Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. jún 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/43/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8319208380
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8319208380.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Andreja Radomského a JUDr. Romana Lajoša v spore žalobcov: 1/ A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX E. F. G., 2/ H. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I.
XXX/XX, XXX XX E. F. G., 3/ J. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX/XX, XXX XX E. F. G., všetci
práv. zast.: JUDr. Vlastou Pastorkovou, advokátkou, Strojárska 3998, 069 01 Snina, proti žalovaným:
1/ L. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. X/X, XXX XX E. F. G., zast. K. B. K. H., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom K. XXX/XX, XXX XX E. F. G., 2/ N. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXX/XX, XXX XX
M., 3/ B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, XXX XX M., 4/ B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale

bytom B. XXX, XXX XX C., 5/ H. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXXX/XX, XXX XX M., všetci
žalovaní v 2. -5. rade právne zast. JUDr. Andreou Havlátovou Rajczyovou, advokátkou, Masarykova 12,
040 01 Košice, 6/ B. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX E. F. G., 7/ M. P. - M. L.
Q., M. M. M. E. XX, XXX XX E., A.: XX XXX XXX, 8/ K. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXX/XX,
XXX XX E. F. G., 9/ R. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX E. F. G., 10/ E. Q., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX/XX, XXX XX E. F. G., 11/ J. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R.
XXX/XXX, XXX XX E. F. G., 12/ L. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX E. F. G., 13/

L. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX E. F. G., 14/ R. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom I. XXX/XX, XXX XX E. F. G., 15/ J. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXX/X, XXX XX E. F.
G., 16/ B. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXX/XX, XXX XX E. F. G., 17/ K. K., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom S. XXX/X, XXX XX K. F. G., 18/ I. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXX/XX, XXX XX E.
F. G., 19/ T. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX/XX, XXX XX E. F. G., 20/ T. C., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom I. XXX/XX, XXX XX E. F. G., o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, o odvolaní
žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 9C/55/2019-569 zo dňa 03.05.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Priznáva žalovaným v 2. až 5. rade voči žalobcom v 1. až 3. rade nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu s tým, že o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej
inštancie.

III. Ostatným žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že:

„I. Súd žalobu z a m i e t a.II. Žalovaným v 1. až v 7. rade súd p r i z n á v a voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v
celom rozsahu, pričom o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením vyššieho súdneho úradníka
po právoplatnosti tohto rozsudku vo veci samej. Žalovaným v 8. až v 20. rade nárok na náhradu trov

konania voči žalobcom nepriznáva.“

2. Právne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie jednak Uhorským obyčajových právom, ktoré
platilo na území Slovenska v období od roku 1855 do roku 1950, zákonom č. 141/1950 Zb. takzvaný
Stredný Občiansky zákonník, a to § 115, § 116 ods. 1 a 2, § 145 a § 566, ďalej ustanoveniami § 129,

§ 130 a § 134 ods. 1 až 4, § 872 ods. 6 zákona č. 40/1964 Zb. teda Občianskeho zákonníka vrátane
novely č. 131/1982 Zb.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že po vyhlásení prvého rozsudku, ktorý bol zrušený odvolacím
Krajským súdom v Prešove a po doplnení dokazovania nedošlo k zmene skutkového a právneho stavu v
uvedenomsporeastranyužnemaliďalšienávrhynadokazovanieatotobolouznesenímsúduvyhlásené

za skončené (zákonná koncentrácia). V súlade s právnym názorom odvolacieho súdu v zrušujúcom
uznesení súd prvej inštancie konštatoval, že žalobu je potrebné zamietnuť, a to z dôvodu, že žalobcovia
nepreukázalisvojetvrdeniaaneunieslidôkaznébremeno.Naopakžalovaní,atopredovšetkýmžalovaná
v 1. rade a žalovaní v 2. až 7. rade (teda dotknutí vlastníci zapísaní na LV) preukázali svoju procesnú
obranu a uniesli dôkazné bremeno. Žalovaní v 8. až v 20. rade sú prípadní dedičia.

4. Konkrétne žalobcovia nepreukázali splnenie podmienok pre vydržanie podľa vyššie uvedených
právnych predpisov, či už Uhorského obyčajového práva, stredného Občianskeho zákonníka
alebo Občianskeho zákonníka. Nebolo preukázané nadobudnutie vlastníckeho práva k uvedenej
nehnuteľnostivytvorenejgeometrickýmplánomzostranyichprávnejpredchodkyninebohejO.C.,P.E.a

tonazákladereálnejdeľbyavydržaniaaaniinýprávnytitul.Žalobcovianepreukázalireálnudeľbu,nijako
ju nešpecifikovali, neuviedli čas tejto reálnej deľby, neuviedli účastníkov tejto reálnej deľby a neuviedli a
nešpecifikovali presne ani nehnuteľnosti - pozemky, ktorých sa mala reálna deľba týkať.
V konaní síce žalobcovia preukázali Kúpnou zmluvou č. XXXX O. K. XX.XX.XXXX, že nebohá O. C.
ich právna predchodkyňa kúpila spoluvlastnícky podiel o veľkosti X/XX k nehnuteľnostiam zapísaných

v PKV č. XXX v k. ú. M., čo vyplýva aj z uvedených PKV listinných dôkazov a nebolo to medzi stranami
sporné.
Podstatné však je, že v zmysle geometrického plánu, ktorým bola žalovaná parcela vytvorená a ktorý
doložil žalobca vyplýva, že novovytvorená parcela č. XXXX/X o výmere 4 584 m2 v k. ú. M. vznikla z
pôvodných parciel U. č. XXXX/XX zapásaných na LV č. XXXXX, U. V. XXXX/XX zapísané na LV č. XXXX

a U. V. XXXX/XX zapísané na LV č. XXXXX v k. ú. M..
Z doložených listín, tak ako sú špecifikované vyššie jednoznačne vyplýva, že novovytvorená parcela
U. V. XXXX/X bola vytvorená aj z parciel, ktoré nikdy neboli zapísané k pôvodnej PKV č. XXX v k.
ú. M., ku ktorým právna predchodkyňa žalobcov získala spoluvlastnícky podiel podľa vyššie uvedenej
kúpnej zmluvy o veľkosti 6/24. Konkrétne žalovaná v 1. rade je vlastníčkou parcely U. V. XXXX/XX

