Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. júl 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/101/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5125203802
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5125203802.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej
(sudkyne spravodajkyne) a členov senátu JUDr. Jozefa Šuleka a JUDr. Romana Tichého, v spore
žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXXX/XX, XXX XX C., 2/ D. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom D. XXX/X, XXX XX C., žalobcovia v rade 1/ a 2/ právne zastúpení: Advokátska kancelária
JUDr. Halagan, s.r.o., so sídlom Framborská 253/21, 010 01 Žilina, IČO: 50 626 329, proti žalovanému:

MPorte development s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 3192, 024 01 Kysucké Nové Mesto, IČO: 52 238
890, právne zastúpenému: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA ŠTRBÁŇ, s.r.o., so sídlom Dvory 1932, 020
01 Púchov, IČO: 36 867 454, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia, v štádiu konania o návrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcov 1/, 2/ proti uzneseniu Okresného súdu
Žilina č.k. 25C/31/2025-101 zo dňa 6.5.2025, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcov 1/, 2/ na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia. V dôvodoch napadnutého uznesenia konštatoval, že sa žalobcovia 1/,
2/ žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 8.4.2025 v spojení s návrhom na zmenu žaloby zo
dňa 2.5.2025 domáhajú voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 108.745,66 Eur
s príslušenstvom a náhrady trov konania.

2.Návrhomnanariadeniezabezpečovaciehoopatreniadoručenýmsúduprvejinštanciedňa10.04.2025,
doplneným dňa 02.05.2025 sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhali nariadenia zabezpečovacieho opatrenia,
ktorým súd zriadi záložné právo v prospech žalobcov 1/, 2/ k nehnuteľnostiam (ďalej len „sporné
nehnuteľnosti“):

1.
byt č. XX, vo vchode X, na X. p., v bytovom dome so súp. č. XXXX, E. F. G. H. I. C., ktorý sa nachádza
na pozemku CKN č. 3906/2 – zastavaná plocha a nádvorie, v podiele 1/1 vrátane spoluvlastníckeho
podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve bytového domu,
ktorý prislúcha k bytu č. XX, ktorý je vedený na LV č. XXXXX, o veľkosti 5988/129598; spoluvlastníckeho

podielu k zastavanému pozemku CKN parc. č. 3906/2 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 345
m2, ktorý prislúcha k bytu č. XX, ktorý je vedený na LV č. XXXXX, o veľkosti 5988/129598, zapísanom
na LV č. XXXXX, vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor, v kat. C., obec C., okres Žilina
(ďalej len „sporný byt“);

2.nebytový priestor X-X, vo vchode X, prízemie, v bytovom dome so súp. č. XXXX, E. F. G. H. I. C., ktorý
sa nachádza na pozemku CKN č. 3906/2 – zastavaná plocha a nádvorie, (parkovacie státie G.) v podiele
5/45 vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na

príslušenstve bytového domu, ktorý prislúcha k parkovaciemu státiu G., ktorý je vedený na LV č. XXXXX,
o veľkosti 17276/129598; spoluvlastníckeho podielu k zastavanému pozemku CKN parc. č. 3906/2 –
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 345 m2, ktorý prislúcha k parkovaciemu státiu G., ktorý je vedený
na LV č. XXXXX, o veľkosti 17276/129598, zapísanom na LV č. XXXXX, vedenom Okresným úradom
Žilina, katastrálny odbor, v kat. C., obec C., okres Žilina;

3.
nebytovému priestoru XX-X, vo vchode X, -X suterén, v bytovom dome so súp. č. XXXX, E. F. G. H.
I. C., ktorý sa nachádza na pozemku CKN č. 3906/2 – zastavaná plocha a nádvorie, (podiel prislúcha
ku kobke č. X) v podiele 1/17 vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných

zariadeniach domu a na príslušenstve bytového domu, ktorý prislúcha ku kobke č. X, ktorý je vedený
na LV č. XXXXX, o veľkosti 7273/129598 a spoluvlastníckeho podielu k zastavanému pozemku CKN
parc. č. 3906/2 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 345 m2, ktorý prislúcha ku kobke č. X, ktorý
je vedený na LV č. XXXXX, o veľkosti 7273/129598, zapísanom na LV č. XXXXX, vedenej Okresným
úradom Žilina, katastrálny odbor, v kat. C., obec C., okres Žilina;

4.
CKN parc. č. 3906/1 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 245 m2 zapísanej na LV č. XXXXX,
vedenej Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor, v kat. C., obec C., okres C., v podiele 2/32.

