňovej kontrole. Postupom
podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane opätovne vyhodnotil všetky získané dôkazy podľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, aby vo veci rozhodol
skutkovo a vecne správne. Správca dane sa vo vyrubovacom konaní zaoberal návrhmi daňového
subjektu uvedenými vo vyjadrení k zisteniam uvedeným v protokole a následne s daňovým subjektom

prerokoval pripomienky a zistenia vo vyrubovacom konaní dňa 25.11.2022.

Prvostupňové rozhodnutia
9. Vo vyrubovacom konaní vydal správca dane dňa 09.12.2022 samostatné rozhodnutia, ktorými podľa
§ 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty, a to:

- Rozhodnutie č. 103315930/2022 za zdaňovacie obdobie október 2020 v sume 12 000,47 Eur
pre neuznanie odpočtu z dodávateľskej faktúry č. 20200019, int. č. RTX01382 zo dňa 10.11.2020,
dátum dodania 31.10.2020, za poskytnutie fakturovaných služieb – fakturácia na základe objednávky
umiestňovaní a správe reklamného obsahu, zobrazovanie reklamného obsahu, zaznamenanie dát a
printscreenov zobrazenia bannerovej reklamy, dodanie tohto obsahu, spracovanie dát meraní, návštev,

zobrazení týchto reklamných bannerov na stránkach zmluvných kinárov a vyúčtovanie reklamných
kampaní v systéme RST podľa prílohy za daný mesiac alebo obdobie vyznačené v prílohe, v celkovej
sume 72 002,81 Eur, základ dane 60 002,34 Eur, 20% DPH 12 000,47 Eur;
- Rozhodnutie č. 103316168/2022 za zdaňovacie obdobie november 2020 v sume 16 282,58 Eur
pre neuznanie odpočtu z dodávateľskej faktúry č. 20200026, int. č. TRX01639 zo dňa 10.12.2020,

dátum dodania 30.11.2020, za poskytnutie fakturovaných služieb – fakturácia na základe objednávky
umiestňovaní a správe reklamného obsahu, zobrazovanie reklamného obsahu, zaznamenanie dát a
printscreenov zobrazenia bannerovej reklamy, dodanie tohto obsahu, spracovanie dát meraní, návštev,
zobrazení týchto reklamných bannerov na stránkach zmluvných kinárov a vyúčtovanie reklamných
kampaní v systéme RST podľa prílohy za daný

6 BB-76S/18/2023

mesiac alebo obdobie vyznačené v prílohe, v celkovej sume 97 695,47 Eur, základ dane 81 412,89 Eur,
20% DPH 16 282,58 Eur;

- Rozhodnutie č. 103316357/2022 za zdaňovacie obdobie december 2020 v sume 5 430,12 Eur
pre neuznanie odpočtu z dodávateľskej faktúry č. 20200031, int. č. RTX01637 zo dňa 14.01.2021,
dátum dodania 31.12.2020, za poskytnutie fakturovaných služieb – fakturácia na základe objednávky
umiestňovaní a správe reklamného obsahu, zobrazovanie reklamného obsahu, zaznamenanie dát a
printscreenov zobrazenia bannerovej reklamy, dodanie tohto obsahu, spracovanie dát meraní, návštev,

zobrazení týchto reklamných bannerov na stránkach zmluvných kinárov a vyúčtovanie reklamných
kampaní v systéme RST podľa prílohy za daný mesiac alebo obdobie vyznačené v prílohe, v celkovej
sume 32 580,73 Eur, základ dane 27 150,61 Eur, 20% DPH 5 430,12 Eur, všetko od dodávateľa Swink,
s.r.o. (ďalej len „prvostupňové rozhodnutia“).

10. Správca dane v prvostupňových rozhodnutiach podrobne popísal priebeh daňovej kontroly,
dôkazy, ktoré vykonal, skutočnosti, ktoré vykonaným dokazovaním zistil, vyjadrenia daňového subjektu
(žalobcu), ako aj svoje stanoviská k týmto vyjadreniam.

11. Správca dane nemal dokazovaním preukázané, že došlo k reálnemu dodaniu služby – reklamy

spoločnosti žalobcu. Uviedol, že daňový subjekt mal v procese daňovej kontroly neobmedzený priestor
na to, aby predložil dostatok konkrétnych dôkazov, alebo aby rozhodné dôkazy navrhol, pre uznanie
uplatneného práva na odpočítanie dane v zmysle faktúr, ktorými deklaruje spornú obchodnú transakciu.
Daňový subjekt nijakým spôsobom nepreukázal, ako boli preverované jednotlivé počty zobrazeníreklamy tak, ako sú uvedené v predloženom vyúčtovaní. Z vykonaného dokazovania správcu dane tiež
vyplýva, že kontrolovaný daňový subjekt nedisponuje informáciou o reálnych meraniach vzťahujúcich sa
kzobrazeniureklamynajednotlivýchstránkachkínakzáujmunávštevníkovwebovejstránkyoreklamné

prvky. Kontrolovaný daňový subjekt nepredložil žiadne vierohodné dôkazy, v zmysle ktorých by bolo
možné uznať uplatnené právo na odpočítanie dane v zmysle sporných faktúr za oprávnené. Samotná
existencia dokladov - faktúr sama o sebe nepreukazuje, na základe akého reálneho zdaniteľného
obchodu boli vystavené. Zároveň správca dane dodal, že zistenia o spoločnosti Swink, s.r.o. nemajú
za danej situácie podstatný vplyv na závery správcu, nakoľko daňový subjekt - Železničné opravovne

a strojárne Zvolen, a.s. neuniesol svoje dôkazné bremeno v daňovej kontrole. Správca dane uvádzal
tieto zistenia len na dokreslenie celkového obrazu o deklarovaných zdaniteľných obchodoch priameho
dodávateľa – spoločnosti Swink, s.r.o..

12. Žalobca počas daňovej kontroly, ale ani počas vyrubovacieho konania nepredložil žiadne relevantné
dôkazy, ktoré by dostatočným spôsobom preukazovali dodanie reklamných služieb v zmysle sporných

faktúr od dodávateľa Swink, s.r.o., pričom žalobca neodstránil pochybnosti správcu dane, a teda
nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane. Správca dane preto rozhodol
tak, ako je uvedené v prvostupňových rozhodnutiach, a to z dôvodu porušenia § 49 ods. 1 a 2 písm.
a) v nadväznosti na § 51 ods. 1
7 BB-76S/18/2023

písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o DPH“).

Druhostupňové rozhodnutia
13. Žalobca podal proti prvostupňovým rozhodnutiam odvolania, pričom žalovaný o odvolaniach
rozhodol dňa 17.02.2023 tak, že odvolania zamietol a prvostupňové rozhodnutia potvrdil, a to konkrétne
rozhodnutím žalovaného č. 100609201/2023, č. 100609254/2023 a č. 100609298/2023 (ďalej len
„napadnuté rozhodnutia“).

14. Žalovaný napadnuté rozhodnutia odôvodnil tým, že správca dane vychádzal zo správne zisteného
skutkovéhostavu,veciposúdilsprávneanámietkyžalobcuuplatnenévodvolacíchkonaniachpovažoval
za nedôvodné.

15. Žalovaný v napadnutých rozhodnutiach uviedol, že z obsahu prvostupňových rozhodnutí správcu
dane, v prípade neuznaného odpočítania dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa Swink, s.r.o. (za
zdaňovacie obdobia október až december 2020 – pozn. správneho súdu), nebolo preukázané splnenie
podmienok na odpočítanie dane, nakoľko samotný daňový subjekt nepredložil dôkazy o reálnom dodaní
zdaniteľných plnení a o ich rozsahu, ktoré mal tento dodávateľ dodať a ktoré mali byť predmetom

faktúr podľa tvrdení daňového subjektu. Zároveň nebolo preukázané ani samotné reálne uskutočnenie
zdaniteľnýchplneníaichreálnaexistenciavdeklarovanomrozsahupodľafaktúr,pričomtietoskutočnosti
nepreukázal samotný daňový subjekt, neboli preukázané ani dokazovaním správcu dane a daňový
subjekt tak pri odpočítaní dane postupoval v rozpore s ustanoveniami § 49 ods. 1 a ods. 2 a § 51 zákona
o DPH.

