Rozsudok – Oddĺženie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. august 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoKR/15/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124303377
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Blaha

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6124303377.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána

Blahu, členiek senátu Mgr. Miriam Kamenskej a JUDr. Martiny Holecovej v právnej veci žalobcu A. B. C.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXXX/X, XXX XX F. – G., zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter
Bartoš, s. r. o., so sídlom Martina Granca 3618/44, 841 02 Bratislava – mestská časť Dúbravka, IČO:
52 262 821 proti žalovanému A. D. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. H. XXX, XXX XX C. H., zast.
JURAJ MACÍK advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Petelenova 4, 974 01 Banská Bystrica, IČO:
54 459 958 o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 2Odi/2/2024-87 zo dňa 12. decembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2Odi/2/2024-87 zo dňa 12. decembra 2024 p
o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom vo výroku I. žalobu zamietol a vo výroku II. žalovanému priznal
právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa
23.05.2024 domáhal zrušenia oddlženia žalovaného pre nepoctivý zámer. O oddlžení žalovaného
rozhodol Okresný súd Banská Bystrica uznesením sp. zn. 5OdK/783/2019. Žalobu odôvodnil tým, že
voči žalovanému má pohľadávku priznanú právoplatným rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky
sp. zn. 4C/59/2014-65 zo dňa 16.04.2015, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu
21.788,40 Eur s príslušenstvom. Na základe tohto právoplatného a vykonateľného rozhodnutia bol
nárok žalobcu uplatnený voči žalovanému v exekúcii vedenej pod sp. zn. Ex 1954/15. Upovedomením

o zastavení starej exekúcie zo dňa 07.01.2022 súdna exekútorka upovedomila žalobcu o zastavení
exekúcie podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní
z dôvodu uplynutia rozhodnej doby. Po zastavení starej exekúcie žalobca podal opätovne návrh na
vykonanie exekúcie, ktorá sa viedla pod sp. zn. 420EX 926/22. Táto exekúcia bola vedená zriadením
exekučného záložného práva na viacerých nehnuteľnostiach žalovaného a vykonávaním zrážok z
dôchodku žalovaného. Počas výkonu exekúcie bol dňa 19.08.2019 Okresným súdom Banská Bystrica
pod sp. zn. 5OdK/783/2019 vyhlásený konkurz na majetok žalovaného, ktorým bol zbavený všetkých

dlhov, ktoré mohli byť uspokojené iba v konkurze a v dôsledku vyhlásenia konkurzu bola exekúcia
zastavená podľa § 61n ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Dňa 05.12.2019 správca konkurznej
podstaty žalovaného v Obchodnom vestníku pod č. 235/2019 zverejnil oznam o zrušení konkurzu z
dôvodu, že do 90 dní od vyhlásenia konkurzu sa neprihlásil žiaden veriteľ. Žalobca tvrdil, že počasvedenia exekučného konania žalovaný vlastnil viaceré nehnuteľnosti, poberal dôchodok, z čoho je
preukázané, že príjem a jeho majetok postačoval na uspokojenie pohľadávky žalobcu a napriek tomu
žalovaný podal návrh na oddlženie v konkurze. Využitím oddlženia poškodil žalovaný žalobcu ako

veriteľa, keďže po zrušení konkurzu mu nebol povinný uhradiť ani časť svojho záväzku. Vzhľadom
na príjem žalovaného z dôchodku a vlastníctvo viacerých nehnuteľností bol predpoklad vymoženia
pohľadávky žalobcu v exekúcii, čím bola daná schopnosť žalovaného plniť splatný záväzok voči
žalobcovi. Podľa žalobcu preto v čase podania návrhu žalovaného na oddlženie nebol žalovaný platobne
neschopný a nemal poctivý zámer podľa § 166g ods. 2 písm. f) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a

reštrukturalizácii (ďalej aj „ZKR“). Podľa žalobcu jedným z predpokladov poctivého zámeru podľa § 166g
ods. 1 ZKR je, že dlžník vynaloží úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností. Podaním
návrhu na oddlženie po začatí exekúcie žalovaný preukázal svoj nepoctivý zámer, aby sa vyhol splateniu
záväzkuvočižalobcovi.Vsprávanížalovanéhotedanieježiadnaúprimnásnahaoriešeniejehosituácie,
čím nebol daný poctivý zámer žalovaného podľa § 166g ods. 1 ZKR.

3. V priebehu konania žalobca rozšíril dôvody nepoctivého zámeru žalovaného a uvádzal, že žalovaný
sa úmyselne priviedol do stavu údajnej platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh na
oddlženie, pričom neuhrádzal svoje záväzky aj napriek tomu, že mal dostatočné finančné prostriedky
na postupnú úhradu svojich záväzkov. Zopakoval, že žalovaný v čase podania návrhu nebol platobne
neschopný a zo správania sa pred podaním návrhu na oddlženie možno usudzovať, že mal snahu

poškodiť svojho veriteľa. Žalovaný bol starobným dôchodcom a jeho životné náklady sa nezmenili
a postupným plnením záväzkov by dokázal hradiť svoje záväzky voči všetkým veriteľom. Využitím
oddlženia poškodil všetkých svojich veriteľov, keď po oddlžení nie je povinný uhradiť ani časť svojich
záväzkov aj napriek tomu, že nesplnil podmienky platobnej neschopnosti. Podľa žalobcu je daný aj ďalší
dôvod nepoctivého zámeru, pretože žalovaný v návrhu uviedol nepravdivé vyhlásenie o svojej platobnej

neschopnosti.

4. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný popieral tvrdenia žalobcu a návrh
považoval za nedôvodný. Popieral, že by pri oddlžení mal nepoctivý zámer a celé konanie bolo
determinované jeho poctivým zámerom, pričom je potrebné zohľadniť podľa § 166g ods. 4 ZKR, že na

strane žalovaného sa jedná o dôchodcu, keď už aj v čase oddlženia konkurzom bol v dôchodkovom
veku. Popieral tvrdenia žalobcu o tom, že v čase podania návrhu nebol platobne neschopný, pričom
spĺňal zákonné podmienky platobnej neschopnosti podľa § 3 ods. 2 ZKR. Samotná skutočnosť, že pred
vyhlásením konkurzu boli dlhodobo vedené voči žalovanému exekučné konania potvrdzuje, že žalovaný
mal viac ako 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Žalovaný poukazoval aj na

dôvody zastavenia starej exekúcie, ktoré potvrdzujú tvrdenia žalovaného o jeho platobnej neschopnosti.
Potvrdil tvrdenia žalobcu, že v čase vyhlásenia konkurzu mal žalovaný viaceré nehnuteľnosti, ktorých
sa však účelovo nezbavoval a bol stotožnený s ich zahrnutím do konkurzného konania a nemal preto
nepoctivý zámer. Žalovaný nemal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa.
Dôvod nespeňaženia majetku žalovaného v konkurze bol v pasivite veriteľov. Každý veriteľ mal právo

prihlásiť sa do konkurzu na majetok žalovaného a ak by sa žalobca do konkurzu prihlásil, potom
tu existoval majetok žalovaného podliehajúci konkurzu. Konkurzný správca postupoval podľa § 167l
ods. 4 ZKR a upovedomil žalobcu podaním zo dňa 27.08.2019 o tom, že na majetok žalovaného
bol vyhlásený konkurz a žalobca mal vedomosť o vyhlásení konkurzu na majetok žalovaného a mal
dostatok času na uplatnenie svojich nárokov prihláškou, čo však neurobil. Žalobca sa preto vlastným

