Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. júl 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9To/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8223010476
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Farkaš
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8223010476.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Farkaša, sudcov JUDr.
Jaroslava Bugeľa a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA na verejnom zasadnutí konanom dňa
30.07.2025, v trestnej veci obžalovaného A. B. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona,
o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov sp. zn. 12T/32/2023 zo dňa
11.12.2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného A.
B..

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bardejov napadnutým rozsudkom sp. zn. 12T/32/2023 zo dňa 11.12.2024 uznal
obžalovaného A. B. vinným zo spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona, ktorý spáchal
tak, že

- dňa 26.05.2023 v čase okolo 21.30 hod. za rampami v smere od C. ulice na parkovisku pri bytovom
dome s názvom D. E. na adrese F. XX, D., bez slova zozadu pristúpil k idúcemu poškodenému G. D.,
ktorého jedenkrát nezisteným spôsobom udrel zozadu do oblasti hlavy, v dôsledku čoho poškodený
spadol na zem, kde mu obžalovaný strhol textilnú tašku modrej farby s ramienkom, ktorú mal poškodený
prevesenú krížom cez svoje telo a v ktorej mal finančnú hotovosť vo výške okolo 100,- eur, občiansky

preukaz na meno G. D., bankomatovú platobnú kartu vydanú H. D. C. na meno G. D., LITE PRODUKT,
s.r.o., kľúč od dodávky Citroën Jumper, nôž na otváranie obálok ako aj ďalšie nestotožnené veci, kde
následne obžalovaný s uvedenou taškou z miesta ušiel a predmetnú tašku aj s jej obsahom, okrem
bankomatovejplatobnejkarty,spálilpribudovekotolnenaadreseH.XXXX,D.,čímtaktosvojimkonaním
spôsobil poškodenému G. D. škodu v presne nezistenej výške, pričom k zraneniu poškodeného nedošlo.

Za to mu súd uložil podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona s prihliadnutím na § 37 písm. h), m), § 38 ods. 3,
§ 42 ods. 1, § 41 ods. 2 Tr. zákona v znení účinnom od 06.08.2024 súhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 8 rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu zaradil do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa§42ods.2Tr.zákonazrušilvýrokotresterozsudkuOkresnéhosúduBardejovsp.zn.10T/29/2024
zo dňa 09.10.2024, právoplatnom 16.11.2024, ktorým bol obžalovanému pre prečin neoprávneného
vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 1, 2 Tr. zákona uložený trest odňatia
slobody vo výmere 8 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom
na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku súd poškodeného G. D., nar. XX.XX.XXXX vo I. J. H., bytom F. XX, D.,
s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Dňa 26.12.2024 elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom obžalovaný A. B. prostredníctvom
svojho obhajcu podal odvolanie. Odvolanie smeruje proti výroku o vine. Obhajca namieta, že súd
nesprávne postupoval, keď neuplatnil zásadu „in dubio pro reo - v pochybnostiach v prospech
obžalovaného“, pretože ani kamerový záznam nepreukázal, že obžalovaný použil proti poškodenému
násilie alebo hrozbu násilia. Odvolaním namieta výrok o treste, a to predovšetkým tú skutočnosť, že

uložený trest 8 rokov nepodmienečne je neprimerane prísny vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný je
otec dvoch maloletých nezaopatrených synov A. a K., vo vzťahu ku ktorým má vyživovaciu povinnosť
stanovenú Okresným súdom Bardejov. 8-ročným trestom bude znemožnené, aby obžalovaný ako otec
zarábal a platil synom súdom určené výživné. Obžalovaný navrhuje, aby mu bol uložený miernejší trest,
aby mohol sa zamestnať a platiť výživné.

Obžalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn. 12T/32/2023 zo dňa
11.12.2024 zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

Na základe riadne a včas podaného odvolania krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,

ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzal. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.

Súd prvého stupňa v tejto trestnej veci postupoval tak, že bol zistený skutkový stav, o ktorom nie
sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. S rovnakou starostlivosťou

objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti svedčiace v jeho prospech a v
oboch smeroch vykonával dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Týmto postupom súd
prvého stupňa naplnil základnú zásadu vyplývajúcu z § 2 ods. 10 Tr. poriadku.

Súd prvého stupňa vykonané dôkazy získané zákonným spôsobom, ako aj prípustné dôkazy podľa

§ 119 ods. 5 Tr. poriadku hodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom
uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, aj v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd
orgán činný v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Týmto postupom súdu prvého stupňa došlo k
realizácii základnej zásady trestného konania vyjadrenej v § 2 ods. 12 Tr. poriadku.