16. Podľa žalovaného správca dane vychádzal z dokazovania v rozsahu postačujúcom na učinenie
záveruonepreukázanídodaniaslužby,nakoľkozpredloženýchdokladovdaňovéhosubjektunevyplývali
žiadne konkrétne skutočnosti o uskutočnení týchto zdaniteľných plnení a ani žiadne skutočnosti,
ktoré mali osvedčovať množstvá zobrazenia reklamných bannerov a ani dátumy ich zobrazenia.

Tieto skutočnosti neobsahovala ani samotná zmluva, ktorá všeobecne popisovala umiestňovanie
reklamných bannerov bez bližšej špecifikácie stanovenia rozsahu vysielania a zobrazenia reklamných
bannerov ako aj bez bližšej špecifikácie miest a dátumov ich vysielania a zobrazenia. Samotné
obrazovky ako printscreeny alebo screenshoty, ktoré mali dokazovať reálne zobrazovanie reklamných
bannerov daňového subjektu neboli dôkazom, že k skutočnému zobrazeniu reklamných bannerov

došlo. Tieto obrazovky neobsahovali žiadny dôkaz, že tieto reklamné bannery boli zobrazené v
množstváchdeklarovanýchnafaktúrachaneobsahovalianižiadnušpecifikáciudátumovichzobrazenia,
nakoľko všetky obsahujú len jeden dátum [14.10.2020 (zdaňovacie obdobie október 2020), 05.12.2020
(zdaňovacie obdobie november 2020) a 13.01.2021 (zdaňovacie obdobie december 2020)].17. Vzhľadom na to, že správca dane mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti
predložených dokladov, nevychádzal len z dokladov, ktoré predložil daňový

8 BB-76S/18/2023

subjekt k výkonu daňovej kontroly, ale vykonal k tomuto účelu dokazovanie. Z dokazovania správcu
dane vyplýva, že ani spoločnosť Swink, s.r.o. (prípadne zistenia u spoločnosti TICKETWARE SE)

nepreukázala, že k dodaniu reklamných služieb v zmysle faktúr došlo, pričom nedostatky zistené
u dodávateľa Swink, s.r.o. neboli pripisované na ujmu daňového subjektu. So všetkými zistenými
skutočnosťami bol daňový subjekt v priebehu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania
oboznámený, bolo mu umožnené, aby sa k týmto zisteniam vyjadril a predložil dôkazy preukazujúce jeho
tvrdenia o uplatnenom práve na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa Swink, s.r.o..

18. V závere žalovaný uviedol, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno, pretože jednoznačným a
vierohodným spôsobom nepreukázal, že skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a údaje
uvedené v daňovom priznaní, sú úplné a správne. Daňový subjekt nepreukázal, že došlo k reálnemu
uskutočneniu tvrdených zdaniteľných plnení. Žalovaný sa stotožnil so závermi správcu dane, že v
danom prípade došlo k porušeniu ustanovení zákona o DPH a po preskúmaní rozhodnutí, predloženého

spisového materiálu, skutočností zistených v daňovej kontrole, vo vyrubovacom konaní a námietok
uvedených v odvolaniach dospel k záveru, že správca dane postupoval v celom konaní v súlade so
všeobecne záväznými právnymi predpismi, posudzoval závažnosť všetkých jednotlivých dôkazných
prostriedkov a vyhodnotil všetky dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadol na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

Správne žaloby – žalobné námietky
19. Správnymi žalobami podanými na Krajský súd v Banskej Bystrici v zákonných lehotách sa žalobca
domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, a to pod sp. zn. 76S/18/2023 vedeného
konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 100609201/2023 zo dňa 17.02.2023,

pod sp. zn. 76S/22/2023 vedeného konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
100609298/2023 zo dňa 17.02.2023 a pod sp. zn. 76S/23/2023 vedeného konania o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100609254/2023 zo dňa 17.02.2023, zrušenia rozhodnutí
žalovaného, ako aj prvostupňových rozhodnutí správcu dane.

20. Na základe zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach,
v ktorých je daná od 01.06.2023 právomoc správnych súdov, konkrétne aj z Krajského súdu v Banskej
Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. V
dôsledku uvedeného sú konania pôvodne vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn.

76S/18/2023, 76S/22/2023 a 76S/23/2023 vedené na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn.
BB-76S/18/2023, BB-76S/22/2023 a BB-76S/23/2023.

21. Správny súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. BB-76S/18/2023 zo dňa 08.01.2025 spojil na
spoločné konanie veci vedené Správnym súdom v Banskej Bystrici pod sp. zn. BB-

9 BB-76S/18/2023

76S/18/2023, sp. zn. BB-76S/22/2023 a sp. zn. BB-76S/23/2023 s tým, že budú ďalej vedené v
spoločnom konaní pod spoločnou spisovou značkou sp. zn. BB-76S/18/2023.

22. Žalobca v správnych žalobách uviedol rovnaké žalobné námietky, na základe ktorých sa domáhal
preskúmania zákonnosti napadnutých rozhodnutí žalovaného, keďže podľa názoru žalobcu rozhodnutia
žalovaného, ako aj orgánu verejnej správy prvého stupňa, vychádzali z nesprávneho právneho
posúdenia veci, rozhodnutia žalovaného sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok

dôvodov, zistenia skutkového stavu žalovaného boli nedostatočné na riadne posúdenie vecí a skutkový
stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutých rozhodnutí je v rozpore s administratívnymi spismi alebo
v nich nemá oporu a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy,
ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.23. V prvom rade žalobca namietal to, že správca dane neuznal daňovému subjektu odpočítanie dane z
dodávateľských faktúr od dodávateľa Swink, s.r.o., nakoľko podľa správcu dane: za a.) daňový subjekt

nepredložil dôkazy o uskutočnení zdaniteľných plnení, ktoré mali byť predmetom faktúr (reklamne služby
spočívajúce v zobrazovaní reklamných bannerov a ich celkovej správy, poskytovanie služieb reklamnej
kampane v systéme RST) a za b.) dokazovaním správcu dane nebolo preukázané reálne uskutočnenie
deklarovaných zdaniteľných plnení dodávateľom Swink, s.r.o. v deklarovanom rozsahu, čím došlo k
porušeniu ustanovení § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Žalovaný

podľa žalobcu v napadnutých rozhodnutiach uviedol, že: za a.) daňový subjekt vo vyjadrení k zisteniam
uvedeným v protokole z daňovej kontroly a ani v dodatočných vyjadreniach nepredložil žiadne nové
tvrdenia ani dôkazy, za b.) daňovým subjektom nebolo preukázané splnenie podmienok na odpočítanie
dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa Swink, s.r.o., nakoľko za c.) samotný daňový subjekt
neuniesol dôkazné bremeno a nepredložil dôkazy o reálnom dodaní zdaniteľných plnení, ktoré mal
tento dodávateľ dodať, a ktoré mali byť predmetom faktúr podľa tvrdení daňového subjektu a za d.)

nepreukázal ani samotné reálne uskutočnenie zdaniteľných plnení a ich reálnu existenciu v množstvách
ako bolo na faktúrach uvádzané.

24. Podľa žalobcu správca dane v rámci dokazovania nijakým spôsobom neviedol dokazovanie tým
smerom, že by si vyžiadal od spoločností Swink, s.r.o. alebo TICKETWARE SE prístup alebo ukážku

fungovania systému RST, a že by si teda osobne preveril, či postup objednávania tak, ako ho opísal
žalobca, bolo možné realizovať.

25. Ďalej uviedol, že reklama sa realizovala v internetovom prostredí, ktoré je verejnosti prístupné, a
preto neexistovala pre žalobcu žiadna prekážka kontroly plnenia objednávky a sám sa mohol kedykoľvek

presvedčiť o jej rozsahu. Uvedený fakt zvyšuje transparentnosť poskytnutia predmetnej služby, nakoľko
kontrola daného plnenia v čase poskytovania týchto služieb bola prakticky neobmedzená a ľahko
dostupná. Vyúčtovanie výkonov overoval, kontroloval a vykonával p. H. B. – pracovník obchodu/
marketingu. Správca dane však s tou osobou nerealizoval žiadny výsluch a nespochybnil ani, že by túto
kontrolu mohol

10 BB-76S/18/2023

vykonávať. Záver žalovaného o tom, že nemal ani sám prehľad o zobrazení reklamných kampaní je
podľa žalobcu čistá fabulácia.

