Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. jún 2025

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 3Csp/4/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8225200372
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Saraka

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2025:8225200372.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom C. XX, XXX XX C., právne zastúpenej Mgr. Matúšom Mackom, advokátom, so sídlom
Karpatská 804/10, 089 01 Svidník, proti žalovanému 365.bank, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4,
811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, zastúpenému Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom
Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, o zaplatenie primeraného finančného
zadosťučinenia vo výške 2.758,45 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 450,- eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu žalobkyne z a m i e t a .

III. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 % z prisúdenej
sumy, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá
vyšší súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 10.02.2025 domáhala, aby súd žalovanému
uložil povinnosť titulom primeraného finančného zadosťučinenia zaplatiť jej sumu 2.758,45 eur

a nahradiť jej trovy konania.

2. Svoju žalobu odôvodňovala tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn.
2Csp/5/2021 o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, o vydanie bezdôvodného obohatenia
a určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky bola ako žalobkyňa v postavení spotrebiteľa, pričom
dosiahla v konaní plný úspech, keď rozsudkom Okresného súdu Bardejov zo dňa 13.12.2021 č. k.
2Csp/5/2021-107,ktorémupredchádzalospojenienaspoločnékonaniedvochvecípôvodnesamostatne

vedených pod sp. zn. 2Csp/5/2021 a 2Csp/6/2021, bol určený úver zo Zmluvy o úvere konsolidácia
č. XXXXXXXXXX z 20.03.2012 za bezúročný a bez poplatkov, žalovaný bol zaviazaný k povinnosti
vydať jej bezdôvodné obohatenie vo výške 1.506,52 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 1.506,52 eur od 26.02.2021 do zaplatenia a bola za neprijateľnú určená zmluvná
podmienka v čl.5, bod 5.6 Obchodných podmienok pre úver dostupná pôžička a zároveň bol určený
za bezúročný a bez poplatkov úver zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka č. 9858009684
z 28.05.2015, žalovaný bol zaviazaný k povinnosti vydať jej bezdôvodné obohatenie vo výške 51,93 eur

s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 51,93 eur od 31.03.2021 do zaplatenia a bola za
neprijateľnú určená zmluvná podmienka v čl.3, bod 3.18 Zmluvy o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka
č.XXXXXXXXXXz28.05.2015.Vžalobecitovalačastirozhodnutiazozákladnéhokonaniaapoukazujúc
na § 3 ods. 5 veta tretia zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a § 4 ods. 2 písm. b/ zák.č.250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v spojení s § 53 ods. 1 zákona č. 108/2024 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa tvrdila, že ako spotrebiteľ uplatňuje si satisfakciu za porušenie svojich spotrebiteľských
práv, ktoré musela brániť v základnom konaní. Tvrdiac, že primerané finančné zadosťučinenie má mať

sankčnú a odradzujúcu funkciu a zároveň aj funkciu relutárnu uviedla, že ak má byť zadosťučinenie
primerané, teda spravodlivé, jeho výška nemôže mať len symbolický význam, nakoľko zadosťučinenie
len v symbolickej výške nemôže byť ani primeraným, ani spravodlivým. Výšku primeraného finančného
zadosťučinenia žiadaného v sume 2.758,45 eur odôvodnila tým, že za primeranú považuje práve túto
sumu vzhľadom na okolnosti prípadu, kedy došlo k viacnásobnému porušeniu spotrebiteľského práva,

k určeniu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverov, k bezdôvodnému obohateniu vo výške 1.558,45 eur
ktoré musela vymáhať súdnou cestou a k určeniu neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej
zmluve. Uviedla, že za každý zo štyroch určovacích výrokov požaduje ako zadosťučinenie sumu 300,-
eur (spolu 1.200,- eur) a za bezdôvodné obohatenie, ktoré jej žalovaný dobrovoľne nevydal požaduje
sumu 1.558,45 eur rovnajúcu sa výške obohatenia. Spolu teda žiada sumu 2.758,45 eur. Poukázala
na to, že na rozdiel od iných inštitútov v právnom poriadku SR (napr. ochrana osobnosti), kde sa na

prvé miesto kladie morálne zadosťučinenie a finančná satisfakcia slúži len na dovŕšenie nápravy, to
pri inštitúte PFZ nie je možné, keď toto je možné len v peňažnej forme a má byť zároveň odmenou
spotrebiteľa. Vo veciach, v ktorých je predmetom konania finančná čiastka, je podľa žalobkyne jediným
objektívnym kritériom rozhodujúcim pre určenie výšky finančného zadosťučinenia suma, o ktorú sa
dodávateľ na úkor spotrebiteľa obohatil, alebo sa chcel obohatiť a pri nepeňažných nárokoch by týmto

kritériom mala byť recidíva porušovania spotrebiteľského práva s tendenciou jeho zvyšovania pri zistení
opätovného porušenia spotrebiteľského práva.

3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa v žalobe označila rozsudok Okresného súdu
Bardejov zo dňa 13.12.2021 č. k. 2Csp/5/2021-107 s doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti.

4. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť. Finančné zadosťučinenie podľa
neho nie je koncipované ako sankcia veriteľovi, ale ako náprava pre dlžníka. Poukázal na rozhodnutie
Okresného súdu Martin sp. zn. 10Csp/59/2017, podľa ktorého § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa
nemožno vykladať tak, že právo na primerané finančné zadosťučinenie má každý spotrebiteľ, ktorý

úspešne vytkne napr. nejakú vadu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ale je ho nutné vykladať tak, že
jeho poskytnutím má byť kompenzovaná istá ujma, ktorá spotrebiteľovi v dôsledku porušenia práv
priznaných mu právnymi predpismi dodávateľom vznikla a že zasielanie upomienok, či exekúcia dlžníka
sú štandardným a obvyklým postupom veriteľov a samotný stres dlžníka s tým spojený je bežný
a prirodzený, nakoľko si uvedomuje vlastnú insolventnosť a jej možné následky. Podľa žalovaného

na to, aby sa mohla žalobkyňa domáhať primeraného finančného zadosťučinenia, je potrebné, aby
mala právoplatný rozsudok o určení neprijateľných zmluvných podmienok, bez ktorého podmienky na
jeho priznanie nie sú splnené. Žalobkyňa podľa neho neodôvodnila požadovanú sumu zadosťučinenia
a nepredložila a nenavrhla k nej žiaden dôkaz, pričom pri úvahe o jeho výške súd musí mať k dispozícii
dostatok tvrdených a preukázaných skutočností, je nutné prihliadať na to, ako žalobkyňa jeho výšku

zdôvodňuje, aké dôkazy navrhuje, súd musí prihliadať na intenzitu a závažnosť protiprávneho konania,
jeho vplyv, intenzitu trvania a rozsah nepriaznivých následkov. Podľa tvrdenia žalovaného žalobkyňa
nijakým spôsobom nepreukázala nevyčísliteľné straty, ktoré utrpela.

