Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. jún 2024

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 6C/52/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8223210064
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník, PhD

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2024:8223210064.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD. v spore žalobcov: 1/ A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., 2/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX E. XX, 3/ F.
E., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX E. XX, 4/ B. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. I. XXX/XX, XXX XX
D., 5/ I. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX J. XX, žalobcovia v 1., 2., 3., 4., 5. rade právne zastúpení:
Advokátska kancelária Sobek s.r.o., so sídlom Přerovská 938/3, 085 01 Bardejov, IČO: 53 519 299,
proti žalovaným: 1/ A. B. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX E. XXX, právne zastúpený: JUDr. Lucia
Hribová, advokátka, Tehelná 46, 085 01 Bardejov, IČO: 52 461 157, 2/ A. I. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom
XXX XX E. XXX, 3/ A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX E. XX, 4/ L. E., E. XX, XXX XX E., M.: XX

XXX XXX, žalovaní v 2., 3., 4. rade právne zastúpení: JUDr. Matúš Hrib, advokát, Tehelná 46, 085 01
Bardejov, IČO: 42 246 237, o určenie, že vec patrí do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovia v 1. – 5. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalovaným v 1. – 4.
rade trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia žalobou doručenou Okresnému súdu Bardejov dňa 22.9.2023 žiadali, aby súd určil, že

do dedičstva po poručiteľovi A. B., nar.: XX.XX.XXXX, naposledy bytom E. XX zomrelom XX.XX.XXXX
patria v podiele 1/1 novovytvorené parcely CKN XXX/XX o výmere XXXX m2, druh: orná pôda, CKN
XXX/XX o výmere XXXX m2, druh: orná pôda, N. XXX/XX o výmere XXX m2, druh: zastavaná plocha
a nádvorie, CKN XXX/XX o výmere XX m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie, CKN XXX/XX o výmere
XXXm2,druh:ornápôdaaCKNXXXX/XovýmereXXm2,druh:ostatnáplochavytvorenégeometrickým
plánom č. XXXXXXXX-XXX/XXXX A. O. – P. O., C. XX, XXX XX D. dňa 08.08.2023, úradne overeným
dňa 16.08.2023 pod číslom P./XXXX a pôvodná parcela CKN XXX/X o výmere XXX m2, druh: zastavaná

plocha a nádvorie, k.ú. E., L. D., eventuálne, aby určil, že do dedičstva po poručiteľovi A. B., nar.
XX.XX.XXXX, zomrelom XX.X.XXXX v podiele 1 a po poručiteľovi B. B., Q. G., nar.: XX.XX.XXXX,
zomrelej XX.XX.XXXX v podiele 1 patria novovytvorené parcely CKN XXX/XX o výmere XXXX m2,
druh: orná pôda, N. XXX/XX o výmere XXXX m2, druh: orná pôda, N. XXX/XX o výmere XXX m2,
druh: zastavaná plocha a nádvorie, CKN XXX/XX o výmere XX m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie,
CKN XXX/XX o výmere XXX m2, druh: orná pôda a CKN XXXX/X o výmere XX m2, druh: ostatná
plocha vytvorené geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX/XXXX A. O. – P. O., C. XX, XXX XX D. dňa

08.08.2023, úradne overeným dňa 16.08.2023 pod číslom P./XXXX a pôvodná parcela CKN XXX/X o
výmere XXX m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie, k.ú. E., okres D..2. Žalobu odôvodnili tým, že „dňa XX.XX.XXXX zomrel A. B., nar.: XX.XX.XXXX, naposledy bytom E. XX,
otec žalobcu v 1. rade a žalobcu v 2. rade a starý otec žalobcov v 3. až 5. rade, ako deti po jeho nebohej
dcére B. E., Q. B., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX. Majetok po poručiteľovi prejednával

súdny komisár A. B. R. v konaní vedenom pod č. k. S. XXX/XXXX, kde vymedzil okruh dedičov.
Keďže poručiteľ/ otec/starý otec žalobcov zomrel bez zanechania závetu a listiny o vydedení, dedičstvo
bolo dedené v prvej dedičskej skupine. Ostatní dedičia neboli v dedičskom konaní identifikovaní. Ako
dedičia poručiteľa ktorým prislúcha aktívna vecná legitimácia v danom konaní tak prichádzajú do
úvahy len žalobcovia. T. A. B., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX bol jediným synom A. B.,

nar. XX.XX.XXXX, zomrelom XX.X.XXXX a B. B., Q. G., nar.: XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX.
Dedičstvo po A. B., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom XX.X.XXXX v celom rozsahu nadobudol nebohý A.
B., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX na základe rozhodnutia Štátneho notárstva v D. S. XXX/
XX zo dňa 16.9.1974. Aj dedičstvo po B. B., Q. G., nar.: XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX v celom
rozsahu nadobudol nebohý A. B., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX na základe Uznesenia XX/
XX/XXXX, S. XX/XXXX zo dňa 12.09.2018. Z uvedeného je zrejme, že jediným potomkom a dedičom po

A. B., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom XX.X.XXXX a B. B., Q. G., nar.: XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX
(ďalej len „Pôvodní vlastníci“) bol nebohý A. B., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX, otec a
starý otec žalobcov. Pôvodným vlastníkom na základe prídelovej listiny Výmerom o vlastníctve pôdy
zo dňa XX.XX.XXXX vydanom Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy podľa vtedy
platnej právnej úpravy § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1946 Sb. n. SNR pod číslom XXXX/XX bola

pridelená poľnohospodárska pôda/nehnuteľnosť (ďalej len „Výmer“). Na základe Výmeru bola pridelená
Pôvodným vlastníkom poľnohospodárska pôda/nehnuteľnosť v katastrálnom území E., obec E., okres
D. o celkovej výmere X,XXXX ha, ktoré v prídelovom pláne sú označené ako: - číslo zápisu: XXX mpč.
XXX/X graf. označ. XXX roľa o výmere X,XXXX ha - číslo zápisu: XXX mpč. XXX/XX graf. označ. XX
roľa o výmere X,XXXX ha

- číslo zápisu: XXX mpč. X graf. označ. XX roľa o výmere X,XXXX ha a - číslo zápisu: XXX mpč. XXX/
X graf. označ. XX roľa o výmere X,XXXX ha, a to v ideálnej časti po 1 (ďalej len „Prídel“) v častiach
vymedzených na pôvodných a nových katastrálnych mapách. Prídelová listina nebola zrušená, pozemky
neboli právnym predchodcom žalobcov nikdy platne skonfiškované, odobraté, či znárodnené alebo
odňaté žiadnym ďalším autoritatívnym rozhodnutím. Pôvodní vlastníci neboli jediní, ktorí v danom čase

a mieste, katastri získali nehnuteľnosti ako prídel. Pôvodní vlastníci Prídel užívali a neskôr bol vzhľadom
na vtedajšiu dobu/režim Prídel Pôvodných vlastníkov a prídel ostatných vlastníkov v k. ú. E. združený do
JRD E.. Svedčí o tom vyúčtovanie s pridelencami zo dňa 25.04.1964, či zoznam osôb vedený Národným
výborom, fin. odborom v D., pre obec E. pod č. XXXX/XX, ktoré sa stali členmi JRD od 11.11.1959, či
Zoznamozamestnanísamotnéhoprídelcumajiteľaalebočlenovjehorodinyč.XX/XXXXzodňa29.mája

1963. Skutočnosť, či predmetné nehnuteľnosti/ pozemky, najmä XXX/XX boli predmetom prídelu potvrdil
aj Okresný úrad D., odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva dňa 02.06.1998,
kde v liste č. X/XX/XXXXX adresovanom Slovenskému pozemkovému fondu uviedol, že na parcelách
mpč. XXX/X, XXX/X U. XXX/XX v katastrálnom území E. bolo prevedené rozdelenie tohto majetku
medzi pridelencov prídelovými listinami resp. výmermi, čo zároveň potvrdzuje aj relevantnosť Výmeru.

Pôvodní vlastníci ako aj otec/starý otec žalobcov boli v tom, že dané pozemky sú ich vlastníctvom.
Pôvodní vlastníci platili v splátkach prídelovú cenu, nakoľko bol Prídel po jeho združení do JRD navyše
predmetom nájmu (ako majetková podstata je uvedené číslo Výmeru). Posledná nájomná zmluva je z
roku XXXX s dobou nájmu 15 rokov. Pôvodní vlastníci a otec/starý otec žalobcov nemali pochybnosti
o ich vlastníctve k Prídelu. V danej oblasti, k.ú. E. v 70. rokoch si dokonca prídelenci stavali domy

na pozemkoch z výmerov (pozn. napr. v súčasnosti na KNC parcela č. XX, XXX, XXX, XXX, XXX,
XXX, XXX, XXX, XXX/X a pod, k. ú. E.), ich vlastníctvo prídelov nebolo spochybňované. Okrem
uvedeného, musí súd zvážiť aj prípadne vydržanie vlastníckeho práva právnymi predchodcami žalobcov
k sporným pozemkom, ak by boli výmery o vlastníctve naďalej spochybňované. Právni predchodcovia
žalobcov mali pozemky z výmerov vo vlastníctve/držbe od roku XXXX. Vyúčtovanie s prídelencami z

roku 1963 je tak už po 10 ročnej vydržacej dobe, a to aj s ohľadom na rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 117/1994 z 28. februára 1995, kde bolo konštatované nasledovné:
„Odovzdanie poľnohospodárskych pozemkov do užívania JRD, neprerušuje plynutie vydržacej lehoty“.
Dokonca ešte v roku 2007 bol poručiteľ A. B. vyzvaný Obvodným pozemkovým úradom D. na zaplatenie
príspevku z ROEP v rokoch 1999 – 2001 v sume 900 SK v súlade so zákonom č. 180/1995 Z. z.. V

zmysle poznámky pod čiarou suma 900 SK zodpovedá výmere 40 001 m2 - 45 000 m2, čomu zase
zodpovedá výmera z nájomných zmlúv vrátane zahrnutia pozemkov z výmeru. Za neznámych okolnosti,
väčšina nehnuteľnosti/pozemkov ktoré tvorili prídely pridelencov z vyššie uvedených zoznamov prešla
do vlastníctva Slovenskej republiky, v správe Slovenského pozemkového fondu a do rúk tretích osôb,vrátane Obce E.. Obvodný pozemkový úrad mal vedomosť o krivde, ktorá v danej oblasti, katastrálnom
území E. nastala (neoprávnený prevod pozemkov na štát/SPF a prevod na tretie osoby), resp. o reálnom
skutkovom stave. Svedčí o tom zápisnica zo dňa XX.XX.XXXX k č. XXXX/XXXXX-XXX, predmetom

ktorej bolo prejednanie umiestnenia pozemkov pridelených A. H. a manž. K., Q. D. (uvádzaný v
zoznamom pridelencov uvedených vyššie) výmerom o vlastníctve pôdy č. XXXX/XX zo dňa XX.X.XXXX
do vlastníctva ako pôvodných pozemkov zo záp. XXX, k. ú. E., mpč. XXX/XX graf označenie XX roľa
o výmere XXXX m2 a zo zap. Č. XXX mpč. XXX/X graf. oznč. XX o výmere XXXX m2. V konaní bolo
navrhnuté umiestnenie daných častí nehnuteľností, na čo správny orgán konštatoval, že po vypracovaní

GP bude vo veci rozhodnuté. Správny orgán vo veci rozhodol dňa XX.X.XXXX vydaním rozhodnutia
XXXX/XXXXX-XXX-XX (ďalej len „Rozhodnutie“), ktorým navrátil vlastníctvom k pozemkom v k. ú. E.
potomkom pôvodných pridelencov A. H. a manž. K., Q. D. na základe predloženého výmeru o vlastníctve
pôdy č. XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX ako mpč. XXX/XX zap. č. XXX graf. označ. XX roľa o výmere
X,XXXX ha a mpč. XXX/X záp. č. XXX graf. označ XX roľa o výmere X,XXXX ha. Rozhodnutie zároveň
uvádza, že i) ešte v roku 2006 bola parcela EKN XXX/X o výmere XXXXXX m2 a EKN XXX/XX o

výmere XXXXX m2 vo vlastníctve SPF, Búdkova 36, Bratislava, ii) výmer o vlastníctve pôdy je verejnou
listinou dokazujúcou vlastnícke právo pridelcu k pridelenej nehnuteľnosti, iii) výmer nebol zapísaný do
pozemkovej knihy, avšak aj tak pridelca vlastnícke právo nadobudol, pretože zápis do pozemkovej
knihy má v tomto prípade len deklaratórny význam, iv) odňatie pridelenej pôdy, rozhodnutie ONV v D.
z XXXX nemohol vyvolať právne účinky odňatia prideleného majetku. Obvodný pozemkový úrad D.

