Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. jún 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18CoEk/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8809209128
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8809209128.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov
senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej v exekučnej veci oprávneného: : B., a.s., so
sídlom C. 3, XXX XX E., Q.: XX XXX XXX, proti povinným: 1/ I. K., nar. XX.XX.XXXX, N. Z. XXX, XXX XX
C.R.,2/A.K.,nar.XX.XX.XXXX,N.Z.XXX,XXXXXC.R.,ovymoženie3.510,09euraspríslušenstvom,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 7Er/637/2009-42 zo

dňa 14.03.2014, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Zrušuje uznesenie a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „exekučný súd“) napadnutým
uznesením rozhodol takto cit.:

,,I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .

II. Povinným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.

III. Súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému v rozsahu 100%. O výške
náhrady trov exekúcie rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto

uznesenia, ktoré vydá súdny úradník.“

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že oprávnený zaslal súdu doplnenie návrhu podľa § 243f
ods. 1 Exekučného poriadku v zákonnej lehote. Vzhľadom na skutočnosť, že v danej veci sa exekúcia
vykonávanapodkladerozhodnutia,ktorýmsapriznalnárokzozmenkyprotipovinnému,ktorýjefyzickou

osobou, došlo k odloženiu exekúcie ex lege podľa § 243f ods. 3 Exekučného poriadku.
Pokiaľ ide o právne posúdenie právnym predchodcom oprávneného uplatneného nároku, nemal súd
prvej inštancie žiadne pochybnosti o tom, že zmluva o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXXXXXX
a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretá medzi bankou a povinnými v 1. a 2.rade dňa 24. 11.
2005 (ďalej len ,,zmluva o úvere") je spotrebiteľskou zmluvou. Pretože zmluva o úvere uzatvorená podľa
Obchodného zákonníka má spotrebiteľský charakter, je nevyhnutné, aby súd pri právnom posúdení

zmluvy a z nej uplatnených nárokov vychádzal aj zo všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv v
Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.), túto preskúmal a posúdil, či v nej bolo prihliadnuté na neprijateľné
zmluvné podmienky.
Súd prvej inštancie konštatoval, že v zmluve v čl. II. je uvedené, že za spracovanie medziúveru vyrubuje
veriteľ dlžníkovi poplatok vo výške 99,58 eura (3.000 Sk), ak vydá dlžník veriteľovi biankozmenku
vyrubuje sa mu poplatok 16,60 eura (500 Sk) a za vedenie úverového účtu bude veriteľ vyrubovať

dlžníkovi poplatok v zmysle platného Sadzobníka poplatkov, pričom prvý poplatok za vedenie úverového
účtu vo výške 13,28 eura (400 Sk) je splatný podľa platného Sadzobníka poplatkov s prvou splátkouúrokov z mimoriadneho medziúveru. Prijal záver, že uvedené poplatky boli dojednané, resp. veriteľom
určené v rozpore s požiadavkou dobrých mravov na ujmu spotrebiteľa, nakoľko poplatkom chýba
hospodárska ekvivalencia vo vzťahu veriteľ a dlžník. Oprávnený nepreukázal a zo zmluvy ani nevyplýva,

za aké konkrétne služby poskytnuté veriteľom má vlastne dlžník uvedené poplatky platiť. Zmluvné
dojednanie o poplatku za spracovanie medziúveru bez uvedenia akýchkoľvek práv a povinností, pričom
nie je zrejmá jeho funkcia, je dojednaním neurčitým a nezrozumiteľným. Spracovanie úveru predstavuje
prakticky administratívnu činnosť veriteľa, ktorá logicky súvisí s jeho predmetom podnikania a poplatok
tak slúži veriteľovi len na úhradu jeho administratívy a za uplatnenú protihodnotu nie je spotrebiteľovi

poskytovaná žiadna služba, resp. benefit.
Rovnako to platí podľa súdu prvej inštancie aj o poplatku za vedenie úverového účtu. Z dojednania
o tomto poplatku tiež nemožno zistiť, aké činnosti, resp. služby poskytnuté spotrebiteľovi sú týmto
poplatkom spoplatnené. Pre spotrebiteľa je neprijateľné spoplatňovanie úkonov a služieb dodávateľa,
ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované a vykonávané
vo vlastnom záujme dodávateľa. Uvedené poplatky neboli dojednané individuálne, ale boli veriteľom v

zmluve dlžníkovi určené a spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa
Táto nerovnováha sa podľa názoru súdu prvej inštancie ešte výraznejšie prejavuje pri poplatku za
vydanie biankozmenky, ktorý veriteľ určil dlžníkovi pre prípad, že mu dlžník vydá biankozmenku. Súd
nemá pochybnosti, že vystavenie biankozmenky bolo v prospech veriteľa, ktorý biankozmenku za

účelom zabezpečenia úveru dlžníkovi predložil na podpis, pričom mala byť vystavená ako nevyplnená
s tým, že veriteľ sám aj určil podmienky, za ktorých je oprávnený doplniť chýbajúce údaje na
biankozmenke. Zmenku nevystavil veriteľ, ale dlžník a jej vystavením teda neposkytol dodávateľ
spotrebiteľovi žiadnu službu, naopak vystavením zmenky poskytol dlžník veriteľovi zabezpečenie jeho
pohľadávkyzozmluvy,pričomveriteľmuzatoešteurčilajzaplatiťpoplatok.Súdprvejinštanciepovažuje

zmluvné dojedania o uvedených poplatkoch za neprijateľné podmienky spotrebiteľskej zmluvy (§ 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka).
Exekučný súd v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku nemal možnosť
preskúmavať, či vymáhaný nárok bol priznaný na základe uplatnenia neprijateľných zmluvných
podmienok alebo v rozpore so zákonom alebo s dobrými mravmi. Exekučný súd overuje len to, či v

konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, bolo alebo nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné
podmienky, na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo na rozpor s dobrými mravmi
alebo so zákonom.
Súd prvej inštancie prisvedčil oprávnenému, že v čase vydania exekučného titulu (zmenkového
platobného rozkazu) žiaden právny predpis neukladal súdom vydávajúcim zmenkové platobné rozkazy

prihliadať na tieto okolnosti. Novelizáciou Exekučného poriadku zákonom č. 438/2015 Z.z. sa však
zákonodarca rozhodol prelomiť materiálnu právoplatnosť rozhodnutí vydaných v konaniach, v ktorých
sa uplatňoval nárok zo zmenky, vrátane zmenkových platobných rozkazov a stanoviť právnu domnienku
- hoci vyvrátiteľnú (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku) - že pri rozhodnutiach vydaných v takýchto
konaniach sú dané dôvody na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 4 Exekučného poriadku), pričom dôkaz

o opaku (teda o tom, že v konaní bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie
použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom), by musel vychádzať z listín
predložených oprávneným.
V danom prípade súd prvej inštancie dospel k záveru, že oprávneným nebolo preukázané, že Okresný
súd Bratislava V. v základnom konaní prihliadol na 1.neprijateľné zmluvné podmienky, 2.obmedzenie

alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Exekučnému
súdu boli doručené len zmenka, zmluva o úvere, a odstúpenie od zmluvy. Zo zmluvy o úvere
exekučný súd vyhodnotil, že zmluva o úvere obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Vzhľadom na
túto neprijateľnú podmienku, a obsah listín predložených oprávneným, však nie je preukázané, či v
zmenkovom platobnom rozkaze je priznaný aj nárok z tejto neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda

či Okresný súd Bratislava V. v základnom konaní prihliadol na túto neprijateľnú podmienku. Nie je
preukázané, čo si oprávneným v základom konaní uplatňoval, a čo mu Okresný súd Bratislava V. v
základnom konaní priznal. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a príslušné zákonné ustanovenia, súd
prvej inštancie exekúciu podľa § 57 ods.1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil s poukazom na
ustanovenie § 243f ods. 4 a 6 Exekučného poriadku.

3.Otrováchexekúcierozhodolsúdprvejinštancietak,žepriznalsúdnemuexekútorovinároknanáhradu
trov exekúcie voči oprávnenému s poukazom na § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, pričom o ich výške
rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník.4. O náhrade trov exekučného konania povinných súd prvej inštancie rozhodol postupom podľa
ustanovenia § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“) tak, že

povinným náhradu trov konania nepriznal.

5. V zákonom stanovenej lehote podal odvolanie proti uzneseniu oprávnený, ktoré ho odôvodnil ust.
§ 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Pod nesprávnym procesným postupom súdu, ktorý znemožňuje
oprávnenému ako účastníkovi exekučného konania realizáciu jemu patriacich procesných oprávnení v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, je potrebné rozumieť aj prípad, kedy súd
exekúciu zastavil, ak neboli splnené zákonom stanovené podmienky. Obdobne to platí, ak súd zastavil
exekúciu v celom rozsahu, hoci ju v zmysle zákona mal zastaviť len v časti. Poukázal na rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR, z ktorých vyplýva, že v prípade zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.
m) Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 v spojení s § 243f ods. 4 Exekučného poriadku je
povinnosťou exekučného súdu vyhodnotiť, v akej miere je uplatnený nárok zo zmenky primeraný a nad

tento rámec vymoženie nároku nepripustiť. Poukázal na názor Ústavného súdu SR uvedený v náleze
sp. zn. II. ÚS 299/2019 zo dňa 20.09.2020, v zmysle ktorého má exekučný súd zastaviť exekúciu len v
časti, v ktorej sa vymáha plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok, nie automaticky celú exekúciu.
Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

6. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 243h Exekučného
poriadku, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.

7. Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase začatia
exekučného konania, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje
k povinnosti alebo postihuje majetok.

8. Podľa § 39 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 31.01.2017,
v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti
povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného

vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo
preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré
tieto skutočnosti osvedčujú.

9. Podľa § 57 ods. 1 písm. m), ods. 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, exekúciu súd zastaví, ak m)

rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval
nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a
nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia
zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

10. Exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom
rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia sa zastaví len čiastočne. Exekútor je povinný
predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na
zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.

11. Podľa § 243f (prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia) ods. 1, 3, 4, 5, 6 vyššie
citovaného zákona, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona, a v ktorých
sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa
§ 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo

dňa účinnosti tohto zákona.

12. Exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú. Ak sa v konaniach podľa
odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).13. Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.

14. Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je
daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o
pokračovaní exekúcie.

15. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov účinnom od 01.04.2020 ,
ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa
dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

16. V predmetnom exekučnom konaní sa vymáhalo plnenie na základe zmenkového platobného
rozkazu, ktorý vydal Okresný súd Bratislava V pod č.k. 3Zm/128/2009-16 dňa 22.06.2009. Zákonodarca

stanovil oprávnenému povinnosť v určenej lehote doplniť návrh na vykonanie exekúcie, a to v zmysle
ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015 v tých exekučných konaniach,
ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona, a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú
pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku.
Oprávnený si túto svoju povinnosť splnil, keď návrh na vykonanie exekúcie doplnil podaním doručeným

exekučnému súdu dňa 18.01.2016.

17. Prvoinštančný súd však nevyhodnotil správne, keď podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného
poriadku exekúciu ako celok zastavil, a neskúmal, či jednotlivé tvrdené neprijateľné zmluvné podmienky
v spotrebiteľskej zmluve, ktoré sám v rozhodnutí aj kvantifikoval a zistil, že objektívne je možné ich

oddeliť od hlavného nároku. Zastavil exekúciu v celom rozsahu.

18. Ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku nie je možné vykladať mechanicky tak, že
pokiaľ vo veci konajúci exekučný súd zistí, že v konaní sa uplatňuje nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že
vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na: 1. neprijateľné

zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými
mravmi alebo so zákonom, tak tieto zistenia sú automaticky dôvodom na zastavenie exekúcie v celom
rozsahu, pretože pokiaľ neprijateľnú podmienku je možné kvantifikovať, t.j. oddeliť od ostatných nárokov
zo zmenky, uplatňovaných na základe exekučného titulu v exekúcii, je potrebné v záujme spravodlivého
posúdenia veci nepripustiť exekúciu len tej časti nároku uplatneného zo zmenky, ktorá má svoj pôvod v

neprijateľnej zmluvnej podmienke. Typicky tomu tak bude pri zmluvných podmienkach, ktoré zakladajú
povinnosť platiť určitý poplatok, úrok, sankciu a podobne.

19. Vychádzajúc z princípu preferencie platnosti právneho úkonu pred jeho neplatnosťou (napr. I.
ÚS640/2014), preto pri posudzovaní nárokov zo zmenky, ktorá vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou

zmluvou, je potrebné mať na pamäti, že ide o judikovaný nárok, a že zmenka bola vystavená v súvislosti
s reálne poskytnutým plnením alebo službou. Preto by bolo ústavne neudržateľné a nespravodlivé,
ako aj v rozpore s čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, ak by v takomto prípade oprávnený, v exekučnom konaní
disponujúci riadnym exekučným titulom, nedostal príležitosť súdnou cestou vymôcť protihodnotu za
reálne poskytnuté plnenie alebo službu len z toho dôvodu, že akcesoricky k hlavnému záväzku zmluvne

dojednal ďalšie kvantifikovateľné a reálne oddeliteľné nároky, ktoré svojou povahou sú neprijateľné, a
preto sa im súdna ochrana neposkytuje, čo konštatoval Ústavný súd SR vo svojom náleze v konaní
pod sp. zn. II. ÚS 299/2019-44 zo dňa 20.02.2020. Inými slovami, ak aj exekučný súd zistil, že došlo
k uplatneniu neprijateľnej podmienky v rámci uplatnenia nárokov zo zmenky, tak mal zastaviť exekúciu
len v tej časti uplatneného nároku, v ktorej došlo k navýšeniu nároku v dôsledku uplatnenia takejto

neprijateľnej podmienky, teda mal exekúciu zastaviť len v časti a nie v celku. V tejto súvislosti odvolací
súd poukazuje na časť odôvodnenia uznesenia exekučného súdu, v ktorej identifikoval neprijateľné
podmienky spotrebiteľskej zmluvy spočívajúce v dojedaniach rôznych poplatkov.

20. Zo strany exekučného súdu tak došlo k pochybeniu, pre ktoré bolo potrebné odvolaním napadnuté

uznesenie o zastavení exekúcie zrušiť a vec vrátiť exekučnému súdu na ďalšie konanie. V rámci tohto
konania exekučný súd ako súd prvej inštancie opätovne posúdi splnenie podmienok pre zastavenie
exekúcie a v rámci tohto posúdenia sa bude opätovne zaoberať skutočnosťou, či tieto podmienky
existujú, či odôvodňujú zastavenie exekúcie v celosti, prípadne len v tej časti, ktorá je reálne oddeliteľnáa svojou povahou spĺňa neprijateľnú zmluvnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy, ktorú bude potrebné
konkrétne pomenovať a definovať.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na vyššie citované ustanovenia odvolací
súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, t.j. v zmysle zrušil odvolaním
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP a
vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).