Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. august 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12CoCsp/15/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4423204959
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Šaligová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4423204959.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Šaligovej a sudkýň
JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Renáty Pátrovičovej, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou
Remedium Legal, s.r.o. so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO:
53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. E. X, o zaplatenie sumy

3.887,49 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k.
13Csp/121/2023-163 zo dňa 04.09.2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III. z r u š u j e a vec mu v r a c i a
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 1.875 eur,

vo zvyšku žalobu zamietol a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 3.887,49 eura
s príslušenstvom na tom základe, že jeho právny predchodca – BNP Paribas PERSONAL FINANCE
SA, ktorý mu pohľadávku postúpil zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.06.2023 - uzatvoril
so žalovaným dňa 22.10.2018 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej boli žalovanému
poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 8.000 eur, ktoré sa žalovaný zaviazal splácať v 96 mesačných

splátkach po 125 eur. Z dôvodu, že žalovaný sa dostal s úhradou splátok do omeškania, vyhlásil veriteľ
listom zo dňa 02.03.2022 mimoriadnu splatnosť úveru.

2. Na základe vykonaného dokazovania súd konštatoval absenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu,
keďže žalobca nepreukázal splnenie podmienok uvedených v § 92 ods. 8 zákona o bankách. Žalobca
totiž nepredložil žiaden doklad o doručení zákonom predpokladanej a vyžadovanej písomnej výzvy

na zaplatenie omeškaných splátok žalovanému. Pokiaľ žalobca nepreukázal doručenie takejto výzvy,
nebolo možné preskúmať, či napriek takej výzve žalovaný bol alebo nebol v omeškaní so splácaním
dlhu nepretržite 90 dní. Ak takáto výzva nebola žalovanému doručená, nemohol veriteľ platne postúpiť
predmetnú pohľadávku na žalobcu.

3. Ďalej súd v odôvodnení konštatoval, že v spise sa nachádza jediná doručenka, a to na č. l. 90 spisu

(o doručení oznámenia o postúpení pohľadávky); doklad o doručení akejkoľvek písomnej výzvy veriteľa
dlžníkovi žalobca v konaní nepredložil. Za takýto doklad nemožno považovať ani akýsi zápis týkajúci sa
zásielky RE177873104SK (na rube č. l. 42 spisu), pretože nie je zrejmé doručovania akej zásielky sa
týka, výzva z č. l. 42, ktorá ako jediná výzva predchádzajúca postúpeniu pohľadávky na žalobcu, bola
v konaní predložená, totiž neobsahuje žiaden takýto identifikátor. Nebol predložený ani žiadny doklad
o tom čo, komu a kam bolo ňou doručované a už vôbec nie, či bola doručená alebo nie. Z dôvodu

neunesenia dôkazného bremena zákonného postúpenia pohľadávky súd žalobu v zostávajúcej časti
zamietol a v časti, v ktorej žalobca zobral žalobu späť, konanie zastavil. Svoje rozhodnutie vo veci samejodôvodnil s odkazom na ustanovenie § 52, § 53 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, § 9
ods. 1, 2, 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách.

Výrok o trovách konania odôvodnil podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“) a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

4. Proti výrokom II. a III. rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý

rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť, prípadne rozhodnutie zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, že vec nesprávne právne posúdil a tiež porušenie práva na
spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ CSP). Uviedol, že sa nestotožnil so záverom súdu prvej
inštancie o nedodržaní postupu uvedeného v § 92 ods. 8 zákona o bankách pri postúpení pohľadávky. Z
podacieho hárku podľa neho jasne vyplýva, že výzva bola odoslaná na poštovú prepravu žalovanému,

na jeho adresu, pričom z názvu „SKP.PRINT.upom_191203_025554.txt“ je možné identifikovať, že sa
podanie týkalo „upomienky“ z dôvodu toho, že žalovaný svoj dlh riadne a včas nesplácal. Doručenie
podania vie súd odkontrolovať podľa prideleného čísla podania „RE177873104SK“, ktoré je uvedené na
podacom hárku prostredníctvom sledovania zásielok na oficiálnej webovej stránke Slovenská pošta, a.s.
- https://tandt.posta.sk/. Z tejto oficiálnej webovej stránky Slovenská pošta, a.s. po zadaní prideleného

