Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. júl 2025

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 6C/45/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7825201520
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ing. Judita Gabonaiová Hrenčuková
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2025:7825201520.2

Uznesenie

Okresný súd Rožňava v spore žalobcov: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, 2/ D. C., nar. XX.XX.XXXX, obaja
trvale bytom E. F. XXX/XX, XXX XX G. -H., prechodne bytom I. J. XX, obaja zastúpení: JUDr. Andrea
Oroszová, advokátka, so sídlom Pionierov 12, 048 01 Rožňava, IČO: 52 701 409, proti žalovanému:
GEMFOREST, s.r.o., IČO: 36 834 661, so sídlom Jókaiho 39, 943 60 Nána, o návrhu žalobcu na
nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Súd n e p r i z n á v a žalobcom právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia podali dňa 30.06.2025 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhali,
aby Okresný súd Rožňava vydal uznesenie, ktorým žalovanému uloží povinnosť, aby niečo vykonal v

zmysle § 325 ods. 2 písm. d) CSP, a to bezodkladne odstránil všetku uskladnenú drevnú hmotu na
pozemkuevidovanomnaOkresnomúradeRožňava,katastrálnyodbor,parcelaregistraE,parcelnéčíslo
XXX/XXX o rozlohe 67289 m2, druh pozemku orná pôda, zapísanom na LV č. XXXX pre katastrálne
územie K., obec Štítnik, okres I..

2. Svoj návrh odôvodnili tým, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti v rozsahu každý po 1

- parcely E KN parcelné číslo XXX/XXX o rozlohe 67289 m2, druh pozemku orná pôda, zapísanej
na LV č. XXXX pre katastrálne územie K., obec K., okres I. (ďalej len „pozemok“). Navrhovatelia sa
dozvedeli o tom, že na ich pozemku žalovaný nelegálne uskladňuje drevnú hmotu a to v podstatnom
rozsahu bez toho, aby mal na takého uskladnenie od žalobcov súhlas. Žalobcovia sa z viacerých
dôveryhodných zdrojov dozvedeli, že ťažbu dreva v obci zabezpečuje žalovaný. Žalovaný v rámci svojej
činnosti (podľa SK NACE ide o činnosti Lesné hospodárstvo a Ťažba dreva) zamestnáva miestnych

obyvateľov obce K., ako aj obyvateľov okolitých dedín. Tieto osoby vedia potvrdiť, že na parcele č. XXX/
XXX pre kat. územie K. sa nachádza obrovská skládka dreva, ktorú tam uskladnil práve žalovaný. To, že
ide práve o túto spoločnosť – o žalovaného, je miestnym všeobecne známe, nikto nemal pochybnosti.
Žalobcovia ďalej v návrhu uviedli, že žalovaný je teda v obci Štítnik ako aj v okolitých obciach dobre
známy skupovaním pozemkov, ktoré vo veľkom množstve (nie len od Štítničanov) získal za veľmi krátky
čas (obdobie najmä r. 2024) za tým účelom, aby na nich mohol vykonávať ťažbu dreva a inú lesnícku

činnosť. Žalovaný žalobcov v roku 2024 taktiež kontaktoval, aby mu odpredali dotknutý pozemok, pričom
kontaktovala ich ekonómka žalovaného – pani J. z tel. čísla XXXX XXX XXX, ktorá so žalobcami jednala
aj osobne. Žalobcovia nemali záujem o predaj pozemku, aby ho mohli využívať vnúčatá na ovocné
sady (nakoľko na tomto pozemku o veľkosti viac ako 6,5ha sa nachádza množstvo ovocných stromov).
Napriek nesúhlasu s predajom žalovaný aj tak zabral značnú časť pozemku žalobcov a protizákonne
vytvoril na pozemku žalobcov nelegálnu skládku dreva. Žalobcovia nemajú jednoznačnú vedomosť,

od kedy je na ich pozemku uskladnené drevo v tak obrovskom objeme. Žalobcovia okamžite, ako
sa dozvedeli o tom, že na ich pozemku sa nelegálne skladuje drevná hmota, situáciu zmonitorovaliprostredníctvom fotografií a monitorujú ju priebežne s tým, že doslova každým dňom tento sklad
drevnej hmoty objemovo narastá, v priebehu pracovných dní sa tam už od skorých ranných hodín točia
nákladnéautá,ktorézvážajúdrevnúhmotupriamonapozemokžalobcov.Vsnaheriešiťvecmimosúdne,

žalobcovia adresovali žalovanému predžalobnú výzvu na odstránenie všetkej drevnej hmoty, všetkých
ťažkých mechanizmov a iných strojov, všetkých ďalších vecí, ktoré žalovaný a ním poverené osoby
neoprávnene uskladnili na pozemku žalobcov a to do 3 dní od doručenia výzvy. Predžalobná výzva
im bola doručená dňa 19.6.2025, avšak táto ostala odignorovaná a bez akejkoľvek odozvy. Žalobcovia
podali trestné oznámenie, pričom trestná vec je vedená na OO PZ Štítnik pod ČVS: ORP-248/ŠT-

