Uznesenie – Bezpodielové spoluvlastníctvo… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. júl 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/98/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4218204792
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4218204792.5

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu
JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D.
E. XX, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Ing. Vajliková, s. r. o., Ul. biskupa Királya 6, 945 01
Komárno, IČO: 47 251 395, proti žalovanej: F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XX, zastúpenej:
JUDr. Gabriela Škodáčková, advokátka so sídlom Dunajské nábrežie 14, 945 01 Komárno, IČO: 42 117

682, v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len BSM), o odvolaniach
strán proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 28. novembra 2022 pod č. k. 10C/77/2018-846
v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 30. augusta 2023 pod č. k. 10C/77/2018-957, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v II. až VII. výroku z r u š u j e a vec mu v r a c i a
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom konanie o povinnosti žalobcu vypratať
nehnuteľnosť zastavil. Druhým výrokom určil, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí:
a) Nehnuteľnosť nachádzajúca sa v katastrálnom území C. D. E., zapísaná v katastri nehnuteľností na
LV č. XXXX ako byt č. X na X. poschodí vo vchode XX obytného domu postaveného na parcele č. XXX/
X, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 157 m2 a parcele č. XXX/X, zastavaná plochy a nádvoria,
o výmere 685 m2, ako aj podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a

spoluvlastnícky podiel k pozemkom o veľkosti 7146/28684-ín, v hodnote 25 500 eur;
b) Pohľadávka veriteľa Prvá stavebná sporiteľňa, G., z úverovej zmluvy č. 1340116506 ku dňu zániku
BSM, 28.12.2016, vo výške 6 780 eur;
c) Zostatok na účte žalobcu č. H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v H. H., G., ku dňu zániku BSM,
28.12.2016, vo výške 854,85 eur;
d) Zostatok na účte žalovanej č. H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v H. H., G., ku dňu zániku BSM,

28.12.2016, vo výške 2 033,89 eur.
Tretímvýrokomdovýlučnéhovlastníctvažalobcuprikázalnehnuteľnosťnachádzajúcusavkatastrálnom
území C. D. E., zapísanú v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX ako byt č. 4 na 1. poschodí vo vchode
96 obytného domu postaveného na parcele č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 157 m2 a
parcele č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 685 m2, ako aj podiel priestoru na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemkom o veľkosti 7146/28684-

ín, v hodnote 25.500 eur.
Žalobca preberá zostatok na účte č. H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v H. H., G., ku dňu zániku BSM,
28.12.2016, vo výške 854,85 eur (štvrtý výrok).
V zmysle piateho výroku žalovaná preberá:
a) Pohľadávku veriteľa Prvá stavebná sporiteľňa, G., z úverovej zmluvy č. 1340116506 ku dňu zániku
BSM, 28.12.2016, vo výške 6 780,00 eur;

b) Zostatok na účte č. H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v H. H., G., ku dňu zániku BSM, 28.12.2016,
vo výške 2 033,89 eur.Šiestym výrokom žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej titulom finančného vyporiadania sumu
939,29 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a siedmym výrokom žiadnej zo strán nepriznal nárok
na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na

ustanovenia § 143 ods. 1, § 145 ods. 1, 2, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, 2, 3, 4, § 150 Občianskeho
zákonníka, § 255 ods. 2 CSP.
1.2. Uviedol, že vo veci prvý krát rozhodol rozsudkom vo veci samej pod zo dňa 23.07.2020 pod
č. k. 10C/77/2018-414 a vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu tak, že do výlučného
vlastníctva žalovanej prikázal nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v katastrálnom území C. D. E., zapísanú v

katastri nehnuteľností na LV č. XXXX ako byt č. 4 na 1. poschodí, vchod 96 obytného domu postaveného
na parcele reg. "C" č. 158/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 157 m2 a parcele reg. "C" č. XXX/
X zastavané plochy a nádvoria o výmere 685 m2 ako aj podiel priestoru na spoločných častiach a
zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti 7146/28684-ín, ktorej hodnota je 22
600 eur. Žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi z titulu finančnej protihodnoty vyporiadania zaniknutého
bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu 11 300 eur v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto

rozsudku. Žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Žalobca a
žalovaná sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov vo výške 678 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
1.3. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Nitre uznesením pod
č.k. 25Co/113/2020 - 470 z 18.11.2020 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení konštatoval, že súd prvej inštancie vyporiadal
nehnuteľnosť a vychádzal z jej hodnoty podľa znaleckého posudku Ing. Pisoňa. Zo znaleckého posudku
vyplýva hodnota nehnuteľnosti k vypracovaniu znaleckého posudku ku dňu 29.04.2018 v sume 22.600
eur. Ohodnocuje sa stav nehnuteľnosti ku dňu zániku BSM a cena sa určuje ku dňu vyporiadania.
K námietke žalobcu o nevyporiadaní doplnkového dôchodkového poistenia a príspevkov na životné

poistenie odvolací súd poukázal na súdnu prax pri vyhodnotení ustanovenia § 143 OZ upravujúceho
rozsah vecí patriacich do BSM, že BSM netvoria majetkové práva, ktoré za trvania manželstva vzniknú
jednému z manželov. Za takéto právo je potrebné považovať napr. mzdu, poistné jedného z manželov.
Tie sa stávajú bezpodielovým spoluvlastníctvom okamihom, keď boli tieto finančné prostriedky vyplatené
jednému z manželov za trvania manželstva. Preto pokiaľ doplnkové dôchodkové sporenie a životné

poistenie neboli reálne vyplatené, predstavujú iba majetkové právo, ktoré nemožno zahrnúť do BSM,
bez ohľadu na to, že jeho hodnota bola vypočítaná ku dňu zániku BSM. Ak sa poistenie týka len
jedného z manželov, treba vychádzať z ustanovenia § 797 OZ upravujúceho práva na plnenie z poistnej
zmluvy. Nezáleží na tom, kedy bolo poistné uzavreté. Ak bolo poistné platené zo spoločného majetku,
vzniká nárok podľa § 150 druhá veta OZ, ak by plnenie pripadlo niektorému z manželov. Z uvedeného

vyplýva, že súd prvej inštancie pri vyporiadaní týchto nárokov nepostupoval v zmysle vyššie uvedených
kritérií a zdôvodnenie jeho rozhodnutia v tejto časti nemá oporu v zákone (viď R 42/72 strana 115-116).
Rovnako peniaze nadobudnuté pôžičkami, úvermi sú peniaze nadobudnuté v zásade do BSM, aj
keď došlo k nadobudnutiu len jedným z manželov. Takto došlo k nadobudnutiu vlastníctva, peniaze
prišli do BSM. Pokiaľ z takejto pôžičky boli vynaložené peniaze na oddelený majetok vypožičiavateľa

(prístavbu, prestavbu, opravu, údržbu v oddelenom vlastníctve) je to investícia zo spoločného majetku
do oddeleného majetku, kedy sa počíta so situáciu platenia zo spoločného a prichádza do úvahy
vyporiadanie podľa § 150 OZ. Sporná medzi stranami zostala otázka zrušenia spoločnej domácnosti.
Vedenie spoločnej domácnosti má vplyv na vyporiadanie BSM. BSM nezaniká zrušením spoločnej
domácnosti, ale má vplyv na rozsah a potom celkové vyporiadanie BSM. Zistenie vedenia spoločnej

domácnosti má vplyv na širšie vyporiadanie úverov z úverových zmlúv uzavretých žalovanou. Pokiaľ
strany sporu viedli spoločnú domácnosť, žalovaná zo spoločných peňazí vyplácala úvery, je potrebné
platby vyporiadať. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie o nevyporiadaní pôžičky
žalovanej Horizont Slovakia a považoval odvolanie žalobcu za nedôvodné.
1.4. V ďalšom priebehu konania žalobca k novému znaleckému posudku predloženému žalovanou

nemal pripomienky, všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti akceptoval. Upriamil pozornosť na skutočnosť
opakovane uvádzanú pred prvým prvoinštančným rozhodnutím, že od apríla 2018, kedy žalovaná
dobrovoľne opustila spoločnú domácnosť, všetky poplatky súvisiace s užívaním a udržiavaním spornej
spoločnej nehnuteľnosti strán konania uhrádzal on. Po návrate žalovanej do nehnuteľnosti sa odmietala
akýmkoľvek spôsobom spolupodieľať na povinných poplatkoch resp. výdavkoch. Konkrétne vyčíslenie

poplatkov súdu predložil ešte dňa 01.07.2020 s dôkazmi preukazujúcimi úhradu uvedených poplatkov
k obdobiu 6. mesiac 2020. Navrhoval, aby súd vyporiadal v širšom slova zmysle BSM strán sporu,
zohľadnil ním vynaložené výdavky aj po zániku BSM pri vyporiadaní a konečnom rozhodnutí.1.5. Po doplnení dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že strany sporu sú rozvedení
manželia. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Komárno sp.zn. 13C/162/2016,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.12.2016. Strany uzavreli dohodu o vyporiadaní hnuteľných vecí.

Dohoda obsahuje špecifikáciu hnuteľných vecí patriacich do BSM, spôsob ich vyporiadania uvedením
hnuteľných vecí, ktoré nadobúda do výlučného vlastníctva žalobca, žalovaná a uvedením výšky a
dátumu splatnosti peňažnej náhrady, ktorú sa žalovaná zaviazala zaplatiť žalobcovi. Z článku IV.
predmetnej dohody označeného ako „Osobitné dojednania“ ďalej vyplýva, že strany sporu ako účastníci
dohodyvyhlásili,ževyporiadaniehnuteľnéhomajetkutoutodohodoujekonečnéažeztituluzaniknutého

BSM voči sebe nemajú a ani si nebudú uplatňovať žiadne iné peňažné ani nepeňažné nároky ako
tie, ktoré sú výslovne uvedené v tejto dohode. Z notárskej zápisnice č. k. N 12/2016, NZ 1110/2016
spísanej na Notárskom úrade v Komárne notárom JUDr. Máriou Jóba dňa 15.01.2016 vyplýva, že strany
sporu uzavreli vo forme notárskej zápisnice dohodu o zúžení rozsahu BSM tak, že spotrebiteľský úver
č. 1340116602 poskytnutý Prvou stavebnou sporiteľňou a. s. bude poskytnutý výlučne žalovanej, ktorá
sa tak stane výlučnou dlžníčkou z tohto úverového vzťahu.

1.6. Zo znaleckého posudku Ing. Ota Pisoňa č. 89/2018 zo dňa 29.04.2018 vyplýva, že všeobecná
hodnota nehnuteľnosti patriacej do BSM je 22 600 eur. Súčasťou znaleckého posudku je zmluva o
prevode vlastníctva bytu v dome zo dňa 26.06.2003, z ktorej vyplýva, že strany sporu ako kupujúci
nadobudli nehnuteľnosť patriacu do BSM od Obce Radvaň nad Dunajom za kúpnu cenu 27 918,70
Sk (926,73 eur) zohľadňujúcu vykonané zrážky a zľavy z kúpnej ceny. Z prvej strany kúpnej zmluvy

uzavretej medzi žalobcom ako predávajúcim a B. I. ako kupujúcou uzavretej dňa 30.04.2018 vyplýva,
že žalobca ako výlučný vlastník nehnuteľností evidovaných na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne
územie J. previedol tieto nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva kupujúcej za kúpnu cenu 18 000
eur, ktorú sa kupujúca zaviazala zaplatiť žalobcovi v deň podania návrhu na vklad vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností. Návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zo dňa

30.04.2018 bol Okresnému úradu Komárno, katastrálnemu odboru doručený dňa 10.05.2018. Zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere č. 1340116 6 02, ktorú dňa 29.01.2016 uzavrela Prvá stavebná sporiteľňa,
a.s. ako veriteľ so žalovanou ako dlžníčkou a synom strán sporu C. ako spoludlžníkom vyplýva, že
dlžníkom bol poskytnutý medziúver vo výške 30 000 eur, ktorý sa zaviazali splácať splátkou vo výške
134,75 eur a popri tom vkladať na účet sporenia sumu 106,23 eur. Zo zmluvy o splátkovom úvere č.

