Uznesenie – Neodkladné opatrenia ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. júl 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Co/71/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125201687
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2125201687.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek senátu
JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej vo veci navrhovateľky: A. B., predtým C., D. B.,
nar. XX. XXXXX XXXX, trvalo bytom E., F. G. E. XXX/XX, zastúpenej splnomocnenkyňou: Kanisová &
Kanis Advokátska kancelária s. r. o., Ďumbierska 3F, 831 01 Bratislava – mestská časť Nové Mesto,
IČO: 36836460, proti povinnému: H. D. C., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, trvalo bytom I. J. XXX/XX, I. K.,

zastúpenému splnomocnenkyňou: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA ŠTRBÁŇ, s. r. o., Dvory 1932, 020 01
Púchov, IČO: 36867454, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní povinného proti uzneseniu
Okresného súdu Trnava č. k. 19C/11/2025-19 zo dňa 1. apríla 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamieta.

II. Povinnému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. výrokom nariadil neodkladné opatrenie, ktorým
povinnému uložil povinnosť nepribližovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť kratšiu ako 10 metrov,
s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní, trestnom konaní a správnom
konaní, na ktoré bude povinný predvolaný, v rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť povinného na

týchto úkonoch; II. výrokom povinného poučil, že môže podať proti navrhovateľke žalobu vo veci samej,
a to o náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by mu prípadne výkonom neodkladného opatrenia vznikla;
III. výrokom priznal navrhovateľke nárok voči povinnému na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a 2 písm. h/, § 326 ods. 1, §
327, § 328 ods. 1 a 2, § 329 ods. 1, § 337 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). Vecne dôvodil tým, že návrhom doručeným

súdu dňa 7.3.2025, sa navrhovateľka domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd
uložil povinnému povinnosť nepribližovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť kratšiu ako 10 metrov a
náhrady trov konania. Navrhovateľka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým,
že s povinným sú manželmi. O rozvode manželstva strán a o úprave výkonu rodičovských práv a
povinností k ich spoločnej maloletej dcére v súčasnosti prebieha súdne konania na Okresnom súde
Trnava pod sp. zn. 17P/95/2024. Uviedla, že ich spolužitie sa začalo komplikovať v zásade už krátko po

uzavretí manželstva strán. Povinný začal mať viaceré mimomanželské pomery, v kontexte s čím začali
navrhovateľkuajzastavovaťrôzniľudiasotázkoučiotýchtopomerochvie,prečostýmničnerobíaprečo
to trpí. Povinný však celú situáciu ohľadne jeho známostí otáčal voči navrhovateľke, že ho kontroluje a
je hysterická. Zo strachu o zachovanie spoločnej domácnosti, a to najmä s ohľadom na maloleté deti,
sa však navrhovateľka rozhodla situáciu ignorovať a vo svojej podstate trpieť. Povinný navrhovateľku
opakovaneslovneponižoval,hovoriljej,žejenikto,žejeúbohá,ženičvživotenedokázala,akosajejtiež

vyhrážal, že jej zoberie deti a ostane sama, tiež ju pravidelne osočoval vulgárne so slovami ako „špina“,
„handra“, „prašina“, „tučná krava“ a podobne. Napriek tomuto dehonestovaniu bola nútená sa riadnestarať o domácnosť, o maloleté deti, záhradu a aj o zvieratá. Povinný veľa času trávil mimo domova,
kvôli práci, resp. sa venoval poľovníctvu. Okrem ponižovania navrhovateľky jej bolo zo strany povinného
tiež zakazované navštevovať jej matku, pričom o matku povinného, ktorá je na tom zdravotne horšie

a často je voči navrhovateľke útočná a agresívna, sa musela starať práve navrhovateľka. Súčasťou
spolužitia strán boli aj fyzické útoky povinného voči navrhovateľke, kedy povinný ju pravidelne bil,
fackoval,udieraljudobruchaaoblastitváre,sácalju,ťahalzavlasy,apodobne.Povinnýpritomfyzickými
útokmi voči navrhovateľke tejto spôsoboval aj poranenia, pričom zo strachu z možného ďalšieho konania
povinného, navrhovateľka tieto incidenty neohlasovala príslušným orgánom, nakoľko sa obávala jeho

bezprostrednej reakcie. Čo sa týka fyzických atakov zo strany povinného, navrhovateľka poukázala na
posledné dva incidenty, a to zo dňa 11.2.2024 a z prelomu 20.2. a 21.2.2025. V súvislosti s incidentom zo
dňa 11.2.2024 navrhovateľka uviedla, že povinný po tom čo sa vo večerných hodinách dostavil domov v
podnapitom stave, túto fyzicky napadol, pričom navrhovateľku viackrát udrel po tele a aj do oblasti hlavy.
Následne ju udrel tak silno, že táto spadla na zem, pričom si udrela hlavu o stôl. Po tomto páde ostala
ležaťnazemi,plakalaaprosilapovinného,abyprestalaabyjejzavolalzáchrankualebojuvzalklekárovi,

na čo povinný reagoval odmietavo. Navrhovateľka následne na zemi ležala približne ďalších 30 minút,
nakoľkosanevedelapostaviť.LekárskasprávazEVIMEDs.r.o.zodňa16.2.2024zktorejvyplýva,žemal
navrhovateľku dňa 11.2. napadnúť povinný, čo de facto potvrdzuje aj diagnóza navrhovateľky, z ktorej
vyplýva, že bola napadnutá inou osobou. Navrhovateľka tiež utrpela otras mozgu a na tejto bolo badať
viaceré hematómy. Uvedené následne potvrdzuje aj lekárska správa z Agel Clinic zo dňa 19.2.2024

a ako vyplýva z lekárskej správy Fakultnej nemocnice Trnava zo dňa 27.2.2024, navrhovateľka v
dôsledku útoku utrpela úrazové roztrhnutie ušného bubienka. V súvislosti s incidentom z februára 2025
navrhovateľka uviedla, že si išla dňa 20.2.2025 večer ľahnúť, pričom ju v noci zobudili príslušníci
polície, ktorých zrejme zavolal z neznámeho dôvodu povinný. Keď však príslušníci PZ z domácnosti
strán odišli, povinný prišiel do spálne za navrhovateľkou, na túto začal kričať, rôzne sa jej vyhrážal,

strhával z nej perinu a túto opakovane udieral do oblasti hlavy a brucha. Po útoku sa povinný premiestnil
do obývačky a navrhovateľka s ťažkosťou zaspala. Nakoľko na ďalší deň, t. j. 21.2.2025 pociťovala
navrhovateľka výrazné bolesti hlavy a brucha, vyhľadala lekársku pomoc, kde bola následne odoslaná
nachirurgiu,RTGasonobrucha.AkovyplývazlekárskejsprávyEVIMEDs.r.o.zodňa21.2.2025,utrpela
povrchové poranenia hlavy v dôsledku napadnutia inou osobou. Nakoľko už navrhovateľka nedokázala

ďalej situáciu znášať, dňa 21.2.2025 sa dostavila na Obvodné oddelenie PZ Trstín, kde sa rozhodla
konanie povinného oznámiť a toto je evidované pod č. ORPZ-TT-OPP6-2025/004870. Navrhovateľka
sa po predmetnom incidente z domácnosti strán už odsťahovala, pričom má na základe skúseností s
povinným z tohto naďalej strach. Obáva sa jeho možného konania, kedy jeho útoky spravidla neboli
zapríčinené akýmkoľvek nevhodným správaním sa navrhovateľky. Strach navrhovateľky z povinného

ešte väčšmi umocňuje skutočnosť, že je držiteľom viacerých strelných zbraní, ktoré mal doma spravidla
voľne dostupné. Navrhovateľka bola po dlhšiu dobu obeťou násilného správania sa povinného, ktorý sa
opakovane dopustil rôznych verbálnych, ale aj fyzických útokov voči jej osobe, ako ju tiež obmedzoval
v osobnom živote. Navrhovateľka sa v dôsledku opakujúceho neprípustného správania povinného, ako
aj s ohľadom na skutočnosť, že je povinný držiteľom strelných zbraní, bojí o svoj život, zdravie, telesnú

integritu, psychické zdravie a psychickú integritu.
Z vyššie uvedeného bolo súdu prvej inštancie zrejmé, že navrhovateľka odvodzuje svoju požiadavku
na neodkladnú úpravu z tvrdenej okolnosti existencie nebezpečenstva bezprostredne jej hroziacej ujmy.
Súd prvej inštancie po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a predložených
listinných dokladov dospel k záveru, že za daného skutkového stavu je návrh navrhovateľky na

nariadenie neodkladného opatrenia dôvodný. Z obsahu spisu vyplývalo, že navrhovateľka a povinný
sú manželia, pričom na okresnom súde prebieha konanie o rozvod manželstva a úpravu práv a
povinností k maloletému dieťaťu. Z listinných dôkazov predložených navrhovateľkou, a to z lekárskej
správy z EVIMED s.r.o. zo dňa 16.2.2024 vyplýva, že dňa 11.2.2024 mal navrhovateľku napadnúť
povinný, pričom utrpela otras mozgu a viaceré hematómy, konkrétne cca 5 hematómov na stehnách

vo veľkosti 3x4 cm, na ramenách 4 hematómy vo veľkosti 2x3 cm, na pravom zápästí hematóm
vo veľkosti 5x5 cm a ďalšie menšie a hematóm na pravom prsníku vo veľkosti 5x5 cm. Z lekárskej
správy Fakultnej nemocnice Trnava zo dňa 27.2.2024 vyplýva, že navrhovateľka bola ošetrená dňa
13.2.2024, nakoľko dostala facku, pričom utrpela úrazové roztrhnutie ušného bubienka. Z lekárskej
správy z EVIMED s.r.o. zo dňa 21.2.2025 vyplýva, že navrhovateľku mal manžel udierať do hlavy a

brucha, pričom utrpela povrchové poranenie vlasatej kože hlavy, pomliaždenie. Z lekárskeho nálezu
zo dňa 21.2.2025 tiež vyplýva, že navrhovateľka utrpela aj poranenia brucha a krku. Navrhovateľka
k návrhu priložila kópiu potvrdenia o oznámení o priestupku zo dňa 21.2.2025, keď na Obvodnom
oddelení Policajného zboru Trstín oznámila, že povinný ju v noci dňa 21.2.2025 v čase asi o 2:00 hod.fyzicky napadol, udieral päsťami do hlavy a do brucha. Taktiež z predložených fotografií navrhovateľky
sú zrejmé viaceré hematómy na tele a tvári a vytrhnuté vlasy. Z uvedených skutočností mal súd
prvej inštancie za osvedčené, že povinný už dlhodobejšie ohrozuje telesnú a duševnú integritu

navrhovateľky, pričom navrhovateľka deklaruje z povinného a jeho konania strach. Vzhľadom na vyššie
uvedené, navrhovateľka listinnými dôkazmi dostatočne osvedčila naliehavosť potreby dočasnej úpravy
pomerov účastníkov, ktorá je nevyhnutná vzhľadom na predpokladané opakujúce sa neoprávnené
konanie povinného, ktorý navrhovateľku viackrát fyzicky napadol a spôsobil jej početné poranenia.
Vychádzajúc z popísaného stavu je predpoklad, že povinný môže aj v budúcnosti pokračovať v konaní,

ktorým neoprávnene zasahuje do osobnostných práv navrhovateľky, čím je osvedčené nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy. Za danej situácie je namieste úprava pomerov účastníkov, aby nateraz
bola uložená povinnému povinnosť nepribližovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť kratšiu ako 10
metrov, čo zaručí ochranu integrity navrhovateľky, pričom zároveň súd prvej inštancie vymedzil výnimky,
na ktoré sa zákaz priblíženia nebude vzťahovať, umožňujúc prípadné stretávanie v konaní pred súdom,
orgánmi činnými v trestnom konaní, kde je ochrana integrity navrhovateľky zabezpečená prítomnosťou

