Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. máj 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Cpr/4/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120238610
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. et Mgr. Michala Lunterová Švandová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6120238610.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou Mgr. et Mgr. Michalou Lunterovou Švandovou,

v spore žalobcu STD DONIVO a.s., so sídlom Mlynská 1346,
093 01 Vranov nad Topľou, IČO 31 678 343, v konaní zast. AK NOVIKMEC s.r.o.,
so sídlom Rázusova 125, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO 36 868 701, proti žalovanému A. B., nar. XX.
XX. XXXX, trvalý pobyt C. D. XX, XXX XX E., v konaní zast. F. F. & partners – advokátska kancelária,
s.r.o., so sídlom
M. Bela 2, 984 03 Lučenec, IČO 47 253 975, o zaplatenie 1.598,04 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 382,36 Eur, a to v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti

tohto rozsudku.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov prvoinštančného a náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %, a to v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie
o určení výšky náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní doručeným súdu dňa 12.
02. 2020 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.598,04 Eur a náhradu trov
konania. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že ako zamestnávateľ so žalovaným ako zamestnancom

uzatvorili dňa 20. 07. 2017 Pracovnú zmluvu s určeným druhom práce vodič medzinárodnej kamiónovej
dopravy. Rovnakého dňa uzatvoril žalobca so žalovaným Dohodu o hmotnej zodpovednosti, na základe
ktorej žalovaný okrem iného prevzal hmotnú zodpovednosť za tankovaciu kartu a za prípadné schodky
na nej. Žalovaný pri výkone pracovnej činnosti prebral žalobcom určené motorové vozidlo EČV C. ako aj
tankovacie karty pridelené tomu vozidlu, ktoré bol povinný po ukončení jázd spolu s vozidlom odovzdať
žalobcovi. Počas výkonu práce dňa 21. 03. 2019 v časoch 10:45 hod., 10:53 hod., 10:57 hod. a 20:18
hod. boli zistené tankovania na čerpacích staniciach v Talianku zo žalovanému zverenej tankovacej

karty spoločnosti SHELL Slovakia, s.r.o., ev. č. 707733900009267-8351, zabezpečenej PIN kódom.
Podľa vyjadrení žalovaného, tankovacia karta bola vo vozidle a žalovaný tieto tankovania do zvereného
vozidla nevykonal a takéto tankovanie nebolo záznamovým zariadením v nádrži vozidla zaznamenané.
Uvedeným konaním boli neoprávnene prečerpané pohonné hmoty v objeme celkom
1.314,32 litrov v hodnote 1.738,04 Eur bez DPH. Prečerpanie pohonných hmôt bolo žalobcovi
vyúčtované faktúrou č. E 150069432, ktorú žalobca na základe súhrnného vyúčtovania uhradil.
K možnosti zneužitia tankovacích kariet neoprávnenou osobou žalobca uviedol, že na to aby sa mohlo

tankovacou kartou uhrádzať čerpanie pohonných hmôt,
je potrebné nimi disponovať a poznať štvormiestny bezpečnostný kód, ktorý je potreba zadať pri každej
úhrade. Tento bezpečnostný kód poznal len žalovaný a prípadný neoprávnený používateľ. V manuáli
vodiča, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou pracovnej zmluvy je navyše každý vodič upozornený na to,že karty nesmú byť uložené na jednom mieste spolu s bezpečnostnými kódmi. Žalovaný tvrdil, že
bezpečnostné kódy pri kartách nemal,
ale po preverení transakcií v spoločnosti Shell bolo zistené, že transakcie boli vykonané s použitím

bezpečnostného kódu. Nakoľko žalovaný žalobcovi spôsobenú škodu nenahradil, bola mu odoslaná
Výzva na splnenie záväzkov zo dňa 10. 05. 2019, ktorou bol žalovaný vyzvaný na úhradu dlžnej sumy
v celkovej výške 1.355,68 Eur a bol oboznámený s možnosťou nastavenia splátkového kalendára.
Zo strany žalovaného došlo k uznaniu dlhu vo výške 1.355,68 Eur a k dohode o náhrade škody so
žalobcom, ktorou sa žalovaný zaviazal sa uhradiť dlžnú sumu v splátkach vo výške 70,00 Eur s tým,

že nezaplatením niektorej
zo splátok v stanovenom termíne sa stáva splatným celý dlh naraz a žalovaný stratí výhodu splátok.
Žalovaný žalobcovi uhradil dve splátky v sume celkom 140,00 Eur, žiadne ďalšie splátky žalobcovi
neuhradil.ZostranyžalobcudošloprivypracovávaníVýzvynasplneniezáväzkovkuvedeniunesprávnej
výšky spôsobenej škody, keď reálna výška škody spôsobenej žalobcovi predstavovala sumu 1.738,04
Eur, na základe čoho bola žalovanému zaslaná Výzva na podpísanie nového uznania dlhu zo dňa 28.

06. 2019 so žiadosťou o podpísanie opätovne zaslaného Uznania dlhu znejúceho na sumu 1.738,04
Eur pri zachovaní dohodnutej výšky splátok, na ktorú žalovaný nereagoval.

2. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení žalobca k návrhu pripojil listinné dôkazy, a to Pracovnú
zmluvu (č. l. 9 súdneho spisu), Dohodu o zmene pracovných podmienok

(č. l. 13 súdneho spisu), Podrobný rozpis aktivit řidiče (č. l. 14 súdneho spisu), Celkový prehľad za
fakturované transakcie (č. l. 16 - 17 súdneho spisu), Súhrnné vyúčtovanie
(č. l. 18 súdneho spisu), Históriu transakcií (č. l. 20 súdneho spisu), Dohodu o hmotnej zodpovednosti (č.
l. 21 súdneho spisu), Manuál vodiča MKD (č. l. 23 súdneho spisu), Potvrdenie o absolvovaní vstupného
školenia na prácu vodiča MKD (č. l. 61 súdneho spisu), Výzvu na splnenie záväzkov zo dňa 10. 05.

2019 (č. l. 62 súdneho spisu), Uznanie dlhu a dohodu o náhrade škody zo dňa 21. 06. 2019 (č. l. 63
súdneho spisu), Výzvu na podpísanie nového Uznania dlhu zo dňa 28. 06. 2019 (č. l. 65 súdneho spisu),
podací hárok (č. l. 65rub súdneho spisu) a doručenku (č. l. 66 súdneho spisu). Žalobca k žalobe pripojil
tiež plnomocenstvo (č. l. 7 súdneho spisu) a Osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty (č. l.
8 súdneho spisu).

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 04. 03. 2022 pod sp. zn. 22Up/329/2020 v upomínacom
konaní platobný rozkaz, ktorý bol z dôvodu podania odporu žalovaným, doručeným súdu dňa 20. 04.
2020, v celom rozsahu zrušený. V podanom odpore žalovaný uviedol, že so žalobcom uzatvoril Dohodu
o hmotnej zodpovednosti, ktorá zanikla dňom skončenia pracovného pomeru, t. j. 21. 03. 2019 podľa §

183 ods. 2 Zákonníka práce. Žalovaný dňa 21. 06. 2019 uznal dlh voči žalobcovi vo výške 1.355,68 Eur
s tým, že tento dlh bude mesačne splácať. Žalobca sa domáha sumy vo výške 1.738,04 Eur bez toho,
aby žalovaného oboznámil z čoho tento dlh pozostáva a aby za jeho prítomnosti vykonal inventarizáciu.
Okrem toho pôvodnú sumu zvýšil po zániku Dohody o hmotnej zodpovednosti. Žalobca sa domáha
zaplatenia v rozpore s ustanovením § 182 a nasl. Zákonníka práce. Žalovaný v podanom odpore tiež

tvrdil, že uvedený uznaný dlh už celý vyrovnal. K odporu žalovaný pripojil plnú moc (č. l. 75 súdneho
spisu).

