Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. apríl 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-5S/302/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021201768
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201768.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej, LL.M

a členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej v právnej veci žalobcu: ERS Holding,
spol. s r.o., Šamorínska 10, 821 06 Bratislava- mestská časť Podunajské Biskupice, IČO: 35 702 982,
zastúpený advokátskou kanceláriou DE IURE s.r.o., so sídlom Šamorínska 10, Bratislava, IČO: 55 792
031,protižalovanému:FinančnériaditeľstvoSlovenskejrepubliky,sosídlomLazovná63,97401Banská
Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101492452/2021 zo dňa 13.08.2021,
takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd zrušuje rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.

101492452/2021 zo dňa 13.08.2021 a rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 100609228/2021 zo
dňa 09.04.2021 a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Bratislava (ďalej len ako „správca dane“) vykonal u platiteľa dane (ďalej len „žalobca“)

daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január – september 2011, november
a december 2011. Závery daňovej kontroly boli uvedené v protokole o výsledku daňovej kontroly č.
9104408/5/5267844 2013 BieM zo dňa 26.11.2013 („ďalej len protokol“), ktorý bol spolu s výzvou na
vyjadrenie sa žalobcovi doručený dňa 10.12.2013, kedy sa v zmysle § 46 ods. 9 písm. a) zákona
č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „daňový poriadok“) ukončila daňová kontrola. Žalobca doručil písomné vyjadrenie k protokolu jeho
odovzdaním dňa 03.01.2014 do podateľne správcu dane, ale správca dane na vyjadrenie neprihliadal,

lebo žalobca nepostupoval podľa § 14, § 165b ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový
poriadok).

2. Žalovaný rozhodnutím č. 101567477/2020 zo dňa 12.10.2020 zrušil pôvodné rozhodnutie správcu
dane č. 100970923/2020 zo dňa 02.06.2020 a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie,
odvolávajúc sa aj na rozsudkom KS v Bratislave č. k. 5S/191/2014-640, 5S/193/2014 zo dňa 30.04.2019,
ktorým bolo zrušené pôvodné prvé rozhodnutie žalovaného a správcu dane. Z obsahu bodu 96 tohto

rozsudku KS v Bratislave okrem iného vyplýva, že „k zrušeniu došlo z dôvodu nedostatočne zisteného
skutkového stavu. Ak mal žalovaný pochybnosti o reálnosti fakturovaných plnení, za ktoré žalobca
zaplatil cenu a daň, tak musí správca dane preukázať fiktívnosť plnení a ich nepoužiteľnosť pre ichzhodnotenie nadeklarovanýpodnikateľskýúčel.Súdkonštatoval,žetoniejemožnépreukázaťinak,než
odborným (znaleckým) vyhodnotením plnení z pohľadu ich reálnej hodnoty a použiteľnosti pre žalobcu“.

3. Následne správca dane rozhodnutím č. 100609228/2021 zo dňa 09.04.2021 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“) podľa § 68 ods. 5,6 daňového poriadku určil žalobcovi rozdiel dane v sume XXX.XXX
eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie september 2011, nadmerný
odpočet nepriznal v sume XXX,XX eur, vyrubil daň v sume XXX.XXX,XX eur.

4. Rozhodnutie odôvodnil správca dane tým, že v obchodných transakciách išlo o čisto umelý charakter
zdaniteľných obchodov, ktorých súčasťou bol žalobca s cieľom získať daňovú výhodu, zároveň
spochybňoval dodanie služieb či využitie služieb na ekonomickú činnosť daňového subjektu. Neuznal
daňovému subjektu ERS Holding spol. s r.o. právo na uplatnenie odpočítania dane:

a) z faktúr: č. 11VF0080 vyhotovenej spoločnosťou REK MEDIA s.r.o. (od 14.03.2007 do 29.04.2013

ERS MEDIA spol. s r. o.), ďalej len „ERS MÉDIA“ za poskytnutie služieb v oblasti reklamnej a mediálnej
propagácie za obdobie 09/2011, 20% DPH: X. XXX,XX eur; č. 11VF350 vyhotovenej spoločnosťou
ERS Office Service spol. s r.o. (ďalej len ..ERS Office service“) za ekonomickú poradenskú činnosť
pre rozloženie rizika podnikateľských aktivít spoločnosti ERS Holding ako aj jej dcérskych spoločností,
20% DPH: XX XXX.XX eur. Podľa správcu dane plnenia deklarované na faktúrach viedli len k získaniu

daňovej výhody, úhrady dodávateľom boli vykonané len ako zápočty s prijímateľom služby a bez
prijatých úhrad vo forme finančnej odplaty sa nemá vykonávať ekonomická činnosť. Vyplynulo mu
to aj z znaleckého posudku č. 5/2014, podľa ktorého spoločnosti disponujú len symbolickými sumami
hotovostných peňažných prostriedkov.;

b) z faktúry č. 11VF0021 vyhotovenej spoločnosťou BAU RENT, spol. s r.o., v ktorej je od 09.03.2006
konateľom spoločnosti Roman Ruhig (ďalej len ,.BAU RENT) za zálohy na stavebné práce, 20%
DPH:XX.XXX eur. K faktúre vystavenej spol. BAU RENT správca dane uviedol, že tu nevznikla daňová
povinnosť v zmysle § 19 ods. 4 zákona o DPH a tým ani právo na odpočítanie dane lebo zálohová
platba nepredchádzala skutočnému dodaniu predmetu plnenia, doposiaľ sa neuskutočnili rekonštrukcia

budovy na Šamorínskej ulici a ani podnikateľský projekt na Veľkom Pálenisku.

5. Žalovaný rozhodnutím č. 101492452/2021 zo dňa 13.08.2021 (ďalej len „druhostupňové rozhodnutie“)
v rámci odvolacieho konania postupom podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil prvostupňové
rozhodnutie.

II.
Žaloba

6. Žalobca sa žalobou, elektronicky doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“)
dňa 25.10.2021, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. . 101492452/2021 zo dňa
13.08.2021 a rozhodnutia správcu dane č. 100609228/2021 zo dňa 09.04.2021, ich zrušenia z dôvodov
podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f), g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Žiadal vrátiť vec správcovi dane na ďalšie konanie, uplatnil si

právo na náhradu trov konania.

