Uznesenie – Ostatné ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. júl 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/34/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4020200144
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4020200144.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň
JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
C., t. č. ÚVTOS Ilava, Mierové nám. č. 1, 019 17 Ilava, IČO: 00 738 344 proti žalovanému: ÚVTOS
Želiezovce, Veľký Dvor 12, 937 01 Želiezovce, IČO: 00 738 298, o finančnom odškodnení vo výške
5.000 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 5. decembra 2024 č. k.

8C/28/2020-156, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie žalobcu o d m i e t a .

Žalovanému voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Levice (súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 5. decembra 2024 č. k. 8C/28/2020-156

(napadnutý rozsudok) žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči
žalobcovi v rozsahu 100%. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Žalobca sa žalobou domáhal zrušenia disciplinárnych trestov, preradenia do ľahšej podskupiny B
a finančného odškodnenia vo výške 5.000 eur. Žalobca ďalej v podanej žalobe uviedol, že koncom

roka 2019 bol kázeňským trestom potrestaný z dôvodu, že neodovzdal stanovenú normu na pracovisku
ÚVTOS, kde vykonával svoj trest. Začiatkom apríla 2019 bol disciplinárne potrestaný za to isté.
Podľa vyjadrenia žalobcu prácu skúšal, avšak tá mu nešla. Samotné potrestanie vníma ako rozpor s
rozhodnutím generálneho riaditeľstva ZVJS zo dňa 27.06.2019. Ďalej uviedol, že podľa § 45 ods. 1 zák.
č. 475/2005 Z. z. patrí odsúdenému pracovná odmena podľa druhu vykonanej práce za odpracovaný
čas alebo normy spotrebnej práce. Za čas keď odsúdený nepracuje mu náhrada nepatrí. Na pracovisku

ručného šitia obuvi sa uplatňuje odmeňovanie podľa noriem. Podľa § 4 ods. 2 nar. vlády Slovenskej
republiky sa má pracovná odmena primerane znížiť, ak vlastným zavinením nesplnil normu. Žalobca
tak má zato, že mu boli protiprávne uložené disciplinárne tresty ÚVTOS Želiezovce. Z dôvodu, že
rozhodnutia považoval za protiprávne, tak požaduje aj náhradu škody vo výške 5.000 eur a to aj titulom,
že bol držaný v ťažšej podskupine druhej nápravnovýchovnej skupine. Poškodenie svojich práv vníma
žalobca pri obmedzeniach, ktoré mu vznikli odopieraním výhod ako návšteva posilňovne, športových

aktivít atď. Ďalej mu bol aj dva krát zamietnutý preklad do iného ÚVTOS z kapacitných dôvodov. Žalobca
uložené disciplinárne tresty považuje za dôvody, pre ktoré mu bol znevýhodnený jeho pobyt vo výkone
trestu a strpčili život nielen jemu, ale aj celej jeho rodine.

3. Žalovaný sa k podaniu žalobcu vyjadril tak, že disciplinárne tresty sa súdom nemôžu preskúmavať.
Žalobca bol rozhodnutím komisie zaradený na pracovisko ručné šitie. Dňa 28.03.2019 bol z

uvedeného pracoviska zamestnávateľom vyradený. Dôvod vyradenia spočíval v nesplnení kvóty,
nakoľko odpracoval 14,5 pracovných smien a ušil jeden pár topánok, čo vychádza v priemere najednu pracovnú zmenu 0,06 páru topánok. Čo sa týka uložených disciplinárnych trestov tak žalovaný
má zato, že boli uložené v zmysle zákona a vychádzajú z objektívne zisteného skutkového stavu.
Umiestnenie odsúdeného, ktoré namietal žalobca vyplýva zo záverov a odporúčaní psychológa. Ďalej

žalobca mal využiť návštevu v piatych prípadoch. Štyrikrát došlo k návšteve, piata sa nekonala z
dôvodu neúčasti návštevníkov. Žalobca nikdy nepožiadal riaditeľa ústavu o umožnenie návštevy s
priamym kontaktom. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, na základe celkového objasnenia všetkých
okolností, ktoré tvoria obsah žaloby, má žalovaný za preukázané, že sa tvrdenia žalobcu ani v jednej
časti nepotvrdili. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že zákonodarca od 01.01.2014 explicitne vylúčil

