Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. január 2024

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 4Csp/29/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1622200719
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Pastirčík

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2024:1622200719.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudcom Mgr. Jánom Pastirčíkom v spore žalobkyne: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,

so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpená: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom
Prievozská 2, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/
XX, D., o zaplatenie 6 805,04 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.3.2022 domáhala voči žalovanému
zaplatenia sumy 6 805,06 € (pozostávajúcej z neuhradenej istiny úveru 5 688,42 €, ďalej zmluvných

úrokov950,92€,úrokovzomeškania130,36€apoplatkovvovýške35,36€)spolusúrokmizomeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 5 688,42 € od 23.6.2021 až do zaplatenia. V žalobe uviedla, že na
základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 22.6.2021, uzavretej medzi postupcom Slovenská
sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 (ďalej tiež len „Slovenská
sporiteľňa, a.s.“) a žalobkyňou, postúpil postupca žalobkyni pohľadávku voči žalovanému. V tejto
súvislosti uviedla, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu
v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu

dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Postupca uzatvoril so žalovaným v zmysle zákona č. 266/2005 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku dňa 17.4.2014 Zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej
súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu, pričom k samotnému uzatvoreniu zmluvy došlo
elektronicky prostredníctvom služby Internetbanking pomocou tzv. bezpečnostného predmetu (GRID
kartou, SMS kľúčom alebo elektronickým osobným kľúčom). Na základe zmluvy postupca poskytol
žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania prostriedkov, ich splácania a podmienky pri
neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a v obchodných podmienkach.

Žalovaný i napriek opakovaným výzvam postupcu, v ktorých ho postupca v súlade s § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka upozorňoval v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju
povinnosť podľa zmluvy. S ohľadom na skutočnosť, že žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním
úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom bol súčasne upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní na
možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, postupca v súlade s príslušnými
ustanoveniami zmluvy a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka k 3.3.2021 vyhlásil mimoriadnu splatnosť

úveru, pričom vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka žalobkyne ku dňu postúpenia
predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 6 805,06 € a pozostávala z neuhradenej istiny úveru
5 688,42 €, ďalej zmluvných úrokov 950,92 €, úrokov z omeškania 130,36 € a poplatkov vo výške 35,36€. Žalobkyňa si uplatnila aj úroky z omeškania počnúc dňom 23.6.2021, t.j. dňom nasledujúcim po dni
účinnosti postúpenia pohľadávky.

2.Žalovanémubolažalobadoručenápostupompodľa§116ods.2C.s.p.Kpodanejžalobesanevyjadril.

3. V prejednávanej veci súd nariadil pojednávanie na 24.1.2024, na ktoré predvolal strany sporu.
Žalovanému bolo predvolanie na pojednávanie doručené dňa 18.1.2024 s použitím fikcie doručenia.
Na pojednávanie sa však nedostavil a svoju neprítomnosť na ňom neospravedlnil. Žalobkyni bolo

predvolanie na pojednávanie doručené dňa 28.12.2023. Táto v podaní doručenom súdu dňa 17.1.2024
uviedla, že navrhuje, aby súd podanej žalobe vyhovel v celom rozsahu, pričom v záujme možno
čo najhospodárnejšieho a najefektívnejšieho riešenia vecí súhlasí s takýmto rozhodnutím vo veci
samej aj bez svojej účasti a účasti jej právnej zástupkyne na súdnom pojednávaní. V prípade, ak
súd nepovažuje uplatnený nárok za preukázaný v celom rozsahu, resp. požaduje na preukázanie
uplatneného nároku a tvrdených skutočností ďalšie dôkazy, prípadne objasnenie doterajších tvrdení,

potom žiada súd o vyzvanie na preukázanie uvedených skutočností a vzhľadom k vyššie uvedenému
aj o odročenie pojednávania, nakoľko doposiaľ nemala vedomosť o prípadnom vnímaní akýchkoľvek
skutočností ako sporných zo strany súdu. Súd e-mailom zo dňa 18.1.2024 oznámil právnej zástupkyni
žalobkyne, že uvedenú žiadosť o odročenie pojednávania neakceptuje, nakoľko žalobkyňou uvádzaný
dôvod odročenia pojednávania nepredstavuje dôležitý dôvod pre jeho odročenie podľa § 183 ods. 1