zapísanej na LV č. XXXXX v k. ú. M., v podiele 1/3, pričom pôvodne táto parcela nebola zapísaná v
PKV č. XXX v k. ú. M. ale v PKV č.XXX, k. ú. M.. Právna predchodkyňa žalobcov tak nemohla vstúpiť do
dobromyseľnej oprávnenej držby k uvedenej parcele a nemala nastať ani reálna deľba a predovšetkým
nemohlo dôjsť k vydržaniu vlastníckeho práva k novovytvorenej parcele, ako to tvrdia žalobcovia. Z toho
je zrejmé, že žalobcovia do skončenia dokazovania neodstránili rozpory vo svojich tvrdeniach podstatné

pre posúdenie vydržania a to, že ich nebohá právna predchodkyňa odkúpila podiel 6/24 k parcelám
zapísaných v PKV č. XXX v k. ú. M., avšak novovytvorená parcela U. V. XXXX/X, ktorá je predmetom
sporu bola vytvorená z parciel, ktoré neboli predmetom tejto kúpnej zmluvy, neboli zapísané v PKV č.
XXX v k. ú. M..
Naopak žalovaní v 1. až 7. rade preukázali právny titul nadobudnutia u seba a u ich právnych

predchodcov, spoluvlastníckeho podielu k uvedeným parcelám, preukázali prechod vlastníckeho práva
z právnych predchodcov na seba. Je zrejmé, že žalovaní v 2. až. 5. rade podľa LV č. XXXXX sú
podielovými spoluvlastníkmi parcely U. V. XXXX/XX v k. ú. M., ktorú nadobudli od svojho právneho
predchodcu a pôvodne ich starý otec L. C. kúpil túto parcelu v roku 1937 podľa doloženej kúpnej zmluvy.
Táto parcela pritom nebola zapísaná v PKV č. XXX v k. ú. M., ku ktorej nadobudla spoluvlastnícky

podiel 6/24 právna predchodkyňa žalobcov, pričom podľa geometrického plánu doloženého žalobcami
novovytvorená sporná parcela č. XXXX/X bola vytvorená aj z tejto parcely. Rovnako súd prvej inštancie
poukázal na to, že žalovaní v 2. až. 6. rade poukázali na to, že nie je pravda, že uvedenú parcelu užívalilen žalobcovia a ich právni predchodcovia. Uviedli, že tam chodili kosiť trávu aj oni, až dokedy to nezavrel
štátny majetok a rovnako tam chodila aj žalovaná v 1. rade, respektíve jej právna predchodkyňa.
Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcami tvrdený skutkový a právny stav, že v iných súdnych

konaniach sú už iní podieloví spoluvlastníci, vysporiadali svoje vlastnícke právo, čo má podľa tvrdenia
žalobcov preukázať reálnu deľbu aj k uvedenej novovytvorenej parcele, ktorá je predmetom sporu,
nebola preukázaná. Z pripojených súdnych spisov a rozsudkov Okresného súdu Humenné nie je
preukázaná reálna deľba spornej novovytvorenej parcele, ktorá je predmetom tohto sporu. Konkrétne
z týchto rozsudkov akurát vyplýva, a to predovšetkým z rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn.

11C/1538/1992 zo dňa 01.03.1993, že si právna predchodkyňa žalobcov nebohá O. C. ako žalobkyňa
vysporiadala práve svoj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 6/24 týmto rozsudkom a súdnym konaním, čo
korešpondujesvyššieuvedenoukúpnouzmluvou,ktorouzískalaspoluvlastníckypodiel 6/24kparcelám
zapísanýchvPKVč.XXXvk.ú.M.,avšaknieinénehnuteľnosti,predovšetkýmniespornúnehnuteľnosť,
ktorá bola vytvorená aj z iných parciel, nie len z parciel zapísaných v PKV č. XXX. Súd prvej inštancie
pritom poukázal na uvedený spis sp.zn. 11C/1538/1992, z ktorého rozsudku, ani zo žaloby a spisu

nevyplýva žiadna reálna deľba nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto sporu, vstup do držby, právny
titul, dobromyseľnosť, oprávnenosť a podobne.
Súd prvej inštancie teda konštatoval, že žalobcovia nepreukázali do skončenia dokazovania (sudcovská
zákonná koncentrácia) oprávnenosť a dobromyseľnosť pri vstupe do držby sporného pozemku u ich
právnej predchodkyne, nepreukázali reálnu deľbu ani iný právny titul pre vydržanie vlastníckeho práva.

Nepreukázali časový moment, kedy došlo k reálnej deľbe, akých parciel, akých spoluvlastníkov, pričom
uvedené nebolo zapísané ani do evidencií nehnuteľností a teda nemohli nastať účinky vydržania,
či už podľa Uhorského obyčajového práva, stredného Občianskeho zákonníka alebo Občianskeho
zákonníka. Okrem toho, že novovytvorená parcela bola vytvorená aj z parciel zapísaných pôvodne v
PKV č. XXX v k. ú. M., a to č. XXX/XX, V. XXXX/X W. V. XXXX/X, ale aj z iných parciel nezapísaných

v tejto PKV (právna predchodkyňa žalobcov pritom nadobudla spoluvlastnícky podiel 6/24 podľa vyššie
uvedenej kúpnej zmluvy len k parcelám zapísaných v PKV č. XXX v k. ú. M.).
Okrem toho súd prvej inštancie poukázal aj na to, že v konaní nebolo sporné, že žalobcovia dostali
podľa zákona o pozemkových úpravách č.330/1991Zb. časť tejto uvedenej parcely do tzv. náhradného
užívania (sami to potvrdili na pojednávaní), s čim musela vysloviť súhlas vlastníčka na LV a aj z

toho vyplýva, že ani samotný žalobcovia neboli dobromyseľní a vedeli, že sa nejedná o oprávnenú
držbu. Vedeli, že ich právna predchodkyňa, nebohá C. nebola vlastníčkou. Samotné užívanie pozemkov
žalobcami, respektíve právnymi predchodcami nestačí na nadobudnutie vlastníckeho práva k vydržaniu,
tak ako je to uvedené vyššie. Okrem toho žalovaní v 1. až 6. rade preukázali, že na uvedenú
nehnuteľnosť chodili aj oni, pokiaľ ju neprevzal do užívania Štátny majetok.

Súhlasné vyjadrenia so žalobou podali žalovaní v 8. až 20. rade, súd prvej inštancie však poukázal
na to, že už zo samotnej žaloby, pretože to uviedli žalobcovia vyplýva, že sa jedná o ich príbuzné
osoby, budúcich dedičov, teda súd prvej inštancie pri ich súhlasnom vyjadrení postupoval tak ,že nemajú
relevantné právne informácie o vydržaní a užívaní týchto pozemkov, čo aj niektorí potvrdili vo svojich
vyjadreniach, respektíve na pojednávaní.

