Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. júl 2025

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 25Csp/9/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124266858
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Baštová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2025:6124266858.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudkyňou JUDr. Luciou Baštovou v spore žalobcu: mBank S.A., Prosta 18, 008

50 Varšava, Poľská republika, IČ: 001254524, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom
mBank S.A., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Pribinova 10, 811 09 Bratislava- Staré Mesto, IČO:
36 819 638, právne zastúpeného MCGA legal, s.r.o., so sídlom Partizánska 2, 811 09 Bratislava, IČO:
36 715 662, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D. B., adresa na
doručovanie E. XX, XXX XX F., o zaplatenie sumy 1.853,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.853,- eur s úrokom z omeškania vo
výške6,25%ročnezosumy1.853,-eurod01.12.2022dozaplatenia,atovmesačnýchsplátkachpo80,-

eur, pričom prvá splátka sa stane splatnou 20. deň mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku
a ďalšie splátky vždy do 20. dňa, toho ktorého nasledujúceho mesiaca až do úplného zaplatenia s tým,
že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu

78 %, o výške ktorého po právoplatnosti rozsudku rozhodne súd samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou upomínaciemu súdu dňa 27.03.2024 a postúpenou Okresnému súdu
Poprad dňa 04.03.2025 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy istiny vo výške 1.853
eur, úroku z úveru vo výške 225,28 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7 % ročne zo sumy 1.853
eur od 01.12.2022 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

2.1 Žalobu odôvodnil tým, že prostredníctvom elektronických prostriedkov uzatvoril so žalovaným dňa
22.03.2022 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere mPÔŽIČKA plus č. G., na základe ktorej

poskytol žalovanému úver vo výške 2.010,- eur, ktorý sa žalovaný podľa zmluvy zaviazal vrátiť formou
pravidelného splácania v mesačných splátkach vo výške 95,01 eur vždy k 20- dňu každého mesiaca
po dobu 24 mesiacov spolu s úrokmi s tým, že prvá splátka úveru môže byť vyššia. Poplatky, úrokové
sadzby, ročná percentuálna miera nákladov, ako aj priemerná hodnota RPMN vzťahujúce sa k úveru boli
uvedenépriamovzmluve.Tvrdil,žežalovanémuposkytolspotrebiteľskýúver,čímsplnilsvojupovinnosť,
avšak žalovaný porušil zmluvné podmienky, keď neuhradil dohodnuté splátky riadne a včas. Keďže
sa dostal do omeškania, vyzval ho na úhradu sumy v omeškaní listom zo dňa 21.09.2022 označeným

ako Posledná výzva k uhradeniu dlžnej čiastky /vyhlásenie okamžitej splatnosti. V predmetnej výzve ho
vyzval na zaplatenie dlžnej čiastky v lehote do 15 dní od jej doručenia a zároveň ho upozornil, že ak
nedôjde v tejto lehote k uhradeniu dlžnej pohľadávky, je táto výzva zároveň aj vyhlásením mimoriadnejokamžitej splatnosti pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalovaný si predmetnú
výzvu prevzal dňa 26.9.2022, dlžnú sumu neuhradil, a preto uplynutím 15 dní došlo k zosplatneniu úveru.

2.2 Podľa priloženej histórie úveru žalovaný zaplatil celkom sumu 157,- eur. Žalobca si v konaní okrem
nesplateného zostatku istiny vo výške 1.853,- eur uplatnil aj zmluvné úroky a úroky z omeškania. Keďže
má nárok na zaplatenie celkovej sumy úveru 2.291,34 eur predstavujúcu súčet istiny, zmluvných úrokov
a poplatkov, tak popri istine má nárok aj na sumu 281,34 eur (2291,34 eur – 2010,- eur) predstavujúcu
zmluvné úroky a poplatky súvisiace s úverom, avšak uplatnil si iba časť úroku vo výške 225,28 eur,

na ktorý by mal v zmysle judikatúry nárok. Úrok z omeškania si uplatnil vo výške 7 % ročne zo sumy
istiny od 01.12.2022 do zaplatenia. Žalovaný si svoju povinnosť nesplnil ani na základe výzvy zo dňa
21.02.2024 pred podaním žaloby, a preto žiadal, aby ho súd zaviazal na zaplatenie istiny vo výške 1.853
eur, úroku z úveru vo výške 225,28 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7 % ročne zo sumy 1.853
eur od 01.12.2022 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca označil a predložil zmluvu o spotrebiteľskom
úvere mPÔŽIČKA plus č. G. zo dňa 22.03.2022, poslednú výzvu k uhradeniu dlžnej čiastky/ vyhlásenie
okamžitej splatnosti zo dňa 21.09.2022 s doručenkou, históriu úveru ku dňu 04.07.2023, poslednú výzvu
na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 21.02.2024 s doručenkou a výpis z obchodného registra žalobcu.

