Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. jún 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: TN-11S/46/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3023200127
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:3023200127.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členov

senátu JUDr. Lukáša Kolibába a JUDr. Michaely Kútikovej v právnej veci žalobcu: MAXoil s. r.
o., sídlom Pruské 249, 018 52 Pruské, IČO: 50 136 534, práv. zastúpený: URBÁNI & Partners
s.r.o., sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvoSlovenskejrepubliky,sídlomLazovná63,97401BanskáBystrica,opreskúmaniezákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 10660157/2023 zo dňa 23.02.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. U žalobcu ako u daňového subjektu bola Daňovým úradom Trenčín (ďalej aj len „správca dane“
alebo „orgán verejnej správy prvého stupňa“) vykonaná kontrola na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj len
„DPH“) za obdobie september 2020, ktorá bola ukončená doručením protokolu č. 100842282/2022 zo
dňa 11.04.2022. V následnom vyrubovacom konaní správca dane rozhodnutím č. 102404662/2022 zo
dňa 31.08.2022 podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní („daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „daňový poriadok“) vyrubil
žalobcovi rozdiel dane v sume 72 696,30 EUR na DPH.

2. Správca dane neuznal žalobcovi odpočítanie dane v kontrolovanom zdaňovacom období september
2020 v celkovej sume 72 696,30 EUR, nakoľko mal za to, že nedošlo k dodaniu tovaru, tak ako je
uvedené na faktúrach č. 200003 až č. 200018, teda že sa nepreukázalo dodanie tovaru spoločnosťou
ING-PRO Develop s. r. o. a teda, že sa nepreukázal u tejto spoločnosti vznik daňovej povinnosti z titulu
dodania tovaru. Správca dane mal za to, že daňový subjekt – žalobca porušil § 49 ods. 1 a § 51 ods. 1
písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj len
„zákon o DPH“ alebo „zákon č. 222/2004 Z. z.“). Správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol,

že na základe vykonaného dokazovania spochybnil reálne dodanie tovaru spoločnosťou ING – PRO
Develop s. r. o. a teda aj vznik daňovej povinnosti v zmysle § 19 ods. 2 zákona o DPH u tejto spoločnosti.
Správca dane tiež uviedol, že sa v posudzovanom prípade zaoberal výlučne obchodným vzťahom medzi
kontrolovaným daňovým subjektom a jeho priamym dodávateľom a posudzoval iba túto transakciu.
3. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodoval žalovaný správnou
žalobou napadnutým rozhodnutím č. 100660157/2023 zo dňa 23.02.2023, ktorým rozhodnutie správcu
dane potvrdil. Žalovaný sa stotožňuje so závermi správcu dane, ktoré boli uvedené v odôvodnení

rozhodnutia správcu dane. Dodanie tovaru spoločnosťou ING – PRO Develop s. r. o. nebolo v
rámci daňovej kontroly a následne vyrubovacieho konania potvrdené. Uvedené skutočnosti relevantne
spochybnili deklarovaného dodávateľa spoločnosť ING - PRO Develop, s. r. o. a preto bolo následne
povinnosťou platiteľa pochybnosti správcu dane vyvrátiť a splnenie hmotnoprávnych podmienok naodpočítanie dane preukázať, k čomu však následne zo strany platiteľa nedošlo. K namietanému
nevykonaniu výsluchu svedka A. B. A., ktorý mal za spoločnosť JOPI TRADE, spol. s. r. o. prijímať a
vydávať tovar žalovaný uviedol, že výpoveď v podobe výsluchu svedka nie je potrebná, pričom svedok

by vedel preukázať existenciu tovaru, nie však totožnosť dodávateľa. Existencia tovaru sporná nebola.
Žalovaný má za to, že správca dane spochybnil jednu zo základných hmotnoprávnych podmienok, ktorej
preukázanie je na platiteľovi, a to osoby dodávateľa, a tým teda aj jeho postavenie ako zdaniteľnej osoby.
Správca dane relevantne spochybnil doklady predložené platiteľom, čím sa dôkazné bremeno presunulo
na platiteľa, ktorý tým, že nepredložil také dôkazy, ani nenavrhol vykonanie takých dôkazov, ktoré by

mohli prispieť k objasneniu a preukázaniu materiálnej stránky formálne zdokladovaných obchodov, a
tým naplniť všetky podmienky splnenia zákonných podmienok odpočítania dane v zmysle § 49 ods. 1
v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, svoje dôkazné bremeno neuniesol. K úhradám
sporných faktúr žalovaný uviedol, že svedok A. C., konateľ spoločnosti ING – PRO Develop, s. r. o. sa
vyjadril, že neprevzal hotovosť od platiteľa za dodanie pohonných hmôt v zmysle sporných faktúr, čo je
v rozpore s tvrdením platiteľa, ktorý tvrdí opak, pričom nebol predložený taký dôkaz, ktorý by vyjadrenie

platiteľa o úhrade faktúr v hotovosti potvrdil, tak ako platiteľ tvrdil. Žalovaný je toho názoru, že napadnuté
rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok rozhodnutia zakladá, správca dane
v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi a procesnými predpismi riadne zistil skutkový stav potrebný na
rozhodnutie v danej veci. Námietky platiteľa uvedené v odvolaní považoval žalovaný za nedôvodné,
ktoré nie sú dôvodom na zrušenie rozhodnutia správcu dane.

