Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. júl 2025

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 9C/46/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8723212346
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nina Kollárová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2025:8723212346.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudcom Mgr. Nina Kollárová v právnej veci žalobcu: Železnice

Slovenskej republiky, Klemensova 8, Bratislava 813 61, IČO: 31 364 501, adresa pre doručovanie:
Železnice Slovenskej republiky - Správa majetku ŽSR Bratislava, Oblastná správa majetku Košice,
Štefánikova 60, 040 01 Košice proti žalovanému: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. F. XXXX/XX,
XXX XX C., o zaplatenie 278,52 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 278,52 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,50 %
ročne zo sumy 175,12 Eur od 13. 02. 2024 do zaplatenia a vo výške 8,15 % ročne zo sumy 103,40 Eur
od 14. 03. 2025 do zaplatenia, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku na jeden z bankových

účtov žalobcu: G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, G. XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 04.12.2023 domáhal od žalovaného zaplatenia

sumy 175,12 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 175,12 Eur od (deň
nasledujúci po dni doručenia žaloby na súd) do zaplatenia a náhrady trov konania vo výške (suma
zaplateného súdneho poplatku za začatie konania), a to všetko do 15 dní odo dňa doručenia platobného
rozkazu na jeden z bankových účtov žalobcu: G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, G. XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX, G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.

2. Žalobu odôvodnil nasledujúcimi skutočnosťami.

So žalovaným dňa 4.11.1996 uzavrel Zmluvu č. 311-106/96 o prenájme pozemkových plôch ŽSR (ďalej
len „zmluva"). Predmetná zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. Odplata za prenechanie pozemku
k užívaniu bola stanovená v zmysle § 1 b bod 3 vyhlášky MF SR 465/1991 Zb. v znení neskorších
predpisov vo výške 3.50 Sk/m2/rok, tj. 88,-Sk/rok (2,92 Eur). V zmysle čl. III. ods. 4 zmluvy mal
prenajímateľ možnosť zmeniť dohodnutú cenu nájmu aj počas trvania nájmu v prípade zmeny vyhlášok
MF SR. Ceny nájmov takto uzavretých nájomných zmlúv boli určované podľa § 17 vyhlášky č. 465/1991
Zb. v platnom znení, pričom tieto ceny boli zákonom regulované a záväzné, nebolo možné ich svojvoľne

meniť alebo inak modifikovať. Zrušením vyššie spomínanej vyhlášky od roku 2004 zanikli regulované
ceny nájmov.
Vzhľadom k tomu, že aj právne predpisy podliehajú zmenám, začal žalobca postupne pripravovať a
uzatvárať nájomné zmluvy s novým znením, kde sa okrem iného upravila aj výška nájomného, ktoráreflektovala vtedy aktuálne trhové podmienky. V dôsledku neaktuálnosti cien za nájom pozemkov a
nebytových priestorov bol vydaný interný predpis SR 1014 vydaný Generálnym riaditeľstvom ŽSR č.
2018/2009 - O330, kde v Kapitole III. Pozemky, časť C. Nájom železničných pozemkov na iné ako

poľnohospodárske a komerčné účely sú v tabuľke č. 2 spomínaného predpisu uvedené minimálne
sadzby za prenájom železničných pozemkov na iné ako poľnohospodárske a komerčné účely za m2/rok,
t. j. na prenájom pozemkovej plochy pod predmetnou garážou bola stanovená výška nájomného 3,98€/
m2/rok. Táto výška nájomného bola jednotná a rovnaká pre každú novo pripravovanú nájomnú zmluvu,
pričom žalobca postupne zjednocoval podmienky a výšku nájomného aj v už existujúcich nájomných

vzťahoch. Zdôraznil, že vyššie uvedená výška nájomného od roku 2008 nebola menená a do súčasnosti
zostala na rovnakej hodnote napriek výrazne zvýšeným trhovým cenám nájmov ako aj nehnuteľností.
V zmysle vyššie uvádzaných skutočností, ako aj citovaného predpisu bol žalovanému dňa 15.6.2021
zaslaný nový návrh nájomnej zmluvy č.848 174-073-1-2021-NZP, ktorý však žalobca odmietol
akceptovať listom zo dňa 1.7.2021.
Nakoľko žalovaný odmietol akceptovať novú nájomnú zmluvu, ktorá odzrkadľovala aj zmenu cenových

pomerov, žalobca pristúpil k ukončeniu nájomného vzťahu a to uplatnením výpovede podľa § 677
ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „OZ").
Predmetná výpoveď bola žalovanému doručená dňa 26.8.2021, pričom nájomný vzťah sa skončil
uplynutím výpovednej doby dňa 26.11.2021. Od 27.11.2021 žalovaný užíva predmetný pozemok
neoprávnene (bez právneho dôvodu spočívajúcom v existencii uzavretí záväzkovo-právneho vzťahu vo

forme novej nájomnej zmluvy so žalobcom).
Vzhľadom na skutočnosť, že žalovanému zanikol právny dôvod na užívanie pozemku žalobcu, tento
pozemok naďalej užíva, a to tak, že má na predmetnom pozemku umiestnenú stavbu garáže, ktorú
dobrovoľne po zániku práva užívať pozemok žalobcu neodstránil, pričom toto konanie žalovaného
predstavujezásahdovlastníckehoprávažalobcu,nakoľkomupraktickyvcelomrozsahubránivovýkone

jeho vlastníckych práv, vyplývajúcich aj z ustanovenia § 123 OZ, bol žalobca prinútení pristúpiť k podaniu
predmetnej žaloby z dôvodu ochrany svojich vlastníckych práv pred ich rušením alebo obmedzením.
Bezdôvodné obohatenie je v OZ konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor
iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Je nesporné, že žalovaný od
27.11.2021 súčasne s predmetnou garážou zároveň do dnešného dňa fakticky užíva aj pozemok, na

ktoromjegarážpostavená,bezakéhokoľvekplatnéhoprávnehodôvoduabeztoho,abyzajehoužívanie
platil riadne a včas. Žalobca tak proti vlastnej vôli fakticky poskytuje plnenie, pretože do dnešného dňa
je okolnosťami donútený trpieť užívanie predmetného pozemku žalovaným bez akéhokoľvek právneho
podkladu a bez toho, aby žalobcovi za poskytnuté plnenie bola riadne platená náhrada. Žalovaný sa
tak obohatil tým, že bez platného právneho dôvodu užíval a naďalej užíva predmetný pozemok, pričom

bezdôvodné obohatenie žalovaného spočíva v získaní majetkovej hodnoty za užívanie pozemku bez
poskytovania adekvátnej náhrady.
Výšku bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku žalobca vyčísľuje z výšky nájomného, ktoré
by musel žalovaný platiť, ak by nájomný vzťah existoval /výška nájomného vypočítaná podľa predpisu
ŽSR SR 1014 vydaného GR č.2018/2009-O330 (platný do súčasnosti) na 3,98€/m2/rok/ a úroku z

omeškania, stanoveného v zmysle § 3 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z. z. v platnom znení. Podľa
ustanovenia § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu. Základná úroková sadzba stanovená Európskou centrálnou bankou od 20.9.2023 ku dňu vzniku

omeškania je 4,50%, čo predstavuje 9,50 % ročný úrok z omeškania.
Žalobca poukázal na doterajšiu rozhodovaciu činnosť Okresného súdu v Poprade v obdobných
prípadoch (za užívanie pozemku v správe ŽSR, na ktorom je postavená garáž bez akéhokoľvek
platného právneho dôvodu a bez toho, aby za jeho užívanie bola platená riadne a včas náhrada) v
konaní sp. zn. 19C/21/2021-91 zo dňa 26.1.2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov sp.

