Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. júl 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 27CoEk/8/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8512202336
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8512202336.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr.
Mareka Kohúta a JUDr. Jozefa Angeloviča, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému: F. X., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom XXX XX B. C., o vymoženie 1.833,03 eur s prísl., vedenej u súdneho exekútora Q.. R. Q., D. XX,
A. (pôvodne vedená u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Záhradnícka 60, Bratislava),

o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa, č.k. 6Er/98/2012-59 zo dňa
17.3.2025, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

Povinnému a súdnemu exekútorovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil, povinnému náhradu trov konania
nepriznal a súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Jakubcovi, Exekútorský úrad Bratislava, Zámocká
30, 811 01 Bratislava priznal trovy exekúcie vo výške 40,82 eur a uložil oprávnenému, aby tieto trovy
uhradil súdnemu exekútorovi v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

2. Vychádzal zo zistenia, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie, spísaného do zápisnice súdneho

exekútora dňa 19.3.2012, bolo začaté exekučné konanie proti povinnému na vymoženie peňažnej
pohľadávky oprávneného vo výške 1.833,03 eur s príslušenstvom, a to na podklade rozhodcovského
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp.
zn. SR 11193/10 zo dňa 20.6.2011. Okresný súd Stará Ľubovňa po čiastočnom zamietnutí žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a následnom zastavení exekučného
konania v dotknutej časti, udelil dňa 12.2.2014 súdnemu exekútorovi poverenie pod č. XXXX XXXXXX*.

Súd oprávneným predloženú Zmluvu, ktorá založila záväzkový vzťah medzi oprávneným (veriteľom)
a povinným (dlžníkom), vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu, ktorá však mala spĺňať požiadavky
upravené v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj všetky iné ustanovenia obsahujúce právnu
úpravu spotrebiteľských zmlúv.

3. Súd sa zaoberal otázkou opodstatnenosti exekučného konania, predovšetkým otázkou, či exekučný

titul, ktorý bol podkladom na vykonanie exekúcie, naozaj spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti
stanovené pre takýto právny úkon a v neposlednom rade, či je tento exekučný titul platný a vykonateľný.

4. Rozhodcovská doložka bola neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy (o úvere) v jej bode 15 Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru. Jej vzhliadnutím, a to majúc z vlastnej činnosti vedomosť, že je
dodávateľom používaná vo viacerých prípadoch, súd ustálil, že ide o štandardnú formulárovú zmluvu.

Účelom rozhodcovskej zmluvy je pritom určenie súkromnej osoby, ktorá prípadný spor vzniknutý
medzi účastníkmi zmluvy prejedná, teda jej výsledkom je delegovanie právomoci rozhodnúť, pretovzhľadom na závažnosť jej pôsobenia má osobitný význam, najmä v sporoch so slabšou stranou,
keďže na jej základe môže vzniknúť nový kvalifikovaný záväzok. Ak rozhodcovská zmluva nebola
uzatváraná za rešpektovania osobitného postavenia spotrebiteľa v predzmluvnom negociačnom

procese, možno mať za to, že bola typizovanou zmluvou, pripravenou na vopred predtlačenom
tlačive pre mnohých spotrebiteľov, pričom preukázanie opaku zaťažuje veriteľa, ktorý pochybnosť o
charaktere záväzkovo-právneho vzťahu žiadnym spôsobom nerozptýlil. Súd zároveň poukazuje aj na
skutočnosť, že ani spôsob, akým bola rozhodcovská doložka v prejednávanom prípade koncipovaná
a spotrebiteľovi predložená spolu s ostatnými všeobecnými podmienkami, nesvedčí o individuálnom

dojednaní rozhodcovskej doložky, ale skôr o zámernom predkladaní zmluvných podmienok, ktorým
oprávnený sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej kontroly, čo súd vyvodzuje aj z
skutočností, ktoré sú mu známe z úradnej činnosti, a to že žaloby na rozhodcovský súd podávajú
výlučne veritelia. Oprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie rozhodcovskej zmluvy, resp. že by si
povinný osobitne vymienil jej dojednanie. Naopak ide o formulárovú zmluvu, ktorú povinný nemohol
nijako ovplyvniť a mohol len rozhodcovskú zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým

podmienkam v nej uvedeným, a teda aj rozhodcovskému konaniu.

5. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy, za
neprijateľné označil dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nakoľko takéto dojednanie spôsobuje

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. V zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
je takáto neprijateľná podmienka absolútne neplatná. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka nie je o možnosti výberu medzi všeobecným a súkromným súdom, ale predovšetkým o
dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Súd má v
danom prípade zato, že predmetnú rozhodcovskú zmluvu je nutné posúdiť ako neprijateľnú podmienku,

nakoľko praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej zmluvy (doložky) je skutočnosť, že
spotrebiteľovi, teda povinnému, je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným
súdom. Pre povinného to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou
osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu
účasť, čím je spôsobená značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa.

6. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)
rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku

vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa
tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej
nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.
Uvedený právny názor vyplýva z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (uznesenie
z 10. októbra 2012, sp. zn.: 6 Cdo 105/2011). Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie

pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá
ochrana, ktorú mu zaručujú kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka vykladané v súlade so
smernicou č. 93/13/EHS. Rozhodcovská zmluva, ktorá je individuálne nedojednaná vylučujúc súd inak
príslušný, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle výkladu § 53 ods. 1 a § 53 ods. 4 písm.
r) Občianskeho zákonníka. Neplatná rozhodcovská zmluva nemôže založiť právomoc rozhodcovského

súdu vo veci konať a rozhodnúť, a preto je rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul neúčinný. Pokiaľ
teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní je
nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (ani
sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol
nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

7. Navyše sa súd zaoberal obsahom bodu 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru označeného
ako „Dohoda o vyplnení zmenky“, ktorý stanovuje: „Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka
ako vystaviteľa zmenky (ďalej aj ako vystaviteľ) vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi
ako remitentovi (ďalej aj ako remitent) vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková

suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavenej zmenky zaviazaný
ako zmenkový ručiteľ. Remitent má právo uplatniť celý svoj peňažný nárok vyplnením ktorejkoľvek
z nich. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr
v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t. j. keď dlžníkneuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas
poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých
peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum

začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle
bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.“ V zmysle citovaného bodu veriteľ (remitent) doplnil do
neúplnej zmenky zmenkovú sumu 1.833,03 eur a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy 30.6.2010.
Dohoda o vyplnení zmenky obsiahnutá vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, je právnym
úkonom obchádzajúcim zákon, ktorý je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný a

preto sankčný úrok vpísaný v zmenke vo výške 0,25 % denne je (popri neprijateľnosti samotnej dohody
o vyplňovacom práve k zmenke, ako bola zdôvodnená vyššie) ďalšou okolnosťou, ktorá spôsobuje
neplatnosťzmenky,napodkladektorejbolovydanérozhodnutie,ktoréjevdanejveciexekučnýmtitulom,
pričom konštatovaniu tejto skutočnosti nebráni ani to, že o zastavení exekučného konania v tejto časti
bolo konajúcim súdom právoplatne rozhodnuté. Preto podľa § 243f ods. 6 v spojení s § 57 ods. 1 písm.
m) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.

8. O náhrade trov konania medzi účastníkmi tohto konania rozhodol podľa § 9a ods. 1 EP a § 256
ods. 1 CSP tak, že povinnému náhradu trov konania nepriznal. Oprávnený procesne zavinil zastavenie
exekučného konania tým, že podal nedôvodný návrh na začatie exekúcie, keďže nedisponoval
spôsobilým exekučným titulom na jej vykonanie a rovnako nebol v konečnom dôsledku úspešný ani v

odvolacom konaní, keďže súd rozhodol v jeho neprospech, zastavením exekúcie. Za uvedeného stavu
platí, že oprávnený by v zásade mal nahradiť trovy konania povinnému. Povinný si však žiadne trovy
konania neuplatňoval a zároveň z obsahu spisu nevyplýva, že by mu vôbec nejaké trovy v tomto konaní
vznikli.

9. O trovách exekúcie bolo rozhodnuté podľa § 200 ods. 5 EP. Súd priznal súdnemu exekútorovi trovy
exekúcie nasledovne: 1/ odmena podľa § 14 ods. 1 vyhl. v najnižšej zákonnej výške 33,19 eur; 2/ DPH z
priznanej odmeny vo výške 23 %, t. j. 7,63 eur. Súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume
40,82 eur, pozostávajúce z minimálnej odmeny vo výške 33,19 eur v zmysle § 14 ods. 1 vyhl., ktorú
zvýšil o sumu 7,63 v zmysle § 196 EP, nakoľko súdny exekútor je daňovým subjektom registrovaným

pre daň z pridanej hodnoty podľa osobitného predpisu, pričom na ich náhradu zaviazal v zmysle § 203
ods. 1 EP oprávneného.

