Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. jún 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 81C/38/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124241570
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Mišúnová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:6124241570.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Dagmar Mišúnovou v právnej veci žalobkyne: Náhradné vozidlo,

s.r.o., Tolstého 1201/20, Žilina, IČO: 50 496 166, zastúpená: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., Tolstého
1201/20, Žilina proti žalovanej KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova
4, Bratislava-Staré Mesto , IČO: 00 585 441, o zaplatenie 270 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni 270,- eur a úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo
sumy 270,- eur od 10.11.2023 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobkyňa m á voči žalovanej n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú náhradu

trov konania je žalovaná povinná zaplatiť žalobkyni do 3 dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov
konania, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala proti žalovanej zaplatenia sumy 270 Eur spolu s úrokom
z omeškania 9,5 % ročne zo sumy 270 Eur od 10.11.2023 do zaplatenia. Uviedla, že dňa 30.03.2023
došlo v Považskej Bystrici k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle,
ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola A. B., nar. X.X.XXXX, bytom A. XX, XXX XX A. (ďalej
len „poškodený“). K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného
u žalovanej. Poškodený nechal poškodené motorové vozidlo za účelom vykonania jeho opravy odviezť

do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku
č. 450/2023 zo dňa 24.04.2023, na základe ktorej prenajala žalobkyňa poškodenému náhradné
motorové vozidlo. Nájom náhradného vozidla trval od 24.4.2023 do 4.5.2023 po dobu zotrvania
poškodeného vozidla v autoservise, kde sa nachádzalo aj ku dňu 4.5.2023 a bolo naďalej opravované
v autoservise, po ktorú nemohol poškodený s motorovým vozidlom nijakým spôsobom pre vznik škody
na ňom disponovať. Po dobu trvania nájmu nemal poškodený k dispozícii iné motorové vozidlo a
nájom náhradného motorového vozidla bol pre neho nevyhnutný. Po ukončení doby trvania nájmu

náhradného vozidla vystavila žalobkyňa poškodenému faktúru č. 5112023 splatnú dňa 19.05.2023
na sumu 525 Eur s DPH za 11 dní, t.j. dobu užívania náhradného vozidla. Vo fakturovanej sume
bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla. Fakturovaná
suma predstavovala náklady na nájom náhradného vozidla, za ktorých náhradu nesie zodpovednosť
poistenec žalovanej. Poškodený odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku voči žalovanej titulom
jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla na žalobkyňu.
Započítaním pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou

žalobkyne voči poškodenému vyplývajúcou z vyššie uvedenej faktúry v zmysle bodu 5. Zmluvy o
postúpení pohľadávky zo dňa 04.05.2023 vznikla voči žalovanej pohľadávka vo výške 525 Eur s DPH,
ktorej postúpenie poškodený oznámil žalovanej. Žalobkyňa vyzvala žalovanú na náhradu nákladov
účelne vynaložených na nájom náhradného vozidla, ktorá pohľadávka jej bola postúpená poškodeným.Žalovaná dňa 25.10.2023 poskytla žalobkyni poistné plnenie vo výške 255 Eur. Žalovaná postupovala
v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami a poistné plnenie krátila nedôvodne a na základe
svojvoľných výpočtov. Vzhľadom k tomu, že žalovaná neposkytla žalobkyni poistné plnenie v rozsahu

zodpovedajúcom pohľadávke žalobkyne titulom náhrady škody vo forme účelne vynaložených nákladov
na náhradné vozidlo používané poškodeným po dobu nemožnosti užívania poškodeného motorového
vozidla v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovanej, je žalobkyňa aktívne vecne
legitimovaná na podanie tohto návrhu na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie dlžnej sumy
predstavujúcej rozdiel medzi nákladmi na nájom náhradného vozidla vyplývajúcimi z vyššie uvedenej

faktúry a poskytnutým poistným plnením zo strany žalovanej. S poukazom na vyššie uvedené sa
žalovaná dostala do omeškania s poskytnutím poistného plnenia žalobkyni ako postupníkovi v celosti,
ktoré bol povinný poskytnúť žalobkyni najneskôr do 09.11.2023 podľa ust. § 11 ods. 7 zákona o PZP
Žalovaná skončila šetrenie poistnej udalosti dňa 25.10.2023 podľa oznámenia o poskytnutí poistného
plnenia. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne v obdobných súdnych sporoch ustálila súdna prax, v
zmysle ktorej zmluva o postúpení pohľadávky predstavuje to, že došlo k úhrade faktúry a zároveň

k postúpeniu pohľadávky. Zákonný nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených na prenájom
náhradného vozidla voči žalovanej tak zostáva zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať
sa uspokojenia predmetnej pohľadávky. Dlžníkom v tomto prípade je práve žalovaná, nakoľko v
čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry a teda aj k vzniku škody.
(napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 27.03.2020, sp. zn. 8Co/24/2020-133, uznesenie

Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.01.2018, sp. zn. 3Cob/220/2017, rozsudok Krajského súdu
v Žiline zo dňa 25.07.2019, sp. zn. 14Cob/55/2019, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa
25.09.2019 sp. zn. 13Cob/49/2019 a rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.05.2019, sp. zn.
9Co/300/2018). Poškodený sa dostal do situácie, keď bol nútený si prenajať náhradné motorové
vozidlo za jeho poškodené vozidlo v dôsledku poistnej udalosti zavinenej poistencom žalovanej, a

teda tento stav nebol výsledkom jeho dobrovoľného rozhodnutia. Ujma poškodeného spočívala v tom,
že poškodený vynaložil náklady za nájom náhradného vozidla, k zapožičaniu ktorého bol poškodený
donútený práve vzniknutou poistnou udalosťou, ktorú nespôsobil a uplatňovaná náhrada nákladov
za používanie náhradného motorového vozidla len reparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu
poistnej udalosti svoje motorové vozidlo používať. Od poškodeného nemožno spravodlivo očakávať,

že po dobu, po ktorú sa jeho poškodené vozidlo nachádza v autoservise, zmení svoj životný štýl v
tom smere, že namiesto auta začne cestovať pešo, bicyklom alebo prostriedkami hromadnej dopravy
a preto mu nemožno vytknúť, že si od žalobkyne prenajal náhradné vozidlo. Užívanie prenajatého
náhradného vozidla počas celej fakturovanej doby bolo v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou
poistnou udalosťou. Jediným zásadným kritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti dĺžky prenájmu

náhradnéhomotorovéhovozidlajedoručenieoznámeniaoukončenílikvidáciepoistnejudalostiapoukaz
finančných prostriedkov, ak na ne vzniká nárok, oprávnenému (napr. rozhodnutie Krajského súdu v
Bratislave, sp. zn. 1Cob/85/2015). Dojednané nájomné, vrátane poplatku za pristavenie a prevzatie
náhradného vozidla, ako dôvodí i súdna prax, predstavujú skutočnú škodu, právo na náhradu ktorej
bolo platne postúpené na žalobkyňu (napr. rozsudok Krajského súdu Žilina zo dňa 22.11.2017, sp. zn.

13Cob/110/2017, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 24.09.2019, sp. zn. 11Co/187/2019); boli
poškodeným nutne a účelne vynaložené, keďže boli vynaložené v súvislosti s tým, že poškodený fakticky
nemohol užívať vlastné motorové vozidlo počas toho, ako sa nachádzalo v autoservise. Poškodený
si prenajal porovnateľné vozidlo s poškodeným motorovým vozidlom nemajúc v zmysle súdnej praxe
povinnosť vyhľadávať najvýhodnejšiu ponuku (napr. rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa

06.06.2017, sp. zn. 27Cb/39/2012, rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05.05.2015, sp. zn.
2Cob/134/2014, rozhodnutie Krajského súdu v Žiline zo dňa 12.12.2018, sp. zn. 13Cob/116/2018). Pre
prípad vzniku pochybností ohľadom nároku žalobkyne na zaplatenie úrokov z omeškania poukázala na
právny názor a závery Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovené v Náleze Ústavného súdu SR
zo dňa 14.10.2021, sp. zn. III. ÚS 309/2020-33, ktorým bol zrušený Rozsudok Najvyššieho súdu SR

zo dňa 22.11.2018, sp. zn. 3 Cdo 145/2017. Ústavný súd SR sa v odôvodnení predmetného nálezu
zaoberal otázkou povinnosti poisťovne zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného
predpisu, konkrétne podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP Právny názor dovolacieho súdu o tom, že
povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške
náhrady škody a že žalovaná by sa do omeškania mohla dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti

uloženej jej právoplatným rozhodnutím zaplatiť žalobkyni súdom priznanú náhradu škody, vyhodnotil
Ústavný súd SR ako neakceptovateľný. Tým zároveň zaujal zjednocujúce stanovisko vo vzťahu k
výkladu ustanovení § 11 ods. 6, 7 a 8 zákona o PZP v spojení s legislatívou Európskej únie. Rovnakým
spôsobom rozhodol Ústavný súd SR nálezmi vo veciach sp. zn. ÚS 214/2020 a III. ÚS 215/2020.Na preukázanie svojich tvrdení k žalobe pripojila: zmluvu o nájme č. 450/2023 zo dňa 24.4.2023,
protokol o prenájme náhradného vozidla, čestné prehlásenie poškodeného zo dňa 4.5.2023, potvrdenie
o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla z autoservisu zo dňa 4.5.2023, faktúru č. 5112023 zo dňa

4.5.2023, zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 4.5.2023, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa
4.5.2023, uplatnenie náhrady škody z postúpenej pohľadávky zo dňa 4.5.2023, oznámenie o poistnom
plnení zo dňa 25.10.2023, výpis z bankového účtu a doklad o úhrade.

2. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. Uviedla, že žalobkyňa v tomto konaní nie je aktívne vecne

legitimovaným subjektom na uplatňovanie pomernej časti nákladov za prenájom náhradného vozidla
vo výške 270,00 Eur voči žalovanej. V súvislosti s nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne
poukázala na to, že podľa ust. § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 o povinnom zmluvnom poistení
(ďalej aj ako „zákon o PZP“),, Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho
nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením,
zničením, odcudzením alebo stratou veci. “Ďalej podľa ust. § 15 ods. 1 zákona o PZP ,,Náhradu

škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu
škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. “ V zmysle vyššie citovaného
ust. § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP na to, aby poškodenému vzniklo právo na náhradu nákladov
za prenájom náhradného vozidla voči poisťovateľovi, ktoré si poškodený môže voči poisťovateľovi
priamo uplatniť podľa ust. § 15 ods. 1 zákona o PZP je potrebné, aby v zmysle ust. § 4 ods. 2

zákona o PZP poškodenému nielen vznikol nárok na náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla
voči škodcovi (poistenému), ale taktiež aby poškodený tento nárok voči poisťovateľovi aj uplatnil a
preukázal. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“) k vyššie uvedenému ust.
§ 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP napr. v jeho uznesení zo dňa 28.02.2023, spis. zn. 7Cdo/52/2022
uviedol, že ,,Poisťovateľ hradí poškodenému nároky vtedy, ak mu vznikol nárok na náhradu ujmy

proti škodcovi (vodičovi alebo prevádzkovateľovi vozidla) a uplatnil ich a preukázal voči poisťovateľovi.
“ V zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP na to, aby poškodenému vzniklo subjektívne
právo na náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla voči poisťovateľovi je potrebné, aby
boli kumulatívne splnené nasledovné podmienky: vznik práva poškodeného na náhradu nákladov za
prenájom náhradného vozidla voči škodcovi, uplatnenie týchto nárokov poškodeným voči poisťovateľovi,

preukázanie týchto nárokov poškodeným voči poisťovateľovi. Nárok poškodeného voči poisťovateľovi
na náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP
možno charakterizovať ako mimozmluvný záväzok, na ktorého vznik musia byť kumulatívne splnené
vyššie uvedené podmienky vyplývajúce z tohto zákonného ustanovenia. Podmienky na vznik tohto
subjektívneho práva poškodeného domáhať sa v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP náhrady

nákladov za prenájom náhradného vozidla voči žalovanej ako poisťovateľovi nie sú splnené vtedy,
pokiaľ náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla z titulu právneho nástupníctva uplatňuje a
preukazuje voči žalovanej ako poisťovateľovi subjekt odlišný od poškodeného bez toho, že by pred
uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky samotný poškodený bol býval uplatnil a preukázal tieto
náklady voči žalovanej ako poisťovateľovi. V danom prípade bol voči nej nárok na úhradu nákladov na

prenájom náhradného vozidla uplatnený a preukazovaný až žalobkyňou, ktorá si tento nárok uplatňovala
z titulu právneho nástupníctva podaním zo dňa 04.05.2023 a to až po tom, ako malo dôjsť k postúpeniu
nároku z poškodeného na žalobkyňu na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 04.05.2023
(ďalej aj ako „zmluva o postúpení pohľadávky“). Vyššie uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že žalovaná
vykonala a ukončila šetrenie týkajúce sa priznania poistného plnenia z titulu náhrady nákladov na

prenájom náhradného vozidla dňa 25.10.2023, t. j. až po tom, čo žalobkyňa tieto náklady uplatňovala
voči žalovanej z titulu právneho nástupníctva. V dobe, kedy malo na základe zmluvy o postúpení
pohľadávky dôjsť k postúpeniu pohľadávky z poškodeného na žalobkyňu, poškodený voči žalovanej
nemal právo domáhať sa náhrady nákladov za prenájom náhradného vozidla, nakoľko poškodený si
voči žalovanej tieto náklady pred uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky so žalobkyňou výslovne

neuplatnil a nepreukazoval ich žalovanej. Inak povedané, v dobe, kedy malo dôjsť k uzatvoreniu
predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky, subjektívne právo poškodeného domáhať sa náhrady
nákladov za prenájom náhradného vozidla voči žalovanej neexistovalo. Postúpenie daného nároku z
poškodeného na žalobkyňu bolo v rozpore s kogentným ust. § 4 ods. 2 zákona o PZP, a zmluvu o
postúpení pohľadávky preto pre rozpor so zákonom možno považovať za absolútne neplatný právny

úkon. Samotná skutočnosť, že žalovaná z hľadiska korektnosti plnila čiastočne voči žalobkyni ako
subjektu, ktorý v mene poškodeného daný nárok uplatnil, ešte samo o sebe neznamená, že žalovaná
by bola bývala týmto čiastočným plnením akýmkoľvek spôsobom uznala aj aktívnu vecnú legitimáciu
žalobkynevtomtokonaní.Zplatnejaúčinnejprávnejúpravyžiadnymspôsobomnevyplýva,žestakýmtokonaním žalovanej (t. j. čiastočným plnením nároku) by mali byť výslovne spojené aj účinky uznania
aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v prípadnom súdnom konaní. Ďalej poukázala na skutočnosť, že
nájom náhradného vozidla poškodeným mal trvať v období od 24.04.2023 do 04.05.2023, t. j. podľa

tvrdení žalobkyne nájom náhradného vozidla poškodeným mal celkovo trvať 11 dní, na základe čoho
aj žalobkyňa vystavila poškodenému faktúru č. 5112023 zo dňa 04.05.2023 na sumu 525,00 Eur s
DPH (ďalej aj ako „faktúra za nájom“). Vyššie uvedená doba nájmu náhradného vozidla zo strany
poškodeného od 24.04.2023 do 04.05.2023 v celkovom rozsahu 11 dní má vyplývať napr. aj zo Zmluvy o
nájme č. 450/2023 zo dňa 24.04.2023 (ďalej aj ako „zmluva o nájme“) či z predmetnej faktúry za nájom.

Celková doba, počas ktorej sa poškodené vozidlo nachádzalo v autoservise je v zjavnom nepomere
k samotnému rozsahu prác, ktoré boli v zmysle faktúry za opravu potrebné na opravu poškodeného
vozidla, nakoľko podľa danej faktúry za opravu vozidla č. 23 10801 zo dňa 10.05.2023 (ďalej aj ako
„faktúra za opravu vozidla“) mala samotná oprava celkovo trvať pravdepodobne 3,3 hod. Celková
doba, počas ktorej sa poškodené vozidlo nachádza v príslušnom autoservise, nemôže byť v zjavnom
nepomeresčasovýmúsekom,ktorýbolvzhľadomnarozsahvykonanýchprácreálnepotrebnýnaopravu

poškodeného vozidla. V príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou nie sú také náklady na prenájom
náhradného vozidla, ktoré boli vynaložené z dôvodu, že poškodené vozidlo sa nachádzalo v príslušnom
autoservise neprimerane dlhú dobu z dôvodu existencie objektívnych skutočností na strane príslušného
autoservisu, ako je napr. čakanie na dodanie náhradných dielov, aktuálna vyťaženosť autoservisu
a pod. Napriek existencií tohto zjavného nepomeru medzi celkovou dĺžkou opravy poškodeného vozidla

a celkovou dobou, počas ktorej sa poškodené vozidlo nachádzalo v autoservise, žalovaná priznala
poškodenému po zohľadnení všetkých skutočností uvedených v Oznámení o poistnom plnení zo dňa
25.10.2023 náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla za 5 dní nájmu náhradného vozidla.
Poukázalaajnazásaduspravodlivéhousporiadaniaobčianskoprávnychvzťahovajejprípadnúaplikáciu
zo strany súdu v tomto konaní. V súvislosti s vyššie uvedeným žalovaná podporne poukázala napr.

aj na nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 07.03.2012, spis. zn. I. ÚS 1826/11, v ktorom
Ústavný súd Českej republiky okrem iného aj uviedol, že ,,Ústavní sond považuje za samozrejmé a
určujíci pro nalézaní práva, že vždy je nezbytné vycházet z individuálních rozmeru každého jednotlivého
prípadu, které jsou založený na konkrétních skutkových zjišteních. Mnohé prípady a jejich špecifické
okolnosti mohou být - jako v dané veci - značné komplikované a netypické; to však nevyvazuje

obecné soudy z povinnosti udelat vše pro spravedlivé řešení, jakkoliv se to muže jevit složité, přičemž
v rovine jednoduchého práva je nutné za účelem dodržení shora uvedených princípu posuzovat
individuálni okolnosti daného prípadu též prizmatem kogentního ustanovení § 3 odst. 1 obč. zák., které
je v rovine jednoduchého - podústavního - práva odrazem shora vymezeného ústavního požadavku
nalezení spravedlivého řešení.“ Zároveň poukázala aj na zásadu neminem laedere zakotvenú v § 415

Občianskeho zákonníka. Vo všeobecnosti platí, že všeobecná prevenčná povinnosť zakotvená v § 415
Občianskeho zákonníka sa uplatní v prípade, ak určitý okruh spoločenských vzťahov nie je výslovne
regulovaný pozitívnym právom, ako napr. zákonná povinnosť vykonať opravu poškodeného vozidla
v primeranom čase. Absencia takejto zákonnej povinnosti však neznamená, že dotknuté subjekty v
takomto prípade nie sú povinné počínať si v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka tak, aby celková doba

opravy poškodeného nebola neodôvodnene a neprimerane dlhá a poisťovňa tak musela poškodenému
z titulu prenájmu náhradného vozidla nahrádzať aj náklady, ktoré neboli odôvodnene a nevyhnutne
vynaložené. Aplikácia § 415 Občianskeho zákonníka v danom prípade odôvodnená predovšetkým z
hľadiska zabezpečenia spravodlivého usporiadania občianskoprávnych vzťahov. Uplatňované náklady
v celkovom rozsahu 11 dní nemožno považovať za účelne, nevyhnutne a odôvodnene vynaložené,

a žalovaná tak poškodenému s prihliadnutím na všetky okolnosti priznala primerané náklady z titulu
prenájmu náhradného vozidla za 5 dní nájmu. Žalovaná ďalej poukázala aj na to, že zo Zmluvy o nájme
č. 450/2023 zo dňa uzatvorenej medzi žalobkyňou a poškodeným explicitne vyplýva, že doba nájmu
náhradného vozidla už pri jej uzatváraní dňa 24.04.2023 bola dopredu určená na obdobie od 24.4.2023
do 04.05.2023. Žalobkyňa a poškodený mohli už v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy presne vedieť

časový úsek, v ktorom sa oprava poškodeného vozidla bude vykonávať, t. j. že v tomto prípade bude
oprava poškodeného vozidla trvať v celkovom rozsahu 11 dní. Krajský súd v Žiline k vyššie uvedenému
napr. v rozsudku zo dňa 22.06.2023, spis. zn. 14Cob/93/2022 uviedol, že „V tejto súvislosti je nutné
zdôrazniť, že nejde o bežný prenájom vozidla, ale o nájom v dôsledku poistnej udalosti, kedy poškodený
nevie určiť pri uzatvorení doby trvania nájmu, keďže nevie posúdiť dobu opravy. Žalobkyňa v tomto

prípade nemá nárok na úroky z omeškania zo žalovanej istiny, a to predovšetkým z toho dôvodu, že
žalovaná považuje samotný nárok uplatňovaný žalobkyňou na zaplatenie istiny vo výške 270,00 Eur za
nedôvodný a neuznáva ho v celom rozsahu. K vyjadreniu pripojila: faktúru č. 2310801 zo dňa 10.5.2023.3. Žalobkyňa nesúhlasila s tvrdeniami žalovanej. Uviedla, že obrana žalovanej nemá oporu v skutkovom
ani právnom stave a je produkovaná len v úmysle vyhnúť sa a oddialiť plnenie splatnej pohľadávky.
Žalovaná opakovane uplatňuje rovnaké prostriedky procesnej obrany vo viacerých súdnych sporoch

vedených na rovnakom alebo obdobnom skutkovom základe. Predmetné prostriedky procesnej obrany
však možno považovať za neúčinné alebo nedôvodné, čo vedie k záveru o danosti a preukázanosti
žalobkyňou uplatneného nároku, o čom svedčia súdne rozhodnutia okresných i krajských súdov
v stovkách skutkovo rovnakých alebo obdobných sporov iniciovaných proti žalovanej a ďalším
poisťovniam. Žalovaná vzniesla námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne, ktorá už

bola posúdená ako nedôvodná vo viacerých právoplatne skončených súdnych sporoch vedených
proti žalovanej na tom istom alebo obdobnom skutkovom základe. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovanej,
v zmysle ktorého žalobkyňou uplatnený nárok nevyplýva zo zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o PZP“), ani z Občianskeho
zákonníka, toto je v celom rozsahu nepravdivé. Nároky, ktoré sú hradené z povinného zmluvného

poistenia sú vymedzené v ustanovení § 4 ods. 2 zákona o PZP. Nárok na náhradu peňažnej čiastky
zodpovedajúcejnájomnémuzaužívanienáhradnéhovozidlazpovinnéhozmluvnéhopoisteniasaopiera
oustanovenie§4ods.2písm.b)zákonaoPZP.Podmienkyvznikunárokunanáhraduškodyspôsobenej
prevádzkou motorového vozidla upravujú príslušné ustanovenia OZ. Okruh podmienok vzniku nároku
na náhradu škody sa v realite odlišuje podľa toho, či podľa skutkových okolností dopravnej nehody

bude za túto zodpovedať prevádzateľ vozidla podľa ustanovenia § 427 OZ alebo vodič vozidla podľa
ustanovenia § 420 OZ. Z dikcie ustanovenia § 4 ods. 1 o PZP vyplýva, že okruh subjektov je určený
univerzálne tak, že poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každú osobu za predpokladu, že je daná
jej zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Podľa konkrétnej situácie sa
teda zmluvné poistenie môže vzťahovať na osoby, ktoré za škodu zodpovedajú podľa ustanovenia §

