Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. apríl 2025

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 2T/21/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7825010070
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Baláž

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2025:7825010070.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Ján Baláž, v trestnej veci obžalovaného A. B., na hlavnom

pojednávaní konanom dňa 16. apríla 2025 v Rožňave, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.,
trvale bytom D., E. C.,
t. č. v ústave na výkon väzby a ústave na výkon trestu odňatia slobody F., G. XX,

s a u z n á v a z a v i n n é h o,

že dňa 19.01.2025 v dopoludňajších hodinách v obci D. E. C. H. C. B. I. XX, majiteľky
J. B., narodenej v roku XXXX, jeho matky, po tom ako mu bol zrušený trvalý pobyt na tejto adrese, ju
fyzicky napadol takým spôsobom, že ju udrel do tváre a následne ju chytil za odev a vyhrážal sa jej, že
ak nebude robiť to čo jej povie, že ju udrie a potom ju podkopol, v dôsledku čoho spadla na podlahu, kde
ju obrátil na chrbát, chytil ju za šatku, ktorú mala na hlave a túto jej vytrhol spolu s vlasmi so slovami,
že "budeš pykať, že si mi zrušila trvalý pobyt", čím poškodenej J. B. spôsobil odreninu nad ľavým okom,
ktorésivyžiadalojednorazovélekárskeošetrenie,pričomsvojimkonanímupoškodenejvzbudildôvodnú

obavu o svoj život a zdravie,

t e d a

- inému sa vyhrážal inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a tohto
konania sa dopustil závažnejším spôsobom konania – násilím a na chránenej osobe - na blízkej osobe
a osobe vyššieho veku,

č í m s p á c h a l

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného
zákona č. 300/2005 Z.z. a súd ho

o d s u d z u j e :

Podľa § 364 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 20
(dvadsiatich) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného zaraďuje pre výkon tohto trestu do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav taký, ako je opísaný vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Rožňava podal na Okresný súd Rožňava, dňa 17.03.2025 obžalobu č.
Pv 50/25/8808-25, zo dňa 13.03.2025 a to na obvineného A. B., pre prečin nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. d) a § 139 ods. 1
písm. c), e) Tr. zákona, na tom skutkovom základe, ako je uvedené v obžalobe.

Prehľad vykonaných dôkazov:

Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní dňa 16.04.2025 po zákonných poučeniach samosudcom
vyhlásil, že je nevinný, pričom uviedol, že vo veci chce vypovedať. Obžalovaný svoju výpoveď následne
čítal z vopred pripraveného papiera, pričom k veci uviedol, že je to celé vymyslené zo strany jeho sestry

a že sa ničoho nedopustil a už vôbec nie je pravda, že by poškodenú sotil na zem, bil ju a ťahal za vlasy
a vyhrážal sa jej. V ten deň ho poškodená pustila dnu a keď to zistila jeho sestra, tak sa ho snažila dostať
z domu. Poškodená nehovorí pravdu, ani nevie čo hovorí, nakoľko je stará a senilná a pod nátlakom
vypovedala klamstvo, pričom sa bojí dcéry a určite aj jeho, keď hlasno hovoril. Sestra sa poškodenej aj
vyhrážala, že ju dá preč, nahovára ju na predaj domu a chce ju dať do ústavu. Svedkovia v danej veci

klamú. Obžalovaný následne na otázky opätovne potvrdil, že v predmetný deň ho pustila poškodená
dnu, aj keď mal už dva týždne zákaz priblížiť sa k jej domu na 50 metrov. Chcel sa zohriať a najesť,
možno mal vtedy vypité ale nebol opitý. Potvrdil, že sa cíti byť závislý na alkohole. Potvrdil tiež, že jeho
sestra (svedok J. H.) náhodou vtedy volala poškodenej a zistila, že je v dome a cez telefón kričala na
poškodenú, že má obžalovaný vypadnúť. Poškodená sa potom roztriasla a šla k nemu aby šiel vonku,

on sedel na posteli a driemal, chytila sa ho a spadla na drevenú podlahu, spadla aj na ruku, on ju chytal
a ošetroval keď prišla RZP. Na vysvetlenie rozporov, keďže vo svojej výpovedi, zo dňa 21.01.2025 tvrdil,
že poškodená spadla tak, že sa potkla o jeho nohu, pričom na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa ho
chytila a tak spadla odmietol ďalej vo veci vypovedať.

Svedok – J. H. (sestra obžalovaného) na hlavnom pojednávaní dňa 16.04.2025 po zákonnom poučení
uviedla, že aj napriek tomu, že ide o jej brata chce vo veci vypovedať, pričom uviedla, že nemá obavu
vypovedať pred obžalovaným. Svedkyňa potvrdila, že obžalovaný mal od novembra zákaz vstupu do
domu poškodenej, a napriek tomu sa do jej domu vracal a robil poškodenej zle. Stalo sa, že obžalovaný
prišiel posratý a počúraný a umožnilo sa mu aspoň umyť, pričom následne sa s poškodenou rozhodli

zrušiť mu trvalý pobyt. Dom v D. I. XX vlastní poškodená a taktiež ona ako 1/6 vlastník, pričom
obžalovaný nemá na danej nehnuteľnosti žiadny podiel, keď zomrel ich otec pil a mal dlhy, preto sa
vzdal svojej časti v prospech poškodenej. Potvrdila, že v sobotu 18.01.2025 večer pustila poškodená
obžalovaného do domu, kde chcel prespať, avšak ten na ňu začal útočiť. Ona volala poškodenej až
druhý deň, v nedeľu 19.01.2025 okolo 11:00 hodiny. Poškodená mala zapnutý mobil a hovorila jej, že

spadla a že jej tečie krv, pričom počula aj obžalovaného ako hovorí, že sa potkla, spadla na zem, ale
nie celkom, že sa naťahoval a že si vystrel nohu. Poškodenej povedala aby si nevypla mobil a počula
ako poškodenej obžalovaný hovorí, že ju tam nechá vykrvácať, že má vstávať sama, za to že mu zrušila
trvalýpobyt.Poškodenásanásledneskrylanazáchodeapovedalajejpresnečosastalo,žesanepotkla,
pričomjejuviedlaokolnostitak,akobolipopísanévčítanejobžalobe.Onanásledneposlalakpoškodenej

