Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. jún 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/77/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7819202901
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7819202901.1

Uznesenie

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.AnnySlovinskejasudkýňJUDr.
Zuzany Matyiovej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobcu Sociálnej poisťovne so sídlom v Bratislave,
pobočka Rožňava, so sídlom Šafárikova 22, 048 01 Rožňava, IČO: 30 807 484, proti žalovaným 1/ A. B.,
nar. X.X.XXXX, bytom C. XX, D., 2/ E. F., nar, 20.4.1992, bytom G. H. XXX, zastúpenému JUDr. Martinou
Vnenčákovou, advokátkou so sídlom v Rožňave, Čučmianska dlhá 7, 3/ I. J., nar. XX.X.XXXX, bytom

H. H. XX, D., 4/ K. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, D., zastúpenému JUDr. Viktóriou Kerekešovou,
advokátkou so sídlom v Rožňave, Šafárikova 71, o zaplatenie sumy 3.382,80 € s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaných v 2. a 4. rade proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 8C/39/2019-316 zo
dňa 30.12.2024, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom IV. výroku, ktorým súd žalovaným v 2., 3. a 4. rade náhradu
trov konania voči žalobcovi nepriznal.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Rožňava ako súd prvej inštancie rozsudkom uvedeným v záhlaví rozhodol takto:

I. Súd z a v ä z u j e žalovaného 1/ zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3 382,80 €, v lehote do troch

dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd žalobu voči žalovaným 2/, 3/ a 4/ z a m i e t a .

III. Súd žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému 1/ n e p r i z n á v a.

IV. Súd žalovaným 2/, 3/ a 4/ náhradu trov tohto konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

2.Rozhodol tak o žalobe žalobcu podanou na tamojšom súde dňa 30.9.2019, ktorou sa domáhal voči
žalovaným zaplatenia žalovanej sumy s príslušenstvom, ktorá mu vznikla výplatou dôchodkových dávok
v dôsledku zavineného protiprávneho konania žalovaných voči F. L., ktorého žalovaní pod vplyvom
alkoholických nápojov fyzicky napadli dňa 9.11.2012 v Rožňave a spôsobili mu viacpočetné zranenia.

Rozsudkom Okresného súdu Rožňava sp.zn. 1T/32/2013 z 15.5.2013 boli žalovaní uznaní vinnými,
žalovanýv1.radeprezločinublíženianazdravívjednočinnomsúbehusprečinomvýtržníctvaažalovaní
v 2., 3. a 4. rade v spolupáchateľstve prečinu ublíženia na zdraví v jednočinnom súbehu s prečinom
výtržníctva.VdôsledkuúrazubolpoškodenýF.L.ododňa9.11.2012uznanýzainvalidnéhoazaobdobie
od 1.1.2017 do 31.12.2017 boli mu vyplatené dôchodkové dávky vo výške 1.666,80 €, za obdobie od
1.1.2018 do 31.12.2018 dôchodkové dávky vo výške 1.716 €, ktoré vyplatil žalobca a ktorému v zmysle

§ 238 zák. č. 461/2003 Z.z. vzniklo právo voči tretím osobám na náhradu škody.3.Súd prvej inštancie vydal dňa 18.10.2019 platobný rozkaz, proti ktorému však podali odpor žalovaní
v 2. a 4. rade s tým, že nespôsobili poškodenému škodu, ktorá môže byť v príčinnej súvislosti so
vznikom jeho invalidity, preto nie sú povinní na náhradu regresného nároku žalobcu. V trestnom konaní

za hlavného vinníka a jedinú osobu, ktorá zodpovedá za ťažké ublíženie na zdraví F. L. bol označený
žalovaný v 1. rade a miera jeho zavinenia je zrejmá aj z podmienečného odsúdenia ostatných troch
žalovaných. Na základe uvedeného žalovaní v 2. rade a 4. rade žiadali žalobu voči ním zamietnuť
poukazujúc aj na celé trestné konanie, ktoré prešlo aj odvolacím súdom.

