Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. apríl 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoR/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120430152
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6120430152.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy

Odalošovej a sudcov Mgr. Kataríny Katkovej a Mgr. Martina Štubniaka, v právnej veci žalobcov: 1/ ER-
STAVs.r.o.,IČO:46835512,sosídlomVadonská193/48,92521MaláMača,2/A.B.,nar.XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D. D., obaja právne zastúpení: JUDr. Peter Kubik, advokát, s.r.o.,
so sídlom Poľná cesta 966/9, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 36 869 295, proti žalovanému: LADCE
Betón, s.r.o., IČO: 31 333 389, so sídlom Janka Kráľa 601, 018 63, Ladce, právne zastúpený: JUDr.
Marián Karásek, advokát, so sídlom M.R. Štefánika 136, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 37 922 556,
v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobcu 1/ a 2/ proti rozhodnutiu Okresného

súdu Banská Bystrica č. k. 60Cr/4/2020-154 zo dňa 04. septembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 60Cr/4/2020-154 zo dňa 04. septembra
2024 p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovia 1/ a 2/ sú p o v i n n í zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) odvolaním
napadnutým rozsudkom č. k. 60Cr/4/2020-154 zo dňa 04.09.2024 žalobu žalobcov 1/ a 2/ zamietol (I.

výrok) a žalovanému priznal proti žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (II.
výrok).

2. Z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vyplynulo, že žalobca 1/ a 2/
(spolu ako „žalobcovia“) sa žalobou domáhali zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. R 62/2020 zo
dňa 19.11.2020 vydaného rozhodcom E. D. C., F.. B. B. E. XX, XXX XX D. (ďalej len „rozhodca“ alebo
„rozhodcovský súd“) v nespotrebiteľskej veci.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné, že rozhodcovským rozsudkom
boli žalobcovia zaviazaní zaplatiť žalovanému sumu 7.725,01 Eur s príslušenstvom a zmluvnou pokutou
z titulu neuhradenej kúpnej ceny za dodaný tovar (betónové zmesy). Za sporné však považoval
žalobné námietky týkajúce sa nedostatku právomoci rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť,
založené na tvrdení žalobcov o nedostatku oprávnenia spoločnosti PATRIOT GROUP, s.r.o. na uzavretie
rozhodcovskej doložky a nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalobcu 2/ v rozhodcovskom konaní.

4. V konaní nebolo sporné, že rozhodcovská doložka, od ktorej rozhodcovský súd odvodil právomoc vo
veci konať a rozhodnúť, bola obsiahnutá v Dohode o zaplatení dlhu v splátkach č. XXXXXXXX zo dňa
11.05.2020 (ďalej len „Dohoda“), pričom z jej obsahu vyplynulo, že bola uzavretá medzi žalovaným akoveriteľom, zastúpeným spoločnosťou PATRIOT GROUP, s.r.o. a dlžníkom žalobcom 1/. Žalobca 2/ mal
k záväzku pristúpiť v zmysle bodu X.X. Dohody ako konateľ dlžníka (žalobcu 1/). Námietka neplatnosti
rozhodcovskej doložky vrátane neexistencie právomoci rozhodcovského súdu bola žalobcami v zmysle

§ 21 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o rozhodcovskom konaní“) uplatnená už v rozhodcovskom konaní. Súd prvej inštancie
konštatoval, že Dohoda bola podpísaná žalobcom 2/ ako štatutárnym zástupcom žalobcu 1/ a tiež
žalobcom 2/ ako pristupujúcim dlžníkom, o čom svedčia dva podpisy v závere Dohody, a tiež žalovaným
v zastúpení spoločnosťou PATRIOT GROUP, s.r.o. Pristúpenie žalobcu 2/ k záväzku považoval za

platné, a to i napriek skutočnosti, že podpis žalobcu 2/ sa na Dohode nachádzal jeden krát a nie dvakrát.
V tejto súvislosti poukázal prvoinštančný súd aj na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 2Obo 182/99 zo dňa 29.03.2000 a rozsudky Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoR/5/2018
zo dňa 31.05.2018 a sp. zn. 43CoR/5/2019 zo dňa 13.11.2019.

