Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. september 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-6S/238/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201530
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:1020201530.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej, LL.M a

členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej, v právnej veci žalobcu: FERONA Slovakia,
a.s., Bytčická 12, Žilina, IČO: 36 401 137, zastúpený: advokátka JUDr. Ľubica Masárová, AK so sídlom
Landererova 6, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom
Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101356392/2020
zo dňa 25.08.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Úrad pre vybrané hospodárske subjekty (ďalej aj „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu
dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2011 so začiatkom kontroly
dňa 21.10.2014. Z dôvodu zaslania žiadostí o medzinárodnú výmenu informácii správca dane dva
krát prerušil daňovú kontrolu a to: 1) rozhodnutím zo dňa 17.06.2015, ktoré bolo daňovému subjektu

doručené dňa 22.06.2015, kontrola bola prerušená od 23.06.2015 a oznámením zo dňa 18.12.2015
oznámil žalobcovi, že prekážky pominuli dňa 17.12.2015.; 2) rozhodnutím zo dňa 19.01.2016, ktoré bolo
daňovému subjektu doručené dňa 27.01.2016, kontrola bola prerušená od 22.01.2016 a oznámením zo
dňa 15.04.2016 oznámil, že prekážky pominuli dňa 12.04.2016. Pred vypracovaním protokolu správca
dane oboznámil daňový subjekt dňa 13.05.2016 so zistenými skutočnosťami pri daňovej kontrole, boli
spísané v zápisnici o ústnom pojednávaní. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane protokol
z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia január 2011, február 2011, apríl 2011, máj 2011, jún 2011,

júl 2011, august 2011, september 2011, október 2011 č. 103307066/2016 zo dňa 08.06.2016 (ďalej
aj „protokol“), ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručený
žalobcovi dňa 10.06.2016, ktorý sa k zisteniam vyjadril. Dňom doručenia protokolu žalobcovi bola
daňová kontrola ukončená. O priebehu a výsledkoch dokazovania vo vyrubovacom konaní správca
dane oboznámil žalobcu, o čom spísal zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 14.09.2017, zo dňa
14.03.2018, zo dňa 07.08.2019 a zo dňa 30.01.2020, žalobca sa k priebehu pojednávaní vyjadroval.

2. Správca dane rozhodnutím č. 100387893/2020 zo dňa 07.02.2020 (ďalej aj „prvostupňové
rozhodnutie“) podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 23.198,08
eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2011. V odôvodnení svojho rozhodnutia
uviedol, že platiteľ dane nesplnil podmienky oslobodenia od dane podľa § 43 zákona o DPH, porušil §69 ods. 1 zákona o DPH nadväzne na § 19 ods. 1 a § 13 ods. 1 písm. c) zákona o DPH, lebo zahraničný
odberateľ nadobudol vlastnícke právo nakladať s tovarom ako vlastník na území Slovenskej republiky
a nebolo možné zistiť, či skutočne došlo k realizácii obchodov medzi žalobcom ako dodávateľom

a maďarským odberateľom v zmysle odberateľských faktúr.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie a žalovaný rozhodnutím č. 101356392/2020 zo dňa
25.08.2020 potvrdil prvostupňové rozhodnutie (ďalej len „napadnuté rozhodnutie žalovaného“).

II.
Žaloba

4. Žalobca sa žalobou zo dňa 02.11.2020, včas doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 03.11.2020,
domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101356392/2020 zo dňa 25.08.2020,
ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 100387893/2020 zo dňa 07.02.2020. Žalobca žiada zrušiť

rozhodnutie žalovaného, vec mu vrátiť na ďalšie konanie a priznať mu plnú náhradu trov konania.
Žalobca namieta porušenie jeho práva na spravodlivý proces ( čl. 48 ods. 2 Ústavy SR) pre absenciu
riadneho odôvodnenia rozhodnutia, pre jeho arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť. Žalobca tiež namieta,
že daňové orgány bez odôvodnenia odmietli vykonať výsluchy navrhovaných svedkov (A. B. a C.).
Ďalej v žalobe žalobca uviedol, že odmietnutie svedeckých výpovedí odôvodnil žalovaný tým, že ich

nenavrhol vo vyjadrení k Protokolu z daňovej kontroly.

5. Žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia a jemu predchádzajúci postup z viacerých dôvodov.
Namieta nezákonné opakované prerušenie daňovej kontroly, nedodržanie lehoty na vykonanie daňovej
kontroly. Podľa žalobcu by mal správca dane prerušiť daňovú kontrolu dňom odoslania žiadosti o

medzinárodnú výmenu informácií (ďalej len „žiadosť o MVI“) a pokračovať dňom doručenia odpovede,
ďalejpožadovaťinformáciebezprostrednesúvisiacesdaňovoukontrolou.Správcadanemoholužpočas
prvého prerušenia daňovej kontroly preverovať prepravu tovaru do iného členského štátu, aj samotné
dodanie u odberateľov, lebo od neho mal k dispozícii informácie a daňové doklady.

6. Žalobca namieta, že dôvody prerušenej daňovej kontroly pominuli skôr ako uvádza správca dane.
Podľa správcu dane odpoveď na žiadosť o MVI č. 768055/2015 obdržal dňa 17.12.2015, od kedy aj
určil okamih pominutia dôvodov na prvé prerušenie daňovej kontroly, ale žalobca s tým nesúhlasí,
lebo odpoveď obdržaná už dňa 30.11.2015. Rovnako aj odpoveď na žiadosť o MVI 1794753/2015 bola
obdržaná už dňa 31.03.2016 a nie 12.04.2016. Pre nerešpektovanie maximálnej dĺžky trvania daňovej

kontroly namieta nezákonnosť protokolu a tým aj nezákonnosť rozhodnutie.