4. Žaloba bola pôvodne podaná ako návrh na vydanie platobného rozkazu v upomínacom
konaní. Na výzvu upomínacieho súdu týkajúcu sa skúmania bonity žalovaného pred uzatvorením zmluvy
a vymedzenia splátky, pre ktorú žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť, žalobca v písomnom vyjadrení
uviedol nasledovné:

5. Podľa jeho vyjadrenia žalovaný v žiadosti o poskytnutie úveru uviedol príjem vo výške 1.900,- eur a
výdavky vo výške 0,- eur. Príjem žalovaného overil prostredníctvom Sociálnej poisťovne, podľa ktorej
priemerný mesačný príjem žalovaného bol vo výške 1.599,94 eur. Samotný žalobca stanovil životné
náklady žalovaného podľa svojho interného ekonomického modelu (pracujúceho so štatistickými dátami
a aktuálnymi údajmi životných nákladov a normatívnych nákladov na bývanie) na sumu 218,06 eur.

Dotazom do úverového registra zistil úverové zaťaženie vo výške 218,49 eur. Na základe zistených
skutočností, porovnaním príjmov a výdavkov žalovaného, stanovil výšku splátky nového úveru na sumu
89,98 eur. Tvrdil preto, že dostatočne a s odbornou starostlivosťou posúdil schopnosť žalovaného
splácať spotrebiteľský úver a zároveň predložil aj skúmanie bonity spolu s výpismi zo skúmaných
registrov.

6. K splátke, pre ktorú vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru poukázal na to, že podľa zmluvy o úvere
bol žalovaný povinný splácať spotrebiteľský úver v pravidelných mesačných splátkach vo výške 95,01
eur vždy k 20. dňu každého mesiaca. Podľa výpisu z účtu priloženého k návrhu na vydanie platobného
rozkazu, žalovaný poslednú platbu uskutočnil dňa 14.07.2022, ktorá bola započítaná na platbu splatnú

dňa20.6.2022.Prijatáplatbadňa10.06.2022bolazapočítanánasplátkusplatnúdňa20.5.2022,nakoľko
zo strany žalovaného nebola splátka 5/2022 uhradená. Mimoriadnu splatnosť úveru vyhlásil pre splátky
splatné v dňoch 20.07.2022, 20.08.2022 a 20.09.2022.

7. Ďalšou výzvou upomínacieho súdu bol žalobca podľa § 8 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. o

upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZUK“)
vyzvaný na vyjadrenie súhlasu s vydaním platobného rozkazu v časti, ktorej sa rozpor netýka, t. j. v
časti úroku z omeškania vo výške 6,25 % ročne zo sumy 1.853,,- eur od 01.12.2022 do zaplatenia,
nakoľkosažalovanýdostaldoomeškaniadňomnasledujúcimpovyhlásenímimoriadnejsplatnostiúveru
(26.09.2022). So súhlasom žalobcu upomínací súd vydal v nerozporujúcej časti platobný rozkaz sp. zn.

37Up/667/2021 dňa 06.11.2024 a v zostávajúcej časti sa konanie podľa § 8 ods. 1 ZUK zastavilo.

8. Platobný rozkaz sa žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk, nakoľko sa zásielka vrátila z
adresy Družstevná 858/49, 059 01 Spišská Belá ako neprevzatá v odbernej lehote a z adresy E. XX, XXX
XX F., na ktorej sa mal aktuálne žalovaný zdržiavať s označením adresát je neznámy. Spis bol preto v

súlade s § 10 ods. 3 ZUK po podaní návrhu žalobcu na pokračovanie v konaní postúpený na prejednanie
príslušnému Okresnému súdu Poprad a zároveň bol vydaný platobný rozkaz zo zákona zrušený.9. Predmetom sporu po postúpení veci upomínacím súdom ostala žalovaná istina vo výške 1.853,- eur,
úrok vo výške 225,28 eur, úrok z omeškania vo výške 6,25 % ročne zo sumy 1.853,- eur od 01.12.2022
do zaplatenia a náhrada trov konania.

10. Žalovanému bola žaloba s prílohami spolu s uznesením na vyjadrenie sa k žalobe doručená do
vlastných rúk dňa 13.03.2025, a to osobne na pracovisku Okresného súdu Poprad v Kežmarku.

11. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 27.03.2025 súhlasil s podanou žalobou a zároveň požiadal

súd o možnosť splácania dlžnej sumy v splátkach.

12. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 16.04.2025 súhlasil so splácaním dlhu žalovaným v splátkach
v minimálnej výške 100,- eur mesačne.

13. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu písomne nevyjadril.

