Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. júl 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15CoP/37/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7624204893
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:7624204893.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej

a členov senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a JUDr. Zuzany Biščákovej v právnej veci oprávnenej osoby
N. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. L. XXX/X, XXX XX H. P. J. proti osobe, ktorá je podľa návrhu
povinná plniť výživné G. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXX/XX, XXX XX H., právne zastúpeného
JUDr. Tomášom Tauberom, advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Stará cesta 6, 052 01 Spišská
Nová Ves, o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku
Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 9Pc/32/2024 - 70 zo dňa 28.01.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Navrhovateľka návrhom doručeným súdu prvej inštancie 14.10.2024 žiadala, aby súd určil povinnému
povinnosť prispievať na jej výživu mesačne vo výške 250 eur, počnúc od podania návrhu.
Povinný sa vyjadril, že s návrhom nesúhlasí, nakoľko má povinnosť platiť výživné na maloleté deti vo
výške 350 eur a má ďalšie výdavky na seba a prenajatý byt.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Spišská Nová Ves ako súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom pod č. k. 9Pc/32/2024
- 70 dňa 28.01.2025 tak, že:
I. Povinný G. J. je povinný prispievať na výživu oprávnenej N. J. sumou 30,- Eur mesačne, počnúc
od 14.10.2024, ktorý príspevok je povinný platiť vždy do 15.teho dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky

vopred.

II. V prevyšujúcej časti súd návrh zamieta.

III. Dlžné výživné zo strany povinného pre oprávnenú za obdobie od 14.10.2024 do 31.1.2025 vo výške
107,50 Eur je povinný zaplatiť oprávnenej v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

3. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol o povinnosti prispievať na výživu oprávnenej
navrhovateľky sumou 30 eur mesačne, pričom v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky zamietol a určilpovinnosť povinnému uhradiť dlžné výživné od podania návrhu do rozhodnutia súdu prvej inštancie vo
výške 107,50 eur. Zároveň súd prvej inštancie rozhodol aj o trovách konania v zmysle ustanovenia § 52
CMP, pritom v rozhodnutí citoval príslušné ustanovenia Zákona o rodine, podľa ktorých rozhodol.

4. V odôvodnení rozsudku sa súd prvej inštancie zaoberal nárokom navrhovateľky na priznanie
príspevku na výživu rozvedeného manžela potom ako vzal v úvahu čistý príjem bývalého manžela,
ako aj navrhovateľky, ktorá je v súčasnej dobe na rodičovskom príspevku. Súd prvej inštancie citoval
príslušné ustanovenia Zákona o rodine, ako aj ustanovenie § 52 CMP, podľa ktorého rozhodol o trovách

konania a zároveň aj ustanovenie § 232 ods. 2, 3 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého rozhodol
o dlžnom výživnom.
Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že manželstvo účastníkov bolo
rozvedené dňom 23.09.2024. Ďalej posudzoval, či u oprávnenej sú splnené podmienky pre určenie
príspevkunavýživurozvedenéhomanželaspoukazomnaustanovenie§72Zákonaorodine.Sdôrazom
na to, že povinný má pravidelný príjem z pracovného pomeru, súd prvej inštancie aj po odpočítaní

povinných uvádzaných výdavkov dospel k záveru, že má príjem, ktorý odôvodňuje priznanie príspevku
z jeho strany pre oprávnenú navrhovateľku. Zároveň súd prvej inštancie prihliadal aj na príčiny rozvratu
manželstva medzi manželmi, ktorí sa navzájom obviňovali z toho, že požívajú alkoholické nápoj, ako aj
z toho, že vzájomne si boli neverní. V konaní neboli zistené skutočnosti, pre ktoré by priznanie príspevku
na výživu bolo v rozpore s dobrými mravmi, a preto po posúdení samotných príjmov rozhodol súd prvej

inštancie o priznaní príspevku na výživu oprávnenej navrhovateľky sumou 30 eur mesačne, a to od
podania návrhu od 14.10.2024.
Súd prihliadal aj na skutočnosť, že oprávnená, ako aj povinný nie sú vlastníkmi nehnuteľného majetku,
resp. hnuteľnému majetku väčšej hodnoty, čo medzi účastníkmi nebolo ani sporné. V prevyšujúcej časti
návrh navrhovateľky zamietol, pričom opätovne poukázal na uvedené skutočnosti, najmä na rozsah

vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom, ktoré pochádzajú z manželstva. Zároveň súd rozhodol s
poukazom na ustanovenie § 232 ods. 2, 3 Civilného sporového poriadku o povinnosti povinného uhradiť
dlžné výživné za obdobie od 14.10.2024 do 31.01.2025 vo výške 107,50 eur. Omylom v bode 31. uviedol
súd prvej inštancie, že dlžné výživné vo výške 1 074,50 eur súd povolil povinnému zaplatiť oprávnenej
v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Odvolací súd vychádzal z výroku rozhodnutia, kde

pod III. je uvedená správna výška 107,50 eur. Uvedený omyl nie je dôvodom na to, aby odvolací súd
zrušil predmetné rozhodnutie.

III. Odvolanie navrhovateľky

5. Navrhovateľka podaným odvolaním napadá rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, pričom
poukazuje na dôvody uvedené v ustanovení § 365 ods. 1 CSP a argumentuje tým, že súd na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia a nie je vydané v najlepšom záujme navrhovateľky. V odvolaní dôvodí tým, že

vzhľadom k tomu, že má iba rodičovský príspevok, jej príjem nepostačuje na potrebu krytia jednak
nájomného za byt, ako aj výdavkov na jej strane. Žiadala odvolací súd, aby rozhodnutie súdu prvej
inštancie zrušil, resp. aby priznal navrhovateľke príspevok vo výške 150 eur mesačne.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

6. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd po zistení, že odvolanie bolo podané v zmysle ustanovenia
§ 362 CSP oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie
vydané s poukazom na ustanovenie § 359 CSP, proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému

zákon odvolanie pripúšťa s poukazom na ustanovenie § 355 ods. 1 CSP po konštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti v súlade s § 127 a § 363 CSP a že odvolateľka použila zákonom
prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom s poukazom
na ustanovenie § 65 CMP a dôvodmi odvolania s poukazom na ustanovenie § 66 CMP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v súlade s § 329 ods. 1 CSP, keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený

minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten
istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie
rozsudku súdu prvej inštancie v jeho napadnutých výrokoch a podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v
spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP ho preto potvrdil ako vecne správny a zákonný.7. Odvolací súd sa vo všetkých výrokoch rozsudku stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej
inštancie, pretože jeho argumentácia vo všetkých častiach samotného napadnutého rozsudku bola

vecne správna, objektívna a presvedčivá. Odvolací súd má za to, že dôvody, ktoré uviedla odvolateľka
v odvolaní ohľadom zmeny výšky priznaného príspevku rozvedenej manželke už súd prvej inštancie sa
týmito dôvodmi zaoberal a v rozhodnutí súdu prvej inštancie boli tieto dôvody posúdené a vyriešené.
Súd prvej inštancie uviedol dôvody prečo rozhodol o peňažnom príspevku vo výške 30 eur v prospech
navrhovateľky, pričom poukázal na všetky skutočnosti a dôvody, ktoré ho k tomuto rozhodnutiu viedli.

8. Odvolací súd preto preberá súdom prvej inštancie zistený skutočný stav veci, čo sa týka samotného
konania pred súdom prvej inštancie, pričom nenašiel dôvod, prečo by sa mal odchýliť od záverov súdu
prvej inštancie, a preto napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a na základe toho potvrdil
rozsudok súdu prvej inštancie, pričom na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia pridáva
uvedené argumenty.

9. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, pričom predmetom prieskumu s poukazom na
obsah preskúmavaného rozhodnutia boli argumenty predostrené odvolateľkou v odvolacom v konaní
a bolo potrebné zo strany odvolacieho súdu posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky za daných
skutkových okolností na prípadnú zmenu, resp. zrušenie vydaného rozhodnutia.

10. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie podrobne zistil skutočný stav veci, všetky skutočnosti,
ktoré boli predostrené odvolateľkou, ale aj tie skutočnosti, ktorými argumentoval bývalý manžel ako
povinný v danom konaní, s týmito sa súd prvej inštancie dôsledne vysporiadal, pričom vydal rozsudok
28.01.2025 na základe dostatočne zisteného skutočného stavu veci, z ktorého vyvodil správny právny

záver a rozhodnutie odôvodnil v súlade s § 220 Civilného sporového poriadku.

11. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 72 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého rozvedený
manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na
primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

12. Zároveň odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 72 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého, ak sa
bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne
pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi. Ako vyplýva ďalej z ustanovenia
§ 72 ods. 3 príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov

odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode.

13. Odvolací súd po uvedenej citácii príslušných ustanovení Zákona o rodine dospel jednoznačne k
záveru, že nárok navrhovateľky posúdil súd prvej inštancie v rozsahu uvedených ustanovení Zákona
o rodine a rozhodol správne, keď určil príspevok vo výške 30 eur mesačne v prospech navrhovateľky.

Čo sa týka samotného príjmu, ktorý je jasný a bez akýchkoľvek pochybností preukázaný, že bývalý
manžel má vyšší príjem ako má navrhovateľka, avšak je potrebné zdôrazniť, tak ako to posúdil aj súd
prvej inštancie, že tento má výkon svojej práce v Y. Y., kde býva na ubytovni a dochádza zo H. P. J.
do samotného miesta výkonu práce. Zároveň bolo preukázané súdom prvej inštancie, že platí výživné
na maloleté dcéry, a to vo výške 345 eur spolu, pričom na staršiu Y. narodenú XX.XX.XXXX platí 195

eur a na maloletú X. narodenú XX.XX.XXXX platí výživné vo výške 155 eur. Zároveň hradí aj nájom na
prenajatý byt vo výške 550 eur a poplatky spojené so stravou, ako aj mobilným telefónom a internetom.
Zároveň spláca aj spotrebný úver, ktorý bol použitý na splatenie jeho predchádzajúceho dlhu, ktorý bol
čiastočne využitý na potreby detí .

14. Všetky tieto skutočnosti vyhodnotil súd prvej inštancie v súlade s ustanoveniami Zákona o rodine
a rozhodol o výške peňažného príspevku na výživu oprávnenej N. J., bývalej manželky povinného v
súlade s príslušnými ustanoveniami Zákona o rodine, ktoré citoval v napadnutom rozhodnutí.

15. S poukazom na tieto skutočnosti odvolací súd ďalej argumentuje, že samotný príspevok na výživu

rozvedeného manžela súd určí rozsah tohto príspevku na výživu na návrh niektorého z nich, pričom
prihliada aj na príčiny, ktoré viedli k samotnému rozpadu rodiny. Ako mal odvolací súd preukázané
z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie, navzájom sa bývalí manželia obviňujú z toho,že požívali alkoholické nápoje, ako aj to, že dôvodom rozpadu manželstva bola aj nevera obidvoch
manželov. Preto odvolací súd na dôvod rozpadu manželstva neprihliadal.

16. Odvolací súd s poukazom na všetky skutočnosti, ktoré boli preukázané v konaní súdu prvej inštancie
sa stotožnil s poukazom na dôvody, ktoré uviedol v rozhodnutí súd prvej inštancie. Podľa ustanovenia
§ 387 ods. 2 so závermi súdu prvej inštancie, čo sa týka samotného určenia peňažného príspevku na
oprávnenú odvolací súd súhlasil a má za to, že súd prvej inštancie rozhodol správne a v súlade so
Zákonom o rodine.

17. Podľa názoru odvolacieho súdu všetky odvolacie námietky vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné,
pretože sa nezakladajú na skutočnostiach, ktoré by v konaní ovplyvnili samotné rozhodnutie súdu prvej
inštancie, resp. spôsobili to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolací súd zmení, resp. zruší. Súd
prvej inštancie podľa odvolacieho súdu sa vysporiadal s podstatnými dôvodmi, ktoré uviedla odvolateľka
v odvolaní a tieto sú obsahom rozhodnutia súdu prvej inštancie, preto sa nebude k nim odvolací súd

opätovne vracať a tieto opakovať.

18. Za daného stavu odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP
v spojení s § 2 ods. 1 CSP ako vecne správne a zákonné potvrdil.

19. S poukazom na uvedené skutočnosti rozhodol odvolací súd aj o trovách odvolacieho konania a to
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere 3:0 hlasov (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu

rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).