RV-2025 ako prečin poškodzovania cudzej veci. Vec vybavuje L. M. N., ktorý v rámci tohto trestného
konania telefonicky kontaktoval pani J., ktorá mu uviedla, že vie o tom, že na pozemku žalobcov
sa nachádza skládka dreva od „Gemforestu“ – uvedený zásah do vlastníckeho práva navrhovateľov
teda potvrdila priamo zodpovedná osoba od žalovaného (ide o zamestnankyňu žalovaného) – toto
vie dosvedčiť L. M. N.. Ďalej mu uviedla, že vraj sa len čaká za znaleckým posudkom na vyčíslenie
škody, ktorá bola spôsobená žalobcom zo strany „Gemforestu“ opísanou činnosťou. Uvedené však nie je

pravdou, na žiadnom znaleckom posudku sa žalobcovia so žalovaným nedohodli. Avšak aj toto tvrdenie
pani J. je dosvedčením a dostatočným preukázaním, že žalovaný nelegálne uskladnil na pozemku
žalobcov drevnú hmotu v obrovskom objeme. Podľa žalobcov je teda nesporné, že za nezákonný zásah
do vlastníckeho práva žalobcov je zodpovedný žalovaný. Žalobcovia z pochopiteľných dôvodov majú
prirodzenú obavu, že bez nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. d) CSP bude

naďalej dochádzať k radikálnym zásahom do vlastníckeho práva žalobcov, naďalej bude dochádzať k
ničeniu ich pozemku, pričom zásahmi žalovaného môže dôjsť k nenávratnému stavu – takému zničeniu
a znehodnoteniu časti pozemku, ktoré nebude možné zvrátiť. Žalobcovia preto uviedli, že zo strany
žalovaného sa jedná o úmyselné konanie, keďže žalovaný má vedomosť, že vlastníkmi pozemku sú
žalobcovia a že od nich nemajú a ani nikdy nebudú mať súhlas na skladovanie dreva, aj tak si dovolil

konať a stále koná tak, ako je vyššie uvedené. Žalobcovia žiadajú Okresný súd Rožňava o nariadenie
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP z dôvodu, že žalovaný na pozemku žalobcov
nelegálne uskladňuje drevnú hmotu. Vzhľadom na vysoký počet kôp drevnej hmoty (podľa priložených
fotografií) na pozemku žalobcov, ktoré v značnom rozsahu zasiahli do vegetácie a ďalej ničia všetko
rastlinstvo na danom mieste a vážne ho znehodnocujú, došlo k podstatnému výrubu stromov a krov,

resp. ich zlomeniu a inému narušeniu, je potrebné bezodkladne nariadiť odstránenie všetkej uskladnenej
drevnej hmoty z pozemku žalobcov. Je nevyhnutné rešpektovať v prvom rade ochranu vlastníckeho
právapredneoprávnenýmizásahmi,ktorýminavyševzniklaastálenarastáškodanapozemkužalobcov,
a to v (doposiaľ) nevyčísliteľnej hodnote. Podľa žalobcov reálne existuje hrozba ďalšej škody, ktorú
žalobcovia osvedčujú týmto podaním ako aj priloženými listinami, pričom je ďalej nesporný hrubý zásah

dovlastníckehoprávakpozemkuaďalšie,pretrvávajúceohrozenietohtopráva.Vzhľadomkuvedenému
preto navrhujú, aby súd návrhu na vydanie neodkladného opatrenia vyhovel.

3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca priložil kópiu výpisu z listu vlastníctva č.
XXXX, k.ú. K. ku dňu 15.06.2025, fotografiu Google Earth k 20.06.2025, Predžalobnú výzvu zo dňa

17.06.2025 adresovanú žalovanému s podacím číslom RG740443275Sk odoslanú dňa 17.06.2025
doručenú dňa 19.06.2025, Snímku katastrálnej mapy pozemku č. XXX/XXX, Fotografie drevnej hmoty.

4. Dňa 17.07.2025 a 18.07.2025 predložili žalobcovia súdu dôkaz označený ako Polohopisné zameranie
č. 91/2025 od zhotoviteľa GEOPLANT-TT, s.r.o., IČO: 52 057 615, so sídlom Šafárikova 443/116, 048

01 Rožňava zo dňa 14.07.2025 vypracovaný E. E., k. ú. K. týkajúce sa zamerania skládky dreva, ktoré
podľa nich osvedčuje skutočnosti uvádzané v ich návrhu. Majú za to, že z polohopisného zamerania
je zrejmé, že zásah žalovaného v podobe nelegálne uskladnenej drevnej hmoty na pozemku žalobcov
KN E p.č. XXX/XXX pre k.ú. K. je v rozsahu 1217,66m2. Vzhľadom na uvedené zotrvávajú na podanom
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 30.06.2025.