10. Proti uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie oprávnený a navrhol uznesenie zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

11. Odvolanie podal z dôvodov, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP).

12. Poukázal na skutočnosť, že dňa 11.1.2010 uzavrel s povinným zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na
základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver na účel podnikania. Povinný v zmluve o úvere uviedol a
aj osobitne podpísal vyhlásenie, že poskytované peňažné prostriedky budú využité na tento účel. Podľa
Zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský
úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Dôležité teda je, na aký

účel bol úver poskytnutý, a nie na aký účel povinný poskytnuté peňažné prostriedky v skutočnosti
použil. Oprávnený v danom prípade pri poskytnutí úveru vychádzal z vyhlásení povinného, že ide o
úver poskytnutý na výkon podnikania. Skutočnosť, na čo konkrétne bol povinným následne poskytnutý
úver aj využitý, oprávnený neskúma, nakoľko je to pre neho už nepodstatná informácia. Povinný ako
dlžníknavyšenemázožiadnehozákonainformačnúpovinnosťvočiveriteľovi,abypreukazovalskutočné

použitie finančných prostriedkov.

13. Povinný uzavrel s oprávneným Zmluvu o úvere ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné
podmienky poskytnutia úveru. Priamo na prednej strany Zmluvy o úvere sa uvádza, že dlžník vyhlasuje,
že sa oboznámil a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane

Zmluvy o úvere, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. VPPÚ sú neoddeliteľnou
súčasťou Zmluvy o úvere, a to nie len z formálneho hľadiska, ale aj z hľadiska ich materiálneho
prevedenia, t. j. Zmluva o úvere a VPPÚ sú vyhotovené na spojenom hárku papiera, resp. obojstranne.
Vzhľadom na túto skutočnosť je nepochybné, že dlžník podpisom Zmluvy o úvere jednoznačne prejavujesvoju vôľu byť viazaný aj VPPÚ. Rozhodcovská doložka bola dojednaná vo VPPÚ a je písaná
čitateľným písmom, pričom z nej už na prvý pohľad vyplýva alternatívna možnosť riešenia sporov
medzi klientom a veriteľom pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom. Predmetná

rozhodcovská doložka bola dojednaná v súlade s právnymi predpismi platnými a účinnými v čase
uzatvorenia zmluvy o úvere a nemožno mať žiadne pochybnosti o jej legitímnosti. Rozhodcovská
doložkanepredstavujeneprijateľnúzmluvnúpodmienku,nakoľkonespôsobujenerovnováhuvprávacha
povinnostiachspotrebiteľaaaniodnehonevyžaduje,abysapodriadilvýlučnerozhodcovskémukonaniu.

14. Povinný ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

15. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 243h a § 9a Exekučného poriadku v znení
do 31.3.2017, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), pričom
dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

16. Z obsahu spisu bolo zistené, že oprávnený ako veriteľ a povinný ako dlžník uzavreli dňa
11.1.2010 zmluvu o úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru,
obsahujúce v článku 15. rozhodcovskú doložku, podľa ktorej sa zmluvné strany dohodli, že všetky
spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené a)

pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v
Bratislave, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; b) pred príslušným súdom
Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa Občianskeho súdneho
poriadku.

17. Z formy a obsahu zmluvy je zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára
mal veriteľ už pripravenú a dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa povinného, pričom povinný
obsah tejto zmluvy v časti zmluvných dojednaní žiadnym spôsobom nemohol ovplyvniť a ani neovplyvnil.
Rozhodcovská doložka teda nesporne nebola individuálne dojednaná.