3. Žalobcovia 1/, 2/ návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnili tvrdením, že uzatvorili
so žalovaným Zmluvu o budúcej zmluve o prevode vlastníctva bytu – byt „J.“ zo dňa 28.04.2021 v
znení Dodatku č. 1 zo dňa 12.01.2022 a Dodatku č. 2 zo dňa 18.05.2022 (ďalej len „Zmluva o budúcej
zmluve“), ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. Žalobcovia 1/,

2/ sa zaviazali zaplatiť kúpnu cenu vo výške 162.960,16 Eur vrátane DPH v zmysle článku 3.2 Zmluvy
o budúcej zmluve. Žalobcovia 1/, 2/ uhradili žalovanému v zmysle Zmluvy o budúcej zmluve prvú až
štvrtú splátku kúpnej ceny celkovo vo výške 105.120,16 eur. Piatu splátku vo výške 57.840,- eur podľa
článku III bod 3.2 Zmluvy o budúcej zmluve mali žalobcovia 1/, 2/ uhradiť po dokončení bytu na komplet
a to najneskôr do 15 kalendárnych dní od písomnej výzvy Budúceho predávajúceho Budúcim kupujúcim

na zaplatenie tejto časti kúpnej ceny. Po dokončení bytu a parkovacieho miesta sa mala uskutočniť
obhliadka bytu a parkovacieho miesta, spísať protokol o prevzatí a odovzdaní bytu a parkovacieho
miesta a následne uzatvoriť kúpnu zmluvu na prevod bytu a parkovacieho miesta, v ktorej sa žalobcovia
1/, 2/ zaviažu doplatiť poslednú časť kúpnej zmluvy. K takémuto postupu však zo strany žalovaného
nedošlo. Naopak, žalovaný listom zo dňa 24.04.2023 prostredníctvom právneho zástupcu, od Zmluvy

o budúcej zmluve v rozpore s obsahom Zmluvy o budúcej zmluve a jej dodatkov odstúpil. Odstúpenie
od zmluvy bolo žalobcovi v rade 1/ doručené dňa 12.05.2023 a žalobcovi 2/ doručené dňa 27.04.2023.
DoručenímodstúpeniaodZmluvyobudúcejzmluve,tátozmluvazaniklaodpočiatku,tedaextunc,akoby
zmluva nikdy neexistovala. Po odstúpení od zmluvy vznikla zmluvným stranám tzv. reštitučná povinnosť,
t. j. povinnosť vrátiť si vzájomne poskytnuté plnenia na základe zmluvy, ktorá zanikla. Vzhľadom na

to, že žalobcovia 1/, 2/ poskytli žalovanému finančné prostriedky vo výške 105.120,16 eur na základe
Zmluvy o budúcej zmluve, od ktorej bolo zo strany žalovaného odstúpené, žalobcom 1/, 2/ vznikol nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému vo výške 105.120,16 eur. Žalovaný dobrovoľne
žalobcom 1/, 2/ poskytnuté finančné prostriedky nevrátil, a preto boli žalobcovia 1/, 2/ nútení domáhať
sa svojho nároku na súde.

4. Žalobcovia 1/, 2/ majú dôvodnú obavu, že uspokojenie ich pohľadávky, ktorá bude judikovaná súdom
v konaní vedenom pod sp. zn. 25C/31/2025, je v ohrození, nakoľko žalovaného jediný majetok väčšej
hodnoty sú práve len nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom prevodu na základe Zmluvy o budúcej
zmluve. Žiaden iný majetok väčšej hodnoty žalovaný ako obchodná spoločnosť nevlastní, a to podľa

účtovnej závierky za zdaňovacie obdobie kalendárneho roka 2023. Žalobcovia 1/, 2/ poukázali na to,
že žalovaný je obchodná spoločnosť, ktorá bola výslovne založená len za účelom developerského
projektu na výstavbu bytového domu súp. č. XXXX a následného predaja jednotlivých bytových jednotiek
nachádzajúcich sa v ňom. O predmetnej skutočnosti svedčí výpis z webového portálu finstat.sk, kdežalovaný od jeho založenia, t. j. od 01.06.2019, vykázal tržbu len v kalendárnom roku 2022, kedy
jeho tržba dosiahla sumu 2.183.264,- eur. V predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach a rovnako
ani v nasledujúcom zdaňovacom období nevykázal žalovaný takmer žiadnu tržbu. Žalobcovia 1/, 2/

majú dôvodnú obavu, že zo strany žalovaného dôjde k predaju tohto bytu bez toho, aby ho vôbec
inzeroval na nejakom webovom portáli. Rovnako tak žalovaný preukázateľne podľa predmetnej účtovnej
závierky disponuje vlastným imaním len vo výške 43.988,- eur, čo predstavuje len 40 % z existujúcej
pohľadávky žalobcov 1/, 2/ voči jeho osobe. Táto skutočnosť vyplýva z riadku 25 zverejnenej účtovnej
závierky k 31.12.2023. Z vyššie uvedených dôvodov je podľa žalobcov 1/, 2/ nevyhnutné, aby nedošlo

k zmareniu vymožiteľnosti pohľadávky žalobcov 1/, 2/ zriadiť záložné právo na nehnuteľnostiach, ktoré
boli predmetom prevodu na základe Zmluvy o budúcej zmluve.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v intenciách ust. § 343, § 344, § 329 ods. 1, 2 a § 328
ods. 1 CSP. Za účelom rozhodnutia o zabezpečovacom opatrení oboznámil sa s listinnými dôkaznými
prostriedkami predloženými žalobcami a to so zmluvou o budúcej zmluve o prevode vlastníctva bytu