7. Žalobca namieta, že žalovaný spolu so správcom dane porušil § 191 ods. 6 SSP, keď nerešpektoval
závery rozsudku Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „KS v Bratislave“) č. k. 5S/191/2014 - 640
zo dňa 30.04.2019 ( viď ods. 2 odôvodnenia tohto rozsudku). Žalobca namieta nepreskúmateľnosť

pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, lebo dôvodom pre neuznanie práva na odpočítanie dane
nemôže byť nepriznanie nároku na odpočítanie dane pre personálne prepojenie spoločností. Žalobca
namieta, že rozhodnutie žalovaného je v rozpore s §3 ods. 3, 9 a § 63 ods. 5 daňového poriadku,
nakoľko sa žalovaný v odôvodnení neuviedol zákonné skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia.
Taktiež namieta nesprávne právne posúdenie veci. Namieta nedostatočné zistenie skutkového stavu

orgánom verejnej správy na riadne posúdenie veci, lebo žalovaný preukázateľne nespochybnil reálne
dodanie služieb a tovarov žalobcovi ako aj poskytnutej platby na budúce služby (stavebné práce) a
ich využiteľnosť na jeho podnikateľskú činnosť. Rovnako namieta, že skutkový stav, ktorý vzal orgán
verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi.8. Žalobca namieta, že počas daňovej kontroly mu správca dane neuviedol žiadne pochybnosti v
zmysle § 46 ods. 5 daňového poriadku. Namieta zákonnosť protokolu z daňovej kontroly, lebo jednak
neobsahuje jeho vyjadrenia podľa § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku, čím neobsahuje náležitosti

§ 47 daňového poriadku a tiež namieta nesprávnosť poučenia v protokole ohľadom lehoty a spôsobu
vyjadreniasaknemu.Žalovanýasprávcadanenepostupovalivsúlades§68ods.3daňovéhoporiadku,
porušili § 3 ods. 1, ods. 2 daňového poriadku, lebo žalovaný neprerokoval vo vyrubovacom konaní jeho
pripomienky z vyjadrenia z 03.01.2014 podané k protokolu z daňovej kontroly za zdaniteľné obdobie
január až september, november, december 2011.

9. Žalobca namieta, že správca dane mu nepreukázal zneužívanie práva, pritom on svoje dôkazné
bremeno vyčerpal doložením dôkazov o reálnom dodaní služieb materiálnymi dôkazmi. V rozhodnutí mu
absentuje k tomu aj správna úvaha správnych orgánov a žalovaný sa nevyporiadal s jeho námietkami
v odvolacom konaní.
10. Doručenie svojho vyjadrenia k protokolu cez podateľňu žalovaného odôvodnil tým, že žalovanému
nefungoval v januári 2014 elektronický systém na podávanie písomností a konal v záujme dodržania

lehoty. Namieta nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia, lebo mu bolo doručené Slovenskou poštou
dňa 06.05.2021, ale malo mu byť doručené elektronicky vzhľadom na § 60f ods. 7 zákona č. 238/2017 Z.
z. v znení novely č. 416/2020 Z.z. účinnej od 1.1.2021. Pritom ak začala daňová kontrola podľa zákona č.
563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej len „daňový poriadok”), tak je potrebné ju dokončiť podľa tohto zákona
v účinnosti úpravy v čase skončenia daňovej kontroly. Namieta nulitu prvostupňového i druhostupňového

rozhodnutia z dôvodu, že ho podpísala zaujatá osoba a preto ich treba zrušiť aj podľa § 191 ods. 1
písm. g) SSP.
11. Podľa žalobcu došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy
a k vydaniu nezákonného rozhodnutia vo veci samej, nakoľko sa žalovaný nevysporiadal zákonným
spôsobom s jeho námietkou zaujatosti voči osobe A. A. B. v súlade s § 60 ods. 6 daňového

poriadku, ktorá podpísala preskúmavané rozhodnutie správcu dane. Správca dane mu k námietke
zaujatosti poslal len oznámenie č. 101246877/2020 z 3.8.2020.Žalobca namieta, že žalovaný nekonal
bez prieťahov v zmysle § 65 DP po tom, čo správny súd vrátil vec správnym orgánom.
12. Žalobca tvrdí, že rozhodnutie žalovaného je nulitné podľa § 64 ods. 2 písm. c) daňového poriadku,
lebo zaniklo právo vyrubiť mu daň od 01.01.2019 podľa § 69 ods. 1,2 a ods. 3 písm. a) daňového

poriadku. Protokol z daňovej kontroly mu bol doručený dňa 10.12.2013, žalovaný mal lehotu na
rozhodnutie podľa § 65 daňového poriadku počítajúc ju od vrátenia spisu zo správneho súdu. Počas
odvolacieho konania uplynula lehota na vyrubenie dane, odvolacie konanie malo byť zastavené podľa
§ 74 ods. 1 daňového poriadku a napadnuté rozhodnutie zrušené.
13. Správca dane odignoroval jeho návrh vykonať dokazovanie znaleckým posudkom na vyhodnotenie

prijatých zdaniteľných plnení z pohľadu ich reálnej hodnoty a použiteľnosti, ako aj vypočuť ním
navrhnutých svedkov. Za nezákonný označil znalecký posudok č. 5/2014 zo dňa 4.7.2014 vypracovaný
pre žalovaného, lebo neposudzuje konkrétne zdaniteľné obchody v zdaňovacom období roku 2011.

III.

Vyjadrenie žalovaného

14. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 11.03.2022 navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť. Zotrval na správnosti skutkových záverov a na zákonnosti oboch rozhodnutí. K veci uviedol,
že správca dane si v zdaňovacom období september 2011 uplatnil právo na odpočítanie dane v sumách:

X.XXX,XX eur ( fa č. 11VF0080 ), XX.XXX,XX eur (fa č. 11VF350 ) a XX.XXX,XX eur (fa č. 11VF0021).
K predmetným faktúram zopakoval argumentáciu z odôvodnenia prvostupňového a druhostupňového
rozhodnutia.

a)Kfaktúre11VF0080uviedol,ževspoločnostiERSMEDIAspol.sr.o.bolod14.03.2007do29.04.2013

konateľom Roman Ruhig a od 30.04.2013 bulharský občan Emil Nargisov Lichev. Predmetná spoločnosť
v roku 2011 nedeklaroval žiadnych zamestnancov, ktorí by mohli fakturované zdaniteľné obchody
vykonať, pretože posledné ročné hlásenie k dani zo závislej činnosti podal za rok 2008. Správca dane
dňa 13.08.2013 uskutočnil so žalobcom ústne pojednávanie, konateľ žalobcu Roman Ruhig predložil
ako dôkazný prostriedok vyhlásenie o dodaní služieb zo dňa 23.11.201, ktoré bolo ním podpísané za

žalobcuakopreberajúcehoaajzaspoločnosťERSMEDIAakoodovzdávajúceho.Konateľžalobcutvrdil,
že propagačné materiály boli odovzdávané klientom a možným budúcim klientom. Žalovaný potvrdil, že
materiály boli vyrobené, ale podľa fotografií ostali v sklade a neboli nikomu odovzdané.b)Kfaktúreč.11VF350uviedolžalovaný,žedňa13.8.2013sakonaloústnepojednávanie,kdedopytoval
žalobcu ako použil nakúpené tovary a služby. Žalobca v písomnej odpovedi doručenej správcovi dane
dňa 12.07.2013 uviedol, že zdaniteľné obchody použije na rozvoj spoločnosti. Dňa 13.8.2013 vykonal

správca dane miestne zisťovanie u ERS Office service, ktorý predložil kópie faktúr, objednávku služieb
z 31.7.2011, preberacích protokolov vrátane faktúry č. 11VF350, objednávku, vyhlásenie objednávateľa
o dodaní služieb. Žalovaný v odvolacom konaní preveril materiál Rozloženie rizika podnikateľských
aktivít spoločnosti ERS Holding, ako aj jej dcérskych spoločností a zistil, že bol vytvorený v prevažnej
časti z internetových zdrojov, odkopírovaných od iných autorov, konateľka dodávateľa ERS Office