4. Podaním doručeným súdu dňa 27. 04. 2020 sa k odporu vyjadril žalobca, ktorý
k dlžnej sume uviedol, že táto predstavuje škodu, ktorú žalovaný spôsobil žalobcovi porušením svojich

povinností vyplývajúcich mu z jeho pracovného pomeru, pracovného poriadku – Manuálu vodiča a zo
Zákonníka práce. Nad rámec toho, čo žalobca uviedol v žalobe (návrhu na vydanie platobného rozkazu)
žalobca k uznaniu dlhu a k jeho uhradeniu žalovaným uviedol, že žalovaný uhradil len prvé dve splátky
v súhrnnej výške 140,00 Eur a zvyšnú časť neuhradil, pričom svoje tvrdenie o úhrade žiadnym dôkazom
nepreukázal. K tvrdeniu žalovaného, že žalobca ho neoboznámil s tým, z čoho jeho dlh vo výške

1.738,04 Eur pozostáva žalobca uviedol, že tvrdenie žalovaného nie je ničím podložené a odporuje
listinným dôkazom ktoré žalobca priložil k žalobnému návrhu. Žalobca zaslal žalovanému dňa 03. 07.
2019 Výzvu na podpísanie nového Uznania dlhu v ktorom
hooboznámil,ževpôvodnejvýzveauznanídlhudošlokmylnémuuvedeniudlžnejsumyasprávnudlžnú
sumu preukázal žalobca faktúrou, ktorú k výzve priložil. Pokiaľ išlo o žalovaným namietanú neprítomnosť

pri inventarizácii žalobca uviedol, že v zmysle judikatúry, ak nie je schodok zistený inventarizáciou, bez
ďalšieho to neznamená,
že by zamestnávateľ nemal proti zamestnancovi s hmotnou zodpovednosťou nárokna náhradu škody podľa osobitnej zodpovednosti zamestnanca za schodok. Zamestnávateľ však
musí inými dôkaznými prostriedkami preukázať stav hodnôt, ktoré zamestnanec prevzal k vyúčtovaniu
a skutočnosť že došlo ku škode na zverených hodnotách. Uvedené zamestnávateľ podľa svojho tvrdenia

dostatočne preukázal listinnými dôkazmi priloženými k žalobnému návrhu. K rozporu domáhania sa
zaplatenia zo zaniknutej dohody o hmotnej zodpovednosti s § 182 a nasl. Zákonníka práce tvrdenému
žalovaným žalobca uviedol,
že dohoda o hmotnej zodpovednosti uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným zanikla spolu so zánikom
pracovného pomeru, no v čase spôsobenia škody, t. j. dňa 21. 03. 2019 pracovný pomer a aj samotná

dohoda o hmotnej zodpovednosti trvali. Žalobca zároveň navrhol,
aby v konaní pokračoval príslušný súd.

5. Následným podaním, doručeným súdu dňa 12. 05. 2020, žalobca doplnil svoje vyjadrenie k odporu
a to tak, že vzhľadom na to, že žalobca zistil že dňa 24. 04. 2020 na jeho účet bola pripísaná čiastka vo
výške 1.251,68 Eur zo strany žalovaného, čím sa dlh znížil

na sumu 382,36 Eur žalobca vzal žalobu o zaplatenie v časti istiny vo výške 1.251,68 Eur späť, žiadal
konanie v tejto časti zastaviť a vydať rozsudok, ktorým by súd zaviazal žalovaného na úhradu sumy
382,36 Eur.

6. Podaním doručeným súdu dňa 25. 08. 2020 žalovaný doručil súdu svoje vyjadrenie, v ktorom nad

rámec toho, čo uviedol v podanom odpore poukázal na tú skutočnosť,
že na základe dohody o náhrade dlhu zo dňa 04. 06. 2019 v termíne, teda do 25. 06. 2019, zaplatil prvú
splátku. Po oznámení žalobcu listom zo dňa 28. 06. 2019, že žiada o podpísanie opätovne zaslaného
Uznania dlhu, znejúceho už na sumu 1.738,04 Eur sa žalovaný domnieval, že žalobca zaslaním nového
uznania dlhu odstúpil od pôvodného uznania dlhu

a ďalšie splátky už neposielal. Žalovaný teda tým, že žalobca žiadal nové uznanie dlhu nekonal
svojvoľne, ale prestal uhrádzať mesačné splátky tým, že žalobca sám svojim konkludentným konaním
dal najavo, že uznanie dlhu z 21. 06. 2019 je neplatné a prejavil vôľu uzavrieť novú zmluvu teda nové
a iné uznanie dlhu. Žalovaný v dobrej viere a vedomý si, že už raz pristúpil k uznaniu dlhu zvyšnú sumu
uvedenúvuznanídlhujednorazovododatočneuhradil.Kuškodežalovanýuviedol,žetátomalavzniknúť

počas pracovného turnusu žalovaného dňa 18. 03. 2019 do 23. 03. 2019. Žalovaný dňa 21. 03. 2019,
kedy malo dôjsť k čerpaniu pohonných hmôt sa čerpacej stanici vo Verone však bol dokázateľne (podľa
GPS, ktorý výpis žalobca úmyselne nepredložil), o 13:00 hod. v G., odkiaľ odišiel až
cca o 24.00 hod. Údajné nepovolené čerpanie pohonných hmôt malo byť podľa dokladu vykonané na
čerpacích staniciach č. 0997 a 0999 dňa 21. 03. 2019, a to 10:45 611,49 litrov

za 811,48 Eur na čerpacej stanici vo Verone, o 10:53 hod 463,68 litrov za 615,33 Eur
na čerpacej stanici vo Verone, o 10:57 hod. 92,36 litrov za 122,57 Eur na čerpacej stanici
vo Verone a o 20.18 hod 146,79 litrov za 188,66 Eur na čerpacej stanici v Bologni. Podľa kódu produktu
sa jednalo o motorovú naftu. Z uvedeného je podľa názoru žalovaného zrejmé, že žalovaný fakturované
čerpanie pohonných hmôt vykonať nemohol, keďže vzdialenosť Ríma, kde sa v tom čase žalovaný

nachádzal a Verony kde došlo k čerpaniu pohonných hmôt je 509 km a čas presunu bez prestávky je
4hod a 59 min. pričom žalovaný sa v čase čerpania nachádzal na mieste vzdialenom 509 km. K tvrdeniu
žalobcu o zneužití zverených kariet
na čerpanie pohonných hmôt žalovaný uviedol, že karty na čerpanie pohonných hmôt mal žalovaný ale
aj každý vodič vydané pri prevzatí vozidla. Po skončení turnusu v čase keď

sa vodič zdržiaval mimo pracoviska bolo motorové vozidlo dané inému vodičovi, ktorý prevzal aj kartu na
čerpaniepohonnýchhmôt.Skartounakladalvždyvodičktorýprávemotorovévozidlopoužívalavobdobí
pred odovzdaním vozidla ďalšiemu vodičovi bola karta na čerpanie pohonných hmôt vždy k dispozícii
zamestnávateľovi. Motorové vozidlo s príslušnými dokladmi a teda aj s kartou na čerpanie pohonných
hmôt nikdy neodovzdával vodič ďalšiemu vodičovi ale pracovníkovi žalobcu.

