Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. júl 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 13Sas/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5023200089
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:5023200089.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, pred sudkyňou JUDr. Silviou Zdráhalovou Rúfusovou, v právnej veci

žalobkyne: A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom XXX XX B. XXX, právne zastúpená: Advokátska
kancelária AŠTARY, s.r.o., so sídlom Mariánske námestie 29/6, 010 01 Žilina, IČO: 53 588 452, proti
žalovanému:Ústrediepráce,sociálnychvecíarodiny,oddeleniepeňažnýchpríspevkovnakompenzáciu
ŤZP a posudkových činností Žilina, so sídlom J. M. Hurbana 16, 010 01 Žilina, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného číslo: UPS/US7/SSVODPPKPC1/SOC/2023/1626 zo dňa 24.01.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na prerušenie konania z a m i e t a.

II. Správnu žalobu z a m i e t a .

III. Žalobkyni právo na náhradu trov konania pred správnym súdom a trov kasačného konania
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Žiadosťou zo dňa 26.07.2022 požiadala žalobkyňa o peňažný príspevok na osobnú asistenciu.

2. Posudkový lekár orgánu verejnej správy prvého stupňa - Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina,
odboru sociálnych vecí a rodiny, oddelenia peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových
činností dňa 03.08.2022 vydal lekársky posudok č. ZA1/OPPnKTZPaPČ/SOC/2022/96362. Posudkový
lekár stanovil u žalobkyne mieru funkčnej poruchy 50 % podľa prílohy č. 3, časť IV, bod 4, písm. b) k
zákonu č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 447/2008 Z.
z.“). Žalobkyňa bola posúdená ako fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím. Termín opätovného

posúdenia zdravotného stavu posudkový lekár nestanovil.

3. Bolo vykonané aj sociálne šetrenie formou osobného pohovoru dňa 17.08.2022, kde žalobkyňa
uviedla, že je rozvedená, žije sama v rodinnom dome, poberá invalidný dôchodok, pracuje na polovičný
úväzok – obsluha solária, má diagnostikovanú depresívnu poruchu, má bolesti chrbtice a lieči sa na
ambulancii chronickej bolesti, chodí samostatne, na dlhšie trasy používa jednu francúzsku barlu, má
obmedzenú fyzickú výkonnosť – slabosť, prepravuje sa autom, šoféruje sama, pre psychické problémy

nechodí hromadnou dopravou, na osobný pohovor prišla sama autom, navštevuje klub dôchodcov. Bolo
konštatované, že je plne sebestačná, že potrebuje pomoc pri nákupoch a fyzicky náročných prácach,
vykonáva sama domáce práce a dohľad nevyžaduje.4. Na základe lekárskeho posudku a posudkového záveru bol vypracovaný komplexný posudok č. ZA1/
OPPnKTZPaPČ/SOC/2022/96362, č. z. 2022/429657 zo dňa 26.08.2022, v ktorom bolo konštatované,
že žalobkyňa je fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 60 % podľa

prílohy č. 3 časti IV. bod 4 písm. b) k zákonu č. 447/2008 Z. z.

5. Sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia žalobkyne boli vyhodnotené nasledujúco:
- v oblasti mobility a orientácie - fyzická osoba má čiastočne zníženú pohybovú schopnosť v dôsledku
vertebrogénneho algického syndróm chrbtice. Mobilita je zachovaná, chôdza je samostatná - možná

po rovine i do schodov. Fyzická osoba nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým
vozidlom, nakoľko je vzhľadom na charakter postihnutia schopná k svojej preprave v sprievode inej
osoby využívať prostriedky verejnej hromadnej dopravy t. j. premiestniť sa k prostriedku verejnej
hromadnej dopravy osôb, nastupovať do neho, vystupovať z neho a zvládať situácie v ňom. Taktiež
nie je fyzickou osobou s ŤZP podľa § 38 ods. 9 písm. b). V oblasti orientácie nemá sociálne dôsledky
ťažkého zdravotného postihnutia.

- v oblasti komunikácie - fyzická osoba nemá sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia.
- v oblasti zvýšených výdavkov - fyzická osoba nemá sociálne dôsledky ťažkého zdravotného
postihnutia.
- v oblasti sebaobsluhy - fyzická osoba nemá obmedzenú schopnosť vykonávať úkony sebaobsluhy,
potrebuje pomoc pri niektorých fyzicky náročných úkonoch starostlivosti o svoju domácnosť. Stupeň

odkázanosti na pomoc inej osoby je I.

6. V komplexnom posudku bolo konštatované, že žalobkyňa je považovaná za fyzickú osobu s ťažkým
zdravotným postihnutím, ale nemá také sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia v oblasti
mobility a orientácie, v oblasti komunikácie, v oblasti zvýšených výdavkov alebo v oblasti sebaobsluhy,

ktoré by si vyžadovali ich kompenzovanie. Vo vzťahu ku peňažnému príspevku na osobnú asistenciu
bolo uvedené, že nie je odkázaná na osobnú asistenciu, že pri vykonávaní nevyhnutných životných
úkonov je sebestačná, potrebuje pomoc pri vykonávaní niektorých fyzicky náročných prác v domácnosti
(stupeň odkázanosti I.).

7. Následne orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodnutím č. ZA3/PKNM/SOC/2022/96265-7 zo
dňa 09.09.2022 rozhodol, že podľa § 22 ods. 1 a § 55 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. nevyhovuje
žiadosti žalobkyne, ktorú podala dňa 26.07.2022 a nepriznáva jej peňažný príspevok na osobnú
asistenciu. V odôvodnení rozhodnutia poukázal prvostupňový orgán verejnej správy na komplexný
posudok zo dňa 26.08.2022 s tým, že žalobkyňa sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným

postihnutím. Odkázal na závery komplexného posudku, v zmysle ktorého žalobkyňa nie je odkázaná na
osobnú asistenciu, je sebestačná pri vykonávaní nevyhnutných životných úkonov, potrebuje pomoc pri
vykonávaní fyzicky náročných prác v domácnosti. Sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia
neboli navrhované kompenzovať peňažným príspevkom na osobnú asistenciu.

8. Proti uvedenému rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa podala žalobkyňa odvolanie, v
ktorom namietala, že bolo prepísané už raz napísané rozhodnutie a posudkový lekár ako keby ani nečítal
nové správy od odborných lekárov a nezobral do úvahy nové skutočnosti o zdravotnom stave, ktorý
sa zhoršuje. Ošetrujúci lekár poukázal na to, že cestovanie hromadnou dopravou spôsobuje žalobkyni
psychické problémy a keďže nevlastní motorové vozidlo, preto žiadala o príspevok na benzín, nakoľko

musí chodiť taxíkom, musia ju voziť známi alebo syn jej sporadicky požičiava auto. Namietala, že už
4-krát jej bol príspevok na benzín zamietnutý, ďalej že si musela nájsť prácu, aby nebola doma sama
a taktiež preto, že jej finančná situácia je zlá. Poukázala na to, že veľkú časť peňažných prostriedkov
míňa na lekárov, lieky, infúzie, obstreky, ozonoterapiu a platenie úkonov lekárov. Poukázala na to, že má
úzkostné stavy a fobické prejavy. Uviedla, že má chronické ochorenie chrbtice a je po štyroch rôznych

operáciách, pričom tieto ochorenia jej veľmi komplikujú bežný život. Žiadala o opätovné prehodnotenie
zdravotného stavu a žiadala tiež, aby boli brané do úvahy lekárske správy s tým, že prikladá k odvolaniu
nové lekárske záznamy, ktoré potvrdzujú jej zhoršujúci sa zdravotný stav.

9. Na základe odvolania žalobkyne posudkový lekár žalovaného vyhotovil lekársky posudok č.

ZA/2022/14957/5 zo dňa 19.12.2022 a dospel k záveru, že žalobkyňa je fyzickou osobou s ťažkým
zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 50 % podľa prílohy č. 3, časť IV. 4 písm. b) zákona č.
447/2008 Z. z. Na základe tohto lekárskeho posudku a posudkového záveru bol vypracovaný komplexný
posudok č. ZA/2023/1993/6-HUR zo dňa 05.01.2023, v ktorom bolo konštatované, že žalobkyňa jefyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 50 % podľa prílohy č. 3,
bod. časť IV., bod 4,písm. b) zákona č. 447/2008 Z. z. V komplexnom posudku boli vyhodnotené tieto
sociálne dôsledky:

- v oblasti mobility a orientácie - ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je v
dispenzárnej starostlivosti viacerých odborných ambulancií. V dispenzári psychiatra je pre depresívnu
poruchu s chronifikovaným priebehom bez psychotických príznakov. V komorbidite posttraumatická
stresová porucha a špecifikovaná (izolovaná) fóbia, klinicky je orientovaná. Nie sú často sa opakujúce
prejavy agresivity, neovládateľné a nepredvídateľné správanie. Polytopný chrbticový syndróm je

s poruchou statodynamiky a koreňovým dráždením, bez motorického deficitu na periférii trvalého
charakteru. Séronegatívna reumatoidná artritída je na bazálnej liečbe. Impingement syndróm pravého
ramenného kĺbu je s funkčnou ľahkou poruchou. Úchopová schopnosť ruky zachovaná. Mobilita je
zachovaná, chôdza samostatná s oporou francúzskej barly. Poruchy zvieračov sú neprítomné. Podľa
lekárskeho posudku druhostupňového správneho orgánu nie je žalobkyňa odkázaná na individuálnu
prepravu osobným motorovým vozidlom, nakoľko nemá dokumentovanú ťažkú poruchu mobility,

duševné poruchy s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného
správania alebo ťažké poruchy zvieračov. V oblasti orientácie nemá sociálne dôsledky ťažkého
zdravotného postihnutia.
- v oblasti komunikácie - fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím nemá sociálne dôsledky
ťažkého zdravotného postihnutia.

- v oblasti zvýšených výdavkov - fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím nemá sociálne
dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia.
- v oblasti sebaobsluhy - fyzická osoba nie je odkázaná na opatrovanie, nakoľko stupeň odkázanosti
fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na pomoc inej fyzickej osoby je I podľa prílohy č.
3 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o

živnostenskompodnikanívzneníneskoršíchpredpisov.Taktiežniejevzhľadomkťažkémuzdravotnému
postihnutiu odkázaná na osobnú asistenciu.

10. Bolo konštatované, že žalobkyňa sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím,
ale v súčasnosti nemá také sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia v oblasti mobility,

orientácie, komunikácie, zvýšených výdavkov ako aj v oblasti sebaobsluhy, ktoré by vyžadovali
kompenzovanie. Je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá nie je odkázaná na
sprievodcu a nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.

11. O odvolaní žalobkyne následne rozhodol žalovaný rozhodnutím č. UPS/US7/SSVODPPKPC1/

SOC/2023/1626 zo dňa 24.01.2023 tak, že podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Správny poriadok“) a podľa
§ 22 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. odvolanie žalobkyne zamietol a prvostupňové rozhodnutie o
nepriznaní peňažného príspevku na osobnú asistenciu a o nevyhovení žiadosti žalobkyne, ktorú podala
dňa 26.07.2022, potvrdil. Žalovaný poukázal na závery komplexného posudku s tým, že posudkový

lekár písomne vyzval žalobkyňu na doloženie aktuálneho kontrolného psychiatrického vyšetrenia, ktoré
mala stanovené na 25.11.2022. Žalobkyňa poštou doručila záznam o poskytnutí lekárskej prvej pomoci
a psychiatrické vyšetrenie datované 30.09.2022, ktoré už bolo k dispozícii. K tomu žalovaný uviedol, že
je na žalobkyni ako zdokumentuje svoj zdravotný stav.

12. Ďalej žalovaný poukázal na to, že posudkový lekár žalovaného po obdržaní lekárskych záznamov
vykonal lekársku posudkovú činnosť a pri posúdení zdravotného stavu žalobkyne zobral do úvahy všetky
predložené odborné lekárske nálezy a správy nachádzajúce sa v spisovej dokumentácii prvostupňového
orgánu, záznamy doložené k odvolaniu ako i vyžiadané a v rámci odvolacieho konania doložené
lekárske správy. Podľa záverov posudkového lekára v lekárskom posudku č. ZA/2022/14957/5 zo dňa

19.12.2022 je žalobkyňa fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy
50 % podľa prílohy č. 3, časti IV. 4.b) zákona č. 447/2008 Z. z. Bolo konštatované, že z medicínskeho
hľadiska ide o afektívne poruchy nálady (depresívna porucha s chronifikovaným priebehom). Zároveň
sú dokumentované neurotické stresové a somatoformné poruchy (posttraumatická stresová porucha,
špecifikovaná - izolovaná fóbia), poruchy chrbtice (chronický polytopný VAS, LIS s koreňovým

dráždením L5 vpravo, chronické cervikothorakalgie), zápalové reumatické ochorenie (séronegatívna
reumatoidná artritída), obmedzenie pohyblivosti jedného ramenného kĺbu, poruchy krvného tlaku
(arteriálna hypertenzia 1. st. SR ESH/ESC hranične stabilizovaná). Tieto ďalšie zdokumentované
ochorenia však z posudkového hľadiska nedosahovali mieru funkčnej poruchy 50 %, to znamená, žena základe týchto zdokumentovaných ochorení by nebolo možné priznať status fyzickej osoby s ťažkým
zdravotným postihnutím.

13. Žalovaný konštatoval, že posudkový lekár sa vysporiadal so všetkými dôkazmi a ich hodnotenie bolo
v súlade s platnými právnymi predpismi.

14. Ďalej bolo konštatované, že posudkový lekár môže predvolať fyzickú osobu na posúdenie
jej zdravotného stavu, ak má pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z

predloženého lekárskeho nálezu alebo odborného lekárskeho nálezu lekára so špecializáciou v
príslušnom špecializačnom odbore alebo je potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického
záveru. V ostatných prípadoch posudkový lekár vykoná posúdenie bez prítomnosti posudzovanej
fyzickej osoby a posudkový lekár je povinný pozvať fyzickú osobu na posúdenie zdravotného stavu, ak
o to táto fyzická osoba písomne požiada alebo požiada podaním žiadosti elektronickými prostriedkami a
podpísanej zaručeným elektronickým podpisom. Posudkový lekár vykonal posúdenie zdravotného stavu

bez prítomnosti fyzickej osoby vzhľadom k tomu, že nemal pochybnosti o správnosti diagnostického
záveru v predloženom lekárskom náleze ako i v ďalších doložených odborných lekárskych vyšetreniach
a nebolo potrebné overiť ich objektívnosť alebo úplnosť. Nebolo písomne ani podaním žiadosti
elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom požiadané zo strany
žalobkyne o osobné posúdenie zdravotného stavu. Žalovaný ďalej ešte uviedol, že predmetom lekárskej

posudkovej činnosti primárne nie vyšetrovať fyzické osoby, ale hodnotiť zdravotný stav na základe
doložených lekárskych nálezov a vyšetrení v súlade s platnými právnymi predpismi.

15. Pri posúdení zdravotného stavu žalobkyne sa vychádzalo zo všetkých predložených odborných
lekárskych nálezov a správ, ktoré boli doložené. Posudkový lekár uviedol, že žalobkyňa je v dispenzárnej

starostlivosti viacerých odborných ambulancií. V dispenzári psychiatra pre depresívnu poruchu
s chronifikovaným priebehom bez psychotických príznakov, v komorbidite posttraumatická stresová
porucha a špecifikovaná (izolovaná) fóbia, klinicky je orientovaná. Nie sú často sa opakujúce prejavy
agresivity, neovládateľné a nepredvídateľné správanie. Polytopný chrbticový syndróm je s poruchou
statodynamiky a koreňovým dráždením, bez motorického deficitu na periférii trvalého charakteru.