záchranku, políciu aj svojho muža. RZP poškodenú vzala na urgent, z ktorého sa poškodená vrátila
domov, keďže si myslela že tam obžalovaný už nebude, avšak ten sa ešte v ten deň vrátil, búchal jej, že
chce nejaké veci a snažil sa dostať do domu, pričom poškodenej sa ho podarilo nejak vytlačiť a zavrieť
okno. Poškodená sa obžalovaného veľmi bojí a nechce aby ju kontaktoval. Potvrdila, že obžalovaný
sa dozvedel, že má zrušený pobyt v dome poškodenej v decembri (minulého roku). O poškodenú sa

starajú spolu s manželom, ona je po úraze a preto k poškodenej chodí takmer každý deň, alebo obdeň
jej manžel, ktorý je na dôchodku. Nie je pravda, že by obžalovaný akokoľvek prispieval poškodenej,
neprispieval na domácnosť ničím, ona platila všetko, mala aj nedoplatok. Potvrdila, že obžalovaný
pije 30 rokov, pil denne, čučo lebo bolo najlacnejšie, niekedy sa vracal po 2-3 dňoch, stretával sa
s bezdomovcami, sprchoval sa raz za 9 mesiacov, pričom doma u poškodenej bola kúpeľňa. Uviedla, že

keď obžalovaný dostane prídavky tak si kúpi alkohol. K osobe poškodenej uviedla, že táto trpí viacerýmichorobami vzhľadom na svoj vek, arytmiou, astmou, kŕčovými žilami, embóliou, ťažko chodí, má problém
s nohami, je pokrivená, zabúda primerane veku ale inak je mentálne v poriadku, pričom sa obžalovaného
veľmi bojí.

Svedok – J. H. (švagor obžalovaného) na hlavnom pojednávaní dňa 16.04.2025 po zákonnom poučení
uviedol, že aj napriek tomu, že ide o jeho švagra chce vo veci vypovedať, pričom uviedol, že sa to
stalo v nedeľu ráno okolo 11:00 hod., kedy jeho manželka (J. H.) volala hliadku a RZP a jeho poslala
za svokrou. On prišiel k poškodenej ako prvý, videl, že má nad očami zakrvavenú tvár, poškodená

sedela v kresle a nad ňou stál obžalovaný, ktorý manipuloval s jej mobilom a uviedol mu, že ho chce len
zapnúť, lebo sa jej vypol. Poškodená mu povedala, že obžalovaný ju potkol. zbil, ťahal za vlasy aj šatku
a vykrikoval jej že to má za to, že sme mu zrušili trvalý pobyt. Keď mu to hovorila obžalovaný tam vtedy
nebol,nakoľkoonhoposlalprečkeďtamdošiel.NásledneprišlaRZPapoškodenúodviezlanaošetrenie
aonšielsňouakodoprovod.Uviedol,žeprvýincidentsobžalovanýmbolvnovembri-decembriminulého
roka, keď to vyšetrovali ako priestupok, oni sa však báli, že obžalovaný bude pokračovať v napádaní

poškodenej a rozhodli sa mu preto zrušiť aj trvalý pobyt, pričom chceli docieliť to aby poškodená nebola
v jednej domácnosti s obžalovaným a nedochádzalo k jej napádaniu. Poškodená s tým súhlasila a šla na
obecný úrad zrušiť mu trvalý pobyt, čo následne urobila aj jeho manželka ako podielový spoluvlastník.
Potvrdil, že obžalovaného videl opitého veľakrát a že má problémy s alkoholom a že poškodenej nijako
neprispieval na domácnosť.

Súd následne postupom podľa § 135 ods. 3 Tr. poriadku s použitím § 270 ods. 2 Tr. poriadku prehral
na technickom zariadení zvukovo-obrazový záznam z výsluchu svedka – poškodenej J. B., zo dňa
20.01.2025, pričom obžalovaný súhlasil s takýmto postupom a výslovne odmietol osobný výsluch
poškodenej. Súd zároveň prečítal aj úradný záznam ORPZ v Rožňave, OO PZ Plešivec, ČVS: ORP-30/

RV-RV-2025,zodňa16.04.2025,kdeOČTKuviedolrelevantnédôvody,prektorénebolomožnévykonať
výsluch tejto svedkyne osobou rovnakého pohlavia. Z výpovede poškodenej vyplynulo, že obžalovaný
ju udrel do tváre a pustila sa jej krv, chytil ju za odev na hrudi a povedal jej, že keď nebude robiť čo treba,
čo jej káže, tak jej jednu dá, pričom ju podkopol a ona spadla na zem, na ľavý bok, kde ju obrátil na druhú
stranu, chytil ju za šatku, ktorú mala na hlave a vytrhol jej ju aj z vlasmi a povedal jej, že bude pykať

za to, že mu zrušila trvalý pobyt. Potvrdila, že sa obžalovaného bojí, že ju zabije, že je nebezpečný. Na
upresnenie kedy sa skutok stal poškodená uviedla, že zo soboty na nedeľu, v nedeľu to bolo. Dodala, že
obžalovaný jej kradne peniaze, keď si peniaze neskryje, tak jej ukradne všetko, predáva všetko z domu
čo nájde, pričom potvrdila, že už v minulosti sa jej nebezpečne vyhrážal, avšak teraz je to horšie.

Súd ďalej vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi:

- Súd postupom podľa § 268 ods. 2 Tr. poriadku so súhlasom obžalovaného a prokurátora, prečítal
znalecký posudok č. 6/2025, znalkyne PhDr. Zuzany Vozárovej, na č.l. 105-123, z ktorého okrem

iného vyplynulo, že poškodená sa nachádza v období pravého sénia s charakteristickými a prirodzene
čakanými zmenami v štruktúre a dynamike osobnosti podmienenými biologicky ale i psychosociálne,
pričom je u nej možné očakávať obmedzenú kapacitu zapamätaného ako aj skreslenia a konfabulácie
pri reprodukcii, ktoré však vyplývajú z oslabenia centrálnej nervovej sústavy a nejedná sa o konfabulácie
v zmysle účelových lživých produkcií. Neboli u nej zistené sklony k simulácii, agravácii, či pseudológie

pri spracovaní a popise zažitých udalostí. Všeobecná vierohodnosť poškodenej je v minimálnej miere
oslabená v dôsledku vekových a organických zmien, avšak aj napriek týmto zmenám je poškodená
schopnávypovedaťozažitýchudalostiach.Spolužitiesobžalovanýmznalkyňavyhodnotilaakovnútorne
konfliktné, ktoré vzhľadom na svoj vek prežíva stresovo a takúto záťaž nezvláda, pričom konanie
obžalovaného u nej spôsobovalo výrazné psychické utrpenie so stresom a strachom. Poškodená

má aj ďalších členov rodiny, ktorých vníma ako sociálnu, emočnú a praktickú oporu a pomoc a je
pravdepodobné, že v takomto prostredí, hlavne bez vplyvu obžalovaného, bude zistené prežívanie
poškodenej na intenzite klesať,