5. Žalobkyňa písomnú repliku nepodala.

6. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie, na ktorom žalobkyňa prostredníctvom právneho
zástupcu na žalobe a jej dôvodoch v celom rozsahu trvala považujúc žiadanú sumu zadosťučinenia
za primeranú. Žalovaný prostredníctvom zástupcu zotrval na svojich písomných vyjadreniach
o nedôvodnosti žaloby.

7. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a všetkých vyjadrení strán a vykonal dokazovanie oboznámením
sa s obsahom všetkých predložených listinných dôkazov a tiež oboznámením sa s obsahom spisu
Okresného súdu Bardejov zo základného konania sp. zn. 2Csp/5/2021 (§ 295 CSP), pričom po
vykonanom dokazovaní súd zistil tento skutkový stav:

8. Zo spisu Okresného súdu Bardejov sp. zn. 2Csp/5/2021 súd zistil, že žalobkyňa dňa 13.01.2021
podala na tunajšom súde žalobu, ktorou sa domáhala, aby súd určil, že zmluvná podmienka uvedená v
článku5,bod5.6Obchodnýchpodmienokpreúverdostupnápôžička,dostupnápôžička-šikovnárezerva,
Zmluvy o úvere konsolidácia č. XXXXXXXXXX z 20.03.2012 v tam uvedenom znení je neprijateľnouzmluvnou podmienkou. Ďalej žiadala, aby súd žalovanému uložil povinnosť vydať jej bezdôvodné
obohatenie vo výške 1.506,52 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.506,52 eur od
druhého dňa po doručení žaloby žalovanému do zaplatenia sumy 1.506,52 eur a povinnosť nahradiť jej

trovy konania. Odôvodnila to tým, že poskytnutý úver bol pre nedodržanie náležitostí zmluvy podľa § 9
ods. 2 písm. a/, f/, j/ a k/ Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch bezúročný a bez poplatkov
a preto žiada vydať rozdiel medzi sumou, ktorú uhradila (4.206,52 eur) a výškou úveru (2.700,-eur).
Konanie o žalobe bolo vedené pod spisovou značkou 2Csp/5/2021.
9. Žalobkyňa následne dňa 20.01.2021 podala na tunajšom súde žalobu, ktorou sa domáhala, aby

súd určil, že zmluvná podmienka v čl.3 bod 3.18 zmluvy o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka č.
XXXXXXXXXX zo dňa 28.05.2015 v tam uvedenom znení je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Ďalej
žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť vydať jej bezdôvodné obohatenie vo výške 51,93 eur
s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 51,93 eur od druhého dňa po doručení žaloby
žalovanej do zaplatenia sumy 51,93 eur a nahradiť jej trovy konania. Odôvodnila to tým, že poskytnutý
úver bol pre nedodržanie náležitostí zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. a/, f/, k/ a l/ Zákona č. 129/2010 Z. z.

o spotrebiteľských úveroch bezúročný a bez poplatkov, a preto žiada vydať rozdiel medzi sumou, ktorú
uhradila (3.051,93 eur) a výškou úveru (3.000,- eur). Konanie o tejto žalobe žalobkyne bolo vedené pod
spisovou značkou 2Csp/6/2021.
10. Žalovaný po doručení mu žalôb vyjadril sa k nim tak, že s nimi nesúhlasil, argumentoval, prečo úvery
podľanehobezúročnéabezpoplatkovniesúaprečodojednanézmluvnépodmienkyniesúneprijateľné.

Zároveň vzniesol námietku premlčania. Žiadal žaloby zamietnuť.
11.Uznesenímzodňa25.08.2021č.k.2Csp/5/2021-52,ktoréprávoplatnosťnadobudlodňa26.08.2021,
súd rozhodol o spojení uvedených vecí vedených na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 2Csp/5/2021
a 2Csp/6/2021 na spoločné konanie s tým, že toto bude vedené pod spisovou značkou 2Csp/5/2021.
O oboch žalobách žalobcu sa tak ďalej konalo v spoločnom konaní vedenom pod touto spisovou

značkou.

12. Uznesením zo dňa 13.12.2021 súd pripustil zmenu žaloby v znení tak, ako vyplývala z podania
žalobkyne zo dňa 21.10.2021, v ktorom rozšírila žalobami uplatnené nároky aj o výroky o určenie
bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetných úverov.

13. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 13.12.2021 č. k. 2Csp/5/2021-107 tak, že určil úver
zo zmluvy o úvere konsolidácia č. XXXXXXXXXX z 20.03.2012 a úver zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX z 28.05.2015 za bezúročný a bez poplatkov, v danej časti
nepriznal stranám náhradu trov konania a uložil žalovanému povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné

obohatenie vo výške 1.506,52 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.506,52 eur
od 26.02.2021 do zaplatenia a povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 51,93 eur
s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 51,93 eur od 31.03.2021 do zaplatenia, určil,
že napádané zmluvné podmienky sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami a v danej časti priznal
žalobkyni nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %. Podľa názoru súdu zmluvy

neobsahovali hneď niekoľko zákonom predpísaných náležitostí, konkrétne neobsahovali uvedenie doby
trvania úverového vzťahu (§ 9 ods. 2 písm. f/ ZoSÚ) a tiež v súvislosti s uvedenou RPMN neobsahovali
uvedenievšetkýchpredpokladovpoužitýchnajejvýpočet,pretojednalosaobezúročnéabezpoplatkové
úvery. Vo výrokoch vo veci samej rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.02.2022. Proti výroku
rozsudku o nepriznaní náhrady trov konania za časť konania o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti

úverov podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom Krajský súd v Prešove rozhodol uznesením zo dňa
16.06.2022 č. k. 12CoCsp/16/2022-153, právoplatným dňa 24.07.2022 tak, že rozsudok v napadnutom
výroku o trovách konania zmenil tak, že priznal žalobkyni náhradu trov konania v danej časti v rozsahu
100 %.