7. Žalobca ďalej namieta porušenie práva na informácie a práva na obhajobu v súvislosti s
administratívnym spisom z daňovej kontroly, lebo mu nebol predložený chronologický zažurnalizovaný
spis, z ktorého by vyplývalo, aké všetky listiny sú obsahom spisu a odkedy sú jeho súčasťou. Tým

mu bolo odňaté právo nahliadnuť do úplného spisu. Svoje tvrdenie o manipulácii so spisom odôvodnil
tým, že správca dane odôvodnil zaslanie žiadosti o MVI na PROFEED HUNGARY Kft v decembri 2015
tým, že sa nemohol uspokojiť s výsledkami zistení o preprave z odpovede na žiadosť o MVI (č. VATHU
58661 SK 17140/14/Merc) zo dňa 24.2.2014, ale podľa úradného záznamu správcu dane tento dôkaz
obstaral do spisu až dňa 18.04.2016. Podľa spisu správca dane (žiadosťou č. 102960147/2016) požiadal

DÚ Bratislava o zaslanie všetkých písomností zo spisu daňového subjektu FERRO CORE ohľadom
maďarského odberateľa PROFEET HUNGARY Kft, ale žalobcovi po nahliadnutí do spisu vyplýva, že
spávca dane vybral iba dôkazy na jeho ťarchu. Žalobca namieta (odvolávajúc sa na rozsudok SD EÚ
sp .zn. C- 189/18; body 51 až 58) porušenie jeho práva na obhajobu vo vzťahu k dôkazom obstaraným
zo spisu kontrolovaného daňového subjektu FERRO CORE, a.s., lebo mu neboli sprístupnené z

uvedeného spisu všetky dôkazy obstarané v súvislosti s odberateľom PROFEET HUNGARY Kft.

8. Žalobca namieta nesprávne a nedostatočné zistenie skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie
veci. Nesúhlasí s tým, že by nebolo preukázané dodanie tovaru odberateľovi PROFEET HUNGARY
Kft. do Maďarska, že si riadne neoveril odberateľa a že sa mu pričíta na ťarchu, že na predložených

CMR dokladoch je v časti miesta vykládky tovaru uvedená adresa odberateľa, pritom na uvedenej
adrese sa nenachádzajú sklady a prepravcovia vedeli od objednávateľa presné miesta vykládky
tovaru vždy. Žalovaný a správca dane pri vyhodnotení dôkazov porušili zásadu zákonnosti a zásadu
voľného hodnotenia dôkazov, nevyhodnotili dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, ignorovali informáciev jeho prospech. V súlade s kúpnou zmluvou si prepravu tovaru zabezpečoval odberateľ PROFEET
HUNGARY Kft. a miesto dodania tovaru bolo určené v Maďarsku. Podľa názoru žalobcu predložil
všetky zákonom požadované doklady preukazujúce dodanie tovaru odberateľovi. Z rozsudkov SD

EÚ (napr. C-409/04 Teleos, C-l84/05 Twoh International, C-273/11 Mecsek-Gabona Kft.) mu vyplýva,
že k uplatneniu oslobodenia dochádza za splnenia dvoch podmienok: 1) právo nakladať s tovarom
ako vlastník bolo prevedené na nadobúdateľa a 2) predávajúci preukáže, že tovar bol odoslaný a
fyzicky opustil územie členského štátu dodania. Žalobca namieta spochybňovanie osoby konateľa
spoločnosti I. Fazakasa, ktorého nebolo možné kontaktovať niekoľko rokov po realizácii obchodov.

Namieta označovanie hotovostných úhrad za tovar za podozrivé, lebo v roku 2011 to bolo štandardné.
Žalobca namieta, že daňové orgány nepreverili všetkých prepravcov pre odberateľa, síce spochybňovali
všetku prepravu tovaru do Maďarska.

9. Žalobca namieta nevykonanie ním navrhnutých dôkazov správcom dane len z dôvodu, že ich
nepredložil už vo vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly. Nesúhlasí, aby išlo na jeho ťarchu,

že zahraničný správca dane nevedel overiť skutočnosti týkajúce sa prepravy z dôvodu zrušenia
prepravných spoločností spol. BÁRDOS-TRANSZ BT, deregistračného konania a nespolupráce so
správcom dane spol. B.B.Z. – TRANSPORT alebo nedisponovania dokladmi od spoločnosti Gold Acél
Kft. Žalobca trvá na tom, že vykonané dôkazy (CMR s uvedením ID vozidiel, vážne lístky s vyznačením
ID vozidla, času vstupu a výstupu, vyskladňovacie doklady, a záznamy v mýtnom systéme NDS) tvoria

reťaz dôkazov preukazujúcu, že vozidlá vstúpili do jeho skladov, naložili fakturovaný tovar, opustili sklady
a pohybovali sa až na štátnu hranicu do Maďarskej republiky.
10. Realizoval s odberateľom len dodávky tovaru uvedeného na faktúrach, prepravu nezabezpečoval.
K záverom žalovaného, že na CMR dokladoch nie je uvedené konkrétne miesto vykládky tovaru,
resp. je tam uvedená pečiatka s adresou odberateľa. Podľa žalobcu právo nakladať s tovarom prešlo