úradných osôb a justičnej stráže, resp. príslušníkov policajného zboru, tak ako je uvedené vo výroku
I. rozhodnutia. Okresný súd navrhovateľke neuložil povinnosť podať v určitej lehote po nariadení
neodkladného opatrenia žalobu vo veci samej, nakoľko neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami. Poučil v zmysle § 337 ods. 1 a 2 CSP povinného o možnosti podať
žalobu vo veci samej o náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by mu prípadne výkonom neodkladného

opatrenia vznikla. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 CSP
a v celom rozsahu úspešnej navrhovateľke priznal plnú náhradu trov konania proti neúspešnému
povinnému, s tým, že o výške náhrady trov konania bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po
právoplatnosti rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Proti tomuto uzneseniu, v celom jeho rozsahu, podal včas odvolanie povinný, s návrhom na jeho
zmenu zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu a priznaním
mu náhrady trov konania v plnom rozsahu. Uviedol odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm.
a/, b/, f/ a h/ CSP. Vytkol navrhovateľke, že v návrhu si nesplnila kľúčovú procesnú povinnosť
v zmysle § 132 ods. 1 CSP pravdivo a úplne opísať rozhodujúce skutočnosti. Uviedol, že výslovne

popiera všetky navrhovateľkou uvádzané skutočnosti, tieto označuje za absolútne nepravdivé, hrubo
skresľujúce, účelovo zavádzajúce súd a ťažko osočujúce jeho osobu. Návrh na rozvod manželstva
podal povinný na Okresný súd Trnava dňa 2.8.2024, sp. zn. 17P/95/2024. Primárnym dôvodom rozvodu
manželstva bol alkoholizmus navrhovateľky a s tým prislúchajúce psychické ochorenia vyplývajúce z
organickéhopoškodeniamozgovýchbuniek.Navrhovateľkakombinovalaužívanieliekovskonzumáciou

alkoholu. V období od 07/2024-09/2024 bola navrhovateľka hospitalizovaná v psychiatrickej liečebni
vo Veľkom Záluží. Podľa lekárov trpí poruchou psychiky a správania zapríčinenou užívaním alkoholu.
V dôsledku jej alkoholizmu ničí rodinu po fyzickej, psychickej a aj finančnej stránke. Počas opitosti je
veľmi agresívna, fyzicky útočí, oplzlo a vulgárne nadáva povinnému a ostatným členom domácnosti.
Agresorom v domácnosti bola navrhovateľka, nie povinný. Svedčia o tom viaceré čestné prehlásenia

členov domácnosti (matky povinného- D. C., plnoletej dcéry navrhovateľky a povinného - D. C. a kolegu
povinného - L. M. K.). Zo správy z prešetrenia pomerov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava,
zo dňa 6.3.2025 je zrejmé aj vyjadrenie maloletej dcéry navrhovateľky a povinného - K. N. C. -
podľa ktorého bola svedkom, keď mamina (navrhovateľka) fyzicky alebo psychicky ubližovala otcovi
(povinnému). Starosta obce I. K. v správe pri preverovaní povesti navrhovateľky zo dňa 11.3.2025

uviedol, že so navrhovateľkou bol ukončený pracovný pomer, nakoľko svojvoľne opustila pracovisko
pri deťoch počas výkonu výchovno-vzdelávacieho procesu v Školskej družine pod vplyvom alkoholu.
Rozsudkom Okresného súdu Trnava bolo manželstvo strán dňa 12.3.2025 rozvedené a maloletá K. N.
bola zverená do osobnej starostlivosti otca (povinného), s tým, že matka (navrhovateľka) je povinná
prispievať na výživu maloletej K. N. výživným vo výške 150 eur. Po rozvode manželstva navrhovateľka

absolútne nejaví záujem o svoje dcéry, neudržiava s nimi kontakt, nemá záujem o stretnutie. Súdom
určenú vyživovaciu povinnosť voči maloletej K. N. si síce plní, avšak výživné na staršiu dcéru D.
neposkytuje ani v symbolickej výške či podobe, hoci si je vedomá, že dcéra má 19 rokov, chodí do
školy a ešte nie je zárobkovo činná. Ani v čase veľkonočných prázdnin neprejavila žiadny záujem
o stretnutie s dcérami. Tvrdenie navrhovateľky, že jej povinný zoberie deti, sa nezakladá na pravde.

Správanie sa navrhovateľky jednoznačne svedčí o tom, že nemá záujem o svoje deti. Zo spoločnej
domácnosti odišla dobrovoľne a výlučne na základe jej slobodného rozhodnutia, zrejme za účelom
toho, aby jej nik ďalej nebránil v užívaní alkoholu, aby jej nik z členov bývalej domácnosti neustálu
opitosť nepripomínal, pričom od 23.2.2025 sa navrhovateľka s povinným a dcérami nestretla. Na stranepovinného nie je vôľa osobné stretnutie vyhľadávať či iniciovať. Vzhľadom na to, že navrhovateľka žila
so povinným na adrese: I. K. XXX XX, I. J. XXX/XX v rodinnom dome vo výlučnom vlastníctve povinného
(nadobudnutý pred uzatvorením manželstva), povinný po rozvode manželstva odhlásil navrhovateľku z

adresy trvalého pobytu. Povinný sa s navrhovateľkou od 23.2.2025 nestretol, stretnutie nevyhľadáva,
v žiadnom prípade po stretnutí ani netúži a tiež nemá ani vedomosť, kde sa navrhovateľka nachádza.
Podľa jeho názoru, ak navrhovateľka skutočne utrpela zranenia, ktoré má popisovať lekárska správa
zo dňa 11.2.2024 a 21.2.2025, tak si ich buď privodila sama v stave jej značnej opitosti, v ktorej sa v
ostatnom období, osobitne dňa 20.2.2025 a následne aj v noci z 20.2.2025 na 21.2.2025 nachádzala,

prípadne jej tieto zranenia mohli privodiť pre povinného neznáme tretie osoby, keďže nebolo ničím
výnimočným, že sa navrhovateľka pravidelne počas dňa, ale aj večer či v noci zvykla zdržiavať s
(pre povinného) neznámymi osobami na neznámych miestach, a to zrejme práve za účelom požívania
alkoholu v značne neprimeranej miere. Vo vzťahu k skutkovým tvrdeniam navrhovateľky povinný ďalej
uviedol, že ju nikdy fyzicky neudrel, nikdy sa k nej hrubo nesprával, ani ju fyzicky či psychicky netýral.
Právenaopak,navrhovateľkasaknemuaostatnýmčlenomdomácnosti(jehomatkeadcéram)dlhodobo

zle správala, spôsobovala fyzické a psychické utrpenie, zlým správaním spočívajúcim v bití, úderoch,
vyhrážaní, vyvolávaní strachu a stresu, ohrozovala ich fyzické a psychické zdravie, ako aj bezdôvodne
odopieralaspánokaoddychmatkepovinného(podotkolonkologickejpacientkeso4.stupňomrakoviny).
V minulosti dňa 26.5.2024 v stave silnej opitosti (v dychu mala viac ako 3 promile alkoholu) bezdôvodne
fyzicky napadla, silne udrela viackrát dcéru D. C., až jej zhodila okuliare, následne začala dcéru škrtiť

oboma rukami. Polícia sa v súčasnej dobe týmto skutkom zaoberá, D. C. podala v danej veci svedeckú
výpoveď. Ďalší z radu incidentov sa uskutočnil dňa 20.2.2025, kedy bol povinný fyzicky a verbálne
napadnutý navrhovateľkou, navrhovateľka vulgárne nadávala aj matke povinného („ty piča, kurva, ty
mi nebudeš rozkazovať, čo mám robiť“), vyháňala matku z domu, sácala ju, povinného bila po hlave
a tvári, spôsobila mu edémy, škrabance na rukách, vyhrážala sa mu a jeho matke smrťou a zabitím.

Povinný zavolal 158 a privolal policajtov, u ktorých sa následne dožadoval podania trestného oznámenia
na navrhovateľku, čo zasahujúci policajti odmietli. Preto podal prostredníctvom právneho zástupcu
trestné oznámenie dňa 11.3.2025. V danej veci prebiehajú úkony na Okresnom riaditeľstve Policajného
zboru v Trnave, pod sp. zn. ČVS: ORP- 231/1-VYS-TT-2025. Bol to práve povinný, ktorý v dôsledku
napadnutia navrhovateľkou utrpel zranenia, pre ktoré bol od 25.2.2025-24.3.2025 práceneschopný.

Vo vzťahu k tvrdeniu navrhovateľky, že dňa 21.2.2025 ju mal údajne opakovane udierať do oblasti
hlavy a brucha, kedy podľa lekárskej správy EVIMED s.r.o. zo dňa 21.2.2025 utrpela povrchové
poranenia hlavy v dôsledku napadnutia inou osobou, zdôraznil, že ide o nepravdivé a zavádzajúce
tvrdenia. Povinný v žiadnom prípade nespôsobil žiadne fyzické ani psychické zranenia navrhovateľke.
Navrhovateľka zámerne neuviedla, že ráno dňa 21.2.2025 išla do práce, odkiaľ sa po chvíli vrátila,

nakoľko prebiehala kontrola na prítomnosť alkoholu u zamestnancov školy. Samotná navrhovateľka sa
priznala kolegyni L. O., že „nemôže fúkať, pretože je opitá“. Po návrate domov videli navrhovateľku aj
svedkovia P. Q. a N. Q., ktorí boli práve na návšteve p. D. C. žijúcej v tom čase v spoločnej domácnosti
navrhovateľky a povinného. Nikto zo svedkov si nevšimol akékoľvek zranenia, modriny či iné údajne
spôsobené poranenia na navrhovateľke. Je absurdné, že „agresor“ v podobe navrhovateľky sa voči obeti

(povinnému) domáha ochrany vo forme zákazu priblíženia sa k jej osobe na vzdialenosť kratšiu ako
10 metrov. Samotný povinný zvažoval podanie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia na súd, no
odchodom navrhovateľky zo spoločnej domácnosti, rozvodom manželstva, zrušením trvalého pobytu
navrhovateľky na adrese I. J. XXX/XX, chce veriť, že k ďalším útokom a agresívnym prejavom správania
zo strany navrhovateľky voči povinnému, jeho matke, dcéram už nedôjde a že jej ďalšie útoky snáď

už bezprostredne nehrozia. K listinným dôkazom predloženým navrhovateľkou uviedol, že je smutné,
v akom stave sa jeho bývalá manželka nachádza, keď takto klame a zámerne uvádza nepravdu. V
každom prípade sa bude voči nehoráznemu osočovaniu jeho osoby z fyzických a verbálnych útokov
brániť všetkými dostupnými právnymi prostriedkami. K fotografiám navrhovateľky s modrinami sa už
vyjadroval v rozvodovom konaní, ide o nastrčené fotografie, povinný nikdy nespôsobil navrhovateľke

