Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. august 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Co/98/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125204720
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2125204720.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudkýň:
JUDr. Dominika Horváthová a Mgr. Ivana Šlesarová, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. D. XXX, zastúpeného advokátkou: JUDr. Jarmila Milatová, so sídlom Metodova 7,
Bratislava, proti žalovanému: E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. H. XXX/XX, I., o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k.

11C/49/2025-16 zo dňa 19. júna 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovanému ukladá nepribližovať sa
k žalobcovi na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v súdnom
konaní, trestnom konaní a správnom konaní, do právoplatného skončenia konania vo veci samej o
žalobe žalobcu proti žalovanému na ochranu osobnosti.

II. Žalobcovi sa ukladá podať proti žalovanému žalobu na ochranu osobnosti v lehote 30 dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. výrokom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol, II. výrokom nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

2. Rozhodnutie okresný súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. h),
§ 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1 až 3, § 329 ods. 1, 2, § 331, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, čl. 4 ods.
2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“).
Vecne argumentoval, že žalobca návrh odôvodnil tým, že má obavu o svoj život a zdravie, keďže
v priebehu krátkeho času bol už dvakrát fyzicky napadnutý žalovaným, ktorý mu spôsobil ublíženie
na zdraví aj s následným liečením, čo bolo oznámené aj na polícii a voči žalovanému v súčasnosti

prebieha vyšetrovanie na Okresnom riaditeľstve PZ v Trnave. Žalobca je bývalým manželom J. B., s
ktorou má dcéru K.. S bývalou manželkou komunikácia prebieha bez problémov, a keďže bývalá
manželka pracuje na čerpacej stanici D. K. L. H. L. A., žalobca tam príležitostne chodieva natankovať,
a v prípade potreby porozprávať sa s bývalou manželkou o dcére. Bývalá manželka bola istý čas v
partnerskom vzťahu so žalovaným, s ktorým však už od decembra 2024 nie sú spolu. Žalovaný odvtedy
prenasleduje bývalú manželku. Dňa 11.04.2025 sa žalobca zastavil v čase okolo 23.30 hod. na čerpacej

stanici D. K. L. H. aj spolu so svojim kamarátom, kde v tom čase pracovala aj bývalá manželka žalobcu.
Žalobca čakal bývalú manželku pri pulte a v tom čase bol na čerpacej stanici prítomný aj žalovaný,
ktorý sa začal žalobcu pýtať, čo tam robí. Žalobca mu odpovedal, že do toho ho nič nie je, a po
odovzdaní vecí bývalej manželke žalobca odchádzal von, pričom žalovaný sa z ničoho nič za ním
rozbehol a začal ho ťahať medzi stromy povedľa čerpacej stanice, a udrel žalobcu dvakrát päsťou do
hlavy. Žalobca spadol na betónový chodník a udrel si hlavu. Podarilo sa mu vstať, ale následne sa mu

zatočila hlava a spadol hlavou opäť na betónový chodník a stratil vedomie. Podľa informácií, ktoré sa
následne žalobca dozvedel, mu bola privolaná rýchla zdravotná pomoc, ktorá ho previezla do Fakultnejnemocnice v Trnave, kde sa zotavoval do 14.04.2025, následne bol prepustený do domáceho liečenia
s diagnostickým záverom „Otras mozgu” (napadnutie s použitím fyzickej sily), „vyvrtnutie a natiahnutie
krčnejchrbtice”a„povrchovéporaneniainejčastihlavy”.Vsúčasnostijenazákladeuvedenéhoincidentu

vedené voči žalovanému vyšetrovanie na Okresnom riaditeľstve policajného zboru v Trnave pod sp. zn.
ORPZ-TT-OPP3-2025/007347, kde je priebeh skutku žalovaného presne popísaný a ku ktorému boli
políciou vyžiadané aj kamerové záznamy a výpovede svedkov. Práceneschopnosť žalobcu trvala od
12.04.2025 do 19.05.2025. Dňa 26.05.2025 sa žalobca zastavil v práci bývalej manželky na čerpacej
stanici D. K. L. H. L. A. v čase o 16.40 hod., kam následne prišiel aj žalovaný a bezdôvodne ho napadol

dvakrát päsťou do tváre a začal sa mu vyhrážať zabitím. Zo strany žalobcu bolo na žalovaného podané
oznámenie na Okresnom riaditeľstve policajného zboru v Trnave, ktoré je vedené pod sp.zn. ORPZ-TT-
OOP3-2025/009437.Žalobcovisaajvsúčasnostistáva,žekeďveziekbývalejmanželke(matke)domov
ich dcéru, žalovaný sa vyskytuje blízko bydliska jeho dcéry a naposledy sa bicykloval okolo auta žalobcu.
Žalobca nevie predvídať reakcie a úmysly žalovaného, ktoré môžu viesť k ďalším fyzickým atakom voči
jeho osobe zo strany žalovaného, ktorý podľa informácií tretích osôb býva často pod vplyvom drog a