4. V záhlaví tohto rozhodnutia uvedené rozhodnutie žalovaného napadol žalobca včas podanou
správnou žalobou požadujúc jeho zrušenie a tiež aj zrušenie rozhodnutia správcu dane a vrátenia veci
na ďalšie konanie.
5. Žalobca napadnutému rozhodnutiu žalovaného a správcu dane vytýka, že tieto vychádzajú z
nesprávneho právneho posúdenia veci, rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a

nedostatok relevantných dôvodov. Zistenie skutkového stavu správcom dane a následne žalovaným
bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzali za základ napadnutých
rozhodnutí je podľa názoru žalobcu v rozpore s obsahom spisu a zároveň zo strany žalovaného a
správcu dane došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy,
ktoré malo za následok vydanie nezákonných rozhodnutí vo veci samej. Žalobca nemôže byť ukrátení

na svojom nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty len z dôvodu existencie nezrovnalosti na
strane iného subjektu. Žalovaný vo svojom rozhodnutí spochybňuje, resp. naznačuje neplatnosť zmluvy
uzatvorenej žalobcom s dodávateľom ING – PRO Develop s. r. o., z dôvodu že konateľ dodávateľa A.
C. uviedol, že spoločnosť ING – PRO Develop s. r. o. a ani žalobcu nepozná. V tomto smere žalobca
poukázal na formálnu a materiálnu publicitu obchodného registra. Vzhľadom na fikciu pravdivosti a

správnosti údajov obchodného registra žalobca pri overovaní obchodného partnera nemal dôvod o
správnosti zapísaných údajov pochybovať, najmä keď samotného žalobcu kontaktovala osoba konateľa
dodávateľaING–PRODevelops.r.o.(resp.osobavydávajúcasazaA.C.).Žalobcapovažujetiežzáver
žalovanéhoasprávcudane,ženiejepotrebnévypočuťsvedkaA.B.ml.zaneprípustnýapredčasný.Ako
môže správca vedieť a dopredu poznať obsah výpovede svedka, keď k takémuto výsluchu nepristúpil.

Je naopak zrejmé, že okrem preukázania existencie tovaru, by sa mal vedieť vyjadriť aj ku skutočnosti
od akého subjektu tovar skladovali, kto ho dopravil a od koho tovar pochádza. Výpoveď svedka A. B.
ml. mohla byť podľa názoru žalobcu kľúčová a mohla prispieť k objasneniu skutočností podstatných
pre rozhodnutie vo veci. Potvrdenia dodania pohonných hmôt v rozhodnom období odberateľmi žalobcu
síce nepreukazujú priamo, že dodávateľ týchto pohonných hmôt bol dodávateľ ING – PRO Develop s. r.

o., ale nemožno tieto zistené skutočnosti opomínať, nakoľko sú nepochybne nepriamym a podporným
dôkazom toho, že v rozhodnom období žalobca disponoval tovarom – pohonnými hmotami v potrebnom
množstve, ktoré musel logicky od iného subjektu aj nadobudnúť. Pokiaľ žalovaný poukázal na rozsudok
Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-154/20 Kemwater ProChemic, žalobcovi nie je jasné v čom vidí
žalovaný podobnosť a správnosť svojich záverov so závermi vyslovenými Súdnym dvorom Európskej

únievdeklarovanomrozhodnutí.Jenepochybné,žedodávateľING–PRODevelops.r.o.jezdaniteľnou
osobou, ktorá vykonáva nezávisle ekonomickú činnosť definovanú v § 3 ods. 2 zákona o DPH bez
ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti. Spoločnosť ING – PRO Develop s. r. o. má v predmete
podnikania okrem prevádzkovania nákladnej cestnej dopravy, činnosti podnikateľských organizácií,
organizačných a ekonomických poradcov aj predmet činnosti – kúpa tovaru na účely jeho predaja

konečným spotrebiteľom (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živností (veľkoobchod). Zároveň
dodávateľ ING – PRO Develop s. r. o. bol v rozhodnom období detekovaný ako platiteľ dane a v rámci
klasifikácie ekonomickej činnosti mal a má dodávateľ ako SK NACE evidované podľa účtovnej závierky:
47300 Maloobchod s pohonnými látkami v špecializovaných predajniach a podľa Štatistického úraduSlovenskej republiky: 46710 Veľkoobchod s pevnými, kvapalnými a plynnými palivami a súvisiacimi
produktami. Správca dane a žalovaný žiadnym relevantným spôsobom nespochybnili skutočnosti
a dôkazy predložené žalobcom. Ani v rozhodnutí správcu dane, ani v rozhodnutí žalovaného títo

neuvádzajú konkrétne skutočnosti, ktoré by spochybnili dôkazy žalobcu. Tovar bol skutočne dodaný
a služby boli skutočne poskytnuté na vstupe zdaniteľnými osobami pre potreby jej vlastných plnení
podliehajúcich dani z pridanej hodnoty. V tomto smere žalobca svoje dôkazné bremeno jednoznačne
uniesol, keď na základe ním predložených listinných dôkazov a rovnako výsluchom konateľa D. D.
bola preukázaná existencia zdaniteľného obchodu, existencia tovaru, jeho dodanie ako aj dodávateľ

deklarovaný na vystavených faktúrach. Dodávateľ žalobcu deklarovaný na vystavených faktúrach bol v
čase realizovania obchodu subjektom registrovaným pre daň, žalobca preukázal materiálnu existenciu
tovaru a rovnako aj to, že prijatý tovar použil v rámci jeho podnikateľskej a ekonomickej činnosti.
Z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane a žalovaného možno vyvodiť záver, že na strane žalobcu
nezistili porušenia zákona o dani z pridanej hodnoty a ani nespochybnili existenciu materiálneho plnenia.
Ak žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt neporušil zákon o dani z pridanej hodnoty a preukázal

materiálnuexistenciutovaru,potomzáversprávcudaneažalovanéhoonepriznaníprávanaodpočítanie
dane je neodôvodnený, nezrozumiteľný a takéto rozhodnutie je nepreskúmateľné. Žalobca má za to, že
urobil všetky potrebné a v rámci jeho zákonných možností aj všetky možné opatrenia, aby si preveril
osoby s ktorými obchodoval. Samotná skutočnosť, že dodávateľ žalobcu si v rozhodnom čase neplnil
svoje zákonné povinnosti vo vzťahu ku štátu, t. j. napríklad nepodal daňové priznania a neodviedol

do štátneho rozpočtu DPH, je len dôkazom o protiprávnosti konania tohto dodávateľa, ale nie možno
to považovať za objektívny dôkaz protiprávnosti konania žalobcu a v tomto nemožno badať jeho
vedomosť o existencii porušenia daňových predpisov, či jeho priamu, cielenú a úmyselnú participáciu
na daňovom podvode. Žalobca nemal dôvod pochybovať o tom, že by si spoločnosť ING – PRO
Develop s. r. o. neplnila riadne svoje daňové povinnosti voči štátu. Na základe dostupných informácií

o spoločnosti ING – PRO Develop s. r. o. nemal žalobca žiadne údaje, ktoré by mohli nasvedčovať
tomu, že by táto spoločnosť nepodnikala poctivo, že jej konanie by malo byť v rozpore s dobrými
mravmi alebo, že si neplní daňové povinnosti. Správca dane sa obmedzil na nekontaktnosť dodávateľa a
nevedomosť jeho konateľa vo vzťahu k realizovanému obchodu, avšak vôbec sa nezaoberal právnymi,
obchodnými a osobnými väzbami medzi zúčastnenými subjektami. Pokiaľ správca dane uvádza, že

