Rozsudok – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. jún 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2To/6/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8322010003
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivo Maruščák

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8322010003.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Iva Maruščáka a sudcov JUDr.

Mariána Sninského a JUDr. Moniky Halkociovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 27.06.2025,
v trestnej veci obžalovaného A. B. C. pre zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou
a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr. zákona účinného od
06.08.2024, s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Tr. zákona a iné, o odvolaniach obžalovaného,
jeho rodičov D. C. a E. F. C. a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Humenné
sp. zn. 4T/1/2022 zo dňa 11.12.2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. poriadku z r u š u j napadnutý rozsudok vo výroku o treste

a ochrannom opatrení.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

Obžalovanému
A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom
C. H. XXXX/X, XXX XX G.,

u k l a d á:

Podľa § 173 ods. 3 Tr. zákona, za použitia § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, § 39
ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyroch) rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon trestu
odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň obžalovanému ukladá probačný dohľad nad jeho

správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona ustanovuje skúšobnú dobu v trvaní 5 (piatich) rokov.

Podľa § 51 ods. ods. 3 písm. b/ Tr. zákona obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických
nápojov a iných návykových látok.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zákona, ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a), c) Tr. zákona trest prepadnutia veci, a to:

1 ks mobilný telefón zn. APPLE E. I., IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX,
1 ks notebook zn. Acer,
1 ks mobilný telefón zn. APPLE iPhone 11, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX, IMEI2: XXXXXXXXXXXXXXX,

1 ks elektrická digitálna váha,
1 ks sklenená fajka,2 ks sklenených fajok,
1 ks krátka guľová zbraň, t.č. uložená na ORPZ Humenné, OPP, oddelenie evidencie zbraní a streliva v
záznamovej knihe o skladovaní zbraní č. X-XXX/XXXX pod poradovým číslom XXX/XXXX,

finančné prostriedky vo výške 655,- eur, nachádzajúce sa na depozitnom účte Okresnej prokuratúry
Humenné, vedený v štátnej pokladnici číslo účtu : G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX pod VS: XXXXXX,
a ktoré sú prílohou vyšetrovacieho spisu OKP, KR PZ Prešov sp. zn. KRP-92/1-VYS-PO-2021.

Podľa § 60 ods. 5 Tr. zákona vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.

Podľa § 83 ods. 1 písm. c) Tr. zákona ochranné opatrenie zhabanie veci, a to: Mobilný telefón zn.
Lennovo A7000-a, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX, IMEI :XXXXXXXXXXXXXXX.

Podľa § 83 ods. 2 Tr. zákona vlastníkom zhabanej veci sa stáva štát.

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný A. B. C. uznaný vinným zo spáchania v skutku
v bode 1/ zločinu neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa
§ 173 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr. zákona účinného od 06.08.2024 s poukazom na § 138

písm. b), písm. j) Tr. zákona a v skutku v bode 2/ zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania
so zbraňami podľa § 294 ods. 2, ods. 4 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zákona,
na tom skutkovom základe, že

1/ si od presne nezistenej doby, najneskôr od začiatku roka 2020, neoprávnene kupoval ako aj

ináč si neoprávnene zadovažoval omamné a psychotropné látky a to hlavne bielu kryštalickú látku
metamfetamín, ktorú v rôznych množstvách neoprávnene prechovával vo svojej dispozícii pri sebe, v
mieste svojho bydliska ako aj na iných miestach vo svojej dispozícii v meste G. a blízkom okolí, tieto
následne neoprávnene predával ako aj ináč neoprávnene zadovažoval viacerým odberateľom a to E.
B. J. zo G., B. K. z C. L. M., okres K., B. K. zo G., N. B. zo G., O. C. zo G., F. K. zo G., O. K. zo

G., J. C. zo G., C. P. z J. J. Q., okres B., G. R. z A. L. M., okres G., B. C. zo G., D. B. zo G., B. K.
zo G., ako aj ďalším osobám a to až do 16.20 hod. dňa 04.03.2021, kedy bol zadržaný príslušníkmi
polície, pričom pri vykonaní obhliadky miesta činu, vykonaní osobnej prehliadky u B. C., prehliadky
iných priestorov a pozemkov v osobnom motorovom vozidle zn. BMW 5. Er, ev.č. G. XXX A. a domovej
prehliadky u B. C. bola zaistená jedna zatavená injekčná striekačka s obsahom bielej kryštalickej látky,

obsahujúca metamfetamín s prímesou metylsulfonylmetánu (MSM) o celkovej hmotnosti 1,58 g (1 580
mg) s priemerným 38,0 % obsahom metamfetamínu, z ktorého by bolo možné pripraviť minimálne
15 obvykle jednorazových dávok drogy, ktoré sú schopné ovplyvniť psychiku užívateľa, ďalej plastové
vrecko s obsahom bielej kryštalickej látky obsahujúca metamfetamín s prímesou metylsulfonylmetánu
(MSM)ocelkovejhmotnosti6,21g(6210mg),spriemerným73,9%obsahommetamfetamínu,zktorého

by bolo možné pripraviť minimálne 115 obvykle jednorazových dávok drogy, ktoré sú schopné ovplyvniť
psychiku užívateľa, ako aj plastové vrecko s obsahom bielej kryštalickej látky obsahujúca metamfetamín
s prímesou metylsulfonylmetánu (MSM) o celkovej hmotnosti 0,38 g (380 mg), s priemerným 58,4 %
obsahom metamfetamínu, z ktorého by bolo možné pripraviť minimálne 6 obvykle jednorazových dávok
drogy, ktoré sú schopné ovplyvniť psychiku užívateľa, pričom podľa zákona NR SR č. 139/1998 Z.z. o

omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov patrí účinná
látka metamfetamín do II. skupiny psychotropných látok,

2/ od presne nezistenej doby, najmenej po dobu jedného roka, na rôznych miesta v G., okres G. a na
rôznych miestach v G., naposledy dňa 04.03.2021 v priehradke spolujazdca, v osobnom motorovom

vozidle zn. BMW 5. Er, ev.č. G. XXX A., zaparkovanom pred obytným domom na C. H. XXXX/X, G.
bez povolenia držal 1 ks strelnej palnej opakovacej zbrane, revolver typu Britský Bulldog, belgickej
výroby, nezistenej značky, kaliber XXX, výrobné číslo XX, pričom ide o zbraň kategórie B, ktorá podlieha
povoľovaciemu konaniu a evidenčnej povinnosti.Za to mu súd uložil podľa § 173 ods. 3 Tr. zákona, za použitia § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 41 ods. 1, ods. 2
Tr. zákona, § 39 ods. 5 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na

výkontrestusminimálnymstupňomstráženia.Podľa§73ods.2písm.c)Tr.zákonauložilobžalovanému
A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v G., ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.
Súčasne podľa § 60 ods. 1 písm. a), c) Tr. zákona uložil obžalovanému: A. B. C., nar.XX.XX.XXXX v G.,
trvalé bytom C. H. XXXX/X, XXX XX G. trest prepadnutia veci, a to:
1 ks mobilný telefón zn. APPLE iPhone XS, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX,

1 ks notebook zn. Acer,
1 ks mobilný telefón zn. APPLE iPhone 11, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX, IMEI2: XXXXXXXXXXXXXXX,
1 ks elektrická digitálna váha,
1ks sklenená fajka,
2 ks sklenených fajok,
1 ks krátka guľová zbraň, t.č. uložená na ORPZ Humenné, OPP, oddelenie evidencie zbraní a streliva v

záznamovej knihe o skladovaní zbraní č. X-XXX/XXXX pod poradovým číslom XXX/XXXX,
finančné prostriedky vo výške 655,- eur, nachádzajúce sa na depozitnom účte Okresnej prokuratúry
Humenné, vedený v štátnej pokladnici číslo účtu : G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX pod VS: XXXXXX,
a ktoré sú prílohou vyšetrovacieho spisu OKP, KR PZ Prešov sp. zn. KRP-92/1-VYS-PO-2021.