5. K žalobným námietkam žalobcov o neplatnosti Dohody, pristúpenia k záväzku a uzavretia

rozhodcovskej doložky, prvoinštančný súd pristúpil len k prieskumu námietok týkajúcich sa neplatnosti
rozhodcovskej doložky, a to z dôvodu, že hmotnoprávne posúdenie eventuálnej neplatnosti Dohody
bolo zverené rozhodcovskému súdu. Posudzovanie meritórnych otázok nie je predmetom súdneho
prieskumu v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku, nakoľko všeobecný súd nepôsobí
voči rozhodcovskému súdu ako opravná inštancia. Súd prvej inštancie na základe vykonaného

dokazovania nezistil, že by žalobcovia Dohodu obsahujúcu rozhodcovskú doložku uzatvárali pod
nátlakom, v tiesni alebo že by im bolo znemožnené sa s obsahom Dohody oboznámiť. Taktiež
konštatoval, že žalobcovia v priebehu konania neuviedli ani nepreukázali také správanie žalovaného,
z ktorého by bolo možné vyvodiť, že žalovaný u žalobcov vyvolal mylnú predstavu o obsahu právneho
úkonu. Z týchto dôvodov prvoinštančný súd konštatoval neexistenciu okolností predpokladaných v

§ 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). Znenie Dohody, vrátane obsahu
rozhodcovskejdoložky,považovalprvoinštančnýsúdzazrozumiteľnéapresnýmspôsobomvymedzené.

6. Súd prvej inštancie zistil, že v konaní boli predložené dve plnomocenstvá na zastupovanie veriteľa
(žalovaného) pri uzatváraní Dohody o zaplatení dlhu v splátkach, a to plnomocenstvo zo dňa

18.03.2010 a plnomocenstvo zo dňa 27.04.2015, pričom súčasťou plnomocenstva zo dňa 27.04.2015
je aj výslovné oprávnenie spoločnosti PATRIOT GROUP s.r.o. na uzatváranie rozhodcovských zmlúv.
S tvrdeniami žalobcov o nedostatku právomoci splnomocneného zástupcu žalovaného, spoločnosti
PATRIOT GROUP, s.r.o. na podpis Dohody, vrátane uzavretia rozhodcovskej doložky, sa prvoinštančný
súd vysporiadal tak, že nakoľko z plnej moci zo dňa 27.04.2015 vyplýva oprávnenie na uzatváranie

splátkových kalendárov a rozhodcovských zmlúv, toto neskoršie plnomocenstvo dostatočne preukazuje
rozsahoprávneniasplnomocnenéhozástupcunakonanie,atoinapriektomu,žeskoršieplnomocenstvo
takýto rozsah neupravuje.

7. Záverom súd prvej inštancie konštatoval, že nezistil rozpor výkonu rozhodcovského rozsudku

s verejným poriadkom v zmysle § 40 ods. 1 písm. b), § 40 ods. 2 a § 50 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.
z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“).

8. Pretože prvoinštančný súd nezistil žiaden z dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle
§ 40 ods. 1 písm. a) a b) zákona o rozhodcovskom konaní, žalobu zamietol.

9. S prihliadnutím na zásadu úspechu súd prvej inštancie priznal žalovanému nárok na náhradu trov
konania voči neúspešným žalobcom v rozsahu 100% s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté
postupom podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením.

10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali včas prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie
žalobcovia 1/ a 2/.

11. Žalobcovia odvolanie odôvodnili dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

12.Vodvolaníuviedli,žesanestotožňujúsozávermiprvoinštančnéhosúduoplatnostiuzavretejDohody
vrátane rozhodcovskej doložky. Namietali, že pri uzavretí Dohody boli zástupcom žalovaného uvedení
do omylu, pretože pri uzatváraní právneho úkonu mali za to, že Dohoda sa týka len splnenia dlhuv splátkach, čo bola aj skutočná vôľa žalobcov. Takisto namietali, nejednoznačný okruh účastníkov
Dohody. V záhlaví Dohody bol výslovne označený len žalovaný, jeho zástupca spoločnosť PATRIOT
GROUP, s.r.o. a žalobca 1/ ako dlžník. Žalobca 2/ mal Dohodu podpísať len raz, a to ako konateľ žalobcu

1/. Žalobca 2/ pri tom nemal v záhlaví Dohody vlastnú kolónku ani označenie, hoci ostatní účastníci
Dohody áno. Žalobca 2/ sa tak domnieval, že on osobne nepatrí medzi účastníkov Dohody, pričom
samotnýobsahDohodypovažujúžalobcoviazaneurčitýazavádzajúci.Žalobcoviamalizato,žeDohoda
nie je platná pre nedostatok slobodnej a vážnej vôle žalobcov a tiež pre jej neurčitosť v zmysle § 37 OZ.