Súd prvého stupňa na hlavných pojednávaniach vykonal dokazovanie prečítaním zápisnice o výpovedi
obžalovaného z prípravného konania, výsluchom poškodeného G. D., svedka L. E., prehratím
kamerového záznamu z bezpečnostnej kamery, listinnými dôkazmi, a to zápisnicami o vydaní veci,
záznamom, zápisnicou o ohliadke miesta činu, fotodokumentáciou, výpisom z obchodného registra,
pokladničnými dokladmi, oboznámením obsahu pripojených spisov, charakteristikami, výpisom z

evidencie priestupkov, odpisom z registra trestov a vecnými dôkazmi, ktoré boli zabezpečené v štádiu
prípravného konania.

Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a odmietol vypovedať, preto súd prvého
stupňa prečítal jeho výpoveď z prípravného konania. Obžalovaný v prípravnom konaní poprel, aby

poškodeného udrel, priznal sa, že dopustil sa krádeže. Obžalovaný konštatoval, že ak by chcel spáchať
lúpež, tak ju aj spácha. Že vždy, keď niečo spáchal, ku všetkému sa priznal, ako to bolo. Konštatoval,
že je rozdiel medzi zbitím niekoho a vzatím tašky a že poškodený bol opitý a je potrebné zistiť, koľko
vypil a v akom stave bol. Pri opakovanej výpovedi obžalovaný využil svoje právo a odmietol vypovedať.

Súd prvého stupňa vo svojom rozsudku podrobne rozobral výpovede poškodeného G. D., ktorý popísal
priebeh udalostí. Na hlavnom pojednávaní konštatoval, že bol na pivo v krčme zvanej „Pod orechom“.
Odchádzal do bytu, kde býva, na ulici F., pričom, keď prechádzal slabo osvetlenými miestami, počul za
sebou kroky, následne zacítil úder do zadnej časti tela (hlavy, krku alebo ramien), po čom spadol na
zem a niekto mu musel zobrať tašku, ktorú mal prehodenú cez rameno na popruhoch a umiestnenú na

hrudi. Poškodený vypovedal, že nevidel, kto to bol, keďže išlo o úder zozadu a keď možno po desiatich
sekundách precitol, tak v tej zlosti išiel naspäť do krčmy. Konštatoval, že spočiatku bol rád, že sa mu
nič nestalo a že mu ostal mobil, no na druhý deň ráno zistil, že mu chodili výpisy z účtu preukazujúce,
že bolo platené kartou, ktorá mu bola ukradnutá a bola v taške. Kartu dal zablokovať a išiel na políciu.V taške mal aj nejaké peniaze, kľúč od dodávky Citroën Jumper, doklady. Doklady o kúpe týchto vecí
alebo iné dokumenty o ich hodnote nemal. Poškodený zdôraznil, že určite nebol v tom čase opitý, cítil
sa normálne, vypil dve pivá a že taška mu nemohla spadnúť, pretože ňou bol opásaný a ešte tej osobe,

ktorá mu strhla tašku z pleca, povedal, že čo to stvára.

Súd prvého stupňa prečítal aj výpovede poškodeného z prípravného konania. Poškodený dňa
29.05.2023 vypovedal zhodne, ako na hlavnom pojednávaní, s tými rozdielmi, že upresnil, že v krčme
do „Pod orechom“ si dal okolo 6 pív, možno nejaké poldeci a že keď prechádzal okolo rampy na zákrute,

kde je cestička doprava, dostal úder zozadu do hlavy, zrejme rukou. Keďže nemal zranenia a nevidel,
kto ho napadol. Tak sa mu marí, že tá osoba mala niečo biele na sebe. K tejto výpovedi tiež upresnil,
že v tom čase v kapsičke mal okolo 100,- eur, občiansky preukaz, nejaké bločky, papiere, kreditnú kartu
Tatrabanky, kľúč od dodávky Citroën Jumper, nôž na otváranie obálok a nejaké perá. Okrem iného
rovnako konštatoval, že vrátil sa do krčmy, tam mu už krčmár nenalial, pretože videl, že má vypité a
tak odišiel domov.

Dňa 27.10.2023 poškodený G. D. odmietol vypovedať s tým, že bol opitý a nepamätá si presne, čo
sa stalo a že všetko uviedol už pri predošlom výsluchu. Na hlavnom pojednávaní k tejto konštatácii sa
vyjadril, že v tom čase už nechcel mať nič spoločné, chcel na to zabudnúť a preto povedal, že si na to
už nepamätá a vypovedať nebude.