Rovnako z výsluchu svedkov navrhnutých žalobcami, nevyplýva reálna deľba ale len užívanie
nehnuteľnosti, tak ako to vyplýva z ich výpovedí.
K okruhu strán konania súd prvej inštancie uviedol, že z doložených listinných dôkazov, úmrtných listov,
rodných listov, konaní o dedičstvách vyplýva, že stranami tohto sporu sú všetky dotknuté osoby, teda
nie len účastníci prípadného dedičského konania po O. C. - žalovaní v 8. až v 20.rade, ale aj osoby

zapísané na listoch vlastníctva ako podieloví spoluvlastníci, respektíve výluční vlastníci dotknutých
parciel, respektíve v prípade neznámych osôb - M. L. Q..
Z vyššie uvedených listinných dôkazov je zrejme, že GP vytvorená sporná parcela č. XXXX/X bola
vytvorená z pôvodných parciel U. V. XXXX/XX zapísaná na LV č. XXXXX, U. V. XXXX/XX zapísaná na
LV č. XXXX a z parcely U. V. XXXX/XX zapísaná na LV č. XXXXX, k.ú. M., pričom parcela U. V. XXXX/

XX, druh TTP, 7519m3, zapísaná na LV č. XXXXX v spoluvlastníctve žalovanej v 1.rade a spol. bola
pôvodne zapísaná v PKV č.XXX k.ú. M. a nie v PKV č. XXX, ako to tvrdia žalobcovia, pričom ich právna
predchodkyňa získala kúpnou zmluvou podiel 6/24 len k parcelám zapísaným na PKV č. XXX.
Rovnako sa javí ako dôvodná, aj ďalšia obrana žalovaných v 2. až v 5.rade a to vydržaním, vzhľadom
na splnenie Občianskym zákonom požadovaných podmienok pre vydržanie u týchto žalovaných, keď

vstúpili do oprávnenej a dobromyseľnej držby na základe právnych titulov - rozhodnutí o dedičstve, tak
ako sú vyššie špecifikované a uplynutím 10-ročnej vydržacej doby. K ich vydržaniu pritom došlo až po
tzv. reálnej deľbe a vydržaní, tvrdenej no nepreukázanej žalobcami u ich nebohej právnej predchodkyne.Podstatné je aj to, že v tomto prípade sa jedná o tzv. nerozlučné procesné spoločenstvo a teda stačí
nepreukázanie žaloby voči jednému zo žalovaných, čo má dopad na všetkých žalovaných. Stranami
sporu musia byť všetci dotknutí vlastníci, spoluvlastníci a dedičia.

5. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie právne podľa ust. § 255 a § 262 Civilného
sporového poriadku (ďalej CSP). Úspešným žalovaným v 1. až 7. rade priznal súd prvej inštancie nárok
na náhradu trov konania voči žalobcom v celom rozsahu. Vo vzťahu k žalovaným v 8. až 20. rade súd
prvej inštancie nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože títo v podstate so žalobou súhlasili

a potvrdili žalobcami uvedený skutkový a právny stav v žalobe a ide o príbuzných žalobcov, možných
dedičov po nebohej poručiteľke C..

6. Proti tomuto rozsudku včas podali odvolanie žalobcovia v 1. až 3. rade. Právne odôvodnili svoje
odvolanie ktoré podali proti obom výrokom ustanovením § 365 ods. 1 písm. f) CSP z dôvodu, že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň

rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Namietali, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je v rozpore
s vykonaným dokazovaním, nie je presvedčivé, je arbitrárne a prekvapivé. Skutkový stav, tak ako
popísal súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení nekorešponduje s vykonaným dokazovaním a taktiež
žalobcovia majú zato, že súd prvej inštancie sa nesprávne vysporiadal s podstatnými skutočnosťami a

to oprávnenosťou a dobromyseľnosťou pri vstupe do držby sporného pozemku u právnej predchodkyne
žalobcov, preukázaní reálnej deľby a kedy došlo k reálnej deľbe, akých parciel, akých spoluvlastníkov
sa mala reálna deľba týkať. Žalobcovia zastávali názor, že reálna deľba bola jednoznačne preukázaná
výpoveďami žalobcov,vyjadrením žalovaného v 8. rade, 9. rade, 10. rade, 11. rade, 12. rade, v
13. rade, 14. rade, 15. rade, 16. rade, 17. rade, 18. rade, 19. rade, 20. rade zo dňa 24.03.2022,

výsluchom svedkov W. K. a B. X. a reálna deľba vyplýva aj z odôvodnení súdnych rozhodnutí sp.zn.
11C/1538/92 a 9C/399/92, kde je presne uvedené, že pozemnoknižná parcela bola už v roku 1943 takto
rozdelená ....Taktiež na bližší popis reálnej deľby, žalobcovia poukazovali na svoje vyjadrenie zo dňa
22.02. 2022 spolu s prílohami, kde uviedli:
„Z pôvodnej pozemnoknižnej mapy katastrálneho územia M. (PRÍLOHA č. 1) vyplýva poloha pozemkov

pôvodných pozemnoknižných parciel č. XXXX – H. D., V. XXXX- D. L. U. W. V. XXXX – M.. Uvedené
pozemnoknižné parcely sú zapísané v PKV č. XXX (ČL 212 súdneho spisu), pod por. č. 76, 78 a 79
z ktorých nie je známa výmera pre zlý technický stav PKV, no na ČL 225 súdneho spisu pod por. č.
77, 79 a 80 sú uvedené aj výmery pozemkov mpč. XXXX - 15 504 m2, mpč. XXXX - 21 923 m2 a
mpč. XXXX – 23 396 m2. Z ďalších nasledujúcich zápisov a vyplýva to aj zo samotnej pozemnoknižnej

mapy, že postupne dochádzalo k rozdeľovaniu vyššie uvedených parciel a k vzniku množstva nových s
novými podlomeninami, ku ktorým si väčšina žalovaných usporiadal vlastnícke vzťahy. Z PRÍLOHY č.
2 – Uznesenia Okresného súdu v Bratislave (č.d. 960/25) zo dňa 24.3. 1924 vyplýva, že súd nariaďuje
na základe 21. kúpnopredajných zmlúv, aby sa v PKV č. XXX pod B 43 odčlenili podľa nákresu parcely,
okrem iných 4749/14-1 o výmere 10 901 m2, 4751/2-8 o výmere 7140 m2 a 4752/3-1 o výmere 295 m2.