konaním ukrátil o možnosť byť uspokojený v konkurze na majetok žalovaného. Správca musel konkurz
zrušiť podľa § 167v ods. 2 ZKR, keďže v konkurze sa neprihlásil žiaden veriteľ. Tvrdenie žalobcu
o dostatočnom príjme žalovaného z dôchodku postačujúceho hoci len sčasti na plnenie záväzkov
žalovaného považoval žalovaný za tendenčné a nesprávne, keď zrážky z dôchodku boli v exekúcii
realizované až po oddlžení konkurzom v rozpore so zákonom. Oddlženie konkurzom je výsledkom

platobnej neschopnosti a nie nepoctivého zámeru. V priebehu konania žalovaný namietal existenciu
nepoctivého zámeru podľa § 166g ods. 1 ZKR. Nepoctivý zámer nemôže vyplývať bez ďalšieho z toho,
že žalovaný má pravidelný príjem z dôchodku, z ktorého príjmu mohol splácať svoje dlhy. Poukázal na
výklad ust. § 166g ods. 1 ZKR definujúceho poctivý zámer dlžníka, ktorého podstatou je podieľanie sa
na procese konkurzného konania poskytovaním súčinnosti a snaha dlžníka aj po oddlžení riešiť svoje

zárobkové pomery zabezpečením príjmu a v prípade neočakávaného a nie nepatrného príjmu poskytnúť
veriteľom aspoň polovicu z neho na uspokojenie nevymáhateľného dlhu. Ak však dlžník po podaní
návrhu na oddlženie nemá neočakávaný príjem v nie nepatrnej výške, nevzniká povinnosť na výzvu
veriteľa splácať jeho pohľadávku, aby tým prejavil svoj poctivý zámer. Dôkazné bremeno na preukázanienepoctivého zámeru zaťažuje žalobcu a žalovaný ako dlžník nie je povinný na základe domnienok a
nepreukázaných tvrdení žalobcu preukazovať svoj poctivý zámer a dôvodnosť návrhu na vyhlásenie
konkurzu. Žalobca preto neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal ani jeden z dôvodov na zrušenie

oddlženia žalovaného pre nepoctivý zámer.

5. V priebehu konania žalobca poukazoval na to, že jeho aktívna legitimácia je daná v dôsledku
oddlženia, keď žalobca si nemôže uspokojiť svoju pohľadávku voči žalovanému napriek jej neprihláseniu
do konkurzu.

6. Po vykonanom dokazovaní okresný súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Poukázal na nesporný
skutkový stav v zmysle ktorého je žalobca veriteľom žalovaného na základe rozsudku Okresného
súdu Nové Zámky č.k. 4C/59/2014-65 zo dňa 16.04.2015, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť
žalobcovi sumu 21.788,40 Eur s príslušenstvom. Okresný súd ako nesporné vyhodnotil aj to, že
žalovaný dlh žalobcovi neuhradil, pričom proti žalovanému bola vedená exekúcia pod sp. zn. Ex

1954/15, ktorá bola zastavená podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení
niektorých exekučných konaní. Sporné nebolo ani to, že po zastavení starej exekúcie žalobca opätovne
podal návrh na vykonanie exekúcie pod sp. zn. 420EX 926/22, ktorá bola vedená aj zriadením
exekučného záložného práva na viacerých nehnuteľnostiach patriacich žalovanému a vykonávaním
zrážok z dôchodku žalovaného. Sporné nebolo ani to, že počas výkonu exekúcie bol dňa 19.08.2019

vyhlásený pod sp. zn. 5OdK/783/2019 konkurz na majetok žalovaného, ktorý bol na základe oznámenia
správcu zo dňa 05.12.2019 zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 235/2019 zrušený z dôvodu, že sa
do 90 dní od vyhlásenia konkurzu neprihlásil žiaden veriteľ. Sporné nebolo ani to, že žalobca svoju
pohľadávku do konkurzu neprihlásil napriek jeho písomnému upovedomeniu zo strany správcu, že
na majetok žalovaného bol vyhlásený konkurz. Sporné nebolo ani to, že v čase podania návrhu na

vyhlásenie konkurzu a na oddlženie žalovaný poberal pravidelný príjem - starobný dôchodok a vlastnil
viaceré nehnuteľnosti.

7. Okresný súd na prvom mieste skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie návrhu a dospel k
záveru, že žalobca nemá aktívnu legitimáciu v tomto konaní. Poukázal na ust. § 166f ods. 1 ZKR,

podľa ktorého právo domáhať sa zrušenia oddlženia má veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, teda
takéto právo patrí len tomu veriteľovi, ktorý bol oddlžením dlžníka dotknutý. Podľa okresného súdu
žalobca tvrdil, že práve v dôsledku oddlženia žalovaného si nemôže uspokojiť svoju pohľadávku napriek
tomu, že si ju neprihlásil do konkurzného konania a teda je dotknutým veriteľom. Podľa žalobcu
vzhľadom na pravidelný príjem žalovaného z jeho dôchodku a vlastníctvo viacerých vecí bol predpoklad

vymoženia pohľadávky v exekúcii, čím bola daná schopnosť žalovaného splniť svoj splatný záväzok.
Podľa okresného súdu takto tvrdené dôvody žalobcu o preukázaní aktívnej vecnej legitimácie neobstoja
práve s ohľadom na skutočnosť, že žalobca si svoju pohľadávku do konkurzu neprihlásil a konkurz bol
zrušený podľa § 167v ods. 2 ZKR z dôvodu, že do 90 dní od vyhlásenia konkurzu sa neprihlásil žiaden
veriteľ. Konštatoval, že je právom dlžníka domáhať sa za zákonných podmienok oddlženia zo strany

dlžníka a jednou z podmienok je, že sa voči nemu vedie exekučné konanie (§ 166 ods. 3 ZKR), bez
splneniaktorejnemôžebyťnávrhnaoddlženiedlžníkompodaný.Okresnýsúdkonštatoval,žeoddlžením
sa stávajú nevymáhateľné aj tie pohľadávky, ktoré neboli prihlásené v konkurze (§ 166e ods. 2 ZKR).
Okresný súd ďalej uviedol, že ak dlžník využije právo podať návrh na oddlženie a disponuje majetkom,
ktorý by mohol byť v konkurze speňažený a ak veriteľ svoju pohľadávku, ktorá môže byť uspokojená z

rozvrhu výťažku v konkurze nevyužije právo prihlásiť svoju pohľadávku a konkurz je následne zrušený
z dôvodu, že sa neprihlásil žiaden veriteľ, potom takýto veriteľ nie je v skutočnosti dotknutý samotným
oddlžením dlžníka, ale neuplatnením svojho majetkového práva v konkurze. Okresný súd konštatoval,
že existencia majetku žalovaného ako aj jeho pravidelný príjem nebol sporný a prihlásením pohľadávky
do konkurzu mohol veriteľ dosiahnuť jej uspokojenie. To, že veriteľ svoje právo neuplatnil, nemôže byť

na ujmu dlžníka v podobe zrušenia oddlženia, nakoľko dlžník nemôže ovplyvniť, či si veritelia svoje
pohľadávky uplatnia alebo nie. Okresný súd konštatoval odlišnosť situácie, ak by dlžník bol nemajetný
a v tom prípade by bolo irelevantné, či veriteľ svoju pohľadávku prihlásil alebo nie s poukazom na ust.
§ 166e ods. 2 ZKR. Žalobcovi preto nič nebránilo svoju pohľadávku si prihlásiť, majetok žalovaného
mohol byť speňažený a pohľadávka žalobcu uspokojená. Podľa okresného súdu je irelevantné v akom

rozsahu by bola táto pohľadávka uspokojená. Pre posúdenie aktívnej legitimácie v tomto konaní s
prihliadnutím na existenciu majetku dlžníka a neprihlásenie pohľadávok žalobcu, nie je možné podľa
okresného súdu priznať žalobcovi právo domáhať sa zrušenia oddlženia žalovaného len s poukazomna to, že jeho pohľadávka už nemôže byť uspokojená. Nejedná sa teda na strane žalobcu o veriteľa
dotknutého oddlžením, ale svojou vlastnou pasivitou.