Séronegatívna reumatoidná artritída je na bazálnej liečbe. Impingement syndróm pravého ramenného
kĺbu je s ľahkou funkčnou poruchou. Úchopová schopnosť rúk je zachovaná. Mobilita je zachovaná,
chôdza samostatná s oporou francúzskej barly. Poruchy zvieračov sú neprítomné.

16. Žalovaný ďalej poukázal na to, že podľa záverov posudkového lekára, ku ktorým dospel na základe

predložených lekárskych nálezov, sa žalobkyňa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným
postihnutí, ale v zmysle § 14 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. nie je odkázaná na osobnú asistenciu,
pretože nie je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4 k zákonu
č. 447/2008 Z.z. V zmysle § 14 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. fyzická osoba je odkázaná na osobnú
asistenciu, ak je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4

a osobnou asistenciou sa dosiahne účel stanovený v § 20 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z. V tomto
prípade neboli splnené legislatívne podmienky odkázanosti na osobnú asistenciu uvedené v § 20 ods.
1 zákona č. 447/2008 Z. z.

17. Žalovaný konštatoval, že žalobkyňa nespĺňa podmienky potrebné na indikáciu požadovaného

peňažného príspevku, a preto bolo rozhodnutie prvostupňového orgánu vydané v súlade s príslušnými
právnymi predpismi a nebol dôvod pre jeho zmenu alebo zrušenie.

Správna žaloba - žalobné body

18. Žalobkyňa namietala, že bola napadnutým rozhodnutím dotknutá na svojom základnom práve na
primerané hmotné zabezpečenie podľa článku 39 ods. 1 Ústavy SR. Namietala, že rozhodnutie bolo
vydané v rozpore so zákonom, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a bez
opory v administratívnych spisoch a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní, ktoré mohlo

mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

19. Žalobkyňa namietala nepreskúmateľnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy oboch stupňov pre
ich nedostatočné odôvodnenie. Uviedla, že rozhodnutia len mechanicky prevzali obsah komplexnýchposudkov (zo dňa 05.01.2023 a 26.08.2022). Napadnuté rozhodnutie podľa žalobkyne neobsahuje
žiadne vlastné skutkové a právne závery žalovaného k sporným otázkam ani žiadnu reakciu na dôkazy
(lekárske správy) predložené žalobkyňou v rámci administratívneho konania. Za vysporiadanie sa s

dôkazmi nemožno považovať poukazovanie na to, že sa s týmito vraj „vysporiadal“ posudkový lekár v
lekárskom posudku zo dňa 19.12.2022, ktorý navyše žalobkyni nikdy nebol doručený a o jeho obsahu
nikdy nebola oboznámená a nebolo umožnené jej sa k nemu vyjadriť.

20. Ani v komplexnom posudku žalovaného z 05.01.2023, ktorý nebol žalobkyni doručený ani spolu

s druhostupňovým rozhodnutím, ani v komplexnom posudku prvostupňového orgánu z 26.08.2022,
ktorý obsah bol prevzatý do rozhodnutí správnych orgánov, sa nenachádza žiadne preskúmateľné
vysporiadanie sa s lekárskymi správami vo veci žalobkyne, ktorých veľké množstvo predložila orgánom
verejnej správy. Aj v týchto komplexných posudkoch sa odkazuje iba na lekárske posudky (zo dňa
19.12.2022 a zo dňa 03.08.2022) a posudkový záver (zo dňa 17.08.2022), hoci ani s jedným z týchto
lekárskych posudkov nebola žalobkyňa nikdy oboznámená a nebolo jej ani umožnené sa s nimi

oboznámiť. Podľa žalobkyne v rozhodnutiach orgánov verejnej správy oboch stupňov úplne absentujú
úvahy, akými boli vedené pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých
rozhodovali. Odkazovanie žalovaného výlučne na komplexný posudok nemožno považovať za úvahu
žalovaného, pretože neobsahuje žiadnu právnu myšlienku alebo argumentáciu podloženú skutkovými
zisteniami žalovaného, ani spôsob zistenia a vyhodnotenia skutkového stavu a vyjadrenie žalovaného

k námietkam žalobkyne v jej odvolaní. Výpočet podkladov rozhodnutia bez bližšieho ozrejmenia ich
vzájomnej súvislosti, právnych záverov a úvah týkajúcich sa posúdenia veci pre záver o dostatočnosti
odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu nestačí.

21. Podľa žalobkyne odborný posudok posudkového lekára, respektíve z neho vychádzajúci „komplexný

posudok“ samotného správneho orgánu, je len jedným z podkladov rozhodnutia. Posudkový lekár nie je
oprávnený samostatne rozhodovať a nahrádzať činnosť samotných správnych orgánov. Je povinnosťou
úradov práce, sociálnych vecí a rodiny vydať rozhodnutie, ktorým práve tieto orgány (nie posudkoví
lekári) vec na základe všetkých podkladov skutkovo vyhodnotia, právne posúdia a navonok vyjadria
vyhotovením odôvodneného rozhodnutia.

22. Podľa žalobkyne aj samotné komplexné posudky sú dokumentmi nepreskúmateľnými
a nedostatočnými, pričom komplexný posudok žalovaného jej nebol doručený ani so správnou žalobou
napadnutým rozhodnutím.

23. Žalobkyňa ďalej namietala aj znemožnenie realizácie jej procesných práv. Žalobkyňa namietala, že
nemala zo strany žalovaného vytvorenú možnosť oboznámiť sa pred vydaním rozhodnutia s podkladom
rozhodnutia, k spôsobu jeho zistenia a vyjadriť sa k nemu, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, čo
platilo aj pre prvostupňové rozhodnutie i pre napadnuté rozhodnutie vydané generálnym riaditeľom
žalovanej (v tomto prípade nešlo o vydanie rozhodnutia generálnym riaditeľom žalovanej, nakoľko nejde

o rozhodnutie Sociálnej poisťovne – pozn. správneho súdu). Taktiež namietala, že ani jedno z posúdení
zdravotného stavu nebolo vykonané za jej osobnej účasti a nebolo jej umožnené zúčastniť sa lekárskej
posudkovej činnosti.

24. Žalobkyňa uviedla, že aj pre tieto administratívne konania platia ústavné princípy a všeobecné

zásady vzťahujúce sa na konanie orgánov verejnej správy v zmysle rezolúcie (77) 31 Výboru ministrov
Rady Európy, ako aj odporúčanie CM/Rec (2007) Výboru ministrov Rady Európy z 20.06.2007 o dobrej
verejnej správe, vrátane práva na prerokovanie veci v prítomnosti účastníka konania vyplývajúceho
z čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Základné princípy administratívneho konania, medzi ktoré patrí aj zásada
súčinnosti orgánu verejnej správy s účastníkom konania, sa musia vzťahovať aj na správne konania,

v ktorých osobitný zákon vylučuje výslovne použitie Správneho poriadku. V tejto súvislosti žalobkyňa
poukázalanarozsudokNajvyššiehosúduSRsp.zn.9Sžsk/122/2018zodňa30.10.2019,ktoréhozávery
boli publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R
19/2020.

25. Žalobkyňa namietala, že nikdy nebola oboznámená s posudkom posudkového lekára, na ktorý sa
odkazuje v prvostupňovom rozhodnutí a aj v komplexnom posudku. Namietala, že tieto posudky bližšie
nestotožnených posudkových lekárov pritom boli nielen rozhodujúcimi ale vlastne jedinými podkladmi,
ktoré prvostupňový orgán zohľadnil pri vydávaní prvostupňového rozhodnutia. Je rozporné so zásadamispravodlivého procesu vo verejnej správe, aby sa účastník konania dozvedel o obsahu zásadného
podkladu, z ktorého správny orgán vychádzal, až z odôvodnenia samotného rozhodnutia, bez možnosti
ešte pred vydaním rozhodnutia sa k nemu vyjadriť a prípadne mu oponovať predložením vlastných

dôkazných návrhov. To isté platí k lekárskemu posudku a komplexnému posudku, z ktorých vychádzal
žalovanývsprávnoužalobounapadnutomrozhodnutí.Komplexnýposudokžalovanéhopritomžalobkyni
ani nebol doručený s druhostupňovým rozhodnutím, čo je v rozpore s § 55 ods. 13 zákona č. 447/2008
Z.z.

26. Žalobkyňa tiež namietala, že ani jedno z posúdení zdravotného stavu posudkovými lekármi nebolo
vykonané za jej osobnej účasti a že jej nebolo umožnené zúčastniť sa lekárskej posudkovej činnosti.
Posudkoví lekári sa v obsahu svojich posudkov jednoznačne podľa žalobkyne odchýlili od obsahu
lekárskych správ predložených žalobkyňou. Takže za týchto okolností posúdenie zdravotného stavu
žalobkyne, keď rozhodli o žalobkyni „bez nej“ - v jej neprítomnosti, bolo v rozpore so zákonom č.
447/2080 Z. z.

27. Na základe uvedenej argumentácie žalobkyňa žiadala, aby správny súd rozhodnutie žalovaného
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila právo na náhradu trov konania.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

28. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe k žalobným námietkam žalobkyne uviedol, že čo sa týka
namietaných nevyhovujúcich finančných pomerov žalobkyne s odkazom na článok 39 ods. 1 Ústavy
SR, tak peňažné príspevky na kompenzáciu sú určené na zmiernenie alebo prekonanie znevýhodnenia,
ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez

zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok, a ktoré nie je schopná
z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama. Ich účelom teda nie je zabezpečenie
základných životných podmienok a nie sú určené na riešenie nepriaznivej finančnej situácie. Žalovaný
ďalej uviedol, že peňažné príspevky na kompenzáciu sú fakultatívnymi príspevkami a možno ich
poskytnúť len po tom, čo sú splnené zákonom stanovené podmienky. Na tieto peňažné príspevky

nevzniká právny nárok a ide o príspevky, ktoré systémovo patria do doplnkového piliera sociálneho
zabezpečenia - sociálnej pomoci. Sociálna pomoc je určená na riešenie hmotnej alebo sociálnej núdze
v tých prípadoch, kde nie je možné takúto núdzu zmierniť alebo prekonať iným spôsobom. Príspevky
zo systému sociálnej pomoci sú poskytované zo štátneho rozpočtu, vychádzajú z princípu solidarity,
nie sú založené na poistnom, respektíve zásluhovom princípe. Z administratívneho spisu vyplýva, že

žalobkyňa je poberateľkou dávok dôchodkového poistenia a súčasne má príjem zo závislej činnosti.
Žalobkyňa napadnutým rozhodnutím nebola dotknutá na svojom základnom práve na primerané hmotné
zabezpečenie podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy SR.

29. Ďalej žalovaný uviedol, že posudkový lekár vykonal posúdenie aktuálneho zdravotného stavu

žalobkyne a vyhodnotil všetky predložené lekárske nálezy, správy a vyšetrenia, ktoré sa nachádzali v
spisovej dokumentácii. Konkrétne išlo o lekárske správy predložené v rámci prvostupňového konania
ako aj predložené k odvolaniu a v rámci odvolacieho konania. Boli taktiež zohľadnené aj lekárske správy
a odborné lekárske vyšetrenia predložené žalobkyňou pri predchádzajúcich správnych konaniach o jej
predchádzajúcich žiadostiach.

30. Posudkový lekár zhodnotil zdravotný stav žalobkyne komplexne, to znamená, že všetky lekárske
nálezy, vyšetrenia a správy zhodnotil jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti. Pri posudzovaní
zdravotného stavu žalobkyne na účely predmetných odkázaností vyhodnotil všetky ochorenia vo
vzájomnej súvislosti a zobral komplexne do úvahy ich vplyv na jednotlivé konkrétne činnosti vyplývajúce

z prílohy č. 4.

31. Pokiaľ žalobkyňa k správnej žalobe priložila ďalšie dôkazy, tak viaceré odborné lekárske vyšetrenia
a správy z nich už boli súčasťou administratívneho spisu a boli predmetom posudzovania v rámci
prvostupňového a druhostupňového konania. Žalovaný ďalej vymenoval odborné lekárske nálezy

priložené k žalobe, ktoré administratívny spis žalobkyne neobsahoval, a preto neboli predmetom
posudzovaniavrámciprvostupňovéhoadruhostupňovéhokonania,pretožežalobkyňounebolidoložené
do administratívneho konania.32. Žalovaný ďalej popísal, že zákon č. 447/2008 Z. z. rozoznáva pre účely kompenzácie lekársku
posudkovú a sociálnu posudkovú činnosť. Výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky posudok
a výsledkom sociálnej posudkovej činnosti je posudkový záver. Príslušný orgán následne na základe

lekárskeho posudku a na základe posudkového záveru vypracováva komplexný posudok na účely
kompenzácie, ktorý je následne podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu.

33. Lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár a sociálnu posudkovú činnosť môže
vykonávať sociálny pracovník podľa osobitného predpisu, pričom sociálna posudková činnosť sa

vykonáva, ak je fyzická osoba posúdená ako fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím.

34. Z medicínskeho hľadiska určovanie miery funkčnej poruchy, odborné posúdenie odkázanosti na
osobnú asistenciu a stanovenie termínu opätovného posúdenia zdravotného stavu, spadá výlučne
do kompetencie posudkového lekára príslušného správneho orgánu, ktorý vychádza z aktuálne
predložených lekárskych nálezov, vyšetrení a správ, riadiac sa platnou legislatívou k danej problematike

a nie je viazaný návrhmi a odporúčaniami odborných lekárov, obvodných lekárov, poprípade
psychológov, rehabilitačných pracovníkov, a nie je viazaný ani návrhmi žiadateľov o peňažný príspevok.
Posúdenie jednotlivých druhov odkázanosti je výsledkom lekárskej posudkovej a sociálnej posudkovej
činnosti. Nejedná sa o právne posúdenie ale o vysoko špecializované odborné posúdenie zdravotného
stavu a z neho vyplývajúci sociálnych dôsledkov.

35. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že nebola oboznámená s podkladmi rozhodnutia a nebolo jej umožnené
vyjadriť sa, v tejto súvislosti žalovaný poukázal na § 33 ods. 2 Správneho poriadku a § 53 ods. 2
zákona č. 447/2008 Z. z., v zmysle ktorého sa ustanovenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku nevzťahuje
na konanie vo veciach kompenzácie. Preto podľa žalovaného nebolo povinnosťou správnych orgánov

vyzývať žalobkyňu, aby sa pred vydaním rozhodnutia vyjadrovala k jeho podkladom. V súvislosti s
podkladmi rozhodnutia, ktorými sú lekársky posudok a komplexný posudok, a s vylúčením § 33 ods. 2
Správneho poriadku samotný zákonodarca uvádza, že jeho zámerom nebolo obmedziť práva účastníka
správneho konania, nakoľko tieto sa zabezpečujú, avšak osobitným spôsobom.

36. Žalovaný ďalej uviedol, že zákon č. 447/2008 Z. z. ustanovuje pre správny orgán viaceré povinnosti,
ako napríklad povinnosť posudkového lekára pozvať fyzickú osobu na osobné posúdenie zdravotného
stavu, ak o to ustanoveným spôsobom požiada, kde má možnosť informovať posudkového lekára o
subjektívnych a objektívnych ťažkostiach vyplývajúcich zo zdravotného stavu. Žalobkyňa teda mala
možnosť požiadať o osobnú účasť pri posudzovaní jej zdravotného stavu v zmysle § 11 ods. 10 zákona č.

447/2008 Z. z., kde mohla vyjadriť aj svoje námietky alebo nesúhlas s výsledkami lekárskej posudkovej
činnosti, čo však žalobkyňa nevyužila. Predmetom osobného posúdenia nie vyšetrovať a diagnostikovať
fyzickú osobu t. j. posudkový lekár z osobného posúdenia zdravotného stavu nevydáva nové odborné
lekárske nálezy ohľadne aktuálneho zdravotné stavu.