bol aj súdne trestaný. Z dôvodu, že žalovaný dvakrát fyzicky napadol žalobcu, pričom prvé napadnutie
si vyžiadalo nielen hospitalizáciu, ale aj dobu liečenia vyše mesiaca (od 12.04.2025 do 19.05.2025) a
žalobcovi sa aj slovne vyhrážal smrťou, pričom uvedené incidenty sú riešené aj prostredníctvom polície,
je potrebné bezodkladne upraviť pomery, nakoľko situácia žalobcu je naliehavá, vyžadujúca neodkladné
riešenie veci v záujme predchádzania vzniku možnej poruchy v právnom vzťahu, ktorá môže mať vplyv

na život a zdravie žalobcu. Účelom neodkladného opatrenia má byť eliminácia kontaktu so žalovaným,
ktorýohrozuježivot,telesnúaduševnúintegritužalobcu.Žalobcasadomáhauloženiazákazupriblíženia
žalovaného na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov k jeho osobe z dôvodu vylúčenia fyzickej konfrontácie
žalobcu a žalovaného a aj z hľadiska možnej včasnej vizuálnej identifikácie žalobcu a žalovaného za
účelom vyhnutiu sa priblíženia, nakoľko žalobca sa bojí o svoj život a zdravie.

3.Okresnýsúdsaoboznámilsnávrhomvrátanepríloh(Lekárskaprepúšťaciasprávazodňu14.04.2025,
formulár Lekárska prepúšťacia správa zo dňu 14.04.2025, Lekársky záznam zo dňa 25.04.2025,
Odpis potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti zo dňa 13.06 2025, Potvrdenie o oznámení zo
dňa 26.05.2025) a dospel k záveru, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné

vyhovieť, ale je potrebné ho zamietnuť. V prejednávanej veci nebolo možné mať tvrdené násilie, resp.
hrozbu násilia, zo strany žalovaného voči žalobcovi za jednoznačne osvedčené. Žalobca nepredložil
relevantné objektívne dôkazy o násilí zo strany žalovaného dňa 12.04.2025 a dňa 26.05.2025 voči
nemu, pričom trestné oznámenie (aj to len pre skutok zo dňa 26.05.2025) za objektívny dôkaz považovať
nemožno, keďže tento zachytáva iba subjektívne tvrdenie oznamovateľa (uznesenie Krajského súdu

v Trnave č. k. 26Co/109/2024). Za osvedčené okresný súd nemal, že by existovali závažné dôvody
domnievať sa, že by mohla byť ohrozená telesná alebo duševná integrita žalobcu zo strany práve
žalovaného. Žalobca predovšetkým neosvedčil priebeh incidentu zo dňa 12.04.2025, ani incidentu zo
dňa 26.05.2025, pričom trestné oznámenie ani lekárske správy takým osvedčením bez ďalšieho nie sú.
Vzhľadom na uvedené nebolo možné mať za osvedčené, že by telesná alebo duševná integrita žalobcu

bola ohrozená práve zo strany žalovaného, ale uvedené zostalo iba v rovine subjektívneho tvrdenia
žalobcu. Žalobca ani netvrdil ani neosvedčil, že by ho žalovaný vyhľadával, že by sa snažil o kontakt s
ním, ale podľa vyjadrenia žalobcu to bol práve žalobca, kto sa dostavil na miesto, kde sa dostavuje aj
žalovaný. Žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia až o mesiac neskôr od druhého
tvrdeného napadnutia (k napadnutiu zo strany žalovaného voči žalobcovi malo prísť 12.04.2025 a

26.05.2025), preto návrhu chýba potrebná naliehavosť. Žalobca pritom ani netvrdil ani neosvedčil, že by
zo strany žalovaného dochádzalo odvtedy k ďalším kontaktom, alebo k snahe o kontakt, a preto nebola
osvedčená bezprostrednosť hroziaceho zásahu do práv žalobcu. Vzhľadom na uvedený časový odstup
od rozhodujúcich skutočností, na ktorých žalobca stavia svoj návrh, bez osvedčenia, že by sa žalovaný
snažil o ďalší kontakt so žalobcom, tu potom nejde o bezprostredne hroziacu ujmu žalobcovi uvedenou

situáciou, a preto tu nemožno konštatovať nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy pomerov v zmysle § 325
ods. 1 CSP. Neboli preukázané základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia (okrem
toho, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp subsidiarity), a síce
nebola preukázaná naliehavosť a dôvodnosť úpravy pomerov medzi stranami (princíp opodstatnenosti),
ale ani primeranosť účinkov neodkladného opatrenia (princíp proporcionality).