26. Žalobca namietal, že z dokazovania nevyplynul záver, že by predmetná fakturácia spoločnosti Swink,
s.r.o. a samotná realizácia reklamy bola v rozpore s objednávkou realizovanou prostredníctvom aplikácie
RST zo strany žalobcu a/alebo so zmluvou. V rámci daňovej kontroly správca dane fakticky spochybnil
rozsah poskytnutej reklamy v celosti, ale z dokazovania podľa žalobcu nevyplynulo, že by k poskytnutiu

reklamných služieb vôbec nedošlo, t.j. v celom rozsahu fakturácie. Podľa žalobcu žalovaný a správca
dane opomenuli, že zmluva predsa ani nemôže „dopredu“ presne určiť podmienky reklamnej kampane
(akoješpecifikáciastanoveniarozsahuvysielaniaazobrazeniareklamnýchbannerovakoajšpecifikáciu
miest a dátumov ich vysielania a zobrazenia), ktoré majú vyplývať iba z rozsahu každej jednotlivej
budúcej objednávky žalobcu, ktoré si sám žalobca podľa svojej úvahy navolil v rámci aplikácie RST.

27. Ďalej namietal, že žalovaný a správca spochybňovali množstvá zobrazení, avšak samotné
vyúčtovanie k faktúre obsahovalo údaje o počte zobrazení týchto bannerov (t.j. množstve) a printscreeny
alebo screenshoty preukazovali rozsah.

28. Ďalej nesúhlasil so záverom žalovaného a správcu dane, nakoľko preukázal zoznamom
zamestnancov, že prijal nových zamestnancov, a preto nemožno vylúčiť účinnosť využitia reklamnej
kampane. Správca dane naopak nevedel prakticky odvodiť a ani preukázať, či by rovnaký počet nových
zamestnancov prijal žalobca aj bez využitia reklamnej kampane. Za potrebné považoval žalobca dodať,
že skutočnosť, či kino premietalo alebo nie (alebo či zverejňovalo svoj program počas pandémie), nemá

praktický význam pre zobrazovanie reklamy na internetovej stránke. Dôležitým aspektom podľa žalobcu
je, že predmetná internetová stránka kina bola v prevádzke a prakticky ju bolo možné využiť ako „nosič“
reklamného bannera. Žalobca tvrdil, že pokiaľ niekto hľadá prácu v rámci internetového vyhľadávania,
vyhľadávač mu vyhľadá všetky dostupné internetové stránky, na ktorých sa nachádza akákoľvekzmienka o pracovných ponukách, t.j. aj vrátane internetových stránok, ktoré obsahujú reklamné bannery
s danou tématikou. Podľa žalobcu nemôže obstáť záver žalovaného o tom, že by stránky kinárov neboli
skutočne verejne dostupné, a že by reklamné bannery daňového subjektu neboli skutočne zobrazené

na stránkach prevádzkovateľov kín vo fakturovanom rozsahu.

29. Žalobca uviedol, že s prihliadnutím na ustálenú súdnu judikatúru (napr. R 1/2011, rozsudok
Najvyššieho súdu SR č.k. 3Sžf 1/2011, rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 7 Sž 88-89/98), dôkazné
bremeno daňového subjektu nie je absolútne a nemožno ho vykladať tak, že zaťažuje výlučne daňový

subjekt. Najvyšší súd v predmetnom konaní dospel k záveru, že ak daňový subjekt disponoval
existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny
u dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, čo sa stalo
aj v prípade, ktorý je predmetom tohto konania. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré
nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane.
11 BB-76S/18/2023

30. V závere správnych žalôb žalobca zhrnul, že na základe žalobcom predložených dokladov a ďalšou
zisťovacou činnosťou správcu dane nemožno dospieť k inému záveru ako k takému, že reklamné
služby boli skutočne dodané. Z obsahu spisu je preukázaná nielen formálna stránka poskytnutých

služieb, ale tiež ich materiálny obsah. Ak správca vyslovil pochybnosť o počte zobrazení a ich dĺžke,
nestačí mu túto pochybnosť tvrdiť, ale ju musí preukázať relevantným dôkazom, nakoľko v tomto štádiu
prešlo dôkazné bremeno opaku na správcu dane. Mal za to, že od žalobcu nemožno spravodlivo
požadovať, aby neustále predkladal ďalšie a ďalšie dôkazy na preukázanie toho, čo už raz hodnoverne
preukázal. Keďže nebola účinne spochybnená materiálna existencia dodávky a ekonomická činnosť

dodávateľa (dodanie preukázané bolo), nemôže mať vyžadovanie ďalších dôkazov správcom dane
za následok prenos dôkazného bremena späť na daňový subjekt. Záver žalovaného, podľa ktorého
mal za preukázané, že k dodaniu služby nedošlo, neobstojí, pretože rozhodnutia žalovaného sú v
rozpore s obsahom spisov a súčasne spočívajú v nesprávnom právnom posúdení veci. Podľa žalobcu
sa žalovaný žiadnym spôsobom nevysporiadal s dôkazmi predloženými žalobcom, ako aj s ďalšími

dôkazmi získanými správcom dane pri jeho činnosti svedčiacimi v prospech žalobcu a neuviedol, prečo
tieto nezohľadnil a pridŕžal sa výlučne stanovísk osôb, ktoré nie sú so žalobcom v žiadnom zmluvnom
vzťahu, čo je v rozpore s ustálenou súdnou judikatúrou.

Vyjadrenia žalovaného k správnym žalobám

31. Žalovaný vo svojich vyjadreniach k jednotlivým námietkam uvedeným v správnych žalobách uviedol,
že správca dane preveroval nárok uplatnený žalobcom v podanom daňovom priznaní na dani z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobia október až december 2020, teda či došlo k dodaniu služieb tak ako
deklaroval predloženými faktúrami a či žalobcovi vzniklo právo na odpočítanie dane a to v súlade s
ustanoveniami zákona o DPH.

32. Žalovaný zotrval na tom, že dokazovaním nebolo preukázané uskutočnenie zdaniteľných plnení -
reklamných služieb spoločnosťou Swink, s.r.o.. Spoločnosť Swink, s.r.o. ani spoločnosť TICKETWARE
SE nepredložili žiadne dôkazy o zverejnení reklamnej kampane žalobcu, ako aj o dátume zverejnenia
a počte zobrazení reklamných banerov. Zobrazenie reklamných kampaní a reklamných bannerov ako

aj obdobie a počet zobrazení reklamných bannerov nebol preukázaný ani u prevádzkovateľov kín, na
ktorých internetových stránkach mala byť reklamná kampaň žalobcu zobrazená.

33. Žalovaný uviedol, že doklady a dôkazy žalobcu ako faktúry a vyúčtovania vrátane zmluvy a snímok
obrazovieknepreukazovaliuskutočneniezdaniteľnýchplnení,aniichreálnuexistenciu,rozsahaobdobie

zobrazenia a ako bolo uvádzané, neboli dokazovaním správcu dane preukázané. Dôkazom neboli ani
tvrdenia žalobcu, ktoré opakovane uvádza aj v podanej žalobe, že tieto reklamné bannery ako formu
reklamy mal zvoliť za účelom potreby prijatia nových zamestnancov, a preto mal túto formu zvoliť ako
účinnú formu prezentácie, keď v čase obdobia pandémie mali ľudia tráviť viac času za počítačmi v rámci
home office a intenzívnejšie prehľadávať internetové stránky. Tieto tvrdenia žalobcu žiadnym spôsobom

12 BB-76S/18/2023deklarované skutočnosti nepreukazujú, najmä keď ako vyplýva zo zistení, predmetná reklama žalobcu
mala byť prezentovaná na stránkach kín v období pandémie koronavírusu, keď boli kiná uzatvorené
alebo premietali len v obmedzenom režime (hoci internetové stránky samotných kín boli funkčné, ale

napr. kino Mesta Partizánske vôbec nepremietalo alebo kino obce Smolenice malo len dve premietania
aj to len pre žiakov školskej družiny). Navyše samotné stránky kín svojím obsahom ani nevedú a
nenavádzajú k získavaniu pracovníkov s potrebným odborným vzdelaním na opravy a modernizáciu
železničných koľajových vozidiel.

