Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. december 2024

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 8C/39/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7819202901
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Dušáková

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2024:7819202901.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudkyňou Jarmilou Dušákovou, v právnej veci žalobcu Sociálna poisťovňa so

sídlom v Bratislave, pobočka Rožňava, so sídlom Šafárikova 22, 048 01 Rožňava, IČO: 30 807 484,
proti žalovaným 1./ A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., 2./ E. F., nar. XX. XX. XXXX,
bytom G. XXX, XXX XX G., zastúpený JUDr. Martinou Vnenčákovou, advokátkou so sídlom Čučmianska
dlhá 7, Rožňava, 3./ H. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. XX, XXX XX D., 4./ K. C., nar. XX. XX. XXXX,
bytom G. XX, XXX XX D., zastúpený JUDr. Viktóriou Kerekešovou, advokátkou so sídlom Šafárikova
71, Rožňava, o zaplatenie sumy vo výške 3 382,80 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z a v ä z u j e žalovaného 1/ zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3 382,80 eur, v lehote do troch

dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd žalobu voči žalovaným 2/, 3/ a 4/ z a m i e t a .

III. Súd žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému 1/ n e p r i z n á v a .

IV. Súd žalovaným 2/, 3/ a 4/ náhradu trov tohto konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 30.09.2019 domáhal proti žalovaným zaplatenia

sumy vo výške 3.382,80,- eur, ktorá škoda mu vznikla výplatou dôchodkových dávok v dôsledku
zavineného protiprávneho konania žalovaných voči F. L., ktorého žalovaní 1./ až 4./ rade pod vplyvom
alkoholických nápojov fyzicky napadli dňa 09.11.2012 na ulici C. M. D., čím mu spôsobili zranenia
- viacpočetné pomliaždeniny tváre a hlavy, pričom žalovaný v 1./ rade mu najmenej dvakrát udrel
hlavou o betónový chodník, v dôsledku čoho poškodený utrpel zlomeninu pravostrannej spánkovej kosti,
pomliaždeninu ľavého spánkového laloka mozgu a poúrazové podlebečnicové zakrvácanie v oblasti
ľavého laloka mozgu, čím spáchali, žalovaný v 1./ rade zločin ublíženia na zdraví v jednočinnom súbehu

s prečinom výtržníctva a žalovaní v 2./, 3./ a 4./ rade v spolupáchateľstve prečin ublíženia na zdraví
v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva a všetci boli rozsudkom Okresného súdu Rožňava sp.
zn. 1T/32/2013 z 15.5.2013 uznaní vinnými. V dôsledku úrazu bol poškodený F. L. odo dňa 09.11.2012
uznanýzainvalidnéhoavdôsledkuúrazumutakzaobdobieod01.01.2017do31.12.2017bolivyplatené
dôchodkové dávky vo výške 1.666,80,- eur a zároveň za obdobie od 01.01.2018 do 31.12.2018 mu
boli vyplatené dôchodkové dávky vo výške 1.716,00,- eur, ktoré vyplatil žalobca a ktorému, v zmysle
§ 238 Zákona č. 461/2003 Z.z. vzniklo právo voči tretím osobám na náhradu škody a preto výzvou na

dobrovoľné plnenie vyzval žalovaných nahradiť škodu, ktorá mu vznikla výplatou dôchodkových dávok
za žalované obdobie2. Tunajší súd vydal dňa 18.10.2019 platobný rozkaz sp.zn. 8C/39/2018 – 48, ktorým uložil žalovaným
1./ až 4./ povinnosť do 15 dní od doručenia zaplatiť žalobcom sumu vo výške 3.382,80,- eur
s príslušenstvom, alebo podať v tej istej lehote odpor.