37. Taktiež v rámci sociálnej posudkovej činnosti má fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím
právo vyjadrovať svoje potreby a návrhy na riešenie svojej situácie. Záverom sociálnej posudkovej
činnosti je posudkový záver, ktorého obsahom sú sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo
všetkých oblastiach kompenzácie. Súčasne je správny orgán na základe žiadosti podanej ustanoveným
spôsobom povinný pred vypracovaním komplexného posudku prerokovať s fyzickou osobou sociálne

dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia v oblastiach kompenzácie a navrhované druhy peňažných
príspevkov na kompenzáciu v zmysle § 55 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z. z. Ani toto svoje právo
žalobkyňa nevyužila.

38. Podľa názoru zákonodarcu vyššie uvedené postupy a povinnosti sú naplnením práva účastníka

konania vyjadrovať sa k predmetným podkladom rozhodnutia, ale aj k spôsobu ich zisťovania a k
návrhom riešenia.

39. Žalovaný ešte poukázal na to, že bola vykonaná sociálna posudková činnosť dňa 17.08.2022 a
výsledkom je posudkový záver č. ZA1/OPPnKTZPaPČ/SOC/2022/96362, č. z. 2022/420520, ktorého

obsahom sú sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie,
ktoré má fyzická osoba v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou
bez zdravotného postihnutia a návrh kompenzácie vo všetkých oblastiach. Tu mala žalobkyňa možnosť
vyjadriť svoje potreby a návrhy na riešenie svojej sociálnej situácie, čo aj urobila. V rámci posudkovéhozáveru žalobkyňa uviedla, že čo sa týka mobility, jej chôdza je samostatná, na dlhšie vzdialenosti nosí
jednu francúzsku barlu, fyzická výkonnosť je u nej obmedzená - slabosť, ďalej uviedla, že sa prepravuje
autom, šoféruje sama. Spojmi necestuje, nakoľko jej to nerobí dobre na psychiku. Na osobný pohovor

na prvostupňový orgán, a to za účelom spísania posudkového záveru, žalobkyňa prišla sama, doviezla
sa autom (vlastní vodičské oprávnenie). Taktiež uviedla, že je plne orientovaná (miestom, časom,
situáciou,osobou),jejstavnevyžadujedohľadataktiežoblasťkomunikácie(dorozumievania)niejeunej
narušená. Podľa žalovaného tak žalobkyňa nebola v nijakom smere ukrátená na svojich procesných
právach.

40. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že nebolo riadne vykonané dokazovanie, tak podľa žalovaného
neuviedla dôvody, prečo považuje vykonané dokazovanie za nedostatočné. Táto námietka je
všeobecným konštatovaním bez bližšej špecifikácie.

41. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že rozhodnutie vychádzalo z nedostatočne zisteného skutkového stavu

veci a je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, ani tieto námietky žalovaný neuznal za dôvodné.
Podľa žalovaného v napadnutom druhostupňovom rozhodnutí a v lekárskom posudku a komplexnom
posudku, ktoré sú jeho podkladom, dôsledne, logicky a zrozumiteľne odôvodnil svoj záver, prečo
žalobkyni nebol priznaný peňažný príspevok na osobnú asistenciu. Žalovaný vychádzal zo spoľahlivo
zisteného skutkového stavu a túto námietku považoval za neopodstatnenú.

42. K námietkam o porušení práva stanoveného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a v čl. 6 ods. 1
Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd žalovaný uviedol, že žalobkyňa
požiadala o poskytnutie peňažného príspevku na osobnú asistenciu. Prvostupňový orgán rozhodnutím
žiadosti nevyhovel a peňažný príspevok nepriznal. Žalobkyňa podala odvolanie, o ktorom rozhodol

žalovaný správnou žalobou napadnutým rozhodnutím tak, že odvolanie zamietol a potvrdil prvostupňové
rozhodnutie. Proti rozhodnutiu žalovaného žalobkyňa podala správnu žalobu a je teda zrejmé, že
nedošlo k porušeniu práva žalobkyne podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Skutočnosť, že žalobkyňa má
iný názor na posúdenie veci ako uviedli orgány verejnej správy v ich rozhodnutiach ešte neznamená,
že žalobkyňa bola ukrátená na svojich právach uvedených v Ústave SR a že rozhodnutie bolo

nespravodlivé.

43. K citovanému čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd žalovaný
uviedol, že tu je stanovený záväzok Slovenskej republiky prijať opatrenia v prípade garancie práva
na spravodlivý proces a tento článok neupravuje posudzovanie, navrhnutie a následné poskytovanie

peňažných príspevkov na kompenzáciu. Uvedený dohovor bol ratifikovaný Slovenskou republikou
a touto ratifikáciou Slovenská republika prijala záväzky vyplývajúce z tohto dohovoru, pričom ich
transformovala do konkrétnych zákonných predpisov. V tomto prípade postupoval žalovaný v intenciách
platných vnútroštátnych zákonných predpisov, ktoré uvedenú problematiku upravujú.

44. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že jej nebol doručený lekársky posudok zo dňa 19.12.2022 a bol
jej doručený iba druhostupňový komplexný posudok zo dňa 05.01.2023, a to až s druhostupňovým
rozhodnutím, tak žalovaný odkázal na ustanovenia § 55 ods. 6 a 13 zákona č. 447/2008 Z. z. Uviedol,
že v tomto prípade podkladom rozhodnutia bol v zmysle platnej legislatívy komplexný posudok, a preto
spolu s druhostupňovým rozhodnutím bol doručený žalobkyni komplexný posudok. Ďalej uviedol, že

zákonomurčenýokruhosôbmáprávnynároknainformácietýkajúcesapriebehuavýsledkovsprávneho
konania a na účely tohto Správny poriadok v § 23 ods. 1 zakotvuje právo, podľa ktorého môžu účastníci
konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a
dostať kópie spisov. Žalobkyňa teda mala v zmysle platnej legislatívy kedykoľvek právo nahliadnuť do
administratívneho spisu a oboznámiť sa s lekárskymi posudkami, pričom túto možnosť nevyužila.

45. Na vysvetlenie žalovaný uviedol, že podľa § 15 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z. komplexný posudok
sa nevypracováva, ak miera funkčnej poruchy fyzickej osoby na základe lekárskeho posudku je menej
ako 50 %. Podľa § 11 ods. 15 zákona č. 447/2008 Z. z. platí, že ak je miera funkčnej poruchy fyzickej
osoby menej ako 50 %, lekársky posudok obsahuje len mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že nejde

o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a odôvodnenie tohto vyjadrenia. Podľa § 55 ods. 8
zákona č. 447/2008 Z. z. ak sa fyzická osoba podľa lekárskeho posudku nepovažuje za fyzickú osobu s
ťažkým zdravotným postihnutím, tak len v tomto prípade je lekársky posudok podkladom na rozhodnutie
o peňažnom príspevku na kompenzáciu.46. K námietkam týkajúcim sa spôsobu doručenia komplexného posudku zo dňa 05.01.2023, ktorý
bol podkladom rozhodnutia žalovaného, žalovaný uviedol, že tento komplexný posudok bol žalobkyni

doručený spolu s rozhodnutím č. UPS/US7/SSVODPPKPC1/SOC/2023/1625 zo dňa 23.01.2023. Ak
je žiadateľ posudzovaný z dôvodu viacerých podaných žiadostí o priznanie peňažných príspevkov,
vydáva sa len jeden komplexný posudok, ktorý je potom žiadateľovi doručovaný ako príloha len jedného
rozhodnutia a v prípade ďalších rozhodnutí sa už ten istý komplexný posudok opakovane nedoručuje.

47. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že sa správny orgán nevysporiadal so všetkými námietkami uvedenými
v odvolaní, tak podľa žalovaného dostala odpoveď na všetky odvolacie námietky a bolo naplnené právo
žalobkyne na spravodlivé odvolacie konanie.

48. Žalovaný na základe uvedenej argumentácie navrhol, aby správny súd správnu žalobu žalobkyne
zamietol.

Doplnenie správnej žaloby a návrh na prerušenie konania

49. V podaní doručenom správnemu súdu dňa 27.03.2024 žalobkyňa doplnila správnu žalobu s
tým, že opätovne namietala nesprávne a nedostatočné zistenie skutkového stavu veci v rozpore s

obsahom administratívneho spisu a bez opory v ňom, a tiež nesprávne právne posúdenie. Uviedla, že
predložila množstvo svojich lekárskych záznamov datovaných spred vydania napadnutého rozhodnutia
žalovaného, s ktorými sa však žalovaný ani jeho posudkový lekár žiadnym spôsobom nevysporiadali.
Všetky tieto lekárske správy mali byť súčasťou posudkového spisu a posudkový lekár ich mal vo svojom
posudkuzohľadňovať,čosanestalo.Žalobkyňasamadokladalaajdoodvolaciehokonaniaviacerévtom

čase aktuálne lekárske správy, pričom má za to, že predložila všetky lekárske správy, ktoré sa jej týkali a
ktoré od nej žalovaný vyžadoval. Ak sa niektoré z nich v obsahu administratívneho spisu nenachádzajú
(čo žalobkyňa nevie posúdiť), je to v dôsledku nedbalého a zmätočného vedenia spisu na strane orgánov
verejnejsprávy.Pokiaľžalovanývnapadnutomrozhodnutíuvádza,ževrajžalobkyňanedoložilaaktuálne
psychiatrické vyšetrenie, ale psychiatrické vyšetrenie z 30.09.2022, ktoré už mal posudkový lekár k

dispozícii, uvedené tvrdenie žalovaného nezodpovedá skutočnosti. Žalobkyňa doručila žalovanému v
rámciodvolaciehokonaniaajlekárskusprávuzpsychiatrickéhovyšetreniauC.C.D.zodňa25.11.2022,
ktorú priložila tiež k správnej žalobe, pričom v tejto lekárskej správe sa jednoznačne uvádza : „vhodná
asistencia inej osoby v sociálnych situáciách“; uvedené je konštatované aj v neskoršej lekárskej správe
C. C. D. zo psychiatrického vyšetrenia žalobkyne zo dňa 20.01.2023 (taktiež v čase pred vydaním

napadnutého rozhodnutia žalovaného). Ak sa lekárska správa zo psychiatrického vyšetrenia žalobkyne
zo dňa 25.11.2022 v administratívnom spise nenachádza, napriek tomu, že žalobkyňa ju žalovanému v
rámci odvolacieho konania predložila, musela sa táto u žalovaného „stratiť“, čo je však na zodpovednosti
žalovaného a čo samo osebe predstavuje dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia, keďže zistený
skutkový stav nemá oporu v obsahu administratívneho spisu.

50. Žalovaný podľa žalobkyne zjavne ani neviedol a nepredložil správnemu súdu administratívny spis v
podobe úplného, žurnalizovaného originálneho zväzku listín týkajúceho sa danej veci, vrátane originálov
dokladov o doručení rozhodnutí. O takúto judikatúrou vyžadovanú podobu administratívneho spisu
nejde, ak spis netvorí zväzok listín, keďže každá listina sa v spise nachádza osobitne bez toho, aby

boli jednotlivé listiny administratívnym orgánom zviazané a chronologicky zoradené. Takýto spôsob
vedenia administratívneho spisu zo strany žalovaného teda ani neumožňuje zachovať a garantovať
neporušenosť a kompletnosť spisu počas jeho manipulácie v administratívnom a súdnom konaní, ako
aj identifikovať, či napadnuté rozhodnutia mali svoj základ v obsahu spisu, resp. či správnemu súdu bol
predložený kompletný administratívny spis (bod 24 odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.

9 Sžsk 124/2017 zo dňa 26. septembra 2018).

51. Žalobkyňa uviedla, že účelom osobnej asistencie je aktivácia, podpora sociálneho začlenenia osoby
s ťažkým zdravotným postihnutím a podpora jej nezávislosti a možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať
plnenie rodinných rolí, vykonávanie pracovných aktivít, vzdelávacích aktivít a voľnočasových aktivít (bod

50 odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Sžsk 38/2020 zo dňa 24.02. 2021).

52. Prvostupňový komplexný posudok posudkového lekára z 26.08.2022, aj druhostupňový komplexný
posudok posudkového lekára z 05.01.2023, ktoré boli mechanicky prevzaté v napadnutýchrozhodnutiach,neobsahujúuvedenie(konkretizáciu)žiadnychkonkrétnychpodkladov,najmälekárskych
správ týkajúcich sa žalobkyne, z ktorých posudkoví lekári pri ich vypracovaní vychádzali, a už
vonkoncom ich náležité vyhodnotenie jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach. Závery komplexných

posudkov vyznievajú ako dané vopred a bez ohľadu na objektívne lekárske zistenia. Len posudok,
ktorý nevyvoláva pochybnosti o hodnovernosti a objektívnosti posúdenia zdravotného stavu žiadateľa,
obsahujúci logické úsudky a presvedčivé odôvodnenie záverov prijatých v posudku o rozhodujúcom
zdravotnom postihnutí, ako aj závažnosti ostatných zdravotných postihnutí, môže byť podkladom pre
rozhodnutie o žiadosti.

53. Posudkoví lekári, ale po nich ani samotný žalovaný ako orgán, ktorý má právomoc rozhodovať vo
veciach peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, sa vôbec žiadnym
spôsobom nevysporiadali s konkrétnymi lekárskymi správami, najmä od psychiatričky C. C. D.,
Fakultná nemocnica s poliklinikou Žilina, a nezohľadnili ich obsah. Ošetrujúca lekárka uviedla vo
viacerých lekárskych správach : „vhodná asistencia inej osoby v sociálnych situáciách.“ Minimálne o

lekárskej správe zo dňa 30.09.2022 sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí okrajovo (bez jej vecného
vyhodnotenia) zmieňuje, preto ňou pred vydaním napadnutého rozhodnutia musel disponovať.

54. Ak sa posudkoví lekári domnievali, že uvedený opakovane zaujatý záver odbornej lekárky C.
D. je nesprávny, mali ho preskúmateľným, zrozumiteľným a medicínsky akceptovateľným (lege artis)

spôsobom spochybniť resp. vyvrátiť, čo sa však nestalo. V záujme riadneho zistenia skutkového
stavu veci a rozporov medzi stanoviskami posudkových lekárov žalovaného a závermi psychiatričky
C. C. D. mali posudkoví lekári, keď už odmietali žalobkyňu osobne vyšetriť, minimálne si vyžiadať
potrebnú súčinnosť vo veci posúdenia zdravotného stavu žalobkyne od C. D. (prípadne aj od iného
špecializovaného lekára – psychiatra; priamo z § 11 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. vyplýva

pre posudkových lekárov povinnosť spolupracovať aj s lekárom so špecializáciou v príslušnom
špecializačnom odbore) a v prípade pretrvávajúcich rozporov malo byť žalovaným nariadené znalecké
dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvia psychiatria, aby bolo možné
objektívne a presvedčivo verifikovať zdravotný stav žalobkyne z hľadiska potreby osobnej asistencie.

55. Na základe rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9 Sžsk 89/2017 zo dňa 30.05.2018
možno navyše konštatovať, že ak mal žalovaný pochybnosti o správnosti diagnostického záveru
vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu špecializovaného lekára (a považoval za potrebné
overiť objektívnosť alebo úplnosť tohto diagnostického záveru), mal vykonať posúdenie zdravotného
stavu v prítomnosti žalobkyne. Za účelom riadneho posúdenia zdravotného stavu ju mal v zmysle § 11

ods. 9 zákona č. 447/2008 Z. z. predvolať a vykonať posúdenie v jej prítomnosti (aj keby o to prípadne
výslovne nepožiadala), čím by vylúčil pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z
predložených lekárskych nálezov.

56. Strohý záver žalovaného v napadnutom rozhodnutí, prevzatý od posudkového lekára žalovaného,

že žalobkyňa „nie je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4
k zákonu č. 447/2008 Z.z.“, nemôže obstáť. Pre uvedený záver bol žalovaný povinný preukázať také
skutkové zistenia, ktoré by jednoznačne vyhodnotili podmienky podľa § 20 ods. 1 a 2 zákona č. 447/2008
z.z.