34. Ďalej sa žalovaný vyjadril k prenosu dôkazného bremena, pričom uviedol, že úlohou správcu
dane je verifikovať žalobcom ako daňovým subjektom predložené dôkazy, ale nemá povinnosť za
neho zhromažďovať dôkazy o splnení zákonom stanovených podmienok na odpočítanie dane, teda
skutočností uvedených v podanom daňovom priznaní. Taktiež nebolo povinnosťou správcu dane
žalobcovi osobitne vysvetľovať, aké ďalšie dôkazy mal navrhovať alebo predkladať. Vzhľadom na
spochybnenieuskutočneniazdaniteľnéhoplnenia(reklamnýchslužieb)medzižalobcomadeklarovaným

dodávateľom Swink, s.r.o. zo strany správcu dane, t. j. v dôsledku relevantných pochybností
správcu dane, bolo následne povinnosťou žalobcu pochybnosti správcu dane vyvrátiť a splnenie
hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane preukázať, k čomu však zo strany žalobcu nedošlo.
Ani vykonanie ďalších výsluchov svedkov nepostačilo na preukázanie splnenia hmotnoprávnych
podmienok zo strany žalobcu.

35. Žalovaný uviedol, že správca dane zistené skutočnosti nevyhodnotil výlučne v neprospech žalobu
alebo mu pričítal na ťarchu skutočnosti, za ktoré nezodpovedá, resp. v jeho neprospech. Správca
dane v priebehu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania vychádzal predovšetkým z
dôkazov, ktoré predložil žalobca, a ktorými bol povinný preukázať oprávnenosť uplatneného nároku

na odpočítanie dane. Správca dane nevychádzal pri hodnotení dôkazov len z daňových dokladov
predložených žalobcom, ale vykonal dokazovanie v zmysle Daňového poriadku. Dokazovaním správcu
dane skutočnosti o uskutočnení zdaniteľných plnení dodávateľom Swink, s.r.o. neboli preukázané a
neboli preukázané ani samotným žalobcom a tieto skutočnosti tak zostali len v rovine tvrdení. Žalovaný
v napadnutých rozhodnutiach žalobcovi jednoznačne uviedol, že nepredložil také dôkazy, ktoré by

preukazovali dodanie - uskutočnenie zdaniteľných plnení dodávateľom Swink, s.r.o. tak, ako deklaroval.
Tieto skutočnosti boli žalovaným v napadnutých rozhodnutiach uvedené a vyhodnotené v súlade so
základnými zásadami správy daní, z čoho vyplýva, že ani nedostatky dodávateľa neboli pripisované na
ťarchu žalobcu.

36. Žalovaný nad rámec uviedol, že žalobca voči rozhodnutiam žalovaného podal aj podnet
na preskúmanie rozhodnutí mimo odvolacieho konania podľa § 77 Daňového poriadku, pričom
Ministerstvo financií Slovenskej republiky rozhodnutia žalovaného preskúmalo, závery žalovaného
ako aj správcu dane potvrdilo a prijalo záver, že napadnuté rozhodnutia neboli vydané v rozpore so
všeobecne záväzným právnym predpisom v zmysle Oznámenia č. MF/010182/2023-731, Oznámenia

č. MF/010193/2023-731 a Oznámenia č. MF/010202/2023-731, všetky zo dňa 09.05.2023.
13 BB-76S/18/2023

Vyjadrenia žalobcu k vyjadreniam žalovaného – repliky žalobcu
37. Žalobca uviedol, že žalovaný ani správca dane nevedeli účinne poprieť, či fakturované množstvo

nebolo reálne, ale len uviedli, že počet zobrazení na faktúrach nebol reálny. Žalovaný nesprávne vytýkal
údajnú nemožnosť overenia počtu zobrazení a nevyhodnocovanie výsledkov reklamy. Žalobca uviedol,
že disponoval počtom zobrazení a evidentne pre správcu dane a žalovaného nebola táto informácia
dostatočná. Na druhú stranu považoval za potrebné dodať, že aj keby žalobca disponoval výstupom o
počte zobrazení reklamy a štatistikou počtu zobrazení reklamy a tieto by referovali v súčte na rovnaký

počet zobrazení (ktorý bol fakturovaný), či by správca dane a žalovaný veril tomuto počtu a „súhlasil“
s fakturáciou.

38. Správca dane nevysvetlil akým spôsobom má byť overený rozsah zobrazení, t.j. prečo počítadlo
zobrazení nie je dostatočné. Správca dane s osobou pána H. B. nerealizoval žiadny výsluch a

nespochybnil ani, že by túto kontrolu mohol vykonávať. Správca dane vedel, že využívanie systému RST
prebiehalo výlučne elektronicky, preto nie je v možnostiach žalobcu, aby bez prístupu k nemu preukázal
správcovi dane alebo žalovanému jeho funkcionalitu.39. Žalobca poukázal na ustálenú judikatúru Súdneho dvora EÚ vo veci C-334/20 Amper Metal Kft.
proti Nemzeti Adó-és Vámhivatal Fellebbviteli Igazgatóság, v zmysle ktorej nie je nárok na uplatnenie
práva na odpočítanie dane viazaný na požiadavku týkajúcu sa zvýšenia obratu zdaniteľnej osoby,

a to s poukazom na nesúhlas žalobcu s tvrdeniami správcu dane ohľadom spájania výšky marže
spoločnosti Swink, s.r.o. s realitou vecného plnenia. Cenu za poskytnutú službu od spoločnosti Swink,
s.r.o. považoval žalobca za primeranú, ktorá zodpovedá cenám na trhu.

40. Ďalej vo vyjadrení žalobca zotrval na svojom nesúhlase s vedením dokazovania správcu dane a

žalovaného ohľadom spoločnosti Swink, s.r.o. a prevádzkovateľov kín. V závere vyjadrenia zotrval na
opodstatnenosti dodaných reklamných služieb, nakoľko žalobca nemá vlastné marketingové oddelenie,
pričom nie je v kompetencii žalovaného a správcu dane posudzovať efektívnosť využitých reklamných
a marketingových prostriedkov a odvíjať od toho svoje rozhodnutie, či odoprie žalobcovi právo na
odpočítanie dane. V tejto súvislosti poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 06.03.2018,
sp. zn. 1Sžf/64/2016, podľa ktorého záver, že právo na odpočítanie DPH z reklamných služieb možno

daňovému subjektu priznať len v prípade preukázania ich konkrétnych ekonomických výsledkov pre
podnikateľskú činnosť daňového subjektu, je nesprávny a súčasne nezohľadňuje ustálenú judikatúru.
Daňové orgány podľa Najvyššieho súdu nemôžu podmieňovať priznanie práva na odpočítanie dane z
takýchto zdaniteľných obchodov efektívnosťou reklamy.

Vyjadrenia žalovaného k vyjadreniam žalobcu – dupliky žalovaného 14 BB-76S/18/2023

41. Žalovaný zotrval na tvrdeniach, že v prípade, ak si žalobca ako daňový subjekt uplatní nárok
na odpočítanie dane, je povinný svoj nárok aj dostatočným a vierohodným spôsobom preukázať.