427 OZ (t. j. objektívna zodpovednosť prevádzateľa motorového vozidla), ale aj na osoby, ktoré za
predmetnú škodu zodpovedajú podľa ustanovenia § 420 OZ (t. j. subjektívna zodpovednosť vodiča
vozidla založená na princípe zavinenia). Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP: „Náhradu škody uhrádza
poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti
poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.“ V súvislosti s námietkou neplatnosti zmluvy o

postúpení pohľadávky zo strany žalovanej poukázala na skutočnosť vyjadrenú v rozhodnutí veľkého
senátu NS ČR z 09.12.2009, sp. zn. 31 Cdo 1328/2007, v zmysle ktorého „dlžník vo všeobecnosti
nemá v súdnom konaní, v ktorom je proti nemu uplatnený návrh postupníka na zaplatenie postúpenej
pohľadávky, k dispozícii námietku, že zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná.“ V danom prípade
bola splnená oznamovacia povinnosť podľa § 526 OZ. Rovnako tak poukázala na skutočnosť, že dlžník,

teda žalovaná, už čiastočne po postúpení pohľadávky, a to dňa 25.10.2023, plnila, a preto aktívna
vecná legitimácia žalobkyne bola uznaná už týmto plnením. Podľa § 442 ods. 1 OZ: „Uhrádza sa
skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).“ Vzhľadom na vyššie uvedené je žalovaná v
tomto spore subjektom povinným z hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide, a teda je daná jej
pasívna vecná legitimácia. Vo vzťahu k námietkam žalovanej ohľadom dĺžky trvania nájmu uviedla,

že zmluva o nájme sa vždy uzatvára na začiatku nájmu, pri odovzdaní vozidla, nakoľko predmetná
zmluva slúži nielen na účely uplatnenia poistného plnenia, ale prioritne zakladá záväzkový vzťah medzi
prenajímateľom a nájomcom. Zároveň v prípade, že by nájomca odmietol vrátiť zapožičané vozidlo,
spôsobil na zapožičanom vozidle škodu alebo ho užíval v rozpore s dohodnutými podmienkami, zmluva
o nájme je právnym titulom žalobkyne voči poškodenému, na základe ktorého sa môže domáhať

svojich práv, preto aj z hľadiska logického sa vždy zmluva podpisuje pri prevzatí náhradného vozidla,
nakoľko je zrejmé, že už v prípade sporu by ju poškodený nepodpísal. V ďalšom je potrebné uviesť,
že žalobkyňa v čase začatia nájmu nevie, koľko bude nájom trvať, nakoľko oprava poškodeného
vozidla a vybavenie poistnej udalosti je v každom jednotlivom prípade odlišná, preto je zrejmé, že
dátum vrátenia vozidla poškodeným nájomcovi sa do zmluvy vpisuje po ukončení nájmu, načo má

žalobkyňašpeciálnevyhotovenýpočítačovýprogram.Pripodpisenájomnejzmluvysúvzmluveuvedené
zmluvné strany, typ zapožičaného vozidla, od kedy nájom trvá a cena nájmu, pričom dodatočne
sa vloží len doba, do kedy nájom trval, v závislosti od pokynu poškodeného, ktorý žalobkyni ako
prenajímateľovi oznámi ukončenie nájmu a miesto vrátenia zapožičaného vozidla. Doba nájomného
pomeru dojednaného na dobu určitú môže byť dohovorená nielen uvedením určitého časového obdobia

jeho trvania, ale i tak, že dobu trvania nájomného pomeru možno viazať na konkrétnym dátumom
neurčiteľnú, avšak objektívne zistiteľnú skutočnosť, z ktorej je možné bez pochybnosti zistiť, kedy
nájomný pomer skončí, pričom v dobe dojednania takejto dohody nemusia mať účastníci istotu, kedy
takto dojednaná doba uplynie, je však isté, že táto skutočnosť nastane. V čase uzavretia nájomnejzmluvy sa prenajímateľ a nájomca dohodli na podstatných náležitostiach, a to predmete nájmu a výške
nájomného. V čase uzavretia nájomnej zmluvy nájomca ani prenajímateľ zvyčajne nevedia, či bude
poistná udalosť riešená ako totálna škoda alebo či dôjde k oprave poškodeného vozidla a ako dlho

sa toto vozidlo bude nachádzať v autoservise, teda po aké časové obdobie bude poškodený reálne
vylúčený z užívania svojho motorového vozidla, pričom len počas tejto doby je možné považovať
náklady na nájom náhradného vozidla za nutne a účelne vynakladané. Pre posúdenie nutnosti a
účelnosti prenájmu náhradného vozidla je podľa názoru žalobkyne rozhodujúce, že v dôsledku
škodovej udalosti zavinenej klientom žalovanej nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo

a na dobu jeho opravy si musel zapožičať náhradné vozidlo. Zároveň pri posudzovaní nutnosti a
účelnosti nákladov vzniknutých z titulu nájmu náhradného vozidla je potrebné vychádzať z celkovej
doby, počas ktorej bolo vozidlo poškodeného z dôvodu jeho opravy v autoservise, a tiež zo skúmania
reálnej možnosti poškodeného užívať svoje motorové vozidlo. Poukázala na skutočnosť, že poškodený
prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením
klienta žalovanej. Náhradné motorové vozidlo využíval poškodený na ten istý účel ako svoje vlastné

vozidlo, nie je preto možné od poškodeného spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie
inej osoby bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu
fungovania. Žalovaná vôbec neberie do úvahy reálnu dobu, počas ktorej bol poškodený v dôsledku
ním nezavineného konania vylúčený z užívania svojho vozidla. Predmetné krátenie poistného plnenia
odôvodnené vlastným určením doby trvania nájmu predstavuje neoprávnené a svojvoľné konanie

žalovanej, pričom takýto postup nemožno akceptovať. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutia
Krajského súdu v Žiline zo dňa 12.12.2018, sp. zn.: 13Cob/116/2018 a zo dňa 25.07.2019, sp. zn.
14Cob/55/2019. Žalovanou uznané a vyplatené poistné plnenie za prenájom náhradného motorového
vozidla predstavuje svojvoľne určenú dobu trvania nájmu, ktorú žalovaná nijako nepreukázala ani
nevysvetlila. V súvislosti s trvaním samotnej opravy poukázala žalobkyňa na to, že poškodený nemohol

žiadnym spôsobom ovplyvniť priebeh a dobu trvania opravy jeho vozidla. Nemôže sa preto jednať o
okolnosť, ktorá by vylučovala nutnosť a účelnosť nákladov vynaložených na zabezpečenie náhradného
motorového vozidla. Uviedla, že postup prác v servise ako aj celková dĺžka opravy sa odvíja od mnohých
faktorov, akými sú napríklad počet objednávok, doba dodania náhradných dielov, personálne obsadenie
a technická vybavenosť servisu, pričom ide o objektívne okolnosti, ktoré nie sú závislé od vôle a konania

poškodeného. Uvedené okolnosti preto nemožno pričítať na úkor poškodeného a vyžadovať, aby sám
znášal náklady za obdobie, kedy bol nedobrovoľne obmedzený v užívaní svojho vozidla a prenájom
náhradného vozidla bol preňho na účely jeho bežného fungovania nevyhnutný. Žalobkyňa v konaní
objektívne preukázala, po akú dobu sa poškodené motorové vozidlo nachádzalo v servise za účelom
jeho opravy, pričom je potrebné zohľadniť fakt, že to bol práve poškodený, ktorému bol tento stav

vnútený bez jeho zavinenia a ocitol sa tak v situácii, kedy nemohol využívať svoje motorové vozidlo.
Z vyjadrenia autoservisu AUTOMAX PLUS s.r.o., ktorý opravu vykonával, vyplýva, že oprava prebehla
v štandardnom režime s ohľadom na kapacitu servisných technikov a rovnako aj technologický postup
lakýrnickej práce, nakoľko pri danom laku, ktorý sa nanášal na vozidlo, má svoje špecifiká a počas
tejto doby nie je možné nijako s vozidlom manipulovať. Oprava bola ukončená vystavením faktúry

dňa 10.05.2023 a zo strany autoservisu nebola nijak umelo predlžovaná. Pokiaľ žalovaná nesúhlasila
so zvoleným postupom pri oprave, či konečnej dĺžke opravy, či neprimeranosť jej trvania, mali byť
z jej strany zohľadnené a namietané priamo voči autoservisu pri poskytovaní poistného plnenia za
opravu a nie následne v rámci nároku poškodeného. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na závery
konštatované v rozhodnutí Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.07.2019, sp. zn.: 14Cob/55/2019 a

obdobne v rozhodnutí zo dňa 12.12.2018, sp. zn.: 13Cob/116/2018, v zmysle ktorého „dobu opravy
poškodeného motorového vozidla bolo zrejmé, že poškodený nemal možnosť ovplyvniť, preto ani
v tomto smere doba prenájmu náhradného motorového vozidla nebola situáciou, že by tu nebola
daná nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov so zabezpečením náhradného motorového vozidla
z titulu vzniknutej poistnej udalosti ako škodovej udalosti.“ Z judikatúry vyplýva, že skutočnou škodou

je vyplatené nájomné za prenajaté náhradné vozidlo, nie aritmetický priemer, prípadne individuálne
výpočty zamestnanca či likvidátora žalovanej o možnej dobe trvania opravy poškodeného vozidla (viď
Rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 04.04.2013, sp. zn. 27Cb/260/2011). Poškodený v danom
prípade nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť priebeh a dobu trvania opravy poškodeného vozidla,
resp. jeho zotrvanie v autoservise. Bezodkladne po tom, ako bol poškodený informovaný o možnosti

prevzatia opraveného vozidla, si toto aj vyzdvihol a náhradné vozidlo vrátil ešte predtým, ako bolo jeho
vozidlo opravené a jemu vrátené. Poškodený si riadne splnil všetky povinnosti za účelom včasného
a okamžitého uplatnenia nároku na náhradu škody v súvislosti so škodovou udalosťou, a to ako vo
vzťahu k žalovanej, tak aj voči autoservisu. O tom, že z jeho strany nešlo o nijaké špekulatívne konaniesvedčí aj skutočnosť, že poškodený nechal svoje vozidlo opraviť v autoservise AUTOMAX PLUS s.r.o.,
ktorý je obchodným partnerom žalovanej a súčasne autorizovaným servisom pre model poškodeného
vozidla. Vzhľadom k tomu poškodený v dobrej viere očakával, že jeho motorové vozidlo bude opravené

riadne, spoľahlivo a rýchlo. V danej veci je preto relevantné, že poškodené vozidlo sa po celé obdobie
v čase od 24.04.2023 do 04.05.2023, t. j. 11 dní, nachádzalo v autoservise, čo vyplýva z predložených
dôkazov, pričom prenájom náhradného vozidla v tomto období bol pre poškodeného nevyhnutným
dôsledkom škodovej udalosti, ktorú nezapríčinil a nemohol predvídať vznik nákladov spojených s touto
škodovou udalosťou, na ktorých pokrytie bol oprávnený a nútený použiť až plnenie poskytnuté zo strany

