Rozsudok – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. jún 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7To/60/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7625010158
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ing. JUDr. Milan Husťák

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7625010158.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr. Milana Husťáka a sudcov

JUDr. Margaréty Jurkovej Žoldákovej a JUDr. Dominiky Volkaiovej, LL.M., na verejnom zasadnutí
konanom dňa 19. júna 2025, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre zločin vydierania podľa §
189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr.zák. s poukazom na § 139 ods.1 písm. c/ Tr. zák., o odvolaní okresného
prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 30.04.2025 sp. zn. 3T/13/2025
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods.1 písm. d/, písm. e/, ods.2 Tr.por. zrušuje napadnutý rozsudok vo výroku o uloženom
treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods.3 Tr.por. a podľa § 189 ods.2 Tr.zák., § 38 ods.2, § 36 písm. l/, § 39 ods.5 Tr.zák. ukladá
obžalovanému A. B., nar. X.X.XXXX v C., trvale bytom D. XXX, E. F., trest odňatia slobody v trvaní 32
(tridsaťdva) mesiacov.

Podľa § 49 ods.1 písm. a), s použitím § 51 ods.1 Tr.zák. výkon uloženého trestu mu podmienečne
odkladá s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 50 ods.2 Tr.zák. stanovuje skúšobnú dobu probačného dohľadu v trvaní 48 (štyridsaťosem)
mesiacov.

Podľa § 51 ods.3 písm. b/ Tr.zák. ukladá obžalovanému obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania
alkoholických nápojov a iných návykových látok.

Podľa § 73 ods.2 písm. a/, c/ Tr.zák. ukladá obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ústavnou

formou.

Inak napadnutý rozsudok ostáva nezmenený.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 3T/13/2025 zo dňa 30.04.2025, bol obžalovaný
A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., okres G. H. I., trvale bytom D. XXX, E. F., t. č. v J. H. I. I. K. J. C., uznaný
vinným zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

dňa 06.10.2024 v čase okolo 13.00 hod. v obci D., okres F., v spálni rodinného domu L. XXX, pod
vplyvom alkoholických nápojov a po predchádzajúcich vulgárnych nadávkach a obviňovaní z nevery, po
tom, čo jeho dcéra K. C. zatelefonovala na políciu, nakoľko svojmu bratovi M. B. zaslal prostredníctvom
aplikácie M. správu obsahujúcu vyhrážky zabitím N. C. a K. C., uviedol svojej družke N. C., že ak naneho zavolá políciu, zabije ju a uvedené zopakoval dvakrát, pričom sa svojho konania dopustil využijúc
skutočnosť, že N. C. je jeho družkou, ktorá s ním žije v spoločnej domácnosti a je matkou ich spoločných
detí, čo tak podporilo jeho rozhodnutie prinútiť poškodenú k neprivolaniu polície, neočakávajúc kladenie

odporu zo strany poškodenej.

Za to mu okresný súd podľa § 189 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/ Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., §
39 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. uložil trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov, na ktorého výkon bol
podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym

stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. a/, c/ Tr. zák. bolo obžalovanému uložené ochranné protialkoholické liečenie
ústavnou formou.

Proti uvedenému rozsudku okresného súdu, čo do výroku o uloženom treste odňatia slobody, podal

v zákonom stanovenej odvolanie okresný prokurátor. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že
podľa jeho názoru neboli splnené podmienky na uloženie trestu odňatia slobody podľa ustanovenia §
39 ods. 2 písm. c/ Tr. zák., podľa ktorého súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby
ustanovenej zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa, ktorý spáchal trestný čin v stave zmenšenej
príčetnosti a súd má za to, že vzhľadom na zdravotný stav obžalovaného by bolo možné za súčasného

uloženia ochranného liečenia dosiahnuť ochranu spoločnosti aj trestom kratšieho trvania, pričom nie je
viazaný obmedzeniami uvedenými v odseku 3 a zároveň uloží ochranné liečenie.

Prokurátor ďalej uviedol, že pojem tzv. zmenšenej príčetnosti Trestný zákon síce výslovne spomína vo
viacerých svojich ustanoveniach, ale obsahovo ho nedefinuje. Túto otázku prenecháva právnej teórii

a súdnej praxi. Tie ustálili, že páchateľ konal v stave zmenšenej príčetnosti vtedy, ak pre duševnú
poruchu v čase skutku mal podstatne (forenzne významne) zníženú schopnosť rozpoznať protiprávnosť
svojho konania alebo svoje konanie ovládať, prípadne boli podstatne znížené obe schopnosti súčasne.
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Tdo V 18/2025).