14. V spore bolo nariadené pojednávanie na deň 23.07.2025, na ktoré sa nedostavili strany sporu.
Žalobca a jeho právny zástupca ospravedlnili neúčasť na pojednávaní a súhlasili s tým, aby súd
pojednával v ich neprítomnosti z dôvodu hospodárnosti a rýchlosti konania, avšak predmetné podanie
bolo súdu doručené až po pojednávaní. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním

doručeným súdu dňa 23.07.2025 z finančných dôvodov, nakoľko aktuálne býva v F. a nemá finančné
prostriedky na cestu do F.. Opätovne uviedol, že dlh uznáva v plnej výške a zaviazal sa ho uhradiť do
05.08.2025. Tvrdil, že svoju finančnú situáciu rieši aj s pomocou rodiny, ktorá mu je ochotná požičať
10.000,- eur na uhradenie všetkých jeho dlhov. V najbližších týždňoch odchádza pracovať do zahraničia,
aby si zabezpečil trvalý príjem. Súhlasil s rozhodnutím súdu v jeho neprítomnosti. Nakoľko nebol podaný

návrh na odročenie pojednávania ani dôvody jeho odročenia, súd v súlade s § 180 Civilného sporového
poriadku pojednával v neprítomnosti strán sporu.

15. Súd po oboznámení sa s obsahom žaloby a na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi
predloženými žalobcom, ktoré tvoria súčasť spisu a vykonanie ktorých nebolo žalovaným namietané ani

spochybnené a ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné, zistil nasledovný skutkový stav:

16. Z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere mPÔŽIČKA plus č. G. zo dňa
22.03.2022 predloženej žalobcom súd zistil, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 22.03.2022 písomnú
zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru žalovanému vo výške

2.010,- eur. Žalovaný mal tento úver podľa zmluvy splatiť 24 mesačnými splátkami vo výške 95,01 eur
splatnými vždy k 20. dňu každého mesiaca. Podľa bodu 1.4, druhá veta zmluvy prvá splátka úveru môže
byť vyššia ako nasledujúce splátky; druhá a ďalšie splátky úveru budú vo výške podľa predchádzajúcej
vety. V zmluve je ďalej uvedené, že celková čiastka je 2.291,34 eur. Termín konečnej splatnosti bol
20.04.2024. Úrok z poskytnutého úveru bol úročený fixnou úrokovou sadzbou podľa úrokového lístka,

ktorá bola v deň uzavretia zmluvy o úvere 8,99 % ročne alebo v prípade zriadenia poistenia schopnosti
splácať úver vo výške 6,99 % ročne. Výška ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) bola v zmluve
13,78 % a výška priemernej hodnoty RPMN na spotrebiteľský úver bola v zmluve uvedená vo výške
19,18 %.

17. Z histórie úveru predloženej žalobcom súd zistil, že žalovaný uhradil do predčasného zosplatnenia
sumu 157,- eur, a to v dvoch splátkach, dňa 10.06.2022 vo výške 78,27 eur a dňa 14.07.2022 vo
výške 78,73 eur. Po ich úhrade ani po zosplatnení neuhradil žiadnu sumu. Posledná splátka uhradená
žalovaným dňa 14.07.2022 bola započítaná na platbu splatnú dňa 20.6.2022. Platba prijatá dňa
10.06.2022 bola započítaná na splátku splatnú dňa 20.5.2022. Žiadne ďalšie splátky žalovaný neuhradil.

18. Listinou označenou ako Posledná výzva k uhradeniu dlžnej čiastky/vyhlásenie okamžitej splatnosti
zo dňa 21.09.2022 žalobca upozornil žalovaného, že napriek predošlým urgenciám stále nedošlo
k zaplateniu jeho dlhu v celkovej výške 272,36 eur a vyzval ho na jeho úhradu najneskôr do 15 dní
od doručenia výzvy na tam uvedený účet s tým, že ho upozornil aj na to, že ak nedôjde k úhrade

dlžnej pohľadávky je táto výzva zároveň aj vyhlásením mimoriadnej okamžitej splatnosti predmetnej
pohľadávky, a to s ohľadom na skutočnosť, že je v súvislosti s bodom 3.1.5. Všeobecných obchodných
podmienok a aj bodom 2.4.3. písm. a) č. (i) Obchodných podmienok poskytovania úveru mPÔŽIČKA
plus v omeškaní s úhradou splátky dlhšie ako 3 mesiace a čerpaný úver neuhradil ani do 15 dníod doručenia upozornenia na vznik okamžitej splatností úveru. K vyhláseniu okamžitej splatnosti
dôjde dňom nasledujúcim po márnom uplynutí 15 dňovej lehoty na uhradenie dlhu. Výzva bola podľa
predloženej doručenky žalovanému doručená do vlastných rúk dňa 26.09.2022.