8. Okresný súd konštatoval, že bez ohľadu na nedostatok aktívnej legitimácie, žalobca nepreukázal
ani nepoctivý zámer žalovaného pri podaní návrhu na oddlženie. Podľa okresného súdu existencia
pravidelného príjmu vo forme starobného dôchodku a vlastníctvo viacerých nehnuteľností automaticky
neznamená, že žalovaný bol platobne schopný s poukázaním na definíciu platobnej neschopnosti
podľa § 3 ods. 2 tretia veta ZKR. Okresný súd zdôraznil, že z tvrdení žalobcu nie je možné vyvodiť,

aké záväzky voči koľkým veriteľom a v akej výške mal žalovaný a ani výšku príjmu žalovaného, čo
znamená, že nebolo možné zistiť, či žalovaný bol schopný plniť všetky záväzky voči všetkým svojim
veriteľom v primeraných lehotách, t.j. menej ako 180 dní po lehote splatnosti. Podľa okresného súdu ani
existencia viacerých nehnuteľností žalovaného automaticky nevypovedá o schopnosti žalovaného plniť
záväzky voči veriteľom v primeraných lehotách. Okresný súd preto nemal preukázané tvrdenie žalobcu
o platobnej schopnosti žalovaného v čase podania návrhu na oddlženie a teda nebol preukázaný

nepoctivý zámer podľa § 166g ods. 2 písm. f) a ani podľa písm. c) a e) ZKR, t.j. že uviedol nepravdivú
informáciu v návrhu o svojej platobnej neschopnosti a že zo správania žalovaného pred podaním návrhu
bolo možné usudzovať, že sa úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať
návrh. Okresný súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu, že využitím inštitútu oddlženia v konkurze
žalovaný poškodil žalobcu ako veriteľa, keď žalobca (správne malo byť uvedené žalovaný) využil

právo podať návrh na oddlženie, pričom zákon vyžaduje na splnenie podmienky podania tohto návrhu
vedenie exekúcie podľa § 166 ods. 3 ZKR, pričom žalobca svojou pasivitou znemožnil uspokojenie
svojej pohľadávky v konkurze z rozvrhu výťažku. Samotné podanie návrhu po začatí exekúcie nie
je možné považovať za zneužitie inštitútu oddlženia. Okresný súd poukázal aj na to, že žalovaný
nemal po oddlžení povinnosť žalobcovi plniť svoj záväzok, pokiaľ sa jeho majetkové pomery po podaní

návrhu zásadne a spôsobom predpokladaným v § 166g ods. 1 ZKR nezmenili, aby tak preukázal svoj
poctivý zámer. Zdôraznil, že nepoctivý zámer dlžníka je povinný preukázať veriteľ podľa § 166f ods.
1 ZKR a dlžník môže naopak preukazovať svoj poctivý zámer podľa § 166g ods. 1 ZKR, avšak nie
je povinný na základe všeobecných a nekonkrétnych tvrdení žalobcu preukazovať svoj poctivý zámer,
napr. plnením pohľadávky veriteľa po oddlžení alebo preukazovaním výšku príjmu a životných nákladov

v konaní o zrušenie oddlženia a odôvodňovať opodstatnenosť podania návrhu na zrušenie oddlženia.
Podľa okresného súdu žalobca nepreukázal platobnú schopnosť žalovaného podľa § 3 ods. 2 ZKR
a skutočnosť, že žalovaný ani pred podaním návrhu na oddlženie nebol súčinný a neponúkol žalobcovi
žiadnumožnosťuhradiťsvojzáväzoksamaosebenepreukazujenepoctivýzámeržalovanéhopripodaní
návrhu. Okresný súd zobral na zreteľ aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 166g ods. 4 ZKR, a to vek

žalovaného 75 rokov. Ako nedôvodnú preto z uvedených dôvodov žalobu v celom rozsahu zamietol.
Vzhľadom na úspech žalovaného v konaní, tomuto priznal podľa § 255 ods. 1 CSP právo na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

9. Proti uvedenému rozhodnutiu podal včas v celom rozsahu odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365

ods. 1 písm. b) a h) CSP. Podľa žalobcu okresný súd nesprávne vyhodnotil otázku aktívnej legitimácie
žalobcu. Nesúhlasil s argumentáciou okresného súdu, že nedostatok aktívnej vecnej legitimácie je daný
tým, že žalobca si svoju pohľadávku do konkurzu neprihlásil. Podľa žalobcu pre posúdenie, či veriteľ je
dotknutý oddlžením je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia konkurzu a k tomuto momentu sa posudzuje
aj skutočnosť, či ide alebo nejde o pohľadávku, ktorá je oddlžením nedotknutá. Citoval ust. § 166f ods.

1 ZKR v zmysle ktorého každý veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením môže podať návrh na zrušenie
oddlženia pre nepoctivý zámer a teda ide o čas rozhodujúci ku okamihu vyhlásenia konkurzu. Aktívnu
legitimáciu na podanie žaloby na zrušenie oddlženia treba posudzovať ku dňu vyhlásenia konkurzu,
resp. oddlženia. K tomuto okamihu bol žalobca veriteľom dotknutým oddlžením a teda má aktívnu
vecnú legitimáciu v konaní. Vo vzťahu k skúmaniu splnenia podmienok aktívnej vecnej legitimácie stačí

vychádzať iba z hmotnoprávnej existencie záväzkového právneho vzťahu a nie je potrebné skúmať
splnenie ďalších podmienok. Žalobca preukázal existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu a
mal preto aktívnu legitimáciu.

10. Neprihlásenie pohľadávky žalobca odôvodňoval smrťou jeho dovtedajšej právnej zástupkyne, ktorá

mala pohľadávku do konkurzu prihlásiť.