- Súd postupom podľa § 268 ods. 2 Tr. poriadku so súhlasom obžalovaného a prokurátora, prečítal

znalecký posudok č. 31/2025, znalkyne MUDr. Kornélie Fabišíkovej, na č.l. 127-157, z ktorého okrem
iného vyplynulo, že o obžalovaného nebola v čase skutku zistená duševná choroba ani porucha v zmysle
psychózy, bol schopný rozpoznať nebezpečenstvo a protiprávnosť svojho konania, pričom u neho ide
o závislosť na alkohole na úrovni III. až IV. vývojovej fázy chronického alkoholizmu podľa A.. Obžalovanýje ku konzumu alkoholu absolútne nekritický, jeho osobnosť je depravovaná dlhoročným nadkonzumom
alkoholu a znalkyňa nedoporučuje mu uložiť akúkoľvek formu ochranného protialkoholického, či iného
liečenia, keďže okrem uvedeného u neho nie je možné dosiahnuť účel liečby aj vzhľadom na jeho

osobnosť ako aj opakovane súdom uložené ochranného protialkoholické liečenia, ktoré nesplnili svoj
účel. Znalkyňa u obžalovaného konštatuje emočne nestabilnú poruchu osobnosti, kde alkohol ešte
viac potencuje jeho impulzívne prejavy so sklonom k agresivite a tiež dochádza k rýchlejšiemu
odbrzdeniu morálnych zábran a zvýšenej dráždivosti, má sklon verbálne zadrapovať, vyvolávať spory
a dochádza u neho k afektívnym výbuchom pri oslabenej vedomej a vôľovej kontrole pod vplyvom

nahromadených negatívnych pocitov a myšlienok, či na minimálne vonkajšie podnety a to najmä v
rodinnom prostredí (voči matke). Obžalovaný chápe zmysel trestného konania, jeho pobyt na slobode
z hľadiska psychiatrického nie je pre spoločnosť nebezpečný, pričom pátická opitosť zistená nebola,

-zvýpisuzLVč.XX,nač.l.95-96súdzistil,žepoškodenáje(spolu)vlastníčkounehnuteľnosti,rodinného
domu so súp. č. XX, na pozemku parc. č. XXX, v obci D., okres C. a to vo veľkosti spoluvlastníckeho

podielu 1/2 a 2/6 a jej dcéra J. H. v podiele 1/6,

- z lekárskej správy, na č.l. 97-98 súd zistil, že poškodená bola dňa 19.01.2025 v čase najneskôr o 14:50
hod. dovezená RZP do Nemocnice sv. Barbory v Rožňave a boli u nej zistené poranenia: odrenina nad
ľavým okom, na tvári vľavo hematóm st. dáta, palpačná citlivosť v strednej axilárnej čiare vľavo (teda

bolestivosť na pohmat na ľavej strane hrudníka),

- z fotodokumentácie poškodenej, na č.l. 99-101 mal súd aj vizuálne za preukázané poranenia
poškodenej na tvári,

- zo správy MUDr. Jany Greškovej, na č.l. 158a-185b súd zistil, že obžalovaný bol liečený pre následky
chronického alkoholizmu približne 20 rokov (od 2009 do 2023 hospitalizovaný 12x), mal aj opakovane
ochrannú ambulantnú protialkoholickú liečbu, kde sa nedalo dosiahnuť jej účel, nakoľko tento nebol
schopný abstinovať. Z výkonu trestu sa vrátil v marci 2022, hospitalizácia na psychiatrickom odd. dňa
18.01.2023 do 28.02.2023 pre neschopnosť zastaviť ťah alkoholu. Po recidíve prepustený z oddelenia

3x (posledný krát 02.05.2023). V ambulancii naposledy v novembri 2023 v ebriete, menovaný je denne
v alkoholickom opojení, starostka ho vyradila z pomocných prác pri obci, pretože nie je schopný
dochádzať ani 2x týždenne. Osobnosť značne dopravovaná etylickým vývojom, bez schopnosti sa
resocializovať,

- z uznesenia OS Rožňava, sp. zn.: 3T/59/2019, na č.l. 158c—158d súd zistil, že uznesením uvedeného
súdu, zo dňa 24.07.2024 bolo obžalovanému podľa § 448 ods. 2 Tr. poriadku ukončené ochranné
protialkoholické liečenie ambulantné, nakoľko účel uvedeného liečenie nebolo možné dosiahnuť,

- zo správy o povesti, na č.l. 159-160 súd zistil, že obžalovaný bol dňa 11.12.2024 na žiadosť vlastníkov

odhlásený z trvalého pobytu v rodinnom dome v obci D. I. XX. V obci nepožíva dobrú povesť, pod
vplyvom alkoholu je agresívny hlavne voči svojej matke, za čo už bol v minulosti vo väzbe. Bol
prejednávaný v priestupkovom konaní na OÚ v C., za úmyselné poškodenie obecného majetku,

- z uznesenia ORPZ Rožňava, ČVS: ORP/337/1-VYS-RV-2024, na č.l. 161-167 súd zistil, že obžalovaný

dňa 20.11.2024 v dome v D. XX vyžadoval od poškodenej finančnú hotovosť vo výške 10,- eur, že ak mu
ich nedá bude zle, pričom pootváral všetky okná a nedovolil jej ich zavrieť, a keď mu peniaze poškodená
nevydala chytil ju za ruky a vykrúcal jej ich, opľul ju, pričom uvedené konanie bolo v zmysle § 214 ods.
1, ods. 2 Tr. por. postúpené na prejednanie priestupku OÚ v Rožňave,