19. Poslednou výzvou na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 21.02.2024 vyzval žalobca žalovaného na
úhradu sumy 1.853,- eur s príslušenstvom na tam uvedený účet v lehote 15 dní od jej doručenia, s tým,
že pokiaľ dlžná suma nebude v stanovenej lehote uhradená, je oprávnený domáhať sa svojho nároku
prostredníctvom súdneho konania. Výzva sa podľa doručenky na čl. 32 spisu vrátila žalobcovi ako

nevyzdvihnutá z adresy C. XXX/XX, XXX XX D. B..

20. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník znení účinnom ku dňu
22.03.2022 (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom.Ustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,

ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

22. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

23. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 22.03.2022 (ďalej
len „zákon č. 129/2010 Z. z.“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa

tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet
spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ
alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné
poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru
bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať

úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský
úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a
nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na
bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú
dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

24. Podľa § 1 ods. 8 zákona č. 129/2010 Z. z. ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia
Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov.

25. Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie:

písm. d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
písm. g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane
úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so

zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových
nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to
najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby
získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok;písm. h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru
a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.

26. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. veriteľ je pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

27. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť
úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za
podmienok ustanovených osobitným zákonom. 17

28. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví
zreteľneoznačenánázvomzmluvy,ktorýobsahujeslová"spotrebiteľskýúver"vpríslušnomgramatickom
tvare.

29. Podľa § 9 ods. 2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú
percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady

použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

30. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. d), e), g) až i), l) a p).

31. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa §
7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V
prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver

veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa
považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

32. Podľa bodu 2.4.3. písm. a) č. (i) Obchodných podmienok poskytovania úveru mPÔŽIČKA plus
v prípade porušenia podľa čl. 2.4.1. a 2.4.2. je mBank oprávnená odstúpiť od zmluvy o úvere s účinkami
podľa VOP a vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru spolu s príslušenstvom, ak je dlžník v omeškaní
s úhradou splátky dlhšie ako 3 mesiace a čerpaný úver neuhradil ani do 15 dní od doručenia upozornenia
mBank na vznik okamžitej splatnosti úveru.

33. Podľa bodu 3.1.5 Všeobecných obchodných podmienok je banka v prípade neplnenia povinnosti
klienta oprávnená vyhlásiť okamžitú splatnosť celej pohľadávky a vyzvať klienta na zaplatenie celej
pohľadávky najskôr po uplynutí troch mesiacov od vzniku omeškania so zaplatením splátky, ak
upozornila klienta na uplatnenie tohto práva v lehote nie kratšej ako 15 kalendárnych dní.

34. Podľa bodu 3.5.2. Všeobecných obchodných podmienok mBank doručuje písomnosti osobne,
kuriérskou službou alebo elektronickými komunikačnými médiami na dohodnutú adresu alebo na mBank
poslednú známu adresu. Podľa bodu 3.5.5 druhá veta ak písomnosť nebola zo strany pošty doručená,
považuje sa za doručenú v deň, kedy bola zasielateľovi ako nedourčená vrátená, i keď sa adresát

o písomnosti nedozvedel.

35. Medzi stranami sporu neboli žiadne pochybnosti a žalobca to ani nepopieral, že spor vznikol zo
zmluvy o bezúčelovom spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi obchodníkom pri výkone jeho obchodnejčinnosti (poskytovanie úverov) a žalovaným ako spotrebiteľom jeho úveru, t. j. že ide o spotrebiteľskú
zmluvu, ktorá bola medzi stranami uzavretá, a že sporný vzťah sa má posúdiť podľa predpisov
upravujúcich spotrebiteľské vzťahy. Z označenia zmluvy a jej náležitosti je nepochybné, že sa jednalo

o spotrebiteľský úver, pri ktorého právnom posúdení a uplatňovaných nárokoch je potrebné aplikovať
ustanoveniaObčianskehozákonníka,ktorývosvojejpiatejhlaveupravujespotrebiteľskézmluvyazákon
č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu podpisu úverovej zmluvy, t. j. ku dňu
22.03.2022.