zn. 22Co/29/2022-130 zo dňa 31.1.2023, 11C/3/2020, 13C/9/2020, 21C/5/2011, pričom zo záverov
uvedených súdnych konaní zreteľne vyplýva skutočnosť, že cena za nájom predmetných pozemkov
(výška bezdôvodného obohatenia) vo výške 3,98/ Eur/m2 rok je primeraná a odôvodnená vzhľadom
na lokalitu predmetných pozemkov (blízkosť Vysokých Tatier), pričom túto cenu považuje žalobca za
obvyklú berúc do úvahy trhové podmienky nájomného, ktoré by nájomca v danom mieste a čase platil, ak

by pozemok užíval na základe platnej nájomnej zmluvy, pričom je potrebné prihliadnuť aj na obmedzenie
vlastníctva žalobcu, pri ktorom by v prípade nájmu pozemku so zreteľom na účel nájmu zostalo po dobu
existencie nájomného vzťahu žalobcovi len „holé vlastníctvo" bez možnosti užívať predmetný pozemok
(poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 289/2017 - povinnosť zohľadňovať vlastnújudikatúru všeobecnými súdmi). V zmysle judikovanej súdnej praxe v prípade vydania bezdôvodného
obohatenia je majetkovým vyjadrením prospechu získaného užívaním cudzej veci peňažná suma, ktorá
zodpovedá sumám vynakladaných obvykle v danom mieste a čase za užívanie veci i s prihliadnutím

na druh dôvodu, ktorým sa spravidla zakladá právo užívania vzhľadom na jeho rozsah a spôsob,
najčastejšie ide o nájomnú zmluvu, kedy sa výška náhrady porovnáva s obvyklou hladinou nájomného,
ktoré by bol nájomca povinný plniť za normálnych okolnosti, ak by vec užíval na základe platnej nájomnej
zmluvy (Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn . 5 Cdo 8/2009 zo dňa 13.11.2009) - poukázal na súdne
konanie sp. zn. 13C/9/2020, ktoré prebiehalo na tunajšom súde a týkalo sa taktiež obdobného prípadu,

pričom v zmysle dôkaznej situácie bolo zo strany žalobcu predložených približne 100 nájomných zmlúv,
ktorým sa preukázala opodstatnenosť a priemernosť výšky bezdôvodného obohatenia, ktoré požaduje
žalobca aj v tomto žalobnom podaní.
V tomto prípade nie je možné aplikovať ani režim neoprávnenej stavby v zmysle § 135c OZ, keďže
v tomto prípade platí, že pokiaľ stavebník zriadi na základe dohody s vlastníkom pozemku stavbu
na pozemku, ktorý je podľa tejto dohody oprávnený užívať dočasne, stráca po uplynutí dojednanej

doby (prípadne po inom spôsobe zániku práva) právo mať naďalej na tomto pozemku umiestnenú
stavbu a neoprávnene tak zasahuje do vlastníckeho práva vlastníka pozemku, ktorý sa môže domáhať
odstránenia stavby. Ak stavebník umiestni stavbu na základe nájomného práva k pozemku, ktoré
môže byť stranami vypovedané, ide o zvláštny prípad dočasného užívania pozemku. Ak zanikne
nájomné právo, zanikne tiež občianskoprávne oprávnenie mať na cudzom pozemku stavbu. Právny

režim stavby postavenej na cudzom pozemku na základe obligačného práva, ktoré zaniklo sa líši od
režimu neoprávnenej stavby podľa § 135c OZ. Riešenia uvedené v § 135c OZ tu nie je možné použiť ani
analogicky (Rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 8C/253/2008 alebo Rozsudok Okresného
súdu Bratislava III, sp. zn. 15C/112/2006).
K dnešnému dnu eviduje žalobca u žalovaného pohľadávku - bezdôvodné obohatenie z titulu

neoprávneného užívania predmetného pozemku vo výške 175.12 Eur v nasledovnom členení: Dlh: 3,98
€ x 22 m2 = 87,56€/rok, od 27.11.2021 do 26.11.2023, t. j. 2 roky = 175,12 €, spolu:175,12€. Žalobca
poukázal na ustanovenia § 123, § 126 ods. 1, § 663, § 677, § 682, § 451 ods. 1, 2, § 456, § 458, § 559
ods. 2, § 563, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

3. Okresný súd Poprad vydal dňa 05.02.2024 platobný rozkaz 9C/46/2023 – 35 proti ktorému podal
žalovaný v zákonnom stanovenej lehote odpor.

4. V odpore žalovaný uviedol, že nakoľko je v zmluve uvedené, že sa jedná o dočasné užívanie
pozemkovej plochy, jasne z toho vyplýva, že zmluva je uzatvorená na dobu určitú. Žalobca je písomne

upovedomený, aké výhrady má voči predloženej novej zmluve. Namiesto toho, aby si spoločne
prekonzultovalijednotlivébodynovejnájomnejzmluvyaprijalispoločnériešenieanovúzmluvupodpísali
ako sa na serióznych zmluvných partnerov patrí, žalobca zneužíva svoje postavenie v spoločnosti.
Žalobca je len správcom s právom hospodáriť na štátnom majetku, ktorého súčasťou sú občania
Slovenskejrepubliky.Zdôvodu,žeobestranyakožalobcaakoajžalovanýdoposiaľnenašlikspokojnosti

spoločné riešenie, postupoval v súlade so stále platnou zmluvou č. 311-106/96 a na účet žalobcu
uhrádzal nájomné za roky 2021, 2022, 2023, 2024.

5. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že právne úvahy a obrana žalovaného ohľadne dojednania
zmluvného vzťahu na dobu určitú ako aj nedodržania výpovedných dôvodov uvedených v čl. VI.

predmetnej zmluvy sú zavádzajúce a po právnej stránke nesprávne. V čl. VI. zmluvy je vyslovene
uvedené,žepredmetnázmluvajedojednanánadobuneurčitúpričomajsámžalovanývosvojomodpore
túto skutočnosť spomína. Je pravdou, že Občiansky zákonník umožňuje zmluvným stranám pri skončení
nájmu vo všeobecnosti konkretizovať výpovedné dôvody (nie vylúčiť), avšak len za dodržania § 39 a
§ 574 ods. 2 OZ, t. z. že prípadné zmluvné dojednanie sa nesmie priečiť zákonnému zákazu alebo

zmyslu zákona (Rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 28Cdo 3451/2006). Žiadne ustanovenie
zmluvy výslovne nevylučovalo možnosť uplatniť inštitút výpovede bez uvedenia dôvodu, navyše aj
v samostatnom čl. VI. zmluvy je výslovne dohodnutý jeden zo spôsobov ukončenia nájomného vzťahu
– t. j. výpoveď, pričom v tomto ustanovení nie je výpoveď viazaná na splnenie ďalších podmienok
(výpovedných dôvodov). Výpovedné dôvody, ktoré sú uvedené v čl. VI. zmluvy na strane prenajímateľa

boli inkorporované do zmluvy z dôvodu špecifikácie dvoch prípadov, ktoré žalobca považoval za dôležité
do zmluvy uviesť a ktoré slúžili len ako doplnenie zákonnej úpravy umožňujúcej ukončiť predmetný
zmluvnývzťah.Podľalogickéhopostupu(zjavnechybného),ktorýžalovanýprisvojejargumentáciizvolil,
by bolo možné platne ukončiť existenciu predmetnej zmluvy len z troch v zmluve konkretizovanýchdôvodov, čo je v rozpore so zásadou zmluvnej voľnosti ako aj ustanoveniami OZ, pričom takáto zmluva
by sa stala za istých okolností nevypovedateľnou. Zmluvne upravené výpovedné dôvody mali zefektívniť
ochranu žalobcových záujmov, nie zúžiť okruh prostriedkov právnej ochrany, pričom tento úmysel musel

byť žalovanému známy. Taktiež ani predmetná zmluva neobsahuje ustanovenie, ktoré by výslovne
vylučovalo možnosť uplatniť výpoveď bez uvedenia dôvodu, hoci ak by tak aj zmluvné strany urobili, išlo
by o neplatné dojednanie v zmysle ust. § 39 a § 574 ods. 2 OZ, podľa ktorého dohoda, ktorou sa niekto
vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná (rozsudok Okresného súdu Košice II.,
sp. zn. 37C/170/2012 zo dňa 20.5.2013).

Na podporu argumentácie správnosti právnej úvahy žalobcu svedčí aj samotné znenie Čl. VI. zmluvy,
kde sa nachádza slovné spojenie - „jednostranná výpoveď zo strany prenajímateľa môže byť daná...“,
čo len dosvedčuje, že táto zmluvná úprava bola zvolená len ako doplnok.
Nakoľko je výpoveď jednostranný právny úkon, s ktorým zákon spája zánik záväzku zo zmluvy, je právne
irelevantné, či s ním druhá strana vyjadrí súhlas alebo nie. Nakoľko do dnešného dňa nebola nijakým
spôsobom po právnej stránke spochybnená platnosť výpovede, nie je možné súhlasiť so žalovaným, že

nájomný vzťah naďalej ostáva v platnosti a účinky výpovede nenastali (rozsudok Najvyššieho súdu sp.
zn. 5 Cdo 64/2012 zo dňa 30.7.2012).
Žalovanýúčelovopoukazujenaskutočnosť,žeriadneavčasplatildohodnuténájomnévobdobíplatnosti
a účinnosti zmluvy, pričom túto skutočnosť žalobca nikdy nespochybnil, avšak predmetom súdneho
konania nie je platenie nájomného v čase platnosti nájomného vzťahu, ale bezdôvodné obohatenie,

ktorého sa dopúšťa žalovaný po skončení nájomného vzťahu. Pre vysvetlenie a na zabránenie vzniku
ďalších nevyhnutných výdavkov (nakoľko žalovaný opakovane vrátil zaslané sumy vo výške 2,92 Eur
späť) sa žalobca rozhodol sumy opätovne zaplatené žalovaným vo výške 2,92 Eur deponovať na svojom
účte, pričom predmetné finančné prostriedky budú po skončení právneho sporu vrátené žalovanému
späť, resp. budú započítané s jeho dlhom. Žalovaný si odmieta uvedomiť fakt, že výška nájomného

určená v zmluve z roku 1996 bola stanovená pevne, bez možnosti jej zmeny, pričom plynutím času
došlo k zmene cenových ako aj právnych predpisov. Žalovanému bola niekoľkokrát zdôvodnená potreba
obsahovej zmeny zmluvy z dôvodu jej neaktuálnosti ako aj z dôvodu zrovnoprávnenia zmluvných
podmienok u všetkých nájomcov, ktorí majú na pozemkoch v správe ŽSR pre lokalitu Poprad postavené
garáže.

Pointa celého prípadu spočíva v skutočnosti, že žalovaný nikdy neuznal právo prenajímateľa -teda
žalobcu na zvýšenie ceny nájomného, ktoré bolo zmluvne dohodnuté v čl. III. ods. 4 zmluvy a predmetné
zvýšenie ceny odmietol akceptovať v zaslaní nového návrhu nájomnej zmluvy z roku 2009 a z roku 2021,
v ktorých mu bolo oznámené okrem iného aj zvýšenie výšky nájomného. pričom žalobca odmietol nový
návrh zmluvy akceptovať nie kvôli inému zneniu návrhu zmluvy, ale len kvôli zvýšenej výške nájomného

(táto skutočnosť je potvrdená aj v samotných listoch, ktoré tvoria prílohu odporu podaného zo strany
žalovaného).
Ako správne uvádza žalovaný vo svojom odpore, žalobca je len správcom majetku štátu. Správou
majetku sa rozumie súhrn oprávnení a povinností správcu k tej časti majetku, ktorý mu štát zveril
do správy. Správca je pritom nie len oprávnený, ale aj povinný okrem iného využívať všetky právne

prostriedky na ochranu majetku štátu a dbať, aby nedošlo najmä k jeho poškodeniu, strate alebo
zneužitiu či zmenšeniu. Z vyššie uvedených skutočností považoval žalobca správanie žalovaného i za
rozporné zo zmluvnými povinnosťami, ktoré priviedli žalobcu k legitímnemu rozhodnutiu spočívajúceho
v ukončení zmluvného vzťahu so žalovaným formou výpovede, nakoľko vzhľadom na správanie
žalovaného žalobca ani inú možnosť nemal. Žalovaného výkon práv a povinnosti vyplývajúcich zo

zmluvy bol v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko po niekoľkých legitímnych pokusoch žalobou o
úpravu zmluvného vzťahu, ktorý by zodpovedal dnešným požiadavkám, žalovaný odmietol akceptovať
zaslané návrhy nájomných zmlúv a striktne trval na svojich podmienkach (týkajúcich sa hlavne výšky
nájomného). Žalobca vie o výhradách žalovaného a preto z postoja žalovaného bol prinútený podať
predmetný žalobný návrh na súd, nakoľko žalovaný neakceptoval argumentáciu žalobou vyjadrenú v