tak potvrdil, že pôvodní pridelenci sú stále vlastníkmi daných nehnuteľnosti, pozemkov. Žalobca v 1.
rade upozorňoval starostu, aby dané pozemky nepredával nakoľko časť patrí v zmysle Výmeru do ich
vlastníctva, resp. dedičstva, no prevod vlastníckeho práva bol napriek tomu realizovaný. Vtedy platný
zákon 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v § 15 ods.
5 upravoval: „Pozemky, ktoré prešli do vlastníctva obce podľa odseku 3, nemôže obec do desiatich

rokov od účinnosti tohto zákona previesť do vlastníctva iného a ani zriadiť k nim záložné právo; takýto
úkon je neplatný“, preto prevod na žalovaných v 1. – 3. rade je neplatný. Ešte začiatkom roka 2010
pôvodnú parcelu XXX, k.ú. E. obhospodarovalo družstvo. Na Geometrickom pláne XXXX/XX je vidieť,
že v roku 2006 ešte nebola parcela XXX rozdelená. Žalobcovia, resp. ich právny predchodcovia sa o
konaní v rozpore s existujúcimi výmermi dozvedeli až v roku 2007, po prevodoch pozemkov z SPF

na tretie osoby, či žalovaného v 4. rade. Vrátiť Prídel Obvodným pozemkovým úradom D. vzhľadom
na vykonané prevody nebolo možné. Keďže Prídel nebol na katastrálnej mape vymedzený, znaleckým
posudkom č. X/XXXX (ďalej len „Posudok“) vypracovanom znalcom A. P., C. C. XX, XXX XX D. bol
Prídel z Výmeru premietnutý do nového stavu registra CKN. V Posudku okrem iného znalec uvádza,
že grafická časť rozdeľovacieho plánu bolo možné získať z archívu katastra nehnuteľnosti Okresného

úradu v D., aj keď samotný rozdeľovací plán a archívoch nebol. Znalec cez súradnice bodov v JTSK
identifikoval diely Prídelu č. XX, XX, XX U. XXX so stavom v registri „C“ katastra nehnuteľnosti. Časti
Prídelu, konkrétne číslo zápisu: XXX mpč. X graf. označ. XX roľa o výmere X,XXXX ha boli znalcom
vyznačené bodmi E,F,G,H,I,J,E s uvedením, že časť dielu č. XX o výmere XXXX m2 tvorí časť parcely
CKN č. XXX/X v katastri nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXX k. ú. E. ako orná pôda o výmere XXXX

m2 (ďalej len „časť 1“) a časť dielu č. XX o výmere XXXX m2 tvorí časť parciel CKN č. XXX/X, XXX/
X, XXX/X U. XXX/X v katastri nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXX k. ú. E. ako orná pôda o výmere
XXXX m2, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX
m2 a zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2 (ďalej len „časť2“), pričom je zjavné, že časť dielu
č. XX zasahuje aj do parcely XXX/X, orná pôda o výmere XXX m2 v katastri nehnuteľnosti evidovanej

na LV č. XXX, k. ú. E. a parcely XXXX, ostatná plocha o výmere XXXX m2, v katastri nehnuteľnosti
evidovanej na LV č. XXX, k. ú. E. (ďalej len „časť3“). Pre reálne vymedzenie časti pôvodnej časti č.
XX z Výmeru na súčasný stav (vytvorenie/zameranie novej parcely) bol vypracovaný geometrický plán
č. XXXXXXXX-XXX/XXXX A. O. – P. O., C. XX, XXX XX D. dňa XX.XX.XXXX, úradne overeným dňa
16.08.2023 pod číslom P.- XXX/XXXX (ďalej len „GP“). Pôvodná časť č. XX bola znalcom zidentifikovaný

na novovytvorené parcely CKN XXX/XX o výmere XXXX m2, CKN XXX/XX o výmere XXXX m2, parcelu
CKN XXX/XX o výmere XXX m2 , parcelu CKN XXX/XX o výmere XX m2, parcelu CKN XXX/XX o
výmere XXX m2, parcelu CKN XXXX/X o výmere XX m2 a pôvodnú parcelu CKN XXX/X o výmere XXX
m2. Listom zo dňa 21.08.2023 znalec potvrdil, že PKV XXX mpč. X graf. označ. XX o výmere X,XXXX
ha z Výmeru bližšie špecifikovaného na nový stav registra CKN v Posudku je vo vytyčovanom rozsahu

zhodný s CKN XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/X U. XXXX/X, graficky vymedzenom/
ohraničenom červenou farbou v GP. žalobcovia zastávajú názor, že PKV č. XXX mpč. X graf. označ.
XX o výmere 0, XXXX ha z Výmeru, resp. jej časti zodpovedajú novovytvorené parcely CKN XXX/XX
o výmere XXXX m2, druh: orná pôda, N. XXX/XX o výmere XXXX m2, druh: orná pôda, parcelu CKNXXX/XX o výmere XXX m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie, parcelu CKN XXX/XX o výmere XX m2,
druh: zastavaná plocha a nádvorie, parcelu CKN XXX/XX o výmere XXX m2, druh: orná pôda, parcelu
CKN XXXX/X o výmere XX m2 , druh: ostatná plocha a pôvodná parcela CKN XXX/X o výmere XXX

m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie, k.ú. E. vytvorené GP patria do ich vlastníctva, resp. dedičstva
po ich poručiteľovi A. B., či jeho poručiteľoch A. B. a B. B., Q. G.. Žalobcovia ako dedičia po otcovi/
starom otcovi, či starých rodičoch/prastarých rodičoch- poručiteľovi majú naliehavý právny záujem na
určení, že novovytvorené parcely CKN XXX/XX o výmere XXXX m2, druh: orná pôda, CKN XXX/XX o
výmere XXXX m2, druh: orná pôda, parcelu CKN XXX/XX o výmere XXX m2, druh: zastavaná plocha

a nádvorie, parcelu CKN XXX/XX o výmere XX m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie, parcelu CKN
XXX/XX o výmere XXX m2, druh: orná pôda, parcelu CKN XXXX/X o výmere XX m2, druh: ostatná
plocha a pôvodná parcela CKN XXX/X o výmere XXX m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie, k.ú. E. sú
súčasťou dedičstva po A. B., resp. A. B. a B. B., a tieto parcely majú byť pojaté do súpisu dedičstva po ich
poručiteľoch. Je zrejmé, že určovacia žaloba je za daného stavu jediným prostriedkom súdnej ochrany
a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným spôsobom. Určovací výrok súdu je nevyhnutný na

pojatie predmetnej nehnuteľnosti do dedičstva po poručiteľovi, na jej prededenie a dosiahnutie zápisu
zmeny vlastníka týchto nehnuteľností.“

3. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k žalobe zo dňa 13.11.2023 uviedol, že „pozemky poctivo kúpil
a zaplatil. V obci býva už od decembra 2012. Za celý čas bývania sa pri rôznych príležitostiach stretol

s oboma žalobcami, hlavne s A. B., ktorý mu hovoril aj o histórii obce. A. B. ho oslovil s právnym
poradenstvom v lete 2022 ohľadne pozemkov na rovni následne sa stretli u starostu. V roku 2021
dokonca autorizoval zmluvu, ktorou nebohý A. B. starší kupoval pozemok v IBV od obce, sedeli
u starostu a nepadlo slovo o nárokovaní si jeho pozemkov. Nebohého otca ostatných žalobcov E. poznal
z obecných akcií a žiaden z nich sa mu do roku 2022 ani len nezmienil, žeby mal voči nemu akýkoľvek

nárok. Žili a žijú v obci nepomerne dlhšie, videli ako stavia, oplocuje, kosí, vysádza a robí úpravy na
pozemku. Žalobu považuje za pokus prísť k peniazom, nakoľko sa zvýšila cena pozemkov v obci E..
Domnieval sa, že o skutočnom rozsahu vlastníctva žalobcovia nevedeli a dozvedeli sa o tom zrejme až
z pripravovaných právnych krokov týkajúcich sa časti Q.“. Žiadal žalobu zamietnuť a priznať náhradu
trov konania.

4. Žalovaný v 4. rade vo vyjadrení realizovanom prostredníctvom právneho zástupcu zo dňa 15.11.2023
uviedol, že „popiera tvrdenia žalobcov o nezákonnom nadobudnutí, či následnom prevode nehnuteľnosti
a žiadal žalobu zamietnuť. Pokiaľ žalobcovia tvrdia, že prevod na obec bol nesprávny či nezákonný,
uvedené žalovaný popiera a uvádza, že obec nadobudla viacero nehnuteľností na základe zákona

a rovnako tak nadobudla aj nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom žaloby. Všetky takto nadobudnuté
nehnuteľnosti museli byť pred prevodom na obec pochopiteľne vlastníctvom iných subjektov, občanov,
organizácii a podnikov a pod.. Napokon množstvo nehnuteľností pred znárodnením patrilo ku grófskemu
majetku, o čom sa ešte dodnes bežne rozpráva. Obci ako orgánu miestnej samosprávy neprislúcha
hodnotiť postup štátnych orgánov pri prechodoch a prevodoch pozemkov, kontrolovať tento správny

postup, avšak máme za to, že obec pri nadobúdaní nehnuteľností tieto získala vždy na podklade zákona.
Svoje práva žalobcovia odvádzajú od kombinácií rôznych okolností (iných procesov a rozhodnutí), ktoré
však s nimi ani s obcou priamo nesúvisia. V rámci uvedeného je potrebné uviesť, že obec pod
vedením súčasného štatutárneho orgánu, starostu M. A. D. nedostala žiadnu výzvu, podnet či žiadosť,
ktorú by evidovala vo svojej korešpondencii, či v rámci akýchkoľvek konaní vo vzťahu k parcelám, ktoré

žiadajú žalobcovia. Obec E. sa angažovala v riešení nehnuteľností v časti Q., ktorá sa týka viacerých
vlastníkov, kde sa však jedná o iný prípad a vzťahuje sa na nehnuteľnosti vo vlastníctve p. Q. a iných
menších vlastníkov. Iné okolnosti vyplývajú z toho, že obec vlastníkom pozemkov v časti Q. patriacich p.
Q. a ostatným nebola. Obec bola vlastníkom pozemku v inej časti nadväzujúcej na Q. bližšie k hraniciam
zastavaného územia, kde pred 2 rokmi na dopyty občanov zrealizovala rozparcelovanie a odpredaj

novovzniknutýchparciel.Ktvrdeniamopredajochpozemkov(prevedenýchdovlastníctvaobce)predložil
katastrálnu mapu s vyznačením jednotlivých celkov rozdelených do pomyselných etáp pre prehľadnosť:
prvá etapa predajov parciel na IBV (starosta B. A.), predaných 22 parciel
druhá etapa predajov parciel na IBV (starosta B. A.), predané 3 parcely a to žalovaným v 1. a 2. rade,
žalovanému v 3. rade a p. V.

tretia etapa predajov parciel na IBV (starosta M. A. D.), predaných 17 parciel z celkovo 19, kde medzi
pôvodnými kupujúcimi figuroval aj právny predchodca žalobcov v 1. a 2. rade p. A. B. a ďalší vlastníci.
Obec E. tak postupne nadobudnuté parcely previedla, čím vzniklo 44 nových parciel pre občanov obce
na IBV, pričom na parcely predané v 1. a 2. etape sú už takmer zastavané a 3. etapa čaká napočiatok výstavby, kde obec realizuje potrebné inžinierske siete. Pokiaľ žalobcovia tvrdia, že mali obec
upozorniťnasvojeprávapripredajivroku2010,ktomusasúčasnýstarostavyjadriťnevie,pretopožiadal
svojho predchodcu p. B. A., ktorý mu poskytol prehlásenie o tvrdeniach žalobcov zo dňa 14.11.2023, z

ktoréhovyplýva,žetvrdeniažalobcovpopiera.Žalobcovianamietajú,žepredajvroku2010bolvykonaný
protizákonne a to s poukazom na ust. § 15 ods. 5 zákona č. 180/1995 Z.z.. Žalovaný poukazuje na to,
že predmetné tvrdenie je v priamom rozpore so znením zákona platného a účinného v čase predaja,
nakoľko počnúc 01.04.2007 bolo obmedzenie prevodu nehnuteľností zrušené vypustením predmetného
ustanovenia t.j. § 15 so zákona. Z vyššie uvedených dôvodov má žalovaný za to, že žaloba nie je

dôvodná. Zásadným nedostatkom žaloby je aj to, že žaloba sa vo vzťahu k žalovanému v 4. rade
vôbec nezaoberá nadobúdacím titulom, konštatuje len podivné okolnosti, čo podľa názoru žalovaného
nemôže na jej vecnú opodstatnenosť postačovať. Pokiaľ by však došlo k akýmkoľvek pochybnostiam
o nadobúdacom titule žalovaného v 4. rade, ten uvádza, že nehnuteľnosti v rozsahu v akom sa od
neho žiadajú musel nadobudnúť najneskôr vydržaním vlastníckeho práva, pokiaľ by sme vychádzali zo
žalobných tvrdení, tak tieto má vo vlastníctve od roku XXXX na základe právneho titulu vedeného na

dotknutom liste vlastníctva, jeho držba je oprávnená a nespochybnená a teda zákonom požadovaná 10
ročnávydržaciadobauždávnouplynula. Ajztohodôvoduniejemožnéžalobevyhovieť. ZáveromObec
E. zdôrazňuje, že nakladanie so všetkými získanými parcelami bolo v súlade so zákonom a so záujmami
občanov, nakoľko ako je zrejmé pre tých sa vytvorili možnosti domovej výstavby, pričom prostriedky z
predaja pozemkov boli investované hlavne do infraštruktúry spojenej s IBV a teda celkovému rozvoju

obce. Narúšanie takto vzniknutých vzťahov je pre obec nežiadúce, nakoľko získala majetok, ktorý
následne použila na rozvoj obce bez toho, aby mala záujem narúšať práva akýchkoľvek osôb a byť tak
účastníkom súdnych sporov. Záverom preto poukazujeme na to, že jediným zodpovedným subjektom
voči žalobcom by mohol byť štát t.j. Slovenská republika (konkrétny orgán), ako to predpokladal aj
žalobcami citovaný § 4 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. nie však obec a ďalšie subjekty. V cit. zák. ust.