Následne došlo 5.5. 1925 k vkladu vlastníckeho práva za kúpnu cenu 6000 Kčs k týmto parcelám z PKV
XXX do PKV č. XXX titulom kúpy pre 4 vlastníkov: L. E., vdovu O. B., J. E. a B. E., pre každého 1. Nebohá
O. C., právny predchodca žalobcov a žalovaných v 8. rade až 19. rade dňa XX.XX.XXXX na základe
Kúpno-odpredajnej smluvy č. XXXX (ČL 9-10 súdneho spisu) kúpila od L. E. spoluvlastnícky podiel o
veľkosti 1/4 na nehnuteľnostiach, zapísaných v PKV č. XXX za cenu 1500 Kč (t.j. 1 z hodnoty parciel

v celku, 6000 Kčs). Nebohá O. C., sa na základe predmetnej kúpnej zmluvy považovala za vlastníčku
a vykonávala k tomu všetky prináležiace vlastnícke práva. Spoluvlastníctvo právnej predchodkyne
žalobcov, a ostatných žalovaných k parcelám mpč. XXXX/XX-X, XXXX/X-X W. XXXX/X-X zapísaným
v PKV č. XXX, bolo zrušené v minulosti reálnou deľbou medzi pôvodnými spoluvlastníkmi, tak ako to
vyplýva z dokazovania v pripojených spisoch, a to v roku 1943, z rozsudkov pripojených k žalobe (ČL

17-18-19 súdneho spisu) a z čestných vyhlásení svedkov.
Dôkazom je aj súčasný stav užívania po právnych predchodcoch pôvodných pozemnoknižných
vlastníkoch (PRÍLOHA č. 3) tak ako je zakreslený. Reálne vyčlenenú časť po L. E. užíva rodina žalobcov,
atedaHaburajová,povdoveO.B.rodinaK.,poJ.E.rodinaV.aC.(parcelaG.XXXX/X-PRÍLOHAč.4)a
po B. E. rodina Bednárová PRÍLOHA č. 5). Takéto užívanie potvrdzujú svedkovia. Takéto reálne užívanie

potvrdzujú aj geometrické plány, ktoré boli súčasťami rozsudkov (parcela G. XXXX/X - PRÍLOHA č. 4).“ Z
vykonaného dokazovania, žalobcovia sú toho názoru, že ich právna predchodkyňa, O. C., sa na základe
Kúpno-odpredajnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX cítila vlastníčkou a následne bolo spoluvlastníctvo
právnej predchodkyne žalobcov, a ostatných žalovaných k parcelám mpč. XXXX/XX-X, XXXX/X-X W.XXXX/X-X zrušené reálnou deľbou. Žalobcovia opätovne dávali do pozornosti Rozhodnutie č. 911/1932
uverejneného v Úradnej zbierke rozhodnutí NS ČSR treba v dlhotrvajúcom stave držby a užívania
nehnuteľností zapísaných v pozemkovej knihe na mená spoluvlastníkov v ideálnych, podieloch, podľa

ktorého určití spoluvlastníci určité časti z týchto nehnuteľností majú vo výlučnej držbe a užívaní, vidieť
dohodou strán o deľbe, poprípade o zámene týchto nehnuteľností nielen čo do držby, ale aj čo do
vlastníckeho práva; na platnosť takejto deľby nevplýva ani okolnosť, že niektoré časti z nehnuteľnosti má
v spoločnej držbe viac spoluvlastníkov, iné časti zase majú jednotliví spoluvlastníci vo výlučnej držbe.
Takáto dohoda mohla byť uzavretá aj mlčky (konkludentným činom).“. Ak vydržacia doba neuplynula

do 31.12.1950, platilo, že skončila uplynutím pôvodnej lehoty, najneskoršie však 31.12.1960 (§ 566
Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb.). A aj keď právna predchodkyňa užívala aj niektoré časti
pozemnoknižných parciel, ktoré neboli predmetom Kúpno-odpredajnej smluvy zo dňa XX.XX.XXXX,
tak ich užívala nerušene a dobromyseľne s vedomím, že jej vlastnícky patria. V rámci dokazovania
bolo jednoznačne preukázané, že sporný pozemok právna predchodkyňa žalobcov užívala nerušene,
dobromyseľne, nikým nebola rušená a nikto si nerobil na sporný pozemok nárok. Právna predchodkyňa

žalobcov a po nej žalobcovia užívala presne v takom stave ako bol vytvorený predmetným geometrickým
plánom. V súvislosti s vyššie uvedeným žalobcovia dali do pozornosti odvolaciemu súdu uznesenie
KrajskéhosúduvPrešovesp.zn.1Co/123/2004zodňa09.04.2015,zktoréhocitovaliaďalejrozhodnutie
Najvyššieho súdu Českej republiky 22Cdo/954/2005, rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky
22Cdo/1843/2000, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 23Co/48/2018 zo dňa 27.03.2019,

z ktorých odôvodnenia citovali. Podľa žalobcov súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil skutočnosti, že
žalobcoviadostalipodľazákonaopozemkovýchúpraváchč.330/1991Zb.časťtejtouvedenejparcelydo
tzv. náhradného užívania a že určitý čas sporný pozemok užíval aj Štátny majetok. Uvedené skutočnosti
sú v danej právnej veci právne irelevantne, nakoľko predmetom sporu je, že právna predchodkyňa
žalobcov bola ku dňu smrti vlastníčkou, t. j. k 03.11.1986 a užívanie Štátnym majetkom neprerušuje

priebeh vydržacej doby. K tomu citovali R 44/1996. V žiadnom prípade žalobcovia nesúhlasili s názorom
súdu prvej inštancie ako dôvodnou obranou žalovaných v 2. až v 5. rade, a to vydržaním, nakoľko z
vykonaného dokazovania nebolo preukázané užívanie sporného pozemku nikým zo žalovaných, ako
jednej z podmienok nadobudnutia vlastníckeho vydržania. Ba práve naopak, v rámci dokazovania bolo
jednoznačne preukázané, že sporný pozemok užívala výlučne rodina žalobcov a predtým ich právna

predchodkyňa. To, že zo žalovaných nikto neužíval sporný pozemok vyplýva aj bodu 4. odôvodnenia
odvolaním napádaného rozsudku. Súdna úvaha, ktorú súd použil pri svojom rozhodnutí, musí vychádzať
z hodnotenia dôkazov zistených v rámci súdneho konania, nielen jednotlivo, ale aj vo vzájomnej
súvislosti, s logickým preskúmateľným a jednoznačným záverom čo v danom prípade nie je splnené.

7.Pretomaližalobcoviav1.až3.radezato,žesúdprvejinštanciezistilskutkovýstavnesprávne,dôkazy
vyhodnotil nesprávne a následne posúdil právny stav nesprávne na základe čoho dospel k nesprávnym
záverom tak skutkovým ako aj právnym. Preto navrhli rozsudok v súlade s ustanovením § 385 CSP
zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť alebo rozsudok zrušiť a vrátiť vec na prejednanie súdu prvej
inštancie. Zároveň žiadali vo vzťahu k žalovaným v 1. a 7. rade priznať im nárok na náhradu trov konania

pred súdom prvej inštancie i odvolacích trov v rozsahu 100 %.