listoch zo dňa 15.6.2021, 11.1.2022 a 28.2.2022. Žalobca pri uplatnení výpovede zo dňa 10. 08. 2021
postupoval v súlade s právnym poriadkom SR vrátane princípu rovnoprávnosti a dodržania dobrých
mravov. Z dlhodobého postoja žalovaného žalobca pristúpil k ukončeniu nájomného vzťahu formou
výpovede, nakoľko bolo zrejmé, že ukončenie zmluvného vzťahu vzájomnou dohodou so žalovaným
neprichádzalo do úvahy. Žalobca má za to, že žalovaný sa obohacuje na úkor štátu tým, že užíva

pozemok bez akéhokoľvek platného právneho dôvodu a bez toho, aby za jeho užívanie platil primeranú
a obvyklú odplatu.6. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu 02. 08. 2024 okrem iného uviedol, že na základe Stavebného
povolenia č. 7809/1989-13 vydané 6. októbra 1989 Dráhovým správnym úradom v Bratislave 19
stavebníci zahájili výstavbu 19 garážových boxov. Po ukončení výstavby požiadal Štátny dráhový úrad

o kolaudačné konanie a následne o vydanie Kolaudačného rozhodnutia. Štátny dráhový úrad zvolal
kolaudačné konanie dňa 8. novembra 1994 a následne vydal Rozhodnutie č.j. 1326.2/94-ŠDÚ/K-Rg
o povolení začatia prevádzky a užívania stavby. Nadväzne na to požiadal mesto Poprad o pridelenie
súpisného čísla a po pridelení súpisného čísla požiadal Katastrálny úrad v Porade o zapísanie stavby do
katastrálnej mapy. Po zapísaní v Katastrálnej mape sa stavba predmetnej garáže stala jeho súkromným

majetkom. Súkromný majetok je chránený Ústavou Slovenskej republiky.
Následne na to Železnice Slovenskej republiky – prevádzkové riaditeľstvo Košice vypracovalo nájomnú
zmluvu, ktorú podpísal dňa 4. novembra 1996 bez pripomienok z dôvodu, že pri príprave zmluvy si
s prenajímateľom prekonzultovali všetky body zmluvy. Pri bode VI. predmetnej zmluvy sa dohodli, že
bude na dobu neurčitú, aj keď je zmluva o dočasnom užívaní (nie na dobu určitú, doba určitá by
bránila ŽSR dať výpoveď pred uplynutím zmluvného vzťahu pre realizáciu svojho strategického zámeru)

z dôvodu, že v čase uzatvárania zmluvy nebolo možné zo strany prenajímateľa určiť termín realizácie
strategického zámeru. V strategickom zámere bolo rozšírenie železničnej trate a tým pádom by museli
byť povinní uvoľniť prenajatý pozemok. Aby zo strany prenajímateľa nemohol byť použitý §677 ods. 1
zákona č. 40/1964 Zb. OZ, tak sa zmluvne zaviazali, že jednostranná výpoveď zo strany prenajímateľa,
môže byť ak si to bude vyžadovať stratégia a podnikateľský zámer ŽSR, ktorý bude v súlade s územným

plánom mesta Poprad; nájomca nezaplatí nájom za pozemok pod garážou. V čase realizácie výstavby
garáží nebolo možné zo strany ŽSR odpredať majetok štátu, v opačnom prípade by pozemky na
výstavbu garáži od štátu odkúpili. Medzitým obdržal novú nájomnú zmluvu č. 848174393-2-2009, ktorú
vrátil s pripomienkami, dúfajúc, že pripomienky budú zapracované a upravenú zmluvu bez problémov
podpíše. Nestalo sa tak.

Zmluvný vzťah tak pokračoval naďalej v pôvodnom znení až do momentu, keď bolo rozhodnuté, že
pozemky budú môcť byt' odpredané. Predaj pozemkov však bol podmienený podpisom pre neho
neakceptovateľnou zmluvou a odkúpenie časti verejného pozemku (nazvali ju prístupová cesta). Verejný
pozemok má patriť občanom SR a nie súkromnej osobe. Dávam do pozornosti, že okolitý pozemok
v správe ŽSR, nie je možné využívať podľa vlastného uváženia, je limitovaný prísnymi prevádzkovými

predpismi železničnej prevádzky a podielovom vlastníctve. ŽSR nepotrebný verejný pozemok malo
ponúknuť mestu Poprad a nie ho predávať nájomníkom. ŽSR sa tak zbavujú povinnosti starať sa
o majetok štátu, ktorý im bol zverený štátom. Žiadna prístupová cesta ku garážam postavených na
pozemkoch mesta Poprad nie je v súkromnom vlastníctve. V súkromnom vlastníctve sú len pozemky
pod garážou.

Nový návrh zmluvy ŽSR neakceptuje, že garáž je jeho súkromné vlastníctvo, ktoré je chránené Ústavou
SR. Zmluva obsahuje bod, že prenajímateľ môže dať výpoveď bez udania dôvodu, čím si otvorí cestu k
manipulácií a dáva možnosť, že k pozemku sa dostane tretia osoba a tým pádom bude porušené jeho
ústavné právo na ochranu súkromného majetku. Nová zmluva mu nezaručuje, že má predkupné právo
na pozemok pod garážou. Vo výzvach na uzatvorenie novej nájomnej zmluvy so ŽSR sa ŽSR odvolávajú

na neaktuálne znenie pre neho platnej zmluvy. V zmluve sú presne stanovené pravidlá, ktoré umožňujú
obom stranám plniť si svoje záväzky. ŽSR mu do dnešného dňa nepredložilo, aké skutočné náklady
majú ŽSR s pozemkom, ktorý dali do prenájmu. Daň z garáže je vo výške 14,30 EUR/rok a za prenajatý
pozemok ŽSR požadujú 3,98 m2/rok čo je 87,56 EUR/rok. Cena je neadekvátna tomu, čo navrhujú ŽSR.
Na jeho žiadosť o odkúpenie pozemku mu bolo oznámené, že nie je v právnom vzťahu, ale on je hlboko

presvedčený, že jeho právny vzťah je stále platný.

7. Žalobca následne vo vyjadrení doručenom súdu 03.02.2025 skonštatoval, že žalovaný vo svojom
podaní v podstatnej miere popisuje genézu skutočností, ktoré predchádzali uzatvoreniu Zmluvy o
prenájme pozemkových plôch ŽSR uzavretej dňa 4.11.1996. Poukázal sa svoje posledné vyjadrenie, na

ktorom zotrval - žiadne ustanovenie zmluvy výslovne nevylučovalo možnosť uplatniť inštitút výpovede
bez uvedenia dôvodu, navyše aj v samotnom čl. VI. zmluvy bol výslovne dohodnutý jeden zo spôsobov
ukončenianájomnéhovzťahu-t.j.výpoveď.Napodporuargumentáciesprávnostiprávnejúvahyžalobcu
svedčí aj samotné znenie čl. VI. zmluvy, kde sa nachádza slovné spojenie – „jednostranná výpoveď zo
strany prenajímateľa môže byť daná...”, čo len dosvedčuje, že táto zmluvná úprava bola zvolená len