„sa zaoberal právnymi, obchodnými aj osobnými väzbami medzi zúčastnenými subjektami“ nikde v
odôvodnení rozhodnutia svoje zistenia a závery ohľadne väzieb kontrolovaného daňového subjektu a
ďalšíchdotknutýchsubjektovneuvádza,čozapríčiňujeajnepreskúmateľnosťrozhodnutiasprávcudane,
ktoré je vzhľadom na takéto vyjadrenie nedostatočne odôvodnené a nie je z odôvodnenia zrejmé aké
konkrétne väzby boli zistené, na základe akých zistení a dôkazov a tiež ani to, ako tieto skutočnosti

správca dane vyhodnotil. V prípade, ak daňový subjekt predloží dôkazy, ktoré preukazujú realizáciu
zdaniteľného plnenia, ale na strane správcu dane existujú pochybnosti o realizovaní obchodu v reťazci, o
ktoromsprávcadanetvrdí,žebolvytvorenýumeloapodvodne,potomjedôkaznýmbremenomzaťažený
správca dane a nie daňový subjekt. Žalobca poukázal v tejto súvislosti na rozsudok súdneho dvora
vo veci C-277/14 a tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sťfk/16/2018.

Žalobca zároveň poukázal aj na uznesenie ESD vo veci C-610/19 Vikingo. Žalobca sa mal tiež za to,
že došlo v tomto prípade k nesprávnemu procesnému postupu, keď výsluch svedka A. C. a E. F. bol
vykonaný bez jeho účasti. Žalobca mal za to, že taktiež protokol z daňovej kontroly trpí vadou a to
vadou nekompletnosti, pretože jednou z náležitostí je aj súpis kontrolovaných dokladov. Tento súpis nie
je kompletný a správca dane v tomto bode neuviedol všetko doklady a listiny, ktoré boli predložené ku

daňovejkontrolečiužsamotnýmdaňovýmsubjektomalebodožiadanýmisubjektami.Ďalšouobsahovou
náležitosťou protokolu podľa § 47 písm. h) sú preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenia dôkazov.
Žalobca má za to, že tieto nedostatky protokolu majú za následok nezákonnosť daňovej kontroly, ktorá
nebola ukončená v súlade so zákonom.
6. Žalobca má tiež za to, že správca dane počas celého konania vytváral neúmerný a nedôvodný

tlak na žalobcu, aby tento produkoval dôkazy, a keď žalobca v postavení kontrolovaného daňového
subjektu dôkazy predložil, alebo navrhol, správca dane tieto nevykonal, alebo na ne neprihliadol.
Najpresnejšie a najúplnejšie zistenie skutočností pre správne určenie dane v sebe nezahŕňa len
vytváranie nezrovnalostí a spochybňovanie tvrdení žalobcu, ale tiež vyhľadávanie a prihliadanie na
skutočnosti, ktoré tvrdenia žalobcu preukazujú. Žalobca preto požaduje, aby v súlade so zásadami a

princípmi daňového konania, správca dane, resp. žalovaný opodstatnenie pochybností a nezrovnalostí
preukázali. Závery správcu dane a žalovaného sú postavené výlučne na domnienkach správcu dane
a žalovaného, ktoré nemajú objektívny základ v zisteniach správcu dane a v predkladaných dôkazoch
žalobcom. Žalobca v daňovom konaní predložil viaceré listinné dôkazy (dodávateľské faktúry, zoznamodberateľov, dodacie listy) a správcovi dane podal viacero vysvetlení, na ktoré však správca dane ani
žalovaný neprihliadli, tieto žiadnym spôsobom nevyhodnotili, iba naznačili ich nehodnovernosť. Žalobca
zastáva názor, že správca dane počas daňovej kontroly a ani vo svojom rozhodnutí nepredložil také

zistenia, ktoré by relevantným a preukázateľným spôsobom spochybnili dôkazy predložené žalobcom.
V tejto súvislosti poukázal žalobca na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky týkajúceho
sa dôkazného bremena. Žalobca má tiež za to, že správca dane a žalovaný v rozpore s ust. § 24 ods.
1 daňového poriadku prenášajú na neho povinnosť preukazovať správnosť a vierohodnosť dokladov
tretích subjektov. Žalobca má teda za to, že rozhodnutie žalovaného a správcu dane nevychádza z

objektívne zisteného a posúdeného skutkového a právneho stavu veci. Žalovaný so správcom dane
založili svoje rozhodnutie na záveroch, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Nestačí aby
žalovaný a správca dane postavili svoje rozhodnutia na tom, že žalobca neuniesol svoje dôkazné
bremeno a tým neboli pochybnosti správcu dane odstránené, alebo že pochybnosti pretrvávajú, ale
naopak z vykonaného dokazovania správcu dane musí vyplynúť nespochybniteľný záver o tom, že
žalobca sa vedome alebo úmyselne mal zúčastniť fiktívneho obchodu. Žalovaný tiež má za to, že došlo

k porušeniu ust. § 24 ods. 2 daňového poriadku keď nebol vypočutý svedok A. B. ml., čím správca
dane zanedbal svoju povinnosť zistiť skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní čo najúplnejšie. Zo
žiadnych zistení správcu dane nemožno vyvodzovať záver, že predmetné obchody medzi žalobcom a
dodávateľom ING – PRO Develop s. r. o. boli fiktívne či simulované, alebo sa uskutočnili spôsobom
odlišným od stavu deklarovaného v predložených dokladoch. Žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav

a to tým, že žalovaný nepreukázal a v rozhodnutí ani riadne neodôvodnil svoje tvrdenie, že v prípadoch
dodávateľskej spoločnosti nedošlo k zdaniteľnému plneniu. V danom prípade nie je odôvodnenie
rozhodnutí dostatočné a absolútne, nakoľko absentuje logická zhoda medzi výrokom a odôvodnením,
čo len potvrdzuje arbitrárnosť rozhodnutia žalovaného.
7. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej správnej žalobe uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva

na skutočnostiach a záveroch uvedených v žalobou napadnutom rozhodnutí a že žalobou napadnuté
rozhodnutie ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie správcu dane sú vydané v súlade s
platnými právnymi predpismi. V ďalšom texte rozobral vykonané dokazovanie. V súvislosti s výpoveďou
svedka A. B. ml. uviedol, že uskutočnenie tejto výpovede nepovažuje za kľúčové. Od osoby v pracovnej
pozícií skladníka spoločnosti JOPI TRADA, spol. s. r. o. (nejedná sa o zamestnanca dodávateľa,

ani žalobcu) nemožno predpokladať, že disponuje informáciami o dodávateľovi pohonných hmôt v
preverovanom obchodnom vzťahu iných spoločností. Naopak výpoveď svedka A. C., ako konateľa
dodávateľa možno považovať za kľúčovú, s čím sa však žalobca nestotožňuje. Možno konštatovať,
že nebola zrejmá zdaniteľná osoba, ktorá žalobcovi tovar na základe sporných faktúr dodala a takáto
informácia nebola zistená ani z predloženého administratívneho spisu žalobcu, čo znamená že nebola

splnená jedna zo základných podmienok na priznanie nárokov na odpočítanie dane. Pochybnosti
správcu dane nespočívali v dodaní tovaru odberateľom VÁHOSTAV-SK,a. s., ABIES spol. s r. o., ewiGO
s. r. o., Avero s. r.o ., avšak táto skutočnosť nepreukazuje, že žalobca nadobudol pohonné hmoty od
dodávateľa ING-PRO Develop s. r. o. alebo inej osoby registrovanej pre daň. Žalovaný je toho názoru, že
dokazovanie v posudzovanej veci bolo dostatočné na relevantné spochybnenie deklarovanej zdaniteľnej

osoby spoločnosti ING - PRO Develop s. r. o. Žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno pokiaľ ide
o splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane, pri ktorých dôkazné bremeno spočíva
na žalobcovi ako osobe uplatňujúcej si právo na odpočítanie dane. Správca dane spochybnil jednu zo
základných hmotnoprávnych podmienok, ktorej preukázanie je na žalobcovi, a to osoby dodávateľa, a
tým teda aj jeho postavenie ako zdaniteľnej osoby. Ak nie je spochybnená reálna existencia plnenia,

pričom deklarovaný dodávateľ nepotvrdí vierohodnosť zdaniteľných obchodov, tak správca danie nie je
povinný preukázať vedomosť žalobcu o podvodnom konaní. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje
na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúre. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok
na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody
boli reálne uskutočnené, a to práve dodávateľom na nich uvedených. Žalovaný sa pridŕžal zistených

skutočností rozhodujúcich pre vydanie žalobou napadnutého rozhodnutia zotrval svojom právnom
názore uvedenom v rozhodnutí a navrhol správnemu súdu aby žalobu nedôvodnú zamietol.
8. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca žalobnou replikou, v ktorej poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Vs/1/2020 zo dňa 18.05.2021. žalobca má za to, že
predmetné rozhodnutie je možné aplikovať aj na jeho prípad, kedy správca dane a totožne aj žalovaný

rozhodli o neoprávnenosti odpočítania dane z dôvodu, že nebola preukázaná reálnosť zdaniteľných
plnení a žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno. Žalobca však opakovane v konaní pred správcom
a dane a tiež žalovaným učinil návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré však správca dane i žalovaný
stroho odmietli (napr. návrh na výsluch A. B. ml.), čím neumožnili žalobcovi odstrániť pochybnostisprávcu dane a znemožnili mu uniesť jeho dôkazné bremeno. Žalobca zotrval na podanej správnej
žalobe, ktorú považuje za dôvodnú a opodstatnenú.
9. Na žalobnú repliku reagoval žalovaný žalobnou duplikou, v ktorej uviedol, že kľúčovou by mala

byť predovšetkým výpoveď svedka A. C., konateľa dodávateľa (teda spoločnosti, ktorá mala dodať
preverovaný tovar) a nie skladníka, ktorý mal pracovať v spoločnosti JOPI TRADE, spol. s. r. o. (pričom
sa nejedná ani o zamestnanca dodávateľa ani žalobcu). Žalovaný naďalej zotrval na skutočnostiach
a právnych záveroch uvedených v žalobou napadnutom rozhodnutí a navrhol opakovane žalobu ako
nedôvodnú zamietnuť.

10. Po žalobnej duplike prebehla ešte písomná komunikácia zo strany žalobcu ako aj žalovaného, ktorý
zotrvali na svojich postojoch, pričom žalobca navrhol žalobe vyhovieť a žalovaný naopak navrhoval
žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
11. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona, výkon
súdnictva prechádza od 01.06.2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých

je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského
súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa
totokonanie,pôvodnevedenénaKrajskomsúdevTrenčínepodsp.zn.11S/46/2023vedienaSprávnom
súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. TN-11S/46/2023.
12. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP na

deň 26.06.2025. Žaloba na pojednávaní pred správnym súdom zotrval na podanej správnej žalobe,
pričom v podrobnostiach poukázal na jej obsah. Žalovaný sa na pojednávaní nezúčastnil, pričom svoju
neprítomnosť ospravedlnil.
13. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len ,,správny súd”) preskúmal zákonnosť rozhodnutia orgánu
verejnej správy prvého stupňa a žalovaného, ako aj postup, ktorý predchádzal ich vydaniu podľa § 177

a nasl. SSP. Konštatuje, že námietky obsiahnuté v žalobných bodoch dôvodné neboli a v nadväznosti
na to podľa § 190 SSP rozhodol o zamietnutí žaloby.
14. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. 100660157/2023 zo dňa
23.02.2023, ktorým podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín
č. 102404662/2022 zo dňa 31.08.2022, ktorým podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku určil žalobcovi

rozdiel dane v sume 72 696,30 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2020.
15. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej aj len „zákon o DPH“),
daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
16. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň,
keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

17. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,
daň z tovaru a služieb, ktorú použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov
3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
18. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ

uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
19. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pri tom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
20. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.
21. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie

bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť,
správnosť a úplnosť evidencie a záznamov, ktoré je povinný viesť.
22.Podľa§24ods.2Daňovéhoporiadku,správcadanevediedokazovanie,pričomdbá,abyskutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

23. Podľa § 25 ods. 4 Daňového poriadku, ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca
má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka
včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu.24. Právo zdaniteľných osôb odpočítať z dane, ktorú majú zaplatiť, daň splatnú alebo zaplatenú na
vstupe z tovarov, ktoré nadobudli, alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje podľa judikatúry Súdneho
dvora EÚ základnú zásadu spoločného európskeho systému dane z pridanej hodnoty (napr. C-409/99

Metropol a Stadler a C-324/11 Tóth). Toto právo - právo na odpočítanie dane je neoddeliteľnou súčasťou
mechanizmu dane z pridanej hodnoty a v zásade nemôže byť obmedzené a toto právo sa osobitne
uplatňuje bezprostredne na všetky dane zaťažujúce transakcie uskutočnené na vstupe (napr. C-110/98
až C-147/98 Gabalfrisa a i., C-465/03 Kretztechnik, C-438/09 Dankowski a C-285/11 Bonik). Cieľom
sledovaným režimom odpočítania dane je úplne zbaviť zdaniteľné osoby bremena dane splatnej alebo

zaplatenej v rámci všetkých ich hospodárskych činností. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty
zabezpečuje úplnú neutralitu daňového zaťaženia všetkých hospodárskych činností, bez ohľadu na ich
účel alebo výsledky, za predpokladu, že sú samy predmetom dane (napr. C-285/11 Bonik). Z judikatúry
Súdneho dvora EÚ taktiež vyplýva, že každá transakcia musí byť sama predmetom vyhodnotenia,
nezávisle na dani splatnej za predchádzajúce alebo nasledujúce transakcie (napr. C-267/15 Gemeente
Woerden).

25. Pokiaľ sa týka (hmotnoprávnych) podmienok na odpočítanie dane, predpokladom vzniku nároku
na odpočítanie dane príjemcovi plnenia (v danom prípade žalobcovi ako osobe registrovanej pre
daň z pridanej hodnoty) je súčasné/kumulatívne splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie
dane. Tieto podmienky vyplývajú z čl. 168 a nasl. smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o
spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1) (ďalej „Smernica 2006/112/

ES“) a jej implementácie v právnom poriadku Slovenskej republiky.
26. Jednotlivými hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú (1) že poskytovateľom plnenia
(dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň (t.j. status osoby dodávateľa), (2) že predmetné plnenie
fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t.j. materiálna existencia plnenia), a (3) že prijaté plnenie je
príjemcom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. V prípade, ak uvedené hmotnoprávne podmienky

na odpočítanie dane nie sú splnené, pričom dôkazné bremeno je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie
dane uplatňuje, právo na odpočítanie dane môže byť odopreté. Uvedené hmotnoprávne podmienky na
odpočítanie dane sú premietnuté do vnútroštátnej právnej úpravy, konkrétne zákona o DPH, podľa
ktorého si platiteľ dane môže v zmysle zákona o DPH odpočítať daň dňom vzniku daňovej povinnosti
(§ 49 ods. 1 zákona o DPH), pričom daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru alebo služby (§

19 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH), daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje, musí byť voči nemu
uplatnená iným platiteľom dane z tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49
ods. 2 písm. a/ zákona o DPH), zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane (§ 51 ods. 1 písm.
a/ zákona o DPH), čo je však formálnou a nie hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane.
27. V súvislosti s otázkou rozsahu dôkazného bremena, resp. jeho prenosu medzi daňovým subjektom

a správcom dane je nutné vychádzať z ust. § 24 ods. 1 Daňového poriadku, ktoré je potrebné aj
s poukazom na ľahkú zneužiteľnosť práva na odpočítanie dane vykladať tak, že dôkazné bremeno
ohľadne preukázania splnenia vyššie popísaných hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane
spočíva práve na daňovom subjekte, ktorý si toto právo uplatnil. Zároveň platí, že v súvislosti s
obchodnými transakciami sa nemožno uspokojiť, resp. deklarovať ich len po stránke formálnej a to napr.

vystavenou faktúrou, či zmluvou. Je preto nevyhnutné aby formálna stránka obchodnej transakcie bola
podporená dôkazmi takého charakteru, ktoré odrážajú jej reálny základ. Dôkazné bremeno ohľadne
týchto skutočnosti znáša v prípade vzniku pochybností daňový subjekt uplatňujúci si právo na odpočet
dane. V prípade, ak daňový subjekt, ktorého v tomto smere zaťažuje dôkazné bremeno, ním uvádzané
tvrdenia nepodporí relevantnými dôkazmi, resp. ich spoľahlivo nepreukáže, nárok na odpočet dane mu

nemožno uznať. (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa 11.6.2019).
28. Správny súd taktiež nespochybňuje, že dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne (napr.
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 3.9.2019). S otázkou dokazovania v
daňovom konaní úzko súvis aj problematika prelievania/prenosu dôkazného bremena medzi správcom
dane a daňovým subjektom, ktoré sa riadi určitými pravidlami. V tejto spojitosti je možné poukázať

napr. na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14.11.2018
a obdobne sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16.12.2009, v zmysle ktorých daňový subjekt má v daňovom
konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne
sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie
(povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych

predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom
konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných
podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených
daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a vtakom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov
vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese
dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým

subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady
prejednacej.
29. K prenosu dôkazného bremena opäť na daňový subjekt pritom nedochádza z dôvodu existencie
akejkoľvek pochybnosti správcu dane, týkajúcej sa či už hodnovernosti alebo pravdivosti predložených
listinných dôkazov, ale musí ísť o pochybnosť dôvodnú, ktorá sa opiera v skutočnostiach zistených