5. Dňa 21.07.2025, čo je 21. deň od doručenia návrhu na neodkladné opatrenie, žalobcovia dodatočne
predložili súdu ďalší dôkaz – Uznesenie OOPZ Štítnik o odmietnutí trestného stíhania zo dňa 08.07.2025
č.k. ČVS: ORP-248/ŠT-RV-2025, Zmluvu i nájme pozemkov na poľnohospodárske účely č. 87/2019 zo
dňa 01.01.2020 a Zmluvu o nájme pozemkov na poľnohospodárske účely č. 88/2019 zo dňa 01.01.2025

a uviedli, že z odôvodnenia uznesenia o odmietnutí trestného stíhania vyplýva, že pán C. O., ktorý má
v nájme predmetný pozemok uviedol, že vie o činnosti žalovaného (spoločnosti GEMFOREST s.r.o.)
avšak podľa jeho názoru táto spoločnosť zasahuje so skládkou dreva na pozemok žalobcov tak „len
trochu“. Pán C. O. však jednoznačne deklaroval, že táto spoločnosť tam má skládku dreva. Zmýlilsa v tom, že skládka dreva nezasahuje na pozemok žalobcov „len trochu“, ale v značnom rozsahu,
a to konkrétne 1217,66 m2, čo vyplýva z polohopisného zamerania skládky, ktorý súdu predložili.
Z uvedeného podľa názoru žalobcov vyplýva, že na ich pozemku má žalovaný nelegálnu skládku drevnej

hmoty bez súhlasu vlastníkov pozemku, čo odôvodňuje podanie ich návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia na ktorom v celom rozsahu trvajú.

6. Z výpisu z LV č. XXXX kat. ú. K., obec Štítnik, okres I. súd zistil, že žalobcovia sú podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností v podiele každý 1, a to: parcela reg. EKN č. XXX/XXX – orná pôda -

o výmere 67289 m2.

7. Predloženými snímkami a katastrálnou mapou sa súd oboznámil s terénom a množstvom a druhom
nanosenej drevnej hmoty.

8. Z predžalobnej výzvy mal súd za preukázané, že žalobcovia dňa 17.06.2025 vyzvali žalovaného

na odstránenie všetkej drevnej hmoty, ťažkých mechanizmov a iných strojov a všetkých ďalších vecí
z pozemku žalobcov. Žalovanému bola výzva doručená dňa 19.06.2025.

9.ZPolohopisnéhozameraniaskládkyč.91/2025zodňa14.07.2025vyhotovenejGEOPLÁN–TT,s.r.o.,
IČO: 52 057 615 so sídlom Šafárikova 443/116, 048 01 Rožňava vypracovaný E. E. pre k.ú. K. vyplýva,

že predmetom merania je dokumentácia aktuálnej polohy a rozsahu skládky dreva, ktorá sa v čase
merania nachádzala na pozemkoch parc. č. P. G. XXX/XXX vo vlastníctve objednávateľa (žalobcov) a P.
G. XXX/XXX vo vlastníctve Slovenskej republiky. Výmera skládky dreva zasahujúcej na pozemok P. G.
Q. R. XXX/XXX je 1217,66 m2 (pozemok žalobcov).

10. Z Uznesenia ORPZ v Rožňave, Odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie PZ Štítnik zo
dňa 08.07.2025 č.k. ČVS: ORP-248/ŠT-RV-2025 vyplýva, oznamovatelia A. B. C. a D. C., obaja
zastúpeníadvokátkouJUDr.AndreouOroszovou,podalitrestnéoznámenievovecipodozreniazprečinu
Poškodzovanie cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť neznámy páchateľ
a ktorého podstata spočíva v nelegálnom uskladňovaní drevnej hmoty na pozemku parcele P. G.