Napokon podľa § 83 ods. 1 písm. c) Tr. zákona mu uložil ochranné opatrenie zhabanie veci, a to: Mobilný
telefón zn. Lennovo A7000-a, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX, IMEI :XXXXXXXXXXXXXXX.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal písomne odôvodnené odvolanie obžalovaný
prostredníctvom svojho obhajcu. V jeho písomných dôvodoch po rekapitulácii výroku odvolaním

napadnutého rozsudku uviedol, že odvolanie podáva čo do výroku o treste, následne uviedol, že
dňa 06.08.2024 nadobudol účinnosť zákon č. 40/2024 Z.z., v zmysle ktorého došlo k zmene právnej
kvalifikácie v prospech obžalovaného a k výraznému zníženiu dolnej hranice trestnej sadzby z
pôvodných 10 na 7 rokov vo vzťahu ku skutku v bode 1 obžaloby. Súd v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia uviedol, že čo sa týka návrhu obhajoby použiť ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zákona a uložiť

obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 4 roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v
trvaní 5 rokov a probačný dohľad nad správaním obžalovaného, súd uvádza, že dôvody mimoriadneho
zníženia trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona u obžalovaného nevidel s poukazom na závažnosť súdenej
trestnej činnosti, kde účel sankcie v tomto prípade nemožno dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s
ujmou na osobnej slobode. S uvedeným názorom konajúceho súdu nie je možné súhlasiť. Obžalovaný

na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine, ku skutkom sa v plnej miere priznal a prejavil nad
svojim konaním úprimnú ľútosť. Pri aplikácii ustanovenia § 39 ods. 5 Tr. zákona v prípade vyhlásenia
viny na hlavnom pojednávaní umožňujúcom znížiť trest odňatia slobody pod dolnú hranicu maximálne
o jednu tretinu, však treba mať súčasne na pamäti, že tento postup neplatí absolútne, nakoľko ak
sú vo veci splnené aj iné dôvody (kumulatívne) pre mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1

Tr. zákona, potom súd môže znížiť dolnú hranicu výraznejšie, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu
alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto
zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj
trest kratšieho trvania. Súd v predmetnom prípade uvedené opomenul a pri výmere trestu prihliadol
výlučne len na závažnosť súdenej trestnej činnosti a na skutočnosť, že sa obžalovaný ku skutku priznal

a tento úprimne oľutoval. Podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie
po spáchaní trestného činu. K závažnosti, spôsobu spáchania činu, zavineniu a pohnútke uviedol,
že závažnosti trestného činu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294

ods. 2, ods. 4 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zákona, ako aj k zavineniu a
pohnútkeobžalovanéhojenutnéuviesť,žepodľavýpovedeobžalovaného,tentopredmetnúzbraňnašiel
a mal v úmysle ju odovzdať príslušným orgánom. Navyše podľa znaleckého posudku Kriminalistického
a expertízneho ústavu Policajného zboru išlo o zbraň opotrebovanú, skorodovanú, v nevyhovujúcom
technickom stave nespôsobilej streľby. Pre úplnosť je nutné poukázať na to, že orgánom činným v

trestnom konaní sa nepodarilo zistiť rok výroby daného revolvera, z uvedeného dôvodu nie je možné
zaradiť predmetnú zbraň do príslušnej kategórie podľa zákona č. 190/2003 Z.z. o strelných zbraniach
a strelive a teda náležite posúdiť, či bol držbou takejto zbrane spáchaný trestný čin, nakoľko podľa
§ 7 ods. 1 písm. f) predmetného zákona spadajú zbrane vyrobené do 31.12.1980 do kategórie D,ktoré nepodliehajú povoľovaciemu konaniu a evidenčnej činnosti. Čo sa týka zavinenia a pohnútky
obžalovaného k spáchaniu trestného činu neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou
a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr. zákona je nutné

prihliadnuť na oboznámené závery znaleckého posudku č. 87/2021 zo dňa 04.09.2021 znalkyne v
odbore psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, psychológia
sexuality J. D. H., z ktorého vyplýva, že motivácia k spáchaniu trestného činu bola u obžalovaného
podmienená jeho závislosťou na omamnej látke. Znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
psychiatria B. S. J. v znaleckom posudku č. XX/XXXX zo dňa 08.05.2021 u obžalovaného konštatoval

psychickú závislosť na pervitíne, ktorá sa podieľala na jeho konaní. Obžalovaný odo dňa vznesenia
obvinenia žiadne drogy neužil, jeho abstinenciu dokazujú toxikologické texty, ktoré pravidelne predkladá
probačnému úradníkovi. K priťažujúcim a poľahčujúcim okolnostiam uviedol, že súd u obžalovaného
zistil poľahčujúcu okolnosť v tom, že sa k trestnej činnosti doznal a túto úprimne oľutoval v zmysle §
36 písm. I) Tr. zákona a že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život v zmysle § 36 písm.
j) Tr. zákona a jednu priťažujúcu okolnosť, že spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h) Tr. zákona.

U obžalovaného teda prevažuje pomer poľahčujúcich okolností. Na tomto mieste je nutné zdôrazniť,
že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný, nedopustil sa žiadneho protiprávneho konania nielen
pred, ale ani po spáchaní stíhaných skutkov, pričom od spáchania stíhaných skutkov uplynula dlhá
doba, počas plynutia ktorej už do značnej miery preukázal, že v jeho prípade išlo iba o vybočenie
z inak riadneho spôsobu vedenia života. K osobe obžalovaného a jeho pomerom. Obžalovaný je

vzdelaný, má vytvorené silné rodinné väzby, žije s rodičmi, ktorým finančne prispieva, pomáha im v
domácnostiakoajnastavberodinnéhodomu.Jetiežveľkouoporousvojmuotcovi,ktorýjeonkologickým
pacientom. Obžalovaný je mladý a má vážnu známosť, s ktorou plánuje založiť rodinu. Obžalovaný aj
pred spáchaním trestného činu pracoval či už na základe pracovného pomeru alebo dohody o vykonaní
práce. Zo záverov znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 04.09.2021 znalkyne J. D. H. vyplýva, že

obžalovaný je intelektovo vyspelý a nadpriemerný. Osobnosť obžalovaného je normálne diferencovaná,
extrovertné socializovaná, schopná prispôsobenia i keď aktuálne s mierne oslabenou sociabilitou
K možnostiam nápravy obžalovaného znalkyňa J. D. H. v závere znaleckého posudku uviedla, že
vzhľadom k štruktúre osobnosti obžalovaného, jeho anamnéze i rodinnému zázemiu sa prognóza
prevýchovy javí ako priaznivá. Probačný a mediačný úradník v záverečnej správe uviedol, že nahradenie

väzby dohľadom splnil svoj účel. Probant počas probačného dohľadu aktívne spolupracoval pri plnení
cieľov probačného programu, došlo k zmene jeho životných postojov, resocializačná prognóza sa u
neho javí ako priaznivá, riziko recidívy trestnej činnosti je nízke. K správaniu obžalovaného po spáchaní
trestného činu, novelou Tr. zákona účinnou od 06.08.2024 bola zavedená povinnosť súdov prihliadať
pri výmere trestu aj na správanie páchateľov po spáchaní trestného činu. Súd pri určovaní druhu a