žiadne zranenia. Navrhovateľka je dlhodobo liečená na hematológii, má problémy so zrážanlivosťou
krvi, samovoľne sa jej tvoria modriny. S konzumáciou alkoholu sa jej stav zhoršuje. V stave opitosti sa
neovláda, nekoordinuje pohyb, padá na zem a tým jej vznikajú podliatiny. Keď chcel zavolať lekársku
pomoc, rezolútne odmietla, pretože bola pod vplyvom alkoholu. Navrhovateľka vedie nezriadený životný
štýl, dlhodobo holduje v značenej miere alkoholu, stretáva sa so závadovými osobami, cez víkendy

odchádzala z domu, preto nie je vylúčené, že zranenia jej mohla spôsobiť nejaká tretia osoba. Povinný
rezolútne odmieta akékoľvek útoky na navrhovateľku. Fotografiu s bielymi obrúskami vyhotovila v
podnapitomstave,keďznámazdravotnásestrajejdomapodávalainfúziuapodotečenísinavrhovateľka
kanylu sama z ruky vytrhla a veľmi jej tiekla krv. No k lekárovi sa nechcela dať zaviesť, a ani zavolaťlekársku pomoc, keď to chcel povinný urobiť, doslova bláznila. Povinnému sa s dcérou podarilo jej
krvácanie zastaviť. Tú krv v izbe utierali papierovými obrúskami, ktoré následne navrhovateľka odfotila.
Obdobne fotografia s chumáčmi vlasov, povinný má vedomosť o tom, že jej vypadávajú v dôsledku

nadmerného užívania alkoholu vlasy. Nikdy jej vlasy nevytrhol.
Rovnako nepravdivými údajmi sú skutočnosti, že má doma voľne položené strelné zbrane. Nakoľko
bol držiteľom viacerých poľovníckych zbraní a navrhovateľka sa v čase opitosti povinnému vyhrážala
smrťou, že najskôr zabije ich a potom seba, odovzdal z dôvodu opatrnosti zbrane do úschovy C.
O.- C., I. XX. Dňa 21.2.2025 vykonali príslušníci Obvodného oddelenia PZ Trstín šetrenie na adrese

trvalého pobytu povinného so záverom, že sa nedopustil žiadneho porušenia na úseku zbraní a
streliva. Po vyhodnotení si všetkých okolností zastáva názor, že najpravdepodobnejšou motiváciou
navrhovateľky, podaného návrhu na vydanie neodkladného opatrenia (7.3.2025), ako aj podaného
trestného oznámenia (02/2025) bol vopred premyslený postup, akt pomsty za podaný návrh na rozvod,
v snahe vytvoriť si vhodnú pozíciu pre rozvodové konanie, ktorého sa nakoniec ani osobne nezúčastnila.
Žiaľ, ďalším dôvodom môže byť alkoholizmus, kedy stráca reálny pohľad na život, na situácie, kto je

vinníkom a obeťou. Je smutné, že naďalej chodí po lekároch (10.3.2025), kde šíri účelové klamstvá,
že povinný ju údajne „zbil“, čo sa malo udiať v čase, kedy sa vôbec nevideli a nestretli. Pokiaľ ide
o trestné oznámenie navrhovateľky, povinný nemá vedomosť, že by bolo čo i len začaté trestné
stíhanie. Do dnešného dňa mu nebolo vznesené obvinenie a povinný vzhľadom na zjavnú nepravdivosť
obvinení navrhovateľky, relevantne pochybuje o tom, že mu mohlo byť vznesené obvinenie. Nikdy nebol

trestne stíhaný, ani sa nedopustil priestupku. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, podporené
listinnými dôkazmi, má jednoznačne za to, že formulovaný skutkový záver súdu prvej inštancie je zjavne
nesprávny. Pri dôslednom oboznámení sa s obsahom listín tak celkom určite nemožno osvedčiť záver
o nebezpečenstve bezprostredne hroziacej ujmy navrhovateľke zo strany povinného a záver o tom,
že by mohol v budúcnosti pokračovať v konaní, ktorým neoprávnene zasahuje do osobnostných práv

navrhovateľky. Súd prvej inštancie tak navrhovateľkou predložené listinné dôkazy nevyhodnotil riadne,
ich obsah nevyhodnotil správne, a teda dospel dokazovaním k zjavne nesprávnym skutkovým zisteniam,
to však zrejme v dôsledku účelového zavádzania a dezinformácii od navrhovateľky, produkovaných
v jej návrhu. Ako bolo vyššie uvedené a priloženými listinnými dôkazmi osvedčené, agresorom v
domácnosti bola vždy a jednoznačne navrhovateľka, ktorej pravidelne brachiálne správanie sa voči

komukoľvek koho v domácnosti stretla, bolo spravidla iniciované patologickým užívaním alkoholických
nápojov, pričom ak niekomu hrozilo nebezpečenstvo ujmy bolo to povinný a ostatní členovia v tom
čase spoločnej domácnosti (jeho matke a dcéram). Veria a sú presvedčení, že orgány činné v trestnom
konaní vyšetria a súdy spravodlivo rozhodnú, do koho práv bolo neoprávnene zasiahnuté. Navyše,
keďže ani v minulosti sa povinný ničoho vo vzťahu k navrhovateľke nedopustil, nie je absolútne žiadny

dôvod na vznik obáv tohto druhu v čase, keď už nezdieľajú spoločnú domácnosť (od 23.2.2025),
nestretávajú sa, neudržiavajú žiadny kontakt a povinný v žiadnom prípade nemá záujem kontaktovať
ani sa osobne stretnúť s navrhovateľkou. Skutkový stav je celkom iný, z tohto dôvodu si dovoľuje tvrdiť,
že nariadené neodkladné opatrenie, resp. napadnuté uznesenie je nielen zjavne vecne nesprávne a
nezákonné,alenajehovydanienebolisplnenéaniobligatórneprocesnépodmienky,ktoréjesúdpovinný

skúmať počas celého konania. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a najmä prístup k hodnoteniu
predložených listinných dôkazov a ich obsahu sa preto javí ako arbitrárny, formalistický a nesprávny.
Ak súd prvej inštancie vychádzal pri právnom posúdení návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia z
nesprávnych, hrubo skreslených a nepravdivých skutkových zistení, nevyhnutne je nesprávny aj jeho
právny záver o naplnení zákonných podmienok a predpokladov o potrebe a nevyhnutnosti neodkladnej

úpravy pomerov sporových strán. K naplneniu zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného
opatrenia a právnemu posúdeniu súdu uviedol, že z obsahu ust. § 325 ods. 1 CSP možno odvodiť,
že súd môže neodkladné opatrenie nariadiť len ak dôjde k súčasnému naplneniu a osvedčeniu kritéria
nevyhnutnosti a naliehavosti úpravy pomerov sporových strán. V konaní o nariadení neodkladného
opatrenia je tak nepochybnou procesnou zodpovednosťou navrhovateľa a zároveň elementárnym

predpokladom nariadenie neodkladného opatrenia osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi ním
a povinným, z ktorého právneho vzťahu majú pochádzať práva, ktorým sa má poskytnúť neodkladná
právna ochrana. Taktiež je procesnou zodpovednosťou navrhovateľa minimálne osvedčiť dôvodnosť
ním uplatneného nároku, resp. ním požadovanej úpravy pomerov, pričom legitímnosť návrhu musí
navrhovateľ preukázať aspoň pravdepodobným spôsobom, čo judikoval aj Najvyšší súd Slovenskej

republiky v uznesení zo dňa 11.7.2012 sp. zn. 5 Cdo 201/2011 a podobne tak aj uznesenie zo dňa
28.12.2017 sp. zn. 4Obdo/72/2017. Ak túto svoju procesnú zodpovednosť (spočívajúcu v povinnosti
tvrdenia a dôkaznej povinnosti) navrhovateľ neunesie / nesplní, nevyhnutným procesným následkom
musí byť zamietnutie, žaloby, resp. návrhu. Z ustálenej rozhodovacej praxe súdov tak vyplýva, ženávrhom uplatnený nárok síce nemusí byť dôsledne preukázaný tak ako v konaní o veci samej, na
druhej strane to však neznamená, že pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebný vôbec
žiadny, či zjavne nesprávny dôkazný podklad, a teda že pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia postačuje osvojenie si subjektívnych (a v predmetnom prípade aj nepochybne
účelových a nepravdivých) skutkových tvrdení navrhovateľky. Vzhľadom na povahu a účel inštitútu
neodkladného opatrenia sa pravidlá dokazovania v rámci tohto „sui generis“ konania v určitom smere,
najmä z hľadiska rozsiahlosti a komplexnosti, odchyľujú od dokazovania v konaní o merite veci.
Uvedené rozdielnosti sa prejavujú najmä v písomnosti konania o nariadení neodkladného opatrenia,

kde v zásade nie je žiaduce vykonávať výsluch svedkov, prípadne iné komplikované a časovo náročné
formy dokazovania. Na druhej strane to neznamená, že súd ma rezignovať na skúmanie správnosti
a vierohodnosti navrhovateľkou predložených dôkazov a z nich odvodených skutkových záverov,
resp. akokoľvek prezumovať správnosť a odôvodnenosť jej návrhu, ak k tomuto záveru nevyhnutne
neplynie navrhovateľkou zabezpečená dôkazná situácia a jej objektívne a pozorné posúdenie súdu.
Neodkladné opatrenie síce možno považovať za súdne rozhodnutie predbežnej a dočasnej povahy;

nepochybne však ide o rozhodnutie, ktoré zasahuje, do právnych vzťahov sporových strán. Je preto
legitímnou požiadavkou a procesným kritériom konštatovaným aj najvyššími súdnymi autoritami, aby
osvedčenie naliehavosti a nevyhnutnosti úpravy pomerov konajúci súd nevyhodnocoval len cez optiku
subjektívnych tvrdení navrhovateľa, ale aby tieto tvrdenia dôsledne a kriticky zhodnotil. Aj v tomto
prípade musí platiť, že procesnou povinnosťou a zároveň zodpovednosťou navrhovateľa je aspoň

osvedčiť dôvodnosť podaného návrhu na základe dostupných a hlavne objektívnych, resp. pravdivých
dôkazných prostriedkov, pričom pre prípad nesplnenia tejto procesnej povinnosti musí navrhovateľ niesť
procesnú zodpovednosť v podobe zamietnutia jeho návrhu. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnym
právnym záverom, kedy na základe návrhu navrhovateľky a jej pripojených príloh, mal za osvedčené
naplnenie zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ust. § 325 a

nasl. CSP, napriek tomu, že zákonné podmienky na jeho nariadenie nepochybne založené neboli.
Poukázal aj na samotnú nepreskúmateľnosť vydaného uznesenia, v rámci ktorého súd svoje právne
postuláty a posúdenie skutočností relevantných pre nariadenie neodkladného opatrenia rozviedol v
podstate len v odseku 8 a aj to v značnej stručnosti. Povinný v tejto súvislosti reflektuje dlhodobú
a ustálenú rozhodovaciu súdnu prax, v zmysle ktorej konajúci súd nie je povinný dať v odôvodnení

rozhodnutia odpoveď na každú, hoc aj parciálnu otázku, ktorá počas konania vyvstala, v danom
prípade sa však povinný domnieva, že aj pri reflektovaní osobitostí konania o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia sa odôvodnenie uznesenia javí ako nedostatočné, a teda nepreskúmateľné.
Súd prvej inštancie konštatoval, že možno mať za osvedčené, že povinný už dlhodobejšie ohrozuje
telesnú a duševnú integritu navrhovateľky, kedy absolútne nekriticky prevzal subjektívne, nepravdivé

tvrdenia navrhovateľky. Súd prvej inštancie žiadnym spôsobom bližšie neodôvodnil splnenie, resp.
naplnenia ostatných obligatórnych znakov a predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, ako
sú opodstatnenosť, efektívnosť, proporcionalita, či subsidiarita nariadeného neodkladného opatrenia.
Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 15.7.2010 sp. zn. 5 Cdo 106/2010, z ktorého citoval.
Vychádzajúc potom zo všeobecne akceptovaných právnych postulátov ako aj obsahu práva na

spravodlivý proces, v zmysle ktorého má strana sporu právo na dostatočne jasné, určité a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia o jeho veci, sa povinný domnieva, že postupom a vydaním napadnutého
uznesenia bolo toto jeho právo citeľne porušené, čoho následkom je naplnenie odvolacieho dôvodu v
zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP. Prílohou odvolania boli: Preberací protokol zbraní z 18.2.2025,
6 lekárskych správ, Potvrdenie o oznámení z 26.5.2024, Oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich

tomu, že došlo k spáchaniu trestného činu z 10.3.2025, Správa pri preverovaní povesti pani A. C.
z 11.3.2025, Správa ÚPSVaR Trnava z prešetrenia pomerov zo 6.3.2025, 4 čestné prehlásenia, Návrh
na začatie konania o rozvod manželstva z 2.8.2024.

