Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. júl 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/91/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124300224
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Šlesarová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:6124300224.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ivany Šlesarovej

a sudcov Mgr. Jozefa Mačeja a JUDr. Ľuboslavy Vankovej
v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. XX/X, A. B. E., zast.: PETKOV & Co,
s.r.o., IČO: 50 430 742, so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava proti žalovanému: D. F., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom B. XXX/X, B. G., zast.: JUDr. Matúš Husák, advokát so sídlom Trlinská 541/66, Šenkvice,
IČO: 553 747 35, v spore o zaplatenie 1.390,80 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Galanta, č.k. 28C/46/2024-75 zo dňa 18. februára 2025 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd žalobcovi proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť
žalobcovi istinu vo výške 1.390,80 eur, úrok vo výške 4.559,04 eur, úrok z omeškania 5 % ročne zo
sumy 215,17 eur od 16.5.2021 do 25.5.2021, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 207,51 eur od
16.6.2021 do 13.7.2021, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 218,65 eur od 16.7.2021 do 13.8.2021,
úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 211,13 eur od 16.8.2021 do 13.9.2021, úrok z omeškania 5 %

ročne zo sumy 212,92 eur od 16.9.2021 do 12.10.2021, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 223,93
eur od 16.10.2021 do 15.11.2021, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 440,56 eur od 16.11.2021 do
15.12.2021, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 668,11 eur od 16.12.2021 do 21.12.2021, úrok z
omeškania 5 % ročne zo sumy 368,11 eur od 22.12.2021 do 15.1.2022, úrok z omeškania 5 % ročne
zo sumy 588,51 eur od 16.1.2022 do 24.1.2022, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 288,51 eur od
25.1.2022 do 12.2.2022, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 222,27 eur od 16.2.2022 do 13.3.2022,
úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 250,86 eur od 16.3.2022 do 15.4.2022, úrok z omeškania 5 %

ročne zo sumy 477,15 eur od 16.4.2022 do 16.4.2022, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 236,98 eur
od16.5.2022do15.6.2022,úrokzomeškania5%ročnezosumy467,21eurod16.6.2022do20.6.2022,
úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 67,21 eur od 21.6.2022 do 6.7.2022, úrok z omeškania 5 %
ročne zo sumy 240,82 eur od 16.7.2022 do 20.9.2022, úrok z omeškania 5,50 % ročne zo sumy 234,23
eur od 16.8.2022 do 20.9.2022, úrok z omeškania 5,50 % ročne zo sumy 175,05 eur od 21.9.2022 do
17.10.2022, úrok z omeškania 6,25 % ročne zo sumy 236,22 eur od 16.9.2022 do 17.10.2022, úrok z
omeškania 6,25 % ročne zo sumy 246,67 eur od 16.10.2022 do 17.10.2022, úrok z omeškania 6,25 %

ročne zo sumy 157,94 eur od 18.10.2022 do 19.11.2022, úrok z omeškania 7 % ročne zo sumy 240,32
eur od 16.11.2022 do 19.11.2022, úrok z omeškania 7 % ročne zo sumy 250,67 eur od 16.11.2022 do
21.12.2022, úrok z omeškania 7,50 % ročne zo sumy 244,49 eur od 16.1.2023 do 17.1.2023, úrok z
omeškania 7,50 % ročne zo sumy 44,49 eur od 18.1.2023 do 13.2.2023, úrok z omeškania 8 % ročnezo sumy 246,57 eur od 16.2.2023 do 21.3.2023, úrok z omeškania 8 % ročne zo sumy 272,98 eur od
16.3.2023 do 21.3.2023, úrok z omeškania 8 % ročne zo sumy 19,55 eur od 22.3.2023 do 17.4.2023,
úrok z omeškania 8,50 % ročne zo sumy 250,98 eur od 16.4.2023 do 17.4.2023, úrok z omeškania 8,75

% ročne zo sumy 255,33 eur od 16.6.2023 do 14.7.2023, úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 265,32
eur od 16.7.2023 do 21.8.2023, úrok z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 259,75 eur od 16.8.2023
do 21.8.2023, úrok z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 25,07 eur od 22.8.2023 do 30.9.2023, úrok z
omeškania 9,25 % ročne zo sumy 261,95 eur od 16.9.2023 do 30.9.2023, úrok z omeškania 9,25 %
ročne zo sumy 37,02 eur od 1.10.2023 do 23.10.2023, úrok z omeškania 9,50 % ročne zo sumy 271,79

eur od 16.10.2023 do 23.10.2023, úrok z omeškania 9,50 % ročne zo sumy 266,49 eur od 16.11.2023
do 27.11.2023, úrok z omeškania 9,50 % ročne zo sumy 276,21 eur od 16.12.2023 do zaplatenia, úrok
z omeškania 9,50 % ročne zo sumy 271,10 eur od 16.1.2024 do zaplatenia, úrok z omeškania 9,50 %
ročne zo sumy 274,02 eur od 16.2.2024 do zaplatenia, úrok z omeškania 9,50 % ročne zo sumy 290,77
eur od 16.3.2024 do zaplatenia, úrok z omeškania 9,50 % ročne zo sumy 278,70 eur od 16.4.2024 do
zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Výrokom II. priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