11. Podľa žalobcu okresný súd pochybil aj pri vyporiadaní sa s nepreukázaním nepoctivého zámeru
žalovaného. Namietal, že v napadnutom rozhodnutí absentuje riadne odôvodnenie vo vzťahu kposudzovaniu nepoctivého zámeru podľa § 166g ods. 1 ZKR. Toto ustanovenie definuje, kedy možno
po podaní návrhu na oddlženie predpokladať poctivý zámer dlžníka. Jedným z predpokladov poctivého
zámeru dlžníka je, ak dlžník vynaloží úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností. V

konaní pritom nebolo sporné, že žalovaný po podaní návrhu na oddlženie žiadnym spôsobom žalobcu
nekontaktoval, nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v rámci svojich možností a okresný súd v
napadnutom rozhodnutí neuviedol žiadne skutočnosti, z ktorých by vyplývala existencia poctivého
zámeru žalovaného v tom, že by po podaní návrhu na oddlženie vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj
dlh v medziach svojich možností a schopností. Ak podľa § 166g ods. 1 ZKR dlžník po podaní návrhu

vynaloží úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností má vždy poctivý
zámer. Pokiaľ preto žalovaný neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by svedčili o jeho úprimnej snahe riešiť
svoj dlh, potom platí, že žalovaný poctivý zámer pri využití oddlženia nemal. Napadnuté rozhodnutie
preto vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň bolo porušené právo žalobcu na
spravodlivý proces tým, že okresný súd riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie. Žalobca preto navrhol
zrušiť napadnuté rozhodnutie a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie alebo zmeniť napadnuté

rozhodnutie a žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

12. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 28.03.2025, v ktorom navrhol napadnuté
rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Súhlasil so záverom okresného súdu o nepreukázaní aktívnej
legitimácie žalobcu v konaní z dôvodu jeho pasivity, neprihlásenia pohľadávky do konkurzného konania

a zrušenia konkurzu z dôvodu neprihlásenia sa žiadneho veriteľa. Žalobca nebol dotknutý oddlžením
žalovaného, ale vlastnou pasivitou, keď založil zákonný dôvod pre zrušenie oddlženia podľa § 167v ods.
2 ZKR. Pokiaľ by si žalobca svoju pohľadávku prihlásil, tento dôvod zrušenia oddlženia by nemohol byť
aplikovaný a keďže žalovaný mal majetok podliehajúci konkurzu, tento by sa v konkurze speňažoval.
Podstatné pre posúdenie aktívnej legitimácie je preto v prejednávanej veci to, že pokiaľ by žalobca svoju

pohľadávku prihlásil, došlo by v konkurze k speňažovaniu majetku a kauzálny nexus neuspokojenia
pohľadávky veriteľa sa neviaže na jej nevymáhateľnosť, ale na to, že vlastnou pasivitou možnosť
speňaženia majetku v konkurze zmaril samotný žalobca neprihlásením svojej pohľadávky. Žalobca
nešpecifikoval, v čom má spočívať nesprávne právne posúdenie veci a porušenie práva žalobcu na
spravodlivý proces.

13. Podľa žalovaného vo vzťahu k preukazovaniu poctivého zámeru žalobca svojvoľne v odvolaní
poukazoval na to, že žalovaný nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v rámci svojich možností.
Poukázal na to, že v zákone č. 7/2005 Z. z. nie je na žiadnom mieste uvedené, že dlžník má povinnosť po
podaní návrhu na oddlženie nekontaktovať (správne malo byť zrejme uvedené „nakontaktovať“) veriteľa.

Žalovaný tvrdil, že veriteľ kontaktovaný zo strany správcu bol, pričom žalovaný ako dlžník plnil riadne
všetky povinnosti uložené podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii, nezatajil žiaden majetok ani
žiadnym spôsobom právo na oddlženie nezneužil. Okresný súd dostatočne a vecne správne odôvodnil
napadnuté rozhodnutie aj v tejto časti.

14. Pokiaľ žalobca v odvolaní odôvodňoval neprihlásenie pohľadávky z dôvodu úmrtia jeho právnej
zástupkyne žalovaný zdôrazňoval, že sa jedná o neprípustnú novotu v odvolacom konaní, na ktorú
nemôže byť prehliadnuté.

15. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 Civilný sporový

poriadok (ďalej „CSP“) bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý
verejný záujem. Rozsudok bol podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

16. Z obsahu spisu a súdom prvej inštancie vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca sa domáhal
zrušenia oddlženia žalovaného pre nepoctivý zámer. Svoj nárok odôvodnil tým, že právoplatným
rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č.k. 4C/59/2014-65 zo dňa 16.04.2015 mal voči žalovanému
priznanú peňažnú pohľadávku vo výške 21.788,40 Eur s príslušenstvom, ktorá nebola uspokojená ani v
dvoch po sebe nasledujúcich exekučných konaniach. Podľa tvrdenia žalobcu napriek tomu, že žalovaný

mal pravidelný príjem z poberania dôchodku a bol vlastníkom viacerých nehnuteľností, t.j. bol spôsobilý
postupne uhrádzať záväzky žalobcu a ďalších veriteľov, takýmto spôsobom nepostupoval a podal návrh
na vyhlásenie konkurzu, pričom žalovaný nespĺňal podmienku platobnej neschopnosti, zároveň mal
úmysel poškodiť žalobcu ako veriteľa, úmyselne sa priviedol do formálnej platobnej neschopnosti a vnávrhu na vyhlásenie konkurzu uviedol nepravdivú informáciu o svojej platobnej neschopnosti. Žalovaný
uvedené tvrdenia namietal, poukazoval na definíciu platobnej neschopnosti podľa § 3 ods. 2 ZKR. Jeho
platobnú neschopnosť potvrdzuje aj neúspešný priebeh exekúcie, pričom samotný príjem z dôchodku

ako aj existencia nehnuteľností ešte nepreukazuje platobnú schopnosť žalovaného. Namietal, že
žalobca nepreukázal žiaden dôvod nepoctivého zámeru zo strany žalovaného a naopak neuspokojenie
svojej pohľadávky zapríčinil žalobca svojou pasivitou, keď neprihlásil do konkurzu svoju pohľadávku a
konkurz bol zrušený z dôvodu neprihlásenia sa žiadneho veriteľa do 90 dní od vyhlásenia konkurzu.

17. Okresný súd dospel k záveru o absencii aktívnej legitimácie žalobcu, keď v prejednávanej veci nebol
sporný pravidelný príjem žalovaného z dôchodku a existencia jeho viacerých nehnuteľností, pričom
pokiaľ by žalobca prihlásil svoju pohľadávku do konkurzu, mohol byť uspokojený speňažením majetku
žalovaného. Teda nemožnosť uspokojenia pohľadávky žalobcu nebola vyvolaná účinkami oddlženia, ale
pasivitou samotného žalobcu, ktorý svoju pohľadávku neprihlásil, čím neumožnil speňaženie majetku
žalovaného a uspokojenie svojej pohľadávky. Okresný súd konštatoval aj nepreukázanie žalobcom

tvrdených dôvodov nepoctivého zámeru zo strany žalovaného, t.j. nemal preukázanú jeho platobnú
schopnosť v čase podania návrhu, nemal preukázané konanie žalovaného, ktorým mienil poškodiť
svojich veriteľov, nemal preukázané uvedenie nepravdivej informácie v návrhu na vyhlásenie konkurzu
o platobnej neschopnosti žalovaného a ani správanie žalovaného, ktorým sa mal úmyselne priviesť do
platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu.

18. Podľa § 166e ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej „ZKR“) oddlžením
sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a), bez
ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom
ho súd zbavil dlhov.

19. Podľa § 166f ods. 1 ZKR veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia
oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov
od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak
preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na

spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.

20. Podľa § 166g ods. 1 ZKR dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno
usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností,
najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie,

zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, pokračoval vo výkone podnikateľskej činnosti alebo
inej obdobnej činnosti alebo začal podnikať, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry
zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie
nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti
opätovne zaradil.

21. Podľa § 166g ods. 2 dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak
c) v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo
neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o
dôležitú informáciu,

e) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do
platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh,
f) v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na
okolnosti musel vedieť,
h) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho

veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa.