výmery trestu preto musí okrem iného, zohľadniť aj postoj páchateľa trestného činu k spáchanému
činu a zohľadniť správanie páchateľa bezprostredne po spáchaní trestného činu a obdobie nasledujúce
po ňom. Po vznesení obvinenia bol obžalovaný väzobné stíhaný rok a necelé tri mesiace. Zo správy
ústavu na výkon väzby vyplýva, že počas výkonu väzby sa obžalovaný správal slušne a disciplinovane,
úlohy a nariadenia vyplývajúce z ústavného poriadku plnil, režim dňa dodržiaval. K príslušníkom a

zamestnancom ústavu sa správal slušne. Po prepustení z väzby na slobodu sa obžalovaný zamestnal
hneď, ako mu to bolo súdom umožnené. Zamestnávateľ v správe, ktorá bola predložená súdu, uviedol,
že s obžalovaným nebol doposiaľ žiaden problém v dochádzke, ani pri plnení úloh a povinnosti. V
kolektíve je obľúbený, neevidujú žiadne sťažnosti ani podnety na jeho osobu zo strany zamestnancov.
Celkovo obžalovaného hodnotí ako spoľahlivého a zodpovedného zamestnanca. Probačný úradník v

záverečnej správe uviedol, že obžalovaný rešpektuje podmienky probačného dohľadu. Spolupracuje s
probačným a mediačným úradníkom. Súdom uložené povinnosti a obmedzenia rešpektuje a dodržiava.
Obžalovaný na výzvu predkladal výsledky z kompletného toxikologického vyšetrenia s negatívnym
výsledkom. Nebolo zistené porušenie súdom uložených obmedzení a povinností. Má za to, že súhrn
uvedených okolností jednoznačne odôvodňuje mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona.

Trest odňatia slobody ako jeden z najprísnejších druhov trestnoprávnych sankcií sa v hierarchii trestov
chápe aj ako ultima ratio, teda ako krajné riešenie, z čoho možno vyvodiť záver, že by mal byť ukladaný
len v takých prípadoch, kedy iné druhy trestov, chápané ako miernejšie riešenie, nestačia na dosiahnutie
účelu trestu. V predmetnom prípade sa obžalovaný síce dopustil závažného trestného činu, avšak
na strane druhej je nutné vziať do úvahy, že sa ku skutkom, ktoré sa mu obžalobou kladú za vinu,

priznal, na hlavnom pojednávaní učinil vyhlásenie o vine a svoje konanie úprimne oľutoval. Bol väzobne
stíhaný rok a skoro tri mesiace. Po prepustení z väzby na slobodu preukázal, že sa úprimne snaží
viesť riadny život, abstinuje, zamestnal sa, pomáha svojim rodičom, našiel si priateľku, s ktorou plánuje
založiť rodinu. Navyše obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný, v jeho prípade išlo o jediné vybočeniez inak riadneho spôsobu vedenia života. Všetky uvedené okolnosti dokazujú, že obžalovaný nie je
osobou,ktorejbybolonutnéukladaťnepodmienečnýtrestodňatiaslobody,alepostačíuloženieprísneho
podmienečnéhotrestusdlhšouskúšobnoudobouzaprípadnéhouloženiaochrannéholiečeniaústavnou

formou. Uloženie nepodmienečného trestu by v danom prípade znamenalo prerušenie vedenia riadneho
života obžalovaným, pričom po vykonaní nepodmienečného trestu by bol jeho návrat do riadneho života
značne sťažený. V nadväznosti na uvedené skutočnosti požiadal, aby odvolací súd starostlivo zvážil
všetko vyššie uvedené a navrhol, aby napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 321 ods. 1
písm. e) Tr. poriadku zrušil a podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v

potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, alternatívne sám vo veci rozhodol tak, že obžalovanému
uloží trest odňatia slobody s podmienečným odkladom na primeranú skúšobnú dobu.
Písomne odôvodnené odvolanie voči označenému rozsudku podali aj rodičia obžalovaného A. B. C., kde
hneď v úvode jeho odôvodnenia poukázali na poľahčujúce okolnosti, a to že syn nikdy nebol trestaný,
svoje správanie úprimne oľutoval a s orgánmi činnými v trestnom konaní od začiatku spolupracoval,
pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, študoval, bol zamestnaný, prispieval na domácnosť

a pomáhal v domácnosti aj pri stavbe rodinného domu, vo vyšetrovacej väzbe bol 15 mesiacov, kde
sa správal vzorne a bola mu oficiálne udelená disciplinárna pochvala, po prepustení z vyšetrovacej
väzby bol obmedzovaný na osobnej slobode monitorovaním technickými prostriedkami (náramkom),
pričom toto obmedzenie ani v jednom prípade neporušil počas celej doby obmedzenia, pravidelne a
podľa pokynov navštevoval probačnú pracovníčku, spolupracoval, vždy bol jeho test na prítomnosť

psychotropných a návykových látok negatívny, po povolení OS sa okamžite zamestnal, stále pracuje
a vedie riadny a usporiadaný život, v kolektíve zamestnancov je obľúbený, zamestnávateľ je s ním
spokojný, má vážnu známosť, chce si založiť rodinu, mať deti, uvedomil si, o akých hodnotách je
život, usporiadal si priority, syn je im veľkou oporou a je nápomocný hlavne otcovi, z ktorého sa
medzičasom stal onkologický pacient, venuje sa našej vnučke, ktorej je krstným otcom, ona ho má veľmi

rada a trávia spolu veľa času. Ďalej k skutku zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so
zbraňami... uviedli, že podľa znaleckého posudku ČES: PPZ-KEU-KE-EXP-2021/570 Kriminalistického
a expertízneho ústavu PZ v Košiciach, sa jedná o revolver typu Britský Bulldog, s opotrebovaným
povrchom, poškodený koróziou, z ktorého nebolo v poslednej dobe strieľané. V posudku sa uvádza, že
na zbrani chýba lúčik spúšte so spúšťou a posúvačom, priečne skrutky a nabíjacia klapka. Technický

stav zbrane je nevyhovujúci, revolver nie je spôsobilý streľby, t.z., že touto zbraňou nemohol syn nikoho
ohrozovať, ani nikomu ublížiť, v tom istom posudku sa ďalej uvádza, že zbraň je možné charakterizovať
ako zbraň kategórie B, ktorá podlieha povoľovaciemu konaniu a evidenčnej povinnosti a teda toto
tvrdenie, že zbraň podlieha povoľovaciemu konaniu a evidenčnej povinnosti nie je jednoznačne dané,
teda aj nemusí to byť zbraň kategórie B a nemusí podliehať povoľovaciemu konaniu a evidenčnej

povinnosti, nakoľko na zbrani chýba jej značka, a teda sa môže jednať o revolver typu Britský Bulldog
vyrobený do roku 1890, ktorý nepodlieha povoľovaciemu konaniu a evidenčnej povinnosti, syn, ako
uviedol aj vo svojej výpovedi, zbraň našiel a chcel ju odniesť na políciu, nakoľko v tom čase bola
vyhlásená zbraňová amnestia. Ďalej uviedli, že ako rodičia syna B. C. sa odvolávajú proti rozsudku
okresného súdu na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov nepodmienečne, syn znášal väzbu

po psychickej stránke veľmi ťažko, už sa do väzenia nechce nikdy vrátiť, je to preňho nočná mora, tak
isto ako aj pre nás rodičov a jeho sestru, rodinu, prehodnotil svoj postoj k životu, usporiadal si priority,
zaradil sa do normálneho života, žije usporiadaným životom, venuje sa rodine, pomáha nám, pracuje, je
zamestnaný, chce si založiť rodinu, svoje konanie ľutuje každý deň, každú chvíľu, nikdy nebol trestaný,
nie je to recidivista, máme za to, že mladému človeku, ktorý hneď po návrate z vyšetrovacej väzby

ukázal a stále ukazuje, že sa poučil, polepšil a oľutoval svoju nerozvážnu mladícku chybu, by mala byť
daná druhá šanca na život, šanca žiť v dôvere v tento štát, šanca neprísť o prácu a zázemie, ktoré mu
vytvára celá rodina, o možnosť založiť si vlastnú rodinu a vychovávať vlastné deti, postarať sa o rodičov.
Veria, že vážený súd zoberie do úvahy všetky ich argumenty a prehodnotí uložený nepodmienečný trest
odňatia slobody a nahradí ho trestom s podmienečným odkladom.

