Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. jún 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 29C/51/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123206365
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8123206365.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

18 29C/51/2023

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XXX, XXX XX F., zast.: JUDr. Juraj Dziak, advokát so sídlom Vajanského
26, 080 01 Prešov, proti žalovanému: G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, XXX XX F., o vyporiadanie
členského podielu v bytovom družstve a o vzájomnom návrhu takto

r o z h o d o l :

18 29C/51/2023

I. V y p o r i a d a v a členský podiel strán sporu v Bytovom družstve F. k bytu č. XX, nachádzajúceho
sa na X. poschodí, vchod XX bytového domu, súpis. č. XXXX, postaveného na parc. KNC XXXXX/XX,
vrátane spoluvlastníckeho podielu XX/XXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach a na
príslušenstve vedených na LV č. XXXXX, k.ú. F. a k spoluvlastníckemu podielu XX/XXXX k parc. KNC
XXXXX/XX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 569 m2 vedeného na LV č. XXXXX, k.ú. F. tak, že:

žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu za spoluvlastnícky podiel vo výške 72 000 EUR

v lehote 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

II. Vzájomný návrh z a m i e t a .

III. Nárok na náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

17 29C/51/2023

1. Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 30.06.2023 sa voči žalovanému domáha vyporiadania

členského podielu strán sporu v bytovom družstve tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu
72 000 EUR v lehote 90 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Žalobu odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Prešov pod sp. zn. 29P/77/2017 zo dňa
09.07.2018 s dátumom právoplatnosti 07.05.2019 bolo manželstvo strán sporu rozvedené.

3. Bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu nebolo v zákonom ustanovenej 3-ročnej lehote

vyporiadané dohodou, ani rozhodnutím súdu, avšak do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu
patrila aj iná majetková hodnota a to konkrétne členský podiel v bytovom družstve v súvislosti s 3-
izbovým družstevným bytom na E. H. I. XX E. F..4. Rozsudkom Okresného súdu Prešov pod sp. zn. 14C/2/2020 zo dňa 15.10.2021 bolo zrušené
právo spoločného nájmu k predmetnému bytu a žalovaný bol určený ako jeho výlučný nájomca a člen
bytového družstva a žalobkyni bola uložená povinnosť predmetný byt vypratať. Rozsudok nadobudol

právoplatnosť 19.11.2021.

5. Od novembra 2021 muselo byť žalovanému zrejmé, že neoddeliteľnou a nasledujúcou časťou
uvedeného rozhodnutia je aj vyporiadanie majetkovo-právnych vzťahov so žalobkyňou ako bývalou
manželkou, ktorá bola z členstva v bytovom družstve, ako i z nájmu bytu rozhodnutím súdu vylúčená,

avšak hodnota členského podielu prisúdeného žalovanému zostala neuhradená.

6. Členský podiel je ako iná majetková hodnota oceniteľný peniazmi. Všeobecnou cenou členského
podielu v bytovom družstve je cena, za ktorú v danom čase a mieste možno nadobudnúť alebo predať
členský podiel k bytu. Z ocenenia realitnej kancelárie zo dňa 22.02.2023 vyplýva, že odhadovaná trhová
cena predstavuje ku dňu 20.11.2021 sumu 144 000 EUR, ktorá bola v súlade s rozhodovacou praxou

Najvyššieho súdu určená v čase zániku spoločného nájmu družstevného bytu. Žalobkyňa mala záujem
vyporiadať vzniknutú situáciu mimosúdne a preto výzvou zo dňa 24.03.2023 vyzvala žalovaného na jeho
vyplatenie, ktorý vyjadril zamietavé stanovisko.

7. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobkyňa nemá nárok na vyplatenie náhrady za členský

podiel s tým, že pohľadávka je premlčaná.

8. Pokiaľ žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Okresného súdu Prešov pod sp. zn. 14C/2/2020, súd
rozhodol, že žalobkyňa stratila právo nájmu a členstva v družstve, pričom mohla voči uvedenému
rozhodnutiu podať odvolanie.

9. Zároveň poukázal na to, že žalobkyni nájomný vzťah zanikol trvalým opustením domácnosti dňa
22.11.2018 v zmysle ust. § 708 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa v čase trvania BSM s cieľom
ho už neobnovovať sa presťahovala do novostavby rodinného domu na adrese C. D. E. I. XXX, ku
ktorému mala uzavretú rezervačnú, alebo zmluvu o budúcej zmluve a zloženú zálohu vo výške 100 000

EUR z prostriedkov patriacich do BSM. Zo strany žalobkyne išlo o porušenie dobrých mravov, nakoľko
uzatvorenie rezervačnej zmluvy bolo postihnuté vadou, teda išlo o relatívne neplatný právny úkon.
10. Nestotožňuje sa s tvrdením právneho zástupcu žalobkyne, že premlčacia doba začína plynúť
právoplatnosťou rozsudku 14C/2/2020 s tým, že táto začala plynúť opustením spoločnej domácnosti
žalobkyňou. Žalobkyňa už rok predtým ako sa odsťahovala ho informovala, že sa s ním rozvedie, byt

predá, alebo že ju vyplatí. Nesúhlasí s tým, nakoľko členské podiely v sume 311 000 Sk v novembri
roku 1993 kúpil nie zo spoločných, ale z výlučných prostriedkov a to z odpredaja dedičských podielov
mestského domu na G. H. I. XX E. F. po jeho rodinných príslušníkoch. Išlo o značnú čiastku, ktorú za
2 roky trvania BSM nemali šancu nadobudnúť. Investovaním do dedičských podielov z jeho výlučných
prostriedkov došlo tak k rozprávkovému zhodnoteniu. Do podielov investovali 75 000 Sk, ale výťažok

bol 850 000 Sk. Na byt nebrali žiaden úver, alebo pôžičku. Hodnota tohto domu je v súčasnosti viac ako
350 000 EUR. Z platných právnych predpisov vyplýva, že splatnosť dlhu nie je viazaná na rozhodnutie
súdu o zrušenie spoločného nájmu a spoločného členstva, ale od hmotno-právneho úkonu, teda od
momentu, kedy žalobkyňa spoločnú domácnosť opustila.

11. Nie je pravdou, že vyporiadanie BSM odmietal riešiť. Predošlému právnemu zástupcovi žalobkyne
elektronicky dňa 04.04. a 13.04.2022 doručoval návrhy o vyporiadanie BSM ešte pred uplynutím 3-
ročnej lehoty, na ktoré žalobkyňa, ani jej právny zástupca nereagovali. Po 3 rokoch nastala situácia,
že došlo k aplikácii zákonnej nevyvrátiteľnej domnienky podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, to
znamená, že polovica domu na adrese C. D. E. XXX patrí jemu a jej zase polovica hodnoty 3-izbového

bytu na adrese E. XX. Žalobkyňa si neuvedomuje, že hodnota rodinného domu je asi o 100 000 EUR
vyššia ako hodnota predmetného bytu.

12. Uviedol, že na súčasné pomery do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu vložil sumu
40 000 EUR, čiže jeho podiel, ktorý by mu pripadol by bol iba v 1/6. Predpokladá, že súd takúto

nespravodlivosť nepripustí a zamietne žalobu z dôvodu premlčania, alebo z dôvodu porušenia dobrých
mravov. Žalobkyňa bez jeho súhlasu podpisovala zmluvy, robila právne úkony, na ktoré nemala od neho
súhlas. Bez jeho súhlasu odpredala rodinný dom vo Višňovom okres Žilina a tiež uzavrela rezervačnú
zmluvu alebo zmluvu o budúcej zmluve a zložila nie bežnú zálohu vo vyššej čiastke a neskôr v čase, keďešte BSM nebolo vyporiadané, uzatvorila kúpnu zmluvu. Premlčacia doba v konkrétnom prípade začala
plynúť 22.11.2018 a teda uplynula pred podaním žaloby. Taktiež dňa 03.01.2022 vyplatením zostatku
anuity vo výške 1 098 EUR a administratívnych poplatkov došlo uzatvorením o prevode vlastníctva

družstevného bytu k transformácii vlastníctva členských podielov na výlučné vlastníctvo bytu.

