Rozsudok – Poriadok vo verejných veciach ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava I

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Pavol Juhás

Oblasť právnej úpravy – Trestné právoPoriadok vo verejných veciach

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Mestský súd Bratislava I
Spisová značka: 26T/24/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1124013422
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Juhás

ECLI: ECLI:SK:MSBA1:2025:1124013422.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava I, samosudcom JUDr. Pavlom Juhásom, v trestnej veci proti obžalovanému P.

Y. R. F.. pre prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 21.01.2025 v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

Obžalovaní :

X. P. Y., narodený XX. L. XXXX v Bratislave, trvale bytom V. H. Č.. XXXX/X, Bratislava, slovenský štátny

občan, samostatne zárobkovo činná osoba,
a

X. P. I., narodený XX. U. XXXX v Bratislave, trvale bytom V. H. Č.. XXXX/XX, Bratislava, prechodne L.
Č.. XX, D. G., slovenský štátny občan, zamestnaný v spoločnosti Y. P. Bratislava, R.. F..

s a u z n á v a j ú v i n n ý m i , ž e

napriek tomu, že podľa záverov znaleckého posudku č. 3/2018 znalkyne Mgr. Ľubice Benkovičovej z
odboru písmoznalectva, na základe predloženého porovnávacieho materiálu a rozdielnych znakov, ktoré
boli zistené pri porovnaní sporných podpisov s predloženými ukážkami podpisov, R. N. nie je možné
potvrdiť ako pisateľa sporných podpisov, ktoré sa nachádzajú na písomnostiach Závet zo dňa 21.3.2012,
Listina o vydedení zo dňa 21.3.2012

a súčasne, že zo záverov znaleckého posudku č. 160/2020 Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej

univerzity v Žiline, odbor písmoznalectvo vyplynulo, že je možné stanoviť záver, že sporné podpisy
vyhotovené na písomnostiach „Závet zo dňa 21.3.2012“ a „Listina o vydedení zo dňa 21.3.2012“, nie
sú pravými podpismi R. N., tak

1/
obžalovaný P. Y. dňa 06. decembra 2018 v čase o 10.10 hodine v budove Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v Bratislave V, na Námestí Hraničiarov 1/B v Bratislave pri výsluchu v procesnom

postavení svedka pred vyšetrovateľom Policajného zboru v konaní vedenom pod CVS: ORP-689/1-
VYS-B5-2018, po riadnom zákonnom poučení o trestných následkoch krivej výpovede a krivej prísahy
v zmysle § 131 odsek 1 Trestného poriadku, uviedol, že kedy presne to bolo mohlo to byť nevie, bolo to
asi na jar roku 2012 ho R. N. požiadal o podpis závetu a nejakého dokladu o vydedení, toto prebehlo u
neho doma, vie, že to bolo v Petržalke. R. im vtedy prečítal papiere, požiadal ich, či ich môžu podpísať,
oni ich podpísali, myslí, že Tono to podpísal prvý a oni s P. I. to podpísali po ňom,

ďalej obžalovaný P. Y. dňa 05. októbra 2023 v čase o 10.00 hodine v budove Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v Bratislave V, na Námestí Hraničiarov 1/B v Bratislave pri výsluchu v procesnompostavení svedka pred vyšetrovateľom Policajného zboru v konaní vedenom pod ČVS: ORP-689/1-
VYS-B5-2018, po riadnom zákonnom poučení o trestných následkoch krivej výpovede a krivej prísahy
v zmysle § 131 odsek 1 Trestného poriadku, uviedol, že Z. vytiahol papiere, myslí, že dva to boli, jedna

bola závet a druhá bola o vydedení nevie ako to správne nazvať, požiadal ich aby si to prečítali a opýtal
sa či to podpíšu, najskôr to podpísal Z., potom P. I. a potom on, na otázku vyšetrovateľa PZ či vie
tuto skutočnosť, že uvedené podpisy p. N. nemajú byť pravé vysvetliť, uviedol, že nevie to vysvetliť, on
predtým závetom nevidel Z. podpis, tvrdí že tieto podpisy na týchto listinách podpísal R. N.,

2/
obžalovaný P. I. dňa 30. novembra 2018 v čase o 10.00 hodine v budove Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v Bratislave V, na Námestí Hraničiarov 1/B v Bratislave pri výsluchu v procesnom
postavení svedka pred vyšetrovateľom Policajného zboru v konaní vedenom pod ČVS: ORP-689/1-
VYS-B5-2018, po riadnom zákonnom poučení o trestných následkoch krivej výpovede a krivej prísahy

v zmysle § 131 odsek 1 Trestného poriadku, uviedol, že R. N. požiadal jeho a P. Y., či by boli ochotní
podpísať čo spíše t. j. závet, kedy to bolo si už nepamätá, boli vtedy v jeho byte v Petržalke niekde v
blízkosti Železničnej stanice Petržalka, kde pred nimi najprv prečítal závet a ešte nejakú listinu myslí,
že sa týkala vydedenia dcéry, potom ich pred nimi podpísal a potom to podpísali on aj P. Y.. Následne,
ako mu boli ukázané kópia závetu zo dňa 21.3.2012 a listiny o vydedení z uvedeného dňa uviedol, že

podpis na listinách pod jeho menom sú jeho, taktiež sú tam podpisy R. N. a P. Y.,

ďalej obžalovaný P. I. dňa 05. októbra 2023 v čase o 09.05 hod. v budove Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v Bratislave V, na Námestí Hraničiarov 1/B v Bratislave pri výsluchu v procesnom
postavení svedka pred vyšetrovateľom Policajného zboru v konaní vedenom pod ČVS: ORP-689/1-