57. Nie je akceptovateľné, aby odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného obsahovalo v
podstate len citáciu obsahu komplexného posudku posudkového lekára bez vyhodnotenia podkladov
samotným orgánom verejnej správy – žalovaným. Rozhodnutie správneho orgánu vo veciach sociálnych
musí byť individuálne zdôvodnené tak, aby bolo možné preskúmať jeho zákonnosť s prihliadnutím na
jeho odôvodnenie a nie na obsah posudkov, ktoré sú iba podkladom rozhodnutia. Ako vyplýva napr. z

rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9 Sžsk 160/2018 zo dňa 30.10.2019 (bod 22 odôvodnenia), nie je
postačujúce, aby správny orgán bez ďalšieho (formálne) či nekriticky prevzal nedostatočne zdôvodnený
záver, ku ktorému posudkový lekár pri svojom hodnotení dospel, ale je potrebné, aby správny orgán
náležite dbal na dostatočné, jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a úplné zdôvodnenie, ako aj uvedenie
konkrétnych odborných argumentov, na ktorých sa posudok zakladá. Je vecou správneho orgánu

vyžadovať, aby lekárske posudky, ktoré sú podkladom pre jeho ďalšie rozhodovanie, boli po obsahovej
stránke náležite vyčerpávajúce a predstavovali relevantný podklad pre vyvodenie právnych záverov
samotného správneho orgánu. V súdenej veci tieto kritériá splnené neboli.58. Čo sa týka jednej zo žalobných námietok v správnej žalobe o nevytvorení možnosti žalobkyni zo
strany správnych orgánov oboznámiť sa pred vydaním rozhodnutí s ich podkladom, so spôsobom jeho
zistenia a vyjadriť sa k nemu, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, pokiaľ by sa malo ustanovenie § 55

ods. 13 zákona č. 447/2008 Z. z. vykladať tak, že toto výslovne vylučuje oboznámenie účastníka konania
zo strany správneho orgánu s komplexným posudkom alebo lekárskym posudkom, ktorý je podkladom
rozhodnutia správneho orgánu, pred vydaním tohto rozhodnutia, a ukladá (a umožňuje) správnemu
orgánu doručiť účastníkovi konania taký posudok vždy až spolu s už vydaným rozhodnutím (s tým, že
iný výklad tohto ustanovenia zároveň nie je možný), v takom prípade sa musí dospieť k záveru, že

ustanovenie § 55 ods. 13 zákona č. 447/2008 Z. z. je v rozpore s čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a pre prípad, ak by správny súd vyhodnotil, že postup orgánov verejnej správy v
tejto súvislosti bol zákonný práve so zreteľom na ustanovenie § 55 ods. 13 zákona č. 447/2008 Z. z.,
žalobkyňa navrhuje, aby správny súd toto konanie podľa § 100 ods. 1 písm. b) Správneho súdneho
poriadku prerušil a podal návrh Ústavnému súdu SR na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a)
Ústavy Slovenskej republiky o súlade ustanovenia § 55 ods. 13 prvej vety zákona č. 447/2008 Z. z. s

čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

59. K doplneniu dôvodov správnej žaloby a k návrhu žalobkyne na prerušenie konania sa žalovaný
nevyjadril.

Predchádzajúce súdne konanie

60. Na základe zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach,
v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, konkrétne z Krajského súdu v Banskej

Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici.
V dôsledku uvedenej legislatívnej zmeny konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp.
zn. 29Sa/4/2023, bolo vedené na Správnom súde v Banskej Bystrici (ďalej „správny súd“) pod sp. zn.
ZA – 29Sa/4/2023.

61. O správnej žalobe žalobkyne rozhodol správny súd rozsudkom sp. zn. ZA-29Sa/4/2023 zo dňa
30. apríla 2024, ktorým výrokom I. návrh na prerušenie konania zamietol, výrokom II. rozhodnutie
žalovaného Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie peňažných príspevkov na
kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Žilina č. UPS/US7/SSVODPPKPC1/SOC/2023/1626 zo dňa
24. januára 2023 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a výrokom III. rozhodol o nároku

na náhradu trov konania a žalobkyni priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania v rozsahu 100 %.

62. Správny súd dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti správnej žaloby a rozhodnutie žalovaného
zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení platnom

a účinnom do 30.06.2023, s poukazom na intertemporálne ustanovenie § 493e (ďalej „Správny súdny
poriadok“, alebo len „SSP“) a podľa § 191 ods. 4 SSP vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Správny
súd nedospel k záveru, že žalovaný a orgán verejnej správy 1. stupňa vec nesprávne právne posúdili
a u žalobkyne boli splnené podmienky pre žiadaný kompenzačný príspevok, ale vytkol žalovanému,
že v lekárskych a komplexných posudkoch nie je preskúmateľne odôvodnené a žalobkyňa nedostala

vyčerpávajúcu a preskúmateľnú odpoveď, prečo neboli splnené podmienky pre poskytnutie peňažného
príspevku na osobnú asistenciu. Súd v rozsudku vyslovil záver, že v posudkoch sa odkazuje na to, že
žalobkyňa nie je dokázaná na opatrovanie, pretože stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je
I. podľa prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č.
455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 448/2008

Z. z.“). Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že bolo vykonané posúdenie odkázanosti podľa
prílohy č. 3 k zákonu č. 448/2008 Z. z., čo je smerodajné pre priznanie peňažného príspevku na
opatrovanie, keď podľa § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. platí, že fyzická osoba s ťažkým zdravotným
postihnutím je odkázaná na opatrovanie, ak stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V.
alebo VI. podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 448/2008 Z. z.. Skutočnosť, že v rámci tohto

posúdenia bol určený stupeň odkázanosti I. a u žalobkyne bolo konštatované nesplnenie podmienok
na opatrovanie, samo o sebe podľa správneho súdu nie je smerodajné pre posúdenie nároku na
peňažný príspevok na osobnú asistenciu. V prípade odkázanosti na osobnú asistenciu je právna úprava
odlišná a zákon č. 447/2008 Z. z. v tomto prípade neodkazuje na zákon č. 448/2008 Z. z., ale mávlastnú prílohu č. 4, v ktorej sú vymedzené činnosti na určenie rozsahu potrebnej osobnej asistencie.
Podstatné potom je, že v posudkoch sa vyhodnotenie týchto činností v kontexte § 20 ods. 2 zákona
č. 447/2008 Z. z. konkrétne nenachádza a pri sociálnom šetrení v záveroch posudkového záveru je

uvedené, že je potrebná pomoc pri nakupovaní a fyzicky náročných prácach. V tejto časti potom správny
súd považoval komplexné posudky za nedostatočne a nepreskúmateľne odôvodnené, pretože správny
súd mal za to, že pokiaľ je v posudkovom závere konštatované, že žalobkyňa potrebuje pomoc pri
fyzicky náročných prácach a pri nakupovaní a v lekárskom posudku je záver, že nepotrebuje pomoc
pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4 zákona č. 447/2008 Z. z. (teda ani pri činnostiach uvedených

v prílohe pod bodom 10. a 11.), je potrebné tieto závery konfrontovať, a to aj s objektívnymi nálezmi
v správach a nálezoch ošetrujúcich lekárov a zdôvodniť, prečo je žalobkyňa schopná tieto úkony
vykonávať sama a nepotrebuje pomoc inej fyzickej osoby, príp. či môže prípadné sociálne dôsledky v
tejto oblasti riešiť s pomocou rodiny (§ 13 ods. 7 zákona č. 447/2008 Z. z.). Správny súd však nezistil
nesúlad ustanovenia § 55 ods. 13 zákona č. 447/2008 Z. z. s čl. 46 ods.1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky, ktorý žalobkyňa tvrdila, a preto zamietol jej návrh na prerušenie konania. Správny

súd vyhodnotil ako nedôvodné žalobné námietky žalobkyne o tom, že bolo porušené jej právo na
primerané hmotné zabezpečenie s odkazom na čl. 39 ods. 1 Ústavy SR. Taktiež pokiaľ žalobkyňa
namietala, že pred rozhodnutím nebola oboznámená s komplexným posudkom a osobitne s lekárskym
posudkom, že jej komplexný posudok žalovaného nebol doručený ani spolu s rozhodnutím žalovaného,
a že jej lekárske posudky neboli doručené vôbec, ani tieto námietky správny súd nepovažoval za

dôvodné. S poukazom na ustanovenie § 11 ods. 9 a 10 zákona č. 447/2008 Z. z. považoval správny súd
za nedôvodnú aj námietku, že žalobkyňa nebola prizvaná na hodnotenie zdravotného stavu, pretože
posudkový lekár to nepovažoval za potrebné a sama o to nepožiadala. Pokiaľ žalobkyňa namietala
prevzatie záverov z komplexných posudkov do odôvodnenia rozhodnutí, aj tieto námietky správny súd
vyhodnotil ako nedôvodné. Správny súd napokon neuznal za dôvodnú ani žalobnú námietku o tom,

že žalovaný a orgán verejnej správy 1. stupňa neviedli žurnalizovaný administratívny spis, pretože
správnemu súdu boli predložené administratívne spisy riadne žurnalizované – pevne spojené listiny
zoradené chronologicky. Taktiež pokiaľ žalobkyňa namietala, že žalovaný ju vyzýval na predloženie
lekárskej správy od ošetrujúceho psychiatra zo dňa 25.11.2022 a ak táto správa nie je súčasťou
administratívneho spisu, musel ju žalovaný stratiť, pričom žalobkyňa v doplnení správnej žaloby

uvádzala, že aj táto lekárska správa bola žalovanému predložená v rámci odvolacieho konania, správny
súd konštatoval, že žalobkyňa nepredložila žiadny dôkaz o tom, že túto lekársku správu v rámci
odvolacieho konania žalovanému predložila. Napokon správny súd poznamenal, že pokiaľ žalobkyňa
poukazovala na lekársku správu ošetrujúceho psychiatra zo dňa 01.04.2023, táto nebola predložená
v administratívnom konaní, a preto na ňu žalovaný nemohol prihliadať. Správny súd tak vrátil vec

žalovanému na ďalšie konanie s tým, že bude úlohou žalovaného opätovne sa vysporiadať s odvolaním
žalobkyne a zohľadniť tie závery rozhodnutia správneho súdu, v ktorých konštatoval nedostatočné
a nepreskúmateľné odôvodnenie podkladov pre rozhodnutie.

63. Voči rozsudku správneho súdu podal žalovaný kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší správny

súd Slovenskej republiky (ďalej „kasačný súd“) rozsudkom sp. zn. 6Ssk/103/2024 zo dňa 29. mája 2025,
ktorým rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. ZA-29Sa/4/2023-99 zo dňa 30. apríla 2024
podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

64. Správny súd, viazaný právnym názorom vysloveným kasačným súdom v rozsudku sp. zn.

6Ssk/103/2024 zo dňa 29. mája 2025 (§ 469 SSP) vec po vrátení veci nanovo právne posúdil a meritórne
vo veci rozhodol. V rozsudku kasačný súd po vyhodnotení námietok žalovaného uvedených v kasačnej
sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho, ako
aj pripojeného administratívneho spisu, vyslovil záver, že správne orgány postupovali správne, keď
na podklade komplexných posudkov vyhotovených posudkovými lekármi na oboch stupňoch dospeli k

záveru, že hoci sa žalobkyňa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, nespĺňa
podmienky potrebné na indikáciu požadovaného peňažného príspevku. Kasačný súd vyslovil, že nie je
správny záver správneho súdu, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného je podľa § 191 ods. 1 písm.
d) SSP nepreskúmatreľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a kasačný súd nevzhliadol
vnútornú rozpornosť záverov posudkových lekárov, ani ich neodôvodnenosť. Súčasne však kasačný

súd konštatoval, že sa stotožnil so závermi správneho súdu vo vzťahu k ostatným námietkam žalobkyne
obsiahnutým v správnej žalobe a nedôvodnosť týchto ostatných námietok žalobkyne správny súd
identifikoval správne.Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom

65. Účastníci konania nežiadali na prejednanie veci nariadiť pojednávanie a ani správny súd nezistil
dôvody, pre ktoré by vec bolo potrebné prejednať na pojednávaní, preto rozsudok vo veci verejne
vyhlásil postupom podľa § 137 ods. 4 Správneho súdneho poriadku. Rozsudok bol verejne vyhlásený

dňa 24.07.2025. Oznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli
správneho súdu od 17.07.2025 do 25.07.2025.

66. Predmetom prieskumu v prejednávanej veci je rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol odvolanie
žalobkyne a potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa, ktorým nebol žalobkyni priznaný
peňažný príspevok na osobnú asistenciu. Správna žaloba žalobkyne je správnou žalobou v sociálnej

veci (§ 199 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho priadku), pri ktorej sa neuplatňuje koncentračná
zásada (vyjadrená v § 62 ods. 1 Správneho súdneho poriadku), čo vyplýva z § 203 ods. 1 Správneho
súdneho poriadku. Preto správny súd prihliadol aj na doplnenie a rozšírenie správnej žaloby žalobkyne
prednesené po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby. Zároveň správny súd preskúmal správnou
žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa,

vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, aj nad rozsah a dôvody správnej žaloby (§ 134 ods. 1
a 2 písm. d) a § 203 ods. 2 Správneho súdneho poriadku).

67. Keďže kasačný súd zrušil rozsudok správneho súdu v celom rozsahu, bolo potrebné v prvom rade
vysporiadať sa opätovne aj s návrhom žalobkyne na prerušenie konania. Podľa žalobkyne pokiaľ by

sa malo ustanovenie § 55 ods. 13 zákona č. 447/2008 Z. z. vykladať tak, že toto výslovne vylučuje
oboznámenie účastníka konania zo strany správneho orgánu s komplexným posudkom alebo lekárskym
posudkom,ktorýjepodkladomrozhodnutiasprávnehoorgánu,predvydanímtohtorozhodnutia,aukladá
(a umožňuje) správnemu orgánu doručiť účastníkovi konania taký posudok vždy až spolu s už vydaným
rozhodnutím (s tým, že iný výklad tohto ustanovenia zároveň nie je možný), v takom prípade sa musí

dospieť k záveru, že ustanovenie § 55 ods. 13 zákona č. 447/2008 Z. z. je v rozpore s čl. 46 ods. 1 a
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Pre prípad, ak by správny súd vyhodnotil, že postup orgánov
verejnej správy v tejto súvislosti bol zákonný práve so zreteľom na ustanovenie § 55 ods. 13 zákona č.
447/2008 Z. z., žalobkyňa navrhla, aby správny súd toto konanie podľa § 100 ods. 1 písm. b) Správneho
súdneho poriadku prerušil a podal návrh Ústavnému súdu SR na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1

písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade ustanovenia § 55 ods. 13 prvej vety zákona č. 447/2008
Z. z. s čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

68. Podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP; Správny súd konanie uznesením preruší, ak pred rozhodnutím vo
veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade

podá ústavnému súdu návrh na začatie konania podľa osobitného predpisu.

69. Podľa § 55 ods. 13 zákona č. 447/2008 Z.z.; Príslušný orgán doručí účastníkovi konania spolu s
rozhodnutím aj komplexný posudok alebo lekársky posudok, ktoré sú podkladom tohto rozhodnutia. Pri
peňažnom príspevku na opatrovanie doručí príslušný orgán účastníkovi konania rozhodnutie a fyzickej

osobe, na ktorej opatrovanie účastník konania tento príspevok žiada, doručí komplexný posudok alebo
lekársky posudok, ktoré sú podkladom tohto rozhodnutia.

70. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR; Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho
práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky.

71. Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR; Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných
prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť
možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

72. Správny súd nedospel k záveru o dôvodnosti podaného návrhu na prerušenie konania a o potrebe
iniciovania konania pred Ústavným súdom SR o súlade právnych predpisov, konkrétne § 55 ods. 13
zákona č. 447/2008 Z.z. s čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Právna úprava administratívnehokonania, predmetom ktorého sú nároky na kompenzácie podľa zákona č. 447/2008 Z.z., je kombináciou
ustanovení zákona č. 447/2008 Z.z. a Správneho poriadku. V zmysle § 53 ods. 1 zákona č. 447/2008
Z.z. na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze

sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon
neustanovuje inak. Podľa § 53 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z. ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods.
2, § 60, § 61 až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní sa nevzťahujú na konanie vo veciach
kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze. Zákon č. 447/2008 Z. z.
výslovne v § 53 ods. 2 vylučuje aplikáciu § 33 ods. 2 Správneho priadku, podľa ktorého správny orgán

je povinný dať účastníkom konania možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho
podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

73. Zabezpečenie podkladov pre rozhodnutie v tomto type administratívneho konania sa vyznačuje
odlišnosťami oproti iným druhom administratívnych konaní (povahou najbližšie je konanie vo veci nároku
nainvalidnýdôchodokpodľazákonač.461/2003Z.z.osociálnompoistenívzneníneskoršíchpredpisov,

ktoré má vlastnú procesnú úpravu a vylučuje aplikáciu Správneho poriadku). Tieto odlišnosti sú dané
povahou uplatňovaných nárokov a tým, že tu dochádza k hodnoteniu zdravotného stavu účastníka
konania na základe účastníkom predloženej zdravotnej dokumentácie a k šetreniu jeho sociálnej
situácie. Podstatou tohto administratívneho konania je zodpovedať, či fyzická osoba, ktorá si uplatňuje
nároknaniektorýzprostriedkovkompenzáciepodľazákonač.447/2008Z.z.(prípadnenároknapreukaz

osoby s ŤZP alebo parkovací preukaz), je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a aké
prostriedky kompenzácie sa jej navrhujú (Podľa § 2 zákona č. 447/2008 Z.z. kompenzácia sociálneho
dôsledkuťažkéhozdravotnéhopostihnutiajezmierneniealeboprekonaniesociálnehodôsledkuťažkého
zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto zákona
alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. Za kompenzáciu sa na účely tohto

zákona považuje aj osobitná starostlivosť podľa osobitného predpisu. Sociálny dôsledok ťažkého
zdravotného postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného
postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za
rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama.
Ťažkézdravotnépostihnutiejezdravotnépostihnutiesmieroufunkčnejporuchynajmenej50%. Funkčná

porucha je nedostatok telesných schopností, zmyslových schopností alebo duševných schopností
fyzickej osoby, ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako
12 mesiacov.)

74. Ako už bolo uvedené, z ustanovení zákona č. 447/2008 Z. z. vyplýva, že v tomto druhu

administratívneho konania sa uplatňujú špecifické čiastkové procesné postupy, ktoré sú odôvodnené
predmetom riešenej problematiky (najmä pokiaľ ide o zabezpečenie podkladov pre rozhodnutie).
Podstatnými otázkami, ktoré je potrebné pri uplatňovaných nárokoch podľa zákona č. 447/2008 Z. z.
vyriešiť je, či ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a aké prostriedky kompenzácie
sa navrhujú na kompenzovanie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ktorým je

znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní
s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok
a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama. Za účelom zistenia, či
ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a či je potrebné kompenzovať sociálne dôsledky
ťažkého zdravotného postihnutia, je potrebné vyriešiť aj otázky medicínskeho charakteru.

75. Zákon č. 447/2008 Z. z. v § 10 definuje posudkovú činnosť, ktorou sa na účely kompenzácie,
preukazu a parkovacieho preukazu rozumie lekárska posudková činnosť a sociálna posudková činnosť.
Podľa § 10 ods. 2 zákona č.447/2008 Z. z. posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného
orgánu, sociálny pracovník príslušného orgánu a iní prizvaní odborníci najmä z oblasti stavebníctva,

architektúry, ergoterapie a pomôcok. V § 11 zákon č. 447/2008 Z. z. vymedzuje obsah lekárskej
posudkovej činnosti, ktorou je aj hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch,
ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej osoby, určovanie miery funkčnej poruchy, posudzovanie
sociálnychdôsledkovvoblastiachkompenzácii,ktorémáfyzickáosobavdôsledkuťažkéhozdravotného
postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia, posudzovanie jednotlivých

druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, posudzovanie fyzickej schopnosti
a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie, posudzovanie fyzickej schopnosti
a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť súhlas podľa § 40 ods. 6
a posúdenie potreby osobitnej starostlivosti podľa zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochranedetí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (§
11 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z.). Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. vykonáva lekársku
posudkovú činnosť posudkový lekár príslušného orgánu a podľa ods. 3 tohto ustanovenia posudkový

lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu na účely kompenzácie, na účely preukazu, na účely
parkovacieho preukazu, na účely posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej
osoby vykonávať opatrovanie a posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej
osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6, ak tento zákon
neustanovuje inak. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z.z. je účastník konania oprávnený predložiť

ďalšiu zdravotnú dokumentáciu, nad rámec požadovaného lekárskeho nálezu podľa § 11 ods. 3 tohto
zákona, a posudkový lekár musí aj túto dokumentáciu zohľadniť. V zmysle § 11 ods. 3 zákona
č. 447/2008 Z.z. posudkový lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu, ktorý sa považuje za
aktuálny, ak nie je starší ako 6 mesiacov (§ 11 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z.), a zároveň je oprávnený
vychádzať aj zo staršieho lekárskeho nálezu, ak je zdravotný stav fyzickej osoby chronický s trvalým
poškodením a miera funkčnej poruchy je definitívna a od liečby nemožno očakávať zlepšenie (§ 11 ods.

8 zákona č. 447/2008 Z. z.). Zákon zveruje posudkovému lekárovi zvážiť potrebu prizvania fyzickej
osoby- účastníka konania na posúdenie jej zdravotného stavu, ak má posudkový lekár pochybnosti
o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu alebo odborného
lekárskeho nálezu lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore, alebo ak je potrebné
overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického záveru, pričom v ostatných prípadoch môže vykonať

posúdenie zdravotného stavu bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby. Posudkový lekár je povinný
prizvať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak táto o to písomne požiada alebo požiada
podaním žiadosti elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom (§ 11
ods. 9 a 10 zákona č. 447/2008 Z. z.). Zákon stanovuje aj náležitosti lekárskeho posudku, ktorý je
výsledkom lekárskej posudkovej činnosti a ktorý má obsahovať mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, či

ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej
osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14 a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu,
ak zákon neustanovuje inak (§ 11 ods. 11 zákona č. 447/2008 Z. z.).

76. V § 13 zákon č. 447/2008 Z. z. definuje sociálnu posudkovú činnosť, ktorou je posudzovanie

individuálnych predpokladov fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, posudzovanie rodinného
prostredia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, posudzovanie prostredia, ktoré ovplyvňuje
začlenenie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti, posudzovanie všetkých
druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14 a navrhovanie
kompenzácií v jednotlivých oblastiach (§ 13 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z.). Sociálna posudková

činnosť sa vykonáva len v tom prípade, ak je fyzická osoba posúdená ako fyzická osoba s ťažkým
zdravotným postihnutím v lekárskom posudku a túto sociálnu posudkovú činnosť vykonáva sociálny
pracovník príslušného orgánu (§ 13 ods. 2 a 3 zákona č. 447/2008 Z. z.). Podľa § 13 ods. 5 zákona č.
447/2008 Z. z. sa sociálna posudková činnosť vykonáva za účasti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím, ktorá má právo vyjadrovať svoje potreby a návrhy na riešenie svojej sociálnej situácie,

pričom táto sa môže vykonávať aj za účasti fyzickej osoby, ktorú fyzická osoba s ťažkým zdravotným
postihnutím určí a aj v prostredí, v ktorom sa osoba s ťažkým zdravotným postihnutím obvykle
zdržiava. Podľa § 13 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z. posudzovanie individuálnych predpokladov
fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím zahŕňa najmä hodnotenie jej schopnosti a úsilia
riešiť svoju nepriaznivú životnú situáciu vlastným pričinením a podľa § 13 ods. 7 zákona č. 447/2008

Z. z. posudzovanie rodinného prostredia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím zahŕňa
najmä hodnotenie schopnosti a rozsahu pomoci, ktorú jej poskytuje rodina. Podľa § 13 ods. 8 zákona
č. 447/2008 Z. z. posudzovanie prostredia, ktoré ovplyvňuje začlenenie fyzickej osoby s ťažkým
zdravotným postihnutím do spoločnosti, zahŕňa najmä hodnotenie dopravných systémov a podmienok
bývania vrátane prístupnosti stavieb občianskeho vybavenia podľa osobitného predpisu. Výsledkom

sociálnej posudkovej činnosti je posudkový záver, ktorého obsahom sú sociálne dôsledky ťažkého
zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie, ktoré má fyzická osoba v dôsledku
ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia, a návrh
kompenzácie vo všetkých jej oblastiach.

77. Na základe lekárskeho posudku a posudkového záveru vypracuje príslušný orgán komplexný
posudok na účely kompenzácie v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., ktorý obsahuje
mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, sociálne
dôsledkyťažkéhozdravotnéhopostihnutiavovšetkýchoblastiachkompenzácie,návrhdruhupeňažnéhopríspevku na kompenzáciu, vyjadrenie či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná
na sprievodcu, vyjadrenie, či osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu
prepravu osobným motorovým vozidlom, termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak ho určí

posudkový lekár, a odôvodnenie komplexného posudku. Podľa § 15 ods. 7 zákona č. 447/2008 Z. z.
komplexný posudok stráca platnosť, ak je vypracovaný nový komplexný posudok alebo nový lekársky
posudok ako podklad na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu a toto rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť; príslušný orgán uvedie túto skutočnosť v novom komplexnom posudku alebo
v novom lekárskom posudku.

78. Z uvedených ustanovení zákona č. 447/2008 Z.z. vyplýva, že administratívne konanie týkajúce
sa nárokov upravených v zákone č. 447/2008 Z. z. začína na základe návrhu fyzickej osoby –
žiadosti žiadateľa. Zároveň podľa § 57 ods. 1 písm. a) zákona č. 447/2008 Z. z. je práve účastník
konania – fyzická osoba, ktorá je účastníkom právnych vzťahov vo veciach kompenzácie, preukazu
a parkovacieho preukazu – povinný preukázať skutočnosti rozhodujúce na priznanie peňažného

príspevku na kompenzáciu, na jeho výšku alebo výplatu. Je teda na účastníkovi konania aké
dôkazy predloží ako podklad pre výkon lekárskej a sociálnej posudkovej činnosti a aké skutočnosti
uvedie. Aj z ustanovenia § 11 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. vyplýva, že posudkový lekár vychádza
z aktuálneho lekárskeho nálezu na účely kompenzácie, na účely preukazu, na účely parkovacieho
preukazu, na účely posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať

opatrovanie a posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým
zdravotným postihnutím udeliť súhlas podľa § 40 ods. 6, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 1. Je
oprávnením žiadateľa predložiť aj ďalšiu zdravotnú dokumentáciu, ktorú potom posudkový lekár posúdi
a zohľadní v lekárskom posudku (§ 11 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z.). Je na účastníkovi konania,
aby predložil všetky dôkazy – najmä zdravotnú dokumentáciu, ktorá je predmetom posudzovania

posudkovým lekárom. Rozsah vyhodnocovaných podkladov preto ovplyvňuje miera aktivity účastníka
konania. Zo zákona č. 447/2008 Z. z. vyplýva, že vzhľadom na charakter posudzovaných otázok
pre rozhodovanie o nárokoch podľa zákona č. 447/2008 Z.z. sa toto administratívne konanie vyznačuje
osobitýmpostupomprizabezpečovanípodkladovprerozhodnutie,keďsavykonávalekárskaposudková
činnosť posudkovým lekárom, ktorý vyhotoví lekársky posudok a v prípade, že fyzická osoba je uznaná

za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím (teda s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %)
vykonásaajsociálnešetrenie,výsledkomktoréhojeposudkovýzáver.Nazákladeuvedenýchpodkladov
– lekárskeho posudku a posudkového záveru sa vyhotovuje komplexný posudok, ktorý je podkladom na
rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu podľa § 55 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z.. Podľa
§ 55 ods. 7 zákona č. 447/2008 Z.z. podkladom na rozhodnutie o parkovacom preukaze je lekársky

posudok podľa § 11 ods. 13 alebo podľa § 11 ods. 15 alebo komplexný posudok, ak bol vypracovaný a
podľa § 55 ods. 8 zákona č. 447/2008 Z.z. ak sa fyzická osoba podľa lekárskeho posudku nepovažuje
za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, je lekársky posudok podklad na rozhodnutie o
peňažnom príspevku na kompenzáciu a o parkovacom preukaze. Z uvedeného je zrejmé, že podkladom
prerozhodnutiejepredovšetkýmkomplexnýposudok,ktorývsebeobsahujezáverylekárskehoposudku

a posudkového záveru. Ak by ale žiadateľ nebol uznaný za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím,
vychádza sa pri rozhodovaní o uplatňovaných nárokoch len z lekárskeho posudku. Lekársky posudok
a posudkový záver sa preberú do obsahu komplexného posudku, ktorý je spolu s rozhodnutím orgánu
verejnej správy 1. stupňa doručený účastníkovi konania. Účastník konania má právo podať proti
rozhodnutiuorgánuverejnejsprávy1.stupňaodvolanie,vktorommôženamietaťajzáverykomplexného

posudku a jeho podkladov. V rámci druhostupňového konania dochádza k vysporiadaniu sa s odvolaním
účastníka konania, pričom ak v rámci odvolacieho konania je vypracovaný komplexný posudok, tento
je účastníkovi konania opäť doručený s rozhodnutím odvolacieho orgánu, proti ktorému je účastník
konania oprávnený podať správnu žalobu. Ide pritom o správnu žalobu v sociálnej veci, pri ktorej
účastník konania nemusí byť zastúpený advokátom, konanie je oslobodené od súdnych poplatkov,

dopĺňať a rozširovať správnu žalobu možno až do rozhodnutia správneho súdu a správny súd nie
je viazaný len námietkami nezákonnosti obsiahnutými v správnej žalobe. Pri zohľadnení špecifík
posudzovaných otázok, ktoré sú predmetom tohto druhu administratívneho konania (vyhodnotenie
zdravotného stavu na základe podkladov predložených účastníkom konania s tým, že ide o odbornú
lekársku činnosť), ďalej pri zohľadnení skutočnosti, že komplexný posudok obsahuje závery lekárskeho

posudku aj posudkového záveru, že pri sociálnom šetrení je žiadateľ o kompenzáciu priamo účastný
(pri tých prostriedkoch kompenzácie, pri ktorých sa vykonáva aj sociálne šetrenie) – môže sa vyjadriť
a opísať svoju situáciu, ako aj pri zohľadnení ustanovenia § 11 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z.z. (podľa
ktorého posudkový lekár je povinný pozvať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak oto táto fyzická osoba písomne požiada alebo požiada podaním žiadosti elektronickými prostriedkami
podpísanej zaručeným elektronickým podpisom) a § 55 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z.z. (podľa ktorého
príslušný orgán pred vypracovaním komplexného posudku podľa § 15 ods. 1 prerokuje s fyzickou

osobou, ktorá žiada o peňažný príspevok na kompenzáciu, sociálne dôsledky ťažkého zdravotného
postihnutia v oblastiach kompenzácie a navrhovaný druh peňažného príspevku na kompenzáciu, ak o
takéto prerokovanie požiadala písomne alebo podala žiadosť elektronickými prostriedkami podpísanú
zaručeným elektronickým podpisom), ako aj pri zohľadnení toho, že účastník konania má možnosť
obranyprotizáveromposudkov(ktorésúpodkladomrozhodnutí)cestouriadnehoopravnéhoprostriedku

a napokon aj cestou správnej žaloby, správny súd nedospel k záveru o tom, že by ustanovenie § 55 ods.
13 zákona č. 447/2008 Z.z. bolo v rozpore s čl. 46 ods. 1 a 48 ods. 2 Ústavy SR (najmä že by účastníkovi
konania nebolo umožnené dostatočne sa oboznámiť s podkladmi rozhodnutia a tieto rozporovať), preto
návrh žalobkyne na prerušenie konania zamietol podľa § 162 ods. 3 Civilného sporového poriadku
v spojení s § 25 Správneho súdneho poriadku.