13. Ku dňu, keď žalobkyňa opustila spoločnú domácnosť, resp. v čase zániku BSM, vlastnili členské
podiely k družstevnému bytu na E. H. XX, iné majetkové právo a to predkupné právo na vlastníctvo
novostavby rodinného domu v obci C. D. E. I. XXX; veľa hnuteľných vecí, z ktorých najväčšiu hodnotu

predstavovalo osobné motorové vozidlo J. K., zakúpené v roku 2016 ako nové, ktoré malo asi hodnotu
10 000 EUR. V čase prechodu bezpodielového spoluvlastníctva na podielové od 10.05.2022 bol stav
taký, že družstevný byt prešiel do jeho výlučného vlastníctva a rodinný dom do výlučného vlastníctva
žalobkyni, hnuteľné veci boli rozdelené tak, že to, čo užívala žalobkyňa pripadlo jej a to čo užíval on,
pripadlo jemu.

14. K vyporiadaniu hnuteľných vecí došlo v prospech žalobkyne, keďže on si musel zakúpiť nový
kúpeľňový, obývačkový, spálňový a predsieňový nábytok, televízor, chladničku a práčku. Okrem vecí
v byte mali aj hnuteľné veci v rodinnom dome v C. XX. Išlo o starší rodinný dom, ktorý žalobkyňa
nadobudla darom a ktorý predala a výťažok použila na kúpu domu v C. D. E.. Dom bol síce starší, ale
zo spoločných a jeho výlučných prostriedkov sa do neho investovalo za celých 27 rokov trvania BSM

asi 32 000 EUR a dom sa investíciami zhodnotil.

15. Počas 27 rokov trvajúceho BSM mali príjmy, ktoré boli rozmanité, pochádzali zo závislej činnosti,
zo živnosti, z čiernej práce, s tým, že sprostredkoval predaj ojazdených áut, ďalej mal príjem z predaja
vlašských orechov a podobne. Podstatnú časť príjmov tvorilo investovanie a to hlavne do rodinného

domu na G. H. XX E. F.. Na financovanie rodinného domu vo E. si ako manželia zobrali úver z L. B.
dňa 20.05.2013. Príjem zo živnosti tvoril podstatnú časť príjmov, patriacich do BSM. Obaja pracovali
pre poisťovne formou zmlúv o obchodnom zastúpení a ich príjem bol viac ako 600 000 EUR. V rokoch
2017 až 2019, kedy išlo o jeho najťažšie roky, trpel psychiatrickým ochorením. Mal aj funkčné poruchy
vnútorných orgánov. Dnes je takmer vyliečený, ale nevie, keď bude naňho žalobkyňa útočiť, môže sa

mu to vrátiť.

16. Žalobkyňa mala po celý čas, aj má od zastúpeného bezplatne k dispozícii kanceláriu spolu
s energiami, telefón a vybavenie kancelárie. Žalobkyňa nemala výdavky na zabezpečenie udržania
príjmu. Z uvedeného vyplýva, že ak by bola šetrnejšia, mohla si zakúpiť tento rodinný dom aj z 5 alebo 6

ročného príjmu. Žila si nad pomery, keďže si dopriala pobyty nielen v slovenských kúpeľoch a turistických
destináciách, ale aj v zahraničí. Odhadom za všetky tieto pobyty zaplatila 50 000 EUR. Žalobkyňa bude
tvrdiť, že išlo o dar, resp. benefit poisťovne, pre ktorú pracovala. Niektoré aj tak dostala, ale vždy mala
aj doklad o deklarovanej cene zájazdu. Faktúry neuhrádzala, tvorili daňovo uznávateľný príjem. To, či
ich zdanila, nevie. Z uvedeného vyplýva, že aj keď žalobkyňa má možno na dome ťarchu, tento úver by

ani nemusela mať, ale vzhľadom na jej vek, od banky by nedostala úver vo vyššej sume ako 30 % ceny
nehnuteľnosti. Novostavba v C. D. E., ktorú vlastní žalobkyňa patrí do BSM z dôvodu, že ju financovala
z odpredaja rodinného domu vo Višňovom, ktorý tiež patril do BSM a z odpredaja domu v C., ktorý do
BSM nepatril, ale v rámci vyporiadania BSM sa mala v prospech neho zohľadniť suma 32 000 EUR,
čo išlo na jeho rekonštrukciu.

17. Súdu predložil protinávrh s tým, že žalobkyňa po tom, čo by došlo z jeho strany k vyplateniu náhrady
zaustupujúceprávokdružstevnýmčlenskýmpodielomaonazprostriedkovBSMnadobudlanovostavbu
rodinného domu, tak by bola veľká disproporcia v hodnote majetku. Žalobkyni by zostal nový dom, auto
a on by musel 3-izbový byt predať a ísť nevie kde, lebo z výťažku by už nič nekúpil. Je nevidiaci, v Levoči

sa naučil písať naslepo na počítači a ďalšie prvky rehabilitácie. Podľa internetových portálov realít
v krajskom meste F. stoja rodinné domy, aký si zakúpila žalobkyňa, 240 – 280 000 EUR. Predpokladaná
cena rodinného domu žalobkyne je 240 000 EUR. Po započítaní uplatňovanej čiastky za členské podiely
mu tak má zaplatiť 48 000 EUR.

18. Žalobkyňa v replike uviedla, že so zreteľom na existenciu právoplatného rozsudku Okresného súdu
Prešov pod sp. zn. 14C/2/2020 bola medzi tými istými stranami sporu meritórne vyriešená otázka, či
v prípade predmetného bytu sa jednalo o spoločný nájom družstevného bytu manželmi a kedy došlo
k jeho zrušeniu. Rozsudok Okresného súdu Prešov pod sp. zn. 14C/2/2020 nadobudol právoplatnosť19.11.2021 a teda až okamihom právoplatnosti došlo k zrušeniu spoločného nájmu a od uvedeného
dátumuzačalažalobkyniplynúť3-ročnápremlčacialehotanavyporiadaniemajetkovo-právnychvzťahov
vyplývajúcich z členstva v bytovom družstve.

19. Na tomto mieste je medzi stranami nesporné, že hodnota členského podielu, prisúdeného
žalovanému zostala neuhradená a preto sa žalobkyňa touto žalobou domáha zaplatenia sumy 72 000
EUR. O vyporiadanie hodnoty členského podielu možno rozhodnúť až po zrušení práva spoločného
nájmu bytu a spoločného členstva rozvedených manželov v družstve.