sa priamo upriamuje pozornosť na náhradu škodu spôsobenej štátom, nakoľko zákon jasne hovorí o
povinnej osobe, ktorou obec nemohla byť. Splnenie ďalších podmienok a lehôt v zmysle zákona nie je
predmetom tohto konania, avšak obec upriamuje pozornosť žalobcov na tento spôsob riešenia, keďže
sa necíti byť zodpovedná za akúkoľvek škodu, ktorá im mala vzniknúť.“

5. Žalovaný v 1. rade prostredníctvom právneho zástupcu v podaní zo dňa 21.11.2023 uviedol, že
„žalovaný 1. nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na základe Kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa
XX.XX.XXXX medzi ním a jeho manželkou ako kupujúcimi a žalovaným 4. ako predávajúcim. V tom
čase sa jednalo o parcelu CKN č. XXX/X, k.ú. E. o výmere X.XXX m2, orná pôda. Vklad vlastníckeho
práva k tejto parcele bol v prospech žalovaného 1. a jeho manželky povolený na základe rozhodnutia

Správy katastra D. zo dňa 13.08.2010. Vzhľadom k tomu, že žalovaný 1. mal záujem na tomto pozemku
postaviť rodinný dom pre svoju rodinu, časť pozemku nechal odňať z poľnohospodárskej pôdy a vytvoril
stavebný pozemok – parcely CKN č. XXX/X, H. XXX/X U. H. XXX/X, na ktorom postavil rodinný dom a
garáž, ako vyplýva z vyššie uvedeného listu vlastníctva.“

6. Žalovaná v 2. rade prostredníctvom právneho zástupcu v podaní zo dňa 23.11.2023 uviedla, že
„žalobou uplatnený nárok odmieta ako neopodstatnený a špekulatívny. Ako vyplýva z predloženého LV
žalovaná spolu s manželom riadne zakúpila parcelu CKN č. XXX/X, k.ú. E. a to od Obce E. zastúpenej
vtedajším starostom B. A., pričom z kúpnej zmluvy plynie, že predaj bol realizovaný na základe
schválenia obecným zastupiteľstvom. Žalovaná v 2. rade v ďalšom poukazuje na to, že argumentácia

žalobcov s odkazom na ust. § 15 ods. 5 zákona č. 180/1995 Z.z. je v priamom rozpore so znením
zákona platného a účinného v čase predaja, nakoľko počnúc 01.04.2007 bolo obmedzenie prevodu
nehnuteľností zrušené vypustením predmetného ustanovenia pre jeho neústavnosť. Iný argument o
neplatnosti kúpnej zmluvy žalobcovia ani neuvádzajú. Nájomná zmluva z X.X.XXXX je jednak v bode
III. 1. slabo čitateľná, avšak je badateľné, že nezahŕňa mpč. X. Nájomná zmluva z XX.XX.XXXX v čl.

II bod 3. uvádza rovnaké mpč., kde je dôvodné sa domnievať, že pri novej zmluve len opísali pôvodné
čísla bez ďalšieho zisťovania. Žiadna nájomná zmluva nie je predsa spôsobilá zmeniť právny stav
vlastníctva k pozemkom. Družstvo nijakým spôsobom neriešilo nadobudnutie parcely žalovanou v 2.
rade, nedomáhalo sa žiadnych nárokov z nájomnej zmluvy, čo len utvrdzuje žalovanú v 2. rade v tom,
že poukaz na nájomné zmluvy zo strany žalobcov je účelovým konštruktom. Celý prístup žalobcu v 1.

rade ako vrcholne nedbalého domnelého vlastníka, ktorý sám tvrdí, že už v roku 2007 sa o tom, že
zápisy v katastri nehnuteľností nesvedčia v prospech jeho predchodcu/cov dozvedel a len od tej doby
viac ako 15 rokov neurobil nič. Pokiaľ by však došlo k akýmkoľvek pochybnostiam o nadobúdacom titule
žalovanej 2/ s manželom je potrebné uviesť, že nehnuteľnosti v rozsahu v akom sa od nich žiadajúnadobudli aj pri akejkoľvek vade prevodov (ktorú namietame) najneskôr vydržaním vlastníckeho práva.
Žalovaná 2/ drží svoje vlastníctvo od povolenia vkladu vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy,
pričom táto držba je v súčasnosti už viac ako 13 rokov bez započítania držby právnych predchodcov. Je

teda nepochybné, že vydržacia doba uplynula už v roku 2021, kedy by vlastníctvo k dotknutým parcelám
vzniklo týmto originárnym spôsobom, čo by bránilo súdu žalobe vyhovieť aj keby bolo nadobudnutie
právnym predchodcom malo byť dotknuté akoukoľvek vadou.“ Žiadala žalobu zamietnuť a priznať
náhradu trov konania.

7. Žalovaný v 3. rade prostredníctvom právneho zástupcu v podaní zo dňa 27.11.2023 uviedol, že
„žalobou uplatnený nárok odmieta ako nedôvodný. Parcelu CKN č. XXX/X, k.ú. E. zakúpil od Obce
E.. Žalobcovia sa domáhajú prevažnej časti tejto parcely podľa nimi predloženého GP a žiadajú XXXX
m2 z celkových XXXX m2. Žalobcovia v 1. rade a 2. rade sú bratrancami žalovaného v 3. rade, preto
ho veľmi zaráža celá žaloba, ktorou tvrdia, že nebohý A. B. považoval túto parcelu za svoju. Žalovaný
v 3.rade ďalej uviedol, že za svojho života nebohý A. B. chodil ku ním takmer denne. Vedel, že žalovaný

v 3. rade kupoval daný pozemok a nikdy sa nezmienil o tom, žeby bol jeho, nevytýkal žalovanému 3/
jeho kúpu ani si nič nenárokoval. Z počínania žalobcov je žalovaný 3/ veľmi sklamaný, nakoľko v Obci
E. vyrastal od narodenia a dosiaľ tam žije. Nikdy by si nedovolil siahnuť na cudzie a už vôbec nie voči
vlastnej rodine. Pozemok kúpil pre najmladšieho syna, ktorý sa spolu s ním od zakúpenia o pozemok
stará, zveľaďujú ho a plánujú výstavbu. Žalobcovia ani A. B. st. sa nikdy danej parcely nedomáhali, hoci

sa domáhali iných v časti na Q.. Pozemok bol kupovaný po tzv. parcelačkách pre ibvčku v E., teda išlo
o verejne známy predaj, o ktorom mali žalobcovia nepochybnú vedomosť a ničím ho nespochybňovali.
Veď predsa, ak by zašli za žalovaným v 3. rade a niečo také si nárokovali, ten by predsa nešiel proti
vlastnej rodine tak ako to teraz robia žalobcovia. Na základe uvedeného ma žalovaný v 3. rade za to, že
mu vlastníctvo titulom kúpy nespochybniteľne patrí. Žalovaný v 3. rade nepochybuje o tom, že starosta

A. získal pre obec viacero parciel zákonným spôsobom, veď tieto parcely sa už predávali E. v 3 etapách,
aj nedávno pred 2 rokmi. Ak si družstvo zmluvou v roku 2005 malo prenajať pozemok žalovaného v 3.
rade na 15 rokov, čo vyplýva z Čl. III bod 1 tejto nájomnej zmluvy, tak potom prečo svoje právo užívať
pozemok žalobcu nikdy neuplatnilo.“ Žiadal žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania.

8. Žalobcovia v podaní zo dňa 2.1.2024 uviedli, že „žalovaný v 1. rade ako nadobúdací titul k sporným
pozemkom uvádza kúpnu zmluvu zo dňa X.X.XXXX s povolením vkladu dňa XX.X.XXXX, ktorú
uzatvoril so žalovaným v 4. rade. Žalovaný v 4. rade neuviedol ako nadobudol sporné nehnuteľnosti.
To, že obec E., žalovaný v 4. rade následne mohla uskutočniť ďalší predaj v súlade so zákonom,
ponukové konanie, schválenie obecným zastupiteľstvom, neznamená, že uvedené úkony zahojili

neoprávnené nadobudnutie pozemku samotnou obcou, žalovaným v 4. rade, pred žalovaným v
1. rade. Až do doby, kedy boli poskytnuté pozemky JRD predmetné pozemky A. B. starší spolu
s rodičmi obhospodarovali, čo ich aj živilo. Aj keby právni predchodcovia žalobcov nedali Výmer
zapísať do pozemkovej knihy, neznamená to, že sa prestali cítiť byť vlastníkmi sporných pozemkov a
neznamená ani to, že svoje vlastnícke právo k týmto pozemkom stratili, resp. že by neboli vlastníkmi

daných pozemkov. Prídelová listina nebola zrušená, pozemky neboli právnym predchodcom žalobcov
nikdy platne skonfiškované, odobraté, či znárodnené alebo odňaté žiadnym ďalším autoritatívnym
rozhodnutím. Právni predchodcovia žalobcov boli stále presvedčení, že im predmetné pozemky patria,
preto nemožno o nich hovoriť ako o nedbalých vlastníkoch. Žalobcovia poukázali na to, že ich právny
predchodcovia boli vlastníkmi nehnuteľností prevedených žalovaným v 4. rade na žalovaných v 1. až 3.

rade. Takýto prevod od nevlastníka nemôže požívať zákonnú ochranu. V danom prípade, sa nejedná o
reštituentov,čivlastníkov,naktorýchsavtedajšiazákonnáúpravavzťahovala,alenabežnýchvlastníkov,
ktorým bez zákonného dôvodu boli nehnuteľností prevedené na tretiu osobu/ žalovaného v 4. rade. Či
už na nájomnej zmluve z XX.XX.XXXX, na nájomnej zmluve z XX.XX.XXXX alebo na nájomnej zmluve z
XX.XX.XXXX, je ako rozsah nájmu uvedené aj číslo XXXX/XX. Už zo samotného číslovania je zrejme, že

sa nejedná o mpč (pkv) označenie. Dané číslo označuje samotný Výmer. Ak si žalovaná v 2. rade pozrie
Výmer, jeho druhú stranu, hneď prvý riadok uvádza číslo Výmeru: XXXX/XX. Predmetom nájmu tak boli
všetky nehnuteľnosti z Výmeru. Nie je zrejme, čo chcela žalovaná v 2. rade uviesť tým, že sa len opísal
stav bez ďalšieho zisťovania. Dané naopak potvrdzuje, že sa rokmi nijako nemenili pomery na strane
žalobcov, ich právnych predchodcov vo vzťahu k ich vlastníctvu. Uvedené je len ničím nepodloženou