3. V podaní z 24.4.2025 (doručenom súdu prvej inštancie ešte počas plynutia odvolacej lehoty) povinný

uviedol, že predkladá prílohu – Stanovisko k návrhu na rozvod manželstva zo dňa 22.11.2024, ktorú
nedopatrením nepriložil k odvolaniu. Prílohou bolo stanovisko povinného k vyjadreniu navrhovateľky
k návrhu povinného na rozvod manželstva.

4. V doplnení odvolania (doručenom súdu prvej inštancie po uplynutí odvolacej lehoty) povinný uviedol,

že dopĺňa odvolanie o nové dôkazy, ktorými dovtedy nedisponoval a nové skutočnosti, ku ktorým
došlo po podaní predmetného podania. Uvedené dôkazy a skutočnosti majú význam pre rozhodnutie
súdu. V odvolaní výslovne popieral všetky navrhovateľkou uvádzané skutočnosti, tieto označil za
absolútne nepravdivé, hrubo skresľujúce, účelovo zavádzajúce súd a ťažko osočujúce jeho osobu.Predovšetkým išlo o skutkové tvrdenia navrhovateľky, ktorými mal byť odôvodnený návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, a síce že problémy v manželstve boli spôsobené mimomanželskými pomermi
zo strany povinného, vyhrážkami povinného, že navrhovateľke zoberie deti; vulgárnym osočovaním

navrhovateľky a fyzickými útokmi povinného voči navrhovateľke, pričom navrhovateľka poukázala na
posledné dva incidenty, a to zo dňa 11.2.2024 a z prelomu 20.2. a 21.2.2025; odsťahovaním sa
navrhovateľky zo spoločnej domácnosti z dôvodu strachu z povinného. Navrhovateľka mala byť údajne
dlhšiu dobu obeťou násilného správania sa povinného, ktorý sa mal údajne opakovane dopustiť rôznych
verbálnych, ale aj fyzických útokov voči jej osobe, tiež ju údajne obmedzoval v osobnom živote.

Navrhovateľka sa údajne bojí o svoj život, zdravie, telesnú integritu, psychické zdravie a psychickú
integritu, z čoho odvodila svoju požiadavku na neodkladnú úpravu kvôli existencii nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy. Povinný v podaní všetky navrhovateľkou uvádzané skutočnosti poprel,
a svojim podrobným popisom skutkových okolnosti uviedol veci na pravú mieru. Podľa neho to bola
práve navrhovateľka, ktorá sa k nemu a ostatným členom domácnosti (jeho matke a dcéram) dlhodobo
zle správala, spôsobovala im fyzické a psychické utrpenie. V tejto súvislosti povinný poukázal na ním

podanétrestnéoznámenienanavrhovateľkuz11.3.2025aprebiehajúceúkonynaOkresnomriaditeľstve
Policajného zboru v Trnave, pod sp. zn. ČVS: ORP-231/1-VYS-TT-2025. Dňa 2.5.2025 bolo doručené
povinnému (ako oznamovateľovi a súčasne poškodenému) Upovedomenie o začatí trestného stíhania,
ktorým ho vyšetrovateľka PZ Okresného riaditeľstva PZ v Trnave, Odbor kriminálnej polície, sp. zn.
ČVS: ORP-231/1-VYS-TT-2025DM, upovedomila, že začala trestné stíhanie pre zločin Týrania blízkej

osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. b/ Trestného zákona a zločin Krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. f/
Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona a Ohrozovania mravnosti
podľa § 371 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. g/ Trestného zákona.
Z uvedeného je zrejmé, že tvrdenia povinného uvádzané jednak v trestnom oznámení z 11.3.2025,

tak aj v odvolaní voči uzneseniu Okresného súdu Trnava z 1.4.2025 č.k.19C/11/2025-19, týkajúce
sa nevhodného, ba až protiprávneho konania samotnej navrhovateľky voči nemu a ostatným členom
domácnosti, teda ustálenie, že povinný je osobnou ohrozenou (poškodeným) nie „násilnou osobou“, sú
pravdivé a dôvodné, na rozdiel od vymyslených tvrdení navrhovateľky, ktorými hrubo osočila povinného.
Trestné stíhanie sa začína pre skutok, ktorý orgán činný v trestnom konaní považuje za trestný čin.

Orgán činný v trestnom konaní má povinnosť začať trestné stíhanie, ak nie je preukázaný dôvod na
odovzdanie, odloženie či odmietnutie veci (trestného oznámenia), príp. ak sa o spáchaní trestného činu
dozvedel z iného zdroja , teda ak existuje dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu. Ako dôkaz
označil a predložil v prílohe Upovedomenie o začatí trestného stíhania - zaslanie zo dňa 28.4.2025,
vydané OR PZ Trnava, Odbor kriminálnej polície pod ČVS: ORP-231/1-VYS-TT-2025DM.

Oznámil súdu ďalšiu skutočnosť, ktorá má z jeho pohľadu tiež význam pre rozhodnutie o podanom
odvolaní. Navrhovateľka sa údajne bojí o svoj život, zdravie, telesnú integritu, psychické zdravie
a psychickú integritu, z čoho odvodila svoju požiadavku na neodkladnú úpravu kvôli existencii
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Navrhovateľka však zo svojho telefónneho čísla (+ XXX
XXX XXX XXX) opakovane telefonicky kontaktovala povinného dňa 4.5.2025 o 20:47 hod. a 20:48 hod.

a dňa 5.5.2025 o 8:52 hod. a 8:53 hod., bez akéhokoľvek podnetu na strane povinného. Následne
cestou sms sa dopytovala povinného „Ahoj kedy si mozem prist pre moje veci“. Z uvedeného je zrejmé,
že prezentovaná obava (strach) navrhovateľky o život, zdravie, telesnú integritu, psychické zdravie
a psychickú integritu, nemá absolútne žiadne opodstatnenie. Hypoteticky, ak by mala navrhovateľka
taký veľký strach z povinného ako tvrdí, mohla kontaktovať svoje dcéry a nie povinného. Ako dôkaz

predložil fotografiu obrazovky telefónu o zmeškaných hovoroch a sms. Nový dôkaz (Upovedomenie o
začatí trestného stíhania zo dňa 28.04.2025) spolu s ostatnými dôkazmi predloženými povinným dňa
23.04.2025, ako aj nová skutková okolnosť- snaha navrhovateľky o telefonický kontakt s povinným a tiež
ňouiniciovanásnahaonávštevuzaúčelomvyzdvihnutiasvojichvecí,berúcdoúvahyajnáslednémožné
osobné stretnutie s osobou povinného pri odovzdávaní jej vecí - jednoznačne potvrdzujú, že zo strany

povinného nehrozí (ani nikdy nehrozilo) nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy navrhovateľke
a evidentne túto hrozbu (ani domnelú) necíti ani samotná navrhovateľka.

5. Navrhovateľka sa k odvolaniu povinného vyjadrila tak, že navrhla napadnuté uznesenie z dôvodu
jeho vecnej správnosti potvrdiť. Trvala na skutočnostiach uvádzaných v jej návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia a skutočnosti uvádzané v odvolaní povinného považuje vo veľkej časti
za nepravdivé. Povinný pomerne veľkú časť odvolania odôvodňuje skutočnosťou, že má mať
navrhovateľka problémy s nadmerným užívaním alkoholu, z čoho následne odvodzuje údajnú
agresivitu a nevhodné správanie sa navrhovateľky, ktorú pred súdom výrazne očierňuje. Navrhovateľkapoukázala na odbornú literatúru zaoberajúcu sa problematikou domáceho násilia a jeho negatívnymi
následkami na obeť. Konkrétne na článok zverejnený v časopise Prohuman, v ktorom prípade
ide o vedecko-odborný recenzovaný, indexovaný internetový časopis pre oblasť sociálnej práce,

psychológie, pedagogiky, sociálnej politiky, sociálnych služieb, zdravotníctva, verejného zdravotníctva,
ošetrovateľstva a rozvojovej spolupráce, z ktorého citovala: „Domáce násilie má pre ženy ako obete
výrazný dopad aj na ich psychiku. Otrasené psychické zdravie obete sa prejavuje jej špecifickým
prežívaním a správaním. Tieto ženy častejšie vyhľadávajú starostlivosť psychiatra, je tu aj väčšie riziko,
že sa pokúsia o suicídum alebo si zvolia únik pomocou alkoholu, či drog, obvykle medikamentov

(Vágnerová, 2004, s. 643). Zároveň sa môže u obetí v dôsledku týrania rozvinúť rad emočných
porúch alebo porúch správania, ako napr. nízke sebavedomie a sebaúcta, depresie, pocity úzkosti,
fóbie, neschopnosť niekomu dôverovať, či rozvíjať úzky vzťah, nutkavo-obsedantná porucha, symptómy
posttraumatickej stresovej poruchy, špecificky potom tzv. syndróm týranej ženy alebo Štokholmský
syndróm, alkoholizmus, suicídne prejavy správania a pod. Z mojej praxe vyplýva, že tieto poruchy sú
bežnými dlhodobými reakciami na násilie.“ Ak teda navrhovateľka mala problémy spojené s nadmerným

užívaním alkoholu (kedy sa sama dobrovoľne aj rozhodla pre liečenie), nejde v danom prípade o
argumentáciu, ktorá by akýmkoľvek relevantným spôsobom spochybňovala jej tvrdenia uvedené v jej
návrhu. S ohľadom na citovaný článok pritom treba poukázať na skutočnosť, že tento problém sa u
navrhovateľky mohol objaviť práve aj ako následok ňou opisovaného správania sa povinného voči jej
osobe. Poukázala na lekársku prepúšťaciu správu z Veľkého Zálužia (ktorú aj v prílohe predložila),

ktoré liečenie spomína v odvolaní aj povinný a z ktorej vyplýva, že navrhovateľka už v rámci tohto
liečenia spájala svoje problémy s alkoholom s násilným správaním sa povinného. Navrhovateľka pritom
uvedenú nadväznosť spomína aj v rámci vstupnej anamnézy, kedy ako ďalej z obsahu správy vyplýva,
navrhovateľka sa o podanom návrhu na rozvod zo strany povinného dozvedela až počas jej liečebného
pobytu. Považovať preto tvrdenia o násilí za akýsi akt pomsty, ako to naznačuje povinný, nie je

kompatibilné s realitou. Pravdepodobnosť, že je navrhovateľka obeťou násilného správania pritom
potvrdzuje aj priložená prepúšťacia správa. V súvislosti s čestným vyhlásením dcéry D. uviedla, že táto
nežila so stranami konania v spoločnej domácnosti, pričom z internátu chodí domov len na víkend.
D. preto nie je objektívne schopná posúdiť stav v domácnosti strán, z čoho je zrejmé, že tvrdenia D.
sú v značnej miere ovplyvnené práve tvrdeniami povinného, s ktorým je v kontakte. Pre doplnenie je

tiež možné poukázať na skutočnosť, že v oznámení, ktoré D. urobila na polícii je uvedené, že ju mala
navrhovateľka škrtiť, no vo svojom vyhlásení už dodatočne v zhode s tvrdeniami povinného uvádza,
že ju navrhovateľka mala aj viackrát udrieť. Z lekárskej správy z jej vyšetrenia pritom vyplýva, že
žiadne hematómy na tele nemala. Čestné vyhlásenie D. je preto možné považovať za neobjektívne,
resp. v značnej miere ovplyvnené práve povinným. V súvislosti s mal. K. poukázala na odbornú

literatúru, podľa ktorej je dieťa závislé od dospelých a môže byť korumpovateľné, vydierateľné a
programovateľné. Nakoľko v súčasnosti trávi mal. K. čas de facto výlučne v starostlivosti povinného,
pričom bola navrhovateľka nútená sa zo spoločnej domácnosti odsťahovať, dostáva sa povinný do
pozície, kedy môže na dieťa neustále pôsobiť, naštrbovať dcérine vzťahy so navrhovateľkou a v zásade
jej meniť mienku o rodičoch, ako jej tiež predostierať svoje pohľady na správanie sa navrhovateľky.