5048255726, ktorú dňa 14.10.2013 uzavrela žalovaná ako dlžník so Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako
veriteľom vyplýva, že žalovaná čerpala úver vo výške 6 000,00 eur, ktorý sa zaviazala splatiť formou
36 mesačných splátok vo výške 206,54 eur. Zo zmluvy o splátkovom úvere č. 5050490901, ktorú dňa
05.12.2013 uzavrela žalovaná ako dlžník so Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom vyplýva, že
žalovaná čerpala úver vo výške 3 000,00 eur, ktorý sa zaviazala splatiť formou 66 mesačných splátok

vo výške 64,83 eur. Zo zmluvy o pôžičke PZ č. 04010203352150158, ktorú dňa 04.01.2002 uzavrela
žalovanáakoveriteľsospoločnosťouHORIZONTSLOVAKIA,a.s.(ďalejajako„HorizontSlovakia“alebo
„Horizont“) ako dlžníkom vyplýva, že žalovaná tejto spoločnosti poskytla pôžičku vo výške 130 000 Sk.
Zo záveru znaleckého posudku č. 28/2021 vyplýva všeobecná hodnota spornej nehnuteľnosti 25 500
eur. Z dedičského rozhodnutia OS KN 5D/72/2011 vyplýva, že majetok ku dňu smrti poručiteľky F. J. vo

výške 1 112,21 eur a ku dňu 25.03.2011 v sume 225,57 eur + príslušenstvo sa vydáva dcére I. F. B..
1.7. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 143 ods. 1 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) § 145 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ,§
148 ods. 1 Občianskeho, § 149 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka, § 150 Občianskeho zákonníka
a uviedol, že v priebehu dokazovania sa stalo nesporným, že medzi stranami sporu je dohoda na cene

nehnuteľnosti - bytu v sume 25 500 eur, že do BSM patria zostatky na účtoch oboch strán sporu ku dňu
rozvodu manželstva a že DDS, životná poistka a úver žalovanej v SLSP nepatria do BSM. Pri splácaní
týchto produktov boli použité spoločné finančné prostriedky manželov, preto žalobcovi patrí náhrada
polovice splátok. V číselnom vyjadrení to predstavuje sumu vo výške 10 594,71 eur (DDS = 773,55 eur,
životné poistenie = 4 346,98 eur, úvery v H. H., G. = 4.884,66 eur, polovica zostatku na osobnom účte

žalovanej v sume 1 016,95 eur mínus polovica zostatku na osobnom účte žalobcu v sume 427,43 eur),
ktorá má byť zo strany žalovanej v rámci finančného vyrovnania uhradená žalobcovi. Taktiež sa stalo
nesporným, že strany sporu spoločne hospodárili do dňa rozvodu manželstva.
1.8. Masu BSM ustálil tak, že do nej patrí nehnuteľnosť nachádzajúca sa v katastrálnom území C. D.
E., zapísaná v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX ako byt hodnote 25 500 eur; zostatok na účte

žalobcu č. H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v H. H., G., ku dňu zániku BSM, 28.12.2016, vo výške
854,85 eur; zostatok na účte žalovanej č. H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v H. H., G., ku dňu zániku
BSM, 28.12.2016, vo výške 2 033,89 eur. Do masy BSM zahrnul pohľadávku veriteľa Prvá stavebná
sporiteľňa, a.s., z úverovej zmluvy č. 1340116506 ku dňu zániku BSM, 28.12.2016, vo výške 6 780 eur,pretože na tento záväzkový vzťah realizovaný počas manželstva sa nevzťahovala notárska zápisnica
N 12/2016 o zúžení rozsahu BSM. Úver žalovanej v PSS pod č. 1340116602, vzhľadom na zúženie
rozsahu BSM, nepatrí do BSM. Zo strany žalovanej nebolo preukázané uhrádzanie dlhu ich synom zo

svojich finančných prostriedkov. Z toho dôvodu mal za to, že žalovanou vynaloženú sumu zo spoločného
majetku na jej oddelený majetok, je potrebné vyporiadať. Z úverov v K. H. H. je žalovaná povinná
žalobcovi zaplatiť na finančné vyrovnanie sumu 1 216,00 eur, ktorá suma ako polovica zaplatených
splátok počas manželstva na dané úvery opäť nebola medzi stranami spornou.
1.9. Pretože prikázal byt do výlučného vlastníctva žalobcu, uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť titulom

finančného vyrovnania žalovanej sumu 12 750,00 eur, ako polovicu hodnoty nehnuteľnosti, na ktorej sa
strany sporu dohodli. Keďže žalovaná by bola povinná zaplatiť žalobcovi sumu 11 810,71 eur (10 594,71
+ 1.216,00) a žalovaný by bol povinný zaplatiť žalovanej rovnakým titulom sumu 12 750 eur, rozhodol
tak, že žalovaný je povinný žalovanej zaplatiť sumu 939,29 eur.
1.10. Pohľadávku spoločnosti Horizont Slovakia nevyporiadal, nevyporiadaval príspevky na životné
poistenie NN, kde rovnako odvolací súd poukázal na súdnu prax pri vyhodnotení ustanovenia § 143

OZ upravujúceho rozsah vecí patriacich do BSM, že BSM netvoria majetkové práva, ktoré za trvania
manželstva vzniknú jednému z manželov. Čo sa týka návrhu žalobcu zohľadniť pri finančnom vyrovnaní
manželov jeho pravidelné mesačné platby súvisiace s režijnými nákladmi na byt po zániku BSM,
vychádzal zo zásady, že tieto náklady po právoplatnosti rozvodu manželstva nepatria do BSM a to
najmä za situácie, že predmetná nehnuteľnosť bola prisúdená tomu manželovi, ktorý tvrdí, že sa o

nehnuteľnosť aj vynaložením finančných prostriedkov staral, prípadne ju zveľaďoval. V časti vynaloženia
spoločných finančných prostriedkov na nový náhrobný kameň, uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno, nepreukázal, kedy, ako, kým a za akú sumu sa renovácia pomníka uskutočnila. Z dedičského
rozhodnutia OS KN 5D/72/2011 zistil, že poručiteľka zanechala žalovanej finančnú čiastku, pričinila sa o
jej pohreb a nemožno vylúčiť, že z týchto peňazí prerobila už existujúci náhrobný kameň tak, ako sama

tvrdila.
1.11. Nehnuteľnosť prikázal do vlastníctva žalobcu nevlastniaceho žiadnu inú nehnuteľnosť, žalovaná
je okrem predmetného bytu vlastníčkou ďalších nehnuteľností, medzi nimi rodinného domu. Žalobca bol
vlastníkominejnehnuteľnosti,ktorúvroku2018predal.Žalovanejsasúdnepodarilopresvedčiťotom,že
išlo z jeho strany o pokútny úmysel zbaviť sa majetku, aby sa záverom sporu dostal k bytu. Vo vyjadrení

žalovanej k žalobe bolo uvedené, že spočiatku sa chcela vzdať bytu, čo ústnym prejavom potvrdila
na pojednávaní dňa 12.10.2022. V návrhu na mimosúdne vyriešenie veci z 15.06.2018 uviedla, že
žalobca si byt môže nechať a chcela byť vyplatená. Otázka učiteľského bytu vzhľadom na nadobudnutie
vlastníckeho práva strán k bytu počas manželstva je irelevantná. Dňa 27.04.2018 objednala vyhotovenie
znaleckého posudku č. 40018. Odvtedy vedela, že ju chce žalobca vyplatiť z bytu a preto pristúpil k

predaju svojho rodinného domu, aby žalovanú mohol čo najskôr vyplatiť. Konanie žalovanej spočívajúce
v dobrovoľnom opustení bytu v apríli 2018 preukazuje, že byt nechcela ďalej užívať, nasťahovala sa k
synovi, prestala platiť služby súvisiace s bytom, bola rozhodnutá sa do bytu nevrátiť. Návrat v období
Vianoc 2018 v konaní odôvodnila tým, že syn si našiel priateľku a nechcela prekážať, vadilo jej , že by
žalobca do bytu nasťahoval tretiu osobu. V priebehu konania opakovane uviedla, že je síce výlučnou

vlastníčkou nehnuteľnosti, ale ju plánuje darovať synovi. Doteraz nepodnikla žiadne kroky v tom smere.
Má možnosť obstarať si iné bývanie.
1.12. Okrem vyššie uvedených výrokov rozhodol o zastavení časti konania v súlade so späťvzatím
žalovanej na pojednávaní dňa 28.11.2022, s ktorým žalobca na pojednávaní vyjadril súhlas.
1.13. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP podľa právneho záveru odvolacieho súdu,

podľa ktorého zásada úspechu v konaní o vyporiadaní BSM na základe návrhu strany neprichádza do
úvahy. Predmetom konania je vyporiadanie majetku. Súd vyporiadava celý majetok. To znamená, že
sa týka celého spoločného majetku. Akým spôsobom rozdelí majetok nemá vplyv na trovy konania.
Neprichádza do úvahy úspech a neúspech strany, pretože strana, ktorej boli prikázané veci do výlučného
vlastníctva je povinná na vyrovnanie podielu zaplatiť druhej strane finančnú náhradu.

2.1. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. a výroku VI. napadla v zákonnej lehote odvolaním
žalovaná. Dôvodila ustanoveniami § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Poukázala na úmyselné a
špekulatívne konanie žalobcu pred samotným vyporiadaním BSM. O skutočnosti, že žalobca mal po
rozvode záujem o spornú nehnuteľnosť, nemala žiadnu informáciu až kým nedostala dňa 02.05.2018

písomne pokus o mimosúdne vyriešenie veci. V tom čase už mal žalobca znalecký posudok č. 89/2018
zo dňa 29.4.2018 od Ing. Ota Pisoňa. Následne hneď dňa 30.04.2018 na základe zmluvy o pôžičke
požičal kupujúcej I. B. sumu vo výške 18 000 eur, za ktoré mala od žalobcu odkúpiť jeho nehnuteľnosť v
kat. území J.. Išlo o úmyselné konanie, ktorým chcel potvrdiť, že nemá žiadnu nehnuteľnosť vo výlučnomvlastníctve. O nehnuteľnosť nechcel prísť, len dočasne, kým konajúci súd nerozhodne v jeho prospech
a nehnuteľnosť by sa vrátila do jeho výlučného vlastníctva. Počas celého súdneho konania sa spoliehal
len na to, že je invalidný dôchodca a nemá už vo svojom vlastníctve žiadne nehnuteľnosti.