Napokon písomne odôvodnené odvolanie proti označenému rozsudku podal aj okresný prokurátor,
kde po rekapitulácii výroku odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že odvolanie podáva len čo do
výroku o zhabaní veci - mobilného telefónu v neprospech obžalovaného. Súd rozhodnutie o zhabaní
veci odôvodnil tým, že predmetný mobilný telefón nepatrí obžalovanému, čo potvrdil aj na hlavnom
pojednávaní, je výnosom z trestnej činnosti a preto sa v súlade s § 83 ods. 2 Tr. zákona sa vlastníkom

zhabanej veci stáva štát. Prokuratúra nemá žiadne výhrady k výroku súdu o vine, pretože vina
obžalovaného bola jednoznačne preukázaná už v prípravnom konaní a okrem toho aj sám obžalovaný
urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku. Toto jeho vyhlásenie
nie je v rozpore so zákonom, ani s výsledkami prípravného konania. Rovnako výrok o treste prokuratúrapokladá za zákonný a správny, avšak nazdáva sa, že súd pochybil pri ukladaní ochranného opatrenia v
podobe zhabania veci - mobilného telefónu zn. Lenovo, pretože tento mal byť rovnako ako ostatné veci
predmetom trestu prepadnutia veci, lebo ide o výnos zo žalovanej drogovej trestnej činnosti, pretože z

vykonaného dokazovania plynie, že tento mobilný telefón dal obž. A. B. C. jeden z odberateľov pervitínu
a to B. K.. Keďže obž. A. B. C. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine, súd mal vychádzať z
výpovede svedka B. K. z prípravného konania, kedy uviedol, že v jednom prípade v roku 2020 dal B. C.
za pervitín mobilný telefón v hodnote 30,- až 40,- eur a ktorý sa následne našiel v osobnom motorovom
vozidle obžalovaného pri vykonávaní prehliadky iných priestorov a pozemkov. Napokon i v samotnom

odôvodnení rozsudku na strane 10 jeho písomného vyhotovenia súd konštatuje, že mobilný telefón zn.
Lenovo je výnosom z trestnej činnosti. Už s ohľadom na spomínané vyhlásenie obžalovaného o vine vo
vzťahu ku skutku v bode 1/ obžaloby mal súd tento mobilný telefón postihnúť trestom prepadnutia veci
podľa § 60 ods. 1 písm. c) Tr. zákona, pretože je nesporné, že je výnosom z drogovej trestnej činnosti
obžalovaného a ktorý mu B. K. dal výmenou za pervitín. Ak mal súd za to, že mobilný telefón nepatrí
obžalovanému a nie je možné ho postihnúť trestom prepadnutia veci, mal za týmto účelom vypočuť B. K.

- vlastníka mobilného telefónu, ktorý má v takomto prípade postavenie zúčastnenej osoby podľa § 45 Tr.
poriadku,čosúdnevykonalnahlavnompojednávaní.Vtakomtoprípadejevýrokozhabanívecizdôvodu
procesného pochybenia na strane súdu prvého stupňa predčasný a nezákonný, nakoľko na rozhodnutie
o zhabaní veci neboli vykonané potrebné dôkazy, t.j. výsluch zúčastnenej osoby B. K.. V tejto súvislosti
tiež nemožno opomenúť absentujúci výrok podľa § 83 ods. 2 Tr. poriadku o vlastníctve zhabanej veci,

ktorým sa stáva štát a ktorý súd neuviedol ani vo svojom výroku pri treste prepadnutia veci (chýbajúce
ust. § 60 ods. 5 Tr. zákona). Vzhľadom na uvedené okolnosti navrhol, aby Krajský súd v Prešove zrušil
napadnutý rozsudok Okresného súdu v Humennom čo do výroku o zhabaní veci - mobilného telefónu
značky Lenovo a podľa § 60 ods. 1 písm. c) Tr. zákona ho postihol trestom prepadnutia veci, vlastníkom
ktorého sa podľa § 60 ods. 5 Tr. zákona stane štát (Slovenská republika).

Na základe včas podaného odvolania oprávnenou osobou postupoval krajský súd v intenciách ust.
§ 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania,

ktorým predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.

Vzhľadom na to, že krajský súd v prejednávanej veci nezistil také chyby, ktoré odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku (obžalovaný urobil vyhlásenie o vine podľa § 257 ods.

1písm.b/Tr.poriadkuabolpodľaodseku5uvedenéhoustanoveniapoučenýotom,žetakétovyhlásenie
je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania podľa
§ 371 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku), preskúmaval len napadnutý výrok rozsudku, teda výrok o treste a po
takomto preskúmaní dospel k nasledovným záverom.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré skutočnosti vzal súd prvého stupňa do úvahy, pri
rozhodovaní o druhu a výmere trestu.

V prvom rade je potrebné uviesť, že okresný súd vecne správne reagoval na novelu Trestného zákona,
kde dňa 06.08.2024 nadobudol účinnosť zákon č. 40/2024 Z.z., v zmysle ktorého došlo k zmene právnej

kvalifikácie – na zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou
podľa § 173 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j)
Tr. zákona - vo vzťahu ku skutku v bode 1 obžaloby v prospech obžalovaného a k výraznému zníženiu
dolnej hranice trestnej sadzby z pôvodných 10 na 7 rokov.

Okresný súd mal teda ustáliť druh trestu a jeho výmeru pri základnej trestnej sadzbe podľa § 173 ods. 3
Tr.zákonaod7(sedem)rokovdo15(pätnásť)rokov,(vspojenístrestnousadzbounaštyrirokyaždesať
rokov v ust. § 294 ods. 4 Tr. zákona) ako najprísnejšie trestného činu podľa pravidiel ustanovených v §
41 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, za danej situácie podľa ust. § 34 ods. 6 Tr. zákona ani iný druh trestu ako
trest odňatia slobody krajský súd ukladať nemohol, nakoľko Trestný zákon v ust. § 173 ods. 3 ustanovuje

tresnú sadzbu sedem rokov až pätnásť rokov.

Následne okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku po sumarizácii správania sa obžalovaného
v mieste bydliska podľa správ a hodnotení jeho trestnoprávnej a priestupkovej minulosti, terajšíchosobnýchpomerovpriurčovanídruhuavýmerytrestuokresnýsúd prihliadalnazásadyukladaniatrestu,
upravené v ust. § 34 a následne Tr. zákona, teda najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok,
úmyselné zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho

pomery ako aj možnosti jeho nápravy.

Následne okresný súd uviedol, že s poukazom na uvedené, ako aj vzhľadom na vyhlásenie
obžalovaného na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku, že je vinný zo
spáchania skutku uvedeného v obžalobe, na osobu obžalovaného, považoval súd za primerané a pre

splnenie účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zákona za postačujúce uloženie trestu odňatia slobody
pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, pričom trest bol u obžalovaného znížený s
použitím§39ods.5Tr.zákona(ustanovenieumožňujesúduznížiťtrestojednutretinupoddolnúhranicu
zákonom ustanovenej trestnej sadzby).

