Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. máj 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-6S/1/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200002
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1019200002.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a

členov senátu JUDr. Jozefa Timeka a JUDr. Zuzany Širokej, v právnej veci žalobcu: OZ Dzeka, so
sídlom Hámorská 2713/34, 069 01 Snina, IČO: 37 947 010, právne zastúpený JUDr. Ivetou Rajtákovou,
advokátkou, SAK č. 0456, so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo
životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom Nám. Ľ Štúra č. 1, 812 35 Bratislava, za účasti
ďalších účastníkov: 1. Alpine Oil and Gas, s.r.o., so sídlom Hodžovo nám. 7283/1A, 811 06 Bratislava,
IČO: 36 702 722, 2. Inštitút vodnej politiky, so sídlom Repná 1, 821 04 Bratislava, IČO: 45 787 751, 3.
Lesoochranárske zoskupenie Vlk, občianske združenie, so sídlom Tulčík č. 310, 082 13, IČO: 31 303

862, 4. AROPANE o.z., so sídlom Oľka 132, 067 04, IČO: 50 253 085, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 9521/2018-9.2 (rozkl.) zo dňa 29. októbra 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

III. Ďalším účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Dňa 30.04.2018 začalo na Ministerstve životného prostredia Slovenskej republiky, odbor štátnej
geologickej správy (ďalej aj len ministerstvo), správne konane vo veci zmeny (zmenšenia) prieskumného
územia Svidník – ropa a horľavý zemný plyn (ďalej len „PÚ-Svidník“). Prvostupňový orgán rozhodnutím
č. 6109/2018-5.3, č.z.: 31581/2018 zo dňa 8.júna 2018 (prvostupňové rozhodnutie) v zmysle ust. §
22, § 23 a § 36 ods. 1 písm. h) zákona č. 569/2007 Z.z. o geologických prácach (geologický zákon)
vzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlengeologickýzákon)zmenil–zmenšilrozlohuPÚSvidníkurčeného

rozhodnutím žalovaného č. 7677/2006-6.2 zo dňa 18. júla 2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 01.08.2006 v znení rozhodnutia ministerstva o súhlase s prevodom prieskumného územia
č. 4726/2007-9.3 zo dňa 14.03.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.04.2007, rozhodnutia
ministerstva o súhlase na zmluvný prevod časti prieskumného podielu č. 5239/08/7677/06-9.3-1 zo
dňa 11.11.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.11.2008, rozhodnutia ministerstva o súhlase
na zmluvný prevod časti prieskumného podielu č. 3220/09/7677/06-9.3-2 zo dňa 13.03.2009, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 17.03.2009, rozhodnutia ministerstva o súhlase na zmluvný prevod

prieskumného podielu evidenčné č. 9949/2010, spisové číslo: 998/2010-9.3 zo dňa 22.02.2010,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.03.2010, rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva, životného
prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky o predĺžení lehoty prieskumného územia
evidenčné č. 44505/2010, spisové č. 998/2010-9.3 zo dňa 26.07.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosťdňa 27.07.2010, rozhodnutia ministerstva o zmene č. 1 (zmena údajov povereného zástupcu) evidenčné
č. 36253/2012, spisové č. 454/2012-9.3 zo dňa 11.07.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
24.07.2012, rozhodnutia ministerstva o zmene č. 2 (zmena údajov) evidenčné č. 55688/2012, spisové

č. 8245/2012-7.3 zo dňa 06.11.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.11.2012, rozhodnutia
ministerstva o zmene č. 3 (zmenšenie plochy prieskumného územia) evidenčné č. 32304/2013,
spisové č. 5338/2013-7.3 zo dňa 17.06.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.06.2013,
rozhodnutia ministerstva o zmene číslo záznamu 29399/2014, spisové č. 5670/2014 zo dňa 16.06.2014,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.07.2014, rozhodnutia ministerstva o predĺžení doby platnosti

prieskumného územia záznamové č. 33590/2014 zo dňa 10.07.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 24.07.2014 a rozhodnutia ministerstva o zmene (zmenšení) a o predĺžení doby platnosti
prieskumného územia záznamové č. 33507/2016, spisové č. 5021/2016-7.3 zo dňa 14.06.2016, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 06.07.2016 pre držiteľov prieskumného územia, spoločnosti Alpine Oil
and Gas, s.r.o., Karadžičova 16, 821 08 Bratislava, IČO: 36 702 722, prieskumný podiel: 50 % (ďalej
len „poverený zástupca“), Societatea Nationala de Gaze Naturale „ROMGAZ“ S.A., organizačná zložka

Bratislava, Karadžičova 16, 821 08 Bratislava, IČO: 44 465 734, prieskumný podiel: 25 % a JKX Ondava
B.V., organizačná zložka, A. B. X, A. - C. D., XXX XX A., IČO: XX XXX XXX, prieskumný podiel:
25 %, (ďalej len „držiteľ prieskumného územia“) na vykonávanie ložiskového geologického prieskumu
vyhradených nerastov: ropa a horľavý zemný plyn v etape vyhľadávacieho ložiskového geologického
prieskumu. V odôvodnení prvostupňový orgán uviedol, že navrhovateľ - držiteľ prieskumného územia

splnil všetky zákonom predpokladané podmienky pre zmenu prieskumného územia, a preto návrhu na
zmenšenie územia vyhovel.

2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca, ako aj ďalší účastníci konania (2., 3., 4.) rozklad.
Žalobca v rozklade poukázal na to, že režim dĺžky doby, na ktorú je prieskumné územie pre ropu a zemný

plyn určené, je upravené osobitne, predovšetkým v tom, že nie je obmedzená dĺžka doby, na ktorú
sa prieskumné územie určuje 4 rokmi a takéto prieskumné územie môže byť určené aj na dlhší čas.
Vzhľadomnato,žePÚ-Svidníkbolourčenézaúčinnostizákonač.313/1999Z.z.ogeologickýchprácach
a o štátnej geologickej správe (geologický zákon) (ďalej len zákon č. 313/1999 Z.z.), vzťahovala sa naň
maximálna dĺžka doby určenia tohto prieskumného územia 4 roky. Podľa tohto režimu sa uvedená lehota

mohlapredĺžiťoďalšie4rokyaopätovnenajviacoďalšie2roky.Akovšakvyplývazust.§43odúčinnosti
geologického zákona sa toto prieskumné územie považuje za prieskumné územie určené podľa
geologického zákona a takéto prieskumné územie pre ložiskový vyhľadávací prieskum pre ropu a zemný
plyn možno predĺžiť len raz, a to na dobu nevyhnutne potrebnú na dokončenie geologických prác.
K takémuto predĺženiu však došlo už rozhodnutím ministerstva sp. zn.: 44505/10 z 26.07.2010, ktorým