žalovanej. Nutnosť a účelnosť vynaloženia finančných prostriedkov na nájom za dobu opravy vyplýva
práve zo skutočnosti, že tieto by nevznikli, keby poškodený mohol používať svoje vlastné vozidlo.
V dôsledku škodovej udalosti bol poškodený vylúčený z možnosti používať svoje vlastné motorové
vozidlo a tento stav rovnocenne riešil nájmom náhradného vozidla počas obdobia, keď vozidlo bolo v
oprave. Poškodený si v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou zapožičal náhradné motorové vozidlo
a žalobkyňa dostatočne vysvetlila a preukázala účelnosť požičania náhradného motorového vozidla za

obdobie, za ktoré sa domáha nároku na náhradu škody. Nepriaznivosť stavu, do ktorého sa poškodený
dostal z dôvodu protiprávneho konania klienta žalovanej, nemožno u poškodeného umocňovať jeho
neprimeraným zaťažovaním v tom, aby hľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou opravy alebo cenovo
najvýhodnejšiu požičovňu vozidiel. Takýmto prístupom by bol poškodený neprimerane a aj nedôvodne
zaťažovaný, keďže už stav poškodenia jeho vozidla dopravnou nehodou je záťažovým a výrazne

obmedzujúcim stavom pre poškodeného. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovanej poukazujúcu na ochranu
jej práv a porušenie zásady „neminem laedere“, jedná sa len o domnienky a úvahy spochybňujúce
nárok žalobkyne, resp. poškodeného. Poškodený v momente vzniku prenájmu náhradného vozidla
postupoval v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka a zákona č. 381/2001 Z. z., pričom
ukončenie nájmu náhradného vozidla sa bezprostredne odvíjalo od ukončenia opravy poškodeného

vozidla autoservisom a poskytnutia poistného plnenia žalovanou. Žalobkyňa preto nesúhlasila s
právnym názorom žalovanej, že by poškodený svojím konaním akýmkoľvek spôsobom porušil alebo
ohrozil majetkové práva žalovanej. Autorizovaný servis neinformuje poškodeného a rovnako ani v
danom konkrétnom prípade neinformoval poškodeného o tom, že bola vystavená faktúra za opravu jeho
motorového vozidla, túto zasiela rovno poisťovni a opravené motorové vozidlo vydáva poškodenému

doručením krycieho listu od poisťovne resp. vyplatením poistného plnenia. Rovnako nesúhlasila s
tvrdením žalovanej o tom, že by bolo výlučne na subjektívnom rozhodnutí poškodeného, kedy a či si
svoje opravené vozidlo vyzdvihol z autoservisu. Skutočnosť, že sa vozidlo poškodeného nachádzalo v
autoservise a poškodený ho nemohol užívať, v dôsledku čoho si musel prenajať náhradné vozidlo, je
v príčinnej súvislosti s konaním poistenca žalovanej ako vinníka dopravnej nehody, a teda oprávnenou

dobou nájmu náhradného vozidla pre účely priznania nároku na náhradu škody, a teda poskytnutia
poistného plnenia, je celá doba zotrvania vozidla poškodeného v autoservise, ak na dĺžku tejto doby
nemá žiaden vplyv konanie, či opomenutie, poškodeného. Pokiaľ je doba zotrvania v autoservise podľa
názoru poisťovne neprimeraná, nie je dôvod prenášať zodpovednosť na poškodeného, ale je to práve
poisťovňa, ktorá má dôsledky vyvodzovať voči autoservisu. Ohľadom uplatneného nároku žalobkyne

na zaplatenie úrokov z omeškania žalobkyňa poukázala na obsah jej žaloby. Z dôvodu svojvoľného a
nedôvodného krátenia poistného plnenia zo strany žalovanej jej nesporne vznikol nárok na uplatnený
úrok z omeškania v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. K vyjadreniu pripojila: Vyjadrenie k dĺžke opravy
k poistnej udalosti č. 9571588582.

4. Žalovaná zotrvala na svojej argumentácii. Uviedla, že aktívna vecná legitimácia žalobkyne v tomto
konaníniejedaná.Poškodenýmávovšeobecnostinároknanáhradupeňažnejčiastkyskutočne(reálne)
vynaloženej za užívanie náhradného vozidla podľa ust. § 4 ods. 2 písm. b) a ust. § 15 ods. 1 zákona o
PZP v spojení s ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa však v konaní žiadnym spôsobom

nepreukázala, že zo strany poškodeného aj došlo ku skutočnému (reálnemu) vynaloženiu peňažných
prostriedkov za prenájom náhradného vozidla, a teda k vzniku nároku poškodeného voči žalovanej ako
poisťovateľovi na náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla podľa ust. § 4 ods. 2 písm. b)
a ust. § 15 ods. 1 zákona o PZP v spojení s ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uviedla, že
jej nie je zrejmé, ako je vôbec možné postúpiť nárok poškodeného na náhradu účelne vynaložených

nákladov, ktoré v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky zo strany poškodeného ani skutočne
(reálne) vôbec vynaložené neboli. V zmysle príslušných ustanovení zákona o PZP, ako aj zásady
náhrady skutočnej škody, na to, aby poškodenému vôbec vznikol voči žalovanej ako poisťovateľovi
nárok na náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla, ktorý by aj následne bolo možné zmluvouo postúpení pohľadávky postúpiť na iný subjekt je potrebné, aby zo strany poškodeného aj došlo k
reálnemu vynaloženiu nákladov na prenájom náhradného vozidla, t. j. je potrebné, aby v majetkovej
sfére poškodeného došlo k vzniku reálnej ujmy v súvislosti s nájmom náhradného vozidla. Podľa ust.

§ 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP ,,Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za
neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením,
zničením,odcudzenímalebostratouveci.“Podľaust.§15ods.1zákonaoPZP,.Náhraduškodyuhrádza
poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti
poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. “Podľa ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka

„Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).“ V zmysle vyššie citovaných ust.
§ 4 ods. 2 písm. b) a ust. § 15 ods. 1 zákona o PZP a v spojení so zásadou náhrady skutočnej škody
vyjadrenej v ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka je teda zrejmé, že na to, aby poškodenému
voči žalovanej vôbec vznikol zákonný nárok na náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla
je nevyhnutné, aby zo strany poškodeného došlo k reálnemu vynaloženiu nákladov v súvislosti s
prenájmom náhradného vozidla, t. j. je nevyhnutné preukázať ujmu v majetkovej sfére poškodeného

v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla. Najvyšší súd Českej republiky v súvislosti s vyššie
uvedeným napr. v jeho uznesení zo dňa 07.02.2007, spis. zn. 25 Cdo 2744/2006 uviedol, že len samotná
suma, ktorú poškodený dlhuje svojmu veriteľovi z titulu nájmu náhradného vozidla, nie je ujmou, ktorá
by už nastala v jeho majetkovej sfére. Povinnosť poškodeného ako dlžníka zaplatiť dlh svojmu veriteľovi
vznikla z jeho záväzku zo zmluvy o nájme náhradného vozidla a pokiaľ nebola splnená (dlh zaplatený),

majetkový stav poškodeného sa o túto hodnotu neznižuje. To platí aj v situácii, keď už bolo o platobnej
povinnosti poškodeného voči jeho veriteľovi rozhodnuté súdom. Rozhodujúce je to, že dlh nebol splnený
(citované z Fekete, I.: Občiansky zákonník, Veľký komentár, 1. diel, Bratislava: Eurokódex 2011, s.
1157). Zákonné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je z
hľadiska jeho podstaty poistením zodpovednosti za škody, ktorého všeobecná úprava je obsiahnutá

v ust. § 822 a nasl. Občianskeho zákonníka a ktorého podstata spočíva v tom, že žalovaná plní
poškodenému z titulu existencie jeho záväzku vyplývajúceho mu z poistnej zmluvy uzatvorenej medzi
žalovanou a škodcom (t. j. žalovaná plní primáme poškodenému z titulu existencie jej záväzku voči
škodcovi), pričom podľa ust. § 823 Občianskeho zákonníka samotný poškodený voči poisťovateľovi
vo všeobecnosti právo na plnenie priamo nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak. V prípade

povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
sú však podmienky, za ktorých sa môže aj poškodený domáhať nároku na náhradu škody priamo voči
poisťovateľovi osobitne stanovené v ust. § 4 ods. 2 písm. b) a ust. § 15 ods. 1 zákona o PZP, pričom tieto
ustanovenia treba samozrejme vykladať aj v súlade so zásadou náhrady skutočnej škody vyjadrenej
v ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na to, aby teda poškodenému vznikol podľa hmotného

práva v súvislosti s nájmom náhradného vozidla nárok na náhradu škody priamo aj voči žalovanej ako
poisťovateľovi je potrebné, aby poškodený žalovanej ako poisťovateľovi preukázal vznik reálnej ujmy
v jeho majetkovej sfére v súvislosti s nákladmi na prenájom náhradného vozidla (t. j. úhradu faktúry
za prenájom náhradného vozidla). Teda až po tom, čo by poškodený u žalovanej ako poisťovateľa
uplatnilapreukázalnároknanáhraduškodyvsúvislostisnájmomnáhradnéhovozidla,bypoškodenému

vznikol nárok domáhať sa náhrady škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla priamo voči
žalovanej ako poisťovateľovi, ktorý by bolo možné aj platne postúpiť zmluvou o postúpení pohľadávky
na iný subjekt. Aktívna vecná legitimácia je teda objektívna kategória vyplývajúca z hmotného práva,
pričom v prípade ak samotný primárny subjekt (poškodený) v zmysle hmotného práva nikdy nesplnil
podmienky na to, aby mu priamo voči žalovanej ako poisťovateľovi vzniklo právo na náhradu škody z

titulu prenájmu náhradného vozidla, tak predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 04.05.2023
bolo postúpenie neexistujúcej pohľadávky poškodeného, t. j. nemožné plnenie podľa ust. § 37 ods. 2
Občianskeho zákonníka. Poškodený jeho záväzok vyplývajúci mu z faktúry za prenájom náhradného
vozidla č. 5112023 zo dňa 4.5.2023 žalobkyni nikdy reálne neuhradil, a teda nepreukázal žalovanej
ako poisťovateľovi vznik ujmy v jeho majetkovej sfére, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti s reálne

vynaloženými nákladmi na prenájom náhradného vozidla. Poškodenému teda reálne voči žalovanej
nikdy nevznikol zákonný nárok na náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla v zmysle ust.
§ 4 ods. 2 a ust. § 15 ods. 1 zákona o PZP. Žalobkyňa v bode 8. jej žaloby ďalej tvrdí, že aktívnu
vecnú legitimáciu žalobkyne mala v obdobných súdnych sporoch ustáliť súdna prax, v zmysle ktorej
má zmluva o postúpení pohľadávky predstavovať úhradu faktúry a zároveň postúpenie pohľadávky.