20.Argumentáciažalovanéhojevsúvislostisozrušenímprávaspoločnéhonájmuvnútornerozporná.Na
jednej strane žalovaný vo vyjadrení poukazuje na ust. § 708 Občianskeho zákonníka a trvalé opustenie
spoločnej domácnosti, avšak na druhej strane to bol práve žalovaný, ktorý v procesnom postavení
žalobcu inicioval konanie o zrušenie spoločného nájmu. Žalobkyňa nepopiera, že počas rozvodového
konania,niekedyvnovembri2018saodsťahovaladorodinnéhodomuvC.D.E.,vktoromnajskôrbývala

ako nájomca a neskôr predmetný rodinný dom na základe ponuky na odkúpenie od vlastníka odkúpila.
Na odsťahovanie z bytu žalobkyňa pristúpila aj so zreteľom na vtedy podstatne naštrbené vzťahy medzi
stranami sporu. Rozhodnutie vyriešiť bytovú otázku žalobkyne tak predstavovalo vyústenie vzájomných
rozporov a rozvodu manželstva strán sporu, avšak nikdy sa nemienila vzdať práv, vyplývajúcich zo
spoločného nájmu bytu. Dôvodom odsťahovania boli naštrbené vzájomné vzťahy, časté nezhody medzi

stranami sporu, ktoré žalobkyňu psychicky vyčerpávali. Poukázala aj na skutočnosť, že už počas
rozvodového konania bol zo strany žalovaného podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na
vypratanie, ktorý bol uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 04.09.2018 pod sp. zn. 32C/34/2018
zamietnutý. Len pre doplnenie dáva do pozornosti aj tú skutočnosť, že s poukazom na doterajšiu
judikatúru je aplikácia ust. § 708 Občianskeho zákonníka v prípade družstevných bytov vylúčená.

21. Skutkové tvrdenia žalovaného o tom, že v novembri 2018 mala žalobkyňa zložiť zálohu vo
výške 100 000 EUR z prostriedkov BSM na kúpu rodinného domu, resp., že uzatvorila kúpnu
zmluvu sú nepravdivé. Kúpnu zmluvu uzatvorila po právoplatnom rozvode strán sporu, teda po zániku
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Predmetná nehnuteľnosť tak patrí do výlučného vlastníctva

žalobkyne. Medzi stranami nie je sporné, že nakoľko medzi nimi ako bývalými manželmi nebola
uzatvorenádohodaozrušeníavyporiadaníbezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov,akvyporiadaniu
BSMnedošloanirozhodnutímsúdu,vychádzasazust.§149ods.4Občianskehozákonníka.Poukázala
na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Cdo/183/2010, z ktorého vyplýva, že ak do
3 rokov od zániku BSM nedošlo k zrušeniu práva spoločného nájmu družstevného bytu účastníkmi

a vyporiadaniu členského podielu v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva, potom jeho
vyporiadanie spadá pod režim ust. § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka ako tzv. ostatné majetkové
právo spoločné manželom, pričom toto právo sa vyporiadava podľa zásad platných pre vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva a nie už za použitia § 150 Občianskeho zákonníka.

22. Žalovaný vo vyjadrení poukazuje na peňažné prostriedky v jeho výlučnom vlastníctve, ktoré mal
vložiť do garáže, ako aj iných vecí, ktoré mali podľa neho patriť do BSM strán a od týchto následne
odvodzujevýškusvojhopodielu.Natomtomiestežalobkyňauvádza,ževyporiadanieprípadnýchvnosov
do BSM spadá do rámca konania o vyporiadanie BSM, ktoré však v zákonom stanovenej lehote
vyporiadané nebolo. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného a jeho prípadné peňažné nároky, tieto si

žalovaný mohol uplatniť súdnou cestou v rámci vyporiadania BSM. Predmetom uvedeného konania však
nie je vyporiadanie BSM, ale majetkové právo vyplývajúce zo zrušenia spoločného nájmu bytu.

23. Žalovaný vo vyjadrení poukázal na zmluvu o úvere od L. B., avšak opomína, že uvedený úver spláca
výlučne žalobkyňa a to aj po rozvode manželstva. V závere žalovaný poukázal na to, že žalobkyňa sa

predmetných nárokov domáha voči nemu ako voči osobe ťažko zdravotne postihnutej a jej snahou má
byť ulúpiť to posledné, čo mu malo zostať. Žalovaný uviedol, že sumu 72 000 EUR na vyplatenie nemá
a z prípadného predaja predmetného bytu by mu neostala suma ani na kúpu jednoizbového bytu. V tejto
súvislosti dáva do pozornosti skutočnosť, že žalovaný je výlučným vlastníkom bytu č. X na X. poschodí
bytového domu, súp. č. XXXX v M., pričom vlastnícke právo je v jeho prospech zapísané na LV č. XXXX

s tým, že uvedený byt nadobudol na základe dobrovoľnej dražby.

24. Okrem toho, ale žalobkyňa poukazuje na tú skutočnosť, že žalovaný síce na jednej strane,
vychádzajúc z jeho vyjadrenia vo veci samej považuje nárok žalobkyne za nedôvodný, avšak na stranedruhej v následnom vzájomnom protinávrhu uznáva žalobou uplatnený nárok v celom rozsahu. So
zreteľom na uvedené považuje žalobkyňa jej žalobou uplatnený nárok za nesporný. Uznanie žalobou
uplatneného nároku žalovaný uskutočnil vo forme započítania jeho tvrdenej pohľadávky. Z povahy veci

je však vylúčené započítanie akejkoľvek pohľadávky, ktorej pravosť a výšku by strana sporu popierala.
Ak teda žalovaný započítava jeho pohľadávku voči pohľadávke žalobkyne, nepopiera jej existenciu, ani
výšku.

25. Pokiaľ ide o vzájomnú žalobu, túto považuje za nedôvodnú. Žalovaný skutkovo vymedzil svoju

vzájomnú žalobu titulom bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa popiera, aby na jej strane došlo
k akémukoľvek bezdôvodnému obohateniu. Žalovaný tvrdí, že nehnuteľnosť - rodinný dom mal patriť
do BSM strán sporu. Žalobkyňa dáva do pozornosti, že predmetnú nehnuteľnosť nadobudla vkladom
vlastníckehoprávadokatastradňa20.12.2019,tedavyšepolrokapozánikumanželstvaapretonemôže
patriť do BSM, čo mal za súd za preukázané aj v konaní 14C/2/2020.

26. Žalovaný v duplike uviedol, že aj keď vopred nemôže judikovať rozhodnutie súdu, v každom prípade
tvrdí, že povinnosť zaplatiť sumu za členský podiel neexistuje, nakoľko žalobkyňa mala právo pre
transparentnejšie vykonanie práva domáhať sa najprv v prvej fáze podaním návrhu na vyporiadanie
BSM. Ak nepristúpila k dohode, ktorú doručil jej právnemu zástupcovi, potom pristúpi k mimosúdnemu
alebo súdnemu vykonaniu. Z takéhoto postupu žalobkyne možno usúdiť, že žalobkyňa účelovo využíva

iba procesné úkony civilného práva, ktoré následne ohrozujú iné jeho práva.

27. Opustením spoločnej domácnosti došlo k zrušeniu spoločného nájmu k družstevnému bytu a táto
skutočnosť mala za následok v ďalších fázach vyporiadať aj iné majetkové hodnoty, nakoľko v tom čase
ako manželia vlastnili rodinný dom v obci E. a rodinný dom v obci C., výlučne patriaci síce žalobkyni, do

ktorého sa počas trvania manželstva investovala značná suma. V čase opustenia spoločnej domácnosti
žalobkyňou, ani počas plynutia 3-ročnej lehoty na vyporiadanie BSM či už dohodou, alebo súdom, nemal
nároky z majetku patriaceho do BSM, preto nepodával návrh na vyporiadanie BSM, aj keď žalobkyňa
bola zvýhodnená. Žalobkyni nechal časť svojho majetku, ktorý by inak pripadol jemu, aby si kúpila
vysnívaný rodinný dom, napriek tomu požaduje ešte sumu naviac. Na to, aby bolo možné presvedčivo

tvrdiť, že právo na úhradu žalovanej čiastky neexistuje je potrebné uviesť jednotlivé lehoty, ktoré sú
dôležité pre právne posúdenie žalobného nároku. K zániku BSM došlo právoplatným rozhodnutím súdu
o rozvode dňa 09.05.2019. Do BSM ku dňu zániku patrili členské podiely ako spoločné majetkové
právo, peňažná hotovosť z odpredaja rodinného domu vo E., cca 130 000 EUR, peňažná čiastka zo
živnosti cca 50 000 EUR. Do BSM nepatril rodinný dom N., ktorý bol darovacou zmluvou prevedený