79. K žalobným námietkam žalobkyne o tom, že bolo porušené jej právo na primerané hmotné
zabezpečenie s odkazom na čl. 39 ods. 1 Ústavy SR správny súd uvádza, že tieto námietky nie sú
dôvodné.

80. Podľa čl. 39 ods. 1 až 3 Ústavy SR; (1) Občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie

v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa. (2) Primerané hmotné zabezpečenie
v starobe sa vykonáva prostredníctvom priebežne financovaného dôchodkového systému a systému
starobného dôchodkového sporenia. Štát podporuje dobrovoľné sporenie na dôchodok. (3) Po
dosiahnutí ustanovenej doby účasti na systéme primeraného hmotného zabezpečenia v starobe má
osoba, ktorá dosiahla ustanovený vek, nárok na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Zo systému

primeraného hmotného zabezpečenia v starobe možno zabezpečiť aj osobu, ktorá po dosiahnutí
ustanovenej doby účasti na tomto systéme dosiahla ustanovený počet odpracovaných rokov.

81. V tejto súvislosti správny súd považuje za potrebné poukázať na závery rozhodnutia Najvyššieho
správneho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/31/2021 zo dňa 02.07.2021, v ktorom najvyšší správny súd vymedzil

podstatu systému sociálneho zabezpečenia. Ide o pomerne rozsiahlu časť z odôvodnenia uvedeného
rozhodnutia, avšak správny súd ju považuje za podstatnú, nakoľko ide o východiskové hľadiská,
z ktorých je potrebné pri prieskume správnou žalobou napadnutých rozhodnutí vychádzať. Systém
sociálneho zabezpečenia v Slovenskej republike je založený na troch pilieroch, ktorými sú poisťovací
systém,systémštátnejsociálnejpodporyasystémsociálnejpomoci.Poisťovacísystémjepríspevkovým

systémom viažucim sa na výkon ekonomickej činnosti umožňujúcej fyzickej osobe byť poistencom,
a teda aj plniť si povinnosti súvisiace s odvodovými povinnosťami pre prípad vzniku sociálnej udalosti,
v dôsledku ktorej dochádza k strate výkonu zárobkovej činnosti. Účastník poistného vzťahu teda nárok
na dávku má za predpokladu, že si platí poistné (prípadne za neho platí poistné štát – napríklad poistné
na starobné poistenie). V tomto systéme sa uplatňuje princíp zásluhovosti. Na rozdiel od uvedeného

systém štátnej sociálnej podpory je systém, v rámci ktorého, ak nastane určitá a štátom uznaná
sociálna situácia, poskytnú sa štátne dávky. Na rozdiel od poisťovacieho systému sa tu nevyžaduje
plnenie odvodovej povinnosti, nárok na tento typ dávky nie je podmienený účasťou na sociálno-
poisťovacích právnych vzťahoch a ani príjmovými pomermi oprávnených osôb; platí zásada rovnakého
zabezpečenia pre všetkých, t.j. uplatňuje sa predovšetkým princíp rovnakosti. Systém štátnej sociálnej

pomoci vychádza predovšetkým z príjmových pomerov, ide o takzvané testované dávky poskytované
tým osobám, ktoré to vzhľadom na svoju sociálnu a ekonomickú situáciu reálne potrebujú. V tomto
systéme sa uplatňuje predovšetkým princíp potrebnosti. Účel tohto systému spočíva v sociálnej pomoci
a to tak, aby príjemcu tejto pomoci a jeho spoločenské prostredie čo možno najviac podnecovali
k aktívnemu riešeniu nepriaznivej tak sociálnej, ako aj materiálnej situácie. V tomto type sociálneho

systému sa uplatňuje princíp subsidiarity, čo znamená, že sociálna pomoc sa poskytne iba tomu, kto si
nevie pomôcť sám alebo nedostáva potrebnú pomoc z inej strany. Zároveň dotvára systém náhradných
zdrojov a je založený na preukázaní nielen jeho opodstatnenosti (potrebnosti), ale zároveň aj na
preukázaníchýbajúcejschopnostizabezpečiťsavlastnýmpričinením.Sociálnapomocjefinancovanázo
štátneho rozpočtu pre osoby so zdravotným postihnutím a osoby v hmotnej núdzi na základe životného

minima,ktoréjeupravenévzákoneč.601/2003Z.z.oživotnomminimeaozmeneadoplneníniektorých
zákonov. V tomto prípade životné minimum ako spoločensky uznaná hranica príjmov fyzickej osoby
predstavuje kľúčový pojem, od ktorého sa odvodzuje určovanie hmotnej núdze, ako aj poskytovanie
dávky a príspevkov podľa zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplneníniektorých zákonov, ale predovšetkým aj výška peňažných príspevkov podľa zákona č. 447/2008 Z.z.
Z ústavného hľadiska možno túto problematiku subsumovať pod kategóriu základných práv a slobôd
druhej generácie, ktoré sú z hľadiska slovenského ústavného práva zaradené v Piatom oddiele, Druhej

hlavy Ústavy Slovenskej republiky a nazvanom Hospodárske, sociálne a kultúrne práva, ktoré vyžadujú
skôr intervenciu štátu, než jeho zdržanie sa (oproti základným právam a slobodám generácie prvej),
a to za účelom zabezpečenia (v kontexte tam prejednávaného prípadu) predovšetkým materiálnej
stránky jednotlivca. V porovnaní s prvou generáciou ľudských práv konkrétna podoba a podmienky
uplatnenia práv druhej generácie podliehajú podstatne širšej miere uváženia zákonodarcu v závislosti

od ekonomickej situácie štátu, či aktuálnej hospodárskej, sociálnej alebo kultúrnej politiky. Uvedené sa
potom zásadne prejavuje v obsahu a rozsahu týchto práv. Z článku 51 ods. 1 Ústavy SR vyplýva, že
domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, 38 až 42 a 44 až 46 tejto ústavy sa možno len
v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú. V kontexte s článkom 39 Ústavy Slovenskej
republiky, podľa ktorého občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri
nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa (ods. 1) a tiež, že každý, kto je v hmotnej núdzi,

má právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok
(ods. 4), Ústava Slovenskej republiky splnomocnila zákonodarcu, aby zákonom (zákonmi) bližšie
upravil samotnú realizáciu týchto ústavných práv. Medzi tieto zákony je potrebné zaradiť aj zákon č.
447/2008 Z. z., cieľom ktorého je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok

a v oblastiach ustanovených týmto zákonom. V rámci tejto právnej úpravy sa kompenzujú sociálne
dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia, teda sa zmierňujú sociálne dôsledky ťažkého zdravotného
postihnutia formou poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa zákona č. 447/2008
Z. z. alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. Sociálny dôsledok ťažkého
zdravotného postihnutia podľa § 2 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. je znevýhodnenie, ktoré má fyzická

osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného
postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu
ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama.

82. Aj z uvedeného rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR vyplýva, že nie každá fyzická osoba

s ťažkým zdravotným postihnutím má automaticky nárok na priznanie toho – ktorého peňažného
príspevku a že týmto spôsobom štát v žiadnom prípade nezasahuje do ochrany a postavenia osoby
so zdravotným postihnutím. Práve naopak, preberá na seba pozitívny záväzok vo vzťahu k občanom
s ťažkým zdravotným postihnutím a to v rozsahu, ktorý je prijateľný z hľadiska dlhodobej udržateľnosti,
keďže by bolo neúnosné, aby štát na základe univerzálnej a absolútnej solidarity garantoval

poskytovanie peňažných príspevkov prípadne ďalších výhod plynúcich z tohto zákona v absolútne
všetkých prípadoch, t. j. systémom „každému a vo všetkom“. Preto je na mieste vyhodnocovanie
splnenia zákonom č. 447/2008 Z.z. stanovených podmienok pre konkrétny kompenzačný prostriedok
a až dôsledkom splnenia týchto podmienok je vznik nároku na konkrétny kompenzačný prostriedok a to
v určitom zákonom vymedzenom rozsahu.

83. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že pred rozhodnutím nebola oboznámená s komplexným posudkom
a osobitne s lekárskym posudkom, že jej komplexný posudok žalovaného nebol doručený ani spolu
s rozhodnutím žalovaného, a že jej lekárske posudky neboli doručené vôbec, tieto námietky správny
súd nepovažuje za dôvodné. Postup orgánov verejnej správy zodpovedal právnej úprave zákona č.

447/2008 Z.z., pričom správny súd v tejto súvislosti odkazuje na odôvodnenie svojho rozhodnutia
v predchádzajúcej časti, kde sa vysporiadal s návrhom žalobkyne na prerušenie konania. Tam
uvedené dôvody sú smerodajné aj pre zodpovedanie nedôvodnosti žalobných námietok žalobkyne
týkajúcich sa nedoručenia posudkov a neoboznámenia s nimi. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na
závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/122/2018 zo dňa 30.10.2019, v tejto veci

sa jednalo o odlišnú vec a išlo o oboznámenie sa s inými podkladmi rozhodnutia ako vo veci
žalobkyne, konkrétne so znaleckým posudkom, ktorý účastníkovi konania nebol sprístupnený a ktorý
bol rozhodujúcim dôkazom v konaní, v ktorom bola účastníkovi konania uložená povinnosť vrátiť rozdiel
poskytnutého peňažného príspevku (medzi výškou poskytnutého peňažného príspevku na úpravu
rodinného domu, nájazdová rampa, kompletná vstupná brána, a výškou peňažného príspevku určeného

na základe dokladu o cene vykonanej úpravy rodinného domu). Ani skutočnosť, že komplexný posudok
vypracovaný v rámci odvolacieho konania nebol žalobkyni doručený s rozhodnutím žalovaného, ktorým
bolo rozhodnuté o jej odvolaní, nepredstavuje takú vadu v postupe žalovaného, ktorá by mala za
dôsledok nezákonnosť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného. Správnemu súduje z jeho rozhodovacej činnosti známe, že v rámci administratívneho konania, predmetom ktorého
bola žiadosť žalobkyne o peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so
zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, bol podkladom pre rozhodnutie žalovaného

komplexný posudok č. ZA/2023/1993/6-HUR zo dňa 05.01.2023. Ide o rovnaký komplexný posudok ako
komplexný posudok, ktorý bol podkladom rozhodnutia žalovaného v tejto veci. Žalobkyňa požiadala
o obidva kompenzačné príspevky rovnakou žiadosťou a v takmer rovnakom čase bolo o jej žiadostiach
rozhodované. Preto ak bol žalobkyni komplexný posudok (ktorý bol podkladom pre rozhodnutie
žalovanéhovkonaní,predmetomktoréhobolpeňažnýpríspevoknaosobnúasistenciu–vtomtosúdnom

konaní preskúmavaná vec), doručený spolu s iným rozhodnutím žalovaného, týkajúcim sa rozhodnutia
o peňažnom príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky
osobného motorového vozidla, možno akceptovať postup žalovaného, keď nedoručoval žalobkyni
ten istý komplexný posudok opakovane. Zo správnej žaloby podanej žalobkyňou vo veci týkajúcej
sa peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s prevádzkou osobného
motorového vozidla (konanie vedené na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. ZA-27Sa/3/2024)

je súdu známe, že žalobkyňa nerozporovala skutočnosť, že s rozhodnutím žalovaného jej bol doručený
aj komplexný posudok č. ZA/2023/1993/6-HUR zo dňa 05.01.2023. Žalobkyňa tak komplexný posudok
mala k dispozícii a mohla sa s ním oboznámiť aj pred podaním správnej žaloby v tejto veci.

84. Za nedôvodnú správny súd považuje aj žalobnú námietku o tom, že žalobkyňa nebola prizvaná

na hodnotenie zdravotného stavu posudkovým lekárom. Podľa § 11 ods. 9 zákona č. 447/2008
Z. z. posudkový lekár môže predvolať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak má
pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu,
odborného lekárskeho nálezu lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore alebo z
elektronických zdravotných záznamov v elektronickej zdravotnej knižke fyzickej osoby alebo je potrebné

overiťobjektívnosťaleboúplnosťdiagnostickéhozáveru.Vostatnýchprípadochposudkovýlekárvykoná
posúdenie bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby. Podľa § 11 ods. 10 zákona č. 447/2008
Z.z. posudkový lekár je povinný pozvať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak o to
táto fyzická osoba písomne požiada alebo požiada podaním žiadosti elektronickými prostriedkami
podpísanej zaručeným elektronickým podpisom. Z citovaných ustanovení zákona č. 447/2008 Z. z.

vyplýva, že posudkový lekár je oprávnený vykonať posúdenie zdravotného stavu účastníka konania
bez jeho prítomnosti a v jeho prítomnosti je povinný vykonať posúdenie zdravotného stavu len v tom
prípade, ak o to účastník konania výslovne požiada. Posudkový lekár nedospel k potrebe vykonať
posúdenie zdravotného stavu v prítomnosti žalobkyne (ide o kompetenciu posudkového lekára túto
otázku vyhodnotiť) a žalobkyňa sama o posúdenie jej zdravotného stavu v jej prítomnosti nepožiadala.

Preto v tomto smere neboli zistené také vady v postupe orgánov verejnej správy, ktoré by boli v rozpore
sdotknutýmiustanoveniamizákonač.447/2008Z.z.aktorébymohlimaťzanásledokzrušeniesprávnou
žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného.

85. Pokiaľ žalobkyňa namietala prevzatie záverov z komplexných posudkov do odôvodnenia rozhodnutí,

tieto námietky taktiež nie sú dôvodné. Správny súd v tejto súvislosti považuje za potrebné poukázať na
závery rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/39/2021 zo dňa 15.03.2021, v ktorom
najvyšší správny súd uviedol, že posudzovanie zdravotného stavu je zverené posudkovým lekárom
(§ 10 zákona č. 447/2008 Z. z.) a že orgán verejnej správy nemôže sám posudzovať odborné otázky
medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre ustálenie záveru o miere funkčnej poruchy a jej

rozsahu, a taktiež aj súd musí, rovnako ako správne orgány, vychádzať z lekárskych posudkov, vo
vzťahu ku ktorým posudzuje relevantnosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä
aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o konkrétny peňažný príspevok na kompenzáciu. Najvyšší
správny súd ďalej uviedol, že lekársky posudok je jedným z dôkazov v správnom konaní, ktorý
hodnotí orgán verejnej správy ako ktorýkoľvek iný dôkaz, pričom však nie je oprávnený posudzovať

správnosť v ňom uvedených záverov, ale hodnotí iba to, či úvahy posudkového lekára zodpovedajú
zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných orgánom verejnej správy.
Konajúci orgán ho nemôže označiť ako nesprávny a nahradiť ho vlastným posúdením skutočností
z odbornej stránky. Posudok, ktorý spĺňa požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti a ktorý
sa vysporiada so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami býva spravidla rozhodujúcim dôkazom pre

posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Ďalej správny súd poukazuje na
závery rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/33/2021 zo dňa 20.04.2023, v zmysle
ktorých komplexný posudok je kľúčovým podkladom na rozhodnutie (§ 55 ods. 6 zákona č. 447/2008
Z. z.), vydáva ho ten istý správny orgán, ktorý vydáva aj rozhodnutie, komplexný posudok musíobsahovať odôvodnenie (§ 15 ods. 1 zákona) a rozhodnutie nemôže byť odôvodnené odlišným
spôsobom ako komplexný posudok z dôvodov zachovania logiky vzájomných súvislosti zisteného stavu
veci. Najvyšší správny súd uviedol, že pokiaľ žalovaný správny orgán závery plynúce z komplexného

posudku inkorporoval do svojho odôvodnenia, nemožno mu takýto postup vyčítať, pokiaľ takého
rozhodnutie spĺňa základné požiadavky kladúce dôraz na odôvodnenie rozhodnutia. Aj z rozhodnutia
Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/76/2021 zo dňa 24.04.2023 vyplýva, že úlohou orgánu
verejnej správy nie je posudzovať správnosť vyslovených záverov z posudku ale hodnotenie, či úvahy
posudkového lekára zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov

vykonaných prvostupňovým orgánom, resp. žalovaným. Prvostupňový orgán nemôže vypracované
posudky (lekársky, komplexný) označiť za nesprávne, prípadne ich nahradiť vlastným posúdením
skutočností z odbornej stránky. Posudok, ktorý spĺňa požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti,
ktorý sa vysporiada so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, býva spravidla rozhodujúcim dôkazom
pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia.