R. XXX/XXX zapísanej na LV č. XXXX, pre k.ú. K., okres I., ktorý je vo vlastníctve oznamovateľov.
Poverený príslušník vec odmietol, nakoľko v danom prípade nie je dôvod na začatie trestného stíhania
alebo postup podľa § 197 ods. 1 písm. a/ b/ c/ ods. 2 Trestného poriadku. Z odôvodnenia uznesenia
vyplýva, že vo veci bol vypočutý pán C. O., ktorý je samostatne hospodáriacim roľníkom a asi od roku
2002 má uzavretú nájomnú zmluvu na užívanie pozemku, ktorý vlastnia pán D. C. a jeho manžela

B. C. a ktorý sa nachádza pri skládke TKO v k.ú. K.. Tento pozemok hraničí s pozemkom, ktorý má
vo vlastníctve Slovenská republika a taktiež aj tento pozemok má v nájme od SR. Na hranici týchto
pozemkov sa nachádza skládka palivového dreva. Táto skládka sa na uvedenej hranici pozemkov
nachádza už niekoľko rokov, predtým tam skladovali drevo Komposesorát Štítnik a momentálne tam
skladuje drevo spoločnosť Gemforest s.r.o.. Menovaný ako nájomník pozemku pána a pani C. chodí

tento pozemok obhospodarovať to znamená kosiť traktorom, pričom naposledy minulý rok keď bol
kosiť, tak si nevšimol žiadne poškodené, resp. vyrúbané stromy. Pán O. uviedol, že je pravda, že hneď
na hranici pozemku manželov C. a pozemku, ktorý vlastní SR sa nachádza uskladnené drevo a toto
drevo možno trochu zasahuje aj na pozemok pána a pani C., no je ťažko určiť aká veľká je hranica
pozemku. Nie je pravda, že by spoločnosť Gemforest s.r.o. vytvorila skládku dreva na pozemku C.,

keďže spoločnosť Gemforest s.r.o. len pokračuje na už dávnejšie vytvorenej skládke dreva, ktorá sa
nachádzahlavnenapozemkuvovlastníctveSRanahranicipozemku,ktorývlastniaC..Právnyzástupca
spoločnosti GEMFOREST s.r.o. B. B. M. vo svojom vyjadrení k trestnému oznámeniu uviedol, že
pozemok P. G. R. XXX/XXX zapísanej na LV č. XXXX pre k. ú. K., spoločnosť GEMFOREST, s.r.o. nikdy
žiadnym spôsobom neužívali a to ani v minulosti ani v súčasnosti, rovnako na ňom nikdy neuskladňovali

drevnú hmotu, cez pozemok oznamovateľov sa nejazdí nákladnými autami, a tiež sa na pozemku
oznamovateľov nenachádza drevná hmota a ani tam neparkujú mechanizmy. Poverený príslušník PZ po
vyhodnotení všetkých skutočností z oznámenia ako aj získaných dôkazov dospel k záveru, že skráteným
vyšetrovaním nebolo jednoznačne preukázané úmyselné zavinenie osoby resp. osôb konajúcich v mene
spoločnosti GEMFOREST, s.r.o., ktorého podstata spočíva v nelegálnom uskladňovaní drevnej hmoty

na pozemku (parcele P. G. R. XXX/XXX zapísanej na LV č. XXXX pre k.ú. K., okres I.), ktorý je vo
vlastníctve A. B. C. a D. C., pričom skráteným vyšetrovaním nebolo preukázané žiadne spôsobenie
škody na pozemku vo vlastníctve pána a pani C. a oznamovatelia počas skráteného vyšetrovania do
vyšetrovacieho spisu neposkytli žiadne iné relevantné dôkazy, ktoré by potvrdzovali ich domnienkua tvrdenie, že im bola poškodená vec resp. majetok a spôsobená nejaká škoda a na základe uvedeného
nebolo preukázané naplnenie najmä objektívnej stránky prečinu Poškodzovanie cudzej veci podľa §
245 ods. 1 Trestného zákona a nakoľko nebolo preukázané osobe resp. osobám konajúcim v mene

spoločnosti GEMFOREST s.r.o. ani inej osobe spáchanie niektorého iného trestného činu z osobitnej
časti Trestného zákona, poverený príslušník PZ vec odmietol.

11. Z predloženej Zmluvy o nájme pozemkov na poľnohospodárske účely č. 87/2019 zo dňa 01.01.2020
súd zistil, že prenajímateľ A. B. C. a nájomca DANIEL VIDO – SHR so sídlom Štítnik, Námestie 1. mája

242, IČO: 35 542 080 uzavreli podľa zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov,
poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov, ust. § 663 a nasl. Obč. zák. nájomnú zmluvu,
ktorou prenajímateľ, podľa prílohy č. 87/2019, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy, prenajíma
poľnohospodársku pôdu na sumu 208,19 eura s výmerou 4,1638 ha. Zmluva je uzavretá od 01.01.2019
na dobu neurčitú. Z prílohy č. 1 k zmluve č. 87/2019, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy súd zistil,
že predmetom nájmu je okrem iných pozemkov aj pozemok P. R. XXX/XXX na LV č. XXXX o výmere

z LV XXXXX v podiele 1, vo výmere z podielu v m2 33644,50, druh pozemku orná pôda, k.ú. K..