1.2.Vodôvodnenísúdprvejinštancieuviedol,žežalobcasapodanoužalobouvočižalovanémudomáhal
zaplatenia istiny 1.390,80 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, dňa

11.5.2015 ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom písomne zmluvu o pôžičke, ktorú zmluvné
strany postupne menili uzatváraním dodatkov. Žalovaný sa zaviazal žalobcovi okrem pôžičky splácať
aj úrok z pôžičky v sadzbe 10 % p. a. Bol povinný splácať pôžičku a úroky z pôžičky v splátkach,
podľa splátkového kalendára, ktorý tvorí prílohu k zmluve. Prevzatie peňažných prostriedkov žalovaným,
poskytnutých mu z titulu pôžičky od žalobcu, potvrdil žalovaný svojim osobitným potvrdením na zmluve,

ktoré tiež podpísal. Žalovaný sa pri plnení splátok splatných v období od 15.5.2021 do 15.4.2024
dostal do dlžníckej delikvencie voči žalobcovi - splátky nesplácal riadne a včas, v zmysle dohodnutého
splátkového kalendára. Žalobca si preto voči žalovanému za obdobie splácania dlhu v rozmedzí od
15.5.2021 do 15.4.2024, uplatnil nárok na zaplatenie istiny v sume 1.390,80 eur, úrokov v sume 4.559,04
eur a úrokov z omeškania špecifikovaných v žalobe.

1.3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť tvrdiac, že všetky svoje záväzky voči žalobcovi splnil a preto je
žaloba nedôvodná. Mal za to, že medzi stranami sporu došlo k reálnemu uzavretiu štyroch zmlúv o
pôžičke a to dňa 11.05.2015, 05.06.2015, 16.01.2016 a 21.07.2016, v každej z nich bol dohodnutý 10%
úrok z omeškania, z ktorého dôvodu sú dohodnuté úroky v neprimeranej výške a ide o úžeru.

1.4. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil nasledovný skutkový stav.

1.5. Dňa 11.5.2015 žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom písomnú zmluvu o pôžičke,
na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 15.000,- eur. Pôžička bola poskytnutá s 10

% úrokom ročne. Žalovaný sa ako dlžník zaviazal splácať pôžičku v mesačných splátkach v minimálnej
výške 200,- eur, vždy k 11. dňu v mesiaci, podľa dohodnutého splátkového kalendára, ktorý tvoril súčasť
zmluvy a ktorý žalovaný podpísal. Dňa 5.6.2015 uzatvorili strany sporu dodatok č. I. k zmluve o pôžičke,
na základe ktorého sa žalobca ako veriteľ zaviazal navýšiť poskytnutú pôžičku o 23.000,- eur, t.j. celková
poskytnutá pôžička bola vo výške 38.000,- eur. Pôžička bola poskytnutá s 10 % úrokom ročne. Žalovaný

sa ako dlžník zaviazal splácať pôžičku v mesačných splátkach v minimálnej výške 500,- eur, vždy k 11.
dňu v mesiaci, podľa dohodnutého splátkového kalendára, ktorý tvoril súčasť zmluvy a ktorý žalovaný
podpísal. Dňa 16.4.2016 uzatvorili strany sporu dodatok č. II. k zmluve o pôžičke, na základe ktorého sa
žalobca ako veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému pôžičku vo výške 1.000,- eur, t.j. celková poskytnutá
pôžička bola vo výške 39.000,- eur. Pôžička bola poskytnutá s 10 % úrokom ročne. Žalovaný sa ako

dlžník zaviazal splácať pôžičku v mesačných splátkach v minimálnej výške 500,- eur, vždy k 11. dňu
v mesiaci, podľa dohodnutého splátkového kalendára, ktorý tvorí súčasť zmluvy a na ktorom žalovaný
svojim podpisom potvrdil prevzatie sumy 1.000,- eur. Dňa 21.7.2016 uzatvorili strany sporu dodatok
č. III. k zmluve o pôžičke, na základe ktorého na základe ktorého sa žalobca ako veriteľ zaviazal
navýšiť poskytnutú pôžičku o 2.000,- eur, t.j. ku dňu 21.7.2016 zostatok pôžičky predstavoval sumu vo

výške 40.109,- eur. Pôžička bola poskytnutá s 10 % úrokom ročne. Žalovaný sa ako dlžník zaviazal
splácať pôžičku v mesačných splátkach v minimálnej výške 500,- eur, vždy k 15. dňu v mesiaci, podľa
dohodnutého splátkového kalendára, ktorý tvoril súčasť zmluvy a na ktorom žalovaný svojim podpisom
potvrdil prevzatie sumy 2.000,- eur. Z každého splátkového kalendára vyplýva, že pôžička bola splatnáformou anuitných splátok (pri každej splátke je vždy uvedené, aká časť splátky pripadne na úroky).
Žalovaný sa pri plnení splátok splatných v období od 15.5.2021 do 15.4.2024 dostal do omeškania,
splátky nesplácal riadne a včas, v zmysle dohodnutého splátkového kalendára.