3. Žalovaný v 2./ rade a žalovaný v 4./ rade proti platobnému rozkazu podali odpor, v ktorom uviedli, že
nespôsobili poškodenému škodu, ktorá môže byť v príčinnej súvislosti so vznikom jeho invalidity, preto
nie sú povinní na náhradu regresného nároku žalobcu. V konaní pred Okresným súdom v Rožňave, sp.
zn. 1T/32/2013 bol za hlavného vinníka a jedinú osobu, ktorá bola zodpovedná za ťažké ublíženie na

zdraví F. L. označený A. B., teda žalovaný 1/. Miera zavinenia je zrejmá aj z podmienečného odsúdenia
ostatných troch žalovaných. Na základe vyššie uvedeného žalovaný v 2./ rade žiadal žalobu voči nemu
zamietnuť v celom rozsahu. Žalovaný v 4./ rade uviedol, že v právoplatnom a vykonateľnom rozsudku
Okresného súdu Rožňava, sp. zn. 1T/32/2013 v spojení s potvrdzujúcim rozhodnutím Krajského súdu v
Košiciach bol za viac ako 90 % škody na zdraví poškodenému zodpovedný žalovaný v 1./ rade. Žalovaný
v 4./ rade považoval platobný rozkaz za nezákonný a žiadal, aby ho súd zrušil a vytýčil pojednávanie vo

veci a na základe vykonaného dokazovania nárok žalobcu voči nemu zamietol ako nedôvodný.

4. Tunajší súd uznesením, sp.zn. 8C/39/2019 – 84 zo dňa 22.10.2020, právoplatným dňom 19.02.2020
platobný rozkaz zo dňa 18.10.2019 zrušil.

5. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného v 2./ rade a žalovaného v 4./ rade uviedol, že
posúdenie miery zodpovednosti za vzniknutú škodu nie je v jeho kompetencii. Určenie prípadnej miery
zodpovednosti za vznik škody ponechal na úvahe súdu. Podľa názoru žalobcu vychádzajúc zo zásady
solidárnej zodpovednosti viacerých škodcov, viacerí škodcovia zodpovedajú poškodenému spoločne
a nerozdielne podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Poškodený môže požadovať celé plnenie od

ktoréhokoľveksolidárnehodlžníka,resp.odvšetkýchspoločnýchškodcovspoločne.Žalobcazároveňna
podporu svojej žaloby poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp.zn. 5 Co 386/2017 zo dňa
10.05.2018, ktorý potvrdil rozsudok Okresného súdu Rožňava, sp.zn. 9C/72/2016 zo dňa 30.05.2017,
s tým že v rovnakej právnej veci, rovnakých účastníkov konania, vo veci náhrady škody uplatnenej za
iné obdobie (od 01.01.2015 do 31.12.2015), keď žalovaní 1./ až 4./ boli zaviazaní k náhrade škody

spoločne a nerozdielne. V ďalšom podaní žalobca tunajšiemu súdu zaslal rozsudok Krajského súdu
v Košiciach, sp.zn. 3 Co 45/2019 zo dňa 29.04.2020, ktorý potvrdil rozsudok Okresného súdu Rožňava,
sp.zn. 6C/24/2017 zo dňa 21.06.2018, ktorý sa taktiež týkal rovnakej právnej veci, rovnakých účastníkov,
len náhrada škody bola uplatnená za iné obdobie, s poukazom na skutočnosť, že aj v danom prípade
boli žalovaní 1./ až 4./ zaviazaní k náhrade škody spoločne a nerozdielne.

6. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 06.07.2020 zotrval na svojej doterajšej žalobe, ktorú zdôvodnil
písomne, domáhal sa, aby súd zaviazal žalovaných 1./ až 4./ rade spoločne a nerozdielne zaplatiť
žalobcovi sumu vo výške 3.382,80,- eur, z titulu výplaty dôchodkových dávok. Zároveň poukázal na tú
skutočnosť, že v obdobných veciach v roku 2018 a 2020 bolo už rozhodnuté prvostupňovým súdom,

ktorý zaviazal žalovaných k plneniu, ktoré rozsudky boli aj potvrdené Krajským súdom v Košiciach. Tiež
uviedol, že v obdobnej veci z roku 2018 bolo podané dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky
a rovnako dovolanie bolo podané aj voči rozsudku Krajského súdu v Košiciach z roku 2020.