Okresný súd uložil obžalovanému podľa § 173 ods. 3 Tr. zákona, za použitia § 38 ods. 2 Tr. zákona,

§ 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, § 39 ods. 5 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť)
rokov nepodmienečne a to s poukazom na závažnosť súdenej trestnej činnosti, v prejednávanej veci sa
totižto jedná o spáchanie dvoch zločinov, dvoma skutkami, závažnejším spôsobom konania.

Ďalej okresný súd argumentuje, že pokiaľ prokurátor navrhoval uloženie nepodmienečného trestu

odňatia slobody vo výmere 4 rokov a 8 mesiacov opäť zvýraznil, že sa v predmetnej veci jedná o dva
závažné zločiny spáchané dvoma skutkami. Taktiež k návrhu obhajoby použiť ustanovenie § 39 ods. 1
Tr. zákona a uložiť obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 4 roky s podmienečným odkladom na
skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov a probačný dohľad nad správaním obžalovaného okresný súd uviedol,
že dôvody na mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona u obžalovaného nevidel, pričom

s poukazom na charakter trestnej činnosti by uloženie podmienečného trestu odňatia slobody, vzhľadom
na okolnosti, za akých bol najmä skutok v bode 1/ spáchaný, nenaplnilo účel trestu, a to predovšetkým
prevenciu individuálnu i generálnu. Okresný súd poukázal na závažnosť súdenej trestnej činnosti, kde
účel sankcie v tomto prípade nemožno dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej
slobode.

Okresný súd tiež opierajúc sa o vyjadrenia znalca B. S. J., súd podľa § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zákona uložil
obžalovanému ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou, nakoľko účinnosťou novely Tr.
zákonaod06.08.2024vzhľadomnato,žeukladalochrannéliečeniepopritresteodňatiaslobody,ktorého
výkon podmienečne neodložil (§ 74 ods. 1 posledná veta Tr. zákona) uloženie liečenia ambulantnou

formou ani neprichádzalo do úvahy. Zároveň súd s poukazom na vyjadrenie prokurátora na hlavnom
pojednávaní a novelu Tr. zákona účinnú od 06.08.2024 ochranný dohľad obžalovanému neuložil.

Napokon vo vzťahu k zaistenému mobilnému zn. Lennovo A7000-a, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX,
IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX, bolo okresným súdom rozhodnuté o jeho zhabaní, nakoľko nepatril

obžalovanému, čo potvrdil aj na hlavnom pojednávaní, je výnosom z trestnej činnosti, pričom v súlade
s § 83 ods. 2 Tr. zákona sa vlastníkom zhabaných vecí stáva štát.

S hore prezentovanými závermi okresného súdu sa však krajský súd v celosti stotožniť nemohol, aj
keď rozhodnutie okresného súdu o ukladaní trestu pod zákonom stanovenú trestnú sadzbu, keďže

trest uložený v zákonnom ustanovenej trestnej sadzbe (aj po jej úprave na podklade novely Trestného
zákona) by bol pre páchateľa neprimerane prísny, považuje za vecne správny, ako to prezentoval
okresný súd v odvolaní napadnutom rozsudku, súčasne zistiac, že v posudzovanom prípade sú splnené
podmienky pre uloženie trestu odňatia slobody obžalovanému nespojeného s jeho výkonom.

Podľa § 33a ods.1 Tr. zákona (v znení účinnom od 06.08.2024), páchateľovi nemožno uložiť kruté a
neprimerané sankcie. Výkonom sankcie nesmie byť znížená ľudská dôstojnosť.

Podľa § 33a ods.2 Tr. zákona, sankcie sa ukladajú s prihliadnutím na povahu a závažnosť trestného
činu alebo činu inak trestného a na osobu páchateľa a jeho pomery. Pri ukladaní sankcií sa dbá aj na

to, aby uložené sankcie viedli k odňatiu výnosov z trestnej činnosti.

Podľa § 33a ods.3 Tr. zákona, tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne,
nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovi najmä nesmie byťuložená sankcia spojená s ujmou na osobnej slobode páchateľa, ak možno účel sankcie dosiahnuť
uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode páchateľa.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona, totižto trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 3 Tr. zákona, trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší
vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona (v znení účinnom od 06.08.2024), zase pri určovaní druhu trestu a
jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy,

na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie
škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako
aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery
prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový
prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu

náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku
tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný
trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a
jeho výmery za trestné činy podľa § 213, § 233, § 237, § 254, § 261, § 262, § 266, § 276 ods. 4, § 277 ods.
4, § 277a ods. 3, § 326, § 330 a 334, ktorých spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov

Európskej únie súd prihliada aj na to, aby trest zabezpečil ochranu finančných záujmov Európskej únie.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb
poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a

mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Vo všeobecnosti je potrebné zdôrazniť, že Európsky súd pre ľudské práva, Ústava SR ako aj Najvyšší
súd SR v rámci svojej rozhodovacej praxe zvýrazňujú požiadavku zachovania spravodlivej rovnováhy
medzi všeobecnými záujmami spoločnosti a garanciami základných práv jednotlivcov, resp. požiadavku

proporcionality medzi zásahom do práva a sledovaným cieľom, pričom nevyhnutnosť rešpektovania
tohto princípu je zdôraznená aj pri zásahoch do práv chránených dohovorom majúc podobu trestných
sankcií.

Aj keď trestnou sadzbou zákonodarca v súlade so zásadou „nula poena sine lege“ stanovuje súdu isté

mantinely pri jeho rozhodovaní, zároveň mu však ponechávajú istý priestor pre individualizáciu trestu
podľa okolností prípadu.

V predmetnej trestnej veci je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že osobitne trest odňatia slobody,
ako sankcia predstavuje najcitlivejší a najtvrdší prostriedok štátneho donútenia, pričom trest realizuje

svoje poslanie - ochranu spoločnosti niekoľkými funkciami ako sú represia, resocializácia páchateľov
trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Vychádzajúc zo zásady
humanity treba dodržať princíp úmernosti represie, aby táto neprekročila mieru nevyhnutnú pre splnenie
účelu. Teoretické východiská penológie poukazujú na potrebu zvoliť optimálne mieru represie, keďže ani
príliš mierny, ani príliš prísny trest podľa nej nepôsobia výchovne, ale demoralizujúco a zároveň varujú

pred tzv. exemplárnym trestaním spočívajúcim v tom, že sa konkrétna prísnosť trestu neodôvodňuje
hľadiskom individualizácie prevencie, ale potrebou odstrašiť verejnosť ustanovením prehnane prísnych
trestov, kde je zintenzívnením represie potláčaný moment prevencie. Cieľom trestného konania má
byť dosiahnutie toho, aby obvinený páchateľ zaujal ku spáchaniu trestného činu sebakritický a kajúcny
postoj, ktorý sľubuje možnosť jeho nápravy. V takom prípade je dobré, že páchateľ považuje trest za

adekvátny, spravodlivý a s týmto súhlasí. V trestnom zákonodarstve právneho štátu nie je trest sám o
sebe účelom a nepredstavuje odplatu za spáchaný trestný čin.
K závažnosti, spôsobu spáchania činu, zavineniu, resp. pohnútke, ktorá mala viesť obžalovaného
k spáchaniu skutkov mu kladených za vinu, krajský súd rovnako ako obžalovaný poukázal nakonkrétne závažnosti trestného činu, pod bodom 2/ rozsudku, zločinu nedovoleného ozbrojovania
a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2, ods. 4 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na § 138
písm. b) Tr. zákona, ako aj z hľadiska zavinenia a pohnútky obžalovaného je potrebné zvýrazniť,