- z rozsudku OS Rožňava, sp. zn.: 1T/16/2015, na č.l. 173-174 súd zistil, že týmto rozhodnutím, zo dňa
04.03.2015 (právoplatným toho istého dňa), bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zákona v súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 ods. 2
písm. a), ods. 3 písm. b) Tr. zákona, kde prečinu nebezpečného vyhrážania sa dopustil práve proti svojej
matke – poškodenej, pod vplyvom alkoholu na adrese D. XX, pričom bol za to odsúdený na úhrnný trest

odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na VTOS s min. stupňom
stráženia a bolo mu tiež uložené ústavné psychiatrické a protialkoholické liečenie,- z rozsudku OS Rožňava, sp. zn.: 3T/73/2018, na č.l. 175-176 súd zistil, že týmto rozhodnutím, zo dňa
25.07.2018 (právoplatným toho istého dňa), bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zákona, ktorého sa dopustil taktiež proti svojej matke –

poškodenej, pod vplyvom alkoholu na adrese D. XX, pričom bol za to odsúdený na trest odňatia slobody
v trvaní 10 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na VTOS so stred. stupňom stráženia
a bolo mu tiež uložené ústavné protialkoholické liečenie,

- z trestného rozkazu OS Rožňava, sp. zn.: 15T/33/2021, na č.l. 177 súd zistil, že týmto rozhodnutím,

zo dňa 07.05.2021 (právoplatným dňa 18.05.2021), bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zákona, ktorého sa dopustil opätovne voči
svojej matke – poškodenej, pod vplyvom alkoholu na adrese D. XX, pričom bol za to odsúdený na trest
odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na VTOS s min. stupňom
stráženia,

- z lustrácie CESDaP, na č.l. 264-265 súd zistil, že obžalovaný bol jeden krát priestupkovo postihnutý
a to za drobnú krádež dioptrických okuliarov v OC Lidl v Košiciach v roku 2019,

- z odpisu RT, na č.l. 263 súd zistil, že obžalovaný bol doposiaľ 5 krát súdne trestaný na viaceré (5)
nepodmienečné tresty odňatia slobody, pričom v troch prípadoch, a to ako už bolo špecifikované vyššie

za trestný čin – prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona, ktorých
sadopustilvočisvojejmatke,podvplyvomalkoholu,naadreseD.XX,pričommuboliopakovaneuložené
aj ochranné protialkoholické liečenia, ktoré boli následne ukončené, ani jedno z odsúdení pritom nebolo
zahľadené,

- súd si taktiež zadovážil (pripojil), v súlade s návrhom obhajoby aj predmetné trestné spisy Okresného
súdu Rožňava (sp. zn.: 1T/16/2015, 3T/73/2018, 15T/33/2021), z ktorých rovnako vyplynuli hore
uvedené skutočnosti.

Prokurátor v rámci záverečnej reči uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynula preukázateľne

vina obžalovaného, pričom obrana obžalovaného spočívala v podstate len v tom, že sa o jeho nohu
mala poškodená potknúť, pričom táto okolnosť bola vyvrátená, poukázal pritom na rovnakú trestnú
činnosť obžalovaného v minulosti práve proti poškodenej, kde sa tohto konania obžalovaný dopúšťa
v pravidelných intervaloch, takmer každé tri roky. Prokurátor navrhol tiež upraviť časový údaj kedy sa
mal stať skutok v zmysle dokazovania. Obžalovaný sa naproti tomu domáhal jeho oslobodenia spod

obžalobyspoukazomnato,žezraneniapoškodenejtakakoskutokpopísalasanajejtelenenašli,pričom
ňou uvedenú vyhrážku nemožno vyhodnotiť ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa predmetného
ustanovenia.

K výroku o vine obžalovaného

Vykonaným dokazovaním, zhodnotením všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomných
súvislostiach, skúmajúc každý dôkaz, vrátane výpovedí aj z hľadiska logického základu, dospel súd k
záveru, že skutok popísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku sa stal, a že napĺňa všetky obligatórne
zákonné znaky trestného činu popísaného v obžalobe.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil všetky dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia,
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle
od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. Súd pritom
prihliadol len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy, ktoré

boli na hlavnom pojednávaní vykonané. Z vykonaného dokazovania, predovšetkým z výpovede svedka
– poškodenej J. B., svedkov J. H. a J. H., ale aj samotnej výpovede obžalovaného a ďalších, hore
rozvedenýchlistinnýchdôkazovmalsúdzaspoľahlivopreukázané,žeobžalovanýsaskutkudopustiltak,
akojetouvedenévovýrokutohtorozsudku.Obranaobžalovanéhodefactospočívalalenvjednoduchom
konštatovaní, že skutok sa nestal, že je to celé vymyslené z dôvodu aby sa ho jeho príbuzní zbavili,

aby už nebýval v rodinnom dome na adrese D. XX, pričom poprel, že by sa poškodenej vyhrážal ale aj
to, že by ju fyzicky napadol. Súd však takto prezentovanej obrane obžalovaného neuveril a považoval
ju za rozpornú a účelovú v snahe vyhnúť sa trestnému stíhaniu resp. trestu. Je potrebné zdôrazniť, že
samotný obžalovaný potvrdil svoju závislosť na alkohole ale aj to, že v predmetný deň ho aj napriekzákazu priblížiť sa k rodinnému domu poškodenej, táto pustila dnu, pričom pripustil, že mal vtedy vypité
a potvrdil aj to, že v danom čase poškodenej volala aj svedkyňa J. H., pričom následne veľmi rozporuplne
uviedol, že poškodená v čase keď sedel na posteli a driemal k nemu prišla, chytila sa ho a potom

v podstate bezdôvodne spadla sama na drevenú podlahu. Obžalovaný pritom vo svojej skoršej výpovedi
uviedol, že poškodená spadla na zem tak, že sa potkla o jeho nohu. Tento rozpor v jeho výpovediach
pritom odmietol vysvetliť a odmietol vo veci vypovedať. Z výpovede poškodenej, ale aj svedkyne J. H.,
svedka J. H. ale aj prečítanej správy o povesti ako aj predmetného listu vlastníctva pritom jednoznačne
vyplynulo, že obžalovaný jednak nebol akýmkoľvek spoluvlastníkom nehnuteľnosti na adrese D. XX