na syna. Dňa 17.01.2020 bol podaný návrh na zrušenie spoločného nájmu, o ktorom bolo právoplatne
rozhodnuté 19.11.2021. Dňa 03.01.2022 požiadal bytové družstvo o prevod členských práv. Touto
operáciou výlučné členské právo splynulo s anuitou, ktorú uhradil a tým aj zaniklo. Tým, že právo zaniklo
zo zákona, rozhodnutie súdu o zrušení spoločného nájmu nemôže byť momentom začiatku plynutia
premlčacej doby u neexistujúceho práva, ktoré bolo podané dňa 23.06.2023, po tomto právnom úkone

po uplynutí 3-ročnej lehoty na vyporiadanie BSM súdom. Na to, aby si žalobkyňa mohla uspokojiť svoje
nároky bolo to možné podaním návrhu iba v čase od 10.02.2019 do 09.05.2022. Tak, ako žalobkyňa
mu nechce vydať polovicu podielu rodinného domu v C. D. E., alebo poskytnúť finančnú náhradu za
to, že použila na jeho nadobudnutie polovicu jeho finančných prostriedkov patriacich do BSM, tak on
odmieta žalobkyni ustúpiť polovicu bytu v jeho výlučnom vlastníctve. V prípade rodinného domu v C.

D. E. je pravdepodobnosť, že prešiel do podielového spoluvlastníctva, ale na to je potrebné preskúmať
nájomnú zmluvu, ktorú údajne žalobkyňa uzavrela. Momentom vkladu 3-izbového bytu do katastra
nehnuteľností dňa 11.02.2022 v čase 3-ročnej lehoty na vyporiadanie BSM súdom došlo k čiastočnému
vyporiadaniu z majetku patriaceho do bývalého BSM. Žalobkyňa nemá právo na náhradu za ustupujúce
právo z členského podielu, nakoľko si to už sama túto sumu započítala a to predajom rodinného domu

vo E. a započítaním tejto sumy, následnému vyhýbaniu sa pristúpiť k serióznej dohode alebo podaniu
návrhu na vyporiadanie na súd v lehote do 09.05.2022. Podľa viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu
je rozhodnuté, že ak čo i len na časť kúpnej ceny na kúpu veci boli použité spoločné prostriedky, tak táto
vec patrí do BSM. Obdobne to platí, že ak čo i len časť prostriedkov na kúpu veci boli použité výlučné
prostriedky po zániku BSM. Je presvedčený, že žalobkyňa potrebuje peniaze z hodnoty členských

podielov pre svoje 2 staršie neprispôsobivé sestry ako doplatky dedičstva z rodičovského rodinného
domu.Tentodomeštevroku2013kúpnouzmluvoudalapreviesťnasebavpodiele1/2,zaktorýzaplatila
predpokladanú sumu 30 000 EUR. Z uvedeného vyplýva, že polovica z podielu, ktorý neskôr darovacou
zmluvou bez jeho súhlasu previedla na syna patrí jemu, nakoľko tento podiel bol nadobudnutý počastrvania BSM a vyplatený z prostriedkov BSM. Išlo o relatívne platný právny úkon a keďže v lehote do 3
rokov sa nedovolali neplatnosti, stal sa platným tak pri kúpe v 2013, ako aj pri darovaní v 2017.

28. Sestry žalobkyne ako ich pozná, nepoznajú žiaden ostych, obe žili na pôžičkách z nebankoviek
a aj žalobkyňa vo svojom mene brala pre nich pôžičky. Žalobkyňa si svoje právo vykladá svojsky,
v rozpore s Občianskym zákonníkom. Žalobkyňu nezaujímalo, že v prípade majetkových prevodov je
potrebný súhlas od manžela, nakoľko nejde o bežnú vec. Žalobkyňa roky poskytovala z prostriedkov
BSM aj nenávratné pôžičky pre svoje sestry. Prvý raz sa to stalo v roku 1995, keď žalobkyňa poskytla

pre svoje sestry bez jeho vedomosti vklad do podnikania vo výške 100 000 Sk. Žalobkyňa neuzavrela
poskytnutím vkladu žiadnu spoločenskú zmluvu, alebo zakladateľskú listinu, ani nedošlo k registrácii na
Obchodnom súde. V tom čase bola jej sestra konateľkou obchodnej spoločnosti O. M.. E. P. a rysoval
sa jej veľký biznis z kúpy a predaja náhradných dielcov pre stavebné, poľnohospodárske a lesné stroje.
V rámci bývalého trustu O. sa pristúpilo k lacnému výpredaju nadbytočných skladových zásob z obdobia
bývalého režimu z dôvodu privatizácie tohto strojárenského gigantu. Sestra žalobkyne tieto obchody

nerobila pre firmu, aby nemusela sa ziskom deliť so svojimi 6 spoločníkmi. Týmto štýlom podnikania
mohla podľa jeho odhadov zarobiť viac ako 1 milión Sk. Zo zisku z podnikania mu sestra žalobkyne
nevyplatila nič. Aj na základe toho možno konštatovať, že dobré mravy sú žalobkyni a jej sestre cudzou
vlastnosťou.

29. Plnenie z kúpnej zmluvy pri predaji rodinného domu vo E. bolo právne v poriadku, v čase
predaja začiatkom roku 2017; nakoľko vtedy ešte trvalo BSM a žalobkyňa bola oprávnená prijať toto
plnenie. Zánikom manželstva sa plnenie z tejto zmluvy stalo plnením, u ktorého právny dôvod odpadol
a žalobkyňa mala 3-ročnú lehotu na vyporiadanie tohto peňažného výťažku. Táto lehota skončila
09.05.2022. Ak žalobkyňa uvažovala o nároku z členského podielu, bolo nevyhnutné vyporiadať nielen

túto hodnotu, ale aj hodnotu z výťažku za odpredaný rodinný dom. Podľa pravidiel ustanovených v §
150 Občianskeho zákonníka mal voči žalobkyni nárok na zaplatenie náhrady za jeho podiel vo výške
90 000 EUR. V ďalšom vyjadrení poukázal na argumentáciu právneho zástupcu žalobkyne o nemožnosti
premlčania žalobnej povinnosti. K tomu uviedol, že k premlčaniu došlo 21.11.2021, keďže premlčacia
doba začala plynúť opustením spoločnej domácnosti.

30. Poukázal na ust. § 708 Občianskeho zákonníka, od ktorého sa nemožno odchýliť. Rozhodnutie
súdu o formálnom zrušení práva spoločného nájmu je iba následným formálnym rozhodnutím, ktoré na
základe určovacej žaloby, ktorú podal iba dodatočne potvrdil to, čo vyplýva z ust. § 708 Občianskeho
zákonníka.

31. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení nevysvetlila, z čoho financovala kúpu rodinného domu v C. D. E..
Uviedla iba stroho, že dom financovala z príjmov po zániku BSM a z pôžičky od tety, preto považuje
uvedené vyjadrenie za absurdné. Jej teta má 88 rokov, v čase údajného poskytnutia pôžičky žila už
27 rokov iba z dôchodku a je vylúčené, aby jej mohla poskytnúť pôžičku vo výške 10 000 EUR.