4. O nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení rozhodol okresný súd podľa ustanovenia
§ 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a čl. 4 ods. 2 CSP, keď žalovaný bol v konaní plne
úspešný, z čoho by vyplýval nárok žalovaného na náhradu účelne vynaložených trov konania v plnomrozsahu. Keďže však žalovanému žiadne trovy nevznikli, pričom takúto situáciu CSP neupravuje, vo
výroku II. uznesenia s poukazom na ustanovenie čl. 4 ods. 2 CSP (princíp racionálneho zákonodarcu)
žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

5. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca, ktorým navrhol zmenu vyhovením návrhu s
poukazom na § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. Argumentoval tým, že fyzické napadnutie žalobcu
žalovaným, ktorého sa žalovaný dopustil dňa 11.04.2025 je riešené OR PZ v Trnave pod č. ORPZ-
TT-OPPJ-2025/007347 a príslušnú dokumentáciu z vyšetrovania predmetného skutku doloží po nazretí

do spisu na OR PZ v Trnave, ktoré je pre 2 mesačnú neprítomnosť vyšetrovateľky naplánované
na 14.07.2025. Fyzický útok žalovaného na žalobcu dňa 11.04.2025 skončil hospitalizáciou žalobcu
v nemocnici s otrasom mozgu a vyžiadal si dobu liečenia s práceneschopnosťou vyše mesiaca od
12.04.2025 do 19.05.2025. Po opakovanom bezdôvodnom fyzickom útoku žalovaného na žalobcu dňa
26.05.2025 je tento skutok opätovne riešený OR PZ v Trnave pod č. ORPZ-TT-OOPJ-2025/009437.
Skutočnosť, že sa žalovaný nachádzal dňa 11.04.2025 na pracovisku bývalej manželky žalobcu, žalobca

zistil až neskôr, ale nepredpokladal, že by to mohlo mať za následok útok na jeho osobu, keďže
dovtedy sa nič také nestalo. Pri druhom útoku žalovaný ani nebol prítomný na pracovisku bývalej
manželky žalobcu, a prišiel tam až následne, keď sa žalobca nachádzal pri pulte a zozadu žalobcu
napadol, pričom žalobca nemal ani vedomosť, že medzitým žalovaný prišiel dovnútra čerpacej stanice
a vôbec ho nevidel. Uvedený incident sprevádzali aj vyhrážky žalovaného adresované žalobcovi, že

„si ho nájde, príde za ním do D. a zabije ho“. Išlo o dva nekontrolovateľné a nepredvídateľné útoky
žalovaného na žalobcu, ktoré sa odohrali s krátkym časovým odstupom a v rôznych časoch. Keďže
konanieasprávaniesažalovanéhonemožnopredvídaťanarušilobežnezaužívanývzťahakomunikáciu
bývalých manželov, ako aj žalobcu a jeho dcéry, pričom žalobca má vzhľadom na dva útoky žalovaného
dôvodnú obavu o svoj život a zdravie, ako aj život a zdravie svojej bývalej manželky a dcéry, požiadal o

bezodkladnú úpravu pomerov súd. Konštatovanie okresného súdu v odsekoch 16, 17, 18 nezodpovedá
skutkovým okolnostiam, nakoľko v predmetnej veci fyzického napadnutia je jednoznačné, že skutku sa
dopustil žalovaný, je o tom vedené konanie na Okresnom riaditeľstve PZ v Trnave pod sp. zn. ORPZ-
TT-OPPJ-2025/007347, ktoré bolo 2 mesiace pre neprítomnosť vyšetrovateľky prerušené a nebolo
možné sa k akýmkoľvek dokladom týkajúcim sa uvedeného skutku žiadnym iným spôsobom dostať.

Vyšetrovateľka nastúpila do práce 30.06.2025 a najbližší možný termín, ktorý bol žalobcovi umožnený
na nahliadnutie do spisu a získanie príslušných dokladov bol určený na 14.07.2025. Z lekárskych správ
s určitosťou vyplýva, že žalobca bol napadnutý druhou osobu, ktorá mu spôsobila zranenia. Konanie
vedené na OR PZ v Trnave preukazuje, že žalobcu napadol žalovaný, čo doloží po nahliadnutí do spisu
(14.07.2025) a okresný súd má možnosť si vyžiadať príslušnú dokumentáciu i priamo z uvedeného

spisu OR PZ v Trnave. Nesúhlasí s tvrdením okresného súdu, že neexistujú závažné dôvody, pre ktoré
je možné sa domnievať, že by mohla byť ohrozená telesná alebo duševná integrita žalobcu zo strany
práve žalovaného. Naopak vedené konanie na OR PZ v Trnave, výpovede svedkov, ako aj lekárske
správypreukazujúnapadnutiežalobcuprávežalovaným.Vodseku19okresnýsúdnesprávnevyhodnotil
tvrdenie žalobcu o tom, ako sa útoky na osobu žalobcu odohrali. Žalobca nevyhľadáva žalovaného

a ani sa nedostavuje na miesta, kde sa dostavuje žalovaný, nakoľko s bývalou manželkou sú rozvedení
niekoľko rokov a ich stretnutia sa v prípade potreby vždy prevažne realizovali na pracovisku bývalej
manželky. Žalobca žalovaného nevyhľadával a na miesto incidentu sa dostavil tak, ako kedykoľvek
predtým. Pri prvom incidente (11.04.2025) sa žalovaný nachádzal na uvedenom mieste, ale žalobca
nemal žiadne podozrenie, že by mohol byť objektom útoku žalovaného. Pri druhom incidente dňa