a teda jedine poškodená, resp. aj jeho sestra J. H. boli oprávnené ho do tohto obydlia vpustiť, a jednak že
obe uvedené osoby mu tesne pred spáchaním skutku zrušili aj trvalý pobyt na uvedenej adrese, čo bolo
dôvodom prvotne fyzického napadnutia poškodenej z jeho strany a následne aj verbálneho vyhrážania
sa. Okolnosť, že obžalovaný vedel, že mal zákaz priblížiť sa k obydliu poškodenej ako aj to, že mu
bol zrušený trvalý pobyt pritom potvrdil aj sám obžalovaný, ktorý potvrdil, že sa ho snažili takto dostať
z domu. Poškodená jednoznačne potvrdila, že ju obžalovaný udrel do tváre a následne sa jej vyhrážal

slovami, že keď nebude robiť to čo treba, že ju udrie, potom ju podkopol a ona spadla na zem, obrátil ju,
chytil za šatku a vytrhol jej ju spolu aj s vlasmi a opätovne sa jej vyhrážal tentokrát zo slovami, že bude
pykať, za to že mu zrušila trvalý pobyt. Poškodená pritom potvrdila, že sa to stalo zo soboty na nedeľu, že
to bolo v nedeľu. Uvedený čas skutku aj ako poškodenou uvádzané okolnosti spáchania skutku pritom
zhodne potvrdila svedkyňa J. H., ktorej poškodená to do telefónu, po tom čo sa skryla pred obžalovaným

povedala pravdu a teda, že ju obžalovaný uvedeným spôsobom fyzicky napadol aj to že sa jej uvedeným
spôsobomverbálnevyhrážalakoajsvedokJ.H.,ktorýnásledne,osobneprišielzapoškodenouavidelže
má nad očami zakrvavenú tvár, pričom videl ako nad ňou stál obžalovaný a manipuloval s jej telefónom,
pričom aj jemu uviedla, že bola zo strany obžalovaného fyzicky napadnutá a že sa jej vyhrážal za to, že
mu zrušila trvalý pobyt. Uvedené zranenia poškodenej pritom boli preukázateľne zadokumentované po

skutkusamotnýmošetrujúcimlekárom,kedybolazistenáodreninanatváripoškodenejakoajbolestivosť
na pohmat na ľavej strane hrudníka poškodenej, čo presne zodpovedá jej výpovedi a priebehu skutku.
Súd vzhľadom na v konaní bližšie špecifikovaný a preukázaný čas spáchania skutku, tento upravil inak
ako tomu je v obžalobe.

Námietka obhajoby, že poškodenej mali byť spôsobené aj iné zranenia. a to vzhľadom na poškodenou
uvádzané okolnosti a teda že utŕžila viacero úderov zo strany obžalovaného, po ktorých mali ostať
aj iné hematómy, či vytrhnuté vlasy, podľa názoru súdu neobstojí, nakoľko poškodená potvrdila úder
zo strany obžalovaného do tváre, po ktorej sa jej pustila krv, pričom poškodená neuvádzala, že sa jej
krv mala pustiť z nosa, kedy ďalej poškodená uviedla aj jej pád na zem a bolesť na ľavom boku, čo

korešponduje s lekárskym nálezom a zistenou palpačnou citlivosťou v strednej axilárnej čiare vľavo.
Obžalovaný tak vzhľadom na uvedené namietal vierohodnosť poškodenej a to aj s ohľadom na jej
vek, avšak z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by dôveryhodnosť tohto svedka mala byť
akýmkoľvek spôsobom narušená. Výpoveď poškodenej je celkom súladná a v zhode s výpoveďami
vyššie uvedených svedkov ako aj ďalších listinných dôkazov, ktoré súd špecifikoval vyššie a súd

nezistil ani akýkoľvek motív poškodenej klamať, či uvádzať nepravdu a privodiť tak trestné stíhanie
obžalovaného. Ak aj obžalovaný namietal vek poškodenej, resp. jej dôveryhodnosť vo všeobecnosti,
tak súd mal za preukázané, a to vzhľadom na znalecký posudok znalkyne z odboru psychológie, že
poškodená je aj vzhľadom na jej pokročilý vek schopná vypovedať o zažitých okolnostiach a neboli
u nej zistené sklony k simulácii či agravácii v popise zažitých udalostí. Aj samotná svedkyňa J. H.

pritom potvrdila, že poškodená je mentálne v poriadku. Na základe uvedeného preto nemal súd dôvod
výpovedi poškodenej neveriť. Výpovede poškodenej ale aj svedkov J. H. a J. H. považoval súd za
hodnoverné, konzistentné a vzájomne sa dopĺňajúce, dostatočne preukazujúce skutkový dej. Čo sa týka
obžalovaným namietanou vyhrážkou, ktorá podľa neho nebola schopná vzbudiť u poškodenej obavu
o jej život, či zdravie súd uvádza, že sa v danom prípade jednalo o veľmi konkrétne vyhrážky (spojené

dokonca s fyzickým útokom), ktoré podľa názoru súdu nemohla poškodená nesprávne pochopiť,
resp. že by takéto (verbálne) konanie (spojené s fyzickým útokom) malo byť posudzované v zmysle
materiálneho korektívu len ako priestupok. Z vykonaného dokazovania preukázateľne vyplynulo, že
sa v danom prípade nejednalo o osamotené a ničím nevyvolané konanie obžalovaného, práve
naopak. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že obžalovaný sa poškodenej, svojej

matke vyhrážal už v minulosti, za čo bol dokonca 3-krát (v priebehu rokov 2015-2021) odsúdený na
nepodmienečné tresty odňatia slobody, pričom je nevyhnutné zdôrazniť, že sa tak stalo vždy pod
vplyvom alkoholu obžalovaného. V danom prejednávanom prípade obžalovaný, taktiež potvrdil, resp.
pripustil požitie alkoholu. Zo znaleckého posudku z odboru psychiatrie pritom jednoznačne vyplynulo,že obžalovaný je závislý na alkohole v III. až IV. vývojovej fáze, pričom nie je schopný abstinovať, že
je ku konzumu alkoholu absolútne nekritický, pričom žiadna z foriem ochrannej liečby by nesplnila svoj
účel, pričom u obžalovaného bola zároveň konštatovaná depravovaná, emočne nestabilná osobnosť,