Service, C. C., na pojednávaní uviedla, že ona vytvorila materiál. Správca dane z materiálu zistil, že
bol vypracovaný v decembri 2011, ale faktúra, objednávka aj vyhlásenie objednávateľa tvrdia o dodaní
30.09.2011.
c) K zálohovej faktúre č. 11VF0021 žalovaný uviedol, že miestnym zisťovaním u daňového subjektu
BAU-RENT dňa 13.08.2013 správca dane zistil, že daňový subjekt má faktúru č. 11VF021 evidovanú
knihe vydaných faktúr aj v evidencii DPH za zdaňovacie obdobie september 2011, daň bola priznaná

a odvedená v príslušnom zdaňovacom období. Po výzvach na žalobcu uskutočnil správca dane ústne
pojednávanie dňa 19.11.2013 s konateľom žalobcu, pánom Romanom Ruhigom. Žalobcom deklarovaná
úhrada zálohy „na stavebné práce“ bola bez ich špecifikácie a z vyjadrení žalobcu nebolo zrejmé,
akých prác sa mala záloha týkať. Konkrétne stavebné práce (rekonštrukcia budovy na Šamorínskej ulici
ani podnikateľský projekt na Veľkom Pálenisku) sa ku dňu rozhodnutia neuskutočnili, preto zákonná

podmienka nebola splnená. Žalobca nedoložil dôkaz, ako bola daná záloha využitá na uskutočnenie
jeho zdaniteľných obchodov. Pri poskytnutí zálohovej platby k budúcemu dodaniu služby mal daňový
subjekt BAU-RENT vystaviť faktúru bez vyčíslenej DPH, lebo faktúru s DPH mohol vystaviť až pri dodaní
konkrétne špecifikovanej služby.
15. Žalovaný poukázal na to, že správca dane zistil, že vo všetkých spoločnostiach ERS MEDIA, ERS

Office service, BAU-RENT je/bol štatutárnym orgánom prípadne spoločníkom Roman Ruhig, úhrady
sa vykonali zápočtom majetkovo a personálne prepojenými osobami. Zo záveru znaleckého posudku
č. 5/2014 (strany 133-138) mu vyplýva, že spoločnosti, ktorých štatutárom bol Mgr. Roman Ruhig,
disponujú iba symbolickými sumami hotovostných peňažných prostriedkov.
16. Žalovaný nesúhlasil s námietkou žalobcu, že bol nečinný po zrušení rozhodnutia súdom viac ako 163

dní (od 30.04.2019 do 10.10.2019), lebo administratívny spis mu bol súdom doručený dňa 30.09.2019.
Právoplatný rozsudok KS v Bratislave č. k. 5S/191/2014-640, 5S/193/2014 zo dňa 30.04.2019 následne
postúpil správcovi dane listom zo dňa 09.10.2019, bol mu doručený dňa 10.10.2019, teda svoje úkony
zrealizoval do 14 dní. Námietky zaujatosti voči zamestnancom správcu dane boli vyriešené v zmysle
daňového poriadku. Námietka voči riaditeľovi správcu dane, A. D. B. bola vyriešená oznámením

žalovaného č. 1100302/1/489504/2014/5067 zo dňa 12.11.2014. Daňová kontrola bola vykonaná
v zákonnej lehote, preto aj protokol z nej je zákonným.
17. Nesúhlasí ani s námietkou žalobcu o zániku práva na vyrubenie dane. Daňová kontrola začala
dňa 19.12.2012, ukončená bola doručením protokolu dňa 10.12.2013, čiže skončila v zákonnej lehote.
Podľa ustanovenia § 69 ods. 1 daňového poriadku nemožno vyrubiť daň alebo rozdiel dane po uplynutí

piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, teda v danom prípade
po uplynutí roka 2016, ale pred uplynutím tejto lehoty bol vykonaný úkon na vyrubenie rozdielu dane
(doručený protokolu z daňovej kontroly), plynie znovu päťročná lehota od konca roka, v ktorom bol
žalobca o tomto úkone vyrozumený ( § 69 ods. 2 daňového poriadku). Žalobcovi bol protokol z daňovej
kontroly doručený dňa 10.12.2013, lehoty na zánik práva vyrubiť rozdiel dane neplynuli počas súdneho

konania (§ 71 ods. 1 SSP), ktoré v tomto prípade trvalo odo dňa podania žaloby (od 11.09.2014) do
vrátenia mu všetkých administratívnych spisov zo súdu, t. j. 27.09.2019. Lehota na zánik práva vyrubiť
rozdiel dane neplynula 1 841 dní. Rozdiel dane je možné vyrubiť najneskôr do desiatich rokov od
konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, t.j. do konca roka 2021. Doplnil, že
v zmysle § 9 zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v

súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení neskorších predpisov
( ďalej len „zákon č. 67/2020 Z. z.“) neplynula lehota po dobu 203 dní, lebo sa prerušilo plynutie lehoty
na zánik práva vyrubiť daň dňom 12.3.2020 a znova začala plynúť 01.10.2020 v zmysle § 2 ods. 3
zákona č. 264/2020, ktorým bol doplnený zákon č. 67/2020 Z. z. (od prvého dňa kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom vláda mimoriadnu situáciu odvolala).

IV.
Replika žalobcu, Duplika žalovaného18. Žalobca podaním zo dňa 14.9.2022 doručil súdu repliku k vyjadreniu žalovaného, zopakoval
svoju argumentáciu zo správnej žaloby a poukazuje, že žalovaný sa vo vyjadrení k žalobe nezoberá
hmotnoprávnym dôkazmi podľa zákona o DPH v spojení s reálnym dodaním fakturovanej služby a

jeho využitia na podnikanie žalobcu. Vyjadrenie žalovaného je len o prepojeností osoby Mgr. Romana
Ruhiga k spoločnostiam dodávateľa a odberateľa, ale „nepriznanie nároku na odpočítanie dane
nemožno vyvodzovať len zo samotnej skutočnosti personálneho prepojenia spoločnosti a pochybností
o hodnovernosti žalobcom predložených dokladov." (rozsudok NS SR sp. zn 5 Sžfk/40/2018 zo dňa
29.01.2020;bod57, rozsudokNSSRsp.zn5Sžfk/67/2016zodňa20.04.2017,bod25,ainé).„Žalovaný

musí odôvodniť, na základe akých skutočností dospel k záveru o neoprávnenom znížení daňovej
povinnosti z predaja tovaru alebo služby žalobcom, pričom na nepriznanie nároku na odpočítanie
dane nie je dostačujúce konštatovanie, že ide o obchody medzi majetkovo a personálne prepojenými
osobami." ( rozsudku NS SR sp.zn 1Sžfk/61/2018 zo dňa 28.04.2020, bod 65 ). Pokiaľ má žalovaný
dôvodné pochybnosti o reálnosti fakturovaných plnení, ktoré žalobca doložil daňovými dokladmi a
za ktoré zaplatil dohodnutú cenu vrátane dane a zároveň predložil správcovi dane predmet tohto