Žalobkyňa ďalej v tejto súvislosti taktiež tvrdí, že v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky
došlo k úhrade faktúry a teda aj k vzniku škody. Na podporu tejto argumentácie žalobkyňa poukazuje
predovšetkým na rozhodnutia Krajského súdu v Žiline, či Krajského súdu v Bratislave. Žalovaná však s
vyššie uvedenou argumentáciou žalobkyne v žiadnom prípade nesúhlasila a považovala ju za rozpornúso samotnou podstatou inštitútu započítania uvedenou v ust. § 580 a nasl. Občianskeho zákonníka,
ako aj v rozpore so zásadou náhrady skutočnej škody a podstatou a účelom zákona o PZP. Žalovaná
v tejto súvislosti poukázala na to, že samotný inštitút započítania je upravený v ust. § 580 a ust. § 581

Občianskeho zákonníka, ktoré sa z hľadiska systematického členenia noriem Občianskeho zákonníka
nachádzajú v šiestom oddiely s názvom „Zánik záväzkov“. Inštitút započítania je teda napr. popri splnení
dlhu, ktoré je upravené v ust. § 559 a nasl. Občianskeho zákonníka jeden zo spôsobov, resp. jedna z
foriem zániku záväzkov. Podľa názoru žalovanej však spôsob zániku záväzku započítaním nemožno v
žiadnom prípade stotožňovať so spôsobom zániku záväzku splnením, a samotnú dohodu o započítaní

obsiahnutú v bode 5. zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 04.05.2023 nemožno považovať za dohodu
o spôsobe úhrady Faktúry za nájom č. 5112023 zo dňa 04.05.2023 poškodeným, či za dohodu o
spôsobe úhrady odplaty za postúpenie pohľadávky žalobkyňou, ale možno ju považovať len za dohodu
o zániku záväzku na zaplatenie faktúry za nájom č. 5112023 zo dňa 4.5.2023 a zániku záväzku na
úhradu za postúpenie pohľadávky iným spôsobom ako splnením (obdobný názor zaujal v skutkovo
odlišnej veci napr. aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v jeho rozhodnutí zo dňa 23.08.2023, spis.

zn. 40bdo/30/2022). Žalovaná ďalej poukázala na to, že podľa ust. § 580 Občianskeho zákonníka ,,Ak
veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním,
pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu.
Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.“ Už len zo samotného
doslovného znenia ust. § 580 Občianskeho zákonníka výslovne vyplýva, že vzájomným započítaním

započítavané pohľadávky (a im zodpovedajúce záväzky) bez ďalšieho zanikajú, a v žiadnom prípade
tu nedochádza k žiadnemu splneniu, resp. k úhrade peňažného dlhu. Podľa názoru žalovanej je už len
zo samotnej podstaty veci, že započítanie predstavuje jednu z foriem zániku nesplnených záväzkov
(t. j. záväzkov, ktoré nezanikli tým najprirodzenejším spôsobom - splnením) absolútne vylúčené, aby
pri započítaní dochádzalo k akémukoľvek splneniu dlhu, resp. k úhrade peňažnej pohľadávky. Totiž v

opačnom prípade, ak by bolo akceptované, že započítanie vzájomných pohľadávok = splnenie dlhu,
tak samotný inštitút započítania by sa stal nadbytočným, resp. obsolentným a stal by sa tak v zásade
aj nerozlíšiteľným od zániku záväzku splnením podľa ust. § 559 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Nakoľko nesplnený záväzok poškodeného voči žalobkyni vyplývajúci z faktúry č. 5112023 zo dňa
04.05.2023 teda zanikol na základe vzájomného započítania pohľadávok, t. j. iným spôsobom ako

splnením, resp. reálnym poskytnutím finančných prostriedkov zo strany poškodeného, tak uzatvorením
zmluvy o postúpení pohľadávky nedošlo v žiadnom prípade k úhrade faktúry za prenájom náhradného
vozidla zo strany poškodeného a k vzniku škody na strane poškodeného, ako to v jeho žalobe
tvrdí žalobkyňa. Inštitút započítania teda vo svojej podstate predstavuje zánik nesplnených záväzkov,
pričom okamihom účinného započítania vzájomne započítavané pohľadávky a im korelujúce, resp.

zodpovedajúce záväzky bez všetkého zanikajú. V tejto súvislosti poukázala napr. aj na argumentáciou
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“) v rozhodnutí spis. zn. 5 MObdo
5/2012 zo dňa 19.08.2023, ktorý v tomto rozhodnutí v súvislosti so započítaním okrem iného aj uviedol,
že ,,Rozhodujúcim pri započítaní pohľadávok je okamžik, kedy sa pohľadávky spôsobilé na započítanie
stretli. K zániku pohľadávok dochádza bez ďalšieho a nie je možné súdnym rozhodnutím priznať takto

zaniknutú pohľadávku.“ Ďalej aj v odbornej literatúre sa v súvislosti s rozlišovaným medzi spôsobom
zániku záväzkov započítaním a spôsobom zániku záväzkov splnením možno stretnúť s názorom,
že ,,Započítanie pohľadávok nemožno považovať, ako sa to často deje, za nejaký iný spôsob alebo
formu splnenia dlhu, ale za spôsob zániku nesplneného záväzku, pri ktorom naopak dvojité plnenie
odpadá (povinnosť plniť zaniká), a preto právnu úpravu splnenia dlhu (záväzku) nemožno analogicky

použiť na započítanie pohľadávok. “(Fekete, I.: Občiansky zákonník 1. Veľký komentár, Bratislava:
Eurokódex 2011, s. 1273). Žalovaná napokon poukázala aj na to, že v prípade, ak by dohoda o
vzájomnom započítaní pohľadávok bola dodatočne vyhlásená za neplatnú, tak táto skutočnosť by
nemala za následok, že zmluvné strany sú si v zmysle ust. § 457 Občianskeho zákonníka povinné vrátiť
nejaké skutočne (reálne) poskytnuté plnenie (nakoľko pri započítaní k žiadnemu skutočnému, resp.

reálnemu plneniu nedochádza), ako by tomu bolo napr. v prípade vyhlásenia neplatnosti kúpnej zmluvy,
ale neplatnosť dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok by mala za následok len to, že sa obnovuje
existencia pohľadávok a im zodpovedajúcim záväzkom, ktoré mali pôvodne zaniknúť na základe dohody
o vzájomnom započítaní pohľadávok (resp. sa na ne hľadí, ako keby nikdy nedošlo k ich zániku).
Nakoľko teda poškodený faktúru za prenájom náhradného vozidla č. 5112023 zo dňa žalobkyni reálne

nikdy neuhradil a jeho nesplnený záväzok vyplývajúci z tejto faktúry za prenájom náhradného vozidla
č. 5112023 zo dňa 04.05.2023 mal teda zaniknúť na základe vzájomného započítania pohľadávok v
zmysle bodu 5. zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 04.05.2023, tak bola touto zmluvou o postúpení
pohľadávky zo dňa 04.05.2023 postupovaná neexistujúca pohľadávka poškodeného, a teda predmetomzmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 04.05.2023 bolo nemožné plnenie v zmysle ust. § 37 ods.
2 Občianskeho zákonníka. Žalovaná napokon v súvislosti s nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie
žalobkyne považovala za nesprávnu a irelevantnú aj judikatúru krajských súdov, na ktorú žalobkyňa

poukázala v jej žalobe, a ktorá prakticky spôsob zániku záväzkov započítaním stotožňuje so spôsobom
zániku záväzkov splnením. Najvyšší súd v jeho rozsudku zo dňa 23.08.2023, spis. zn. 40bdo/30/2022
jasne odlíšil spôsob zániku záväzkov započítaním od spôsobu zániku záväzkov splnením, keď v tejto
súvislosti v bode 30. odôvodnenia tohto rozsudku uviedol, že ,,Najvyšší súd považuje za potrebné v
prvom rade zdôrazniť, že pre účely právneho posúdenia tejto otázky v posudzovanom spore, je potrebné

rozlišovať samotnú kúpnu zmluvu a následne dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok, ktorá je síce
formálne súčasťou kúpnej zmluvy (v jej čl. III), avšak pre účely posúdenia odporovateľnosti je potrebné
ju posúdiť ako samostatný právny úkon. Uvedená dohoda o započítaní vzájomných pohľadávok nie
je totiž podstatnou súčasťou kúpnej zmluvy, nepredstavuje ani dohodu o spôsobe úhrady kúpnej ceny
(predstavuje dohodu o zániku záväzku na zaplatenie kúpnej ceny iným spôsobom ako splnením) a
ako taká predstavuje samostatný právny inštitút.“ Hoci v prípade rozsudku najvyššieho súdu zo dňa

23.08.2023, spis. zn. 40bdo/30/2022 teda išlo o skutkovo odlišnú vec, tak žalovaná mala za to, že
tieto závery najvyššie súdu vyplývajúce z bodu 30. odôvodnenia tohto rozsudku týkajúce sa výslovného
posúdenia dohody o započítaní ako samostatného právneho úkonu, ktorý môže byť súčasťou iného
právneho úkonu len z formálneho hľadiska, a nie ako jeho podstatná súčasť, ako aj výslovného
rozlíšenia spôsobu zániku záväzkov započítaním, od spôsobu zániku záväzkov splnením, sú za účelom

posúdenia platnosti postúpenia pohľadávky analogicky aplikovateľné aj v danom prípade. Nie je ani
v rozpore s princípom právnej istoty, pokiaľ dôjde v rámci rozhodovania súdov k objaveniu nových
argumentov, ktoré majú za následok, že určitá právna otázka, ktorá sa doposiaľ posudzovala určitým
spôsobom, sa bude od objavenia týchto nových argumentov v rámci súdnej praxe posudzovať inak. V
danom prípade ide o právny názor najvyššieho súdu, ktorý je vrcholným orgánom výkonu súdnictva,

a okrem iného v rozsahu svojej právomoci zabezpečuje aj jednotný výklad zákonov súdmi, vyslovený
v jeho rozhodnutí zo dňa 23.08.2023, pričom žalobkyňa sa odvoláva na rozhodnutia krajských
súdov z rokov 2018 až 2020. Táto judikatúra krajských súdov uvádzaná žalobkyňou v jej žalobe,
ktorá spôsob zániku záväzkov započítaním stotožňuje so spôsobom zániku záväzkov splnením, je v
rozpore s podstatou a účelom inštitútu započítania, zásadou náhrady skutočnej škody, ako aj judikatúrou