ako doplnok oproti ustanoveniu „jednostranná výpoveď zo strany nájomcu je možná len v prípade....
Žalovaného tvrdenia o dôvode uvedenia výpovedných dôvodov do zmluvy (údajne z dôvodu vylúčenia
použitia § 677 ods. 1 Občianskeho zákonníka) sú len jeho mylné ničím nepodložené úvahy. Taktiež
žalovaný nijako nekonkretizoval, ako nový návrh Nájomnej zmluvy porušuje jeho ústavné právo naochranu súkromného vlastníctva, keďže tento návrh sa týkal len pozemku pod jeho garážou a nie
samotnej garáže, ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Nakoľko je výpoveď jednostranný právny
úkon, s ktorým zákon spája zánik záväzku zo zmluvy je právne irelevantné, či s ním druhá strana vyjadrí

súhlas alebo nie. Nakoľko do dnešného dňa nebola nijakým spôsobom po právnej stránke spochybnená
platnosť výpovede, nie je možné súhlasiť so žalovaným, že nájomný vzťah naďalej ostáva v platnosti a
účinky výpovede nenastali (rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 5 Cdo/64/2012 zo dňa 30.7.2012).
Žalovaný si odmieta uvedomiť fakt, že výška nájomného určená v zmluve z roku 1996 bola stanovená
pevne, bez možnosti jej zmeny, pričom plynutím času došlo k zmene cenových ako aj právnych

predpisov. Žalovanému bola niekoľkokrát zdôvodnená potreba obsahovej zmeny zmluvy z dôvodu jej
neaktuálnosti ako aj z dôvodu zrovnoprávnenia zmluvných podmienok u všetkých nájomcov, ktorí majú
na pozemkoch v správe ŽSR pre lokalitu Poprad postavené garáže. Všetky nájomné zmluvy uzatvorené
v roku 1996 sú už dnes neplatné a všetci nájomcovia majú uzatvorené nové nájomné zmluvy za
podmienok, ktoré sú obsiahnuté aj v zaslanom návrhu nájomnej zmluvy žalovanému (poukázal na súdne
konanie sp. zn. 13C/9/2020, ktoré prebiehalo na tunajšom súde a týkalo sa taktiež obdobného prípadu,

pričom v zmysle dôkaznej situácie bolo zo strany žalobcu predložených približne 100 nájomných zmlúv,
ktorými sa preukázala opodstatnenosť a priemernosť výšky bezdôvodného obohatenia, ktoré požaduje
žalobca aj v tomto žalobnom podaní).
Požiadavka žalovaného na zdokladovanie nákladov v súvislosti so sporným pozemkom je odzrkadlením
nepochopenia fungovania nájomného vzťahu, ktorý je založený na aktuálnych trhových cenách s

prihliadnutím na primeraný podnikateľský zisk, nie na výdavkoch, ako to požaduje žalovaný (prenájom
nehnuteľného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky má žalobca vo svojom mene v rámci výkonu
svojej podnikateľskej činnosti podľa výpisu z Obchodného registra - vložka č. 312/B).
Žalovaný pozná podmienky prevodu štátneho vlastníctva na inú osobu, pričom samotný prevod je
podmienený súhlasom rezortného ministerstva v zmysle ust. § 45 a § 45a zákona č. 92/1991 Zb.

o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov. Súhlas, resp.
výnimku je možné získať len v prípadoch preukázania ekonomickej výhodnosti predaja pre SR (predaj
za tzv. trhové ceny v danej lokalite a v danom čase). Na udelenie súhlasu, resp. výnimky v súlade
so Zákonom č. 92/1992 Zb. nie je právny nárok. Žalobca chce zdôrazniť, že odpredajová politika
je v plnej miere v kompetencii ŽSR, no najmä Ministerstva dopravy a výstavby SR, pričom je tiež

dôležité mať vysporiadané vzájomné vzťahy, najmä v prípade cudzích stavieb na pozemkoch SR, v
správe ŽSR. Žalobca sa nebránil a ani nebráni spusteniu procesu odpredaja sporného pozemku do
vlastníctva žalovaného, avšak je nemysliteľné, aby si žalovaný diktoval podmienky, za ktorých má dôjsť k
prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu (do pozornosti § 123 OZ). Po niekoľkých
legitímnych pokusoch žalobcu o úpravu zmluvného vzťahu, ktorý by zodpovedal dnešným požiadavkám,

žalovaný odmietol akceptovať zaslané návrhy nájomných zmlúv a striktne trval na svojich podmienkach,
že žalobca mu musí predať pozemok, na ktorom má postavenú garáž za platnosti zmluvy, ktorej znenie
(týkajúce sa hlavne výšky nájomného) neodzrkadľovalo aktuálne pomery.
Žalobca ďalej rozšíril žalobu o ďalšie, bezprostredne nasledujúce časové obdobie existencie
bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v protiprávnom užívaní pozemku žalovaným, a to za parc.

KN-C č. 2987/104 za obdobie od 27.11.2023 do 26.11.2024 (1 rok): 3,98 € x 22 m2 87,56 €/rok; 87,56
€ /rok : 365 dní = 0,24 € /deň po zaokrúhlení; od 27.11.2024 do 31.1.2025, t.j. 66 dní x 0,24 € = 15,84
€; spolu: 103,40 Eur.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby súd rozhodol nasledovne : „Žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu vo výške 278,52 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne

zo sumy 175,12 Eur od (deň nasledujúci po dni doručenia žaloby žalovanému) do zaplatenia, s úrokom z
omeškania vo výške 8,15% ročne zo sumy 103,40 Eur od (deň nasledujúci po dni doručenia tejto zmeny
žaloby na súd) do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 16,50 Eur (suma zaplateného
súdneho poplatku za začatie konania), a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku na jeden
z bankových účtov žalobcu.

8. Súd vykonal dokazovanie prednesom povereného zástupcu žalobcu, výsluchom žalovaného
a oboznámením s listinnými dôkazmi založenými v spise.

9. Poverený zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že naďalej trvajú na žalobnom návrhu

v intenciách jeho rozšíreniach. Majú zato, že žalovaný sa dopúšťa bezdôvodného obohatenia a to tým,
že užíva pozemok v správe žalobcu bližšie špecifikovaného v žalobnom návrhu na ktorom sa nachádza
garáž vo vlastníctve žalovaného, pričom za predmetné užívanie žalovaný neuhrádza žalobcovi žiadnuodplatu, alebo náhradu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti majú zato, že ich nárok je dôvodný a navrhol,
aby súd vyhovel žalobe v celom rozsahu.

10. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že nesúhlasí s vyjadrením žalobcu z dôvodu, že užíva predmetný
pozemok na základe podľa neho platnej zmluvy, v ktorej je jasne dané kedy môže žalobca dať výpoveď.
Žalobca môže dať výpoveď jedine vtedy ak nebude platiť, alebo železnica bude mať investičný zámer,
alebo bude tento pozemok potrebovať podľa stratégie železníc. Momentálne nemá žiadnu informáciu, že
železnice potrebujú tento pozemok pre svoje strategické alebo investičné zámery a ešte tento investičný

alebo strategický zámer musí byť v súlade s územným plánom mesta Poprad. Zmluva jasne hovorí, že
je to pozemok určený na dočasné užívanie. Takže nie je to na dobu neurčitú ale dočasne. V prípade ak
železnicapovie,žetenpozemokpotrebuje,takonjepovinnýhouvoľniť.Taktobolodohodnutéprivydaní
stavebného povolenia. Nie je pravda, že užíva pozemok bez povolenia. Z jeho pohľadu sa obohacujú
železnice. Suma ktorú chcú je neprimeraná aj preto, že pozemok je v ochrannom pásme železníc.

11. Súd na pojednávaní uznesením pripustil zmenu žaloby v nasledovnom znení: „Žalovaný j e p o v i n
n ý zaplatiť žalobcovi 278,52 Eur s úrokom z omeškania zo sumy 175,12 Eur vo výške 9,50% ročne
zo sumy od 13.02.2024 do zaplatenia a zo sumy 103,40 Eur vo výške 8,15% ročne od 04.02.2025 do
zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania 16,50 Eur všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku
na jeden z bankových účtov žalobcu.“

12. Poverený zástupca v záverečnej reči poukázal na ich písomné a ústne vyjadrenia. Žiadal, aby súd
vyhovel žalobe v celom rozsahu. Návrhy na doplnenie dokazovania nemal. Uplatnil si trovy konania
v rozsahu 100%.

13. Žalovaný v záverečnej reči uviedol, že nesúhlasí s návrhom žalobcu a žiadal, aby sa na súde dohodli
ohľadne platnosti zmluvy. Návrhy na doplnenie dokazovania nemal. Trovy konania si neuplatnil.

14. Vykonaným dokazovaním zistil súd nasledujúci skutkový a právny stav.

15. Žalobca je správcom nehnuteľného majetku, ktorého vlastníkom je SR v zmysle zákona č. 258/1993
Z. z. o Železniciach Slovenskej republiky v platnom znení a to pozemku reg. KN-C parc. č. 2987/104 o
výmere 22 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, nachádzajúcom sa v k. ú. C., obec C., H.
C., ktorý je zapísaný na LV č. XXX, vedeného Okresným úradom Poprad - katastrálny odbor v prospech
Slovenskej republiky ako vlastníka a žalobcu ako správcu v celosti.

Žalovaný je výlučným vlastníkom garáže so súpisným číslom XXXX, ktorá sa nachádza na pozemku
reg. KN-C parc. č. 2987/104 v k. ú. C., obec C., H. C., ktorá je zapísaná na LV č. XXXX, vedeného
Okresným úradom Poprad - katastrálny odbor.

16. Z výsledkov vykonaného dokazovania, z výpisu z listu vlastníctva č. XXX I. F. XXXX, k. ú. C.,

z prednesu povereného zástupcu žalobcu a výsluchu žalovaného, Predpisu ŽSR č. 2018/2009 – O330
o cenách za nájom pozemkov a nebytových priestorov Železníc Slovenskej republiky účinného od 01.
07.2009,zoZmluvyoprenájmepozemkovýchplôchŽSRč.311-106/96zodňa04.11.1996,zVýpovede
z nájmu pozemkových plôch ŽSR podľa § 677 OZ zo dňa 10. 08. 2021 doručenej žalovanému 26. 08.
2021, z písomnej komunikácie medzi stranami sporu, z návrhu Nájomnej zmluvy č. XXX XXX XXX-X-

XXXX-XXX, uzavretej podľa § 663 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších
predpisov, z rozhodnutí tunajšieho súdu vo veciach vedených pod sp. zn. 21C/5/2011, 13C/9/2020,
19C/21/2021, ako aj z ďalších listinných dôkazov založených v spise mal súd preukázané, že žalobca
a žalovaný uzavreli dňa 04. 11. 1996 Zmluvu č. 311-106/96 o prenájme pozemkových plôch ŽSR podľa
§ 663 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Predmetná Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú

o dočasnom užívaní pozemkovej plochy, ku ktorej majú ŽSR právo hospodárenia.
Podľa čl. VI uvedenej zmluvy „jednostranná výpoveď zo strany prenajímateľa môže byť daná v tomto
prípade:- vyžaduje to stratégia a podnikateľský zámer ŽSR, ktorý je v súlade s územným plánom mesta
Poprad; - nájomca nezaplatí nájom za pozemok pod garážou.“
Odplata za prenájom pozemku k užívaniu bola stanovená podľa § 17 vyhlášky č. 465/1991 Zb., v znení

vyhl. č. 608/1992 Zb., 4,- Sk/m2 za rok, celkom za 22 m2 88,- Sk (2,92 Eur) za rok.
V zmysle čl. III predmetnej zmluvy mal prenajímateľ právo požadovať zmenu dohodnutej ceny nájmu aj
počas trvania nájmu, v prípade zmeny cenových predpisov, pričom tieto ceny boli zákonom regulované
a záväzné, nebolo možné ich svojvoľne meniť alebo inak modifikovať. Zrušením predmetnej vyhláškyč. 456/1991 Zb. od roku 2004 zanikli regulované ceny nájmov. V dôsledku neaktuálnosti cien za
nájom pozemkov a nebytových priestorov bol vydaný interný predpis SR 1014, ktorý vydalo Generálne
riaditeľstvo ŽSR pod č. 2018/2009–O330, ktorý nadobudol účinnosť dňom 01. 07. 2009. Aj keď

prenajímateľ mal možnosť v zmysle zmluvy len písomne oznámiť úpravu nájomného a nájomca by mal
následne povinnosť túto novú cenu akceptovať, pristúpil žalobca ako prenajímateľ k postupnej príprave
nových nájomných zmlúv, ako aj v tomto prípade, s novým textom, keďže aj právne predpisy podliehajú
zmenám, a v ktorých sa okrem iného upravila aj výška nájomného.

17. Podľa Predpisu GR ŽSR č. 2018/2009–O330 začal teda žalobca postupne pripravovať a uzatvárať
nájomné zmluvy s novým znením, v ktorých sa okrem iného upravila aj výška nájomného, ktorá
reflektovala vtedy aktuálne trhové podmienky (ceny odvtedy menené neboli), pričom v Kapitole III.
Pozemky, časť C - Nájom železničných pozemkov na iné ako poľnohospodárske a komerčné účely,
sú v tabuľke č. 2 uvedené minimálne sadzby v € za m2 a rok, t. j. na prenájom pozemkovej plochy
pod predmetnou garážou bola stanovená výška nájomného 3,98 €/m2/rok. Táto výška nájomného bola

jednotná a rovnaká pre každú novo pripravenú nájomnú zmluvu, pričom žalobca postupne zjednocoval
podmienky a výšku nájomného aj v už existujúcich nájomných vzťahoch. Toto mal súd bezpochyby
preukázané napr. aj z rozhodnutia tunajšieho súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 13C/9/2020, kde žalobca
predložil asi 100 nájomných zmlúv, z ktorých je zrejmé, že takáto cena nájmu, ktorá bola aj v nájomnej
zmluve, ktorú žalovaný odmietol uzavrieť, je aj v týchto ostatných nájomných zmluvách totožná, tak ako

je to ďalej konštatované aj v rozhodnutí tunajšieho súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 19C/21/2021. Ňou
žalobca aj odôvodňuje výšku bezdôvodného obohatenia. Podľa rozhodnutia vo veci tunajšieho súdu
vedenej pod sp. zn. 21C/5/2011 žalobca súdu predložil aj znalecký posudok, z ktorého sa vychádzalo
v predmetnom konaní.