O skutočnosti, že maloletá dcéra s vysokou mierou pravdepodobnosti reprodukuje vyjadrenia dospelej
osoby svedčia aj jej vyjadrenia ako „chcela by som byť v starostlivosti otca bez úpravy styku, styk na
dohode s mamou“, alebo pomenovanie psychického a fyzického ubližovanie, ktoré v jednom prípade
je zrejmé, že ide právnu terminológiu a konkrétny petit, ktorý dieťa (mnohokrát ani dospelí, ktorí sa
nevenujú danej problematike) nevedia takýmto spôsobom formulovať, a v druhom prípade opäť o

terminológiu, ktorá nie je deťom práve vlastná. V súvislosti s prehláseniami osôb D. C. a L. M. K. uviedla,
že ide o blízke osoby povinného, a teda je objektivita ich tvrdení v danom prípade značne oslabená,
kedy je zrejmé, že sa snažia skôr povinnému pomôcť v rámci tohto konania. Ako absurdné sa javí
vyjadrenie L. M. K., ktorý uvádza, že navrhovateľka údajne nemala záujem o domácnosť, mala doma
neporiadok, neupratané a nenavarené. Je potrebné uviesť, že ide rovnako o domácnosť povinného

ako navrhovateľky, a teda nemožno túto skutočnosť pričítať za vinu navrhovateľke. Z kontextu je však
zrejmé, že L. K. kopíruje názory, vyjadrenia a pohľady na situáciu povinného a tieto následne preberá
do svojho vyhlásenia. Ako z preverenia povesti navrhovateľky vypracovaného Obcou I. K. vyplýva,
u navrhovateľky malo byť opakovane vyslovené podozrenie na užívanie alkoholu v práci, čo však
navrhovateľka popiera. Je potrebné uviesť, že navrhovateľka u svojho zamestnávateľa pracovala od

roku 2013. Ak by bolo jej správanie opakovane neprimerané, resp. by chodila do práce pod vplyvom
alkoholu, je zrejmé, že by s ňou bol pracovný pomer ukončený aj s ohľadom na náplň jej práce omnoho
skôr. Rovnako skutočnosť, že by bola navrhovateľka dňa 21.2.2025 pod vplyvom alkoholu nevyplýva ani
z predložených lekárskych správ, kde sa táto skutočnosť v prípade vyšetrovania pacienta pod vplyvombežne uvádza. Je tiež zrejmé, že navrhovateľka opustila zamestnanie dňa 21.2.2025 zo zdravotných
dôvodov, kedy podstúpila viacero lekárskych ošetrení, ktoré jej mali byť spôsobené útokom zo strany
povinného. Ak sa preto navrhovateľka necítila dobre a musela urýchlene vyhľadať lekársku starostlivosť,

nie je jej zrejmé, ako táto skutočnosť svedčí v neprospech jej tvrdení, resp. dokazuje skutočnosť,
že by v daný deň mala pozitívne výsledky na alkohol v krvi, najmä ak sa táto skutočnosť neuvádza
ani v predložených lekárskych správach. Podľa údajov zo Sociálnej poisťovne s ňou pracovný pomer
ukončený ku dnešnému dňu nebol. Za neosvedčené a nepravdivé označila vyjadrenia povinného, podľa
ktorých mali byť zranenia navrhovateľke spôsobené jej pádmi, prípadne neznámymi tretími osobami.

Navrhovateľke nie je zrejmé o aké tretie osoby má ísť, pričom ide o zjavnú fabuláciu povinného.
Čo sa týka prípadných pádov, ktoré by zranenia navrhovateľke spôsobili, predmetný predpoklad je
ničím nepodložený, nekorešponduje so vzniknutými zraneniami, ich rozsahom a umiestnením na tele
navrhovateľky tak ako sú zaznamenané v lekárskych správach. Zranenia navrhovateľky, jednoznačne
s ohľadom na umiestnenie hematómov a ich početnosť napovedajú práve skôr úderom od inej osoby.
Rovnako nie je pravdivé ani tvrdenie povinného, hoc s týmto konaním nesúvisí, že navrhovateľka nejaví

záujem o svoje dcéry. Navrhovateľka s dcérami kontakt udržiava, kedy sa s nimi chcela stretnúť aj
počas Veľkej noci, čo sa však z dôvodu zaneprázdnenosti detí nepodarilo. Čo sa týka rozhodnutia o
zverení dcéry do starostlivosti povinného, navrhovateľka predložila v prílohe svoje vyjadrenie k návrhu
na rozvod podaný zo strany povinného, kde okrem skutočnosti, že už v tom čase poukazuje na násilné
správaniesapovinného,poukazujeajnaskutočnosť,ženavrhovateľkabolaotvorenámožnostiprevzatia

starostlivosti o dcéru, avšak s ohľadom na jej aktuálnu situáciu, kedy zo spoločnej domácnosti musela
utiecť, nechala v tomto prípade rozhodnutie na dcére. Rovnako ostáva v danom prípade s ohľadom na
tvrdenia povinného otáznym, prečo by sa navrhovateľka po opísanom incidente z 21.2.2025 dobrovoľne
odsťahovala z domácnosti kde žila, ak by jediným problémom doma bola ona, nikto by jej neubližoval a
v zásade by bola jediným iniciátorom konfliktov v domácnosti tak, ako to opisuje povinný. V uvedenom

tvrdení absentuje logická nadväznosť udalostí, na základe čoho možno považovať tvrdenia povinného
aj v tomto prípade za neosvedčené. Navrhovateľka má za to, že odôvodnenosť potreby neodkladne
upraviť pomery medzi stranami sporu je a bola zo strany navrhovateľky riadne osvedčená.

6. Povinný k vyjadreniu navrhovateľky uviedol, že považuje za absolútne nevyhnutné vymedziť sa

proti nepravdivým a zavádzajúcim tvrdeniam navrhovateľky, ktorými ho opakovane očierňuje pred
súdom a krivo obviňuje z násilného správania sa voči jej osobe. Navrhovateľka vo svojom podaní
neguje, že by jej problémy s nadmerným užívaním alkoholu, mohli spochybňovať jej tvrdenia uvedené
v Návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zákazu priblíženia sa povinného k jej osobe. Súčasne
uvádza, že tento problém sa u navrhovateľky mohol objaviť práve ako následok ňou opisovaného

správania povinného voči jej osobe. Podľa predložených dôkazov (lekárskej prepúšťacej správy z
Veľkého Zálužia) navrhovateľka spájala svoje problémy s alkoholom s údajným násilným správaním
sa povinného. Povinný rozhodne nezdieľa uvedený postoj navrhovateľky, pričom akékoľvek takéto
jej tvrdenia (navrhovateľky) povinný a priori a rezolútne odmieta. Z predloženej lekárskej správy
navrhovateľkou je okrem iného zrejmé, v časti psychiatrické vyšetrenie, že „v konaní (navrhovateľky) je

chronický abúzus alkoholu s rozvinutou somatopsychickou závislosťou, ebriety s poruchami správania s
agresivitou, kritičnosť slabá, racionalizačné a bagatelizačné tendencie. Osobnosť závislá od alkoholu“.
Skutočnosť, že navrhovateľka trpela (trpí) poruchami správania s agresivitou, má rozhodne vplyv pre
úvahu a reálny záver, kto v danom vzťahu navrhovateľka – povinný bol agresorom a kto obeťou,
ergo kto bol vystavený násiliu a u koho je odôvodnená potreba nariadenia neodkladného opatrenia.

Navrhovateľka bagatelizuje svoj problém alkoholizmu a jeho následky, čo je zrejmé tiež z toho, že tento
problém na jej strane v Návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo 7.3.2025 vôbec nespomína.
K uvedenému sa vyjadrila a priznala až pod ťarchou dôkazov a tvrdení samotného povinného.
Povinný v žiadnom prípade nemá záujem očierňovať navrhovateľku v očiach súdu, no alkoholizmus
u navrhovateľky je reálny fakt, v dôsledku ktorého navrhovateľka ničila rodinu po fyzickej, psychickej

a aj finančnej stránke. Povinný hodnotí život s alkoholičkou ako úplne neznesiteľný, ako „peklo na
zemi“. Absolútne neakceptovateľné sú úvahy navrhovateľky, že jej alkoholizmus je následkom údajného
správania sa povinného voči jej osobe. V predloženej lekárskej správe navrhovateľky je popísaná
rodinná anamnéza, podľa ktorej „otec navrhovateľky bol alkoholik, zomrel na následky pitia, v jeho
rodine pili všetci“, z čoho možno minimálne usudzovať existenciu genetických predpokladov pre vznik

alkoholizmu u navrhovateľky. V odbornej literatúre bolo tiež mnohokrát popísané, že charakteristickým
znakom alkoholizmu je presúvanie zodpovednosti, pri ktorom alkoholik popiera svoju závislosť a
problémy, ktoré spôsobuje, a obviňuje za to iných ľudí, rodinu alebo priateľov. To zahŕňa výhovorky,
manipuláciu a obviňovanie iných ľudí za svoje správanie. V prípade navrhovateľky ide o učebnicovýpríklad, kedy obviňuje svojho exmanžela za svoje nadmerné pitie. Sebakritika u navrhovateľky evidentne
chýba. Vo svojom vyjadrení poukazuje na lekársku prepúšťaciu správu z Veľkého Zálužia, kde už v rámci
tohto liečenia spájala svoje problémy s alkoholom s násilným správaním sa povinného. Navrhovateľka

bola hospitalizovaná na Psychiatrickom oddelení v PN Veľké Zálužie v čase od 28.6.2024 až 13.9.2024.
Z hľadiska časovej chronológie je potrebné pripomenúť, aká udalosť predchádzala nástupu na liečbu
u navrhovateľky, a síce dňa 26.5.2024 navrhovateľka v stave silnej opitosti (v dychu mala viac ako
3 promile alkoholu) bezdôvodne fyzicky napadla, silne udrela viackrát dcéru D. C., až jej zhodila
okuliare, následne začala dcéru škrtiť oboma rukami. Uvedený prípad je riadne zadokumentovaný

políciou, súčasne vyplýva z lekárskych správ o zdravotnom stave poškodenej D. C. a tiež samotnej
navrhovateľky, pričom aj v kontexte uvedeného sa povinný dôvodne pýta „Koho správanie bolo teda
násilné?“ Navrhovateľka opäť túto udalosť vôbec nespomína, zrejme účelovo vytesňuje, hľadá vinníka
za svoje pitie v exmanželovi. Navrhovateľka na liečbu nastúpila práve pod ťarchou uvedenej udalosti, a
nie dobrovoľne, ako sama tvrdí. Navrhovateľka spochybňuje objektívnosť tvrdení dcéry D. C., K. N. C.,
D. C. a L. M. K.. Vo vzťahu k uvedenému poukázal na to, že D. C. je plnoletá, a o skutočnostiach, ktoré sa

mali diať v spoločnej domácnosti zo strany navrhovateľky smerom k členom domácnosti popisovaných
v predloženom čestnom vyhlásení, zhodne vypovedala na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v
Trnave k sp. zn. ČVS: ORP-231/1-VYS-TT-2025 po zákonnom poučení, že nesmie nikoho krivo obviniť,
ani krivo svedčiť. Navrhovateľka tiež spochybňuje objektívnosť vyjadrenia mal. K. C., nakoľko na ňu vraj
povinný údajne neustále pôsobí, naštrbuje dcérine vzťahy s navrhovateľkou. Zvýrazňuje skutočnosť,