bola predĺžená lehota prieskumného územia o ďalšie 4 roky, a to do 01.08.2014. Z uvedeného vyplýva,
že pokiaľ v minulosti rozhodnutím ministerstva z 10.07.2014, sp. zn.: 5670/2014 došlo k predĺženiu
platnosti prieskumného územia, už takéto rozhodnutie bolo vydané v rozpore s ust. § 24 ods. 8
geologického zákona. Rozhodnutím ministerstva zo dňa 14.06.2016 došlo k opätovnému predĺženiu
doby platnosti prieskumného územia opätovne v rozpore s ust. § 24 geologického zákona, keďže

v prípade prieskumného územia pre ložiskový vyhľadávací prieskum pre ropu a horľavý zemný plyn
zákon pripúšťa iba jedno predĺženie, ktoré vymedzuje nevyhnutnosťou dokončenia prác. Podľa názoru
žalobcu platnosť prieskumného územia skončila 01.08.2014 a každé ďalšie rozhodnutie ministerstva
o predĺžení doby platnosti prieskumného územia je ničotným (nulitným) rozhodnutím, keďže geologický
zákon nepozná inštitút predĺženia lehoty ani žiadnej inej zmeny rozhodnutia o určení prieskumného

územia, ktorého platnosť skončila. Keďže v súčasnosti neexistuje platné prieskumné rozhodnutie, nie je
možné takéto neexistujúce prieskumné územie ani nijakým spôsobom meniť.

3. O rozklade žalobcu a rozkladoch ďalších účastníkov konania rozhodol minister životného prostredia
rozhodnutím č. 9521/2018-9.2 (32/2018-rozkl.) zo dňa 29.10.2018 (ďalej len napadnuté rozhodnutie)

tak, že rozklady žalobcu a ďalších účastníkov konania zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
V odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na to, že režim prieskumných území na vykonávanie
ložiskového geologického prieskumu na ropu, horľavý zemný plyn a prírodných horninových štruktúr
a podzemných priestorov na účely trvalého ukladania oxidu uhličitého do geologického prostredia je
čiastočne odlišný od režimu ostatných prieskumných území, pričom uvedená skutočnosť vyplynula

najmäzoSmerniceEurópskehoparlamentuaRady2009/31/ESogeologickomukladaníoxiduuhličitého
a o zmene a doplnení smernice Rady 85/337/EHS, smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/
ES, 2001/80/ES, 2004/35/ES, 2006/12/ES, 2008/1/ES a nariadenia (ES) č. 1013/2006 a Smernice
Európskeho parlamentu a Rady č. 94/22/ES o podmienkach udeľovania a používania povolení navyhľadávanie, prieskum a ťažbu uhľovodíkov (ďalej len smernica 94/22/ES). Príslušné ustanovenia
geologického zákona preto treba vykladať predovšetkým v kontexte komunitárnych cieľov a regulácií
vyplývajúcich z týchto smerníc. Účelom zavedenia legislatívnych odchýlok, tak ako ich zákonodarca

upravil v ust. § 24 ods. 8 geologického zákona, bola úprava odlišnej pozície držiteľov prieskumných
území na ropu, horľavý zemný plyn a prírodných horninových štruktúr a podzemných priestorov na
účely trvalého ukladania oxidu uhličitého do geologického prostredia a veľkosti prieskumných území
s ohľadom na technologickú a finančnú náročnosť vykonávania takéhoto prieskumu v porovnaní s
ložiskovým geologickým prieskumom na iné vyhradené nerasty.

4. Ropa a horľavý zemný plyn sú taktiež považované v rámci Európskej únie za vysoko strategické
suroviny, z čoho vyplýva potreba riadneho a dostatočného prieskumu ložísk týchto surovín v rámci
členských štátov Európskej únie. Z obsahu smernice 94/22/ES nevyplýva, či a ako často majú byť
prieskumné územia predlžované, či môžu byť zmenené a pod., uvedené skutočnosti sú predmetom
právnej úpravy vnútroštátneho práva podľa vôle každého členského štátu. Z čl. 4 písm. b) smernice

94/22/ES taktiež nevyplýva, koľkokrát a akým spôsobom má byť predlžované prieskumné územie na
ropu a horľavý zemný plyn z hľadiska realizácie geologického prieskumu, ale že túto dobu je možné
predĺžiť, pokiaľ nepostačuje na dokončenie dotknutej činnosti a ak sa činnosť vykonávala v súlade s
povolením. Znenie ust. § 22 ods. 1 geologického zákona nie je v rozpore so znením čl. 4 písm. b)
smernice 94/22/ES.

5. Ani zo samotného gramatického znenia príslušných zákonných ustanovení, t. j. z ust. § 24 ods. 8
geologického zákona, nevyplýva, že držiteľ prieskumného územia je oprávnený požiadať len o jedno
predĺženie doby platnosti prieskumného územia na ropu a horľavý zemný plyn. Je potrebné taktiež
upozorniť na skutočnosť, že prieskumné územie Svidník – ropa a horľavý zemný plyn bolo určené v

roku 2006 za platnosti a účinnosti zákona č. 313/1999 Z.z., ktorý problematiku určovania prieskumných
území na ropu a horľavý zemný plyn osobitne neupravoval. Ak by držiteľ prieskumného územia podal
v súčasnosti nový návrh na určenie prieskumného územia na ropu a horľavý zemný plyn, je oprávnený
si určiť akúkoľvek dobu (napr. 20 rokov) v súlade s dikciou ust. § 24 ods. 8 geologického zákona.
Pokiaľ teda ministerstvo rozhodovalo tak, že určilo držiteľovi prieskumného územia na celkovú dobu 15

rokov, ako na dobu nevyhnutnú na realizáciu prieskumných prác, nie je zrejmé, v čom mám spočívať
nezákonnosť postupu ministerstva v danej veci.

6. Tým, že ministerstvo postupovalo v danej veci obdobne ako v prípadoch „bežných“ prieskumných
území, neporušilo žiadny všeobecne záväzný právny predpis. Z ust. § 24 ods. 8 geologického zákona

vyplýva, že na toto ustanovenie sa nevzťahuje jedine ustanovenie § 22 ods. 2 geologického zákona,
tzn. že ostatné ustanovenia, t. j. napr. ust. § 22 a § 23 geologického zákona vo vzťahu k ust. § 24
ods. 8 geologického zákona je možné subsidiárne aplikovať. Zároveň je potrebné uviesť, že z ust. §
43 geologického zákona nevyplýva, ako majú byť v novom právnom režime posudzované prieskumné
územia na ropu a horľavý zemný plyn určené podľa staršieho právneho predpisu (zákona č. 313/1999

Z. z.).

II. Žaloba

7. Žalobca v žalobe doručenej Krajskému súdu v Bratislave dňa 02.01.2019 žiadal, aby súd zrušil

napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutia a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie
konanie. Svoju aktívnu legitimáciu na podanie správnej žaloby odvodzuje od toho, že týmto rozhodnutím
bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. Geologické práce vykonávané v etape
vyhľadávacieho ložiskového geologického prieskumu sú nepochybne prácami, s ktorými sú spojené
fyzikálne a iné vplyvy na životné prostredie (viď § 4 ods. 1 a ods. 3 písm. a/ vyhlášky Ministerstva

životnéhoprostrediaSlovenskejrepublikyč.51/2008Z.z.ktorousavykonávageologickýzákon).Vetape
vykonávania vrtných a podzemných prác, zriaďovania pracovísk a prístupových ciest k nim, ide o priamy
zásah do tých zložiek životného prostredia, ktorými sú pôda, pôdny kryt, vrátane flóry a fauny, ktorá je
súčasťou pôdneho krytu. Tieto činnosti zároveň môžu pôsobiť rušivo na životné prostredie a ekosystém.