22. Podľa § 167v ods. 2 ZKR správca bez zbytočného odkladu zverejní oznámenie o ukončení konkurzu
aj vtedy, ak zistí, že sa do 90 dní od vyhlásenia konkurzu neprihlásil žiadny veriteľ alebo postavenie
všetkých veriteľov ako účastníkov konania zaniklo. Zverejnením oznámenia sa konkurz zrušuje.

23. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu a súdom prvej inštancie vykonaného
dokazovania dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie v tejto veci dostatočne zistil skutkový
stav a zistené skutočnosti správne posúdil, keď vydal napadnutý rozsudok, ktorým žalobu v celomrozsahu zamietol. Podľa odvolacieho súdu sa okresný súd dostatočne vysporiadal s tvrdením strán
sporu a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa zákonom stanovené podmienky na odôvodnenie
rozsudku súdu ako rozhodnutia vo veci samej. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie

neodňal žalobcovi možnosť konať pred súdom a neporušil zásadu spravodlivého procesu a stotožnil
sa so záverom okresného súdu o nepreukázaní nepoctivého zámeru žalobcu pri oddlžení z dôvodov
tvrdených žalobcom na základe vykonaného dokazovania. Okresný súd preto postupoval správne, keď
žalobu zamietol. Odvolací súd v zmysle § 387 ods. 2 CSP odkazuje na odôvodnenie napadnutého
rozhodnutiasúduprvejinštancieonepreukázanínepoctivéhozámeru,sktorýmsaodvolacísúdstotožnil.

Podľa názoru odvolacieho súdu však okresný súd nesprávne posúdil otázku vecnej legitimácie žalobcu,
čo však nemá vplyv na vecne správne rozhodnutie o zamietnutí žaloby.

24. Na prvom mieste v odvolaní žalobca vytýkal napadnutému rozhodnutiu nesprávne posúdenie
nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu v tomto konaní. Okresný súd založil svoj záver o absencii
aktívnej legitimácie žalobcu tým, že v zmysle § 166f ods. 1 ZKR právo domáhať sa zrušenia oddlženia

dlžníka pre nepoctivý zámer má len veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením. Keďže podľa okresného súdu v
prejednávanej veci žalobca svoju pohľadávku neprihlásil do konkurzu a k zrušeniu konkurzu došlo podľa
§ 167v ods. 2 ZKR z dôvodu, že do 90 dní od vyhlásenia konkurzu sa neprihlásil žiaden veriteľ, potom
žalobca nebol dotknutý oddlžením, ale vlastnou pasivitou, keďže v prípade prihlásenia pohľadávky
a existencie majetku žalovaného, čo sporné nebolo, mohla byť pohľadávka žalobcu uspokojená

speňažením majetku žalovaného v rámci konkurzu. Odvolací súd sa s týmto záverom okresného súdu
nestotožnil.

25. Okresný súd správne uviedol zákonný predpoklad aktívnej legitimácie veriteľa na podanie žaloby,
ktorým je taký veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením. Zákonné vymedzenie „veriteľ, ktorý bol dotknutý

oddlžením“ je potrebné vykladať v súvislosti s ust. § 166a v spojení s § 166e ods. 2 ZKR. Znamená
to, že aktívna legitimácia veriteľa na podanie žaloby o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer je
daná vtedy, pokiaľ sa jedná o veriteľa, ktorého pohľadávka sa v dôsledku oddlženia stala voči
dlžníkovi nevymáhateľná (§ 166e ods. 2 ZKR). V konaní nebolo sporné, že žalobca voči žalovanému
disponuje súdnym rozhodnutím priznanou peňažnou pohľadávkou existujúcou ku dňu podania návrhu

na vyhlásenie konkurzu, ktorá sa uspokojuje v konkurze na základe prihlášky veriteľa. Ak sa teda
jedná o pohľadávku podliehajúcu uspokojeniu výhradne v konkurze, potom povolením oddlženia sa
jedná o pohľadávku, ktorá sa stala nevymáhateľná a veriteľ takejto pohľadávky je veriteľom dotknutým
oddlžením. Ak dochádza k zrušeniu konkurzu podľa § 167v ods. 1 a 2 ZKR, t.j. po splnení rozvrhu
výťažku alebo po zistení, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu alebo z dôvodu, že do 90

dní od vyhlásenia konkurzu sa neprihlásil žiaden veriteľ, potom účinky oddlženia ostávajú zachované,
na rozdiel od zrušenia konkurzu z dôvodu, že nie sú predpoklady pre vedenie konkurzu podľa § 167v
ods. 3 ZKR. Znamená to, že účinky oddlženia, t.j. aj nevymáhateľnosti pohľadávky ostávajú zachované
aj v prípade zrušenia konkurzu, ak sa neprihlási do 90 dní od vyhlásenia konkurzu žiaden veriteľ.

26. Podľa odvolacieho súdu aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o zrušenie konkurzu pre nepoctivý
zámer v prípade zrušenia konkurzu, pokiaľ účinky oddlženia zostávajú zachované, ako je tomu aj
v prípade zrušenia konkurzu podľa § 167v ods. 2 ZKR (neprihlásenie žiadneho veriteľa do 90 dní od
vyhlásenia konkurzu), má každý veriteľ dlžníka bez ohľadu na to, či svoju pohľadávku do konkurzu
prihlásil alebo nie. Pri posudzovaní aktívnej legitimácie v tomto druhu konania je podľa odvolacieho

súdu nevyhnutné vychádzať zo zákonného znenia § 166f ods. 1 s použitím § 166a a § 166e ods. 2 v
spojení s § 167v ods. 1 a 2 ZKR. Ak v konaní nebolo sporné, že žalobca mal postavenie veriteľa, ktorého
pohľadávka sa povolením oddlženia stala nevymáhateľnou a došlo k zrušeniu konkurzu, pričom účinky
oddlženia ostali zachované, potom nastal zákonom predpokladaný objektívny stav na strane žalobcu,
že sa jedná o veriteľa, ktorého pohľadávka sa stala nevymáhateľnou a teda v zmysle § 166f ods. 1 ZKR

je veriteľom dotknutým oddlžením a má postavenie veriteľa oprávneného na podanie žaloby o zrušenie
oddlženia pre nepoctivý zámer bez ohľadu na to, že svoju pohľadávku do konkurzu neprihlásil.

27. Podľa odvolacieho súdu podstatné pre posúdenie aktívnej legitimácie je splnenie zákonných
predpokladov oprávňujúcich veriteľa na podanie návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer,

ktorými sú existencia pohľadávky žalobcu voči žalovanému, ktorá môže byť uspokojená v konkurze,
účinok oddlženia vo vzťahu k tejto pohľadávke, ktorým je nevymáhateľnosť pohľadávky a zachovanie
účinkov oddlženia aj v prípade zrušenia konkurzu. Všetky uvedené okolnosti boli v konaní splnené apreto žalobca je aktívne legitimovanou osobou na podanie žaloby o zrušenie oddlženia dlžníka pre
nepoctivý zámer.