7. Dňa 04. 09. 2020 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu, ktorý k odstúpeniu
od pôvodného uznania dlhu uviedol, že v žiadnom prípade neprejavil vôľu odstúpiť
od pôvodného uznania dlhu, keďže v tom čase žalovaný neuznal svoj dlh v skutočnej výške. Pokiaľ ide
o jednorazovú dodatočnú úhradu zvyšnej sumy žalobca uviedol, že žalovaný uhradil zvyšok uznaného

dlhu až na základe doručeného platobného rozkazu a dokonca
až po podaní odporu proti platobnému rozkazu. Z uvedeného podľa názoru žalobcu vyplýva, že žalovaný
zavinil prebiehajúce súdne konanie ktorému sa mohli sporové strany vyhnúť,ak by žalovaný komunikoval s právnym zástupcom žalobcu a neprestal by svojvoľne uhrádzať jednotlivé
splátky.Kmiestu,naktoromsažalovanývčasečerpaniapohonnýchhmôtnachádzalžalobcauviedol,že
žalobca netvrdil, že žalovaný vykonal fakturované čerpanie pohonných hmôt ale uvádzal, že boli zistené

tankovania zo žalovanému zverenej tankovacej karty, pričom podľa vyjadrenia žalovaného tankovacia
karta bola vo vozidle žalovaný tieto tankovania do zvereného vozidla nevykonal a takéto tankovanie ani
nebolo záznamovým zariadením v nádrži vozidla zaznamenané. Sám žalobca už skôr uviedol,
že pravdepodobne došlo k zneužitia tankovacích kariet neoprávnenou osobou, pričom
k ich zneužitiu došlo z dôvodu toho, že žalovaný mal tankovaciu kartu uloženú spolu s bezpečnostným

kódom na jednom mieste. Konaním žalovaného tak došlo k porušeniu jeho povinnosti, čím spôsobil
žalobcovi škodu, ktorú si v tomto konaní uplatňuje. Žalobca zároveň poukázal na skutočnosť, že
žalovaný podpísaním Uznania dlhu, hoc na nesprávnu sumu, uznal svoj dlh čo do dôvodu a výšky.
V tomto konaní namieta nielen výšku škody
ale aj dôvod jej vzniku. Žalovaný uhradil časť svojho dlhu, čím tiež uznal dôvod jeho vzniku. Zvyšok
dlhu, ktorý si žalobca nárokuje v tomto konaní predstavuje zvyšok výšky škody ktorú žalovaný spôsobil

a ktorú aj sám uznal. Reálnu výšku škody žalobca preukázal v druhej predžalobnej výzve aj v samotnom
návrhu na vydanie platobného rozkazu. Žalovaný odmieta úhradu zvyšku škody, ktorej spôsobenie skôr
už uznal.

8. Okresný súd Zvolen vo veci nariadil prvé pojednávanie na deň 24. 07. 2020.

Na, v poradí druhom pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 28. 05. 2021, vzal žalobca žalobu čiastočne,
vsume140,00Eurspäť,sčímzástupcažalovanéhosúhlasil.Žalovanousumoutedaostalasuma242,36
Eur. Do súdneho spisu boli žurnalizované dva listinné dôkazy predložené na pojednávaní žalovaným,
a to platobný príkaz na úhradu od žalovaného
pre žalobcu s dátumom splatnosti 23. 04. 2020 na sumu 1.215,68 Eur (č. l. 182 súdneho spisu) a tiež

škodový zápis zo dňa 26. 04. 2019 (č. l. 183 súdneho spisu).

9. Následným podaním, doručeným súdu dňa 08. 06. 2021 žalobca doručil súdu svoje vyjadrenie spolu
s návrhom na pripustenie zmeny žaloby. Vo svojom vyjadrení žalobca uviedol, že sa mu nepodarilo
dohľadať podklady týkajúce sa inventarizácie, ktorá mala byť vykonaná pri uzavretí a skončení

pracovného pomeru so žalovaným, z ktorého dôvodu nevie potvrdiť ani vyvrátiť, či bola inventarizácia
uskutočnená. Žalobca však v spojitosti s uvedeným a s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky
sp. zn. 5Cdo/244/2007 zo dňa 25. 09. 2008 uviedol, že v Dohode o hmotnej zodpovednosti podpísanej
žalovaným sa uvádza, že žalovaný prevzal hodnoty určené na obeh alebo

obrat – kreditné karty, tankovacie karty, PHM. V škodovom zápise zo dňa 26. 04. 2019,
ktorý predložil žalovaný na pojednávaní dňa 28. 05. 2021 je uvedené, že žalovaný mal zverenú
tankovaciu kartu č. 7077339000092678351, s obsahom ktorého svojim podpisom prejavil súhlas a
žalovaný zároveň na pojednávaní uviedol, že si je vedomý, že má na starosti karty. Žalobca predložil
súdu faktúru č. E150069432 vystavenú spoločnosťou

SHELL Slovakia, s.r.o. dňa 24. 03. 2019 na sumu 1.738,04 Eur bez DPH, prílohou ktorej sú detaily
transakcií zo dňa 21. 03. 2019, v ktorých je uvedené číslo tankovacej karty a evidenčné číslo motorového
vozidla žalovaného. Žalobca tiež predložil záznam o prevádzke vozidla z ktorého je zrejmé, že motorové
vozidlo s EČV C. bolo zverené žalovanému a v ten deň bolo vedené žalovaným, čo žalovaný nepopiera.
Žalovaný uviedol že fakturované čerpanie pohonných hmôt vykonať nemohol. Žalobca uviedol, že

k neoprávnenému čerpaniu pravdepodobne došlo tým, že tankovacia karta zverená žalovanému bola
skopírovaná,
no nepochybne z nej boli neoprávnene prečerpané pohonné hmoty, ktoré neboli reálne natankované do
motorového vozidla čo potvrdil aj sám žalovaný. Žalobca tak preukázal,
že došlo k uzavretiu Dohody o hmotnej zodpovednosti, čím žalovaný na seba prevzal zodpovednosť za

zverené hodnoty, medzi ktorými bola aj tankovacia karta. Došlo k schodku na zverených hodnotách a to
tým, že došlo k čerpaniu pohonných hmôt zo žalovanému zverenej tankovacej karty počas obdobia keď
žalovaný vykonával pracovnú činnosť
pre žalobcu a toto čerpanie nebolo vykonané do zvereného motorového vozidla a tak žalovaný na
základe Dohody o hmotnej zodpovednosti a Zákonníka práce zodpovedá za tento vzniknutý schodok

na zverených hodnotách. Pokiaľ išlo o návrh na pripustenie zmeny žaloby, žalobca uviedol, že na
pojednávaní dňa 28. 05. 2021 právny zástupca žalobcu zobral nesprávne žalobu vo výške 140,00 Eur
späť a tak sa ďalej vedie konanie len čo sa týka sumy 242,36 Eur. Neuhradených vo veci však ostalo382,36Eurpretožalobcažiadalsúd,abypripustilzmenužalobyavydalrozsudok,žežalovanýjepovinný
zaplatiť žalobcovi sumu 382,36 Eur a aby v časti o zaplatenie sumy 1.215,68 Eur konanie zastavil.