VYS-B5-2018, po riadnom zákonnom poučení o trestných následkoch krivej výpovede a krivej prísahy
v zmysle § 131 odsek 1 Trestného poriadku, uviedol, že trvá na tom, že bol pritom ako R. N. pred ním
a pred P. Y. podpísal závet a listinu o vydedení, bolo to tak ako povedal už vtedy, uviedol, že potom
vytiahol papier a to závet a ešte nejaký papier a podpísal to pred nimi ako prvý, potom to podpísal on
a potom P. Y., na otázku vyšetrovateľa PZ či vie túto skutočnosť, že uvedené podpisy p. N. nemajú byť

pravé vysvetliť uviedol, že bol pri tom ako tieto písomnosti podpísal, potom ako mu boli ukázané kópia
závetu zo dňa 21.3.2012 a listiny o vydedení z uvedeného dňa uviedol, že sa jedná o tie listiny, ktoré
vtedy pred nimi Z. podpísal a taktiež on na nich svoje údaje vlastnoručne vyplnil a podpísal, rovnako
to vyplnil a podpísal aj P. Y.,

t e d a

obžalovaný P. Y. v bode 1 a obžalovaný P. I. v bode 2

- ako svedok v trestnom konaní pred policajtom uviedol nepravdu o okolnosti, ktorá mala podstatný

význam pre rozhodnutie,

č í m s p á c h a l i

obžalovaný P. Y. v bode 1 a obžalovaný P. I. v bode 2

- prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa §346 odsek 1 Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j ú :

Obžalovaný P. Y.

Podľa § 346 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona, § 56 odsek 1, odsek
2, odsek 3 Trestného zákona na peňažný trest vo výške 2000,- /dve tisíc/ EUR.Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona sa obžalovanému pre prípad, že by výkon peňažného trestu
mohol byť úmyselne zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 /jeden/ rok.

Podľa § 56 odsek 4 Trestného zákona súd povoľuje obžalovanému zaplatiť peňažný trest v štyroch
mesačných splátkach po 500,- EUR.

Obžalovaný P. I.

Podľa § 346 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona, § 56 odsek 1, odsek
2, odsek 3 Trestného zákona na peňažný trest vo výške 3000,- /tri tisíc/ EUR.

Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona sa obžalovanému pre prípad, že by výkon peňažného trestu
mohol byť úmyselne zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 /jeden/ rok.

Podľa § 56 odsek 4 Trestného zákona súd povoľuje obžalovanému zaplatiť peňažný trest v šiestich
mesačných splátkach po 500,- EUR.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e:

Na Mestský súd Bratislava I bola dňa 21.08.2024 doručená obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry

Bratislava V zo dňa 20.08.2024, sp. zn. 4 Pv 420/23/1105 - 20 na obvineného P. Y. R. P. I. pre skutky
právne kvalifikované ako prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa §346 odsek 1 Trestného zákona,
ktorých sa mali dopustiť na skutkovom základe, ktorý je uvedený vo výrokovej časti obžaloby.

Súd na podklade podanej obžaloby vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie tak, že vypočul

obžalovaných, svedka C. U., prečítaním listinných dôkazov podľa § 269 Trestného poriadku a to tak, že
oboznámil zápisnice o výsluchu svedka P. Y. z č. l. 41 -43, 44 - 45, zápisnica o výsluchu svedka Petra
Franka z č. l. 38 - 40, 46 - 47, uznesenie vyšetrovateľa PZ o začatí a o prerušení trestného stíhania z
č. l. 37, 48 - 49, rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 49C/146/2015 z č. l. 59 - 63, rozsudok
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7Co/142/2021 z č. l. 64 - 69, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.

zn. 1Cdo/53/2023 z č. l. 57 - 58, listina o vydedení z č . l. 70, závet z č. l. 71, znalecký posudok Mgr.
Benkovičovej č. 3/2018 z č. l. 76 - 123, znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva č. 160/2020z č.
l. 124 - 327, lustrácie v ústrednej evidencii väzňov Zboru väzenskej a justičnej stráže, výpisy z evidencie
priestupkov, výpisy z lustrácie AVIZO, výpisy z evidencie páchateľa trestnej činnosti, odpisy registra
trestov obžalovaného, lustrácie v evidencii REGOB, výpisy z evidencie Sociálnej poisťovne.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil a ustálil skutkový a právny stav, tak ako je uvedený
v skutkovej a právnej vete výrokovej časti tohto rozsudku.

Ku skutkovým zisteniam

Obžalovaný P. Y. svoju vinu za žalovaný skutok poprel, cítil sa byť nevinný. Z jeho výpovede vyplynuli

nasledovné skutočnosti a to, že niekedy v roku 2012 bol oslovený obžalovaným P. I., že s chce s nimi
stretnúť R. N., s ktorým sa aj následne stretli pri botanickej záhrade. Spoločne sa presunuli do Petržalky
do bytu N., kde im predložil listinu o vydedení dcéra a závet, ktoré N. pred nimi podpísal a následne
aj I. a ako posledný originály týchto listín podpísal obžalovaný. Podpísané listiny vložil N. do obálky,
dal ich I., ktorý ich mal predložiť po smrti N.. Týmto bola pre obžalovaného táto záležitosť skončená a

viac ju neriešil.Na doplňujúce otázky obžalovaný odpovedal, že N. spoznal pri výkone práce správcu obchodného
centra v Karlovej Vsi, nakoľko pre nich vykonával stavebné práce. Mali spoločné hoby, párkrát ho

navštívil v Lodenici blízko Botanickej záhrade. Obžalovaný nikdy predtým podpis N. nevidel. O jeho
smrti sa dozvedel koncom roku 2013. Nikto ho neovplyvňoval, aby pred vyšetrovateľom klamlivo potvrdil
pravosť podpisov N. na týchto dokumentoch.

Po predložení kópie závetu a listiny o vydedení obžalovaný potvrdil, že podpísal tieto listiny.