Poukázal na to, že v zmysle záverov znaleckého posudku č. 1/2025 z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie psychiatria v čase spáchania skutku netrpel obvinený duševnou chorobou v zmysle psychózy.
Jednalo sa u neho o prechodnú duševnú poruchu, jednoduchú opilosť stredne ťažkého stupňa so
zachovanou schopnosťou motorickej a fyzickej aktivity, so zachovanými rozpoznávacími a mierne,
nepodstatne zníženými ovládacími schopnosťami. V triezvom stave by boli jeho ovládacie schopnosti

plne zachované. Do stavu opilosti sa obvinený priviedol sám a dobrovoľne, s plným vedomím možných
následkov, sám priznáva, že pod vplyvom alkoholu je jeho správanie problémové.

Podľa záverov znalkyne M. D. N. boli teda rozpoznávacie schopnosti obvineného A. B. plne zachované
a ovládacie schopnosti boli síce znížené, ale len mierne a nepodstatne, bez konštatovania podstatného

(forenzne významného) zníženia tejto ovládacej schopnosti. Poukázal tiež na fakt, že obvinený sa
do stavu opilosti dostal sám a dobrovoľne, plne si uvedomujúc možné následky požitia alkoholických
nápojov,čobytakistonemohloodôvodňovaťposudzovaniejehokonaniaakokonaniavstavezmenšenej
príčetnosti (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 12.08.2015, sp. zn. 6Tdo/52/2015).

Zohľadniac uvedené závery znaleckého posudku, tak podľa názoru okresného prokurátora neprichádza
do úvahy konštatovanie, že obžalovaný A. B. spáchal trestný čin v stave zmenšenej príčetnosti, a teda
ani uloženie trestu aplikujúc ustanovenie § 39 ods. 2 písm. c) Tr. zákona.

Zároveň však prokurátor v dôvodoch odvolania konštatoval, že berúc do úvahy výmeru uloženého

nepodmienečného trestu odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov, ako aj prípadné rozhodnutie súdu
o započítaní väzby do výkonu trestu odňatia slobody sa mu tak uložený nepodmienečný trest odňatia
slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov javí neprimerane nízkym.

Ďalej uviedol, že základnou funkciou trestu je represívna funkcia (zabránenie v možnej trestnej činnosti),

popri ktorej do popredia vystupuje aj výchovná funkcia tak vo vzťahu k páchateľovi (individuálna
prevencia), ako aj jeho prostredníctvom na ostatných občanov – potencionálnych páchateľov (generálna
prevencia).Zohľadniac uvedené by tak podľa jeho názoru funkciu individuálnej prevencie náležitým spôsobom
napĺňal viac podmienečný trest odňatia slobody s uložením probačného dohľadu a dostatočne
dlhej skúšobnej doby, s uložením ktorého sa okresný súd vo svojom rozhodnutí nestotožnil, ako

nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere určenej okresným súdom.

Obžalovaný v písomnom vyjadrení k dôvodom odvolania okresného prokurátora ponechal na
rozhodnutie odvolacieho súdu námietku prokurátora o tom, že neboli splnené podmienky na uloženie
trestu odňatia slobody podľa ustanovenia § 39 ods. 2 písm. c/ Tr. zák.

Súdom prvého stupňa uložený trest považoval za dostačujúci. Podľa jeho názoru v prípade jemu
uloženého trestu došlo k naplneniu represívnej, individuálnej aj generálnej funkcie trestu. Ak by odvolací
súd vzhliadol k námietke prokurátora vznesenej v jeho odvolaní, bude považovať podmienečný trest
navrhovaný prokurátorom už pred súdom prvého stupňa za dostačujúci.

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam obžalovaný žiadal odvolací súd, aby podľa ustanovenia §
319 Tr. por., zamietol odvolanie prokurátora.

Na podklade odvolania okresného prokurátora krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako

aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, nasledovné.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolnostíprípadujednotlivo,ivichsúhrne,nezávisléodtoho,čiichobstaralsúd,orgányčinnévtrestnom

konaní alebo niektorá zo strán.

Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal dokazovanie v potrebnom
rozsahu na to, aby mohol vo veci náležite rozhodnúť.

Krajský súd po preskúmaní obsahu spisu a podaného odvolania zistil, že obžalovaný A. B. na hlavnom
pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku, bol poučený o tom, že súdom prijaté vyhlásenie o
vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním a vzhľadom na obsah napadnutého
odvolania je krajský súd oprávnený skúmať odvolanie iba vo vzťahu k uloženému trestu a ochrannému
opatreniu, pretože nezistil dôvody, pre ktoré by bolo potrebné zrušiť napadnutý rozsudok z iných

dôvodov.

Z obsahu napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že okresný súd správne postupoval, keď uznesením
podľa § 257 ods. 7, 8 Tr. por. prijal na hlavnom pojednávaní vyhlásenie obžalovaného o jeho vine a
nepochybil, keď ďalej vykonal dokazovanie len v súvislosti s výrokom o treste a ochrannom opatrení.

Na základe uvedeného bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané spáchanie skutku ustáleného
prvostupňovým súdom v napadnutom rozhodnutí, právne kvalifikovaného ako zločin vydierania podľa
§ 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák.

Zo spisového materiálu ďalej vyplýva, že obžalovaný je z miesta bydliska hodnotený záporne a v obci

nemá dobrú povesť v súvislosti s pretrvávajúcimi nezhodami a komplikovaným spolužitím s poškodenou
- družkou - N. C., s ktorou aj napriek tomu, že mu bol dňa 10.11.2023 zrušený trvalý pobyt, žil
spolu s piatimi deťmi v jednej domácnosti, čo najmä pre jeho nadmerné požívanie alkoholu malo na
tieto zlý vplyv. V odpise registra trestov má obžalovaný tri záznamy, pričom vzhľadom na ukladanie
podmienečných trestov, resp. peňažného trestu sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Krajský súd

mal tiež preukázané z pripojeného spisu Okresného súdu Spišská Nová sp. zn. 3T/6/2021 aj to,
že rozsudkom zo dňa 05.05.2021 bolo obžalovanému uložené aj ochranné protialkoholické liečenie
ústavnou formou v nadväznosti na poruchy psychiky a správania zapríčinené syndrómom závislosti
na alkohole, kde po absolvovaní ústavného liečenia dňa 05.01.2022 nastúpil na protialkoholické
liečenie ambulantnou formou, z ktorého bol prepustený dňa 16.02.2023. Z výpisu z ústrednej evidencie

priestupkov MS SR odvolací súd zistil, že obžalovaný má osem záznamov, dopúšťal sa väčšinou
priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu, v troch prípadoch voči svojej družke spočívajúcich vo
vyhrážaní a jej fyzickom napadnutí pod vplyvom alkoholu. Naposledy sa obžalovaný priestupku dopustil
dňa 05.06.2023 tým, že sa vyhrážal inej osobe, za čo mu bola uložená sankcia vo výške 50,- €. Zo správyÚstavu na výkon väzby a ústavu na výkon trestu odňatia slobody Košice vyplynulo, že obžalovaný počas
výkonu väzby súvisiaceho s jeho trestnou vecou od 09.10.2024 do 11.03.2025, závažným spôsobom
neporušil ústavný poriadok, správal slušne a disciplinovane, plnil úlohy a dodržiaval ústavný poriadok.

Zo znaleckého posudku, a tiež zápisnice o výsluchu znalkyne z odvetvia Psychiatria MUDr. Beáty
Husárovej, mal aj krajský súd preukázané, že obžalovaný v čase skutku netrpel duševnou chorobou,
ale prechodnou duševnou poruchou, jednoduchou opitosťou s nepodstatne zníženými ovládacími
schopnosťami spôsobenou len vplyvom alkoholu. U obžalovaného boli zistené poruchy psychiky

správania zapríčinené už nadužívaním alkoholu so závislosťou na alkohole v III. vývojovom štádiu podľa
Jelínka. Okresný súd správne poukázal na to, že prognóza prevýchovy do budúcnosti by mohla byť
priaznivá, pokiaľ by absolvoval ústavné protialkoholické liečenie a následne ambulantné, keďže aj v
minulosti dlhší čas abstinoval po takomto liečení. Znalkyňa vzhľadom k tomu, že obžalovaný s tým
súhlasil, doporučila obžalovanému nariadiť ochrannú ústavnú protialkoholickú liečbu.

Okresný súd konštatoval existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Tr. zák., že sa
obžalovaný priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Priťažujúcu okolnosť
nezistil. Mal za to, že u obžalovaného, ktorý podľa znaleckého posudku konal v stave zmenšenej
príčetnosti z dôvodu požitia alkoholu, boli splnené zákonné podmienky pre mimoriadne zníženie trestu

pod dolnú hranicu trestnej sadzby podľa § 39 ods. 2 písm. c) Tr. zák., keďže pre ochranu spoločnosti
aj trest odňatia slobody kratšieho trvania vo výmere osem mesiacov so zaradením do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, vzhľadom na okolnosti, za ktorých bol trestný
čin spáchaný, postačuje a súčasne obžalovanému uložil podľa § 73 ods. 2 písm. a/, c/ Tr. zákona
ústavné ochranné protialkoholické liečenie.

Trestný zákon vo viacerých ustanoveniach upravuje otázku ukladania trestov, a to jednak pri zásadách
ukladania trestov, jednak pri úprave jednotlivých druhov trestov.

Pre ukladanie trestov platia zásady, ktoré ustanovuje Trestný zákon v § 34. Na jednej strane má trest

zabezpečiť ochranu spoločnosti tak, že páchateľovi zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a súčasne
iných odradí od páchania trestných činov, na druhej strane má uložený trest vytvoriť podmienky na
výchovu páchateľa k tomu, aby viedol riadny život pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu,
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä
na jeho úsilie o náhradu škody, o odstránenie škodlivých následkov trestného činu a na úsilie páchateľa
o dosiahnutie urovnania s poškodeným ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu.

Trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a
blízke osoby.

Pri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu,
ktorá je určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov.

Ustanovenie § 34 ods. 2 a 6 Trestného zákona umožňuje uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere,
ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom jednotlivé druhy trestov možno uložiť samostatne alebo
aj viac trestov popri sebe.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., ak tento zákon neustanovuje inak, súd môže podmienečne odložiť

výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s
prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má
dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia
slobody nie je nevyhnutný, alebo prijme záruku za nápravu páchateľa a ak vzhľadom na výchovný vplyv
toho, kto záruku ponúkol, má za to, že výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Vo vzťahu k uloženému trestu krajský súd uvádza, že sa nestotožňuje s názorom okresného súdu,
že u obžalovaného boli splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody pod dolnú
hranicu trestnej sadzby v zmysle ustanovenia § 39 ods. 2 písm. c/ Tr. zák., pretože ako na to správnepoukázal okresný prokurátor v odvolaní pojem zmenšenej príčetnosti Trestný zákon obsahovo síce
nedefinuje ale podľa ustálenej judikatúry páchateľ konal v stave zmenšenej príčetnosti vtedy, ak pre
duševnú poruchu v čase skutku mal podstatne (forenzne významne) zníženú schopnosť rozpoznať

protiprávnosť svojho konania alebo svoje konanie ovládať, prípadne boli podstatne znížené obe
schopnosti súčasne. Aj podľa názoru krajského súdu je preto potrebné zobrať do úvahy tak, ako to
vyplýva aj zo znaleckého posudku znalkyne MUDr. Beáty Husárovej, že v čase spáchania skutku
v dôsledku opilosti obžalovaného boli jeho rozpoznávacie schopnosti plne zachované a ovládacie
schopnosti síce znížené, ale len mierne a nepodstatne, bez konštatovania podstatného (forenzne

významného) zníženia tejto ovládacej schopnosti, na čo bolo potrebné pri ukladaní trestu prihliadnuť.

Okresný súd preto nesprávne využil inštitút mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 2 písm.
c/ Tr. zák., keďže u obžalovaného šlo len o nepatrné zníženie týchto schopností, ale nie o zníženie
výrazné. Zároveň bolo obžalovanému uložené aj ústavné protialkoholické liečenie v súlade so závermi
znaleckého posudku, o ktorých nemal ani krajský súd žiadne pochybnosti.

S poukazom na vyššie uvedené okolnosti odvolací súd sa nestotožnil s uloženým nepodmienečným
trestom odňatia slobody a v zhode s názorom okresného prokurátora konštatuje, že neboli splnené
podmienky na uloženie trestu odňatia slobody podľa ustanovenia § 39 ods. 2 písm. c/ Tr. zák.

Odvolací súd dospel k záveru, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti podmienečný trest s uložením
probačného dohľadu a dlhšej skúšobnej doby vzhľadom na okolnosti a pomery obžalovaného, postačí
na jeho prevýchovu a bude tak lepšie sledovaný účel trestu v rámci individuálnej a generálnej prevencie,
pretože uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody s poukazom na jeho malú /krátku výmeru,
ako aj prípadné rozhodnutie súdu o započítaní väzby, v ktorej obžalovaný strávil skoro 5 mesiacov, by

bolo neprimerane mierne. Pre posilnenie a zabezpečenie účelu ochranného protialkoholického liečenia
ústavnou formou ešte pred jeho začiatkom odvolací súd považoval za potrebné uložiť aj obmedzenie
spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, keďže obžalovanému
uložil odvolací súd trest odňatia slobody s podmienečným odkladom.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol odvolací súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti
rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.