7. Žalovaný v 2./ rade prostredníctvom svojho zástupcu na pojednávaní uviedol, že v celom rozsahu

zotrváva na svojich doterajších vyjadreniach vrátane odporu voči platobnému rozkazu zo dňa 18.
12. 2019, má za to, že v trestnom konaní, sp.zn. 1T/32/2013 bola riadnym spôsobom určená miera
zodpovednosti za poškodenie zdravia F. L. a poškodenie zdravia, ktoré mu spôsobili žalovaný v 2./
3./ a 4./ rade, nie je v príčinnej súvislosti s následným vznikom invalidity poškodeného F. L.. Takýmto
spôsobom ustálil mieru zavinenia a mieru spoluúčasti na spôsobenej škode v trestnom rozsudku

Okresný súd Rožňava v konaní, sp.zn. 1/T/32/2013. Z výpovede ďalej vyplynulo, že žalovaný 2./ rade
je oboznámený s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach, sp.zn. 5 Co 386/2017, ako aj s rozhodnutím,
ktoré z neho v plnej miere vychádzalo a to v konaní, ktoré bolo pred Krajským súdom v Košiciach
ukončené v roku 2020, avšak sa s nimi nestotožnil a má za to, že súdy sa nedostatočným spôsobom
vysporiadali s mierou zavinenia, ako aj s rozsudkom v trestnom konaní. Zároveň navrhol, aby sa v tomto

konaní súd dôsledne zaoberal mierou zavinenia v trestnom konaní vyššie citovaného rozhodnutia, a
teda návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému 2./ rade nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %, alternatívne vzhľadom na začaté konanie pred Najvyšším súdom Slovenskej
republikydávalsúdumožnosťzvážiťprerušeniekonaniadočasu,kýmNajvyššísúdSlovenskejrepublikynerozhodne o dovolaní voči rozsudku Okresného súdu v Rožňave, sp.zn. 9/C/72/2016 a rozsudku
Krajského súdu v Košiciach, sp.zn. 5 Co 386/2017.

8. Žalovaný v 4./ rade prostredníctvom svojho zástupcu na pojednávaní uviedol, že trvá na
všetkých skutočnostiach, ktoré uviedol v odpore proti platobného rozkazu. Pokiaľ by súd rozhodol
o solidárnej zodpovednosti žalovaných, takýto rozsudok by bol nezákonný a v rozpore s trestným
rozsudkom Okresného súdu Rožňava, sp.zn. 1/T/32/2013. Trestný rozsudok jednoznačne obsahuje
mieru zodpovednosti žalovaných na spôsobení škody, pričom kritérium delenej zodpovednosti nie je

miera zavinenia každého zo zodpovedných subjektov, ale ich účasť na spôsobení škody. Tento pojem
považuje za širší, ako je miera zavinenia. G., uvedené v odôvodnení trestného rozsudku na strane
11/ - „spoločne a nerozdielne“ boli doposiaľ rozsudkami civilných súdov podľa ich názoru nesprávne
interpretované, nakoľko trvalé následky poškodenému F. L. boli spôsobené len žalovaným v 1./ rade. V
ďalších skutočnostiach sa pripájal k výpovedi žalovaného v 2./ rade.

9. Uznesením tunajšieho súdu, sp.zn. 8C/39/2019 – 132 zo dňa 06.07.2020 súd konanie o zaplatenie
sumy vo výške 3.382,80,- eur s príslušenstvom prerušil do právoplatnosti rozhodnutia o dovolaní
Najvyšším súdom SR, vedenom na tunajšom súde, pod sp.zn. 9C/72/2016 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach, sp.zn. 5 Co 386/2017.

10. Úradnou činnosťou súdu bolo zistené, že Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 10.05.2018, sp.zn. 5 Co 386/2017 a vec mu vrátil na ďalšie konanie
a rozhodnutie.

11. Na pojednávaní konanom dňa 07.11.2022 bol predvolaný svedok - posudkový lekár B. M. N.

zo Sociálnej poisťovne Košice, ktorý uviedol, že pre posúdenie zdravotného stavu poškodeného
rozhodujúcim ochorením boli viacpočetné poškodenia kostí, mozgu a poúrazové podlebečné
zakrvácanie. Viacpočetné pomliaždeniny tváre a hlavy neovplyvňovali invaliditu. Prvé menované
poranenia podporili invaliditu v tom, že závažne poškodili psychický stav, čo potvrdzuje neurologické
a psychologické vyšetrenie. Ďalej uviedol, že každé pomliaždenie mozgu akéhokoľvek pôvodu je