že na podklade produkovaného dokazovania nebolo možné uzavrieť, akým spôsobom a za akých
okolností sa obžalovaný stal držiteľom označenej strelnej zbrane, pričom sám obžalovaný tvrdil, že
predmetnú zbraň našiel a mal v úmysle ju odovzdať príslušným orgánom, no kvôli zadržaniu to už
nestihol. O ne/spôsobilosti označenou zbraňou vôbec niekoho aj reálne ohroziť potom svedčí záver
znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, že v posudzovanom

prípade išlo o zbraň opotrebovanú, skorodovanú, v nevyhovujúcom technickom stave nespôsobilej
streľby, súčasne bez možnosti aspoň približne identifikovať ostatné obdobie, kedy so zbrane bolo
strieľané. Inak povedané, bez odborne (technicky) znalých zásahov do technického stavu označenej
zabrane, nebola táto zbraň v čase jej zaistenia u obžalovaného bez rozumných pochybností reálne
streľby schopná a teda, na účel ktorý mala slúžiť, nepoužiteľná.
Rovnako platí, že orgánom činným v trestnom konaní sa nepodarilo zistiť rok výroby daného revolvera,

z uvedeného dôvodu nie je možné zaradiť predmetnú zbraň do príslušnej kategórie podľa zákona č.
190/2003 Z.z. o strelných zbraniach a strelive a teda náležíte posúdiť, či bol držbou takejto zbrane
spáchaný trestný čin, nakoľko podľa § 7 ods. 1 písm. f) predmetného zákona spadajú zbrane vyrobené
do 31.12.1980 do kategórie D, ktoré nepodliehajú povoľovaciemu konaniu a evidenčnej činnosti.
Tiež je na mieste zvýrazniť, k zavineniu a pohnútke obžalovaného k spáchaniu trestného činu pod

bodom 1/ rozsudku, zločinu neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou
látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr. zákona, že v čase rozhodnom, kedy sa
mal obžalovaný dopúšťať skutku mu kladeného za vinu, mal byť zjavne psychicky závislý na užívaní
psychotropnej látky – drogy – pervitíne, čomu sa podrobne venuje vo svojich záveroch znaleckého
posudku č. XX/XXXX zo dňa 04.09.2021 znalkyňa v odbore psychológia, odvetvie klinická psychológia

detí, klinická psychológia dospelých, psychológia sexuality, aj J. D. H. kde vyslovene uvádza, že
motivácia k spáchaniu trestného činu bola u obžalovaného podmienená jeho závislosťou na omamnej
látke. Uvedený záver potom v logických súvislostiach dopĺňa znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie psychiatria B. S. J. v znaleckom posudku č. XX/XXXX zo dňa 08.05.2021, keď u obžalovaného
konštatoval psychickú závislosť na pervitíne, ktorá sa podieľala na jeho konaní.

Tieto zistenia je potom potrebné konfrontovať s právnym posúdením konania obžalovaného vo vzťahu
k najzávažnejšiemu kvalifikačnému momentu jeho protiprávneho konania posúdeného ako závažnejší
spôsob jeho spáchania – a to po dlhší čas a na viacerých osobách, podľa § 138 písm. b), písm. j)
Tr. zákona, čo zodpovedá číselnému vyjadreniu právnej kvalifikácie okrem iného podľa § 173 ods. 3

písm. a/ Tr. zákona, pre ktorú zákonodarca ustanovil už spomínanú trestnú sadzbu od 7 (sedem) rokov
do 15 (pätnásť) rokov. Uvedené skutočnosti nemohli mať vplyv na právnu kvalifikáciu posudzovaného
skutku, no podľa názoru krajského súdu môžu ovplyvniť záver plynúci z obžalobného návrhu, že
primárnym motívom konania obžalovaného bolo tzv. dealerstvo a teda obchodovanie s omamnou látkou
a psychotropnou látkou vo väčšom množstve (§ 173 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona) a to po dlhší čas a na

viacerých osobách.
Napokon je na mieste v kontexte uvedeného uviesť, že obžalovaný odo dňa vznesenia obvinenia žiadne
drogy neužil, jeho abstinenciu dokazujú toxikologické texty, ktoré pravidelne predkladá probačnému
úradníkovi.
Z pohľadu zisťovania poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, odvolací súd uvádza, že prvostupňový

súd správne u obžalovaného zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/, l/ Tr. zákona a teda, že
obžalovaný viedol pred spáchaním trestného čin riadny život a priznal sa k spáchaniu trestného činu
a úprimne ho oľutoval. Tiež správne uzavrel, že obžalovaný spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h)
Tr. zákona), čo z pohľadu ustanovenia § 38 ods. 2 Tr. zákona u obžalovaného teda prevažuje pomer
poľahčujúcich okolností.

Súčasne je pravdou, že v prípravnom konaní obžalovaný sa pôvodne priznal iba k prechovávaniu
zaistených psychotropných látok a odmietol vinu za tzv. dealerstvo týchto psychotropných látok,
a vyhlásenie o vine a priznanie sa k skutku mu kladenému za vinu učinil teda až na hlavnom pojednávaní
tak, ako to aj vyplýva z vyjadrení obžalovaného v rámci jeho výpovedí v tomto konaní.

V tomto kontexte je však podľa krajského súdu potrebné ešte uviesť, že pokiaľ by mal byť ustálený
skutkový stav a rovnako aj právne posúdený ako je to uvedené v obžalobnom návrhu (aj po novele
Trestného zákona účinnej od 06.08.2024), keďže dokazovanie na hlavnom pojednávaním vykonané pre
účely výroku o vine napnutého rozsudku vykonané nebolo z dôvodu vyhlásenia obžalovaného podľa§ 257 ods. 1 písm. b/ Tr. zákona, a dokazovanie na hlavnom pojednávaní vykonané iným zákonným
sudcom, sa stalo bezpredmetným po opätovnom pridelení predmetnej trestnej veci pôvodnej zákonnej
sudkyni, keďže obžalovaný odmietol zmenu v osobe zákonného sudcu (§ 277a ods. 1 Tr. poriadku), pre

krajský súd po konfrontácii odôvodnenia obžalobného návrhu prokurátora s obsahom zhromaždených
dôkazov v prípravnom konaní sa javí ako nepreskúmateľná tá časť odôvodnenia obžalobného návrhu -
právnych úvah z nich plynúcich záverov dozorujúceho prokurátora, ktorá považuje za dokázaný záver
konanie obžalovaného na viacerých osobách minimálne aj vo vzťahu k N. B. zo G., O. C. zo G., F. K.
zo G., O. K. zo G., J. C. zo G., C. P. z J. J. Q., okres B., G. R. z A. L. M., okres G., B. C. zo G., D. B.

zo G., B. K. zo G., ako aj ďalším osobám.

Pri hodnotení ďalších kritérií rozhodných pri ukladaní trestu k osobe obžalovaného a jeho pomerom
krajský súd zisťuje, že obžalovaný podľa odpisu registra trestov nebol doposiaľ súdne trestaný, teda
ako pred spáchaním skutku mu kladenému za vinu nedopustil sa žiadneho protiprávneho konania.
Obžalovaný pred spáchaním trestného činu mal nepochybne aj priestupkovú minulosť, kde podľa

Ústrednej evidencii priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky mal od roku 2019 celkovo
15 záznamov, pričom sa jedná o priestupky prevažne na úseku cestnej dopravy. Tu je však potrebné
podotknúť, že za posledných 5 rokov išlo len o štyri priestupky tzv. menšej závažnosti spojených
(neplatné doklady od motorového vozidla, či technický stav vozidla a v jednom prípade pre prekročenie
zákonom stanovenej rýchlosti) s uložením sankcií pri dolnej hranici ich sadzby.