Obžalovaný P. I., po tom ako vyhlásil, že je nevinný, ku skutku uviedol, že bol N. požiadaný o kamarátsku
službu - podpis záveru a podpis listiny o vydedení, ktorú pre neho aj urobil. N. pozval obžalovaného aj Y.
do jeho bytu, kde im povedal, že sa o neho rodina nestarala, keď mal zdravotné problémy. Následne ho
požiadal, aby tie listiny podpísal, čo aj urobil a keď boli podpísané tak mu ich odovzdal, s tým, že aby ich
po jeho smrti odovzdal T. V.. Pred podpismi sa spoločne stretli na pumpe pri Botanickej záhrade, odkiaľ

ich N. odviezol do svojho bytu v Petržalke, tam tieto doklady najprv podpísal Z., potom obžalovaný a
nakoniec Y.. Obálku s dokladmi si obžalovaný založil u seba doma. Potom ako sa dozvedel o úmrtí N.,
tak tieto doklady odovzdal T..

Po predložení kópie závetu a listiny o vydedení obžalovaný potvrdil, že podpísal tieto listiny.

Na doplňujúce otázky obžalovaný uviedol, že až pri podpise týchto listín videl po prvýkrát podpis N..
Nikto ho nenavádzal, že mal pred vyšetrovateľom potvrdiť pravosť podpisov N.. S N. neboli v dennom
kontakte, skôr sezónne v čase zabíjačiek. V byte N. bol iba raz, keď podpisoval tie dokumenty. N.
spoznal na svadbe G. F., ktorá ich zoznámila, mohlo to byť dva alebo štyri roky predtým ako podpisovali

listinu o vydedení a závet. Po smrti N. obálku s dokumentami odovzdal V., do obálky nenahliadal, obsah
dokumentov poznal, keďže ich podpísal.

Svedkyňa C. U., po zákonnom poučení, vypovedala, že v minulosti podávala trestné oznámenie na
neznámeho páchateľa, nakoľko zistila, že podpisy N., otca svedkyne, na jeho závete a na listine o

vydedení, nie sú jeho podpismi, Svedkyňa poznala písmo svojho otca a keď zbadala podpisy na týchto
listinách vedela, že sú sfalšované, čo potvrdili aj dva grafologické posudky. Uviedla, že prebehlo aj civilné
konanie s dvomi rozsudkami, ktoré potvrdil, že podpisy na závete a listiny o vydedení nie sú jej otca.
Obžalovaných nikdy predtým nevidela, nehovoril o nich ani jej otec. Svedkyňa poznala jeho kamarátov
a osoby, s ktorými sa stretával. Osobu V. pozná, pretože pracovala vo firme jej otca ako sekretárka a to

od začiatku odkedy sa vrátil z Austrálie a založil si firmu, teda od roku 1991 a až do jeho smrti, v roku
2013. S pani V. mal jej otec aj bližší vzťah v roku 1991 - 1992, ani vtedy však spolu nebývali. Následne
sa rozišli a pani V. u otca pracovala až do roku 2013. S otcom sa bežne stretávali keď ku nám chodil na
víkendy na záhradu, na sviatky, je však pravdou, že v období 2012 - 2013 sa sním stretávala menej.

Na doplňujúce otázky odpovedala, že o tomto spornom závete a listiny o vydedení sa dozvedela na
súdnom konaní, kde sa preberala prvý závet obžalovaného, ktorý však nespĺňal právne náležitosti. V
tomtocivilnomkonaníjejsudkyňaoznámila,žebolnájdenýnovýzávet,tedaten,naktoromsúsfalšované
podpisy jej otca. Stalo sa to v roku 2014, kedy padol rozsudok, že prvý závet je neplatný a vtedy pani
V. a jej advokátka predložili tento nový závet podpísaný obžalovanými. V. na súde tvrdila, že závet bol

podpísaný pred týmito dvoma osobami - obžalovaní, a že jej to mali doručiť.

Z listinných dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní v zmysle ustanovenia § 269 Trestného
poriadku je potrebné poukázať najmä na:

- zápisnica z výsluchu svedka P. Y. pred vyšetrovateľom PZ dňa 06.12.2018 v konaní vedenom pod sp.
zn. ORP-689/1-VYS-B5-2018, v ktorej obžalovaný, po riadnom poučení, v procesnom postavení svedka
uviedol, že „...kedy presne to bolo mohlo to byť nevie, bolo to asi na jar roku 2012 ho R. N. požiadal o
podpis závetu a nejakého dokladu o vydedení, toto prebehlo u neho doma, vie, že to bolo v Petržalke. R.
im vtedy prečítal papiere, požiadal ich, či ich môžu podpísať, oni ich podpísali, myslí, že Z. to podpísal

prvý a oni s P. I. to podpísali po ňom.
- zápisnica z výsluchu svedka P. Y. pred vyšetrovateľom PZ dňa 05.10.2023 v konaní vedenom pod sp.
zn. ORP-689/1-VYS-B5-2018, v ktorej obžalovaný, po riadnom poučení, v procesnom postavení svedka
uviedol, že „...Z. vytiahol papiere, myslí, že dva to boli, jedna bola závet a druhá bola o vydedení nevieako to správne nazvať, požiadal ich aby si to prečítali a opýtal sa či to podpíšu, najskôr to podpísal Z.,
potom P. I. a potom on, na otázku vyšetrovateľa PZ či vie tuto skutočnosť, že uvedené podpisy p. N.
nemajú byť pravé vysvetliť, uviedol, že nevie to vysvetliť, on predtým závetom nevidel Z. podpis, tvrdí