veľmi ťažké s vysokou úmrtnosťou a žiaľbohu, u preživších zanecháva trvalé následky, čo je možné
sledovať vždy v časovom odstupe na základe kontrolných vyšetrení. V tomto prípade by sa jednalo
o psychiatrické, neurologické a psychologické vyšetrenie. Svedok vo svojej výpovedi tiež uviedol, že
pomliaždenie ľavej ušnice nemalo žiaden vplyv na invaliditu a ani nezanechalo žiadne trvalé následky
aanipomliaždenietváresodreninaminemaložiadnyvplyvnavznikinvalidity.Akbydošlokpomliaždeniu

zvukovodov a sluchových orgánov, v tom prípade by to malo vplyv na invaliditu poškodeného. Podľa
Zákona č. 461/2003 a prílohy č. 4, je posúdenie poškodenia mozgovej funkcie hodnotené ako 30
% až 40 %, je to následok pomliaždenia spánkového laloka mozgu. Samotná zlomenina ľavého
spánkového laloka mozgu podľa odborných vyšetrení nemala úlomky a nepoškodila mozog – došlo však
vzhľadom na lokalizáciu k poúrazovému podlebečnicovému zakrvácaniu v oblasti ľavého laloka mozgu.

Podlebečnicové zakrvácanie sa časom vstrebalo a nezanechalo následky. Za najpravdepodobnejší
mechanizmus, ktorý poškodenému spôsobil zranenia spojené s invaliditou bol náraz hlavy o pevnú
a hranatú prekážku. Pokiaľ by bol náraz na plochu – pevnú prekážku, nie hranatú, došlo by k
trieštivým, viacúlomkovým zlomeninám lebky a tie by už mohli spôsobiť poranenia mozgu. Poškodený
pán F. L. mal pred úrazom psychické problémy, ktoré boli hodnotené ako organický psychosyndróm.

Keď ale došlo k úrazu, psychiater svojim vyšetrením uviedol aj poúrazový psychosyndróm, ktorý
nemohol spochybniť, podieľal v pomere 50 % a 50 % - vrodené a poúrazové. Svedok tiež zdôraznil,
že duševné ochorenia stredne ťažkého stupňa majú spravidla rozpätie 35 % až 45 %, na základe
psychiatrického a najmä psychologického vyšetrenia. Ak sa jedná o poškodenie na dolnej hranici testu,
zdravotný stav neodôvodňuje invaliditu, ani navýšenie. Pokiaľ ale testy poukazujú na hornú hranicu

poškodenia, zdravotný stav odôvodňuje invaliditu na 45 %, ale vždy musia byť k dispozícii psychiatrické
a psychologické vyšetrenia.

12. Vlastnou činnosťou súdu bolo zistené, že v spore vedenom na tunajšom súde, pod sp. zn.
11C/64/2020jepredmetomsporutaktiežkonanieonáhradeškodyatovočitýmistýmštyromžalovaným,

v dôsledku rovnakej škodovej udalosti, ktorá sa stala dňa 09. 11. 2012 v čase od 22:00 hod. do
23:00 hod. v Rožňave, avšak uplatnená za iné časové obdobie. V spore, sp. zn. 11C/64/2020 súd
uznesením zo dňa 25. 09. 2023, pod sp. zn. 11C/64/2020 - 360 nariadil znalecké dokazovanie znalcom
z odboru Medicína farmácia, odvetvia Úrazová chirurgia. V oboch sporoch bolo potrebné posúdiť mieruzodpovednosti žalovaných v 1./ až 4./ rade na vzniku invalidity poškodeného v dôsledku protiprávneho
konania žalovaných, ktoré bolo ustálené v trestnom konaní vedenom pred tunajším súdom, pod sp. zn.
1T/32/2013 a následného nároku poškodeného na výplatu dôchodkových dávok.

13. Uznesením tunajšieho súdu, sp.zn. 8C/39/2019 – 240 zo dňa 06.11.2023 súd konanie prerušil do
uplynutia lehoty za účelom oboznámenia sa s obsahom znaleckého posudku podaného znalcom na
základe uznesenia Okresného súdu Rožňava, sp.zn. 11C/64/2020 – 360 zo dňa 25.09.2023.