Ďalej o zlomyseľnosti zo strany žalobkyne svedčí aj to, že od nej nepožadoval náhradu, čo z jeho
išlo na spoločný účet, konkrétne sumu 40 000 EUR za odpredanú garáž a osobné motorové vozidlo
nadobudnuté pred vznikom BSM. Taktiež nepožadoval čo išlo zo spoločného na jej výlučný majetok
v sume 32 000 EUR, osobné motorové vozidlo J. K. a rozdiel hodnoty medzi členskými podielmi
k družstevnému bytu a hodnotou jej rodinného domu. Celkovo ide o odpustenie sumy cca 200 000 EUR.

Osobne to považuje za nehoráznosť a chorobnosť uvedenú v predošlých podaniach. Pre porovnanie
kto sa zaslúžil o nadobudnutie členských podielov treba vychádzať z obdobia keď BSM vzniklo.

32. Súd I. inštancie na základe skutkových tvrdení žalobkyne, popretí skutkových tvrdení žalovaného,
oboznámením s obsahom spisu 29P/77/2021, 14C/2/2020, odborným vyjadrením realitnej kancelárie,

výpismi z listu vlastníctva, ako aj ďalším spisovým materiálom cieľom zistil tento skutkový stav :

33. Manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 09.07.2018 pod
sp. zn. 29P/77/2017.

34. Bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu nebolo v zákonom určenej 3-ročnej lehote vyporiadané
dohodou strán sporu alebo rozhodnutím súdu. Do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu okrem
iného patrila majetková hodnota vo forme členského podielu v bytovom družstve v súvislosti s
trojizbovým družstevným bytom na ulici E. I. XX E. F..35. Okresný súd v Prešove rozsudkom zo dňa 15.10.2021 s dátumom právoplatnosti 19.11.2021 pod
sp. zn. 14C/2/2020 zrušil právo spoločného nájmu strán sporu k trojizbovému družstevnému bytu č. XX,

nachádzajúceho sa v bytovom dome Q., vchod K., podlažie E.. na ulici E. I. XX s tým, že byt mal naďalej
ako výlučný nájomca a člen bytového družstva užívať žalovaný.

36. Uvedený byt do svojho výlučného vlastníctva nadobudol žalovaný na základe zmluvy o prevode
vlastníctva družstevného bytu uzatvorenou medzi bytovým družstvom a ním dňa 03.01.2022.

37. Žalobkyňa sa predmetnou žalobou domáha vyporiadania členského podielu k predmetnému bytu
s povinnosťou žalovaného tejto vyplatiť náhradu vo výške 72 000 EUR, keďže podľa predloženého
ohodnotenia nehnuteľnosti k 20.11.2021 bola všeobecná hodnota bytu v sume 144 000 EUR.

38. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná

vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

39. Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a
nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

40. Podľa § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením

veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej
novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám,
ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti.

41. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa

vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

42. Podľa § 149 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní
vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali.

43. Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na
návrh niektorého z manželov súd.

44. Podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak do troch rokov od zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo

manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu,
platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich
veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako
vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom
spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných

majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

45. Podľa § 149 ods. 5 Občianskeho zákonníka, ak sa po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov rozhodnutím súdu alebo dohodou objaví majetok, ktorý nebol zahrnutý v rámci vyporiadania,
platí preň domnienka uvedená v odseku 4.

46.Podľa§150Občianskehozákonníka,privyporiadanísavychádzaztoho,žepodielyobochmanželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov

staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.47. Na základe skutkových tvrdení žalobkyne, popretí skutkových tvrdení žalovaného, ako aj
oboznámením listinných dôkazov nebolo medzi stranami sporné, že ich manželstvo bolo rozvedené
rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 09.07.2018 pod sp. zn. 29P/77/2017 s dátumom

právoplatnosti 07.05.2019.

48. Súčasne, medzi stranami nebolo sporné, že bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu nebolo
vyporiadané dohodou alebo rozhodnutím súdu v lehote 3 rokov od právoplatnosti rozsudku o rozvode
z manželstva.

49. V čase trvania ich manželstva boli spoločnými nájomcami, ako aj spoločnými členmi bytového
družstva v súvislosti s nájmom družstevného bytu, ku ktorému je toho času vlastnícke právo zapísané v
prospech žalovaného na liste vlastníctva č. XXXXX s uvedením, že ide o byt č. XX nachádzajúci sa na
X. poschodí, vchod XX bytového domu so súp. č. XXXX, postaveného na pozemku s parc. č. XXXXX/
XX, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a príslušenstve v

podiele XX/XXXX k.ú. F. vrátane spoluvlastníckeho podielu na pozemku s parc. č. XXXXX/XX o výmere
569 m2 s uvedením druhu pozemku - zastavaná plocha a nádvorie v podiele XX/XXXX vedeného na
LV č. XXXXX k.ú. F..

50. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 15.10.2021 pod sp. zn. 14C/2/2020 s dátumom

právoplatnosti 19.11.2021 zrušil spoločný nájom strán sporu k predmetnému bytu s tým, že za výlučného
nájomcu a člena bytového družstva určil žalovaného.

51. Z ust. § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka nesporne vyplýva, že pokiaľ do 3 rokov od zániku
bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo rozhodnutím

súdu platí, že pokiaľ ide o hnuteľné veci manželia sa vyporiadali podľa stavu v akom každý z nich veci z
BSM pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne užíva ako vlastník, pri ostatných hnuteľných
anehnuteľnýchveciachplatí,žesúvpodielovomspoluvlastníctve,pričompodielyobochspoluvlastníkov
sú rovnaké a to isté platí aj o ostatných majetkových právach.

52. So zánikom manželstva nie je ex lege spojený zánik spoločného členstva rozvedených manželov
v bytovom družstve. V zmysle § 705 ods. 2 Občianskeho zákonníka k jeho zániku dochádza dohodou
rozvedených manželov alebo rozhodnutím súdu o zrušení ich spoločného nájmu družstevného bytu. Pre
vyporiadanie práv a povinností spojených s užívaním družstevného bytu rozvedených manželov je preto
určujúcavšeobecnácenatýchtoprávkudňuuzavretiadohodymanželovozrušeníichspoločnéhonájmu

družstevného bytu alebo ku dňu, kedy nadobudne právoplatnosť rozhodnutie súdu o zrušení tohto práva
a o tom kto z bývalých manželov bude ako člen družstva naďalej nájomcom bytu. Spolu so zánikom
spoločného členstva bývalých manželov v bytovom družstve dochádza v týchto prípadoch k tomu, že
výlučným nositeľom práv a povinností spojených s užívaním družstevného bytu ako člen družstva sa
stáva iba jeden z rozvedených manželov. Na rozdiel od toho, zánik BSM je síce spojený so zánikom

manželstva, avšak až uzavretím dohody manželov o vyporiadaní ich BSM alebo právoplatnosťou
rozhodnutia súdu alebo uplynutím 3 rokov od jeho zániku sa jeden z bývalých manželov stáva výlučným
vlastníkom veci, prípadne sa vo vzťahu k veci rozvedení manželia stávajú podielovými spoluvlastníkmi
veci. Občiansky zákonník výslovne neupravuje vzťah rozvedených manželov k veciam patriacim do
už zaniknutého, ale ešte nevyporiadaného BSM (Najvyšší súd SR zo dňa 18.02.2020 pod sp. zn.

3Cdo/9/2020 a 3Cdo/183/2010 zo dňa 28.06.2012).