– byt J. zo dňa 28.04.2021 (č. l. 44 - 49 spisu), dodatkom č. 1 k zmluve o budúcej zmluve o prevode
vlastníctva bytu – byt J. zo dňa 12.01.2022 (č. l. 50 – 52 spisu), dodatkom č. 2 k zmluve o budúcej
zmluve o prevode vlastníctva bytu – byt J. zo dňa 18.05.2022 (č. l. 53 – 54 spisu), faktúrou č. 20210101
zo dňa 21.01.2021 (č. l. 55 spisu), potvrdením SEPA platobných príkazov zo dňa 21.01.2021 (č. l. 55-
rub spisu), faktúrou č. 20210409 zo dňa 28.04.2021 (č. l. 56 spisu), SEPA prevodom zo dňa 03.05.2021

(č. l. 56-rub spisu), faktúrou č. 20211104 zo dňa 05.11.2021 (č. l. 57 spisu), SEPA Europrevodom zo
dňa 08.11.2021 (č. l. 57-rub spisu), faktúrou č. 20220103 zo dňa 14.01.2022 (č. l. 58 spisu), potvrdením
o prevode zo dňa 14.01.2022 (č. l. 58-rub spisu), odstúpením od zmluvy o budúcej zmluve o prevode
vlastníctva bytu zo dňa 24.04.2023 (č. l. 59 spisu), splnomocnením medzi žalovaným a jeho právnym
zástupcom zo dňa 17.04.2023 (č. l. 60 spisu), účtovnou závierkou zostavenou k 31.12.2023 (č. l. 61 –

63 spisu), čiastočným výpisom z listu vlastníctva č. XXXXX pre k. ú. C. (č. l. 64 spisu) a čiastočnými
výpismi z listu vlastníctva č. XXXXX pre k. ú. C. (č. l. 65 – 67 spisu).

6. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, nakoľko žalobcovia 1/, 2/ jednoznačne neosvedčili, že bez nariadenia zabezpečovacieho

opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia ich pohľadávky ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude
ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Žalobcovia 1/, 2/ neosvedčili také správanie
žalovaného, ktoré by akokoľvek viedlo k znižovaniu rozsahu jeho exekvovateľného majetku uzatváraním
kúpnych zmlúv, či k znižovaniu reálnej hodnoty jeho majetku tým, že sa k tomuto majetku zriaďujú
záložné práva v prospech tretích osôb, čím by bola osvedčená naliehavosť pre úpravu právnych

pomerov sporových strán za účelom zabezpečenia budúceho možného výkonu súdneho rozhodnutia v
prospech žalobcov 1/, 2/. Samotný dlh žalovaného nemôže bez ďalšieho byť dôvodom na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, pretože skutočnosťami, ktoré osvedčujú, že by exekúcia mohla byť
zmarená, je predovšetkým také konanie dlžníka, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku,
ktorý možno exekúciou postihnúť, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje

jeho majetkové pomery.

7. Žalobcovia 1/, 2/ súdu v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia poukázali na majetok
žalovaného, ktorý bol predmetom Zmluvy o budúcej zmluve o prevode bytu, pričom vychádzali zo svojej
dôvodnej obavy, že zo strany žalovaného môže dôjsť k predaju/prevedeniu tohto majetku na tretiu

osobu. Žalobcovia 1/, 2/ teda návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žiadali nariadiť iba na
základe vlastných domnienok/vlastných obáv z toho, že ich pohľadávka nebude zo strany žalovaného
uspokojená. Žalobcovia 1/, 2/ však svoju obavu z ohrozenia exekúcie právne a ani skutkovo súdu
nepodložili, preto ide zo strany žalobcov 1/, 2/ iba o rovinu ich tvrdení. Z predložených výpisov z listu
vlastníctva k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že žalovaný je aktuálnym

vlastníkom predmetných nehnuteľností, na ktoré žiadajú žalobcovia 1/, 2/ zriadiť záložné právo (v
rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu) a zároveň z uvedených výpisov z listov vlastníctva nie je
zrejmé, že by žalovaný podnikal kroky na prevod predmetných nehnuteľností (na listoch vlastníctva nie
je vyznačená žiadna plomba, ani poznámka, z ktorej by mohol mať súd vyvodený záver o zamýšľanom
prevode nehnuteľností zo žalovaného na tretiu osobu).