26.05.2025 sa žalovaný na mieste pracoviska bývalej manželky žalobcu ani nenachádzal a prišiel
tam až následne, keď tam už žalobca bol a napadol ho od chrbta. Preto záver okresného súdu, že
práve žalobca sa dostavuje na miesto, kde sa dostavuje žalovaný, je úplne v rozpore s realitou, keďže
žalobca nemá vedomosť, kde a kedy sa žalovaný dostavuje a kde nie. Nie je a nikdy nebolo zámerom
žalobcu vyhľadávať, resp. stretnúť sa so žalovaným. Žalobca podal návrh 19.06.2025 a napadnutý bol

druhýkrát žalovaným 26.05.2025, čiže nejde o dobu takmer mesiac. Žalobca sa po druhom napadnutí
necítil zdravotne najlepšie a následne sa chcel dostať aj k dôkazom zo spisu OR PZ v Trnave, čo mu
však pre neprítomnosť vyšetrovateľky nebolo umožnené. Naďalej má obavu, že môže byť zo strany
žalovaného kedykoľvek násilne napadnutý, bojí sa o svoj život a život svojej dcéry, a nie je možné
predvídať, kedy žalovaný opätovne na žalobcu zaútočí, keďže žalobca veľakrát videl žalovaného v okolí

miesta bydliska jeho dcéry, keď po dcéru išiel za účelom jej prevzatia v rámci stretávania sa s ňou
alebo ju išiel zaviezť späť a žalovaný sa vozil okolo nich na bicykli, počas toho, čo žalobca s dcérou
kráčali spolu peši k jej bydlisku. Žalobca nevedel, či žalovaný na nich zaútočí alebo nie, a preto naďalej
pretrváva bezprostredná obava hroziaceho zásahu do práv žalobcu, keďže žalovaný sa sám vyjadril, žesi žalobcu nájde a zabije ho, čo osvedčuje nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy pomerov. Žalobca nemá
žiadnu zákonnú možnosť ako ochrániť svoju telesnú a duševnú integritu pred žalovaným, len vydaním
neodkladného opatrenia, ktoré zabráni žalovanému kontakt s jeho osobou a predíde tým akejkoľvek

konfrontácii, ktorá by mohla mať vplyv na život a zdravie žalobcu.

6. Dňa 15.07.2025 žalobca doručil písomnosti - Úradný záznam OR PZ v Trnave zo dňa 12.04.2025 na
č.l. 33, Záznam o podaní vysvetlenia podľa § 60 ods. 2 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších právnych predpisov zo dňa 25.04.2025 vo veci ORPZ-TT-OPP3-2025/007347 na č.l.

34, uznesenie OR PZ v Trnave zo dňa 11.07.2025 vo veci ČVS: ORP-992/TT-TT-2025.

7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359

CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v
spojení s § 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a
§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.
1 CSP v spojení s § 367 ods. 2), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných

podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil
súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie postupom podľa
§ 388 CSP zmenil.

9. Žalobca sa návrhom domáhal nariadenia neodkladného opatrenia: Žalovanému sa zakazuje priblížiť
sa k žalobcovi na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov.

10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i
jednotlivé argumenty žalobcu predostreté ním v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie

rozhodol správne, ak I. výrokom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, II. výrokom
nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov konania.

11. Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú
podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo neprizná.

Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne
zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis
nesprávne interpretoval).

12. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

13. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť sa na určenú
vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo
duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

15. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha, ods. 2 k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny,
na ktoré sa odvoláva.

16. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.17. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia, ods. 3 ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie,
nezakladáprávoplatnérozhodnutie,ktorýmbolzamietnutýnávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenia,
prekážku rozhodnutej veci.

18. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

19. Podľa § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd
túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť
trvalú úpravu pomerov medzi stranami, ods. 2 súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany

a predmet konania vo veci samej.

20. Neodkladným opatrením sa sleduje procesná ochrana porušeného alebo ohrozeného práva
do doby využitia procesných mechanizmov, slúžiacich na realizáciu práva na súdnu ochranu, bez
ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého žalujúca strana žiada. Neodkladné

opatrenie má preto slúžiť k dočasnému zabezpečeniu ochrany ohrozených práv, ak naliehavosť situácie
vyžadovala okamžitý zásah súdu. Nepriznáva sa ním žiaden nárok a pri jeho nariaďovaní prevláda
záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

21. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej dočasnej

úpravy pomerov, by bolo právo strany ohrozené. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch
prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo je daná obava, že exekúcia bude
ohrozená. Ďalším zákonným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie
aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má
poskytnúť predbežná ochrana. Z charakteru neodkladného opatrenia pritom vyplýva, že pred jeho

nariadením súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré
sú potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej, pričom pri ich zisťovaní nemusí byť vždy
dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania. Navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčuje
(hodnoverne) dôvodnosť a trvanie chráneného nároku (nároku vo veci samej), ako i potrebu neodkladnej

úpravy pomerov.

22. Procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku,
bez ohľadu na druh neodkladného opatrenia, keďže zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu
nároku nemožno poskytnúť ani ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Jeho podstatou

je totiž obmedzenie určitých práv a ukladanie subjektívnych povinností rozhodnutím súdu, a to vo
vzťahu k slobodným a autonómnym právnym subjektom (porov. Števček M., Ficová, S., Baricová, J.,
Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H.
Beck, 2016, 1106 s.). Hoci posúdenie úspešnosti osvedčenia podlieha špecifickým kritériám typickým
pre inštitút neodkladného opatrenia, bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza

nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku,
teda nároku vo veci samej, je žalobca povinný dosiahnuť tzv. hodnoverné osvedčenie (keďže zjavne
nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu). Osvedčené skutočnosti majú
preto spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie
náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska hmotného a procesného práva

legitimizuje vyhovujúci výrok a teda nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia (porov. Števček
M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový
poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1106 s.).

23. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej

procesnej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami,
navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), uložením požadovanej povinnosti alebo
obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti),navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,
nebude vytvorený nenávratný stav, právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú
osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (Števček, M., Ficová, S. Baricová, J. Mesiarkinová, S.,
Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1092
s.).

24. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť súd o

potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút
charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť. Potreba
úpravy pomerov musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Reálne
vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu.

25. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania,

pričomosvedčenéskutočnostimajúspĺňaťatribútvysokejpravdepodobnosti(nazákladečohosúdznich
pri rozhodovaní vychádza). Žalobca osvedčuje (hodnoverne) dôvodnosť a trvanie chráneného nároku
(nároku vo veci samej), ako i potrebu neodkladnej úpravy pomerov.

26. Požiadavku na neodkladnú úpravu pomerov odôvodňuje žalobca tým, že žalovaný dvakrát fyzicky

napadol žalobcu, pričom prvé napadnutie si vyžiadalo nielen hospitalizáciu, ale aj dobu liečenia vyše
mesiaca (od 12.04.2025 do 19.05.2025) a žalobcovi sa aj slovne vyhrážal smrťou, pričom uvedené
incidenty sú riešené aj prostredníctvom polície, situácia žalobcu je naliehavá, vyžadujúca neodkladné
riešenie veci v záujme predchádzania vzniku možnej poruchy v právnom vzťahu, ktorá môže mať vplyv
na život a zdravie žalobcu.

27. V zmysle citovaného ustanovenia § 325 ods. 1 CSP predpokladom pre nariadenie neodkladného
opatrenia ešte pred rozhodnutím vo veci samej je bezodkladná potreba dočasnej úpravy pomerov
strán alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Potreba dočasnej úpravy pomerov alebo obava z
ohrozenia exekúcie musí byť v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia osvedčená, t. j. musí

sa javiť ako pravdepodobná; nárok samotný teda nemusí byť preukázaný. Nariadenie neodkladného
opatrenia z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov je prípustné a opodstatnené vtedy, ak
sa tvrdí alebo osvedčí právny vzťah medzi stranami sporu, ak tieto vzťahy vyžadujú bezodkladnú
úpravu, a ak sa právny vzťah medzi stranami sporu nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným
spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami sporu. Zároveň platí, že v konaní o

nariadenie neodkladného opatrenia je výlučne vecou strany, ktorá navrhuje neodkladné opatrenie, učiniť
príslušné tvrdenia a tieto podložiť dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti, resp.
neprípustnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V štádiu, kedy súd rozhoduje o návrhu na
nariadenieneodkladnéhoopatrenia,niejetotižčasovýpriestornavykonávanierozsiahlehodokazovania
(§ 328 ods. 2 CSP). Súd musí mať pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia na zreteli, že

neodkladné opatrenie je opatrením výnimočnej povahy, a preto by malo povinnú stranu obmedzovať v
prípade jeho nariadenia len v nevyhnutnej miere, pretože iný postup by mohol znamenať prekročenie
ústavnosti postupu súdu v konaní o neodkladnom opatrení.

28. Je potrebné zdôrazniť, že osobitnej povahe inštitútu neodkladného opatrenia zodpovedá

zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Riadne
dokazovanie súd v zmysle § 185 a nasl. CSP nevykonáva a o návrhu je povinný rozhodnúť v zákonnej
lehote do 30 dní od jeho doručenia. V danom prípade predpokladom pre nariadenie požadovaného
neodkladného opatrenia bolo, aby navrhovateľ osvedčil splnenie dvoch základných podmienok, a to
jednak potrebu bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán (§ 325 ods. 1 CSP) a zároveň osvedčil

dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (§ 326 ods. 1 CSP).