14. Na pojednávaní konanom dňa 30.12.2024 žalobca trval na podanej žalobe a uviedol, že posúdenie
miery zodpovednosti vo vzťahu k jednotlivým žalovaným ponecháva v plnej miere na úvahu súdu.
Zároveň navrhol, aby súd pri rozhodovaní o trovách konania prihliadol na dôvody hodné osobitného
zreteľa, keďže všetci žalovaní boli trestne stíhaní za ublíženie na zdraví F. L. a len znalecký posudok
určil mieru ich zavinenia. Žalobca preto žaloval všetkých štyroch odsúdených s tým, že ich žaloval
k solidárnemu plneniu a to spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu. Žalovaná suma v

tomto konaní je vo výške 3 382,80,- eur za obdobie od 01. 01. 2017 do 31. 12. 2017 a od 01.01.2018
do 31.12.2018 – za dva roky a to z titulu vyplateného invalidného dôchodku F. L., ktorý bol poškodený
a v súvislosti s trestným činom spôsobeným žalovanými sa stal invalidným dňa 09. 11. 2012.

15. Na pojednávaní žalovaní 2./ a 4./ prostredníctvom svojich zástupcov uviedli, že žalovaný 2./ už od

podania žalobného návrhu v rámci svojej obrany popieral svoju zodpovednosť a príčinnú súvislosť medzi
jeho konaním a vznikom invalidity poškodeného F. L.. Od počiatku popieral samotný nárok žalobcu a to
z toho dôvodu, že už v konaní, vedenom na Okresnom súde Rožňava, pod sp. zn. 1T/32/2013 žalovaný
2./ rade ale rovnako aj žalovaný 4./ rade neboli uznaní vinnými z trestného činu tzv. ťažkého ublíženia
na zdraví poškodeného. Títo dvaja žalovaní boli odsúdení za prečin ublíženia na zdraví a trestný čin

výtržníctva a preto je už z tohto trestného konania zrejmé, že u nich od počiatku absentuje príčinná
súvislosť medzi konaním žalovaného 2./ a žalovaného 4./ rade a vznikom škody poškodeného F. L..
A podľa žalovaných v 2./ a 4./ rade, keďže tu nie je od počiatku hmotnoprávny základ nároku, nie je
od začiatku daná ani vecná pasívna legitimácia v danom spore. Majú za to, že základným dôkazom v
tomto konaní ako aj podkladom pre podanie žaloby mal byť práve trestný rozsudok tunajšieho súdu,

sp.zn. 1T/32/2013, ktorý mieru zavinenia už v roku 2013 pričítal výlučne žalovanému v 1./ rade. Táto
argumentácia žalovaných v 2./ a 4./ rade je v konaní konštantná a potvrdil ju aj výsluch svedka B. M. N.,
pričom týmto výsluchom plne korešpondujú aj závery znaleckého posudku č. 82/2023 znalca v odbore
zdravotníctva a farmácie, odvetvia traumatológie MUDr. Martina Holasa PhD. Na základe výsledkov
vykonaného dokazovania navrhli, aby súd žalobu voči žalovanému v 2./ a 4./ rade v celom rozsahu

zamietol, obom žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania, v zmysle § 255 CSP a teda podľa
úspechu v spore v rozsahu 100 %.

16. Podľa lekárskej správy posudkového lekára sociálneho poistenia MUDr. Vladimíra Drábika zo dňa
9.3.2016 vyplýva, že poškodený F. L. je poberateľom invalidného dôchodku (50 %) od 9.11.2012 pre

stav po úraze hlavy.

17. Z potvrdení Sociálnej poisťovne zo dňa 26.01.2018 a zo dňa 01.02.2019 vyplýva, že F. L. boli v
dôsledku zavineného protiprávneho konania vyplatené dávky dôchodkového poistenia v celkovej výške
3.382,80,- eur a to 1.666,80 eur za obdobie od 1.1.2017 do 31.12.2017 a 1.716,00,- eur za obdobie od

01.01.2018 do 31.12.2018.

18. Z výzvy Sociálnej poisťovne č. 21/2018 vyplýva, že žalobca vyzval žalovaných na úhradu žalovanej
sumy, ktorú výzvu si žalovaný v 1./ a 4./ rade prevzali, žalovaný 2./ zásielku neprevzal , zásielka sa
vrátila späť, že adresát je neznámy a žalovaný 3./ zásielku neprevzal v odbernej lehote.