plnenia (DVD nosiče, písomné materiály), musí správca dane preukázať, že tieto plnenia sú fiktívne a
nepoužiteľné pre ich zhodnotenie na deklarovaný podnikateľský účel. Žalovaný a správca dane konali
v rozpore s § 191 ods. 6 SSP, keď nevykonal odborné vyhodnotenie plnení odborným (znaleckým)
vyhodnotením.
19. Žalobca zdôrazňuje, že správcovi dane predložil formálne aj materiálne dôkazy o reálnom prijatí

služieb vrátane vykonaných úhrad. Prípravné činnosti je potrebné považovať za hospodárske činnosti
a zásada neutrality DPH vyžaduje, aby sa už prvé investičné náklady vynaložené na potreby a ciele
podniku považovali za hospodárske činnosti (napr. rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-110/94
INZO, C-268/83 Rompelman2, C-527/11 Ablessio SIA). Žalovaný nevysvetlil, v čom mu mala vzniknúť
daňová výhoda a ani sa nevysporiadal s jeho dôkazmi ohľadom stavebného konania, pritom bez

právoplatného stavebného konania nemožno začať výstavbu.
20. Žalobca namieta, že žalovaný sa nevyporiadal s jeho argumentáciou, že vďaka reklamnej činnosti
od spol. ERS MEDIA získal klientov na nájom ( pr. MJ SERVICE, súdny exekútor JUDr. Andrea
Farkašová) alebo na poradenskú činnosť pre založenie spoločnosti. Aj reklama, ktorá priamo neviedla
k uzavretiu nových zmlúv, môže byť považovaná za zdaniteľný obchod použitý na dodávky tovarov a

služieb platiteľa ( rozsudok NS SR sp. zn. ISžf/64/2016 zo dňa 06.03.2018). K argumentu žalovaného,
že v predloženom materiály o rozloženom riziku podnikateľských aktivít je napísaný dátum december
2011 je len pisárskou chybou, lebo faktúra je z septembra 2011. Podporne odkázal na bod 39 rozsudku
NS SR sp.zn 2Sžfk/71/2017 zo dňa 28.05.2020 vo veci posudzovanej daňovej kontroly vykonanej u
žalobcu za zdaniteľné obdobie január až september, november, december 2011, kde bolo riešené aj

posudzovanie reklamnej kampane od ERS MEDIA spol s.r.o. z tej istej zmluvy so žalobcom a to v
zdaniteľnom období jún 2011: „... závery daňových orgánov o všeobecnej povahe plnení fakturovaných
dodávateľskými spoločnosťami ERS MEDIA, spol. s.r.o. a REAL-DESIGN spol. s.r.o. a s tým spojenej ich
nepoužiteľnostinapodnikateľskúčinnosťžalobcu,akoajztohovyplývajúcizáveronesplnenípodmienok
pre odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1, 2 a § 51 zákona o DPH sú predčasné, nakoľko nevychádzajú

zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci“.
21. Z obsahu zápisníc č. 9104408/5/5182210/2013/BieM zo dňa 19.11.2013 a č.
9104408/5/5248689/2013/ BieM zo dňa 25.11.2013 mu vyplýva, že neboli dodržané jeho práva v súlade
s § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku, preto je nezákonným aj protokol z daňovej kontroly, lebo až
v ňom správca dane prvý raz uviedol pochybnosti pre neuznanie práva s odpočítaním dane.

22. Žalovaný nevyužil svoje právo podať dupliku.
V.
Konanie na správnom súde

23. Konanie o správnej žalobe bolo pôvodne vedené pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn.

5S/302/2021. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny
súd v Bratislave (ďalej len „súd“, „správny súd“), na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva
v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre.
Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-5S/302/2021. V súlade

s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004
Z.z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov
schválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do senátu 3S správneho súdu.
VI.Relevantná právna úprava

24. Podľa § 493e SSP v aktuálnom znení, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia

podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

25. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
( ďalej len „SSP“), správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej

správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

26. Podľa § 1 ods. 1,2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
( ďalej len „daňový poriadok“), (1) Tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových
subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní. (2) Podľa tohto zákona sa

postupuje, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.

27. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

28. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť,

správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

29. Podľa § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová
kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo:
f) vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo

navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim,

30.Podľa§46ods.5daňovéhoporiadku,akvzniknúpochybnostiosprávnosti,pravdivostialeboúplnosti
dokladovpredloženýchkontrolovanýmdaňovýmsubjektomaleboopravdivostiúdajovvnichuvedených,
oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim

vyjadril,najmäabyneúplnéúdajedoplnil,nejasnostivysvetlilanepravdivéúdajeopravilalebopravdivosť
údajov riadne preukázal.

31. Podľa § 46 ods. 8 prvá až tretia veta daňového poriadku, zamestnanec správcu dane z daňovej
kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov;

protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou
kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov
zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane
kontrolovanému daňovému subjektu protokol, ktorého súčasťou je výzva na vyjadrenie sa k zisteniam
uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu

ako 30 pracovných dní od doručenia takého protokolu, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt
vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol
predložiť v priebehu daňovej kontroly.

32. Podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku, lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok

odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu
závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán môže lehotu
podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov.

33. Podľa § 47 písm. i) daňového poriadku protokol musí obsahovať: i) vyjadrenia kontrolovaného

daňového subjektu podľa § 45 ods. 1 písm. f).

34. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

35. Podľa § 64 ods. 1 daňového poriadku na účely správy daní sa za nulitné rozhodnutie považuje
rozhodnutie vydané podľa tohto zákona uvedené v odseku 2. Také rozhodnutie nemá právne účinky a
hľadí sa naň, akoby nebolo vydané.

36. Podľa § 64 ods. 2 daňového poriadku pri správe daní je nulitným rozhodnutím rozhodnutie, a) ktoré

vydal orgán na to vecne nepríslušný; ak ide o správcu dane, ktorým je obec, za nulitné rozhodnutie
sa považuje aj rozhodnutie, ktoré vydal správca dane na to miestne nepríslušný, b) ktoré bolo vydané
omylom inej osobe, c) ktorým bola vyrubená daň po zániku práva vyrubiť daň, d) ktoré nadväzuje na
nulitné rozhodnutie.

37. Podľa § 69 ods. 1,2 daňového poriadku (1) Ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje

inak, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov
po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v
ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom
daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov. (2) Ak bol pred
uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie

nároku na sumu podľa osobitných predpisov, 1)plynú lehoty podľa odseku 1 znovu od konca roka, v
ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený. Vyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo uplatniť
nárok na sumu podľa osobitných predpisov možno najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom
vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez
povinnostipodaťdaňovépriznanie,alebovktoromdaňovémusubjektuvznikolnároknauplatneniesumy

podľa osobitných predpisov.

38. Podľa § 19 ods. 1,2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Zákon o DPH“), (1) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru
je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode

nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako
deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe
zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru
podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. (2) Daňová
povinnosť vzniká dňom dodania služby (ods. 2).

39. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň,
keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

40. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,

daň z tovarov alebo služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku
z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

41. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ

uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

VII.
Právne posúdenie veci správnym súdom

42. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmať zákonnosť žalobcom namietaného procesného
postupu správcu dane a preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým v rámci odvolacieho
konania potvrdil prvostupňové rozhodnutie.

43. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu preskúmal

napadnuté rozhodnutia v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP), ako aj priebeh
administratívneho konania vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§
135 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP), za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 1 písm. a)/
SSP) vec prejednal na pojednávaní dňa 17.4.2025 a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.44. Súd uznal za dôvodnú námietku žalobcu, že počas daňovej kontroly mu správca dane neuviedol
žiadne pochybnosti v zmysle § 46 ods. 5 daňového poriadku. Súd sa oboznámil z obsahom listín

v administratívnom spise vyhotovených do vydania protokolu z daňovej kontroly, výziev žalobcu na
doloženie dokladov ako aj obsahom zápisníc z ústneho pojednávania z 19.11.2013 a 25.11.2013, na
ktoré sa odvolával aj žalobca v žalobných námietkach. Súd zistil, že správca dane jasne neoznámil
žalobcovi dôvodné pochybnosti podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku, preto nemohlo dôjsť k presunu
dôkazného bremena späť na žalobcu.

44.1. Súd bol povinný primárne vyhodnotiť túto relevantnú žalobnú námietku posúdením obsahu
administratívneho spisu so zameraním sa na to, či a akým spôsobom bol žalobca v priebehu daňovej
kontroly oboznámený s pochybnosťami správcu dane v zmysle ustanovenia § 46 ods. 5 daňového
poriadku, vrátane obsahu a časových súvislostí takého oboznámenia vo väzbe na vyhotovenie protokolu
o daňovej kontrole, a to všetko v intenciách rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 1 Sžfk 10/2020 z 24. februára 2022, publikovaného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho

správneho súdu č. 2/2022 pod č. 18/2022 s právnou vetou. Pokiaľ ide o rozloženie dôkazného bremena,
v daňovom konaní platí zásada, že daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne
určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých
preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť
alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov ním vedených, avšak nie je možné od daňového

subjektu požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou v
podobe stanovenia výsledku zo strany správcu dane, že „daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno“.
Daňový subjekt vyčerpá vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má
tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb
a tovarov od určitého dodávateľa. Na preukázanie opaku znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu

správca dane.
44.2. Pri posúdení tejto žalobnej námietky správny súd reflektoval judikatúrou vymedzené minimálne
požiadavkynakvalituformyaobsahuoznámeniapochybnostísprávcudaneakoajdôsledkyopomenutia
takéhoto oznámenia, či už v dôsledku, že nebolo učinené vôbec alebo v požadovanej forme či kvalite
obsahu, eventuálne v primeranom časovom predstihu pred ukončením daňovej kontroly poskytujúcom

daňovému subjektu primeraný priestor na splnenie svojej dôkaznej povinnosti. Správny súd tiež
reflektoval judikatúrou vymedzené dôsledky opomenutia takéhoto oznámenia v požadovanej forme,
kvalite a čase spočívajúce v tom, že bez neho nedochádza k prenosu dôkazného bremena na
kontrolovanýdaňovýsubjektazakladáprocesnépochybeniesprávcudanetakejzávažnosti,žeuvedené
má nevyhnutný dopad na samotnú zákonnosť rozhodnutia správcu dane, keď mu predchádzal procesne

vadný postup. A to napriek tomu, že podľa doterajších záverov kasačného súdu porušenie oznamovacej
povinnosti správcom dane bez ďalšieho nezakladá nezákonnosť daňovej kontroly ako celku, ako je
tomu napr. v prípade porušenia zákonných lehôt na jej vykonanie. Správny súd vychádzal zo záverov
vyslovených najmä v rozhodnutiach Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 1 Sžfk 10/2020 z 24.02.2022,
aj sp. zn. 4Sžfk/31/2020 zo dňa 26.10.2022.

44.3. Žalobca podal daňové priznanie, čím si splnil povinnosť tvrdiť. Oznámením o daňovej kontrole
správca dane začal u žalobcu daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie roka 2011, doručením
protokolu o daňovej kontrole žalobcovi bola ukončená daňová kontrola, následne začalo vyrubovacie
konanie. Správca dane v priebehu daňovej kontroly vyzval žalobcu predložiť mu rôzne listiny v súvislosti
s konkrétnymi faktúrami, ale ničím to neodôvodnil, neuviedol žiadne pochybnosti. V žiadnej výzve (pred

vydaním protokolu) správca dane nevyzval žalobcu v zmysle § 46 ods 5 daňového poriadku. Z obsahu
zápisníc o ústnom pojednávaní vyplýva, že sa uskutočnili ústne pojednávanie za účasti žalobcu za
účelom vyjadrenia sa daňového subjektu podľa § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku. V celom
obsahu zápisníc (z 19.11.2013 a 25.11.2013) však nie je uvedené, že má správca dane pochybnosti
o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov, o pravdivosti údajov v dokladoch a ani žiadna výzva

na daňový subjekt v zmysle § 46 ods. 5 daňového poriadku.
44.4. Vo všeobecnosti platí, že oznámenie pochybností už zo svojej podstaty má byť istým výsledkom
procesu s takým obsahom, z ktorého kontrolovanému subjektu bude zrejmé, že po posúdení všetkých
dovtedy ním doložených dokladov a dôkazov a aj dôkazov získaných vlastnou činnosťou správcu dane,
aké skutočnosti považuje správca dane za pochybné vo vzťahu k primárnym tvrdeniam daňového

subjektu deklarovaným v podanom daňovom priznaní. Nestačí sa pri písomnej komunikácii vyjadrovať
len v náznakoch, ale je treba presne a jasne pomenovať, v čom konkrétnom má správca dane
pochybnosti, nejasnosti, v čom vidí rozpor. Takúto výzvu neobsahuje žiadna listina zažurnalizovaná
v administratívnom spise pred vydaním protokolu z daňovej kontroly.44.5. Súd prihliadal na to, že až výzvou k odstráneniu pochybností (§ 46 ods. 5 daňového poriadku)
dochádza v procese dokazovania k prenosu dôkazného bremena zo správcu dane na kontrolovaný
daňový subjekt a daňové bremeno vzniká daňovému subjektu v okamihu, keď správca dane zákonným

spôsobom a jasne vyjadrí pochybnosti o tvrdení daňového subjektu. Ak správca dane mal pochybnosti o
tvrdeniach žalobcu a predložené dôkazy nemienil akceptovať, potom bol povinný túto skutočnosť taktiež
doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia žalobcu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane musia mať
minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené žalobcom.
Uvedenie pochybností správcu dane až v protokole a v rozhodnutiach je už neskoro. Len ak by tak učinil

vo výzve pred vydaním protokolu, tak by sa dalo hovoriť aj o prechode dôkazného bremena na daňový
subjekt. Takáto situácia však v posudzovanom prípade nenastala.
44.6. Na základe vyššie uvedeného dospel správny súd k záveru, že správca dane sa vlastným
pričinením dostal do situácie, keď v dôsledku opomenutia svojej oznamovacej povinnosti podľa § 46
ods. 5 daňového poriadku na daňový subjekt neprešlo dôkazné bremeno, a teda nevznikla mu ani
povinnosť vyvrátiť pochybnosti správcu dane. Preto ak správca dane hodlal založiť svoje rozhodnutie

na konštatovaniach o nepreukázaní tvrdených skutočností zo strany daňového subjektu, tieto stratili
zákonný podklad v dôsledku nesprávneho vykonania, resp. nevykonania oznamovacej povinnosti o
vzniknutých pochybnostiach.
44.7. Súd konštatuje, že porušením tejto oznamovacej povinnosti v priebehu daňovej kontroly došlo
k podstatnému pochybeniu v procesnom postupe správcu dane porušením ustanovení o konaní pred

orgánom verejnej správy, postup je postihnutý procesnou vadou takej závažnosti, ktorá mohla mať za
následok nezákonnosť týchto rozhodnutí.
45. Správny súd uznal za relevantnú aj námietku žalobcu o nepreskúmateľnosti oboch rozhodnutí
pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Správny súd sa najprv vysporiadal s otázkou, čo bolo
podľa napadnutých rozhodnutí dôvodom pre nepriznanie nároku na odpočítane dane, či spornou/

spochybnenou bola existencia a poskytnutie služieb ( služieb v oblasti reklamnej a mediálnej
propagácie , za ekonomickú poradenskú činnosť pre rozloženie rizika podnikateľských aktivít, úkony
súvisiace s preddavkom na stavebné práce) ako hmotnoprávna podmienka na odpočet dane, alebo táto
podmienka bola splnená a dôvodom brániacim priznaniu nároku na odpočet dane bolo zneužívajúce,
resp. podvodné konanie. S uvedeným totiž úzko súvisí aj otázka unesenia dôkazného bremena, resp.

či dôkazné bremeno zaťažuje daňový subjekt, alebo správcu dane. Až po jasnom ustálení toho, čo bolo
právnym dôvodom pre nepriznanie nároku na odpočítanie dane ( rozsudok Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžfk/4/2021 zo dňa 28.02.2023, bod 28) môže súd následne posudzovať
ďalšie skutočnosti a zaujať právny názor k otázke, ktorý zo subjektov znášal dôkazné bremeno, a či ho
v daňovom konaní i uniesol.

46. Z pripojeného administratívneho spisu a rozhodnutia správcu dane súd zistil, že správca dane
vykonal u daňového subjektu daňovú kontrolu okrem iných zdaňovacích období aj za september 2011.
Výsledkom daňovej kontroly bol protokol č. 9104408/5/5267844 2013 BieM zo dňa 26.11.2013, v ktorom
uviedol kontrolné zistenia, na základe ktorých spochybnil okrem iného to, či boli predmetné zdaniteľné

obchody dodané tak, ako sú deklarované vo faktúrach a či boli následne použité na účely podnikateľskej
činnosti kontrolovaného daňového subjektu (ods. 7 na str. 77 prvostupňového rozhodnutia). Ďalej
že vypracované reklamné a propagačné materiály neboli použité na propagáciu žalobcu, preto mu
nepriniesli ekonomický úžitok (ods. 6 na str. 78 prvostupňového rozhodnutia) a že išlo o umelý charakter
zdaniteľnýchobchodovscieľomzneužitiaprávanauplatnenieodpočítania DPHačerpanienadmerných

odpočtov v reťazci dodávateľov (ods. 3 na str. 77 prvostupňového rozhodnutia).

47. Právny základ odpočtu DPH je ustanovený v smernici Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o
spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „smernica 2006/112“). V zmysle uvedenej
smernice 2006/112 musí zdaniteľná osoba spĺňať nasledovné formálne a materiálne podmienky, aby si

mohla uplatniť právo na odpočítanie DPH splatnej alebo zaplatenej v tomto členskom štáte za tovar,
ktorý jej bol alebo bude dodaný, a za služby, ktoré jej boli alebo budú poskytnuté, inou zdaniteľnou
osobou: 1/ musí disponovať faktúrou vyhotovenou v súlade s článkami 220 až 236 a článkami 238, 239
a 240 smernice 2006/112 (formálna podmienka) a 2/ materiálne, resp. hmotnoprávne podmienky: a)
poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre DPH (t. j. status osoby dodávateľa), b) predmetné

plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna existencia plnenia), c) prijaté plnenie
je príjemcom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti.48. Uvedené podmienky stanovené smernicou 2006/112 prevzala aj slovenská vnútroštátna právna
úprava. Platiteľ dane si môže v zmysle zákona o DPH odpočítať daň: a) dňom vzniku daňovej povinnosti
(§ 49 ods. 1 zákona o DPH), b) daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, pričom za deň dodania

tovaru sa považuje deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník, alebo dňom
dodania služby (§ 19 ods. 1 a 2 zákona o DPH), c) daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť
voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi
dodané (§ 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH), d) zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane,
od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH).

49. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými
hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok v tejto súvislosti
preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov zamerané na zisťovanie splnenia zákonných povinností
daňovými subjektmi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu
zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie

dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom
daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní
alebo na ktorých preukázanie ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť bol vyzvaný správcom dane
v priebehu daňového konania povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

50. V rámci daňového konania je potrebné rozlišovať medzi požiadavkou na preukázanie (i)
hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočítanie DPH (alternatívne oslobodenia od dane),
(ii) formálnych podmienok priznania práva na odpočítanie, (iii) odopretím nároku na odpočítanie DPH
alebo oslobodenie od dane z dôvodu daňového podvodu a (iv) odopretím nároku na odpočítanie DPH
alebo oslobodenia od dane z dôvodu zneužitia práva.

51. Hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie práva na odpočet dane sú požiadavky: (i) aby daňový
subjekt nárokujúci si odpočet bol zdaniteľnou osobou, (ii) tovar alebo služby, na ktorých zakladá právo na
odpočítanie dane, musia byť dodané alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou a požiadavka, (iii) aby
zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných zdaniteľných

plnení (čl. 168 písm. a) Smernice, ale aj rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Senatex
GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 28; vo veci E. F. G., C-610/19 zo dňa 3. septembra
2020, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 24).
Formálne podmienky priznania práva na odpočet zodpovedajú najmä náležitostiam faktúry (čl. 178 písm.
a) Smernice, rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa

15. septembra 2016, bod 29; vo veci E. F. G., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 43; vo veci
Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 24). Zatiaľ čo medzi materiálne
podmienky patrí postavenie (status) dodávateľa tovaru ako zdaniteľnej osoby, identita dodávateľa,
resp. jeho správne uvedenie na faktúre patrí medzi podmienky formálne (rozhodnutia Súdneho dvora
Európskej únie vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 25; vo

veci Ferimet SL, C- 281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 26, 27).