4.Súd vo veci vykonal dokazovanie a vec právne posúdil podľa ust. § 238 ods. 1,2 zákona č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení podľa § 438 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, ale aj článku 4 ods. 1
CSP a vo veci rozhodol.

5.Mal pritom preukázané, že skutočne žalobca vyplatil za žalované obdobie dávky vo výške žalovanej
sumy, a to dávky dôchodkového poistenia – invalidný dôchodok poškodenému F. L. v celkovej výške

3.382,80 €. Znaleckým dokazovaním bolo v spore jednoznačne preukázané, že žalovaný v 1. rade
výlučne svojim protiprávnym konaním spôsobil poškodenému F. L. zranenia, ktorých dôsledkom bol
vznik invalidity a následný vznik nároku poškodeného na výplatu invalidného dôchodku. S poukazom
na ust. § 438 ods. 2 Občianskeho zákonníka mal súd za to, že žalovaní v 2. až 4. rade nezodpovedajú
za spôsobenú škodu a voči ním žalobu zamietol. Nebolo preukázané, že ich protiprávnym konaním

bola spôsobená invalidita poškodeného F. L. a s tým spojený nárok na výplatu dôchodkových dávok
poškodenému.

6.O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, § 262 ods. 2 CSP a citoval aj ust. § 257 CSP.

7.Vo vzťahu žalobcu a žalovaných 2/, 3/ a 4/ použil ustanovenie § 257 CSP pri rozhodovaní o nároku
na náhradu trov konania, pričom vzhliadol, že v tomto prípade sú jednoznačne prítomné dôvody
hodné osobitného zreteľa. Výnimočnosť vzhliadol v tom, že všetci žalovaní sa dopustili protiprávneho
konania tým, že fyzicky napadli poškodeného F. L. a spôsobili mu ťažké ublíženie na zdraví, za čo
boli aj uznaní vinnými a právoplatne odsúdení v trestnom konaní. Žalovaný v 1. rade spáchal zločin

ublíženia na zdraví v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva a žalovaní v 2., 3. a 4. rade spáchali
prečin ublíženia na zdraví v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva. Žalobcovi vzniklo právo
voči žalovaným na náhradu škody, ktorá mu vznikla výplatou dávok formou vyplateného invalidného
dôchodku poškodenému F. L. za žalované obdobie. V čase podania žaloby ešte nebola určená miera
zavinenia jednotlivých žalovaných vo vzťahu k invalidite F. L., čo nebola ani v kompetencii žalobcu

posúdiťmieruichzavinenia,ažznaleckýmposudkomznalcaB.B.M.,E.vkonanívedenomnatamojšom
súde pod sp.zn. 11C/64/2020 bola posúdená miera zavinenia žalovaných. Navia,c v obdobných veciach,
ale za iné obdobia, ktoré sa viedli na tamojšom súde boli žalovaní zaviazaní k náhrade škody spoločne
a nerozdielne, dokonca v niektorých konaniach bola žalobcovi žalovaná suma aj uhradená v plnej výške
žalovanými spoločne a nerozdielne. Vzhľadom na špecifickosť veci a predmet sporu súd považoval

predmetné okolnosti za dôvody hodné osobitného zreteľa, aj keď v konečnom dôsledku boli v spore
žalovaní 2/, 3/, 4/ úspešní, rozhodol podľa § 257 CSP, že im nepriznáva voči žalobcovi náhradu trov
konania, pretože sa rovnako dopustili protiprávneho konania voči poškodenému F. L. boli uznaní vinnými
a odsúdenými, aj keď miera ich zavinenia vo vzťahu k invalidite bola nulová.

8.VzákonnejlehoteprotiIV.výrokurozsudkuotrováchkonaniapodaliodvolaniežalovanýv2.ažalovaný
v 4. rade.