správcom dane a to takej kvality, ktorá má potenciál zakladať pochybnosti o splnení hmotnoprávnych
podmienok na odpočítanie dane. V nadväznosti na to, je potrebné poznamenať aj to, že i keď
dokazovanie, resp. hodnotenie obstaraných dôkazov vykonáva správca dane a to v procese tzv. voľnej
úvahy, pri ich hodnotení je povinný postupovať tak, že ich posudzuje v súlade s § 3 ods. 3 Daňového
poriadku t.j. tak, že prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
30. V posudzovanej veci si žalobca uplatnil odpočítanie dane z faktúr č. 200003 až 200018, vystavených

spoločnosťouING–PRODevelops.r.o.,predmetomktorýchbolifakturáciezadodanietovaru–pohonné
hmoty.
31. Zo strany daňových orgánov nebola primárne spochybnená existencia materiálneho plnenia, ako
jednej z hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane. Vykonaným dokazovaním však malo byť
spochybnené dodanie tovaru – pohonných hmôt žalobcom deklarovaným dodávateľom ING – PRO

Develop s.r.o.. V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie
dane nie je preukázanie konkrétnej osoby deklarovaného dodávateľa. Z rozsudku Súdneho dvora
EU C-154/20 Kemwater ProChemie vyplýva, že hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane je
preukázanie statusu osoby dodávateľa (t.j. poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre DPH) a
dôkaznébremenoohľadomstatusuosobydodávateľamáspravidlaosoba,ktorásiuplatňujeodpočítanie

dane.
32. Súdny dvor EU vo veci C 154/20 Kemwater ProChemie rozhodol, že: Smernica Rady 2006/112/ES
z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že
uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty (DPH) zaplatenej na vstupe sa má nepriznať
bez toho, aby daňový úrad musel preukázať, že zdaniteľná osoba sa dopustila podvodu na DPH alebo

že vedela, alebo mala vedieť, že uvádzané plnenie, na ktorom sa zakladá právo na odpočítanie dane,
bolo súčasťou takéhoto daňového podvodu, ak v prípade, že tento skutočný dodávateľ tovaru alebo
poskytovateľ služieb nebol identifikovaný, táto zdaniteľná osoba nepredloží dôkaz o tom, že tento
dodávateľ alebo poskytovateľ mal postavenie zdaniteľnej osoby, pokiaľ vzhľadom na skutkové okolnosti
a napriek dôkazom poskytnutým touto zdaniteľnou osobou chýbajú údaje potrebné na overenie, či

skutočný dodávateľ alebo poskytovateľ mal toto postavenie. Tieto dôkazy môžu okrem iného zahŕňať
dokumenty, ktorými disponujú dodávatelia a poskytovatelia, od ktorých zdaniteľná osoba kúpila tovar
alebo služby, za ktoré zaplatila DPH (Ferimet, C-281/20, bod 39; Kemwater ProChemie, C-154/20, bod
34). Nestačí, aby skutočnosti o dodávateľovi vyplývali iba z faktúry, ako formálnej podmienky, ale zásada
neutrality DPH vyžaduje, aby sa odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe priznalo len, ak sú splnené

hmotnoprávne požiadavky.
33. Vnútroštátnu právnu úpravu - zákon o DPH je potrebné vykladať v súlade s európskou právnou
úpravou - Smernicou. V tomto kontexte je relevantné, že materiálne/hmotnoprávne podmienky priznania
práva na odpočítanie dane sú upravené v zásade v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH. Formálne
podmienky sú upravené v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH . Na unesenie dôkazného bremena

tak nepostačuje ak daňový subjekt napr. v daňovom konaní predloží faktúry vzťahujúce sa k sporným
obchodom a preukáže úhradu ceny tohto dodania. Dôkazné bremeno daňového subjektu sa totiž
vzťahuje tak k splneniu materiálnych/hmotnoprávnych podmienok dane (podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a/
zákona o DPH ) ako aj k splneniu formálnych podmienok (§ 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH ), pričom
platí, že prípadné nedostatky na strane formálnych podmienok možno odpustiť vtedy, ak je v daňovom

konaní riadne preukázané splnenie materiálnych/hmotnoprávnych podmienok predmetného daňového
oprávnenia. Čo sa týka materiálnych podmienok, správny súd dáva do pozornosti, že z hľadiska
dôkazného bremena daňového subjektu ich splnenie nestačí len formálne deklarovať predložením
vystavenej faktúry, ale v prípade vznesenia dôvodných pochybností správcom dane, je tieto potrebné
zo strany daňového subjektu aj preukázať.

34. Jednou z materiálnych/hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočet dane podľa čl. 168
písm. a) Smernice je aj status dodávateľa ako zdaniteľnej osoby podľa čl. 9 ods. 1 Smernice. Daňový
subjekt uplatňujúci právo na odpočet dane zo zdaniteľných obchodov podľa čl. 168 písm. a) Smernice,teda § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH , musí byť schopný preukázať, že tovary/služby boli aj reálne
dodané zdaniteľnou osobou - teda osobou podliehajúcou dani z pridanej hodnoty.
35. Právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH v spojení s čl. 168 písm. a)

Smernice preto nemožno nepriznať v prípade, ak daňový subjekt (okrem iných materiálnych podmienok)
preukáže (alebo zo správnom dane vykonaného dokazovania vyplynie), že skutočný dodávateľ tovarov
a služieb bol platiteľom dane (osobou registrovanou na daň), alebo takéto postavenie nevyhnutne musel
mať s ohľadom na znenie § 4 ods. 1 zákona o DPH . A to aj v prípade, ak identita skutočného dodávateľa
tovaru/služby nebude rovnaká s identitou faktúrou deklarovaného dodávateľa tovaru alebo služby. To

platí za situácie, že sa príslušným orgánom nepodarí preukázať daňový podvod, resp. vedomú (vedel
alebo musel vedieť) účasť daňového subjektu na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom.
36. Správny súd poukazuje na to, že pokiaľ správca dane a žalovaný argumentovali, že žalobca
nepreukázal, že mu bol tovar dodaný od deklarovaného dodávateľa - spoločnosti ING-PRO Develop
s.r.o. (resp. dodanie od deklarovaného dodávateľa bolo spochybnené), spochybnili práve splnenie
materiálnej/hmotnoprávnej podmienky práva na odpočet - dodanie tovaru osobou so statusom