8. Žalobca poukázal na to, že podľa Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. 12.
2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (ďalej
len smernica EIA) čl. 4 ods. 1 posúdeniu podliehajú projekty uvedené v Prílohe I. Z odseku 2 tohto
článku smernice EIA vyplýva, že členské štáty majú povinnosť určiť, či projekty uvedené v Prílohe IIsmernice EIA budú podliehať posúdeniu v súlade s článkom 5 až 10, pričom členské štáty to určia
na základe skúmania každého jednotlivého prípadu, alebo prahov, alebo kritérií ustanovených, alebo
na základe uplatňovania oboch týchto princípov. Činnosti uvedené v prílohe II pod položkou 2 písm.

d) sú hĺbkové vrty a to najmä geotermálne vrty, vrty pre uskladnenie jadrového odpadu a vrty pre
vodné zdroje. Podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 11. 2. 2015 vo veci C-531/13 (body 28
až 30), hĺbkovými vrtmi môžu byť aj skúšobné vrty, pokiaľ ich možno za hĺbkové vrty považovať. Zo
znenia označeného ustanovenia smernice totiž nevyplýva, že by taxatívne uvádzalo rôzne druhy vrtov,
ale len to, že do jeho pôsobnosti patria všetky hĺbkové vrty s výnimkou vrtov na skúmanie stability

pôdy. Medzi kritériami uvedenými v prílohe III., sú okrem iného, kumulácia s inými už existujúcimi,
alebo schválenými projektmi, využívanie prírodných zdrojov, najmä krajiny, pôdy vody a biodiverzity,
znečistenie a rušivé vplyvy, riziká závažných havárií, alebo prírodných katastrof, súčasné schválené
využitie územia, absorpčnú schopnosť prírodného prostredia, alebo napríklad aj očakávaný začiatok
trvania, frekvenciu a reverzibilitu vplyvu.

9. Z ustanovení smernice EIA predovšetkým jej čl. 4 ods. 2 vyplýva, že členské štáty nemajú možnosť
zvoliť taký postup, že pre projekty uvedené v prílohe II neuvedú ani jedno z kritérií uvedených v tomto
ustanovení, teda inak povedené, členské štáty si musia vybrať alebo jedno z kritérií, na základe ktorého
určia, či činnosti uvedené v prílohe II budú predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie,
alebo môžu určiť, že budú uplatňovať obidve kritériá. Nemôžu však určiť, že činnosti uvedené v prílohe

II nebudú podliehať za žiadnych okolností posudzovaniu ich vplyvov na životné prostredie. Za určitých
okolností takýto projekt môže mať pravdepodobne významný dopad na životné prostredie. Keďže
pravidlo uvedené v čl. 4 ods. 2 smernice EIA je jasné, presné, žalobca sa dovoláva jeho priamej
aplikovateľnosti na predmetnú vec a tvrdí, že nestanovenie kritérií, na základe ktorých sa hĺbkové vrty
majú posudzovať, so zreteľom na ich dopad na životné prostredie, v slovenskom právnom poriadku,

neznamená,žetietodopadysapritakejtočinnostinemajúposudzovať,alenaopak,zdôvodupredbežnej
opatrnosti sa musí vyhodnotiť vplyv takejto činnosti na životné prostredie v každom prípade.

10. Ako vyplýva z pripojených stanov žalobcu, tento je združením, ktorého cieľom je ochrana životného
prostredia. Žalobca je teda nepochybne organizáciou podporujúcou ochranu životného prostredia a z

tohto dôvodu je podľa čl. 2 ods. 2 Aarhuského dohovoru zainteresovanou verejnosťou, teda verejnosťou,
ktorá je alebo by mohla byť ovplyvnená rozhodovacím procesom, týkajúcim sa životného prostredia,
alebo sa o tento proces zaujímajúcou.

11. Z ustanovení zákona o životnom prostredí, geologického zákona a zákona o ochrane prírody

a krajiny nepochybne vyplýva, že určenie prieskumného územia zahŕňa oprávnenie pre držiteľa
prieskumného územia vykonávať geologické práce. V konkrétnom konaní ide o geologické práce –
ložiskový geologický prieskum vyhradených nerastov v etape vyhľadávacieho ložiskového geologického
prieskumu. Geologickými prácami podľa citovaného ustanovenia § 2 ods. 4 geologického zákona
sú geofyzikálne a geochemické práce, ako aj okrem iného vrtné práce, podzemné práce a zemné

práce,výstavbaaprevádzkovaniedočasnýchmernýchobjektov,zriaďovaniezatláčacíchapozorovacích
staníc, skúšobných zariadení, dočasných pracovísk a prístupových ciest k nim. Je nepochybne
otázkou zásadnou pre vplyv na životné prostredie, či držiteľ prieskumného územia je oprávnený
vykonávaťvrámciprieskumnéhoúzemialožiskovýgeologickýprieskumalebonie,keďželehotaplatnosti
prieskumného územia uplynula.

12.Napadnutýmrozhodnutímmôžebyťdotknutýverejnýzáujemvoblastiživotnéhoprostrediaažalobca
je nesporne organizáciou, ktorá sa zaujíma o rozhodovacie procesy, týkajúce sa životného prostredia.
Žalobca teda má právo na účasť v predmetnom konaní. Podľa konštantnej judikatúry zainteresovanej
verejnosti patrí právo byť účastníkom konania aj v tých určených konaniach, týkajúcich sa životného

prostredia, v ktorých takáto výslovná normatívna úprava absentuje (napr. rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 5Sžp/21/2012 z 27. júna 2013). Žalobca je teda v súlade s ust. § 178 ods. 3 zákona č.
162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) legitimovaný na
podanie správnej žaloby, keďže napadnutým rozhodnutím žalovaného bol porušený verejný záujem v
oblasti životného prostredia.