9.Žalovaný v 2. rade použil odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP. V podstate
nesúhlasil s použitím ust. § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Súd prvej inštancie podľa

neho fabuloval dôvody rozhodnutia, lebo z rozsudku 1T/32/2013 je zrejmé, že práve žalovaní 2/ a 4/
nespôsobili poškodenému ťažké ublíženie na zdraví. Uvedené vyplýva nielen z odôvodnenia rozsudku,
ale aj z právnej kvalifikácie skutku. Žalovaný v 2. rade sa od začiatku sporu nestotožňuje s názorom súdu
prvej inštancie, že v čase podania žaloby nebola ešte určená miera zavinenia jednotlivých žalovaných
vo vzťahu k invalidite F. L., a že až znaleckým posudkom znalca B. B. M., E. z odboru zdravotníctva sa

tak stalo. Podľa žalovaného v 2. rade z trestného rozsudku môže zhodnotiť aj laik, že nezodpovedá za
škodu, ktorá vznikla na zdraví žalovaného a za jeho invaliditu. Samotný žalobca od počiatku disponoval
personálnymi kapacitami na posúdenie správnosti žaloby ako aj miery zavinenia, navyše vypovedal
v tomto konaní ako svedok aj posudkový lekár žalobcu, ktorý mieru zavinenia za vznik invalidity žalobcuu žalovaných v 2. až v 4. rade vylúčil. Žalovanému v 2. rade aj napriek tomu výsluchu vznikali ďalšie trovy
konania. Odvolateľ mal tiež za to, že súd prvej inštancie od počiatku konania riadne nevykonal dôkaz,
a to oboznámením sa s rozhodnutím v trestnom konaní vedenom pod sp.zn. 1T/32/2013. Dokazovanie

preukázalo,žeostatnížalovaníokremžalovanéhov1.radesaspoločnýmkonanímdopustililenkonania,
ktorým spôsobili povrchové tržné rany a pomliaždeniny a ktoré nemohli sami o sebe vyvolať invaliditu
poškodeného. Žalobkyňa dôvody hodné osobitného zreteľa v konaní pred súdom prvej inštancie ani
netvrdilaaninepreukazovala.Žalovanýv2.rademaltedavsporeplnýúspech,atedalegitímneočakáva,
že mu budú zo strany žalobkyne prisúdená náhrada trov konania. Nepriznanie trov žalovaný v 2. rade

považuje za postup v rozpore s § 262 ods. 1 CSP, a teda extrémne vybočenie z procesných pravidiel
upravujúcich v rozhodovaní o trovách konania. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok
rozsudku tak, že žalovaným v 2., 3. a 4. rade prizná náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100
% a zaviaže žalobcu aj na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

10.Žalovaný vo 4. rade použil vo svojom odvolaní odvolacie dôvody tiež podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/,

f/ a h/ CSP. Nesúhlasil s použitím ust. § 257 CSP pri rozhodovaní o trovách konania vo vzťahu k nemu,
pretože neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Žalovaný vo 4. rade bol za svoje protiprávne
konanie riadne potrestaný a nie je spravodlivé, aby ho súd opätovne trestal v tomto konaní, v ktorom
sa len procesne bránil proti nedôvodnému nároku žalobcu. Je absolútna neprípustná konštatácia súdu
v tom zmysle, že žalovaným v 2. a 4. rade náhradu trov konania nepriznal z toho dôvodu, že podľa

jeho názoru sa dopustili protiprávneho konania tým, že fyzicky napadli poškodeného F. L. a spôsobili
mu ťažké ublíženie na zdraví, za čo boli uznaní vinnými a právoplatne odsúdenými v trestnom konaní.
Táto konštatácia je nepravdivá, pretože počas celého konania sa preukázalo, že jedinou zodpovednou
osobou, ktorá sa dopustila ťažkého ublíženia na zdraví, za ktoré bol odsúdený, bol výlučne žalovaný v 1.
rade. Treba si tiež uvedomiť, že žalovaný vo 4. rade musel žalobcovi uhradiť v predchádzajúcom konaní

žalovanú sumu, za ktorú vôbec nebol zodpovedný, teda o nej súd nesprávne rozhodol. To isté platí o
minimálne ďalších štyroch konaniach na Okresnom súde Rožňava, ktorý súd rozhodol kladne o nároku
žalobcu v platobných rozkazoch, voči ktorým musel žalovaný vo 4. rade podávať odpor a preukazovať
dôvodnosť svojich tvrdení v zdĺhavých konaniach, pričom je potrebné uviesť, že okrem tohto konania
bola žalovanému v rozhodnutých veciach priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100 %. Na základe

uvedeného žalovaný vo 4. rade navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok rozsudku, ktorý považuje za
neprimerane tvrdý a zjavne nespravodlivý, aby odvolací súd tento výrok zmenil tak, že žalovanému vo 4.
rade prizná náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % a takisto aj trovy odvolacieho konania.