8. Súd prvej inštancie záverom uviedol, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nebol
osvedčený takými dôkazmi, z ktorých by vyplývalo úmyselné konanie žalovaného spočívajúce v
zbavovaní sa jeho majetku na úkor žalobcov 1/, 2/ ako veriteľa, teda, že by žalovaný realizoval faktickéči právne kroky smerujúce ku sťaženiu exekúcie. Obdobný názor vyjadril aj Najvyšší súd Slovenskej
republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. 5 Obo 144/97 (zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí
a stanovísk pod č. R 20/1998), v ktorom uviedol, že: „Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia
mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený
je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý
možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje

jeho majetkové pomery“.

9. Včas podaným odvolaním domáhajú sa žalobcovia zmeny napadnutého uznesenia súdu prvej
inštancie a nariadenia zabezpečovacieho opatrenia k sporným nehnuteľnostiam.

10. Žalobcovia 1/, 2/ návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodňovali dôvodnou obavou,

že ich pohľadávka nebude uspokojená, nakoľko žalovaného jediným majetkom väčšej hodnoty sú
práve len nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom prevodu na základe Zmluvy o budúcej zmluve. Žalovaný
ako obchodná spoločnosť bola založená len za jediným účelom, a to predajom bytových jednotiek,
nachádzajúcich sa v bytovom dome číslo súpisné XXXX. Žalobcovia 1/, 2/ majú obavu, že dôjde
k predaju ich bytu bez toho, aby ho žalovaný vôbec inzeroval na nejakom webovom portáli. Žalovaný

disponuje vlastným imaním len vo výške 43.988,- Eur. Žalobcovia poukazovali na Nález Ústavného
súdu SR v zmysle záverov ktorého je potrebné aj prípadnú nemajetnosť strany skúmať v intenciách ako
predmetnú pri hodnotení obavy z ohrozenia budúcej exekúcie. Žalobcovia 1/, 2/ zdôrazňujú, že súd prvej
inštancie sa s uvedenou argumentáciou žalobcov 1/, 2/ preskúmateľným spôsobom nevysporiadal.
11. Žalobcom 1/, 2/ je zrejmé, že žalovaný aktuálne nevykonáva žiadne aktivity, smerujúce k znižovaniu

jeho majetku. Uvedené ani žalobcovia v podanom návrhu netvrdili. Poukazujú však na špecifické
okolnosti prípadu, na ktoré je potrebné brať zreteľ, kde jediným majetkom žalovaného, ktorý je väčšej
hodnoty, sú práve nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom na základe Zmluvy o budúcej zmluve. Žalovaný
bol založený len za účelom developerského projektu. Od jeho založenia 1.6.2019 vykázal tržbu
len v kalendárnom roku 2022, kedy jeho tržba dosiahla sumu 2.183.264,- Eur. V predchádzajúcich

zdaňovacích obdobiach ani v nasledujúcom zdaňovacom období nevykázal žalovaný takmer žiadnu
tržbu. Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaný bol zriadený len za jediným účelom, a to predajom
bytových jednotiek v danom bytovom dome. Opakovane žalobcovia 1/, 2/ zdôrazňujú, že môže dôjsť
k predaju bytu bez toho, aby žalovaný túto skutočnosť inzeroval. Žalovaný disponuje vlastným imaním
len vo výške 43.988,- Eur, čo predstavuje len 40% z existujúcej pohľadávky žalobcov 1/, 2/ voči

jeho osobe. Žalobcovia opätovne poukazujú na Nález Ústavného súdu III. ÚS 502/2017, z ktorého
má vyplývať pomerne jednoznačný postoj Ústavného súdu SR, že aj prípadnú nemajetnosť strany je
potrebné v týchto intenciách skúmať ako premennú pri hodnotení obavy z ohrozenia budúcej exekúcie.

12. Pokiaľ prvostupňový súd poukázal na názor Najvyššieho súdu SR vo veci sp.zn. 5Obdo 144/97,

potom k uvedenému rozhodnutiu žalobcovia uvádzajú, že najvyšší súd len príkladmo v danom
rozhodnutí poukazuje na situácie, ktoré možno hodnotiť ako ohrozujúce výkon rozhodnutia. Táto
skutočnosť vyplýva zo slovného spojenia „predovšetkým“, ktoré použil najvyšší súd v rámci citovaného
rozhodnutia, na ktoré poukázal súd prvej inštancie. Formalistický prístup súdu prvej inštancie nie je
možné akceptovať, keďže žiadnym spôsobom nereflektoval na individuálne okolnosti prípadu.

13. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť. Argumentuje, že
žalobcovia ako budúci kupujúci dostali sa do omeškania s úhradou poslednej piatej časti/splátky kúpnej
ceny v sume 57.840,- Eur a túto sumu, a teda aj svoj zmluvný záväzok napriek opakovaným výzvam
žalovaného (budúceho predávajúceho) nesplnili, žalovaný písomným podaním zo dňa 24.4.2023 od
Zmluvy o budúcej zmluve odstúpil, čím táto zmluva od počiatku zanikla. K uvedenému skutkovému

tvrdeniu predložil žalovaný dôkaz – odstúpenie žalovaného od Zmluvy o budúcej zmluve zo dňa
24.4.2023.