10. Podaním zo dňa 27. 08. 2021 sa vyjadril žalovaný tak, že opätovne poukázal
na tú skutočnosť, že žalovaný fakturované čerpanie pohonných hmôt vykonať nemohol, vzhľadom na
vzdialenosť Ríma kde sa v tom čase žalovaný nachádzal a Verony kde došlo k čerpaniu pohonných
hmôt. K dohode o hmotnej zodpovednosti žalovaný uviedol, že táto zaniká podľa ust. § 183 ods. 2
Zákonníka práce dňom skončenia pracovného pomeru a inventarizácia podľa § 184 ods. 1 sa musí

vykonať pri jej zániku. Z výkladu uvedených ustanovení je podľa názoru žalovaného zrejmé, že neskôr
zistenú škodu si môže zamestnávateľ uplatňovať podľa všeobecnej zodpovednosti. Domáhať sa škody
na základe Dohody o hmotnej zodpovednosti je podľa názoru žalovaného irelevantné, nakoľko žalobca
so žalovaným nemal uzatvorenú hmotnú zodpovednosť za tankovaciu kartu a nie je žiadny doklad že
žalovaný takúto kartu aj prevzal teda zápis o prevzatí karty, zápis o odovzdaní karty, záznam o stave
čerpania pohonných hmôt. Pri tomto stave je na svojvôli žalobcu ako bude s kartou nakladať a akú

škodu bude a od koho vymáhať. Napriek tomu žalovaný netvrdí, že tankovaciu kartu danú mu pri
prevzatí vozidla nepoužíval. Tvrdí len, že žalobca mohol s touto kartou voľne manipulovať. Tankovanie
pohonných hmôt zo strany žalovaného
je kedykoľvek možné skontrolovať podľa knihy jázd ako aj zo záznamu GPS.

11. Na deň 27. 08. 2021 bolo nariadené v poradí tretie pojednávanie vo veci. Súd na tomto pojednávaní
nepripustil zmenu petitu v časti podania zo dňa 08. 06. 2021 kde žalobca žiadal zaplatenie sumy 382,36
Eur. Na predmetnom pojednávaní súd vykonal výsluch žalobcu a žalovaného.

12. Podaním doručeným súdu dňa 08. 10. 2021 žalobca súdu predložil prehľad obdobných prípadov,

u ktorých došlo k zneužitiu tankovacej karty spolu so spôsobom riešenia týchto prípadov. Uvedeným
žalobca chcel preukázať, že tieto potvrdzujú nárok zamestnávateľa
nanáhraduškodyajvtomtoprípade.Spoluspredmetnýmpodanímžalobcasúdupredložilďalšielistinné
dôkazy, a to Úradný záznam z prerokovania škodovej udalosti
(č. l. 216 súdneho spisu), Uznanie záväzku a Dohoda o zrážkach zo mzdy (č. l. 217 súdneho spisu),

Návrh na vydanie platobného rozkazu (č. l. 218 súdneho spisu), Platobný rozkaz
(č.l.220súdnehospisu),Upovedomenieozačatíexekúcie(č.l.222súdnehospisu)aDohoduonáhrade
škody a jej splácanie v splátkach (č. l. 224 súdneho spisu). Následným podaním doručeným súdu dňa
25. 01. 2022 žalobca doplnil doklad o prijatí platby od žalovaného preukazujúci prijatie čiastočnej úhrady
od žalovaného po vydaní platobného rozkazu vo výške 1.215,68 Eur. Uvedený doklad je žurnalizovaný

v súdnom spise na č. l. 258.

13. Podaním doručeným súdu dňa 25. 03. 2022 predložil žalovaný súdu svoje záverečné zhrnutie,
v ktorom opakovane uviedol, že dňa 04. 06. 2019 uzatvoril so žalobcom dohodu o náhrade dlhu a uznal
dlh vo výške 1.355,68 Eur, ktorý sa zaviazal uhrádzať v mesačných splátkach po 70,00 Eur. Žalovaný

dňa 25. 06. 2019, teda načas, zaplatil prvú splátku. Listom zo dňa 28. 06. 2019 žalobca oznámil
žalovanému,žežiadaopodpísanieopätovnezaslanéhoUznaniadlhuvovýške1.738,04Eur,nazáklade
ktorého sa žalovaný domnieval, že žalobca odstúpil od pôvodného uznania. Následne žalobca pristúpil
k jednorazovej úhrade zvyšnej sumy vo výške 1.215,68 eur. Žalovaný tiež zhrnul a zopakoval svoje
tvrdenia o spôsobe odovzdávania vozidiel medzi vodičmi a o vzdialenosti medzi miestom na ktorom sa

vodič nachádzal a miestom na ktorom došlo k čerpaniu pohonných hmôt.

14. Na deň 25. 03. 2022 bolo nariadené pojednávanie, na ktorom súd vyhlásil rozsudok ktorým konanie
v časti 140,00 Eur a 1.215,68 Eur zastavil, žalobu v časti 242,36 Eur zamietol a žalobcovi priznal nárok
na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 70%.

Proti tomuto rozsudku sa odvolal žalobca odvolaním doručeným súdu dňa 11. 05. 2022, ku ktorému sa
vyjadril žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 29. 05. 2022 a následným podaním žalobcu doručeným
súdu dňa 01. 07. 2022 sa k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu vyjadril žalobca.

15. Krajský súd v Banskej Bystrici, uznesením vydaným dňa 31. 01. 2023 pod sp. zn. 12CoPr/1/2022,

ktorénadobudloprávoplatnosťdňa24.03.2023,rozsudokOkresnéhosúduZvolensp.zn.12Cpr/3/2020
zo dňa 25. 03. 2022 vo výroku o zamietnutí žaloby ohľadne sumy 242,36 Eur (II. výrok rozsudku)
a v závislom výroku o trovách konania (III. výrok rozsudku) ako aj uznesenie Okresného súdu Zvolen
sp. zn. 12Cpr/3/2020 zo dňa27. 08. 2021 ktorým súd rozhodol o nepripustení zmeny žaloby, zrušil a vec v uvedenom rozsahu vrátil
Okresnému súdu Zvolen na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

16. Vec, vedená na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 12Cpr/3/2020 bola podľa
§ 24 písm. c) s poukazom na § 40 a § 471c Civilného sporového poriadku postúpená Okresnému súdu
Banská Bystrica ako súdu kauzálne príslušnému, nakoľko Okresný súd Banská Bystrica sa od 01. 06.
2023 stal kauzálne príslušným na konanie v individuálnych pracovnoprávnych sporoch a Okresný súd
Zvolen od uvedeného dátumu nemá kauzálnu príslušnosť vo veci ďalej konať a rozhodnúť.

17. Súd na prejednanie veci po jej vrátení Krajským súdom v Banskej Bystrici na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie nariadil pojednávanie na deň 13. 05. 2024. Podaním doručeným súdu dňa 09. 05. 2024
právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a udelil súhlas s prejednaním
a rozhodnutím veci bez jeho prítomnosti. Právny zástupca žalobcu tiež uviedol, že žalobca na podanej
žalobe a všetkých svojich doterajších vyjadreniach trvá a navrhuje, aby súd podanej žalobe vyhovel.

18. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a žalovaným
tak, ako sú uvedené v ods. 2, ods. 8 a ods. 12 odôvodnenia tohto rozhodnutia. Z predložených listinných
dôkazov, z obsahu celého spisového materiálu a z výpovedí žalobcu a žalovaného na pojednávaní pred
Okresným súdom Zvolen zistil súd nasledovný skutkový stav veci.

19. Vo veci nebolo sporným, že žalobca, ako zamestnávateľ, a žalovaný,
ako zamestnanec, dňa 20. 07. 2017 uzatvorili pracovnú zmluvu. V rovnaký deň žalobca
so žalovaným ako zamestnávateľ so zamestnancom uzatvorili Dohodu o hmotnej zodpovednosti,
na základe ktorej žalovaný prevzal finančnú hotovosť, valuty, finančné prostriedky zinkasované za

vykonané prepravy ktoré bol povinný zúčtovať, zverené motorové vozidlo vrátane DHM a DHIM a iné
hodnoty určené na obeh – kreditné karty, tankovacie karty, PHM a iné zverené predmety vo vlastníctve
zamestnávateľa, a tiež prepravovaný tovar
od nakládky po vykládku. Vo veci tiež nebolo sporným to, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 21.
09. 2018 Dohodu o zmene pracovných podmienok ako aj to, že pracovný pomer medzi žalobcom

a žalovaným sa skončil dňa 31. 03. 2019.