1.6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 657, § 658 a § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995.

1.7. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca na základe zmluvy

o pôžičke zo dňa 11.5.2015 v znení jej dodatkov zo dňa 5.6.2015, 16.4.2016, 21.7.2016, poskytol
žalovanému pôžičku v celkovej výške 41.000,- eur (dňa 11.5.2015 sumu 15.000,- eur, dňa 5.6.2015
sumu 19.000,- eur, dňa 8.6.2015 sumu 4.000,- eur, dňa 16.4.2015 sumu 1.000,- eur a dňa 21.7.2016
sumu 2.000,- eur) s dohodnutým úrokom vo výške 10 % ročne. Žalovaný sa zaviazal pôžičku vrátiť spolu
s úrokmi v zmysle splátkového kalendára, ktorý bol prílohou zmluvy o pôžičke, resp. jej dodatkov (článok
II bod 1 splatnosť pôžičky). Žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním dlhu, následkom čoho mu za

obdobie od 15.5.2021 do 15.4.2024 vznikol dlh na istine vo výške 1.390,80 eur a na úrokoch vo výške
4.559,04 eur. Žalovaný v priebehu konania síce tvrdil, že dlh - pôžičku žalobcovi splatil vo výške 43.300,-
eur, toto svoje tvrdenie však v konaní nepreukázal.

1.8. Tvrdenia žalovaného ohľadom vrátenia pôžičky, resp. neexistencie dlhu, vyhodnotil súd prvej

inštancie ako nepreukázané, nakoľko žalovaný v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno. Žalobcovi tak
vznikol voči žalovanému za obdobie od 15.5.2021 do 15.4.2024 nárok na zaplatenie istiny vo výške
1.390,80 eur.

1.9. Námietku žalovaného ohľadom rozporu dojednaného zmluvného úroku s dobrými mravmi, súd prvej

inštancie vyhodnotil ako nedôvodnú s poukazom na ustanovenie § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Občiansky zákonník a ani iné právne predpisy výslovne neustanovujú, do akej výšky možno pri peňažnej
pôžičke dojednať úroky. Platí však, že dohoda o výške úrokov nemôže byť neprimeraná a teda v rozpore
s dobrými mravmi. Neprimeraná a teda odporujúca dobrým mravom je spravidla len taká výška úrokov,
ktorá podstatne presahuje obvyklú úrokovú mieru v dobe ich dohodnutia, určenú najmä s prihliadnutím k

najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek (rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2012, sp.zn. 5 Cdo 26/2011). Súd prvej inštancie preskúmal úrokové
miery podobného úveru poskytovaného v bankách a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou
nad5rokovvmáji2015predstavovalúrok11,91%ročne(novéobchody),vapríli201610,68%ročneav
júli 2016 10,49 % ročne. Z uvedeného bolo zrejmé, že ročná sadzba úroku dohodnutého medzi stranami

sporu v danom prípade neprevýšila mieru úrokov poskytovaných v danom období bankami. Pokiaľ sa
jedná o tvrdenia žalovaného, že pôžička mu bola poskytnutá za účelom nadobudnutia nehnuteľnosti,
žalovaný toto tvrdenie v konaní nepreukázal, a táto skutočnosť nevyplýva ani zo zmluvy o pôžičke a
ani z jej dodatkov, preto nie je možné porovnávať dohodnutú úrokovú sadzbu a úrokové sadzby úverov
poskytovaných v danom období na nehnuteľnosti.

1.10. Súd prvej inštancie v ďalšom dôvodil, že strany sporu ako zmluvné strany si dohodli anuitnú
splátku, čo vyplýva so splátkového kalendára, ktorý tvoril prílohu zmluvy, vrátane každého dodatku, a
ktorý navyše žalovaný aj podpísal. Pozostávala z dvoch zložiek: istiny a úroku. Neobstojí teda tvrdenie
žalovaného, že sa so žalobcom nedohodli na splácaní úrokov spolu s istinou. Žalobcovi tak vznikol voči

žalovanému za obdobie od 15.5.2021 do 15.4.2024 nárok na zaplatenie zmluvných úrokov vo výške
4.559,04 eur.

1.11. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie vyhodnotil žalobu ako dôvodnú a e v plnom
rozsahu jej vyhovel.

1.12. O úroku z omeškania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a
§ 3 nariadenia vlády č. 87/1995. Žalovaný si svoje povinnosti uhradiť splátky za obdobie od 15.5.2021
do 15.4.2024 riadne a včas nesplnil, dostal sa do omeškania a preto má žalobca nárok aj na zákonné
úroky z omeškania. Z uvedeného dôvodu súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z

omeškania v zákonnej výške, tak ako si ich uplatnil žalobca, t.j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti
jednotlivých splátok.