14. Keďže žalobcovia odmietli akceptovať právne účinky odstúpenia žalovaného podali na Okresný
súd Žilina žalobu o nahradenie prejavu vôle žalovaného vo vzťahu k (realizačnej) zmluve o prevode

vlastníctva bytu, ktoré súdne konanie je vedené na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 46C/39/2023,
pričom sa nachádza v procesnom štádiu po vydaní meritórneho rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým
bola žaloba žalobcu v celom rozsahu zamietnutá, voči ktorému rozhodnutiu žalobcovia podali odvolanie,
o ktorom doposiaľ odvolací súd – Krajský súd v Žiline nerozhodol. O uvedenom skutkovom tvrdenípredložil žalovaný dôkaz – rozsudok Okresného súdu Žilina sp.zn. 46C/39/2023 zo dňa 20.1.2025
a odvolanie žalobcov proti uvedenému rozsudku. V rámci podanej žaloby o nahradenie prejavu vôle
žalobcovia výslovne namietali a popierali platnosť odstúpenia žalovaného od zmluvy o budúcej zmluve,

pričom sa domáhali, aby súd v súvislosti s uzavretím zmluvy o prevode vlastníctva bytu (spolu
s príslušnými spoluvlastníckymi podielmi, pivničnou kobkou a parkovacím miestom) nahradil prejav vôle
žalovaného na kúpnej zmluve tak, aby následne mohol byť vykonaný zápis vlastníckeho práva žalobcov
k predmetnému bytu (spolu s príslušnými spoluvlastníckymi podielmi, pivničnou kobkou a parkovacím
miestom) do katastra nehnuteľností.

15. V rozpore s tým, čo žalobcovia deklarujú v konaní vedenom pod sp.zn. 46C/39/2023 v prejednávanej
veci, t.j. v konaní sp.zn. 25C/31/2025 právne účinky odstúpenia žalovaného od Zmluvy o budúcej zmluve
nielenže nenamietajú a nepopierajú, ale dokonca ich priamo reflektujú a o ne v konečnom dôsledku
opierajú nimi uplatnený peňažný nárok na vrátenie zaplatenej časti kúpnej ceny, t.j. ich zmluvného
plnenia zo Zmluvy o budúcej zmluve.

16. Žalobcovia opomenuli zmeniť inú relevantnú skutočnosť, a to, že žalobca 1/ od 14.12.2022
až doposiaľ bez právneho titulu okupuje predmetný byt vo vlastníctve žalovaného, pričom tento
protizákonný stav aj naďalej trvá. Žalobca 1/ pod zámienkou zamerania kuchynskej linky vo vchodových
dverách do bytu vymenil zámkovú vložku a byt odvtedy odmieta vypratať a odovzdať späť žalovanému,
a to aj napriek opakovaným výzvam žalovaného.

17. Žalovaný bol z dôvodu neopravenej „okupácie“ bytu v jeho vlastníctve a odmietavého prístupu
žalobcov, primárne žalobcu 1/ v podstate nútený podať žalobu na vypratanie a odovzdanie bytu, ktoré
konanie je rovnako vedené na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 46C/65/2023, pričom je v zmysle
rozhodnutia súdu prerušené do času nadobudnutia právoplatnosti meritórneho rozhodnutia v súdnom
konaní vedenom pod sp.zn. 46C/39/2023 (o nahradenie prejavu vôle). O uvedenom skutkovom tvrdení

pripojil žalovaný k vyjadreniu dôkaz – žalobu na vypratanie a odovzdanie nehnuteľnosti a návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 14.8.2023, uznesenie Okresného súdu Žilina sp.zn.
46C/39/2023 zo dňa 10.7.2024.

18. Žalovaný zdôrazňuje, že pokiaľ žalobcovia v inom súdnom konaní (46C/39/2023) trvajú na

neplatnosti odstúpenia od Zmluvy o budúcej zmluve žalovaného a súčasne na tom, že právne
účinky a záväznosť v danej zmluve naďalej trvá, je celkom vylúčená už samotná opodstatnenosť
ich deklarovaného nároku na vrátenie zmluvného plnenia zo Zmluvy o budúcej zmluve – a teda je tým
vylúčený už prvý zo zákonných predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v zmysle
ust. § 325 ods. 1, resp. § 343 ods. 1 CSP – osvedčenie pohľadávky, ktorej prípadná exekúcia má byť

sudcovským záložným právom ochránená.