13. Žalobca súhlasí s tým, že prislúcha členským štátom stanoviť dobu platnosti prieskumného územia
aj spôsob a podmienky, za ktorých možno túto dobu predĺžiť. Z čl. 4 písm. a) a písm. b) smernice č.
94/22/ES však vyplýva, že členské štáty príjmu potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby platnosťpovolenia nebola dlhšia ako čas potrebný na vykonane činností, na ktoré sa udeľuje, a ďalej z neho
vyplýva, že príslušné orgány môžu platnosť povolenia predĺžiť, ak nepostačuje na dokončenia dotknutej
činnosti a ak sa činnosť vykonávala v súlade s povolením.

14. V žiadnom prípade však neznamená toto ustanovenie, tak ako z neho vyvodzuje žalovaný, že by
toto ustanovenie komunitárneho práva dávalo žalovanému možnosť nerešpektovať právne predpisy,
ktoré sú tými opatreniami, prostredníctvom ktorých členské štáty majú zabezpečiť tak potrebnú platnosť
povolenia, ako aj jej predĺženie. Na okraj je potrebné poznamenať, že aj smernica 94/22/ES používa

výraz „predĺžiť“, teda dokonavý vid, a nie slovo predlžovať, teda nedokonavý vid predmetného slovesa, z
ktorého by vyplývala možnosť, že by k takejto činnosti mohlo dochádzať kontinuálne a nie jednorazovo.
Rovnako v smernici 94/22/ES absentuje pri slove „predĺžiť“ akýkoľvek výraz, ktorý by umožnil záver
o tom, že takto môže členský štát postupovať opakovane. Práve naopak, skutočnosť, že už platnosť
prieskumného územia pri jeho určení (podľa smernice 94/22/ES „povolenie“), nie je obmedzená tak, ako
jetovovšeobecnostipriprieskumnýchúzemiach(§22ods.1geologickéhozákona),umožňujedržiteľovi

žiadať o určenie prieskumného územia s takou dobou platnosti, ktorá umožní, aby takéto rozhodnutie
splnilo svoj účel.

15. Je však potrebné zdôrazniť, že čl. 4 písm. b) smernice 94/22/ES výslovne uvádza, že platnosť
povolenia nemá byť dlhšia, ako čas potrebný na vykonanie činností, na ktoré sa udeľuje. Je teda zrejmé,

že takéto rozhodnutie nemá poskytnúť držiteľovi neobmedzene dlhú dobu platnosti prieskumného
územia, ale má ho viesť k efektívnemu realizovaniu činnosti, ktorá je účelom určenia prieskumného
územia. Keďže pri realizácii potrebných činností sa môžu vyskytnúť nepredpokladané prírodné a iné
komplikácie, umožňuje smernica 94/22/ES, aby štáty predĺžili dobu platnosti povolenia na dokončenie
dotknutej činnosti. Žalobca poukázal na to, že smernica 94/22/ES neposkytuje bianco licenciu členským

štátom na predlžovanie platnosti povolení neobmedzene, ale umožňuje predĺžiť platnosť povolenia na
dobu potrebnú na dokončenie dotknutej činnosti.

16. Žalobca nepovažuje za správny názor žalovaného, že ak v ust. § 24 ods. 8 geologického zákona je
uvedené, že sa na určenie prieskumného územia nevzťahuje výhradne ust. § 22 ods. 2 geologického

zákona, znamená to, že režim predlžovania, a to aj opakovaného, doby platnosti prieskumného územia
uvedenývust.§22ods.1geologickéhozákonasavzťahujeajnavykonávanieložiskovéhogeologického
prieskumu podľa ust. § 24 geologického zákona. Predovšetkým pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného o
tom, že ropa a horľavý zemný plyn sú strategickými surovinami, nie je možné takouto argumentáciou dať
relevantnú odpoveď na žalobcom namietanú skutočnosť, že doba platnosti predmetného prieskumného

územia uplynula v roku 2014, a preto napadnutým rozhodnutím nemožno rozhodnúť o akýchkoľvek
zmenách už neexistujúceho prieskumného územia.

17. Význam ropy a horľavého zemného plynu našiel svoje vyjadrenie práve v osobitných ustanoveniach
geologického zákona, okrem iného aj v tom, že tento neobmedzuje ani dobu platnosti prieskumného

územia pri jeho určení, ani dobu jeho predĺženia žiadnymi konkrétnymi časovými údajmi a jediným
parametrom, od ktorého závisí doba platnosti prieskumného územia je jej potrebnosť na vykonanie
geologických prác a skutočnosť, že takúto lehotu navrhuje objednávateľ. Ani predĺženie prieskumného
územia nie je obmedzené ničím iným ako návrhom držiteľa prieskumného územia a časom nevyhnutne
potrebným na dokončenie geologických prác. Je teda predovšetkým na objednávateľovi a neskôr na

držiteľovi prieskumného územie, aby s potrebnou starostlivosťou posúdil dobu platnosti prieskumného
územia, ktorú navrhuje a dobu jej predĺženia. Takáto úprava, zásadne rozdielna od striktnosti lehôt
uvedených v ust. § 22 ods. 1 geologického zákona na jednej strane zohľadňuje špecifiká prieskumu
vzťahujúcemu sa k rope a horľavému zemnému plynu, na druhej strane zabezpečuje, aby držitelia
prieskumného územia vykonávali svoju činnosť efektívne so zreteľom na účel geologického prieskumu

a so zreteľom na ochranu iných záujmov, záujmy životného prostredia nevynímajúc.

18. Ak žalovaný tvrdí, že táto osobitná úprava uvedená v ust. § 24 ods. 8 geologického zákona môže byť
dopĺňaná úpravou uvedenou v ust. § 22 ods. 1 geologického zákona, celkom zjavne ignoruje skutočnosť,
že v označených dvoch zákonných ustanoveniach je výslovne zakotvený konkrétny právny režim pre

určenie, zmenu, prevod a zrušenie prieskumného územia a pre prieskumné územie pre ropu a horľavý
zemný plyn. Vychádzajúc z názoru žalovaného, by príslušný orgán v skutočnosti pri prvom predĺžení
doby platnosti prieskumného územia nesmel predĺžiť dobu platnosti na iný čas ako na 4 roky. Takýto
záver však výslovne odporuje ust. § 24 ods. 8 geologického zákona, ktorý hovorí o tom, že predĺžiťmožno platnosť prieskumného územia na dobu nevyhnutne potrebnú na dokončenie geologických prác.
Navyše, pri taxatívne vymenovanom spôsobe predlžovania platnosti prieskumného územia uvedenom
v ust. § 22 ods. 1 geologického zákona, by druhé predĺženie mohlo byť žiadané a udelené len na dobu

2 rokov bez ohľadu na to, či je táto doba nevyhnutná, alebo naopak nepostačujúca.