28. Podľa odvolacieho súdu neobstojí tvrdenie okresného súdu o tom, že žalobca nebol dotknutý
oddlžením, ale vlastnou nečinnosťou. Záver okresného súdu o tom, že pokiaľ by žalobca bol prihlásil
svoju pohľadávku, mohol byť uspokojený z majetku žalovaného ako dlžníka, je skutkovým dohadom
a predpokladom, ktorý podľa odvolacieho súdu nemôže byť rozhodujúcim pri posudzovaní aktívnej
vecnej legitimácie veriteľa. Tvrdenie okresného súdu o možnom uspokojení pohľadávky žalobcu pri

speňažovaní majetku žalovaného, pokiaľ by žalobca prihlásil svoju pohľadávku, je skutkovým dohadom
a predpokladom. Nie je vylúčené, že aj v prípade prihlásenia pohľadávky žalobcu by majetok žalovaného
(nehnuteľnosti) nemuseli byť speňažené z akýchkoľvek dôvodov (napr. nezáujem tretích subjektov).
Podľa odvolacieho súdu nie je možné zakladať a odôvodňovať aktívnu legitimáciu veriteľa na podanie
žaloby na nepreukázaných skutkových dohadoch a predpokladoch. Podľa odvolacieho súdu pre záver o
aktívnejlegitimáciijepodstatnéposúdiťsplneniezákonomstanovenýchpodmienok, akototvrdilžalobca

v odvolaní, ktorými sú existencia vymáhateľnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému v čase podania
návrhu na vyhlásenie konkurzu, povaha pohľadávky, ktorá mohla byť uspokojená len v konkurze,
povolenie oddlženia a jeho účinky, t.j. nevymáhateľnosť pohľadávky a zachovanie účinkov oddlženia po
zrušení konkurzu.

29. Podľa odvolacieho súdu dôvod zrušenia konkurzu, či už podľa § 167v ods. 1 alebo ods. 2 ZKR
je irelevantný vo vzťahu k záveru o tom, či žalobca je dotknutým veriteľom alebo nie. Pri odpovedi na
otázku, či veriteľ je oddlžením dotknutým veriteľom, je potrebné vychádzať len zo zákonom stanovených
podmienok, a to účinkov oddlženia voči pohľadávke veriteľa a zachovanie týchto účinkov aj po zrušení
konkurzu. Vyššie uvedené skutočnosti preukázané v konaní boli, neboli sporné a preto záver okresného

súdu o tom, že žalobca nemá aktívnu legitimáciu, keďže si neprihlásil pohľadávku a dôvodom zrušenia
konkurzu bolo neprihlásenie pohľadávok žiadneho iného veriteľa, nemá podľa odvolacieho súdu oporu v
zákone a jedná sa o konštrukciu na základe skutkových dohadov a predpokladov o možnom uspokojení
pohľadávky žalobcu v konkurznom konaní, pokiaľ by si žalobca prihlásil svoju pohľadávku a pokiaľ by
bol žalovaným vlastnený majetok speňažený v konkurze. Podľa odvolacieho súdu je takéto posúdenie

aktívnej legitimácie žalobcu ako veriteľa založené na neprípustnom skutkovom predpoklade a dohade.

30. Napriek tomu, že okresný súd nesprávne posúdil nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu
v konaní, nebolo možné odvolaniu vyhovieť a napadnutý rozsudok o zamietnutí návrhu na zrušenie
konkurzu pre nepoctivý zámer je vecne správny.

31. Odvolací súd zdôrazňuje, že okresný súd správne v napadnutom rozhodnutí poukázal na
nepreukázanie nepoctivého zámeru z dôvodov tvrdených žalobcom v súdnom konaní. Okresný súd
dospel k správnemu záveru, že žalobca nepreukázal tvrdenie o platobnej schopnosti žalovaného v čase
podania návrhu na vyhlásenie konkurzu, čím nebol preukázaný nepoctivý zámer podľa § 166g ods. 2

písm. f) ZKR a na základe uvedeného nebol preukázaný ani dôvod nepoctivého zámeru podľa § 166g
ods. 2 písm. c) ZKR (nepravdivá informácia a vyhlásenie žalovaného v návrhu na vyhlásenie konkurzu
o platobnej neschopnosti) a nebolo preukázané ani úmyselné privodenie sa žalovaného do platobnej
neschopnosti (§ 166g ods. 2 písm. e) ZKR). Správne poukázal na to, že nebol preukázaný ani ďalší
všeobecne tvrdený dôvod nepoctivého zámeru, a to také správanie žalovaného pred podaním návrhu,

z ktorého je možné usudzovať snahu žalovaného poškodiť žalobcu ako veriteľa alebo zvýhodnenie
niektorého veriteľa (§ 166g ods. 2 písm. h) ZKR). Okresný súd správne poukázal na to, že podanie
návrhu na vyhlásenie konkurzu počas prebiehajúcej exekúcie samo osebe nie je zneužitím inštitútu
oddlženia, ale naopak existencia exekučného konania je splnením zákonnej podmienky na podanie
návrhu na vyhlásenie konkurzu.

32. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný v odvolaní voči záverom okresného súdu o nepreukázaní
nepoctivého zámeru z dôvodov podľa § 166g ods. 2 písm. c), e), f) a h) ZKR neuviedol žiadnu
odvolaciu argumentáciu. Žalovaný v podanom odvolaní výhradne vytýkal okresnému súdu nesprávnu
aplikáciu a výklad ust. § 166g ods. 1 ZKR, t.j. nepreukázanie úprimnej snahy žalovaného riešiť svoj

dlh v rámci svojich možností po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu. Odvolací súd zdôrazňuje, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie podlieha prieskumu odvolacieho súdu výlučne z dôvodov nesprávnosti
napadnutého rozhodnutia, ktoré v lehote na podanie odvolania uvedie a obsahovo vymedzí odvolateľa teda za obsahové vymedzenie odvolania zodpovedá odvolateľ (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 1Obdo/47/2022 zo dňa 19.10.2023).

33. Pretože žalobca neuviedol v odvolaní žiadnu odvolaciu argumentáciu o nesprávnosti záverov
okresného súdu o nepreukázaní nepoctivého zámeru žalovaného z dôvodov tvrdených žalobcom
podľa § 166g ods. 2 písm. c), e), f) a h) ZKR, neumožnil tým odvolaciemu súdu prieskum správnosti
záverov okresného súdu o nepreukázaní platobnej schopnosti žalovaného v čase podania návrhu
na vyhlásenie konkurzu, o nepreukázaní nepravdivosti údajov vo vyhlásení v návrhu na vyhlásenie

konkurzu, o nepreukázaní takého úmyselného konania žalovaného, ktorým sa mal priviesť do platobnej
neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu a o nepreukázaní takého
konania žalovaného, ktorým mal poškodiť žalobcu ako veriteľa. Odvolací súd preto odkazuje na závery
okresného súdu v napadnutom rozhodnutí o nepreukázaní nepoctivého zámeru z týchto dôvodov
tvrdených žalobcom (bod 13 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia), ktoré žalobca v odvolaní žiadnym
spôsobom nenamietal a neuviedol žiadne dôvody ich nesprávnosti.

34. Žalobca v odvolaní vytýkal napadnutému rozhodnutiu, okrem nesprávneho posúdenia aktívnej
legitimácie žalobcu, nesprávne posúdenie poctivého zámeru podľa § 166g ods. 1 ZKR. Poukazoval na
to, že predpokladom poctivého zámeru podľa citovaného ustanovenia je také správanie žalovaného po
podaní návrhu, z ktorého vyplýva úprimná snaha žalovaného riešiť svoj dlh v rámci svojich možností.