36. V tomto spore ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa v zmysle tejto zmluvy malo
uskutočniť v splátkach, preto ak veriteľ chcel žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej
splátky, bol povinný postupovať podľa ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka účinného v
tom čase. Podľa tohto zákonného ustanovenia, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na

uplatnenie tohto práva. Žalobca v tomto prípade preukázal dodržanie týchto podmienok, ktoré v zmysle
predmetného ustanovenia zákona bolo treba splniť, aby bolo možné žiadať predčasné splatenie úveru.
Žalovaný meškal so splátkami splatnými dňa 20.7.2022, 20.8.2022 a 20.9.2022 a žalobca predložil súdu
poslednú výzvu k uhradeniu dlžnej čiastky zo dňa 21.09.2022, v ktorej upozornil žalovaného na možnosť
zosplatnenia celého dlhu, ak neuhradí dlžnú sumu v lehote 15 dní od prevzatia výzvy. Žalovaný prevzal

výzvu dňa 26.09.2022 a dlžnú sumu neuhradil. Žalobca predložil súdu aj vyhlásenie okamžitej splatnosti,
v ktorom oznámil žalovanému, že jeho celý dlh sa stal splatný naraz, t. j. že došlo k zosplatneniu úveru.
Podľa listinných dôkazov predložených žalobcom tak k predčasnému zosplatneniu úveru došlo dňa
11.10.2022. Žalovaný podmienky predčasného zosplatnenia úveru ani zosplatnenie nerozporoval.

37. Medzi stranami nebolo sporné uzavretie zmluvy, čerpanie úveru vo výške 2.010,- eur a ani
úhrada sumy vo výške 157,- eur. Súd je však povinný zo zákona skúmať, či veriteľ pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru postupoval riadne a teda či pred poskytnutím úveru skúmal bonitu žalovaného.
Už v rámci doplnenia rozhodujúcich skutočností a skutkových tvrdení upomínací súd vyzval žalobcu na
preukázanie splnenia zákonnej povinnosti stanovenej v § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.

38.ZjudikatúrySúdnehodvoraEÚjasnevyplývapovinnosťsúdovskúmaťprispotrebiteľskýchzmluvách
bonitu spotrebiteľa. Súd v tejto súvislosti poukazuje napr. na aktuálny rozsudok Súdneho dvora (druhá
komora) z 5. marca 2020 vo veci C-679/2018 (OPR-Finance s.r.o. proti GK), podľa ktorého Články 8 a 23
smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom

úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu
súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto
smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť
dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že
sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23.

39. Vychádzajúc z dôkazov predložených žalobcom a jeho písomného vyjadrenia súd konštatuje, že v
danom prípade zo strany veriteľa nedošlo k porušeniu povinnosti posúdiť schopnosť žalovaného splácať
úver podľa § 7 zákona č. 129/2010 Z. z. Postupu veriteľa s odbornou starostlivosťou zodpovedá
taký postup, kedy by veriteľ sám žiadal (vzhľadom na § 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.) príslušné

údaje o príjme a výdavkoch, čo preukázal predložením dát dopytu a výpisom z úverových registrov.
Veriteľ tak preukázal, že prihliadol na údaje z príslušnej databázy, resp. registra na účely posudzovania
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Práve predmetné registre slúžia na preverovanie
bonity spotrebiteľa, jeho dôveryhodnosti a platobnej disciplíny. Hoci si v zásade každý veriteľ môže rôzne
upraviť svoje podmienky pre poskytnutie úveru a je len na ňom, akú mieru podnikateľského rizika je

ochotný v tejto súvislosti podstúpiť, nič to nemení na tom, že vždy a za každých okolností musí byť
splnený minimálny zákonom predpísaný štandard posúdenia bonity spotrebiteľa, čo podľa názoru súdu
v tomto prípade bolo splnené, a to s poukazom na ustanovenie § 7 ods. 17 zákona č. 129/2010 Z. z.,
čím veriteľ získal objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii.

40. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobca postupoval s dostatočnou odbornou
starostlivosťou a neporušil svoje povinnosti vo vzťahu k preukázaniu príjmov a výdavkov
žalovaného, a preto mohol úver zosplatniť.41. Súd mal teda preukázané, že medzi žalobcom v právnom postavení veriteľa a žalovaným
v právnom postavení dlžníka bola dňa 22.03.2022 uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom
úvere. Nakoľko sa jednalo o zmluvu uzavretú medzi dodávateľom a spotrebiteľom, išlo o

spotrebiteľskú zmluvu, pri ktorej uzatváraní žalovaný nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti, ale ako spotrebiteľ. Na predmetný zmluvný vzťah sa vzťahujú ustanovenia
zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať náležitosti určené
v § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z. Po posúdení spotrebiteľskej zmluvy predloženej žalobcom
je potrebné konštatovať, že táto neobsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, a preto ma súd za

to, že predmetný úver je bezúročný a bezpoplatkový v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., z
dôvodov, ktoré sú uvedené nižšie.

42. Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o úvere musí obsahovať
ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, vypočítané na základe údajov platných v čase
uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, s tým, že sa uvedú všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, pretože v opačnom prípade
je poskytnutý spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona.

