Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. jún 2025

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 4Csp/96/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124364870
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbora Kovaliková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2025:6124364870.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Barborou Kovalikovou v spore žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., Prievozská 2, 821 09 Bratislava-Ružinov, IČO: 35 724 803, zast.: Remedium Legal,
s.r.o., Prievozská 2, 821 09 Bratislava-Ružinov, IČO:53 255 739, proti žalovaným: 1.) A. B., nar:
9.11.1976, C. D. XXX, XXX XX C. D., 2.) E. A., nar: 26.4.1960, C. D. XXX, XXX XX C. D., o zaplatenie
5 024 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej v 1. rade a žalovanému v 2. rade proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p

r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom podaným na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 14. 08. 2024 domáhal vydania
platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal žalovaných zaplatiť istinu 5.024,- Eur, úrok 3.583,90 Eur,
úrok z omeškania 29,51 Eur a úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 5.000 Eur od 16. 09.
2023 do zaplatenia a náhradu trov konania.

2. Podanie návrhu žalobca odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
21. 03. 2024 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu

pohľadávku voči žalovaným. Žalobca v tejto súvislosti uvádza, že žalovaný bol v čase postúpenia
pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti
svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Postupca uzatvoril
so žalovanými dňa 02. 06. 2022 Zmluvu č. 5191472483, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné
podmienky postupcu v znení ich dodatkov (ďalej len „VOP"). Na základe Zmluvy postupca poskytol
žalovaným peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania
peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené

v Zmluve a vo VOP. Žalobca zastáva názor, že Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné
náležitostizmluvyoúverepodľaustanovenia§497až507Obchodnéhozákonníkaazákonač.258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, resp. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a zároveň postupca splnil všetky povinnosti v zmysle uvedených
zákonov. Žalovaní napriek opakovaným výzvam postupcu, v ktorých ich postupca upozorňoval v lehote
niekratšejako15dnínamožnosťuplatneniaprávanavyhláseniemimoriadnejsplatnostiúveru,neplniliv
stanovených termínoch splátky, čím porušili svoju povinnosť podľa Zmluvy. S ohľadom na skutočnosť, že

žalovaní sa dostali do omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom boli súčasne
upozornení v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru, postupca k 15.09.2023 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pričom vyzval žalovaných
na úhradu dlžnej sumy. Žalobca uvádza, že podľa jeho právneho názoru došlo k uplatneniu právapodľa § 565 OZ v spojení s ust. § 53 ods. 9 OZ v prejednávanom prípade pre nesplnenie splátky
splatnej dňa 19. 05 .2023. Žalobca však v tejto súvislosti pre úplnosť uvádza, že podľa jeho názoru
nie je povinný (správne) právne posúdiť, pre nesplnenie ktorej splátky uplatňuje právo podľa § 565 OZ

v spojení s ust. § 53 ods. 9 OZ – úlohou veriteľa pri uplatnení tohto práva je len sledovať splnenie
podmienok vyžadovaných uvedenými zákonnými ustanoveniami, pričom ak toto právo uplatní po splnení
týchto podmienok, je tento úkon jednoznačne platný a to bez ohľadu na to, či veriteľ stanovil „splátku“
pre nesplnenie ktorej sa domnieva, že došlo k uplatneniu tohto práva. Uvedené nevyplýva z právnych
predpisov,keďževeriteľjepovinnýskutkovovymedziťstav,avšakprávneposúdenie(pričomurčenie,pre

nesplnenie ktorej splátky napokon došlo k uplatneniu uvedeného práva je výlučne právnym posúdením)
je už výhradne vecou súdu. Ak by aj veriteľ „určil“ za nesplnenú splátku, pre ktorú toto právo podľa
jeho názoru uplatnil inú splátku, než tú, ktorá podľa právneho posúdenia súdu (ktorý jediný je na toto
posúdenie oprávnený) zosplatnenie vyvolala, nespôsobovalo by to neplatnosť uvedeného právneho
úkonu a ani dôvod na nevyhovenie podanej žalobe. Žalobca v tomto smere poukazuje aj na ustálenú
rozhodovaciu prax, a síce uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 196/2009 zo dňa 22. 09.