19. Zo žiadosti poškodeného o priznanie dôchodku vyplýva, že poškodený F. L. si dňa 10.01.2014 podal
žiadosť o priznanie invalidného dôchodku a to od 30.10.2013.

20. Zo znaleckého posudku č. 82/2023 zo dňa 30.6.2024 B. B. O., E. znalca z odboru zdravotníctvo a

farmácia, odvetvie traumatológia, ktorý posudok je súčasťou konania vedeného na tunajšom súde, pod
sp.zn. 11C/64/2020 vyplýva, že miera zodpovednosti na vzniku invalidity F. L. v dôsledku protiprávneho
konania žalovaných v l./ až 4./ rade, ktoré bolo ustálené v trestnom konaní vedenom pred Okresným
súdom Rožňava, sp. zn. 1T/32/2013 je u žalovaného v 1./ rade A. B., daná zodpovednosť v plnej výškečiže 100%, u žalovaného v 2/ rade E. F. nie je daná zodpovednosť vôbec čiže 0%, žalovaného v 3./ rade
H. I., nie je zodpovednosť žiadna čiže 0% a žalovaného v 4./ rade K. C., tiež nie je daná zodpovednosť
vôbec čiže 0%. Pomer žalovaných na nároku F. L. na výplatu dôchodkových dávok je u žalovaného v

1./ rade A. B., zodpovednosť daná v plnej výške čiže 100%, žalovaných v 2./, 3./ a 4./ rade nie je daná
žiadna zodpovednosť, čiže 0 %.

21. Podľa § 238 ods. 1 Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, sociálna poisťovňa má právo
voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného

protiprávneho konania; výšku škody preukazuje sociálna poisťovňa potvrdením príslušnej organizačnej
zložky sociálnej poisťovne o výške vyplatených dávok.

22. Podľa § 238 ods. 2 cit. Zákona, škoda podľa ods. 1 nie je dávka vyplatená poberateľovi dávky v
dôsledku jeho zavineného protiprávneho konania.

23. Podľa § 438 ods. 1 Zákona. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), ak škodu spôsobí
viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.

24. Podľa § 438 ods. 2 OZ v odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť, že tí, ktorí škodu spôsobili,
zodpovedajú za ňu podľa svojej účasti na spôsobení škody.

25. V zmysle vyššie uvedených skutočností a na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané,
že žalobca vyplatil za obdobie od 01.01.2017 do 31.12.2017 a za obdobie 01.01.2018 do 31.12.2018
dávky dôchodkového poistenia, a to invalidný dôchodok poškodenému F. L. v celkovej výške 3.382,80,-
eur. Žalovaným bola doručená zásielka s výzvou žalobcu na uznanie a dobrovoľné splnenie povinnosti

nahradiť škodu, ktorá vznikla žalobcovi - Sociálnej poisťovni výplatou dôchodkových dávok, avšak
žalovaní požadovanú sumu neuhradili. Tieto skutočnosti neboli sporné. Sporným bolo určenie miery
zavinenia jednotlivých žalovaných na vzniku invalidity poškodeného F. L., následného nároku na
výplatu dôchodkových dávok žalobcom poškodenému a teda vzniku škody. Znaleckým dokazovaním
bolo v spore jednoznačne preukázané, že žalovaný v 1./ rade výlučne svojim protiprávnym konaním

spôsobil poškodenému F. L. zranenia, ktorých dôsledkom bol vznik invalidity a následný vznik nároku
poškodeného na výplatu invalidného dôchodku. Tieto dávky poškodenému nepochybne vyplatil žalobca,
preto mu vzniklo právo na náhradu škody voči žalovanému v 1./ rade ako osobe, ktorá svojim
protiprávnym konaním škodu spôsobila. Výlučne žalovaný v 1./ rade je preto povinný uhradiť žalobcovi
škodu,ktorámuvzniklavyplatenímdávokpoškodenému.Spoukazomnaust.§438ods.2OZmásúdza

to, že žalovaní v 2./ až 4./ rade nezodpovedajú za spôsobenú škodu a súd preto žalobu proti žalovaným
v 2./, 3./ a 4./ rade zamietol, nakoľko nebolo preukázané, že ich protiprávnym konaním bola spôsobená
invalidita poškodeného F. L. a s tým spojený nárok na výplatu dôchodkových dávok poškodenému.