14. Žalobkyňa tu v spore, poukazujúc na vyššie uvedené súdne konanie a rozhodnutie má zato, že sú
naplnené zákonné podmienky pre priznanie jej primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle § 3
ods. 5 veta tretia zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Výšku požadovaného zadosťučinenia
odôvodňuje poukazom na výšku vzniknutého bezdôvodného obohatenia, určené neprijateľné zmluvné
podmienky a určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverov a skutočnosť, že v okolnostiach prípadu

jednalo sa tu o viacnásobné porušenie spotrebiteľského práva.

15. Súd vychádzajúc z tvrdení strán a výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba
žalobkyne čo do základu je plne dôvodná a čo do výšky je dôvodná v časti. Žalobkyni podľa názorusúdu vzniklo právo na primerané finančné zadosťučinenie, ktoré vo všetkých okolnostiach tu súdenej
veci bolo dôvodné priznať jej vo výške 450,- eur (300,- eur za bezdôvodné obohatenie sa žalovaného na
úkor žalobkyne, 2x 50,- eur, t. j. spolu 100,- eur za určenie neprijateľnosti dvoch zmluvných podmienok

a 2x 25, -eur, t. j. spolu 50,- eur za určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti dvoch úverov), a to
z nasledujúcich dôvodov.

16. Čo sa týka samotného nároku, podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
v znení účinnom do 30.06.2024 proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom

ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva.
Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania
a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy
spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených
porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom
(ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie

práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi zodpovedá.

17. Nakoľko podľa § 53 ods. 1 zákona č. 108/2024 Z .z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.07.2024

ustanovenia tohto zákona sa použijú na zmluvu uzavretú po 30. júni 2024, vznik právnych vzťahov zo
zmlúv uzavretých pred 1. júlom 2024 a nároky vzniknuté z týchto zmlúv sa posudzujú podľa právnych
predpisov účinných do 30. júna 2024, súd pri právnom posúdení veci a nároku žalobkyne vychádzal
z ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa účinného do 30.06.2024.

18. Podľa názoru súdu žalobkyni právo na primerané finančné zadosťučinenie proti žalovanému
z dôvodu splnenia všetkých zákonných podmienok v zmysle vyššie citovaného § 3 ods. 5 veta tretia
zákona o ochrane spotrebiteľa vzniklo. Bolo preukázané, že v pôvodnom konaní vedenom na Okresnom
súde Bardejov pod spisovou značkou 2Csp/5/2021 žalobkyňa úspešne uplatnila na žalovanom vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške spolu 1.558,45 eur (1.506,52 eur + 51,93 eur) s príslušenstvom

a bolo vyhovené jej žalobe aj čo do samostatných výrokov o určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti
dvochúverovaneprijateľnostidvochzmluvnýchpodmienok.Kargumentáciižalovanéhospochybňujúcej
samotný základ nároku súd poukazuje na to, že otázka, či súdne rozhodnutie o povinnosti vydať
spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie spadá pod prípady podľa § 3 ods. 5 Zákona o ochrane
spotrebiteľa bola súdnou praxou dávno vyriešená so záverom, že tam jednoznačne spadá. Súd

v tejto v súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 ešte zo dňa
30.01.2019, v ktorom ten vo vzťahu k § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa uviedol (viď bod 18
odôvodnenia predmetného rozsudku), že „citované ustanovenie má plniť jednak funkciu satisfakčnú a
jednak funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť dodávateľov od protiprávneho konania
vočispotrebiteľom.Možnohovšakchápaťajakoprostriedoknavyvolanieaktivityspotrebiteľovdomáhať

sa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch, kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom
porušujú. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako
slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie
vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že
spotrebiteľ, na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom

a osobitnými predpismi. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto
ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva
alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku
rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej
zmluve (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/389/2015). Žiadnu inú podmienku,

t. j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola
privodená konkrétna ujma, nevyžaduje... Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, neustanovuje
žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom
je primeranosť finančného zadosťučinenia. Bude preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na všetky
okolnosti každého jednotlivého prípadu, stanovil rozsah finančného zadosťučinenia“.

19. Súd dáva v tejto súvislosti do pozornosti žalovaného aj rozsudky Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 7CoCsp/9/2023 alebo Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6Co/35/2022, či Krajského súdu
v Trnave sp. zn. 10CoCsp/98/2022, kde základom nároku na zaplatenie primeraného finančnéhozadosťučinenia boli takisto rozhodnutia o povinnosti tam žalovaného vydať bezdôvodné obohatenie
spotrebiteľovi. Sám žalovaný navyše vo vyjadrení k žalobe ako podmienku vzniku nároku na primerané
finančné zadosťučinenie označil právoplatný rozsudok o určení neprijateľných zmluvných podmienok,

čo tu rovnako bolo splnené, nakoľko v základnom konaní boli určené hneď 2 neprijateľné zmluvné
podmienky. Úverové zmluvy tu boli uzavreté na hlavičkovom predtlačenom formulári žalovaného, teda
niet pochýb, že zodpovednosť za nedodržanie zákonných náležitostí zmlúv spôsobujúcich bezúročnosť
a bezpoplatkovosť úverov, za predformulované neprijateľné zmluvné podmienky a stav, ktorý nastal,
nesie práve žalovaný. Zákon o ochrane spotrebiteľa ako verejnoprávny predpis na ochranu spotrebiteľa

obsahujúci kogentné ustanovenia jasne definuje (§ 2 písm. u/) odbornú starostlivosť ako úroveň
osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo
vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery
uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Nemožno hovoriť o dodržaní odbornej starostlivosti, ak žalovaným
pripravené a predtlačené úverové zmluvy nespĺňali hneď niekoľko tak závažných náležitostí, ktoré
zákon sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. Uvedené porušenie práva a povinností

žalovaným vyplývajúcich zo zákona o ochrane spotrebiteľa a zákona o spotrebiteľských úveroch navyše
v takej výraznej intenzite a závažnosti súd s poukazom na § 3 ods. 5 veta tretia zákona o ochrane
spotrebiteľa považuje za dôvod na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia žalobkyni, ktorá
úspešne v pôvodnom konaní na súde uplatnila svoje práva.