12. Z predloženej Zmluvy o nájme pozemkov na poľnohospodárske účely č. 88/2019 zo dňa 01.01.2020
súdzistil,žeprenajímateľ D.C.anájomcaC.O.–SHRsosídlomK.,L.X.XXXXXXX,IČO:XXXXXXXX
uzavreli podľa zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho

podniku a lesných pozemkov, ust. § 663 a nasl. Obč. zák. nájomnú zmluvu, ktorou prenajímateľ, podľa
prílohy č. 88/2019, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy, prenajíma poľnohospodársku pôdu na sumu
208,19 eura s výmerou 4,1638 ha + 2 t obilia. Zmluva je uzavretá od 01.01.2019 na dobu neurčitú.
Z prílohy č. 1 k zmluve č. 88/2019, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy súd zistil, že predmetom
nájmu je okrem iných pozemkov aj pozemok P. R. XXX/XXX na LV č. XXXX o výmere z LV XXXXX

v podiele 1, vo výmere z podielu v m2 33644,50, druh pozemku orná pôda, k.ú. K..

13. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako CSP),
pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné
opatrenie.

14. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

15. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä,

aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

16. Podľa ustanovenia § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné
opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietne.

17. Podľa ustanovenia § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

18. Podľa ustanovenia § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania

uznesenia súdu prvej inštancie.

19. Z citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku vyplýva povinnosť súdu pri rozhodovaní o
neodkladnom opatrení posúdiť, či:
a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami,

b) žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo
obavu z ohrozenia exekúcie,
c) uložením žiadanej povinnosti alebo obmedzenia možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa
žalobca domáha,
d) navrhovaným neodkladným opatrením, ktoré má mať dočasný charakter, nebude vytvorený

nenávratný stav,
e) neodkladné opatrenie neobmedzí povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah
a
f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.20. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že v rámci civilného sporového konania je nariadenie
neodkladného opatrenia možné iba na návrh a za splnenia zákonných predpokladov. Neodkladné

opatrenie za účelom rýchlej úpravy (§ 328 ods. 2 CSP) pomerov strán môže súd nariadiť len ak je
to bezodkladne potrebné a/alebo existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Týmto predpokladom
zodpovedá požiadavka osobitných náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom
podľa zákonného vymedzenia musí jeho navrhovateľ opísať rozhodujúce skutočnosti, odôvodňujúce
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Súd rozhoduje v krátkej

dobe bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, preto z procesného
hľadiska je zásadným obsah samotného návrhu, lebo len z tohto súd pri rozhodovaní o NO môže
vychádzať. Z povahy veci vyplýva, že zjavne neodôvodnenému alebo neexistujúcemu nároku nemožno
poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia, a preto v návrhu musí navrhovateľ
opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana. Náležitosti návrhu vymedzuje ust. § 326 CSP. Splnenie aspoň jedného zo základných

predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí teda súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu
a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré navrhovatelia uvádzajú. Navrhovateľ NO teda musí opísaním
rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia
ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. To predstavuje aj argumentačnú líniu
v zmysle zákonom vyžadovaného odôvodnenia. Po uvedení rozhodujúcich skutočností v návrhu ich

musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku
predpokladá jasné, určité a zrozumiteľné skutkové tvrdenia navrhovateľa, predloženie dostupných
listinných dôkazov a elementárnu právnu argumentáciu, z ktorých možno vyvodiť záver o vysokej
pravdepodobnosti,žechránenýnárokjedôvodnýatrvá.Pomery,ktorémajúbyťneodkladnýmopatrením
upravené musia mať vždy povahu právnych vzťahov. Potreba úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa

aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. V spojitosti so zákonnou požiadavkou osvedčenia práva je
nevyhnutné vyporiadať sa aj s otázkou zákonnosti hroziaceho zásahu. Neodkladné opatrenie nemôže
teda poskytovať ochranu voči postupu, ktorý je v súlade so zákonom.

21. Neodkladné opatrenie v civilnom procese možno vydať pred začatím konania, počas konania alebo

po jeho skončení. Vo všetkých prípadoch je možné nariadiť ho len z dvoch dôvodov. Jedným z dôvodov
je potreba bezodkladne upraviť pomery strán sporu, druhým dôvodom je obava že exekúcia bude
ohrozená. Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia predstavuje v zásade dočasné rozhodnutie,
ktorého účelom je dočasná úprava pomerov strán a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez
okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany ohrozené. Predpokladom

nariadenia neodkladného opatrenia okrem osvedčenia návrhu je aj osvedčenie, že bez jeho vydania by
bol prípadný budúci výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu
rozhodnutia musí bezprostredne a reálne hroziť. Neodkladné opatrenie má charakter preventívneho
riešenia vzťahu medzi stranami a má miesto vtedy, ak je dôvodná obava, že jeho nenariadením by sa
zhoršilapozíciažalobcu,alebobyvznikolpriestorktomu,abybolvykonanýprávnyúkon,ktorýbyvytvoril

nezvratný právny stav. Platí tiež, že neodkladné opatrenie môže obmedziť druhú stranu len natoľko, aby
splnilo svoj účel a nesmie ho obmedziť nad mieru nevyhnutne potrebnú.

