Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. máj 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4Tos/47/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4325010078
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Némethová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4325010078.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a členov
senátu Mgr. Ľubomíry Podmaníkovej a JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD., v trestnej veci
odsúdeného A. B., pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona v
súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 2 písmeno a/, písmeno b/ Trestného zákona,
o sťažnosti odsúdeného A. B. proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 11.03.2025, sp. zn.

4Nt/10/2025, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 22. mája 2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Levice (ďalej len „súd I. stupňa“) podľa § 9 odsek 3 zákona č.
475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody (ďalej len „zákon č. 475/2005 Z. z.“) preradil odsúdeného
A. B. (ďalej len „odsúdený“) na ďalší výkon zvyšku trestu odňatia slobody, uloženého mu v trvaní

20 mesiacov so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia trestným rozkazom Mestského
súdu Bratislava I sp. zn. 0T/442/2023 zo dňa 13.10.2023, právoplatným dňa 13.10.2023, z ústavu so
stredným stupňom stráženia do ústavu s maximálnym stupňom stráženia.

Svoje rozhodnutie súd I. stupňa odôvodnil tým, že po vykonanom dokazovaní na verejnom zasadnutí
dospel k záveru, že zákonné podmienky pre preradenie odsúdeného z ústavu so stredným

stupňom stráženia do ústavu s maximálnym stupňom stráženia sú splnené. Argumentoval, že
počas výkonu trestu odňatia slobody bol odsúdený disciplinárne potrestaný celkovo jedenásťkrát.
Odsúdený si počas výkonu trestu nevytváral podmienky k udeľovaniu
disciplinárnych odmien, disciplinárne odmenený nebol ani raz. Odsúdený bol najskôr umiestnený
v diferenciačnej skupine „B“, pre adaptačné problémy a zhoršený psychický stav bol umiestnený
do oddielu špecializovaného zaobchádzania. Následne bol premiestnený do diferenciačnej skupiny

„C“ z dôvodu sústavného porušovania ústavného poriadku a pôsobenia na ostatných odsúdených
umiestnených v oddiele špecializovaného zaobchádzania. Nakoľko porušovanie ústavného poriadku
odsúdeným stále pretrvávalo, bol umiestnený na oddelení s bezpečnostným režimom, kde mu bol
aj aktualizovaný program zaobchádzania, ktorý z dôvodu krátkosti času nie je možné objektívne
zhodnotiť. Aj po umiestnení na oddelenie s bezpečnostným režimom sa v správaní odsúdeného objavujú
ďalšie nedostatky, jeho správanie je sprevádzané konfliktami s príslušníkmi zboru i spoluodsúdenými.

Nakoľko sa odsúdený dopúšťa opakovane disciplinárnych previnení, týmto svojím správaním negatívne
ovplyvňuje aj ostatných odsúdených, dokonca došlo aj k fyzickým konfliktom medzi odsúdeným
a iným spoluväzňom. Poukázal tiež na ďalšie skutočnosti vyplývajúce z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS
C., podľa ktorých sa u menovaného odsúdeného ani v individuálnej práci s ním nepodarilo dosiahnuť
pozitívne zmeny správania a vystupovania, voči výchovnému pôsobeniu je odsúdený rezistentný.
Regres v jeho správaní a plnení povinností sa teda nepodarilo zvrátiť ani individuálnym ovplyvňovaním

ani realizáciou disciplinárnej praxe. Odsúdený je vo výkone trestu negativisticky naladený a jeho postoj
reedukačnému procesu je ľahostajný.SúdI.stupňaďalejpoukázalnaodpisregistratrestovodsúdeného, zktoréhovyplýva,žeodsúdený
sa opakovane dopúšťal páchania trestnej činnosti, v pomerne krátkych časových intervaloch za sebou,
čopoukazuje nanekritickýpostojkjejpáchaniu.Vzhľadomnauvedené,výkontrestuodňatiaslobody

v ústave so stredným stupňom stráženia u odsúdeného neplní svoj účel, odsúdený svojím správaním
počas výkonu trestu odňatia slobody opakovane preukazuje splnenie podmienok na zmenu spôsobu
výkonu trestu preradením do ústavu s maximálnym stupňom stráženia, aj s poukazom na nekritický
postoj odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti a na vysoké riziko jeho sociálneho zlyhania.

Proti tomuto uzneseniu, ihneď po jeho vyhlásení, teda včas, podal odsúdený sťažnosť, ktorú doplnil
písomným podaním. V odôvodnení sťažnosti uviedol, že ústav proti nemu zakročuje protizákonne,
bráni mu v kontakte s právnikom. D. E. zneužíval svoje postavenie, čo sa prejavilo v tom, že fyzicky
skolaboval dňa 10.04.2025 a nebola mu poskytnutá lekárska pomoc. Referent pokračoval aj nasledujúci
deň pokračoval v slovnom napádaní, musela mu byť privolaná rýchla zdravotná pomoc. Bol prevezený
do F., kde mu nastavili lieky na tlak. Ďalej uviedol, že ho obťažoval odsúdený G. svojím správaním,

na čo upozornil referenta H. I., aby bol preložený na inú celu, umiestnili ho vedľa neho a stále
mu robil nepríjemnosti, vulgárne mu nadával a vykrikoval. Vyhrážal sa mu pod kamerou. Následne
bol potrestaný, okrem iných, aj on disciplinárnym trestom. Personál ústavu ho nenávidí aj za to, že
chcel vysvetliť konkrétne rozrušenie a bezmocnosti, keď sa mu príslušníci ústavu a iní väzni snažili
ublížiť. Referenti nadľahčovali situáciu a podporovali verbálne napádanie jeho integrity. Pracovníci

ústavu sú voči nemu zaujatí. Referenti mu vôbec nepomohli a nezastavili šírenie nenávisti voči nemu.
Tvrdil, že tieto tvrdenia vie preukázať sťažnosťami na ústav, pedagóga a aj jednotlivých referentov.
Žiadal zabezpečiť zodpovedné dôkazy. Tiež namietal že ustanovený obhajca si dlhodobo neplní svoje
povinnosti, o čom svedčí fakt, že ho od jeho zvolenia videl len prostredníctvom videokonferencie. Žiadal,
aby bolo jeho sťažnosti vyhovené a tiež žiadal o zvolenie iného právneho zástupcu.

Nadriadený súd, pri rozhodovaní o sťažnosti odsúdeného podľa § 192 odsek 1 písmeno a/, b/ Trestného
poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť
a konanie predchádzajúce tomuto výroku a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Nadriadený súd v rámci tejto svojej prieskumnej povinnosti zistil, že skutkové zistenia a právne
úvahy súdu I. stupňa, ktoré boli podkladom pre vydanie napadnutého uznesenia, ktorého obsahom
je záver o tom, že u odsúdeného bolo preukázané splnenie podmienok na preradenie na
ďalší výkon trestov odňatia slobody z ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným
stupňom stráženia do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia, sú

opodstatnené a to z tých istých dôvodov vyplývajúcich z odôvodnenia napadnutého uznesenia, ktoré
zodpovedá ustanoveniu § 176 odsek 2 Trestného poriadku, na ktoré nadriadený súd ako na správne
a úplné preto iba poukazuje a s nimi sa stotožňuje.

Podľa § 9 odsek 3 zákona č. 475/2005 Z. z., ak odsúdený porušuje opakovane alebo závažným

spôsobom ústavný poriadok, je podozrivý zo spáchania trestného činu počas výkonu trestu, z
jeho prípravy alebo pokusu, môže mu súd zmeniť spôsob výkonu trestu preradením do ústavu s vyšším
stupňom stráženia.

Podľa § 9 odsek 4 písmeno a/ zák. č. 475/2005 Z. z., o zmene spôsobu výkonu trestu preradením do

iného stupňa stráženia rozhoduje súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu alebo odsúdeného alebo aj
bez takéhoto návrhu. Odsúdený môže podať návrh o zmenu spôsobu výkonu trestu preradením len do
ústavu s nižším stupňom stráženia po vykonaní tretiny trestu, ak bol zaradený do ústavu so stredným
stupňom stráženia.

Podľa § 15 odsek 3 zákona č. 475/2005 Z. z., program zaobchádzania je súhrn aktivít zameraných na
rozvoj osobnosti odsúdeného, jeho primerané správanie a hodnotovú orientáciu v súlade s právami a
povinnosťami ustanovenými v tomto zákone a v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch.

K úvahám súdu I. stupňa nadriadený súd iba dopĺňa, aj podľa názoru nadriadeného súdu boli

splnené podmienky na zmenu spôsobu výkonu trestu odňatia slobody vyžadované vyššie citovaným
ustanovením. Z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS C. počas výkonu trestu odňatia slobody bol odsúdený
disciplinárne potrestaný celkovo jedenásťkrát, disciplinárne odmenený nebol ani raz. Odsúdený bol
najskôr umiestnený v diferenciačnej skupine „B“, pre adaptačné problémy a zhoršený psychickýstav bol umiestnený do oddielu špecializovaného zaobchádzania. Následne bol premiestnený do
diferenciačnej skupiny „C“ z dôvodu sústavného porušovania ústavného poriadku a pôsobenia na
ostatných odsúdených umiestnených v oddiele špecializovaného zaobchádzania. Nakoľko porušovanie

ústavného poriadku odsúdeným stále pretrvávalo, bol umiestnený na oddelení s bezpečnostným
režimom, kde mu bol aj aktualizovaný program zaobchádzania a aj naďalej sa v správaní odsúdeného
objavujú ďalšie nedostatky. U odsúdeného sa ani v individuálnej práci s ním nepodarilo dosiahnuť
pozitívne zmeny správania a vystupovania, voči výchovnému pôsobeniu je odsúdený rezistentný. Tiež
s odpisu registra trestov odsúdeného vyplýva, že bol 12-krát súdne trestaný, opakovane páchal trestnú

činnosť.

Uvedené skutočnosti jednoznačne svedčia záveru, že odsúdený sa v podstate v žiadnom
smere neprispôsobil podmienkam výkonu trestu, akékoľvek metódy výchovného pôsobenia sa v jeho
prípade míňajú účinku, jeho postoj k vlastnému správaniu vo výkone trestu je nekritický a ľahostajne
pristupuje k akémukoľvek napredovaniu vo vlastnom resocializačnom procese. Je tak zrejmé, že výkon

trestu odňatia slobody v strednom stupni stráženia u odsúdeného neplní svoj účel v zmysle § 34
odsek 1 Trestného zákona, a teda je jednoznačne daný dôvod pre zmenu režimu výkonu trestu v
zmysle jeho sprísnenia podľa § 9 odsek 3 zákona o výkone trestu, t. j. na zmenu spôsobu výkonu
trestu tak, že v ďalšom jeho priebehu bude vykonávať trest odňatia slobody v ústave na výkon trestu
s maximálnym stupňom stráženia, v ktorom existuje predpoklad vyššej miery spôsobilosti nastoliť v

správaní odsúdeného pozitívne zmeny zabezpečiť jeho nápravu.

Nadriadený súd nepovažoval za dôvodné sťažnostné argumenty odsúdeného ohľadom predpojatosti
väzenských pedagógov a atakov spoluväzňov, keďže takéto tvrdenia neboli nijakým spôsobom
preukázané. Taktiež nepovažoval za dôvodné sťažnostné tvrdenia vo vzťahu k neplneniu si povinností

ustanoveným obhajcom, nakoľko po doručení opatrenia o jeho ustanovení súdom dňa 03.03.2025,
toto riadne prevzal a zúčastnil sa verejného zasadnutia dňa 11.03.2025, na ktorom bolo rozhodnuté
o preradení odsúdeného, odsúdenému bolo umožnené sa s obhajcom radiť a tento riadne vykonával
svoje povinnosti.

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je
dôvodná. So zreteľom na uvedené preto nadriadený súd sťažnosť odsúdeného postupom podľa § 193
odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietol.

Výrok tohto uznesenia bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.