20. Žalovaný ako bankový subjekt má dlhodobo v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov,
a teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie
úverov. Tieto zákonom vyžadované osobitné náležitosti zmlúv o spotrebiteľskom úvere dodržané neboli.
Žalovaný sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie takýchto zmlúv nemôže zbaviť ani poukazom na
princíp neznalosť zákona neospravedlňuje a uplatnením jeho dôsledkov v neprospech žalobkyne.

Rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch práve zo strany dodávateľa treba
vyžadovať v najvyššej možnej miere. Tu však žalovaný ako subjekt dlhodobo pôsobiaci na finančnom
trhu, ktorého predmetom činnosti je poskytovanie úverov, v rozpore so zákonom nedodržal hneď viaceré
predpísané náležitosti zmlúv spôsobujúce, že úvery sa považujú za bezúročné a bez poplatkov. Je úplne
samozrejmé predpokladať dokonalú znalosť zákona o spotrebiteľských úveroch a náležitostí zmlúv

o spotrebiteľských úveroch (ktoré sú v danom zákone úplne jasne a prehľadne uvedené) u žalovaného
ako profesionála, subjektu, ktorý ich poskytuje dlhodobo a vo veľkom množstve.

21. Žalovaný tvrdí, že finančné zadosťučinenie nie je koncipované ako sankcia veriteľovi, ale ako
náprava pre dlžníka a že má ním byť kompenzovaná nejaká vzniknutá ujma. Treba potom podotknúť,

že žalobkyňa bola tu preukázateľne na dlhú dobu zbavená možnosti voľne disponovať prostriedkami,
o ktoré prísť nikdy nemala, pričom nebyť podanej žaloby žalobkyne, tak sa k sume bezdôvodného
obohatenia žalovaného (1.558,45 eur) zjavne nikdy späť nedostane (žalovaný neplnil ju dobrovoľne, ani
po doručení mu žalôb zo strany súdu).

22. Spochybňovanie sankčnej funkcie zadosťučinenia žalovaným neobstojí, k čomu súd opäť poukazuje
na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017, ktorý vo vzťahu k § 3 ods. 5
zákona č. 250/2007 Z. z. jasne konštatoval (viď bod 18 odôvodnenia daného rozhodnutia), že „Citované
ustanoveniemáplniťjednakfunkciusatisfakčnú,ajednakfunkciusankčnú.Jehocieľomjepredovšetkým
odradiť dodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľom. Možno ho však chápať aj ako

prostriedok na vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať sa ochrany svojich práv proti dodávateľom
v prípadoch, kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom porušujú.“

23. Zjavným cieľom právnej úpravy inštitútu primeraného finančného zadosťučinenia je priniesť
poctivosť, férovosť, transparentnosť a dodržiavanie práva do dodávateľsko- spotrebiteľských vzťahov.

Dodávateľ ktorý nič neporuší, nemusí sa obávať, žeby musel plniť primerané finančné zadosťučinenie.
Ak ale sám niečo poruší a vytvorí stav, že je daný základ nároku na primerané finančné zadosťučinenie,
tak potom obrana poukazom na to, že „veď sa vlastne nič nestalo, bezdôvodné obohatenie bolo vrátené“
úplneignorujúcafakt,žezaúčelomjehovráteniaspotrebiteľmuselvočiprávneaekonomickysilnejšiemu
dodávateľovi podstúpiť tortúru súdneho konania alebo obrana s často sa vyskytujúcimi poukazmi na

„neopatrnosť“ dlžníka pri uzavretí zmluvy, ktorej obsah dlžník zjavne nemohol okrem podpisu nijako
ovplyvniť je nielen alibistická, ale aj nerelevantná.24. K obrane žalovaného súd poukazuje na to, že žalovaným porušenými zákonnými ustanoveniami
sú napr. § 2 písm. u/ zákona o ochrane spotrebiteľa a § 4 ods. 8 uvedeného zákona zakazujúci
konať v rozpore s dobrými mravmi. Súd podporne poukazuje napr. na uznesenie Krajského súdu

v Prešove zo dňa 27.09.2022 sp. zn. 20CoCsp/33/2022, z ktorého cit. „Žalovaný požadoval od žalobcu
plnenie, na ktoré zjavne nárok nemal. Takéto konanie žalovaného, ktoré mohlo mať za následok vznik
bezdôvodného obohatenia na úkor žalobcu, nemožno hodnotiť ako konanie v súlade s dobrými mravmi.
Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi priamo vyplýva z ust. § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov (bod 12 odôvodnenia). Podľa názoru odvolacieho

súd na úspešné uplatnenie práva postačuje jednak aj to, keď spotrebiteľ vyjadrí nesúhlas s uplatnenou
pohľadávkou, avšak navyše v prejednávanom prípade žalovaný zlyhal, pokiaľ postupoval zjavne v
rozpore s odbornou starostlivosťou. Je nepochybné, že neopodstatnené uplatňovanie súm („len tak
skúsime“) bez akéhokoľvek podkladu voči spotrebiteľom je nutné zahrnúť do kategórie rozporu s
odbornou starostlivosťou, ale aj rozporu s dobrými mravmi § 3 ods. 1 OZ“ (bod 14 odôvodnenia).

25. Ak teda žalovaný voči žalobkyni konal spôsobom, ktorý bol právoplatne posúdený ako rozporný
s právom, je toto konanie konaním v rozpore s odbornou starostlivosťou (§ 2 písm. u/ zákona č.
250/2007 Z. z.) a dobrými mravmi. Uvedené porušenie práva a povinností žalovanému vyplývajúcich zo
zákona o ochrane spotrebiteľa súd s poukazom na § 3 ods. 5 veta tretia zákona o ochrane spotrebiteľa
považuje za dôvod na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia žalobkyni. Preto aktuálna

snaha žalovaného v konaní o primerané finančné zadosťučinenie relativizovať, či zľahčovať svoje
pochybenia konštatované v základnom konaní, ktorého výsledkom je súd viazaný neobstojí. Ak žalovaný
poukazoval na dostatočný sankčný a satisfakčný účinok výsledku konania 2Csp/5/2021, kde bola
žalobkyni priznaná aj náhrada trov konania, tak aj táto obrana je irelevantná. Vrátením bezdôvodného
obohatenia a náhradou trov konania sa žalobkyni ako spotrebiteľovi vrátilo len to, o čo prísť nikdy