čísla podania „RE177873104SK“ vyplýva, že k doručeniu predmetnej výzvy došlo dňa 09.12.2019 o
13:15 hod. Podací hárok je dostatočným dôkazom o dôjdení zásielky do dispozičnej sféry adresáta. Súd
prvej inštancie rozhodol v priamom rozpore s judikátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 4/2021
(ako aj inými predchádzajúcimi rozhodnutiami dovolacieho súdu v tejto otázke), pričom svoj odklon
od ustálenej rozhodovacej praxe žiadnym spôsobom nezdôvodnil. Súd bez odôvodnenia neakceptoval

podací poštový hárok ako dôkaz o doručení písomnosti do dispozičnej sféry žalovaného. V konaní je
podľa neho nesporné tvrdenie o doručení výzvy do dispozičnej sféry žalovaného. Žalovaný uvedenú
skutočnosť o doručení predmetnej výzvy počas celého konania žiadnym spôsobom nespochybnil
a nevyvracal. Pokiaľ sa žalovaný k ním tvrdenej skutočnosti o doručení výzvy vôbec nevyjadril, je
potrebné v zmysle odbornej literatúry, gramatického a logického výkladu ustanovenia § 151 ods. 1 CSP

považovať jeho skutkové tvrdenia ohľadom riadneho doručenia všetkých ním predložených písomností
za nesporné. Nemožno preto dospieť k záveru, že si postupca nesplnil podmienky, na základe ktorých
môže dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky na neho, resp. že nie je aktívne vecne legitimovaný. Tiež
namietal, že súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania nezohľadnil, že žalovaný zavinil
zastavenie konania v časti o zaplatenie sumy 1.875 eur.

5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) a po

prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že nie
sú dané podmienky ani na potvrdenie a ani na zmenu napadnutého rozsudku. Preto tento rozsudok
v napadnutých výrokoch II. a III. podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 15.12.2023 domáhal zaplatenia
sumy 3.887,49 eura s príslušenstvom, keďže jeho právny predchodca so žalovaným uzatvoril dňa
22.10.2018 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému
peňažné prostriedky. Žalovaný napriek výzve postupcu, v ktorej ho upozornil na možnosť uplatnenia
práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, dlh neuhradil, a preto veriteľ pristúpil k vyhláseniu

mimoriadnej splatnosti úveru (listom zo dňa 02.03.2022). Súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, keďže žalobca nepreukázal doručenie výzvy na zaplatenie dlžnej
sumy pred postúpením pohľadávky žalovanému podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách.

8. Odvolací súd k záverom súdu prvej inštancie uvádza nasledovné. Podľa ustanovenia § 53 ods. 9

Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 (požiadať o zaplatenie celej pohľadávky) najskôr po uplynutí
troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie
kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. V zmysle § 565 Občianskeho zákonníka veta prvá, akide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej
splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Žiadosti o zaplatenie celej pohľadávky
podľa § 565 Občianskeho zákonníka musí predchádzať postup uložený veriteľovi v ustanovení § 53

ods. 9 Občianskeho zákonníka, teda upozornenie spotrebiteľa veriteľom, že dôjde k uplatneniu jeho
práva na zaplatenie celej pohľadávky. Zároveň musí byť zachovaná 15 dňová lehota medzi upozornením
spotrebiteľa veriteľom na uplatnenie jeho práva a samotnou žiadosťou o zaplatenie celej pohľadávky.
Lehota 15 dní dáva spotrebiteľovi možnosť zaplatiť dlžné splátky a predísť tak právu veriteľa požadovať
zaplatenie celej pohľadávky. Pokiaľ veriteľ vyzval spotrebiteľa, ktorý sa dostal do omeškania, na plnenie

dlhu a zároveň ho upozornil, že v prípade, ak k plneniu nedôjde, pristúpi k uplatneniu svojho práva
na zaplatenie celej pohľadávky, postupoval v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a mohol
spotrebiteľa požiadať o zaplatenie celej pohľadávky v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka. Právo
podľa § 565 Občianskeho zákonníka môže veriteľ podľa § 53 ods. 9 uplatniť najskôr po uplynutí troch
mesiacoch od omeškania so zaplatením splátky. Veriteľ teda môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky
za splnenia už vyššie uvedených podmienok (uplynutie 15 dní od upozornenia spotrebiteľa na uplatnenie

práva podľa § 565 OZ), pričom zároveň musí byť spotrebiteľ v omeškaní so splátkou tri mesiace
a v poskytnutej lehote na plnenie dlh nezaplatil. Uvedené je dôležité z toho dôvodu, aby veriteľ nepristúpil
k uplatneniu práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka skôr, ako bude spotrebiteľ v omeškaní so
splátkou menej ako tri mesiace. Trojmesačná lehota omeškania so splatnou splátkou poskytuje dlžníkovi
určitý časový priestor začať plniť, a to predtým, než veriteľ pristúpi k uplatneniu práva podľa § 565

Občianskeho zákonníka.