že tieto podpisy na týchto listinách podpísal R. N.,“
- zápisnica z výsluchu svedka P. I. pred vyšetrovateľom PZ dňa 30.11.2018 v konaní vedenom pod sp.
zn. ORP-689/1-VYS-B5-2018, v ktorej obžalovaný, po riadnom poučení, v procesnom postavení svedka
uviedol, že „...R. N. požiadal jeho a P. Y., či by boli ochotní podpísať čo spíše t. j. závet, kedy to bolo si už
nepamätá, boli vtedy v jeho byte v Petržalke niekde v blízkosti Železničnej stanice Petržalka, kde pred

nimi najprv prečítal závet a ešte nejakú listinu myslí, že sa týkala vydedenia dcéry, potom ich pred nimi
podpísal a potom to podpísali on aj P. Y.. Následne, ako mu boli ukázané kópia závetu zo dňa 21.3.2012
a listiny o vydedení z uvedeného dňa uviedol, že podpis na listinách pod jeho menom sú jeho, taktiež
sú tam podpisy R. N. a P. Y.,.
- zápisnica z výsluchu svedka P. I. pred vyšetrovateľom PZ dňa 05.10.2023 v konaní vedenom pod sp.
zn. ORP-689/1-VYS-B5-2018, v ktorej obžalovaný, po riadnom poučení, v procesnom postavení svedka

uviedol, že „...trvá na tom, že bol pritom ako R. N. pred ním a pred P. Y. podpísal závet a listinu o
vydedení, bolo to tak ako povedal už vtedy, uviedol, že potom vytiahol papier a to závet a ešte nejaký
papier a podpísal to pred nimi ako prvý, potom to podpísal on a potom P. Y., na otázku vyšetrovateľa
PZ či vie túto skutočnosť, že uvedené podpisy p. N. nemajú byť pravé vysvetliť uviedol, že bol pri tom
ako tieto písomnosti podpísal, potom ako mu boli ukázané kópia závetu zo dňa 21.3.2012 a listiny o

vydedení z uvedeného dňa uviedol, že sa jedná o tie listiny, ktoré vtedy pred nimi Z. podpísal a taktiež
on na nich svoje údaje vlastnoručne vyplnil a podpísal, rovnako to vyplnil a podpísal aj P. Y..“
- uznesenie o prerušení trestného stíhania z č. l. 48 - 49, z ktorého vyplynulo, že vyšetrovateľ PZ v
trestnej veci vedenej pod sp. zn. ORP-689/1-VYS-B5-2018 pre zločin marenia spravodlivosti podľa § 344
odsek 1 Trestného zákona /skutok vo vzťahu podozreniu z falšovania podpisov R. N. na listine - závet

zo dňa 21.03.2012 a listiny o vydedení zo dňa 21.03.2012, ktoré boli predložené do súdneho konania
vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 15C 210/2013/ dňa 26.03.2019 trestné stíhanie
prerušil v zmysle ustanovenia § 228 odsek 1 Trestného poriadku, lebo sa nepodarilo zistiť skutočnosti
oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe.
-uzneseniePZozačatítrestnéhostíhaniazč.l.37,zktoréhovyplynuloževyšetrovateľORPZBratislava

V začal dňa 28.08.2018 trestné stíhanie pre zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 odsek 1 písmeno
a/, písmeno b/ Trestného zákona vydaním uznesenia podľa § 199 odsek 1 Trestného poriadku o začatí
trestného stíhania - podozrenie z falšovania podpisov R. N. na listine - závet zo dňa 21.03.2012 a listiny
o vydedení zo dňa 21.03.2012, ktoré boli predložené do súdneho konania vedenom na Okresnom súde
Bratislava V pod sp. zn. 15C 210/2013

- rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 49C/146/2015 z č. l. 59 - 63, z ktorého znenia vyplynulo,
že listiny R. N. označené ako Závet zo dňa 21.03.2012 a Listina o vydedení zo dňa 21.03.2012 sú
neplatné a to z dôvodu absencie podpisu poručiteľa na závete aj listiny o vydedení zo dňa 21.03.2012.
- rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7Co/142/2021 z č. l. 64 - 69, ktorý bol výrok
prvostupňového súdu o neplatnosti závetu aj listiny o vydedení zo dňa 21.03.2012 potvrdený.

- uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/53/2023 z č. l. 57 - 58, ktorým bolo odmietnuté dovolania
T. V. vo veci určenia neplatnosti závetu a listiny o vydedení vedenom na Okresnom súde Bratislava V
pod sp. zn. 49C/146/2015 a proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7Co/142/2021.
- listina o vydedení z č . l. 70 a závet z č. l. 71 - jedná sa o listiny /kópie/, ktoré mal podpísať R. N.,
a ktoré boli založené ako dôkaz do súdneho konania na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 15C

210/2013, listiny obsahujú osobné údaje obžalovaných a ich podpisy.
-znaleckýposudokU..V.č.3/2018 zč.l.76-123,zktoréhovyplynulo,žeOkresnýsúdBratislavaVzadal
znalcovi z odboru písmoznalectva vypracovať posudok ohľadne zistenia, či podpis na závete poručiteľa
R. N. a podpis na listine o vydedení Ivety Majerovej sú podpismi poručiteľa. Znalkyňa skonštatovala,
že R. N. nie je možné potvrdiť ako pisateľa sporných podpisov na Závete zo dňa 21.03.2012 a Listine

o vydedení zo dňa 21.03.2012.
- znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva č. 160/2020 z č. l. 124 - 327, ktorý skonštatoval, že
podpisy Závete zo dňa 21.03.2012 a Listine o vydedení zo dňa 21.03.2012 nie sú pravými podpismi
R. N..

- z lustrácii k osobe obžalovaného Y. vyplynulo, že doposiaľ nebol súdne trestaný, dopustil sa jedného
priestupkunaúsekubezpečnostiaplynulosticestnejpremávky,zaktorýmubolauloženáblokovápokuta
vo výške 10,- € . Aktuálne nie je stíhaný pre iný nedbanlivostný alebo úmyselný trestný čin. Je otcom
dvoch maloletých detí, s tým že legálne príjmy si zadovažuje vykonávaním živnosti.- z lustrácii k osobe obžalovaného I. vyplynulo, že doposiaľ nebol súdne trestaný, nemá záznam v
priestupkovom registri. Aktuálne ani nie je stíhaný pre iný nedbanlivostný alebo úmyselný trestný čin.