29. Z vyššie citovaných ustanovení CSP vyplýva, že zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie
neodkladného opatrenia ako formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť
pomery,ajednakobavu,žeexekúciabudeohrozená.Neodkladnéopatreniepritomsúdmôženariadiťiba

na návrh. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný
postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a
vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Žiadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd
nevykonáva (a pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu azo skutočností, ktoré boli osvedčené. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia,
ktoré súd musí skúmať je potom osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami,
navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov

alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo
obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti),
že navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený
nenávratný stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným
spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť

zabezpečovacím opatrením (princíp subsidiarity).

30. Podľa čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému,
neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

31. Podľa čl. 19 ods. 1, 2 ústavy každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti,

dobrej povesti a na ochranu mena a každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do
súkromného a rodinného života.

32. Podľa čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nikoho nemožno mučiť alebo
podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

33. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), fyzická osoba má právo na
ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia,
svojho mena a prejavov osobnej povahy.

34. Obsah neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP vychádza zo znenia článku 3. 1.
nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní
ochranných opatrení v občianskych veciach „ochranné opatrenie“ je akékoľvek rozhodnutie bez ohľadu
na jeho názov, nariadené vydávajúcim orgánom členského štátu pôvodu v súlade s jeho vnútroštátnym
právnym poriadkom, ktorým sa osobe predstavujúcej riziko ukladá jedna alebo viacero nasledujúcich

povinností s cieľom chrániť inú osobu, ak môže byť ohrozená telesná alebo duševná integrita tejto
inej osoby: zákaz alebo úprava vstupu na miesto, kde má chránená osoba pobyt, kde pracuje, alebo
ktoré pravidelne navštevuje alebo kde sa pravidelne zdržiava; zákaz alebo úprava kontaktu s chránenou
osobou akýmkoľvek spôsobom vrátane telefonického kontaktu, elektronickej alebo riadnej pošty, faxu
alebo iných prostriedkov; zákaz alebo úprava približovania sa k chránenej osobe bližšie ako na určenú

vzdialenosť.

35. Účelom neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP je chrániť fyzickú a duševnú
integritu osoby, ktorá sa cíti byť ohrozená konaním osoby, proti ktorej návrh smeruje. Pre nariadenie
uvedeného neodkladného opatrenia musí navrhovateľ osvedčiť, že jeho telesná integrita alebo duševná

integrita je, resp. môže byť konaním protistrany ohrozená.

36. Podľa názoru odvolacieho súdu, na rozdiel od prvoinštančného súdu, žalobca v danom prípade
existenciu takejto hrozby zo strany žalovaného osvedčil, keď predložil listiny svedčiace o tom, že
žalovanýsavočijehoosobemaldopustiťnásilnéhokonania.Definícienásiliasúrozdielne,alespájajúich

aj spoločné črty, keď násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania
moci, fyzického nátlaku; násilím však nie je konflikt, nakoľko v konflikte sa stretnú rovnocenné strany,
kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci; násilím je každý čin, ktorého následkom je,
že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva
strach. Násilie ani nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky

a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo
narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka, nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek
tomu môže byť najhoršou formou násilia a zvlášť je účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. V súvislosti s
domácim násilím je mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, ku ktorému spravidla
dochádza v domácom prostredí obete.

37. V predmetnej veci sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia podľa ust. § 325 ods. 2
písm. h) CSP vo forme zákazu pre žalovaného priblížiť sa k nemu na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov,
pričom okresný súd navrhované neodkladné opatrenie nenariadil. Zákaz, resp. obmedzenie priblíženiasa na určitú vzdialenosť v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia CSP je určitou formou zásahu do
osobných slobôd žalovaného, ktorý zásah je podmienený osvedčením skutočnosti, že zakázaným
správaním (tu priblížením sa) by telesná alebo duševná integrita žalobcu mohla byť ohrozená. Túto

skutočnosť (ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity) žalobca podľa odvolacieho súdu osvedčil, keď
predložil listinné dôkazy, a to lekársku prepúšťaciu správu z Kliniky úrazovej chirurgie a ortopédie o
hospitalizácii v období od 12.04.2025 do 14.04.2025, lekársku prepúšťaciu správu zo dňa 14.04.2025,
správu o kontrole zo dňa 25.04.2025, odpis potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti vystavenej
elektronicky zo dňa 13.06.2025 (žalobca bol práceneschopný od 12.04.2025 do 19.05.2025), potvrdenie

o oznámení priestupku proti občianskemu spolunažívaniu zo dňa 26.05.2025 zo strany E. F. (ORPZ-
TT-OPP3-2025/009437), úradným záznamom ORPZ v Trnave zo dňa 12.04.2025 (podľa ktorej dňa
11.04.2025 hliadka spozorovala žalobcu a žalovaného, ktorý mal žalobcu udrieť otvorenou dlaňou do
oblasti tváre, na miesto bola privolaná RZP, ktorá žalobcu previezla do nemocnice s podozrením na
otras mozgu), Záznam o podaní vysvetlenia B. L. zo dňa 25.04.2025 (ktorý na OO PZ Trnava uviedol,
že dňa 11.04.2025 žalovaný chybil žalobcu ťahal ho z vnútorných priestorov čerpacej stanice, dvakrát

udrel žalobcu zovretou päsťou do oblasti hlavy, žalobca padol hlavou na betónovú dlažbu, potom čo
sa postavil, mu dal žalovaný facku, po ktorej žalobca znova spadol na betónovú dlažbu). Zároveň už
v návrhu tvrdil, že v súvislosti s napadnutím dňa 26.05.2025 sa žalovaný žalobcovi vyhrážal zabitím.
Žalovaný tvrdenia žalobcu ako ani skutočnosti osvedčované žalobcom založenými listinnými dôkazmi
v konaní pred odvolacím súdom nespochybnil (teda postupom podľa § 151 ods. 2 CSP nepoprel), preto

odvolací súd mal za to, že tieto sú nesporné (§ 151 ods. 1 CSP).

38. Neodkladné opatrenie podľa ust. § 325 ods. 2 písm. h) CSP je účinným prostriedkom preventívneho
riešenia problematiky násilia a patrí medzi právne nástroje, ktoré umožňujú rýchlu právnu úpravu
situácie, ktorá smeruje k ochrane osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii obetí domáceho násilia. Právo nebyť

vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom, ktoré vyplýva nielen
z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.

39. Dôvodná však bola odvolacia námietka žalobcu o nesprávnom závere súdu prvej inštancie,
keďže žalobca osvedčil ohrozenie svojej telesnej integrity zo strany žalovaného, fyzickým útokom dňa

11.04.2025 a dňa 26.05.2025, v prvom prípade s dôsledkom hospitalizácie v nemocnici a následnej
práceneschopnosti (od 12.04.2025 do 19.05.2025). Fyzickú agresivitu osvedčuje úradný záznam zo dňa
12.04.2025 (č.l. 33), ako aj záznam o podaní vysvetlenia zo dňa 25.04.2025 (č.l. 34). Osvedčená tak
bola vysoká miera rizika ohrozenia žalobcu, vzhľadom na nepredvídateľné správanie žalovaného (napr.
fyzické útoky žalovaného smerujúce voči žalobcovi ako slovné vyhrážanie sa). Na základe uvedeného

mal odvolací súd hodnoverne osvedčené ohrozenie telesnej a duševnej integrity žalobcu žalovaným (aj
postupom podľa § 151 ods. 1 CSP). Žalobca podľa odvolacieho súdu v danom type konania osvedčil
dôvodnosť a trvanie chráneného nároku (vo veci samej), ktorému sa má poskytnúť procesná ochrana
(život a zdravie), ako aj potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ako zákonom stanovených predpokladov
pre nariadenie neodkladného opatrenia.

40. Je potrebné uviesť, že procesná konštrukcia rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia určitým spôsobom zasahuje do princípu rovnosti strán a popiera tradičnú zásadu, nech je
vypočutá aj druhá strana, avšak vzhľadom na účel tohto inštitútu ide o zásah legitímny a zákonný.
V posudzovanej veci bolo osvedčené (keďže sa vyžaduje osvedčenie relevantných skutočností, nie ich

preukázanie), že k neželanému správaniu žalovaného reálne môže dôjsť a jeho uskutočnenie závisí iba
od individuálnej vôle jeho samotného.

41. Dokazovanie relevantných rozhodujúcich skutočností (nie osvedčovanie najvýznamnejších
skutočností) sa potom vykonáva v konaní vo veci samej, keďže neodkladné opatrenie má

povahu procesného zabezpečovacieho prostriedku vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, ktorý má
byť žalobcom uplatnený žalobou. Vzhľadom na charakter rozhodnutia o neodkladnom opatrení,
dokazovanie sa nevykonáva v rozsahu vyžadujúcom v základnom konaní vo veci samej. Postačujúce
je dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti o rozhodujúcich skutočnostiach z hľadiska hmotného
a procesného práva.

42. Vo vzťahu k uloženej povinnosti žalovaného nepribližovať sa k žalobcovi na vzdialenosť menšiu ako
5 metrov v zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. h) CSP (I. výrok), odvolací súd uvádza, že považuje takéto
obmedzenie za dôvodne uložené s poukazom na možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrityžalobcu, pričom vzdialenosť 5 metrov odvolací súd považuje za primeranú a dostatočne ochraňujúcu
vzdialenosť aj v súvislosti s okolnosťami bežného života. Žalobca podľa odvolacieho súdu dostatočne
osvedčil predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia vo forme uloženia povinnosti žalovaného

nepribližovať sa k žalobcovi na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov, nakoľko jeho telesná alebo duševná
integrita môže byť konaním žalobcu ohrozená.

43. Doba trvania neodkladného opatrenia je obmedzená právoplatnosťou konania vo veci samej,
s poukazom na princíp proporcionality a vyváženú ochranu práv a oprávnených záujmov strán konania.

44. Podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené. Žalovaná má možnosť využitia aj tejto právnej ochrany.

45. V posudzovanej veci žalobca teda osvedčil ohrozený nárok, ktorému sa má poskytnúť
procesnoprávna ochrana, v dôsledku zásahu žalovaného do osobnostných práv žalobcu (podľa §

11 Občianskeho zákonníka má fyzická osoba právo na ochranu osobnosti, najmä života, zdravia,
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ale aj súkromia). Z dôvodu osvedčenia nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy, keďže bol osvedčený predpoklad pokračovania žalovaného
v neoprávnených zásahoch do osobnostných práv žalobcu, bol daný dôvod na úpravu pomerov strán
konania neodkladným opatrením. Zákonom stanovené podmienky, z vyššie uvedených dôvodov, boli

splnené pre uloženie navrhovaného zákazu priblíženia sa žalovaného k žalobcovi za stanovených
podmienok (na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov, s potrebnou výnimkou účasti na procesných úkonoch
v súdnom konaní, trestnom konaní a správnom konaní, do právoplatného skončenia konania vo veci
samej o žalobe žalobcu proti žalovanému na ochranu osobnosti).

46. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovanému uložil
nepribližovať sa k žalobcovi na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov, s výnimkou účasti na procesných
úkonoch v súdnom konaní, trestnom konaní a správnom konaní, do právoplatného skončenia konania
vo veci samej o žalobe žalobcu proti žalovanému na ochranu osobnosti.

47. Podľa § 336 ods. 1 CSP žalobcovi bola uložená povinnosť podať v určenej lehote žalobu vo veci
samej, keďže neodkladným opatrením nebolo možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
Žalobca je preto povinný podať proti žalovanému žalobu na ochranu osobnosti v lehote 30 dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia (podľa § 336 ods. 2 CSP vo výroku uznesenia odvolací súd uviedol
strany konania a predmet konania vo veci samej). Vecná súvislosť s hmotnoprávnym nárokom podľa

ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov) bola daná.

48. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

49. Pri preskúmaní vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia je aj pre odvolací súd relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej
inštancie, vylúčené je to, aby svoje rozhodnutie založil na skutočnostiach, ktoré nastali až po vydaní
napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, na tieto skutočnosti odvolací súd neprihliada.

50. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

51. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú

procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

52. Ak prvoinštančný súd rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bez výsluchu a

vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, teda sa rozhodne vychádzať len z tvrdení navrhovateľa
v návrhu a ním predložených dôkazov, povinný môže uplatniť prostriedky procesnej obrany, teda
napríklad poprieť tvrdenia navrhovateľa a predniesť svoje vlastné tvrdenia v odvolaní (§ 151 ods. 2 v
spojení s § 149 CSP). Ak tak urobí, nepôjde o neprípustné novoty, pretože ich odvolateľ bez svojejviny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 písm. d/ CSP). Nemôže však ísť o
skutočnosti, ktoré nastali po vydaní uznesenia prvoinštančného súdu (§ 329 ods. 2 v spojení s § 344
CSP).

53. S poukazom na uvedené nemohol odvolací súd síce prihliadnuť na dôkaz predložený žalobcom
v odvolacom konaní – uznesenie OR PZ v Trnave zo dňa 11.07.2025 ČVS: ORP-992/TT-TT-2025
o začatí trestného stíhania vo veci prečinu výtržníctva (v súvislosti fyzickým napadnutím žalobu dňa
11.04.2025), ktorý v čase vydania napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie neexistoval. Avšak

prípustnou novotou boli dôkazy predložené žalobcom, a to úradný záznam OR PZ v Trnave zo dňa
12.04.2025 a Záznam o podaní vysvetlenia B. L. zo dňa 25.04.2025, ktoré už v čase rozhodovania
okresného súdu existovali, pričom žalobca v súlade s § 366 písm. d) CSP náležite odôvodnil ich
neuplatnenie pred súdom prvej inštancie.

54. Keďže rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spravidla nie je rozhodnutím,

ktorým sa konanie končí, v súlade s § 262 ods. 1 CSP súd o nároku na náhradu trov konania
nerozhoduje. S otázkou trov konania a ich náhrady sa následne vyporiada až v rozhodnutí vo veci
samej, prípadne v inom rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Výnimku z daného pravidla predstavuje
iba neodkladné opatrenie, ktoré procesne konzumuje vec samu a ktoré nie je viazané na meritórne
rozhodnutie. Ak pri neodkladnom opatrení pred začatím konania nepodá navrhovateľ žalobu v súdom

určenej lehote podľa § 336 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne následne súd
v uznesení, ktorým neodkladné opatrenie zruší v zmysle § 336 ods. 3 CSP, pre márne uplynutie lehoty
na podanie žaloby. Týmto uznesením sa konanie končí. Po jeho právoplatnosti rozhodne o výške
náhrady trov konania súdny úradník súdu prvej inštancie (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J.,
Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C.

H. Beck, 2016, s. 1115).

55. Z dôvodu, že rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia nebolo rozhodnutím, ktorým sa
konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP), odvolací súd o náhrade trov konania
pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania nerozhodoval (§ 396 ods. 2 CSP).

56. Senát odvolacieho súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).