1.13. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP.2.1. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z odvolacích dôvodov podľa §
365ods.1písm.d),písm.e),písm.f),písm.h)Civilnéhosporovéhoporiadku.Odvolaciemusúdunavrhol

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

2.2. V odvolaní namietal, že sa súd prvej inštancie nedostatočne vysporiadal s predmetom konania a
procesnou obranou žalovaného, keď nepreskúmal námietky žalovaného voči uplatnenej pohľadávke,
neprihliadol na skutočnosť, že žalobca svoj nárok nepodporil žiadnym dôkazom o dlžnej sume a vyvodil

splatnosť úroku na základe neexistujúceho zmluvného ustanovenia.

2.3. Namietal, že splatnosť úroku nebola zmluvne dojednaná a výkladom prejavu vôle nemožno dopĺňať
takýto prejav odkazom na splátkový kalendár, ktorý sám o sebe nepredstavuje zmluvné dojednanie,
zvlášť v prípade, ak v zmluve o pôžičke je dlžník zaviazaný splácať iba pôžičku a nie príslušenstvo,
teda existuje rozpor medzi tým, že uvedené v zmluve a čo v splátkovom kalendári.

2.4. V ďalšom namietal nesprávne posúdenie primeranosti výšky úroku z úveru, keď súd prvej inštancie
nesprávne vychádzal z priemernej úrokovej sadzby, ktorá sa vzťahovala k spotrebnému úveru namiesto
úrokovejsadzbyúveruzanehnuteľnosť,pričomnevykonal navrhnutýdôkazohľadomzisteniaúrokových
sadzieb NBS.

2.5. Žalovaný namietal, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno týkajúce sa výšky pohľadávky, pričom
nepreukázal ani omeškanie žalovaného. Zotrval na argumentácii uvádzanej pred súdom prvej inštancie,
že žiadne zmluvné dojednanie nepreukazuje vôľu zmluvných strán doplniť prvotnú zmluvu o pôžičke zo
dňa 11.05.2015, čoho následkom existujú popri sebe štyri zmluvy o pôžičke a každá jej úročená 10 %

úrokom z úveru, čo odôvodňuje neprimerane vysoké úroky.

3.1. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol odvolaciemu súdu napadnutý
rozsudoksúduprvejinštanciepotvrdiťakovecnesprávnya uplatnilsinároknanáhradutrovodvolacieho
konania.

3.2. Vo vyjadrení uviedol, že žalobca v konaní riadne tvrdil a preukázal vznik a existenciu zmluvy o
pôžičke a jej následné zmeny dodatkami č. I. až III., tvrdil platobnú delikvenciu žalovaného (že žalovaný
neplnil v súlade s existujúcou zmluvou o pôžičke), a tým preukázal aj základ a rozsah svojho nároku
voči žalovanému, vyvrátil tvrdenia žalovaného o údajne neplatne dojednanej výške úroku z pôžičky, a

dôkazmi (najmä štatistické údaje NBS) preukázal, že úrok 10 percent ročne z pôžičky bol dojednaný
platne.

3.3. Na druhej strane – žalovaný svoje tvrdenia o rozsahu plnenia z zmysle zmluvy o pôžičke v znení jej
dodatkov č. I. až III. nepreukázal, a na ich preukázanie ani nenavrhol relevantné dokazovanie. Žalovaný

najmä tvrdil, že pôžičku splatil a tvrdil poskytnutie plnenia v sume 40.650,- eur (na pojednávaní dokonca
tvrdil plnenie „cca 43.000,- eur“). Toto svoje tvrdenie žalovaný riadne (ničím relevantným) nepreukázal,
a teda nepreukázal ním tvrdený rozsah plnenia, hoci v tomto smere na neho prešlo dôkazné bremeno.
Žalovaného tvrdenia o rozsahu plnenia neboli ničím nepodložené, nepravdivé a výsostne špekulatívne.

3.4. Zdôraznil, že jednotlivé splátky pôžičky boli anuitné – obsahovali z časti úrok a z časti istinu
pôžičky. Zmluva o pôžičke v znení jej dodatkov I. až III. nie je zmluvou, na základe ktorej sa žalovaný
nezaviazal platiť príslušenstvo. Žalobcovi preto nebolo jasné, čo chce žalovaný povedať svojou
odvolacou argumentáciou, o zmluvách o pôžičke, v ktorých je dlžník zaviazaný splácať iba pôžičku a nie
aj jej príslušenstvo. Zmluva o pôžičke v tomto prípade zaväzovala žalovaného ako dlžníka platiť okrem

istiny aj úrok v sadzbe 10 percent ročne, a to podľa splátkového kalendára, ktorý bol súčasťou zmluvy,
resp. neskôr súčasťou dodatkov č. I. až III.

4. Ďalšie písomné podania vo veci podané neboli.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie

bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), stranou, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonomprípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d), písm. e), písm. f), písm. h) Civilného sporového
poriadku, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom (§ 379
Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), súc

pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť
dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§385ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkuacontrario),keďmiestoačasverejnéhovyhláseniarozsudku
bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho
vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že boli splnené podmienky

pre potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

6. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalovaného
nariaďovať pojednávanie, pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a ani to
nevyžadoval dôležitý záujem.

7. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie

správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 1 CSP).

10. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

11. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.

Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (ktoré strana môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody

preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. V odvolacom konaní sa dispozičná zásada prejavuje tým,
že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, t. j. že odvolanie prejedná len v medziach, v ktorých
ho odvolateľ napáda. Ustanovenie § 379 Civilného sporového poriadku zároveň vymedzuje výnimky,
kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania, pričom ide o výnimky len vo vzťahu
k rozsahu podaného odvolania. Odvolací súd je podľa ustanovenia § 380 ods. 1 Civilného sporového

poriadku viazaný aj dôvodmi odvolania, t. j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v
súlade s ustanovením § 365 Civilného sporového poriadku dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd
pri svojom rozhodovaní o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenie zistil. Jedinú výnimku
predstavuje podľa ustanovenia § 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku oprávnenie odvolacieho súdu
preskúmavať vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, a to z úradnej moci.

12. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom
prvej inštancie nie je zaťažené vadami, ktoré sa týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného
postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd
preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady

zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP.

13. Odvolací súd ďalej skúmal splnenie procesných podmienok a postup súdu prvej inštancie v tom
smere, či jeho postupom nebolo znemožnené strane sporu, aby uskutočňovala jej patriace práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a či prípadná existencia nesprávneho

procesného postupu ako nedostatku súdu prvej inštancie nemohla byť napravená v konaní pred
odvolacímsúdom.Vadakonaniavymedzenáv§389ods.1písm.b)CSPjevosvojejpodstateporušením
základného práva na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku SR
okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd. Odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie
rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.

14. Žalovaný v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d/,e/, f/ a h/.

15.1. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP dopadá na všetky pochybenia v procesnom
postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod iné odvolacie dôvody, avšak vždy len za predpokladu,
že tieto pochybenia mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zvyčajne pôjde o prípady

nesprávne realizovanej mandukčnej povinnosti súdu, pochybenia vo vykonanom dokazovaní (napr.
vykonanie nezákonne získaného dôkazu, vypočutie svedka bez jeho poučenia o práve odoprieť výpoveď
apodobne)aleboposúdeniepredbežnejotázkyvrozporesexistujúcimrozhodnutímpríslušnéhoorgánu.

15.2. V prípade odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP ide o vadu skutkovú, keď strana
navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto

dôkaz nevykonal.

15.3. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie

do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

15.4. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje
konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

16. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré
majú oporu vo vykonaných dôkazoch a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil.
Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré

nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Prijaté
závery vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa riadil. Z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení
všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.
Odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám riadneho odôvodnenia

rozsudku podľa § 220 ods. 2 až 4 CSP a nemožno ho považovať za arbitrárne. S poukazom na
ustanovenie 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd odkazuje na správne odôvodnenie
písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku vo veci samej pričom nenachádza dôvod, pre ktorý
by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť.

17. Z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nie je potrebné, aby odvolací súd
v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré sú obsiahnuté v
napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie. Pri posudzovaní vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej
inštancie je nevyhnutné len zdôrazniť okolnosti podstatné a rozhodné, ktoré súvisia s odvolacími
dôvodmi. Tento postup krajského súdu ako odvolacieho je aj v súlade

s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, podľa ktorého
odôvodnenia rozhodnutí prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane,
pretože prvoinštančné a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05,
III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania
všetkýchrozhodnutívšeobecnýchsúdov(takprvoinštančnéhosúdu,akoajodvolaciehosúduaprípadne

aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/05, v zmysle ktorého
pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie, tak odvolací súd sa v
zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.18. Odvolací súd posúdením vyjadrení strán sporu v odvolacom konaní ako aj v konaní pred súdom
prvej inštancie zistil, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými podstatnými tvrdeniami strán

prednesenými v konaní, a preto nie je dôvod na postup odvolacieho súdu podľa § 387 ods. 3 prvá veta
CSP.

19. Podstatou odvolacej argumentácie žalovaného boli jeho námietky o nedostatočnom vysporiadaní
sa súdom prvej inštancie s predmetom konania a procesnou obranou žalovaného, keď tento

nepreskúmal námietky žalovaného voči uplatnenej pohľadávke, argumentácia, že žalobca svoj nárok
nepodporil žiadnym dôkazom o dlžnej sume, že súd prvej inštancie splatnosť úroku vyvodil na základe
neexistujúceho zmluvného dojednania, námietka nesprávneho posúdenia primeranosti výšky úroku z
úveru, keď súd prvej inštancie mal vychádzať z úrokových sadzieb úverov za nehnuteľnosť, že v konaní
nebolo preukázané omeškanie žalovaného s plnením, že boli uzavreté 4 zmluvy o pôžičke, každá z
nich s 10 % úrokom z úveru, čo odôvodňuje neprimerane vysoké úroky. Uvedené odvolacie námietky

nepovažoval odvolací súd za dôvodné.

20. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a vo vzťahu k odvolacím námietkam
žalovaného odvolací súd dodáva nasledovné.