Je otcom dvoch dospelých detí, od roku 1993 je zamestnaný v spoločnosti Dopravný podnik Bratislava,
a. s. ako revízor.

K právnej kvalifikácii a k výroku o vine obžalovaných :

Všetky vykonané dôkazy súd hodnotil jednotlivo i v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu tak, ako to predpokladá ustanovenie
§ 2 odsek 12 Trestného poriadku, pričom vychádzajúc z trestnoprávne relevantných zásad dôkazného
konania dospel k záveru, že skutky uvedené v obžalobe, ktoré sú v predmetnej trestnej veci kladené za
vinu obžalovaným sa stali, napĺňajú všetky zákonné znaky trestného činu uvedeného vo výrokovej vete

rozsudku, a že sa skutkov dopustili obžalovaní.

V tejto súvislosti súd poukazuje na tieto konkrétne skutočnosti a argumenty:
Obžalovaní zhodne spáchanie skutku, ktorý im bol jednotlivo kladený za vinu obžalobou popreli. V rámci
svojej obrany uviedli, že videli ako ich známy R. N. pred nimi podpísal v roku 2012 závet a listinu

o vydedení a následne oni ako svedkovia, tieto listiny sami podpísali. V konaní pred súdom potvrdili
pravosť svojich podpisov na týchto listinách.
Výpoveď a obranu obžalovaných súd vyhodnotil ako účelovú, v rozpore s vykonaným dokazovaním a
zabezpečenými dôkazmi, aby sa tak vyhli vyvodeniu trestnej zodpovednosti voči ich osobám. Verzie
obžalovaných súd vyhodnotil, ako nekritickú k vlastnému konaniu ako aj k zisteným skutočnostiam a to

v snahe dosiahnuť oslobodenie spod obžaloby.

Súd pri vyvodení záveru o vine obžalovaných vzal do úvahy viaceré skutočnosti, ktoré vyplynuli
z vykonaného dokazovania a poukazuje na viaceré dôkazy - výpoveď obžalovaných, oboznámené
znalecké posudky, listinné dôkazy - zápisnica z výsluchu svedka P. Y. pred vyšetrovateľom PZ v konaní

vedenom pod sp. zn. ORP-689/1-VYS-B5-2018 zo dňa 06.12.2018, respektíve zo dňa 05.10.2023,
zápisnica z výsluchu svedka P. I. pred vyšetrovateľom PZ v konaní vedenom pod sp. zn. ORP-689/1-
VYS-B5-2018 zo dňa 30.11.2018, respektíve zo dňa 05.10.2023, rozsudok Okresného súdu Bratislava
V sp. zn. 49C/146/2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7Co/142/2021,
respektíve závery znaleckého skúmania ohľadne pravosti podpisov R. N. obsiahnuté v znaleckom

posudku Mgr. Benkovičovej č. 3/2018 a znaleckom posudku Ústavu súdneho inžinierstva č. 160/2020

Súdpovažujezanesporné,žekonanímobžalovanýchdošlokuspáchaniutrestnéhočinukrivejvýpovede
a krivej prísahy tým, že ako svedkovia v trestnom konaní pred policajtom uviedli nepravdu o okolnosti,
ktorá mala podstatný význam pre rozhodnutie.

Záver o tom, že obžalovaní sa dopustili žalovaného prečinu svedčia viaceré dôkazy, pričom súd
poukazuje na tieto rozhodné skutočnosti.

V prvom rade je potrebné uviesť, že od 28. augusta 2018 bolo vyšetrovateľom PZ v konaní pod sp. zn.

ORP-689/4-VYS-B5-2018 vedené trestné stíhanie pre zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 odsek
1 písmeno a/, písmeno b/ Trestného zákona a to na skutkovom základe, že doposiaľ nezistený páchateľ
sám alebo prostredníctvom iných osôb na doposiaľ presne nezistenom mieste a v nezistenom čase
vyhotovil listinu o vydedení zo dňa 21.03. 2012, ktorú mal podpísať R. N., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom
E.XXXX/XX,Bratislava-Petržalkaakoporučiteľ,atiežlistinu,závet,ktorýmalpodpísaťdňa21.03.2012

R. N., O.. XX. XX. XXXX, trvalé bytom E. XXXX/XX, Bratislava - Petržalka ako poručiteľ, a to tak, že na
nich sfalšoval podpis R. N. a ktoré následne dňa 23. 06. 2014 predložil prostredníctvom advokátky JUDr.
Zuzany Stavrovskej do súdneho konania č.k. 15C 210/2013, pripojený spis 1D/266/2013, Dnot 541/2013
vedenom pred Okresným súdom Bratislava V, so sídlom Prokofievova ul. č. 12, 852 38 Bratislava, ako
dôkazy o prejavoch vôle poručiteľa R. N., O.. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. XXXX/X4, Bratislava -

Petržalka, o tom ako naložiť po jeho smrti s dedičstvom, čím týmto svojím konaním, doposiaľ nezistený
páchateľ v súdnom konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava V so sídlom Prokofievova ul. č.
12, 852 38 Bratislava, č.k. 15C 210/2013, pripojený spis 1D/266/2013, Dnot 541/2013, predložil dôkaz oktorom vie, že je sfalšovaný alebo pozmenený na účel použiť ho ako pravý a súčasne doposiaľ nezistený
páchateľ falšuje dôkaz v súdnom konaní.
V rámci vykonávania dokazovania v trestnom konaní vedenom pred vyšetrovateľom PZ pod sp. zn.