Podľa žalobcu okresný súd neuviedol žiadne skutočnosti, z ktorých by vyplývala existencia poctivého
zámeru predpokladaného v § 166g ods. 1 ZKR, t.j. vynaloženie úprimnej snahy žalovaným riešiť svoj
dlh v rámci možností, keďže žalovaný mal podľa žalobcu pravidelný príjem ako aj dostatok majetku, z
ktorého po podaní návrhu mohol čiastočne uhrádzať svoj dlh, pričom žalovaný sa so žalobcom ani len
neskontaktoval. S týmito tvrdeniami sa odvolací súd nestotožnil.

35. Okresný súd v napadnutom rozhodnutí správne uviedol, že je to žalobca, ktorého zaťažuje dôkazné
bremeno preukázať existenciu dôvodov nepoctivého zámeru žalovaného, pričom naopak dlžník môže
preukazovať svoj poctivý zámer podľa § 166g ods. 1 ZKR, avšak nie je povinný preukazovať svoj
poctivý zámer plnením pohľadávky po oddlžení na základe všeobecných tvrdení žalobcu. Okresný súd

správne posúdil rozdelenie dôkazného bremena, keď je to žalobca ako veriteľ, ktorý je povinný podľa
§ 166f ods. 1 ZKR preukazovať nepoctivý zámer žalovaného, pričom žalobca môže preukazovať svoj
poctivý zámer na základe zákonných predpokladov uvedených v ust. § 166g ods. 1 ZKR. Znamená to,
že žalobca ako veriteľ je povinný uniesť dôkazné bremeno a preukázať nepoctivý zámer žalovaného
ako dlžníka a pokiaľ si splní povinnosť tvrdenia a unesie dôkazné bremeno dochádza k presunu

dôkazného bremena, ktoré zaťažuje žalovaného ako dlžníka preukázať, že konal poctivo. Vzhľadom na
absenciu akýchkoľvek odvolacích dôvodov zo strany žalobcu vo vzťahu k záverom okresného súdu o
nepreukázaní nepoctivého zámeru podľa § 166g ods. 2 ZKR sa odvolací súd zaoberal ust. § 166g ods.
1 ZKR z dôvodov uvedených žalobcom v podanom odvolaní, ktorými namietal nesprávnosť rozhodnutia
súdu prvej inštancie a nedostatok odôvodnenia.

36. Kritéria nepoctivého zámeru sú vymedzené v § 166g ods. 2 ZKR príkladným výpočtom a nie je
vylúčené,abynepoctivýzámerdlžníkapreukazovalveriteľajinýmkonaním,zktoréhojemožnédospieťk
dôvodnému záveru o nepoctivom zámere dlžníka pri oddlžení. Ustanovenie § 166g ods. 1 ZKR na druhej
strane pozitívne vymedzuje poctivý zámer, t.j. také konanie dlžníka, z ktorého je možné vyvodiť jeho

poctivý zámer pri oddlžení, pričom sa jedná o konanie po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu. Z ust.
§ 166f ods. 1 ZKR vyplýva, že pri podaní žaloby o zrušenie oddlženia dôkazné bremeno o preukázaní
nepoctivého zámeru z akéhokoľvek dôvodu vymedzeného v § 166g ods. 2 ZKR (alebo iného) zaťažuje
veriteľa (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/18/2022 zo dňa 31.01.2023, sp. zn.
5Obdo/9/2022zodňa18.04.2023).ZrozhodnutiaNSSRsp.zn.5Obdo/18/2022vovzťahukdôkaznému

bremenu vyplýva: „Predpokladom úspešnosti žaloby o zrušenie oddlženia je, že veriteľ v zmysle §
166f ods. 1 ZKR preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Dôkazné bremeno spočíva na
veriteľovi, ktorý v spore o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer dlžníka tento musí preukázať, pričom
kritériá pre určenie nepoctivého zámeru sa týkajú najmä ekonomického správania dlžníka pred podaním
návrhu na oddlženie a po jeho podaní. ... Zákon o konkurze a reštrukturalizácii definuje v § 166g ods.

1 poctivý zámer s ohľadom na správanie sa dlžníka po tom, ako podal na súd návrh na oddlženie
konkurzom. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii obmedzuje povolenie oddlženia podmienkou zistenia
poctivosti zámeru. Táto podmienka je vyjadrením snahy eliminovať možnosti dlžníka o zneužitie tohto
inštitútu, čo však súd zisťuje len na základe návrhového konania dotknutého veriteľa po tom, ako koddlženiu dlžníka došlo. ... Povinnosť veriteľa preukázať nepoctivý zámer dlžníka znamená, že dotknutý
veriteľ, t.j. žalobca musí uviesť konkrétne tvrdenia prečo má za to, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý
zámer a súčasne musí tieto tvrdenia podoprieť dôkazmi, t.j. preukázať. Súd teda v konaní najskôr

vyhodnocuje splnenie tejto procesnej povinnosti žalobcu a unesenie dôkazného bremena žalobcom a
až následne môže vyhodnocovať, či žalovaný preukázal skutočnosti vylučujúce žalované právo.“

37. Z uvedeného vyplýva, že dôkazné bremeno v konaní o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer je
rozdelené medzi žalobcu a žalovaného, keď žalobca ako veriteľ preukazuje nepoctivý zámer žalovaného

a žalovaný ako dlžník môže vyvrátiť žalobcom uplatňované právo preukázaním poctivého zámeru na
základe zákonom predpokladaných okolností podľa § 166g ods. 1 ZKR.

38. Žalobca v priebehu konania tvrdil, že žalovaný nepreukázal poctivý zámer v zmysle § 166g ods.
1 ZKR, keď nepreukázal vynaloženie úprimnej snahy riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a
schopností vzhľadom k tomu, že mal pravidelný príjem z dôchodku a vlastnil nehnuteľnosti, pričom

sa neskontaktoval so žalobcom po podaní návrhu a ani mu neponúkol žiadnym spôsobom úhradu
jeho záväzku. Odvolací súd zdôrazňuje, že v prejednávanej veci okresný súd dôvody nepoctivého
zámeru tvrdené žalobcom podľa § 166g ods. 2 ZKR preukázané nemal. V odvolaní žalobca tieto závery
nenamietal a namietal to, že žalovaný nepreukázal poctivý zámer podľa § 166g ods. 1 ZKR, keďže
neprejavil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v rámci svojich možností a schopností.

39. Okresný súd v napadnutom rozhodnutí vo vzťahu k tejto argumentácii žalobcu správne uviedol,
že vzhľadom k tomu, že žalobca nepreukázal platobnú schopnosť žalovaného, potom skutočnosť, že
žalovaný ani pred podaním návrhu na oddlženie nebol súčinný a neponúkol žalobcovi žiadnu možnosť
uhradiť svoj záväzok, sama o sebe nepreukazuje nepoctivý zámer žalovaného pri podaní návrhu na

vyhlásenie konkurzu. Okresný súd správne poukázal aj na to, že žalovaný nemal povinnosť po oddlžení
žalobcovi plniť svoj záväzok, pokiaľ sa jeho majetkové pomery po podaní návrhu zásadne a spôsobom
predpokladaným podľa § 166g ods. 1 ZKR nezmenili. Odvolací súd sa stotožnil s týmto záverom
okresného súdu.