zdaniteľnej osoby podľa čl. 168 písm. a) v spojení s čl. 287 Smernice, teda so statusom platiteľa dane
podľa zákona o DPH (z materiálneho hľadiska).
37. V danej veci tak bola spochybnená osoba dodávateľa ING-PRO Develop s. r. o., t.j. status osoby
deklarovaného dodávateľa. V prípade tejto hmotnoprávnej podmienky na odpočítanie dane došlo, ako
vyplýva z rozsudku Súdneho dvora EU C-154/20 Kemwater ProChemie v súvislosti s otázkou statusu

dodávateľa k určitému posunu právneho náhľadu na túto otázku, keď zo záverov tohto rozhodnutia
vyplýva, že a) uvedenie osoby deklarovaného dodávateľa na daňovom doklade nie je hmotnoprávnou
podmienkou na odpočítanie dane, avšak status osoby dodávateľa (t.j. poskytovateľom plnenia je iná
osoba registrovaná pre DPH) hmotnoprávnou podmienkou je a b) dôkazné bremeno ohľadom statusu
osoby dodávateľa má spravidla osoba, ktorá si uplatňuje odpočítanie dane. Pokiaľ však existujú osobitné

skutkové okolnosti, tak táto podmienka sa môže považovať za splnenú i bez jej preukázania zo strany
osoby, ktorá si uplatňuje odpočítanie dane. V takom prípade nie je potrebné preukazovať podvodné
konanie.
38. Aj s poukazom na vyššie uvedené preto správny súd vychádzal z toho, že v danej veci bol
spochybnený žalobcom deklarovaný dodávateľ ING-PRO Develop s. r. o., t.j. bola spochybnená

hmotnoprávna podmienka na odpočítanie dane z pridanej hodnoty - status osoby dodávateľa. Dôkazné
bremeno ohľadom statusu osoby dodávateľa má spravidla osoba, ktorá si uplatňuje odpočítanie dane
- žalobca. Pokiaľ však existujú osobitné skutkové okolnosti, tak táto podmienka sa môže považovať za
splnenú i bez jej preukázania zo strany osoby, ktorá si uplatňuje odpočítanie dane. V danom prípade
osobitné skutkové okolnosti ohľadne statusu iných dodávateľov zistené neboli a ani žalobca ich netvrdil

- trval na tom, že tovar (pohonné hmoty) mu mal byť dodaný spoločnosťou ING-PRO Develop
s. r. o.. Keďže splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane preukazuje osoba, ktorá si
odpočítanie dane uplatňuje (žalobca), bol žalobca následne povinný pochybnosti správcu dane vyvrátiť
a preukázať, že hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane splnil.
39. V predmetnej veci vzniesli daňové orgány dôvodné pochybnosti o splnení už uvedenej

hmotnoprávnej podmienky odpočítania dane zo sporného obchodu žalobcu. Zo zistení správcu dane
viažucich sa k dodávateľovi ING-PRO Develop s. r. o. (z výsluchu jeho konateľa A. C., ktorý uviedol,
že spoločnosť žalobcu nepozná, žiaden tovar žalobcovi nedodal a ani neprevzal žiadnu hotovosť v
zmysle sporných faktúr), vyplynulo, že dodanie predmetného tovaru (pohonných hmôt) deklarovaným
dodávateľom nebolo preukázané.

40. Hoci žalobca namietal, že mu bolo na ťarchu pričítané, že svedok A. C., konateľ spoločnosti ING-
PRO Develop s.r.o., sa nevedel vyjadriť k deklarovaným obchodom, naproti tomu konateľ žalobcu D.
D. potvrdil existenciu tovaru, správny súd musí po preskúmaní administratívneho spisu konštatovať, že
tieto žalobné námietky neboli dôvodné. Správne orgány na oboch stupňoch nespochybnili existenciu
tovaru ako takého, ale jeho dodanie od deklarovaného dodávateľa ING-PRO Develop s.r.o.

41. Vyššie zmienené skutočnosti (chýbajúce konkrétne informácie o zdaniteľných obchodoch na
strane deklarovaného dodávateľa) predstavujú pochybnosti o uskutočnení zdaniteľných obchodov
spoločnosťou ING-PRO Develop s. r. o., ktoré spochybňujú hodnovernosť listinných dôkazov
predkladaných žalobcom a prenášajú dôkazné bremeno (v záujme obnovenia hodnovernosti listinných
dôkazov) opätovne na žalobcu. Zistené pochybnosti boli komunikované žalobcovi. Tento však tiež nemal

dostatočné informácie o realizácii sporných obchodov - nemal k dispozícii žiadne relevantné informácie
o dodávke plnenia od ING-PRO Develop s. r. o. Žalobca pritom neoznačil žiadnu inú osobu, ktorá by
mala predmetný tovar dodať a ani z administratívneho spisu nevyplývajú také skutočnosti, z ktorých
by bolo jednoznačne určiteľné, že skutočný dodávateľ/lia tovarov (ktorých identita nebola odhalená) bymuseli mať nevyhnutne postavenie zdaniteľných osôb, resp. platiteľov dane. Žalobca trval na tom, že
predmetný fakturovaný tovar mu dodal ním deklarovaný dodávateľ spoločnosť ING-PRO Develop s.
r. o. Správca dane a žalovaný nepochybne vzniesli dôvodné pochybnosti o materiálnej podmienke

práva na odpočítanie dane - dodanie tovaru osobou so statusom platiteľa dane. A to tým, že spochybnili
identitu deklarovaného dodávateľa a z vykonaného dokazovania nevyplývali také skutočnosti, ktoré by
nasvedčovali tomu, že skutočný dodávateľ nevyhnutne musel byť osobou so statusom platiteľa dane.
42. Ani z iných zdrojov sa nepodarilo zistiť také skutočnosti, ktoré by, aj napriek dôkaznej núdzi
žalobcu, boli spôsobilé prispieť k obnoveniu hodnovernosti dôkazov ním predložených. Správca dane

a žalovaný v potrebnom rozsahu zistili a pomenovali pochybnosti týkajúce sa splnenia materiálnych/
hmotnoprávnych podmienok práva na odpočítanie dane zo sporných obchodov žalobcu. Žalobca tieto
dôvodné pochybnosti nevyvrátil, neoznačil žiadne ďalšie dôkazy, resp. návrhy na ich vykonanie, s
potenciálom na ich vyvrátenie, a preto je dôvodný záver, že neuniesol v daňovom konaní svoje dôkazné
bremeno. Dôvodné pochybnosti sa týkali len vzťahov a okolností medzi žalobcom a jeho deklarovaným
dodávateľom ING-PRO Develop s. r. o. Išlo teda o okolnosti a skutočnosti priamo v dispozičnej sfére