ORP-689/4-VYS-B5-2018 vypovedali obaja obžalovaní v procesnom postavení svedka a to potom ako
boli riadne poučení aj o trestných následkoch krivej výpovede a krivej prísahy v zmysle § 131 odsek 1
Trestného poriadku.

Ďalej je potrebné poukázať na zápisnicu z výsluchu svedka P. Y.Á. pred vyšetrovateľom PZ v konaní

vedenom pod sp. zn. ORP-689/1-VYS-B5-2018 zo dňa 06.12.2018, respektíve zo dňa 05.10.2023 , v
ktorých okrem iného obžalovaný uviedol, že
- „...kedy presne to bolo mohlo to byť nevie, bolo to asi na jar roku 2012 ho R. N. požiadal o podpis
závetu a nejakého dokladu o vydedení, toto prebehlo u neho doma, vie, že to bolo v Petržalke. R. im
vtedy prečítal papiere, požiadal ich, či ich môžu podpísať, oni ich podpísali, myslí, že Z. to podpísal prvý
a oni s P. I. to podpísali po ňom.

- „...Z. vytiahol papiere, myslí, že dva to boli, jedna bola závet a druhá bola o vydedení nevie ako to
správne nazvať, požiadal ich aby si to prečítali a opýtal sa či to podpíšu, najskôr to pod-písal Z., potom
P. I. a potom on, na otázku vyšetrovateľa PZ či vie tuto skutočnosť, že uvedené podpisy p. N. nemajú
byť pravé vysvetliť, uviedol, že nevie to vy-svetliť, on predtým závetom nevidel Z. podpis, tvrdí že tieto
podpisy na týchto listinách podpísal R. N.,“

Rovnako je potrebné poukázať na zápisnice z výsluchu svedka P. I. pred vyšetrovateľom PZ v konaní
vedenom pod sp. zn. ORP-689/1-VYS-B5-2018 zo dňa 30.11.2018, respektíve zo dňa 05.10.2023, v
ktorých uviedol,
- že„...trvá na tom, že bol pritom ako R. N. pred ním a pred P. Y. podpísal závet a listinu o vydedení, bolo
to tak ako povedal už vtedy, uviedol, že potom vytiahol papier a to závet a ešte nejaký papier a podpísal

to pred nimi ako prvý, potom to podpísal on a potom P. Y.,
- na otázku vyšetrovateľa PZ či vie túto skutočnosť, že uvedené podpisy p. N. nemajú byť pravé vysvetliť
uviedol, že bol pri tom ako tieto písomnosti podpísal, potom ako mu boli ukázané kópia závetu zo dňa
21.3.2012 a listiny o vydedení z uvedeného dňa uviedol, že sa jedná o tie listiny, ktoré vtedy pred nimi Z.
podpísal a taktiež on na nich svoje údaje vlastnoručne vyplnil a podpísal, rovnako to vyplnil a podpísal

aj P. Y..“

Obžalovaní v trestnom konaní v rámci výsluchov v procesnom postavení svedka teda opakovane
potvrdiliskutočnosť,žeR.N.malprednimiosobnepodpísaťzávetzodňa21.03.2012alistinuovydedení
zo dňa 21.03.2012. Tieto ich výpovede, ktorými verifikovali pravosť podpisov R. N. však sú v rozpore s

objektívne zisteným faktom, že podpisy na listinách predložených v rámci súdneho konania - závet zo
dňa 21.03.2012 a listinu o vydedení zo dňa 21.03.2012 nie sú pravými podpismi R. N..

Skutočnosť, že R. N. nepodpísal pred obžalovanými závet aj listinu o vydedení vyplynula zo záverov
znalcov z odboru písmoznalectva, ktorý vylúčili že sa jedná o N. podpisy.

Predmetný záver podporujú aj rozhodnutia súdov, konkrétne rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp.
zn. 49C/146/2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7Co/142/2021. Súdy vo
svojich výrokoch určili, že závet zo dňa 21.03.2012 a listina o vydedení zo dňa 21.03.2012 sú neplatné
z dôvodu absencie podpisu poručiteľa R. N.. Ide o konštatovanie faktu, ktorý je v priamom rozpore s

tvrdením obžalovaných o podpisoch N. na týchto dokumentoch.

Z porovnania výpovedí obžalovaných pred vyšetrovateľom PZ v trestnej veci marenia spravodlivosti
podľa § 344 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/ Trestného zákon, respektíve ich výpovedí v prejednávanej
veci je zrejmý nesúlad s vyššie uvedenými listinnými dôkazmi, ktorý umožňuje súdu vykonať záver o

tom, že obžalovaní klamali o tom, že R. N. podpísal pred nimi závet a listinu o vydedení.

Je pri tom potrebné uviesť, že obžalovaní týmto spôsobom klamlivo vypovedali o dôležitých skutkových
okolnostiach, ktoré mali vplyv na rozhodovanie príslušníka PZ o tom, či sa stal skutok, pre ktorý
bolo vedené trestné stíhanie pod ČVS: ORP-689/1-VYS-B5-2018, prípadne či tento skutok mal znaky

trestného činu, respektíve k stotožneniu páchateľa.