že dieťa môže byť korumpovateľné, vydierateľné a programovateľné. V tejto súvislosti uviedol, že
súdu bola predložená správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava z prešetrovania pomerov,
ktorá bola vypracovaná N. K. G. a N. N. H. dňa 6.3.2025, pričom osobné prešetrovanie pomerov
sa uskutočnilo dňa 5.3.2025, t. j. cca týždeň, kedy sa navrhovateľka doma nezdržiavala. Necháva
na úvahe súdu, či za týždeň je možné dieťa „naprogramovať“ na to, čo má cítiť a hovoriť. Navyše,

samotný rozhovor mal. K. N. so sociálnou pracovníčkou bol vykonaný bez prítomnosti povinného. K
ďalším skutočnostiam týkajúcim sa podozrení na užívanie alkoholu v práci navrhovateľkou, k dôvodom
a okolnostiam ukončenia jej pracovného pomeru sa nebude ďalej vyjadrovať, nakoľko boli podrobne
popísané v odvolaní povinného. V skôr predloženom listinnom dôkaze samotný zriaďovateľ školy
(Základnej školy a Materskej školy I. K.) uvádza, že so navrhovateľkou bol okamžite skončený pracovný

pomer. Na margo navrhovateľkou tvrdenej skutočnosti, že podľa údajov zo Sociálnej poisťovne s ňou
pracovný pomer ukončený k dnešnému dňu nebol, uvádza vysvetlenie, v zmysle ktorého zamestnávateľ
odhlási zamestnanca zo Sociálnej poisťovne až po ukončení PN. Ak je teda navrhovateľka stále
PN, je namieste sa pýtať, z akého dôvodu. Povinný sa dôrazne ohradil voči osočovaniu zo strany
navrhovateľky, že jej mal údajne spôsobiť nejaké zranenia. Povinný nikdy fyzicky neudrel navrhovateľku,

nikdy sa k nej hrubo nesprával, ani ju fyzicky či psychicky netýral. Vzhľadom na prevládajúci mýtus v
spoločnosti, že obeťami domáceho násilia sú výhradne ženy, je ťažké prijať skutočnosť, že povinný-
teda muž bol obeťou týrania zo strany navrhovateľky. Bola to práve navrhovateľka, ktorá sa správala
promiskuitne, stretávala sa so závadovými osobami, cez víkendy svojvoľne, dobrovoľne odchádzala
z domu na neznáme miesta, kde nadmerne požívala alkohol, a následne sa dobrovoľne (evidentne

bez strachu z povinného) vracala domov. Obdobne takto odišla dňa 21.2.2025 (v piatok). Tvrdenie
navrhovateľky, že musela „utiecť“ zo spoločnej domácnosti nemá absolútne reálny základ, je účelovo
prekrútené, opäť bez kritického pohľadu na vec a okolnosti, ktoré jej odchodu predchádzali. Z hľadiska
časovej chronológie došlo v noci z 20.2.2025 na 21.2.2025 k incidentu zo strany navrhovateľky smerom
k povinnému, jeho matke a maloletej dcére (mal. K. N.), načo povinný reagoval privolaním polície. Na

dotaz polície navrhovateľka priznala, že pila alkohol, pričom je teda celkom nelogické, aby povinný
pôvodne v pozícii obete sám privolal políciu, následne po odchode polície by sa dopustil násilného
správania sa voči navrhovateľke. Skutočnosť, že povinný nikdy nebol a ani nie je žiadny tyran, potvrdzuje
aj jeho tolerantné správanie k neuváženému konaniu navrhovateľky. Navrhovateľka v minulosti bez
súhlasu a vedomia povinného vybrala z jeho súkromného bankového účtu založeného ešte pred

manželstvom, úspory v hodnote niekoľko tisíc eur, minula celú sumu jeho odstupného, ktorého dostal
povinný z predchádzajúceho zamestnania, k čomu mu navrhovateľka uviedla, že peniaze investovala,
inými slovami poslala podvodným subjektom do zahraničia (napr. Benin, Španielsko). Nehovoriac o
tom, ako navrhovateľka odniesla do záložne aj osobné šperky povinného (zlatý prsteň, zlatú retiazku,
obrúčku), jeho osobné a rodinné veci pochádzajúce z dedičstva po starých rodičoch (sady pohárov,

modranskú keramiku, vázy, obrazy, zbierku mincí), či odcudzila dcéram hotovosť – nasporené financie
vo výške cca 2.000 eur. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, povinný zotrváva na odvolacom
návrhu formulovanom v odvolaní a jeho doplnení.7. Navrhovateľka k doplneniu odvolania povinného uviedla, že povinnému bolo napadnuté uznesenie
doručené dňa 9.4.2025, pričom svoje odvolanie dopĺňal až dňa 9.5.2025. Týmto dáva do pozornosti,
že podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Povinný teda celkom zjavne ním predložené dôkazy predložil
súdu oneskorene, a teda na ne nie je možné v rámci tohto konania prihliadať. V kontexte s uvedeným je
taktiež potrebné doplniť, že v zmysle § 329 ods. 2 CSP je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v
čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ako vyplýva jednak z tvrdení, ale aj z konania žalovanej,
ktorá bola nútená sa zo spoločnej domácnosti so povinným odsťahovať a narýchlo si hľadať náhradné

bývanie, táto mala v čase vydania napadnutého uznesenia zo povinného dôvodný strach. Dôvody
tohto strachu spôsobeného ohrozovaním jej osoby pritom navrhovateľka podrobne opísala v jej návrhu
podanom v tomto konaní. Ak preto aj má povinný za to, že navrhovateľka sa tohto už údajne nebojí, táto
skutočnosť je s odkazom na vyššie uvedené, vo vzťahu k rozhodovaniu o odvolaní podanom zo strany
povinného, bez právneho významu. Ak by sa skutkový stav v tomto smere zmenil, čo navrhovateľka
popiera, takýto stav by zakladal skôr dôvody na postup podľa § 334 CSP a nie dôvody na zrušenie

nariadeného neodkladného opatrenia v odvolacom konaní. Skutočnosť, že navrhovateľka po jej úteku
zo spoločnej domácnosti naďalej chce využívať svoje osobné veci, žiadnym spôsobom nespochybňuje
skutočnosť, že by mala navrhovateľka z povinného strach, resp. že by tento na ňu počas ich spolužitia
útočil a správal sa inak agresívnym spôsobom. Ide o základné životné potreby navrhovateľky, ktorá aj s
ohľadomnaskutočnosť,žesazdôvodovnastranepovinnéhoocitlavpomernezložitejživotnejsituácii,si

tieto potrebuje zabezpečiť. Navrhovateľka sa pritom k povinnému nepriblížila, ale tohto len kontaktovala
prostredníctvom telefónu. K odovzdaniu jej vecí pritom taktiež nemuselo dôjsť počas ich priameho
kontaktu v dome, kde povinný žije, čo by sa dalo vyriešiť napr. aj prítomnosťou dcér, ktoré povinný
vo svojom podaní spomína. Predmetnú argumentáciu povinného vo vzťahu k predmetu tohto konania
preto považuje za irelevantnú. Za rovnako zavádzajúce považuje aj tvrdenia povinného spojené s

predloženýmoznámenímozačatítrestnéhostíhaniapodľa§199Trestnéhoporiadku.Ztohtooznámenia
nijakým spôsobom nevyplýva, že by sa skutku v ňom opísanom mala dopustiť navrhovateľka. Ako je tiež
z oznámenia zrejmé, zo skutku uvedeného v oznámení nebol ku dnešnému dňu nikto obvinený, pričom
ak by existovalo dôvodné podozrenie, že sa skutku mala dopustiť práve navrhovateľka, orgány činné v
trestnom konaní by celkom zrejme postupovali buď v zmysle § 206 ods. 1 Trestného poriadku, resp. už v

čase vydávania uznesenia v zmysle § 199 súčasným vznesením obvinenia postupom podľa § 206 ods.
2 Trestného poriadku. Za súčasnej situácie teda nie je možné ani len odkazovať na prezumpciu neviny
navrhovateľky, nakoľko táto ku dnešnému dňu nebola ani len obvinená zo spáchania žiadneho trestného
činu, ako to zjavne účelovo naznačuje povinný. Navrhovateľka naďalej trvá na všetkých skutkových
tvrdeniach uvádzaných v jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a jej ostatných podaniach, na

tieto ďalej v celom rozsahu odkazuje a má za to, že odôvodnenosť potreby neodkladne upraviť pomery
medzi stranami sporu je a bola zo strany navrhovateľky riadne osvedčená.

8. Žalovaný k ostatnému vyjadreniu žalobkyne uviedol, že navrhovateľka vo vyjadrení namietala
Doplnenie odvolania povinného, ktorý podľa nej predložil dôkazy súdu oneskorene a teda nie je možné

na ne v rámci tohto konania prihliadať, v súvislosti s uvedenou námietkou navrhovateľky, povinný má za
to, že postupoval s náležitou starostlivosťou a v odvolaní uviedol podstatné a rozhodujúce skutočnosti
relevantné pre daný spor. Skutkové tvrdenia navrhovateľky v plnom rozsahu odmietol a uviedol, že
navrhovateľku nikdy fyzicky neudrel, nikdy sa k nej hrubo nesprával, ani ju fyzicky či psychicky netýral.
Naopak, bola to práve navrhovateľka, ktorá spôsobovala fyzické a psychické utrpenie povinnému a

ostatným členom domácnosti. Toto svoje tvrdenie povinný podložil aj podaným Trestným oznámením
na navrhovateľku z 11.3.2025. Súčasne avizoval, že v danej veci prebiehajú úkony na Okresnom
riaditeľstve Policajného zboru v Trnave, pod sp. zn. ČVS: ORP-231/1-VYS-TT-2025. Povinný dňa
9.5.2025 doplnil odvolanie, v ktorom doplnení predložil odvolaciemu súdu okrem iného nový dôkaz
Upovedomenie o začatí trestného stíhania zo dňa 28.4.2025, k sp. zn. ČVS: ORP-231/1-VYS-TT-2025

DM, ktoré bolo doručené povinnému dňa 2.5.2025. Povinný je toho názoru, že tento nový dôkaz má
priamy súvis a vytvára jednotu s prv označenými dôkazmi v odvolaní povinného. Povinný poukázal na
prípustnosť „novôt v odvolacom konaní“, ktoré normuje § 366 CSP. Nový dôkaz - Upovedomenie o
začatí trestného stíhania z 28.4.2025 nebol k dispozícii v čase rozhodovania prvostupňového súdu,
ani v čase podania odvolania povinného, preto nemohol byť skôr odvolaciemu súdu predložený.