Žalobca nepredložil také dôkazy, ktoré by skutočné dodanie zdaniteľných plnení dodávateľom Swink,
s.r.o. preukázali, tak ako deklaroval, a teda podľa názoru žalovaného neuniesol dôkazné bremeno,
pretože dôkazné bremeno tak, ako upravuje ustanovenie § 24 Daňového poriadku, a to podľa
zákona o DPH, konkrétne § 49 ods. 2 a § 51 je predovšetkým na daňovom subjekte. Uviedol, že
žalobca, ktorý si uplatnil nárok na odpočítanie dane, neuniesol dôkazné bremeno, keď jednoznačným

a vierohodným spôsobom nepreukázal dodanie zdaniteľných plnení dodávateľom Swink, s.r.o.. V
posudzovaných prípadoch dodanie služieb, na základe ktorých vznikla daňová povinnosť, je základnou
podmienkou uplatnenia odpočtu. Nestačí len formálne deklarovať dodanie faktúrou, ale je potrebné
preukázať aj vecné naplnenie. Samotné faktúry bez ďalšieho nie sú dôkazom o tom, že daňový
subjekt skutočne nakúpil služby, pri ktorých vznikla daňová povinnosť. Žalovaný dodal, že správca

dane nie je povinný dokazovať uskutočnenie obchodu, nakoľko táto povinnosť patrí do povinnosti
žalobcu ako daňového subjektu, ktorý si uplatnil odpočítanie dane. V predmetných prípadoch bolo
spochybnené reálne dodanie zdaniteľného plnenia priamo vo vzťahu medzi žalobcom deklarovaným
dodávateľom (nejednalo sa o spochybnenie subdodávateľov). Vzhľadom na spochybnenie existencie
plnenia vo vzťahu medzi žalobcom a deklarovaným dodávateľom zo strany správcu dane, t. j. v

dôsledku relevantných pochybností správcu dane, bolo následne povinnosťou žalobcu ako daňového
subjektu pochybnosti správcu dane vyvrátiť a splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie
dane preukázať, k čomu však už následne zo strany žalobcu nedošlo. Je povinnosťou žalobcu ako
daňového subjektu, ktorý si uplatňuje nárok na odpočítanie dane, preukázať relevantnými dôkazmi, že
ním uplatnený nárok bol oprávnený. Dôkazná povinnosť správcu dane spočíva až v overení pravdivosti

tvrdení daňového subjektu.

42. Žalovaný zotrval na tom, že v predmetných prípadoch boli spochybnené skutočnosti ohľadom
skutočného dodania zdaniteľných plnení zo strany spoločnosti Swink, s.r.o., u ktorej ich uskutočnenie
nebolopreukázanéžiadnymdôkazom,anivýpoveďouE.D.,bývaléhokonateľaspoločnostiSwink,s.r.o.,

anizisteniamiuprevádzkovateľovkínanakoniecžalovanýzotrvalnatom,žesamotnýžalobcaneuniesol
dôkaznébremenoanepreukázal,žemuodpočítaniedanezdodávateľskýchfaktúroddodávateľaSwink,
s.r.o. vzniklo v súlade so zákonom o DPH, keď boli spochybnené predložené doklady, vyjadrenia aj vo
vzťahu k účelnosti a samotnej formy reklamnej kampane, teda jej využitiu na dodávky tovarov a služieb
a nakoniec aj vo vzťahu k samotnej cene zdaniteľných plnení, ktorá však nepredstavovala zásadnú

skutočnosť pre prijatie záveru o neuznanom odpočítaní dane.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom43. Žalobca žiadal na prejednanie veci nariadiť pojednávanie, správny súd preto nariadil pojednávanie
podľa § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení účinnom
do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“), na deň 20.03.2025. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol,

že žalobca sa pridržiava podaných správnych žalôb a žiada zrušiť tak rozhodnutia žalovaného ako aj
rozhodnutia správcu dane. Uviedol, že
15 BB-76S/18/2023

správca dane spochybňoval samotné dodanie a aj rozsah, pričom správca dane nepreukázal opak,
teda nepreukázal ani že plnenie nebolo dodané a ani menší rozsah dodania, pričom žalobca poskytol
maximálnu súčinnosť a bez sprístupnenia systému RST, ktorý správca dane nežiadal sprístupniť, sa
nedá preukázať funkčnosť softvéru a v podstate distribúcia reklamy. Poukázal na to, že dodanie bolo
realizované prostredníctvom softvéru, pričom tento môže byť dodaný sprostredkovateľom, a preto bol aj
nadviazaný obchodný vzťah. Pridaná hodnota spoločnosťou Swink, s.r.o. bola v podstate jej obchodná

činnosť. Žalovaný prostredníctvom povereného zástupcu zotrval na tom, že žalobcovi nevznikol nárok
na odpočet DPH za dotknuté zdaňovacie obdobia. Nebolo preukázané reálne uskutočnenie plnenia.
Došlo k relevantnému spochybneniu reálneho dodania služieb, pričom dodávateľ a subdodávateľ
nepreukázali žiadnymi dôkazmi dodanie. Dodal, že aj v otázke dokazovania postupoval v súlade s
Daňovým poriadkom, neprenášal na daňový subjekt dôkazné bremeno mimo rozsah, ktorý by ho už

nezaťažoval, pretože vyžadoval dôkazy len vo vzťahu k priamemu dodávateľovi.

44. Správny súd v Banskej Bystrici, ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobami
napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj postup daňových orgánov, a to v rozsahu a z dôvodov
uplatnených v žalobách (§ 134 ods. 1 SSP), pričom dospel k záveru, že žaloby nie sú dôvodné, preto

správne žaloby zamietol podľa § 190 SSP.

45. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom
fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (§ 2 ods. 1 SSP). Právo domáhať sa ochrany
svojich práv má každý, kto tvrdí, že jeho práva boli činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej

správy porušené alebo priamo dotknuté, a to za podmienok stanovených Správnym súdnym poriadkom.
Podľa Správneho súdneho poriadku žalobca musí v správnej žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí
byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje preskúmavané
rozhodnutia za nezákonné. Je na žalobcovi, ako svoje právo na súdnu ochranu pred nezákonnosťou
postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy využije. Správne súdy nepredstavujú ďalšiu inštanciu

v administratívnom konaní a konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho
konania. Správny súd je pri tomto type správnej žaloby, ako sú správne žaloby žalobcu (všeobecná
správna žaloba), viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby, pričom je pre neho rozhodujúci
skutkový stav, ktorý bol v čase vydania správnou žalobou napadnutého rozhodnutia. Správny súd nemá
oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia z obsahu administratívneho

spisu vyhľadávať, a ani v správnej žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu
administratívneho spisu za žalobcu konkretizovať. Rozsah a obsah súdneho prieskumu zákonnosti
správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, a postupu orgánov verejnej správy, ktorý jeho vydaniu
predchádzal, je striktne daný žalobnými dôvodmi. Výnimku z tohto pravidla obsahuje znenie § 134
ods.2 SSP. V prejednávaných veciach správny súd vady preskúmavaných rozhodnutí a postupu orgánov

verejnej správy v zmysle § 134 ods. 2 SSP nezistil.

46. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania
tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako
16 BB-76S/18/2023

vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti
do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra
nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania

deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň
odovzdania tovaru nájomcovi.47. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

48.Podľa§49ods.2písm.a)zákonaoDPH,platiteľmôžeodpočítaťoddane,ktorújepovinnýplatiť,daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

49. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

50. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

51. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,

ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

52. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

53. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov,

ktoré je povinný viesť.