Súd je toho názoru, že výsledky vyplývajúce z procesu dokazovania jednoznačným spôsobom svedčia
o závere, že obžalovaní sú vinní zo spáchania skutkov, ktoré sú im jednotlivo kladené za vinu podanouobžalobou. V tomto smere súd uvádza, že orgány činné v trestnom konaní získali a zabezpečili
rozhodujúce dôkazy zákonným spôsobom a v rozsahu nevyhnutnom pre náležité zistenie a objasnenie
skutkového stavu, ktorých vykonanie na hlavnom pojednávaní preukázalo ich vzájomnú zhodu -

vzájomné sa dopĺňanie. Je potrebné poukázať na to, že aj v prípade, že sa obžalovaní ku skutku
nepriznali, tak ostatné zadovážené dôkazy -listinné dôkazy sú takej dôkaznej kvality, že po ich
dôkladnom vyhodnotení bolo možné vylúčiť akékoľvek pochybnosti o vine obžalovaných za žalované
skutky.
Napriek existencii rozdielneho popisu udalostí obžalovanými, súd je toho názoru, že to neznamená,

že súd má rozhodnúť podľa zásady „in dubio pro reo“, pretože tu je pochybnosť vyvolaná tvrdením
obžalovaných. Trestný poriadok nepozná zásadu, že obžalovaný musí byť oslobodený vždy, ak tvrdí, že
sa trestného činu nedopustil, respektíve, ak uvádza skutočnosť, ktorá by tento postup odôvodňovala /
rozumej, ak tvrdí, že dôkaz bol vykonaný nezákonne/. Súd je toho názoru, že musí použiť zásadu „in
dubio pro reo“ len vtedy, ak aj po riadnom vyhodnotení dôkazov v zmysle ustanovenia § 2 odsek 12
Trestného poriadku zostanú o okolnosti, či sa stal žalovaný skutok, alebo či ho spáchal obžalovaný

rozumné pochybnosti, o čo však v posudzovanej veci nejde.

Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti uznal súd obžalovaných za vinných zo spáchania prečinu
krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 odsek 1 Trestného zákona. Súd je toho názoru, že v
prejednávanom prípade boli preukázané všetky zákonné znaky:

Objekt, ktorým je záujem spoločnosti, aby sa v konaní pred súdom alebo v trestnom konaní rozhodovalo
na základe pravdivého a správne zisteného skutkového stavu veci.

Vo vzťahu k naplneniu tohto znaku súdu uvádza, že obžalovaní vypovedali ako svedkovia vo vedenom

trestnom konaní, ktoré bolo vedené pre zločin marenia spravodlivosti.

Objektívna stránka spočíva v uvedení nepravdy svedkom o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre
rozhodnutie, alebo svedok takú okolnosť zamlčí v konaní pred súdom alebo v trestnom konaní. Na
dokonanie tohto trestného činu stačí, že došlo k uvedeniu nepravdy alebo zamlčaniu okolnosti. Nie

je pritom nevyhnutné, aby na základe nepravdivej výpovede alebo zamlčanej výpovede orgán činný
v trestnom konaní alebo súd vydal nesprávne rozhodnutie. Dôležitou skutočnosťou je, že okolnosť,
či obvinený uviedol ako svedok v inej veci nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre
rozhodnutie, alebo takú okolnosť zamlčal.

V prejednávanej veci je zrejmé, že došlo k naplneniu aj objektívnej stránky skutkovej podstaty, nakoľko
jednak obžalovaní ako svedkovia v trestnom konaní uviedli nepravdu /rozumej, že N. mal podpísať
závet a listinu o vydedení/, pričom táto nepravda sa týkala okolnosti, ktorá mala podstatný význam pre
rozhodovanie konajúceho príslušníka. Je zrejmé, že klamstvo obžalovaných o tom, že mal N. podpísať
tieto doklady sa týkalo dôležitej skutočnosti, ktorým je vyvodenie záveru policajta o tom, či sa stal skutok

pre ktorý viedol trestné stíhanie vo veci podozrenia z marenia spravodlivosti.
Subjektom tohto trestného činu môže byť ktokoľvek a pre trestnosť skutku sa vyžaduje úmyselné
zavinenie. Obžalovaní boli nepochybne stotožnení ako páchatelia činu, vo vzťahu k subjektívnej stránke
súd dospel k záveru, že obžalovaní konali vo forme priameho úmyslu a teda, že chceli spôsobom
uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom.

V súvislosti s týmto prečinom súd skúmal aj materiálnu stránku stíhaného trestného činu spočívajúcu v
jeho závažnosti z hľadiska Trestným zákonom vyžadovaného stupňa /závažnosť vyššia než nepatrná/,
vychádzajúc pritom z kritérií upravených v § 10 odsek 2 Trestného zákona. S poukazom na spôsob
vykonania činu a okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, následok, ako aj zavinenie vo forme priameho

úmyslu, má súd za to, že závažnosť spáchaného činu je nepochybne značne vyššia než nepatrná a
konanie obžalovaných predstavuje typizované konanie napĺňajúce zákonné znaky stíhaného trestného
činu /konkrétny stupeň závažnosti je zhodný s typovou závažnosťou vyjadrenou samotnou skutkovou
podstatou daného trestného činu/, ktoré je potrebné postihovať aj prostriedkami trestného práva.

Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti uznal súd obžalovaných za vinných z prečinu krivej výpovede a
krivej prísahy podľa §346 odsek 1 Trestného zákona.K výroku o treste :

V súvislosti s výrokom o treste súd poznamenáva, že pri ukladaní trestu vychádzal z účelu trestu
vyjadrenéhov§34odsek1Trestnéhozákona,vzmyslektoréhotrestmázabezpečiťochranuspoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest
zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, pričom súčasne prihliadal aj na ostatné

Trestným zákonom upravené zásady pre ukladanie trestov.
Podľa § 34 odsek 2 Trestného zákona páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere,
ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby
trestu odňatia slobody.

Podľa § 34 odsek 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä

na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní
trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a
na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania
trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného

činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové
alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého
následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest,
ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži
najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a

právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým
následkom trestného činu.

Súd pri ukladaní trestu obžalovaného vychádzal zo závažnosti prečinu, z ktorého boli obžalovaní uznaní
vinnými, a ktorú určuje už zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom v danom prípade

je výška trestnej sadzby stanovená zákonom v rozpätí od jedného roka do piatich rokov.