Tento dôkaz sa stal povinnému známy až jeho doručením dňa 2.5.2025. Povinný preukázal, že
nové prostriedky procesného útoku a nové prostriedky procesnej obrany uvádza „až teraz“, nakoľko
tieto nemohol v doterajšom priebehu konania použiť bez svojho zavinenia. Nemožnosťou označenia
skutočnosti či predloženia dôkazov bez viny strany sporu sa v zmysle judikatúry rozumie nemožnosťprocesného uplatnenia v takej situácii, keď sporová strana tieto dôkazy a skutočnosti nemohla označiť
či predložiť, pretože o nich nevedela, a zároveň ani inak nezavinila nesplnenie tejto svojej povinnosti.
K výhrade navrhovateľky, že z Upovedomenia o začatí trestného stíhania podľa § 199 Trestného

poriadku nijakým spôsobom nevyplýva, že by sa skutku v ňom opísanom mala dopustiť navrhovateľka,
uviedol, že ohľadom uvedeného skutku v súčasnej dobe prebieha trestné konanie. Z jednotlivých úkonov
popísaných povinným sa dá jednoznačne dedukovať, že skutku sa mala dopustiť práve navrhovateľka.
Ako bolo vyššie uvedené povinný podal trestné oznámenie na navrhovateľku dňa 11.3.2025, následne
mu v danej trestnej veci bolo ako oznamovateľovi a poškodenému doručené predmetné Upovedomenie

o začatí trestného stíhania a dňa 11.6.2025 boli realizované výsluchy poškodených – povinného (H.
D. C.) a dcéry (D. C.). Povinný a dcéra povinného a navrhovateľky po poučení o trestnoprávnych
následkoch marenia spravodlivosti, krivého obvinenia, krivej výpovede a krivej prísahy, vypovedali o
tom, kto bol „agresorom“ v domácnosti navrhovateľky a povinného. Povinný zotrval na tvrdeniach
uvádzaných v trestnom oznámení (tieto boli zhodne uvádzané aj v odvolaní povinného), preto ich
nebude opakovať. Svedkyňa - D. C. - uviedla, že „matka (navrhovateľka) je v čase alkoholických opojení

veľmi vyrývačná, vždy ryla do otca (povinného), ak s niekým telefonoval, tak za ním stále chodila,
nedovolila mu, aby si hovor vybavil. Stále ho provokovala, chodila proste za ním až dovtedy, dokiaľ
ju to neprestalo baviť (poškodená - D. C. sa počas výsluchu rozplakala)....matka robila otcovi stále to
isté, stále sa to opakovalo. Ona mu stále aj za vlasy ho ťahala.....ona (navrhovateľka) bola agresor
v domácnosti. Na mňa (poškodenú - D. C.) mnohokrát v tomto období (pred rozvodom manželstva,

t. j. pred marcom 2025) použila vulgárne nadávky. Matka (navrhovateľka) minulý rok koncom mája
2024 prišla domov veľmi opitá, ona (navrhovateľka) bola zasa veľmi vyrývačná, útočila a rýpala do
otca (povinného), preto som chytila matku (navrhovateľku) za ruky, nevedela poriadne chodiť, pri tejto
príležitosti mi matka (navrhovateľka) s rukou vrazila, konkrétne otvorenou rukou ma udrela do tváre a
to až tak, že mi odleteli z očí okuliare. ....potom ma chytila pod krk a začala ma škrtiť. Na otázku, či

navrhovateľka napadla poškodenú, poškodená odpovedala, ak som sa s ňou chcela rozprávať o jej
probléme s alkoholom, tak po mne kričala, hádzala veci, ale nič viac tam nebolo, ona bola vulgárna
počas toho ako bola opitá. Na otázku, ako reagoval otec (povinný) na tie napádania, poškodená
odpovedala, že sa snažil brániť, odchádzal od nej, šiel von, ona (navrhovateľka) stále za ním, prestala
iba ak ju to prestalo baviť a zistila, že to nemá žiaden význam“. Tieto nové dôkazy- zápisnice o

výsluchu svedkov - poškodených z 11.6.2025 (novoty v odvolacom konaní) osvedčujú skutočnosti a
tvrdenia už prv uvádzané povinným v odvolaní povinného a plne korešpondujú s už predloženými
dôkazmi odvolaciemu súdu (čestnými vyhláseniami). Začatím trestného stíhania sa trestné konanie
dostáva do štádia prípravného konania, kedy účelom prípravného konania je zhromaždenie dôkazov
potrebných pre posúdenie veci, na zistenie páchateľa a následkov činu, a to v takom rozsahu, aby

orgány činné v trestnom konaní po ich vyhodnotení mohli prípravné konanie ukončiť buď rozhodnutím
vo veci samej (meritórne rozhodnutie) alebo postaviť páchateľa pred súd. Povinný nikdy nebol trestne
stíhaný (nebolo ani len začaté trestné stíhanie, a už vôbec nie vznesené obvinenie voči jeho osobe),
ani sa nikdy nedopustil priestupku. Paradoxné je, že práve navrhovateľka upozorňuje na rešpektovanie
zásady prezumpcie neviny a tvrdenia povinného o začatom trestnom stíhaní považuje za účelovo

zavádzajúce. Ako dôkaz označila a predložila Zápisnicu o výsluchu svedka- poškodeného (H. D. C.),
ČVS: ORP-231/1-VYS-TT-2025, zo dňa 11.6.2025, Zápisnicu o výsluchu svedka- poškodeného (D. C.),
ČVS: ORP-231/1-VYS-TT-2025, zo dňa 11.6.2025. Povinný naďalej zotrval na tvrdení, že prezentovaná
obava (strach) navrhovateľky o život, zdravie, telesnú integritu, psychické zdravie a psychickú integritu,
nikdy nemalo a ani v súčasnosti nemá z jeho strany žiadne opodstatnenie. Navrhovateľka dňa 4.5.2025

telefonicky kontaktovala povinného za účelom vyzdvihnutia svojich vecí. K osobnému stretnutiu medzi
navrhovateľkou a povinným nedošlo, nakoľko povinný odmietol uvedené stretnutie. Dňa 6.5.2025
povinný adresoval navrhovateľke prostredníctvom telefónu sms správu v nasledujúcom znení: „Ahoj,
momentálne mám súdom zakázané sa k Tebe približovať, čo bolo spôsobené Tvojim krivým obvinením.
DokiaľnebudeprávoplatnerozhodnutévoveciKrajskýmsúdomvTrnave,nebudemsasTeboustretávať

a uvedenú záležitosť riešiť. Dovtedy si priprav písomný zoznam vecí, o ktorých tvrdíš, že sú tvoje.
Následne Ti budú veci protokolárne odovzdané. Zároveň Ťa veľmi pekne žiadam, aby si vrátila veci a
prostriedky, ktoré si ukradla mne a ktoré si ukradla deťom. S pozdravom D. C.“. Navrhovateľka žiadny
zoznam osobných vecí nepripravila, nerešpektovala navrhovaný postup povinným, ale namiesto toho
opäť svojvoľne pristúpila k riešeniu svojich záležitostí. Dňa 13.6.2025 sa v poobedňajších hodinách

dostavila bez vedomia a súhlasu povinného, bez predchádzajúceho upovedomenia povinného a jeho
dcér, do jeho rodinného domu v I. K., F. R. I. J. XXX/XX, kde sa pohybovala po interiéri domu a
zobrala si nejaké veci, povinnému a dcéram neznáme, vraj topánky a oblečenie. Povinný nespochybňuje
právo navrhovateľky vyžívať jej osobné veci, čo však spochybňuje je údajný opodstatnený strachnavrhovateľky z povinného. Ak by to tak bolo, mohla navrhovateľka pokojne poslať po svoje veci svojho
brata, s ktorým je povinný v kontakte a ktorý povinného a jeho dcéry príležitostne navštevuje v I. K.. Ako
dôkaz označil a predložil fotografiu obrazovky telefónu povinného s obsahom sms zo 6.5.2025 .

9. Navrhovateľka sa k ostatnému vyjadreniu povinného vyjadrila tak, že neuviedol de facto žiadne
nové skutočnosti, okrem odborného posudzovania osoby navrhovateľky, ktoré má vyplývať z odbornej
literatúry, v ktorej bolo mnohokrát popísané a ktorá literatúra nebola nijak ďalej definovaná. Je zrejmé,
že takéto vyhodnocovanie osoby navrhovateľky nielenže nie je na mieste, ale ani nemá žiadnu právnu

relevanciu vo vzťahu k súdnemu konaniu. Ide len o domnienky a subjektívne vyhodnocovanie, resp.
očierňovanie osoby navrhovateľky. V súvislosti s ostatnými tvrdeniami povinného má navrhovateľka za
to,žesaktýmtoužvpriebehukonaniavyjadrila,atedanepovažujezapotrebnéahospodárnevyjadrovať
sa k nim duplicitne. Naďalej zotrváva na všetkých jej doterajších vyjadreniach v tomto konaní a na tieto
ďalej odkazuje.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 CSP), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357
písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že
odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a/, b/, f/ a h/ CSP), preskúmal

napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1
CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP),
ktoré ale nezistil, súc pritom viazaný skutkovým a právnym stavom v čase vydania uznesenia súdu prvej
inštancie (§ 329 ods. 2 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie nie je vecne správne a keďže

nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie, je potrebné ho zmeniť.

11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na skutočnosti osvedčené obsahom spisu,
odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty strán predostreté v odvolacom konaní, bolo
posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadiť vo veci

navrhovateľkou navrhované neodkladné opatrenie.

12. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť
pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo

bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo
iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava
sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím
konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne
alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým

konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k
osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
Obsah neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h/ CSP vychádza zo znenia článku 3. 1.
nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní
ochrannýchopatrenívobčianskychveciach.Ideoopatreniavydanévzáujmeochranyjednotlivýchosôb,

ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna
integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabrániť akejkoľvek forme rodovo
motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne
násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Ohrozenie telesnej alebo
duševnej integrity navrhovateľ spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným

vyhlásením tretej osoby (v pozícii svedka incidentu), písomnou, elektronickou alebo telefonickou
komunikáciou,apod.Pokiaľide oúčinkytohtodruhuneodkladnéhoopatrenia, zákazaleboobmedzenie
priblíženia sa na určitú vzdialenosť (§ 325 ods. 2 písm. h/ CSP) je ex lege podmienený tým, že
zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená. Aj tútoskutočnosť však musí navrhovateľ pred nariadením neodkladného opatrenia relevantným spôsobom
osvedčiť. Zákonnou podmienkou pre uloženie neodkladným opatrením, aby sa strana na určenú
vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, je hrozba, že konaním tejto strany

môže byť ohrozená telesná alebo duševná integrita dotknutej osoby. Telesnú alebo duševnú integritu
zákon bližšie nešpecifikuje. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť,
neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť, pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej
integrity človeka dochádza pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne
záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel.

Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu.
Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania,
prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je
konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci.
Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť
niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou,

pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické
násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva
síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak
sa spája s fyzickým násilím. Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie.
Násilím je aj nezabránenie násiliu.

Účelom neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h/ CSP je chrániť fyzickú a duševnú integritu
osoby, ktorá sa cíti byť ohrozená konaním osoby, proti ktorej návrh smeruje. Pre nariadenie uvedeného
neodkladného opatrenia musí navrhovateľ osvedčiť, že jeho telesná integrita alebo duševná integrita je,
resp. môže byť konaním protistrany ohrozená.
Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP: (1) V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. (2) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny,
na ktoré sa odvoláva.

Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa § 329 ods. 1 až 3 CSP: (1) Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. (2) Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie. (3) Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie,
nezakladáprávoplatnérozhodnutie,ktorýmbolzamietnutýnávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenia,
prekážku rozhodnutej veci.