na odberateľa ako vlastníka pri nakládke tovaru na vozidlá určené odberateľom a pre uplatnenie
oslobodenia podľa § 43 zákona o DPH je rozhodujúce, či tovar opustil územie SR. Ustanovenie § 43
ods. 5 zákona o DPH vyžadoval len to, aby na prepravnom doklade bolo uvedené „miesto určenia“.
Žalobcovi sa obsah CMR dokladov nejavil ako vzbudzujúci pochybnosti. Žalobca poukazuje na to, že
k zjavnému pochybeniu na CMR dokladoch došlo len v 5 prípadoch ( v políčku pre miesto vykládky

bola pečiatka žalobcu a v mieste nakládky uvedené Košice). Žalobca namieta, že by nedodržal náležitú
starostlivosť a v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nie je uvedené, aký jeho postup je v rozpore s
bežnou obchodnou praxou.
III.
Vyjadrenie žalovaného

11.Žalovaný vpísomnomvyjadreníkžalobetrvalnatom,žerozhodnutiasprávnychorgánovvychádzajú
z riadne zisteného skutkové stavu a sú zrozumiteľné, netrpia vadou nepreskúmateľnosti, žiadal žalobu
zamietnuť ako nedôvodnú. Podľa názoru žalovaného správca dane v odôvodnení dostatočne vyhodnotil
jednotlivé dôkazy, postupoval v súlade s § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Žalobné námietky nie sú odlišné

od odvolacích námietok, s ktorými sa dostatočne vysporiadal v napadnutom rozhodnutí a trvá na tom.

12. Žalovaný k veci uviedol, že daňová kontrola skončila dňom doručenia protokolu dňa 10.06.2016,
nasledujúci deň začalo vyrubovacie konanie, ktoré skončilo dňom doručenia rozhodnutia žalobcovi.
Dňa 12.07.2016 bolo doručené správcovi dane vyjadrenie k protokolu a k zisteniam v protokole,

následne vykonal ďalšie dokazovanie svedkami, miestne zisťovanie a žiadosti o MVI. Námietky
o nedodržaní lehoty na vykonanie daňovej kontroly a určenia dátumu pominutia dôvodov prerušenia
daňovej kontroly považuje za účelové, pritom tieto námietky nevzniesol žalobca v priebehu daňovej
kontroly, vyrubovacieho konania, v odvolacom konaní, ani do zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa
30.01.2020 (posledná zápisnica). Správca dane dva krát prerušil daňovú kontrolu, od 23.06.2015 do

17.12.2015 a od 22.01.2016 do 12.04.2016. Podľa názoru žalovaného je relevantným dátumom ten
dátum, kedy správca dane príjme odpoveď (viď čl. 57 v administratívnom spise), nie kedy bola doručená
oddeleniu CLO na Finančnom riaditeľstve SR, lebo oddelenie CLO je len koordinátor medzinárodnej
administratívnej spolupráce, jeho úkony sa nemôžu považovať za úkony správcu dane zmysle daňového
poriadku.

13. Námietky o porušení práva žalobcu na informácie, práva na obhajobu ohľadom administratívneho
spisuanepredloženiechronologicky zažurovanéhospisupovažuježalovanýtiežzanedôvodné.Daňový
poriadok (§ 23 ) ani interné predpisy žalovaného neustanovujú správcovi dane povinnosť predkladaťdaňovému subjektu spísaný obsah spisu - zoznam listín alebo čísla spisu. Do písomností, na základe
ktorých vykonáva dožiadanie, je daňový subjekt oprávnený nazrieť najskôr po tom, ako získa výsledok
dožiadania, ktorý je použiteľný ako dôkaz. Žalovaný poukázal na to, že k postupu správcu dane podal

žalobca aj sťažnosť podľa § 5 zákona o sťažnostiach, ktorá bola zamietnutá.

14. Nesúhlasí ani s námietkami žalobcu o nesprávnom a nedostatočnom zistení skutkového stavu
a nesprávnom právnom posúdení veci. Správca dane daňovou kontrolou preveroval skutočnosti
rozhodujúce pre správne určenie dane, vykonal ju v rozsahu nevyhnutne potrebnom na dosiahnutie

tohto účelu, ako dôkaz použil aj výsledky miestneho zisťovania vykonaného u daňového subjektu a
informácie na základe medzinárodnej výmeny informácií ohľadom spoločnosti PROFEET HUNGARY
KFT. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí dostatočne vyjadril aj k CMR dokladom od žalobcu, na
ktorých nie je uvedené konkrétne miesto vykládky tovaru, miesto vykládky je uvedené: Ferona a. s.
prevádzka Košice a nakládka: Košice Slovensko. Z týchto dôvodov nie je zrejmé, kde bol tovar vyložený,
keď v časti „prevzal” je pečiatkou uvedený názov spoločnosti PROFEET HUNGARY KFT. a z odpovede

maďarskej daňovej správy na žiadosť o MVI vyplýva, že reálne miesto vykládky tovaru nebolo možné
zistiť, lebo PROFEET HUNGARY KFT. je nekontaktná, jej sídlo je len virtuálna adresa, je tu spoločnosť
poskytujúca sídla, spoločnosť PROFEET HUNGARY KFT. tu nemá skladovacie priestory. Podľa názoru
žalovaného nemožno považovať konanie žalobcu za konanie v dobrej viere, lebo doklady na prvý
pohľad vzbudzujú pochybnosti a žalobca mal o nich vedieť ako skúsený obchodník. Z pohľadu zákona

o DPH je dôležité, aby boli splnené podmienky § 43 ods. 1 a preukázané spôsobom podľa 43 ods.
5 zákona o DPH. Preprava tovaru v zdaňovacom období august 2011 mala byť vykonaná z územia
Slovenska na územie Maďarska spoločnosťami, ktoré sú uvedené na CMR dokladoch ako dopravca a
tým účastníkmi transakcie, ktorí by mohli potvrdiť skutočnú prepravu tovaru zo Slovenska do Maďarska
a prijatie spoločnosťou PROFEET HUNGARY KFT. Spoločnosti PROFEET HUNGARY KFT. aj B.B.Z. –

