Uznesenie – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. jún 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2To/25/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5825010029
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kurák
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5825010029.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Kuráka a sudcov JUDr.
Marcely Malatkej a JUDr. Štefana Tomáša, na verejnom zasadnutí konanom 11. júna 2025 prejednal
odvolanie podané obžalovaným A. B., nar. XX.X.XXXX, proti rozsudku Okresného súdu Námestovo,
sp.zn. 6T/5/2025 z 18.3.2025 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/5/2025 z 18.3.2025 bol obžalovaný A. B. uznaný
vinným zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. na
tom skutkovom základe, že:

dňa 02.11.2024 v čase okolo 05:44 hodiny viedol osobné motorové vozidlo značky JAGUAR Jaguar XF

CC9, evidenčné číslo A. XXX C., po ulici D. v obci E., pri rodinnom dome číslo XX/XX bol zastavený
a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ Námestovo, počas kontroly sa podrobil dychovej
skúške na zistenie alkoholu prístrojom AlcoQuant 6020 plus č. A4105039, kedy mu bola o 05.44 hod.
nameraná hodnota 0,80 mg etanolu v litri vydýchnutého vzduchu, pričom už bol v minulosti odsúdený
trestným rozkazom Okresného súdu Námestovo, sp. zn. 0T/61/2019 zo dňa 09.06.2019, právoplatným
dňa 09.06.2019, za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného

zákona a taktiež trestným príkazom Okresného súdu Nymburk, sp. zn. 1T 101/2023 zo dňa 15.08.2023,
právoplatným dňa 05.10.2023, za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 274 ods. 1
Trestného zákonníka Českej republiky, ktoré trestné činy spáchal vedením motorových vozidiel pod
vplyvom alkoholu.

Za to mu súd uložil podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem)

mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody obžalovaného zaradil do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, 5 Tr. zák. uložil obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá

akéhokoľvek druhu na doživotie.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol napadnutý odvolaním obžalovaného (č.l.
229 spisu). Podané odvolanie odôvodnil prostredníctvom svojej obhajkyne F. G. H. (č.l. 245-249
spisu), ktoré bolo doručené Okresnému súdu Námestovo dňa 2.4.2025, a to proti výrokom o vine

a uloženom treste. Obžalovaný úvodom opísal výrokové časti napadnutého rozsudku, ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo. Ďalej uviedol, že sa nestotožňuje s dôvodmi odôvodnenia rozsudku súdu prvéhostupňa. V tejto súvislosti opísal skutkové okolnosti stíhaného trestného činu, ako aj podstatný obsah
zabezpečených a vykonaných dôkazov. Nestotožnil sa so záverom súdu, ktorý hodnotil skutočnosti
výhradne v jeho neprospech a na základe toho prijal záver o spáchaní trestného činu. Obžalovaný

sa zaoberal a analyzoval dôkaznú situáciu, ktorá svedčila v jeho prospech. Taktiež spochybnil závery
vykonaného znaleckého dokazovania. Podľa názoru obžalovaného súd podrobil dôkladnej analýze iba
výpovede svedkov, ktorí vypovedali v prospech jeho osoby a rozpory vo výpovediach príslušníkov
policajnej hliadky, ktorí boli ako prví na mieste činu, prehliadol. Rozhodnutie súdu bolo vydané v rozpore
so základnou zásadou trestného konania „v pochybnostiach v prospech obvineného“.

Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý je stíhaný, a preto mal byť
súdom spod podanej obžaloby prokurátora oslobodený.
Navrhol preto, aby krajský súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil v celom rozsahu
a rozhodol o jeho oslobodení spod podanej obžaloby prokurátora podľa § 285 písm. a) Tr. por.

Obžalovaný podané odvolanie doplnil aj svojím podaním zažurnalizovaným na č.l. 256-264 s prílohami.

Aj v tomto podaní obžalovaný uviedol, že sa cíti byť nevinný a veľmi podrobným spôsobom poukázal na
skutočnosti, ktoré podľa jeho názoru vo vedenom trestnom stíhaní svedčili o jeho nevine. Zaoberal sa
skutkovými okolnosťami prípadu, ako aj analýzou jednotlivých zabezpečených a vykonaných dôkazov.
Predložená príloha spolu s odborným stanoviskom znalca I. J. H. mala vylúčiť spáchanie trestného činu
tak, ako to bolo uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Prokurátor sa k odvolaniu obžalovaného A. B. vyjadril písomným podaním zo dňa 10.4.2025, doručeným
Okresnému súdu Námestovo dňa 10.4.2025 (č.l. 269-270 spisu). Vo vyjadrení prokurátora označil
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa za zákonný a dôvody. Spochybnil odborné vyjadrenie znalca I.
J. H. s tým, že znalec nebol prítomný na mieste činu. Vychádzal výlučne len z tvrdení otca obžalovaného

– svedka J. B.. Navrhol preto odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por.

Na verejnom zasadnutí konanom na krajskom súde prokurátor krajskej prokuratúry uviedol, že odvolanie
obžalovaného navrhuje zamietnuť ako nedôvodné.