54.Podľa§24ods.2Daňovéhoporiadku,správcadanevediedokazovanie,pričomdbá,abyskutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

17 BB-76S/18/2023

55. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať

skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

56. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké

výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

57. Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo
úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich

uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho,
aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil
alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

58. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon

neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.59. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo
nečinnosti orgánov verejnej správy je v rozsahu a z dôvodov podanej správnej žaloby posudzovať,
či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre

vydanie rozhodnutia (alebo pre vydanie opatrenia alebo pre realizáciu iného postupu), či zistil vo veci
skutočný stav, t.j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov, či konal v
súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými
právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s
hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal

na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba to, či také rozhodnutie
nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu
verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho
vydaniu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý
bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy v zmysle § 135 ods. 1 SSP, s výnimkami
vymedzenými v § 135 ods. 2 SSP, pod ktoré ale prejednávané veci nespadajú. Konanie pred správnym

súdom nie je pokračovaním administratívneho konania a úlohou správneho súdu v správnom súdnictve
nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí (prípadne
iných správnych aktov a postupov) orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy
splnili povinnosti stanovené zákonom.
18 BB-76S/18/2023

60. Úvodom k zodpovedaniu žalobcových námietok správny súd považuje za potrebné uviesť, že
právo na odpočítanie dane uvedené v čl. 167 a nasl. Smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006
o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v

zásade nemôže byť obmedzené. Právo zdaniteľných osôb odpočítať z dane, ktorú majú zaplatiť, daň
splatnú alebo zaplatenú na vstupe, z tovarov, ktoré nadobudli alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje
základnú zásadu spoločného európskeho systému dane z pridanej hodnoty (opakovane judikované
závery vyplývajúce napr. z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-324/11 Tóth). Cieľom režimu
odpočítania dane je úplne zbaviť zdaniteľné osoby bremena dane splatnej alebo zaplatenej v rámci

všetkých hospodárskych činností. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty zabezpečuje úplnú
neutralitu daňového zaťaženia všetkých hospodárskych činností bez ohľadu na ich účel alebo výsledky,
za predpokladu, že sú samy predmetom dane (závery vyslovené Súdnym dvorom EÚ napr. v rozhodnutí
C-285/11 Bonik). Toto právo sa osobitne uplatňuje bezprostredne na všetky dane zaťažujúce transakcie
uskutočnené na vstupe. Zároveň ale každá transakcia musí byť vo vzťahu k DPH sama predmetom

vyhodnotenia, nezávisle na DPH splatnej za predchádzajúce alebo nasledujúce transakcie (opakovane
judikované závery vyplývajúce napr. z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-267/2015 zo dňa
22.06.2016 Gemeente Woerden/Staatssecretaris van Financi?n).

61. Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych záverov Súdneho dvora EÚ obmedzené najmä

v prípadoch, ak : (1) zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, (2) došlo
k daňovému podvodu, (3) došlo k prípadu zneužitia práva.

62. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú: (1) že poskytovateľom plnenia
(deklarovaným dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň (t.j. status osoby deklarovaného

dodávateľa), (2) že predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t.j. materiálna
existencia plnenia), (3) že prijaté plnenie je príjemcom (daňovým subjektom) použité v rámci jeho
ekonomickej činnosti. Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú
splnené, právo na odpočítanie dane môže byť odopreté. Dôkazné bremeno na preukázanie splnenia
podmienok pre odpočítanie dane je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje.

63. Platiteľ dane si v zmysle zákona o DPH môže odpočítať daň: dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49
ods. 1 zákona o DPH), daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru (§ 19 ods. 1 zákona o DPH) alebo
služby (§ 19 ods. 2 zákona o DPH), daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu
uplatnená iným platiteľom dane z tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§

49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH), a zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého
mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH), čo je však formálnou a nie hmotnoprávnou
podmienkou na odpočítanie dane.64. Predmetom súdneho prieskumu sú rozhodnutia žalovaného, ktorými boli potvrdené rozhodnutia
správcu dane, ktorými bol žalobcovi ako platiteľovi DPH určený rozdiel na dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobia október až december 2020. Žalobcovi nebolo

19 BB-76S/18/2023

uznané odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa Swink, s.r.o., pretože žalobca podľa
záverov správcu dane nepreukázal splnenie zákonných podmienok na odpočítanie dane podľa § 49 ods.

1 a § 49 ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH.

65. Žalobca v správnych žalobách namietal nezákonnosť rozhodnutí správcu dane a žalovaného a
žiadal, aby správny súd zrušil rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia správcu dane. V prvom
rade správny súd považuje za potrebné uviesť, že podstata žalobných námietok žalobcu spočíva vo
všeobecnom nesúhlase žalobcu s rozhodnutiami správcu dane a žalovaného, pričom v jednotlivých

žalobných námietkach namieta závery daňových orgánov bez príslušnej argumentácie ohľadom
nezákonnosti záverov daňových orgánov uvedených v ich rozhodnutiach. Žalobca tvrdil, že závery
daňových orgánov o nesplnení hmotnoprávnych podmienok (nepreukázanie materiálnej existencie
plnenia) sú nesprávne, a že v priebehu administratívneho konanie dostatočne preukázal, že nedošlo
k spochybneniu o reálnom uskutočnení reklamných služieb. Tvrdil, že správcovi dane za účelom

preukázania splnenia podmienok pre uplatnenie odpočtu predložil zákonom požadované doklady, čím
uniesol svoje dôkazné bremeno.

66. V súvislosti s uvedeným správny súd poukazuje na nedôvodnosť žalobnej námietky žalobcu
týkajúcej sa rozsahu dôkazného bremena, resp. prenosu dôkazného bremena zo žalobcu na správcu

dane. V danom prípade treba vychádzať z ust. § 24 ods. 1 Daňového poriadku, ktoré je potrebné
s poukazom na ľahkú zneužiteľnosť práva na odpočítanie dane vykladať tak, že dôkazné bremeno
ohľadne preukázania splnenia hmotnoprávnych (materiálnych) podmienok na odpočítanie dane spočíva
práve na daňovom subjekte (žalobcovi), ktorý si toto právo uplatnil. Obchodné transakcie pritom
nestačí deklarovať predloženými faktúrami, ako žalobca mylne uviedol v podaných správnych žalobách.

Predložené doklady žalobcom musia byť reálnym odrazom obchodnej transakcie a pre prípad vzniku
pochybností na strane správcu dane, resp. žalovaného, dôkazné bremeno ohľadne daných skutočností
leží práve na žalobcovi. Ak daňový subjekt ním tvrdené skutočnosti relevantným spôsobom nepreukáže
(nedoloží spoľahlivé dôkazy), nárok na odpočet DPH nemôže byť uznaný (pozri Rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21.04.2020; Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/20/2018

zo dňa 11.06.2019). Správny súd zároveň uvádza, že nespochybňuje, že dôkazné bremeno žalobcu nie
je absolútne (Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 03.09.2019). „Daňový
subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia
dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené
daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady,

ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní
svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní
uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť
dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju
dôkaznúpovinnosťavtakomprípadejeopäťlennadaňovomsubjekte,čipredloženímalebonavrhnutím

ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom
dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom
dane
20 BB-76S/18/2023

a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady
vyhľadávacej a zásady prejednacej.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa
14.11.2018)

67. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku je to daňový subjekt, ktorý je povinný preukázať správcovi
dane, že ním uplatňovaný nárok (v tomto prípade odpočet DPH) vznikol a predložiť za tým účelom
správcovi dane potrebné dôkazy. Ak správca dane nadobudne pri preverovaní predložených podkladov
od daňového subjektu dôvodnú pochybnosť o oprávnenosti uplatňovaného nároku – preukázateľnespochybní vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov daňového subjektu, v takom prípade je opäť
na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho
pôvodných dôkazov správcom dane (dochádza k presunu dôkazného bremena späť na daňový subjekt).

68. Ak daňový subjekt uplatňuje odpočet DPH, musí mať k dispozícii dôkazy o tom, že zákonné
podmienkybolisplnenéaprávonaodpočetvzniklo.Preunesenievlastnejdôkaznejpovinnostijepovinný
disponovaťtakýmidôkazmi,ktoréjemožnéverifikovať.Aktakédôkazynemá,nemožnotvrdiť,žeuniesol
svoje dôkazné bremeno vyplývajúce z ustanovenia § 24 ods. 1 Daňového poriadku.