53. Ak vzniklo za trvania manželstva nielen právo spoločného užívania družstevného bytu, ale i spoločné
členstvo v bytovom družstve, potom hodnota práv a povinností spojených s užívaním tohto bytu je
spoločnou majetkovou hodnotou, ku ktorej musí súd pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva

manželov prihliadnuť rovnako ako k iným majetkovým hodnotám, ktoré majú rozvedení manželia
spoločné a patria do ich bezpodielového spoluvlastníctva a musí rozhodnúť o tom, ktorému z manželov
má táto hodnota pripadnúť. Hodnota členských práv a povinností by však nemala pripadnúť tomu z
manželov, ktorý stratil právo spoločného užívania bytu a tým aj členstvo v družstve. Ak do 3 rokov
od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k zrušeniu práva spoločného nájmu

družstevného bytu podľa § 705 ods. 2 Občianskeho zákonníka a vyporiadaniu členského podielu v rámci
vyporiadania BSM manželov, potom jeho vyporiadanie spadá pod režim § 149 ods. 4 Občianskeho
zákonníka ako tzv. ostatné majetkové právo spoločné manželom. Toto právo sa už vyporiadava podľa
zásad platných pre vyporiadanie podielového spoluvlastníctva (§ 142 Občianskeho zákonníka) a nie zapoužitia ust. § 150 Občianskeho zákonníka. So zreteľom na uvedené možno dospieť k záveru, že o
vyporiadaní hodnoty členského podielu možno rozhodnúť až po zrušení práva spoločného nájmu bytu
a spoločného členstva rozvedených manželov v družstve, či už dohodou účastníkov alebo rozhodnutím

súdu. Do tej doby totiž toto právo trvá ako spoločné a nie je dovtedy ani známe kto sa stane výlučným
nájomcom bytu, a teda ani nemožno stanoviť, komu patrí náhrada za stratené spoločné právo. Na rozdiel
od bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré zaniká v okamihu zániku manželstva, spoločný
nájom družstevného bytu a spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve zaniká až na základe
dohody bývalých manželov o zrušení práva spoločného nájmu družstevného bytu alebo rozhodnutím

súdu a do doby zániku spoločného nájmu a spoločného členstva v družstve nemožno teda vyporiadanie
ohľadom tohto majetkového práva vykonať (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3Cdo/183/2010).

54. Žalobca poukazoval na nedôvodnosť podanej žaloby žalobkyňou z dôvodu, že tejto zaniklo právo
spoločného nájmu predmetného bytu trvalým opustením spoločnej domácnosti 22.11.2018.

55. Podľa § 708 Občianskeho zákonníka, ustanovenia § 706 ods. 1 a 2 a § 707 ods. 1 platia aj v prípade,
ak nájomca opustí trvale spoločnú domácnosť.

56. V predmetnom konaní je absolútne irelevantnou argumentácia žalovaného, že žalobkyni právo
spoločného nájmu k predmetnému bytu zaniklo trvalým opustením domácnosti dňa 22.11.2018 s tým, že

Okresný súd Prešov v rozsudku 14C/2/2020 iba formálnym spôsobom deklaroval už existujúci právny
stav, ktorý nastal v súvislosti s ust. § 708 Občianskeho zákonníka.

57. Súd I. inštancie dáva žalovanému do pozornosti, že inštitút tzv. trvalého opustenia spoločnej
domácnosti,majúcehozanásledokzánikprávaspoločnéhonájmubytuvzmysleust.§708Občianskeho

zákonníka nie je aplikovateľný v prípade nájmu družstevného bytu, čo priamo vyplýva z uvedeného
zákonného ustanovenia a súčasne zo stanoviska Najvyššieho súdu SR - R 34/1983.

58. Zároveň skutočnosť, že nedošlo k zániku práva spoločného nájmu žalobkyne k predmetnému bytu
vyplýva aj priamo z konania Okresného súdu Prešov pod sp. zn. 14C/2/2020 o zrušení spoločného

nájmu strán sporu k predmetnému bytu, v ktorom súd musel ako prejudiciálnu otázku vyriešiť, či medzi
stranami naďalej existuje spoločný nájom bytu a až za uvedeného predpokladu mohol vo veci rozhodnúť
podľa § 705 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

59. Žalovaný ďalej namietal premlčanie uplatneného nároku s tvrdením, že premlčacia lehota

na uplatnenie si predmetného nároku začala žalobkyni plynúť trvalým opustením domácnosti dňa
22.11.2018.

60. Uvedená argumentácia žalovaného neobstojí s poukazom na stanovisko Najvyššieho súdu SR R
27/2008 (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26.10.2006 pod sp. zn. 2MCdo/21/2005), z ktorého vyplýva,

že ak do 3 rokov od zániku manželstva zaniklo spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve (§
705 ods. 2 Občianskeho zákonníka), môže sa po uplynutí tohto obdobia ten z rozvedených manželov,
ktorý sa nestal členom družstva úspešne domáhať voči druhému manželovi zaplatenia polovice hodnoty
členského podielu titulom vyporiadania spoločného majetkového práva za použitia analógie § 142 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Toto majetkové právo sa premlčuje vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej dobe

podľa § 101 Občianskeho zákonníka a premlčacia doba začína plynúť nasledujúci deň po dni, od ktorého
uplynuli 3 roky od zániku manželstva.

61. Z vyššie uvedeného teda vyplýva že 3-ročná premlčacia lehota na uplatnenie nároku žalobkyne
začala plynúť po uplynutí 3 rokov od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva strán sporu, teda

od 08.05.2022 a preto podaním žaloby dňa 30.06.2023 si uvedený nárok uplatnila vo všeobecnej
premlčacej lehote.

62. Žalovaný vo svojich vyjadreniach žiadal, aby súd I. inštancie žalobu žalobkyne zamietol pre rozpor
s dobrými mravmi. Uviedol, že žalobkyňa nadobudla majetkové hodnoty patriace do bezpodielového

spoluvlastníctva strán sporu vo väčšom rozsahu ako on a súčasne pri aplikácii zásad podľa § 150
Občianskeho zákonníka by nie žalobkyňa, ale on mal právo na vyplatenie vyrovnávacieho podielu.
Vo svojich rozsiahlych vyjadreniach poukázal na to, že sa vo väčšom rozsahu pričinil o nadobudnutie
majetkových hodnôt patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu, pričom žalobkyňa bezjeho súhlasu tieto majetkové hodnoty previedla a finančné prostriedky z prevodu použila na kúpu
rodinného domu v C. D. E., ktorý podľa neho je taktiež v podielovom spoluvlastníctve strán sporu
v zmysle zákonnej domnienky podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Za rozporné s dobrými

mravmi považuje aj to, že žalobkyňa nepodala návrh na vyporiadanie BSM strán sporu a teraz sa v jeho
neprospech domáha vyplatenia členského podielu k predmetnému bytu, ktorý ako majetková hodnota
bol získaný z jeho výlučných finančných prostriedkov.

63. Skutočnosť, že žalobkyňa nepodala návrh na vyporiadanie BSM nie je možné posudzovať ako

konanie v rozpore s ust. § 3 Občianskeho zákonníka, pokiaľ samotný žalovaný mal rovnaké právo
ako žalobkyňa takýto návrh podať. Pokiaľ sám tvrdí, že voči žalobkyni by mal nárok na vyplatenie
vyrovnávacieho podielu z majetku, patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu pri
aplikácii zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka, potom sa tohto nároku mal domáhať v
konaní o vyporiadaní BSM samostatnou žalobou a nie účelovo argumentovať, že povinnosť podať takúto
žalobu mala výlučne žalobkyňa a pokiaľ tak neurobila, ide o konanie odporujúce dobrým mravom v

súvislosti s uplatneným nárokom.

64. Okrem iného z ust. § 150 Občianskeho zákonníka nesporne vyplýva, že v ňom zakotvené zásady
vyporiadania sa týkajú výlučne vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov a nie
prípadu, ak došlo k jeho transformácii na podielové spoluvlastníctvo na základe zákonnej domnienky

v ust. § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

65. Priamo z vyššie citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.06.2012 pod sp. zn.
3Cdo/183/2010vyplýva,žepokiaľdošloktransformáciičlenskéhopodielubývalýchmanželovvbytovom
družstve na základe zákonnej domnienky podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka na podielové

spoluvlastníctvo, potom už neprichádza do úvahy jeho vyporiadanie v zmysle zásad uvedených v §
150 Občianskeho zákonníka, ale toto právo sa vyporiadava podľa zásad platných pre vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva v ust. § 142 Občianskeho zákonníka.