86. Z uvedených záverov vyplýva, že komplexný posudok, a v podstate aj lekársky posudok
a posudkový záver, ktoré sú podkladom komplexného posudku, sú podstatnými podkladmi pre
rozhodnutie o peňažných príspevkoch podľa zákona č. 447/2008 Z. z., pretože práve v týchto
posudkoch je vyhodnotená zdravotná dokumentácia predložená účastníkom konania a zároveň v rámci
sociálneho šetrenia sú posudzované individuálne predpoklady žiadateľa v tom smere, ako je schopný

riešiť svoju nepriaznivú životnú situáciu, ďalej je posudzované rodinné prostredie žiadateľa, kde sa
hodnotí schopnosť a rozsah pomoci, ktorú mu môže poskytnúť pri riešení jeho nepriaznivej situácie
rodina, a zároveň sa posudzuje aj prostredie, ktoré ovplyvňuje začlenenie žiadateľa o príspevok do
spoločnosti. Najmä pri hodnotení zdravotného stavu účastníka konania chýbajú orgánu verejnej správy
a aj správnemu súdu medicínske odborné znalosti, ktoré by umožnili vyhodnocovanie medicínskych

otázok. Preto je kompetencia na vyhodnocovanie zdravotného stavu zverená posudkovým lekárom,
ktorí sú odborne spôsobilými osobami na vyhodnotenie medicínskych otázok, a preto aj správny súd
pri prieskume zákonnosti rozhodnutí, kde pokladom je lekársky posudok, v ktorom je vyhodnotený
zdravotný stav účastníka konania, posudzuje tento len z toho hľadiska či je úplný, presvedčivý, logický
a či boli vzaté do úvahy všetky dôkazy, ktoré účastník predložil – lekárske správy, nálezy a iná zdravotná

dokumentácia.

87. Prevzatie záverov komplexného posudku, resp. aj lekárskeho posudku a prípadne posudkového
záveru, ktoré sú podkladom komplexného posudku, do odôvodnenia rozhodnutia, nemá samo o sebe za
následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia, pretože podstatné otázky – hodnotenie splnenia podmienok

vymedzených v zákone pre vznik nároku na určitý prostriedok kompenzácie je predmetom posudkovej
činnosti. Preto skutočnosť, že je rozhodnutie založené na dôvodoch uvedených v komplexnom posudku,
sama o sebe nespôsobuje nepreskúmateľnosť a tým nezákonnosť rozhodnutia. Podstatné ale je, či
sú závery posudkov, ktoré boli prevzaté do odôvodnenia rozhodnutia, zrozumiteľné, úplné, celistvé,
logické a preskúmateľné a či potom rozhodnutie spĺňa parametre kladené na odôvodnenie rozhodnutia

aj v zmysle § 46 ods. 3 Správneho poriadku.

88. Pokiaľ ide o žalobnú námietku žalobkyne, že komplexné posudky a lekárske posudky, ktoré boli ich
podkladom, nie sú dostatočne odôvodnené, pretože nezodpovedali vyčerpávajúco otázku, či žalobkyňa
spĺňa alebo nespĺňa podmienky na priznanie peňažného príspevku na osobnú asistenciu, správny

súd, viazaný právnym názorom kasačného súdu vysloveným v zrušujúcom rozhodnutí (§ 469 SSP),
nepovažuje ani túto námietku za dôvodnú.

89. Podľa § 14 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z.; Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je
odkázaná na osobnú asistenciu, ak je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby pri činnostiach uvedených

v prílohe č. 4 a osobnou asistenciou sa dosiahne účel ustanovený v § 20 ods. 2.

90. Podľa § 20 zákona č. 447/2008 Z. z.; (1) Osobná asistencia je pomoc fyzickej osobe s ťažkým
zdravotným postihnutím pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4. Osobnú asistenciu vykonáva osobný
asistent. (2) Účelom osobnej asistencie je aktivizácia, podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby

s ťažkým zdravotným postihnutím a podpora jej nezávislosti a možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať
plnenie rodinných rolí, vykonávanie pracovných aktivít, vzdelávacích aktivít a voľnočasových aktivít.
Osobnú asistenciu nie je možné podmieňovať druhom zdravotného postihnutia, stupňom zdravotného
postihnutia alebo závažnosťou zdravotného postihnutia.91. Podľa § 21 zákona č. 447/2008 Z. z.; (1) Rozsah osobnej asistencie sa určuje podľa činností
uvedených v prílohe č. 4, ktoré si nemôže fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím vykonávať

sama, a počtu hodín, ktoré sú potrebné na ich vykonanie.
(2)Počet hodín osobnej asistencie sa určuje na obdobie kalendárneho roka a je najviac 7 300 hodín
ročne, ak tento zákon neustanovuje inak.
(3)Do rozsahu hodín osobnej asistencie sa nezapočítavajú hodiny osobnej asistencie, počas ktorých
sa fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím poskytuje ambulantná forma sociálnej služby

v zariadení sociálnych služieb alebo týždenná pobytová sociálna služba. Fyzickej osobe s ťažkým
zdravotným postihnutím, ktorej sa poskytuje celoročná pobytová sociálna služba, možno poskytnúť
osobnú asistenciu na jej sprevádzanie do školy, ak škola je mimo priestorov zariadenia sociálnych
služieb. Ak sú pre fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím vykonávané opatrenia alebo jej
je poskytovaná starostlivosť v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, možno do
rozsahu hodín osobnej asistencie započítať len hodiny osobnej asistencie pre fyzickú osobu s ťažkým

zdravotným postihnutím,
a) pre ktorú sú vykonávané opatrenia v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately
pobytovou formou na základe rozhodnutia súdu, a to
1. v domácom prostredí zamestnanca tohto zariadenia,
2. na sprevádzanie do školy a zo školy, ak je škola mimo priestorov tohto zariadenia,

b) ktorej sa poskytuje starostlivosť po skončení výkonu rozhodnutia súdu dovŕšením plnoletosti v
zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
(4) Do rozsahu hodín osobnej asistencie sa nezapočítavajú hodiny osobnej asistencie, počas ktorých
fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím vykonáva zamestnanie alebo navštevuje školu s
výnimkou vysokej školy. (5) Fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej sa poskytuje

sociálnaslužbavzariadenípodporovanéhobývania,možnoposkytnúťosobnúasistenciunajejprepravu
alebo premiestňovanie pri pracovných aktivitách, vzdelávacích aktivitách, občianskych aktivitách,
rodinných aktivitách a voľnočasových aktivitách. (6) Rozsah hodín osobnej asistencie príslušný orgán
opätovne posúdi každé tri roky od jeho určenia na účel zistenia, či predchádzajúci určený rozsah hodín
osobnej asistencie zodpovedá potrebám fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Opätovné

posúdenie sa vykoná aj pred uplynutím lehoty uvedenej v prvej vete, ak sa zmenia skutočnosti
rozhodujúce na určenie rozsahu hodín osobnej asistencie.

92. Podľa § 22 ods. 1, 2, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10 zákona č. 447/2008 Z. z.; Fyzickej osobe s ťažkým zdravotným
postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na

osobnú asistenciu, možno poskytovať peňažný príspevok na osobnú asistenciu, ak sa osobná asistencia
vykonáva pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4. (2) Peňažný príspevok na osobnú asistenciu
možno poskytovať fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím. (4) Peňažný príspevok na osobnú
asistenciunemožnoposkytovať,akosobnúasistenciuvykonávamanžel,manželka,rodičiaalebofyzická
osoba, ktorá prevzala dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia

súdu, alebo fyzická osoba, ktorú súd ustanovil za opatrovníka fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím, deti, starí rodičia, vnuci, súrodenci, nevesta, zať, svokor, svokra, profesionálny náhradný
rodič, ak tento zákon neustanovuje inak. Peňažný príspevok na osobnú asistenciu nemožno poskytovať
fyzickej osobe, ktorej sa poskytuje opatrovanie podľa § 40 alebo opatrovateľská služba podľa osobitného
predpisu. (5)Peňažný príspevok na osobnú asistenciu možno poskytovať aj vtedy, ak činnosti uvedené

v prílohe č. 4 v bodoch 1. až 6., v bode 9., v bode 13.4., v bode 13.6. a v bode 15. vykonávajú
fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím fyzické osoby uvedené v odseku 4, okrem rodičov
dieťaťa od šiesteho roku veku do dosiahnutia jeho plnoletosti, fyzickej osoby, ktorá prevzala také
dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu, fyzickej osoby,
ktorú súd ustanovil za opatrovníka fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, a profesionálneho

náhradného rodiča. (6) Osobný asistent môže vykonávať osobnú asistenciu za podmienok uvedených
v odseku 5 len v ročnom rozsahu hodín osobnej asistencie určenom v komplexnom posudku, najviac
1460 hodín ročne. (7) Peňažný príspevok na osobnú asistenciu sa poskytuje vo výške, ktorá zodpovedá
ročnému rozsahu osobnej asistencie určenej v eurách. Výška peňažného príspevku na osobnú
asistenciu sa zníži o sumu zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť vyplatenú za celý kalendárny rok.(8)

Ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím podá žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku
na osobnú asistenciu v priebehu kalendárneho roka, tento peňažný príspevok sa prizná za príslušné
obdobie kalendárneho roka v pomernej časti z určeného rozsahu osobnej asistencie na kalendárny rok a
výška peňažného príspevku na osobnú asistenciu sa zníži o sumu zvýšenia dôchodku pre bezvládnosťvyplatenú za príslušné obdobie kalendárneho roka. (9) Sadzba na jednu hodinu osobnej asistencie na
účely výpočtu výšky peňažného príspevku na osobnú asistenciu je 3,82 eura. (10)Peňažný príspevok
na osobnú asistenciu sa vypláca mesačne na základe predloženého výkazu o odpracovaných hodinách

osobnej asistencie za predchádzajúci kalendárny mesiac.

93. Žalobkyňa v správnej žalobe všeobecne uvádzala, že v administratívnom konaní predložila
množstvo lekárskych správ a nálezov a že sa s nim posudkoví lekári dostatočne nevysporiadali.
Žalobkyňa však v správnej žalobe vôbec nekonkretizovala, ktoré z lekárskych správ a nálezov by boli

podstatné vo vzťahu k preukázaniu splnenia podmienok stanovených pri tomto druhu kompenzačného
príspevku. Až v doplnení správnej žaloby žalobkyňa konkretizovala v správnej žalobe všeobecne
prednesenú námietku nepreskúmateľnosti komplexných a lekárskych posudkov, keď uviedla, že v
predložených správach od ošetrujúceho psychiatra je konštatované, že : „vhodná asistencia inej osoby
v sociálnych situáciách“. Žalobkyňa v súvislosti s touto žalobnou námietkou ale opomína, že podľa §
20 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. je osobná asistencia pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným

postihnutím pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4 a osobnou asistenciou sa má dosiahnuť účel
ustanovenýv§20ods.2apodľa §21ods.1zákonač.447/2008Z.z.rozsahosobnejasistenciesaurčuje
podľa činností uvedených v prílohe č. 4, ktoré si nemôže fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím
vykonávať sama, a počtu hodín, ktoré sú potrebné na ich vykonanie. Preto ak žalobkyňa namietala
podľa nej strohý záver posudkov, že „nie je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby pri činnostiach

uvedenýchvpríloheč.4kzákonuč.447/2008Z.z.“stým,žetentozávernemôžeobstáť,abolopodľanej
potrebné vziať do úvahy záver ošetrujúceho psychiatra, podľa ktorého je „vhodná asistencia inej osoby
v sociálnych situáciách“, táto námietka by sama o sebe nebola spôsobilá privodiť záver o nezákonnosti
rozhodnutia žalovaného. Pre posudkového lekára nie sú záväzné odporúčania ošetrujúceho lekára
a posudkový lekár vyhodnocuje objektívne závery dokumentovaných vyšetrení vo vzťahu k zákonným

podmienkam stanoveným pre ten-ktorý kompenzačný prostriedok. Navyše v posudkovom závere zo
dňa 17.08.2022, ktorý žalobkyňa podpísala ako výsledok sociálneho šetrenia, je uvedené, že sama
autom navštevuje klub dôchodcov a chodí na výlety, aby mala spoločnosť. Taktiež je v posudkovom
závere uvedené, že nepotrebuje sprievod pri návšteve lekára a ani pri vybavovaní úradných záležitostí.
Žalobkyňa opomína, že práve v prílohe č. 4 k zákonu č. 447/2008 Z.z. sú popísané činnosti, pri ktorých

sa vyhodnocuje potreba pomoci inej fyzickej osoby a ide o tieto činnosti : 1. vstávanie, 2. líhanie, 3.
polohovanie, 4. osobná hygiena (4.1. umývanie, 4.2. kúpanie, 4.3. česanie, 4.4. holenie, 4.5. úprava
nechtov, 4.6. mejkap, 4.7. vyprázdňovanie čriev a mechúra) 5. obliekanie, 6. vyzliekanie, 7. príprava
jedla, 8. podávanie jedla, 9. podávanie liekov, 10. nakupovanie, 11. pomoc pri domácich prácach,
12. starostlivosť o pomôcku (napríklad osobné motorové vozidlo), 13. dorozumievanie ( 13.1. písanie,

13.2. čítanie, 13.3. telefonovanie, 13.4. sprostredkovanie komunikácie pre sluchovo postihnuté osoby a
pre hluchoslepé osoby, 13.5. predčítanie pre nevidiacich, 13.6. sprostredkovanie komunikácie formou
augmentatívnej komunikácie a alternatívnej komunikácie), 14. dohľad, 15. pomoc pri akútnom ochorení,
16. pomoc počas dovolenky, 17. sprievod dieťaťa do školy a zo školy alebo do školského zariadenia a zo
školskéhozariadenia,akjerodičalebofyzickáosoba,ktoráprevzaladieťadostarostlivostinahrádzajúcej

starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím,
18. pomoc nepočujúcemu rodičovi počujúceho dieťaťa aj nepočujúceho dieťaťa od jedného roku veku do
deviateho roku veku a nepočujúcej fyzickej osobe, ktorá prevzala dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej
starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu pri činnostiach, ktoré vzhľadom na svoje sluchové
postihnutie nie sú schopné zvládnuť pre problémy s vnímaním a pochopením hovorenej reči v súvislosti

s rozvíjaním hovorenej reči, 19. pomoc nevidiacemu rodičovi nevidiaceho dieťaťa aj vidiaceho dieťaťa
od jedného roku veku do deviateho roku veku a nevidiacej fyzickej osobe, ktorá prevzala dieťa do
starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu pri činnostiach, ktoré
vzhľadom na svoje zrakové postihnutie nie sú schopní zvládnuť pre problémy s vnímaním a pochopením
písomných informácií a grafických informácií, vytváraním vizuálne orientovaných pojmov a predstáv v

súvislosti s rozvíjaním schopností priestorovej orientácie, a to predčítaním textu, 20. preprava alebo
premiestňovanie pri pracovných aktivitách, vzdelávacích aktivitách, občianskych aktivitách, rodinných
aktivitách a voľnočasových aktivitách, 21. pomoc rodičovi alebo fyzickej osobe, ktorá prevzala dieťa do
starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu, pri úkonoch starostlivosti
o dieťa do troch rokov veku, ktoré z dôvodu svojho ťažkého zdravotného postihnutia nie sú schopní

sami zvládnuť.