z preskúmavania v správnom súdnictve rozhodnutia o disciplinárnom previnení, vychádza z toho, že
ako konštatoval Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 6Sžo/53/2011, vzťahy v oblasti
výkonu trestu patria do právnej úpravy verejného práva trestnoprávneho charakteru a rozhodovanie
o nich nemožno považovať za rozhodovanie orgánu v oblasti verejnej správy, keďže ide výlučne
o právomoc, ktorá vyplýva z ustanovení zákona a týka sa veci, ktorá súvisí s inštitútmi Trestného
poriadku. Ak aj nie je v prípade niektorých disciplinárnych previnení uložených podľa zákona o VTOS

daná právomoc súdu, netreba opomínať, že v zmysle § 96 zákona o VTOS dozor nad zachovávaním
zákonnosti v ústave vykonáva prokurátor podľa osobitného predpisu a to v zmysle zákona č. 153/2001
o prokuratúre. Podľa § 36 ods. 1 zákona o VTOS na uplatnenie a zabezpečenie svojich práv a
oprávnených záujmov podľa tohto zákona má odsúdený právo podávať žiadosti, sťažnosti a podnety
štátnym orgánom Slovenskej republiky, ktoré sú príslušné na prejednanie podnetov alebo sťažností

týkajúcich sa ochrany ľudských práv, ako aj medzinárodným orgánom a medzinárodným organizáciám,
ktoré sú podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, príslušné na prejednanie
podnetovalebosťažnostítýkajúcichsaochranyľudskýchpráv;ústavjepovinnýbezodkladnezabezpečiť
ich odoslanie bez toho, aby zisťoval odosielateľa. Oprávnenie na preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí
ouloženídisciplinárnehotrestutedaspadádoprávomociprokurátora,ktorýjepovinnýrozhodnutie,ktoré

odporuje zákonu alebo inému všeobecne záväznému nariadeniu, písomným príkazom zrušil. Žalovaný
vo všetkých napadnutých skutočnostiach postupoval zákonne a preto nie je dôvod na akékoľvek
finančné odškodnenie odsúdeného. Na základe vyššie uvedeného žalovaný považuje žalobu v celom
rozsahu za nedôvodnú a navrhuje ju v celom rozsahu zrušiť.

4. Uznesením zo dňa 21.11.2022, č. k. 8C/28/2020-96 súd vylúčil na samostatné konanie žalobu v časti
o zrušenie disciplinárnych trestov a o preradenie do ľahšej podskupiny (B).
5.Uznesenímzodňa02.01.2024,č.k.8C/28/2020-119súdprerušilkonanievedenéhonatunajšomsúde
do právoplatného skončenia konania vedeného na Krajskej prokuratúre Nitra pod sp. zn. 3Kn 6/23/4400.
Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.02.2024. Krajská prokuratúra dňa 10.06.2024 doručila

súdustanoviskokžiadostižalobcuopreskúmaniezákonnostírozhodnutíodisciplinárnychpotrestaniach
odsúdeného. Skutkový stav popísala Krajská prokuratúra v zhode s tvrdením žalovaného. Voči
rozhodnutiu, ktoré napáda žalobca podľa vyjadrenia prokuratúry nepodal žalobca opravný prostriedok
a rozhodnutie tak nadobudlo právoplatnosť dňa 09.04.2019. Rovnako tak aj voči druhému rozhodnutiu
žalobca nepodal opravný prostriedok a to tak mohlo nadobudnúť právoplatnosť dňa 16.04.2019. Podľa

vyjadrenia prokuratúry žalobca neplnil normy spotreby práce a pokyny na uvedenom pracovisku.
Dôležitou je poznámka prokurátora, ktorý uviedol, že na pracovisku Euro-obuv pracoval žalobca po
dobu 4 a následne 3 mesiacov. Počas uvedených období neboli zo strany zamestnávateľa ani ústavu
zaznamenané nedostatky v práci žalobcu a dokonca ani neavizoval, že by si nevedel prácu osvojiť.
Z uvedeného prokuratúre vyplynulo, že žalobca si vedel prácu osvojiť ako aj plniť dennú normu na

zmenu. Uložené disciplinárne tresty tak považuje prokuratúra uložené v zmysle § 52a zák. v súlade
s vtedy platnou vyhláškou č. 368/2008. Ďalej tvrdenie v tom zmysle, že zaradenie do diferenciačnej
skupiny C súviselo s uloženými disciplinárnymi trestami sa nezakladá na pravde. Samotná neexistencia
disciplinárnych trestov nie je podmienkou na umiestnenie do diferenciačnej skupiny B. Čo sa týka
možnosti návštev, tak tam prokurátor konštatuje zhodne so žalovaným, že mal štyri návštevy. Záverom

prokurátor konštatuje, že nezistil žiadne nedostatky ani porušenie zákona.