19. Z histórie predlžovania doby platnosti prieskumného územia je zrejmé, že držitelia prieskumného
územia sa vo svojich žiadostiach o predĺženie doby platnosti prieskumného územia neriadili úpravou
uvedenou v ust. § 24 ods. 8 geologického zákona, ale ust. § 22 ods. 1 geologického zákona. Nesprávny

postup a nedostatočná znalosť platnej právnej úpravy na strane držiteľov prieskumného územia však
nemôže byť dôvodom na postup žalovaného, ktorým sa snaží držiteľom prieskumného územia pomôcť
neznášať dôsledky ich vlastného postupu v minulosti, kedy nežiadali o predĺženie doby platnosti
prieskumného územia v súlade s platnou právnou úpravou, ak pravda doba 4 rokov a následne 2 rokov,
o ktorú bolo prieskumné územie predĺžené, nebola tou dobou, ktorá v čase podania žiadosti bola podľa
držiteľov nevyhnutná na dokončenie prieskumu. Úplne irelevantne vyznieva argumentácia žalovaného

o tom, že držitelia prieskumného územia mohli už v roku 2014 žiadať o predĺženie prieskumného
územie na dlhšie ako 4 roky a rovnako absurdne vyznieva argumentácia o tom, čo by bolo ak by
držiteľ podal v súčasnosti nový návrh na určenie prieskumného územia. Predmetom konania bola
zmena konkrétneho prieskumného územia, ktorého skutkové a právne okolnosti sú konkrétne a z týchto
konkrétnych skutkových a právnych okolností bol žalovaný povinný rozhodnúť.

III. Vyjadrenie žalovaného

20. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zhrnul prehľad vydaných rozhodnutí týkajúcich sa PÚ – Svidník.
V prvom rade žalovaný nesúhlasí s námietkou žalobcu, že vo veci zmeny – zmenšenia preskúmavaného

územia ide o procesy ovplyvňujúce kvalitu životného prostredia zasahujúce do práva na priaznivé
životné prostredie. To, že žalobca argumentuje, že hĺbkové vrty spadajú do pôsobnosti Smernice EIA
a poukazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-531/13, považuje za zavádzajúce a uvádza,
že takáto námietka nebola uplatnená v priebehu správneho konania, dokonca nebola uplatnená
žalobcomanivrozklade.Ztohtodôvodužiadasprávnysúd,abynatakútonámietkuneprihliadal.Napriek

tomu k uvedenej námietke žalovaný uviedol, že prieskumným územím sa len stanovujú hranice, účelom
ktorých je vylúčenie území, prípadne následne určených dobývacích priestorov. Určením prieskumného
územia nie sú dotknuté ustanovenia osobitných predpisov, ktoré držiteľ prieskumného územia musí
doručovať [napr. § 28 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov,
zákon č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o posudzovaní vplyvov) alebo § 16a zákona č.
364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov], čo je ďalší dôvod, pre ktorý
nemožno rozhodnutie určení prieskumného územia považovať za povolenie, na základe ktorého možno
realizovať geologické práce vrátane vrtných prác. Určovanie prieskumných území nie je povoľovacím

konaním, ktorému by mal predchádzať postup podľa zákona o posudzovaní vplyvov v znení jeho prílohy
č. 8.

21. Cieľ smernice EIA je naplnený aj súčasnou právnou úpravou a oprávnenie, ktoré umožňuje
realizovať vrty (ak dosahujú prahovú hodnotu 600 m podľa prílohy č. 8 zákona o posudzovaní vplyvov

je práve výstup (rozhodnutie) z konania podľa zákona o posudzovaní vplyvov. Žalovaný ďalej uviedol,
že v určenom PÚ- Svidník sa predpokladalo uskutočnenie jedného geologického vrtu “SMILNO –
Pracovisko prieskumného vrtu AOG –Smilno .1“ v k.ú. C. (predmetný vrt nebol predmetom projektu
geologickej úlohy zo dňa 20.02.2006). Zámer realizácie vrtu bol predložený Okresnému úradu Bardejov,
odbor starostlivosti o životné prostredie, za účelom posúdenia podľa zákona o posudzovaní vplyvov.

Výsledkom tohto konania bolo rozhodnutie Okresného úradu Bardejov, odboru starostlivosti o životné
prostredie č. OÚ-BJ-OSZP/2017/006885-0065 – Cej z 02.08.2017, že navrhovaná činnosť sa bude
posudzovať podľa zákona o posudzovaní vplyvov. Žalobca ako dotknutá verejnosť mal možnosť si
aktívne uplatňovať svoje práva týkajúce sa ochrany životného prostredia v rámci uvedeného konania.

22. Rozhodnutie o určení územia nemožno považovať za povolenie a realizácia vrtov, ktorých hĺbka
dosiahne 600 m, je možná až na základe oprávnenia, ktorým je v tomto prípade rozhodnutie vydané
v súlade so zákonom o posudzovaní vplyvov. Žalovaný považuje preto námietky žalobcu, že zmenou
– zmenšením prieskumného územia dôjde k realizácií vrtných prác, ktoré sú spôsobilé zasiahnuťdo ochrany životného prostredia za nedôvodné. Žalovaný za jediného účastníka konania o zmene –
zmenšení prieskumného územia považuje iba držiteľa prieskumného územia.

23. K námietke žalobcu, že žalovaný postupoval nesprávne pri predĺžení doby platnosti PÚ –
Svidník, žalovaný uviedol, že režim prieskumných území na vykonávanie ložiskového geologického
prieskumu na ropu, horľavý zemný plyn a prírodných horninových štruktúr a podzemných priestorov
na účely trvalého ukladania oxidu uhličitého do geologického prostredia je čiastočne odlišný od režimu
ostatných prieskumných území, pričom táto skutočnosť vyplýva predovšetkým zo Smernice Európskeho

parlamentu a Rady 2009/31/ES o geologickom ukladaní oxidu uhličitého a o zmene a doplnení
Smernice Rady č. 85/337/EHS, smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES, 2001/80/ES,
2004/35/ES, 2008/1/ES a Nariadenia (ES) č. 1013/2006 a smernice 94/22/ES. Príslušné ustanovenia
zákona je potrebné vykladať v kontexte komunitárnych cieľov vyplývajúcich z týchto smerníc. Účelom
zavedenia legislatívnej odchýlky v ust. § 24 ods. 8 geologického zákona, bola úprava odlišnej
pozície držiteľov prieskumných území na ropu, horľavý zemný plyn a prírodných horninových štruktúr

a podzemných priestorov na účely trvalého ukladania oxidu uhličitého do geologického prostredia
a veľkosti prieskumných území s ohľadom na technologickú a finančnú náročnosť vykonávania takéhoto
prieskumu v porovnaní s ložiskovým geologickým prieskumom na iné vyhradené nerasty.