26. Podľa Čl. 4 ods. 1 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného

ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec, čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

27. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

28. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

29.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

31. Súd o trovách konania rozhodol v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 257 CSP, keď súd
nepriznal náhradu trov konania žalovaným 2./ 3./ 4./ a to z existujúcich dôvodov hodných osobitného
zreteľa. Aj keď je ustanovenie § 257 CSP odchýlkou od zásady zodpovednosti za výsledok a odzásady od zodpovednosti za zavinenie, pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy
v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje
k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo z časti

neprizná. V danej veci súd dospel k záveru, že sú tu dané výnimočné a moderačné dôvody, pre
ktoré súd náhradu trov nepriznal. Výnimočnosť spočíva v okolnostiach danej veci, ktoré viedli žalobcu
k uplatneniu práva na súde, keď žalovaní sa dopustili protiprávneho konania, tým že fyzicky napadli
poškodeného F. L. a spôsobili mu ťažké ublíženie na zdraví, za čo boli uznaní vinnými a právoplatne
odsúdení v trestnom konaní. Žalovaný v 1./ rade spáchal zločin ublíženia na zdraví v jednočinnom

súbehu s prečinom výtržníctva a žalovaní v 2./ 3./ a 4./ rade spáchali prečin ublíženia na zdraví
v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva. Žalobcovi vzniklo právo voči žalovaným na náhradu
škody, ktorá mu vznikla výplatou dávok formou vyplateného invalidného dôchodku poškodenému F. L.,
za obdobie od 01.01.2017 do 31.12.2017 a od 01.01.2018 do 31.12.2018. Žalobca, keďže žalovaný
v 1./ až 4./ rade dobrovoľne neuhradili žalovanú sumu, preto sa dôvodne podanou žalobou domáhal
zaplatenia žalovanej sumy žalovanými v 1./ až 4./ rade. V čase podania žaloby nebola ešte určená

miera zavinenia jednotlivých žalovaných vo vzťahu k invalidite F. L., čo nebolo ani v kompetencii žalobcu
posúdiť mieru ich zavinenia, až znaleckým posudkom znalca MUDr. Martina Holasa, PhD. z odboru
zdravotníctva, farmácie, odvetvia traumatológie v konaní na tunajšom súde, pod sp.zn. 11C/64/2020
bola posúdená miera zavinenia žalovaných. Naviac v obdobných veciach ale za iné obdobia, vedených
na tunajšom súde boli žalovaní zaviazaní k náhrade škody spoločne a nerozdielne, dokonca v niektorých

konaniach bola žalobcovi žalovaná suma aj uhradená v plnej výške žalovanými spoločne a nerozdielne.
S poukazom na vyššie uvedené, vzhľadom na špecifickosť veci a predmet sporu súd považoval
predmetné okolnosti za dôvody hodné osobitného zreteľa a o trovách konania voči žalovaným v 2./
3./ a 4./ rade rozhodol v zmysle ust. § 257 CSP, keď im nepriznal náhradu trov konania, hlavne
s poukazom na skutočnosť, že žalovaný 2./ 3./ 4./ sa rovnako dopustili protiprávneho konania, boli

uznaní vinnými a odsúdenými, ublížili na zdraví poškodenému, aj keď miera ich zavinenia vo vzťahu
k invalidite bola nulová, z uvedeného dôvodu, bola voči ním žaloba zamietnutá, ale použitím vyššie
citovaného ustanovenia § 257 CSP, ktoré ustanovenie slúži hlavne na odstránenie neprimeranej tvrdosti,
prípadne zjavnej nespravodlivosti, súd využijúc predmetné ustanovenie rozhodol tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti rozsudku a žalovaným 2./ 3./ a 4./ práve z dôvodov hodných osobitného zreteľa

nepriznal náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Rožňava písomne v piatich vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, CSP).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).
Odvolanie musí byť podpísané (§ 127 a § 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený 11C/64/2020 9môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove

maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia