Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. november 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/4/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123200505
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bc. Mária Šadláková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:3123200505.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, sudkyňou JUDr. Máriou Šadlákovou, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. D. XXXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o. so sídlom E.
XX/XXX, F., IČO: XX XXX XXX, proti žalovaným: 1. G. H., nar. X.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX, 2. I. H.,
nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. XXXX, 3. J. E., nar. XX.X.XXXX, bytom K., D. XXX/XX, 4. L. E., nar.
XX.X.XXXX, bytom C. D. XXXX, 5. M. N., nar. X.X.XXXX, bytom C. D. XXXX, 6. L. N., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. D. XXXX, 7. B. O., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. XXXX, 8. C. O., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D.
XXXX, 9. B. D., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. XXXX, 10. A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX,
o určenie práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd p r i z n á v a žalovaným spoločne a nerozdielne proti žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou zo dňa 25.1.2023 doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.1.2023 domáhal
proti žalovaným 1/ - 10/ o určenie, že na pozemkoch zapísaných na LV
č. XXXX a LV č. XXXX pre k.ú. C. D., právo užívania pre žalovaných vyplývajúce z vecného bremena
podľa § 23 ods. 5 zák. č. 182/1993 Z.z. nie je. Podanú žalobu žalobca odôvodnil tým, že žalobca je

vlastníkom parciel CKN parc.č. XXXX/XX P. zapísaných na LV č. XXXX vedenom pre kat. úz. C. D..
Žalovaní ako ostatní vlastníci bytov v bytovom dome súp. č. XXXX zapísanom na LV č. XXXX pre kat. úz.
C. D. majú so žalobcom iný spor vedený na tunajšom súde pod sp. zn. 11C/32/2018 a to titulom vecného
bremena zapísaného ako právo užívania pozemkov žalobcu podľa § 23 ods. 5 zák. č. 182/1993 Z.z.
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej aj ako „bytový zákon“). Žalobca žalovaným nebráni,
aby sa po pozemkoch žalobcu pohybovali za účelom vstupu do bytového domu. Žalovaní sa však
domáhajú užívania pozemkov, napr. si nárokujú parkovanie a prejazd motoroých vozidiel. Uvedené si

odvodzujú od práva užívania ako je zapísané na LV č. XXXX v časti C „Ťarchy“, pričom takýto spôsob
užívania považuje žalobca ako vlastník nehnuteľnosti za nezodpovedajúci obsahu vecného bremena
v zmysle bytového zákona. Zákonné vecné bremeno môže slúžiť iba na nevyhnutnú mieru pre vstup do
bytového domu. Čo sa týka parciel EKN parc. č. XXXX, Q. XXXX P. Q. XXXX zapísaných na LV č. XXXX,
k týmto je rovnako zapísané na príslušnom LV identické právo užívania žalovaných. Tieto pozemky
už nie sú priľahlé k bytovému domu, teda pôvodný účel pre žalovaných stratili, nakoľko ich nemôžu
slúžiť na vstup do bytového domu. Naliehavý právny záujem žalobca odvodzuje od neistoty žalobcu ako

vlastníka pozemkov, ohľadom toho, že voči jeho majetku nejestvuje také vecné bremeno žalovaných,
ako je zapísané v evidencii nehnuteľností. K vyjadreniu žalovaných sa žalobca vyjadril v podaní zo dňa
31.07.2023, pričom k veci uviedol, že síce právo žalovaných vyplývajúce z vecného bremena podľa
§ 23 ods. 5 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov je zapísané v katastrinehnuteľností, ale to ako je tak zapísané ako „právo užívania“, nie je v súlade so zákonom. Podaním
zo dňa 29.11.2023 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu doplnil svoju argumentáciu, pričom
uviedol, že žalobca je limitovaný zápisom ako je uvedený v katastri nehnuteľností a toto je zapísané

v rozpore s Ústavou SR, samotný bytový zákon nedostatočne konkretizuje príslušný právny inštitútu
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu v zmysle § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. Užívacie právo
ako je zapísané je bezbrehé a nemôže zodpovedať ani obsahovo vecnému bremenu podľa bytového
zákona.

2. Žaloba s prílohami a s poučením strany bola žalovaným doručená do vlastných rúk. K žalobe
sa vyjadrili žalobcovia spoločným podaním zo dňa 14.03.2023 pričom uviedli, že zapísané vecné
bremeno k žalobe špecifikovaným pozemkom vzniklo zo zákona, nakoľko sa jedná o priľahlé pozemky
v zmysle katastrálneho zákona, a preto navrhujú žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Vo vyjadrení zo dňa
16.080.2023 žalovaní uviedli, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení

3. Podaním zo dňa 22.03.2023 žalobca navrhol, aby súd pripustil rozšírenie žaloby o totožné určenia aj
na pozemky CKN parc. č. XXXX/XX P. XXXX/XX zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz. C. D., nakoľko
rovnaké právo užívania pre žalovaných vyplývajúce z vecného bremena je zapísané aj pre tieto parcely.
Súd o podanom návrhu rozhodol uznesením sp. zn. 27C/4/2023 zo dňa 19.04.2023 tak, že pripustil
navrhovanú zmenu žaloby.

4. Za účelom rozhodnutia o žalobe súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal sporové strany.
Vykonaného dokazovania sa zúčastnil právny zástupca žalobcu a žalovaní.
Na pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že zotrváva na podanej žalobe. Na tejto má žalobca
naliehavý právny záujem, nakoľko zotrváva v neistote, keďže zákon presne nešpecifikuje obsah

zákonného vecného bremena, pričom žalobca má za to, že týmto obsahom nie je právo užívania tak,
ako je zapísané v katastri nehnuteľností. Žalovaní na pojednávaní uviedli, že zákonné vecné bremeno
vzniklo zo zákona, preto je potrebné ho rešpektovať. Žalovaní si na sporných pozemkoch nechcú nič
pestovať, požadujú iba právo prejazdu a prechodu a odstránenie prekážok, ktoré im vo výkone takéhoto
práva bránia.

5. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to: č.l. 5 výpis
z LV č. XXXX kat. úz. C. D., č.l. 7 výpis z LV č. XXXX kat. úz. C. D., č.l. 10 žaloba zo dňa 27.06.2018,
č.l. 23 výpis z LV č. XXXX kat. úz. C. D., č.l. 25 oznámenie Okresného úradu Trenčín z 08.03.2023,

č.l. 25 r.s. snímka katastrálnej mapy, č.l. 46- 48 fotografie okolia bytového domu, č.l. 61 fotografie okolia
bytového domu. Po tomto oboznámení sa so žalobou a listinnými dôkazmi súd zistil pre rozhodnutie o
žalobe podstatný skutkový stav, na ktorý aplikoval citované ustanovenia právnych predpisov, vec právne
posúdil a rozhodol o žalobe.

6.1 Z aktuálneho výpisu z LV č. XXXX pre kat. úz. a obec C. D., okres Trenčín, súd zistil, že žalobca je
výlučným vlastníkom pozemkov CKN: parc. č. XXXX/XX o výmere
62 m2, zastavaná plocha a nádvorie; parc. č. XXXX/XX, o výmere 42 m2, zastavaná plocha a nádvorie;
parc. č. XXXX/XX, o výmere 223 m2, zastavaná plocha a nádvorie; parc. č. XXXX/XX, o výmere 416
m2, zastavaná plocha a nádvorie; parc. č. XXXX/XX, o výmere 97 m2, zastavaná plocha a nádvorie;

parc. č. XXXX/XX, o výmere 73 m2, zastavaná plocha a nádvorie; parc. č. XXXX/XX, o výmere 350 m2,
zastavaná plocha a nádvorie; parc. č. XXXX/XX, o výmere 745 m2, zastavaná plocha a nádvorie; parc.
č. XXXX/X, o výmere 30 m2, ostatná plocha; parc. č. XXXX/X, o výmere 38 m2, ostatná plocha; parc.
č. XXXX/X, o výmere 60 m2, orná pôda; parc. č. XXXX/X, o výmere 68 m2, orná pôda, a pozemkov
EKN: parc. č. XXXX o výmere 103 m2, orná pôda; parc. č. XXXX o výmere 120 m2, orná pôda; parc.

č. XXXX o výmere 127 m2, orná pôda; parc. č. XXXX o výmere 111 m2, orná pôda; parc. č. XXXX
o výmere 102 m2, orná pôda. V časti C „Ťarchy“ je na príslušnom LV zapísané vecné bremeno: právo
užívania EKN p.č. XXXX, XXXX, XXXX
v zmysle § 23 zák.č. 182/93 Z.z. v prospech vlastníkov bytov č. X-X v bytovom dome s. Q.XXXX (LV
XXXX),podľageometrickéhoplánuXXXXXXXX-XXX-XX,akoajpodzn.R./XXXXvecnébremeno:právo

užívania pozemkov registra C KN parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX v zmysle § 23 ods. 5 zák. č. 182/93 Z.z. v
prospech vlastníkov bytov č. X, X, X, X, X v bytovom dome so súpisným číslom XXXX (LV XXXX) a pod
zn. R./XXXX - Vecné bremeno: právo užívania pozemkov registra E KN parc. č. XXXX P. XXXX v zmysle
§ 23 ods. 5 zák. č. 182/1993 Z.z. v prospech každodobého vlastníka bytu č. X, X, X, X, X, X v bytovomdome so súpisným číslom XXX (LV XXXX), v rozsahu podľa geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/
XXXX - R.. XXX/XX

6.2 Z výpisu z LV č. XXXX pre kat. úz. a obec C. D., okres Trenčín, súd zistil, že žalobca je výlučným
vlastníkom bytu č. X v bytovom dome súp. č. XXXX postavenom na pozemkoch parc. č. XXXX/X
P. XXXX/XX v Hornej Súči. Žalovaní 3/ a 4/ sú podielovými spoluvlastníkmi bytu č. X v bytovom dome
súp. č. XXXX, každý v podiele 1. Žalovaní 1/ a 2/ sú vlastníkmi bytu č. X v bytovom dome súp. č. XXXX
v podiele 1/1 titulom BSM. Žalovaní 9/ a 10/ sú vlastníkmi bytu č. X v bytovom dome súp. č. XXXX

v podiele 1/1 titulom BSM. Žalovaní 7/ a 8/ sú vlastníkmi bytu č. X v bytovom dome súp. č. XXXX
v podiele 1/1 titulom BSM. Žalovaní 5/ a 6/ sú vlastníkmi bytu č. X v bytovom dome súp. č. XXXX
v podiele 1/1 titulom BSM.

6.3 Zo žaloby žalovaných zo dňa 27.06.2018 súd zistil, že touto sa v konaní vedenom na tunajšom
súde pod sp. zn. 11C/32/2018 domáhajú ako žalobcovia voči žalovanému (v tomto konaní žalobca)

uloženiapovinnostižalovanému odstrániťzábranyzpozemkovpriľahlýchkbytovémudomu,atoparc.č.
XXXX, XXXX, XXXX P. XXXX k. ú. C. D. a strpieť právo prejazdu motorovými vozidlami a právo pešieho
prechodu vlastníkov bytov X až X bytového domu súp. č. XXXX v Hornej Súči, a to titulom zákonného
vecného bremena.

6.4 Z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. a obec C. D., okres Trenčín, súd zistil, že žalobca je výlučným
vlastníkom pozemkov CKN: parc. č. XXXX/XX o výmere 457 m2, zastavaná plocha a nádvorie; parc. č.
XXXX/XX o výmere 433 m2, zastavaná plocha a nádvorie; parc. č. XXXX/XX o výmere 6 m2, zastavaná
plocha a nádvorie; parc. č. XXXX/X o výmere 111 m2, zastavaná plocha a nádvorie; V časti C „Ťarchy“
je na príslušnom LV zapísané vecné bremeno: právo užívania CKN p.č. XXXX/XX a p.č. XXXX/XX v

zmysle § 23 zák.č. 182/93 Z.z. v prospech vlastníkov bytov č. X-X v bytovom dome s. č.XXXX (LV XXXX),
podľa geometrického plánu XXXXXXXX-XXX-XX, ako aj pod zm. Č. XXXX/XX a zm. Č. XXX/XX.

6.5 Z oznámenia Okresného úradu Trenčín z 08.03.2023 súd zistil, že žalobcovi bolo oznámený zápis
práva k nehnuteľnosti záznamom v kat. úz. C. D., LV č. XXXX na základe listiny: R./XXXX – zápis

zákonného vecného bremena k priľahlému pozemku CKN parc. č. XXXX/XX.

6.6 Zo snímka katastrálnej mapy na č.l. 25 súd zistil, že pozemky parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/
X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX sú priľahlými pozemkami k pozemku parc. č. XXXX/X na
ktorom je postavený bytový dom súp. č. XXXX v Hornej Súči.

6.7 Z fotografií na čl. 46 – 48 súd zistil, že sa jedná o okolie bytového domu súp. č. XXXX v Hornej Súči,
pričom pred ako aj za bytovým domom sú umiestnené rôzne prekážky, ako kopy dreva, drevené klády
a rôzne skládky náradia, miešačky a veľkých nádrží na vodu.

7.1 Podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ak
vlastník domu nie je vlastníkom pozemku, vzniká k pozemku právo zodpovedajúce vecnému bremenu,
ktoré sa zapíše do katastra nehnuteľností.

7.2 Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že v prípade, že nie je možné usporiadať právne

vzťahy k pozemku podľa ust. § 23 ods. 2, 3 a 4 bytového zákona a vlastník domu nie je vlastníkom
zastavaného a priľahlého pozemku, vzniká k pozemku zo zákona vecné bremeno. Táto ťarcha
obmedzuje vlastníka pozemku ako povinného v tom smere, že ten je povinný strpieť, aby vlastníci bytov
a nebytových priestorov bytového domu ako oprávnení
z vecného bremena v nevyhnutnej miere užívali jeho pozemok na účel nerušeného výkonu ich

vlastníckeho práva k bytom a nebytovým priestorom. Právna úprava vecných bremien je všeobecne
upravená v ust. § 151n – 151p Občianskeho zákonníka, pričom tieto sa aplikujú aj na vecné bremeno
vzniknuté podľa interpretovanej právnej normy, ak tento zákon neustanovuje inak. Z vecnoprávnej
povahykaždéhovecnéhobremenaakovecnéhoprávakcudzejvecivyplýva,ževiaznenanehnuteľnosti,
čím zaťažuje a obmedzuje vlastníka pozemku bez ohľadu na zmeny v osobe vlastníka alebo

oprávneného z práva (ust. § 134 ods. 2 OZ).

7.3 Vecné bremeno podľa citovaného ustanovenia vzniká teda priamo zo zákona bez ohľadu na vôľu
vlastníkapozemkuavlastníkadomu.Zgramatickéhoasystematickéhovýkladuust.§23ods.5bytovéhozákona, v ktorom sa používa pojem „dom“, tento zahŕňať tak bytový ako aj nebytový dom. Na zápis
vecnéhobremenadokatastranehnuteľnostítakniejepotrebnážiadnazmluvaaniinýprávnytitul,pričom
účinky tohto vecného bremena vznikajú priamo nadobudnutím účinnosti zákona. Zápis tohto vecného

bremena do katastra nehnuteľností má teda len deklaratórny charakter.

7.4 Ako problematický sa však javí obsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a jazykové
vyjadrenie tohto práva premietnuté v katastri nehnuteľností. Zákonodarca totiž toto právo v normatívnom
texte zákona bližšie nešpecifikuje, a preto sa v praxi možno stretnúť na výpisoch z listov vlastníctva

vzťahujúcich sa k bytovým domom s rôznymi zápismi tohto vecného bremena v časti „C“ ťarchy. Z
hľadiska vymedzenia obsahu vecného bremena možno aj pri nedostatočnom zdôvodnení tohto inštitútu
v dôvodovej správe k pôvodnému zneniu bytového zákona a vychádzajúc zo všeobecnej právnej
úpravy vyvodiť, že vecné bremeno bude v tomto prípade obmedzovať vlastníka pozemku tak, že tento
bude povinný strpieť užívanie pozemku vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome a títo budú
mať oprávnenie tento pozemok užívať. Rozsah práva vyplývajúceho z vecného bremena v prospech

každého vlastníka bytu alebo nebytového priestoru je obmedzený rovnakým právom vyplývajúcim z
tohto vecného bremena všetkých ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ktorí
sú tiež oprávnenými z tohto vecného bremena. Hoci zákonom nie je presne stanovený obsah práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu, podľa názoru súdu ho nie je možné zmluvnou úpravou ani rozšíriť,
ani zúžiť, keďže rozsah tohto vecného práva sa dá determinovať výkladom súvisiacej všeobecnej úpravy

vecnýchbremientak,akojetouvedenévyššie.Akideovecnýrozsahvecnéhobremena,jenepochybné,
že sa vzťahuje nielen na zastavaný pozemok, ale aj na priľahlý pozemok resp. priľahlé pozemky. Tento
záver podporuje aj rozhodnutie NS SR, sp. zn. 3 Sžo 198/2015 z 19. 10. 2016. Pozemkom sa v zmysle
ust. § 13 ods. 2 bytového zákona rozumie nielen zastavaný, ale aj priľahlý pozemok, prípadne viacero
priľahlých pozemkov. O priľahlý pozemok ide vtedy, ak tento s pozemkom zastavaným bytovým domom

tvorí jeden funkčný celok a slúži na zabezpečenie dostatočne kvalitného užívania jednotlivých bytov a
nebytových priestorov v bytovom dome.

7.5 Podanou žalobou sa žalobca domáhal určenia, že na pozemkoch zapísaných
na LV č. XXXX a LV č. XXXX pre k.ú. C. D., ktorých výlučným vlastníkom je žalobca, právo užívania pre

žalovaných vyplývajúce z vecného bremena podľa § 23 ods. 5 zák. č. 182/1993 Z.z. nie je. Argumentácia
žalobcuohľadomnaliehavéhoprávnehozáujmunatomtourčeníspočívalavtom,žežalobcajevneistom
postavení, keď žalovaní majú zapísané v katastri nehnuteľností „bezbrehé užívacie právo“ k pozemkom
v jeho vlastníctve, čo podľa jeho názoru nezodpovedá právu podľa § 23 ods. 5 zák. č. 182/1993 Z.z.

7.6 Obrana žalovaných spočívala v tom, že zákonné vecné bremeno vzniklo
zo zákona a na požadovanom určení nie je naliehavý právny záujem. Na pojednávaní opakovane
uvádzali, že predmetné pozemky užívajú iba v rozsahu prechodu cez ne k bytovému domu, v ktorom
sa nachádzajú byty v ich vlastníctve. Žalobca im znemožňuje prejazd cez tieto pozemky, nakoľko na
nich vytvoril prekážky v podobe rôznych „zátarasov“. Uloženia povinnosti odstrániť tieto prekážky je

predmetom iného sporu vedeného na tunajšom súde,
kde žalovaní vystupujú ako žalobcovia a žalobca je v postavení žalovaného. O iný spôsob užívania
sporných pozemkov ani nemaj záujem, chcú sa len pešo alebo motorovými vozidlami dostať k bytovke,
v ktorej bývajú.

7.7 Súd sa v prvom rade zaoberal existenciou naliehavého právneho záujmu
na strane žalobcu na požadovanom určení. Na základe ustáleného právneho názoru
pri určovacích žalobách je potrebné preukázať aj naliehavý právny záujem, ktorý musí byť kvalifikovaný
a musí existovať v čase rozhodovania súdu (Najvyšší súd SR, 4Obdo/82/2020, zo dňa 29.10.2021).

7.8 Určovacie žaloby podľa § 137 písm. c) C. s. p., majú predovšetkým preventívny charakter
- účelom je poskytnúť ochranu právam žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu
alebo práva. Určovacie žaloby majú preto opodstatnenie tam, kde je ešte len stav ohrozenia
práva, a nie už jeho porušenia, nakoľko určovacia žaloba má charakter prostriedku preventívnej
ochrany práva, a naopak, nápravu stavu vzniknutého porušením práva možno zásadne zjednať už

len za pomoci žaloby na plnenie. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby,
musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným
určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov.
Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení treba skúmať predovšetkým sozreteľom na cieľ sledovaný podanou žalobou a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Ak
žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný
a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby. Žalobca nepreukázal, že týmto sporom môže dosiahnuť

odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. V danom prípade žalobca
nepreukázal naliehavý právny záujem, pretože požadovaným určením sa neodstráni ani neistota
žalobcu ani žalovaných ohľadom obsahu zákonného vecného bremena podľa § 23 ods. 5 zák. č.
182/1993 Z.z., ktorá v podstate ani reálne neexistuje.

7.9 V zmysle rozhodnutia sp. zn. 5Cdo/31/2011: „Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej
prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p., musí byť naliehavý. Pri skúmaní
existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne
zvolený)procesnýnástrojochranyprávažalobcu,čisaňoumôžedosiahnuťodstráneniespornostipráva,
a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne
konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia

bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým
(porovnaj R XX/XXXX). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám
praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára
pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná
(prípadne) i iná žaloba (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise

Zo súdnej praxe pod č. XX/XXXX). Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu
je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto
určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej
strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi
a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť,

že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu
vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie).“ Z obsahu citovaného
rozhodnutia vyplývala povinnosť žalobcu preukázať existenciu naliehavého právneho záujmu, t.
j. predložiť skutkové tvrdenia a podporiť ich relevantnými dôkazmi, teda uniesť dôkazné bremeno.
Ako súd uviedol vyššie, v tomto konaní žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania

naliehavého právneho záujmu.

7.10 Podľa rozhodnutia Najvyšší súd SR, 1Cdo/103/2018, 16. 7. 2019: „Naliehavosť právneho záujmu je
charakterizovaná určitými aspektmi: žalovaným je popieraná existencia (neexistencia) práva,
či právneho pomeru u žalobcu, teda je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je

sporný (existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi); jestvuje ohrozenie
práva či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť
inak, len určovacím výrokom; jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo
právneho vzťahu. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa
žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou so zvoleným určovacím petitom

môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu
(porovnaj R XX/XXXX). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám
praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára
pevný právny základ pre právny vzťah strán sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne)
aj iná žaloba“.

7.11 Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na
určení právneho vzťahu alebo práva, ako už bolo uvedené, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha
(žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať
na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi stranami a k potrebe určiť súdom,

či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je
procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu sporových strán alebo
vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie).

7.12 Z predložených listinných dôkazov, ktoré produkoval žalobca súd nezistil také skutočnosti, ktoré

tvrdil v žalobe ako aj vo vyjadreniach na pojednávaní jeho právny zástupca, a teda, že žalovaní
reálne „bezbreho“ užívajú predmetné okolité priľahlé pozemky okolo bytového domu, v tom zmysle,
že si tam majú zriaďovať rôzne drobné stavby hospodárskeho charakteru, vytvárať si tam parkovacie
miesta, alebo záhradky, žalobca nepreukázal ani len teoretický záujem žalovaných na takomto užívanípredmetných pozemkov, teda, že jeho právo ako vlastníka pozemkov je reálne žalovanými ohrozované,
prípadne, že zasahujú do vlastníckych oprávnení žalobcu nad rozsah bežného prechodu cez predmetné
pozemky za účelom vstupu do bytového domu. Naopak, z predloženej fotodokumentácie vyplynulo,

že je to práve žalobca, ktorý znehodnocuje okolie bytového domu vytváraním rôznych prístreškov,
skládok a prekážok v podobe nákladu dreva a pod. a sťažuje žalovaným prístup do bytového domu, a to
najmä motorovými vozidlami. Týmto je žalovaným znemožnený príjazd k bytovému domu motorovým
vozidlom napr. za účelom vyloženia väčšieho nákupu, ťažších väčších spotrebičov alebo nábytku,
nehovoriac o potrebe v prípade zdravotného obmedzenia priamo pred vchodom nastúpiť do motorového

vozidla. Naviac je súd toho názoru, že pojem užívania nehnuteľnosti je širším pojmom a zahŕňa v sebe
viaceré oprávnenia, okrem iného aj právo prejazdu a prechodu a samotným určením, že tu takéto právo
v prospech žalovaných nie je, by došlo k odňatiu im akéhokoľvek práva pohybovať sa po predmetných
pozemkoch, čo by bolo v priamom rozpore s účelom ust. § 23 ods. 5 bytového zákona. V prípade, ak si
žalovaní reálne začnú na pozemkoch napr. zhotovovať menšie stavby, nič nebráni žalobcovi domáhať
sa ich odstránenia, prípadne inej úpravy vzťahov medzi sporovými stranami, a to žalobou na plnenie.

Na základe uvedeného nedostatku naliehavého právneho záujmu sa súd nezaoberal žalobou vo veci
samej.

7.13 O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP
(o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí)

v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

7.14 Žalobca bol v danej veci neúspešný, nakoľko súd jeho žalobu zamietol, preto sú to žalovaní, ktorí
ako úspešnejšia strana sporu majú nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi a to v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to
na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len
vrozsahuvykonanejopravy.OodvolaníbuderozhodovaťKrajskýsúdvTrenčíne.Odvolaniemôžepodať

strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie

možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie,
ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.