22. Z dočasného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd
zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej a

pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup predpísaný pre dokazovanie. Neznamená to
však, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdenia žalobcu bez toho, aby bola
osvedčená pravdepodobnosť nároku a nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Zásah do práv neodkladným
opatrením dotknutej strany musí byť primeraný osvedčenému porušeniu (ohrozeniu) práv a právom
chránených záujmov, takisto primeraná musí byť aj prípadná ujma, ktorá vznikne z neodkladného

opatreniadotknutejstrane.Súdprirozhodovaníoneodkladnomopatrenímusívziaťdoúvahyajmožnosť
uvedenia pomerov strán do stavu, ktorý tu bol pred vydaním neodkladného opatrenia. Pod pojmom
dočasná úprava pomerov medzi stranami je pritom potrebné rozumieť prípad, kedy existuje dôvodná
potreba dočasne regulovať isté právne vzťahy medzi stranami, pretože hrozí vznik reálnej ujmy, resp.
jej zväčšovanie.

23. Vydanie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť, dôvodnosť a trvanie
žalobou uplatneného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a aby neboli vážnejšie pochybnosti o
potrebe neodkladnej úpravy pomerov, alebo obava že exekúcia bude ohrozená. Existencia právnehopomeru medzi stranami sporu alebo nároku prípadne ich osvedčenie samé osebe ešte netvoria
zákonný dôvod pre vydanie neodkladného opatrenia. Až existencia skutočností odôvodňujúcich potrebu
neodkladnej úpravy pomerov dovoľuje súdu neodkladné opatrenie nariadiť.

24. Z citovaných ustanovení ako aj zo samotnej podstaty neodkladných opatrení jednoznačne vyplýva,
že predpokladom ich nariadenia je: 1. Osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má
navrhovaným neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, 2. osvedčenie naliehavosti
potreby bezodkladnej úpravy pomerov, alebo obavy že exekúcia bude ohrozená.

25. Tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať
ich splnenie, každý jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Z charakteru neodkladných opatrení
vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre
vydanie končeného rozhodnutia vo veci, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné
skutočnostiumožňujúcezáverodôvodnostiatrvanínároku,kuktorémusamáposkytnúťochranaamusí

byť zrejmé, že bez okamžitej úpravy by bolo právo účastníka ohrozené. Súd musí zvážiť, či v dôsledku
neodkladného opatrenia nevytvorí stav alebo zásah do právnych vzťahov medzi stranami sporu, ktorý by
nebol primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a aby nedošlo k zásahu do práv dotknutej
strany nad nevyhnutnú mieru.

26.Žalobcovianávrhomnanariadenieneodkladnéhoopatreniažiadajúuloženiepovinnostižalovanému,
a to aby bezodkladne odstránil všetku uskladnenú drevnú hmotu na pozemku evidovanom na Okresnom
úrade Rožňava, katastrálny odbor, parcela registra E, parcelné číslo XXX/XXX o rozlohe 67289 m2, druh
pozemku orná pôda, zapísanom na LV č. XXXX pre katastrálne územie K., obec Štítnik, okres I..

27. Vo vzťahu k splneniu základného predpokladu pre nariadenie neodkladného opatrenia súd
uvádza, že hodnoverné osvedčenie nároku musí viesť k záveru súdu, že miera pravdepodobnosti
úspešnosti strany v následnom konaní o žalobe, je v danom prípade vyššia než pravdepodobnosť
jej zamietnutia (uznesenie Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 23Co/146/2018). Zjavne nedôvodnému
alebo neexistujúcemu nároku preto nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného

opatrenia (uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 4Cob/26/2017). Z hľadiska skutkového
je preto nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia taký
stupeň spoľahlivého osvedčenia základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom možno
dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a na ich základe usudzovať s väčšou mierou
pravdepodobnosti na vydanie priaznivého rozhodnutia vo veci samej (uznesenie Krajského súdu v

Bratislave, sp. zn. 8Co/698/2013).