20. Vo veci ďalej nebolo sporným, že žalovaný pred podaním žaloby na účet žalobcu uhradil titulom
vyrovnania schodku vzniknutého na zverených hodnotách na základe uznania dlhu a dohody o náhrade
škody zo dňa 21. 06. 2019 na účet žalobcu uhradil sumu 140,00 Eur. Následne, po začatí konania pred

súdom uhradil žalovaný žalobcovi sumu 1.215,68 Eur, ktorá skutočnosť bola osvedčená žalobcom a
žalovaným predloženými listinnými dôkazmi, platobným príkazom a dokladom o prijatí platby.

21. Vo veci nebolo sporným ani to, že tankovacou kartou priradenou k vozidlu
EČV C. XXXXX bolo dňa 21. 03. 2019 uhradené čerpanie celkom 1.314,32 litrov pohonných hmôt

v hodnote 1.738,04 Eur bez DPH.

22. Podľa § 182 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce (ďalej len „Zákonník práce“), ak
zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti,
ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný

vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže
so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami,
ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi
za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).

23. Podľa § 182 ods. 2 Zákonníka práce, dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne,
inak je neplatná.

24. Podľa § 182 ods. 3 Zákonníka práce, zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak
preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.

25. Podľa § 183 ods. 2 Zákonníka práce, dohoda o hmotnej zodpovednosti zaniká dňom skončenia
pracovného pomeru alebo dňom odstúpenia od tejto dohody.26. Súd, pridržiavajúc sa ods. 20 odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, pripustil žalobcom
navrhnutú zmenu žaloby, o ktorej, s poukazom na § 142 Civilného sporového poriadku, rozhodol pri
uplatnení princípu hospodárnosti konania uznesením

sp. zn. 11Cpr/4/2023 zo dňa 26. 01. 2024 pred pojednávaním, pričom predmetné uznesenie súd
sporovýmstranámdoručovalspoluspredvolanímnapojednávanie.Uznesenienadobudloprávoplatnosť
dňa 13. 02. 2024, vzhľadom na ktorú skutočnosť bolo v čase rozhodovania súdu predmetom sporu
zaplatenie sumy 382,36 Eur.

27. Úlohou súdu bolo v prvom rade zaoberať sa naplnením predpokladov existencie zodpovednosti
žalovaného ako zamestnanca za schodok na zverených hodnotách
(§182Zákonníkapráce).AkozákladnúotázkuvtomtosmeresúdopätovneposudzovalplatnosťDohody
o hmotnej zodpovednosti za zverené hodnoty uzatvorenej medzi žalobcom ako zamestnávateľom
a žalovaným ako zamestnancom dňa 20. 07. 2017 (ďalej
len „Dohoda“), ktorou sa v zmysle cit. ustanovenia § 182 ods. 1 Zákonníka práce zakladá zodpovednosť

zamestnanca za vzniknutý schodok na zverených hodnotách.

28. Vo všeobecnosti je dohoda o hmotnej zodpovednosti dvojstranným právnym úkonom, ktorý musí
byť, pod sankciou neplatnosti, uzatvorený v písomnej forme a podpísaný oboma zmluvnými stranami.
Dohoda o hmotnej zodpovednosti je platná odo dňa jej podpisu a jej platnosť zaniká dňom skončenia

pracovného pomeru alebo dňom odstúpenia. Predmetom dohody môžu byť hodnoty určené na obeh
a obrat a dohoda sa vzťahuje na hodnoty,
ktoré boli zamestnancovi zverené v čase uzatvorenia dohody ako i na ďalšie, neskôr mu zverené
hodnoty. Presná konkretizácia hodnôt zverených zamestnancovi v dohode nespôsobuje jej neplatnosť.

29. V posudzovanej veci mal súd za preukázané, že žalobca uzatvoril so žalovaným písomnú Dohodu,
ktorá bola oboma zmluvnými stranami riadne podpísaná a ktorá bola platná až do zániku pracovného
pomeru. Predmet Dohody bol riadne vymedzený (bod 1. Dohody) a žalovaný jej podpisom na seba
prevzal hmotnú zodpovednosť za prevzaté a zverené hodnoty (bod 2. Dohody) ako aj záväzok, v prípade
zistenia schodku na hodnotách, ktoré mu boli zverené a za ktoré hmotnú zodpovednosť prevzal,

na nahradenie tohto schodku v plnej finančnej hodnote (bod 3. Dohody). Žalovaný sa tiež zaviazal
bez meškania písomne upozorniť svojho nadriadeného na všetky nedostatky, ktoré by znemožňovali
vykonávať funkciu žalovaného v súvislosti s hmotnou zodpovednosťou (bod 4. Dohody). Žalobca
na druhej strane na seba prevzal záväzok žalovanému vytvoriť a dodržiavať také pracovné podmienky,
ktoré by žalovanému umožňovali vykonávať funkciu spojenú s hmotnou zodpovednosťou (bod 5.

Dohody).

30. Súd tak po preskúmaní Dohody v dospel k záveru, že táto bola po obsahovej stránke uzatvorená
v súlade so Zákonníkom práce, bola uzatvorená v zákonom predpísanej písomnej forme, a teda je
platným právnym úkonom, ktorým bola založená hmotná zodpovednosť žalovaného. Súd zároveň na

tomto mieste konštatuje, že žiadna zo sporových strán platnosť Dohody nenamietala.

31. Vzhľadom na záver o platnosti Dohody, súd konštatoval, že bol naplnený prvý z predpokladov vzniku
zodpovednostizamestnancazaschodoknazverenýchhodnotách,ktorémusiabyťsplnenékumulatívne,
a ktorými okrem už spomínanej existencie platnej dohody o hmotnej zodpovednosti zamestnanca sú

ďalej zverenie hodnôt zamestnancovi zamestnávateľom, pričom sa musí jednať o hodnoty, u ktorých
je daná povinnosť vyúčtovať ich, existencia škody vo forme schodku na hodnotách zverených na
vyúčtovanie, ku ktorej došlo pri plnení pracovných úloh zamestnancom alebo v priamej súvislosti s týmto
plnením
a existencia zavinenia zamestnanca (pričom zavinenie zamestnanca sa predpokladá).

32. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané a medzi stranami nebolo sporu o tom, že
žalovanému boli žalobcom zverené hodnoty a že sa jednalo o hodnoty, u ktorých bola daná povinnosť
vyúčtovať ich. Takouto hodnotou bola nepochybne aj tankovacia karta, priradená k motorovému vozidlu
EČV C. ktorú žalovaný od žalobcu prevzal,

ktorú používal pri výkone svojej práce a ktorou mal nakladať zodpovedným spôsobom.

33. Pokiaľ ide o existenciu škody vo forme schodku súd uvádza, že v prvom rade posudzoval, či
v rozhodnom období, teda v rozmedzí dní od 19. 03. 2019 do 23. 03. 2019bol žalovaný aktívny, a teda či vykazoval činnosť ktorá bola jeho pracovnou náplňou podľa pracovnej
zmluvy. Z listinného dôkazu označeného ako Podrobný rozpis aktivit řidiče
(v žalobe referovaný aj ako Záznam o prevádzke vozidla EČV C.) mal súd

za preukázané, že žalovaný ako vodič predmetného motorového vozidla v dňoch utorok
19. 03. 2019 až sobota 23. 03. 2019 (vrátane) vykonával svoju prácu podľa pracovnej zmluvy, ktorou
bolo vykonávanie práce vodiča medzinárodnej kamiónovej dopravy náplňou ktorej bolo podľa čl. 1
Pracovnej zmluvy vedenie nákladného motorového vozidla za účelom prepravy tovaru podľa pokynov
zamestnávateľa. Medzi stranami nebolo sporným, že uvedenú činnosť žalovaný vykonával v Taliansku.