2010, podľa ktorého: „Občianske súdne konanie je ovládané zásadou iura novit curia (práva pozná súd).
Účastníci konania nie sú povinní uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať, pretože
právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby
uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti
možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo

možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo
nie je alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak účastník uvedie
rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito
skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom účastníka a
je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav

dopadajú.“ Ak by teda súd aj hypoteticky pri riešení právnej otázky, pre nesplnenie ktorej splátky došlo
k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, dospel k iným právnym záverom ako žalobca, potom súd nie je
viazaný právnym názorom žalobcu a je povinný posúdiť vec podľa právnych noriem, ktoré na zistený
skutkový stav dopadajú. Žalobca zastáva názor, že postupca využil právo podľa § 565 OZ v súlade so
zákonom, kedy pred jeho uplatnením postupoval podľa § 53 ods. 9 OZ a v lehote nie kratšej ako 15

dní upozornil dlžníka na jeho možné uplatnenie. Zo strany postupcu tak nedošlo k porušeniu žiadnej
zákonnej povinnosti, v dôsledku čoho nemožno prijať iný právny záver ako ten, že v danom prípade
došlo k platnému zosplatneniu pohľadávky a tým aj k platnému postúpeniu pohľadávky. Žalovaní z
poskytnutého úveru uhradili sumu v celkovej výške 91,43 Eur. Úhrady žalovaných boli započítané
nasledovne: na istinu suma 0 Eur, na zmluvný úrok suma 91,43 Eur, na úrok z omeškania suma 0 Eur,

na poplatky suma 0 Eur. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky
sumu vo výške 6.438,95 Eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 5.000,00 Eur, z riadneho úroku vo
výške 1.254,10 Eur, zo zmluvného úroku z omeškania do zosplatnenia vo výške 29,51 Eur a z úroku z
omeškania po zosplatnení vo výške 131,34 Eur a z poplatkov vo výške 24,00 Eur v súlade s prílohou k
Zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej

v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu
postúpenia pohľadávky. Žalovaní po postúpení pohľadávky do dnešného dňa vykonali nasledujúce
úhrady: 0 Eur. Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 8.637,41 Eur, pričom žalobca si uplatňuje
pohľadávku v nasledujúcej štruktúre: - istina vo výške 5.000 Eur, - riadny úrok vo výške 3.583,90 Eur
predstavujúci úrok z istiny, aký by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí (X),

ponížený o sumu úhrad vykonaných na tento úrok (Y), t.j. 3675,33 Eur (X) – 91,43 (Y) Eur = 3583,90
Eur (Z). Výška úroku z istiny, aký by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí (X),
je možné vypočítať tak, že od celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť v zmysle Zmluvy o úvere
odpočítame výšku poskytnutého úveru predstavujúcu výšku istiny a tiež poplatky, ktoré by bol povinný
pri riadnom plnení veriteľovi uhradiť. Celkovú výšku poplatkov vypočítame ako súčin počtu mesačných

splátok a výšky takto dohodnutého poplatku. - poplatky vo výške 24,00 Eur, - zmluvný úrok z omeškania
do zosplatnenia vo výške 29,51 Eur. Zvyšnú časť pohľadávky si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. V
súvislosti s otázkou určenia začiatku plynutia premlčacej doby v spotrebiteľských vzťahoch poukazuje
žalobca na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/224/2021 zo dňa 30. 11.
2022. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje úrok z omeškania podľa ustanovenia § 517 ods. 2 zákona č.

40/1964Zb.Občianskehozákonníkapočnúcdňom16.09.2023,t.j.dňomnasledujúcimpodnivyhlásenia
mimoriadnej splatnosti.3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 26. 08. 2024 platobný rozkaz, č.k.
17Up/1453/2024. Žalovaným sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť do vlastných rúk.

4. Nakoľko žalobca v zákonom stanovenej lehote navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom súde v
zmysle § 10 ods. 3, resp. v zmysle § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní, Okresný
súd Banská Bystrica postúpil tunajšiemu súdu vec na ďalšie konanie ako súdu miestne príslušnému v
zmysle § 10 a § 14 CSP.

5. Žalovaní sa k podanej žalobe nevyjadrili.

6. Žalobca vo vyjadrení na základe výzvy súdu zo dňa 19. 02. 2025 uviedol, že Postupca si možnosť
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť dohodol so žalovaným v čl. II ods. 4 Zmluvy. Postupca výzvou zo
dňa 14. 08. 2023 vyzval žalovaného v súlade s ust. 53 ods.9 OZ na úhradu omeškaných splátok a
upozornil ho na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Odoslanie tejto listiny preukazuje

poštový podací hárok, ktorý možno s výzvou spárovať pomocou kódu– LC03-41584 a LC03-41583. V
zmysle priloženého potvrdenia zo stránky Slovenskej pošty bola zásielka dňa 17. 08. 2023 doručená
do dispozičnej sféry adresáta. Nasledujúci deň začala plynúť 15 dňová lehota na plnenie, pričom
uplynula dňa 01. 09. 2023. V tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že žalovaný vymedzil
sféru svojej dispozície v zmluve o úvere ako č.d. 210, 093 03 Kamenná Poruba resp. č.d. 239,

093 03 Kamenná Poruba. Na túto adresu postupca zásielky aj doručoval. Žalobca v tejto súvislosti
poukazuje na Rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo/36/2020 zo dňa 15. 12. 2020. Za deň kedy sa zásielka
dostala do dispozičnej sféry adresáta je potrebné považovať deň17. 08. 2023, nakoľko v tento deň
sa zásielka dostala na adresu vymedzenú v Zmluve o úvere. Nakoľko zo strany žalovaného nedošlo
v zmysle predloženej Platobnej histórie k úhrade omeškanej sumy, podaním zo dňa 16. 09. 2023

vyhlásil postupca mimoriadnu splatnosť úveru. Žalobca zastáva názor, že došlo k dodržaniu postupu
podľa ustanovenia § 53 ods. 9 a § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. V tejto súvislosti
poukazuje na najnovšie uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1Cdo/154/2022 z
27. 02. 2024. Metodiku výpočtu limitu ukazovateľa schopnosti splácať (ďalej ako „DSTI“) stanovilo
opatrenie v ust. § 2 ods. 1, pričom vzorec na jej výpočet je nasledovný: DSTI=(výdavky (V))/(prijem

(P)-náklady na zabezpečenie základných životných potrieb(N)), V = výška existujúcich záväzkov a
výška splátky poskytnutého úveru, P = čistý príjem spotrebiteľa, N = životné minimum spotrebiteľa
a členov jeho domácnosti. V konkrétnom prípade postupoval veliteľ nasledovne: Žalobca v prílohe
predkladávýstupzinternýchaplikáciípostupcu,ktorézaslalžalobcovinapreukázanieriadnehooverenia
schopnosti splácať poskytnutý úver žiadateľov o úver. Overovanie schopnosti splácať úver prebieha

vo väčšine prípadov v automatickom režime, pričom údaje potrebné na posúdenie žiadosti o úver sú
napríklad z úverového registra alebo Sociálnej poisťovne získavané vo forme dát, ktoré v čitateľnej
podobe zobrazujú len interné aplikácie postupcu. Postupca preto tieto údaje pretavil do priloženého
výstupu. Uvedený výstup obsahuje údaje zhromaždené z príslušných registrov aj z otázok položených
žiadateľovi o úver, ktoré boli použité pri posudzovaní bonity. Výdavky na peňažné záväzky spotrebiteľa:

V tejto súvislosti dáva súdu osobitne do pozornosti, že pri výdavkoch znižujúci príjem spotrebiteľa
podľa § 7 ods. 20 písm. d) ZoSU sa vychádza výlučne z úverových peňažných záväzkov. Žalobca
na tomto mieste poukazuje aj na priloženú odpoveď Národnej banky Slovenska zo dňa 14. 03. 2024
vo veci NBS-000-096-061, ktorá potvrdzuje vyššie uvedený názor žalobcu„ Túto kategóriu výdavkov
spotrebiteľa tvoria predovšetkým záväzky z úverových vzťahov, pripadane z nadväzujúcich záväzkov

z finančných služieb (napr. poistenie schopnosti splácať úver dojednané spolu s úverom) a nie je
možné ich rozširovať o výdavky spotrebiteľa, ktoré vstupujú do vzorca v paušalizovanom vyjadrení v
predchádzajúcej kategórií nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa.“ Výšku
peňažných záväzkov spotrebiteľa veriteľ overil nezávislým dopytom do úverového registra, z ktorého
veriteľ zistil, že spotrebiteľ nemal existujúce úverové záväzky. Výška splátky novo poskytovaného

úveru bola stanovená na 90 Eur Výdavky na peňažné záväzky spotrebiteľa teda boli vo výške 90
Eur. Celková výška čistých príjmov spotrebiteľa Spotrebiteľ 1. deklaroval príjem vo výške 340 Eur z
dôchodku. Spotrebiteľ 2. deklaroval príjem vo výške 550 Eur zo zamestnania. Príjmy boli overené
nezávislým dopytom do Sociálnej poisťovne zo dňa 02. 06. 2022. Veriteľ overil deklarované príjmy
s pozitívnym výsledkom. Veriteľ teda počítal s mesačným čistým príjmom vo výške 890 Eur. Výška

nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa V rámci nákladov na zabezpečenie
základných životných potrieb bral veriteľ do úvahy životné minimum spotrebiteľa v celkovej sume 370
Eur (218,06 + 152,12 Eur), nakoľko spotrebitelia neuviedli vyživované osoby. Veriteľ zároveň bral do
úvahy paušálne výdavky, ktoré v zmysle opatrenia NBS spolu so životným minimom reprezentujúobvyklé mesačné výdavky spotrebiteľov na stravu, bývanie, ošatenie a pod.. Tie boli vypočítané ako
rozdiel medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným minimom spotrebiteľa, životným
minimom osoby, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť zvýšený o 40 % - teda 208 € ((890

Eur - 370 Eur) * 40%). V tejto súvislosti opätovne poukazujeme na priloženú odpoveď Národnej
banky Slovenska zo dňa 14. 03. 2024 vo veci NBS-000-096-061, podľa ktorej: „výdavky na bývanie,
dopravu, telefón, internet a ostatné výdavky na domácnosť považujeme za súčasť kategórie „náklady na
zabezpečenie základných životných potrieb“. (...) Do vzorca budú vstupovať iba paušalizované výdavky
na základné životné potreby, najmä bežné výdavky spotrebiteľa napr. za daný mesiac. (...) Národná

banka Slovenska na základe vyššie uvedeného uzatvára, vychádzajúc z ustanovení zákona č 129/2010
Z.z. a Opatrenia NBS, ďalej zo svojich znalostí a praktických skúsenosti z dohľadu nad finančným trhom,
že dodržanie odbornej starostlivosti pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver sa nevyžaduje skúmanie skutočných bežných výdavkov spotrebiteľa (napr. náklady na bývanie,
telefón, internet a výdavky na domácnosť). Na účely posudzovania, či bude spotrebiteľ schopný splácať
úver postačuje, či náklady na zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných

životných potrieb spotrebiteľa budú za podmienok opatrenia NBS zohľadňovať zákonom stanovené vo
výške sumy životného minima zvýšenej o 40 % rozdielu medzi celkovou výškou príjmu spotrebiteľa a
životným minimom“ Celková výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa
bolatedavovýške578Eur.VýpočetDSTIboltedarealizovanýnasledovne:DSTI=(90Eur)/(890Eur-578
Eur), DSTI = 0,29. Hodnota DSTI neprekročila hodnotu 1, a preto bola schopnosť splácať poskytnutý

úver posúdená v súlade s Opatrením a ZoSU.

7. Súd vo veci pojednával dňa 17. 06. 2025. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, pričom svoju
neprítomnosť ospravedlnil sa súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Žalovaní sa taktiež
na pojednávanie nedostavili, pričom svoju neúčasť neospravedlnili, napriek tomu, že predvolanie na

pojednávanie im bolo doručené, a to žalovanému v 1. rade 15. 05. 2025 a žalovanému v 2. rade 19. 05.
2025. Súd v zmysle § 180 CSP vec prejednal bez prítomnosti strán sporu.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to rámcovou
zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 02. 06. 2022, výpisom z úverového účtu, oznámením

o postúpení pohľadávky, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, výzvou zo dňa 14. 08.
2023, všeobecnými obchodnými podmienkami účinnými od 01. 01. 2015, Sadzobníkom, vyjadreniami
právneho zástupcu žalobcu, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav:

9. Pôvodný veriteľ a žalovaní uzavreli dňa 02. 06. 2022 zmluvu o úvere č. 5191472483. Predmetom

zmluvy bol bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 5.000 Eur. Lehota splatnosti bola 96 mesiacov, úver
bol čerpaný jednorazovo dňa 18. 07. 2022, počet splátok 96, dátum prvej anuitnej splátky 19. 07. 2022
a termín konečnej splatnosti 19. 06. 2030, výška mesačnej splátky 90,38 Eur, výška úrokovej sadzby
14,79 %. Právny predchodca žalobcu k 15. 09. 2023 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pričom vyzval
žalovaných na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej

pohľadávky sumu vo výške 6 438,95 Eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 5 000 Eur, z riadneho úroku
vo výške 1 254,10 Eur, zo zmluvného úroku z omeškania 29,51 Eur, z úroku z omeškania vo výške
131,34 Eur a z poplatkov vo výške 24,00 Eur. Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 8.637,41 Eur
pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 5.000 Eur. Zvyšná časť dlžnej sumy vo výške
3.637,41 Eur predstavuje úrok z istiny.

10. Výzvou zo dňa 14. 08. 2023 právny predchodca žalobcu oznámil žalovaným, že sú v omeškaní
so splácaním pohľadávky vo výške 1.107,51 Eur a vyzval ich na úhradu. Výzvu žalovaní neprevzali
v odbernej lehote.

11. V oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti z 16. 09. 2023 právny predchodca žalobcu uviedol,
že dlh žalovaných sa stal splatným v celom rozsahu naraz. Zároveň vyzval žalovaných na úhradu dlhu
vo výške 5.929,78 Eur. Žalovaní výzvu prevzali 20. 09. 2023.

12. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 21. 03. 2023 postúpila banka

pohľadávku žalobcovi.13. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

14.Podľa§52ods.1,3,4Občianskehozákonníka,spotrebiteľskouzmluvoujekaždázmluvabezohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa §53 ods.9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa §565 Občianskeho zákonníka, najskôr po
uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v
lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

16. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto
zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom

spotrebiteľovi.

17. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo

na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

18. Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom

berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

19. Podľa § 7 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi
na jeho žiadosť údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým

nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok
ustanovených osobitným zákonom.

20. Podľa § 7 ods. 16 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať

spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou;
vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.

21.Podľa§7ods.17zákonaospotrebiteľskýchúveroch,vynaloženímodbornejstarostlivostisarozumie
najmä to, že veriteľ

a. poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,
b. posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje
získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa

rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver

22.Podľa§11ods.2zákonaospotrebiteľskýchúverochúčinnéhovčaseuzatvoreniazmluvyoúvere,ak

veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa
jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods.
1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods.
1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch,výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo
registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

23. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

24. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 02.
06. 2022 uzavretá zmluva o úvere č. 5191472483. Predmetom zmluvy bol bezúčelový spotrebiteľský

úver vo výške 5.000 Eur. Lehota splatnosti bola 96 mesiacov, úver bol čerpaný jednorazovo dňa 18.
07. 2022, počet splátok 96, dátum prvej anuitnej splátky 19. 07. 2022 a termín konečnej splatnosti
19. 06. 2030, výška mesačnej splátky 90,38 Eur, výška úrokovej sadzby 14,79 %. V danom prípade
sa jednalo o zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 a nasl. OZ, keď žalobca konal pri uzatváraní a plnení
zmluvy v rámci svojej podnikateľskej činnosti a na strane dlžníka vystupoval spotrebiteľ – fyzická
osoba, ktorý neuzatváral zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti. Súd tak vo veci aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. OZ a aj ustanovenia zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, keďže poskytnutý úver bol
zároveňspotrebiteľskýmúverom.Nebolomedzistranamisporné,žežalobcanazákladezmluvyposkytol
žalovanému peňažné prostriedky v sume 5.000 Eur. Keďže žalobca sa domáhal zaplatenia žalovanej
sumy pre nesplnenie povinnosti žalovaného plniť svoj dlh vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, v

dôsledku čoho úver predčasne zosplatnil, a to listom zo dňa 16. 09. 2023, súd prioritne skúmal, či v
danom prípade boli splnené podmienky pre zosplatnenie celého zvyšku dlhu. Podmienky pre vyhlásenie
predčasnej splatnosti úveru zo spotrebiteľskej zmluvy sú upravené v § 53 ods. 9 a § 565 OZ, pričom
ustanovenie § 53 ods. 9 OZ je potrebné vykladať vo vzájomnej súvislosti s ustanovením § 565 OZ, t.j.
veriteľ môže vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru do splatnosti najbližšej splátky nasledujúcej po uplynutí

troch mesiacov od splatnosti splátky, pre omeškanie s ktorou sa stal splatným celý dlh za splnenia ďalšej
podmienky podľa § 53 ods. 9 OZ – upozornenia dlžníka na možnosť zosplatnenia úveru aspoň 15 dní
pred uplatnením tohto práva. Dikcia § 565 veta druhá OZ je teda aplikovateľná na zosplatnenie úveru v
zmysle § 53 ods. 9 OZ, pričom veriteľ je limitovaný využitím práva na zosplatnenie, ktoré musí uplatniť
podľa § 565 OZ najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky po splátke, od splatnosti ktorej

uplynuli tri mesiace a omeškanie s ňou trvá (pre ktorú k zosplatneniu došlo). Do splatnosti tej splátky,
ktorá bezprostredne nadväzuje na splátku, od splatnosti ktorej uplynuli tri mesiace, musí veriteľ právo na
zosplatnenieuplatniť,využiť,inakjehoprávozaniká.Totoprávozískaopätovnezarovnakýchpodmienok
(§ 53 ods. 9 OZ), ak sa dlžník dostane do omeškania nezaplatením ďalšej splátky (ktorejkoľvek). V
prejednávanej veci mal súd preukázané, že výzvou zo dňa 14. 08. 2023 žalobca oznámil žalovaným,

že celková dlžná suma z úverovej zmluvy je 1.107,51 Eur a zároveň vyzval žalovaných na okamžitú
úhradu dlžnej sumy. Súčasne upovedomil žalovaných, že ak dlžnú sumu nezaplatia do 15 dní od
doručenia výzvy, bude požadovať okamžité jednorazové vrátenie celého úveru vrátane úrokov, nákladov
a sankcií a pri trvajúcom omeškaní môžu nasledovať právne kroky, ktoré môžu viesť aj k vzniku ďalších
nákladov zvyšujúcich dlh žalovaného. Výzva bola žalovanému odoslaná dňa 15. 08. 2023. V dôsledku

omeškania s úhradou záväzkov vyplývajúcich z úverovej zmluvy žalobca listom zo dňa 16. 09. 2023
vyzval žalovaných k splateniu celého úveru s tým, že dlžnú čiastku vo výške 5.929,78 Eur majú zaplatiť
najneskôr do 15 dní.

25. Súd sa v prvom rade zaoberal výzvou uskutočnenou v zmysle § 53 ods. 9 OZ. Ustanovenie § 53

ods. 9 OZ pred zosplatnením úveru vyžaduje výzvu veriteľa adresovanú a preukázateľne doručovanú
dlžníkovi s upozornením na aktuálny dlh a s výslovným upozornením na možnosť veriteľa požadovať
zaplatenie celého zvyšku dlhu naraz z dôvodu neplnenia si povinnosti dlžníka. Predmetná výzva potom
pre jej platnosť musí byť dostatočne určitá, tzn. musí z nej byť zrejmé, pre nezaplatenie ktorej splátky má
následne dôjsť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, ktorým vyhlásením bude veriteľ požadovať

zaplatenie celej pohľadávky. Zo systematického zaradenia ustanovení § 53 ods. 9 a § 565 v OZ,
ako aj logického výkladu vyplýva, že zákonodarca vyžaduje jednoznačne dva úkony, ktoré musia byť
pre možnosť mimoriadneho zosplatnenia dlhu uskutočnené, pričom tieto úkony musia byť adresné a
určité. Prvým úkonom je výzva v zmysle § 53 ods. 9 OZ a druhým úkonom je vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti podľa § 565 OZ, keď z predmetných úkonov musí byť jednoznačné, vo vzťahu ku ktorej

splátke výzva a zosplatnenie smeruje. V tomto smere súd konštatuje, že z výzvy zo dňa 14. 08.
2023, ani z výzvy k splateniu celého dlhu zo dňa 16. 09. 2023 nevyplýva, pre ktorú splátku,
kedy a v akej výške sa žalovaní dostali do omeškania, resp. vo vzťahu ku ktorej nezaplatenej splátke
malo dôjsť k zosplatneniu úveru. Spotrebiteľovi musí byť z výzvy a oznámenia jednoznačne určiteľné,pre nezaplatenie ktorej splátky veriteľ dlh chce zosplatniť, resp. zosplatňoval. Pokiaľ ustanovenie §
53 ods. 9 OZ možnosť realizácie práva veriteľa predčasne zosplatniť úver podmieňuje uplynutím 3-
mesačnej lehoty od omeškania so zaplatením splátky, je zrejmé, že táto konkrétna splátka musí byť

jednoznačne identifikovateľná, čomu zodpovedá povinnosť vedieť ju i konkretizovať. Samotný veriteľ
predsa musí vedieť, pre nezaplatenie ktorej konkrétnej splátky svoje právo zosplatniť úver realizuje,
a nie je žiaden dôvod, aby touto informáciou nedisponoval aj dlžník. Nie je žiadny racionálny dôvod,
aby tento dôležitý údaj nebol obsiahnutý aspoň v jednej notifikácii veriteľa. Ak žalobca v rámci žaloby
argumentoval, že „úver bol zosplatnený na základe omeškania so splátkou, ktorá bola v omeškaní

viac ako tri mesiace, a to pre splátku z 19. 05. 2023, ktorá bola predmetom výzvy a následného
zosplatnenia úveru, súd nevidí dôvod, prečo by táto splátka nemohla byť označená aj vo výzve na
zaplatenie a v oznámení o zosplatnení dlhu tak, aby bola táto skutočnosť zrejmá aj žalovanému. Z vyššie
uvedeného vyplýva, že výzva podľa § 53 ods. 9 OZ aj oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti
úveru pre svoju určitosť musia jasne definovať omeškanie splátky ako dôvodu pre mimoriadnu splatnosť
úveru. Pokiaľ táto podstatná náležitosť chýba, jedná sa o neurčité právne úkony, keďže v nich nie je

jednoznačne uvedené, pre omeškanie s ktorou splátkou bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru.
Právny úkon, ktorý nie je dostatočne určitý, je nutné posúdiť ako absolútne neplatný právny úkon v
zmysle § 37 ods. 1 OZ. Z predloženej výzvy ani oznámenia o vyhlásení splatnosti úveru uvedené
skutočnosti nevyplývajú, preto súd ustálil, že takéto právne úkony sú neurčité a nezrozumiteľné, čiže
tieto úkony neboli uskutočnené v súlade so zákonom (§ 37 ods. 1 OZ), a teda nedošlo k platnému

vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Na podporu svojej argumentácie súd poukazuje na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25. 01. 2024, podľa ktorého „v prípade, ak zo strany
veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 OZ a §
53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení
presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh“. Rovnako

súd odkazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 26. 06. 2024,
podľa ktorého „(...) pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve
(upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval
konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh. Identifikácia splátky je
potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka

o tom, zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru (porovnaj rozhodnutie najvyššieho súdu sp.
zn. 2Cdo/149/2021). Je to podstatná informácia najmä v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému
plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky,
kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť
zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže

byť poškodený.“. K rovnakému záveru dospel Najvyšší súd SR aj v rozhodnutí sp. zn. 6Cdo/15/2023
zo dňa 25. 09. 2024, v ktorom uzavrel, že „neuvedenie konkrétnej splátky, pre ktorú veriteľ realizoval
výzvu na zaplatenie neuhradenej splátky v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka malo za následok
neplatnosť zosplatnenia úveru v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka“.

26. Na dôvažok súd dodáva, že v predmetnom spore vzhliadol aj iný dôvod, pre ktorý žalobca ako veriteľ
nebol oprávnený vyžadovať od žalovaného ako spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru, a to podľa § 11 ods. 2 v spojení s § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.

27. Súd má za to, že v danom prípade, napriek výzve súdu žalobca nepreukázal, že jeho právny

predchodca postupoval s riadnou odbornou starostlivosťou pri poskytnutí úveru žalovaným, keďže
nepreukázal, že zisťoval ich výdavky. Zákonodarca uložil veriteľovi povinnosť zistiť sociálnoekonomickú
situáciu spotrebiteľa, teda žalovaného, čo znamená povinnosť zistiť jednak jeho príjem a taktiež aj
pravidelné výdavky. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti klienta je totiž kladený na pomer medzi
príjmami a výdavkami a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov

mesačne taká čiastka, z ktorej bude schopný úver splácať. Cieľom zákonodarcu bolo totiž zamedziť
zadlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne uhrádzať. Z textu zákona o
spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu so
spotrebiteľom uzavrie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver alebo
údajmi z príslušných databáz. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie vyhodnotiť, ale aj

overovať a za dostatočné sa považujú iba také informácie, z ktorých je veriteľ schopný zistiť objektívny
obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Odborná starostlivosť totiž predpokladá, že údaje ktoré dlžník
veriteľovi uvedie, si veriteľ aj overí. Tieto závery napokon vyplývajú aj z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo
veci C-449/13 (Consumer Finance SA proti F. G. a ďalší) zo dňa 18. 12. 2014, keď európsky súd uviedol,že poskytovateľ úveru nesie dôkazné bremeno ohľadom posúdenia úveryschopnosti spotrebiteľa na
základe dostatočných informácii, pričom na informácie podané len spotrebiteľom sa môže spoliehať len
vtedy, ak sú dostatočné a podložené dokladmi. Tieto závery napokon vyplývajú aj z nálezu Ústavného

súdu ČR III.ÚS 4129/18 zo dňa 26. 02. 2019 a rozsudkov Najvyššieho súdu ČR 33Cdo/2178/2018
zo dňa 25. 07. 2018 a 33Cdo/201/2018 zo dňa 20. 03. 2019.

28. Pri overovaní bonity žalovaného nemal právny predchodca žalobcu k dispozícii údaje o výdavkoch
žalovaného, čo vedie k záveru, že pri posudzovaní žiadosti žalovaného o úver nemal k dispozícii

všetky relevantné údaje. Žalobca predložil jedine výstup z počítača o zisťovaní úverov žalovaného,
okrem toho žalobca nijak nezisťoval a neoveroval reálne výdavky žalovaného. Za tohto stavu je nutné
konštatovať, že v konaní žalobca nepreukázal splnenie si povinnosti uloženej mu ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ.
Pre účely posúdenia splnenia povinnosti uloženej dodávateľovi v ust. 7 ods. 1 ZoSÚ nie je smerodajné,
aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ
(žalobca) pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta (žalovaného). Dôsledkom podcenenia

bonity je neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou
starostlivosťou posudzovať bonitu spotrebiteľa.

29. Dôsledkom toho teda nastala zákonná fikcia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 11
ods. 2 vety druhej a tretej zákona č. 129/2010 Z.z.

30. Zároveň však súd vychádzal zo záveru o nemožnosti predčasného zosplatnenia úveru a to s
poukazom na § 11 ods. 2 vetu prvú zákona č. 129/2010 Z.z. po zohľadnení zásady „a minori ad maius“
vzhľadom na to, že dospel k záveru o hrubom porušení povinnosti veriteľa v súvislosti so zisťovaním
a preverovaním schopnosti žalovaného splácať úver. Z toho dôvodu bolo nutné aplikovať aj vetu prvú

citovaného zákonného ustanovenia. Súd preto predčasné zosplatnenie úveru vyhodnotil ako absolútne
neplatný právny úkon veriteľa pre rozpor so zákonom, teda citovaným zákonným ustanovením a to s
poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka.

31. V kontexte s vyššie uvedeným právnym záverom súd preto posudzoval aj platnosť zmluvy o

postúpení pohľadávok zo dňa 21.03.2024 v zmysle § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom
v čase uzavretia spomínanej zmluvy.

32. Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí ak prechádza alebo sa

postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a/ ide o prechod alebo postúpenie z
veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu
na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a/, banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky a
b/ prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

33. V danom prípade konečná splatnosť úveru podľa zmluvy mala nastať až 19. 06. 2030, čo znamená,
že v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21. 03. 2024 ešte nenastala konečná
splatnosť úveru a teda predmetom postúpenia pohľadávky bol takzvaný živý úver, teda úver, ktorý nebol
splatný a preto spomínaná zmluva o postúpení pohľadávok je v rozpore s týmto zákonným ustanovením,

atedajeabsolútneneplatnápodľa§39Občianskehozákonníka.Znamenátonedostatokvecnejaktívnej
legitimácie žalobcu v tomto spore.

34. Podľa Uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 25. novembra 2010, sp. zn. 3 Cdo 73/2009, pokiaľ
ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, treba uviesť, že táto pôsobí priamo zo zákona (ex lege),

a to od počiatku (ex tunc), bez ohľadu na to, či sa tejto neplatnosti niekto dovolal; preto právne účinky,
t.j. subjektívne občianske práva a občianskoprávne povinnosti z takto absolútne neplatného právneho
úkonu nevzniknú. Súd prihliada k absolútnej neplatnosti právneho úkonu i bez návrhu, t.j. z úradnej
povinnosti.Absolútnuneplatnosťprávnehoúkonunemožnopodľaplatnéhoprávnehostavuspätnezhojiť
ani dodatočným schválením (ratihabíciou), ani odpadnutím vady prejavu vôle (tzv. konvalidáciou).

35. Nakoľko žalobca nepreukázal, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia v právnom vzťahu,
z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok, lebo nepreukázal platné postúpenie predmetnejpohľadávky, teda svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní, súdu neostávalo iné ako žalobu žalobcu
zamietnuť.

36. Čo sa týka tvrdenia žalobcu, že v prípade zamietnutia žaloby sa bude jednať o prekvapivé
rozhodnutie, ktorým by bolo porušené právo na spravodlivý proces, súd sa s týmto nestotožňuje.

37. Podľa čl. 2, ods. 2 CSP právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho
spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej

ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude
rozhodnutý spravodlivo.

38. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

39. Podľa § 153, ods. 1, 2 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania

alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

40. Podľa čl. 17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.

41. Súd vyzval žalobcu, aby preukázal ako jeho právny predchodca zisťoval bonitu žalovaného a ako
ju vyhodnotil, na čo žalobca reagoval vyjadrením zo dňa 10. 03. 2025. Svoju neúčasť na pojednávaní
ospravedlnil podaním zo dňa 06.06.2025 a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Súd
následne pojednával bez prítomnosti strán sporu. Súd rozhodol na základe dovtedy predložených

dôkazov. Strany sú v konaní povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas.
Ak žalobca mal k dispozícii aj iné dôkazy, ktoré chcel súdu predložiť, mal ich predložiť všetky včas.
Súd nevidel dôvod odročovať pojednávanie, nakoľko žalobca cestou právneho zástupcu ospravedlnil
jeho neúčasť a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Odročenie pojednávania by bolo podľa
názoru súdu v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Zúčastniť sa na pojednávaní je právom,

a nie povinnosťou strán sporu a stranám nič nebráni v tom, aby svoje procesné práva vykonali inak ako
svojou účasťou na pojednávaní. Konať so súdom bezprostredne a ústne nie je ich povinnosťou, no na
druhej strane nie je ich právom, aby s nimi súd alebo strana konali sprostredkovane a písomne, ak im
je nariadením pojednávania daná možnosť konať bezprostredne a ústne na pojednávaní. Čo sa týka
konkrétneho rozhodnutia v danej veci, súd je toho názoru, že jeho rozhodnutie je v súlade s ustálenou

rozhodovacou praxou a v žiadnom prípade sa nejedná o prekvapivé rozhodnutie.

42. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

43. V zmysle § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

44. Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

45.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

46. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania má byť rozhodnuté
samostatnýmuznesenímpoprávoplatnostitohtorozhodnutia.Vtejtosúvislostisúdpovažujezapotrebné
poukázať aj na článok 17, kde je stanovený princíp hospodárnosti konania, ako aj postup súdu bez
zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu. V konaní boli úspešní žalovaní, nakoľko im aležiadne trovy konania nevznikli, súd rozhodol už v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, že im náhradu
trov konania nepriznal, a to s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6Cdo 5/2017 zo dňa 25. 01. 2017.

47. Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis

s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania

môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.