94. Podľa § 10 ods. 1 v spojení s ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. je posudková činnosť na účely priznania
nárokov na jednotlivé kompenzácie zverená len posudkovým lekárom, ktorí sú oprávnení vykonávaťposudkovú činnosť. Ako už bolo na viacerých miestach a v rôznych súvislostiach v rámci odôvodnenia
tohto rozsudku zdôraznené, podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu je podľa
§ 55 ods. 6 tohto zákona komplexný posudok, ktorý sa v súlade s § 15 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z.

vypracúva na základe lekárskeho posudku posudkového lekára podľa § 11 ods. 11 zákona č. 447/2008
Z. z. a na základe posudkového záveru podľa § 13 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z. z.. Posudkový lekár
podľa § 11 ods. 3 a 4 zákona č. 447/2008 Z. z. pri výkone lekárskej posudkovej činnosti vychádza jednak
z aktuálneho lekárskeho nálezu a z elektronických zdravotných záznamov v elektronickej zdravotnej
knižke, ale aj z ďalšej zdravotnej dokumentácie, ktorú posudzovaná fyzická osoba predložila počas

konania. Správne súdy nemôžu nahradiť závery lekárskeho posudku vlastnou voľnou úvahou. Lekársky
posudok však predstavuje dôležitý dôkaz v správnom konaní, ktorý správny orgán vyhodnocuje z
hľadiska úplnosti, presvedčivosti a toho, či sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami.
Žalovaný aj správny súd tak musia skúmať, či obsah, prípadne odôvodnenie posudku nie je v rozpore
s obsahom lekárskych správ alebo niektoré lekárske správy nezohľadňuje, alebo či je svojou celkovou
skladbou preskúmateľný. Správny súd v nadväznosti na vyššie konštatované, a v súlade s vysloveným

právnym názorom kasačného súdu, uvádza, že preskúmavané rozhodnutie nemožno z tohto dôvodu
považovať za nepreskúmateľné v zmysle § 191 ods. 1 písm. d) SSP. Naopak, zdravotná dokumentácia
v administratívnom spise poskytuje dostatočnú oporu pre záver posudkového lekára a následne aj
žalovaného, že žalobkyňa napriek skutočnosti, že je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím,
nespĺňa zákonom požadované podmienky potrebné na indikáciu požadovaného peňažného príspevku

na osobnú asistenciu. Správny súd zdôrazňuje, že súd nemôže sám posudzovať v rámci súdneho
prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy odborné otázky medicínskeho charakteru,
musí rovnako ako žalovaný a správny orgán prvého stupňa vychádzať z lekárskych posudkov.

95. Správny súd konštatuje, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby na účely rozhodovania

o peňažnom príspevku je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktorú súd nemá potrebné odborné
znalosti. Lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu (§ 11 ods. 2
zákona č. 447/2008 Z. z.). Závery posudkového lekára sú zachytené v komplexnom posudku, v ktorom
posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu
konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na

ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné
klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritériá však spĺňa len
taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú
vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne pritom k účastníkom konania udávaným ťažkostiam a
svoje posudkové závery náležite odôvodní (tieto závery vyplývajú aj z obdobnej a ustálenej judikatúry

najvyššieho správneho súdu; napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 6Ssk/73/2021 z 21.
septembra 2022). V uvedenom kontexte potom správny súd posudzoval aj lekársky posudok zo dňa
19. decembra 2022 a komplexný posudok z 5. januára 2023, ktoré predstavovali odborné východisko
pre formulovanie záverov vyjadrených v rozhodnutí žalovaného, pričom žalovaný do odôvodnenia
druhostupňovéhorozhodnutiapremietol(vpodstatecitoval)relevantnúčasťtýchtolekárskychposudkov.

96. V odôvodnení druhostupňového rozhodnutia žalovaný konštatoval, že posudkový lekár Ústredia
práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenia peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových
činností Žilina po obdržaní lekárskych záznamov vykonal lekársku posudkovú činnosť' podľa § 11
zákona č. 447/2008 Z. z., pričom pri posúdení zdravotného stavu žalobkyne zobral do úvahy všetky

predložené odborné lekárske nálezy a správy nachádzajúce sa v spisovej dokumentácii prvostupňového
správneho orgánu, záznamy doložené k odvolaniu, ako i vyžiadané a v rámci odvolacieho konania
doložené lekárske správy. Komplexne preskúmal všetky medicínske listinné dôkazy, ako i lekársky
posudok prvostupňového správneho orgánu, následne vydal po preskúmaní odborných lekárskych
nálezov lekársky posudok číslo spisu: ZA/2022/14957/5 zo dňa 19. 12. 2022. Podľa tohto lekárskeho

posudku je miera funkčnej poruchy žalobkyne 50 % podľa prílohy č. 3, časti IV.4.b. zákona č. 447/2008
Z. z. a preto sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Z medicínskeho hľadiska
ide o afektívne poruchy nálady (depresívna porucha s chronifikovaným priebehom). Zároveň má
dokumentované neurotické, stresové a somatoformné poruchy (posttraumatická stresová porucha,
špecifikovaná - izolovaná fóbia), poruchy chrbtice file_0.jpg

file_1.wmf(chronický polytopný VAS, LIS s koreňovým dráždením L5 vpravo, chronické cervikothorakalgie),
zápalové reumatické ochorenie (séronegatívna reumatoidná artritída), obmedzenie pohyblivosti
jedného ramenného kĺba, poruchy krvného tlaku (arteriálna hypertenzia st. I SR ESH/ESC hranične

stabilizovaná). Tieto ďalšie dokumentované ochorenia však z posudkového hľadiska nedosahujú mieru
funkčnej poruchy 50%, to znamená, že na základe týchto dokumentovaných ochorení by nebolo možné
priznať status fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Ďalej žalovaný v rámci odôvodnenia
citoval z lekárskeho posudku a uviedol : „Posudkový lekár druhostupňového správneho orgánu v
odôvodnení lekárskeho posudku č. ZA/2022/14957/5 zo dňa 19. 12. 2022 uvádza: účastníčka konania,

A. A., je v dispenzárnej starostlivosti viacerých odborných ambulancií. V dispenzári psychiatra je
pre depresívnu poruchu s chronifikovaným priebehom bez psychotických príznakov, v komorbidite
posttraumatická stresová porucha a špecifikovaná (izolovaná) fóbia, klinicky je orientovaná. Nie sú
často sa opakujúce prejavy agresivity, neovládateľné a nepredvídateľné správanie. Polytopný chrbticový
syndróm je s poruchou statodynamiky a koreňovým dráždením, bez motorického deficitu na periférii
trvalého charakteru. Séronegatívna reumatoidná artritída je na bazálnej liečbe. Impingement syndróm

pravého ramenného kĺba je s ľahkou funkčnou poruchou. Úchopová schopnosť rúk je zachovaná.
Mobilitajezachovaná,chôdzasamostatnásoporoufrancúzskejbarly.Poruchyzvieračovsúneprítomné.
V súlade s horeuvedenými skutočnosťami bola opätovne prehodnotená odkázanosť účastníčky konania,
A. A. na osobnú asistenciu pri jednotlivých činnostiach podľa prílohy č. 4 zákona č. 447/2008 Z. z.
Podľa doložených lekárskych nálezov, posudkový lekár druhostupňového správneho orgánu vzhľadom

na súčasný zdravotný stav fyzickej osoby s ťažkým zdravotný postihnutím, uvádza v lekárskom posudku
číslo spisu: ZA/2022/14957/5 zo dňa 19. 12. 2022 v záveroch k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej
osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, že A. A. sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným
postihnutím podľa zákona č. 447/2008 Z.z., ale v zmysle § 14 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. file_2.jpg

file_3.wmf

nie je odkázaná na osobnú asistenciu, lebo nie je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby pri file_4.jpg

file_5.wmf

činnostiach uvedených v prílohe č. 4 k zákonu č. 447/2008 Z.z....V tomto prípade nie sú splnené
legislatívne kritériá odkázanosti na osobnú asistenciu v kontexte s ustanovením § 20 ods. 1 zákona č.
447/2008 Z. z. v platnom znení.“ V nadväznosti na záver lekárskeho posudku zo dňa 19.12.2022 potom
žalovaný v rozhodnutí uviedol : „Na základe záverov uvedených v druhostupňovom lekárskom posudku

zo dňa 19.12.2022, všetkých vyššie uvedených skutočností a v zmysle platnej legislatívy Ústredie práce,
sociálnych vecí a rodiny, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností
Žilina vydalo komplexný posudok č. ZA/2023/1993/6 - HUR zo dňa 05.01.2023, v ktorom sociálne
dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia nenavrhlo A. A. kompenzovať peňažným príspevkom na
osobnú asistenciu.“

97. Správny súd nevzhliadol ani vnútornú rozpornosť záverov posudkového lekára v lekárskom
posudku číslo : ZA/2022/14957/5 zo dňa 19.12.2022 a komplexného posudku č. ZA/2023/1993/6-HUR
zo dňa 05.01.2023, ani ich neodôvodnenosť, pričom súd osobitne opätovne akcentuje, že nemôže
sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, musí rovnako ako žalovaný vychádzať z

lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti.
Medzi závermi posudkov posudkových lekárov neboli zistené rozpory a o ich odbornej úrovni nemal
súd dôvod pochybovať. Posudky sú logické a presvedčivo objasňujú svoje závery. Správny súd
dospel k záveru, že posudkoví lekári sa v dostatočnom rozsahu vyrovnali so všetkými relevantnými
skutočnosťami, z obsahu posudkov je zrejmá ich úvaha, na základe ktorej dospeli k tam uvedeným

odborným medicínskym záverom. Rozhodnutie žalovaného, v nadväznosti na závery lekárskeho
posudku zo dňa 19.12.2022 a komplexného posudku zo dňa 05.01.2023 tak nemožno považovať za
nepreskúmateľné alebo nedostatočne odôvodené.

98. Správny súd neuznal za dôvodnú ani žalobnú námietku o tom, že žalovaný a orgán verejnej

správy 1. stupňa neviedli žurnalizovaný administratívny spis, pretože správnemu súdu boli predložené
administratívne spisy riadne žurnalizované – pevne spojené listiny zoradené chronologicky.99. Žalobkyňa namietala aj to, že žalovaný poukazoval na to, že žalobkyňu vyzýval na predloženie
lekárskej správy od ošetrujúceho psychiatra zo dňa 25.11.2022, pretože v poslednej lekárskej správe
zo dňa 30.09.2022 bola stanovená kontrola na deň 25.11.2022. Žalobkyňa v doplnení správnej žaloby

uvádzala, že aj táto lekárska správa bola žalovanému predložená v rámci odvolacieho konania a ak nie
je súčasťou administratívneho spisu, tak ju musel žalovaný stratiť a je to taktiež dôkazom o nedôsledne
vedenom administratívnom spise. Žalobkyňa ale nepredložila žiadny dôkaz o tom, že túto lekársku
správu v rámci odvolacieho konania žalovanému predložila. Navyše je potrebné poukázať na to,
že odvolanie žalobkyne je datované dňom 26.09.2022 a bolo doručené orgánu verejnej správy 1.

stupňa dňa 27.09.2022. Preto ani lekárska správa ošetrujúceho psychiatra datovaná dňa 30.09.2022
nemohla byť doložená k odvolaniu. Súčasťou administratívneho spisu je aj lekárska správa ošetrujúceho
psychiatra zo dňa 30.09.2022, avšak je zrejmé, že bola orgánu verejnej správy 1. stupňa doručená
dňa 03.10.2022, keďže bola vyhotovená ako dôkaz o vyšetrení, ktoré prebehlo dňa 30.09.2022,
teda po podaní odvolania. Iné podanie žalobkyne sa v administratívnom spise nenachádza a ani
žalobkyňa nepredkladá k správnej žalobe dôkaz o tom, že lekársku správu zo dňa 25.11.2022 predložila

v odvolacom konaní. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že podľa § 57 ods. 1 písm. a) zákona č.
447/2008 Z.z. fyzická osoba, ktorá je účastníkom právnych vzťahov vo veciach kompenzácie, preukazu
a parkovacieho preukazu, je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na priznanie peňažného
príspevku na kompenzáciu, na jeho výšku alebo výplatu. Preto je na žalobkyni, aby v priebehu
administratívneho konania predložila všetky dôkazy, ktoré môžu prispieť k preukázaniu splnenia

podmienok stanovených v zákone č. 447/2008 Z.z. pre žiadaný kompenzačný príspevok, a zároveň je
tiežnanejvakejmiere využijeprocesnéoprávneniaumožňujúceprerokovanieňouuplatnenýchnárokov
a riešenia jej sociálnej situácie s orgánmi verejnej správy. Je potrebné tiež zdôrazniť, že pri posúdení
zdravotného stavu účastníka konania posudkový lekár nevykonáva diagnostiku – nevyšetruje účastníka
konania, ale hodnotí zdravotný stav účastníka konania podľa predloženej zdravotnej dokumentácie

(podľa objektívnych záverov v lekárskych správach a nálezoch dokumentujúcich vyšetrenie zdravotného
stavu).

100. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na lekársku správu ošetrujúceho psychiatra zo dňa 01.04.2023, táto
nebola predložená v administratívnom konaní, a preto na ňu žalovaný nemohol prihliadať.

101. Vyhodnotením všetkých konštatovaných žalobných námietok správny súd po opätovnom posúdení
správnej žaloby žalobkyne, pri viazanosti vysloveným právnym názorom kasačného súdu podľa § 469
Správneho súdneho poriadku, potom správnu žalobu žalobkyne výrokom II. tohto rozsudku zamietol
podľa § 190 Správneho súdneho poriadku, nakoľko dospel k záveru, že nie je dôvodná. Správne orgány

postupovali správne, keď na podklade komplexných posudkov dospeli k záveru, že hoci sa žalobkyňa
považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, nespĺňa podmienky potrebné na priznanie
požadovaného peňažného príspevku na osobnú asistenciu.

102. Podľa § 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku; Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému

právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci
celkom alebo sčasti úspech.

103.Podľa§175ods.1a2Správnehosúdnehoporiadku;Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneaj
bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne

správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

104. Podľa § 467 ods. 3 Správneho súdneho poriadku; Ak kasačný súd zruší rozhodnutie správneho
súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie, správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného

konania.

105. Žalobkyňa nebola v konaní pred správnym súdom ani v kasačnom konaní úspešná, preto jej
správny súd v zmysle zásady úspešnosti v konaní obsiahnutej v § 167 ods. 1 Správneho súdneho
poriadku, právo na náhradu trov konania pred správnym súdom a trov kasačného konania nepriznal

(výrok III. rozsudku).Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439
ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú
sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť

podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľaleboopomenutýsťažovateľnemusíbyťvkonaníokasačnejsťažnostizastúpenýadvokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).