Obžalovaný je vysokoškolsky vzdelaný (stále) mladý muž, aj z pohľadu písomného odvolania rodičov
obžalovaného, ich vyjadrení v rámci trestného konania, kritickému prístupu k trestnej činnosti svojho
syna, je zrejmé, že má vytvorené silné rodinné väzby a rodinné zázemie, žije s rodičmi v spoločnej
domácnosti, ktorým finančne prispieva, pomáha im v domácnosti ako aj na stavbe rodinného domu,
rovnakopodľasvojichmožnostíaschopnostísasnažíbyťoporouajsvojmuotcovi,ktorýjeonkologickým

pacientom. Obžalovaný má vážnu známosť, s ktorou si plánuje založiť rodinu, čo má osvedčovať
s úradne overeným podpisom predložené a na verejnom zasadnutí prečítané písomné vyhlásenia
priateľky obžalovaného.

Obžalovaný aj pred spáchaním trestného činu (rovnako aj po prepustení z výkonu väzby) riadne

pracoval, bol zamestnaný, či už na základe pracovného pomeru alebo dohody o vykonaní práce, čo
osvedčujú vykonané listinné dôkazy príkladmo prehľad poistenia obžalovaného zo Sociálnej poisťovne,
pobočka Humenné, či správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné.
Ďalej je potrebné zvýrazniť, že zo záverov znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 04.09.2021 znalkyne
J. D. H. vyplýva, že obžalovaný je intelektovo vyspelý a nadpriemerný. Osobnosť obžalovaného je

normálne diferencovaná, extrovertne socializovaná, schopná prispôsobenia i keď aktuálne s mierne
oslabenou sociabilitou. K možnostiam nápravy obžalovaného znalkyňa J. D. H. v závere znaleckého
posudkuuviedla,ževzhľadomkštruktúreosobnostiobžalovaného,jehoanamnézeirodinnémuzázemiu
sa prognóza prevýchovy javí ako priaznivá. Tiež platí, že probačný a mediačný úradník v záverečnej
správe uviedol, že nahradenie väzby dohľadom splnil svoj účel. Probant počas probačného dohľadu

aktívne spolupracoval pri plnení cieľov probačného programu, došlo k zmene jeho životných postojov,
resocializačná prognóza sa u neho javí ako priaznivá, riziko recidívy trestnej činnosti je nízke.
Ďalej krajský súd poukazuje na to, že keďže novelou Tr. zákona účinnou od 06.08.2024 bola zavedená
povinnosť súdov prihliadať pri výmere trestu aj na správanie páchateľov po spáchaní trestného činu
(§ 34 ods. 4 Tr. zákona), krajský súd považuje za potrebné zvýrazniť, že obžalovaný ani po spáchaní

stíhaných skutkov sa nedostupil trestnoprávne významného protiprávneho konania, aj napriek tomu, že
od ich spáchania uplynula dostatočne dlhá doba, cca štyri a pol roka, inak povedané, počas plynutia
ktorej nepochybne preukázal, aj napriek znalcami ustálenej závislosti na psychotropných látkach v čase
páchania trestnej činnosti, že základné pravidlá slušnosti a riadneho spoločenského života dodržiavať
dokáže a v jeho prípade išlo iba o vybočenie z inak riadneho spôsobu vedenia života.

V tomto kontexte vecne správne obžalovaný v odvolaní sumarizuje, čo si osvojil aj krajský súd, že zo
správy ústavu na výkon väzby vyplýva, že počas výkonu väzby sa správal slušne a disciplinovane,
úlohy a nariadenia vyplývajúce z ústavného poriadku plnil, režim dňa dodržiaval. K príslušníkom a
zamestnancom ústavu sa správal slušne. Po prepustení z väzby na slobodu sa zamestnal hneď, ako
mu to bolo súdom umožnené. Zamestnávateľ v správe, ktorá bola predložená súdu, uviedol, že s

obžalovaným nebol doposiaľ žiaden problém v dochádzke, ani pri plnení úloh a povinnosti. V kolektíve
je obľúbený, neevidujú žiadne sťažnosti ani podnety na jeho osobu zo strany zamestnancov. Celkovo ho
hodnotíakospoľahlivéhoazodpovednéhozamestnanca.Probačnýúradníkvzáverečnejspráveuviedol,
že rešpektuje podmienky probačného dohľadu. Spolupracuje s probačným a mediačným úradníkom.Súdom uložené povinnosti a obmedzenia rešpektuje a dodržiava. Na výzvu predkladal výsledky z
kompletného toxikologického vyšetrenia s negatívnym výsledkom. Nebolo zistené porušenie súdom
uložených obmedzení a povinností.

Po takto vykonanom dokazovaní potom krajský súd pri ukladaní trestu prihliadal najmä na jednotlivé
hľadiská ukladania trestov, vyplývajúce z ust. § 34 Tr. zákona, ktorými sú spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, jeho
pomery a možnosti jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie
o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie

urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu, majúc na zreteli
aj účel trestu, vyplývajúci z ust. § 34 ods. 1 Tr. zákona a to ochranu spoločnosti pred obžalovaným
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život ako aj odradenie iných od páchania trestných činov a morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou. No najmä na znenie ust. § 34 ods. 3 Tr. zákona, že trest má predovšetkým postihovať
iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

S ohľadom na vyššie uvedené zásady a hľadiská ukladania trestov, najmä že u obžalovaného ide
o prvotrestanú osobu a s ohľadom na skutočnosť, že u neho prevažujú poľahčujúce okolnosti, svojím
konaním nespôsobil závažný ťažko napraviteľný, či nenapraviteľný následok, zohľadňujúc aj okolnosti,
za akých ku skutku došlo, má krajský súd za to, že ukladanie trestu na dolnej zákonom ustanovenej

hranici trestnej sadzby pri úprave jej hornej hranice tak, ako už bola skôr upravená, by bol pre
obžalovaného takto ukladaný trest možné považovať za neprimerane prísny.

Krajský súd má za to, že v danom prípade boli splnené podmienky pre zníženie trestnej sadzby pod
dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby podľa zásad upravených v ust. § 39 ods. 1 Tr.

zákona, kde súd môže vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa, má za to,
že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na
zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj
pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Predmetný postup samozrejme pri ukladaní trestu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej
sadzby podľa uvedeného stanoviska nie je obligatórny, ale fakultatívny (obžalovaný nemá právny nárok
na takýto postup). Súd by mal pri takomto rozhodovaní tieto súvislosti zohľadniť, či z pohľadu účelu trestu
je nevyhnutné takýmto spôsobom postupovať, t.j. ukladať trest pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej
trestnej sadzby. Krajský súd už z pohľadu doposiaľ uvedeného má za to, že v tomto prípade boli splnené

podmienky pre takýto postup a to z dôvodov už prezentovaných.

Krajský súd teda má za to, že v prejednávanej veci boli u obžalovaného splnené všetky dotknuté
podmienky na mimoriadne zníženie trestu nie len analogickým použitím ust. § 39 ods. 5 Tr. zákona,
keďže obžalovaný vyhlásil na hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku v obžalobe,

že je vinný a zároveň prvostupňový súd na hlavnom pojednávaní takéto vyhlásenie obžalovaného prijal.