18. V zmysle vyššie uvedeného, vrátane poukazu na interný predpis, bol žalovanému dňa 15. 06.
2021 zaslaný nový návrh nájomnej zmluvy č. 848 174 073-1-2021-NZP, ktorý však žalovaný odmietol
akceptovať listom zo dňa 01. 07. 2021. Z tohto dôvodu pristúpil žalobca k ukončeniu nájomného vzťahu
Výpoveďou z nájmu pozemkových plôch ŽSR podľa § 677 OZ zo dňa 10. 08. 2021. Predmetná výpoveď,
ktorú súd považuje za platnú, bola žalovanému doručená dňa 26. 08. 2021 a nájomný vzťah sa skončil

uplynutím výpovednej trojmesačnej doby dňa 26. 11. 2021. Od 27. 11. 2021 žalovaný užíva predmetný
pozemok bez právneho dôvodu, bez platnej nájomnej zmluvy.

19. Výpoveď je jednostranný právny úkon, s ktorým zákon spája zánik záväzku zo zmluvy, a je právne
irelevantné, či s ním druhá strana vyjadrí súhlas alebo nie. Nájomný vzťah medzi stranami sporu sa tak

skončil uplynutím výpovede zo zmluvy.
Žalovaný namietal, že v zmluve uvedené slovné spojenie „o dočasnom užívaní“ znamená, že zmluva
bola uzavretá na dobu určitú, predmetné slovo „dočasné“ však nie je vymedzením konkrétneho
časového obdobia, preto súd na túto námietku neprihliadol. Je potrebné poznamenať, že žalovaný
súčasne v rozpore s uvedenou námietkou vychádzal pri odplate zo skutočnosti, že zmluva bola uzavretá

na dobu neurčitú a teda, že je stále platná a účinná, tak aby mohol na základe nej stále platiť nájomné
v sume 2,92 Eur za rok (na základe čoho aj zaplatil nájomné za roky 2021 – 2024, ktoré žalobca uložil do
depozitára, aby nezvyšoval ďalšie náklady ich vrátením žalovanému). Žalovaný následne v písomnom
vyjadrení, ktoré je citované v bode 6. rozsudku už uviedol, že zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú,
následne na pojednávaní tak ako je uvedené v bode 10. rozsudku opäť uviedol, že bola uzavretá

dočasne, na dobu určitú.
Námietka žalovaného, že predmetný pozemok oproti iným konaniam sa nachádza v ochrannom
pásme je právne irelevantná, s predmetom tohto konania nesúvisí. Súd poznamenáva, že o pozemok
v ochrannom pásme sa jednalo aj vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 13C/9/2020, ktoré
konanie bolo skončené právoplatným rozsudkom 13C/9/2020 – 561 zo dňa 22. marca 2022.

Výška nájomného je založená na aktuálnych trhových cenách s prihliadnutím na primeraný
podnikateľský zisk, nie na výdavkoch, resp. výške daňovej povinnosti, ako to namieta žalovaný
(prenájom nehnuteľného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky má žalobca vo svojom mene v
rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti).
Je tiež neakceptovateľné, aby si žalovaný diktoval podmienky, za ktorých má dôjsť k prevodu

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ( § 123 OZ).

20. Žalovanému teda zanikol právny dôvod na užívanie pozemku žalobcu, tento pozemok naďalej užíva,
čo v konaní sporné nebolo. Na pozemku vo vlastníctve žalobcu má žalovaný umiestnenú stavbu garáže,ktorú dobrovoľne po zániku práva užívať pozemok žalobcu neodstránil, pričom toto konanie žalovaného
predstavuje nesporne zásah do vlastníckeho práva žalobcu. Žalovaný žalobcovi bráni vo výkone jeho
vlastníckych práv. Žalobca tak proti vlastnej vôli fakticky poskytuje žalovanému plnenie, pretože je

okolnosťami donútený trpieť užívanie predmetného pozemku žalovaným bez akéhokoľvek právneho
podkladu a bez toho, aby žalobcovi za poskytnuté plnenie bola riadne platená náhrada. Týmto konaním
žalovaného dochádza k jeho bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu. Žalovaný bezdôvodne užíva
pozemokbezposkytovaniaadekvátnejnáhrady,ktoroubybolanáhradavzmyslenovejnájomnejzmluvy,
ktorú však žalovaný odmietol podpísať.

21. Výška bezdôvodného obohatenia v predmetnom konaní na strane žalovaného v čase rozhodovania
súdu predstavovala sumu, ktorú žalobca z tohto titulu žiadal priznať za užívanie jeho pozemku
žalovaným. Tá vychádza z výšky nájomného, ktoré by musel žalovaný platiť, ak by nájomný vzťah
existoval (výška nájomného vypočítaná podľa predpisu ŽSR SR 1014 vydaného GR ŽSR č. 201/2009-
O330 na 3,98 €/m2/rok). Rozloha pozemku, ktorý žalovaný bezdôvodne užíva, a ktorý je vo vlastníctve

žalobcu je 22 m2. Keď mal žalovaný za rok nájmu zaplatiť 87,56 € (3,98 € x 22 m2 = 87,56 €), tak
za rozhodné obdobie od 27. 11. 2021 do 26. 11. 2023 t. j. 2 roky je to 175,12 € a ďalej po rozšírení
žaloby je to suma za rozhodné obdobie od 27. 11. 2023 do 26. 11. 2024 (1 rok) vo výške 87,56 € a za
rozhodné obdobie od 27. 11. 2024 do 31. 01. 2025 t. j. 66 dní x 0,24 € (87,56€/rok : 365 dní = 0,24 Eur po
zaokrúhlení) čo predstavuje 15,84 €, spolu teda 103,40 €. Celkom žalovaná istina z titulu bezdôvodného

obohatenia je v sume 278,52 €. Žalovaným zaplatené sumy za obdobie rokov 2021 – 2024 po 2,92 € na
rok v dôsledku zabránenia vzniku ďalších nevyhnutných výdavkov pri ich možnom vrátení žalovanému
sa žalobca rozhodol deponovať na svojom účte a táto suma bude po skončení právneho sporu vrátená
žalovanému, resp. započítaná na plnenie žalovaného.

22. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, je vlastník v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

23. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, má vlastník právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju

neprávom zadržuje.

24. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval a z nej bral úžitky.

25. Podľa § 677 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zrušiť nájomnú zmluvu dojednanú na neurčitú dobu
možno, ak nedôjde k dohode prenajímateľa s nájomcom, iba výpoveďou.