21. Zo súdom prvej inštancie vykonaného dokazovania bolo preukázané nasledovné.

21.1. Dňa 11.5.2015 žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovaným písomne zmluvu o pôžičke, na základe
ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 15.000,- eur. Pôžička bola poskytnutá s 10 % úrokom
ročne. Žalovaný sa ako dlžník zaviazal splácať pôžičku v mesačných splátkach v minimálnej výške 200,-

eur, vždy k 11. dňu v mesiaci, podľa dohodnutého splátkového kalendára, ktorý tvoril súčasť zmluvy
a ktorý žalovaný podpísal. Žalovaný sa zaviazal žalobcovi okrem pôžičky splácať aj úrok z pôžičky v
sadzbe 10 % p. a.. Prevzatie peňažných prostriedkov žalovaným, poskytnutých mu z titulu pôžičky od
žalobcu,potvrdilžalovanýsvojimosobitnýmpotvrdenímnazmluve,ktorétiežpodpísal.Pôžičkužalovaný
obdržal od žalobcu dňa 11.5.2015.

21.2. Zmluvné strany zmluvu postupne menili, a to prostredníctvom dodatku č. I. k zmluve, ktorý bol
uzatvorený dňa 5.6.2015, dodatku č. II. k zmluve, ktorý bol uzatvorený dňa 16.4.2016 a dodatku č. III.
k zmluve, ktorý bol uzatvorený dňa 21.7.2016.

21.3. Dodatkom č. I. k zmluve sa zmluvné strany dohodli na navýšení pôžičky a preto žalobca poskytol
žalovanému ďalších 23.000,- eur. Žalovaný sa zaviazal žalobcovi okrem pôžičky (v už dodatkom č. I.
navýšenej sume) splácať aj úrok z pôžičky v sadzbe 10 % p. a. Žalovaný bol povinný splácať pôžičku
a úroky z pôžičky v splátkach, podľa nového splátkového kalendára, ktorý tvorí prílohu k dodatku č.
I. k zmluve. Prevzatie peňažných prostriedkov žalovaným, poskytnutých mu z titulu navýšenia pôžičky

potvrdil žalovaný svojim osobitným potvrdením na dodatku č. I., ktoré tiež podpísal. Sumu navýšenia
pôžičky žalovaný obdržal od žalobcu nasledovne: dňa 5.6.2015 sumu 19.000,- eur a dňa 8.6.2015 sumu
4.000,- eur.

21.4. Dodatkom č. II. k zmluve sa zmluvné strany dohodli na navýšení pôžičky a preto žalobca poskytol

žalovanému ďalších 1.000,- eur. Žalovaný sa zaviazal žalobcovi okrem pôžičky (v už dodatkom č. II.
navýšenej sume) splácať aj úrok z pôžičky v sadzbe 10 % p. a. Žalovaný bol povinný splácať pôžičku
a úroky z pôžičky v splátkach, podľa nového splátkového kalendára, ktorý tvorí prílohu k dodatku č.
II. k zmluve. Prevzatie peňažných prostriedkov žalovaným, poskytnutých mu z titulu navýšenia pôžičky
potvrdil žalovaný svojim osobitným potvrdením na prílohe k dodatku č. II., ktoré tiež podpísal. Sumu

navýšenia pôžičky žalovaný obdržal od žalobcu dňa 16.4.2016.

21.5. Dodatkom č. III. k zmluve sa zmluvné strany dohodli na navýšení pôžičky a preto žalobca poskytol
žalovanému ďalších 2.000,- eur. Žalovaný sa dodatkom č. III zaviazal žalobcovi okrem pôžičky (v už
dodatkom č. III. navýšenej sume) splácať aj úrok z pôžičky v sadzbe 10 % p. a. Žalovaný bol povinný

splácať pôžičku a úroky z pôžičky v splátkach, vždy k 15. dňu v mesiaci pri výške mesačných splátok
v sume 500,- eur, podľa nového splátkového kalendára, ktorý tvorí prílohu k dodatku č. III. k zmluve. V
splátkovom kalendári bol rozpočítaný kapitalizovaný zostatok dlhu ku dňu 21.7.2016 v sume 44.278,-
eur na jednotlivé splátky (obsahujúce vždy aj úrok). Ku každej splátke bolo vždy uvedené, akú jej časťtvorí úrok. Prevzatie peňažných prostriedkov žalovaným, poskytnutých mu z titulu navýšenia pôžičky od
žalobcu, potvrdil žalovaný svojim osobitným potvrdením na prílohe k dodatku č. III., ktoré tiež podpísal.
Sumu navýšenia pôžičky žalovaný obdržal od žalobcu dňa 21.7.2016.

21.6. Predmetom žaloby je nárok žalobcu na tú časť dlhu, ktorá prislúcha k splátkam splatným v období
15.5.2021 až 15.4.2024.

21.7. Žalovaný sa pri plnení splátok splatných v období od 15.5.2021 do 15.4.2024 dostal do do

omeškania - splátky nesplácal riadne a včas, v zmysle dohodnutého splátkového kalendára.