66. Pokiaľ žalovaný poukázal na nález Ústavného súdu I. ÚS 537/2012 zo dňa 13.03.2013, z právnej

vety nesporne vyplýva, že sa týkal otázky zásluhovosti pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, konkrétne v prípade, ak došlo k transformácii spoločného členského podielu manželov na
spoločné vlastníctvo bytu s uvedením, že je neakceptovateľný právny názor, ktorý v takomto prípade
vylučujezohľadneniepričineniaalebovkladujednéhozmanželovdospoločnéhomajetkuprivyporiadaní
BSM manželov.

67. Z citovaného nálezu Ústavného súdu SR teda nesporne vyplýva, že tento sa týka konania o
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a nie konania o vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva bývalých manželov k členskému podielu v režime podielového spoluvlastníctva na
základe zákonnej domnienky zmysle ust. § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

68. Na pojednávaní konanom dňa 03.05.2024 po realizácii predbežného právneho posúdenia žiadal,
aby súd v konaní aplikoval ust. § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že je ťažko zdravotne
postihnutým občanom odkázaným na invalidný dôchodok; nemá dostatok finančných prostriedkov na
vyplatenie náhrady za členský podiel a v prípade, ak by súd takejto žalobe vyhovel, ocitol by sa na ulici.

69. Súd je toho názoru, že v tomto prípade žalovaný dostatočne neosvedčil existenciu dôvodov hodných
osobitného zreteľa, pre ktoré by súd nemal návrhu žalobkyne o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva vyhovieť. Pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súd v zásade je
povinný rešpektovať zásadu, v zmysle ktorej nemožno nikoho nútiť proti jeho vôli vlastniť vec a zotrvávať

vo vlastníckom, resp. spoluvlastníckom vzťahu k určitej veci. Pokiaľ však z prierezu konania a okolnosti,
ktoré sú zrejmé zo skutkového stavu veci vyplývajú konkrétne osobitné dôvody, pre ktoré by zrušenie a
následné vyporiadanie spoluvlastníctva nebolo v súlade so všeobecnou zásadou spravodlivosti, resp.
by bolo v rozpore so zásadou dobrých mravov a etiky, súd je povinný na tieto prihliadnuť aj proti vôli
podielového spoluvlastníka, ktorý navrhuje zrušenie a vyporiadanie predmetu spoluvlastníctva.

70. Keďže tieto osobitné dôvody nie sú taxatívne ani demonštratívne v zákone uvedené, je na súde,
aby z výsledkov vykonaného dokazovania sám vyvodil, zhodnotil ich existenciu a závažnosť, čo
by mu umožnilo rozhodnúť, či treba zamietnutím návrhu poskytnúť právnu ochranu niektorému zospoluvlastníkovtým,žesaspoluvlastníctvokspoločnejvecinaďalejzachováanezruší.Existenciatýchto
dôvodov musí byť natoľko závažná, aby bola nimi opodstatnená výnimočnosť takéhoto rozhodnutia.
Logicky musí ísť o skutočnosti takého významu a intenzity, že keby ich nebolo, súd by žalobe vyhovel.

Dôvody hodné osobitného zreteľa musia teda spočívať v okolnostiach takej povahy, že pri nich záujem
žalovaného ponechať spoluvlastnícky stav nezmenený sa v porovnaní so záujmom žalobcu zrušiť
podielové spoluvlastníctvo ukáže ako významnejší a prednejší. Pri posudzovaní veci podľa uvedeného
ustanovenia je vždy vecou súdu, aby predovšetkým úplne zistil skutkový stav a zadovážil si dostatok
podkladov na posúdenie situácie, ktorá by sa vytvorila zrušením a vyporiadaním spoluvlastníctva. Z

účelu ust. § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dôvodmi hodnými osobitného zreteľa sú
okolnosti viac-menej subjektívneho charakteru, ktoré z hľadiska úspechu v spore vyznievajú buď na
prospechžalovanémualebovzhľadomnakontradiktórnosťpostaveniaúčastníkovkonaniavneprospech
žalobcov.Vovšeobecnostivprospechžalovanéhosúnajmä:jehozdravotnýstav,vekasociálnasituácia,
stav jeho odkázanosti na bývanie v spornej nehnuteľnosti, nedostatok možností uspokojovať svoje
potreby inde, osobné väzby na nehnuteľnosť či už povahy nemateriálnej (napr. citové vyplývajúce z

dĺžky času, po ktorý vec užíval) alebo materiálnej (napr. zárobkové, podnikateľské, ďalej dané výškou
finančných prostriedkov vynaložených na jej získanie alebo zveľadenie ). V neprospech žalobcov môže
byť, napríklad to, že si v plnom rozsahu neujasnili právne dôsledky, ktoré by nastali v prípade vyhovenia
ich žalobe alebo že im ide predovšetkým o vyriešenie sporných užívacích vzťahov, takže otázka zániku
spoluvlastníctva nemá pre nich prioritu alebo tiež okolnosť, že vec po jej prikázaní do ich vlastníctva

majú v úmysle predať (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30.11.2010 pod sp. zn. 1Cdo/84/2009).

71. Podľa názoru súdu I. inštancie, žalovaný dostatočným spôsobom neosvedčil dôvody, pre ktoré by
súd I. inštancie mal návrh žalobkyne v zmysle ust. § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka zamietnuť.
Podľa názoru súdu I. inštancie totižto samotné právo žalovaného na bývanie nie je jediným kritériom

posúdenia existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa pre aplikáciu ust. § 142 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. V danom prípade je potrebné vychádzať aj z jeho sociálnej situácie, majetkových a
zárobkových pomerov. Žalovaný v danom prípade nepreukázal nemožnosť zabezpečenia si finančných
prostriedkov za účelom vyplatenia náhrady za spoluvlastnícky podiel žalobkyne predajom nehnuteľnosti
nie nevyhnutnej na uspokojenie jeho základných životných potrieb a to konkrétne bytu č. X na X.

poschodí vchodu X bytového domu so súp. č. XXXX, postaveného na pozemku XXXX/X, vrátane
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu v rozsahu XX/XXXX vedeného
na LV č. XXXX k.ú. M., ktorý nadobudol v dobrovoľnej dražbe v roku 2022.

72. Pri oceňovaní členského podielu v bytovom členstve treba vychádzať z obvyklej ceny tohto podielu

v dobe zániku spoločného nájmu družstevného bytu a spoločného členstva rozvedených manželov.
Všeobecnou cenou členského podielu v bytovom družstve je cena, za ktorú je možné v danom mieste
a čase nadobudnúť členské práva a povinnosti k bytu porovnateľnej veľkosti, polohy, vybavenia, veku
a podobne, pričom obvykle sa táto trhová hodnota zisťuje porovnaním s už zrealizovanými prevodmi
členskýchpodielovpodobnýchbytovvdanomčaseamieste(NajvyššísúdSR1VCdo/1/2021-R1/2022,

6Cdo/202/2017 zo dňa 24.06.2020 a 1Cdo/228/2017 zo dňa 28.08.2018).

73. Žalobkyňa súdu predložila ohodnotenie nehnuteľností spoločnosťou ZOOM Reality s.r.o. na základe
objednávky 09.01.2023 s uvedením, že nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXXX A. XXXXX boli
ocenené k 20.11.2021 s uvedením odhadovanej ceny 144 000 EUR s tým, že ide o nehnuteľnosť v

zrekonštruovanom stave (murované bytové jadro, nová menená elektroinštalácia, nová kuchynská linka
s elektrospotrebičmi, nové maľby stien, dekoračné obklady stien, nové interiérové dvere so zárubňami,
nové radiátory značky Korad, plávajúce podlahy a keramická dlažba na podlahe bytu). Predmetná
nehnuteľnosť bola v čase oceňovania na liste vlastníctva evidovaná ako družstevný byt, čo znamená,
že vlastníkom bytu ostáva konkrétne bytové družstvo a táto skutočnosť znamená, že komerčný predaj

predmetnej nehnuteľnosti je komplikovanejší z dôvodu nemožnosti čerpanie úveru na bývanie na takúto
nehnuteľnosť s tým, že žiadna komerčná banka ju nezoberie ako záloh zabezpečujúci úver na bývanie.

74. Napriek tomu, že žalovaný s cenou predmetnej nehnuteľnosti v zmysle návrhu žalobkyne súhlasil, čo
nesporne vyplýva z jeho vyjadrení vo veci samej a zároveň formulovaného protinávrhu, na pojednávaní

konanom dňa 03.06.2024 po realizácii predbežného právneho posúdenia namietal jej nadhodnotenie,
avšak bez návrhov na doplnenie dokazovania.75. Súd I. inštancie na pojednávaní poučil žalovaného, že nepostačuje iba jeho skutkové tvrdenie
týkajúce sa nadhodnotenia ceny predmetnej nehnuteľnosti ku dňu zániku spoločného nájmu bytu,
ale na preukázanie uvedeného tvrdenia a teda vyvrátenie správnosti skutkového tvrdenia žalobkyne

musí navrhnúť dôkaz, napr. predloženie znaleckého posudku. Na uvedené poučenie súdu I. inštancie
reagoval, že návrhy na doplnenie dokazovania nemá s tým, že dôkazy sa budú realizovať v odvolacom
konaní.

76. S poukazom na vyššie uvedené, potom súd I. inštancie pri určení všeobecnej hodnoty členského

podielu vychádzal z listinného dôkazu predloženého žalobkyňou a teda z hodnoty bytu 144 000 EUR.

77. V súlade s vyššie citovanou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, tak súd I. inštancie
pri určení všeobecnej hodnoty členského podielu vychádzal zo všeobecnej hodnoty bytu, ako aj
spoluvlastníckemu podielu, ku ktorému sa vyporiadavalo podielové spoluvlastníctvo k členskému
podielu.

78. Na základe vyššie uvedených skutočností, preto súd žalobe žalobkyne v plnom rozsahu vyhovel a
vyporiadal členský podiel strán sporu k predmetnému bytu tak, že uložil žalovanému povinnosť vyplatiť
jej náhradu za jej spoluvlastnícky podiel v rozsahu 1, teda výške 72 000 EUR s určením 6-mesačnej
lehoty na jej vyplatenie od právoplatnosti rozsudku, čím súd I. inštancie zohľadnil aj prípadný čas, ktorý

je nevyhnutný na zabezpečenie si finančných prostriedkov na vyplatenie uvedenej finančnej náhrady,
napr. aj predajom nehnuteľnosti, ktorú žalovaný nevyužíva na bývanie.

79. Žalovaný súdu predložil vzájomnú žalobu, ktorou žiadal, aby súd uložil žalobkyni povinnosť mu
vyplatiť náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXXX k.ú. C. D. E.

s tým, že aj na tieto nehnuteľnosti sa vzťahuje zákonná domnienka § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka,
pokiaľ žalobkyňa na kúpu uvedenej nehnuteľnosti použila finančné prostriedky patriace do BSM. Na
základe uvedeného má nárok na vyplatenie spoluvlastníckeho podielu z uvedenej nehnuteľnosti v
podiele 1 zo sumy 240 000 EUR, teda po započítaní nároku žalobkyne uplatneného v predmetnom
konaní mu táto má vyplatiť sumu 48 000 EUR.

80. Z ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít reprezentovanej aj rozhodnutím
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 8Cdo/290/2019 vyplýva, že v priebehu konania o
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva si spoluvlastník, ktorému je uložená povinnosť
náhrady nemôže započítať iný majetkový nárok.

81. Okrem iného by uplatnenie uvedeného nároku prichádzalo do úvahy iba za predpokladu, že by sa
žalovaný domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán sporu k nehnuteľnostiam
vedeným na LV č. XXXX k.ú. C. D. E. postupom podľa § 142 Občianskeho zákonníka, ktoré malo
podľa tvrdenia žalovaného vzniknúť na základe zákonnej domnienky podľa § 149 ods. 4 Občianskeho

zákonníka.

82.Zpripojenéholistuvlastníctvač.XXXXk.ú.C.D.E.všakvyplýva,ženadobúdacímtitulomuvedených
nehnuteľností je kúpna zmluva, ktorej vklad bol povolený 20.12.2019 pod E. XXXX/XXXX, pričom ako
výlučný vlastník je uvedená žalobkyňa.

83. Podľa § 47 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné rozhodnutie
príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím. Podľa § 28 ods. 1,2,3 zákona č. 162/1995 Z.z.
(Katastrálny zákon), práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra
vkladom(napríkladzmluvyovlastníckompráve);právaknehnuteľnostiamuvedenév§1ods.1vznikajú,

menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra a právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného
rozhodnutia Okresného úradu o jeho povolení.

84. Žalobkyňa vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXXX k.ú. C. D. E., tak nadobudla
rozhodnutím o vklade vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy E. XXXX/XXXX zo dňa 20.12.2019,

teda po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva a preto uvedené nehnuteľnosti nespadali
do režimu bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu a to ani za predpokladu preukázania, žeby
žalobkyňa na ich kúpu použila finančné prostriedky patriace do bezpodielového spoluvlastníctva strán
sporu. V zmysle vyššie uvedeného, potom nemohlo medzi stranami sporu ani vzniknúť podielovéspoluvlastníctvo k uvedeným nehnuteľnostiam na základe zákonnej domnienky podľa § 149 ods. 4
Občianskeho zákonníka, a preto súd vzájomnú žalobu žalovaného ako nedôvodnú zamietol.

85. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

86. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa. Z komentárov k predmetnom ustanoveniu vyplýva, že účelom ust. § 257 je umožniť

súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného
práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický,
aby postihol celú rozmanitosť života, sa právo dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených
všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k
inému záveru o náhrade trov konania, než plynú z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania.
V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v

konaní (§ 255, resp. 256 CSP). Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania
prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov
konania podľa § 255 CSP, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre
ktoré náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná. K aplikácii uvedeného ustanovenia môže dôjsť
aj zo sociálnych aspektov. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa, preto súd prihliada na

majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery strán sporu.

87. Súd I. inštancie v danom prípade dospel k dôvodnosti aplikácie ust. § 257 CSP s poukazom
na sociálny status žalovaného, ktorý je invalidným dôchodcom s ťažkým zdravotným postihnutím,
odkázaný na poberanie invalidného dôchodku, toho času vo výške 565 EUR, zároveň je poberateľom

peňažného príspevku na osobnú asistenciu, naposledy vo výške 347,76 EUR a peňažného príspevku
na kompenzáciu zvýšených výdavkov v sume 24,96 EUR. Na základe vyššie uvedených skutočností,
preto súd I. inštancie na základe aplikácie ust. § 257 CSP nárok na náhradu trov konania stranám sporu
nepriznal.

Poučenie:

2 29C/51/2023

Protitomutorozsudku možnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdPrešov.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky,

súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.