TRANSPORT KFT. sú nekontaktné, spoločnosť BÁRDOS-TRANSZ BT je zrušená, preto nemali daňové
orgány preukázané, že tovar opustil územie Slovenska. Maďarskí prepravcovia GYETVAI ZOLTÁN
a HONOR PLUSZ v zdaňovacom období august 2011 nevykonávali prepravu, preto je nedôvodnou
námietka žalobcu ohľadom nevykonania dokazovania vo vzťahu k nim. Správcom dane bolo zistené,
daňový subjekt v kontrolovanom zdaňovacom období august 2011 deklaroval dodanie tovaru do

Maďarska pre nadobúdateľa PROFEET HUNGARY KFT.,IČ DPH: D. a na základe predložených
dokladov, vykonaných šetrení a zistených skutočností z odpovedí maďarskej finančnej správy vyplynulo,
že maďarský daňový subjekt PROFEET HUNGARY KFT. je nekontaktný. V preverovanom období
bol konateľom rumunský občan Imre Fazakas, ktorý nekomunikoval so správcom dane, nepreberal
písomnosti, podľa zistení rumunskej polície osoba rumunského občana Imre Fazakas neexistuje v

evidencii obyvateľov. Žalovaný už v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že v administratívnom spise
sa nenachádza žiadne plnomocenstvo od spoločnosti PROFEET HUNGARY Kft. pre osobu p. E. C., v
zmysle ktorého by mohol konať v jej mene. Daňový subjekt ako dodávateľ tovaru do iného členského
štátu EÚ nepreukázal, že tovar v Maďarskej republike prevzal nadobúdateľ PROFEET HUNGARY KFT.,
na adrese sídla 1156 Bp. Sárfü u./A sa nachádza spoločnosť poskytujúca sídla bez skladovacích

priestorov. Odberateľ s maďarským daňovým úradom nekomunikuje, daňové priznanie nepodal, v sídle
sa nezdržiava. Podporne odkázal na rozsudok ESD vo veci C-73/06 Planzer. Žalovaný poprel, že by
porušil žalobcovo právo na spravodlivý proces ako aj nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia. S týmito
námietkami žalobcu sa vyporiadal už v odôvodnení napadnutého rozhodnutia on a rovnako aj správca
dane, žalobca bol o svojich právach a povinnostiach riadne informovaní.

IV.
Replika žalobcu

15. Žalobca zotrval na podanej žalobe aj v replike zo dňa 12.01.2021. Podľa jeho názoru sa

žalovaný nevyjadril k jeho námietke o nezákonnosti opakovane prerušenej daňovej kontrole. Nesúhlasí
s argumentáciou žalovaného ohľadom dňa (momentu) pominutia dôvodov prerušenia daňovej kontroly,
lebo posudzovanie potreby vyžiadať informácie podľa nariadenia EÚ 904/2010 nie je v právomoci
správcu dane, ktorý môže len návrh žiadosti pripraviť a zaslať ho žalovanému, ktorý dôvodnosť posúdi.
Žalobca až v replike uvádza, že zo spisu mu nevyplýva, že by žalovaný požiadal o preklady odpovedí na

žiadosti o MVI súdnym prekladateľom. Za okamih, kedy pominuli dôvody prerušenia daňovej kontroly,
je deň obdržania odpovede od zahraničných daňových orgánov. Zotrval na svojich žalobných bodoch
zo žaloby.
16. Žalovaný nevyužil právo podať dupliku.V.
Konanie na správnom súde

17. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd
v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu
v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným rozvrhom
práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch náhodným

výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 3S správneho súdu. Pred Správnym súdom
v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-6S/238/2020.

18. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie
vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších

predpisov(ďalejlen„SSP“)a§3ods.3písm.b)zákona č.151/2022Z.z.ozriadenísprávnych
súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane
konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, v rozsahu dôvodov uplatnených v žalobe a dospel k záveru,
že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol správny súd na pojednávaní dňa 19.09.2024, na ktoré
sa dostavil právny zástupca žalobcu. Žalovaný neprítomný, ospravedlnený, súhlasil konať a rozhodnúť

v jeho neprítomnosti.
VI.
Relevantná právna úprava

19. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov ( ďalej

len „SSP“) v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia
podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

20. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
( ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom

chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

21.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej

správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

22. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“),
predmetom dane je: a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou,

ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za
protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,
c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len
"členský štát"), d)dovoz tovaru do tuzemska.

23. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným
tovarom ako vlastník.

24. Podľa § 13 ods. 1 písm. c) zákona o DPH, miestom dodania tovaru, ak je dodanie tovaru bez
odoslania alebo prepravy, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje.

25. Podľa § 19 ods. 1,2 zákona o DPH, (1) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom
dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode
alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento
deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní

stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.
Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
(2) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.26. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH, oslobodenie od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo
prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na
ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

27. Podľa 43 ods. 5 zákona o DPH, platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia
od dane podľa odsekov 1 až 4. Platiteľ je preukázať dodanie tovaru dodanie do iného členského štátu
kópiou faktúry, a a) ak prepravu tovaru ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou
osobou, prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia, b)

ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou
ním poverenou c) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním
poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu d) inými dokladmi, ako napríklad zmluvou
o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar.