21.8. Žalobca si voči žalovanému uplatnil za obdobie splácania dlhu v rozmedzí od 15.5.2021 do
15.4.2024, nárok na zaplatenie istiny vo výške 1.390,80 eur, dohodnutých úrokov vo výške 4.559,04
eur a úrokov z omeškania špecifikovaných v žalobe.

22. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd zhodne so závermi súdu prvej inštancie uzavrel, že medzi
stranami sporu bola uzatvorená dňa 11.5.2025 zmluva o pôžičke, ku ktorej boli postupne uzatvorené tri
dodatky. Uvedenévyplýva zoznačenialistín,akoDodatokI.,II.aIII.kzmluveopôžičkeakoajzoznenia
článku I. bod 1 jednotlivých dodatkov. V Dodatku č I. k zmluve, ktorý bol uzatvorený dňa 5.6.2015, sa
strany v článku I. bod 1 dohodli o navýšení pôžičky o sumu 23.000 eur, t.j. celkovo poskytnutá pôžička

bola vo výške 38.000 eur, v dodatku č. II. k zmluve, ktorý bol uzatvorený dňa 16.4.2016 sa v článku I
bod 1 dohodli na pôžičke 1.000 eur, pričom celková suma pôžička bola vo výške 39.000 eur a v dodatku
č. III. k zmluve, ktorý bol uzatvorený dňa 21.7.2016 sa v článku I. bod 1 dohodli o navýšení poskytnutej
pôžičky o sumu 2.000 eur ku dňu 21.7.2016, t.j. ku dňu 21.7.2016 bol zostatok pôžičky 40.109 eur.
Uvedené znenia stranami sporu podpísaného zmluvného záväzku nevzbudzujú žiadne pochybnosti o

uzatvorení jednej zmluvy o pôžičke, ktorá bola postupne menená dodatkami. Súd prvej inštancie preto
dospel k správnemu právnemu záveru uvedenému v odseku 11 napadnutého rozsudku, keď uzavrel,
že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, ku ktorému boli postupne uzatvorené tri
dodatky. Skutočnosť, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je v tejto časti stručné a výstižné
nič nemení na správnosti záverov súdu prvej inštancie. Po preskúmaní obsahu spisu dospel odvolací

súd k zhodným záverom so súdom prvej inštancie, pričom obranu žalovaného považoval za nesprávnu,
až účelovú, v snahe oddialiť právoplatnosť rozhodnutia vo veci samej.

23. Z vykonaného dokazovania v ďalšom vyplýva, že na základe platne uzatvorenej zmluvy o
pôžičke žalovaný prevzal finančné prostriedky od žalobcu, čo potvrdil vlastnoručným podpisom, naviac

žalovaný v značnej miere pôžičku splatil. Žalobca preto v tejto časti uniesol dôkazné bremeno.
Pokiaľ v konaní žalovaný namietal, že dlžnú sumu uhradil v plnom rozsahu, túto skutočnosť žiadnym
spôsobom nepreukázal, teda neuniesol dôkazné bremeno. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná
zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho
dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Dôkazné bremeno ohľadom určitých

skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé
právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Ak teda žalovaný tvrdil,
že splatil pôžičku v plnom rozsahu, bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy
na preukázanie tejto skutočnosti.

24. Za správny považoval odvolací súd aj záver súdu prvej inštancie týkajúci sa dohody zmluvných
strán o spôsobe splácania záväzku podľa splátok uvedených v splátkovom kalendári. Tak v čl. II bod
1. samotnej zmluvy o pôžičke, ako aj v rovnakých článkoch jej troch dodatkov, je uvedené, že pôžička
bude splácaná podľa dohodnutého (v dodatkoch označeného ako nového) splátkového kalendára,
ktorý tvorí súčasť zmluvy. Podľa Dodatku č. III. k zmluve o pôžičke to bolo vždy k 15.dňu v mesiaci.

Obsahom splátkového kalendára bol rozpis splácania jednotlivých splátok, pričom pri každej splátke
bolo uvedené kedy je splatná, vyčíslené 10% úroky, výška splátky a zostatok dlhu. S takouto formou
splácania vyjadril žalovaný súhlas podpisom zmluvy a jej dodatkov, vrátane splátkových kalendárov.
Po preskúmaní vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie a odvolacích námietok žalovaného
dospel odvolací súd k záveru, že aj tieto zmluvné ustanovenia sú formulované jasne a zrozumiteľne,

nevzbudzujúcerozpor,anižiadnepochybnostioichobsahu,zktoréhodôvodunebolopotrebnéaplikovať
žiadne výkladové pravidlá pre upresnenie obsahu uzatvoreného záväzku. Žalovaný podpisom zmluvy
a jej dodatkov súhlasil so splácaním dlžnej sumy v splátkach podľa dodatku č. III vždy k 15.temu dňu v
mesiaci podľa splátkového kalendára, ktorý bol, podľa zmluvného dojednania strán, súčasťou zmluvy.Odvolací súd dospel k záveru, že zmluva o pôžičke vrátane jej dodatkov obsahovala jednoznačný
a jasný odkaz na splátkový kalendár ako súčasť zmluvy, v ktorom bolo dostatočne a zrozumiteľne
uvedené, ako sa bude dlh jednotlivými splátkami splácať, s rozlíšením úroku z pôžičky a istinou pôžičky,

preto neobstojí argumentácia žalovaného uvedená v odvolaní týkajúca sa jeho tvrdení, že splatnosť
úroku nebola zmluvne dojednaná.