19. Odhliadnuc od uvedeného žalovaný spochybňuje existenciu pohľadávky žalobcov na vrátenie ich
zmluvného plnenia – zaplatenia časti kúpnej ceny. Poukazuje na to, že aktuálny zostatok pohľadávky
žalobcu na vrátenie zaplatenej časti kúpnej ceny je vo výške 57.575,11 Eur a nie v sume 105.120,16 Eur

ako deklarujú žalobcovia, keďže došlo k jednostrannému započítaniu vzájomných nárokov procesných
strán, a to v zmysle písomných započítacích prejavov žalovaného zo dňa 9.10.2024. Žalovaný
k uvedenému skutkovému tvrdeniu predkladá dôkaz – 2x písomný započítací prejav žalovaného zo
dňa 9.10.2024 s doručenkou, potvrdenie o výške nájomného za byt ako predpoklad pre vyčíslenie
bezdôvodného obohatenia. Napokon žalobca 1/ naďalej pokračuje v neoprávnenom užívaní bytu vo

vlastníctve žalovaného, v dôsledku čoho neustále dochádza k navyšovaniu nároku žalovaného na
náhradu škody, a tiež nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré nároky si žalovaný v
bezprostredne nasledujúcom čase opätovne vyčísli a započíta proti zvyšnej časti pohľadávky žalobcov.
V nadväznosti na uvedené sa o to viac možno stotožniť s vyjadreným názorom súdu prvej inštancie,
v zmysle ktorého žalobcom požadovaný zásah do vlastníckeho práva žalovaného v podobe zriadenia

sudcovského záložného práva na byt, možno považovať za v rozpore so zásadou proporcionality, a to aj
a ohľadom na aktuálnu výšku pohľadávky žalobcov a tiež reflektujúc aktuálnu (legitímne predpokladanú)
trhovú hodnotu bytu, ktorý mal byť predmetom zálohu. Žalovaný záverom akcentuje časové súvislosti,
v zmysle ktorých zmluvný vzťah zo zmluvy o budúcej zmluve medzi ním a žalobcami zanikol na základe
písomného odstúpenia od zmluvy zo dňa 24.4.2023, na základe čoho bol žalovaný oprávnený voľne

nakladať s predmetným bytom a tento ďalej scudziť, prípadne zaťažiť v prospech akejkoľvek tretej
osoby. I napriek tomu k žiadnemu takémuto dispozičnému úkonu doposiaľ (po dobu viac ako 2 rokov)
žalovaný nepristúpil. Dokonca žalovaný predmetný byt po celý čas až doposiaľ ani len neinzeroval ani
nijak inak neponúkal tretím osobám na predaj. Je preto vylúčené, čo i len osvedčiť reálnu obavu zozmareniaprípadnejexekúciekonanímžalovaného.Napokonzatrvajúcehostavu,kedybytvovlastníctve
žalovaného fakticky užíva výlučne žalobca 1/, pričom k nemu nemá žalovaný žiaden prístup, je čo do
hypotetickej roviny v podstate vylúčené, aby tento byt žalovaný akokoľvek scudzil tretej osobe, resp.

aby tretia osoba prejavila záujem takýto byť kúpiť a rovnako je vylúčené, aby žalovaný realizoval čo i len
úkony, smerujúce k predaju bytu (vyhotovenie aktuálnych fotografií bytu, realizácia obhliadok bytu so
záujemcami, či napokon jeho faktické odovzdanie do držby a užívania novému nadobúdateľovi).
20. Vyjadrenie žalovaného bolo odvolacím súdom zaslané na vedomie žalobcom 1/, 2/.

21. Odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP)
oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 357 písm. d)
CSP) po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal
napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 79 a § 380 CSP), postupom
bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov
1/, 2/ je nedôvodné.

22. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
23.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
24. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.
25. Odvolací súd po oboznámení sa s odôvodnením odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvej
inštancie, konštatuje, že súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec správne

právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje
sodôvodnenímnapadnutéhorozhodnutiakonajúcehosúduprvejinštancie,apretonaňvpodrobnostiach
v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP poukazuje. Uvedené bolo tiež dôvodom pomerne rozsiahleho opisu
dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie v rozhodnutí odvolacieho súdu.

26. Odvolateľ v odvolacom konaní nevzniesol žiadne nové námietky, s ktorými by sa už nebol
vyporiadal súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci a opätovné zdôvodnenie ich neopodstatnenosti
pre rozhodnutie v tejto veci aj odvolacím súdom by bolo len nehospodárnym opakovaním už
vyčerpávajúceho zdôvodnenia poskytnutého sporovým stranám súdom prvej inštancie v odôvodnení
napádaného rozhodnutia. Súčasne v danej súvislosti je potrebné poznamenať, že Ústavný súd

Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne
judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť rozhodnutie neznamená automaticky povinnosť poskytnúť
podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré
stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver, že z tohto aspektu
je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (napr. sp.zn. II. ÚS 44/03, III. ÚS