28. Súd musí v prvom rade konštatovať, že žalobcovia podali návrh na vydania neodkladného opatrenia
súdu dňa 30.06.2025. Tento svoj návrh potom následne doplňujúcimi, útržkovitými podaniami dopĺňali.
Spočiatku doplnili svoj návrh o dôkaz spočívajúci v polohopisnom zameraní skládky dreva, neskôr

podanie po 21 dňoch od samotného návrhu doplnili o uznesenie o odmietnutí trestného oznámenia
vo veci podozrenia prečinu poškodzovania cudzej veci a nájomné zmluvy k spornému pozemku s C.
O. – SHR. Súd v danom prípade musí na okraj zdôrazniť, že žalobcovia chaoticky predkladali dôkazy
k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, čo má za následok zmätočnosť ich podaní. Takýto
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa javí ako nekompaktný, trieščitý. Koncepcia podaní

žalobcov je nekompaktná, súd nerozumie, prečo dôkazy, o ktorých žalobcovia vedeli v čase podania
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nepredložili súdu už spolu so samotným návrhom,
ale konkrétne zmluvu o nájme, ktorá je z roku 2020 predkladajú súdu až po 21 dňoch od podania
návrhu na NO. Rovnako sa súdu javí zmätočná trieščitosť podaní zo dňa 17.07.2025, kedy predložili
polohopisné zameranie skládky dreva, a následne dňa 21.07.2025 predložili uznesenie o odmietnutí

trestného oznámenia, ktoré podľa dátumu vyhotovenia mohli predložiť už spolu s dôkazom týkajúceho
sa polohopisu skládky dreva.

29. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a následných doplňujúcich dôkazov súd nemal
za jednoznačne preukázané, že drevnú hmotu, ktorá sa nachádza na pozemku žalobcov o výmere

vyplývajúcej z polohopisného zamerania č. 91/2025 mal uskladniť práve žalovaný. Žalobcovia vo svojom
podaní iba tvrdia, že vedia, kto je zodpovedný za uskladnenie dreva na ich pozemku, ale žiadnymi
dôkazmi túto skutočnosť jednoznačne nepreukazujú. Žalobcovia v návrhu iba tvrdia, že z viacerých
dôveryhodných zdrojov sa dozvedeli, že ťažbu dreva v obci zabezpečuje žalovaný. Tiež tvrdia, žeich trestnú vec vybavuje L. M. N., ktorý v rámci trestného konania telefonicky kontaktoval pani J.,
ktorá uviedla, že vie o tom, že na pozemku žalobcov sa nachádza skládka dreva od „Gemforestu“ –
uvedený zásah do vlastníckeho práva žalobcov teda potvrdila priamo zodpovedná osoba od žalovaného

(zamestnankyňa žalovaného) – toto vie dosvedčiť L. M. N.. Vo svojom poslednom podaní zo dňa
21.07.2025 uviedli, že pán O. jednoznačne v skrátenom vyšetrovaní deklaroval, že žalovaný má skládku
dreva na pozemku žalobcov. Z obsahu odôvodnenia uznesenia síce vyplýva, že poverený príslušník
PZ poňal výpoveď svedka pána O. do uznesenia, z ktorej vyplýva, že momentálne tam skladuje drevo
spoločnosť Gemforest s.r.o. ale drevo sa na hranici pozemkov nachádza niekoľko rokov, nakoľko

predtým ho skladovali Komposesorát Štítnik. Z výpovede p. O. ale tiež vyplýva, že nie je pravda, že
by spoločnosť Gemforest s.r.o. vytvorila skládku dreva na pozemku C., keďže spoločnosť Gemforest
s.r.o. len pokračuje na už dávnejšie vytvorenej skládke dreva. Z daného odôvodnenia uznesenia tiež
ale vyplýva, že žalovaný túto skutočnosť výslovne poprel. Z podania žalobcov zo dňa 21.07.2025,
a priloženého uznesenia OO PZ Štítnik ČVS: ORP-248/ŠT-RV-2025 tiež vyplýva, že trestné oznámenie
bolo podané voči neznámemu páchateľovi a ani zo záverov skráteného vyšetrovania nebolo preukázané

osobe, resp. osobám konajúcim v mene spoločnosti GEMFOREST s.r.o. a ani inej osobe spáchanie
niektorého iného trestného činu v zmysle Trestného zákona. Dokonca sám pán O., na ktorého výpoveď
poukazujú rozporuje skutočnosť, že skládku dreva mala vytvoriť spoločnosť Gemforest, s.r.o. Súd preto
v daných súvislostiach musel konštatovať, že žalobcovia súdu dostatočne nepreukázali, že drevnú
hmotu mal uskladniť na ich časti pozemku práve žalovaný. Žalobcovia v návrhu na túto skutočnosť

iba poukazujú cez rôzne osoby, prípadne L. M. N., ale žiadny dôkaz o tom, kto skutočne drevnú
hmotu na ich pozemok uložil, k svojmu návrhu nepriložili. Súd zdôrazňuje, že v konaní o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje zjednodušeným a skráteným procesom rozhodovania
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zákonom vymedzenej lehote podľa § 328 ods. 2
CSP. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán, bez nariadenia pojednávania a na

základe skutočností osvedčených z predložených listín. Riadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl.
CSP nevykonáva. To, prirodzene, kladie zvýšené nároky na kvalitu a presvedčivosť návrhu, s dôrazom
na zodpovednosť navrhovateľa za vlastnú procesnú aktivitu. Nemožno žiadať od súdu, aby v konaní
o neodkladnom opatrení vypočúval uvedené osoby. Tieto dôkazy v náležitej forme mal zabezpečiť
žalobca.