nemala. Nie je to teda žiadne zadosťučinenie. Trovy konania jej vznikli, lebo sa musela domáhať vydania
bezdôvodného obohatenia a vrátené bezdôvodné obohatenie, ani náhrada trov nie je jej príjem, či zisk,
ale len kompenzácia nedôvodného zmenšenia majetku. Ak by preto táto skutočnosť bola dôvodom
pre nepriznanie primeraného finančného zadosťučinenia, ustanovenie § 3 ods. 5 zákona o ochrane
spotrebiteľa by bolo zbytočným. Nemalo by žiaden sankčný a odradzujúci (súčasne preventívny) účinok

na dodávateľov, ak by pri zjavnom porušení práv spotrebiteľov mohli sa vyhnúť sankcii v podobe
platenia finančného zadosťučinenia len tým, že prídu o svoje nedôvodne nadobudnuté nároky a že
len budú musieť kompenzovať spotrebiteľovi vynaložené trovy konania. Súd preto považoval priznanie
finančného zadosťučinenia za dôvodné a za primeranú sumu zadosťučinenia považoval tu sumu spolu
450,- eur.

26. K výške požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia žalobkyňou odvodzovanej od
výšky bezdôvodného obohatenia, skutočnosti, že boli určené dve neprijateľné zmluvné podmienky a za
bezúročné a bez poplatkov dva úvery a išlo o viacnásobné porušenie práva treba uviesť, že výška
primeraného finančného zadosťučinenia sa vôbec nemusí (i keď môže) odvíjať od výšky bezdôvodného

obohatenia.

27. Primerané finančné zadosťučinenie pre spotrebiteľa v zmysle § 3 ods. 5 zákona o ochrane
spotrebiteľa nie je čo do výšky zákonom nijako konkrétne stanovené, klasifikované, či limitované,
nie sú naň žiadne tabuľky či osobitné kritériá, základným a určujúcim kritériom v zmysle zákona

je jeho primeranosť, ktorú súd posudzuje podľa vlastnej úvahy s prihliadnutím na konkrétne
okolnosti veci. Keďže zákon okrem primeranosti nestanovuje žiadne konkrétne kritériá, ktoré by
spotrebiteľ mal tvrdiť a dokazovať, neobstojí tvrdenie žalovaného o nedostatočnom odôvodnení
či preukázaní výšky požadovaného zadosťučinenia žalobkyňou. Žalobkyňa odôvodnila výšku
požadovaného zadosťučinenia, keď uviedla, že odvodzuje ho od výšky bezdôvodného obohatenia

žalovaného a v súvislosti s určením neprijateľných zmluvných podmienok a určenou bezúročnosťou
a bezpoplatkovosťou úverov argumentovala recidívou na strane žalovaného. Úvaha zvolená žalobkyňou
pri stanovení výšky primeraného finančného zadosťučinenia odvodzujúca ho čiastočne od sumy, o ktorú
sa žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatil, nepochybne má určitú logiku vo vzťahu k preventívnej
a odradzujúcej funkcii primeraného finančného zadosťučinenia, nakoľko odradiť dodávateľa od recidívy

môže práve jeho uvedomenie si, že čím vyššiu sumu od spotrebiteľa bude nedôvodne žiadať, či
nedôvodne ju prijme, tým vyššie finančné zadosťučinenie v prípade úspešného uplatnenia ochrany
spotrebiteľom následne bude musieť poskytnúť, preto odradzujúci účinok vo vzťahu k tomu, aby sa
žalovaný v budúcnosti nedomáhal na spotrebiteľoch nedôvodných plnení v takej výške môže byťpráve v takom prípade naplnený. To ale neznamená, že výška zadosťučinenia musí byť nevyhnutne
matematickyzhodnásosumou,alebosnejakoučasťousumy,oktorúsaveriteľchcelobohatiťčiobohatil.
Súd v okolnostiach veci za primeranú sumu zadosťučinenia považoval sumu spolu 450,- eur.

28. K nedôvodnosti obrany žalovaného ohľadom ním tvrdenej absencie ujmy na strane žalobkyne
a tvrdení, že ujma bola kompenzovaná už prisúdením bezdôvodného obohatenia, súd poukazuje
tiež na závery súdnej praxe, cit. „Nie je snáď ani potrebné pripomínať, že súdne konania sú
stresujúcim zážitkom, vyplývajúcim z obáv z výsledku sporu, či možnosti vzniku ďalšej majetkovej

ujmy v podobe náhrady trov konania protistrane, v prípade neúspechu v konaní. Spotrebiteľ, teda
žalobkyňa, nie je povinná preukázať ujmu, ktorá jej vznikla, pretože zákon č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa priznáva právo na finančné zadosťučinenie už vtedy, keď k porušeniu práva alebo
povinnosti dôjde“ (citované z rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3CoCsp/25/2021, ďalej k tomu
pozri napr. rozsudky KS v Prešove sp. zn. 20CoCsp/31/2021, 10CoCsp/23/2020, 20CoCsp/39/2021,
20CoCsp/43/2020, 3CoCsp/2/2021).

29. V tejto súvislosti je najmä potrebné dodať, že v naposledy účinné znenie ust. § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z. z. ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože
toto sa v jeho zmysle poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
zákonom č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi bolo spôsobilé

privodiť ujmu spotrebiteľovi. Od 10.6.2013 právo na primerané finančné zadosťučinenie vznikalo už
úspechom spotrebiteľa na súde v otázke preukázania porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej
zákonom č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi. Zákon podmienku,
aby spotrebiteľovi bola privodená ujma, nevyžaduje (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
6Cdo/127/2017). V ňom Najvyšší súd okrem iného v súvislosti s primeraným finančným zadosťučinením

podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. konštatoval, že „zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku
uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu škody (bezdôvodného
obohatenia) je dôkazné bremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické
preukazovanie či už výšky škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany.
Preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne.“

30. Uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 prešlo testom ústavnosti,
v ktorom obstálo (viď uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 124/2020), preto súd jeho závery
má za nespochybniteľné a plne aplikovateľné.