309/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013).
27. Rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí
byť analyzovaný s ohľadom na okolnosti každého prípadu (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp.zn. 4Cdo/163/2015 zo dňa 17. marca 2016). V danom prípade súd prvej inštancie v odôvodnení
uznesenia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, citoval

právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery,
ktoré precízne vysvetlil. Z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu
napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky. Je potrebné poznamenať,
že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (obdobne sp.zn. IV. ÚS

252/04) a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný,
teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Odvolacia
námietka týkajúca sa nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a jeho arbitrárnosti preto
nemohla obstáť, rovnako ako argument o porušení práva na spravodlivý proces.
28. Zabezpečovacie opatrenie je upravené v ust. § 343 CSP s primeraným použitím ustanovení

o neodkladnom opatrení slúži v civilnom sporovom konaní na zabezpečenie peňažnej pohľadávky
veriteľa v prípade, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Základnými predpokladmi pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia je osvedčenie existencie peňažnej pohľadávky veriteľa a osvedčenie
obavy z ohrozenia exekúcie pre prípad, že pohľadávka bude veriteľovi právoplatne priznaná súdnymrozhodnutím. Vo vzťahu k uvedeným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je
žalobca povinný v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uviesť rozhodujúce skutočnosti
a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

29. V rámci civilného sporového konania je nariadenie zabezpečovacieho opatrenia rovnako ako
nariadenie neodkladného opatrenia možné iba na návrh a za splnenia zákonných predpokladov.
Keďže súd rozhoduje v pomerne krátkej dobe a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu
strán sporu a zväčša bez vyjadrenia protistrany z procesného hľadiska je zásadným determinantom
obsah samotného návrhu. Odvolací súd zdôrazňuje, že pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia

nie je potrebná taká miera dôkaznej istoty ako pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Je však
potrebné, aby boli aspoň v základnej miere osvedčené skutočnosti, odôvodňujúce obavu, že exekúcia
pohľadávky žalobcu voči žalovanému bude ohrozená. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia
spočíva výlučne na navrhovateľovi zabezpečovacieho opatrenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie
skutočnosti odôvodňujúcich nariadenie zabezpečovacieho opatrenia posudzuje súd podľa obsahu
návrhu a k nemu pripojených listín. Riadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd v procese

rozhodovania o nariadení zabezpečovacieho opatrenia nevykonáva a pri rozhodovaní vychádza
z obsahu návrhu a za skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom osvedčené, čo
z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu plnohodnotného dokazovania v zmysle § 185 a nasl. CSP.

30. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobcovia

listinnými dôkazmi priloženými k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neosvedčili, že bez
nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia ich tvrdenej pohľadávky
voči žalovanému ohrozená. Odvolací súd akcentuje, že obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť
reálna a musí hroziť bezprostredne a nemôže vychádzať len zo subjektívnych domnienok/vlastných
obáv žalobcov, že ich pohľadávka nebude uspokojená.

31. Samotné žalobcami osvedčené skutkové okolnosti (jediným majetkom žalovaného väčšej hodnoty
sú sporné nehnuteľnosti, žalovaný bol založený len za účelom developerského projektu na výstavbu
bytového domu a následného predaja bytových jednotiek v ňom sa nachádzajúcich, výška jeho tržieb,
resp. skutočnosť, že disponuje vlastným imaním len vo výške 40% žalobcami proti žalovanému

uplatňovanej pohľadávky) nie sú okolnosťami, ktoré by predstavovali reálnu/bezprostrednú/objektívnu
hrozbu, že pohľadávka žalobcov nebude vymožiteľná, a to z toho dôvodu, že:

Ad 1) žalobcovia osvedčili, že žalovaný je totiž naďalej vlastníkom (minimálne) sporných nehnuteľností

a súčasne

Ad 2) žalobcovia neosvedčili, že by žalovaný podnikol akékoľvek kroky s scudzeniu sporných
nehnuteľností. Minimálne z výpisu z LV č. XXXXX vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam je zrejmé,
že na ňom nie je zapísaná žiadna plomba o prebiehajúcom vkladovom konaní. Žalobcami nebolo

ničím osvedčené, že by žalovaný podnikol akékoľvek kroky k znižovaniu rozsahu jeho exekvovateľného
majetku uzatváraním kúpnych zmlúv, resp. k znižovaniu reálnej hodnoty sporných nehnuteľností, napr.
zriaďovaním záložných práv v prospech tretích osôb, čím by bola osvedčená naliehavosť pre úpravu
právnych pomerov sporných strán za účelom zabezpečenia budúceho možného výkonu súdneho
rozhodnutia v prospech žalobcov 1/, 2/.