43. V zmluve o úvere absentuje správny údaj o celkovej čiastke úveru, pričom v zmysle §
9 ods. 2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z. z. je to jedna z osobitných náležitosti, ktorá musí byť uvedená

v zmluve. Celková čiastka podľa § 2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z. z. je definovaná ako súčet celkovej
výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,
ktoré spotrebiteľ musí zaplatiť. V zmluve nie je nikde uvedená výška celkových nákladov spojených
so spotrebiteľským úverom. Aj keď uvedenie výšky celkových nákladov nie je osobitnou náležitosťou
zmluvy o úvere a ich absenciu zákon nespája so sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti, uvedenie

výšky celkových nákladov je potrebné jednak pre správne vyčíslenie celkovej výšky úveru a taktiež aj pre
výpočet RPMN podľa § 19 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. a tieto údaje sú nevyhnutnými náležitosťami
zmluvy o úvere a musia byť v zmluve uvedené v správnej výške, aby nedochádzalo k zavádzaniu
spotrebiteľa.

44. Z definície pojmu celkovej čiastky úveru je nepochybné, že táto musí byť súčtom výšky úveru a
celkových nákladov spojených s úverom. Keďže v zmluve nie je uvedená výška celkových nákladov,
súdu nie je známe, ako veriteľ dospel k celkovej čiastke úveru uvedenej v zmluve vo výške 2.291,34
eur, keďže táto suma nezapovedá ani súčinu mesačnej splátky úveru a počtu mesačných splátok vo
výške 2.280,24 eur (95,01 eur x 24 mesiacov). Správny údaj o celkovej čiastke úveru je sám o sebe

dôležitou informáciou pre klienta spotrebiteľa pri rozhodovaní o výhodnosti toho ktorého úveru, a to už
pred uzatvorením zmluvy (viď § 4 ods. 1 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z.). A teda nielen spotrebiteľovi,
ale ani súdu nie je zrejmé, ako veriteľ určil celkovú čiastku úveru, ktorú mal žalovaný zaplatiť. Veriteľ
je povinný v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
vypočítanú na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere konkrétnou

sumou,inakjespotrebiteľskýúverbezúročnýabezpoplatkov(viďrozsudokNajvyššiehosúduSRsp.zn.
7Cdo/7/2023 zo dňa 28.02.2024). V predmetnej zmluve síce veriteľ uviedol celkovú čiastku konkrétnou
sumou, táto je však nesprávna. Nesprávne uvedenie celkovej čiastky úveru je v rozpore s povinnosťou
pravdivo informovať spotrebiteľa.

45. V tomto prípade nielen spotrebiteľovi, ale ani súdu nie je zrejmé, ako veriteľ určil celkovú čiastku
úveru, ktorú mal žalovaný zaplatiť, a to napriek tomu, že zmluva explicitne obsahuje celkovú čiastku
úveru (nie však správne). Súd na tomto mieste dáva do pozornosti bod 1.4, druhá veta zmluvy, podľa
ktorého prvá splátka úveru môže byť vyššia ako nasledujúce splátky; druhá a ďalšie splátky úveru budú
vo výške podľa predchádzajúcej vety. Ak má byť v zmluve jasne uvedená výška a počet splátok, nič

nebránilo žalobcovi ako veriteľovi, ktorý koncipoval predmetnú zmluvu uviesť, aká má byť presne výška
prvej splátky, aby tak bolo zrejmé, akým spôsobom určil celkovú čiastku úveru. Ak má byť splatená istina
spolu s úrokmi formou 24 mesačných splátok vo výške 95,01 eur, tak potom tento údaj nie je pravdivý,
je mätúci, pretože ak prvá splátka má byť následne v inej výške, tak potom sa úver mal splatiť v 23
mesačných splátkach vo výške 95,01 eur a v 24. splátke v inej, žalobcom neuvedenej výške. To je len

ďalší z dôvodov, prečo je potrebné považovať spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. Nie je
prípustnáskutočnosť,žeakspotrebiteľmápodľazmluvyplatiť24splátokvrovnakejvýške,abybolaprvá
splátka v inej, súdu ani spotrebiteľovi neznámej výške. Takto určený spôsob zaplatenia celkovej čiastky
je len mätúci a ako už bolo uvedené vyššie, v rozpore s povinnosťou pravdivo informovať spotrebiteľa.46. Z dôvodu neuvedenia tejto povinnej náležitosti zmluvy je spotrebiteľský úver podľa § 11 ods. 1 písm.
b) zákona č. 129/2010 Z. z. bezúročný a bez poplatkov, nakoľko zmluva o úvere neobsahuje správne

uvedenú výšku celkovej čiastky podľa § 9 ods. 2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z. z. vypočítanú na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť.