6.Uznesenímzodňa13.06.2024,č.k.8C/28/2020-131súdpoodpadnutíprekážkyvkonanípokračoval.
Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.06.2024. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
okrem oboznámením sa s listinnými dôkazmi na pojednávaní aj výsluchom žalobcu. Z vykonaného

dokazovania zistil, že žalobca bol dňa 23.05.2018, sp. zn. 16T/71/2017 odsúdený na nepodmienečný
trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov, pričom v rámci vonkajšej diferenciácie bol zaradený do ústavu
so stredným stupňom stráženia. Do výkonu trestu nastúpil 26.01.2019 v Bratislave. Rozhodnutím
ZVJS bol dňa 26.02.2019 premiestnený do ÚVTOS Želiezovce. Rozhodnutím komisie bol zaradenýna pracovisko ručné šitie topánok v období od 05.03.2019 do 27.03.2019, pričom dňa 28.03.2019 bol
z uvedeného pracoviska vyradený na návrh zamestnávateľa. Ako dôvod vyradenia bolo nesplnenie
normy pripadajúcej na pracovnú zmenu. Z tohto dôvodu boli žalobcovi uložené dva disciplinárne tresty,

ktoré žalobca považuje za protizákonné. Z predmetného konania boli vylúčené na samostatné konanie
zrušenie disciplinárnych trestov a preradenie do ľahšej podskupiny B.

7. Zo stanoviska Krajskej Prokuratúry Nitra zo dňa 04.06.2024 č. 3Kn 6/23/4400-9 vyplýva, že prokurátor
krajskej prokuratúry si pre potrebu rozhodnutia vyžiadal od Ústavu na výkon trestu odňatia slobody

Želiezovce potrebné podklady z disciplinárnych spisov číslo 2359540-1DT a číslo 2359540-2-DT. Zo
záveru stanoviska vyplýva, že namietané disciplinárne tresty boli uložené žalobcovi v zmysle zákona,
zvlášť v zmysle § 52a zákona č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, t.j. v zmysle platných zásad ukladania disciplinárnych
trestov, ako aj v súlade s vyhláškou č. 368/2008. Umiestnene žalobcu do diferenčnej skupiny „C“ v
rámci výkonu trestu, v rámci vnútornej diferenciácie výkonu trestu odňatia slobody Ústav na výkon trestu

odňatiaslobodyŽeliezovcevykonalvsúladesozákonom475/2005Z.z. anaňsavzťahujúcouvyhláškou
č.368/2008atonazákladezáverovaodporúčanípsychologickéhovyšetreniarealizovanéhoprinástupe
žalobcu do výkonu trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce.

8. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 39 písm. b/, § 52 ods. 3 písm. a/, f/, § 48 ods. 1, § 24

ods. 4, § 52a zákona č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení do 30.06.2019, § 7 ods. 3, 9 ods. 4 písm. a/, § 17 ods. 1, § 18 ods. 2 vyhlášky MS
SR č. 368/2008 , ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody v znení do 31.12.2023, §
18 ods. 1 písm. a/, § 47 ods. 1, 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, § 420, § 442 Občianskeho
zákonníkaauviedol,žeakovyplývas§18vspojenís§47zákonaoprokuratúredozornaddodržiavaním

zákonnosti osôb umiestnených v ústave na výkon trestu odňatia slobody vykonáva krajský prokurátor,
ktorý dozerá na to, aby sa v týchto miestach dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne
predpisy. Vo veci preskúmania uloženia disciplinárnych trestov a preradenie do ľahšej podskupiny
žalobcovi ÚVTOS Želiezovce bola zverená právomoc dozoru nad dodržiavaním zákonnosti krajskej
prokuratúre v Nitre. Ako už bolo vyššie uvedené, prokurátor Krajskej Prokuratúry v Nitre vo svojom

stanovisku zo dňa 04.06.2024 prijal záver, že žalobcom namietané disciplinárne tresty boli uložené
žalobcovi v zmysle zákona, zvlášť v zmysle § 52a zákona č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia
slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, t.j. v zmysle platných
zásad ukladania disciplinárnych trestov, ako aj v súlade s vyhláškou č. 368/2008. Umiestnene žalobcu
do diferenčnej skupiny „C“ v rámci výkonu trestu, v rámci vnútornej diferenciácie výkonu trestu odňatia

slobody Ústav na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce vykonal v súlade so zákonom 475/2005 Z.z.
a naň sa vzťahujúcou vyhláškou č. 368/2008 a to na základe záverov a odporúčaní psychologického
vyšetrenia realizovaného pri nástupe žalobcu do výkonu trestu odňatia slobody v Ústave na výkon
trestu odňatia slobody Želiezovce. S poukazom na uvedené okresný súd vo vzťahu k prijatiu záveru o
správnosti, zákonnosti alebo procesu, ktorý predchádzal vydania rozhodnutí ÚVTOS Želiezovce, nemá

právomoc tieto skutočnosti hodnotiť a prijať k nim právny názor hoci len prejudiciálny, pretože takáto
právomoc bola zverená výlučne krajskému prokurátorovi. Vyslovený právny názor je jednoznačný a
preukazujúci, že pri uložení disciplinárnych trestov a nepreradenie do ľahšej podskupiny bolo vykonané
v súlade so zákonom.

9. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobcu nebola dôvodná.
Obe strany sporu boli v spore správne vecne legitimovanými, avšak prvotný návrh obsahoval predmety
sporu, ktoré neboli v právomoci tunajšieho súdu. Čo sa týka samotného nároku náhrady škody, tak tá
mala vyplývať z dvoch disciplinárnych trestov uložených žalobcovi. Keďže sa v konaní preukázalo, na
základe stanoviska Krajskej prokuratúry Nitra, že išlo o zákonné rozhodnutia, ktorým nebol porušený

zákon. Chýba tak zákonný podklad, na základe ktorého by mohol súd priznať náhradu škodu žalobcovi
v žiadanom priznaní finančného odškodnenia v rozsahu 500 eur. Pri žiadnej z povinných prvkov,
ktoré sa vyžadujú pri spôsobení škody absentoval akýkoľvek právny základ tvrdený žalobcom. Reálne
nikdy nedošlo ku žiadnej škode na právach žalobcu. Bol postihnutý v zmysle platných zákonov na
úseku väzenstva a to nesplnením si povinnosti vyplývajúcej mu zo zákona. Práve svojím konaním

zapríčinil, že mu predmetné disciplinárne rozhodnutia boli uložené a dokonca sa voči nim ani neodvolal
a nadobudli právoplatnosť. Ďalej sa jeho tvrdenia o obmedzenosti výhod pri pobyte v ÚVTOS Želiezovce
nezakladajú na pravde, keďže štyri krát absolvoval návštevu a o priamo kontaktnú návštevu nepožiadal.
Tiež sa tvrdenia žalobcu o zvládaní práce nezakladali na pravde, keďže podobnú pracovnú činnosťuž v minulosti vykonával a to v prerušovanom trvaní spolu o dĺžke 7 mesiacov. Vtedy neexistovali
pochybnosti o jeho adaptácii sa na pracovnú činnosť. Výsledkom vykonaného dokazovania tak nedošlo
k naplneniu podmienok pre ktoré zákon priznáva náhradu škody a rovnako tak opodstatnenosti nároku

akéhokoľvek finančného zadosťučinenia a to aj z dôvodu, že ak by neexistovali disciplinárne tresty na
strane žalobcu, nedáva to ešte záruku toho, že by bol býval premiestnený do iného ÚVTOS alebo ľahšej
podskupiny. Ide len o argumenty žalobcu, na hranici pravdepodobnosti, ktoré nemajú zákonný podklad.
Žalobca nepreukázal predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu, žalovaný neporušil žiadnu právnu
povinnosť, medzi konaním žalovaného a vznikom škody nebola preukázaná príčinná súvislosť a preto

súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

10. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 262 ods. 1, 2, § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku tak, že v konaní plne úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči
žalobcovi v rozsahu 100%.

11. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalobca, uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
považuje za chybné, pretože súd vôbec neskúmal porušenie zákona zo strany ÚVTOS Želiezovce.
Normy v nápravnovýchovných zariadeniach, ktoré tu boli za čias bývalého režimu dávno neexistujú.
ÚVTOS trestajú za nesplnenie ich fiktívnych noriem väzňov ako keby sme boli v nejakej feudálnej
spoločnosti. Poukázal na stanovisko ombudsmana SR, ktoré súd prvej inštancie nevzal do úvahy, a ani

platné zákony a stanoviská Európskeho súdu a núti väzňov pracovať pod tlakom nejakých ich interných
noriem, ktorými vlastne porušujú zákon. Ďalej uviedol, že nie je pravdou, že na pracovisku ručné šitie
obuvi šil nejaké topánky. Páry, ktoré musel odovzdať, si musel od iných väzňov kupovať, aby splnil
fiktívnu normu, inak by bol potrestaný (čo sa aj stalo). Takéto vydieranie odsúdených je zo strany ÚVTOS
Želiezovce absolútne neprípustné. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie sa vo svojom odôvodnení

zaoberá všetkými inými dôvodmi prečo nie je možné mu dať za pravdu, ale podstatnú vec – porušovanie
zákonov a noriem SR, nevidí.

12. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 13.03.2025 č. k. 8C/28/2020-173 vyzval žalobcu, aby v lehote
10 dní od doručenia uznesenia, svoje odvolanie doplnil tak, aby bolo z neho zrejmé čoho sa odvolaním

domáha a z akých dôvodov – je potrebné uviesť určitý, zrozumiteľný a vykonateľný petit (návrh výroku
ako má odvolací súd rozhodnúť). Uznesenie bolo doručené žalobcovi dňa 20.03.2025. Žalobca na
doručené uznesenie vôbec nereagoval, doplnenia odvolania súdu nedoručil.

13. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý žiadal rozsudok súdu prvej inštancie

ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že zotrváva na svojich vyjadreniach prezentovaných v priebehu
konania, v ktorom bolo preukázané, že postupoval zákonne.

14. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) rozhodol vo veci bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) vychádzajúc z nižšie citovaných zákonných ustanovení:

15. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

16. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné
podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval
vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

17. Podľa § 368 písm. d) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak nemá náležitosti podľa § 363, ak
pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.18. Podľa § 373 ods. 1 CSP ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve
odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania.
Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.

19. V tomto prípade odvolací súd posúdil odvolanie žalobcu ako také, ktoré napriek poučeniu
v rozsudku súdu prvej inštancie neobsahuje právne významné odôvodnenie v súlade s vyššie
citovaným ustanovením § 365 CSP. Zákonné náležitosti v odvolaní žalobcu jednoznačne absentujú a pre
tento nedostatok v odvolacom konaní nemožno pokračovať. Žalobca v odvolaní predovšetkým riadne

neuviedol odvolacie dôvody, nereagoval na konkrétne dôvody súdu prvej inštancie, jeho obsahuje iba
všeobecné nekonkrétne tvrdenia.

20. Odvolanie žalobcu teda neobsahuje žiadny zákonný dôvod predpokladaný v ustanovení § 363 a
§ 365 ods. 1 CSP. Súd prvej inštancie v zmysle § 373 ods. 1 CSP vyzval odvolateľa, aby chýbajúce
náležitosti doplnil, a poučil ho o následkoch neodstránenia vád odvolania, ak odvolanie obsahuje

odstrániteľné vady, avšak žalobca na výzvu nereagoval odvolanie nedoplnil. Pokiaľ odvolanie po
uplynutí odvolacej lehoty neobsahuje riadne vymedzený odvolací dôvod a tento nemožno z obsahu
odvolania vyvodiť, odvolací súd bez ďalšieho odvolanie odmietne podľa § 386 písm. d) CSP. Absencia
relevantného odvolacieho dôvodu je vadou odvolania, pre ktorú nemožno v odvolacom konaní
pokračovať. Z podaného odvolania nie sú zrejmé jeho konkrétne dôvody, teda konkrétne okolnosti

prípadu, ktoré by mali byť predmetom odvolacieho prieskumu vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu
súdu prvej inštancie. Uvedenie iba všeobecných odvolacích dôvodov v odvolaní nie je postačujúce
pre rozhodovanie odvolacieho súdu, resp. uvedením len všeobecných odvolacích dôvodov v odvolaní
bez bližšej špecifikácie konkrétnych okolností prípadu nie je splnená zákonom stanovená náležitosť
odvolania spočívajúca v povinnosti uviesť v odvolaní „odvolacie dôvody“ (obdobne Ústavný súd

Slovenskej republiky v uznesením č. k. IV.ÚS 90/2019-20 zo dňa 05.11.2019). Keďže v odvolacom
konaní pre vady odvolania nie je možné ďalej pokračovať, odvolací súd podľa § 386 písm. d) CSP
odvolanie odmietol.

21. Vo všeobecnosti ak je nutné odmietnuť odvolanie podľa § 386 CSP, t. j. aj v prípade, že odvolanie

nemá náležitosti podľa § 363 CSP, odvolací súd pri posudzovaní nároku na náhradu trov odvolacieho
konania vychádza zo zásady úspechu v odvolacom konaní vo vzťahu k ustanoveniu § 255 CSP. Nárok
na náhradu trov v takomto prípade prináleží strane, ktorá nepodala odvolanie, ak jej objektívne vznikli
trovy konania. Odmietnutie odvolania je totiž po procesnej stránke považované za neúspech v konaní.
Odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1, § 378 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 CSP žalovanému voči žalobcovi

priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §
420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).