2.2. Trvala na tom, že spoločnú nehnuteľnosť neopustila dobrovoľne. Tvrdenie súdu prvej inštancie v
bode 30 odôvodnenia rozsudku, že bola rozhodnutá sa do spoločného bytu nevrátiť, je nepravdivé a
nepodložené. K darovaniu jej nehnuteľnosti uviedla, že pri vyporiadaní pozemku pod rodinným domom,
ktorý má vo výlučnom vlastníctve sú problémy, pretože vlastníci žijú v zahraničí a nemá na nich kontakty .
2.3. Namietala, že konajúci súd sa pridržiaval jedine skutočnosti spoločného nadobudnutia spornej

nehnuteľnostibývalýmimanželmi.Malbyprisvojomrozhodnutíprehodnotiťotázkumorálnehopričinenia
a dobrých mravov týkajúcich sa zabezpečenia bývania pre rodinu, kedy jej bol byt pridelený z dôvodu
jej zásluh pri zastávaní svojej profesnej funkcie učiteľky a následne riaditeľky základnej školy. V čase
od 03.09 2002 - 30.06.2005, 34 mesiacov, keď byt kupovali, bol žalobca nezamestnaný a z toho 25
mesiacov nedostával žiadne dávky. Počas konania neuviedol a ani nepreukázal žiadne prekážky, ktoré
by mu bránili v uvedenom čase zamestnať sa, pritom bol zdravý.

2.4.Konštatovaniesúdu,žežalobcasapreukázateľnestaráajúhradamipravidelnýchrežijnýchnákladov
o potrebnú nehnuteľnosť, považovala za nepravdivé. Poukázala na prípis zo dňa 15.04.2020, kde
preukázala úhrady na účet žalobcu a to jednotlivo za roky: 2017 –
1 649 eur, za rok 2018 - 850,69 eur, za rok 2019 - 643,63 eur. Čestné prehlásenia týkajúce sa opráv
a údržby bytu sa týkali hlavne spoločných priestorov v dome, na ktoré žalobcu nikto z obytného domu

nepoveril a dal ich popodpisovať svojim kamarátom. Nikto z obytného domu tieto „údajne vykonané“
práce nevidel a od žalobcu neprevzal. Úhrady za užívanie elektriny a plynu v spornom byte žalobcovi
splácala podľa výpisu z banky - Slovenská sporiteľňa, a.s. zo dňa 23.09.2022, na základe ktorého dňa
04.01.2022 zaplatila 350 eur, 24.02.2022 200 eur, 03.05.2022 200 eur, 05.08.2022 200 eur, 10.09.2022
200 eur a v rovnakej sume platí náklady žalobcovi dodnes. O nehnuteľnosť sa tak stará rovnako už

od jej obdržania a je schopná naďalej zabezpečiť úhradu všetkých poplatkov za byt a zabezpečiť jeho
udržanie, resp. zveľaďovanie.
2.5.Kotázkeúverov,ktorésúzahrnutévrámcivyporiadaniaBSMuviedla,žeovšetkýchúverochžalobca
vedel a bol o nich informovaný. Vedel o tom, že úver zo Slovenskej sporiteľne, a.s. z roku 2013, ktorý ku
dňu zániku BSM, 28.12.2016 bol vo výške 854,85 eur potrebovala na opravu strechy jej nehnuteľnosti,

kde sa nasťahuje ich syn. Vo svojom návrhu na vyporiadanie BSM zo dňa 18.09.2018 pôvodne žalobca
tento úver nepožadoval vyporiadať. O úvere v Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. o ktorý v septembri v roku
2016 požiadala a ktorý následne žalobca odmietal, trval na spísaní notárskej zápisnice. Úver spláca a ich
spoločný syn C. jej splátky každý mesiac preplatí. Chybou konajúcej notárky ako a jej bol do Notárskej
zápisnice N 12/2016 zo dňa 15.01.2016 zadaný spotrebiteľský úver č. 1340116602 a úverová zmluva č.

1340116506 bola opomenutá. Je si vedomá toho, že sa úvery použili na rekonštrukciu jej nehnuteľnosti.
Túto situáciu riešila hlavne v záujme rodiny, ich spoločného syna, ktorému takýmto spôsobom mohli
rodičia pomôcť, pretože svojej dcére tiež predtým spoločne finančne pomohli.
2.6. Ďalej namietala, že súd pri rozhodovaní vôbec nebral do úvahy, že sa riadne počas manželstva
starala o spoločné deti, so spoločným majetkom nenakladala nehospodárne, všetko robila v prospech

rodiny, riadne počas celého svojho života pracovala aj po dovŕšení dôchodkového veku, čím prispievala
naďalej aj po ukončení spolužitia manželov k tvorbe a zveľaďovaniu spoločného majetku ako aj
obstarávaniu spoločnej domácnosti.
2.7. Namietala, že súd pri svojom rozhodovaní neprehodnotil ňou prednesené tvrdenia a dôkazy, byt
sa rozhodol prideliť žalobcovi, ktorý sa o bývanie rodiny nepričinil. Svoju solventnosť a schopnosť

vyplatiť žalobcovi finančné prostriedky týkajúce sa vyrovnania BSM preukázala vo výške 24 560,71 eur.
Žalobca získal nehnuteľnosť, ktorá je v súčasnosti predajná za vyššiu kúpnu cenu než bola ohodnotená.
Ona získala len sumu vo výške 939,29 eura, čo je pre ňu veľmi ponižujúce. Namietala, že súd prvej
inštancie vychádzal iba z tvrdení žalobcu a z dôkazných prostriedkov ním prezentovaných, ktoré boli
zavádzajúce, nezakladajúce sa na pravde a úmyselne vykonštruované. Súd sa opomenul zaoberať

právne relevantnými skutočnosťami a v konaní vykonanými dôkazmi, ktoré majú zásadný význam pre
rozhodnutie vo veci samej. Navrhla napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na
nové konanie.

3.1. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II., V., VI. a VII. napadol v zákonnej lehote odvolaním

žalovaný. Dôvodil ustanoveniami § 365 ods. 1 ods. 1 písm. d), f), h) CSP. Namietal, že žalovaná v
petite jej vyjadrenia k žalobe zo dňa 14.1.2019 a takisto vo svojom písomnom vyjadrení predloženom
na pojednávaní dňa 23.7.2020 navrhla rozhodnúť o tom, že žalobca je povinný do troch mesiacov od
právoplatnosti rozhodnutia súdu vysťahovať sa z nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie o tomto návrhužalovanej rozhodol v konečnom rozhodnutí (zastavením konania), žalovaná svoj návrh zobrala späť až
v záverečnom návrhu (po vyhlásení uznesenia o ukončení dokazovania) a on so späťvzatím súhlasil.
Keďže však zastavenie konania v časti o vypratanie nehnuteľnosti zavinila žalovaná (ktorá zavinila

svojím protinávrhom konanie o vypratanie nehnuteľnosti), postup súdu, že mu v tej časti nepriznal nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100% (o trovách v tej časti ani nerozhodol), hoci to žiadal v priebehu
konania, vrátane záverečného návrhu, považoval za svojvoľný a zmätočný.
3.2. Súd prvej inštancie v poradí druhým rozhodnutím na pokyn odvolacieho súdu v konečnom
rozhodnutí zohľadnil jednotlivé splátky úverov, ktoré boli hradené zo spoločného počas trvania

manželstva na úvery žalovanej. V bode 25 a 26 uviedol, že zohľadnil v jeho prospech polovicu splátok
úverov SLSP a.s. uhradených zo spoločného. Táto polovica predstavuje sumu 4 884,66 eur, je správne
vypočítaná a korešponduje s jeho vyjadrením zo dňa 07.10.2019. Takisto súd správne zohľadnil polovicu
splátok uhradených zo spoločného na doplnkové dôchodkové sporenie žalovanej v polovici uhradených
splátok – 773,55 eur. Mal za to, že súd správne uviedol, že mu prináleží polovica uhradených splátok
na životné poistenie, kde oprávnenou na výplatu je žalovaná. Suma bola vyčíslená v podaní zo dňa

01.07.2020 na sumu 4 346,98 eur (polovica uhradených mesačných splátok). Súd prvej inštancie
venoval pozornosť splátkam, ktoré boli zo spoločného vynaložené na úvery žalovanej v Prvej stavebnej
sporiteľni. Splátky presne rozpísal v písomnom podaní zo dňa 07.10.2019 v bode 1. a 2. článku III.
podania. Na úvery boli uhradené splátky 10 x po 214 eur a 2 x 110 eur, spolu teda 2 630 eur. Polovica
týchto splátok zohľadnených v jeho prospech predstavuje sumu 1 315 eur, a nie 1 216 eur, ako to uviedol

súd. Keďže tento výpočet je nesprávny, konečná suma titulom vyrovnacieho podielu v napadnutom
rozhodnutí je takisto nesprávne vypočítaná.
3.3. Nestotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie k pôžičke žalovanej poskytnutej spoločnosti Horizont.
Finančné prostriedky patriace do BSM použila žalovaná. Mala súdu preukázať, že o tomto jej úkone
vedel a súhlasil s ním. Uvedené mal súd zohľadniť v rozhodnutí, a do masy BSM zahrnúť túto

pohľadávku, prikázať ju žalovanej s povinnosťou ho z nej vyplatiť v rozsahu 1, teda 2 157,50 eur.
3.4. Namietal, že súd nezohľadnil v jeho prospech polovicu nákladov vynaložených na pomník rodičov
žalovanej poukazujúc na obsah spisu OS KN 5D/72/2011. V závere bodu 28 súd uviedol, že poručiteľka
(matka žalovanej) zanechala žalovanej finančnú čiastku, pričinila sa o jej pohreb a nemožno vylúčiť,
že z týchto peňazí prerobila už existujúci náhrobný kameň. Uvedené odôvodnenie súdu prvej inštancie

je v tomto smere hypotetické. Z obsahu spisu OS KN 5D/72/2011 vyplýva, že žalovanej poručiteľka
nezanechala finančné prostriedky, ale suma, ktorá mala byť predmetom dedičského konania, nebola
v konaní prejednaná, pretože pokryla pohrebné náklady vyčíslené žalovanou. Súd prvej inštancie
opomenul vyhodnotiť samotné tvrdenie žalovanej, že náhrobný kameň dala prerobiť až po pohrebe.
Spochybnilasumu2000eur,alesúhlasilastým,žezauvedenýnáhrobnýkameňzaplatilasumu600-700

eur. Ak súd mal pochybnosti o tom, akú sumu započítať v jeho prospech, mal aspoň polovicu sumy 700
eur, čo je 350 eur zohľadniť v jeho prospech.
3.5. V závere namietal trovy konania pre postoj žalovanej, ktorá v konaní opakovane menila svoj
postoj, navrhovala dokazovanie k vyššie uvedeným skutočnostiam, čo malo za následok odročovanie
pojednávaní, zapríčinila takúto dĺžku súdneho konania (vyše 4 roky), preto mal súd prihliadať na to pri

priznaní trov konania.
3.6. Ďalej uviedol, že v rámci širšieho vyporiadania súd rozhodol o jeho nároku týkajúceho sa
režijných nákladov, ktoré riadne vyčíslil. V rámci širšieho vyporiadania súd vyporiada aj tie výdavky,
ktoré boli vynaložené jedným z manželov po zániku BSM, ak súvisia s obhospodarovaním spoločnej
nehnuteľnosti. V konaní nie je sporným, že žalovaná na úhradu režijných výdavkov, úhradu dane od