ktorej negatívne, impulzívne prejavy ku sklonom ku agresivite, potencuje práve užívanie alkoholu. Z
výpovedí svedkov ale aj z prečítaných listinných dôkazov pritom jednoznačne vyplynulo, že obžalovaný
je dlhodobo závislý na alkohole, má konflikty so svojimi blízkymi príbuznými (a najmä poškodenou)
pretrvávajúce už niekoľko rokov, za čo bol niekoľko krát aj súdne potrestaný. Intenzita všetkých týchto
konfliktov, v spojení s predmetnými vyhrážkami a agresívnym správaním obžalovaného trvajúce už

dlhšiu dobu (poťažmo aj predchádzajúce odsúdenia) len akcentujú hrozbu týchto vyhrážok a možnosť
dôvodnej obavy, ktorá z nich môže vyplynúť. Je pritom bez významu, či sa poškodená skutočne cítila
ohrozená vyhrážkami obžalovaného. Podstatné pre naplnenie objektívnej stránky skutkovej podstaty
predmetného trestného činu je, že správanie obžalovaného, ako bezpochyby konfliktného, agresívneho
človeka závislého na alkohole a jeho priamy úmysel pôsobiť zastrašujúco prostredníctvom svojich
vyhrážok, bolo objektívne spôsobilé navodiť dojem dôvodnej obavy o život a zdravie poškodenej.

Uvedená skutková podstata vyžaduje situáciu, v ktorej existuje možnosť vzbudenia dôvodnej obavy,
netreba,abytátoobavanaozajvznikla.Samotnávyhrážkamusíbyťmienenávážne,avšakniezhľadiska
úmyslujejnaplnenia,alezhľadiskaúmyslujejvyslovenia,teda,žejučlovekchcelvysloviťamalapôsobiť
ako vyhrážka. Zároveň úmysel musí smerovať k takému spôsobu vyjadrenia vyhrážky, aby bol spôsobilý
vyvolať dôvodnú obavu z tejto vyhrážky. Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Tdo 34/2017

zo dňa 13. júna 2017. Následkom tohto činu je pôsobenie samotnej vyhrážky, ktorá musí byť vážne
mienená z hľadiska jej vyslovenia, príp. z hľadiska spôsobu spáchania trestného činu. Pritom postačí
možnosť vzbudenia dôvodnej obavy a netreba, aby táto obava naozaj vznikla. Je pritom irelevantné, že
sa poškodená z akýchkoľvek dôvodov prípadne nebojí, resp. to priamo vo svojej výpovedi neuvádza.
Stačí, ak je z vyhrážky jasné, že sa páchateľ vyhráža práve takými následkami alebo skutkami, z

ktorých by mohli také následky vyplynúť. Vyhrážka pritom predstavuje vyjadrenie, že páchateľ spôsobí
poškodenej nejakú ujmu, pričom túto vyhrážku musí osoba, ktorá je jej príjemcom, dokázať vnímať.
Uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 2To/26/2021 zo dňa 5. mája 2021. Z hľadiska subjektívnej
stránky prečinu § 360 ods. 1 Trestného zákona sa vyžaduje úmyselné zavinenie, pričom postačí aj
zavinenie vo forme nepriameho úmyslu. Vzhľadom na vyššie uvedené spojitosti, preto nemožno pripustiť

argumentáciu obžalovaného, že takúto vyhrážku, resp. vyhrážky nie je možné vyhodnotiť ako trestný
čin nebezpečného vyhrážania. Okrem toho súd na tomto mieste poukazuje aj na závery znalkyne
z odboru psychológie, ktorá potvrdila, že konanie obžalovaného u poškodenej spôsobovalo strach. Je
na mieste poukázať aj na vekový rozdiel medzi obžalovaným a poškodenou, a to že ide o 53-ročného
muža a staršiu, takmer 80-ročnú ženu, ktorá nie je schopná sa sama prípadne ubrániť. Súd poukazuje

aj na to, že obžalovaný aj napriek tomu, že vie o svoje závislosti na alkohole, a súdmi opakovane
neúspešne nariaďovanej protialkoholickej liečbe, úmyselne a sústavne požíva alkohol, čím sa sám
dobrovoľne uvádza do stavu, v ktorom následne pácha trestnú činnosť. K argumenácii obhajoby o tom,
že v predchádzajúcich prípadoch, kde bol obžalovaný trestne stíhaný práve za trestný čin nebezpečného
vyhrážania sa predsa vždy priznal, pričom ak by bol v teraz posudzovanej trestnej veci opätovne vinný

tak sa predsa prizná, súd uvádza, že takáto argumentácia je na viacerých úrovniach scestná na základe
ktorej nemožno v žiadnom prípade dospieť k uvedenému záveru a ktorá samozrejme bez ďalšieho
nepreukazuje nevinu obžalovaného.

V tomto prípade súd na základe vykonaného dokazovania dospel k spoľahlivému záveru o tom, že

obžalovaný konal v priamom úmysle v zmysle § 15 písm. a) Tr. zákona, keďže nepochybne musel
vedieť, že svojimi výrokmi (vyhrážkami) môže ohroziť záujem chránený trestným zákonom, pričom
tohto konania sa dopustil aj závažnejším spôsobom konania a to násilím a na blízkej osobe, vyššieho
veku, svojej takmer 80-ročnej matke. Takto obžalovaný naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Trestného zákona. Okrem už

vyššie spomínaných obligatórnych znakov skutkovej podstaty trestného činu sa na vyvodenie trestnej
zodpovednosti pri prečine vyžaduje aj naplnenie materiálneho korektívu, ktorý je vyjadrený v ustanovení
§ 10 ods. 2 Tr. zák. - nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolností za
ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná. Materiálny
korektív predstavuje výnimku z formálneho chápania kategórie trestných činov. Jednou z podmienok,