13. Žalobcovia v odvolaní ďalej uviedli, že pri uzatváraní Dohody im bola zo strany zástupcu žalovaného
predložená plná moc zo dňa 18.03.2010, ktorá zástupcovi žalovaného spoločnosti PATRIOT GROUP,
s.r.o. nepriznávala právo na uzatvorenie rozhodcovskej doložky. Žalobcovia tiež vyjadrili možnú
pochybnosť o existencii plnej moci zo dňa 27.04.2015 v čase uzatvárania Dohody, zároveň namietali
že žalovaný ani dodatočne uzatvorenie rozhodcovskej doložky neschválil. Z týchto dôvodov navrhli
žalobcovia odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie,

rozhodcovský rozsudok zruší a žalobcom prizná nárok a náhradu trov prvostupňového i odvolacieho
konania.

14. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov žalovaný konštatoval, že sa plne stotožňuje so závermi
súdu prvej inštancie a odvolaním napadnutý rozsudok považuje za vecne správny. K odvolacím

námietkam týkajúcich sa nedostatku oprávnenia spoločnosti PATRIOT GROUP, s.r.o. žalovaný uviedol,
že predmetná spoločnosť žalovaného zastupuje dlhú dobu, kedy priebehom času došlo k viacerým
úpravám vzájomných práv a povinností. Plnomocenstvo zo dňa 27.04.2015 bolo vyhotovené pri
úpravách podmienok zastupovania žalovaného na základe písomnej mandátnej zmluvy z roku
2015. Samotné plnomocenstvo zo dňa 27.04.2015 je dôkazom existencie oprávnenia na konanie

za žalovaného, a to vrátane oprávnenia na uzatvorenie rozhodcovskej doložky. Tvrdenia žalobcov
o uvedení do omylu považuje žalovaný za tendenčné. Poukázal tiež na predposlednú vetu článku G..
Dohody, v zmysle ktorého: „sa rozhodcovská doložka vzťahuje aj na právny vzťah splnomocneného
zástupcu veriteľa spoločnosti PATRIOT GROUP, s.r.o. a dlžníka, resp. pristupujúceho dlžníka...“

15. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach
daných § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

16. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP: „Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo

výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.“

17. Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo,

dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav, vykonal dostatočné dokazovanie a na
základe týchto zistení vec správne právne posúdil. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí riadne
zodpovedal všetky relevantné skutkové a právne otázky. Rozsudok súdu prvej inštancie je presvedčivý
a dostatočne odôvodnený, zodpovedajúci kritériám v zmysle § 220 ods. 2 CSP.

18. Odvolací súd konštatuje, že žalobcovia vo svojom odvolaní neuviedli žiadne také skutkové
a právne tvrdenia, ktoré by už súdom prvej inštancie neboli náležite zodpovedané. Odvolací súd tak na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými
reaguje na argumenty žalobcu obsiahnuté v odvolaní.

19. Podľa § 40 ods. 1 písm. a), b) zákona o rozhodcovskom konaní: „Tuzemský rozhodcovský rozsudok
môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej
proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak (a) účastník rozhodcovského konania preukáže,
že
1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s

právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva
uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky,
2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo
umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní,3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva,
alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru
o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo

veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach,
ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti,
4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým
účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie
rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto

zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo(b) súd zistí, že sú
dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu
účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona.