34. Z listinného dôkazu, ktorým bol Celkový prehľad za fakturované transakcie, z časti Prehľad palív
(strana 1/3) mal súd za preukázané, že v Taliansku bolo vykonané čerpanie pohonných hmôt v celkovom
množstve 1.314,32 litrov v celkovej hodnote 1.738,04 Eur
bez DPH. Z časti Kartové transakcie (strana 3/3) tohto listinného dôkazu mal súd
za preukázané, že predmetné čerpanie pohonných hmôt bolo vykonané dňa 21. 03. 2019, v celkom

štyroch čerpaniach, a to na kartu patriacu k motorovému vozidlu C. XXX H..

35. Pokiaľ ide o skutočný vznik škody ako úbytku v majetkovej sfére žalobcu, tento mal súd za
preukázaný listinnými dôkazmi, a to Súhrnným vyúčtovaním a v nadväznosti naň Históriou transakcií,
z ktorých dôkazov vyplýva, že žalobca uhradil spoločnosti

SHELL Slovakia s.r.o. sumu celkom 495.472,89 Eur, v ktorej bola zahrnutá aj úhrada
za čerpanie pohonných hmôt zo dňa 21. 03. 2019 vo výške 1.738,04 Eur bez DPH
(2.120,40 Eur s DPH). Súd mal teda za preukázané, že na strane (vo sfére) žalobcu vznikol úbytok vo
výške 1.738,04 Eur bez DPH tým, že žalobca preukázateľne spoločnosti
SHELL Slovakia s.r.o. predmetnú sumu dňa 23. 04. 2019 uhradil bezhotovostnou platnou bankovým

prevodom.

36. Súd na tomto mieste uvádza, že medzi zamestnancom a zamestnávateľom musel v čase vzniku
škody vo forme schodku existovať platný pracovnoprávny vzťah, a teda
ku škode muselo dôjsť pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Súd mal v konaní

za preukázané a medzi stranami nebolo sporným, že medzi nimi, v čase vzniku schodku, platný
pracovnoprávny vzťah existoval a žalovaný pre žalobcu plnil pracovné úlohy tak, ako mu tieto vyplývali
z pracovnej zmluvy.

37. Vzhľadom na uvedené mal súd za preukázané, že na strane žalobcu

ako zamestnávateľa vznikol schodok v súvislosti s výkonom funkcie žalovaného
ako zamestnanca, za trvania pracovného pomeru, a to prostredníctvom prostriedku zvereného
žalovanému. V danom prípade bol schodok zapríčinený tým, že na tankovaciu kartu,
ktorá bola pridelená žalovanému k motorovému vozidlu EČV C. boli čerpané pohonné hmoty v čase kedy
žalovaný vykonával pracovnú činnosť s použitím uvedeného motorového vozidla v celkovej hodnote

1.738,04 Eur bez DPH (2.120,40 Eur s DPH),
o ktorú sumu sa majetok žalobcu reálne znížil.

38. Poslednou z podmienok existencie zodpovednosti zamestnanca za schodok
na zverených hodnotách je zavinenie zamestnanca, ktoré sa predpokladá. Zákonná úprava

zodpovednosti zamestnanca za schodok na zverených hodnotách je teda postavená
na prezumpcii viny zamestnanca, teda na predpoklade, že zamestnanec za schodok
na zverených hodnotách zodpovedá. Zamestnávateľ pritom nie je povinný dokazovať zavinenie
zamestnanca, ale preukazuje len platné uzatvorenie dohody o hmotnej zodpovednosti, existenciu
schodku na hodnotách ktoré bol zamestnanec povinný vyúčtovať a nevyúčtovanie hodnôt, ktoré boli

zamestnancovi zverené. V danom prípade to teda
nie je zamestnávateľ kto preukazuje zavinenie ale je to zamestnanec, ktorého zavinenie
sa predpokladá, kto preukazuje vlastnú nevinu. Zároveň, tento osobitný druh zodpovednosti
zamestnanca spočívajúci v tom, že zamestnanec na základe písomnej dohody
so zamestnávateľom prevzal zodpovednosť za zverené hodnoty má prednosť pred uplatnením

všeobecnej zodpovednosti zamestnanca podľa § 179 Zákonníka práce.39. Zodpovednosť zamestnanca za schodok nastupuje, ako už bolo uvedené, v prípade kumulatívneho
splnenia predpokladov tohto druhu zodpovednosti. Nakoľko súd na základe vykonaného dokazovania
dospel k záveru, že všetky tieto predpoklady boli naplnené

(viď ods. 28 až 38 odôvodnenia tohto rozhodnutia) a že zodpovednosť žalovaného
ako zamestnanca bola v tomto konkrétnom prípade daná, pristúpil k posúdeniu existencie exkulpačných
dôvodov na strane zamestnanca. Zamestnanec sa totiž zodpovednosti
za schodok, ktorá sa prezumuje, zbaví len vtedy, ak preukáže, že schodok nezavinil.

40. Hlavnou procesnou obranou žalovaného v tomto smere bolo tvrdenie, že karty
na čerpanie pohonných hmôt mal žalovaný vydané pri prevzatí vozidla a po skončení turnusu tieto boli
žalovaným odovzdané a zverené inému vodičovi, a teda že s kartou nakladal vždy ten vodič, ktorý
právemotorovévozidlopoužíval,avmedziobdobiach(tedapredodovzdanímvozidlaďalšiemuvodičovi)
bola karta vždy k dispozícii zamestnávateľovi, pracovníkovi ktorého žalobca vždy motorové vozidlo
s príslušnými dokladmi, a teda

aj s kartou na čerpanie pohonných hmôt odovzdával. Vodiči si teda neodovzdávali motorové vozidlá
medzi sebou priamo, ale robili tak prostredníctvom zamestnanca žalobcu. Z uvedeného žalovaný vyvodil
záver, že skopírovanie a zneužitie PIN kódu mohol vykonať ďalší neidentifikovaný okruh osôb.

41. K uvedenej procesnej obrane žalovaného sa vyjadril žalobca tak, pripustil, že mohlo dôjsť k zneužitiu

tankovacej karty neoprávnenou osobou, z dôvodu, že žalovaný mal podľa svojich vyjadrení tankovaciu
kartu spolu s bezpečnostným kódom uloženú na jednom mieste. V súvislosti s uvedeným žalobca
poukázal na povinnosť žalovaného, s ktorou bol preukázateľne oboznámený v Manuáli vodiča, nikdy
nemať tankovaciu kartu na jednom mieste s bezpečnostným kódom. Žalobca vzhľadom na uvedené
poukázal na porušenie povinnosti žalovaného, čím žalobcovi spôsobil škodu. Žalobca už v samotnej

žalobe uviedol, že aby sa s tankovacou kartou mohlo uhrádzať čerpanie pohonných hmôt, je potrebná
tak fyzická dispozícia touto kartou, ako aj znalosť bezpečnostného kódu.

42. Súd sa po vykonanom dokazovaní stotožnil s uvedenou argumetnáciou žalobcu. Z vykonaného
dokazovania mal totiž súd za preukázané, že žalovaný prevzal Manuál vodiča a bol oboznámený s jeho

obsahom, čo potvrdil podpisom Potvrdenia o absolvovaní vstupného školenia zo dňa 20. 07. 2017.
Z bodu VII. Manuálu vodiča, označeného ako Tankovanie PHM a ADBLUE – zoznam kariet vo vozidle
mal súd za preukázané, že žalovaný na seba prevzal záväzok mať bezpečnostný kód od tankovacej
karty a tankovaciu kartu uložené na rozličných miestach (cit.: „PIN kódy kariet nesmú byť uložené spolu
s kreditnými kartami“). Zároveň

bol žalovaný oboznámený s tým, že za zneužitie karty v prípade jeho uloženia spolu s bezpečnostným
kódom zodpovedá vodič, ktorému bola karta, na základe Dohody, zverená.