najvyššieho súdu, týkajúcou sa chápania podstaty a účelu spôsobu zániku záväzkov započítaním
a jeho odlišovaním od spôsobu zániku záväzkov splnením. Najvyšší súd v jeho rozhodnutí zo dňa
23.08.2023, spis. zn. 40bdo/30/2022 považoval za problematické už len to, že dohoda o vzájomnom
započítaní pohľadávok bola chápaná ako podstatná súčasť iného právneho úkonu (bod 30., bod 31.).
Aj žalobkyňa chápe dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok obsiahnutú v článku 5. zmluvy o

postúpení pohľadávky zo dňa 4.5.2023 za podstatnú súčasť tejto zmluvy o postúpení pohľadávky zo
dňa 04.05.2023, keď napr. v bode 8. jej žaloby tvrdí, že zmluva o postúpení pohľadávky predstavuje to,
že došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Práve takýto výklad príslušných noriem
Občianskeho zákonníka upravujúcich inštitút započítania, nachádzajúci sa v judikatúre krajských súdov
uvádzanej žalobkyňou, v zmysle ktorého možno započítanie považovať za akýsi spôsob úhrady faktúry

za prenájom náhradného vozidla, sa natoľko odchyľuje od znenia príslušných noriem Občianskeho
zákonníka upravujúcich inštitút započítania, že tým dochádza k popretiu účelu a významu samotného
inštitútu započítania, v príčinnej súvislosti s čím dochádza aj z dlhodobého hľadiska k porušovaniu
práva žalovanej na spravodlivý súdny proces zaručeného v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej aj ako „ústava“) a článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej aj ako „dohovor“), ako aj k porušovaniu základného práva žalovanej vlastniť
majetok podľa článku 20 ods. 1 ústavy a práva na pokojné užívanie majetku v zmysle Dodatkového
protokolu č. 1 k dohovoru. Žalovaná uviedla, že má navyše taktiež za to, že takýto výklad noriem
Občianskeho zákonníka upravujúcich inštitút započítania, v príčinnej súvislosti s čím dochádza aj
z dlhodobého hľadiska k porušovaniu práva žalovanej na spravodlivý súdny proces zaručeného v článku

46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj ako „ústava“) a článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj ako „dohovor)“, ako aj k porušovaniu základného
práva žalovanej vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva na pokojné užívanie majetku
v zmysle Dodatkového protokolu č. 1 k dohovoru. Žalovaná mala za to, že takýto výklad noriem
Občianskeho zákonníka upravujúcich inštitút započítania je aj v rozpore so zásadou náhrady skutočnej

škody vyjadrenej v ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka a celkovo narúša systematiku noriem
Občianskeho zákonníka nachádzajúcich sa v jeho šiestom oddiely s názvom „Zánik záväzkov“. Za
bezpredmetnú a irelevantnú považovala žalovaná aj argumentáciu žalobkyne uvedenú v jej replike,
podľa ktorej mala žalovaná čiastočným plnením uznať aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne. Tátoargumentácia žalobkyne je bez akejkoľvek právnej relevancie, nakoľko aktívna vecná legitimácia je
objektívna kategória vyplývajúca z hmotného práva a skutočnosť, že žalovaná dobrovoľne z titulu
existencie jej záväzku voči škodcovi (ako klientovi žalovanej) vyplývajúceho jej z príslušnej zmluvy o

poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla plnila na základe žiadosti
poškodeného uvedenej v Oznámení o postúpení pohľadávky zo dňa 04.05.2023 na účet žalobkyne,
je z hľadiska či je alebo nie je daná aktívna vecná legitimácia žalobkyne úplne bezvýznamná a
irelevantná. Nie je ani úlohou odborných pracovníkov žalovanej, ktorí vykonávajú likvidáciu poistných
udalostí skúmať dokumentáciu, ktorá im je predložená za účelom likvidácie poistných udalostí z toho

hľadiska, či žalobkyňa je v zmysle hmotného práva oprávnená uplatňovať daný nárok v prípadnom
súdnomkonaní.Zlistinnýchdôkazovdoloženýchžalobkyňounevyplývažiadnaskutočná(reálna)škoda,
ktorá mala poškodenému v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla vzniknúť. Základným účelom
zákona o PZP je zabezpečiť odškodnenie poškodených, ktorým v súvislosti s dopravnou nehodou
vznikla skutočná (reálna) škoda, a to predovšetkým v podobe poškodenia motorového vozidla, a
prípadne aj v podobe skutočne (reálne) vynaložených nákladov v súvislosti s prenájmom náhradného

vozidla. Účelom zákona o PZP vo všeobecnosti nie je „preplácanie“ neuhradených faktúr za prenájom
náhradných vozidiel obchodným spoločnostiam akou je aj žalobkyňa, ktorých predmetom podnikania
je aj prenájom náhradných vozidiel. Po zohľadnení všetkých skutočností uvedených v Oznámení o
poistnom plnení zo dňa 25.10.2023 tak žalovaná poskytla primerané náklady v súvislosti s prenájmom
náhradného vozidla. Poškodené vozidlo sa v autoservise vzhľadom na čistý čas, ktorý bol potrebný na

vykonanie opravy nachádzalo neprimerane dlho. Poškodené vozidlo sa teda nachádzalo v autoservise
nielen preto, že bolo opravované, ale aj preto, že jeho oprava bola neprimerane predĺžená z dôvodu
existencie prieťahov na strane autoservisu. V súvislosti s existenciou objektívnych skutočností na strane
autoservisu, ktoré neprimerane predlžujú dobu opravy, ako je napr. čakanie na dodanie náhradných
dielov, žalovaná poukázala napr. na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14.04.2020, spis. zn.

8Co/131/2019, ktorý v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla za obdobie, kedy sa napr. čakalo na
dodanie náhradných dielov uviedol, že „Medzi škodou a škodovou udalosťou musí existovať príčinná
súvislosť. V danom prípade táto absentovala, nakoľko škoda (prenájom náhradného vozidla) žalobkyni
vznikla v dôsledku skutočností, ktoré nastali náhodne a nezávisle od škodovej udalosti, a ako na to
správne poukázal aj súd prvej inštancie riziko, že k týmto skutočnostiam v súvislosti s odstraňovaním

poškodenia vozidla dôjde, znáša žalobkyňa, ktorá nesie zodpovednosť za výber autoservisu. Žalobkyňa
nebola odkázaná na použitie náhradného vozidla preto, že jej poškodené vozidlo nebolo spôsobilé na
užívanie a ani preto, že bola vykonávaná oprava, ale preto, že sa odložila jeho oprava pokiaľ nebude
dodaný náhradný diel. Existencia objektívnych skutočností na strane autoservisu, ako je napr. čakanie
na dodanie náhradných dielov, pracovná vyťaženosť servisov, víkendy sviatky, personálne obsadenie

a technická vybavenosť servisu a pod., je z hľadiska priznania výšky poistného plnenia akceptovateľná
iba v určitej primeranej miere, ktorá bola navyše v danom prípade zo strany žalovanej v jej Oznámení
o poistnom plnení zo dňa 25.10.2023 aj zohľadnená. Žalovaná má preto za to, že v zmysle Oznámenia
o poistnom plnení zo dňa 25.10.2023 bolo po zohľadnení všetkých skutočností z jej strany poskytnuté
primerané poistné plnenie za prenájom náhradného vozidla v rozsahu 5 dní.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmluvu o nájme č. 450/2023 zo dňa 24.4.2023,
protokolom o prenájme náhradného vozidla, čestným prehlásením poškodeného zo dňa 4.5.2023,
potvrdením o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla z autoservisu zo dňa 4.5.2023, faktúrou č.
5112023 zo dňa 4.5.2023, zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 4.5.2023, oznámením o postúpení

pohľadávky zo dňa 4.5.2023, uplatnením náhrady škody z postúpenej pohľadávky zo dňa 4.5.2023,
oznámením o poistnom plnení zo dňa 25.10.2023, výpisom z bankového účtu a dokladom o úhrade,
faktúrou č. 2310801 zo dňa 10.5.2023, vyjadrením k dĺžke opravy k poistnej udalosti č. 9571588582
a zistil nasledovný skutkový stav veci:

6. Dňa 30.03.2023 došlo v Považskej Bystrici k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda
na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom A. XX, pričom k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného
u žalovanej.

7. Poškodená nechala svoje poškodené vozidlo, za účelom vykonania jeho opravy, odviezť do
autoservisu a zároveň uzatvorila so žalobkyňou Zmluvu o nájme dopravného prostriedku č. 450/2023
zo dňa 24.04.2023, na základe ktorej jej žalobkyňa prenajala náhradné motorové vozidlo ŠkodaFabia Combi, MT, EČ: C., ktorý prenájom trval od 24.04.2023 do 04.05.2023, t.j. po dobu zotrvania
poškodeného vozidla v autoservise.

8. Potvrdením zo dňa 4.5.2023 autoservis AUTOMAX PLUS, s.r.o. prehlásil, že vozidlo poškodenej bolo
dňa 24.4.2023 prevzaté do opravy a ku dňu 4.5.2023 je naďalej opravované v autoservise.

9. Po skončení nájmu náhradného vozidla dňa 04.05.2023 žalobkyňa vystavila poškodenej faktúru č.
5112023splatnúdňa19.05.2023,atonasumu525,-eur,ktorásumapredstavovalanákladynaprenájom

náhradnéhovozidlapodobu11dnívsume495,-eurapoplatokzapristavenieaprevzatievozidlavsume
30,- eur.

10. Poškodená dňa 4.5.2023 písomne čestne prehlásila, že od spoločnosti Náhradné vozidlo, s.r.o. mala
zapožičané náhradné vozidlo z dôvodu, že jej vozidlo bolo po poistnej udalosti servisované v autoservise
a po dobu opravy nemala k dispozícii žiadne iné vozidlo a prenájom náhradného vozidla bol nevyhnutný.

11. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky z 04.05.2023 poškodená ako postupca postúpila
svoju budúcu pohľadávku voči žalovanej z titulu jej nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov
na prenájom náhradného vozidla na žalobkyňu, a to za odplatu vo výške totožnej s výškou tejto
pohľadávky, t.j. 525,- eur. Následne došlo k započítaniu pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty

za postúpenie pohľadávky voči žalobkyni z tejto zmluvy s pohľadávkou žalobkyne voči poškodenej
vyplývajúcej z faktúry.

12. Poškodená ako postupca oznámila postúpenie pohľadávky žalovanej listom zo dňa 04.05.2023.

13. Žalobkyňa vyzvala žalovanú na úhradu škody z postúpenej pohľadávky vo výške 525,- eur listom
zo dňa 04.05.2023.

14. Spoločnosť AUTOSERVIS PLUS s.r.o. vystavila poškodenej faktúru č. 2310801 dňa 10.5.2023,
splatnú dňa 24.5.2023 na sumu 938,58 eur, ktorou bola vyúčtovaná oprava motorového vozidla Škoda

Fabia EČ: D..

15. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 25.10.2023 vyplýva, že žalovaná dňa 25.10.2023 ukončila
šetrenie poistnej udalosti s tým, že primeraná doba zapožičania náhradného vozidla predstavuje 5 dní.

16. Žalovaná dňa 25.10.2023 uhradila žalobkyni poistné plnenie vo výške 255,- eur, čo vyplýva z výpisu
z bankového účtu.