69. Z napadnutých rozhodnutí žalovaného a prvostupňových rozhodnutí správcu dane vyplýva, že
rozhodnutia sú založené na závere o nesplnení hmotnoprávnej podmienky pre uplatnenie odpočtu
DPH - nepreukázaní reálneho dodania fakturovanej služby žalobcovi. Žalovaný aj správca dane
konštatovali, že žalobca ako daňový subjekt nepreukázal, že služba mu bola dodaná dodávateľom
Swink, s.r.o., nakoľko napriek výzve správcu dane nepredložil všetky dostupné dôkazy, ktoré by

preukazovali skutočné odvysielanie reklamných banerov na stránkach prevádzkovateľov kín, pričom
žiadny dôkaz predložený žalobcom v priebehu daňovej kontroly, ani následného vyrubovacieho konania
nepreukazoval odvysielanie deklarovaného počtu zobrazení bannerovej reklamy. Z administratívneho
spisu vyplýva, že žalobca k výkonu daňovej kontroly predložil faktúry za jednotlivé zdaňovacie obdobia,
spolu s vyúčtovaním kampane (ktoré obsahovalo názov kampane Železničné opravovne a strojárne

Zvolen, a.s., Imidžová kampaň; kanál – web; obdobie; pozície; počty cieľových miest; merná jednotka –
zobrazenie; počet merných jednotiek; cenník, printcreeny zobrazenia reklamy na stránkach kín, Zmluvu
pre reklamný systém Ticketware o umiestňovaní a správe reklamného obsahu zo dňa 25.09.2020 a
následne dňa 31.03.2022 doposlal správcovi dane DVD so zhrnutím reklamnej kampane. Správca dane
na strane 7, resp. 8 prvostupňových rozhodnutí konštatoval, že z vyjadrenia žalobcu mal preukázané,

že „Faktúry spoločnosťou Swink, s.r.o. boli zasielané elektronicky, podkladom k faktúre bolo vyúčtovanie
kampane s rozpisom pozície banneru/panelu, počtom a štatistikou zobrazení.“ Ďalej správca dane
uviedol, že žalobca konštatoval, že „Podkladom k faktúre bolo vyúčtovanie kampane s rozpisom
pozície banneru/panelu a počtom zobrazení“ a tiež konateľ žalobcu na otázku správcu dane, že
„Akým spôsobom spoločnosť Swink, s.r.o. spracovávala dáta o meraní - kontrolovaný subjekt nevedel

odpovedať“. Uvedené pochybnosti správcu dane o reálnosti fakturovaných reklamných službách od
dodávateľa Swink, s.r.o. sa nepodarilo žalobcom odstrániť napriek
21 BB-76S/18/2023

výzve správcu dane č. 100407504/2022 zo dňa 02.03.2022, ktorá bola žalobcovi doručená dňa
03.03.2022 a na ktorú reagoval podaním doručeným správcovi dane dňa 31.03.2022.

70. Z administratívneho spisu a rozhodnutí žalovaného i správcu dane vyplýva, že daňové orgány
vzniesli pochybnosti o reálnom uskutočnení reklamných služieb žalobcu od deklarovaného dodávateľa,

nakoľko v závislosti od umiestňovania banneru a od počtu jeho zobrazení sa mala vypočítať cena
za dodanú službu. Správca dane vzniesol pochybnosti o počte zobrazení reklamného banneru v
zmysle predloženého vyúčtovania, nakoľko malo ísť rádovo o milióny zobrazení mesačne, avšak ani
dokazovaním správcu dane v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku sa nepodarilo preukázať, že
počet zobrazení bannerovej reklamy uvedený vo vyúčtovaní zodpovedá reálnemu počtu zobrazení. Za

týmto účelom správca dane vypočul bývalého konateľa spoločnosti Swink, s.r.o. – pána E. D., ktorý
k počtu zobrazení uvedenom vo vyúčtovaní uviedol, že „Pokiaľ je návštevník stránky aktívny, môže
systém rátať aj neobmedzený počet zobrazení.“ a zároveň, že „výpočet počtu zobrazení nie je možný,
len na základe počtu návštevníkov stránok, záleží na tom, aký čas návštevník strávi na stránke a či je
aktívny“. Ďalšie doklady preukazujúce tvrdenia žalobcu neboli žalobcom v priebehu daňovej kontroly

ani v priebehu následného vyrubovacieho konania predložené. Tu správny súd uvádza, že v zmysle
žalobcom predložených faktúr bola reklamná služba účtovaná na základe „objednávky“, avšak žalobca
v priebehu administratívneho konania ani súdneho konania netvrdil, že reklamné služby boli dodané na
základe objednávok, resp. žiadne objednávky nepredložil.

71.Vsprávnychžalobáchžalobcanamietal,žesprávcadaneneviedoldokazovaniespôsobom,abysiod
spoločnosti Swink, s.r.o., resp. TICKETWARE SE vyžiadal ukážku fungovania systému RST za účelom
preverenia postupu objednávania reklamy. Uvedenú námietku správny súd považoval za nedôvodnú,
nakoľko daňové orgány nemali pochybnosti o fungovaní systému pre zadávanie reklamy. Správca danevykonaným dokazovaním nespochybnil tvrdenia žalobcu o možnosti zadávania reklamy do systému
RST samotným žalobcom ako objednávateľom alebo inou osobou, avšak správca dane vykonaným
dokazovaním nemal preukázané reálne dodanie služby reklamy deklarovaným dodávateľom uvedeným

na faktúre. Správny súd uvádza, že ani fungovanie systému RST na zadávanie bannerovej reklamy by
nepreukázalo reálnosť dodania reklamnej služby ani rozsah dodanej služby uvedenej na predložených
faktúrach žalobcu od dodávateľa spoločnosti Swink, s.r.o.. V tejto súvislosti správny súd nevykonal
žalobcom navrhnutý dôkaz, a to vyžiadanie si prístupu do aplikácie RST (v súčinnosti so spoločnosťou
TICKETWARE SE a Swink, s.r.o., resp. s pánom D.) v zmysle § 120 písm. a) SSP. Pre správny súd bolo

rozhodujúce, či orgány verejnej správy dostatočne zistili skutkový stav a či sa vysporiadali s návrhmi
na vykonanie dokazovania v zmysle ustanovenia § 24 a nasl. Daňového poriadku, keďže správny súd
nie je súdom skutkovým.

72. Správny súd uvádza, že dôvodom na prenos dôkazného bremena späť na žalobcu nie je akákoľvek
pochybnosť správcu dane o pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dôkazov, ale len

pochybnosť dôvodná. Správny súd považoval pochybnosť správcu dane v tvrdeniach žalobcu o dodaní
reklamnej služby v rozsahu uvedenej na predložených
22 BB-76S/18/2023

faktúrachzajednotlivézdaňovacieobdobia,čobolodostatočneobjektívnespôsobilévyvolaťpochybnosť
o splnení podmienok pre priznanie práva na odpočet dane. Inak povedané, nepostačuje predložiť
faktúru, resp. vyúčtovanie kampane, ak správca dane nadobudol na základe vykonaných dôkazov
(v danom prípade výsluch a vyjadrenie samotného žalobcu) dôvodnú pochybnosť o uskutočnení
deklarovaného zdaniteľného plnenia, pričom vyzval žalobcu na predloženie ďalších dôkazov podľa

§ 46 ods. 5 Daňového poriadku, čím na žalobcu preniesol dôkazné bremeno za účelom rozptýlenia
identifikovaných pochybností správcu dane.

73. V správnych žalobách žalobca namietal, že nakoľko sa reklama realizovala v internetovom prostredí,
neexistovala pre žalobcu prekážka kontroly plnenia objednávky a sám sa mohol kedykoľvek presvedčiť

o jej rozsahu. Správny súd uvedené tvrdenia žalobcu nespochybňuje, naopak potvrdzuje to správnosť
postupu správcu dane žiadať od žalobcu predloženie dôkazov ohľadom kontroly dodanej reklamnej
služby (počet zobrazení reklamného banneru) za účelom preverenia reálnosti materiálneho plnenia v
zmysle predložených faktúr, pretože v podstate išlo o podklad pre vyúčtovanie. Žalobca v správnych
žalobách namietal závery správcu dane a žalovaného, že chýbajúce dátumy zobrazení v rámci daného

kalendárneho mesiaca predsa nemôžu zakladať domnienku či záver o tom, že zobrazenie nebolo
realizované vôbec, resp. len jeden deň. Správny súd považoval uvedené len za vyjadrenie všeobecného
nesúhlasu zo zisteným skutkovým stavom daňových orgánov, avšak nepreukázal, prečo by zistenie
skutkového stavu daňovými orgánmi nemohli obstáť a mali zakladať nezákonnosť vydaných rozhodnutí.
Žalobca v správnych žalobách tiež uviedol, že vyúčtovanie výkonov overoval jeho zamestnanec, pán H.