9. V prípade, ak došlo k postúpeniu pohľadávky, je dôležité, aby právny predchodca žalobcu doručoval
žalovanému spotrebiteľovi oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, čo má vplyv na danosť
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Proces postúpenia pohľadávky zo strany veriteľa, ktorým je banka,

je totiž nasledovný: Ak nastala splatnosť spotrebiteľom neuhradenej splátky a klient bol napriek písomnej
výzve banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho
peňažného záväzku voči banke, banka mala pred samotným postúpením pohľadávky preukázateľne
vyzvať dlžníka na zaplatenie dlžnej sumy (§ 92 ods. 8 prvá veta zákona o bankách). Žalobca je
teda povinný tvrdiť a preukázať, že pred postúpením pohľadávky banka písomne vyzvala na splnenie

jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní s platením svojho záväzku aspoň 90 dní.
Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nepreukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

10. Súd prvej inštancie prijal záver, že žalobca síce predložil výzvu (č. l. 42), ktorá predchádzala
postúpeniu pohľadávky, avšak nepreukázal komu a kam bola doručovaná a či bola aj doručená, keďže

z dokladu o doručení zásielky nachádzajúcom sa v spise to nevyplýva a tiež z neho nevyplýva, či a aká
zásielka bola doručovaná.

11. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je odvolaciemu súdu zrejmé, ako dospel súd prvej inštancie
k záveru, že výzva na zaplatenie dlžnej čiastky úveru nachádzajúca sa na č. l. 42 spisu je výzvou, ktorú

má na mysli ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách. Z obsahu výzvy nevyplýva, že pôvodný veriteľ
vyzýval žalovaného na úhradu už zosplatneného dlhu pred postúpením pohľadávky. Uvedená výzva je
z 03.12.2019 a pôvodný veriteľ ňou vyzýval dlžníka na zaplatenie dlžnej čiastky 290 eur, pretože bol
v omeškaní so splácaním mesačných splátok. Zároveň ho v tejto výzve poučil, že ak nedôjde k úhrade
dlžných splátok, bude „požadovať splatenie celej nesplatenej časti úveru vrátane príslušenstva“. Obsah

výzvy skôr nasvedčuje tomu, že právny predchodca žalobcu si splnil svoju povinnosť uloženú mu
v ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, a teda ňou vyzval spotrebiteľa, ktorý sa dostal
do omeškania, na plnenie dlhu a zároveň ho upozornil, že v prípade, ak k plneniu nedôjde, pristúpi
k uplatneniu svojho práva na zaplatenie celej pohľadávky.

12. Odvolací súd nevidel žiadny dôvod na spochybňovanie podacieho hárku nachádzajúceho
na č. l. 42, pretože dátum podania zásielky na poštovú prepravu dňa 05.12.2019 nadväzuje na
dátum výzvy z 03.12.2019. V súvislosti s doručením výzvy odvolací súd uvádza, že ustanovenie §
45 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje režim doručovania hmotnoprávnych úkonov. V zmysle
uvedeného ustanovenia prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. V danom

prípade ide o takzvanú teóriu dôjdenia, a teda pri hmotnoprávnych úkonoch sa nevyžaduje skutočné
doručenie a prevzatie písomnosti zachytávajúcej právny úkon. Účinnosť adresovaných jednostranných
hmotnoprávnych úkonov v režime Občianskeho zákonníka, resp. celkovo v oblasti súkromného práva
predpokladá, že prejav vôle dôjde, resp. je doručený adresátovi, t. j. že sa dostane do sféry jehodispozície - už týmto okamihom začína právny úkon pôsobiť voči druhej zmluvnej strane. Slovné
spojenie „dostane do jeho dispozičnej sféry“ nemožno vykladať v zmysle procesnoprávnych predpisov.
Je ním potrebné rozumieť objektívnu možnosť neprítomnej osoby zoznámiť sa s jej adresovaným

právnym úkonom. Právna teória i súdna prax takou možnosťou chápe nielen samotné prevzatie
písomného hmotnoprávneho úkonu adresátom, ale i také prípady, kedy doručením listu či telegramu,
obsahujúceho prejav vôle, do bydliska alebo sídla adresáta či do jeho poštovej schránky, poprípade i
hodením oznámenia do poštovej schránky o uložení takej zásielky, nadobudol adresát hmotnoprávneho
úkonu objektívnu príležitosť zoznámiť sa s obsahom zásielky. Pritom nie je nevyhnutné, aby sa

adresát skutočne zoznámil s obsahom hmotnoprávneho úkonu, postačuje, že mal objektívnu možnosť
spoznať jeho obsah (pozri aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.01.2011 sp. zn.
5Cdo/129/2010).

13. V zmluvnej právnej praxi sa zvyknú v súvislosti s doručovaním právnych úkonov a iných listín
v zmluvách používať dojednania upravujúce tzv. fikciu doručenia, podľa ktorej sa zásielka považuje za

doručenú bez ohľadu na to, či doručenie (v zmysle faktického prevzatia zásielky) bolo reálne vykonané.
V tomto smere možno rozlišovať dve situácie fikcie doručenia, a to: 1/ zásielka sa považuje za doručenú
uplynutím vopred určených dní odo dňa jej odoslania, 2/ zásielka sa považuje za doručenú dňom jej
vrátenia odosielajúcemu subjektu z dôvodu neprevzatia adresátom. K prvému spôsobu dojednania fikcie
doručenia zaujala súdna prax odmietavé stanovisko, podľa ktorého dohodou zmluvných strán nemožno

platne dojednať nevyvrátiteľnú domnienku ani fikciu, že určitá zásielka obsahujúca právny úkon sa
považuje za doručenú len na základe jej odoslania bez toho, aby došla do sféry adresáta. Podľa tohto
názorovéhoprúdufikciadoručenianeobstojíakoplatnedojednanáprejejrozporsustanovením§45ods.
1 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka. Pri druhom spôsobe
dojednania fikcie doručenia je irelevantné, či sa adresát v mieste doručovania skutočne zdržiava -

dôležité je to ako vymedzil spôsob prijímania zásielok v zmluve. Predpokladá sa, že ak účastník zmluvy
uvedie určitú adresu, tak tým vymedzil svoju dispozičnú sféru, kde má zabezpečenú možnosť oboznámiť
sa s doručovanou zásielkou. Opačná argumentácia by totiž viedla k absurdným dôsledkom - zmluvná
strana by úmyselne uviedla adresu, na ktorej sa nezdržiava, aby znemožnila účinné doručovanie. Takto
dojednanú fikciu doručenia možno istým spôsobom považovať za nadbytočnú, nakoľko pri doručovaní

hmotnoprávnych úkonov sa nevyžaduje reálne prevzatie zásielky adresátom - z toho vyplýva, že aj bez
takto dojednanej fikcie doručenia sa bude právny úkon považovať za doručený bez ohľadu na jeho
faktické prevzatie, ak dôjde do dispozičnej sféry adresáta (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 5Cdo/36/2020 zo dňa 15.12.2020, publikované v zbierke stanovísk a rozhodnutí NS
SR pod R 4/2021 s právnou vetou: „Ustanoveniu § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neodporuje a

zásade zmluvnej voľnosti zodpovedá aj dohoda spotrebiteľa a veriteľa v spotrebiteľskej zmluve o tom,
že pri doručovaní zásielky spotrebiteľovi sa môže uplatniť fikcia doručenia zásielky na poslednú známu
adresu spotrebiteľa.“).

14. Vpredmetnomsporežalobcasúduprvejinštanciepredložilpodacíhárokč.F.zaúčelompreukázania

doručenia výzvy zo dňa 03.12.2019. Z uvedeného podacieho hárku vyplýva, že právny predchodca
žalobcu žalovanému odoslal na poštovú prepravu predmetnú výzvu na adresu, ktorú žalovaný uviedol
pri uzatváraní zmluvy ako svoju adresu trvalého pobytu. Išlo o jedinú adresu žalovaného známu
právnemu predchodcovi žalobcu. Predložený podací hárok jednoznačne preukazuje skutočnosť, že
právny predchodca žalobcu uvedenú výzvu žalovanému odoslal na jemu známu adresu, a teda odovzdal

ju na poštovú prepravu, pričom z vyjadrenia žalobcu v odvolaní zároveň vyplýva, že zásielka bola
žalovanému doručená dňa 09.12.2019. Z vyššie uvedenej právnej teórie vyplýva účinnosť doručenia
adresovaných jednostranných hmotnoprávnych úkonov momentom, keď sa právny úkon dostane do
sférydispozícieadresáta-užtýmtookamihomzačínaprávnyúkonpôsobiťvočidruhejstraneamožnoho
považovaťzadoručený.Ajkeďsúdprvejinštancienemalpreukázanédoručeniezásielkyadresátovi,mal

v súlade s platnou judikatúrou považovať za účinné doručenie ten okamih, keď sa zásielka obsahujúca
túto výzvu dostala do dispozičnej sféry žalovaného, a teda keď mal objektívnu možnosť oboznámiť sa
s jej obsahom, čím sa rozumie hodenie oznámenia do poštovej schránky o uložení zásielky obsahujúcej
výzvu. Vychádzajúc aj z najnovšieho rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/90/2023 zo dňa
29.11.2023, sú podacie hárky o podaní výziev na poštovú prepravu na adresu žalovaného dostatočným

dôkazom o preukázaní ich doručenia.

15. Za výzvu na plnenie pred postúpením pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách možno
podľa názoru odvolacieho súdu považovať oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa02.03.2022 (č. l. 36 spisu), keďže jej obsahom je aj výzva dlžníkovi na zaplatenie pohľadávky (pozri
uznesenie NS SR sp. zn. 9Cdo/165/2022 z 27.09.2023).

16. Zároveň odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie najnovšiu judikatúru Najvyššieho
súdu SR, podľa ktorej je pre platný úkon zosplatnenia zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už vo výzve
podľa § 53 ods. 9 OZ presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú môže jednorazovo a predčasne
zosplatniť celý dlh. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého
úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie poškodený (pozri rozsudok

NS SR sp. zn. 5Cdo/188/2023, uznesenie sp. zn. 5Cdo/197/2022 a sp. zn. 6Cdo/15/2023, podľa ktorého
neuvedenie konkrétnej splátky, pre ktorú veriteľ realizoval výzvu na zaplatenie neuhradenej splátky
zmysle § 53 ods. 9 OZ malo za následok neplatnosť zosplatnenia úveru v zmysle § 565 OZ).

17. Po preskúmaní spisového materiálu a podaného odvolania zo strany žalobcu dospel
odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie sa správne zaoberal splnením podmienok,

ktoré predchádzali postúpeniu pohľadávky, keďže aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4Cdo/162/2020, 7Csp/240/2020 vyplýva, že pasivita žalovaného v konaní nemôže mať za následok
aplikáciou ustanovenia § 151 ods. 1, 2 CSP povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek uplatnený
nárok. „V sporoch s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti. Dôkazné
bremeno preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 vety prvej Zákona o bankách pred

postúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace
skutkové tvrdenia veriteľa.“ Citovaná právna veta z rozsudku NS SR sp. zn. 4Cdo/162/2020 bola
zverejnená aj v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 2/2022.

18. Keďže s ohľadom na uvedené neboli v tejto veci dané podmienky ani na potvrdenie napadnutého

rozsudku a ani na jeho zmenu, odvolací súd tento rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec
podľa § 391 ods. 2 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie
opätovne posúdi v súlade s aktuálnou judikatúrou najvyššieho súdu, či bol právnym predchodcom
žalobcu zachovaný postup stanovený v ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka pri uplatnení
práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka, a či došlo k platnému zosplatneniu úveru a následne aj k

postupu podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách, teda či žalobca ako postupník nadobudol pohľadávku
platným právnym úkonom postúpenia. V závislosti od prijatého záveru sa následne bude/nebude
zaoberať nárokom žalobcu uplatňovaným žalobou. Svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby zodpovedalo
požiadavke presvedčivosti a preskúmateľnosti (§ 220 ods. 2 CSP). V novom rozhodnutí v zmysle § 396
ods. 3 CSP rozhodne aj o trovách konania, vrátane trov konania odvolacieho.

19. Vo vzťahu k trovám konania bude nutné, aby súd prvej inštancie pri rozhodovaní tiež zohľadnil,
že konanie bolo v časti zastavené, a zároveň vyhodnotil, kto zastavenie konania v tejto časti zavinil, čo
bude mať podľa § 256 ods. 1 CSP vplyv na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania.

20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na

súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).