28. Podľa § 43 ods. 8 zákona o DPH, ak prepravu tovaru z tuzemska do iného členského štátu vykoná

odberateľ alebo ju zabezpečí odberateľ inou osobou, platiteľ je povinný mať doklady podľa odseku 5
písm. b) alebo c) do konca šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení kalendárneho
mesiaca,vktoromsauskutočnilododanietovaru.Akplatiteľnemádokladypodľaodseku5písm.b)alebo
c) v lehote podľa prvej vety, uvedie dodanie tovaru bez oslobodenia od dane do daňového priznania za
zdaňovacie obdobie, v ktorom uplynula táto lehota.

29. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

30. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň: a) voči nemu

uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

31. Podľa § 51 ods. 1 zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak:
a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri
odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c) pri odpočítaní

dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu, d) pri odpočítaní
dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ
uvedený ako príjemca alebo dovozca.

32. Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH , platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný

platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.

33. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „daňový poriadok“), správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo

najavo.

34. Podľa § 3 ods. 5 daňového poriadku, správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z
vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky,
a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.

35. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie
do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie
alebo vybratie dane, tzv. obsah pred formou. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre
zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom

je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by
inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti,
sa pri správe daní neprihliada.

36. Podľa § 23 veta prvá a druhá daňového poriadku, daňový subjekt alebo jeho zástupca je oprávnený

nazerať do spisu daňového subjektu týkajúceho sa jeho daňových povinností; po prijatí žiadosti o
nazretie do spisu sprístupní správca dane spis daňového subjektu nasledujúci pracovný deň. Do
písomností, na základe ktorých sa vykonáva dožiadanie podľa § 21 alebo podľa osobitného predpisu, je
daňový subjekt alebo jeho zástupca oprávnený nazrieť najskôr po tom, ako sa získa výsledok takéhotodožiadania, ktorý je použiteľný ako dôkaz pri správe daní; to neplatí, ak príslušný orgán členského štátu
alebo príslušný orgán zmluvného štátu, ktorému bola poskytnutá informácia o daňovom subjekte podľa
osobitného predpisu, uviedol, že nesúhlasí so sprístupnením takýchto písomností.

37. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje: a) skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov,

ktoré je povinný viesť.

38. Podľa §24 ods. 2, 3 daňového poriadku, (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby
skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba
návrhmi daňových subjektov. (3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči
daňovémusubjektu,ktorésúrozhodnépresprávneurčeniedane.Niejepotrebnédokazovaťskutočnosti

všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

39. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké

výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane
podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené
daňovými subjektmi a doklady k nim.

40. Podľa § 25 ods. 4 daňového poriadku, ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca

má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka
včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu.

41. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.

Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

42. Podľa § 46 ods. 2 daňového poriadku, ak sa vykonáva daňová kontrola na zistenie oprávnenosti
nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti, daňová kontrola je začatá v deň spísania
zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole. Oznámenie

o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti
musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, kontrolované zdaňovacie
obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na
vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia.

43.Podľa§46ods.5daňovéhoporiadku,akvzniknúpochybnostiosprávnosti,pravdivostialeboúplnosti
dokladovpredloženýchkontrolovanýmdaňovýmsubjektomaleboopravdivostiúdajovvnichuvedených,
oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim
vyjadril,najmäabyneúplnéúdajedoplnil,nejasnostivysvetlilanepravdivéúdajeopravilalebopravdivosť
údajov riadne preukázal.

44. Podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku, lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok
odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu
zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán
môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac

o 12 mesiacov.

VII.
Právne posúdenie veci správnym súdom

45. Predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci bolo v intenciách námietok vznesených
žalobcom preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 101356392/2020 zo dňa 25.08.2020, ktorým
potvrdil rozhodnutie správcu dane č.100387893/2020 zo dňa 07.02.2020. Správny súd po preskúmanížalobou napadnutého rozhodnutia ako aj konania, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo dospel k
záveru o zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia.

46. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými
hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok zakotvuje
oprávnenia daňových orgánov zamerané na zisťovanie splnenia zákonných povinností daňovými
subjektmi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania
preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo

vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, daňový subjekt
preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na
ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť,
správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Úlohou
správneho súdu nie je zisťovať alebo ustaľovať skutkový stav či nanovo vyhodnocovať dôkazy vykonané
v daňovom konaní. Jeho úlohou je najmä posúdiť, či správca dane, resp. žalovaný postupovali pri

zisťovaní skutkového stavu zákonným spôsobom, nasledovali pritom pravidlá logického uvažovania
a či riadne popísali svoje hodnotiace úvahy. Podľa ustálenej súdnej judikatúry (viď. napr. Nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II.ÚS 127/07-21 alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 2Sžo/5/2009, sp. zn. 8Sžo/547/2009) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva
nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda

to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou
rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.