25. Čo sa týka žalovaným namietanej neprimeranosti výšky úroku z pôžičky, z obsahu zmluvy o
pôžičke vyplýva, že táto bola poskytnutá ako bezúčelová. Z uvedeného dôvodu bol správny postup

súdu prvej inštancie odôvodnený v odseku 16.napadnutého rozsudku, keď neskúmal úrokové sadzby
za poskytnuté úvery na nehnuteľnosť a po preskúmaní úrokových sadzieb obdobných spotrebiteľských
úverov poskytovaných bankami nad 5 rokov uzavrel, že dojednaný 10% ročný úrok nie je v rozpore s
dobrými mravmi. Aj v tejto časti sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu prvej
inštancie. Argumentácia žalovaného uvedená v odvolaní o tom, že popri sebe existujú popri sebe štyri
zmluvy o pôžičke a každá z nich je úročená 10% úrokom z úveru, čo odôvodňuje neprimerane vysoké

úroky, je nesprávna, naviac bez právneho a skutkového základu.

26. Odvolacie námietky žalovaného ohľadne nesprávnych skutkových zistení a právnych záverov
konštatovaných súdom prvej inštancie z dôvodov uvedených vyššie preto vyhodnotil odvolací súd za
nesprávne a nenáležité.

27. Voči priznanému úroku z omeškania neboli vznesené žiadne odvolacie námietky.

28. Ďalšie odvolacie argumenty žalovaného odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak

národných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné

argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II.
ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných
detailov, nespôsobilú privodiť úspech odvolaniu, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať
špecifickou odpoveďou.

29. V súvislosti s prejavom nespokojnosti žalovaného s napadnutým rozsudkom odvolací súd poukazuje
na stabilnú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, podľa ktorej nemožno právo na súdnu ochranu
stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so
skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok (napr. II. ÚS 4/97,
II. ÚS 3/97). Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je záruka,

že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup
súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné
kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti (napr. I. ÚS 50/04, III. ÚS 162/05, I.
ÚS 140/2017). Žalovaný v odvolaní vychádza z odlišných skutkových záverov, než súd prvej inštancie
a robí z vykonaných dôkazov vlastné právne závery týkajúce sa uplatneného nároku žalobcu.

30. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o
náhrade trov konania, o ktorých rozhodol za aplikácie § 255 ods. 1 CSP. Vo vzťahu k rozsudku súdu
prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne
odvolacie dôvody.

31. Námietky žalovaného, uvedené v odvolaní, boli v zásade totožné s námietkami, ktoré uplatnil pred
súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd prvej inštancie zaoberal, správne sa s nimi vysporiadal a nemohli
privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli tvrdené, ani preukázané také
skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací

súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, v plnom rozsahu sa stotožňuje s jeho
skutkovými
i právnymi závermi a v podrobnostiach na ne v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje. Rozsudok súdu
prvej inštancie je vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciuprávnych noriem na základe správne a dostatočne zisteného skutkového stavu. Žalovaným uplatnené
podstatné odvolacie tvrdenia nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a v právnom posúdení veci
súdom prvej inštancie, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, ako vecne správny v

zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP.

32. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe ustanovenia § 396 ods. 1, 2 CSP v
spojení s § 255 ods.1 CSP tak, že žalobcovi proti žalovanému, priznal nárok náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 % s poukazom na následný postup súdu prvej inštancie zakotvený v ust. § 262

ods. 2 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu patrí náhrada trov konania v plnej výške.

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trnave pomerom hlasov tri ku nule (§ 393
ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum
právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podľa zákona č. 327/2005 Z. z. má dovolateľ

právo na poskytnutie právnej pomoci určeným advokátom alebo Centrom právnej pomoci, pokiaľ spĺňa
podmienky na jej poskytnutie. Podľa § 10 ods. l z. č. 327/2005 Z.z. konanie o nároku na poskytnutie
právnej pomoci sa začína podaním písomnej žiadosti v obvode ktorej má dovolateľ bydlisko, pričom
územná pôsobnosť jednotlivých kancelárii je uvedená na internetovej stránke Centra právnej pomoci H..
Žiadosť sa podáva na tlačive a musí byť doložená dokladmi preukazujúcimi, že žiadateľ sa nachádza

v stave materiálnej núdze. Doklady preukazujúce, že sa žiadateľ nachádza v stave materiálnej núdze,
nesmú byť staršie ako tri mesiace. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko žiadateľa, jeho trvalý
alebo prechodný pobyt a rodné číslo.
Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1CSP).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).