Z pohľadu doposiaľ uvedeného, preto krajský súd dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené
podmienky pre použitie mimoriadnych ustanovení pre zníženie trestu pod dolnú hranicu podľa § 39
ods. 1 Tr. zákona, pretože v danom prípade ako správne na to poukázal aj obžalovaný v odvolaní,

boli produkované dôkazy, na podklade ktorých by bolo možné konštatovať, že boli zistené konkrétne
skutočnosti, ktoré by mohli svedčiť, či už ako mimoriadne - okolnosti prípadu, či skutočnosti, ktoré by
boli na strane pomerov obžalovaného, ktoré by mali viesť k záveru o tom, že v danom prípade sú
splnené podmienky pre mimoriadne zníženie trestu a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačil aj
trest kratšieho trvania.

Je na mieste preto opäť sumarizovať, že v posudzovanom prípade sa obžalovaný nepochybne dopustil
závažného trestného činu, no oproti tomu je nutné vziať do úvahy, že sa ku skutkom, ktoré sa mu
obžalobou kladú za vinu, priznal, na hlavnom pojednávaní učinil vyhlásenie o vine a svoje konanie
úprimne oľutoval. Obžalovaný v prejednávanom prípade bol väzobne stíhaný rok a skoro tri mesiace.

Po prepustení z väzby na slobodu preukázal, že sa reálne (úprimne) snaží viesť riadny život, dodržiaval
všetky obmedzenia a povinnosti a aj spoločne s najbližšími sa mu darí preukázateľne abstinovať, riadne
sa zamestnal, aktívne pomáha svojim rodičom, má vážnu známosť, s ktorou si plánuje založiť rodinu.Obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný, preto ako už bolo konštatované je možné bez rozumných
pochybností uzavrieť, že v jeho prípade išlo o jediné vybočenie z inak riadneho spôsobu vedenia života.
Všetky uvedené skutočnosti vo svojom súhrne podporujú záver, že obžalovaný nie je osobou, ktorej by

bolo nutné ukladať nepodmienečný trest odňatia slobody, ale postačí uloženie podmienečného trestu s
dlhšou skúšobnou dobou za prípadného uloženia ochranného liečenia ambulantnou formou.
V kontexte uvedeného je potrebné poukázať aj na znenie ust. § 33a ods.1 Tr. zákona (v znení účinnom
od 06.08.2024), páchateľovi nemožno uložiť kruté a neprimerané sankcie. Výkonom sankcie nesmie byť
znížená ľudská dôstojnosť.

Podľa § 33a ods.2 Tr. zákona, sankcie sa ukladajú s prihliadnutím na povahu a závažnosť trestného
činu alebo činu inak trestného a na osobu páchateľa a jeho pomery. Pri ukladaní sankcií sa dbá aj na
to, aby uložené sankcie viedli k odňatiu výnosov z trestnej činnosti.

Podľa § 33a ods.3 Tr. zákona, tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne,

nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovi najmä nesmie byť
uložená sankcia spojená s ujmou na osobnej slobode páchateľa, ak možno účel sankcie dosiahnuť
uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode páchateľa.

Odvolací súd je teda toho názoru, že z pohľadu zásad citovaného ust. 33a Tr. zákona, k naplneniu účelu

trestu podľa § 34 ods. 1, 3, 4 Tr. zákona zodpovedá uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 rokov
a teda znížený pod dolnú hranicu upravenej trestnej sadzby tak, ako to predpokladá ust. § 39 ods. 3
písm. d/ Tr. zákona.

Krajský súd má za to, že takto uložený trest je vzhľadom na okolnosti prípadu a osobu obžalovaného,

jeho pomery a možnosti nápravy, trestom dostatočným a spravodlivým, napĺňajúcim účel trestu
z pohľadu individuálnej aj generálnej prevencie.

Krajský súd následne pre dosiahnutie účelu trestu obžalovanému podľa § 51 ods. 1 za podmienok
uvedených v § 49 ods. 1 Tr. zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a súčasne

uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona ustanovil
skúšobnú dobu na 5 (päť) rokov. Ďalej podľa § 51 ods. 3 písm. b/ Tr. zákona obmedzenie spočívajúce
v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.

Na rozdiel od okresného súdu, keďže krajský súd obžalovanému neukladal trest odňatia slobody

spojený s jeho výkonom, no najmä na podklade návrhu oboch znalcov ako z odboru psychológie
(znalkyne J. D. H.,) no predovšetkým z odvetvia psychiatrie (znalca B. S. J.) uložil obžalovanému
podľa § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zákona, ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou, keďže
stíhanej trestnej činnosti sa mal dopustiť pod vplyvom psychickej závislosti od užívania psychotropných
látok.

Rovnako ako súd okresný, ktorého argumentáciu si v celosti osvojil aj krajský súd, uložil obžalovanému
aj podľa § 60 ods. 1 písm. a), c) Tr. zákona trest prepadnutia veci, a to: 1ks mobilný telefón zn. APPLE
iPhone XS, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX, 1 ks notebook zn. Acer, 1ks
mobilný

telefón zn. APPLE iPhone 11, IMEI: XXXXXXX X XXXXXXX, IMEI2: XXXXXXXXXXXXXXX, 1 ks
elektrickádigitálnaváha,1kssklenenáfajka,2kssklenenýchfajok,1kskrátkaguľovázbraň,t.č.uložená
na ORPZ Humenné, OPP, oddelenie evidencie zbraní a streliva v záznamovej knihe o skladovaní
zbraní č. X-XXX/XXXX pod poradovým číslom XXX/XXXX, finančné prostriedky vo výške 655,- eur,
nachádzajúce sa na depozitnom účte Okresnej prokuratúry Humenné, vedený v štátnej pokladnici číslo

účtu : G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX pod VS: XXXXXX, a ktoré sú prílohou vyšetrovacieho spisu
OKP, KR PZ Prešov sp. zn. KRP-92/1 -VYS-PO-2021 s tým, že podľa § 60 ods. 5 Tr. zákona vlastníkom
prepadnutej veci sa stáva štát.

Rovnako podľa § 83 ods. 1 písm. c) Tr. zákona ochranné opatrenie zhabanie veci, a to: Mobilný telefón

zn.LennovoA7000-a,IMEI:XXXXXXXXXXXXXXX,IMEI:XXXXXXXXXXXXXXX,taktiežstým,žepodľa
§ 83 ods. 2 Tr. zákona vlastníkom zhabanej veci sa stáva štát.

Napokon krajský súd podľa § 319 Tr. poriadku zamietol odvolanie okresného prokurátora.Krajský súd k odvolacej námietke okresného prokurátora uvádza, že právne úkony nadobudnutia
vlastníckeho práva na základe protihodnoty musia byť legitímne, teda predmetom prevodu musí byť

vec, ktorú je možné legálne nadobudnúť. Preto ak je ako protihodnota vyplácaná tak, ako to malo byť
v posudzovanom prípade, v podobe psychotropných látok (kde o nelegálnosti oprávnenia obžalovaného
ich mať v držbe a už vôbec vo vlastníctve niet pochýb), také nadobudnutie vlastníckeho práva je
absolútne neplatné a nemá právny účinok, čo osvedčuje vecne správny a teda zákonný záver okresného
súdu, že označený mobilný telefón vo výrokovej vete o uložení ochranného opatrenia vo forme zhabania

veci podľa § 83 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku, je výnosom z trestnej činnosti, no z dôvodov hore uvedených
existuje rozumná pochybnosť, či obžalovaný je vlastníkom označeného mobilného telefónu, čo nemôže
zhojiť (konvalidovať absolútnu neplatnosť právneho úkonu) ani vyhlásenie o vine obžalovaného podľa
§ 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku.

Na základe vyššie uvedených dôvodov potom krajský súd rozhodol tak, že na podklade vykonaného

dokazovania okresným súdom napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil a sám obžalovanému uložil
trest tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. V ostatných výrokoch zostal napadnutý rozsudok
prvostupňového súdu nedotknutý.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.

jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.