11.K odvolaniu sa vyjadril žalobca s tým, že považuje napadnutý výrok rozsudku za vecne správny

a navrhol, aby ho odvolací súd potvrdil. Konštatoval, že prvostupňový súd správne rozhodol, keď
nepriznal žalovaným v 2. a 4. rade náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi, pretože v súlade s §
257 CSP sú na strane žalobcu dané dôvody hodné osobitného zreteľa. Naďalej tvrdil, že v rozsudku
Okresného súdu Rožňava 1T/32/2013 zo dňa 15.5.2013, ktorým boli žalovaní v 1. až 4. rade uznaní
vinnými, nebola určená miera zavinenia jednotlivých žalovaných vo vzťahu k vzniku invalidity F. L..

V predmetnej veci bolo celý čas sporným iba určenie miery zavinenia jednotlivých žalovaných na vzniku
invalidity a znaleckým dokazovaním sa preukázalo jednoznačne, aká je miera zavinenia jednotlivých
žalovaných pri vzniku škody. Sociálna poisťovňa, pobočka Rožňava podala žalobu v rovnakej veci
vo vzťahu k rovnakým žalovaným na náhradu škody za iné obdobie, kde Okresný súd Rožňava
rozhodol rozsudkom 5C/122/2015 zo dňa 28.4.2014, ktorý bol právoplatný 9.8.2016, pričom zaviazal

všetkých žalovaných k náhrade škody spoločne a nerozdielne a žalovaná suma bola Sociálnej poisťovni
uhradená aj v celej výške. Aj za iné obdobia boli právoplatnými rozsudkami žalovaní zaviazaní spoločne
a nerozdielne zaplatiť žalovanú sumu, ktoré rozsudky prešli aj odvolacím konaním. Prvostupňový
aj druhostupňový súd považovali žalobcom podanú žalobu na náhradu škody, vzniknutej Sociálnej
poisťovni výplatou invalidného dôchodku, za dôvodnú vo vzťahu ku všetkým žalovaným, následne

bolo podané dovolanie. Až uznesením Najvyšší súd SR sp.zn. 2Cdo/206/2021 zo dňa 27.4.2023
zrušil rozsudok krajského súdu, na čo krajský súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie (rozsudok OS
Rožňava č.k. 6C/24/2017). Posúdenie miery jednotlivých žalovaných, miery zavinenia a zodpovednosti
jednotlivých žalovaných na vzniku škody a poškodenie zdravia nie je v kompetencii žalobcu ani jeho
posudkového lekára a záviselo od posúdenia znalcom, čo bolo preukázané až znaleckým posudkom

č. 82/2023 zo dňa 30.6.2024, ktorý vypracoval B. B. M.. Sociálna poisťovňa, pobočka Rožňava podala
v prípadoch, kde bola súdom priznaná náhrada trov konania žalovaným v 2. a 4. rade voči žalobcovi
odvolania a tieto konania nie sú vo vzťahu k trovám konania právoplatne skončené.12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaných ako podané včas
oprávnenou osobou bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP preskúmal rozsudok
v napadnutom výroku aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 ods.

1,2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

13.Žalovaní použili odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ CSP.
Odvolacídôvodpodľa§365ods.1písm.d/CSPdopadánaakékoľvekpochybeniavprocesnompostupe
súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (napr. nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť
súdu a pod.).
Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom
postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne

skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.
Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je
činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na

správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný,
než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na
daný prípad.

14.V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody nie sú naplnené.

15.Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

16.Poukazujúc na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje, že vecne správne, podrobné
a vyčerpávajúce sú dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorými dôvodmi sa aj odvolací súd

stotožňuje a na tieto odkazuje a na zvýraznenie správnosti rozhodnutia uvádza:

17. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

18.V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v
konaní v zmysle ust. § 255 CSP, ale i zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie zastavenia konania
podľa § 256 CSP. Aplikácia ust. § 257 CSP pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania prichádza
do úvahy v prípadoch, ak sú síce naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak
súddôjdekzáveru,žesútudôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,prektorénáhradutrovcelkomalebosčasti

neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý v rozhodnutí je potrebné aj náležite odôvodniť.
Výnimočnosť prípadu môže spočívať tak v okolnostiach u strán sporu, ale aj v okolnostiach danej veci.
Ustanovenie § 257 CSP v zmysle zaužívanej judikatúry nie je možné považovať za predpis, ktorý by
zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie v zmysle svojvôle súdu, ale ide o také ustanovenie, podľa ktorého
je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa,

na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť (uznesenie
NS SR z 28.1.2010 sp.zn. 2MCdo/17/2009).

19.Účelom ustanovenia § 257 CSP je teda umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem
upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného práva. Toto ustanovenie je výrazom

skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života,
právo sa dotvára práve sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami
uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť k rozhodnutiu súdu inému záveru o náhrade
trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Výnimočné okolnostia dôvody hodné osobitného zreteľa vyplývajú teda buď zo sociálneho aspektu, kedy povinná strana
sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť
len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch sa zohľadňujú osobné, majetkové, zárobkové a iné

pomery oboch strán, prihliada sa na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže teda súd
dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane, a to práve s ohľadom na intenzitu
preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (uznesenie Ústavného súdu SR z 8.12.2011 sp.zn.
II. ÚS 563/2001-14 po prispôsobení novej úprave). Ustanovenie § 257 CSP neslúži k zmierňovaniu
majetkových rozdielov medzi účastníkmi konania, ale práve k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé,

aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy, získal
náhradu trov, ktoré pri tomto konaní dôvodne vynaložil. Rozhodnutie súdu sa preto musí spravodlivo
javiť predovšetkým vzhľadom na existenciu okolností súvisiacich so stavom pred začatím sporu, so
správaním sa účastníkov v priebehu sporu a s okolnosťami uplatnenia nároku a pod. (uznesenie NS SR
z 18.1.2012 sp.zn. 6MCdo/5/2011).

20.Je pravdou, že žalobcovia vzhľadom na doterajšie rozhodnutia súdov v predmetnej veci ale za iné
žalované obdobia legitímne mohli očakávať, že aj za toto žalované obdobie súdu rozhodnú identicky.
Až po zrušujúcom uznesení Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo/206/2021 zo dňa 27.4.2023 krajský
súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie (rozsudok OS Rožňava č.k. 6C/24/2017). Posúdenie miery
jednotlivých žalovaných, miery zavinenia a zodpovednosti jednotlivých žalovaných na vzniku škody

a poškodenie zdravia záviselo od posúdenia znalcom, čo bolo preukázané až znaleckým posudkom č.
82/2023 zo dňa 30.6.2024. Nie je preto namieste odvolacia námietka žalovaných 2. a 4., ktorí podali
odvolanie, že žalobcovi malo byť už podľa výsledku trestného konania zrejmé, že zodpovedným je len
žalovaný v 1. rade.

21.Okrem toho je ďalším dôvodom pre použitie ustanovenia § 257 CSP aj skutočnosť, že aj ostatní
žalovaní sa podieľali na napadnutí žalobcu, boli aj odsúdení, bolo by preto skutočne v rozpore s dobrými
mravmi, keby ešte za vyššie opísanej situácie bol zaviazaný na náhradu trov konania týmto osobám.

22.Odvolací súd preto napadnutý výrok rozsudku ako vecne správny potvrdil.

23.O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP.
Žalovaní neboli v odvolacom konaní úspešní, ,úspešnému žalobcovi preukázateľné trovy odvolacieho
konania nevznikli, preto stranám sporu nebol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

24.Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).