Z výpovede svedka L. L. E. vyplynulo, že v ten deň mal službu ako taxikár. Okolo 21.00 hod.
obžalovaného viezol pred krčmu „Pod orechom“. Obžalovaný v tom čase mal dosť vypité. Sadli si
spolu do tohto podniku, on si dal kofolu, obžalovaný pil pivo s nejakým bielym alkoholom. Keď prišiel k
nemu jeden Róm (myslí si, že to bol D. K. o, ktorom vie, že je to človek, ktorému by sa mal vyhýbať,
pretože by mohol spáchať nejakú nekalú činnosť) a vzal obžalovaného bokom, kde sa rozprávali.

Obsah rozhovoru nepočul. Svedok ďalej vypovedal, že dostal inú zákazku a obžalovaný ho požiadal,
aby ho počkal pri penzióne Magura. Zákazka bola zrušená, preto prišiel pred penzión Magura, kde
obžalovaný nastúpil, respektíve „vtrhol“ do auta s nejakou tmavou kapsičkou, po čom obžalovaný, podľa
jeho výpovede, ho vyzval, aby vystúpil, ak urobil niečo zlé, no obžalovaný to odmietol, avšak svedok sa
mu neodvážil odporovať, bál sa ho s odôvodnením, že bol dva mesiace po vážnej operácii. Následne

obžalovaný povedal, aby išiel na čerpaciu stanicu OMV, cestou začal z kapsičky vyťahovať nejaké veci
– kľúče, kartu, občiansky preukaz, nejaký nôž, možno na otváranie obálok. Na čerpacej stanici OMV
išiel svedok na WC a obžalovaný niečo kúpiť. Potom išli spolu na čerpaciu stanicu Shell smerom na
Prešov, kde mu obžalovaný dal bankomatovú kartu s tým, aby išiel niečo kúpiť ako kompenzáciu za
jazdy. Svedok následne vypovedal, že mal zákazku do reštaurácie Arkáda, kde odviezol obžalovaného,

ktorý sa po vystúpení z auta otočil chrbtom a svedok videl, ako spred obžalovaného vychádza dym. Po
vybavení zákazky sa svedok, podľa jeho výpovede, vrátil k reštaurácii Arkáda, odkiaľ vzal obžalovaného
a spoločne išli do baru Dolina, kde nakúpil alkohol, pričom znova bolo platené kartou a išli spoločne na
Slovenskú ulicu do bytu kamaráta obžalovaného.

V prípravnom konaní k tomu svedok E. navyše vypovedal, že keď si obžalovaný s D. K. niečo došuškali,
D. K. odišiel a obžalovaný mu povedal, že má tam niekoho, čo ho chce „zrobiť“, k čomu na hlavnom
pojednávaní uviedol, že to tak môže byť, no on si už presne nepamätá a nevie, ako si má vysvetliť
slovo „zrobiť“. V prípravnom konaní tiež vypovedal, že keď k nemu obžalovaný nasadol do auta a chcel
od neho zistiť, čo urobil, obžalovaný mu povedal, že je to na jeho triko a že neurobil nič zlé, len tomu

chlapovi vykrútil ruku a tak mu vzal kapsičku, ale že mu nijako neublížil a tiež to, že išlo o kapsičku modrej
farby, z ktorej obžalovaný vybral kľúče od motorového vozidla, občiansky preukaz, nejakú kartu, papier
z I., nejaké pero, papieriky a že tam bol nôž na otváranie obálok a nejaké drobné mince. Na hlavnom
pojednávaní svedok E. potvrdil túto svoju výpoveď z prípravného konania.

Následne súd prvého stupňa poukázal na vecné dôkazy, ktoré boli zabezpečené v štádiu prípravného
konania.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd prvého stupňa rozvinul svoje úvahy, na základe
ktorých mal ustálenú vinu obžalovaného. Súd prvého stupňa podrobne rozobral výpoveď samotného

obžalovaného, dal ju do súvislosti s výpoveďou poškodeného a so záznamom priebehu udalostí, ktoré
boli zachytené kamerou, ktorá je umiestnená pri zadnej rampe OD Makos na ulici Partizánskej 46
v Bardejove.Úvahám súdu prvého stupňa niet čo vytknúť a je potrebné zdôrazniť, že sú logické a súd prvého stupňa
poukázal na skutočnosti, ktoré preukazujú vinu obžalovaného A. B..

Súd prvého stupňa sa následne zaoberal aj žiadosťou obžalovaného o umožnenie zmeniť svoje
vyhlásenie, keďže na prvom hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o nevine, následne žiadal, aby súd
pripustil zmenu tohto vyhlásenia. Odôvodňoval to tým, že chce, aby celé konanie bolo skončené.