8. K odvolaniu bolo pripojené i odvolanie označené ako dopĺňajúca výpoveď H. C., zrejme žalobcu
v 2. rade, ktorý poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Humenné dňa 01.03.1993, keď ma súd
rozhodnúť, že pozemok na majetkovej podstate 767 patrí do dedičstva po nebohej O. C., preto sa pýtal,

kde je pravda. Uviedol, že podľa kúpnej zmluvy parcely na majetkovej podstate 767 kúpila O. C. a
ďalší spoluvlastníci - B. K., rodina V., rodina E., rodina V. a E. dodnes pozemky majetkovej podstaty
XXX užívajú. Pozemok o rozlohe 4584 m2 na majetkovej podstate XXX O. C. užívala pri potoku E.
a vedľa O. C. užíval 4584 m2 ďalší spolumajiteľ majetkovej podstaty XXX rodina K., čo má potvrdzovať
22 svedkov v podpísaných výpovediach. Posledný rozsudok však bol zamietnutý. Ak bol zamietnutý

nárok prečo ponechal rodinu V. a E. na majetkovej podstate XXX a žalobcov nie. Prečo je rodina C. a K.
na katastri teraz vedená na parcele XXXX/XX a namiesto 4584 m2 majú len 1700 m2. Preto sa pýta,
čo podľa kúpnej zmluvy O. C. rodina K. kúpila. Zároveň priložil dedenú rozlohu po J., ktorú dedila pani M.,
že nemôžu byť vlastníkmi parciel o rozlohe 1,7 hektára, keď videli len 0,72 hektára po J.. Mali by doložiť
dedičské konania a svedkov, že to užívali, a to aj pozemky žalobcov pri potoku E.. Pani M. s dcérou K.

02.07.2007 predali parcely po J. V. L. XXXX/X pánu P.. Po predaji osvedčili parcely rodiny C. a K. a už
v tom istom roku 16.10.2007 ich osvedčila K. H., aby ich mohla odpredať pánovi P., pretože susedila
s parcelami pána P.. Rodina C. a K. nespochybňujú vlastníctvo pani M., ale polohou a rozlohu. Nevedela,
kde bola cesta, aké stromy a niečo tam bolo skrátka nič.9. K odvolaniu žalobcov v 1. a 3. rade sa vyjadrili žalovaní v 2. až 5. rade. Považovali odvolanie žalobcov
za nedôvodné, nakoľko napádaný rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Mali za to že v danom

prípade existuje absencia naliehavého právneho záujmu na určení požadovanom žalobou z dôvodov
neskoršieho vydržania na strane žalovaných. Konštatovali, že naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací
rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný.

Konštatovali, že:

1/ Vlastnícke právo žalovaných v 2. – 5. rade, ani ich právnych predchodcov nebolo až do podania
žaloby, t. j. do roku 2019 spochybnené

2/ Žalovaní v 2. – 5. rade disponujú počnúc rokom 1995 verejnou listinou – uznesením o dedičstve, ktoré
deklaruje ich vlastnícke právo k pozemkom, ktoré sú predmetom žaloby (viď číslo listu 162)

3/ Žalovaní v 2. – 5. rade disponujú počnúc rokom 2007 potvrdením ich vlastníckeho práva k pozemkom,
ktoré sú predmetom žaloby, aj z titulu vykonaných pozemkovoknižných úprav (viď údaj na LV v rámci
čísla listu 169)
zo strany žalovaných došlo (bez ohľadu na ich právnych predchodcov) v časovom období rokov 1995
až 2019 k vydržaniu vlastníckeho práva k pozemkom, ktoré sú predmetom žaloby. Z uvedeného dôvodu

– aj v prípade, že by celá žalobná argumentácia žalobcov bola správna – a súd by určil, že sporné
pozemky patria do dedičstva po právnej predchodkyni žalobcov – žalovaní by boli po právoplatnom
rozhodnutí v dedičskom konaní, dňom zápisu vlastníckeho práva žalobcov do katastra nehnuteľností,
oprávnení podať voči žalobcom žalobu na určenie vlastníckeho práva na základe ich vydržania, v rámci
ktorej by neexistoval relevantný dôvod na jej zamietnutie. Rozsudok, ktorého sa žalobcovia domáhajú,

by bol pre nich nielenže neužitočný, ale z hľadiska právnej istoty aj kontraproduktívny – nakoľko by
vyvolal ďalší súdny spor. Predbežnou otázkou v rámci predmetného sporu je teda otázka, či určeniu,
že nehnuteľnosti patria do dedičstva, nebráni vydržanie zo strany žalovaných. Žalovaní majú za to, že
tomuto určeniu bráni ich vydržanie z vyššie uvedených dôvodov. Na určení, že nehnuteľnosti patria do
dedičstva po ich právnej predchodkyni tak žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem. K odvolacej

námietke žalobcov spočívajúcej v tom, že nebolo preukázané užívanie pozemkov zo strany žalovaných,
a teda nemohlo dôjsť k ich vydržaniu uvádzajú žalovaní nasledovné: Podmienky vydržania nemožno v
súčasnosti vyhodnocovať na základe tých istých kritérií, ako pred niekoľkými desiatkami rokov. Žalovaní
majú vedomosť o tom, že sporné pozemky užívali ich právni predchodcovia, čo sami konštatujú v
rámci svojich vyjadrení, resp. odvolania z roku 2022. V súčasnosti, kedy sa poľnohospodárske užívanie

pozemkov jednotlivcami vyskytuje v minimálnej miere, postačuje ako požiadavka oprávnenej držby iba
objektívna vedomosť o verejnej listine a existencia zápisu na liste vlastníctva. Vlastník nie je povinný
svoj pozemok aktívne užívať – obrábať.
Na podporu svojich tvrdení žalovaní v 2. až 5. rade poukázali na bod 20, 22 a 23 Nálezu Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp.zn. I.ÚS 151/2016 z 03. mája 2017 publikovaného pod N - 20/2017, z ktorého

citovali okrem iného to, že v rozhodnutí o určení, že vec patrí do dedičstva sa musí deklarovať existencia
právneho vzťahu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia podľa § 154 ods. 1 OSP teraz § 217 ods. 1 CSP.
Pokiaľ taký právny vzťah už neexistuje nemôže mať ani návrh na určenie, že vec patrí do dedičstva
po zomrelom poručiteľovi úspech. Ústavný súd nevidel žiadny rozumný dôvod prečo by sa otázka dobrej
viery sťažovateľov, ktorí tvrdia, že nadobudli predmetné nehnuteľnosti dobromyseľne nemohla skúmať

v konaní o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi, a to cez splnenie procesnej
podmienky, ktorou je naliehavý právny záujem na určení.