24. Z obsahu smernice 94/22/ES nevyplýva, či a ako často majú byť prieskumné územia predlžované,

či môžu byť zmenené a pod. Uvedené skutočnosti sú predmetom právnej úpravy vnútroštátneho
práva podľa vôle každého členského štátu. Z čl. 4 písm. b) smernice 94/22/ES taktiež nevyplýva
koľkokrát a akým spôsobom má byť predlžované prieskumné územie na ropu a horľavý zemný plyn
z hľadiska realizácie geologického prieskumu, ale že túto dobu je možné predĺžiť, pokiaľ nepostačuje
na dokončenie dotknutej činnosti a ak sa činnosť vykonávala v súlade s povolením. Znenie ust. § 22

ods. 1 geologického zákona nie je v rozpore so znením čl. 4 písm. b) smernice 94/22/ES. Neobstojí
výklad žalobcu, ktorý poukazuje na to, že smernica používa slovo predĺžiť a nie predlžovať, z čoho
vyvodzuje, že predĺženie platností prieskumného územia je možné iba raz, pričom opomína skutočnosť,
že slovenská verzia znenia smernice je len prekladom z iných jazykových verzií, ale predovšetkým pri
výklade je potrebné vychádzať z účelu a zmyslu konkrétneho ustanovenia aj smernice ako celku. Ani

zo samotného gramatického znenia ust. § 24 ods. 8 geologického zákona nemožno vyvodiť, že držiteľ
prieskumného územia na ropu a zemný plyn je oprávnený o predĺženie požiadať iba raz.

25. Žalovaný zároveň poukazuje, že v čase určenia PÚ – Svidník neexistovala ešte osobitná úprava pre
prieskumnéúzemianaropuahorľavýzemnýplyn.Akbydržiteľvsúčasnostipodalnovýnávrhnaurčenie

prieskumného územia na ropu a horľavý zemný plyn, je opravený si určiť akúkoľvek lehotu (aj 20 rokov).
Pokiaľ teda ministerstvo určilo držiteľovi prieskumného územia celkovo 15 rokov ako dobu nevyhnutnú
na realizáciu prieskumných prác, nie je zrejmé, v čom má spočívať nezákonnosť postupu ministerstva
v danej veci. Držiteľ v čase podania návrhu na určenie prieskumného územia nemal inú možnosť, ako
požiadať určenie prieskumného územia na 4 roky s vedomím, že táto doba nebude postačovať.

26. Žalovaný poukázal aj na to, že námietka uvedená v rozklade o nemožnosti opakovaného predĺženia
(tzv. druhého a ďalšieho) prieskumných území na ropu a horľavý zemný plyn bola predmetom podnetu
na podanie protestu prokurátora z 03.08.2016 zo strany ďalšieho účastníka konania č. 3, pričom
Generálna prokuratúra Slovenskej republiky listom z 15.11.2016 oznámila ministerstvu, že nezistila

zákonné podmienky pre vykonanie opatrení voči namietaným rozhodnutiam a príslušný prokurátor
podnet odložil.

27. Záverom žalovaný upozornil na to, že žalobca v rozklade neuviedol žiadne tvrdenia, ktorými by
namietal ohrozenie, resp. porušenie záujmu na ochrane životného prostredia. Správna žaloba tak

vyznievaakozdanlivýzáujemnaochraneživotnéhoprostredia,keďzjejobsahuvyznievasnahažalobcu
oto,abypredmetnéprieskumnéúzemievôbecnebolourčené.Žalovanýspochybňujeaktívnulegitimáciu
žalobcu založenú v zmysle ust. § 178 ods. 3 SSP, nakoľko počas prebiehajúceho správneho konania
(zmena – zmenšenie PÚ-Svidník) žalobca ani v jednom svojom podaní nerozoberá vplyv na životné
prostredie, prípadne ohrozenie životného prostredia, pričom sa zameriava iba na tvrdenú nesprávnosť

postupu ministerstva. Dôvodiac, že platnosť prieskumného územia skončila 01.08.2014.28. Pokiaľ žalobca sleduje zrušenie napadnutého rozhodnutia o zmenšení prieskumného územia, potom
by v prípade úspechu bolo výsledkom zrušenie napadnutého rozhodnutia, čiže zachovanie stavu pred
zmenšením prieskumného územia až do vydania nového rozhodnutia.

29. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného ďalej nevyjadril. Ďalší účastníci sa v konaní nevyjadrili vôbec.

IV. Relevantná právna úprava

30. Podľa § 22 ods. 1 geologického zákona prieskumné územie určí ministerstvo najviac na štyri roky;
na návrh fyzickej osoby-podnikateľa alebo právnickej osoby, ktorá je objednávateľom (ďalej len „držiteľ
prieskumného územia“), sa môže táto lehota predĺžiť o ďalšie štyri roky, opätovne o ďalšie dva roky, a ak
určená lehota nepostačuje na dokončenie dotknutej činnosti, môže byť na návrh držiteľa prieskumného
územiapredĺženáolehotu,ktorájenevyhnutnepotrebnánadokončeniegeologickýchprác.Opredĺženie
je potrebné požiadať najmenej tri mesiace pred uplynutím lehoty.

31. Podľa § 22 ods. 2 geologického zákona rozloha prieskumného územia môže byť najviac 250 km2.
Prieskumné územie na ložiskový geologický prieskum vyhradených nerastov môže zahŕňať iba jedno
výhradné ložisko s určeným chráneným ložiskovým územím na ten istý druh nerastu. Prieskumné
územie na ložiskový geologický prieskum vyhradených nerastov nemôže zahŕňať výhradné ložisko

s určeným dobývacím priestorom; uvedená podmienka sa považuje za splnenú, ak strany hranice
dobývacieho priestoru v mieste prístupu do určeného dobývacieho priestoru ostanú prieskumným
územím nedotknuté. Prieskumné územie na ložiskový geologický prieskum prírodných horninových
štruktúr a podzemných priestorov na účely ukladania, na ložiskový geologický prieskum prírodných
horninových štruktúr a podzemných priestorov na účely zriaďovania a prevádzku podzemných

zásobníkov plynov a kvapalín nemôže zahŕňať chránené územie na ten istý zásah do zemskej kôry.

32. Podľa § 22 ods. 6 geologického zákona na návrh držiteľa prieskumného územia môže ministerstvo
prieskumné územie zrušiť alebo zmeniť; zmenou prieskumného územia je zväčšenie alebo zmenšenie
jeho rozlohy.

33. Podľa § 23 ods. 1 geologického zákona konanie o určení prieskumného územia sa začína dňom
podania návrhu ministerstvu. Konanie o zmene prieskumného územia alebo o zrušení prieskumného
územia sa začína dňom podania návrhu držiteľa prieskumného územia; toto konanie môže v prípade
verejného záujmu začať ministerstvo aj z vlastného podnetu alebo v konaní o zmene prieskumného

územia alebo o zrušení prieskumného územia na výskyt rádioaktívnych nerastov z podnetu dotknutej
obce alebo dotknutého samosprávneho kraja.