17. Z potvrdenia spoločnosti AUTOMAX PLUS s.r.o. vyplýva, že oprava vozidla prebehla v štandardnom
režime s ohľadom na kapacitu servisu prijímacích technikov rovnako aj lakýrnickej práce, oprava vozidla

nebola zo strany servisu nijako umelo predlžovaná. Vozidlo bolo prijaté do autoservisu za účelom opravy
dňa 24.04.2023 a oprava na vozidle bola ukončená dňom vystavenia faktúry za opravu dňa 10.05.2023.
Dobu opravy považuje za štandardnú vzhľadom na rôzne okolnosti ako aj na to, že lak, ktorý sa nanášal
navozidlosadlhosušíaodvetráva,počastrvaniatejtodoby niejemožnénijakosvozidlommanipulovať.
Dĺžku opravy teda považuje za klasickú a štandardnú s ohľadom na poškodenia na vozidle.

18. Podľa § 4 ods. 1,2,3,4 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla /ďalej už len Zákon o PZP/: (1) Poistenie
zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidla uvedeného v poistnej zmluve. (2) Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ
za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a
nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm.

b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil
poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku. (3) Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom uplatnené, preukázané a vyplatené náklady
zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky,dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky
starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je povinný ich nahradiť týmto subjektom.(4) Poistený
má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2,

ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania
poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

19. Podľa § 11 ods. 6, ods. 7, ods. 8 Zákona o PZP: Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu
začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch

mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na
zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného
plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody
preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť
alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým
uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah

povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa
považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta
vrátila ako nedoručené.

20. Podľa § 15 ods. 1 Zákona o PZP: Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený

je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.

21. Podľa § 11 ods.7, 8 zákona o PZP (7) Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné

plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak
z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. (8) Ak poisťovateľ nesplní
povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného
predpisu.

22. Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka: Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ
skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať
bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej
udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

23. Podľa § 427 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka 1) Fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. (2) Rovnako zodpovedá aj iný
prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

24. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka: Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému

ušlo (ušlý zisk).

25. Podľa § 524 ods.1,2 Občianskeho zákonníka (1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníkapostúpiťpísomnouzmluvouinému.(2)Spostúpenoupohľadávkouprechádzaajjejpríslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

26. Podľa § 525 ods.1,2 Občianskeho zákonníka Postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr
smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku,
pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. (2) Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by
postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

27. Podľa § 526 ods.1 Občianskeho zákonníka 1) Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi.

28. Predmetom tohto konania je nárok žalobkyne (ako postupníka ) na zaplatenie náhrady škody
voči žalovanej poisťovni, ktorá vznikla poškodenej A. B. (postupcovi) v dôsledku dopravnej nehody
spôsobenej prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovanej, z tituluvynaloženýchnákladovnanájomnáhradnéhovozidlavobdobí,keďpoškodenévozidloboloopravované
v autoservise.

29. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 30.03.2023 došlo v Považskej Bystrici k dopravnej nehode,
pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle poškodenej, ktorá bola aj jeho držiteľom v čase
dopravnej nehody a k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného
u žalovanej. Tiež nebolo sporné, že poškodená na základe zmluvy o nájme, uzavretej so žalobkyňou,
užívala náhradné vozidlo v období od 24.04.2023 do 04.05.2023, kedy sa poškodené motorové vozidlo

nachádzalo v oprave.

30. Pokiaľ žalovaná namietala aktívnu legitimáciu žalobkyne v konaní, súd túto námietku vyhodnotil ako
nedôvodnú. Žalobkyňa nadobudla žalovanú pohľadávku na základe zmluvy o postúpení pohľadávok,
ktorú uzavrela s poškodenou. Súd mal preukázané, že zmluva o nájme náhradného vozidla uzatvorená
medzi poškodenou a žalobkyňou obsahovala všetky zákonom stanovené náležitosti. S poukazom

na § 663 Občianskeho zákonníka, podstatnými náležitosťami nájomnej zmluvy sú dojednania o
predmete nájmu a nájomnom, čo zmluva v prejednávanej veci nesporne obsahovala. Pohľadávka,
ktorá vznikla z tohto zmluvného vzťahu bola platne postúpená na žalobkyňu písomnou zmluvou o
postúpení pohľadávky zo dňa 04.05.2023. Poškodená za účelom opravy vozidla odovzdala motorové
vozidlo autoservisu AUTOMAX PLUS s.r.o. Medzi stranami nebolo sporné, že počas trvania opravy

poškodeného vozidla si poškodená prenajala motorové vozidlo Škoda Fabia Combi, MT, EČ: C.,
na základe zmluvy o nájme dopravného prostriedku, ktorú uzatvorila poškodená so žalobkyňou ako
prenajímateľom. Po skončení nájmu vystavila žalobkyňa poškodenej faktúru č. 5112023 na
sumu 525,- eur za obdobie od 24.04.2023 do 04.05.2023. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky
zo dňa 04.05.2023 uzatvorenej medzi žalobkyňou ako postupníkom a poškodenou ako postupcom

vyplýva, že ňou bola postúpená pohľadávka vo výške 525,- eur z titulu nároku poškodenej voči poisťovni,
žalovanej podľa § 4 Zákona č. 381/2001 Z. z. Nárok predstavoval účelne vynaložené
náklady na nutné užívanie náhradného motorového vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa
30.03.2023 na vozidle Škoda Fabia EČ: D.. Zmluvné strany sa dohodli, že postúpenie pohľadávky je
odplatné, pričom odplata za postúpenie pohľadávky je vo výške 525,- eur, ktorá zodpovedá faktúre

č. 5112023 vystavenej spoločnosťou Náhradné vozidlo, s.r.o., (žalobkyňou) ako prenajímateľom,
postupcovi ako nájomcovi náhradného motorového vozidla Škoda Fabia Combi, MT, EČ: C.. Zároveň
sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na
náhradu nájomného za náhradné vozidlo sa podpisom zmluvy započítajú, pričom spoločnosť Náhradné
vozidlo, s.r.o. si bude uvedenú pohľadávku vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. Listom

zo dňa 04.05.2023 poškodená podľa § 526 Občianskeho zákonníka oznámila žalovanej postúpenie
pohľadávky. Poškodená teda úhradu nájomného považovala za škodu, na zaplatenie ktorej jej vznikol
nárokzpovinnéhozmluvnéhopoisteniavočižalovanejvzmysle§4ods.2písm.c)zákonač.381/2001Z.
z. a ktorý si mohla voči žalovanej ako poisťovateľovi uplatniť priamo. Na základe tohto zákona tak vznikol
záväzkovo právny vzťah medzi poškodenou a poisťovateľom (žalovanou), kde na jednej strane

vystupuje poisťovateľ ako subjekt povinný poskytnúť plnenie a poškodená ako subjekt oprávnený na
prijatie takéhoto plnenia. Tento nárok (pohľadávka) je spôsobilý byť predmetom postúpenia v zmysle
§ 524 Občianskeho zákonníka. Argumentácia žalovanej čo do jej tvrdení o nepreukázaní /neuplatnení
pohľadávky voči žalovanej poisťovni, či absencii reálneho vynaloženia nákladov a rovnako tak aj jej
tvrdenia ohľadom postúpenia neexistujúcej pohľadávky (§ 37 ods.2 OZ) neobstojí. Žalovaná pri takto

prezentovaných tvrdeniach totiž nevenovala dostatočnú pozornosť samostatnosti právnych vzťahov,
ktoré vznikli poškodenému na jednej strane vo vzťahu k žalovanej a ktoré vznikli poškodenému vo
vzťahu k žalobkyni na strane druhej. Zo vzťahu medzi poškodeným (veriteľom) a žalovanou (dlžníkom)
vznikla pohľadávka na náhradu škody zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou poisteného
motorového vozidla a zo vzťahu medzi poškodeným (dlžníkom) a žalobkyňou (veriteľom) vznikla

pohľadávka na nájomnom. Skutočnosť, že poškodený mal vo vzťahu k žalobkyni postavenie dlžníka
nebránila tomu, aby poškodený na zmluvnom základe previedol svoju pohľadávku voči žalovanej na
žalobkyňu postupom súladným s § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. V dôsledku uvedenej zmluvy
o postúpení pohľadávky je daná aktívna legitimácia žalobkyne, nakoľko predmetnou zmluvou došlo
jednakkpostúpeniupohľadávkyazároveňkvysporiadaniuzáväzkovmedzipoškodenýmakonájomcom

a žalobkyňou ako prenajímateľom. Je nesporné, že predmetná pohľadávka mohla byť predmetom
postúpenia,pretožepredmetompostúpeniabolnároknanáhraduškody,ktorývznikolpoškodenémuako
následok dopravnej nehody, pričom postúpená pohľadávka mala charakter budúcej pohľadávky, keďže
jej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom danej zmluvy, a to odplatnosť postúpeniaa vzájomné započítanie pohľadávok (viď rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 16Cob75/2019).
Postúpená môže byť iba existujúca pohľadávka, (aj premlčaná), a tiež budúca pohľadávka, pokiaľ je
určitá a identifikovateľná (závery vyplývajúce z ÚS SR sp. zn. II. ÚS 165/2017). Je nepochybné, že

majetok poškodeného sa zmenšil. Majetkom nie sú len peniaze vo forme hotovosti, či pohľadávky
voči banke, ale aj iné pohľadávky – v danom prípade pohľadávka na náhradu škody voči škodcovi.
Žalobkyňa bola v tomto prípade ochotná akceptovať, aby mu poškodený za prenájom vozidla zaplatil
touto pohľadávkou. U poškodeného teda došlo k zníženiu jeho aktív, keď najskôr mal vo svojom majetku
pohľadávku voči škodcovi a po uzatvorení zmluvy o postúpení o túto prišiel (viď napr. uznesenie

Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob 220/2017, v zmysle ktorého úhradu nájomného supluje samotné
postúpenie). Na základe uvedeného súd konštatuje, že postúpenie pohľadávky medzi žalobkyňou a
jeho právnym predchodcom (poškodeným) bolo platné a vyplýva z neho aktívna legitimácia žalobkyne
v spore (rovnako skonštatoval aj Krajský súd v Trenčíne v rozhodnutí sp. zn. 8Cob/36/2019, tiež sp.
zn. 16Cob/75/2019, ako aj Krajský súd Žilina sp. zn. 11Co/111/2023 zo dňa 27.02.2024). Ani samotná
žalovaná nemala pochybnosť o platnosti postúpenia pohľadávky, čo vyplýva z jej správania sa, keď

časť poistného plnenia z tejto poistnej udalosti žalobkyni zaplatila po ukončení poistného šetrenia dňa
25.10.2023, čo mal súd preukázané oznámením o poistnom plnení. Preto žalobkyňa je aktívne vecne
legitimovaná na jej uplatnenie. Obranu žalovanej v tejto časti súd preto považoval za účelovú.