10. Ďalej žalovaní v 2. až 5. rade poukázali na nepreukázanie právneho vzťahu právnej predchodkyne
žalobcov k KV 676, kde boli evidované pozemky, voči ktorým smeruje žaloba. Pre prípad, že sa

odvolací súd nestotožnil s argumentáciou žalovaných uvedenou v rámci predchádzajúceho bodu teda
nedostatku naliehavého právneho záujmu, žalovaní v 2. až 5. rade subsidiárne uviedli svoju procesnú
obranu voči argumentácii žalobcov týkajúcu sa vydržania dotknutých pozemkov zo strany právnych
predchodcov žalobcov. Procesný útok žalobcov založený na dôkazoch o užívaní pozemkov ich právnymi
predchodcami a predložením kúpnej zmluvy z roku 1932 je nedostatočný, ani neobstojí, nakoľko:

a) Právna predchodkyňa žalobcov mala kúpnou zmluvou z roku 1932 kúpiť spoluvlastnícky podiel na
parcelách zapísaných v PKV č. XXXb) Pozemky dotknuté touto žalobou však neboli zapísané v PKV XXX, avšak v PKV XXX. K zápisu
právnej predchodkyne žalobcov do PKV XXX nikdy nedošlo.

c) Samotné subjektívne presvedčenie právnej predchodkyne žalobcov o tom, že jej nehnuteľnosť patrí,
nebolo dostačujúce pre vydržanie ani za účinnosti právnej úpravy pred rokom 1992.
Žalobcovia sa domáhajú určenia, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, na základe vydržania
podloženého tzv. „dobromyseľnosťou contra tabulas“ – t. j. dobromyseľnosťou napriek zápisu v
pozemkových knihách, či listoch vlastníctva.

Dobromyseľnosťcontratabulasvšakpokrývaibavýnimočnéprípady,vrámciktorýchjevždyvyžadovaná
aspoň minimálna miera objektívnosti tejto dobromyseľnosti.
Aplikačná prax za minimálnu mieru objektívnosti tejto dobromyseľnosti však nepovažuje iba uzavretie
zmluvy,spojenésnerušenýmužívanímnehnuteľnosti.Vtejtosúvislostižalovanív2.až5.radepoukázali
na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo 12/2010 zo dňa 30.03.2011, z ktorého
citovali.

Zároveň žalovaní v 2. až 5. rade poukázali na charakter žalobného návrhu a procesnú obranu ostatných
subjektov na strane žalovaných, ktorých zo subjektov na strane žalovaných vytvárať nerozlučné
procesné spoločenstvo. Pokiaľ teda súd vzhliadne dôvod pre zamietnutie žaloby aspoň u jedného
zo žalovaných je potrebné zamietnuť žalobu ako celok. Následne žalovaní v 2. až 7. rade citovali
z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I.ÚS 151/2016 03. mája 2017 publikovaného

pod N - 2C/2017. Následne žalovaní v 2. až 5. rade konštatovali, že keby aj všetky tvrdenia žalobcov
o skutočnostiach, ktoré sa udiali pred desiatkami rokov boli pravdou, tak žalobcom a ich právnym
predchodcom ponúkal právny poriadok desiatky rokov možnosti, prostredníctvom ktorých sa mali
domáhať svojho domnelého vlastníckeho práva. Uvedené platí najmä o období po roku 1990, v ktorom
platili značne zjednodušené dočasné pravidlá pre osvedčenie a vydržaní nehnuteľnosti. Žaloba bola

podanáažvroku2019.Žalovanísúpresvedčeníovlastníckompráveichprávnychpredchodcovataktiež
o svojom vlastníckom práve k dotknutým nehnuteľnostiam. Preto navrhli, aby odvolací súd rozsudok
v zmysle § 387 CSP ako vecne správny potvrdil.

11. K vyjadreniu žalovaných v 2. až 5. rade sa vyjadrili žalobcovia v 1. až 3. rade. Uviedli, že majú

za to, že aj napriek rozsiahlej argumentácií žalovaných v 2. - 5. rade v danej právnej veci nie je
absencia naliehavého právneho záujmu na určení požadovanom žalobou, nakoľko žalobcovia nemajú
možnosť domáhať sa svojho práva prostredníctvom iných prostriedkov ochrany práva. Podľa judikatúry
je naliehavý právny záujem na určovacej žalobe napr. daný, ak žalobca popiera pravdivosť údajov
zapísaných v katastri nehnuteľností, pretože iným spôsobom sa zmeny údajov domôcť nemôže.

Z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR z 18. júna 2007, sp.zn. 1Cdo 91/2006 vyplýva, že
naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi:
• odporcom je popieraná existencia(neexistencia) práva, či právneho pomeru navrhovateľa, teda je tu
stav, že právo resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný (existencia aktuálneho stavu
objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi)

• jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia navrhovateľa,
ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom
• jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu.
Tvrdenie žalovaných v 2. – 5. rade: „zo strany žalovaných došlo (bez ohľadu na ich právnych
predchodcov) v časovom období rokov 1995 až 2019 k vydržaniu vlastníckeho práva k pozemkom, ktoré

sú predmetom žaloby“, nemá oporu v právnych predpisoch, nakoľko z vykonaného dokazovania nebolo
preukázané užívanie sporného pozemku nikým zo žalovaných, ako jednej z podmienok nadobudnutia
vlastníckehovydržania.Baprávenaopak,vrámcidokazovaniabolojednoznačnepreukázané,žesporný
pozemok užívala výlučne rodina žalobcov a predtým ich právna predchodkyňa. To, že zo žalovaných
nikto neužíval sporný pozemok vyplýva aj bodu 4. odôvodnenia odvolaním napádaného rozsudku.