špekuláciou žalovanej v 2. rade, o to viac, že k podpisu zmlúv prišlo pred rokom 2007. Žalobcovia nie
sú zástupcami družstva, avšak bolo na slobodnom rozhodnutí družstva, či si bude akékoľvek nároky
uplatňovať, nie jeho povinnosťou. Splnenie predpokladov vydržania nehnuteľností, vzhľadom na zmenu
právnej úpravy, bude na posúdení súdom. Žalobcovia však majú za to, vzhľadom na nezákonný prevodnehnuteľností na právneho predchodcu žalovaného v 2. rade, že žalovaná nemohla byť oprávnený
držiteľ daných nehnuteľností. Žalobcovia popierajú, aby nebohý A. B. mal vedomosť, kto kupuje sporný
pozemok. Aj keby bol spochybňovaný samotný Výmer, na podporu svojho vlastníckeho práva uviedli

aj možné vydržanie predmetných nehnuteľností. Najneskôr k 01.04.1993 mohlo prísť k vydržaniu
pozemkov žalobcami, resp. ich právnymi predchodcami. Žalovaný v 3. rade neozrejmil, kedy mala začať
plynúť jeho vydržacia doba a kedy doba vydržania uplynula. Vo vzťahu k vyjadreniu žalovaného v 4. rade
žalobcovia uviedli, že aj keby žalovaný v 4. rade získal nehnuteľností na základe zákona, neznamená
to, že jeho vlastníctvo je týmto nespochybniteľné, resp. nevyvrátiteľné. Žalobcovia pokladajú čestné

prehlásenie zo dňa 14.11.2023 pána B. A. za nehodnoverné a kolidujúce s ich tvrdeniami.“

9. Žalovaný v 1. rade v duplike zo dňa 25.1.2024 zotrval na procesnej obrane prameniacej podľa
neho z neunesenia dôkazného bremena žalobcami. „Ak žalobcovia tvrdia, že pozemky majú patriť
do dedičstva po A. B., musia preukázať jeho oprávnené vlastníctvo ku dňu jeho smrti. Prídel jeho
právneho predchodcu (A. B.) nie je dôkazom vlastníctva A. B. a už vôbec nie je dôkazom jeho vlastníctva

v čase jeho smrti v roku XXXX. Zo žiadneho dôkazu nevyplýva vlastníctvo osoby, od ktorej si svoj
domnelý dedičský nárok odvodzujú. Zo zoznamu prídelcov, ktorý žalobcovia predložili je jasné, že sa
jednalo o skonfiškované majetky (tak sa aj listina označuje), čiže majetky zločineckým režimom zhabané
riadnemu vlastníkovi. Žalobcovia nijako nepreukázali, že niektorý z ich právnych predchodcov následne
vlastníctvopodľapostkomunistickýchzákonovvysporiadaltak,žepripadlodovlastníctvaA.B.,Pozemok

žalovaného 1. vlastnil preukázateľne štát, následne zo zákona prešiel na Obec E. a neskôr ho odkúpil
žalovaný 1. s manželkou. Pokiaľ ide o zákon 180/1995 Z.z., tento sa týkal ROEPky, ktorá v obci riadne
prebehla a ako bolo uvedené aj starostom A., nebohý A. B. si v rámci nej žiadny nárok k predmetným
pozemkom neuplatnil. Žalobcovia na jednej strane tvrdia, že žalovaný 1. (osoba, ktorá sa do obce
prisťahovala z E., nemala tam žiadne väzby ani rodinu) mal poznať všetky pomery v obci, ale na druhej

strane ich právny predchodca, ktorý tam celý život žil a zapájal sa aj do pozemkových projektov, nikdy o
ničom nevedel, ani o predaji pozemkov ani o tom, že pozemky vlastní obec. Predložená nájomná zmluva
nijako nepreukazuje žiaden právny nárok a dokonca jej obsahom ani nemusí byť predmetný pozemok.
Spísanie nájomnej zmluvy nenahrádza právnu evidenciu vlastníctva. Ak je niekto presvedčený, že má
pozemok od roku XXXX a začne to riešiť v roku 2022, je jedno či na pozemkovom fonde alebo na súde,

tak je určite „nebdelý“, je to učebnicový príklad „nebdelosti“, ak tam dokonca vidí 10 rokov postavený
dom.“

10. Žalovaná v 2. rade v duplike zo dňa 26.1.2024 reagujúc na repliku žalobcov kladie rečnícku otázku:
„ako družstvo a žalobcovia užívali pozemky (nehovoriac ako za daných okolností mohli brať dotácie

na pozemky žalovanej ...), ktoré boli oplotené a na nich postavený dom, garáž atď. po takú dlhú
dobu za situácie, keď všetci žalobcovia i nájomca o uvedenom bezpochyby vedeli, nakoľko v obci
žijú resp. družstvo vykonáva poľnohospodársku činnosť?“. Ďalej uviedla, že vzhľadom na popísané
správanie nájomcu je však zrejmé, že parcelu žalovanej v 2. rade neužíval, teda ani samotný nájomca
ju neidentifikoval ako predmet svojho nájmu. Zotrvala na tom, že žaloba je nedôvodná a žiadala ju

zamietnuť.

11. Žalovaný v 3. rade v duplike zo dňa 26.1.2024 uviedol, že „právny zástupca žalobcov obhajuje
nečinnosť po vyjadrení k výzve žalovaným v 3. rade tým, ako sa čo vyhodnotilo a vytýka žalovanému,
že nechcel mimosúdne jednať. Replika neprináša žiaden relevantný argument spochybňujúcu obranu

žalovaného v 3. rade. Žalovaný v 3. rade na zamietnutí žaloby trvá.“

12. Žalovaný v 4. rade v duplike zo dňa 25.1.2024 uviedol, že „žalovaný v 4. rade vyvrátil jediný dôvod
nezákonnosti tvrdený žalobcami s poukazom na zákon o majetku obcí, pričom títo sa k uvedenému už
nevyjadrujú a v rozpore s princípmi sporového konania požadujú preukázanie zákonnosti od žalovaného

4/ hoci katastrálny zákon jasne stanovuje domnienku hodnovernosti zápisov, ktorú zapísaný vlastník
nie je povinný potvrdzovať, ale žalobca vyvrátiť. Žalobca v 1. rade uvádza, že s terajším starostom
obce niekoľkokrát rokoval o nezákonnostiach, že boli zhromaždenia dotknutých vlastníkov a pod., k
čomu žalovaný uvádza to, že uvedené sa týkalo výlučne pozemkov v časti Q., ktorých prevody sú obci
dlhodobou témou. Vždy sa však jednalo výlučne o pozemky, ktoré miestni občania spájajú s menom p. B.

a ktoré sú v súčasnosti vo vlastníctve p. Q. a niektorých ďalších menších vlastníkov. Nikdy sa nejednalo o
pozemkyvIBVčkách,čičastiparciel,ktorýchsažalobcadomáhavtomtokonaní.Ouvedenomnárokusa
žalovaný v 4. rade dozvedel až z podanej žaloby. Žalobcovia v tomto ohľade pri kúpe pozemkov v novejIBVčke a to aj priamym predchodcom problém nevidia, teda tu nadobudnutie obcou nespochybňujú
avšak vo vzťahu k ich nároku pristupujú opačne.“

13. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, pričom na nariadenom pojednávaní dňa 17.6.2024
vypočul žalobcu v 1. rade, taktiež sa oboznámil s vyjadreniami strán sporu a listinnými dôkazmi: žaloba
na č.l. 1-4, potvrdenie na č.l. 15, geometrický plán na č.l. 16-17, výpis z LV č. XXX čiastočný na č.l.
18, výpis z LV XXX čiastočný na č.l. 20-21, výpis z LV XXX na č.l. 22, výpis z LV XXX na č.l. 23-24,
mapa na č.l. 26, znalecký posudok na č.l. 27-39, žiadosť o vydanie stanoviska na č.l. 40, rozhodnutie

Obvodného pozemkovéhoúraduD.nač.l.41-43,kópia katastrálnejmapynač.l.44,zápisnicanapísaná
na Obvodnom pozemkovom úrade D. na č.l. 45, nájomná zmluva na č.l. 46, nájomná zmluva na č.l. 47,
nájomná zmluva na č.l. 48, dohoda o užívaní pôdy uzatvorená medzi RD „X.B.“ D. T. R. na č.l. 49,
výzva na č.l. 50, vyjadrenie na č.l. 53, šeky na č.l. 51, výpis z účtu na č.l. 51-52, zoznam prídelcov na č.l.
55, zoznam zamestnaní prídelcov na č.l. 54, vyúčtovanie s prídelcami na č.l. 56-58, výmer o vlastníctve
pôdy na č.l. 59-60, uznesenie na č.l. 61-62, dedičské rozhodnutie na č.l. 63, sobášny list na č.l. 64, rodný

list na č.l. 65, dedičské rozhodnutie na č.l. 66-68, oznámenie okruhu dedičov na č.l. 69, vyjadrenie
žalovaného v 1.rade na č.l. 87-88, vyjadrenie žalovaného v 4.rade na č.l. 90-93, čestné prehlásenie
na č.l. 94, vyjadrenie žalovaného v 1.rade na č.l. 100-102, kúpna zmluva na č.l. 103, rozhodnutie na
č.l. 104, rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu D. na č.l. 105-106, vyjadrenie PZ žalovaného
v 1.rade na č.l. 107-108, výpis z LV č. XXX na č.l. 110-111, výzva na mimosúdne riešenie veci na č.l. 112,

vyjadreniežalovanejv2.radenač.l.118-119,výzvazodňa18.11.2022nač.l.122,vyjadreniežalovaného
v 3. rade na č.l. 134-135, vyjadrenie žalovaného v 3. rade na č.l. 136-137, vyjadrenie žalobcov na č.l.
151-155, lustrácia žalovaných v Slovenskej advokátskej komore – e-maily na č.l. 158-159, vyjadrenie
sudcu k námietke zaujatosti na č.l. 165, uznesenie krajského súdu na č.l. 173-176, duplika žalovaného
v 1.rade na č.l. 180-182, duplika žalovanej v 2.rade na č.l. 186-187, duplika žalovaného v 3.rade na č.l.

191, duplika žalovaného v 4. rade na č.l. 195,spis Okresného súdu D. sp. zn. 6C/75/2014, ako aj ďalším
obsahom spisu. Na základe spomenutého vykonaného dokazovania zistil súd nasledovný skutkový stav:

14. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXX (čl. 18 spisu) katastrálne územie E., obec E., okres D., je
evidovaná parcela registra C parcelné číslo XXXX o výmere XXXX m2, druh pozemku ostatná plocha,

pričom ako vlastník je zapísaná obec E., XX, E., C.: XXX XX, M.: XXXXXX (žalovaný v 4. rade).

15. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXX (čl. 20 spisu) katastrálne územie E., obec E., okres D., je
evidovaná parcela registra C parcelné číslo XXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku orná pôda, pričom
ako vlastník je zapísaná obec E., XX, E., C.: XXX XX, M.: XXXXXX (žalovaný v 4. rade).

16. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXX (čl. 22 spisu) katastrálne územie E., obec E., okres D., je
evidovanáparcelaregistraCparcelnéčísloXXX/XovýmereXXXXm2,druhpozemkuornápôda,pričom
ako vlastník je zapísaný A. E. (žalovaný v 3. rade).

17. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXX (čl. 23 spisu) katastrálne územie E., obec E., okres D., je
evidovaná parcela registra C parcelné číslo XXX/X, o výmere XXXX m2, druh pozemku orná pôda,
parcelné číslo XXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo
XXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXX/X o výmere
XX m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, a tiež stavby: rodinný dom súpisné číslo XXX na

pozemku parcelné číslo XXX/X a garáž na pozemku parcelné číslo XXX/X, pričom ako bezpodieloví
spoluvlastníci (so spoluvlastníckym podielom 1/1) sú zapísaní A. B. K. U. A. I. K. (žalovaní v 1. a 2. rade).

18. Z čestného prehlásenia B. A. zo dňa 14.11.2023 súd zistil, že tento ako starosta Obce E. „ na
základe schválenia obecným zastupiteľstvom uzatvoril zmluvy o prevode parciel v obci pre účely IBVčky

a to v rozpätí rokov 2009 a 2010. V prvej fáze bolo občanom predaných 22 pozemkov a krátko na
to boli v roku 2010 predané ďalšie 3 parcely a to p. V. z D., manželom K., ktorí sa do obce plánovali
prisťahovať a p. A. E. s manželkou z E.. Ja si samozrejme parcelné čísla nepamätám, ale v obci sú
tieto lokality známe. Tieto zmluvy som s kupujúcimi podpisoval v mene obce ja osobne. Prehlasujem, že
v čase môjho starostovania a do predaja parciel a ani potom nebol vznesený žiadny nárok k parcelám

prevádzaným v roku 2010 ani písomne ani ústne. Predmetné parcely boli na Obec E. prevedené za
môjho starostovania. Rovnako prehlasujem, že som sa zaoberal z pozície starostu riešením pozemkov
v časti Q., nakoľko viacerí občania tam mali pôvodne svoje parcely. Nároky sa však nikdy netýkali IBV
tak ako som ju popísal vyššie, teda nikto nespochybnil ani nadobudnutie parciel obcou ani ich následnýpredaj p. V., K. či E.. Uvedené prehlásenie poskytujem na základe žiadosti starostu obce M. A. D.
a jeho prítomnosti, ktorý mi oznámil, že bola podaná žaloba zo strany B. na obec a manželov E. a K.
a požiadal ma, aby som uviedol všetky podstatné okolnosti spojené s touto vecou. Pre úplnosť uvádzam,

že v čase keď som bol starosta prebiehala v obci aj ROEPka, kde sa riešili otázky spojené s pozemkami
a predsedom tejto komisie bol nebohý A. B. st., E. XX a ani počas tohto procesu neboli k týmto parcelám
uplatnené právne nároky, o ktorých by som vedel. Prehlasujem, že uvedené je pravdou a som si vedomý
následkov spojených s tým, ak by sa moje prehlásenie ukázalo akokoľvek nepravdivé. Nič čo v danej
veci som nezamlčal“.

19. Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave dňa XX.X.XXXX pod číslom
XXXX/XX bol vydaný výmer podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1946 Sb. N. SNR o vlastníctve
pôdy pridelenej podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR v znení nariadenia č. 104/1946 Sb. n.
SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj

zradcov a nepriateľov slovenského národa, ktorým bola A. B. a jeho manželke B., Q. G. pridelené
poľnohospodárske nehnuteľnosti v katastrálnom území E. o celkovej výmere X.XXXX ha, ktoré
v prídelovom pláne sú označené čís. záp. XXX mpč. XXX/X graf označ. XXX, roľa o výmere X,XXXX ha,
čís. záp. XXX mpč. XXX/XX, graf označ. XX, roľa o výmere X,XXXX ha, čís. záp. XXX mpč. X graf označ.
XX, roľa o výmere X,XXXX ha, čís. záp. XXX mpč. XXX/X graf označ. XX, roľa o výmere X,XXXX ha.

20. Rozhodnutím Okresného národného výboru v D., pôdohospodársky referát č. M.-XXX-XXXX/X -X
zo dňa XX.X.XXXX bol podľa § 23 ods. 2 nariadenia číslo 104/1945 Sb. n. J. A. B. a manželke B., Q.
G., roľníkovi v obci E. odňatý prídel skonfiškovanej pôdy v katastrálnom území E. v grafickom pláne
pod číslami parciel: XXX, XX, XX, XX v celkovej výmere X.XXXX ha poľnohospodárskej pôdy. Ďalej

uvedeným rozhodnutím bol zrušený výmer Povereníctva pôdohospodárstva o vlastníctve pôdy zo dňa
XX.X.XXXX v celom rozsahu. Zároveň bola daná A. B. a B. B. výpoveď z hospodárenia na uvedenej
pôde. (viď čl. 142 spisu Okresného súdu D. sp. zn. 6C/75/2014).

21. Dňa XX.XX.XXXX právny predchodca žalobcov uzavrel s poľnohospodárskym družstvom B. S., XXX

XX E., M.: XX XXX XXX, nájomnú zmluvu, ktorou prenechá nájomcovi za odplatu pozemky o celkovej
výmere X,XXXX ha na poľnohospodárske účely.

22. Z potvrdenia na č.l. 15 spisu plynie, že A. O., podnikajúci pod L. A. O. – P. O., C. XXXX/XX, XXX
XX D., M.: XX XXX XXX svojim podpisom, potvrdzuje, že – PKV č. XXX, parcela mpč. X diel č. XX

o výmere XXXX m2 z výmeru vydaným Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy zo
dňa XX.XX.XXXX A. B., manž. B. G. v kat. území E., obec: E., okr. D. bližšie špecifikovaného na nový
stav registra CKN v znaleckom posudku č. X/XXXX vypracovaného A. P. – P., S. Q. H. XX, XXX XX
D., M.: XX XXX XXX je zhodný s CKN XXX/XX, N. XXX/XX, N. XXX/XX, N. XXX/XX, N. XXX/XX, N.
XXX/X a CKN XXXX/X, graficky vymedzenom/ohraničenom červenou farbou Geometrického plánu č.

XXXXXXXX-XXX/XXXX na oddelenie parciel CKN č. XXX/X-X, XXX/X, XXX/X, XXX/XX-XX U. XXXX/
X vyhotoveným A. O. – P. O., C. XXXX/XX, XXX XX D., M.: XX XXX XXX, dňa 08.8.2023, úradne
overeným dňa 16.8.2023 pod číslom P./XXXX.

23. Zo znaleckého posudku znalca Ing. A. P. H. X/XXXX ku konaniu Okresného súdu D. sp.zn.

6C/75/2014, v ktorom bolo úlohou znalca premietnuť do nového stavu registra CKN stav nehnuteľností
nachádzajúcich sa v katastrálnom území E. o celkovej výmere X.XXXX ha, na základe výmeru
vydaného Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy zo dňa XX.XX.XXXX z parciel mpč.
zapísaných v PKV č. XXX a XXX: PKV č. XXX parcela mpč. X diel č. XX – roľa o výmere X.XXXX
m2, parcela mpč. XXX/XX diel č. XX – roľa o výmere XXXXX m2, PKV č. XXX parcela mpč. XXX/X

diel č. XX – roľa o výmere X.XXXX m2, parcela mpč. XXX/X diel č. XXX – roľa o výmere X,XXXX m2
bolo zistené, že znalec identifikáciu nehnuteľnosti vytvorených z pozemkovoknižných parciel č. XXX
U. XXX na základe výmeru vydaného Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy zo dňa
XX.XX.XXXX označených ako diely č. XX, XX, XX U. H. XXX previedol v situácii na stranách č. 7 a 8
znaleckého posudku. Čiernou farbou zakreslil hranice parciel podľa v súčasnosti platného katastrálneho

operátu, červenou farbou je vyznačená priestorová poloha pridelených nehnuteľností. Rozsah dielu č.
XX je označený bodmi „E,F,G,H,I,J,E“ a je zvýraznený zelenou a červenou výplňou. Zelenou výplňou
a bodmi „E,F,I.J,E“ je odlíšená tá časť dielu č. XX o výmere XXXX m2, ktorá je súčasťou parcely CKN
č. XXX/X v KN evidovanej na parcely CKN č. XXX/X je A. E. bytom E. H. XX (príloha č.7). Červenouvýplňou a bodmi „F,G,H,I,F“ je odlíšená tá časť dielu č. XX o výmere XXXX m2, ktorá je súčasťou parciel
CKN č. XXX/X, XXX/X U. XXX/X v KN evidovaných na LV č. XXX kat. územie E. ako orná pôda o výmere
XXXX m2, respektíve zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a XXX m2. Spoluvlastníkmi týchto

parciel sú A. B. K. a A. I. K. Q. E. v 1/1 obaja bytom E. H. XXX (pozri prílohu č. 8). Rozsah dielu č. XX je
na obrázku označený bodmi „A, B, C, D, A“ a je odlíšený žltou výplňou. Diel č. XX o výmere XXXX m2
v celom rozsahu tvorí časť parcely CKN č. XXXX v katastri nehnuteľností evidovanej na LV č. XXX kat.
územie E. ako orná pôda o výmere XXXXX m2. Vlastníkom parcely CKN č. XXXX je D. B. Q., bytom J.
X, D. (pozri prílohu č. 9). Rozsah dielu č. XX je na obrázku označený bodmi „K, L, M, N, O, P, K“ a je

zvýraznený zelenou a hnedou výplňou. Zelenou výplňou medzi bodmi „K, L, O, P, K“ je odlíšená tá časť
dielu č. XX o výmere XXXX m2, ktorá je súčasťou parcely CKN č. XXX/X v KN evidovanej na LV č. XXX
kat. územie E. ako orná pôda o výmere XXXX m2. Vlastníkom parcely CKN č. XXX/X je R. K. bytom V.
H. XX, D. (pozri prílohu č. 10). Hnedou výplňou a bodmi „L, M, N, O, L“ je odlíšená tá časť dielu č. XX
o výmere XXXX m2, ktorá je súčasťou parcely CKN č. XXX/X v KN evidovanej na LV č. XXX kat. územie
E. ako orná pôda o výmere XXXX m2. Vlastníkom parcely CKN č. XXX/X je D. B. Q. K. bytom T. U.. P. I. J.

H. X, D. (pozri prílohu č. 11). Časť dielu č. XX o výmere XX m2 zasahuje do cesty CKN č.XXX evidovanej
na LV č. XXX vo vlastníctve L. E.. Rozsah dielu č. XXX je na obrázku označený bodmi „R,S,T,U,V,X,Z,R“
a je zvýraznený modrou a fialovou výplňou. Modrou výplňou a bodmi „R,S,T,X,Z,R“ je odlíšená tá časť
dielu č. XXX o výmere XXXX m2, ktorá je súčasťou parcely CKN č. XXX v KN evidovanej na LV č. XXX
kat. územie E. ako lesný pozemok o výmere XXXXX m2. Vlastníkom parcely CKN č. XXX je A. B. R. Q.

G., bytom D. H. XXX (pozri prílohu č.12). Fialovou výplňou a bodmi „T, U, V, X, T“ je odlíšená tá časť
dielu č. XXX o výmere XXX m2, ktorá je súčasťou parcely CKN č. XXX v KN evidovanej na LV č. XXXX
kat. územie E. ako lesný pozemok o výmere XXXXX m2. Spoluvlastníkmi parcely CKN č. XXX sú D. E.
A. R. X/X a O. A. v 1/2, obaja bytom E. H. XX (pozri prílohu č. 13).

24. Žalobca v 1. rade na pojednávaní dňa 17.6.2024 pri svojom výsluchu uviedol, že jeho otec bol jediný
občan, ktorý si dal pri uzatváraní nájomných zmlúv zapísať výmer, ktorý obsahoval tieto pozemky a v tom
výmere je číslo parcely, číslo ROEP. Ďalej tvrdil, že vedel, kde sú tie pozemky. Osobne s otcom tieto
pozemky fyzicky prešli Následne žalobca v 1. rade uviedol, že v roku 2014 podal žalobu o určenie
vlastníckeho práva, pričom zástupkyňa Slovenského pozemkového fondu v konaní vedenom pod sp.

zn. 6C/75/2014 trvala na to, že nie sú zidentifikované pozemky. Vtedy bol vyhotovený M. P. znalecký
posudok č. X/XXXX. Vtedy ho M. P. ako znalec požiadal, že či vie upresniť pozemky. Nebol problém,
tam ukázal, o ktoré pozemky ide. Ale potom už v rámci súdu, už nevie. Ďalej uviedol, že v reštitučnom
konaní si nároky neuplatnili. Otec žil v tom, že to stačí, ak zapíše do nájomnej zmluvy. Nevedeli ako
funguje právo a zákony. Na úradoch im neporadili zmlúv.

25. Právny zástupca žalobcov poukázal na rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu D. č. XXXX/
XXXXX zo dňa 22.5.2006, vo veci H., ktorí si uplatnili nárok cez reštitučné predpisy, pričom však, ale
mal za to, že to, či si právny predchodca žalobcov uplatnil alebo neuplatnil svoje nároky v reštitučnom
konaní nemá žiaden vplyv na ich vlastnícke práva.

26. Na základe vykonaného dokazovania, keďže strany sporu ďalšie návrhy, po výzve súdu a zamietnutí
návrhu súdu na výsluch žalovaného v 1. rade, nemali, súd vec posúdil nasledovne:

27. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho

vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

28. Podľa § 126 ods. 2 Občianskeho zákonníka, obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený
mať vec u seba.

29. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o:
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,

c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.30. Podľa § 194 ods. 1 CSP, otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako
orgán podľa § 193, môže súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť.

31. Podľa § 194 ods. 2 CSP, ak bolo o otázke podľa odseku 1 rozhodnuté, súd na také rozhodnutie
prihliadne a vysporiada sa s ním v odôvodnení rozhodnutia.

32. Podľa § 1 ods. 1, 2 nariadenia Slovenskej národnej rady č. 104 zo dňa 23. augusta 1945 o
konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a

nepriateľov slovenského národa Slovenská národná rada uzniesla sa na tomto nariadení: S okamžitou
platnosťou a bez náhrady konfiškuje sa pre účely pozemkovej reformy pôdohospodársky majetok na
území Slovenska, ktorý je vo vlastníctve: a) osôb nemeckej národnosti, b) osôb maďarskej národnosti,
ktoré 1. novembra 1938 nemali československú štátnu príslušnosť, c) osôb maďarskej národnosti,
pokiaľ prevyšuje výmeru 50 ha, d) zradcov a nepriateľov slovenského národa akejkoľvek národnosti,
e) účastinných a iných spoločnosti a právnických osôb, v ktorých kapitálovú alebo majetkovú účasť ku

dňu 1. marca 1945 prevažne vlastnili alebo mali v držbe osoby nemeckej alebo maďarskej národnosti,
pokiaľ tieto osoby nepreukážu, že sa činne zúčastnili na protifašistickom boji, alebo osoby, ktoré spadajú
pod ustanovenie ods. 5, f) účastinných a iných spoločnosti a právnických osôb, ktorých správa zámerne
a aktívne slúžila nepriateľskému vedeniu vojny alebo fašistickým a nacistickým účelom. Výnimky z
tohto ustanovenia povoľuje Predsedníctvo Slovenskej národnej rady. E. podliehajú aj podiely na

pôdohospodárskom majetku (§ 2), ktorých vlastníkmi sú osoby uvedené v ods. 1.

33. Podľa § 23 ods. 1, 2 nariadenia prídelca je povinný na pridelenom majetku hospodáriť so
starostlivosťou riadneho hospodára. Ak prídelca nehospodári so starostlivosťou riadneho hospodára,
môže mu Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu do

10 rokov odo dňa ujatia sa držby po vypočutí miestnej organizácie Jednotného zväzu slovenských
roľníkov a okresného národného výboru pridelený majetok odňať a prideliť ho inej podľa tohto nariadenia
kvalifikovanej osobe, o ktorej možno odôvodnene predpokladať, že bude na ňom riadne hospodáriť.

34. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že právnemu predchodcovi žalobcov bol odňatý prídel

(pridelený zo skonfiškovaného majetku len na základe „kolektívnej viny“ príslušníkov nemeckej
amaďarskejnárodnosti),atoRozhodnutímOkresnéhonárodnéhovýboruvD.,pôdohospodárskyreferát
č. M.-XXX-XXXX/X -X zo dňa XX.X.XXXX

35. Medzi stranami sporu nebolo sporným, že vlastnícke právo právneho predchodcu žalobcov nebolo

vyznačená v pozemno - knižných vložkách a ani si ju právny predchodca žalobcu nikdy zapísať nedal
a to ani do katastra nehnuteľností. Uvedená skutočnosť je potvrdená aj v znaleckom posudku znalca P.
č. X/ XXXX (strana 4, veta prvá) o tom, že vlastnícke právo prídelcom k pridelenej poľnohospodárskej
pôde nebolo zapísané do pozemkovej knihy, z čoho vyplýva, že ani poloha pridelených parciel nebola
zobrazená v pozemnoknižnej mape.

36. Z listinného dôkazu v spise Okresného súdu D. sp. zn. 6C/75/2014 (žalobca A. B. žaloval Slovenskú
republikuzastúpenúSlovenskýmpozemkovýmfondomaajžalovanéhoW.J.(pôvodneC.,J.,C.J.,)apo
rozšírení žaloby aj D. B. Q. o určenie vlastníckeho práva k totožným nehnuteľnostiam ako v tomto konaní
vedenom pod sp. zn. 6C/52/2023) na č.l. 142 spisu plynie, že rozhodnutím ONV v D., pôdohospodársky

referát č. M.-XXX-XXXX/X -X zo dňa XX.X.XXXX bol podľa § 23 ods. 2 nariadenia č. 104/1945 Sb. n.
SNR v spojení s vyhláškou č. 507/1950 Úr. V. prídelcom A. B. a maž. B., rod. G. odňatý prídel pôdy
v k.ú. E. vyznačenej v grafickom pláne pod č. XXX, XX, XX, XX o celkovej výmere X,XXXX ha a zároveň
zrušený v celom rozsahu Výmer o vlastníctve pôdy zo dňa XX.X.XXXX. Na základe toho bolo vykonané
aj vyúčtovanie s odchádzajúcimi prídelcami, o čom svedčí listina - Hromadný zápis zo dňa XX.X.XXXX

(čl. 145 a nasl. Spisu sp. zn. 6C/75/2014). Odňatím prídelu bolo obnovené vlastníctvo štátu k pôvodne
prideleným parcelám, čo bolo vyznačené v pozemkovej knihe v PK zápisniciach č. XXX, k.ú. E. pod B
36 (č.d. XX/XXXX) a č. XXX, k. ú. E. pod B 25 (č.d. XX/XXXX). Štát nadobudol pridelené parcely mpč.
XXX/X, mpč. XXX/XX a mpč. X, k. ú. E. na základe konfiškácie podľa nariadenia SNR č. 104/1945 Sb.
n. SNR o konfikovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj

zradcov a nepriateľov slovenského národa. Z uvedeného je zrejmé, že vlastníctvo k pôvodne prideleným
parcelám mpč. XXX/X, mpč. XXX/XX, mpč. X, k. ú E. vyznačné v grafickom pláne pod č. XXX, XX,
XX,XX svedčilo v prospech štátu a nie prídelcov, ktorým bolo vlastnícke právo k týmto parcelám riadnym
rozhodnutím správneho orgánu ONV v D. odňaté.37. Vydané správne rozhodnutie z XX.X.XXXX je potrebné rešpektovať, keďže bolo vydané v súlade s
vtedy platnými právnymi predpismi, príslušným orgánom a zákon v tom čase platný umožňoval zrušiť

prídel. Prídel bol zrušený v celom rozsahu. V dôvodoch rozhodnutia bolo uvedené, že prídelcovia
nespĺňajú podmienky podľa § 23 nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR. O rozhodnutí bol upovedomený
A. B. a manželka B. B. Q. H.. Proti tomuto rozhodnutiu bolo možné podať odvolanie v lehote 15 dní na
Krajský národný výbor, pôdohospodársky referát v Prešove, cestou Okresného národného výboru v D..
Právni predchodcovia žalobcov neboli vylúčení z akéhokoľvek procesu, nakoľko mali možnosť podať

proti rozhodnutiu odvolanie. Zároveň z tohto rozhodnutia plynie, že si museli byť vedomí skutočnosti,
že im bol prídel odňatý.

38. Pokiaľ by nedošlo vyššie uvedeným spôsobom k platnému nadobudnutiu vlastníctva
k spornej nehnuteľnosti štátom, v tejto súvislosti súd poukázal na to, že dňa 21.05.1991 bol prijatý z. č.
229/1991Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskeho majetku, podľa

ktorého bolo možné podľa § 6 ods. 1 písm. p) domáhať sa vydania nehnuteľností, ktoré prešli
na štát v dôsledku prevzatia nehnuteľností bez právneho dôvodu, pričom žalujúca strana v zmysle
tohto zákona nepostupovala a neuplatnila si ani predmetné reštitučné nároky. Ak teda sporná
nehnuteľnosť bola vedená vo vlastníctve štátu minimálne od roku 1953 (v správe Slovenského
pozemkového fondu) , následne prešla na obec a touto bola prevedená na žalovaných, žalobcovia mali

dostatok času na to, aby konali, a pokiaľ nemienili uplatniť svoje nároky podľa z. č. 229/1991 Zb. o
vydaní predmetných nehnuteľností do ich vlastníctva, mohli uplatniť iné nároky z toho zákona
vyplývajúce. Ak tak neučinili a predmetné nehnuteľnosti boli v roku 2010 prevedené z obce do
vlastníctva žalovaných, žalovaní sú bez pochýb dobromyseľnými v tom, že predmetné nehnuteľnosti
nadobúdajú do svojho vlastníctva platne a zákonne.

39. Súd má za to, že žalobcovia, si mohli svoje práva uplatniť zákonným spôsobom v roku 1991 v zmysle
podmienok stanovených zákonom č. 229/1991 Zb. zákonov a následne v roku 2003 podľa podmienok
určených zákonom č. 503/2003 Z.z., kde bola možnosť riešenia zápisu vydaných prídelových listín
v rámci ROEP v rámci katastrálneho územia E., kde si mohli tieto nároky pôvodní vlastníci, ktorým boli

prídely odňaté a neuplatnili si nároky od roku 1948 do roku 1991, resp. v roku 2003 na základe zákona
o reštitúciách.

40. Súd poukazuje aj na neopomenuteľný historickoprávny aspekt prejednávanej veci, ktorý pridelil pôdu
osobám žijúcim v obci len na základe tzv. kolektívnej viny osôb bez toho, aby sa akýmkoľvek spôsobom

právni predchodcovia žalobcov o nadobudnutie majetku zaslúžili (nehovoriac o polemických právnych
a morálnych aspektoch nariadení), a to podľa nariadenia Slovenskej národnej rady č. 104/1945 Sb.
SNR zo dňa 23. augusta 1945 o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku
Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa v znení nariadenia č. 64/1946 Sb.
SNR, pričom žalobcovia nevyužili žiadnu zo zákonných možností na riešenie svojich nárokov, pričom

domáhanie sa týchto nárokov po 75 rokoch považuje súd pri nepravdivých skutkových tvrdeniach
žalobcu (ktorý tvrdil, že vedel, o ktoré nehnuteľnosti sa jedná a na strane druhej žaloval iných vlastníkov
nehnuteľností v konaní vedenom Okresným súdom D. pod sp. zn. 6C/75/2014), o tom, že vedeli
s právnym predchodcom, kde presne sa nehnuteľnosti nachádzajú, pričom ani raz neupovedomil
žalovaných v 1. a 2. rade, ktorí nadobudli nehnuteľnosť kúpou o tom, že majú stavať na jeho pozemku,

zveľaďovať ho, rovnako tak žalovaných v 3. a 4. rade. Toto v žiadnom prípade nesvedčí bdelému
vlastníkovi a už vôbec nie vlastníkovi.

41. Pokiaľ žalobcovia odvodzujú svoj titul nadobudnutia vlastníckeho práva od vydania výmeru
a následne už neprihliadajú na jeho odňatie, toto súd neakceptoval, keďže má za to, že pri tak

kontroverznom predpise a vôbec spoločenskom režime, si nemožno vyberať ustanovenia zákona, ktoré
platia (tie, ktoré im rozporuplne odňatím majetku na základe kolektívnej viny udelia výmerom vlastníctvo
a tie, ktoré odnímu už platiť „nemajú“). Tieto krivdy boli bez pochýb odstraňované reštitučnými predpismi.
Ak takú možnosť žalobcovi a ich predchodcovia za obdobie od roku 1991 nevyužili, potom ak by súd
žalobe vyhovel došlo by k neprípustnému zásahu do právnej istoty žalovaných, ktorí sa plne dôvodne

spoliehali na zápisy v katastri nehnuteľnosti/pozemkovej knihe, pričom právny predchodca žalobcov
žiadnym relevantným spôsobom ich vlastnícke právo nespochybňoval.42. Ustanovenie § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku vychádza z doterajšieho ustanovenia §
80 písm. c) OSP. Zachováva základné predpoklady určovacej žaloby, ktorými sú vecná legitimácia a
existencia naliehavého právneho záujmu. Významným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je

však aj preukázanie, že žalobca nadobudol vlastníctvo v súlade s platným právom. Jedným zo
základných predpokladov nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním je oprávnená držba, pričom
oprávneným je držiteľ, ktorý je vzhľadom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec patrí (§
145 ods. 1 zákona č. 141/1950 Sb.). Z uvedeného vyplýva, že rozhodujúcim znakom, ktorý odlišuje
držbu oprávnenú a neoprávnenú je dobromyseľnosť držiteľa. Posúdenie dobromyseľnosti nemôže

vychádzať z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa, ale je potrebné tento stav objektivizovať s
prihliadnutím na všetky okolnosti. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť záveru o existencii dobromyseľnosti
sú okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva, teda uchopenia držby. Subjektívny pocit
držiteľa nemôže sám o sebe byť podkladom pre vydržanie, ak nie je vyvolaný okolnosťami objektívne
nasvedčujúcimi oprávnenosti držby. V danej veci žalobcovia tvrdili, že ich právni predchodcovia
dňom prevzatia výmeru o vlastníctve pôdy č. XXXX/XX zo dňa XX.X.XXXX, tieto mali riadne užívať.

Uvedené ich tvrdenia a dobromyseľnosť spochybňuje jednak skutočnosť, že ich výmer bol riadne
v správnom konaní vydaným správnym aktom rozhodnutím ONV v D., pôdohospodársky referát č.
M.-XXX-XXXX/X -X zo dňa XX.X.XXXX zrušený, ako aj to, že žalobcovia nemali vedomosť, kde sa
uvedené nehnuteľnosti nachádzajú (viď konanie vedené Okresným súdom D. pod sp. zn. 6C/75/2014,
kde žalovali iné osoby ako žalovaných v tomto konaní) a tiež žiadnym spôsobom sa svojho vlastníctva

nedomáhali za 74 rokov nedomáhali. Uzavreté nájomné zmluvy nepreukazujú dobromyseľnosť žalobcov
(ich právnych predchodcov), pokiaľ títo mali vedomosť o zrušení výmeru. Keďže túto vedomosť mali,
nemohli skutočnosti týkajúce sa uzatvárania nájomných zmlúv v nich vyvolať presvedčenie, že im
vlastnícke právo patrí. Takýmto titulom mohol byť výmer, ale ten bol zrušený. Iné skutočnosti týkajúce
sa obnovenia výmeru, podaného odvolania proti zrušeniu výmeru žalobcovia neprodukovali. Naviac

opakujúc sa žalobcovia v konaní netvrdili, a ani nepreukázali, aby si uplatňovali nároky vyplývajúce
z reštitučných zákonov (zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, resp. zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení
vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach
na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov v konaní pritom odkazujú na

rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu D. vo veci č. XXXX/XXXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX vo
veci H., avšak tu treba uviesť, že nárok v uvedenej veci bol riadne uplatnený podľa zákona č. 503/2003
Z.z. v prekluzívnej lehote uvedenej v § 5 ods. 1 zákona (viď tiež dôvodová správa k zákonu č. 503/2003
Z.z.). Je nepochybné, že právnym predchodcom žalobcov bol výmer zrušený, a preto v zmysle ust. §
460 Občianskeho zákonníka v čase smrti, neboli vlastníkmi spornej nehnuteľnosti, a preto ani

ich právni nástupcovia-dedičia (žalobcu) nemohli platne nadobudnúť vlastnícke právo. Zákonodarca
právnym predchodcom žalobcov a žalobcom umožnil v priebehu rokov od roku 1991 viacerými normami
navrátenie vlastníckeho práva, pokiaľ spĺňajú podmienky reštitučných predpisov, preto ak by boli bdelými
vlastníkmi, tak by nepochybne si za desiatky rokov si tento nárok uplatnili a sa ho domáhali.

43. Na margo námietok, že je potrebné sa zaoberať splnením zákonných podmienok nadobudnutia
vlastníckeho práva zo strany obce, súd uvádza, že jednou zo základných podmienok vlastníckej
žaloby (určenie vlastníckeho práva) je preukázanie iustus titulus - právny dôvod nadobudnutia
vlastníckeho práva. Skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo
okolnosti toho práva vylučujúce, sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno

vystihuje aktuálnu, skutkovú a dôkaznú situáciu konania. Keďže v konaní žalobcovia nepreukázali platný
právny dôvod nadobudnutia vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti, neuniesli tak bremeno
tvrdenia, ani dôkazné bremeno, ktorá skutočnosť spôsobila zamietnutie žaloby.

44. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli

preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď
určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci nebola alebo nemohla byť
preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti
tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom

určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba
priaznivé právne dôsledky, ide o toho, kto existenciu týchto skutočností (že je vlastníkom spornej
nehnuteľnosti) tiež tvrdí. Napriek tomu súd uvádza, že štát po zrušení výmeru bol riadne evidovaným
vlastníkom a právny predchodca žalobcov, uvedené nespochybňoval. Uvedeného sa nástupcovia pozomrelom A. B. domáhajú až v roku 2023, kedy už na spomenutých pozemkoch sú vybudované stavby
žalovaných, ktorí už minimálne od roku 2010 tieto nehnuteľnosti užívajú bez spochybnení zo strany
právneho predchodcu žalobcov.

45. Pokiaľ žalobcovia a ich právny predchodca v priebehu vyše 70 rokov nevyužili žiaden z právnych
prostriedkov, ktoré mali k dispozícii, nemôžu mať v súčasnosti naliehavý právny záujem na
určení svojho vlastníckeho práva, ktoré právnemu predchodcovi žalobcu malo vzniknúť konfiškačným
rozhodnutím vydaným na základe nariadenia č. 104/1945 Sb. s. SNR o konfiškovaní a urýchlenom

rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského
národa. Bez pochýb by v súčasných reáliách Slovenskej republiky aj ako subjektu účastnému v
Rade Európy tieto predpisy nezodpovedali Ústave Slovenskej republiky, tobôž medzinárodnoprávnym
predpisom týkajúcim sa ľudských práv, a boli by v rozpore s medzinárodnoprávnou úpravou týkajúcou
sa ľudských práv a slobôd (viď Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd, Charta základných
práv Európske únie).

46. Právni predchodcovia žalobcov sa mali možnosť domáhať vrátenia pozemkov resp. poskytnutia
náhrady, teda uplatniť si reštitučný nárok v zmysle zákona č. 403/1991 Zb. o zmiernení následkov
majetkových krívd, zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku, zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách alebo

zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom, a to v príslušných lehotách stanovených
uvedenými zákonmi, ktoré sú prekluzívne, ich uplynutím právo zaniká. Pritom v priebehu dokazovania
vyplynulo, že žalobcovia (ich právny predchodca) si takýto nárok neuplatnili. Reštitučné zákony sú
vo vzťahu k Občianskemu zákonníku zákonmi špeciálnymi. To znamená, že tam, kde je špeciálna
právna úprava, nemožno použiť úpravu všeobecnú. Reštitučné predpisy vychádzali z domnienky, že

vec prešla v rozhodujúcom období na štát, a to aj v prípadoch jej prevzatia bez právneho dôvodu. Bez
ohľadu na to, akým spôsobom prešla vec na štát, len v prípadoch, ktoré sú v reštitučných zákonoch
výslovne ustanovené za splnenia aj ďalších podmienok v nich uvedených bol daný dôvod na vrátenie
veci. Neuplatnenie ochrany podľa reštitučných predpisov má za následok stratu možnosti domáhať sa
ochrany podľa všeobecných predpisov, teda prostredníctvom určovacej žaloby. Viď napr. rozhodnutie

Ústavného súde SR III. ÚS177/2013-18 z 24.04.2013, a stanovisko pléna ÚS ČR sp.zn. Pl. ÚS-
st. 21/05 z 1. novembra 2005.

47.Doplniacargumentáciuoužívaníavzťahukpredmetnýmpozemkomzostranyprávnehopredchodcu
žalobcov a samotných žalobcov sú zjavné pochybnosti, keďže ani sami nevedeli, o ktoré nehnuteľnosti

sa jedná, dokonca žalovali iné osoby v konaní vedenom Okresným súdom pod sp. zn. 6C/75/2014.
Je alogické v takom prípade vôbec uvažovať o dobromyseľnosti žalobcov, pokiaľ ani nevedia po 75
rokoch od vydania výmeru, kde svoj pozemok majú mať, nie to ešte o starostlivosti oň. V tomto smere
je dôvodným aj argument žalovaných, že žalobcovia a ich právni predchodcovia (právny predchodca A.
B., nar. XXXX, zomrel r. XXXX prežijúc celý život v obci E.) poznajúc pomery v tak malej obci (počtom

obyvateľov do 500), ktorí boli účastní aj realizácií pozemkových projektov, sa svojich práv nedomáhali
a sledovali bez námietok výstavbu na týchto pozemkoch, ich oplotenie a užívanie.

48. Podľa § 134 ods. 1-4 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak
ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak

ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom
vlastníctva,alebokveciam,ktorémôžubyťlenvovlastníctveštátualebozákonomurčenýchprávnických
osôb (§ 125). Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny
predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí
premlčacej doby.

49. Podľa § 132 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou,
darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných
skutočností ustanovených zákonom. Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu,
nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

50. Citujúc z rozhodnutia Ústavného súdu ČR sp. zn. IV.ÚS 322/98 zo dňa 21. 9. 1998, s ktorým sa súd
v celom rozsahu stotožňuje, „pokiaľ ide o ďalší reštitučný dôvod podľa ustanovenie § 6 ods. 1 zákona
č. 87/1991 Zb., konštatoval Najvyšší súd ČR, že ak ide o prechod veci na štát vyvlastnením, napravujereštitučný zákon krivdu spôsobenú odňatím vlastníctva v rozpore s vtedy platným právom len vo dvoch,
užkonštatovanýchprípadoch.Systematickýmalogickýmvýkladomustanovenia§6reštitučnéhozákona
možno podľa názoru Najvyššieho súdu ČR vyvodiť, že iné prípady krívd, vzniknuté odňatím vlastníckeho

práva v rozhodnom období vyvlastnením, zákon č. 87/1991 Zb. neodčiňuje (na rozdiel od krivdy
vzniknutej odňatím vlastníckeho práva znárodnením vykonaným v rozpore s vtedy platnými zákonnými
predpismi v zmysle ustanovenia § 6 ods. 1 písm. k) reštitučného zákona). Takisto Ústavný súd má za
zo, že reštitučné dôvody súvisiace s vyvlastnením sú presne vymedzené v ustanovení § 6 ods. 1 písm.
i) a j) zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách, čo znamená, že za odškodniteľné podľa

tohto reštitučného zákona možno považovať len tieto krivdy súvisiace s vyvlastnením, nie však už krivdy
iné, teda napríklad krivda spôsobená vyvlastnením, vykonaným, ako je to pri znárodnení, v rozpore
s vtedy platnými zákonnými predpismi. Práve okolnosť, že rozpor s vtedy platnými zákonnými predpismi
je upravený v ustanovení § 6 ods. 1 citovaného zákona ako reštitučný dôvod len pri znárodnení,
nasvedčuje súčasnej nemožnosti aplikácie ustanovenia § 6 ods. 2 tohto zákona, pretože vyvlastnenie
ako reštitučný dôvod je upravené v ods. 1, pričom skutočnosť, že sa tak prípadne stalo v rozpore s vtedy

platnými zákonnými predpismi, možno ťažko posunúť do roviny ustanovenia § 2 ods. 1 písm. c) zákona,
týkajúceho sa politickej perzekúcie a postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva. V tejto
súvislosti treba rovnako poukázať na preambulu k tomuto reštitučnému zákonu obsahujúcemu princíp
zmiernenia niektorých krívd.“

51. Reštitučné zákony (zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, resp. zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych
rehabilitáciách v znení neskorších predpisov, zákon č. 503/2003 Z.z.) boli prijaté na zmiernenie
následkov niektorých majetkových a iných krívd, ku ktorým došlo v období rokov 1948 až 1989.

52. Preklúzia je názov pre zánik práva v dôsledku jeho neuplatnenia v stanovenej (prekluzívnej) lehote
(§ 583 Občianskeho zákonníka). Príkladom prekluzívnej doby sú lehoty na uplatnenie reštitučných
nárokov. Ak právo v prekluzívnej lehote nebolo uplatnené u určitej osoby, alebo na príslušnom
orgáne, právo zaniká. Prekludovaním oprávnený stráca právo na plnenie úplne. Ak sa plní na základe
prekludovaného práva, ide o bezdôvodné obohatenie. Prekluzívne lehoty, nemôžu byť predĺžené, ich

trvanie sa nezastavuje, ani neprerušuje.

53. Zákon č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k
pozemkom v znení neskorších predpisov v ustanovení § 5 ods. 1 umožňuje oprávnenej osobe uplatniť

právo na navrátenie vlastníctva k pozemku do 31. decembra 2004 na obvodnom pozemkovom úrade,
v ktorého obvode vlastnila pozemok, a zároveň preukáže skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva
v lehote právo zanikne. Z dôvodu, že žalobcovia sa domáhajú nároku až po uplynutí ďalších temer
20 rokoch, kedy im zákonodarca poskytol možnosť uplatňovať si právo na vrátenie majetku, po tomto
márnom uplynutí prekluzívnej lehoty, súd aj z tohto dôvodu jeho žalobe nemohol vyhovieť.

54. Ešte k otázke právnej možnosti domáhať sa určenia vlastníckeho práva po uplynutí
prekluzívnych lehôt na uplatnenie reštitučných nárokov je potrebné poukázať na nejednotnosť súdnej
praxe - podľa prvého názoru je možné domáhať sa ochrany vlastníckeho práva aj po uplynutí
reštitučných lehôt (okrem žalobcami uvádzaných rozhodnutí napr. rozhodnutia NS SR sp. zn.

5Cdo/36/1999, 3Cdo/205/2009, nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 249/2011), podľa druhého právneho
názoru je však uplatnenie ochrany prostredníctvom vlastníckej žaloby po uplynutí prekluzívnych lehôt
vylúčené (napr.rozhodnutiaNSSRsp.zn.4Cdo/130/2007,sp.zn.5Cdo/4/2009,sp.zn.4Cdo/300/2008,
rozhodnutia ÚS SR sp. zn. III. ÚS177/2013 a ÚS ČR sp. zn. Pl. ÚS-st 21/05 a iné);- rozhodovacia prax
najvyšších súdnych autorít sa prikláňa viac k druhému formulovanému názoru stabilizovanému

okolo rokov 2009-2010, v zmysle ktorého je reštitučný predpis k Občianskemu zákonníku
vo vzťahu špeciality, to znamená, kde existuje špeciálna úprava nemožno použiť úpravu
všeobecnú a pokiaľ predmetný účel (napr. vydanie majetku vyvlastneného bez náhrady, eventuálne
majetku zabratého bez právneho dôvodu) napĺňajú reštitučné predpisy, nemožno ho obchádzať žalobou
určovacou (v tomto prípade nie je daný ani naliehavý právny záujem na požadovanom určení)

a nevyužitie možnosti domáhať sa reštitučného nároku v zákonom stanovenej lehote dochádza
k nezvratnému zániku práva; podľa označeného druhého názoru reštitučné predpisy vychádzajú
z domnienky, že vec prešla v rozhodujúcom období na štát a to aj v prípade jej prevzatia bez právneho
dôvodu a oprávnené osoby sa stali naspäť ich vlastníkmi až ich vydaním, preto u nich bola vylúčenámožnosť uplatniť toto právo inak ako postupom obsiahnutým v reštitučných predpisoch a
iný prístup by bol zásahom do princípu právnej istoty osoby, ktorá nadobudla majetok, na ktorý nebol
uplatnený reštitučný nárok do svojho vlastníctva po uplynutí lehoty na jeho uplatnenie (bližšie Števček,

M., Dulak,A., Bajánková, J., Fečík M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. §
1-450. Komentár.Praha: C.H. Beck, 2015, 814-816 s.).

55. Ak by bol právny predchodca žalobcov dobromyseľný (to len na margo tvrdenia, že mal byť
dobromyseľný, - čo bolo vyvrátené rozhodnutím o zrušení prídelu a zároveň aj tým, že žalobcovia ani

nevedeli, kde pozemky reálne v teréne sú) mal možnosť domáhať sa svojho nároku súdnou cestou,
keďže nehnuteľnosť bola preukázateľne vedená v evidencii nehnuteľností na štáte, resp. následne
prešla z obce na žalovaných, pričom žalovaní dlhodobo dobromyseľne užívajú nehnuteľnosti viac ako
10 rokov, zveľaďujú ich, pričom nikto ich vo výkone tohto práva ani len riadne nespochybnil, lebo
žalobcovia ani nevedeli, kde sa tieto nehnuteľnosti vôbec nachádzajú (viď spis Okresného súdu D. sp.
zn. 6C/75/2014). Súd dáva za pravdu žalovaným, že celý prístup žalobcov vo vzťahu k samotnému

vlastníctvu je pochybným, pokiaľ tvrdia, že napriek tomu, že bol výmer zrušený až od roku 2007 sa
mali dozvedieť, že zápisy v katastri nehnuteľností nesvedčia v ich prospech a do roku 2023 žiadnym
spôsobom nespochybňujú vlastnícke právo žalovaných, ďalej sporne tvrdiac, že už v čase výstavby
domu žalovaných, výsadby, atď. vedeli, že sú to pozemky, ktoré oni vlastnia.

56. Pri odôvodňovaní rozhodnutia na podporu právnej argumentácie súd využil vo väčšom rozsahu aj
mimoriadne obohacujúcu a náležitú judikatúru a rozhodnutia vyšších súdnych inštancií Českej republiky,
a to vzhľadom na spoločnú historickú skúsenosť v spomínanom období a v tejto oblasti treba zdôrazniť,
že aj rovnakú právnu úpravu platnú a účinnú na celom území Českej a Slovenskej federatívnej republiky
a týkajúcu sa reštitučných nárokov zo zákonov č. 87/1991 Zb., č. 229/1991 Zb., preto mal za to, že aj

závery z nej plynúce sú plne použiteľné na daný skutkový stav. Obdobne sa to týka českej odbornej
spisby (viď tiež nižšie).

57. Nad rámec uvedených argumentov súd uvádza aj ďalší argument poukazujúc na princíp
proporcionality nárokov uplatňovaných na základe údajnej, či skutočnej nespravodlivosti. Tu ide už

o tak dlhú dobu odňatia majetku (75 rokov, resp. 71 rokov od odňatia prídelu rozhodnutím ONV v D.,
pôdohospodársky referát č. M.-XXX-XXXX/X -X zo dňa XX.X.XXXX), že nároky týchto osôb by mali
byť odmietnuté pre nedostatok tzv. legitímneho očakávania jeho navrátenia a naopak by mala byť
posilnená ochrana tých, ktorí tento majetok medzitým v dobrej viere nadobudli. (viď názor odbornej
spisby k otázke dĺžky doby od odňatia majetku, In.: Spáčil, J. Ochrana vlastnictví a držby v občanském

zákoníku.2.doplnenévydanie.Praha:C.H.Beck,2005,s.112) „Účelzákonovreštitučnejpovahynajmä
v období 1990 - 1992 nespočíval len v snahe urýchliť a zjednodušiť vrátenie majetku skonfiškovaného
v rozhodnom období (XX.X.XXXX -X.X.XXXX), ale do týchto zákonov bol takisto premietnutý zrejmý
úmysel rozlíšiť, ktoré krivdy minulosti majú byť napravované alebo zmierňované a do ktorých právnych
vzťahov (najmä aj v záujme predchádzania vzniku možných nových krívd a nastolenia právnej istoty

nových vlastníkov) štát nemieni zasahovať. Tým, že reštitučné predpisy vymenovali prípady krívd, ktoré
možno zmierniť, či napraviť, a súčasne vymedzili rozhodné obdobie, v ktorom sú spôsobené krivdy
relevantné. To vyplývalo z nutnosti stanoviť hranicu pre odčinenie krívd, lebo v opačnom prípade by bola
ohrozená právna istota nadobúdateľov majetku právnou argumentáciou, idúcou ďaleko do minulosti;
v právnom a obchodnom styku by hrozil chaos, lebo nikto by si nebol minimálne do uplynutia vydržacej

doby istý tým, že jeho riadne nadobudnutý majetok mu nebude odňatý na základe argumentácie
tretej osoby, vzťahujúcej sa k dobe pred desiatkami rokov, ba aj k dobe staršej. Taký stav by bol
v rozpore s princípmi právneho štátu. Nemožno prehliadnuť negatívne dôsledky úpravy vydržania
vlastníckeho práva v rokoch 1964-1982 a jeho zdeformovanú podobu v rokoch 1982-1992 a takisto
neexistenciu mimoriadneho vydržania; túto situáciu stanovenia reštitučnej hranice do značnej miery

napravilo. Zákonodarca teda zvolil riešenie, ktoré tým, že časovo obmedzuje obdobie pre zmiernenie
krívd, vylučuje uplatnenie nárokov na nápravu tvrdených krívd, ktoré vznikli pred prechodným obdobím
spôsobmi inak popísanými v reštitučných zákonoch, vrátane prechodu vecí na štát bez právneho
dôvodu. Toto riešenie nie je v rozpore s článkom 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd. (uvedené
súd uvádza ako poukaz na dĺžku doby 75 rokov, po ktorej si žalobca uplatňuje domnelé nároky)“ (In.

Spáčil, J. Ochrana vlastnictví a držby v občanském zákoníku. 2. doplnené vydanie. Praha : C. H. Beck,
2005, s. 112)) Uvádzaná argumentácia poukazuje na krivdy spôsobené konfiškáciou majetku.58. „Ústavný súd Českej republiky sa v celom rade nálezov vyslovil v tejto súvislosti k otázke vzťahu
ochrany vlastníctva a ochrany nadobúdateľa konajúceho v dobrej viere (nálezy Ústavného súdu ČR
sp. zn. I. ÚS 143/07, II. ÚS 165/11, I. ÚS 3061/11, I. ÚS 3314/11, II. ÚS 800/12, IV. ÚS 4905/12, IV.

ÚS 4684 /12, I. ÚS 2219/12, III. ÚS 415/15). V citovaných nálezoch konštatoval, že pokiaľ dochádza
ku stretu princípu ochrany dobrej viery nového nadobúdateľa a princípu ochrany vlastníckeho práva
pôvodného vlastníka, je nutné nájsť praktickú konkordanciu medzi obidvomi týmito princípmi tak, aby
zostalo zachované maximum z oboch, a ak to nie je možné, potom tak, aby bol výsledok zlučiteľný
so všeobecnou predstavou o spravodlivosti. Ústavný súd proporcionalitou a prežarovaním, ochrane

vlastníckeho práva pôvodného vlastníka a ochrane dobrej viery priznal povahu princípov naplňujúcich sa
v prípade kolízie v rozdielnej miere, pričom princípu ochrany dobrej viery nového nadobúdateľa prisúdil
pozíciu špeciality majúcej za daných podmienok prednosť pred všeobecnosťou ochrany vlastníckeho
práva pôvodného vlastníka“(Pozri aj Holländer, P. : Vplyv ústavnoprávnych princípov na zásahy
súdov do súkromnoprávnych úkonov In.: Prenos poznatkov do justičnej praxe: Zásahy súdov do
súkromnoprávnych úkonov. Pezinok, Justičná akadémia SR, 2015, s. 35).

59. Súd má teda za to, že po 1. – došlo k zrušeniu titulu, od ktorého žalobcovia odvodzujú svoj nárok
(prídelu), preto niet dôvodu na určenie vlastníckeho práva, po 2. - uplynutie prekluzívnej lehoty, keďže
nebola podaná žaloba na vrátenie nehnuteľnosti a naviac je tu po 3. - princíp proporcionality súvisiaci so
spomenutým nedostatkom tzv. legitímneho očakávania jeho navrátenia po tak dlhej dobe a priorizácie

dobrej viery nadobúdateľov (vydržanie), ktorý pri pomerovaní princípu právnej istoty a princípu dobrej
viery podľa názoru súdu v tomto prípade favorizuje dobrú vieru nadobúdateľov (žalovaných), pričom
vdanomprípadeodvydaniavýmeruvrokuXXXXdodobypodaniažalobyprešlo75rokov,pričomprávny
predchodca žalobcov a koniec koncov ani sami žalobcovia do roku 2020 (t.j. znaleckého posudku znalca
P.) nemali presnú vedomosť, o ktoré pozemky sa má jednať. Podľa názoru súdu priznaním vlastníckeho

práva žalobcom, ktorí ani nevedeli, kde sa ich nehnuteľnosti (v obci s tak malým počtom obyvateľov,
kde prežili celý svoj život) a v podstate „všetci všetkých poznajú“, vôbec majú nachádzať, sa domáhajú
až po smrti svojho právneho predchodcu, bez využitia viacerých zákonodarcom poskytnutých riešení,
by bolo zjavne nespravodlivé a významným spôsobom by boli narušené a porušené práva ďalších
nadobúdateľov. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol.

60. Len záverom pokiaľ ide o navrhovaný dôkaz výsluchom svedka A., tento z dôvodu hospodárnosti
a účelnosti konania, súd nerealizoval, keďže bolo riadne predložené jeho čestné prehlásenie, ktoré
pre účely tohto konania postačovalo. Rovnako tak výsluch žalovaného v 1. rade ním navrhnutou
právnouzástupkyňousúdzamietolzdôvoduhospodárnosti,keďžetentomallenzodpovedaťskutočnosti

prednesené vo vyjadreniach a na podporu tvrdení argumentov podporujúcich žalobu, ktoré už
prednesené boli a len by to predlžovalo súdne konanie. Na pojednávaní zároveň strany ďalšie dôkazné
návrhy nežiadali vykonať prehlásiac, že nemajú návrhy na doplnenie dokazovania, preto zostalo otázkou
hodnotenie dôkazov a samotné právne posúdenie veci, ktoré súd realizoval v celom odôvodnení vyššie.

61. Nakoniec súd dodáva, že nie je jeho povinnosťou reagovať na každý argument účastníka konania.
Povinnosťou súdu je však vysporiadať sa s relevantnými argumentmi, ktoré majú vplyv na rozhodnutie
vo veci samej. Pokiaľ sa jedná o ďalšie námietky žalobcu súd v tejto súvislosti pripomína, že podľa
uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 03. júla 2003: „Všeobecný súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre

vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver
o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces“.
62. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu

trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalovaní boli v konaní plne úspešnými, súd
im v súlade s citovaným zákonným ustanovením priznal náhradu trov konania v pomere 100 %
proti žalobcom. Súd sa zaoberal aj možnou aplikáciou ustanovenia § 257 CSP, avšak prejednávaný
prípad nevykazoval existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, s tým, že vzhľadom na postoj
žalobcov v konaní, ktorí po prednesení právneho názoru súdu a tiež postoju žalovaných, zotrvali na

svojich požiadavkách, neostávalo súdu iné, keďže nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa ani
v okolnostiach danej veci, ani u strán sporu, zaviazať ich k povinnosti nahradiť žalovaným trovy konania.63. V súlade s § 262 ods. 1 CSP súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o ich výške
podľa §262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia
na Okresný súd Bardejov.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.
1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.