34. Podľa § 23 ods. 9 geologického zákona účastníkom konania o určení, zmene alebo zrušení
prieskumného územia je ten, kto návrh podal a fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej toto

postavenie vyplýva z osobitného predpisu.26a) Účastníkom konania o určení, zmene alebo zrušení
prieskumného územia na výskyt rádioaktívnych nerastov je aj dotknutá obec a dotknutý samosprávny
kraj.

35. Poznámka 26a) odkazuje na § 24 až 27 zákona o posudzovaní vplyvov.

36. Podľa § 24 ods. 1 geologického zákona ministerstvo určuje oblasti, v ktorých možno vykonávať
ložiskový geologický prieskum na ropu a horľavý zemný plyn a oblasti, v ktorých možno vykonávať
ložiskový geologický prieskum prírodných horninových štruktúr a podzemných priestorov na účely
trvalého ukladania oxidu uhličitého do geologického prostredia. Určené oblasti zverejňuje ministerstvo

na svojom webovom sídle.

37. Podľa § 24 ods. 8 geologického zákona prieskumné územie určí ministerstvo na dobu požadovanú
objednávateľom a potrebnú na vykonanie geologických prác a pre územie, ktoré nepresahuje rozlohu
odôvodnenú najvhodnejším výkonom geologických prác z technického a ekonomického hľadiska. Ak

určená lehota nepostačuje na dokončenie činností, môže byť na návrh držiteľa prieskumného územia
predĺžená o dobu, ktorá je nevyhnutne potrebná na dokončenie geologických prác. O predĺženie
doby treba požiadať najmenej tri mesiace pred uplynutím lehoty. Na určenie prieskumného územia sa
nevzťahuje § 22 ods. 2.38. Podľa § 41 ods. 1 geologického zákona na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný
predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

39.Podľa§3písm.a/zákonaoposudzovanívplyvovnaúčelytohtozákonavplyvnaživotnéprostredieje
akýkoľvek priamy alebo nepriamy vplyv na životné prostredie vrátane vplyvu na zdravie ľudí, flóru, faunu,
biodiverzitu, pôdu, klímu, ovzdušie, vodu, krajinu, prírodné lokality, hmotný majetok, kultúrne dedičstvo
a vzájomné pôsobenie medzi týmito faktormi.

40. Podľa § 3 písm. s/ zákona o posudzovaní vplyvov na účely tohto zákona dotknutá verejnosť je
verejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá konaním týkajúcim sa životného prostredia,
alebo má záujem na takomto konaní; platí, že mimovládna organizácia podporujúca ochranu životného
prostredia a spĺňajúca požiadavky ustanovené v tomto zákone má záujem na takom konaní.

41. Podľa § 3 písm. s/ zákona o posudzovaní vplyvov mimovládna organizácia podporujúca ochranu
životného prostredia je občianske združenie, neinvestičný fond, nezisková organizácia poskytujúca
verejnoprospešné služby okrem tej, ktorú založil štát, alebo nadácia7a) založená na účel tvorby alebo
ochrany životného prostredia alebo zachovania prírodných hodnôt.

42. Podľa § 178 ods. 3 SSP zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti
rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený
verejný záujem v oblasti životného prostredia.

43. Podľa § 181 ods. 3 SSP zainteresovaná verejnosť musí správnu žalobu podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia orgánu verejnej
správy.

44. Podľa § 181 ods. 4 SSP zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť.

V. Verejné vyhlásenie rozsudku

43. Správny súd v Bratislave dáva do pozornosti, že v zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z.z.
o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z.z.
(ďalej len zákon č. 151/2022 Z.z.) prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne

súdy vo všetkých veciach, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu
v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
6S/1/2019 vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. BA-6S/1/2019.

44. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § SSP v spojení s § 3

ods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z.z., rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania rozsudkom dňa
21.5.2025, keďže žalobca, žalovaný a ani ďalší účastníci o nariadenie pojednávania nežiadali.

45. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu,
preskúmal v medziach žalobného návrhu napadnuté rozhodnutie, ako aj postup predchádzajúci jeho

vydaniu, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP) a dospel
k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

VI. Právne posúdenie veci

46. Správny súd bol v prvom rade povinný skúmať aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní, ktorú žalovaný
namietal. V tejto veci správny súd uvádza, že nemá pochybnosti o tom, že žalobca je občianskym
združením (mimovládnou organizáciou) založeným na účely ochrany životného prostredia a zachovanie
prírodných hodnôt a je dotknutou verejnosťou podľa § 3 písm. s/, písm. t/ zákona o posudzovaní
vplyvov, tak ako to vyplýva z jeho stanov v čl. II ods.1: „Cieľom združenia je brániť prírodu a krajinu

predovšetkým pohoria Vihorlat a jeho okolia, presadzovať enviromentálnu, sociálnu a ekonomickú
spravodlivosť, rozvíjať demokraciu a otvorenú občiansku spoločnosť, podporovať vyvážený rozvoj
regiónu, posilňovať efektívnu účasť občanov na rozhodovaní o veciach verejného záujmu. Združenie
zároveň vzniká priamo za účelom ochrany životného prostredia pri plánovanej výstavbe strediska BieleKamene podľa posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA). Hlavným cieľom združenia v rámci
procesu posudzovania uvedeného strediska zimných športov je zabrániť akémukoľvek odlesneniu
a výrubu lesa v chránených územiach.“

46. Žalovaný vznášal voči aktívnej vecnej legitimácii žalobcu námietku z dôvodu, že žalobcovi nejde
o ochranu životného prostredia, vzhľadom na to, že ani jedna z jeho námietok v správnom konaní
nesmeruje k ochrane životného prostredia, ale smeruje iba k procesnému postupu žalovaného.

47. S uvedenou námietkou sa správny súd nemôže stotožniť vzhľadom na to, že aktívna vecná
legitimácia je odvodená v tomto prípade od samotného charakteru subjektu - občianskeho združenia
založeného za účelom ochrany životného prostredia, ktorý v podanej žalobe tvrdí, že výkon prác, ktoré
je možné podľa zákona vykonávať v rámci prieskumného územia, má vplyv na životné prostredie.
Zuvedenéhodôvodupodľanázorusprávnehosúduspĺňadefiníciuzainteresovanejverejnostiavzmysle
ust. § 178 ods. 3 SSP je oprávnený podať správnu žalobu. Opodstatnenosť námietok žalobcu je

predmetom posudzovania v rámci súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia. Skutočnosť, že
žalobca nijako nešpecifikoval konkrétne činnosti držiteľov prieskumného územia, ktoré považuje za
problematické v súvislosti s vydaným preskúmavaným rozhodnutím má potom vplyv na úspešnosť
žalobcu v konaní. Z tohto dôvodu mu však podľa názoru správneho súdu nemožno uprieť aktívnu
legitimáciu v konaní.