K osobe obžalovaných sa súd na hlavnom pojednávaní oboznámil s výpisom z evidencie priestupkov, z
ktoréhovyplynulo,žeobžalovanýI.sanedopustilžiadnehopriestupku,obžalovanýY.sadopustiljedného
menej závažného priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

Podľa odpisov z registru trestov obaja obžalovaní neboli doposiaľ právoplatne odsúdení, nevedie sa a v
minulosti sa ani neviedlo voči nim žiadne iné trestné stíhanie, ako to vyplynulo z oboznámenej lustrácie
Generálnej prokuratúry SR.

Obžalovaný Y. je riadne zamestnaný s priemerným hrubým mesačným príjmom vo výške cca 650,- Eur.
Obžalovaný I. je dlhodobo zamestnaný v Dopravnom podniku Bratislava, a. s. s priemerným hrubým
mesačným príjmom vo výške cca 1700,- Eur.

Súd u obžalovaných zhodne zistil poľahčujúcu okolnosť - vedenie riadneho života /§ 36 písmeno

j/ Trestného zákona/, zároveň súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle ustanovenia § 37
Trestného zákona, Trestná sadzba sa u obžalovaných v ich neprospech neupravovala a bola určená
podľa zákonných ustanovení v rozmedzí od 1 do 5 rokov.

Pri určovaní druhu trestu súd primárne vychádzal z ustanovenia § 34 odsek 6 Trestného zákona, podľa

ktorého za trestný čin podľa § 213, § 233, § 237, § 254, § 261, § 262, § 266, § 276 ods. 4, § 277 ods. 4,
§ 277a ods. 3, § 326, § 330 a 334, ktorého spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov
Európskej únie a pri ktorom rozsah trestného činu, spôsobená škoda alebo získaný majetkový prospech
prevyšuje 50 000 eur, a za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody
ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje osem rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody. Z

uvedeného ustanovenia možno vyvodiť, že ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorého horná
hranica trestnej sadzby neprevyšuje osem rokov, respektíve sa nejedná a o taxatívne vymedzený trestný
čin, ktorým došlo k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie so škodou prevyšujúcou 50 000,-
€, čo je aj prípad prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona,nemusí mu uložiť trest odňatia slobody /§ 34 odsek 6 Trestného zákona argument a contrario/. V takom
prípade teda súd môže uložiť aj samostatné alternatívne tresty, prípadne aj viac z nich medzi sebou
kombinovať.

Súd dospel k záveru, že pre nápravu obžalovaných postačí aj uloženie samostatného alternatívneho
trestu - peňažného trestu, pričom súd vychádzal z toho, že obžalovaní sú dlhodobo aktívne zárobkovo
činní s pomerne stabilným príjmom, a že teda budú schopní peňažný trest uhradiť. Súd má rovnako za
to, že sú splnené všetky podmienky vyžadované v ustanovení § 56 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona,

teda že peňažný trest ukladá za prečin a vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného trestného
činu, okolnosti prípadu, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy nie je potreba uloženia
nepodmienečného trestu odňatia slobody a uloženie iného trestu nie je potrebné.

Súd zároveň poukazuje, že u obžalovaných sa nejedná o typických páchateľov trestnej činnosti, ale že
sa u nich jedná o ojedinelé vybočenie z noriem spoločensky žiaduceho správania sa. Ďalšie relevantné

skutočnosti rozhodné pre určenie druhu a výšky trestu a to existencia iba poľahčujúcej okolnosti podľa
§ 36 písmena j/ Trestného zákona, neprítomnosť priťažujúcich okolností podľa § 37 Trestného zákona
vo svojom súhrne nasvedčujú možnosti uloženia peňažného trestu.

Poukazujúc na vyššie uvedené úvahy a okolnosti je súd toho názoru, že samostatný peňažný trest vo

výške 2000,- € pre obžalovaného Y. a samostatný peňažný trest vo výmere 3000,- € pre obžalovaného
I. spolu s uložením náhradného trestu odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov /pre prípad úmyselného
zmarenia výkonu peňažného trestu/ je trestom primeraným z hľadiska potreby zabezpečenia požiadavky
generálnej aj individuálnej prevencie, a že takto uložený trest zodpovedá závažnosti spáchaného
trestného činu, okolnostiam prípadu a osobe obžalovaného, je zákonný, spravodlivý a primeraný, v

celom rozsahu zodpovedajúci účelu trestu ustanoveného Trestným zákonom. Súd uložil obžalovaným
peňažnétrestypresahujúcevýškuichmesačnejmzdyzohľadňujúcnajmäskutočnosť,žesajednáoprvo
páchateľov, ktorí doposiaľ viedli riadny život. Aj keď sa obaja obžalovaní dopustili prakticky totožného
skutku s totožnými následkami, súd pri určení výmery peňažného trestu medzi nimi diferencoval v tom
smere, že obžalovanému Y. uložil nižší peňažný trest, pričom zohľadnil jednak jeho nižšie mesačné

príjmy ako aj skutočnosť, že v čase vydania rozsudku je živiteľom dvoch maloletých detí /viď REGOB/.

Vzhľadom ku skutočnosti, že obaja obžalovaní sú živiteľmi rodiny, berúc do úvahy zásadu, aby uložený
trest nepostihoval rodinu obžalovaného v miere viac než nutnej, súd umožnil obžalovaným peňažný
trest zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 500,- €, pod stratou výhody splátok v prípade

neuhradenia jednej alebo viacerých splátok.

Súd vyslovuje presvedčenie a vieru v obžalovaných schopnosť poučiť sa, a že výška a druh uložených
trestov budú pre obžalovaných dostatočnou výstrahou, aby sa v budúcnosti vyvarovali spáchania
protiprávneho konania, a že prebiehajúce trestné stíhanie bude ich posledným porušením Trestného

zákona.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e :
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd

v Bratislave prostredníctvom Mestského súdu Bratislava I.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť:
a/ prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
b/ obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v

obžalobe,
c/ poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
d/ zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom
uvedeným v § 183 odsek 1 Trestného poriadku.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.