Na základe skutočností, ktoré mal súd za preukázané, súd prvého stupňa správne ustálil, že obžalovaný

svojím konaním naplnil všetky pojmové znaky skutkovej podstaty zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr.
zákona, a to po stránke objektívnej, ako aj sumbjektívnej s úmyslom priamym.

Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu sa plne riadil základnými zásadami, ktoré
sú vyjadrené v § 34 Tr. zákona. Zhodnotil osobu obžalovaného, poukázal na jeho predchádzajúce
odsúdenia.

Súd prvého stupňa ustálil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Poľahčujúce okolnosti nezistil.
Na druhej strane, zistil iba priťažujúce okolnosti.

Súd prvého stupňa správne poukázal na ostatné odsúdenie, a to rozsudkom Okresného súdu Bardejov

sp.zn.10T/29/2024zodňa09.10.2024,ktorýmboluznanývinnýmzospáchaniaprečinuneoprávneného
vyrobeniaapoužívaniaplatobnéhoprostriedku.Krajskýsúdsastotožnilsozáveromsúduprvéhostupňa,
že boli splnené podmienky na ukladanie súhrnného trestu. Pri rešpektovaní zásad podľa asperačnej
zásady dospel k správnemu záveru, že vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho doterajší život, účel
trestu vyjadrený v § 34 ods. 1 Tr. zákona sa dosiahne súhrnným trestom odňatia slobody v hornej polovici

upravenej trestnej sadzby, t. j. trestom v trvaní 8 rokov.

Obžalovaný už v dobe posledných 10 rokov bol vo výkone trestu odňatia slobody, preto súd prvého
stupňa nepochybil, ak obžalovaného na výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia.

Obžalovaný pred samotným verejným zasadnutím vzniesol námietku proti ustanovenému obhajcovi.
Táto námietka bola doručená krajskému súdu dňa 25.07.2025. Konštatuje že ustanovený obhajca od
doby, kedy bol vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa, ho ani raz nenavštívil, na telefonicky hovor
nereagoval a keďže mal určený termín na deň 30.07.2025, čakal, že jeho obhajca ho navštívi. Vzhľadom

na skutočnosť, že obhajca ho nenavštívil, došlo k porušeniu jeho práva na obhajobu. Vyslovil námietku
že nedôveruje tomu obhajcovi, chce si zvoliť nového právneho zástupcu, má finančné prostriedky a
oznámil, že novým jeho obhajcom bude JUDr. Miloš Kaščák.
Krajskýsúdvyzval,vzhľadomnakrátkosťčasu,predverejnýmzasadnutíobhajcuJUDr.MilošaKaščáka,
ktorý krajského súdu oznámil, že už dňa 16.07.2025 mu bol doručený list od A. B., aby ho zastupoval

vo veci vedenej na krajskom súde pod sp. zn. 9To/2/2025. Obhajca konštatuje, že obratom mu oznámil,
že ho zastupovať nebude.

Na verejnom zasadnutí ustanovený obhajca po oboznámení vznesenej námietky sa vyjadril, že
nekomentuje tieto výroky obžalovaného a zo svojho pohľadu poskytol obžalovanému všetky služby

vyplývajúce zo zastúpenia - obhajoby.

Krajský súd dospel k záveru, že námietka, ktorú vznášal obžalovaný vo vzťahu k obhajcovi, je
obštrukčného charakteru. Vychádzal pritom zo základnej premisy, že je vecou obvineného, kedy a
koho z osôb oprávnených na poskytovanie právnej pomoci formou obhajoby v trestnom konaní svojou

obhajobou poverí, prípadne, či vôbec tohto svojho práva využije. Za konkrétnu voľbu obhajcu nesie
zodpovednosť sám obvinený a preto súd nie je oprávnený posudzovať „kvalitu“ obhajoby, prípadne
nečinnosť obvineným zvoleného a splnomocneného obhajcu, rovnako ani ustanoveného obhajcu. Súd
nie je povinný prispôsobovať režim konania pred súdom a jeho priebeh predstavám obžalovaného
a požiadavkám obhajcu. Za včasnú voľbu obhajcu zásadne nesie zodpovednosť obvinený. Je vecou

profesionálnej zodpovednosti obhajcu, či a kedy prevezme obhajobu. Prípadnou zmenou v osobe
obhajcu nie je súd v priebehu konania viazaný, čo do režimu a navrhovaná zmena obhajcu nie je
dôvodom pre odvolanie už nariadených úkonov, o ktorých súd riadne upovedomil obžalovaného a jehodoterajšieho obhajcu. Nie je to dôvodom ani na odročenie hlavného pojednávania alebo verejného
zasadnutia.

Vzhľadom na tieto skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Uznesenie bolo prijaté jednomyseľne.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.