47. V prvom rade bolo potrebné vyporiadať sa s námietkami žalobcu o nedodržaní lehoty na vykonanie
daňovej kontroly. Úlohou správneho súdu bolo posúdiť, či bola dodržaná zákonom stanovená lehota na

vykonanie daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za posudzované zdaňovacie obdobie, keďže v
prípade, ak by správca dane nerešpektoval maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly, porušil by tým
nielen ustanovenie o maximálnej dĺžke jej trvania, ale aj zásadu primeranosti a zásadu zákonnosti pri
správe daní. Daňová kontrola by v takom prípade nebola vykonaná v súlade so zákonom a protokol z nej
by nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno

použiť. V prípade, že by takýto protokol použitý bol, tak celé daňové konanie by bolo zaťažené vadou
nezákonnosti a rovnako tak by bolo nezákonné i rozhodnutie (ktoré je vlastne zavŕšením celej daňovej
kontroly a vyrubovacieho konania), pretože by vychádzalo zo skutočností zistených počas nezákonnej
daňovej kontroly a zachytených v protokole z takejto nezákonnej kontroly. Z administratívneho spisu
správny súd zistil, že predmetná daňová kontrola u žalobcu začala dňa 21.10.2014, bol dva krát

prerušenáod23.6.2015do17.12.2015(5mesiacov,25dní)aod22.1.2016do12.4.2016(2mesiace,22
dní) a skončená bola dňa 10.06.2016 doručením protokolu žalobcovi. Jednoročná lehota na vykonanie
daňovej kontroly, po započítaní prerušenia konania, uplynula dňa 06.07.2016. Z dôvodu, že žalobca
prevzal protokol dňa 10.06.2016, jednoročná lehota na vykonanie daňovej kontroly bola zachovaná
a námietka žalobcu o nedodržaní zákonnej lehoty je nedôvodná.

48. Žalobca ďalej namietal, že dôvody prerušenej daňovej kontroly pominuli skôr než tvrdí správca dane
(viď ods. 7 odôvodnenia tohto rozsudku). Na základe dokladov obsiahnutých v administratívnom spise
správny súd konštatuje, že postup správcu dane bol v súlade so zákonom a námietka nedodržania
lehoty na vykonanie daňovej kontroly nie je dôvodná. Z administratívneho spisu vyplýva, že odpoveď č.

768055/2015 bola doručená správcovi dane dňa 17.12.2015 e-mailom a odpoveď č. 1794753/2015 dňa
12.04.2016 e-mailom od oddelenia CLO, ktoré je zriadené na Finančnom riaditeľstve SR ako koordinátor
premedzinárodnúvýmenuinformácií.Jepravda,ževpredmetnýchodpovediachjenaformuláriuvedený
dátum zaslania odpovede pri žiadosti č. 768055/2015 deň 30.11.2015 a pri žiadosti č. 1794753/2015
deň 31.03.2016, avšak dátumy doručenia nikde nie sú uvedené. Preukázaný dátum doručenia konečnej

odpovede správcovi dane vo veci dožiadania pod č. 768055/2015 je dátum, ktorý uviedol správca dane
v oznámení zo dňa 18.12.2015, a teda 17.12.2015; vo veci dožiadania pod č. 1794753/2015 je dátum,
ktorý uviedol správca dane v oznámení zo dňa 15.04.2016, a teda 12.04.2016. Od týchto dátumov ( od
17.12.2015 pri prvom prerušení a od 12.04.2016 pri druhom prerušení daňovej kontroly) je potrebné
pokračovať vo výkone daňovej kontroly, pretože od týchto dátumov pominuli dôvody, pre ktoré bola

daňová kontrola prerušená. Navyše správny súd uvádza, že žalobca uvedenú námietku nevzniesol
v priebehu daňovej kontroly ani vo vyrubovacom konaní a ani v odvolacom konaní.49. Súd vyhodnotil za nedôvodnú aj námietku žalobcu o nezákonnom opakovanom prerušení daňovej
kontroly. Žalobca argumentoval tým, že správca dane mohol už počas prvého prerušenia daňovej
kontroly preverovať nie len prepravu tovaru do iného členského štátu, ale aj samotné dodanie

u odberateľov, lebo mal od všetky daňové odklady. Z vyjadrení správcu dane a žalovaného súdu
vyplýva, že doklady predložené žalobcom neboli dostatočnými na preverenie dodania tovaru do
Maďarska. Z obsahu rozhodnutí daňových orgánov vyplýva, že je v nich uvedená špecifikácia dôvodov
a správna úvaha o tom, aký význam má prerušenie daňovej kontroly, ako aj správna úvaha daňových
orgánov použitá pri vyvodzovaní záverov vyplývajúcich zo zistení získaných medzinárodnou výmenou

informácií. Účelnosť a dôvodnosť prerušenia daňovej kontroly nemožno posudzovať podľa výsledkov
medzinárodnej výmeny informácií z dôvodu, že správca dane nemôže vopred predpokladať obsah
zistených skutočnosti z jednotlivých odpovedí, ich vzájomné súvislosti a ani skutočnosť, či takto získané
informácie budú mať a v akom rozsahu, vplyv na správne určenie dane, resp. či tieto informácie vôbec
využijeprirozhodovanívoveci.Daňovýporiadoknelimitujesprávcudane,pokiaľideozaslaniežiadostío
MVI s tým, že v danom prípade správca dane považoval za potrebné doplniť dokazovanie na preverenie

zdaniteľných obchodov pre odberateľa. Je všeobecne dané, že účelom daňovej kontroly je zistiť alebo
overiť skutočnosti a údaje rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie hmotnoprávnych
daňových predpisov, overiť pravdivosť a úplnosť podaného daňového priznania. Správny súd nesúhlasí
s námietkou žalobcu, že sa správca dane nevyporiadal s jeho námietkou o nezákonnosti druhého
prerušenia daňovej kontroly. Z obsahu strany 26 prvostupňového rozhodnutia vyplýva odôvodnenie

správcu dane ohľadom zaslania žiadosti o MVI tým, že „ sa neuspokojil s výsledkami zistení týkajúcich
sa prepravy tovaru a zároveň z dôvodu, že sa nemohol jednoznačne oprieť o fakty, ktorými disponoval
z doručenej žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií č. VAT_HU_58661_SK_17140/14/Merc zo dňa
24.02.2014, ktorá sa týkala odberateľa PROFEET HUNGARY KFT., pretože ňou maďarský správca
dane informoval a preveroval skutočnosti súvisiace s rokom 2012“.