18. Dňa 01.07.2007 nadobudol účinnosť nový zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z., ktorý v
ostatnom znení má v § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z. z. zakotvené, že každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

19. S účinnosťou od 01.01.2008 Občiansky zákonník v § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu definuje ako

každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom
podľa ods. 3 cit. ust. je pritom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom podľa ods. 4 cit. ust. je
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. Pokiaľ oprávnený v podanom odvolaní namietal posúdenie právneho vzťahu medzi ním a povinným
založenom zmluvou o úvere zo dňa 11.1.2010 ako vzťahu spotrebiteľského, odvolací súd uvádza, že
v súlade s § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere)
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom. V preskúmavanej veci sa nepochybne jedná o spotrebiteľský vzťah, a to vzhľadom na
zákonnékritériáobsiahnutév§52anasl.Občianskehozákonníka.Občianskyzákonníktotižspotrebiteľa
definuje tak, že spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Veriteľ je tým účastníkom
konania, ktorý musí preukazovať, na aký účel poskytol povinnému úver. Toto oprávnený ako veriteľ

v konaní nepreukázal. V predloženej formulárovej zmluve o úvere je pod názvom zmluvy uvedené
obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo a údaje zápisu v obchodnom registri oprávneného a nasleduje
text zmluvy, v ktorom sú uvedené údaje o dlžníkovi (povinnom) ako obchodné meno, identifikačné číslo,
sídlo povinného, údaje zápisu v živnostenskom registri. Zároveň je povinný v zmluve o úvere označený
aj ako fyzická osoba uvedením mena, priezviska, rodným číslom, číslom občianskeho preukazu a

bydliskom. Ďalej sú v zmluve o úvere uvedené údaje o výške úveru s podpisom povinného ako dlžníka.
Ak oprávnený ako veriteľ uzatváral zmluvu s povinným ako podnikateľom, nebol dôvod vypisovať aj časť
zmluvy o označení povinného ako fyzickej osoby, pretože to vyvoláva pochybnosť, či zmluvnou stranou
je povinný ako podnikateľ alebo ako fyzická osoba.21. Zároveň v právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva upravená v Obchodnom
zákonníku, ktorý možno aplikovať bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi alebo

podnikateľskému subjektu - fyzickej osobe alebo právnickej osobe. Zákon č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch upravuje úverové vzťahy v prípade, keď je úver poskytovaný spotrebiteľovi
mimo jeho podnikateľskej činnosti alebo povolania a vo vzťahu k Obchodnému zákonníku má účinky
normy lex specialis. Spotrebiteľské zmluvy sú také zmluvy, ktoré uzatvárajú poskytovatelia služieb o
určitom rovnakom predmete plnenia opakovane s veľkým počtom zákazníkov - spotrebiteľov. Návrh

týchto zmlúv pripravujú poskytovatelia služieb na vopred predtlačených tlačivách, čo je zjavné aj v
prejednávanej veci a vyplýva to z tlačiva predmetnej zmluvy o úvere. Spotrebiteľ - povinný - nemal
možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah navrhovanej zmluvy o úvere (spotrebiteľskej zmluvy),
nemohol vyjednávať, jedinou jeho alternatívou bolo prijatie alebo neprijatie návrhu.

22. Odvolací súd má za to, že zmluva o úvere uzatvorená medzi stranami sporu dňa 11.1.2010

je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.), nakoľko oprávnený
vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a povinný je spotrebiteľ, keďže pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti. V zmluve je povinný označený IČOm ako aj rodným číslom a

ako účel poskytnutia prostriedkov je uvedený výkon podnikania. V prípade pochybností, či ide o
spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy
dodávateľ (veriteľ). Existujúce pochybnosti je potrebné odstrániť spôsobom známym pre dôkazné
konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne
- spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť len

označenie dlžníka jeho identifikačným číslom, pričom absentuje odpoveď na otázku, aký konkrétny
súvis s (údajnou) podnikateľskou činnosťou dlžníka vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. Všeobecne
známou skutočnosťou sú nekalé praktiky oprávneného aplikované pri vyplňovaní základných údajov
dlžníka, vrátane účelu poskytnutia finančných prostriedkov. S poukazom na interpretačné ustanovenie
§ 54 Občianskeho zákonníka je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmluvy výklad priaznivejší pre

spotrebiteľa. Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania, je na oprávnenom (ako veriteľovi). Oprávnený v konaní nepreukázal, že
úver poskytol povinnému na účel výkonu podnikania.

23. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy,

spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané.

24. Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v právach a povinnostiach zmluvných
strán zo spotrebiteľskej zmluvy je neprijateľná. Neprijateľnou sa stáva vtedy, ak spôsobuje značnú
nerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľaakoslabšejzmluvnej
strany.