26. Podľa § 677 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak osobitný zákon neustanovuje inak, nájomnú zmluvu
možno vypovedať pri nájmoch nehnuteľností v trojmesačnej lehote a pri nájmoch hnuteľných vecí

v jednomesačnej lehote.

27. V zmysle § 682 Občianskeho zákonníka, ak sa nájom skončí, je nájomca povinný vrátiť prenajatú
vec v stave zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania veci; ak sa spôsob užívania výslovne
nedohodol, v stave, v akom ju prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.

28. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí povinný
obohatenie vydať.

29. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech

získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

30. Podľa 456 Občianskeho zákonníka, sa predmet bezdôvodného obohatenia musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

31. Podľa 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.32. Podľa 458 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať
aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne..

33. Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlh musí byť splnený riadne a včas.

34. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie

veriteľ požiadal.

35. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

36. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami
súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Súd má zato, že žaloba je opodstatnená
a že výpoveď zo zmluvy bola daná v súlade s článkom VI zmluvy a § 677 ods. 1, ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Dôvody výpovede uvedené v predmetnom článku (stratégia a podnikateľský zámer ŽSR,

ktorý je v súlade s územným plánom mesta Poprad, neplatenie nájmu za pozemok) sú len doplnením
a špecifikáciou zákonných výpovedných dôvodov. Ak by jedinými výpovednými dôvodmi boli len tie dva,
ktoré sú v zmluve uvedené, žalobca ako vlastník pozemku by bol neprípustne obmedzený vo výkone
vlastníckeho práva obmedzenou možnosťou dať výpoveď z nájomnej zmluvy. Pokiaľ ide o zmenu výšky
nájomného v zmluve, ktorá bola žalovanému zaslaná, ale nebola ním podpísaná, súd má zato, že

žalobca ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti má právo v zmysle zmenenej právnej úpravy a nato
nadväzujúceho interného predpisu na zvýšenie ceny nájmu. A je tiež len samozrejmé, že ceny nájmov
sa od roku 1996, kedy bola podpísaná pôvodná nájomná zmluva, vyvíjali, stúpali. A určite napriek tomu,
že tieto ceny stúpali naďalej, žalobca tieto ceny od roku 2009 neupravoval. Žalobca si chráni svoje
vlastníctvo, a je len na ňom, komu svoj majetok predá, alebo nepredá. Nemusí k tomu uvádzať ani

žiadne dôvody. Má zákonné dôvody svoj majetok užívať a nakladať s ním, ako uzná za vhodné. Teda ak
niektorým vlastníkom garáží pozemky pod nimi predané boli, niektorým nie, je to len vec a právo žalobcu,
že takto konal. Keďže sa žalovaný s plnením peňažného záväzku dostal do omeškania, priznal súd
žalobcovi aj zákonné úroky z omeškania. Keďže pri nárokoch z titulu vydania bezdôvodného obohatenia
časplnenianevyplývazprávnehopredpisu,anizdohodystrán,vzmysle§563OZpovinnosťžalovaného

ako dlžníka plniť nastáva potom, čo ho žalobca na plnenie vyzve. Pokiaľ by k výzve nedošlo možno
za kvalifikovanú výzvu považovať až doručenie žaloby žalovanému, teda úrok z omeškania patrí od
nasledujúceho dňa, v tomto prípade zo sumy 175,12 Eur od 13. 02. 2024 a odo dňa nasledujúceho po
doručení zmeny žaloby, v tomto prípade zo sumy 103,40 Eur od 14. 03. 2025, a v prevyšujúcej časti súd
žalobu zamietol, nakoľko žalobca si uplatnil úroky z omeškania pri sume 103,40 Eur už od 04. 02. 2025.

Výška úroku z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (§ 3 Nariadenia Vlády SR,
č. 87/95 Z. z. v znení noviel).

37. Súd poukazuje aj na konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 21C/5/2011 v obdobnej

veci (vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku, na ktorom je postavená garáž bez
akéhokoľvek platného právneho dôvodu a bez toho, aby za jeho užívanie bola platená riadne a včas
náhrada). V konaní 21C/5/2011 bol dňa 10.10.2014 vydaný rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 30.06.2016 a vykonateľnosť dňa 05.07.2016, z ktorého jasne vyplýva, že cena za nájom
predmetných pozemkov vo výške 3,98/Eur/m2/rok je primeraná vzhľadom na lokalitu predmetných

pozemkov (blízkosť Vysokých Tatier), pričom túto cenu považuje žalobca za obvyklú, berúc do úvahy
trhové podmienky nájomného, ktoré by nájomca v danom mieste a čase platil, ak by pozemok užíval
na základe platnej nájomnej zmluvy, pričom je potrebné prihliadnuť aj na obmedzenie vlastníctva
žalobcu, pri ktorom by v prípade nájmu pozemku so zreteľom na účel nájmu zostalo po dobu existencie
nájomného vzťahu žalobcovi len „holé vlastníctvo“ bez možnosti užívať predmetný pozemok.

Obdobne tunajší súd rozhodol vo veciach vedených pod sp. zn. 13C/9/2020 a 19C/21/2021.

38. Okrem už uvedených dôvodov, pre ktoré súd žalobe vyhovel, poukazuje v súvislosti s vyššie
uvedenými konaniami vedenými na tunajšom súde aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republikysp. zn. III. ÚS 289/2017 a tam zahrnutú povinnosť zohľadňovať vlastnú judikatúru všeobecnými súdmi:
„Súd má poznať svoju vlastnú judikatúru, t. j. aj rozhodnutia iných sudcov (resp. senátu) toho istého
súdu, a túto judikatúru musí zohľadniť bez ohľadu na to, či na ňu samotné strany sporu poukazujú.

Naopak, postoj všeobecných súdov vyznačujúci sa odlišnosťou prístupu k prejednávaným veciam, ktoré
sú v podstate identické, bez toho, aby svoj odklon odôvodnili, je prejavom svojvôle, ktorá odporuje
základnému princípu materiálneho právneho štátu.“.

39. Treba dodať, že Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho

súdu pre ľudské práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená
automaticky povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto odôvodnenie
rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,
postačujenazáverotom,žeztohtoaspektujeplnerealizovanézákladnéprávoúčastníkanaspravodlivý
proces (viď napr. rozhodnutia sp. zn. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013).

40. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

41. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

42. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

43. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa citovaných zákonných ustanovení tak, že priznal
úspešnému žalobcovi, ktorý mal neúspech v pomerne nepatrnej časti, voči žalovanému právo na
náhradutrovkonaniavrozsahu100%.Ovýškenáhradytrovkonaniabuderozhodnutépoprávoplatnosti
rozsudku samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Poprad.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda,zakýchdôvodovsarozhodnutiepovažujezanesprávne(odvolaciedôvody)ačohosaodvolateľ

domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.

V Poprade dňa 30. júla 2025

Mgr. Nina Kollárová
sudca