40. Poctivý zámer dlžníka vymedzený v ust. § 166g ods. 1 ZKR je vymedzený správaním dlžníka
po podaní návrhu na oddlženie v rovine ekonomickej, osobných pomerov a poskytnutia súčinnosti v
konkurznom konaní. Posudzovanie ekonomického správania dlžníka pri zisťovaní poctivého zámeru
sa týka okrem iného aj nadobudnutia neočakávaného zdroja príjmu vo forme dedenia, darovania, zo
stávky alebo z hry. Znamená to, ako to uviedol aj okresný súd, že povinnosť ponúknuť určité plnenie

dlžníkom po podaní návrhu treba posudzovať vo vzťahu k prípadnej zásadnej zmene majetkových
pomerov na strane dlžníka po podaní návrhu. Správne okresný súd konštatoval, že majetkové pomery
žalovaného sa po podaní návrhu zásadne nezmenili, a to ani spôsobom predpokladaným v ust. §
166g ods. 1 ZKR (neočakávaný príjem vo výške nie nepatrnej z dedičstva, darovania, výhry zo stávky
alebo hry). Účelom oddlženia je poskytnúť dlžníkovi druhú šancu, t.j. umožniť mu návrat do bežného

ekonomického stavu nezaťaženého dlhmi a exekúciami. Zmyslom posudzovania konania a správania
dlžníka podľa § 166g ods. 1 ZKR je, či dlžník takúto druhú šancu svojím aktívnym konaním a postupom
aj využil. Podľa odvolacieho súdu kritériám preukázania poctivého zámeru podľa § 166g ods. 1 ZKR
zodpovedá taký výklad, ktorý zohľadňuje základný účel a zmysel oddlženia, t.j. poskytnutie novej
šance a využitia tejto šance dlžníkom tak, aby opätovne nespadol do špirály dlhov, exekúcií a pod.

Zmyslom oddlženia je zabezpečiť také podmienky dlžníkovi, aby v prvom rade bolo zabezpečené
jeho ekonomické zaradenie do spoločnosti, t.j. zamestnanie a udržanie zamestnania, pretože takýmto
spôsobom správania sa dlžníka je zabezpečené, aby opätovne nespadol do pasce dlhov a exekúcií. Za
predpokladu, že sa jedná o dlžníka v dôchodcovskom veku, ako v prejednávanej veci, kritérium získania,
resp. udržania si zamestnania nebude rozhodujúcim z hľadiska preukazovania poctivého zámeru podľa

§ 166g ods. 1ZKR. Aj v takomto prípade však pri zmene majetkových pomerov a z toho vzniknutej
povinnosti ponúknuť určité plnenie svojim veriteľom podľa zásad uvedených v § 166g ods. 1 ZKR, je
potrebné posudzovať existenciu a vznik takého neočakávaného príjmu a majetkového prírastku, ktorý by
umožňoval prijať dôvodný záver o povinnosti dlžníka ponúknuť časť z takto získaného neočakávaného
majetkového prospechu svojim veriteľom za účelom preukazovania poctivého zámeru. O takýto prípad

v prejednávanej veci nešlo.

41. Okresný súd správne uviedol v napadnutom rozhodnutí, že z ust. § 166g ods. 1 ZKR nevyplýva pre
dlžníka povinnosť po oddlžení poskytnúť v prospech veriteľov plnenie nevymáhateľnej pohľadávky zapredpokladu absencie zásadnej pozitívnej zmeny v majetkových pomeroch dlžníka vymedzenej v tomto
ustanovení. Pokiaľ teda po podaní návrhu nedošlo k zmene majetkových pomerov na strane žalovaného
v hodnote a spôsobom predpokladaným v ust. § 166g ods. 1 ZKR, čo žalobca ani netvrdil, potom

ani len čiastočné neuhradenie nevymáhateľnej pohľadávky po povolení oddlženia z dôchodkového
príjmu alebo z iných majetkových hodnôt existujúcich aj pri podaní návrhu samo osebe nepreukazuje
nepoctivý zámer dlžníka. Podľa odvolacieho súdu by bolo by v rozpore s účelom oddlženia požadovať
od dlžníka, aby po povolení oddlženia pri nezmenenej majetkovej situácii bol povinný veriteľom
poskytnúť a ponúknuť plnenie na aspoň čiastočnú úhradu nevymáhateľnej pohľadávky pod sankciou

nepoctivého zámeru. Takýmto spôsobom, t.j. povinným uhrádzaním nevymáhateľných pohľadávok po
podaní návrhu a po povolení oddlženia by bol popretý účel oddlženia, t.j. zbavenie dlhov dlžníka vo
forme zákonom predpokladaných účinkov nevymáhateľnosti pohľadávok veriteľov. Okresný súd túto
skutočnosť v napadnutom rozhodnutí uviedol (bod 13. odôvodnenia) a teda uviedol aj dôvod, na základe
ktorého neprihliadol na všeobecné tvrdenia žalobcu o nepreukázaní poctivého zámeru žalovaného
spočívajúceho vo vynaložení úprimnej snahy riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností

po podaní návrhu. Podľa odvolacieho súdu žalobca neuviedol v odvolaní dôvody vecnej nesprávnosti
tohto záveru okresného súdu.

42. Podľa odvolacieho súdu žalobca nepreukázal porušenie jeho práva na spravodlivý proces z dôvodu
nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Okresný súd síce stručne, ale správne a

výstižne poukázal na to, že po oddlžení žalovaný ako dlžník nemá povinnosť plniť svoj záväzok v
prípade absencie zásadného majetkového prírastku po podaní návrhu. Žalobca nepoprel ani tvrdenia
žalovaného, že po podaní návrhu na oddlženie poskytol správcovi potrebnú súčinnosť. Žalobca
neuviedol v odvolaní dôvody nesprávnosti záveru okresného súdu vo vzťahu ku konaniu žalovaného
v zmysle ust. § 166g ods. 1 ZKR. Nezodpovedá odôvodneniu napadnutého rozhodnutia tvrdenie

žalobcu o absencii odôvodnenia a z toho vyplývajúceho porušenia práva žalobcu na spravodlivý proces.
Napadnuté rozhodnutie vo vzťahu k poctivému zámeru dlžníka, ktorý je vymedzený konaním podľa
§ 166g ods. 1 ZKR, obsahuje odôvodnenie, ktoré je aj vecne správne, keď okresný súd dostatočne
zrozumiteľne a jasne uviedol dôvody na základe ktorých neprihliadol na tvrdenia žalobcu o nepreukázaní
poctivého zámeru žalovaného pri aplikácii § 166g ods. 1 ZKR. Ani na tieto odvolacie dôvody preto

odvolací súd neprihliadol.

43. Napriek tomu, že okresný súd nesprávne posúdil nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu, správne
posúdil nepreukázanie žalobcom tvrdených dôvodov nepoctivého zámeru, pričom nemal preukázané
ani také konanie žalovaného, ktoré by bolo v rozpore s ust. § 166g ods. 1 ZKR. Okresný súd preto

správne rozhodol, keď žalobu zamietol.

44. Žalobca podal odvolanie voči napadnutému rozhodnutiu v celom rozsahu, t.j. aj proti jeho výroku II.,
ktorým okresný súd žalovanému priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Pretože žaloba
bola zamietnutá, žalovaný bol v konaní pred okresným súdom úspešný v celom rozsahu a okresný súd o

náhrade trov konania rozhodol správne podľa zásady úspechu, keď podľa § 255 ods. 1 CSP úspešnému
žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

45. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil v celom rozsahu podľa § 387
ods. 1 CSP.

46. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania postupoval odvolací súd podľa § 396 ods. 1
s použitím § 255 ods. 1 CSP. Pretože žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný v celom rozsahu,
priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi, ktorý úspešný
v odvolacom konaní nebol.

47. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).