43. Súd zároveň nad rámec uvedeného dáva do pozornosti, že každý zamestnanec
má zákonnú povinnosť hospodáriť s prostriedkami (hodnotami) ktoré mu boli zverené zamestnávateľom,

chrániť majetok zamestnávateľa pred poškodením či zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými
záujmami zamestnávateľa.

44. Vzhľadom na vyššie uvedené, s poukazom na tú skutočnosť, že v rozhodnom čase, teda v čase
vykonania neoprávneného čerpania pohonných hmôt, ktoré bolo vykonané

na kartu prislúchajúcu k vozidlu EČV C., keď motorové vozidlo EČV C.
na výkon pracovnej činnosti preukázateľne používal práve žalovaný, súd dospel k záveru,
že vyššie popísaná procesná obrana žalovaného nebola bez ďalšieho (a to ani v súvislosti s jeho
tvrdením, že nemohol fakturované čerpanie pohonných hmôt vykonať z dôvodu vzdialenosti miest Rím,
kde sa žalovaný nachádzal a Verony, kde k čerpaniu pohonných hmôt došlo) dostatočnou na to, aby

ňou mohlo byť založené konštatovanie súdu o tom, že žalovaný sa svojej zodpovednosti za schodok
na zverených hodnotách zbavil. Žalovaný mal v tomto rozhodnom období možnosť mať zverenú kartu
pod neustálym dohľadom a ak sa v uvedenom čase aj stalo, že kartu neoprávnene použila tretia osoba,
nejde o dôvod, ktorý by žalovaného vyviňoval, nakoľko nie len samotné používanie tankovacej karty,
ale aj dohľad

nad tankovacou kartou ako zverenou hodnotou je povinnosťou, na ktorú sa žalovaný podpisom Dohody
zaviazal, pričom túto svoju povinnosť porušil.45. Súd zároveň uvádza, že žalovaný, napriek tomu, že bol ako slabšia strana v spore zastúpený
advokátom, svoje tvrdenia v rámci procesnej obrany nepodložil žiadnymi dôkazmi, ktorými by tieto
preukazoval, a teda zotrval v rovine tvrdení a neuniesol bremeno dôkazu, keď vo veci neprodukoval

a súdu až do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej
(§ 320 Civilného sporového poriadku) nepredložil žiadny dôkaz relevantne preukazujúci jeho tvrdenia.
Samotnétvrdeniežalovanéhootom,žesanemohlostať,žebyčerpalpohonnéhmotytak,akotouvádzal
a preukazoval žalobca, v situácii, keď zavinenie žalovaného
sa zo zákona prezumuje, a teda v situácii, keď sa vyžaduje kvalifikovaná obrana za účelom vyvinenia

sa žalovaného, nepostačovalo na to, aby súd mohol dospieť k záveru,
že žalovanému sa účinným spôsobom podarilo preukázať zbavenie sa zodpovednosti
za vzniknutý schodok na zverených hodnotách.

46. Žalovaný v konaní, napriek svojim tvrdeniam o odovzdávaní vozidiel medzi vodičmi prostredníctvom
zamestnanca žalobcu, ktoré boli čiastočne potvrdené aj výpoveďou žalobcu, nepreukázal a v zásade

ani kvalifikovane netvrdil nevytvorenie vhodných podmienok
zo strany zamestnávateľa, ktoré nevytvorenie by (aspoň do istej miery) zbavovalo žalovaného
zodpovednosti za schodok vzniknutý na zverených hodnotách. Zároveň žalovaný v konaní netvrdil ani
nepreukázal, že by svojho nadriadeného písomne upozornil na také pracovné podmienky, ktoré by mu
neumožňovali riadne a zodpovedne vykonávať jeho prácu v súvislosti so zverenými hodnotami, čo bolo

tiež povinnosťou, na ktorej splnenie sa žalovaný podpisom Dohody zaviazal.

47. K procesnej obrane žalovaného, že žalobca zvýšil pôvodne požadovanú sumu 1.355,68 Eur, a to
až po zániku Dohody a po zániku pracovného pomeru, ktorú sa žalovaný zaviazal v rámci Uznania
dlhu uhradiť na sumu 1.738,04 Eur súd uvádza nasledovné. V prvom rade bolo v konaní listinným

dôkazom (Dohodou o zmene pracovných podmienok) preukázané, že Dohoda zanikla dňom skončenia
pracovného pomeru, teda dňa 31. 03. 2019. Zároveň procesná obrana žalovaného postavená na tom,
že žalobca vyzval žalovaného
na úhradu sumy 1.738,04 Eur po zániku Dohody bola v danej veci bez väčšieho právneho významu,
keď vykonaným dokazovaním, tak ako bolo uvedené vyššie, bolo preukázané,

že schodok na hodnotách zverených žalovanému vznikol za platnosti Dohody a za trvania pracovného
pomeru. Odporovalo by samotnému účelu inštitútu Dohody, ak by bolo zamestnávateľom umožnené
domáhať sa náhrady schodku spôsobeného zamestnancami zisteného len počas platnosti dohôd
o hmotnej zodpovednosti. Zároveň, ak by bolo úmyslom zákonodarcu takýmto spôsobom obmedziť čas,
počas ktorého sa zamestnávateľ náhrady schodku domáhať môže, toto obmedzenie by zákonodarca

vymedzil priamo v zákone. Uvedenú námietku žalobcu tak súd posúdil len ako jeho výklad zákonných
ustanovení,
resp. ako súčasť jeho procesnej obrany, pričom ju vyhodnotil ako nedôvodnú.

48. Vzhľadom na vyššie uvedené skutkové okolnosti a právny stav súd dospel k záveru,

že u žalovaného boli naplnené všetky predpoklady zodpovednosti za schodok vzniknutý
na zverených hodnotách. Žalovaný v konaní nepreukázal zbavenie sa svojej zodpovednosti, keď
kvalifikovaným spôsobom nepreukázal, že schodok nezavinil. Súd preto rozhodol tak,
že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi titulom náhrady schodku na zverených hodnotách, ku ktorému
zavinením žalovaného na strane žalobcu došlo. Nakoľko sa v zmysle zákonnej úpravy v takomto prípade

uhrádza celá škoda a zamestnanec je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu v peniazoch
uložil súd žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 382,36 Eur (I. výrok rozsudku).

49. Nad rámec už uvedeného súd, k argumentácii žalovaného o domnelom odstúpení
od Uznania dlhu, súd uvádza, že sa touto argumentáciou žalovaného,

ako aj na ňu nadväzujúcou argumentáciou žalobcu bližšie nezaoberal z toho dôvodu, že táto bola pre
rozhodnutie vo veci bez väčšieho právneho významu. Uvedené sa obdobne vzťahuje aj na vyjadrenie
žalobcu zo dňa 06. 10. 2021, v ktorom žalobca súdu predložil analýzu obdobných veci, u ktorých došlo
k zneužitiu tankovacej karty.