52. Vo všeobecnosti platí, že zatiaľ čo nepreukázanie hmotnoprávnej (materiálnej) podmienky pre
priznanie práva na odpočet dane (oslobodenie od dane) je dôvodom pre odopretie tohto práva, v prípade
formálnych podmienok tomu tak bez ďalšie nie je. Nedostatky v naplnení formálnych podmienok nemôžu

viesť k odopretiu práva na odpočítanie dane v prípade, ak je preukázané naplnenie hmotnoprávnych
podmienok práva na odpočet dane (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci SC Paper
Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 41; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11.
novembra 2021, bod 33; vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 38; vo veci
Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 29 ).

53. Právo na odpočet DPH však možno odoprieť vtedy, ak porušenie formálnych požiadaviek malo
za následok nemožnosť predloženia jasného dôkazu o tom, že hmotnoprávne podmienky boli splnené
(rozhodnutiaSúdnehodvoraEurópskejúnievoveciSCPaperConsultSRL,C-101/16zodňa19.októbra
2017, bod 42; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 36; vo veci Kemwater

ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 31) a splnenie materiálnych podmienok
nevyplýva ani z dokazovania vykonaného správcom dane (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie
vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 34, 43; vo veci Kemwater ProChemie
s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 38). Ak je v daňovom konaní riadne zistené splneniehmotnoprávnychpodmienokprávanaodpočetdanevintenciáchSmernice,nemôževnútroštátnaprávna
úprava daňovníkovi ukladať dodatočné podmienky, ktoré by mohli mať taký účinok, že predmetné právo
nie je možné uplatniť (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Kemwater ProChemie s. r. o.,

C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 30).

54. Z dikcie § 49 ods. 2 zákona o DPH jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si žalobca môže
odpočítať DPH, pričom základnou podmienkou je, aby išlo o tovary alebo služby, ktoré mu naozaj boli
dodanékonkrétnymplatiteľomDPH.Úlohousprávcudanepriposudzovaníopodstatnenostiuplatnených

nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj
zo zistení, či pri predložených dokladoch neabsentuje materiálny podklad. Uskutočnenie zdaniteľného
plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa
faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako
aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi, nie sú predpokladom pre odpočítanie
dane v zmysle zákona o DPH.

55. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a v § 51 ods.1 písm. a) zákona o DPH sú
hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie
nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady
dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť),

aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok
na odpočet stanovil. Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke
(vystavenou faktúrou, zmluvou), predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v
prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt.

56. Daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť obstarať si dostatočný počet dôkazov, ktoré
zabezpečiapreukázateľnosťuskutočnenéhozdaniteľnéhoplneniasprávcovidane,ktorývrámcidaňovej
kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Preukázanie materiálnej existencie
zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení je
esenciálnou podmienkou pre odpočítanie. Pri preukazovaní je významný aj charakter zdaniteľného

plnenia. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem „môže“ v § 49
ods. 2 zákona o DPH ), ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos dôkaznej
povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustálená rozhodovacou činnosťou
vnútroštátnych súdov a judikatúrou Súdneho dvora EÚ.

57. Správny súd v súvislosti s prejednávanou vecou poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho
súdu SR sp. zn. 3Sfk/27/2021 zo dňa 30.11.2022, (bod 33,37,39) podľa ktorého je vo všeobecnosti
potrebné rozlišovať medzi preukazovaním splnenia hmotnoprávnych podmienok priznania práva na
odpočet dane a dokazovaním zneužitia práva /daňového podvodu alebo účasti daňového subjektu na
ňom (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra

2021, bod 41; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 36).
Zatiaľ čo dôkazné bremeno na preukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet ťaží
primárnedaňovýsubjekt,resp.zdaniteľnúosobuuplatňujúcusitotoprávo(voveciKemwaterProChemie
s.r.o.,C-154/20zodňa9.decembra2021,bod34),vprípadepreukazovaniazneužitiapráva/daňového
podvodu je dôkazné bremeno prenesené najmä na daňový orgán, ktorý existenciu takéhoto konania

musí dostatočne preukázať inak než len na základe domnienok (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej
únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 54; vo veci Crewprint Kft, C-611/19
zo dňa 3. septembra 2020, body 37, 43). Dôvodom pre neuznanie odpočítania DPH alebo oslobodenia
od dane je zneužitie práva , ktoré je konštruované na princípe zavinenia. Zhrňujúc z doteraz uvedené
možno konštatovať, že zatiaľ čo pri preukazovaní hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na

odpočítanie dane (alebo oslobodenie od dane) zaťažuje dôkazné bremeno daňový subjekt a jeho dobrá
viera v zásade nezohráva žiadnu rolu (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených veciach
SGI a Valériane, C-459/17 a C-460/17, zo dňa 27. júna 2018), tak v prípade preukazovania zneužitia
práva majú dôkazné bremeno finančné orgány.

58. Správny súd dospel k záveru, že správca dane a žalovaný v predmetnej veci vo svojich
odôvodneniach riadne neustálili, či žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno a nepreukázal dodanie
služby ako hmotnoprávnej podmienky odpočtu DPH z deklarovaných obchodov. Z rozhodnutí správcu
dane a žalovaného však súdu nevyplýva, ktorú hmotnoprávnu podmienku uplatneného práva naodpočet vlastne žalobca nepreukázal. V tomto smere preto správny súd zastáva názor, že žalobca
bol neprimerane zaťažený dôkazným bremenom, pokiaľ od nej žalovaný a správca dane vyžadovali
preukázanie skutočnosti, ktorá nie je hmotnoprávnou a ani formálnou právnou podmienkou uplatnenia

odpočtu DPH. Ak mal správca dane ako aj žalovaný záujem poukázať napr. na nesplnenie podmienky
dodania služby alebo že zdaniteľná osoba nepoužila služby na účely vlastných zdaniteľných plnení, mal
túto skutočnosť a svoje pochybnosti riadne žalobcovi oznámiť a odôvodniť.

59. Vyššie uvedená vada v právnom posúdení veci v rozhodnutí žalovaného a správcu dane súvisí

a vychádza z ďalších nedostatkov, ktorými tieto rozhodnutia trpia. Správca dane a žalovaný vo
svojich rozhodnutiach síce správne uvádzajú skutkové zistenia správcu dane, tieto však nesprávne
hodnotia, právne kvalifikujú a posudzujú. Správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v prípade
sankcionovania zneužitia práva v daňovej oblasti, ide o situácie, v ktorých hmotnoprávne podmienky
priznania týchto práv v zásade nemôžu byť sporné. Inými slovami, ak z odôvodnenia správcu dane a
žalovaného na jednej strane vyplýva v podstate nepreukázanie hmotnoprávnych podmienky odpočtu

DPH v podobe dodania služby resp. ekonomický úžitok z prijatej služby a na druhej strane konštatujú, že
sa dopustil žalobca účasti na obchodnom reťazci poznačenom podvodom na DPH, vnútorne si odporujú.