50. Správny súd v súvislosti s otázkou zákonnosti prerušenia daňovej kontroly tiež poukazuje na
najnovšiu rozhodovaciu činnosť SDEÚ, ktorý rozsudkom vo veci Hydina SK s.r.o., C-186/20 zo dňa
30. septembra 2021 zodpovedal na otázku, či prekročenie lehôt pre medzinárodnú výmenu informácií
uvedených v Článku 10 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej

spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty, spôsobuje nezákonnosť prerušenia
daňovej kontroly. SDEÚ v tejto veci rozhodol, že „Článok 10 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7.
októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty v
spojení s jeho odôvodnením 25 sa má vykladať v tom zmysle, že nestanovuje lehoty, ktorých prekročenie
môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly stanoveného právom žiadajúceho členského

štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát neposkytne informácie požadované v rámci mechanizmu
administratívnej spolupráce stanoveného týmto nariadením“. Z rozhodnutia SDEÚ vo veci Hydina
SK s.r.o. správnemu súdu vyplýva, že článok 10 Nariadenia č. 904/2010 neupravuje maximálnu
dĺžku daňovej kontroly ani podmienky prerušenia takejto kontroly, ak sa začne medzinárodná výmena
informácií, ktorá bola dôvodom na prerušenie daňovej kontroly. Preto sa zdaniteľná osoba nemôže

odvolávať na uvedené nariadenie s cieľom napadnúť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly, ktorá sa
jej týka, z dôvodu neprimeranej dĺžky tohto prerušenia (vec Hydina SK s.r.o., bod 43). Uvedený záver
SDEÚ významne ovplyvňuje doterajšiu rozhodovaciu činnosť správnych súdov, keď len samotná dĺžka
trvania prerušenia daňovej kontroly nemôže spôsobiť nezákonnosť daňovej kontroly.

51. Potrebné je ešte dodať, že žalobca bol s dôvodmi prerušenia daňovej kontroly oboznámený, pričom
náročnosť veci si prerušenie daňovej kontroly vyžadovala a jeho právo vyjadriť sa ku skutočnostiam
zisteným daňovou kontrolou porušené nebolo a preto argumentácii žalobcu vo vzťahu k dĺžke daňovej
kontroly a dôvodom jej prerušenia nemožno priznať právnu relevanciu. Uvedený názor je v súlade
s názorom vysloveným v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/24/2012 z 13. novembra

2012. Upriamenie pozornosti žalobcu na dĺžku kontroly nemalo vplyv na samotné závery kontroly, a s
poukazom na právny názor Ústavného súdu SR vyjadrený v náleze sp. zn.
III. ÚS 726/2016, táto kontrola aj podľa názoru súdu bola vykonaná v súlade s ustanoveniami daňového
poriadku.

52. Správca dane medzinárodnou výmenou informácií preveroval skutočnosti týkajúce sa splnenia
podmienok pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu pre
vybraných odberateľov v zmysle § 43 zákona o DPH, skutočnosti týkajúce sa prepravy tovaru do inéhočlenského štátu a skutočnosti týkajúce sa správneho posúdenia miesta dodania v zmysle § 19 zákona
o DPH.

53. Nedôvodnou je aj námietka žalobcu, že mu nebol predložený chronologický zažurnalizovaný spis.
Dokumenty, s ktorými bol súd oboznámený, boli číselne označené, splnomocnený zástupca žalobcu
si z nich urobil fotokópie ( pr. na čl. 74 administratívneho spisu je o tom záznam) a nenamietal, že by
mu nejaké konkrétne listiny predložené neboli. Súdu bol predložený administratívny spis žurnalizovaný
s chronologickým obsahom a očíslovaním listov, a preto správnemu súdu nie je zrejmé, ktoré listiny

nemali byť žalobcovi predložené. Z daňového poriadku pritom ani nevyplýva povinnosť pre správcu
dane predkladať žalobcovi spis žurnalizovaný s označením listín a s chronologickým zoznamom.
Z tohto dôvodu je bezpredmetnou aj námietka žalobcu, že mu bolo odňaté právo nahliadnuť do úplného
zažurnalizovaného spisu.

54. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že správca dane pri preverovaní obchodných

transakcií uskutočnených medzi žalobcom a odberateľom vo veci preverenia dodávok tovaru pre
odberateľa do iného členského štátu za obdobie august 2011 vychádzal z informácií získaných
prostredníctvom medzinárodnej výmeny daňových informácií ako aj informácií získaných overovaním
odberateľa PROFEET HUNGARY KFT. ( IČ DPH: D.) v medzinárodnom elektronickom systéme pre
automatickú výmenu informácií o DPH - v systéme „VIES“.