31. Žalovaná ďalej tvrdila, že dĺžka trvania nájmu náhradného motorového vozidla bola neprimeraná,

nakoľkopoškodenie motorového vozidla poškodenejnevyžadovalo trvanie opravy v dĺžke 11 dní, ale
len v dĺžke 5 dní. V tejto súvislosti súd poukazuje na faktúru č. 2310801, ktorou bola vyúčtovaná oprava
motorového vozidla Škoda Fabia EČ: D. a vyjadrenie autoservisu AUTOMAX PLUS s.r.o., z ktorého je
zrejmé, že oprava prebehla v štandardnom režime s ohľadom na kapacitu servisu a lakýrnickej práce.
Súd uvádza, že aj z bežnej praxe je všeobecne známa skutočnosť, že pri oprave motorového vozidla

je nevyhnutné vykonať najskôr demontáž niektorých častí, aby bolo možné presne zistiť celkový
rozsah poškodenia a následne objednať náhradné diely. Až po doručení náhradných dielov je možné
vykonať opravu poškodených častí, resp. ich výmenu. Taktiež z bežnej praxe je známe, že lakovanie
motorového vozidla si vyžaduje presné technologické postupy, ktoré sú časovo náročnejšie. Z listinných
dôkazov teda bolo preukázané, že oprava si vyžadovala aj lakovanie motorového vozidla, čo malo vplyv

na dĺžku opravy. Z uvedených dôvodov je námietka žalovanej ohľadom neopodstatnenosti dĺžky doby
prenájmu nedôvodná. Napokon, žalovaná tento rozdiel v posudzovaní poskytnutého plnenia ani náležite
nevysvetlila a jej dôvodnosť nepreukázala. Samotné konštatovanie žalovanej, že celková doba, počas
ktorej sa poškodené vozidlo nachádzalo v autoservise je v zjavnom nepomere k samotnému rozsahu
prác neobstojí a bez ďalšieho nemôže byť dôvodom na svojvoľné skrátenie doby prenájmu z 11 dní

na 5 dní. Napokon o štandardnosti uplatnenej doby opravy podporne svedčia aj obdobné prípady
(viď rozhodnutie Okresného súdu Trenčín sp. zn. 81C/46/24, rozhodnutie Okresného súdu Považská
Bystrica sp. zn. 8Cb24/2018, rozhodnutie Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 36Cb 138/2019, rozhodnutie
Krajského súdu Trenčín sp. zn. 16Cob75/2019).

32. V prejednávanej veci neboli sporné predpoklady nároku zodpovednosti za škodu, t. j. vznik škody,
protiprávnosť konania, zavinenie škodcu. Žalovaná však rozporovala absenciu príčinnej súvislosti
medzi škodou a škodovou udalosťou. Z citovaných zákonných ustanovení možno vyvodiť, že poskytnuté
poistné plnenie má byť v takom rozsahu, aby poškodenému bola nahradená škoda v rozsahu, ktorý je
preukázaný. Rozsah škody určuje ust. § 442 Občianskeho zákonníka. Podľa § 442 ods. 1 OZ sa

uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Občiansky zákonník nedefinuje pojem „skutočná škoda“. Podľa
ustálenej judikatúry sa pod skutočnou škodou rozumie ujma, ktorá predstavuje zmenšenie majetku
poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi. Ide o určenie rozdielu v hodnote poškodeného
majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody (R 55/1971); inak sa škoda definuje aj ako
ujma (vyjadriteľná v peniazoch) spočívajúca v zničení, strate, zmenšení alebo znehodnotení

veci apredstavujúcamajetkovéhodnotypotrebnénauvedeniedopredchádzajúcehostavu.Zaskutočnú
škodu sa považuje škoda, ktorá sa prejaví v majetkovej sfére poškodeného tým, že došlo k zmenšeniu
jeho majetku. Predstavuje tak náklady vyjadrené v peňažnej forme, ktoré sú potrebné na uvedenie do
pôvodného stavu alebo aj náklady, ktoré boli navyše vynaložené v porovnaní so stavom, ktorý tu bol
bez škodnej udalosti. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázanú príčinnú súvislosť medzi

škodou a protiprávnym konaním, nakoľko pokiaľ by nedošlo k dopravnej nehode, pri ktorej bolo
poškodené motorové vozidlo právnej predchodkyne žalobkyne, táto by nemala dôvod uzavrieť zmluvu
o nájme náhradného vozidla a tieto náklady by neboli vznikli. Z prílohy k zmluve o nájme motorového
vozidla, protokolu o prenájme náhradného vozidla bolo jednoznačne preukázané, že k odovzdaniunáhradného motorového vozidla dňa 04.05.2023 došlo po dopravnej nehode dňa 30.03.2023, ktorú
zavinilvodič,ktorýmaluzatvorenépovinnézmluvnépoistenieužalovanej.Zustálenejjudikatúryvyplýva,
že poškodený má nárok na náhradné vozidlo len za podmienky, ak je jeho zapožičanie nevyhnutne

potrebné a zároveň, že náklady na takéto zapožičanie sú vynaložené nutne a účelne. V danom prípade
bolo preukázané, že na strane poškodeného sa jednalo o účelne a nutne vynaložené náklady
na prenájom náhradného motorového vozidla v trvaní 11 dní, pričom k zapožičaniu náhradného
vozidla došlo v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. Súd zdôrazňuje, že poškodený si náhradné
vozidlo požičal iba na obdobie, kedy sa jeho poškodené vozidlo nachádzalo v servise a poškodený dĺžku

opravy ovplyvniť nemohol. Žalobkyňa v konaní preukázala ujmu spočívajúcu vo vynaložení nákladov
za požičanie motorového vozidla, pričom k zapožičaniu bol poškodený donútený v dôsledku poistnej
udalosti, ktorú on nespôsobil, ale do ktorej sa dostal vinou klienta žalovanej. Náhrada nákladov za
používanie náhradného motorového vozidla len reparuje poškodenému stav, keď nemohol z dôvodu
poistnej udalosti používať svoje motorové vozidlo. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd žalobe
vyhovel a zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 270,- eur žalobkyni, ktorá suma predstavuje rozdiel

sumy vyúčtovanej za prenájom náhradného vozidla 525,- eur a sumy už žalovanou uhradenej, t.j. 255,-
eur.

33. Žalovaná sa dostala s plnením svojho peňažného záväzku do omeškania, preto vzniklo žalobkyni
právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Žalovaná rozporovala nárok žalobkyne na úroky z omeškania.

Podľa právneho názoru uvedeného v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III.
ÚS309/2020, podľa ktorého: „Ustanovenia ZoPZP chránia poisťovateľa pred tým, aby nemusel
platiť úroky z omeškania v tom prípade, ak je nárok poškodeného dôvodný a jeho dôvodnosť je zistená
v komunikácii, ktorú predpokladá § 11 ods. 6 ZoPZP. Ak by žalovaná poisťovňa postupovala tak, že by
sťažovateľovi vyplatila jeho dôvodne uplatnené nároky v lehote troch mesiacov (§ 11 ods. 6 ZoPZP)a

15 dní (§ 11 ods. 7 ZoPZP) od ich uplatnenia si sťažovateľom, za túto dobu by nevznikol nárok na
zaplatenie úroku z omeškania z jeho dôvodného nároku, keďže v tomto období žalovaná poisťovňa
nebola v omeškaní, keďže vykonávala svoje oprávnenia podľa § 11 ods. 6 a 7 ZoPZP. Žalovaná
poisťovňa však časť sťažovateľom uplatnenej škody nezaplatila. Preto sa vo vzťahu k sťažovateľovi
dostala do omeškania. ... Poisťovňa bola poškodeným priamo žalovaná, a preto sa na priznanie úroku

z omeškania vzťahujú ustanovenia, podľa ktorých sa poisťovňa dostáva do omeškania bezprostredne
po tom, ako si poškodený u nej uplatní svoj priamy nárok na náhradu škody s tým rozdielom, že na úrok
z omeškania nemá nárok za obdobie troch mesiacov na šetrenie poistnej udalosti a 15 dní na výplatu,
ak k výplate žiadanej náhrady skutočne došlo. ... S tým úzko súvisí aj potreba zamyslieť (a neustále
sa zamýšľať) nad dôsledkami, dopadmi (akéhokoľvek) výkladu, ktorý prijíma dovolací súd. Pokiaľ by

skutočne poistiteľ (terminológia Občianskeho zákonníka) či poisťovateľ (terminológia ZoPZP) prakticky
nemal poskytnúť aj úroky z omeškania skôr ako po uplynutí 15 dní od právoplatnosti rozsudku (kedy by
sa zjavne vyžadovalo iniciovanie ďalšieho súdneho konania, čo sa nejaví ako práve efektívne), potom
sa poistiteľovi jednoducho oplatí viac súdiť sa a odkladať okamih jeho plnenia (keď pri pokračujúcej
devalvácii hodnota peňazí neustále klesá). Účelom ZoPZP je však zlepšiť postavenie poškodeného–

veď aj na ten účel zákonodarca vykreoval osobitný priamy žalovateľný nárok poškodeného voči
poistiteľovi (bez potreby žalovať aj škodcu). Toho si je vedomý aj dovolací súd, ktorý si uvedomuje, že
je povinnosťou poistiteľa prešetriť poistnú udalosť a poskytnúť plnenie.“

34. S prihliadnutím na vyslovený právny názor najvyššej súdnej autority, súd priznal žalobkyni voči

žalovanej nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,50 % ročne, ktoré si žalobkyňa uplatnila
v zákonnej výške podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z.z., z priznanej sumy 270,- eur od 10.11.2023 do zaplatenia. Žalovaná bola povinná v zmysle
§ 11 ods. 7 zákona o PZP, poskytnúť poistné plnenie do 15 dní od skončenia prešetrovania poistnej
udalosti. Ku skončeniu prešetrovania poistnej udalosti došlo dňa 25.10.2023, čo výslovne uviedla

žalovaná v oznámení zo dňa 25.10.2023. Žalovaná preto bola povinná poskytnúť poistné plnenie dňa
09.11.2023 a keďže toto neučinila dňom nasledujúcim, t. j. od 10.11.2023, sa dostala s plnením svojho
peňažného záväzku do omeškania.

35. Súd nevykonal ako nadbytočný a nehospodárny žalobkyňou navrhovaný dôkaz – písomný dopyt

na autoservis AUTOMAX PLUS, s.r.o. za účelom poskytnutia vysvetlení o priebehu opravy, keďže súd
považoval za dostatočné na preukázanie primeranosti dĺžky opravy oboznámením sa s vyjadrením
servisu k dĺžke opravy a s poukazom na obdobné prípady (uvedené v bode 31. rozsudku) súd považoval
dobu opravy v danom prípade za primeranú. Taktiež nevykonal dôkaz vyžiadaním si zmluvy o obchodnejspolupráci medzi AUTOMAX PLUS, s.r.o. a žalovanou k právam a povinnostiam autoservisu pri
vykonávaní opráv motorových vozidiel, keďže tieto skutočnosti neboli v konaní sporné a ako také sú
v tomto konaní bez právnej relevancie. Zároveň ako nadbytočný a nehospodárny nevykonal dôkaz

oboznámením sa s originálom zmluvy o nájme náhradného vozidla, za situácie, že súd vykonal dôkaz
oboznámením sa s jej fotokópiou, ktorá sa nachádza v spise (čl. 6 spisu), pričom táto nebola žiadnym
spôsobom spochybnená.

36. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobkyňa bola v konaní plne úspešná,

a preto jej súd priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Trenčíne v taktom počte vyhotovení, aby jedno zostalo súdu a ďalšie mohli byť doručené

ostatným účastníkom.

Podľa § 127 ods. 1, 2 C.s.p. v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,
čo sa ním sleduje a podpis. Náležitosťou podania urobeného v prebiehajúcom konaní je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania.

Podľa § 363 C.s.p. sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne neplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na exekúciu.