60. Rozlišovanie medzi dôvodmi pre neuznanie daňového oprávnenia (či už nepreukázanie
hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet DPH alebo vedomá účasť na obchodnom reťazci

poznačenom zneužitím práva) pritom nie je iba formálne, ale má významný dopad na celé daňové
konanie a daňovú kontrolu. Ako už bolo uvedené vyššie, dôkazné bremeno na preukázaní zneužití práva
a účasti daňového subjektu na ňom totiž ťaží správcu dane, nie daňový subjekt. Ten svoje dôkazné
bremeno môže vyčerpať až po preukázaní hmotnoprávnych a formálnych podmienok uplatneného
práva na odpočet DPH. Správny súd nespochybňuje relevantnosť skutkových zistení správcu dane

v predmetnej veci. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva jeho rozsiahle dokazovanie. Je pritom
úlohou daňových orgánov, aby dôsledne vyhodnocovali zistené skutočnosti a skutočnosti deklarované
daňovým subjektom a rozlišovali, či tieto skutočnosti vznášajú pochybnosti vo vzťahu k splneniu
hmotnoprávnychpodmienokuplatnenéhoprávanaodpočetDPHalebočiideoskutočnostipreukazujúce
a/alebo indikujúce zneužitie práva v určitom obchodnom reťazci, resp. vedomú alebo nevedomú účasť

daňového subjektu na ňom.

61. Správny súd tu však zdôrazňuje podstatnú skutočnosť, že pri právnom posúdení nie je možné
kumulovať nesplnenie hmotnoprávnych podmienok s vedomostnou zložkou žalobcu o zneužití práva,
lebo ak bolo konštatované nepreukázanie dodania služby, ide o nesplnenie hmotnoprávnej podmienky,

tak potom neexistovalo opodstatnenie pri právnom posudzovaní zaoberať sa zneužitím práva (rozsudok
NSS SR zo dňa 31.01.2024, sp. zn. 1Sžfk/81/2020, bod 32).

62. Správny súd po preskúmaní obsahu napadnutých rozhodnutí prisvedčil žalobnej námietke o
nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí pre nezrozumiteľnosť a nedostatok odôvodnenia, nakoľko

ako z prvostupňového tak aj z druhostupňového rozhodnutia nie je možné jednoznačne vyvodiť záver,
čo bolo právnym dôvodom pre nepriznanie nároku na odpočet dane, a teda ani to, koho malo zaťažovať
dôkazné bremeno. Správny súd vyhodnotil závery správcu dane a žalovaného vo vzťahu k dôvodu na
nepriznanie nároku na odpočet DPH ako rozporuplné.

63. Z obsahu napadnutých rozhodnutí vyplýva, že došlo ku kombinácii dôvodov na nepriznanie
nároku na odpočet DPH, keďže tak správca dane ako aj žalovaný nepriznanie odôvodnili viacerými
skutočnosťami: 1) nepreukázanie, že služby boli dodané; 2) nepreukázanie reálne uskutočnených
zdaniteľných obchodov; 3) účasť žalobcu na umelom charaktere zdaniteľných obchodov s cieľom
získať daňovú výhodu a zneužiť právo na uplatnenie odpočítania DPH. Takýto záver však nie je

právne udržateľný pre jeho nezrozumiteľnosť. Bez jednoznačného uvedenia právneho dôvodu nie
je možné, aby správny súd posúdil, koho zaťažovalo dôkazné bremeno a či ho daný subjekt aj
uniesol. Vzhľadom na nezrozumiteľnosť napadnutých rozhodnutí správny súd nemohol vyhodnotiť aj
ostatné žalobcom vznesené žalobné body (nesprávne právne posúdenie veci, nedostatočné zistenie
skutkového stavu orgánom verejnej správy, skutkový stav vzatý za základ napadnutého rozhodnutia

je v rozpore s administratívnym spisom, nezákonnosť protokolu z daňovej kontroly, neprerokovanie
pripomienok žalobcu z 03.01.2014 k protokolu vo vyrubovacom konaní , nepreukázanie zneužitia práva,
nulita prvostupňového a druhostupňového rozhodnutia, a ďalšie podrobne uvedené v ods. 7. až 13.odôvodnenia tohto rozsudku), lebo v tomto štádiu by sa jednalo o vyhodnotenie predčasné, navyše za
nejasného dôvodu nepriznania nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty.

64. Správny súd na základe zistených skutočností, citovaných právnych predpisov a judikatúry Súdneho
dvoraEÚaNajvyššiehosúduSRdospelkzáveru,žemuneostávainé,akozrušiťnapadnutérozhodnutia
žalovaného i správcu dane podľa § 191 ods. 1 písm. d), g) SSP a vec vrátiť orgánu verejnej správy
prvého stupňa podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP na ďalšie konanie, v ktorom orgány verejnej správy
jednoznačne určia, čo bolo dôvodom pre nepriznanie nároku na odpočet DPH. Len ak budú splnené

hmotnoprávne podmienky pre priznanie nároku na odpočet DPH, je tu priestor zapodievať sa otázkou
účasti žalobcu na zneužití práva.
65. Pokiaľ ide o žalobcom navrhovaný dôkaz na výsluch svedkov, je potrebné uviesť, že v správnom
súdnictve súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné
na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu v
správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale

preskúmať „zákonnosť“ ich rozhodnutí, t.j. či boli dodržané príslušné hmotno-právne a procesne-právne
predpisy. Dokazovanie sa preto riadi zásadou prejednacou a nie zásadou vyšetrovacou, a preto súd
návrhu žalobcu na vykonanie dokazovania výsluchom navrhnutých svedkov nevyhovel.
66. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je
orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval

v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v
zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

67. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v

ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym
názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo
opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom
rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu (§ 191 ods. 6 SSP).

68. Správny súd považuje za potrebné dodať, že závery prezentované v tomto rozsudku automaticky
neznamenajú, že žalobcovi má byť priznané právo na odpočet dane z predmetného dodania služieb.
Úlohou finančných orgánov bude opätovne preskúmať nárok žalobcu na odpočet DPH (aj vo svetle
už vykonaného dokazovania) súc viazaní názorom správneho súdu, jasne pomenovať, či dôvodom
nepriznania bola absencia hmotnoprávnych podmienok alebo hmotnoprávne podmienky splnené boli

a došli k zneužitiu práva zo strany daňového subjektu. Následne bude ich úlohou buď relevantne
spochybniť splnenie materiálnych podmienok a zreteľne oznámiť žalobcovi, ktorú podmienku považujú
zaspochybnenúsnáslednýmumožnenímžalobcovipreukázaťjejsplnenie alebopreukázať,žežalobca
buď priamo participoval na daňovom podvode alebo mal a mohol vedieť, že k daňovému podvodu
dochádza v rámci obchodného reťazca (na jeho iných stupňoch), ktorého bol súčasťou alebo či došlo

k zneužitiu práva.

69. V správnom súdnom konaní úspešnému žalobcovi priznal správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP
nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania
rozhodne správny súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny

úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

70. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom

Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho
doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 493e SSP a v spojení s § 145 ods. 2 písm. a) SSP).
Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcichskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za

neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b)ideokonaniaosprávnejžalobepodľa 6ods.2písm.c)ad);c)ježalovanýmCentrumprávnejpomoci.