32. Odvolací súd súčasne konštatuje, že z obsahu výpisu z LV č. XXXXX pre k.ú. C. (ako verejne
prístupného údaja) vyplýva len zápis poznámky č. P336/2024 – „poznamenáva sa prebiehajúce súdne
konanie vedené na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. č. 46C 39/2023 v právnej veci žalobcov: 1. A. B. a 2.
D. B. proti žalovanému MPorte develompent s.r.o., v konaní o nahradenie prejavu vôle na nehnuteľnosť:
J. XX vo vchode č. X na XX v bytovom dome so súp. č. XXXX postavený na pozemku CKN parc.

č. 3906/2 so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu a k pozemku
o veľkosti 5988/129598 a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej o nahradenie prejavu
vôle žalovaného – 1329/2024“. Uvedené skutočnosti vo svojom súhrne predstavujú takú situáciu, že
nie je potrebné nariaďovať neodkladné opatrenie, nakoľko žalobcami tvrdené obavy sú nepreukázané,
pričom nebolo osvedčené, že by samotný žalovaný vykonal akýkoľvek krok, ktorý by odôvodňoval

zásah do jeho vlastníckeho práva. K námietke žalobcov, že scudzovanie nehnuteľností je živobytím
žalovaného, odvolací súd konštatuje, že uvedená skutočnosť nemôže byť sama osebe dôvodom
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Nariadené by mohlo byť len za konkrétnych okolností –
postupov a činností žalovaného, ktoré by mohli byť posúdené ako reálne/bezprostredné ohrozenievýkonu exekúcie. S ohľadom na citovaný zápis poznámky č. P 336/2024 má odvolací súd za to, že
uvedený zápis predstavuje sám osebe ochranu práv žalobcov pred scudzením nehnuteľností, pričom
možno nateraz súhlasiť s vyjadrením žalovaného, že za danej situácie nie je nehnuteľnosť scudziteľná

bežným spôsobom.
33. Pokiaľ žalobcovia na podporu svojej argumentácie poukazujú na závery obsiahnuté v Náleze
Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 502/2017 zo dňa 21.11.2017, podľa ktorých aj prípadnú nemajetnosť
strany je potrebné skúmať v intenciách ako premennú pri hodnotení obavy z ohrozenia budúcej
exekúcie, odvolací súd uvádza, že (ne)majetnosť žalovaného bola súdom prvej inštancie skúmaná. Bolo

osvedčené, že žalovaný je naďalej vlastníkom sporných nehnuteľností, pričom pokiaľ ide o ich hodnotu,
nemožno pochybovať o tom, že dosahujú (minimálne) hodnotu žalobcami uplatňovanej pohľadávky
proti žalovanému, keďže táto predstavuje len prvé štyri splátky spornej nehnuteľnosti, žalobcovia
poslednú – piatu splátku žalovanému neuhradili. Hodnota sporných nehnuteľností vo vlastníctve
žalovaného predstavuje tak dostatočný majetok pre uspokojenie žalobcami uplatňovanej pohľadávky
voči žalovanému v prípadnej exekúcii. Naproti tomu skutkové okolnosti prípadu posudzovaného

Ústavným súdom Slovenskej republiky v zmieňovanom konaní boli odlišné, keď „dlžníkom“ v ním
posudzovanejvecibola(offshore)cyperskáobchodnáspoločnosť,t.j.spoločnosťsídliacavtzv.daňovom
raji, ktorá na území Slovenskej republiky nevlastní žiaden majetok a ktorá svoje zázemie zneužíva na
produkovanie sporov s takmer nulovým rizikom znášania zodpovednosti za neúspech v týchto sporoch.
Ústavný súd vytkol všeobecným súdom, že nereflektovali na argumentáciu sťažovateľky, spočívajúcu

v poukázaní na skutočnosť, že nemá ako preukazovať bonitu danej spoločnosti.
34. Záverom považuje odvolací súd za potrebné dodať, že je pravdou, že o prípadnej inzercii sporných
nehnuteľností na predaj žalovaným na webovom portáli sa žalobcovia 1/, 2/ nemusia dozvedieť, avšak
najneskôr sa o reálnych krokoch vedúcich k scudzeniu/zaťaženiu nehnuteľnosti sú objektívne schopní
žalobcovia sa dozvedieť z verejne prístupného portálu katastra nehnuteľností. „Nepohodlie“ súvisiace

s potrebou sledovať verejne dostupný register a prípadný zápis plomby, nasvedčujúcej dispozícii
so spornými nehnuteľnosťami samé osebe neodôvodňuje tak závažný zásah do vlastníckeho práva
žalovaného, akým je zriadenie záložného práva k sporným nehnuteľnostiam v prospech žalobcov.
35. Po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností danej veci, súd prvej inštancie
dospel k správnemu záveru, že žalobca neosvedčil splnenie zákonných predpokladov pre nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia. Za daného stavu bolo preto odvolanie žalobcu nedôvodné, a preto
odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne
potvrdil.
36. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko o nich v súlade s § 396 ods. 1
CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP rozhoduje aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

37. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)