B., avšak napriek týmto tvrdeniam nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by uvedené tvrdenia žalobcu potvrdil.
Tvrdenia, že napriek vedomosti správcu dane o tomto zamestnancovi, správca dane nerealizoval
žiadny výsluch svedka a nespochybnil túto kontrolu, správny súd považuje za potrebné uviesť, že z
administratívnehospisunevyplýva,žebyžalobcapočasvýkonudaňovejkontrolynavrholvýsluchsvedka
– pána H. B. v zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku, a ani nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce

výkon kontroly zamestnancom žalobcu. Správny súd má za to, že žalobca týmto vyjadril len svoj
nesúhlas s nevykonaním dokazovania v tomto smere z iniciatívy daňových orgánov, pričom úlohou
daňových orgánov nie je zisťovať ako bolo zrealizované dodanie, ale len preverovať tvrdenia daňového
subjektu – žalobcu.

74. V tejto súvislosti správny súd nevykonal na návrh žalobcu výsluch svedka H. B. na nariadenom
pojednávaní, nakoľko správny súd zásadne nevykonáva dokazovanie na zistenie skutkového stavu veci,
nakoľkovychádzazoskutkovéhostavuzistenéhoorgánomverejnejsprávyvzmysle§119SSP.Vdanom
prípade nepovažoval správny súd potrebné vykonať dokazovanie výsluchom svedka postupom podľa
§ 120 SSP, pretože by nešlo o vykonanie dokazovania na preverenie zákonnosti rozhodnutí orgánov

verejnej správy, ale zisťovanie skutkového stavu, ktorý mal byť primárne zistený v daňovej kontrole a
vyrubovacích konaniach v rozsahu zodpovedajúcom presúvanie dôkazného bremena.75.Zanedôvodnévyhodnotilsprávnysúdajnámietkytýkajúcesaúčinnostireklamnejkampanevspojení
s počtom prijatých nových zamestnancov žalobcu. Žalobca tvrdil, že
23 BB-76S/18/2023

pokiaľ niekto hľadá prácu v rámci internetového vyhľadávania, vyhľadávač mu ponúkne všetky stránky,
ktoré obsahujú reklamný banner s danou tématikou. Uvedené tvrdenia však nijak nepreukázal a
v kontexte zisteného skutkového stavu daňovými orgánmi nepovažoval správny súd uvedené za

relevantné. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca tvrdil, že reklamnú službu potreboval za
účelom potreby prijatia nových zamestnancov, čo správca dane ani žalovaný nerozporovali. Pokiaľ
by aj žalobca v predmetných kalendárnych mesiacoch október až december 2020 prijal nových
zamestnancov, tieto tvrdenia nevyvracajú pochybnosti správcu dane o reálnosti dodanej reklamnej
služby v rozsahu uvedenom na predložených faktúrach. Z administratívneho spisu vyplýva, že dňa
06.06.2022 zaslal žalobca správcovi dane zoznam zamestnancov, ktorých v posudzovanom období

prijal, pričom sa nejednalo o zamestnancov z Bratislavského, Trnavského ani Nitrianskeho kraja, ako
žalobca tvrdil. Navyše správca dane dodal, že za účelom získavania nových zamestnancov žalobca
využíva aj iné spoločnosti (Profesia, spol. s r.o.), prípadne vlastnou činnosťou v sekcii „kariéra“ na
internetovej stránke žalobcu, čo žalobca nerozporoval. Preto ani tieto námietky žalobcu neobstoja.

76. V závere správnych žalôb žalobca poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3Sžf/1/2011, avšak správny súd konštatuje, že závery tohto rozsudku sú prekonané rozhodovacou
praxou Najvyššieho súdu SR, a to napríklad podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/81/2018.
Navyše správny súd uvádza, že nie je postačujúce, aby žalobca len označil právne závery iných
rozhodnutí súdov bez toho, aby konkretizoval, v čom sa skutkové okolnosti posudzovaného prípadu

žalobcu približujú skutkovým okolnostiam, z ktorých vychádzali súdy pri koncipovaní citovaných
čiastkových záverov, na ktoré v správnych žalobách žalobca poukazoval.

77. Správny súd dodáva, že všeobecné namietanie nezákonnosti rozhodnutí nestačí na to, aby správny
súd mohol dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutých rozhodnutí. Nepostačuje, ak žalobca s

hodnotením dôkazov, so skutkovými a právnymi závermi správcu dane a žalovaného nesúhlasil, resp.
vykonané dôkazy hodnotil sám inak bez toho, aby uviedol, v čom je hodnotenie jednotlivého vykonaného
dôkazu, resp. hodnotenie dôkazov v ich súhrne orgánom verejnej správy v rozpore so zákonom,
resp. logickou úvahou. Bez vyjadrenia jasného stanoviska k súvisu týchto námietok so zákonnosťou
napadnutých rozhodnutí, t.j. k otázke, v čom konkrétne sa žalovaný mýlil (pri hodnotení dôkazov a

právnom posúdení veci) a z akých dôvodov, pokiaľ rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutých
rozhodnutiach, vo svojej podstate nie sú tieto námietky ničím iným, ako len vyjadrením vlastného názoru,
resp. všeobecného nesúhlasu s hodnotením žalovaného. Samotný fakt, že závery, na ktorých boli
napadnuté rozhodnutia založené, nie sú v súlade s názormi žalobcu, nepreukazuje ich nezákonnosť.

78. Správny súd záverom uvádza, že dôvodné pochybnosti daňových orgánov sa týkali len vzťahov a
okolností medzi žalobcom a jeho deklarovaným dodávateľom, teda išlo o okolnosti a skutočnosti priamo
v dispozičnej sfére žalobcu, čo nepodporilo tvrdenia žalobcu v podaných správnych žalobách. Správca
dane vykonal dokazovanie v zmysle § 24 Daňového poriadku za účelom preverenia dokladov a dôkazov
predložených žalobcom v priebehu výkonu daňovej

24 BB-76S/18/2023

kontroly (miestne zisťovanie u spoločnosti Swink, s.r.o., výsluch bývalého konateľa spoločnosti, prehľad
bankových účtov spoločnosti, nahliadol do inej daňovej kontroly spoločnosti TICKETWARE SE, vykonal

miestne zisťovania u prevádzkovateľov kín a kultúrnych domov, overoval z verejne prístupných zdrojov
(www.zoznam.sk) bežné obchodné podmienky pri bannerovej reklame), pričom uvedené zistenia
použil len na dokreslenie celkového obrazu o deklarovaných zdaniteľných obchodoch priameho
dodávateľa spoločnosti Swink, s.r.o., no žalobca bol opakovane vyzvaný na doplnenie dokazovania, bol
oboznámený s vykonanými dôkazmi správcu dane, mal možnosť sa k nim vyjadriť, prípadne nahliadať

do administratívneho spisu v priebehu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania, pričom
záver správcu dane spočíval v neunesení dôkazného bremena kontrolovaného daňového subjektu. Bolo
od žalobcu možné spravodlivo požadovať, aby okrem faktúr a vyúčtovania kampane, screenshotov a
DVD preukázal alebo označil ďalšie dôkazy (preukázanie reálneho počtu zobrazení bannerovej reklamyza účelom preverenia reálnosti dodania služby). Správny súd sa preto nestotožnil ani so žalobnou
námietkou žalobcu ohľadom ignorovania tvrdení žalobcu o dodaní služby a riadneho vystavenia
faktúr. Ako už bolo vyššie uvedené, správca dane, resp. žalovaný v priebehu daňovej kontroly, resp.

vyrubovacieho konania opätovne preniesli na žalobcu dôkazné bremeno ohľadom zdaniteľných plnení,
čo však žalobca považoval nesprávne za neprimerané zaťaženie dôkazným bremenom.

79. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd podľa § 190 SSP správne žaloby žalobcu
ako nedôvodné zamietol.

80. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

81. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na

náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario.

82. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním

kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a/ SSP v znení do 30.06.2023).
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439
ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP) .
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú
sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od

doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP). 25 BB-76S/18/2023

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.