Obhajkyňa obžalovaného uviedla, že sa v celom rozsahu pridržiava písomných dôvodov podaného
odvolania a v zmysle jeho záverov navrhla, aby napadnutý rozsudok prvostupňového súdu bol zrušený
vovšetkýchvýrokochstým,žekrajskýsúdrozhodneooslobodeníobžalovanéhospodpodanejobžaloby
prokurátora podľa § 285 písm. a) Tr. por. Alternatívne navrhla, aby odvolaniu obžalovaného bolo

vyhovené v tom zmysle, že krajský súd napadnutý rozsudok zruší a vec vráti na nové prejednanie
a rozhodnutie okresnému súdu.

Obžalovaný uviedol, že tak ako na hlavnom pojednávaní, tak aj na verejnom zasadnutí navrhuje, aby bol
napadnutý rozsudok okresného súdu zrušený z toho dôvodu, že nebol vypočutý oznamovateľ stíhaného

skutku, čo považoval za procesný nedostatok. Táto výpoveď môže v konečnom dôsledku odôvodniť
jeho oslobodenie spod podanej obžaloby prokurátora. V ďalšej časti sa pridržiaval konečného návrhu,
tak ako tento formulovala jeho obhajkyňa.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa

§ 317 Tr. por., zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané oprávnenou osobou a včas v lehote
stanovenej v § 309 Tr. por. V zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd
odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,

prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po splnení preskúmavacej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zistil, že odvolanie
obžalovaného nie je dôvodné. Krajský súd preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu vo výrokoch
o vine a uloženom treste.

Krajský súd v konaní o odvolaní obžalovaného nezistil také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených v napadnutom rozsudku súdu prvého
stupňa. Obžalovaný bol zo spáchania trestnej činnosti usvedčený procesne správne zabezpečenýmia vykonanými dôkazmi, medzi ktoré patrila najmä výpoveď príslušníkov zakročujúcej hliadky polície,
svedka B. F. a K. J. H.. Zakročujúci príslušníci PZ podrobným spôsobom opísali protiprávne
konanie obžalovaného, ako aj podstatné súvisiace skutočnosti. Krajský súd v týchto procesne

správne zabezpečených výpovediach nezistil rozpory, ktoré by v konečnom dôsledku mohli spochybniť
jednoznačný záver o tom, že obžalovaný skutok spáchal tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
napadnutého rozsudku. Odvolací súd nezistil ani iné dôvody, ktoré by boli spôsobilé spochybniť
pravdivosť výpovedí týchto svedkov. Je pochopiteľné, že rodinní príbuzní obžalovaného mali snahu
o čo najmiernejší postih osoby obžalovaného a preto ich výpovede sčasti korešpondovali s obhajobou

obžalovaného. Odborné vyjadrenie znalca I. J. H. č. 4/2025 nebolo spôsobilé spochybniť jednoznačný
záver o vine obžalovaného. Závery odborného vyjadrenia krajský súd vyhodnotil ako prijaté v príkrom
rozpore s objektívne popísaným stavom priamych svedkov protiprávneho konania obžalovaného. V tejto
súvislosti je potrebné doplniť, že takéto odborné vyjadrenie bolo vypracované na žiadosť obžalovaného
a malo byť dôkazom svedčiacim v jeho prospech.

Predmetnédôkazy,ktorýchpodrobnýopisjesúčasťounapadnutéhorozhodnutia,okresnýsúdvyhodnotil
v súlade so základnou zásadou trestného konania uvedenou v § 2 ods. 12 Tr. por. Krajský súd sa v plnom
rozsahu stotožnil s postupom prvostupňového súdu pri hodnotení dôkazov a tieto sám na základe
vnútornéhopresvedčeniavyhodnotilstotožnýmvýsledkom.Preskúmanímdôvodovpodanéhoodvolania
obžalovaného odvolací súd prijal záver, že tieto sú len opakovaním obhajoby obžalovaného či už

zprípravnéhokonaniaalebohlavnéhopojednávania.Okresnýsúdsavrámciodôvodnenianapadnutého
rozsudku s týmito argumentmi obhajoby presvedčivo vysporiadal a uviedol jasné a zrozumiteľné dôvody,
na základe ktorých uznal obžalovaného vinným.

Odvolací súd v posudzovanom prípade ďalej zdôrazňuje, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia

vopravnomkonanínemáodpovedaťnakaždúnámietkualeboargumentvopravnomprostriedku,aleiba
na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné
na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

Obžalovaný odvolanie založil aj na opakovaných dôvodoch svojej obhajoby použitej v konaní pred

súdomprvéhostupňa.Sjehonámietkami,skutkovýmiaprávnymi,saalesúdprvéhostupňavrozhodnutí
riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na odvolacom
súde.

Odvolací súd zdôrazňuje, že obžalovaný primárne namieta v podrobnom odvolaní hodnotenie dôkazov

súdom prvého stupňa a predkladá odvolaciemu súdu vlastné hodnotenie dôkazov a vlastné predstavy
záverov, ktoré mali vyplynúť z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní.

Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby všeobecný súd sa stotožnil s jeho
právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo

na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade
s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva obžalovaného, ak si neosvojí ním
navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jeho výkladom všeobecne záväzných
právnych predpisov. Ani krajský súd sa nestotožnil s obhajobou obžalovaného, že sa nedopustil konania,
ktoré je mu kladené za vinu. V tejto súvislosti krajský súd opakovane odkazuje na dôvody napadnutého

rozsudku okresného súdu, s ktorými sa v celom rozsahu stotožnil a tieto si aj osvojil.

Z dôvodu, že krajský súd nemal pochybnosti o vine obžalovaného, preskúmal napadnutý rozsudok
o uloženom treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti,
na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného
činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a naúsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania
trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného
činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové

alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého
následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest,
ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži
najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a
právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým

následkom trestného činu.

Treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému
trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu) a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu
Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na
ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje

dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia)
a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste.

Všeobecne treba uviesť, že Trestný zákon vychádza zo zásady, že základným účelom
a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. Zmysel existencie a

prípadnej aplikácie noriem trestného práva je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec
nepáchali, alebo páchali v čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov
vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých občanov robí tak
z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest má však okrem toho pôsobiť
výchovne, a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných členov spoločnosti. Pritom generálna prevencia

sa má uskutočňovať prostredníctvom individuálnej prevencie. Ak sa teda páchateľovi zabráni v ďalšej
trestnej činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným členom spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce,
proti čomu je namierený Trestný zákon a takýmto spôsobom možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú
orientáciu občanov spoločnosti. Trest súčasne vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z
hľadiska týchto úvah odvolacieho súdu možno potom dospieť k záveru, že účel trestu v zmysle § 34 ods.

1 Tr. zák. tvorí jednotu, lebo sa musí vzájomne doplňovať. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa
musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje chráneným záujmom
spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi páchateľov trestných činov.

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného

k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných
potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a
spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným
členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje
ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon

vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú
a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému
výchovnému pôsobeniu trestu tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.

Trest, ktorý bol uložený obžalovanému rešpektuje všetky zásady, ktoré sú platné pre ukladanie trestov

a tieto sú uvedené v § 34 Tr. zák. Samotný druh a výmera uloženého trestu reflektuje najmä na
postoj obžalovaného k spáchaniu stíhaných trestných činov. Napriek jednoznačnému záveru o jeho vine
spáchanie protiprávneho konania popieral, a to až do skončenia odvolacieho konania. Z aktuálneho
odpisu RT vyplýva, že obžalovaný bol v minulosti 5-krát súdne trestaný, a to naposledy rozsudkom
Okresného súdu Námestovo sp.zn. 6T/66/2023 z 28.3.2024, právoplatným toho istého dňa, a to pre

prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., pre ktorý mu bol uložený podmienečný trest
odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 2 roky do 28.3.2026. Z uvedeného
teda vyplýva, že súčasne stíhaného trestného činu sa dopustil v čase podmienečného odsúdenia.
Z odpisu RT ďalej vyplynula skutočnosť, v zmysle ktorej už bol v minulosti dvakrát právoplatne odsúdený
pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky pre trestný čin podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., bol

odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 0T/61/2019 z 9.6.2019, ako aj
trestným rozkazom Okresného súdu Nymburk, sp.zn. 1T/101/2023 zo dňa 15.8.2023. Takéto odsúdenie
súdom v Českej republike je relevantným odsúdením aj na území SR, a to s poukazom na ustanovenie
§ 7b ods. 2 Tr. zák. Nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 7 mesiacov so zaradením pre jehovýkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia sa preto pri zistení
špeciálnej recidívy obžalovaného javí ako zákonný a spravodlivý a zodpovedajúci všetkým požiadavkám
individuálnej a generálnej prevencie trestu. Ako zákonný krajský súd vyhodnotil aj uložený trest zákazu

činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na doživotie, nakoľko takto uložený trest zodpovedá
v plnom rozsahu zneniu ustanovenia § 61 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. Obžalovaný v inkriminovanom čase
viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, a to napriek tej skutočnosti, že už v minulosti bol za
obdobné konanie v dvoch prípadoch právoplatne odsúdený. Na zákonnosť uloženého trestu zákazu
činnosti nemal vplyv ani Nález Ústavného súdu SR PL. ÚS 18/2020 z 25.9.2024. Nález Ústavného

súdu SR rozhodol o neústavnosti ustanovenia § 61 ods. 5 písm. b) Tr. zák., pričom obžalovanému bol
uložený trest zákazu činnosti v zmysle ustanovenia § 61 ods. 1, ods. 5 písm. a) Tr. zák., čo vyplýva aj
z odôvodnenia napadnutého rozsudku.

Z uvedeného dôvodu krajskému súdu neostávalo nič iné, len odvolanie obžalovaného zamietnuť
procesným postupom podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.