C.s.p. V zmysle uvedeného ustanovenia na návrh strany môže byť pojednávanie odročené len vtedy,
ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od
nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. O takýto prípad tu ale zjavne
nešlo, keďže žalobkyňa neuviedla žiaden dôvod, pre ktorý by sa buď ona alebo jej právny zástupca
nemohli pojednávania zúčastniť. Zo žiadneho ustanovenia C.s.p. nevyplýva povinnosť súdu informovať

pred pojednávaním žalobkyňu, či považuje ňou uplatnený nárok za preukázaný alebo nie, či dokonca ju
písomne vyzývať na predloženie dôkazov na preukázanie jej skutkových tvrdení. Takýmto nesprávnym
postupom by súd procesne zvýhodnil žalobkyňu, čím by porušil princíp rovnosti strán vyplývajúci z čl. 6
základných princípov C.s.p. Dokonca aj na pojednávaní je súd v zmysle § 181 ods. 2 C.s.p. povinný len
uviesť, ktoré skutkové tvrdenia považuje za sporné, ktoré za nesporné, ako aj to, ktoré dôkazy vykoná

alebo nevykoná, nie však už to, ktoré skutkové tvrdenia považuje za preukázané a ktoré nie. Riadnym
doručením predvolania na pojednávanie mala žalobkyňa vytvorenú procesnú možnosť zúčastniť sa
pojednávania buď osobne alebo prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, túto možnosť sa však
rozhodla nevyužiť, keďže sa na pojednávanie nedostavila ani žalobkyňa a ani jej právna zástupkyňa.
Vychádzajúc z uvedeného súd podľa § 180 druhej vety C.s.p. rozhodol, že bude pojednávať v

neprítomnosti strán sporu, pojednávanie otvoril, vec prejednal a rozhodol.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil tento skutkový stav:

5. V konaní nebolo sporné, že Slovenská sporiteľňa, a.s. uzatvorila dňa 17.4.2014 so žalovaným

prostredníctvom služby internetbanking písomnú zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX.
Z potvrdenia o uzatvorení zmluvy, ktorým Slovenská sporiteľňa, a.s. akceptovala návrh žalovaného, je
zrejmé, že predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 10 000 €, s úrokovou sadzbou
10,90 % ročne. Úver mal byť žalovaným splatený v 120 mesačných splátkach po 143,08 € (vrátane
poistného vo výške 4,84 € mesačne), pričom prvá splátka bola splatná 20.5.2014, ďalšie vždy k 20. dňu

v kalendárnom mesiaci a konečná splatnosť úveru bola 20.4.2024. Celková čiastka spojená s úverom
predstavovala sumu 17 166,54 € a RPMN 12,56 %.

6. V liste zo dňa 30.1.2021 Slovenská sporiteľňa, a.s. oznamovala žalovanému, že je ku dňu 30.1.2021
v omeškaní so splácaním pohľadávky banky z predmetného úveru vo výške 1 829,84 €, vyzývala

ho na zaplatenie dlžnej sumy v lehote 15 dní a zároveň ho upozorňovala, že v opačnom prípade je
oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky banky, čím sa stane splatnou v celom rozsahu.
V takomto prípade žalovaný stratí výhodu splátok a pohľadávku bude musieť uhradiť v celku. Žalobkyňa
však nedoložila žiaden doklad preukazujúci doručenie tohto listu žalovanému.

7. Listom zo dňa 4.3.2021 označeným ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti“ Slovenská
sporiteľňa, a.s. oznámila žalovanému, že z dôvodu omeškania so splácaním pohľadávky banky
o viac ako 3 mesiace vyhlásila ku dňu 3.3.2021 mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy.
Výška pohľadávky k uvedenému dňu predstavovala sumu 6 545,43 €. Uvedenú zásielku adresovanúžalovanému pošta vrátila Slovenskej sporiteľni, a.s. dňa 30.3.2021 s poznámkou „zásielka neprevzatá
v odbernej lehote“. Súd vychádzal z toho, že tento list bol doručený žalovanému dňa 10.3.2021, teda
dňom jeho uloženia na pošte, kedy sa dostal do jeho dispozičnej sféry.

8. V liste zo dňa 18.3.2021 Slovenská sporiteľňa, a.s. oznamovala žalovanému, že pohľadávka banky
z predmetnej zmluvy je splatná v celom rozsahu a je v omeškaní s jej splácaním viac ako tri mesiace.
K uvedenému dňu predstavovala pohľadávka sumu 6 543,36 €. V prípade, ak dlžnú sumu
neuhradí, banka je oprávnená postúpiť pohľadávku tretej osobe. Žalobkyňa však nedoložila žiaden

doklad preukazujúci doručenie tohto listu žalovanému.

9. Dňa 22.6.2021 uzavrela Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca a žalobkyňa ako postupník Zmluvu
o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/XX, pričom z prílohy k tejto zmluve vyplýva, že predmetom
postúpenia bola aj pohľadávka, ktorú si žalobkyňa uplatňuje voči žalovanému v tomto konaní.

10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy
o úvere (ďalej len „ZoSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

12. Podľa § 2 písm. a/, b/ ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá
nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 2 písm. d/ ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere

zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.

14. Podľa § 17 ods. 1 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy o postúpení

pohľadávok), práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže
previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami
s ňou spojenými a
a/ ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a/, banku, zahraničnú banku

alebo pobočku zahraničnej banky, a
b/ prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

15. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

16. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere),
ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá

je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

17. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.18. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

19. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

20. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

21. Podľa § 525 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká

najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani
pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by
postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

22. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z o bankách (ďalej len „zákon o bankách“), ak je napriek

písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu
tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je
bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie

pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie
pohľadávokzozmlúvoúverochnabývaniepodľaosobitnéhopredpisu. Totoprávobankaalebopobočka
zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo
pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to
neplatí,aksúčetvšetkýchomeškaníklientasosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvoči

banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

23. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako
veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola uzavretá úverová zmluva, na základe ktorej Slovenská
sporiteľňa, a.s. poskytla žalovanému úver vo výške 10 000 €. Právny vzťah založený predmetnou
úverovou zmluvou je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné

posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale
aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka a ZoSÚ), keďže Slovenská sporiteľňa, a.s. pri uzatváraní zmluvy o úvere
vystupovala ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ,
pretože pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

24. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne. Vo všeobecnosti platí,
že pod vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého je určitá
osoba subjektom práva alebo povinnosti, ktoré sú predmetom konania. Pre posúdenie, kto je v spore
vecne legitimovaný je rozhodujúce výlučne právo hmotné. V prípade dvojstranných právnych vzťahov,

v ktorých strany stoja navzájom v spore, sa rozlišuje vecná legitimácia aktívna (na strane žalobcu) alebo
pasívna (na strane žalovaného). Z hľadiska vecnej legitimácie je teda podstatné, že ten, kto žaluje,
je aj v skutočnosti podľa hmotného práva nositeľom oprávnenia, o ktoré v konaní ide (aktívna vecná
legitimácia), resp. ten, kto je žalovaný, je aj reálne nositeľom povinnosti, ktorá je predmetom konania.
Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten, kto tvrdí svoje hmotnoprávne oprávnenie, alebo o kom

sa tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, v skutočnosti toto oprávnenie nemá, alebo nie je
nositeľom tvrdenej povinnosti, o ktorú v konaní ide.25. Žalobkyňa svoju aktívnu vecnú legitimáciu v tomto spore vyvodzuje zo Zmluvy o postúpení
pohľadávok č. XXXX/XXXX/XX zo dňa 22.6.2021 uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako
postupcom a žalobkyňou ako postupníkom, v spojení s prílohou k tejto zmluve, na základe čoho malo

k 22.6.2021 dôjsť k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému, ktorá je predmetom tohto konania, na
žalobkyňu.

26. Postúpenie pohľadávky je upravené v § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. V posudzovanej
veci však predmetom postúpenia bola pohľadávka vyplývajúca zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

takže na jej platné postúpenie museli byť splnené aj podmienky uvedené v § 17 ods. 1 ZoSÚ. Súd
v tejto súvislosti skúmal, či v danom prípade bol splnený predpoklad uvedený pod písm. b/ tohto
ustanovenia, t.j. či postupovaná pohľadávka bola splatná v celom rozsahu. Spomínané ustanovenie totiž
vyžaduje postúpenie pohľadávky buď po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru, alebo
pohľadávky, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (teda ak
došlo k zosplatneniu úveru).

27. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaný úver riadne nesplácal, preto dňa 3.3.2021 vyhlásila mimoriadnu
splatnosť úveru. Súd sa preto zaoberal tým, či v predmetnej veci boli splnené podmienky pre predčasné
zosplatnenie tohto úveru vyplývajúce z § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Podľa uvedeného
ustanovenia sa pre zosplatnenie úveru vyžaduje: 1/ existencia omeškania dlžníka so zaplatením aspoň

jednej splátky minimálne 3 mesiace, 2/ doručenie upozornenia veriteľa na možnosť zosplatnenia úveru
dlžníkovi v lehote nie kratšej ako 15 dní pred zosplatnením, 3/ doručenie oznámenia o zosplatnení úveru
dlžníkovi.

28. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný v období od 20.5.2014 do 20.1.2020 uhradil

na úver vrátane splátok poistného celkom sumu 9 740,42 €, teda všetky mesačné splátky splatné od
20.5.2014 do 20.12.2019 a do omeškania sa tak dostal so splátkou splatnou 20.1.2020, z ktorej uhradil
len sumu 10,98 €. Žalobkyňa doložila do spisu list Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 30.1.2021, v ktorom
táto oznamuje žalovanému, že je v omeškaní so splácaním jej pohľadávky z predmetného úveru vo
výške 1 829,84 €, vyzýva ho na úhradu dlžnej sumy v lehote 15 dní od doručenia tejto výzvy a zároveň ho

upozorňuje, že ak v uvedenej lehote túto sumu neuhradí, bude oprávnená vyhlásil mimoriadnu splatnosť
úveru, čím sa stane jej pohľadávka z úveru splatnou v celom rozsahu. V tejto súvislosti žalobkyňa
taktiež tvrdila (len všeobecne, bez bližšej konkretizácie), že žalovaný, ktorý sa dostal do omeškania so
splácaním úveru pod dobu dlhšiu ako tri mesiace, bol v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej

splatnosti úveru. Vzhľadom na to, že sa jedná o také skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú podmienok
pre postúpenie pohľadávky podľa § 17 ods. 1 ZoSÚ, žalobkyňu zaťažovalo dôkazné bremeno ohľadne
preukázania splnenia týchto podmienok, a to i napriek tomu, že žalovaný uvedené skutkové tvrdenia
v konaní nepoprel (mutatis mutandis nižšie citovaný judikát R 6/2022). Žalobkyňa však súdu ničím
nepreukázala, že Slovenská sporiteľňa, a.s. spomínaný list doručila do dispozičnej sféry žalovaného.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v danom prípade neboli splnené všetky zákonné podmienky pre
zosplatnenie úveru vyplývajúce z § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho Slovenská
sporiteľňa, a.s. nebola oprávnená úver zosplatniť. Zosplatnenie úveru listom Slovenskej sporiteľne a.s.
zo dňa 4.3.2021 je preto treba považovať za neúčinné.

29. Vzhľadom na to, že k účinnému zosplatneniu úveru nedošlo a termín konečnej splatnosti úveru
nastane až 20.4.2024, súd dospel k záveru, že postúpenie predmetnej pohľadávky voči žalovanému zo
Slovenskej sporiteľne, a.s na žalobkyňu bolo podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s § 17 ods.
1 písm. b/ ZoSÚ neplatné.

30. So zreteľom na to, že veriteľom pohľadávky v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok bola
D. D., E., teda banka, na platné postúpenie pohľadávky na žalobkyňu bolo taktiež nevyhnutné splnenie
zákonných podmienok pre postúpenie pohľadávky vyplývajúcich z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona
o bankách. Súd v tejto spojitosti poukazuje na judikát R 60/2018, z ktorého právnej vety vyplýva, že
postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore s týmto ustanovením, je neplatný právny

úkon. V odôvodnení tohto rozhodnutia dovolací súd zdôraznil, že ak bola postúpená pohľadávka v
rozpore so zákonom, nemožno uvedené konvalidovať ani včasným a riadnym oznámením o postúpení
pohľadávky dlžníkovi.31. Súd na tomto mieste opätovne poukazuje na právnu vetu judikátu R 6/2022, v ktorej sa uvádza: „V
sporoch s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti. Dôkazné bremeno
preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 vety prvej Zákona o bankách pred postúpením

pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace skutkové tvrdenia
veriteľa.“ Krajský súd v Bratislave v rozsudku z 29.11.2022 sp. zn. 3Co/84/2021 vychádzajúc z uvedenej
právnej vety skonštatoval, že postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je povinný nielen
tvrdiť, ale i preukázať, že pred postúpením bola predmetná pohľadávka splatná, že banka dlžníka
písomnevyzvalanasplneniejehozáväzkuaklientinapriektomu,zostalvomeškanísosplatenímsvojho

záväzku aspoň 90 kalendárnych dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nepreukázanie
aktívnej vecnej legitimácie postupníka, a to i v prípade, keď sa spotrebiteľ svojich práv v konaní výslovne
nedovoláva, nakoľko v takom prípade sa ustanovenie § 151 ods. 1 C.s.p. o nespornosti nepopretých
skutkových tvrdení neuplatní. Samotná pasivita žalovanej strany v tomto smere preto nemôže viesť k
aplikácii ustanovenia § 151 ods. 1 a 2 C.s.p. a zakladať povinnosť súdu priznať akýkoľvek uplatnený
nárok (k tomu aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 246/2019).

32.Keďžekúčinnémuzosplatneniuúverunedošlo,jezrejmé,žepredmetnápohľadávkavčaseuzavretia
zmluvy o postúpení pohľadávok nebola splatná a nebola preto splnená hneď prvá podmienka pre
postúpenie pohľadávky. Aj keby bol úver účinne zosplatnený, žalobkyňa v konaní nepreukázala, že
výzva Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 18.3.2021 na úhradu dlžnej sumy s upozornením na možnosť

postúpenia pohľadávky tretej osobe, bola pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávok doručená do
dispozičnej sféry žalovaného.

33. Súd v súvislosti s písomnou výzvou podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách poukazuje na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31.3.2022 sp. zn. 2Cdo/266/2020, v ktorom dovolací súd

v rámci riešenia dovolacej otázky „či výzva vo vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru predstavuje
výzvu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách“, dospel k záveru, že: „Obsah ustanovenia § 92 ods. 8
veta prvá zákona o bankách predpokladá výlučnú a samostatnú písomnú výzvu banky, že je jej klient
v omeškaní so splnením čo len časti svojho záväzku. Skrz spotrebiteľského charakteru dojednanej
zmluvy o úvere nemožno prisvedčiť oznámeniu o mimoriadnej splatnosti úveru aj charakter výzvy v

zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách.“ Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa
27.10.2022 sp. zn. 4Cdo/75/2020 skonštatoval neprípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b/
C.s.p. ohľadne tejto dovolacej otázky s poukazom na to, že už bola vyriešená v spomínanom uznesení
sp. zn. 2Cdo/266/2020. Súdu je z úradnej činnosti známe, že žalobkyňa v tejto súvislosti poukazuje na
predchádzajúce uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27.1.2022 sp. zn. 8Cdo/169/2020.

Tento jej odkaz je ale nenáležitý, nakoľko v uvedenom rozhodnutí dovolací súd právnu otázku „či výzva
vo vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru predstavuje výzvu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách“
neriešil. Dovolací súd tu iba v rámci skúmania, či nedošlo k porušeniu práva dovolateľky na spravodlivý
proces, ohľadom námietky nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne stručne poukázal na
závery, ku ktorým dospeli oba nižšie súdy.

34. Je teda zjavné, že v prejednávanej veci neboli splnené ani podmienky pre postúpenie predmetnej
pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, čo zakladá ďalší dôvod neplatnosti tohto postúpenia
podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na neplatnosť postúpenia predmetnej pohľadávky nie je
daná ani aktívna vecná legitimácia žalobkyne v tejto veci. Súd preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

35. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

37. Žalovaný síce mal v konaní plný úspech, keďže žaloba bola zamietnutá, súd mu však nárok
na náhradu trov konania voči žalobkyni nepriznal, pretože mu v konaní žiadne trovy nevznikli (viď R
72/2018).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného
poriadku).