31. Súd dáva do pozornosti vo vzťahu k nedôvodnosti obrany žalovaného tiež rozhodnutie Najvyššieho

súdusp.zn.7Cdo/80/2020,kdebolvykonanýdovolacíprieskumrozhodnutiaodvolaciehosúdu,vktorom
odvolací súd k otázke ujmy uviedol, že samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia
neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy,
pretože stačí, ak tá ujma tu je. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože
postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy. Voči rozhodnutiu odvolacieho súdu a dovolacieho súdu

tam žalovaný dodávateľ (tiež banka) podal ústavnú sťažnosť, ktorú Ústavný súd SR uznesením sp.
zn. I. ÚS 544/2023 odmietol. V ústavnej sťažnosti okrem iného banka namietala, že odvolací súd
vôbec nešpecifikoval, aká ujma mohla žalobcom hroziť, pričom hrozba takej ujmy nebola v konaní
ani len tvrdená. Ústavný súd pochybenie ústavnoprávnej intenzity v posudzovanom prípade nezistil,
konštatoval, že krajský súd interpretoval sporný § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z .z. z pohľadu

širšej ochrany spotrebiteľa, aplikujúc teleologickú výkladovú metódu. Ak sťažovateľka krajskému súdu
predovšetkým vytýkala, že ponechal bez povšimnutia jej námietku, že žalobcom žiadna ujma nemohla
vzniknúť, či čo i len hroziť, tak podľa ústavného súdu dostala odpovede od odvolacieho súdu na
podstatné a najzásadnejšie argumenty. Konkrétne ústavný súd poukázal na záver (viď bod 13 jeho
odôvodnenia), že súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy, pretože je bez právneho

významu, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla. Postačuje totiž iba možnosť vzniku takejto ujmy. Ústavný
súd v závere dodal, že konajúce súdy v prejednávanej veci uprednostnili výklad v prospech spotrebiteľa
a jeho ochrany, pričom predostretá argumentácia sťažovateľky podľa neho tento prvok vyššieho stupňa
ochrany žalobcov ako slabšej zmluvnej strany nezohľadňuje. Súd poukazuje aj na bod 20 odôvodnenia
uznesenia Ústavného súdu SR.

32. Pri posúdení dôvodnosti výšky požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia je potom
treba vychádzať z toho, že toto zadosťučinenie má niekoľko funkcií. V zmysle záverov bohatej súdnej
praxe možno tak hovoriť o funkcii satisfakčnej, sankčnej, odradzujúcej, odmeňujúcej. Pri určení jehovýšky súd musí zohľadniť viaceré relevantné okolnosti, a to napríklad či nejde v prípade postupu
a konania dodávateľa o recidívu, aká bola intenzita a trvanie porušenia a dôsledky konania dodávateľa,
ekonomický dopad nečestného konania dodávateľa na spotrebiteľa, ako aj skutočnosť, či už napríklad

nebolo poskytnuté zadosťučinenie spotrebiteľovi aj v inej podobe. Toto všetko tu súd zohľadnil a dospel
ako k primeranej sume zadosťučinenia k sume 450,- eur. Čo sa týka satisfakčnej a odmeňujúcej
funkcieprimeranéhofinančnéhozadosťučinenia,nietpochýbotom,žezaplatenienedôvodnýchnárokov
žalovanému zo strany žalobkyne logicky znamenalo zásah do majetkovej sféry žalobkyne. Následná
nutnosť domáhať sa nápravy až cestou súdu znamenala logické obmedzenie komfortu spotrebiteľa,

bralamučasakľud.Žalobkyňasatumuselaaktívnedomáhaťsvojhonároku,muselavyhľadaťadvokáta,
ktorý ju v konaní zastupoval. Na druhej strane, vo vzťahu k výške zadosťučinenia a k tomu, že nemožno
ju automaticky rovnať sume bezdôvodného obohatenia nemožno opomenúť, že žalobkyňa pri vstupe
do úverového vzťahu so žalovaným logicky musela rátať s tým, že s úverom za normálnych okolností
sú spojené určité úroky a poplatky, teda že bude musieť hradiť nielen istinu, ale aj určitú odplatu za
poskytnutie úveru.

33. K výške nároku žiadaného žalobkyňou súd uvádza, že ojedinele síce existujú súdne rozhodnutia,
kde boli priznané tisícové sumy zadosťučinenia, ale tie už len vzhľadom na povahu nároku, ktorý je
veľmi výrazne závislý od konkrétnych okolností každej jednej konkrétnej veci, nemožno považovať za
„ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít“ (čl.2 ods. 2 CSP), keď navyše súdu z jeho

činnosti sú známe aj rozhodnutia, kde prisúdená bola omnoho nižšia suma finančného zadosťučinenia.
Súd poukazuje napr. na konanie vedené na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 13CoCsp/32/2024,
kde potvrdený bol rozsudok súdu prvej inštancie, ktorý z požadovanej sumy zadosťučinenia za určenie
neprijateľnosti zmluvných podmienok 900,- eur priznal sumu 100,- eur a vo veci vedenej na Krajskom
súde v Prešove pod sp. zn. 22CoCsp/11/2024, kde potvrdený bol rozsudok súdu prvej inštancie,

ktorý z požadovanej sumy zadosťučinenia 2.319,67 eur priznal sumu 100,- eur. Vo veci vedenej na
Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 2CoCsp/39/2023 potvrdený bol rozsudok súdu prvej inštancie,
ktorý z požadovanej sumy zadosťučinenia za určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky 122,78 eur
priznal sumu 50,- eur. Súd poukazuje napr. aj na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove - rozsudok č.
k. 9CoCsp/24/2023-182 z 8.6.2023, keď odvolací súd priznal finančné zadosťučinenie 150 eur, kde v

základnom konaní bolo rozhodnuté o vydaní bezdôvodného obohatenia až 996,03 eur a o neprijateľnej
zmluvnej podmienke ohľadom poplatku za uzatvorenie zmluvy 1.500 eur alebo napr. na rozsudok č. k.
17CoCsp/23/2022-147 z 28.7.2022 o priznaní finančného zadosťučinenia vo výške 100 eur v dôsledku
sporu, v ktorom spotrebiteľka získala 448,23 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia a určená
bola jedna neprijateľná zmluvná podmienka týkajúca sa dohody o zrážkach zo mzdy.

34. Suma primeraného finančného zadosťučinenia žiadaného žalobkyňou vo výške až 2.758,45 eur
podľa názoru súdu bola vzhľadom na okolnosti veci zjavne neprimeraná. Súd zohľadnil napr. sumy,
ktoré sa priznávajú obetiam trestných činov, alebo pozostalým obetí pri dopravných nehodách, alebo
sumy priznávané poškodeným pri ujmách na zdraví. Ak podľa zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za

bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia napr. šok ťažkého stupňa podľa položky 246 sadzieb
bodového hodnotenia za bolesť pri úrazoch je hodnotený počtom bodov 60, čo napr. v roku 2020,
teda roku predchádzajúcemu roku. kedy žalobkyňa započala konania vo veci 2Csp/5/2021, znamenalo
pri hodnote bodu 21,84 eur bolestné vo výške 1.310,40 eur, tak potom podľa názoru súdu v tomto
prípade,kedynebolizistenéanitvrdenéžiadnemimoriadnenásledkyužalobkyneajejživote(nadrámec

toho, čo logicky vyplýva z toho, že nedôvodne prišla na istú dobu o časť finančných prostriedkov ),
ani žalobkyni ako primerané finančné zadosťučinenie za útrapy spojené s porušením jej práv nemožno
priznať sumu 2.758,45 eur. Ak z iných obdobných sporov o primerané finančné zadosťučinenie (viď
aj vyššie uvedené súdne rozhodnutia) sú súdu známe prípady, kde boli spotrebiteľom priznané nižšie
sumy ako tu žalobkyňa žiadala, a to aj v situácii, kde dodávateľ pri vymáhaní predmetnej sumy

postupoval voči spotrebiteľovi mimoriadne agresívne, telefonicky obťažoval príbuzných spotrebiteľa so
žiadosťami o plnenie, osobne navštevoval pri vymáhaní nedôvodného plnenia domácnosť spotrebiteľa,
podával trestné oznámenia a podobne, tak súd v rámci proporcionality a primeranosti musel zohľadniť,
že tu o žiadny taký prípad nešlo, aspoň nič také žalobkyňa netvrdila a nepreukázala, nežiadala
byť v spore ani osobne vypočutá. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemôže slúžiť na

finančné obohatenie sa žalobcu, respektíve kompenzáciu jeho majetkovej škody, ale musí zostať na
úrovni a vo funkcii účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Na druhej strane, ani symbolické
finančné zadosťučinenie nebolo by tu na mieste, nakoľko z hľadiska zákonom predpokladaného
účelu by sa také zjavne minulo účinkom a účelu zákona. Preto súd priznal primerané finančnézadosťučinenie v sume 450,- eur a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol. Podporne poukazuje
napr. na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13CoCsp/36/2022, kde priznané bolo
žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 300,- eur alebo rozsudok Krajského súdu

v Prešove sp. zn. 11CoCsp/21/2023, kde bolo žalobcovi priznané primerané finančné zadosťučinenie
vo výške 400,- eur (pri bezdôvodnom obohatení 520,- eur a jednej určenej neprijateľnej zmluvnej
podmienke) alebo Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3CoCsp/86/2022, kde bolo priznané primerané
finančné zadosťučinenie vo výške 900,- eur (pri bezdôvodnom obohatení vo výške 4.624,-eur, teda
cca 20 % bezdôvodného obohatenia) a rovnako rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.

zn. 17CoCsp/23/2023, kde bolo priznané primerané finančné zadosťučinenie vo výške 350,- eur (pri
bezdôvodnom obohatení vo výške 1.362,97 eur). Súd poukazuje aj na rozsudky Okresného súdu Prešov
sp. zn. 8Csp/43/2023, kde bolo priznané primerané finančné zadosťučinenie vo výške 350,- eur (pri
bezdôvodnom obohatení vo výške 1.506,83 eur, teda cca 20 % bezdôvodného obohatenia a jednej
neprijateľnej zmluvnej podmienke) alebo 32Csp/31/2023, kde bolo priznané zadosťučinenie vo výške
250,- eur (pri bezdôvodnom obohatení vo výške 1.358 eur a jednej neprijateľnej zmluvnej podmienke), či

17Csp/2/2024, kde za jednu judikovanú neprijateľnú zmluvnú podmienku bola ako suma zadosťučinenia
priznaná suma 50,- eur.
35. Súd vychádzal aj zo svojej vlastnej právoplatnej prejudikatúry, keď len nedávno v inej veci proti tu
žalovanému (vec vedená pod sp. zn. 3Csp/2/2025, kde žalobkyňu zastupoval rovnaký právny zástupca
ako v tu súdenej veci) priznal primerané finančné zadosťučinenie vo výške 300,- eur (200,- eur za

bezdôvodné obohatenie, ktoré tam bolo vo výške 954,96 eur, teda cca 20 % jeho výšky a sumu 2x 50
eur, teda spolu 100,- eur za dve neprijateľné zmluvné podmienky). Rovnako v inej veci tu žalobkyne
(3Csp/18/2024, kde zastúpená bola rovnakým právnym zástupcom) súd priznal jej primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 200,- eur (150,- eur za bezdôvodné obohatenie, ktoré tam bolo vo výške 680
eur, teda cca 20 % jeho výšky a sumu 50 eur za jednu neprijateľnú zmluvnú podmienku.

36. Súd pri výške priznaného zadosťučinenia zohľadnil vo vzťahu k jeho sankčnej a odradzujúcej
funkcii v neprospech žalovaného skutočnosť, že nejde o zďaleka prvý, či ojedinelý prípad obdobného
konania žalovaného, čo je skutočnosť známa súdu z jeho činnosti (viď aj už spomínané konanie proti
žalovanému pod sp. zn. 3Csp/2/2025). Preto súd pri prisúdení primeraného finančného zadosťučinenia

a určovaní jeho výšky vzal na zreteľ aj to, že toto zadosťučinenie je v zákone zakotvené aj preto, aby
prostredníctvom jeho priznania spotrebiteľovi dodávateľ bol odradený od ďalších takýchto postupov.
Súd zohľadnil aj výšku bezdôvodného obohatenia žalovaného. Čo sa týka dĺžky trvania neistoty
žalobkyne vzhľadom na dĺžku základného konania, tak k tomu treba uviesť, že uvedené bolo možné
zohľadniť len čiastočne, lebo žalovaný síce neplnil bezdôvodné obohatenie po doručení mu žaloby, ale

odvolanie vo veci nepodal, toto podala len žalobkyňa voči výroku rozsudku o trovách konania o určenie
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverov. Nemožno zároveň opomenúť, že dĺžka neistoty a omeškanie
žalovaného tu boli čiastočne kompenzované žalobkyni priznaným úrokom z omeškania z bezdôvodného
obohatenia. Z hľadiska sankčného významu zadosťučinenia súd uvádza, že z pohľadu celkovej sankcie
pre žalovaného spočívajúcej v tom, „čo ho bude zásah do práv žalobkyne stáť“ nemožno opomenúť,

že jeho majetková sféra za porušenie spotrebiteľských práv dotknutá je nielen platením samotného
finančného zadosťučinenia žalobkyni, ale aj platením žalobkyni prisúdených trov konania (v základnom
konaní tieto trovy boli žalobkyni priznané vo výške 1.404,31 eur, k čomu treba ako zásah do majetkovej
sféry žalovaného prirátať aj súdny poplatok hradený žalovaným v základnom konaní vo výške 244,50
eur a pribudnú k tomu aj trovy tohto konania a súdny poplatok zaň).

37. Súd obranu žalovaného v spore s výnimkou dôvodného tvrdenia o neprimeranej výške
zadosťučinenia nepovažoval za dôvodnú. Súd legitímne využitie zákonného práva žalobkyne proti
žalovanému žiadať primerané finančné zadosťučinenie v žiadnom prípade nepovažuje tu za zjavné
zneužitie práva, ako to tvrdil žalovaný. Súd v danom prípade zvážil všetky okolnosti prejednávanej veci a

dospel k názoru, že je potrebné žalobe vyhovieť práve čo do sumy 450,- eur, z ktorej časť vo výške 300,-
eur je zadosťučinenie za bezdôvodné obohatenie na úkor spotrebiteľa (cca 20 % jeho výšky) a nižšia
časť vo výške 150,- eur je za určenie dvoch neprijateľných zmluvných podmienok (50,- eur za každú)
a určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti dvoch úverov (25,- eur za každé také určenie, ako dôvodu,
pre ktorý k bezdôvodnému obohateniu vôbec došlo). Tu súd zohľadnil skutočnosť, že išlo o výrok síce

dôležitý napr. z hľadiska posúdenia premlčania, ale zároveň o tak či tak riešenú predbežnú otázku vo
vzťahu k bezdôvodnému obohateniu, preto nebolo z hľadiska praktického významu tohto samostatného
určenia dôvodné priznať viac ako 25,- eur za každý takýto samostatný určovací výrok. Podľa názoru
súdu pri opodstatnených nárokoch spotrebiteľov uplatnených za takých okolností ako v tu súdenej vecinestačí len strohé konštatovanie súdu o porušení práv a vydanie bezdôvodného obohatenia, ale je
potrebné tento proces zavŕšiť priznaním aj finančnej kompenzácie odrážajúcej ujmu, ktorú spotrebiteľ
utrpel pri súdnej a inej konfrontácii s dodávateľom.

38. Súd tak za primerané finančné zadosťučinenie na odčinenie všetkých útrap a dôsledkov u žalobkyne
a na druhej strane na efektívne odradenie žalovaného od opakovania takých postupov považuje tu sumu
450,- eur. Vzhľadom na všetko uvedené súd žalobe žalobkyne vyhovel čo do zaplatenia sumy 450,- eur
a vo zvyšku ju ako nedôvodnú zamietol.

39. Čo sa týka výroku o trovách konania, podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania
podľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (§ 255 ods.
2 CSP).

40. Žalobkyňa v základe nároku bola plne úspešná, rozhodnutie o výške nároku záviselo len od úvahy

súdu, preto súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %
z prisúdenej sumy. K tomu podporne pozri napr. Veľký komentár k Civilnému sporovému poriadku -
Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný
sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016 k § 255 CSP, cit. „Zásadu úspechu vo veci treba
uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu (sudcovské právo) alebo od

znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola
priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou
zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti“. Obdobne
v tejto súvislosti pozri napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/20/2017, kde pri priznaní len
50 % zo sumy požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia bola priznaná žalobcovi náhrada

trov konania v rozsahu 100 % práve z dôvodu, že výška nároku závisela od úvahy súdu, čo je aj prípad
tu prejednávanej veci.

41.Súdjetohonázoru,ževprípadoch,keďrozhodnutieovýškeplneniazávisílenodúvahysúdu,pričom
súčasne neuplatňuje sa žalobcom výška plnenia v zjavne nedôvodnej výške, predstavujúcej šikanózny

výkon práva, motivovanej len snahou o navýšenie trov konania a nie záujmom na spravodlivom
usporiadaní veci, nemožno od žiadneho žalobcu spravodlivo očakávať, aby sa presne „trafil“ do úvahy
súdu, pokiaľ ide o výšku plnenia. Preto je namieste priznať plnú náhradu trov konania, ak bol žalobca
v základe plne úspešný aj vtedy, ak čo do výšky bol úspešný len v časti. I keď Civilný sporový poriadok
nemá ustanovenie totožné s ust. § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku účinným do 30.6.2016,

ktoré bolo priamym zákonným podkladom pre to, aby aj v prípade len čiastočného úspechu mohla byť
priznaná plná náhrada trov konania, ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu, vyššie
uvedené závery právnej teórie a praxe svedčia o tom, že ani v podmienkach novej procesnej úpravy
niet dôvod na ustúpenie od takého záveru. To je aj názor tunajšieho súdu. Úvaha súdu sa tu týkala
skutkových okolností, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie o výške priznaného plnenia, nie čo do základu

uplatneného nároku. Pričom tak ako tomu bolo aj v zmysle § 142 ods. 3 O. s. p., tak aj v súčasnosti
podľa ust. § 255 ods. 2 CSP v spojení s čl. 3 a čl. 4 ods. 2 CSP sa základná sadzba tarifnej odmeny
advokáta v takom prípade vypočíta a určí len z výšky súdom priznaného plnenia (tu zo sumy 450,- eur).

42. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti

tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník a rovnako samostatným uznesením
vyššieho súdneho úradníka súd v súlade s § 2 ods. 2 a § 14 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch rozhodne o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok za žalobu vzhľadom na zákonné
oslobodenie žalobkyne od tejto povinnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Bardejov.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sanapáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.