roku 2018 neprispieva. Špecifikoval aké poplatky súvisiace s užívaním spoločnej nehnuteľnosti hradil
po zániku BSM až po súčasnosť (daň za nehnuteľnosť za roky 2017 až 2021 spolu: 36,15 eur, plyn
za obdobie od apríla 2018 do februára 2022, spolu: 2 893,56 eur, elektrika za obdobie od marca
2018 do februára 2022 spolu: 2 592,20 eur, spotrebovaná voda za obdobie od december 2017 do
júna 2021 spolu: 196,83 eur, elektrika za obdobie od februára 2018 do februára 2021 za spoločné

priestory (prislúchajúca časť za byt je 1 - ina) spolu: 34,08 eur. Celkovo uhradil na poplatkoch spojených
s užívaním spoločného bytu za obdobie od 2017 po február 2022 sumu v celkovej výške 5 752,82
eur. Poukázal na ustanovenie § 144 OZ a na judikatúru NS ČSSR z 03.02.1972, sp.zn. Cpj 86/1971,
R42/1972, podľa ktorej vzťahy manželov, pokiaľ ide o veci, ktoré patria do BSM, najmä správa tohto
majetku v období, keď BSM síce už zaniklo, avšak ešte nebolo vykonané jeho vyporiadanie, sa

spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú vzťahy svojím obsahom a účelom im
najbližšie. Prax súdov správne vychádza z toho, že takýmito najbližšími ustanoveniami sú ustanovenia
o vyporiadaní BSM a z týchto analogicky vychádza (porovnaj R 17/1967). S poukazom na uvedené mal
súd pri vyporiadaní (širšom vyporiadaní BSM) zohľadnil v jeho prospech polovicu uhradených výdavkovsúvisiacich s užívaním spoločného bytu, sumu 2 876,41 eur (5 752,82 eur : 2). Súd prvej inštancie sa
však k uvedenému nároku nevyjadril a ponechal ho bez povšimnutia.
3.7. V závere uviedol, že s jeho návrhmi a námietkami sa súd buď nevysporiadal, alebo ich

vykladal svojvoľne nerešpektujúc zásady rovnosti strán konania a zásad uplatňovaných pri vyporiadaní
BSM, rozhodol v rozpore s výsledkami vykonaného dokazovania, v rozpore s ustanovením § 150
OZ. Rozsudok nespĺňa zákonom dané atribúty na jeho obsah, pretože odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia je zmätočné a miestami nepresvedčivé.
3.8. K nároku na náhradu trov konania uviedol, že v konaní bol úspešný, pretože nehnuteľnosť mu bola

prikázaná do výlučného vlastníctva. Poukázal na snahu dohodnúť sa so žalovanou, aj po zrušujúcom
uznesení odvolacieho súdu, kedy jej ponúkol sumu 15 000 eur, ak mu prenechá byt, s ničím nesúhlasila.
V konaní sa postupne dozvedel, koľko úverov zobrala počas manželstva, ktoré použila na zveľaďovanie
svojhodomu,splátkamizaťažilaspoločnéfinančnéprostriedky.Vymyslelasinanehotrestnéoznámenie,
že ju mal znásilniť, čo skončilo zastavením konania. Dala ho vykázať z bytu pod zámienkou falošných
obvinení. V neposlednom rade sa necháva doposiaľ vydržiavať a užíva si úžitky bytu bez toho, aby sa

podieľala na výdavkoch. Konanie žalovanej je dostatočným dôvodom na to, aby mu ako úspešnej strane
súd priznal nárok na náhradu trov konania (prvoinštančného aj odvolacieho) v rozsahu 100%.
3.9. V závere uviedol, že súd nesprávne ustálil vo výroku svojho rozhodnutia masu BSM. Navrhol
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť, a vec znova prejednať a rozhodnúť a priznať mu
nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100%.

4.1. Žalovaná dňa 03.02.2023 v podanom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že sa stotožňuje
s konečnou sumou vyrovnacieho podielu, ktorú uviedol konajúci súd. Žalobca v odvolaní polovicu
zohľadnených splátok z vyplateného úveru poskytnutého Prvou stavebnou sporiteľňou v jeho prospech
vypočítal vo výške 1 315 eur, a tvrdí, že suma, ktorú súd vypočítal je nesprávna t.j. 1 216 eur. V tejto

časti poukázala na chybné výpočty, nakoľko 10 x po 214 eur = 2 140 eur a 2 x po 110 eur = 220, spolu
teda 2 360 eur a nie sumu vo výške 2 (splátka po 241 a nie 214) 2630 eur, čo tvrdí žalobca, správna
suma vyrovnacieho podielu je
1 180 eur.
4.2. O zmluve o pôžičke so spoločnosťou Horizont Slovakia, a.s. Košice vedel žalobca a podpísanie

zmluvy nenamietal, vedel o tom, že dcérine peniaze rovnako vložené do Horizont Slovakia, a.s. Košice,
boli vyplatené so ziskom. Všetky rodinné záležitosti vždy vybavovala po dohode s ním. Žalobca o celej
kauze krachu spoločnosti vedel už v roku 2002, od toho času túto vec neriešili. Za túto skutočnosť ona
nenesie žiadnu zodpovednosť. V tom čase žili ako manželia, neboli medzi nimi žiadne spory v rodine a
hlavne svojim deťom chceli spoločne ušetriť nejaké peniaze.

4.3. Problém vynaloženia finančných prostriedkov na pomník rodičov považovala za ponižujúce zo
strany žalobcu. Rovnako ako o svoju matku sa postarala o tú jeho až do smrti. V tom čase dôchodky
rodičov – oboch matiek preberali oni. Stotožnila sa s odôvodnením súdu. Dala hrob matky vyčistiť a
napísať jej meno, čo zaplatila z finančných prostriedkov, ktoré jej zostali po matke v hotovosti, nie po
dedičskom konaní.

4.4. K dĺžke súdneho konania uviedla, že žalobca celý čas predkladal na každom pojednávaní nové
dôkazy a tvrdenia, čím sa celé konanie predlžovalo. Svedčí o tom aj samotné podanie žalobcu, ktorý vo
svojom prvotnom návrhu požadoval vyporiadať len nehnuteľnosť.
4.5. Tvrdenie žalobcu, že neprispieva na úhradu režijných výdavkov od roku 2018 nie je pravdivé. To
preukázala prípisom zo dňa 15.04.2020, na ktorý opätovne poukázala. Čestné prehlásenia týkajúce sa

opráv a údržby bytu sa týkali hlavne spoločných priestorov v dome, na ktoré žalobcu nikto z obytného
domu nepoveril, dal ich popodpisovať svojim kamarátom. Opäť poukázala na úhrady za užívanie
elektriny, plynu, vody a ostatných nákladov v spornom byte, ktoré splácala žalobcovi, spolu v sume 1 150
eur, réžiu platí žalobcovi dodnes. Vyplatila mu spolu sumu vo výške 4 293,32 eur, čo je o 1 416,91 eur
viac ako sám žalobca na konci článku III. odvolania žiadal vyplatiť. Uviedla, že sa pridržiava vyjadrenia

okresného súdu, že režijné náklady týkajúce sa sporného bytu po zániku BSM nepatria do masy BSM.
Nesúhlasila s tým, že by súd ignoroval písomné a prednesené návrhy a námietky žalobcu. Uviedla, že
je pravda, že v slabej chvíli, keď sa hádali, chcela byt nechať žalobcovi, ale po zistení, že žalobca začal
hľadať domácu do spoločnej nehnuteľnosti, sa do bytu vrátila. Odsťahovala sa v apríli 2018 a vrátila sa
v decembri 2018, nie po roku.

5.1. Žalobca v podanom vyjadrení zo dňa 05.02.2023 k odvolaniu žalovanej uviedol, že súd vykonal
dokazovanie ohľadne predaja jeho rodinného domu obšírne. Predal ho s úmyslom vyplatiť žalovanú.
Už vo vyjadrení zo dňa 03.10.2019 uviedla, že keďže už v tom čase si bola vedomá toho, že ju budechcieť z bytu dostať preč spôsobom vyplatenia jej podielu, ešte dňa 27.4.2018 objednala vyhotovenie
znaleckého posudku. Preto urýchlene pristúpil k predaju svojho rodinného domu. Takisto z jej vyjadrenia
pred podaním žaloby vyplýva, že súhlasila s tým, aby mu byt ostal, čo je zrejmé z jej podania s názvom

Pokus o mimosúdne vyriešenie veci zo dňa 15.06.2018, v ktorom prejavila súhlas s tým, že byt si môže
nechať, a žiadala uhradiť protihodnotu 15 000 eur. Kým stihol predať svoju nehnuteľnosť, ona si to
rozmyslela. Dobrovoľne opustila byt v apríli 2018, nasťahovala sa k synovi, prestala platiť služby za byt,
bola rozhodnutá sa do bytu nevrátiť. Jej návrat v období Vianoc 2018 odôvodnila tým, že syn si našiel
priateľku a nechcela prekážať, a takisto jej vadilo, že by do bytu nasťahoval nejakú tretiu osobu. Samotný

predaj jeho nehnuteľnosti nemá vplyv na BSM. Tvrdenie žalovanej, že nehnuteľnosť, ktorú predal, by sa
mala vrátiť do jeho výlučného vlastníctva po skončení konania, sa nezakladá na pravde. Na dome boli
vykonané rekonštrukčné práce novým vlastníkom a dom je obývaný. Pokiaľ tvrdí, že spáchal podvod,
mala podať trestné oznámenie.
5.2. Je toho názoru, že žalovaná nevie bez neho vydržať. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že po
obnovení spolužitia obnovili počas konania intímne spolužitie, žalovaná na neho tlačila, aby stiahol návrh

na vyporiadanie BSM, a aby ostali spolu bývať, s čím nesúhlasil. Podala na neho trestné oznámenie za
znásilnenie, ktoré si vymyslela. Tento stav, že ešte stále býva v spoločnom byte jej vyhovuje, správa sa
ako keby boli manželia, a musí sa pred ňou zamkýnať, aby ho v noci neprekvapila. Ak by bolo pravdou
jej tvrdenie, že sa s ním nedá vydržať, už by bola dávno preč.
5.3. Dodal, že byt bol pridelený ich rodine, nie iba jej. Uvedenú bytovku pritom neobývali len „učitelia“

s rodinami, ale aj iné rodiny, ktoré nepracovali v školstve. Sporný byt spoločne odkúpili, z bytu sa
nikdy nevysťahoval. Žalovaná ďalej poukázala na jeho nezamestnanosť v určitom období. Mal však
stály príjem z prenájmu rodičovského domu, čo žalovaná napokon na pojednávaní dňa 12.10.2022
žiadala zahrnúť do BSM. Poukázal na svoj ústupok, a tento vnos nežiadal zohľadniť vo svoj prospech
pri vyporiadaní.