25. Rozhodcovská doložka je obsiahnutá v čl. 15 VPPÚ.

26. Z predmetnej rozhodcovskej doložky vyplýva, že právo voľby medzi všeobecným a rozhodcovským
súdom je na žalobcovi. Žalobcom je však takmer pravidelne veriteľ - dodávateľ (oprávnený), a teda

aj právo voľby je na veriteľovi a možnosť voľby dlžníka - spotrebiteľa je len iluzórna, z čoho vyplýva,
že predmetná rozhodcovská doložka znemožňuje voľbu povinného dosiahnuť rozhodovanie sporu
štátnym súdom, ak veriteľ podá žalobu u rozhodcu. Takto dojednaná rozhodcovská doložka spôsobuje
však za takejto situácie hrubú jednostrannú výhodnosť pre dodávateľa, pretože výber rozhodcu resp.
rozhodcovského súdu dodávateľom bol obsahom rozhodcovskej doložky, ktorá je dodávateľom vopred

pripravená a spotrebiteľ nemal možnosť obsah zmluvy a teda ani rozhodcovskej doložky ovplyvniť,
mohol ju ako celok len prijať alebo odmietnuť.27. V danom prípade tak nemožno ani uvažovať nad tým, že by išlo o individuálne dojednanú
zmluvnú podmienku a za týchto podmienok dojednaná rozhodcovská doložka môže ľahko slúžiť na
obchádzanie platnej právnej úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľa. Dodávateľ, ktorý fakticky určuje,

ktorý rozhodcovský súd bude rozhodovať o prípadných sporoch zo zmluvy, je pre vybraný rozhodcovský
súd zdrojom príjmov, preto je namieste obava, do akej miery je rozhodcovské konanie u dodávateľom
vybranéhorozhodcovskéhosúduobjektívne.Vzhľadomnavšetkytietodôvodypredmetnározhodcovská
doložka bola správne posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka, nakoľko je spôsobilá vytvoriť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ako taká je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka neplatná. Teda bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh
dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora.

28. Keďže rozhodcovská doložka je neplatná, medzi zmluvnými stranami nebola platne uzavretá
rozhodcovská zmluva v zmysle ust. § 3 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní a nebola tak založená

ani právomoc rozhodcovského súdu v danej veci konať a rozhodnúť. Rozsudok rozhodcovského súdu,
ktorý bol predložený ako exekučný titul je preto právne neúčinný, nulitný, neschopný vyvolať právne
následky a preto nie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ust. 41 Exekučného poriadku a výkon
exekúcie na jeho podklade je neprípustný (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 3 M Cdo
20/2008). Ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý

svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (či už vo forme osobitnej zmluvy alebo
doložky), súd žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu v zmysle
ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietne. V neskoršom štádiu exekúcie po vydaní poverenia je
to dôvod na zastavenie exekúcie súdom aj bez návrhu v zmysle ustanovenia § 57 ods. 2 Exekučného
poriadku (v znení účinnom do 31.3.2017) a zároveň aj v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného

poriadku (v znení účinnom do 31.3.2017), ako uviedol súd prvej inštancie, nakoľko povinným bola na
zabezpečenie záväzku z úverovej zmluvy vystavená aj blankozmenka a v rozhodcovskom konaní si
oprávnený uplatňoval nárok zo zmenky. V predmetnej veci bolo rozhodujúce, že rozhodcovský rozsudok
bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania, keďže absentuje platná
rozhodcovská zmluva, na základe ktorej by mal rozhodcovský súd právomoc konať.

29. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie ako vecne správne v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku
potvrdil.

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 396 ods.
1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a contrario Civilného sporového poriadku tak, že povinnému a
súdnemu exekútorovi nepriznal voči oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko im žiadne
trovy nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku
zakotvujúcehoprocesnúekonómiu,keďžerozhodovaniepostupompodľaustanovenia§262ods.1,ods.

2 Civilného sporového poriadku v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku
najskôr o nároku na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov
konania,zasituácie,žeúčastníkomkonaniažiadnetrovyvodvolacomkonanínevznikli,bybolovrozpore
so zásadou hospodárnosti exekučného konania.

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitnéhopredpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).