30. Súd zároveň uvádza, že aj v prípade preukázania, že by drevná hmota patrila žalovanému, nemal
za osvedčené ani splnenie jednej z podmienok, a to existenciu podmienky pre nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorou je existencia bezprostredne hroziacej ujmy na práve, o ktorom sa má rozhodovať, teda
nutnosť dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia je

daná tiež v prípade existencie reálnej, bezprostredne hroziacej obavy, že výkon súdneho rozhodnutia v
budúcnosti bude ohrozený, ev. v prípade obavy bezprostredne hroziacej škody, čo však nie je situáciou
v posudzovanej právnej veci. Žalobcovia nepreukazujú existenciu hroziacej ujmy, len vo všeobecnosti
tvrdia, že existuje hrozba ďalšej škody na ich pozemku a pretrvávajúce ohrozenie vlastníckeho práva.
Súd netvrdí, že nedochádza k obmedzovaniu ich vlastníckeho práva, avšak v konkrétnych okolnostiach

prípadu sa javí vhodným inštitútom žaloba vo veci samej. Z podania nie je zrejmé a ani preukázané,
v čom žalobcovia vidia nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov, nepreukazujú v čom konkrétne vidia
ohrozenie, že exekúcia bude ohrozená, svoje tvrdenia iba zovšeobecňujú (bude dochádzať k ničeniu ich
pozemku..., môže dôjsť k nenávratnému stavu..., vznikla škoda..., reálne existuje hrozba ďalšej škody),
zároveň ani nemajú jednoznačnú vedomosť od kedy je na ich pozemku uskladnené drevo, dokonca

zobsahuodôvodneniauzneseniaoodmietnutítrestnéhooznámeniavyplýva,žedrevojetamužniekoľko
rokovapredtýmhotamskladovalKomposesorátŠtítnik,pretosúdvdanomprípadenevzhliadolsplnenie
podmienky potreby bezodkladnej úpravy, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Z podania
žalobcov tiež nevyplýva, že by pozemok v súčasnosti aktívne využívali, skôr sa javí, že ho aktívne
nevyužívajú a uvádzajú, že pozemok chcú ponechať svojim deťom a vnúčatám, aby na nich mohli

využívať ovocné sady. Naproti tomu prekvapivo súdu predložia po 21 dňoch od samotného podania
Zmluvu o nájme pozemkov na poľnohospodárske účely č. 87/2019 a 88/2019 zo dňa 01.01.2020, ktorá
je pre súd novou skutočnosťou, nestotožňuje sa s ich pôvodným tvrdením v návrhu. Skôr sa javí, že
žalobcovia podávajú súdu kusovité informácie, ktoré si má súd poskladať a vytvoriť celok. Ako už súd
v počiatku uviedol zmätočnosť návrhu, aj teraz súd musí konštatovať protirečenie si samotných žalobcov

s návrhom a následnými svojimi dôkazmi, ktoré súdu dodatočne predkladali, nakoľko jednak tvrdí, že
ho chce prenechať vnúčatám ako ovocný sad a pritom zamlčí skutočnosť, že pozemok prenajíma.
Vo vzťahu ku konkrétnej situácii nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné, nakoľko z návrhu
nevyplýva, že je to bezodkladne potrebné a/alebo existuje obava, že exekúcia bude ohrozená, s tým,že žalobcovia neosvedčili danosť nároku. Neodkladné opatrenie nie je možné nariadiť len na základe
všeobecných tvrdení žalobcov. Žalobca je zo zákona povinný hodnoverne osvedčiť aj dôvodnosť a
trvanie nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. Hodnoverné osvedčenie

dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže žalobca dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými
tvrdeniami, listinnými dôkaznými prostriedkami a kvalifikovanou právnou argumentáciou.

31. S poukazom na vyššie uvedené, keďže súd nemal za splnené procesné podmienky a preukázané
naplnenie zákonných predpokladov nevyhnutných pre vyhovenie návrhu, súd návrh žalobcu na

nariadenie neodkladného opatrenia zamietol ako nedôvodný v celom rozsahu.

32. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj

bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

34. O nároku neúspešného žalobcu na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 Civilného
sporového poriadku a § 255ods. 1 Civilného sporového poriadku, tak, že mu nepriznal nárok na náhradu
trov konania, nakoľko v konaní nebol úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku
odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na

rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej
podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez

autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa

nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil.