Uznesenie – Majetok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. jún 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/31/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5625010037
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Liptáková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5625010037.2

Uznesenie

2 3To/31/2025

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Liptákovej a sudcov
JUDr. Vladimíra Sučika a JUDr. Eriky Bebčákovej, na verejnom zasadnutí konanom 12. júna 2025
prejednal odvolanie podané obžalovaným A. B., proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k.

14T/4/2025-132 z 3.3.2025 a takto

r o z h o d o l :

2 3To/31/2025

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

8 3To/31/2025

Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 14T/4/2025-132 z 3.3.2025 bol obžalovaný A. B.
uznaný za vinného, že

„v presne nezistenom čase asi o 19:30 h dňa 26.04.2024 v parku na lavičke pri Železničnej stanici v
Ružomberku našiel zabudnutú čiernu koženú peňaženku patriacu C. D., nar. XX.XX.XXXX, pričom v

peňaženke sa v tom čase nachádzal občiansky preukaz, bankomatová karta REVOLUT, zdravotná karta
UNION, preukaz na práce nad voľnou hĺbkou a zdvíhací preukaz, všetky vydané na meno C. D., a
bankomatová karta E. E., F., G. XXXX XX****** XXXX, vydaná k účtu IBAN E. XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX, vedenému na meno C. D. a následne toho istého dňa vykonal s touto nájdenou bankomatovou
kartou E. E., F., neoprávnené platby na viacerých miestach v meste Ružomberok bez vedomia a súhlasu
majiteľky karty, a to v čase o:

- 19:59:08 h vo výške 6,- Eur s popisom transakcie NYX*BUSSINESINVESTPARK LTD na presne
nezistenom platobnom termináli v Ružomberku,

- 20:00:06 h vo výške 7,- Eur s popisom transakcie NEU MIXA VENDING sro-NOV Jin na presne
nezistenom platobnom termináli v Ružomberku,

- 20:06:46 h vo výške 19,18 Eur s popisom transakcie ORLEN CS 0713 na čerpacej stanici ORLEN,
Zarevúca 13, Ružomberok,

- 21:01:26 h vo výške 8,38 Eur s popisom transakcie OMV 2203 na čerpacej stanici OMV, Tatranská
cesta 46, Ružomberok,- 21:03:24 h vo výške 6,- Eur s popisom transakcie OMV 2203 na čerpacej stanici OMV, Tatranská cesta
46, Ružomberok,

- 21:33:34 h vo výške 15,- Eur s popisom transakcie NEU*MIXA VENDING sro-NOV Jin na presne
nezistenom platobnom termináli v Ružomberku,

- 21:34:35 h vo výške 15,- Eur s popisom transakcie NEU*MIXA VENDING sro-NOV Jin na presne
nezistenom platobnom termináli v Ružomberku,

- 21:35:21 h vo výške 15,- Eur s popisom transakcie NEU*MIXA VENDING sro-NOV Jin na presne
nezistenom platobnom termináli v Ružomberku,

- 21:35:56 h vo výške 13,- Eur s popisom transakcie NEU*MIXA VENDING sro-NOV Jin na presne
nezistenom platobnom termináli v Ružomberku,

- 21:36:46 h vo výške 13,- Eur s popisom transakcie NEU*MIXA VENDING sro-NOV Jin na presne
nezistenom platobnom termináli v Ružomberku,

- 21:37:56 h vo výške 13,- Eur s popisom transakcie NEU*MIXA VENDING sro-NOV Jin na presne

nezistenom platobnom termináli v Ružomberku,

- 21:38:51 h vo výške 15,- Eur s popisom transakcie NEU*MIXA VENDING sro-NOV Jin na presne
nezistenom platobnom termináli v Ružomberku,

čím spôsobil poškodenej C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. G. XX, H. I. J., škodu v celkovej výške
145,56 Eur,“

čím spáchal prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 1
Tr. zák. a pokračovací prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa §

219 ods. 2 Tr. zák. Za to bol odsúdený podľa § 219 ods. 2 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák. a
§ 41 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2
písm. b) Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste
uložený obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 8T/49/2024 zo

dňa 23.10.2024, právoplatným dňa 19.11.2024, ktorým bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody
vo výmere 2 (dva) mesiace so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Súd zároveň zrušil aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd obžalovanému uložil
povinnosť zaplatiť poškodenej C. D. škodu vo výške 145,56,- Eur.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z 3.3.2025 (č.l. 124 - 130 súdneho spisu) vyplýva, že po
vyhlásenírozsudku,jehoodôvodneníapoučeníoopravnomprostriedkuobžalovanýprehlásil,žepodáva
odvolanie voči trestu a prokurátor uviedol, že si ponecháva lehotu.

Dňa 14.3.2025 okresnému súdu bolo doručené odôvodnenie odvolania obžalovaného, prostredníctvom
obhajcu, v ktorom uviedol nasledovné odvolacie argumenty:

„Na svoju obranu uvádzam, že nepopieram vinu zo spáchania skutku, ku ktorému som sa v plnom
rozsahu priznal, oľutoval a chcem nahradiť škodu. Súd prijal moje vyhlásenie viny podľa § 257 ods.

1 písm b) Trestného poriadku. Vzhľadom na skutok, ktorý som spáchal považujem uložený trest za
neprimerane prísny a navrhujem uloženie alternatívneho druhu trestu. Sľubujem, že dodržím všetky
opatrenia a nariadenia dané mi súdom.

Na základe vyššie uvedených skutočností týmto odvolaním žiadam, aby Krajský súd v Žiline zrušil podľa

§ 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku a vrátil vec podľa § 322 ods. 1 na nové konanie a rozhodnutie.“

Dňa 21.3.2025 okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie prokurátora k odvolaniu obžalovaného,
v ktorom uviedol nasledovné:„Napadnutý prvostupňový rozsudok vo výroku o vine aj vo výroku o treste, ktorým prvostupňový súd
uznal obž. A. B. vinným z prečinu neoprávneného vyrobenia a používania

platobného prostriedku podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s pokračovacím prečinom
neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 2 Trestného zákona a
uložil mu súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia za súčasného zrušenia trestného rozkazu Okresného
súduLiptovskýMikulášsp.zn.8T/49/2024z23.10.2024vovýrokuotresteavšetkýchďalšíchrozhodnutí

obsahovo nadväzujúcich na tento výrok, pokiaľ jeho zrušením stratili podklad, považujem za správny
a zákonný vo všetkých jeho výrokoch, vrátane výroku o náhrade škody. Pokiaľ ide o druh a výmeru
uloženého súhrnného trestu odňatia slobody, ktorý súd obžalovanému vymeral blízko dolnej hranice
najprísnejšej zákonom stanovenej trestnej sadzby z troch zbiehajúcich sa trestných činov podľa § 219
ods.2Trestnéhozákona,tentotrestpovažujemzazákonnýaprimeraný.Vtejtosúvislostisastotožňujem
s právnymi závermi súdu, sformulovanými v písomnom odôvodnení tohto rozsudku vo výroku o treste,

proti ktorému podané odvolanie smeruje. Podané odvolanie obžalovaného preto navrhujem podľa § 319
Trestného poriadku zamietnuť ako nedôvodné.“

Na verejnom zasadnutí v konaní pred odvolacím súdom prokurátor uviedol, že rozsudok súdu prvého
stupňa považuje za zákonný a správny a navrhuje odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa § 319

Tr. por. zamietnuť. Verejné zasadnutie sa za splnenia zákonných podmienok vykonalo v neprítomnosti
obžalovaného.

Krajský súd, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr.
por., zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote stanovenej § 309 Tr. por., odvolanie

bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b) Tr. por., obsah odvolania spĺňa
náležitosti § 311 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo
k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por., a preto odvolací súd nepostupoval podľa §
316 Tr. por.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Obžalovaný A. B. podal odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa len proti výroku o treste, ale
odvolací súd vykonal všeobecný prieskum rozhodnutia súdu prvého stupňa o vine, ako i prieskum
konania, ktoré predchádzalo odvolaním napadnutému výroku rozsudku súdu prvého stupňa, pretože
z pohľadu zákona a spravodlivosti žiadny trest nemôže obstáť pri nezákonnom rozhodnutí o vine

páchateľa.

Odvolací súd zistil, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdených trestných činov
(prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 1 Tr. zák.
a pokračovací prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219

ods. 2 Tr. zák.) je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného
poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového
stavu veci. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na priebeh hlavného pojednávania v konaní pred
prvostupňovým súdom, na ktorom obžalovaný A. B. v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. urobil
vyhlásenie, že je vinný zo skutku uvedeného v obžalobe. Obžalovaný zároveň odpovedal kladne na

otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. por. Súd prvého stupňa uznesením podľa § 257 ods.
7 Tr. por. vyhlásenie obžalovaného A. B. prijal.

Odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa si vytvoril dostatočný skutkový základ k rozhodnutiu o druhu
a výmere trestu. Na tomto mieste krajský súd poznamenáva, že argumenty obžalovaného uvedené

v písomných dôvodoch odvolania neboli spôsobilé zvrátiť druh a výmeru trestu, ktorý bol obžalovanému
uložený rozsudkom súdu prvého stupňa.Skutočnosť, že odvolateľ sa nestotožňuje s právnymi názormi súdu prvého stupňa v napadnutom
rozsudku v súvislosti s výrokom o treste, nemôže sama osebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej
neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa.

Súd prvého stupňa rozviedol svoje skutkové a právne úvahy vo vzťahu k výroku o treste, ktoré si odvolací
súd osvojil v plnom rozsahu a v podrobnostiach na ne aj vo svojom rozhodnutí poukazuje.

Z dôvodov odvolania obžalovaného je nesporné, že obžalovaný primárne namieta neprimeranosť trestu,

ktorý bol uložený rozsudkom súdu prvého stupňa.

Treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému
trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu) a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu
Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na
ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje

dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne
súčasne v každom treste.

Všeobecne treba uviesť, že Trestný zákon vychádza zo zásady, že základným účelom a cieľom trestu
je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. Zmysel existencie a prípadnej aplikácie

noriem trestného práva je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali, alebo páchali
v čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vrátane ochrany práv
a slobôd jednotlivých občanov, robí tak z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými
činmi. Trest má však okrem toho pôsobiť výchovne, a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných
členov spoločnosti. Pritom generálna prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom individuálnej

prevencie. Ak sa teda páchateľovi zabráni v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným
členom spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce, proti čomu je namierený Trestný zákon a takýmto
spôsobom možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu občanov spoločnosti. Trest súčasne
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z hľadiska týchto úvah odvolacieho súdu možno
potom dospieť k záveru, že účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. tvorí jednotu, lebo sa musí vzájomne

doplňovať. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou,
ktorú súd uloženým trestom poskytuje chráneným záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi
páchateľov trestných činov.

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol

riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov
spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie,
za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti
a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej

a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na
páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.

V súvislosti s namietanou neprimeranosťou uloženého trestu odvolateľom treba dodať, že záver

o primeranosti trestu je daný vtedy, ak sa opiera o rozumnú väzbu medzi legitímnym cieľom a zvoleným
prostriedkom jeho realizácie. Možno konštatovať, že páchateľa môže so spravodlivosťou, a teda aj
so spoločnosťou zmieriť len spravodlivý trest. Trest sa musí rovnať spôsobenému bezpráviu, z toho
vyplýva, že v prípade, ak bude trest, resp. odplata obsiahnutá v treste prísnejšia ako bezprávie
spôsobené trestným činom, nedôjde len k negácii tohto bezprávia, ale zároveň uloženým trestom

vznikne nové bezprávie – bezprávie voči neprimerane potrestanému páchateľovi trestného činu. Trest,
ktorým štát a spoločnosť reaguje na spáchaný trestný čin ako na nespravodlivé konanie, by mal
nespravodlivosť spôsobenú trestným činom napraviť, a nie ešte viac rozmnožiť. Neprimeraný trest
nemožno považovať za spravodlivý. Spravodlivý je vždy len primeraný trest. Požiadavka primeranosti
trestu a jeho individualizácie núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti,

a teda bráni mechanickému postupovaniu súdu pri rozhodovaní o treste.

Okresný súd správne aplikoval pri úvahách týkajúcich sa ukladania trestu ustanovenie § 34 ods. 4 Tr.
zák., podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchaniačinu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä
na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa

o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu.
Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal
alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné
pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku
trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho

postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie
peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery za trestné činy podľa § 213, § 233, § 237,
§ 254, § 261, § 262, § 266, § 276 ods. 4, § 277 ods. 4, § 277a ods. 3, § 326, § 330 a 334, ktorých
spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie súd prihliada aj na to, aby
trest zabezpečil ochranu finančných záujmov Európskej únie. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery
súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb,

ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.

Súd prvého stupňa správne aplikoval všetky hmotnoprávne ustanovenia rozhodujúce pre uloženie druhu
a výmery trestu, vrátane správnej aplikácie ustanovení § 42 ods. 1 Tr. zák. a § 41 ods. 1 Tr. zák.
Krajskýsúduzatvára,žeokresnýmsúdomuloženýtrestodňatiaslobodyvovýmere8mesiacovpovažuje

odvolací súd za zákonný a spravodlivý. Je zrejmé, že skutok za ktorý je obžalovaný stíhaný, nebol jeho
prvým vybočením z medzí vedenia riadneho života a že už mal v minulosti skúsenosti s porušovaním
zákonov. Obžalovaný má v registri trestov 5 záznamov prevažne pre majetkovú trestnú činnosť, pričom
aj súčasne žalovaný skutok má charakter majetkovej protiprávnej činnosti. Na obžalovaného výchovne
nepôsobili ani výkony trestu odňatia slobody, ktoré si vykonával v rokoch 2022 a 2024 a aj po prepustení

z výkonu týchto trestov pokračoval v páchaní majetkovej trestnej činnosti. Žiada sa poukázať na
skutočnosť, že obžalovaný sa podľa aktuálnej obžaloby dopustil úmyselných trestných činov, ktoré
pozostávali z viacerých čiastkových útokov, a to s prihliadnutím na skutočnosť, že bol doposiaľ 5-
krát súdne postihnutý, z toho v troch prípadoch za majetkovú trestnú činnosť. Nemožno opomenúť
fakt, že obžalovaný má tiež viaceré postihnutia za priestupok a to aj pre priestupky proti majetku.

Obžalovaný zjavne nemá rešpekt k vlastníckemu právu iných osôb, opakovane do neho neoprávnene
zasahuje a aj za situácie, že už bol pre takéto konania vo výkone trestu odňatia slobody, čo zjavne
neviedlo k náprave. Krajský súd ďalej poznamenáva, že napriek skutočnosti, že obžalovaný na hlavnom
pojednávaní urobil vyhlásenie o vine v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., teda vyhlásil, že sa cíti
vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, súd neuložil obžalovanému trest na úplne dolnej

hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. V prípade najprísnejšie stíhaného prečinu sa trestná
sadzba pohybuje v rozmedzí šesť mesiacov až tri roky, súd teda ukladal trest skoro na dolnej hranici,
pričom by sa žiadalo uviesť, že obžalovaný by si zaslúžil aj prísnejší trest, ale vzhľadom k absencii
odvolania prokurátora krajský súd tento nemohol sprísniť. Žiada sa poznamenať, že v prípade osoby
obžalovaného aj priestupkový register, ako i odpis z registra trestov nasvedčujú jednoznačne tomu, že

páchanie majetkovej (ale aj inej) trestnej činnosti, resp. protiprávnej činnosti na úrovni priestupkov má
u neho stúpajúcu tendenciu, osobitne vo vzťahu k vlastníckemu právu iných osôb.

Z lustrácie v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ
16-krát priestupkovo postihnutý a to aj pre majetkovú protiprávnu činnosť. Posúdenie otázky či

obžalovaný pred spáchaním súdenej trestnej činnosti viedol riadny život musí vychádzať z komplexného
posúdenia správania sa obžalovaného. Pri tomto posudzovaní je povinnosťou súdu prihliadať i na
schopnosťobžalovanéhododržiavaťspoločenskénormyslušnéhosprávaniasa.Vtomtoohľaderegister
trestov, register priestupkov obžalovaného nasvedčuje práve skôr o jeho neschopnosti dodržiavať
pravidlá občianskeho spolunažívania a vedenia riadneho života. Na konštatovanom závere okresného

súdu nič nemenia ani skutočnosti uvedené v hodnotiacej správe ÚVV a ÚVTOS Dubnica nad Váhom.

Na tomto mieste krajský súd pripomína, že odvolanie obžalovaného neobsahuje žiadnu právnu
argumentáciu odôvodňujúcu pochybenie okresného súdu pri ukladaní druhu a výmery trestu
obžalovanému, na podklade ktorej by mal odvolací súd odvolaniam obžalovaného vyhovieť a uložiť mu

miernejší trest. Odvolacie argumenty obžalovaného neboli spôsobilé zvrátiť odvolaním napadnutý výrok
rozsudku súdu prvého stupňa. Pokiaľ obžalovaný žiada uloženie alternatívneho trestu, k tomu krajský
súd stručne uvádza, že dobrodenie súdu v podobe uloženia alternatívneho trestu sa aplikuje zväčša pri
obžalovaných, ktorí doposiaľ neboli súdne trestaný alebo prípade aj boli súdne trestaní, ale nebol imuložený nepodmienečný trest odňatia slobody. Posúdenie uloženia vhodnosti alternatívneho trestu je
v každom jednom prípade individuálne. V danom prípade je nepochybné, že obžalovaný bol opakovane
vovýkonetrestuodňatiaslobody,kdevýkonytýchtotrestovnemaližiadenúčinoknaobžalovaného,preto

možno v skratke vysloviť záver, že obžalovaný si „nezaslúži“ šancu v podobe uloženia alternatívneho
trestu a najmä z pohľadu individuálnej a generálnej prevencie sa uloženie nepodmienečného trestu
odňatia slobody javí ako nevyhnutným, spravodlivým a zákonným.

Krajský súd preskúmal aj výrok o spôsobe výkonu trestu a zistil, že zodpovedá stavu veci a zákonu.

Obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním skutku vo výkone trestu pre úmyselný
trestný čin, preto jeho zaradenie na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia je správne a zákonné.

Stavu veci a zákonu rovnako zodpovedá aj výrok súdu, ktorým zrušil výrok o treste uložený
obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 8T/49/2024 zo dňa

23.10.2024, právoplatným dňa 19.11.2024, ktorým bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo
výmere 2 (dva) mesiace so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia,
nakoľko ho súd odsúdil za skutok, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený
odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin.

Krajský súd preskúmal napokon aj výrok o náhrade škody a zistil, že aj tento zodpovedá stavu veci
a zákonu.

Odvolací súd preskúmal správnosť konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku obžalovaným
a nezistil žiadne pochybenia. Nezistil ani chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a ktoré by boli takej

povahy, že by odôvodňovali po právoplatnosti rozsudku podanie mimoriadneho opravného prostriedku,
a to dovolania na základe ustanovenia § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por., keď vzhľadom na procesný postup
obžalovanéhovpriebehukonaniapredsúdomprvéhostupňainýdôvoddovolanianeprichádzadoúvahy.

Na základe týchto skutočností potom krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie obžalovaného A. B. podľa

§ 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Toto rozhodnutie sťažnostného súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

10 3To/31/2025

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.