ktorá musí splnená na to, aby určité protiprávne konanie (skutok) mohlo byť kvalifikované ako konkrétny
prečin, je v zmysle § 10 ods. 2 Tr. zák. aj pozitívny záver o tom, že závažnosť konania, ktoré inak
z formálneho hľadiska napĺňa znaky skutkovej podstaty nejakého prečinu je vyššia ako nepatrná. V
posudzovanom prípade však ako už bolo uvedené vyššie závažnosť vyhrážok obžalovaného, spojenáaj s trestnou minulosťou obžalovaného (s opakovaným nebezpečným vyhrážaním voči poškodenej)
a tentokrát aj fyzickým útokom, objektívne presahuje nepatrnú závažnosť a svojou podstatou ohrozujú
nielen poškodenú ale kohokoľvek, kto by bol prítomný v tomto dome (resp. aj bližšom susedstve). Za

podstatné súd považoval taktiež okolnosti, za ktorých bol tento prečin spáchaný, a teda niekoľko rokov
pretrvávajúcu, stupňujúcu sa agresivitu a frustráciu obžalovaného (voči svojej matke), ktorého konanie
už skôr naplnilo skutkovú podstatu prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b)
Tr. zák., za ktorý bol naposledy odsúdený rozsudkom Okresného súdu Rožňava, sp. zn. 15T/33/2021, zo
dňa 07.05.2021, právoplatným 18.05.2021, kedy bol za uvedený čin nepodmienečne odsúdený na trest

odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov, so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
so stredným stupňom stráženia, pričom uvedený trest vykonal dňa 05.03.2022. Spáchanie skutku za
takýchto okolností a takýmto spôsobom neumožňuje súdu nazerať na jeho závažnosť ako nanajvýš
nepatrnú.

Súd nad rámec uvádza, že svedecká výpoveď poškodenej predstavuje vo veci podstatný dôkaz,

avšak nejde o dôkaz jediný a rozhodujúci. Ako už bolo uvedené vyššie, výpoveď poškodenej totiž
podporujú aj ďalšie vykonané dôkazy. Ide o svedecké výpovede svedkov J. H. a J. H., ktorým
poškodená bezprostredne po skutku popísala konanie obžalovaného v zhode s tým, ako o ňom
vypovedala aj pred orgánmi činnými v trestnom konaní. Zároveň nebol zistený žiaden motív, pre
ktorý by uvedení svedkovia mali obžalovaného krivo obviniť a krivo vypovedať. Je nutné dodať, že

obžalovaný na predmetnej nehnuteľnosti nemal žiadny spoluvlastnícky podiel, mal dokonca zrušený
aj trvalý pobyt a teda nevyvstala potreba sa ho práve takýmto spôsobom zbavovať. Práve naopak,
z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo to, že obžalovaný z frustrácie zo zrušeného trvalého
pobytu v spojení so svojou na alkohole závislou a depravovanou a agresívnou osobnosťou na
poškodenú najprv fyzicky a následne aj verbálne zaútočil. Obžalovaný požíval ako syn obžalovanej

tú výhodu, že táto aj napriek predchádzajúcim skúsenostiam s ním mu vždy dovolila u nej prespať,
či sa najesť, čo obžalovaný min. v danom prípade takýmto zavrhnutiahodným spôsobom zneužil. Z
obrazovo-zvukového záznamu je zrejmé, že výsluch tejto svedkyne prebiehal obzvlášť ohľaduplne,
pričom svedkyňa vypovedala bez akéhokoľvek náznaku ovplyvňovania zo strany vypočúvajúceho. Aj
z týchto dôvodov podľa súdu boli splnené podmienky použiteľnosti svedeckej výpovedi poškodenej, a

to nielen z hľadiska judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok ESĽP z 24.5.2016
vo veci Przydzial proti Poľsku č.15487/08, rozsudok z 15.11.2011 vo veci Al-Khawaja a Tahery proti
Spojenému kráľovstvu č. 26766/05 a 22228/06), ale aj z hľadiska rozhodovacej praxe slovenských
súdov. Európsky súd pre ľudské práva vo svojej rozhodovacej praxi ako podklad pre záver o porušení
práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

aj „Dohovor"), skúma celkovú spravodlivosť procesu. Teda pre záver o porušení článku 6 Dohovoru
z pohľadu práva na spravodlivý proces nestačí akékoľvek (nepodstatné, formálne) porušenie zákona
pri vykonávaní akéhokoľvek dôkazu, ale musí ísť o porušenie podstatné, závažné, majúce zásadný
materiálny dopad na práva obvineného, a to až do takej miery, že spôsobuje nespravodlivosť procesu
ako celku. Navyše je potrebné v tejto súvislosti uviesť, že vyhlásenie procesnej strany o tom, že nemá

návrhy na doplnenie dokazovania v záverečnej fáze súdneho konania je konečným prejavom strany
o disponovaní s právom na navrhovanie doplnenia dokazovania a v prípade predtým uplatnených
návrhov na doplnenie dokazovania jednoznačným prejavom, že na pôvodných návrhoch na doplnenie
dokazovania procesná strana netrvá, a teda, že ich berie späť. Vzhľadom na to, že z výsluchu
poškodenej v prípravnom konaní bol vyhotovený obrazovo - zvukový záznam (keďže išlo o obzvlášť

zraniteľná obeť - § 134 ods. 3, 4 Trestného poriadku), súd prehral tento obrazovo - zvukového záznam
podľa § 135 ods. 3 Trestného poriadku s poukazom na § 270 ods. 2 Trestného poriadku potom, čo
sám obžalovaný uviedol, že vyslovene nežiada osobný výsluch tohto svedka a že súhlasí s prehratím
uvedeného zvukovo-obrazového záznamu. Podľa názoru súdu v prejednávanej veci existovali závažné
dôvody založené na konkrétnych skutočnostiach, ktoré opodstatňovali neprítomnosť takmer 80 ročnej

poškodenej (na hlavnom pojednávaní). Navyše u poškodenej išlo o obzvlášť zraniteľnú obeť podľa §
2 ods. 1 písm. c) bod 4 zákona číslo 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, v zmysle ktorého obzvlášť zraniteľnou obeťou je okrem iných aj obeť trestného činu
domácehonásilia,čojeajprípadprejednávanejveci(obžalovaný-synsachovalnásilnevočipoškodenej
- svojej matke). Podľa § 8 ods. 1 zákona o obetiach trestných činov obeť má právo na ochranu pred

druhotnou viktimizáciou alebo opakovanou viktimizáciou, na čo reagoval aj Trestný poriadok v ust. §
135 Tr. poriadku.K výroku o treste a iným výrokom

Pri rozhodovaní o výmere a druhu trestu súd postupoval v zmysle zákonných ustanovení § 33a

Trestného zákona a § 34 Trestného zákona. Otázka trestu bola posúdená aj v zmysle ustanovenia §
38 ods. 2 Trestného zákona, pričom súd neprihliadol u obžalovaného na žiadnu poľahčujúcu okolnosť,
nakoľko žiadnu takúto okolnosť nezistil, pričom prihliadol na jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm.
m) Tr. zákona - obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený.