žalobcu. V tomto rozsahu bolo od žalobcu potrebné pochybnosti správcu dane vyvrátiť. Od žalobcu
možno spravodlivo požadovať, aby okrem faktúry preukázal alebo označil aj dôkazy na podporu svojich
tvrdení. Správny súd sa preto nestotožnil s názorom žalobcu, že bol neprimerane zaťažený dôkazným
bremenom. Žalobcom predložené dôkazy nemožno považovať za dostatočné na účely preukázania ich
reálnej dodávky dodávateľom, keď uvedené preukazuje nanajvýš iba existenciu tovaru, ktorý však nie

je spôsobilý preukázať naplnenie zákonných podmienok pre priznanie odpočtu DPH žalobcovi, pretože
predmetom preverovania existencie resp. neexistencie práva žalobcu na odpočet DPH nie je samotná
existencia tovaru, ale náležitosti zdaniteľného obchodu zachytené v došlej faktúre vrátane materiálnej
podmienky - dodania tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre. Pre úplnosť správny súd dodáva, že
v predmetnej veci došlo k odmietnutiu priznania práva na odpočítane dane zo sporných obchodov

z dôvodu, že žalobca nepreukázal hmotnoprávne/materiálne podmienky predmetného práva a nie z
dôvodu účasti žalobcu na daňovom podvode, ako to v žalobe naznačoval žalobca. Správny súd mal za
to, že daňové orgány zistili skutkový stav veci v dostatočnom rozsahu, v odôvodnení svojich rozhodnutí
zrozumiteľným spôsobom popísali skutočnosti, z ktorých pri formulovaní svojich záverov (o nesplnení
hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane) vychádzali, resp. ako ich vyhodnotili, pričom ich

rozhodnutia obsahovali náležitosti v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku, preto ani námietky žalobcu
týkajúce sa nepreskúmateľnosti rozhodnutí neboli dôvodné.
43. Pokiaľ žalobca namietal, že nebol vypočutý ako svedok ním navrhovaný A. B. ml., pracujúci ako
skladník v spoločnosti JOPI TRADE s.r.o., k tomu správny súd uvádza, že ani správnemu súdu nie je
zrejmé,čobymaltentonavrhovanýsvedokozrejmiťvsúvislostisdodanímpredmetnéhotovaru,nakoľko

nejde o zamestnanca žalobcu ani o zamestnanca deklarovaného dodávateľa ING-PRO Develop s.r.o.
Ani v správnej žalobe žalobca neuviedol čo konkrétne by tento navrhovaný svedok ozrejmil. Ak žalobca
v tejto súvislosti poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Vs/1/2020,
správny súd k tomu uvádza, že v tomto rozhodnutí bola riešená situácia výpovede konateľa dodávateľa a
splnomocnenéhozástupcudodávateľa,tedaodlišnýprípadakojetátosúdenávec.Správcadanetým,že

nevypočulnavrhovanéhosvedka,ktorýniejezamestnancomžalobcuanizamestnancomdeklarovaného
dodávateľa, konal hospodárne a nerezignoval na jeho povinnosť zistiť skutkový stav čo najúplnejšie.
44. Podľa výpisu z obchodného registra bol v rozhodnom období štatutárom s konateľským oprávnením
A. C., ktorý nepoznal spoločnosť ING-PRO Develop s.r.o., ani spoločnosť žalobcu. Uviedol, že
podpisoval nejaké papiere na Slovensku, nepotvrdil však dodanie predmetného tovaru žalobcovi, ani

úhradu za dodanie tovaru. Osoby G. C., B., D. D., nepozná, nepotvrdil obchodnú spoluprácu medzi
spoločnosťou ING-PRO Develop s.r.o. a žalobcom, aj keď D. D. (konateľ žalobcu v rozhodnom období)
uviedol, že ho kontaktoval p. C., konateľ spoločnosti ING-PRO Develop s.r.o., kontaktoval ho on,
komunikácia prebehla telefonicky, 2x sa podľa tvrdenia tohto svedka stretol s p. C. vo Vlčanoch. Z
vyjadrení týchto osôb vznikli dôvodné pochybnosti o dodávateľovi predmetného tovaru.

45. Vadou nie je ani to, že žalovaný v dôvodoch svojho rozhodnutia podrobnejšie reagoval na námietky
žalobcu. Prvostupňové rozhodnutie v spojení s druhostupňovým rozhodnutím tvoria jeden celok a
nemožno preto považovať za vadu, ak odvolací orgán reaguje podrobnejšie na námietky odvolateľa.
Správna úvaha oboch správnych orgánov obsahuje dostatočný počet myšlienkových premostení a
logických úvah a vysvetlení vzťahu medzi aplikovanými normami a zisteným skutkovým stavom. Je

možné konštatovať, že odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ako aj žalovaného
dáva presvedčivú a porozumiteľnú odpoveď na v konaní posudzované relevantné otázky.
46. Správny súd s prihliadnutím na podstatné žalobné body po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti
rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov a postupu predchádzajúceho ich vydaniu nezistilporušenie zákona, práv a právom chránených záujmov žalobcu, na základe ktorých by bolo možné
vyhovieť žalobnému petitu, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 190 SSP).
47. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že podľa § 167 ods. 1 SSP

nepriznal žalobcovi právo náhradu trov konania z dôvodu jeho neúspechu v konaní. Žalovanému orgánu
verejnej správy správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko to nemožno spravodlivo
požadovať (§ 168 SSP).
48. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo

rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).

Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu
v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa
podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/

(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).