48. Predmetom prieskumu v danom prípade je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo zmenené –
zmenšené PÚ Svidník.

49. Z administratívneho spisu žalovaného je zrejmé, že žalobcove námietky v administratívnom konaní

nesmerovali k zmenšeniu prieskumného územia, ale iba k platnosti predĺženia prieskumného územia.
Pokiaľ žalobca v podanej žalobe tvrdí, že práce, na ktoré je oprávnený držiteľ prieskumného územia
v prieskumnom území zasahujú do životného prostredia, ide iba o jeho všeobecné konštatovanie, pričom
nijakým spôsobom toto tvrdenie nekonkretizuje a nedáva do súvisu s napadnutým rozhodnutím.

50. Správny súd v tomto prípade musí prisvedčiť žalovanému, že žalobca v administratívnom konaní,
predovšetkým v rozklade podanom voči prvostupňovému rozhodnutiu, nevzniesol žiadnu námietku,
ktorá by smerovala voči napadnutému rozhodnutiu o zmenšení prieskumného územia. Žalobca
v administratívnom konaní, ktorého výsledkom je napadnuté rozhodnutie, napádal iba opakované
predĺženie PÚ – Svidník, ktoré považoval za nezákonné.

51. Žalobcove námietky v konaní o rozklade, ako aj v podanej žalobe teda smerujú voči rozhodnutiu
ministerstva č. 33590/2014, 5670/2014-7.3 z 10.07.2014, ktorým ministerstvo predĺžilo lehotu
prieskumného územia na vykonávanie geologických prác v etape: vyhľadávací ložiskový geologický
prieskum pre skupinu držiteľov: Alpine Oil and Gas Slovakia s.r.o., Karadžičova 45, 811 09 Bratislava,

IČO: 36 702 722 (prieskumný podiel 50%), Societatea Nationala de Gaze Naturale „ROMGAZ“ S.A.
organizačná zložka Bratislava, Grösslingova 45, 811 09 Bratislava, IČO: 44 465 734 (prieskumný podiel
25%)aJKXOndavaB.V.,organizačnázložka,A.B.X,XXXXXA.–C.D.,IČO:XXXXXXXX(prieskumný
podiel 25%) o ďalšie dva roky, a to do 01.08.2016, a rozhodnutiu ministerstva č. 33507/2016,
5021/2016-7.3 zo dňa 14.06.2016 o zmenšení rozlohy prieskumného územia a predĺžení lehoty

prieskumnéhoúzemianavykonávanieložiskovéhogeologickéhoprieskumuvyhradenýchnerastov:ropa
a horľavý zemný plyn v etape: vyhľadávací ložiskový geologický prieskum o 5 rokov, a to do 01.08.2021.

52. Správne súdy opakovane vyslovujú názor, podľa ktorého v konaní o preskúmanie rozhodnutia
správneho orgánu, je predmet konania vymedzený samotným napadnutým rozhodnutím. V tomto

prípade je predmetom prieskumu rozhodnutie o zmene - zmenšení prieskumného územia. Správny súd
v tomto konaní nie je oprávnený skúmať iné právoplatné rozhodnutia žalovaného, ktoré boli vydané skôr.

53. V zmysle zásady vigilantibus iura scripta sunt, právo je písané pre bdelých, a je na účastníkoch,
aby chránil svoje práva, ktoré im právny poriadok priznáva včas. Pokiaľ žalobca svoje práva nevyužil

v konaniach pred žalovaným, ktorého výsledkom boli rozhodnutia o predlžení doby PÚ-Svidník, jeho
možnosť revidovať stav uvedený týmito právoplatnými rozhodnutiami zanikla a ani správny súd v konaní
o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného o zmenšení prieskumného územia, nazáklade tejto žaloby, nie je oprávnený zaoberať sa posúdením zákonnosti skôr vydaného rozhodnutia
o predĺžení doby prieskumného územia, hoci na neho napadnuté rozhodnutie žalovaného nadväzovalo.

54. Správny súd nemôže v konaní preskúmavať rozhodnutie, ktoré nebolo napadnuté žalobou.
Zároveň uvedené rozhodnutia o predĺžení doby prieskumného územia č. 33590/2014, 5670/2014-7.3
z 10.07.2014 a č. 33507/2016, 5021/2016-7.3 zo dňa 14.06.2016 nemôžu byť v súčasnosti predmetom
prieskumu, keďže v zmysle § 181 ods. 3 SSP, zainteresovaná verejnosť musí správnu žalobu podať v
lehote 2 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej

správy, proti ktorému smeruje. Podľa § 181 ods. 4 SSP, zmeškanie lehoty podľa ods. 1 nemožno
odpustiť. V rámci prieskumu rozhodnutia napadnutého žalobou nebolo preto možné posúdiť zákonnosť
skôrvydanýchaprávoplatnýchrozhodnutížalovaného. Rozhodnutie,ktorésúdpreskúmavalnazáklade
žaloby, bolo vydané v konaní o zmene – zmenšení prieskumného územia a voči tomuto rozhodnutiu
námietky žalobcu nesmerovali.

55. Uvedené podporuje aj skutočnosť, na ktorú poukázal žalovaný, že výsledkom prípadného zrušenia
napadnutého rozhodnutia by fakticky bolo navrátenie do stavu pred vydaním napadnutého rozhodnutia –
zväčšeniePÚ-Svidník,pričomniejemožnéusudzovať,žetotojevýsledok,oktorýžalobcovivkonečnom
dôsledku ide.

56. Správny súd s prihliadnutím na vyššie uvedené dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto
ju podľa § 190 SSP zamietol.

57. K náhrade trov konania správny súd uvádza, že žalobca nebol v konaní úspešný, preto nemá nárok
na náhradu trov konania v zmysle § 167 ods. 1SSP a contr. Žalovaný síce v konaní úspešný bol, avšak

súd nezistil výnimočnosť situácie, pre ktorú by bolo možné spravodlivo požadovať od žalobcu zaplatiť
žalovanému trovy konania v zmysle § 168 SSP. Ďalším účastníkom v zmysle § 169 SSP a contrario
správny súd právo na náhradu trov nepriznal, pretože im nevznikli trovy v súvislosti s plnením povinností,
ktoré by im explicitne správny súd uložil. Súd nevidel ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre
ktoré by im mohol náhradu trov konania priznať.

58. Senát správneho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP), ktorá má odkladný účinok
(§ 446 ods. 2 písm. a/ SSP).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2
SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 493 SSP).

Podľa § 445 ods. 1 a 2SSP v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa
§ 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1 a 2 SSP sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej

sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.