Predsa bez reálneho užívania nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo k pozemku vydržaním.
To, žalovaní v 2. – 5. rade od roku 1995 disponujú uznesením o dedičstve a nikdy neužívali (ani
ich právni predchodcovia) predmet sporu, preukazuje to, že ide o formálne zapísaných vlastníkov v
katastri nehnuteľnosti. Žalobcovia podali žalobu až v roku 2019 z dôvodu, že mali zato, že vlastníkmi
sporného pozemku sú oni, nakoľko ho roky nerušene užívali a pred nimi sporný pozemok užívala

nerušene, dobromyseľne právna predchodkyňa žalobcov, nikým nebola rušená a nikto si nerobil na
sporný pozemok nárok. Právna predchodkyňa žalobcov a po nej žalobcovia užívali presne v takom
stave ako bol vytvorený predmetným geometrickým plánom. Zároveň žalobcovia uviedli, že vo zvyšku
zotrvávajú na svojej argumentácii obsiahnutej v odvolaní. Zároveň zotrvali na svojom odvolacom návrhučo do zmeny rozsudku a vyhoveniu žalobe alebo navrhli rozsudok zrušiť a vrátiť vec na prejednanie súdu
prvej inštancie. Zároveň žiadali náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

12. K vyjadreniu žalobcov v 1. až 3. rade k vyjadreniu žalovaných v 2. až 5. rade sa znova vyjadrili
žalovaní v 2. až 5. rade. Uviedli, že pokiaľ žalobcovia vo vzťahu k naliehavému právnemu záujmu
poukazujú na právny záver uvedený v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/96/2006 tento
právny názor je všeobecný a nereflektuje neskorší posun v judikatúre aj s prihliadnutím na špecifikum
sporu o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva. Naopak právny názor uvedený v rámci

Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I.ÚS 151/2016 z 03. mája 2017 publikovaného
pod N - 20/2017 reflektuje aj špecifiká sporu o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva spočívajúce
v predbežnosti prípadného rozsudku vo vzťahu ku konečnému usporiadaniu vlastníckych vzťahov
a chrániť tak neskorších vydržateľov, v danom prípade žalovaných v 2. až 5. rade pred vyvolaním
ďalšieho sporu o určenie, kde by sa museli domáhať určenia svojho vlastníckeho práva. V zmysle
bodu č. 4 napadaného rozsudku sa žalovaní jasne vyjadrili, že ich právni predchodcovia aktívne

obhospodarovali predmetnú parcelu. V dnešnej dobe však nemožno rozumne požadovať, aby žalovaní
t.j. tí, ktorí sú zapísaní viac než 10 rokov na liste vlastníctva ako vlastníci mali pre vydržanie
aktívne obhospodarovať ornú pôdu. Zákon nehovorí o užívaní pozemku iba o držbe t.j. zmysle § 129
Občianskeho zákonníka o nakladaní s vecou, respektíve vykonávaní práva súvisiaceho s vecou. Už len
dlhodobou vedomosťou o vlastníckom práve, dlhodobým figurovaním na liste vlastníctva a dlhodobým

platením dane z nehnuteľnosti je požiadavka držby nehnuteľnosti splnená. Prijatie výkladu žalobcov
o absencii poľnohospodárskeho užívania pozemku už vôbec nemožno vzťahovať k Slovenskej republike
ako žalovanému v 7. rade, ktorý je s ostatnými žalovanými v nerozlučnom procesnom spoločenstve
a vzhľadom na jeho právnu povahu nemožno od neho vyžadovať aktívne užívanie ornej pôdy. V tejto
súvislosti poukázali žalovaní v 2. až 5. rade na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn.

22Cdo 204/2013, z ktorého vyplýva, že držbu veci nevylučuje ani užívanie veci inou osobou než
držiteľom na základe vecného alebo záväzkového práva poprípade i bez právneho dôvodu. Zároveň
žalovaní v 2. až 5. rade upriamili pozornosť na svoju ďalšiu argumentáciu a zotrvali na názore o potrebe
potvrdiť napádaný rozsudok.

13. Ďalšie vyjadrenia do spisu predložené neboli.

14. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasledujúcich
CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 385 CSP a contrario s tým, že miesto

a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa
12.06.2025 a zistil, že odvolanie žalobcov v 1. až 3. rade nie je dôvodné.

15. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

16. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v

kontexte s namietanými nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením veci,
teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne
predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení
rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku,
ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (ku tomu pozri napr.

Ústavný súd SR, sp. zn. II.ÚS 78/05).

17. K námietke o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva

na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Z obsahu
rozhodnutia súdu prvej inštancie mal odvolací súd za to, že k naplneniu tohto odvolacieho dôvodunedošlo. Vo vzťahu k aplikácii práva všeobecnými súdmi má odvolací súd za to, že výklad a aplikácia
zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov (v danom prípade súd prvej inštancie) musí byť
preto v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany

zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán sporu.
Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení právnych noriem, tak ako ich v odôvodnení svojho rozhodnutia
uviedol súd prvej inštancie, neobmedzil toto základné právo v rozpore s jeho podstatou a zmyslom (IV.
ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012).

18. K námietke nesprávnych skutkových zistení z vykonaných dôkazov podľa ust. § 365 ods. 1
CSP písm. f) odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený
na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam
dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový
stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu
právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne

zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je
základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný
však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré
je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR
sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade

so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže
bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah
opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu

uplatňuje svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatnenie, prípadne štádia civilného procesu. K námietke
nesprávneho skutkového zistenia z vykonaných dôkazov odvolací súd taktiež uvádza, že vykonané
dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súd uvedie v odôvodnení rozsudku podľa § 220 ods.
2 CSP. Voľné hodnotenie dôkazov súdom prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd hodnotí

jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po individuálnej selekcii následne
súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných
dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotení dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením
pravidiel formálnej logiky. Táto odvolacia námietka však naplnená nebola, keďže súd prvej inštancie
listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise vyhodnotil správne, pravdivosť vykonaných dôkazov sporovými

stranami napadnutá nebola a súd takto samotné listinné dôkazy ani nevyhodnocoval (nepravdivosť
dôkazov) a z odôvodnenia samotného rozsudku sa nejaví žiadne porušenie pravidiel formálnej logiky.

19. Súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností
vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových

a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie
rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

20. Žalobcovia podali na súd prvej inštancie žalobu o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva
po nebohej O. C. P. E., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX. Jedná sa o novovytvorený pozemok k.ú.

M. U. - G. L. V. XXXX/X - orná pôda o výmere 4584 m2 vytvorený geometrickým plánom č. XXXXXXXX
- XXX/XXXX O. K. XX.XX.XXXX z pôvodných parciel: U. - T. č. XXXX/XX zapísanej na LV č. XXXXX,
U. - T. V. XXXX/XX zapísanej na LV č. XXXX a U. - T. V. XXXX/XX zapísanej na LV č. XXXXX k. ú. M..

21. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie tak ako to uviedol v bode 14 svojho

odôvodnenia, že žalobcovia nepreukázali splnenie podmienok pre vydržanie podľa právnych predpisov,
či už Uhorského obyčajového práva, Stredného Občianskeho zákonníka alebo terajšieho Občianskeho
zákonníka. Nebolo preukázané nadobudnutie vlastníckeho práva k uvedenej nehnuteľnosti vytvorenej
geometrickým plánom zo strany ich právnej predchodkyne nebohej O. C. P. E., a to na základe
reálnej deľby a vydržania a ani iný právny titul. Žalobcom sa nepodarilo preukázať reálnu deľbu,

nijako ju nešpecifikovali, neuviedli čas tejto reálnej deľby, neuviedli účastníkov tejto reálnej deľby
a neuviedli a nešpecifikovali presne ani nehnuteľnosti - pozemky, ktorých sa mala reálna deľba týkať.
Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že novovytvorená parcela U. V. XXXX/X bola vytvorená
aj z parciel, ktoré nikdy neboli zapísané v pôvodnej PKV č. XXX k. ú. M., ku ktorým právna predchodkyňažalobcov získala spoluvlastnícky podiel podľa kúpnej zmluvy vo veľkosti 6/24. Žalovaná v 1. rade je
skutočne vlastníčkou parcely U. - T. č. XXXX/XX zapísanej na LV č. XXXXX v k. ú. M. v podiele
1/3, pričom pôvodne táto parcela nebola zapísaná v PKV č. XXX v k. ú. M., ale v PKV č. XXX

k. ú. M.. Pteto právna predchodkyňa žalobcov nemohla vstúpiť do dobromyseľnej oprávnenej držby
k uvedenej parcele a nemohla nastať ani reálna deľba a predovšetkým nemohlo dôjsť k vydržaniu
vlastníckeho práva k novovytvorenej parcele ako to tvrdia žalobcovia. Možno prisvedčiť súdu prvej
inštancie, že žalobcovia do skončenia dokazovania neodstránili rozpory vo svojich tvrdeniach podstatné
pre posúdenie vydržania, a to, že ich nebohá právna predchodkyňa odkúpila podiel 6/24 k parcelám

zapísaným v PKV č. XXX v k. ú. M., avšak novovytvorená parcela U. - G. V. XXXX/X, ktorá je
predmetom sporu bola vytvorená z parciel, ktoré neboli predmetom tejto kúpnej zmluvy, neboli zapísané
v PKV č. XXX k. ú. M.. Žalovaní v 1. až 7. rade i podľa názoru odvolacieho súdu preukázali právny
titul nadobudnutia u seba a u svojich právnych predchodcov spoluvlastníckeho podielu k parcelám.
Preukázali prechod vlastníckeho práva z právnych predchodcov na seba. Žalovaní v 2. až 5. rade podľa
LV č. XXXXX sú podielovými spoluvlastníkmi parcely U. - T. V. XXXX/XX v k. ú. M., ktorú nadobudli

od svojho právneho predchodcu a pôvodne ich starý otec L. C. kúpil túto parcelu v roku XXXX podľa
doloženejkúpnejzmluvy.TátoparcelapritomnebolazapísanávPKVč.XXXk.ú.M.,kuktorejnadobudla
spoluvlastnícky podiel 6/24 právna predchodkyňa žalobcov. Podľa geometrického plánu doloženého
žalobcami novovytvorená sporná parcela č. XXXX/X bola vytvorená aj z tejto parcely. Odvolací súd
súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že z pripojených súdnych spisov a rozsudkov Okresného súdu

Humenné nie je preukázaná reálna deľba spornej novovytvorenej parcely, ktorá je predmetom sporu.
Možno prisvedčiť súdu prvej inštancie, že z týchto rozsudkov predovšetkým z rozsudku Okresného súdu
Humenné sp.zn. 11C/1538/1992 zo dňa 01.03.1993 vyplýva, že si právna predchodkyňa žalobcov O. C.
ako žalobkyňa vysporiadala práve svoj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 6/24 čo korešponduje s kúpnou
zmluvou a získala spoluvlastnícky podiel 6/24 k parcelám zapísaným v PKV č. XXX k. ú. M.. Parcela U.

- T. V. XXXX/XX zapísaná na LV č. XXXXX v k. ú. M., ktorej je vlastníčkou žalovaná v 1. rade v podiele
1/3 však bola pôvodne zapísané v PKV XXX k. ú. M. F. L. L. XXX U. Y. M..

22. Zároveň odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že z výsluchu svedkov navrhnutých
žalobcami nevyplýva reálna deľba nehnuteľností, ale len užívanie nehnuteľností čo na vstup do držby

nepostačuje.

23. Odvolací súd nemá výhrady ani k názoru súdu prvej inštancie, ktorému sa javí ako dôvodná aj ďalšia
obrana žalovaných v 2. až 5. rade, a to vydržanie nehnuteľnosti vzhľadom na splnenie Občianskym
zákonníkom požadovaných podmienok pre vydržanie. Správny je i argument súdu prvej inštancie,

že sa jedná o tzv. nerozlučné procesné spoločenstvo, a teda stačí nepreukázanie žaloby voči jednému
zo žalovaných čo má dopad na všetkých žalovaných.

24. S ohľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru že v danom prípade súd prvej inštancie
v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal

priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania
a citoval správne právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje
právne závery, ktoré aj primerane vysvetlil. Z pohľadu logiky argumentačnej súdržnosti nebolo možné
odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky.

25. Správnemu výroku I. o zamietnutí žaloby zodpovedá i správny výrok II. o trovách konania, keď súd
prvej inštancie priznal žalovaným v 1. až 7. rade voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v celom
rozsahu a keď žalovaným v 8. až 20. rade nárok na náhradu trov konania voči žalobcom nepriznal. Tu
odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie čo do výroku o trovách konania
v bode 15.

26. Pretože odvolací súd v konaní pred súdom prvej inštancie a pri odvolacom prieskume nezistil
naplnenie odvolacích dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP tak ako ich namietali
žalobcovia v 1. až 3. rade vo svojom odvolaní postupom podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP
rozsudok ako vecne správny potvrdil. (výrok I.)

27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešným žalovaným v 2. až 5. rade, ktorí sa
vyjadrovali k odvolaniu a vznikli im trovy odvolacieho konania priznal odvolací súd nárok na náhradutrov odvolacieho konania v plnom rozsahu vo vzťahu k neúspešným žalobcom s tým, že o výške
náhrady rozhodne súd prvej inštancie v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP (výrok II.). Z dôvodu, že ostatným
žalovaným zo spisu žiadne trovy odvolacieho konania nevyplývajú, k odvolaniu sa nevyjadrili odvolací

súd vyslovil, že ostatným žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Vo vzťahu
k uvedenému výroku III. aplikoval odvolací súd zásadu hospodárnosti v konaní. Odvolací súd nezistil
žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa na postup podľa ust. § 257 CSP. Takéto dôvody stranami neboli
ani tvrdené ani preukazované.

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 C.s.p.).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).