5.4. Spoločne hradili výdavky na byt dovtedy, kým sa žalovaná neodsťahovala. Po jej návrate po takmer
roku však neplatila za služby spojené s užívaním bytu, v konaní opakovane zavádzala. V priebehu
konania predložila súdu listiny, ktorými mala preukázať, že za spoločnú nehnuteľnosť platí poplatky.
Hlbším skúmaním uvedených listín sa však preukázalo, že zavádzala súd, pretože jej tvrdenie o úhrade
za daň z nehnuteľností sa týkali jej nehnuteľností, ktoré má vo výlučnom vlastníctve, k čomu sa priznala

na pojednávaní dňa 02.09.2021, kedy uviedla, že poplatky za nehnuteľnosť a daň za nehnuteľnosť
platila len do roku 2018. Oproti tomu on za každý rok súdu predložil potvrdenie o úhrade dane za
spoločnú nehnuteľnosť. Odkedy žalovaná opustila spoločnú domácnosť neprispieva na poplatky za
režijné výdavky, nepodieľa sa na výdavkoch spojených s údržbou a udržiavaním nehnuteľností, avšak
spoločnú nehnuteľnosť naďalej užíva. Kým do roku 2022 tvrdila, že ona zabezpečuje stravu aj pre neho,

v písomnom podaní zo dňa 26.9.2022 uviedla, že strany sporu sa na kúpe stravy striedajú.
5.5. K námietke žalovanej, že v návrhu na vyporiadanie BSM nežiadal vyporiadať. Všetky úvery použila
na svoju vlastnú nehnuteľnosť a splátky úveru hradila zo spoločného. Prezentované tvrdenie žalovanej,
že úvery jej splácal syn, a teda jednotlivé splátky nešli zo spoločného namietal a mal pravdu. Žalovaná sa
v odvolaní priznala, že úverom mali synovi finančne pomôcť, lebo predtým pomohli dcére. Z uvedeného

teda logicky vyplýva, že pokiaľ by syn uhrádzal úver, nebola by to finančná pomoc. Ak chcela pomôcť
synovi, mohla dom na neho prepísať.
5.6. K námietke žalovanej, že súd nebral zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej
domácnosti, dodal, že deti už s nimi nežijú, sú samostatné, a nie sú na byt odkázané. Súd sa preto
nemal dôvod s tým zaoberať. Chcel sa dohodnúť. Pokiaľ by bola dodržala dohodu, že mu byt prenechá,

mohla odísť so sumou 15 000 eur, ktorú sumu jej ponúkal.

6.1. K vyjadreniu žalovanej zo dňa 03.02.2023 sa dňa 19.02.2023 písomne vyjadril žalobca, ktorý
uviedol, že sa žalovaná v úvode vyjadrenia stotožnila s konečnou sumou vyrovnacieho podielu, ktorú
vypočítal súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, avšak voči uvedenému výroku podala odvolanie.

K zmluve o pôžičke so spoločnosťou Horizont Slovakia, a.s., uviedol, že pokiaľ by bol vedel o tom, že
spoločné peniaze poskytla titulom pôžičky tretej osobe, a bol by s týmto postupom súhlasil, bol by tam
aj jeho podpis. Uviedla pravdivo, že všetky rodinné záležitosti vždy vybavovala ona, rozhodne však nie
s jeho vedomím a súhlasom. Až v tomto konaní sa dozvedel o množstve pôžičiek, ktoré žalovaná počas
manželstva čerpala a bola taká neseriózna, že ich účelovo zamlčala na začiatku konania. On nebol

v zmluvnom vzťahu so spoločnosťou Horizont, nemohol si uplatniť svoje práva v konkurznom konaní
ako poškodený . Žalovaná nepredložila žiaden dôkaz o tom, že jej neboli peniaze vrátené z uvedenej
pôžičky, alebo že sa pokúsila o ich vrátenie akoukoľvek cestou. Preto ju ťaží zodpovednosť, že spoločnépeniaze „zainvestovala“ nesprávne. Preto trval na tom, aby súd túto „investíciu“ žalovanej zohľadnil v
jeho prospech.
6.2. K pomníku žalovaná ozrejmila, že za pomník vynaložila sumu 600 – 700 eur počas manželstva.

Kým v konaní tvrdila, že peniaze zdedila po matke, po zabezpečení dedičského konania vyšlo najavo,
že peniaze, ktoré boli predmetom dedičského konania, jej boli prenechané na pohrebné náklady. Vo
vyjadrení zo dňa 03.02.2023 uviedla, že jej ostali po matke peniaze v hotovosti, mimo dedičského
konania.Pokiaľbyhovorilapravdu,peniazepomatkemalavydaťdodedičskéhokonanianaprejednanie,
nakoľko má súrodenca, ktorý by bol takým istým dedičom ako ona. Poprel, že by jej matka prenechala

akékoľvek peniaze.
6.3. K predlžovaniu súdneho konania opakovanými návrhmi uviedol, že jedine cestou súdu bolo
možnézabezpečiťdôkazynapreukázaniečerpaniaúverovžalovanou,pretožeichzamlčala.Navrhovala
výsluchy svedkov, on predkladal iba čestné prehlásenia, ktoré ňou neboli spochybnené, tým práve
urýchľoval celé súdne konanie.
6.4. K späťvzatiu žaloby v časti o vypratanie uviedol, že súd prizná trovy strane konania, ktorá zavinila

zastavenie konania. Žalovaná až pred vynesením rozsudku zobrala svoj návrh späť, s čím súhlasil, ale
nevzdal sa práva na priznanie trov konania. V ostatnom sa pridržiaval podaného odvolania a písomného
vyjadrenia.

7. K vyjadreniu žalobcu sa žalovaná dňa 21.02.2023 písomne vyjadrila a uviedla, že sa pridržiava svojich

ústnych a písomných vyjadrení a odvolania. Opakovala dôvody odvolania ohľadne bytu, predaja domu
žalobcu. Stotožnila sa s rozhodnutím súdu v časti náhrady trov prvoinštančného a odvolacieho konania,
že nemá nárok na náhradu trov žiadna zo strán, nakoľko sa vyporiadaval celý spoločný majetok a
žalobca vedome počas celého konania spor predlžoval a tým navyšoval trovy konania a hlavne trovy
právneho zastúpenia.

8. K vyjadreniu žalobcu podala žalovaná písomné stanovisko, v ktorom uviedla, že neobsahuje už
žiadne nové skutočnosti, ktoré by v priebehu súdneho konania neboli riešené a dôkazne preukázané.
Pridržiava sa svojich doterajších pravdivých písomných a ústnych vyjadrení a dôkazov a tak, ako už
uviedla, poukazuje na zbytočné prieťahy v konaní, ktoré nie sú v súlade s princípom hospodárnosti

konania a zbytočne navyšujú trovy konania.

9. K vyjadreniu žalovanej zo dňa 21.02.2023 podal dňa 10.03.2023 žalobca písomné vyjadrenie. Vo
vyjadrení zapakoval svoje dôvody odvolania a vyjadrení.

10. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z.,
ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania
žalobcu a žalovanej podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom týchto odvolaní
(§ 379, § 380 ods. 1 CSP), dospel k záveru, že odvolania strán sporu sú opodstatnené a dôvodné,
preto napadnutý rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom súdu prvej inštancie podľa § 389 ods.1

písm. b),d) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Podľa § 390 CSP odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak
a) rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie a

b) odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie.

12. Základnú otázku, s ktorou sa odvolací súd musel vyporiadať pri zrušení rozhodnutia, bola možnosť
druhého zrušenia rozsudku súdu prvej inštancie, pretože obe strany navrhli v odvolaní rozsudok
opätovne zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie. Odvolací súd ich upozornil na ustanovenie § 390 CSP.

Napriek jeho snahe odstrániť vady rozhodnutia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodnutie
musí opätovne zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, riadiac sa aplikáciou nových
rozhodnutí Ústavného súdu SR.

13. Touto otázkou sa zaoberal Ústavný súd SR už vo viacerých rozhodnutiach, a to I. ÚS 570/2017,

III. ÚS 379/2017, I. ÚS 227/2018, II. ÚS 531/2018, III. ÚS 5/2018, I. ÚS 218/2019, II. ÚS 455/2021, IV.
ÚS 215/2018 a III. ÚS 570/2023. V rozhodnutiach I. ÚS 570/2017, III. ÚS 5/2018, I. ÚS 218/2019
a II. ÚS 455/2021 ústavný súd uviedol, že v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu absentujú čo
i len minimálne dôvody excesu od ustanovenia § 390 CSP, resp. že odvolací súd vôbec neodôvodnilopakovaný postup podľa § 390 CSP. V rozhodnutí III. ÚS 379/2017 uviedol, že pre rozhodnutie
odvolacieho súdu boli splnené podmienky a v rozhodnutí I. ÚS 227/2018 uviedol, že takýmto postupom
neboldosiahnutýúčel–zrýchleniekonania.Voveci II.ÚS531/2018sažalobcadomáhalprotiSlovenskej

republike – Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky ako žalovanému náhrady škody, ktorá mu
bola spôsobená nezákonným trestným stíhaním, výkonom väzby a trestu odňatia slobody. V tejto veci
odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie tretíkrát. Ústavný súd uviedol, že pre oblasť trestného
konania platí, že hoci na jednej strane je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní vyšetrovať
a stíhať trestnú činnosť, na druhej strane sa štát nemôže zbaviť zodpovednosti za postup týchto orgánov,

ak sa ukážu ich predpoklady neskôr ako mylné a nesprávne. Ak má byť jednotlivec povinný podrobiť
sa vyšetrovacím úkonom, musí v právnom štáte existovať garancia, že v prípade preukázania, že
trestnú činnosť nepáchal, dostane sa mu odškodnenia za všetky úkony, ktorým bol zo strany štátu
podrobený. Pre naplnenie čl. 46 ods. 3 ústavy garantujúceho právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu alebo jeho nesprávnym úradným postupom je mimoriadne
dôležitá nielen dôkladnosť, ale i rýchlosť poskytnutia súdnej ochrany, pretože k úplnému odstráneniu

následkov nezákonnosti rozhodnutia dochádza až reparáciou všetkej ujmy, ktorá poškodenému vznikla.
Význam tohto princípu sa ešte zvyšuje v prípadoch, keď dôsledkom nezákonného rozhodnutia štátu je
obmedzenie osobnej slobody poškodenej osoby či mimoriadne dlhý čas prebiehajúce trestné stíhanie.
Naplnenie princípov právneho štátu v tejto oblasti preto vyžaduje aj zo strany všeobecných súdov, aby
k týmto prípadom pristupovali s mimoriadnou pozornosťou, maximálnou efektívnosťou a rýchlosťou.

V týchto veciach teda ústavný súd považoval opätovné zrušenie veci odvolacím súdom za nesprávny
postup. Vo veci IV. ÚS 215/2022 z 26. apríla 2022 Ústavný súd SR pripustil opätovné zrušenie
veci odvolacím súdom, pričom v tejto veci bol prvýkrát zrušený rozsudok pre zmeškania a druhýkrát
rozsudok vo veci samej. V tejto veci krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia odôvodnil, prečo
neaplikoval § 390 CSP, pričom zdôraznil odlišnosť individuálnych okolností ním prejednávanej veci od

okolností tých vecí, v ktorých ústavný súd konštatoval porušenie práv sťažovateľov nerešpektovaním
§ 390 CSP. Vo veci III. ÚS 570/2023 z 21. decembra 2023 ústavný súd pripustil opätovné
zrušenie veci odvolacím súdom za podmienok, že krajský súd v odôvodní, prečo aj druhýkrát zrušil
rozsudok okresného súdu, pričom krajský súd musí splniť dve podmienky. Jednak musí uviesť konkrétne
skutočnosti, pre ktoré sa domnieva, že s ohľadom na cieľ § 390 CSP je spravodlivé rozhodnutie

účelnejšie vrátiť vec okresnému súdu. Vrátenie veci okresnému súdu musí byť posledná možnosť po
tom, čo krajský súd zváži, že jeho rozhodnutie by bolo v danej veci horším riešením. Okrem toho
rozhodnutie okresného súdu musí vykazovať závažné nedostatky. Je tomu tak najmä v prípade, keď je
zjavné, že sa okresný súd v rozpore s § 391 ods. 2 CSP nijak nevysporiadal so skorším rozhodnutím
krajského súdu a vo svojej podstate opakuje rovnaké odôvodnenie a závery alebo inak úplne ignoruje

svoje právomoci súdu prvej inštancie, tak ako vyplývajú z ustanovení zákona. Zároveň uviedol, že pokiaľ
by nebolo možné odchýliť sa od § 390 CSP, okresné súdy by mali bezbrehý priestor na neplnenie svojich
právomocí s následkom ich faktického prenosu na odvolacie súdy, no predovšetkým s rizikom porušenia
iných ústavných práv strán civilného sporu. Vychádzajúc z uvedeného sa odvolací súd zaoberal tým, či
pri zohľadnení špecifík danej veci prichádza do úvahy opätovné zrušenie veci odvolacím súdom. K tomu

odvolací súd uvádza nasledovné.

14. Odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení
konštatoval, že súd prvej inštancie vyporiadal nehnuteľnosť a vychádzal z jej hodnoty podľa znaleckého
posudkuIng.Pisoňa.Zoznaleckéhoposudkuvyplývahodnotanehnuteľnostikvypracovaniuznaleckého

posudku ku dňu 29.04.2018 v sume 22 600 eur. Ohodnocuje sa stav nehnuteľnosti ku dňu zániku BSM
a cena sa určuje ku dňu vyporiadania. K námietke žalobcu o nevyporiadaní doplnkového dôchodkového
poistenia a príspevkov na životné poistenie odvolací súd poukázal na súdnu prax pri vyhodnotení
ustanovenia § 143 OZ upravujúceho rozsah vecí patriacich do BSM, že BSM netvoria majetkové práva,
ktoré za trvania manželstva vzniknú jednému z manželov. Za takéto právo je potrebné považovať

napr. mzdu, poistné jedného z manželov. Tie sa stávajú bezpodielovým spoluvlastníctvom okamihom,
keď boli tieto finančné prostriedky vyplatené jednému z manželov za trvania manželstva. Preto pokiaľ
doplnkové dôchodkové sporenie a životné poistenie neboli reálne vyplatené, predstavujú iba majetkové
právo, ktoré nemožno zahrnúť do BSM, bez ohľadu na to, že jeho hodnota bola vypočítaná ku dňu
zániku BSM. Ak sa poistenie týka len jedného z manželov, treba vychádzať z ustanovenia § 797 OZ

upravujúceho práva na plnenie z poistnej zmluvy. Nezáleží na tom, kedy bolo poistné uzavreté. Ak bolo
poistné platené zo spoločného majetku, vzniká nárok podľa § 150 druhá veta OZ, ak by plnenie pripadlo
niektorému z manželov. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie pri vyporiadaní týchto nárokov
nepostupovalvzmyslevyššieuvedenýchkritériíazdôvodneniejehorozhodnutiavtejtočastinemáoporuv zákone (viď R 42/72 strana 115-116). Rovnako peniaze nadobudnuté pôžičkami, úvermi sú peniaze
nadobudnuté v zásade do BSM, aj keď došlo k nadobudnutiu len jedným z manželov. Takto došlo k
nadobudnutiu vlastníctva, peniaze prišli do BSM. Pokiaľ z takejto pôžičky boli vynaložené peniaze na

oddelený majetok vypožičiavateľa (prístavbu, prestavbu, opravu, údržbu v oddelenom vlastníctve) je
to investícia zo spoločného majetku do oddeleného majetku, kedy sa počíta so situáciu platenia zo
spoločného a prichádza do úvahy vyporiadanie podľa § 150 OZ. Sporná medzi stranami zostala otázka
zrušenia spoločnej domácnosti. Vedenie spoločnej domácnosti má vplyv na vyporiadanie BSM. BSM
nezaniká zrušením spoločnej domácnosti, ale má vplyv na rozsah a potom celkové vyporiadanie BSM.

Zistenie vedenia spoločnej domácnosti má vplyv na širšie vyporiadanie úverov z úverových zmlúv
uzavretých žalovanou. Pokiaľ strany sporu viedli spoločnú domácnosť, žalovaná zo spoločných peňazí
vyplácala úvery, je potrebné platby vyporiadať. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie
o nevyporiadaní pôžičky žalovanej Horizont Slovakia a považoval odvolanie žalobcu za nedôvodné.

15. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pre d odvolacím súdom.

16.Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie

je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

17. Pod porušením práva na spravodlivý proces je treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu
spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká
nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj

porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo
na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným
dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na
predvídateľnosťrozhodnutia,nazachovanierovnostistránvkonaní,narelevantnékonaniesúduspojené
so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). Ďalším

dôvodom nesprávneho procesného postupu, ktorého dôsledkom je porušenie práva na spravodlivý
proces, môže byť rôzne pochybenie súdu, ktoré však musí vykazovať určitú intenzitu, aby súd mohol
konštatovať porušenie práva na spravodlivý proces (II. ÚS 71/2021 body 11.1. a 12.).

18.Odvolacísúdpopreskúmanírozsudkusúduprvejinštanciedospelkzáveru,žerozsudokneobsahuje

náležitosti § 220 ods. 2 CSP. Citované ustanovenie ukladá súdu v druhej vete jasne a výstižne vysvetliť,
ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za
preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo
nevykonal navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu
prax. Súd dbá aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. V odôvodnení uvedie, ktoré z rozhodných

skutkových okolností preukázané boli a ktoré nie. Pokiaľ súd nevyjasní jednotlivé čiastkové zistenia,
ktoré sú preukázané (alebo nepreukázané) jednotlivými dôkaznými prostriedkami, prejavuje sa absencia
tohto postupu navonok v uvedení tzv. súborového zistenia skutkového stavu, keď súd opíše skutkový
stav ako celok, bez toho, aby bolo zrejmé, ako jednotlivé skutkové okolnosti posúdil a z čoho ich zistil.
Pre kvalitné súdne rozhodnutie je nepostačujúce, ak súd vymenuje vykonané dôkazy a ich obsah, ale

neuvedie, čo konkrétne z nich zistil. Obsahom hodnotenia dôkazov je aj opísanie úvahy súdu o tom,
ktorý z vykonaných dôkazov považoval za hodnoverný a ktorý nie, aké zistenia vyvodil z vykonaných
dôkazov, ktoré si odporujú alebo sa vylučujú. Je potrebné vychádzať z princípu voľného hodnotenia
dôkazov zakotveného v článku 15 základných princípov CSP a v § 191 CSP. Aj tento princíp medzi
skutkovými zisteniami súdu získanými v procese dokazovania, úvahami súdu v procese hodnotenia

dôkazov a jeho právnymi závermi. Preto nie je prípustný eklektický a neopodstatnený výber dôkazov
smerujúcich k jednostranným záverom.

19. Súd prvej inštancie od strany 2 po stranu 14 preniesol do rozhodnutia žalobu, vyjadrenia strán
bez akéhokoľvek posúdenia ich dôležitosti z hľadiska dôkazného bremena (určite nie je podstatné,

aký program prania žalovaná používala a akú mala spotrebu vody). Súd prvej inštancie v bode 16
konštatoval, že do BSM patria zostatky na účtoch ku dňu rozvodu manželstva, DDS, životná poistka
nepatria do BSM, boli použité spoločné prostriedky na ich splácanie, preto žalobcovi patrí polovica, takako to uviedol vo svojom podaní z 01.07.2022, čím nie je táto okolnosť sporná, že strany spoločne
hospodárili do rozvodu manželstva.

20. V podstate si osvojil vyčíslenie žalobcu na čl. 367, 368 bez vyhodnotenia tomu zodpovedajúcich
dôkazov. Odvolací súd vykonal lustráciu v Slovenskej sporiteľni ohľadne účtov a úverov strán. Z lustrácie
vyplýva, že na meno žalovanej bol vedený účet H. XX XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX so zostatkom
2 033,89 eur, na meno žalobcu účet H. XXX XXXXXXXXXXXXXXXXXXXX Sporenie pre radosť so
zostatkom 10 814,63 eur, účet H. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXX so zostatkom 851,67 eur. Ku dňu

28.12.2016 viedla banka úver č. 5112630341 na meno žalovanej, ku dňu 28.12. 2016 bolo zaplatených
2 896,18 eur a zostatok bol 11 806,63 eur + úrok 27,55 eur, spolu 11 834, 18 eur. Úver bol splatený
20.08.2018. Súd prvej inštancie uviedol výšku zostatku účtu 854, 85 eur. Prvá stavebná sporiteľňa
oznámila poskytnutie úveru žalovanej na vybavenie domácnosti č. 1340116506 vo výške 7 000 eur,
zostatok na účte ku dňu 28.12.2016 bol 6 780 eur. Za obdobie od 04.11.2016 do 28.12.2016 žalovaná
zaplatila 220 eur. Zmluva zanikla ku dňu 31.07.2023 splatením žalovanou. Dňa 02.02.2016 bol žalovanej

a C. B. poskytnutý úver č. 1340116303 vo výške 30 000 eur a za obdobie od 09.03.2016 do 28.12.2016
bolo na konto sporenia zaplatených 1 062,30 eur a na konto medziúveru 1 132,50 eur z účtu žalovanej.
Na čl. 240 spisu sa nachádza zmluva o splátkovom úvere č. 5048255726 poskytnutom žalovanej
14.10.2013 vo výške 6 000 eur, pri mesačnej splátke 206,54 eur s konečnou splatnosťou úveru
15.10.2016, s celkovou čiastkou úveru 7 434, 94 eur, a čl. 245 úverová zmluva č. 5050490901,

poskytnutý úver na Čokokoľvek žalovanej v sume 3 000 eur 05.12.2013 s mesačnou splátkou úveru
64,83 eur ,s konečnou splatnosťou úveru 15.06.2019, s celkovou čiastkou 4 277,22 eur. Žalovaná
potvrdila, že uvedené úvery použila na opravu strechy svojho domu. Súd prvej inštancie započítal do
širšieho vyporiadania splácanie úverov zo spoločných prostriedkov, tak ako ich vyčíslil žalobca na čl.367.