Podľa § 33a ods. 2, ods. 3 Trestného zákona sankcie sa ukladajú s prihliadnutím na povahu a závažnosť
trestného činu alebo činu inak trestného a na osobu páchateľa a jeho pomery. Tam, kde postačí
uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá
ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovi najmä nesmie byť uložená sankcia spojená s ujmou na osobnej
slobode páchateľa, ak možno účel sankcie dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej
slobode páchateľa.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní
trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a

na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania
trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného
činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové
alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého
následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest,

ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži
najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery za trestné činy podľa § 213,
§ 233, § 237, § 254, § 261, § 262, § 266, § 276 ods. 4, § 277 ods. 4, § 277a ods. 3, § 326, § 330 a 334,
ktorých spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie súd prihliada aj na
to, aby trest zabezpečil ochranu finančných záujmov Európskej únie. Pri určovaní druhu trestu a jeho

výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako
aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.

Základná trestná sadzba v prejednávanej veci vzhľadom na výrok o vine predstavovala a súd mohol
ukladať trest vo výmere 6 mesiacov až 3 rokov trestu odňatia slobody podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona.

V záujme zákonnosti má súdom uložený trest spĺňať podmienku primeranosti, pričom v rámci
požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá
umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch a individualizácia trestu je prostriedkom
dosiahnutia primeranosti trestu. Medzi funkcie trestu patrí aj tzv. generálna prevencia, ktorou úlohou

je výchovné pôsobenie trestov na ostatných členov spoločnosti - potenciálnych páchateľov, pričom
uložením neprimerane nízkeho trestu, nedochádza k naplneniu funkcie v rozsahu generálnej prevencie
a teda nedochádza ani k zabezpečeniu ochrany spoločnosti. „Zľahčovanie trestnej činnosti“ je v rozpore
s ustanovením § 34 ods. 1 Tr. zákona. Súd si uvedomuje, že predmetný trest citeľne zasiahne do
súkromného života obžalovaného, súd však v tejto súvislosti pripomína definíciu trestu uvedenú v

ustanovení § 31 ods. 2 Tr. zák., podľa ktorej je trest ujma na osobnej slobode, majetkových alebo iných
právach odsúdeného. Vzhľadom k uvedenému musí byť trest taký, aby citeľne zasiahol obžalovaného
a smeroval k tomu, aby viedol riadny život a nedopúšťal sa protiprávneho konania. Pokiaľ by trest
vzhľadom na osobu páchateľa, či okolnosti prípadu nebol dostatočne „tvrdý“, nebol by trestom. Trest,
ktorý bol uložený obžalovanému je síce pre obžalovaného citeľný avšak je zákonný ako i spravodlivý.

Obžalovaný bol naposledy právoplatne odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Rožňava, sp.
zn. 15T/33/2021, zo dňa 07.05.2021, právoplatným 18.05.2021, kedy bol uznaný za vinného z prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona, ktorého sa dopustil voči svojej matke a
uložený mu bol nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov, so zaradením doústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, pričom uvedený trest vykonal
dňa 05.03.2022. Je potrebné zvýrazniť, že pri obžalovanom sa jedná o recidívu druhovo totožnej trestnej
činnosti, kedy sa v poradí už 4-krát dopustil rovnakého trestného činu rovnako voči svojej matke. Okrem

toho súd prihliadol aj na postoj obžalovaného k spáchanému trestnému činu, kedy si súd nemohol
nevšimnúť, že sa v konaní sám snažil vykresliť ako obeť a odvádzal pozornosť od svojej osoby na iné
osoby a to poškodenú ako aj svoju sestru. Súd obžalovanému vymeral trest vo výmere 20 mesiacov
(nepodmienečne), a to vzhľadom na vyššie uvedené ale predovšetkým na opakovanú recidívu totožnej
trestnej činnosti, kedy má súd za dôvodné takto obžalovaného aj izolovať a predísť tak k páchaniu ďalšej

trestnej činnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené, a vzhľadom na to že osoba obžalovaného, vzhľadom
na jeho doterajší život a prostredie v ktorom žije a okolnosti prípadu nemohol byť obžalovanému
uložený trest odňatia slobody podmienečne odložený na skúšobnú dobu. Súd vzhľadom na uvedené
neuvažoval ani o uložení alternatívneho trestu, pričom je potrebné spomenúť, že obžalovaný je de
facto bezdomovec a preto by do úvahy nepripadal ani trest domáceho väzenia. Obžalovaný bol
pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným

stupňomstráženia,nakoľkopredspáchanímpredmetnéhoskutkubolobžalovanývposlednýchdesiatich
rokoch vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin. Súd sa stotožnil aj so závermi
znaleckého posudku z odboru psychiatrie a neuložil obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie,
nakoľko znalkyňa takéto ochranné opatrenie neodporúčala vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný
nie je schopný abstinovať a akákoľvek ochranná liečba by nesplnila svoj účel. V súlade s vyššie

citovaným ustanoveniami výmera trestu odňatia slobody dvadsať mesiacov nepodmienečne podľa
názoru súdu splní nielen preventívny účel trestu, ale najmä represívny a korekčný účel, zabezpečí
nápravu obžalovaného a zabráni mu v páchaní trestnej činnosti.

Súd nerozhodoval o náhrade škody, nakoľko tak opatrovník poškodenej ako aj samotná poškodená si

v konaní neuplatnili nárok na náhradu škody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15
dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie.

Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného

(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba (§ 307 ods. 2 Trestného poriadku).

Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala (§ 316
ods. 1 Trestného poriadku).