47.Spoukazomnavyššieuvedenéskutočnostiacitovanézákonnéustanoveniamalsúdzato,žežaloba

je čiastočne dôvodná. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že účelom uzavretia zmluvy medzi
žalobcom a žalovaným bolo poskytnutie pôžičky. Medzi stranami nebolo sporné, že výška poskytnutej
pôžičky bola 2.010,- eur a taktiež nebolo nikým a ničím spochybnené tvrdenie žalobcu, že žalovaný
zaplatil celkovo sumu 157,- eur. Vzhľadom k tomu, že poskytnutý úver je z vyššie uvedených dôvodov
bezúročnýabezpoplatkov,mážalobcanároklennavrátenieúverovejistinypredstavujúcejrozdielmedzi
reálne poskytnutou sumou úveru žalovanému a reálne vykonanými úhradami žalovaným žalobcovi, t. j.

vo výške 1.853,- eur (2.010,- eur – 157,- eur). Súd preto žalobe v časti na zaplatenie sumy 1.853,- eur
vyhovel a I. výrokom zaviazal žalovaného na jej zaplatenie. V prevyšujúcej časti súd žalobu žalobcu II.
výrokom zamietol (len pre úplnosť súd uvádza, že zamietnutie sa vzťahuje na úrok z úveru vo výške
225,28 eur).

48. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

49. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

50. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková

sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

51. Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, preto má žalobca nárok
aj na zaplatenie úroku z omeškania. Podľa citovaných ustanovení vznikol žalobcovi nárok na úrok z
omeškania o 5 percentuálnych bodov vyšší, ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky

v súlade s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu (základná úroková sadzba ECB v období vzniku omeškania platná od 14.09.2022 do 02.11.2022
predstavovala 1,25 %, keďže žalobca úver predčasne zosplatnil ku dňu 11.10.2022). Súd preto priznal
žalobcovi úrok z omeškania vo výške 6,25 % ročne zo sumy 1.853,- eur od 01.12.2022 do zaplatenia,
nakoľko v tom čase už nepochybne bol v omeškaní s úhradou svojho dlhu a jeho omeškanie trvá.

52. Žalovaný už v písomnom vyjadrení zo dňa 27.03.2025 požiadal o možnosť splácať prisúdenú sumu
v splátkach, s čím žalobca súhlasil a navrhol výšku splátky 100,- eur mesačne. Žalovaný v ospravedlnení
na pojednávanie súdu poukázal na svoju nepriaznivú finančnú situáciu s tým, že sa síce zaviazal uhradiť
dlh do 05.08.2025, avšak nie z vlastných finančných prostriedkov, ale z ďalších požičaných peňazí.

Súd posúdil v súlade s § 232 ods. 3 a 4 Civilného sporového poriadku jeho žiadosť a povolil mu
splácať dlžnú sumu s príslušenstvom v splátkach vo výške 80,- eur mesačne, pričom mal za to, že
výška splátok je aj vzhľadom na pomery žalovaného (ktoré na jednej strane nepreukázal, avšak žalobca
súhlasil so splácaním úveru v splátkach) v súlade so zásadou spravodlivej ochrany práv podľa čl. 2
Základných princípov Civilného sporového poriadku, keď zároveň určil, že omeškanie s plnením jednej

splátky bude mať za následok splatnosť celého plnenia a suma zodpovedá približne výške mesačnej
splátky v úverovej zmluve. Súd tak rozhodol z dôvodu finančnej situácie žalovaného, keďže tento je
podľa odpovede na lustráciou v Sociálnej poisťovni nezamestnaný od apríla 2023, hľadá si prácu a na
úhradu dlhu si chce požičať ďalšie peniaze. Ako už bolo uvedené, žalobca so splácaním dlhu v splátkach
súhlasil. Ťažkú majetkovú situáciu žalovaného súd nijako nespochybňuje, avšak sám uzavrel úverovú

zmluvu, o ktorej musel vedieť, že ju bude splácať. Aj pri povolení splátok súd musí dbať na to, aby
nedochádzalo k neúmernému zvýhodňovaniu žalovaného ako dlžníka na úkor žalobcu ako veriteľa. Súd
mal preto za to, že prípadné nevyhovenie žiadosti žalovaného o splátky by malo horší dopad na jeho
celkové majetkové postavenie v porovnaní s dopadom na žalobcu, ktorý je obchodnou spoločnosťou srozsiahlym predmetom činnosti. Na druhej strane žalovaný nie je schopný uhradiť celú žalovanú sumu
jednorazovo bez toho, aby vážnym spôsobom bolo ohrozené zabezpečenie jeho základných životných
potrieb.