21. Nevyporiadal žalobcom požadované náklady na byt s odôvodnením, že nepatria do BSM. Odvolací
súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie rozhodnutie NS SR 4 Cdo/250/2019 z 25.02.2021 v ktorom
uviedol: “V zmysle judikátu R 71/2018 patria do pojmu „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho
súdu“ (§ 421 ods. 1 C.s.p.) predovšetkým stanoviská alebo rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré
sú (ako judikáty) publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej

republiky. Súčasťou ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu je tiež prax vyjadrená opakovane
vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ
nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho
súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali
a z hľadiska vecného na ne nadviazali. Predmetnou otázkou (viď vyššie bod 29.) sa už dovolací

súd zaoberal v rozhodnutí sp. zn. 5 Cz 77/66, ktoré treba považovať za súčasť ustálenej rozhodovacej
praxe dovolacieho súdu. V judikáte R 17/1967 najvyšší súd vyslovil záver, ktorého právna veta znie:
„Použitie právneho prostriedku upraveného v ustanovení § 146 OZ i po zániku manželstva a teda
po zániku bezpodielového spoluvlastníctva je možné za použitia § 496 OZ so zreteľom k tomu,
že správa majetku bývalých manželov sa až do vyporiadania riadi ustanoveniami o bezpodielovom

spoluvlastníctve. V rozhodnutí zo 16. decembra 1966 sp. zn. 5 Cz 77/1966 najvyšší súd vyslovil
záver, že ustanovenie § 144 OZ upravujúce spôsob užívania vecí v bezpodielovom spoluvlastníctve
vyslovuje zásadu, že tieto veci užívajú obaja manželia spoločne a že tiež spoločne hradia náklady na
ne vynaložené nebo spojené s ich užívaním alebo udržovaním. Pokiaľ potom dôjde medzi manželmi
k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na

návrh niektorého z nich súd (§ 146 OZ). Použitie právneho prostriedku upraveného v ustanovení
§ 146 OZ i po zániku manželstva a teda po zániku bezpodielového spoluvlastníctva je možné za
použitia § 496 o. z. so zreteľom k tomu, že správa majetku bývalých manželov sa až do vyporiadania
riadi ustanoveniami o bezpodielovom spoluvlastníctve. V prejednávanej veci odvolací súd bol toho
názoru, že výdavky spojené s domom a bývaním, ktoré hradil žalovaný po rozvode manželstva

nespadajú pod pasíva patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nakoľko predmetom
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva je všetko, čo patrilo do tohto spoluvlastníctva a čo
existovalo v čase jeho zániku, t. j. spravidla v deň právoplatnosti rozsudku o rozvode. Právny režim
zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva sa až do jeho vyporiadania riadi primerane ustanoveniami
Občianskeho zákonníka o bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Vzájomné vzťahy manželov

týkajúce sa užívania a správy spoločných vecí sa v čase medzi zánikom a vyporiadaním bezpodielového
spoluvlastníctva riadia analogicky ustanoveniami § 144 a nasl. Občianskeho zákonníka. Každý z
manželov je do času vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva oprávnený spoločný majetok užívať
a spravovať ho a je povinný podieľať sa na nákladoch vynaložených na užívanie a udržiavaniespoločného majetku. Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva v najužšom slova zmysle znamená
kto z bývalých manželov zostáva vlastníkom tej ktorej veci a kto z nich vlastníctvo k tej ktorej veci stráca.
Vyporiadanie v širšom slova zmysle znamená celkové majetkové vyporiadanie, t. j. do vyporiadania sa

zahrnú aj spoločné pohľadávky a dlhy a iné majetkové práva.

22. Nevyporiadanie žalobcom požadovaných nákladov bol ďalším dôvodom zrušenia rozhodnutia súdu
prvej inštancie, pretože sa s jeho nárokom vyporiadal s odôvodnením , že nepatrí do BSM. Žalovaná síce
tvrdila, že žalobcovi uhrádzala režijné náklady, uvedené však dostatočným spôsobom nepreukázala.

Podľa mimoriadneho výpisu zo dňa 23.09.2022 od Slovenská sporiteľňa SPACE účet ňou boli hradené
platby na účet vedený na meno B. A. podľa správy pre príjemcu za príspevok na elektriku a plyn 1/2022
v sume 350 eur a 02/2022 v sume 200 eur. V ďalších mesiacoch žalobcovi hradila sumy 5/2022 200 eur,
8/2022200eur,9/2022200eur,avšakbezuvedeniasprávyprepríjemcu.Žalobcatvrdil,ženešlooplatby
za nehnuteľnosť, ale o vrátenie požičaných peňazí. K tomu síce neprodukoval žiadne dôkazy, avšak
žalovaná toto tvrdenie nepoprela. Pokiaľ by odvolací súd v tejto časti doplnil dokazovanie, rozhodoval

by o nároku prvý krát, čím by nebola zachová dvojinštančnosť konania.

23. Ďalším dôvodom zrušenia rozhodnutia bola skutočnosť nevyporiadania všetkých účtov a úverov
a spôsob výpočtu vyporiadania BSM. Vyporiadava sa vždy čistá hodnota BSM. To znamená, že súd
spočíta aktíva, od nich odpočítava pasíva a vyporiadava čistú hodnotu BSM. Spôsob výpočtu súdom

prvej inštancie nezodpovedá uvedeným kritériam a aj pre odvolací súd bolo ťažko vychádzať z neho.
Aj v tejto časti dáva odvolací súd súdu prvej inštancie do pozornosti rozhodnutia odvolacieho súdu 11
Co/202023 z 25. 10.2023, 7 Co/49/2018 v ktorých sa odvolací súd podrobne zaoberal spôsobom
výpočtu BSM, rozhodnutia NS SR 7 Cdo 116/2012 4 Cdo/170/2022 z 26.04.2023.

24. Konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva je konaním, v ktorom majú obe strany tak
postavenie žalobcu, ako aj postavenie žalovaného. Každá zo strán môže v priebehu konania označovať
majetok, ktorý treba vyporiadať a uplatňovať navzájom zápočty v zmysle § 150 druhá veta Občianskeho
zákonníka. Dôkazné bremeno, že vec bola nadobudnutá za trvania manželstva leží na tej strane, ktorá
tvrdí, že určitá vec patrí do bezpodielového spoluvlastníctva. Ak sa toto nadobudnutie preukáže a druhý

z manželov tvrdí skutočnosti, ktoré veci vylučujú, resp. popiera tvrdenie jedného z manželov, bude na
ňom spočívať dôkazné bremeno týkajúce sa týchto skutočností. Ak svoje tvrdenie nepreukáže a inak
je preukázané, že táto vec za trvania manželstva účastníkov existovala, platí zásada, že vec patrí do
BSM a treba ju vyporiadať. Rovnako tak dôkazné bremeno zaťažuje toho účastníka, ktorý tvrdí, že na
spoločný majetok sa vynaložilo niečo z jeho oddeleného majetku. V konaní o vyporiadanie BSM súd nie

je viazaný návrhmi účastníkov, a to ani pri určení rozsahu tohto spoluvlastníctva, ani pri určení spôsobu
jeho vyporiadania. Účastníkom z odôvodnenia rozsudku musí byť jasné, z čoho súd pri rozhodovaní
vychádzal a ktoré veci podľa zistenia súdu do BSM patrili. Z odôvodnenia rozsudku musí byť teda jasné,
čo všetko bolo predmetom tohto spoluvlastníctva ku dňu jeho zániku a na základe akých dôkazov súd
tú-ktorú vec, investície, dlhy a pohľadávky do vyporiadania pojal.

25. Z uvedených záverov vyplýva, že ak žalobca tvrdí a preukazuje skutočnosti súvisiace s vyporiadaním
bezpodielového spoluvlastníctva a žalovaná s týmto tvrdením a dôkazmi nesúhlasí, dôkazné bremeno
preukázania prechádza na žalovanú, ktorá musí preukázať svoje tvrdenie, t.j. vyvrátiť tvrdenie žalobcu,
avšak nie iba na základe subjektívneho názoru, ale tento postoj a toto tvrdenie musí aj riadnym

spôsobom preukázať. Nie je postačujúce iba uviesť, že s tvrdením nesúhlasí, že je nepravdivé, ale musí
takéto tvrdenie aj právne relevantnými dôkazmi vyvrátiť.

26. To, že v žalobe nebolo označené všetko, čo tvorí masu BSM, keď žalobca v žalobe žiadal
vyporiadať len nehnuteľnosť, nie je podstatné, pretože masa BSM sa upresňuje v priebehu konania a

až do skončenia dokazovania, resp. do vyhlásenia rozsudku je za podmienok stanovených Civilným
sporovým poriadkom možné upravovať, dopĺňať a meniť svoje vyjadrenia. V tejto súvislosti odvolací
súd poukazuje na skutočnosť, že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno
uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Navyše žalobca podľa
svojich vyjadrení sa o niektorých relevantných skutočnostiach dozvedel až v priebehu konania. Strany

v priebehu konania sporu sú oprávnení upresňovať vzájomne masu BSM.

27. Súd v konaní o vyporiadaní BSM nie je viazaný návrhmi strán sporu, ale postupuje podľa §
150 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd uvádza, že súd pri vyporiadaní musí vychádzať z cenynehnuteľnosti v čase vyporiadania a nie z ceny v čase vyhotovenia znaleckého posudku. Ohodnocuje sa
stav nehnuteľnosti ku dňu zániku BSM a cena sa určuje ku dňu vyporiadania. V konaní boli predložené
spolu 3 znalecké posudky. Posledný predložený bol znalecký posudok č. 28/2021 vypracovaný znalcom

Ing. Jozefom Szabóom dňa 15.03.2021, ktorý ohodnotil vyporiadavanú nehnuteľnosť na 25 500 eur.
Stranysporuzhodnetútosumunapojednávanídňa12.10.2022akceptovali.Spornou skutočnosťoubolo
to, komu má byť uvedená nehnuteľnosť prikázaná do výlučného vlastníctva. Hoci žalovaná počas celého
konania trvala na tom, že sa jednalo o učiteľský byt a bez jej pričinenia by ho nezískali, tieto tvrdenia
boli vyvrátené. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení zaujal názor, že uvedená otázka je irelevantná

z dôvodu nadobudnutia bytu do BSM v roku 2003. Obe strany preukázali svoju solventnosť predložením
výpisu z účtov, ktorá je potrebná v prípade prikázania nehnuteľnosti a následného zaviazania k úhrade
finančnej protihodnoty zaň. Súd prvej inštancie prikázal nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalobcu
s odôvodnením, že žalovaná je vlastníčkou inej nehnuteľnosti. Odvolací súd sa s jeho názorom stotožnil.

28. V priebehu konania sa stalo nesporným, že strany sporu spoločne hospodárili do dňa rozvodu

manželstva. BSM nezaniká zrušením spoločnej domácnosti, ale má vplyv na rozsah a potom celkové
vyporiadanie BSM. Zistenie vedenia spoločnej domácnosti má vplyv na širšie vyporiadanie úverov z
úverových zmlúv uzavretých žalovanou. Pokiaľ strany sporu viedli spoločnú domácnosť, žalovaná zo
spoločných peňazí vyplácala úvery, je potrebné platby vyporiadať. Žalobca žiadal v priebehu konania pri
vyporiadaní BSM zohľadniť aj úvery, o ktorých sa dozvedel, že ich žalovaná počas trvania manželstva

čerpala.

29. Odvolací súd v súvislosti s pôžičkou žalovanej poskytnutej spoločnosti HORIZONT SLOVAKIA,
a.s. vo výške 130 000 Sk č. zmluvy 4010203352150158 vyslovil právny názor v zrušujúcom uznesení
a na tom zotrváva. Je ťažko uveriteľné, že žalobca o takejto investícii nevedel, hoci to tvrdí, navyše

ak už predtým boli investované peniaze dcéry, ktoré týmto spôsobom zhodnotila a preto investíciu
chceli zopakovať. Síce tvrdil, že počas manželstva mu bolo povedané, že peniaze do Horizontu vložil
syn a dcéra, teda nemal vedomosť o tom, že aj jeho (manželské) peniaze sú predmetom pôžičky, na
pojednávaní dňa 16.09.2019 nepoprel tvrdenie, že peniaze, ktoré tam vložili, vybrali z Prvej stavebnej
sporiteľne, čo sám vybavoval. Navyše na pojednávaní dňa 28.11.2019 výslovne uviedol, že vedel o tom,

že nejaké peniaze sa tam vkladali, vedel, že žalovaná tam vložila ich peniaze, peniaze rodičov, aj
svokrových, celkovo približne štvrť milióna korún. Na prvé prečítanie to celé vyzeralo ako výhodná
pôžička. Vzhľadom k tomu sú jeho ďalšie tvrdenia minimálne rozporuplné.

30. V prípade životnej poistky NN Smart Bonus č. 71092629 z 19.11.1998 kde bol poisteným žalobca

a poistníkom žalovaná, žalovaná v období od 19.11.1998 do 19.12.2016 uhradila spolu sumu 8 693 eur.
Žalobca namietal, že žalovaná úhradu splátok vykonávala vo svoj prospech a on bol poistený do 96.
r. svojho veku, ktorého veku sa je s poukazom na jeho invaliditu nereálne dožiť. Zo zmluvy vyplýva,
že oprávnenými osobami sú deti strán sporu. Žalobca žiadal zohľadniť vo svoj prospech polovicu
úhrad s tým súvisiacich. Odvolací súd poukazuje na súdnu prax pri vyhodnotení ustanovenia § 143

OZ upravujúceho rozsah vecí patriacich do BSM, že BSM netvoria majetkové práva, ktoré za trvania
manželstva vzniknú jednému z manželov. Za takéto právo je potrebné považovať napr. mzdu, poistné
jedného z manželov. Tie sa stávajú bezpodielovým spoluvlastníctvom okamihom, keď boli tieto finančné
prostriedky vyplatené jednému z manželov za trvania manželstva. Preto pokiaľ doplnkové dôchodkové
sporenie a životné poistenie neboli reálne vyplatené, predstavujú iba majetkové právo, ktoré nemožno

zahrnúť do BSM, bez ohľadu na to, že jeho hodnota bola vypočítaná ku dňu zániku BSM. Ak sa poistenie
týka len jedného z manželov, treba vychádzať z ustanovenia § 797 OZ upravujúceho práva na plnenie
z poistnej zmluvy. Nezáleží na tom, kedy bolo poistné uzavreté. Ak bolo poistné platené zo spoločného
majetku, vzniká nárok podľa § 150 druhá veta OZ, ak by plnenie pripadlo niektorému z manželov.
V prípade, ak by došlo k plneniu z tejto životnej poistky uzatvorenej žalovanou, by toto plnenie bolo

v prospech žalobcu. Čiže nemožno povedať, že by prostriedky zo spoločného majetku boli vynaložené
na ostatný majetok žalovanej a tieto prostriedky by bolo potrebné žalobcovi nahradiť.

31. Súd ďalej zohľadnil polovicu splátok uhradených zo spoločného na doplnkové dôchodkové sporenie
NN Tatry – Sympatia, d.d.s., a.s. č. 1099622355 uzatvorenej dňa 01.10.2005 v prospech žalovanej,

a to konkrétne polovicu ňou uhradených splátok vo výške 773,55 eur (spolu uhradila v príspevkoch
sumu 1 547,10 eur). Výška jej mesačných príspevkov ako sporiteľky na doplnkové dôchodkové sporenie
je dohodnutá v účastníckej zmluve. Len pre doplnenie odvolací súd dodáva, že výška príspevkovzamestnávateľa, ktorý platí príspevky za svojich zamestnancov, je súčasťou zamestnávateľskej zmluvy
uzatvorenej medzi zamestnávateľom a DDS a táto nepatrí do masy BSM.

32. Dňa 29.01.2016 bola uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č.1340116602 medzi Prvá
stavebná sporiteľňa a žalovanou ako dlžníčkou – stavebný sporiteľ a C. B. (syn) ako spoludlžníkom. Bol
im poskytnutý medziúver pod č. 1340116303 v sume 30.000 eur. Z notárskej zápisnice č. N 12/2016, NZ
1110/2016, NCRls 1134/2016 zo dňa 15.01.2016 o zúžení rozsahu BSM vyplýva, že spotrebiteľský úver
č. 1340116602 poskytnutý Prvou stavebnou sporiteľňou a.s. bude poskytnutý výlučne I. F. B., ktorá sa

tak stane výlučnou dlžníčkou z tohto úverového vzťahu. Vzhľadom na zúženie rozsahu BSM tento úver
nepatrí do masy BSM. Sporným však bolo to, či jednotlivé splátky uhrádzala žalovaná z BSM, alebo tam
tieto finančné prostriedky vrátila, keďže tvrdila, že ich platil syn. Svedčiť o tom má ňou vedená evidencia
v zošite a výpoveď syna na pojednávaní. Ten jej splátky preukázateľne uhrádzal až od 12.07.2017
bezhotovostne na účet, teda po zrušení BSM. Podľa správy Prvej stavebnej sporiteľne suma splátok
uhradených od začiatku splácania, t.j. od 09.03.2016 do 28.12.2016 na konto sporenia bola 1 062,30

eur a na konto medziúveru 1 132,50 eur, teda spolu suma 2 194,80 eur.

33. Dňa 28.09.2016 poskytla Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. žalovanej spotrebiteľský úver na vybavenie
domácnosti č. 1340116506, vo výške 7 000 eur. Tento úver nebol zahrnutý v uvedenej notárskej zápisnici
a preto patrí do masy BSM. Od začiatku splácania, t.j. od 04.11.2016 do 28.12.2016 uhradila sumu

splátok vo výške 220 eur a zostatok úveru ku dňu 28.12.2016 bol 6 780 eur. Žalovaná nenamietala, že
tento úver použila na rekonštrukciu nehnuteľnosti v jej vlastníctve – rodinného domu, a preto možno
konštatovať, že síce tieto peniaze prišli do BSM, ale použila ich na svoj oddelený majetok, ktorý tým
zhodnotila, čo nemôže ísť na úkor protistrany a v takomto prípade prichádza do úvahy vyporiadanie
podľa § 150 OZ. Žalovaná uzatvorila so Slovenskou sporiteľňou, a.s. aj zmluvu o splátkovom úvere

č. 5048255726 zo dňa 14.10.2013 vo výške 6 000 eur. Jedná sa o spotrebný úver na čokoľvek. So
Slovenskou sporiteľňou, a.s. uzatvorila žalovaná aj ďalší spotrebný úver - zmluvu o splátkovom úvere
č. 5050490901 zo dňa 05.12.2013 vo výške 3 000 eur. Podľa lustrácie v Slovenskej sporiteľni, a.s.
súd zistil, že žalovaná čerpala v Slovenskej sporiteľni, a.s. úver č. 5112630341, ku dňu 28.12.2016 bol
uvedený úver splatený vo výške 2 896,18 eur, zostatok ku dňu 29.12.2016 istina: 11 8063,63 eur + úrok

27,55 eur = 11 834,18 eur. Podľa lustrácie v Slovenskej sporiteľni, a.s., zostatok na účte žalobcu H. XX
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený v Slovenskej sporiteľni, a. s., ku dňu zániku BSM, 28.12.2016
bol vo výške 851,67 eur, a na účte H. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, sporenie pre radosť, vedený
v H. H., G., ku dňu zániku BSM, 28.12.2016 bol vo výške 10 814,53 eur. Zostatok na účte žalovanej č.
H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v Slovenskej sporiteľni, a. s., ku dňu zániku BSM, 28.12.2016 bol

vo výške 2 033,89 eura.

34. Sporným medzi stranami sporu boli úhrady za pomník matky žalovanej, ktoré žalobca pôvodne
vyčíslil na sumu 2 000 eur, neskôr sa priklonil k tvrdeniu žalovanej, že to mohlo byť 600-700 eur, s čím
žalovaná nesúhlasila, že tieto finančné prostriedky boli použité z BSM. Tvrdila, že bol financovaný

z prostriedkov, ktoré jej ostali po smrti matky v hotovosti. Z dedičského rozhodnutia po matke
žalovanej vyplýva, že ku dňu smrti bol jej majetok vo výške 1 112,21 eur a ku dňu 25.03.2011 v sume
225,57 eur + príslušenstvo sa vydáva dcére I. F. B.. Žalovaná tvrdila, že očistenie hrobu a dopísanie
mena matky zabezpečila z peňazí matky, ktoré mala ešte jej matka, pretože sa až do jej smrti o ňu
starala a zabezpečovala jej potreby. Uznala sumu 700 eur, ktorú žiadal žalobca následne vyporiadať.

Z rozhodnutia nie je zrejmé, aká suma bola žalovanej v hotovosti skutočne vyplatená, či do smrti matky
hospodárila s jej peniazmi a mala matkinu finančnú hotovosť doma.

35. Žalobca namietal rozhodnutie v časti trov konania v zastavujúcej časti. Súd prvej inštancie
o nich opomenul rozhodnúť. Súd prvej inštancie správne rozhodol dopĺňacím rozsudkom, ktorý nebol

napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť dňa 27.09.2023 o nároku na náhradu trov konania
v tejto časti podľa § 256 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP tak, že ich náhradu priznal žalovanému, keďže
žalovaná procesne zavinila zastavenie konania. Zastavenie konania v tejto časti po procesnej stránke
zavinila žalovaná späťvzatím svojho návrhu.

36. Súd prvej inštancie správne rozhodol o trovách konania v časti vyporiadania BSM, pretože odvolací
súd zotrváva na svojom stanovisku o vyporiadaní celého BSM napriek tomu, že boli vydané rozhodnutia
NS SR založené na pomere úspechu. Poukazuje na rozhodnutie NS SR 2 Cdo132/2022 z 12.12.2023
v ktorom zaujal rovnaký právny názor a dal do pozornosti aj stanovisko NS ČR Rc 42/1972, ktorévyslovuje názor, že rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania v spore o vyporiadanie BSM je
špecifické v tom, že toto rozhodnutie je v záujme oboch strán sporu, ide o konanie tzv. iudicium duplex,
tzn. že žalobu môžu podať obe strany, pričom súd nie je viazaný žalobou. Vzhľadom na túto povahu

konania teda nejde o klasické sporové konanie, v ktorom jedna zo strán vyhrá a druhá naopak prehrá
a rovnako ani jedna zo strán nemôže byť sankcionovaná za podanie takejto žaloby. Účastníci konania
môžu súdu uviesť svoj návrh ako vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo, avšak konečné rozhodnutie
je na konajúcom súde, ktorý rozhoduje na základe vlastnej úvahy (pozri aj rozsudok Najvyššieho súdu
SR, sp. zn. 5Cdo/8/2008).

37. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude odstrániť uvedené nedostatky, ustáliť masu BSM, aktíva,
pasíva a v rozhodnutí uviesť podstatné vyjadrenia strán (nie kopírovať ich vyjadrenia), vykonané dôkazy
listinnými dôkazmi a dôkazy vyhodnotiť v ich vzájomnej súvislosti, aby z rozhodnutia bolo zrejmé,
na základe akých dôkazov a akého ich vyhodnotenia ustálil skutkový stav a následne vec právne
posúdil. Výpočet vyrovnávacieho podielu vypočíta v súlade so vzorcom vypočítania BSM a uvedie

do rozsudku podrobne hrubú masu, čistú masu, vnosy do majetku iného tak, aby rozhodnutie bolo
zrozumiteľné a preskúmateľné. Jeho povinnosťou bude rozhodnúť o náhrade trov odvolacieho konania
( § 396 ods.3 CSP).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).