50. Pokiaľ ide o žalovaným opakovane namietané vykonanie, resp. nevykonanie inventarizácie
a následok, ktorý s uvedeným žalovaný spájal, súd s poukazom
na ods. 28 odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12CoPr/1/2022 zo
dňa 31. 01. 2023 a tiež s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.5Cdo/244/2007 uvádza, že Zákonník práce nevykonanie inventarizácie nesankcionuje tým, že by
zamestnanca zbavovalo zodpovednosti za schodok vzniknutý na zverených hodnotách. Zároveň súd
poukazuje na to, že žalobca počas konania predloženými listinnými dôkazmi dostatočne preukázal, že

došlo ku schodku na zverených hodnotách, v akej výške
ku schodku došlo. Súd tiež v spojitosti so schodkom uvádza, že vo veci v podstate nebolo sporným, že
ku schodku došlo, a teda že prostredníctvom tankovacej karty, ktorá bola zverená žalovanému, došlo
v čase kedy ju žalovaný mal k dispozícii, k jej použitiu takým spôsobom, že ňou bolo uhradené čerpanie
pohonných hmôt. Bolo pritom bez väčšieho významu to,

aká konkrétna osoba čerpanie pohonných hmôt vykonala. Súd sa v podastate stotožnil s popisom
udalostí tak, ako ich predostrel žalobca, ktorý netvrdil, že tankovanie vykonal nevyhnutne sám žalovaný,
pričom samotný žalobca uviedol, že k neoprávnenému čerpaniu pravdepodobne došlo práve tak,
že tankovacia karta zverená žalovanému bola skopírovaná. Uvedené však nič nemení na tom, že
hmotnú zodpovednosť voči žalobcovi nesie práve žalovaný, ktorý podpisom Dohody na seba prevzal
zodpovednosť za zverené hodnoty, medzi ktoré nepochybne patrila aj predmetná tankovacia karta,

používaním ktorej vznikol žalobcovi schodok na žalovanému zverených hodnotách.

51. Súd len pre úplnosť veci uvádza, že ďalším návrhom na dokazovanie, ktoré žalovaný
prostredníctvom svojho právneho zástupcu súdu predniesol na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 13.
05. 2024, konkrétne žiadosť žalovaného, aby žalobca predložil, ktoré ďalšie osoby s tankovacou kartou

mohli ešte nakladať a žiadosť žalovaného, aby žalobca predložil prehľad jázd ostatných motorových
vozidiel, ktoré boli v čase čerpania na miestach čerpania súd nevyhovel a dokazovanie v tomto smere
nenariadil. Súd navrhovanému dokazovaniu listinnými dôkazmi nevyhovel predovšetkým s poukazom
na to, čo v konaní doposiaľ vyšlo najavo, keď vykonanie uvedených dôkazov považoval v danej veci za
nadbytočné a také, ktoré by, vzhľadom na súdom už zistený skutkový stav, neviedlo k zvráteniu dôkaznej

situácie a k odlišnému rozhodnutiu súdu v danej veci a tiež s poukazom na starostlivé zváženie toho,
kedy uplatnenie prostriedku procesnej obrany z hľadiska zákonných kritérií
(o ktorých bol žalovaný zastúpený právnym zástupcom) poučený, možno považovať
za včasné. Súd pritom dôsledne dbal na dodržanie procesných postupov ustanovených
pre individuálny pracovnoprávny spor ako spor s ochranou slabšej strany, a to aj za situácie, že žalovaný

bol zastúpený advokátom pre celé konanie. Zároveň sa však vzhľadom
na uvedené nejednalo o sankciu za oneskorené podanie dôkazného návrhu, ale o vyhodnotenie
procesnej situácie, v ktorej žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol vykonať
ďalšie dokazovanie listinami na pojednávaní, čo by v prípade vyhovenia tomuto procesnému návrhu
znamenalo potrebu nariadenia ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Súd

uvedené vyhodnotil vzhľadom na už zistený skutkový stav
ako nadbytočné. Pre zhrnutie veci súd uvádza, že žalovaný sa z predmetnej zodpovednosti žiadnym
spôsobom nevyvinil. Žalovaný tiež nepreukázal a v konaní ani netvrdil, že by konal vzhľadom na
jemu zverené hodnoty natoľko starostlivo, že by písomne upozornil svojho nadriadeného alebo priamo
zamestnávateľa na také pracovné podmienky, ktoré

by mu neumožňovali riadne vykonávať riadne a zodpovedne jeho prácu v súvislosti
so zverenými hodnotami, hoci uvedené následne v súdnom konaní používal ako svoju procesnú obranu.
Ani na základe zoznamu ďalších osôb ktoré mohli s tankovacou kartou nakladať a ani na základe
prehľadu jázd ostatných motorových vozidiel by súd teda nemohol dospieť k záveru, že žalobca konal
so zverenými hodnotami tak, aby zabránil vzniku schodku

na týchto zverených hodnotách alebo že by neniesol na základe uzatvorenej Dohody zodpovednosť za
jemu zverené hodnoty.

Podľa § 255 ods. 1 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Civilný sporový poriadok“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci.

52. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania,
súd prizná náhradu trov konania protistrane.

53. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.54. O náhrade trov konania súd rozhodoval podľa § 255 ods.1 CSP, teda podľa zásady pomeru úspechu
sporových strán vo veci.

55. Žaloba podaná žalobcom na sumu 1.598,04 Eur bola v celom rozsahu dôvodná. K čiastočnému
späťvzatiu žaloby došlo podaním žalobcu zo dňa 12. 05. 2020 z dôvodu,
že žalovaný po tom, ako bol vo veci dňa 04. 03. 2020 vydaný platobný rozkaz žalovanému
bezhotovostným prevodom dňa 24. 04. 2020 poukázal na účet sumu 1.215,68 Eur. Z popísaného

konania žalovaného súdu jednoznačne vyplýva, že žalobca zobral žalobu v časti späť v dôsledku
správania sa žalovaného, keď k úhrade došlo po začatí konania. Možno teda konštatovať, že žalovaný
po procesnej stránke zavinil čiastočné zastavenie konania
(v dôsledku svojho správania sa po začatí konania). Nárok na náhradu trov konania v uvedenej časti tak
vznikol žalobcovi, ako strane v spore, ktorá zastavenie konania procesne nezavinila.

56. Následne súd ďalej konal a rozhodoval o zvyšku žalobného nároku, teda o sume
vo výške 382,36 Eur. V uvedenej časti bol procesne úspešný žalobca, keď súd žalobe v tejto časti
vyhovel, preto súd priznal žalobcovi právo na náhradu trov aj tejto časti konania.

57. Pokiaľ ide o konanie odvolacie, v poukazom na ods. 34 odôvodnenia Uznesenia Krajského súdu

v Banskej Bystrici sp. zn. 12CoPr/1/2022 zo dňa 31. 01. 2023, Okresný súd s poukazom na ust.
§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku, rozhodoval v danom prípade aj o trovách odvolacieho
konania. Žalobca bol úspešný aj v odvolacom konaní, keď odvolací súd rozsudok prvoinštančného
súdu v odvolaní napadnutom výroku a v od neho závislom výroku zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie
a rozhodnutie. Žalobca bol teda procesne úspešný aj v odvolacom konaní.

58. Vzhľadom na ods. 55, 56 a 57 odôvodnenia tohto rozsudku mal súd za to, že žalobca bol v konaní
(prvoinštančnom aj odvolacom) úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal právo na náhradu trov
prvostupňového konania v rozsahu 100 % (II. výrok rozsudku).

59. V súlade s ust. § 262 ods. 1 CSP súd rozhodol len o nároku na náhradu trov konania. O výške
tejto náhrady bude rozhodovať súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262
ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný

súd Banská Bystrica.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie
môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu
rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné
náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa nímsleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)

sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak subjekt zaviazaný na plnenie dobrovoľne nesplní to, čo mu vykonateľný rozsudok (exekučný titul)

ukladá, možno na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu, vykonať
exekúciu podľa ustanovení zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.