53. Záverom súd pre úplnosť uvádza, že písomné vyjadrenie žalovaného k žalobe a následne aj vo
vyjadrení pred pojednávaním súdu, ktorým uznal záväzok nepovažoval za platné a účinné uznanie
základu a výšky celého žalobou uplatneného nároku a záväzok zaplatiť ho. Toto vyjadrenie nič
nemenilo na povinnosti súdu ex offo skúmať náležitosti zmluvy o úvere, posúdiť úver ako bezúročný

a bezpoplatkový a v tzv, nezákonnej časti žalobu zamietnuť. Navyše návrh žalobcu na rozhodnutie
rozsudkom pre uznanie nároku ani nebol podaný (§ 282 CSP). Žalovaný okrem toho uviedol, že nemôže
vyplatiť dlh v celkovej výške a že žiada o možnosť splátkového kalendára. Navyše i keby bol uznávací
prejav žalovaného formálne perfektný, Slovenská republika je v zmysle Ústavy SR právnym štátom
materiálnym, nie formálnym, preto aj ochrana práv (nehovoriac už o ochrane spotrebiteľských práv
ako práv slabšej zmluvnej strany) aj zo strany súdov musí byť materiálna, nie len formálna. Uznanie

nikdy nevzniknutého nároku na úroky a poplatky za spotrebiteľský úver vyvodzovaného zo zmluvy
odporujúcej zákonu v spotrebiteľskej veci vzhľadom na princípy a príkazy spotrebiteľskej ochrany
nemožno akceptovať. Európska legislatíva aj judikatúra súdov ukladá súdu povinnosť urobiť všetko, čo
je v jeho právomoci, aby spotrebiteľa nezaviazal neprijateľným plnením (podporne pozri napr. uznesenie
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/365/2013 zo dňa 8. 10. 2014).

54. Európska únia zo strany všetkých jej orgánov a inštitúcii vrátane Európskeho súdneho dvora kladie
dôraznazvýšenúochranuspotrebiteľavšetkýmivnútroštátnymiorgánmičlenskýchštátovEÚ.Posolstvo
Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru je dokonca o zvýšenej ochrane spotrebiteľa aj proti
jeho vôli, ak je to na jeho prospech, lebo spotrebiteľ nie vždy všetkým veciam dobre rozumie a aplikácia

právnej úpravy preto musí byť taká, aby nebola len formálnym, ale skutočným príspevkom k naplneniu
ochrany spotrebiteľa. Právna úprava (viď napr. zákon o ochrane spotrebiteľa, § 3 ods. 3 či § 4 ods. 2 ale
aj ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách) súdu ukladá povinnosť uskutočniť
ex offo súdnu kontrolu a vyvodiť z toho dôsledky vo vzťahu k žalobe bez ohľadu na postoj spotrebiteľa.

55. Súd vzhľadom na uvedené má za to, že bez ohľadu na to, že žalovaný nárok voči nemu uplatnený
nijako nerozporoval, bolo povinnosťou súdu vyplývajúcou mu z kogentných ustanovení právnych
predpisov na ochranu spotrebiteľa zaoberať sa tým, či uplatnený nárok z pohľadu práva obstojí
a po zistení, že mu odporuje v plnom rozsahu žalobu zamietnuť. Aj v rozpore s elementárnym
princípomspravodlivostibybolo,akbysúdspotrebiteľovi,ktorýsaksporuvôbecnevyjadrí,hocijektomu

vyzvaný poskytol ex offo ochranu (vzhľadom na povinnosť súdu vykonať v každej jednej spotrebiteľskej
veci ex offo prieskum, či nejde o neprijateľné plnenie alebo o výkon práva v rozpore s dobrými
mravmi - § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a spotrebiteľovi, ktorý sa k sporu laicky vyjadrí a nárok
z neznalosti uzná by ju neposkytol, hoci sa voči nemu uplatňuje plnenie nemajúce oporu v zákone, či
plnenie odporujúce kogentným ustanoveniam verejnoprávneho predpisu na ochranu spotrebiteľa (zákon

č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa).

56. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
Pri výpočte pomeru úspechu a neúspechu vychádzal z pomeru žalovanej sumy vo výške 2.078,28 eur
a prisúdenej sumy vo výške 1.853,- eur. Žalobca bol úspešný v rozsahu 1.853,- eur (89 %) a

neúspešný v rozsahu 225,28 eur (11 %); žalovaný bol úspešný v rozsahu 228,25 eur (11 %) a neúspešný
v rozsahu 1.853,- eur (89 %). Po odčítaní úspechu žalobcu v rozsahu 89 % od úspechu žalovaného v
rozsahu 11 % súd v prevažnej miere úspešnému žalobcovi priznal III. výrokom náhradu trov konania
v rozsahu 78 % (89 % - 11 %) voči žalovanému. O výške trov konania súd rozhodne samostatným
uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Poprad.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sanapáda,zakýchdôvodovsarozhodnutiepovažujezanesprávne(odvolaciedôvody)ačohosaodvolateľ
domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.