Podľa§11zákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníkavzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„O.z.“)
fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej
dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Neodkladným opatrením sa sleduje procesná ochrana porušeného alebo ohrozeného práva do doby
využitia procesných mechanizmov, slúžiacich na realizáciu práva na súdnu ochranu, bez ďalšieho

porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého žalujúca strana žiada. Neodkladné opatrenie
má preto slúžiť k dočasnému zabezpečeniu ochrany ohrozených práv, ak naliehavosť situácie
vyžadovala okamžitý zásah súdu. Nepriznáva sa ním žiaden nárok a pri jeho nariaďovaní prevláda
záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.
Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej dočasnej úpravy

pomerov, by bolo právo strany ohrozené. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a
to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Ďalším
zákonným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie aspoň základných
skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná
ochrana.Zcharakteruneodkladnéhoopatreniapritomvyplýva,žepredjehonariadenímsúdnevykonáva

plnohodnotné dokazovanie a nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie
rozhodnutiavovecisamej,pričompriichzisťovanínemusíbyťvždydodržanýformálnypostupstanovený
pre dokazovanie. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahuosvedčovania. Žalobca osvedčuje (hodnoverne) dôvodnosť a trvanie chráneného nároku (nároku vo
veci samej), ako i potrebu neodkladnej úpravy pomerov.
Procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku, bez

ohľadu na druh neodkladného opatrenia, keďže zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku
nemožno poskytnúť ani ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Jeho podstatou je totiž
obmedzenie určitých práv a ukladanie subjektívnych povinností rozhodnutím súdu, a to vo vzťahu
k slobodným a autonómnym právnym subjektom (porov. Števček M., Ficová, S., Baricová, J.,
Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H.

Beck, 2016, 1106 s.). Hoci posúdenie úspešnosti osvedčenia podlieha špecifickým kritériám typickým
pre inštitút neodkladného opatrenia, bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza
nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku,
teda nároku vo veci samej, je žalobca povinný dosiahnuť tzv. hodnoverné osvedčenie (keďže zjavne
nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu). Osvedčené skutočnosti majú
preto spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie

náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska hmotného a procesného práva
legitimizuje vyhovujúci výrok a teda nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia (porov. Števček
M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový
poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 1106 s.).
Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej

ochrany, či
- je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami,
- navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti),
- uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa

navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti),
- navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,
nebude vytvorený nenávratný stav,
- právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad
nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality),

- sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. (Števček, M., Ficová, S. Baricová,
J. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha:
C.H.Beck, 2016, 1092 s.).
Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť
o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento

inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť.
Potreba úpravy pomerov musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Reálne
vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu.
Povinný v doplnení odvolania (po uplynutí odvolacej lehoty) predložil nové dôkazy - Upovedomenie
o začatí trestného stíhania - zaslanie zo dňa 28.4.2025, vydané OR PZ Trnava, Odbor kriminálnej

polície pod ČVS: ORP-231/1-VYS-TT-2025DM a fotografie obrazovky telefónu o zmeškaných hovoroch
a sms zo 4.5.2025 a 5.5.2025. Navrhovateľka k vyjadreniu k odvolaniu pripojila Prepúšťaciu správu
navrhovateľky zo septembra 2024 z Veľkého Zálužia. Povinný vo vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľky
uviedol, že navrhovateľka v minulosti bez súhlasu a vedomia povinného vybrala z jeho súkromného
bankového účtu založeného ešte pred manželstvom úspory v hodnote niekoľko tisíc eur, minula

celú sumu jeho odstupného, ktoré dostal povinný z predchádzajúceho zamestnania, k čomu mu
navrhovateľka uviedla, že peniaze investovala, inými slovami poslala podvodným subjektom do
zahraničia (napr. Benin, Španielsko), navrhovateľka odniesla do záložne aj osobné šperky povinného
(zlatý prsteň, zlatú retiazku, obrúčku), jeho osobné a rodinné veci pochádzajúce z dedičstva po
starých rodičoch (sady pohárov, modranskú keramiku, vázy, obrazy, zbierku mincí), a odcudzila dcéram

hotovosť – nasporené financie vo výške cca 2.000 eur. Povinný v ostatnom vyjadrení predložil ako
dôkazy Zápisnicu o výsluchu svedka- poškodeného (H. D. C.), ČVS: ORP-231/1-VYS-TT-2025, zo dňa
11.6.2025, Zápisnicu o výsluchu svedka- poškodeného (D. C.), ČVS: ORP-231/1-VYS-TT-2025, zo dňa
11.6.2025 a uviedol tvrdenie, že navrhovateľka dňa 13.6.2025 navštívila bez jeho vedomia a súhlasu
jeho rodinný dom, pohybovala sa v interiéri a zobrala si nejaké veci, tiež predložil fotografiu obrazovky

telefónu povinného s obsahom sms zo 6.5.2025.
Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.Pri preskúmaní vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia je aj pre odvolací súd relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej
inštancie, vylúčené je to, aby svoje rozhodnutie založil na skutočnostiach, ktoré nastali až po vydaní

napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, na tieto skutočnosti odvolací súd neprihliada.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú

procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak prvoinštančný súd rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bez výsluchu
a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, teda sa rozhodne vychádzať len z tvrdení
navrhovateľa v návrhu a ním predložených dôkazov, povinný môže uplatniť prostriedky procesnej

obrany, teda napríklad poprieť tvrdenia navrhovateľa a predniesť svoje vlastné tvrdenia v odvolaní (§
151 ods. 2 v spojení s § 149 CSP). Ak tak urobí, nepôjde o neprípustné novoty, pretože ich odvolateľ
bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 písm. d/ CSP). Nemôže
však ísť o skutočnosti, ktoré nastali po vydaní uznesenia prvoinštančného súdu (§ 329 ods. 2 v spojení
s § 344 CSP).

S poukazom na uvedené nemohol odvolací súd prihliadnuť na dôkazy predložené povinným
(Upovedomenie o začatí trestného stíhania - zaslanie zo dňa 28.4.2025, vydané OR PZ Trnava,
Odbor kriminálnej polície pod ČVS: ORP-231/1-VYS-TT-2025DM a fotografie obrazovky telefónu o
zmeškaných hovoroch a sms zo 4.5.2025 a 5.5.2025), nakoľko jednak neexistovali v čase vydania
napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a tiež boli povinným predložené po uplynutí odvolacej

lehoty /24.4.2025/. Rovnako tak nemohol prihliadnuť na dôkazy - Zápisnicu o výsluchu svedka-
poškodeného (H. D. C.), ČVS: ORP-231/1-VYS-TT-2025, zo dňa 11.6.2025, Zápisnicu o výsluchu
svedka- poškodeného (D. C.), ČVS: ORP-231/1-VYS-TT-2025, zo dňa 11.6.2025, a fotografiu obrazovky
telefónu povinného s obsahom sms zo 6.5.2025, nakoľko neexistovali v čase vydania napadnutého
uznesenia súdu prvej inštancie, rovnako na jeho tvrdenie, že navrhovateľka dňa 13.6.2025 navštívila

bez jeho vedomia a súhlasu jeho rodinný dom, pohybovala sa v interiéri a zobrala si nejaké veci,
nakoľko ide o skutočnosť, ku ktorej malo prísť po vydaní napadnutého neodkladného opatrenia.
Navrhovateľkou až vo vyjadrení k odvolaniu predložená Prepúšťacia (lekárska) správa navrhovateľky
zo septembra 2024 bola neprípustnou novotou, nakoľko navrhovateľka neuviedla dôvody, ktoré by
jej bránili ju predložiť v konaní pred súdom prvej inštancie (naviac už v čase podania návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia mala vedomosť z rozvodového konania o tvrdeniach povinného o jej
alkoholizme a jeho dôvodoch). Rovnako neprípustnými novotami boli tvrdenia povinného vo vyjadrení
k vyjadreniu navrhovateľky o vybratí úspor z účtu povinného, minutí jeho odstupného, odnesení vecí
povinného navrhovateľkou do záložne a odcudzení dcéram nasporených financií, nakoľko boli povinným
uvedené po uplynutí odvolacej lehoty a tiež neuviedol dôvody, ktoré by mu bránili ich uviesť v konaní

pred súdom prvej inštancie.
Súdprvejinštanciemalvpredmetnejvecizaosvedčenúexistenciuprávnehovzťahumedzistranami,mal
za osvedčené, že povinný už dlhodobejšie ohrozuje telesnú a duševnú integritu navrhovateľky, pričom
navrhovateľka deklaruje z povinného a jeho konania strach. Rovnako mal za osvedčené skutočnosti
odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami.

Odvolací súd je na rozdiel od súdu prvej inštancie i navrhovateľky názoru, že navrhovateľkou tvrdené
skutočnosti neodôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov, nakoľko navrhovateľkou v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia opísané rozhodujúce skutočnosti, ktorými odôvodňovala potrebu
neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sa týkajú obdobia kedy žili navrhovateľka a povinný
ako manželia v spoločnej domácnosti v rodinnom dome vo výlučnom vlastníctve povinného, ktoré

spolužitie však skončilo dňom 23.2.2025 (teda ešte pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorý bol podaný 7.3.2025), kedy sa navrhovateľka odsťahovala zo spoločnej domácnosti
s povinným, navrhovateľka síce osvedčila (nie preukázala) útoky na jej integritu zo strany povinného,
avšak rovnako tak a rovnakými dôkaznými prostriedkami (podané trestné oznámenie, lekárske správy)
útoky na integritu povinného zo strany navrhovateľky osvedčil (nie preukázal) aj povinný. Navrhovateľka

netvrdila, a teda ani neosvedčila, že by ku konaniu povinného, vo vzťahu ku ktorému sa navrhovateľka
domáhala poskytnutia predbežnej ochrany, došlo aj v čase po jej odchode zo spoločnej domácnosti s
povinným v rodinnom dome vo výlučnom vlastníctve žalovaného, alebo na inom mieste ako v jeho dome.
Z podaní oboch strán vyplýva, že ku konfliktom dochádzalo iba v spoločnej domácnosti, ktorú už v časepodania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia strany neviedli. Navrhovateľka neosvedčila, že
existujú závažné dôvody domnievať sa, že jej telesná alebo duševná integrita by mohla byť ohrozená
aj po jej odchode zo spoločnej domácnosti, netvrdila, že by ju povinný po jej odchode zo spoločnej

domácnosti vyhľadával alebo ohrozoval (t. č. je ich manželstvo rozvedené a navrhovateľka je prihlásená
k trvalému pobytu v inom meste ako povinný).
V dôsledku všetkého uvedeného nebola v čase nariadenia neodkladného opatrenia hodnoverne
osvedčená existencia hrozby bezprostrednej ujmy na právach navrhovateľky, ani potreba neodkladnej
úpravy pomerov.

Súd prvej inštancie preto nepostupoval správne, keď vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že v danej veci nedošlo k osvedčeniu
potreby bezodkladne upraviť pomery medzi stranami (§ 325 ods. 1 CSP), navrhovateľka neosvedčila
skutočnosti spĺňajúce atribút vysokej pravdepodobnosti o potrebe neodkladnej úpravy pomerov medzi
stranami, ako jednej zo základných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia.
Na základe všetkého vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa

§ 388 CSP zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, ktoré viedli k zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací
súd sa ďalšími námietkami uvádzanými v odvolacom konaní nezaoberal, keďže neboli spôsobilé
ovplyvniť rozhodnutie odvolacieho súdu.

13. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
Podľa § 396 ods. 2 CSP ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.
Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného

zreteľa.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60
dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.
Z dôvodu zmeny uznesenia súdu prvej inštancie, stíhala odvolací súd povinnosť rozhodnúť o trovách
(celého) konania. Povinný bol v predmetnej veci plne procesne úspešný, z ktorého dôvodu by mu
patrilo právo na náhradu trov konania (prvoinštančného i odvolacieho) proti procesne neúspešnej
navrhovateľke, odvolací súd mu však náhradu trov konania nepriznal, nakoľko videl v predmetnej veci

dôvod pre aplikáciu ust. § 257 CSP, spočívajúci v skutočnosti, že obe strany v tomto konaní osvedčili
útoky druhej strany do telesnej a duševnej integrity počas ich spolužitia a trvania manželstva.

14. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1
CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods.2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods.2 CSP)

Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.
(§ 160 ods. 2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.(§ 430 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. (§ 432 ods.1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods.2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)