20. Podľa § 40 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní: „Súd v konaní o žalobe na zrušenie
rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa

odseku 1 písm. b).“

21. Žalobcovia v odvolaní, ako aj v žalobe a v rozhodcovskom konaní namietali nedostatok
právomoci rozhodcovského súdu, vyplývajúci z nedostatku vôle žalobcov uzavrieť rozhodcovskú
doložku obsiahnutú v Dohode a z nedostatku oprávnenia splnomocneného zástupcu žalovaného na

uzavretie takejto rozhodcovskej doložky. K námietkam žalobcov týkajúcich sa neplatnosti uzavretia
rozhodcovskej doložky odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že hoci je rozhodcovská doložka
súčasťou Dohody a bola vopred pripravená (formulárová rozhodcovská doložka), rozhodcovská doložka
tvorí samostatný článok Dohody, ako rozhodcovská doložka je riadne označená a jej znenie je jasné
a určité. Navyše v článku G.. H. X.X účastníci Dohody prehlásili, že si jej obsah prečítali a vyjadruje

ich slobodnú a vážnu vôľu. Zo situovania rozhodcovskej doložky na podpisovej strane Dohody, z jej
stručného ale jasného obsahu, riadneho označenia a v neposlednom rade z vyhlásení zmluvných strán
tak nemožno dôjsť k inému záveru, než že zmluvné strany, a teda aj žalobcovia, si museli byť pri
uzatváraní Dohody vrátane rozhodcovskej doložke náležite vedomí, že svojim podpisom sa zaväzujú
nie len k uzavretiu Dohody o splátkach ale aj rozhodcovskej doložky. Námietka odvolateľov, že Dohodu

uzatvorili v omyle vzhľadom na zistení skutkový stav aj vyššie uvedené nie je dôvodná.

22. K odvolacím námietkam žalobcu 2/ týkajúcich sa jeho nedostatku vôle pristúpiť k záväzku, a teda aj
krozhodcovskejdoložke,odvolacísúdpoukazujenarozhodnutieNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky
č. k. 1Obdo V 87/2007-218 zo dňa 17.12.2009, ktorý v obdobnej veci konštatoval nasledovné: „Ak jedna

osoba v procese vzniku zmluvy koná za alebo v mene jej viacerých účastníkov, neznamená to, že na
zmluve musí byť jej samostatný podpis za každého z nich. Stačí jeden jej podpis, ak z obsahu zmluvy
vyplýva, k zmluvným prejavom, ktorých účastníkov zmluvy sa vzťahuje.“ Z obsahu bodu X.X. Dohody
vyplýva vôľa žalobcu 2/ pristúpiť k záväzku a vzhľadom na už ustálenú judikatúru najvyšších súdnych
autorít je skutočnosť, či sa na zmluve nachádza explicitné označenie pristupujúceho dlžníka vrátane

jeho podpisu irelevantná, pokiaľ táto skutočnosť vyplýva z obsahu zmluvy.

23. K namietanému nedostatku právomoci splnomocneného zástupcu žalovaného spoločnosti PATRIOT
GROUP, s.r.o. na uzavretie rozhodcovskej doložky odvolací súd uvádza, že tvrdenia žalobcov
o neexistencii plnomocenstva zo dňa 27.04.2015 v čase podpisu Dohody a spolu s ňou rozhodcovskej

doložky nemal odvolací súd nijakým spôsobom preukázané, a teda zostávajú len v rovine úvah žalobcov.
Pokiaľ by však aj odvolací súd vzal do úvahy tvrdenia žalobcov o existencii len jedného plnomocenstva
zo dňa 18.03.2010, nespornou skutočnosťou je, že žalovaný konanie svojho zástupcu spoločnosti
PATRIOT GROUP, s.r.o., ktorým došlo k uzatvoreniu rozhodcovskej doložky nikdy nespochybnil. Práve
naopak, samotným podaním žaloby na rozhodcovský súd došlo zo strany žalovaného k ratihabícii

takéhoto právneho úkonu, čím boli odstránené akékoľvek pochybnosti o konaní splnomocneného
zástupcu žalovaného v medziach plnomocenstva.

24. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa
ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil, a to vrátane závislého výroku o trovách konania (II. výrok),

keďže súd prvej inštancie náležite aplikoval zásadu úspechu v spore podľa ustanovenia § 255 ods. 1
CSP.25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči
žalobcom 1/ a 2/ v rozsahu 100 %.

26. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).