54.1. Správca dane zistil, že: 1) IČ DPH odberateľa PROFEET HUNGARY KFT. sa nenachádza v
databáze členského štátu, bolo zrušené dňa 14.08.2013; 2) žiadosťou o MVI č. 321307/2015 zo dňa
05.05.2015 na preverenie uskutočnenia prepravy tovaru týkajúcu sa konkrétnych odberateľských faktúr
pre odberateľa PROFEET HUNGARY KFT. realizovanú prepravcom B.B.Z. – TRANSPORT KFT. zistil,

že spoločnosť B.B.Z. – TRANSPORT KFT. je v deregistračnej procedúre, predchádzajúci konateľ si
nesplnil daňové povinnosti, neposkytol doklady; 3) žiadosťou o MVI č. 367242/2015 zameranú na
preverenie prepravy tovaru na odberateľských faktúrach odberateľovi PROFEET HUNGARY KFT.
realizovanú prepravcom BÁRDOS-TRANSZ BT. zistil, že prepravca bol zrušený dňa 22.04.2015,
daňovník nemal komunitárne IČ DPH, nebolo možné preverenie.; 4) žiadosťou o MVI č. 1794753/2015

zo dňa 22.12.2015 zameranou na preverenie, či došlo reálne k uskutočneniu intrakomunitárnych
zdaniteľných obchodov maďarskému odberateľovi PROFEET HUNGARY KFT. zistil, že DIČ spoločnosti
bolo zrušené dňa 14.08.2013, konateľom spoločnosti bol F. A. od 23.02.2011 do 06.02.2015, ktorý
bol nedostupný, nepredložil doklady, spoločnosť nemala vhodné priestory na skladovanie kovového
materiálu.

54.2. Správca dane ďalej zistil, že odberateľ PROFEET HUNGARY KFT. mal obchodné vzťahy aj
s daňovým subjektom FERRO CORE, a. s., Hattalova 12/C, 831 03 Bratislava 3 - Nové Mesto,
IČO:45680949, IČ DPH: B. (ďalej len „FERRO CORE, a. s.“), preto v priebehu výkonu daňovej kontroly
zabezpečil fotokópie zo spisu kontrolovaného daňového subjektu FERRO CORE, a. s., a získal ďalšie

informácie k maďarskému odberateľovi PROFEET HUNGARY KFT., napríklad že odberateľ vo svojich
daňových priznaniach deklaroval IC nadobudnite, ale nie je možné určiť, či sa jednalo o tovar –
spevňovacia oceľ, lebo maďarský daňový subjekt nemal k dispozícii žiadne doklady, p. E. C. nebol ani
zástupcom a ani poverenou osobou u odberateľa PROFEET HUNGARY KFT.

54.3. Zo správy prezídia Policajného Zboru, NAKA, národná jednotka finančnej polície, expozitúra Stred,
Banská Bystrica bolo k odberateľovi zistené, že konateľ spoločnosti Imre Fazakas je rumunský občan,
ale neexistuje v evidencii obyvateľov Rumunska a že mal s vysokou mierou pravdepodobnosti fiktívnu
identitu.

54.4. Ako vyplýva zo skutkového stavu, ktorý bol zistený správcom dane, žalobca ako daňový subjekt
nepreukázal dodanie tovaru na územie iného členského štátu. Národná diaľničná spoločnosť, a.s.
poskytla správcovi dane údaje z elektronického mýtneho systému č. 10220/100755/20101/2017 pre
vozidlá s EČV: G., H., G., G., G., H. a F. za požadované obdobie 4 až10/2011, prechody vozidiel
cez hraničné prechody medzi Slovenskom a Maďarskom boli zaregistrované elektronickým mýtnym

systémom spoločnosti SkyToll, a.s. Tieto informácie mu však potvrdili len pohyb vozidiel od žalobcu po
hranicu Slovenska, ale nepreukázali na skutočné miesto vykládky tovaru, resp. komu daňový subjekt
PROFEET HUNGARY KFT. ďalej dodal tovar, keďže na virtuálnej adrese svojho sídla tovar prevziaťnemohol. Zároveň ani prepravca, ani odberateľ v Maďarsku nepreukázali, že išlo práve o tovar, ktorý
mal byť obstaraný na základe odberateľských faktúr za zdaňovacie obdobie august 2011.

55. Z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že všetky potvrdenia o realizácii obchodu za august
2011 k vyššie uvedeným CMR dokladom boli vystavené v Košiciach a podpísané za odberateľa osobou:
E. C., ktorý menovaný nebol konateľom spoločnosti a ani nebolo preukázané poverenie, na základe
ktorého by bol oprávnený podpisovanie robiť.

56. Správca dane v rozhodnutí konštatoval, že neboli zistené žiadne ekonomické vzťahy (prepojenia)
medzi C. E. a spoločnosťou PROFEET HUNGARY KFT., pán C. nebol poverenou osobou ani zástupcom
ani zamestnancom. Z odpovedí svedkyne pani I. A. J. ako bývalej zamestnankyne žalobcu vedel,
že E. C. chodil vyplácať tovar v hotovosti na dispečing. Podľa správcu dane u žalobcu absentovala
riadna odborná starostlivosť, lebo: a) išlo o partnera bez obchodnej histórie, obchodných priestorov
a zamestnancov; b) nepodarilo sa zistiť, kto bol osobou menom E. C., c) neboli mu riadne ozrejmené

dôvody a okolnosti nadviazania spolupráce s odberateľom PROFEET HUNGARY KFT.; d) dodávaný
tovar nebolo možné vyložiť v mieste deklarovanom na pečiatke odberateľa; e) neznáma osoba
komunikovala s platiteľom a uhrádzala platby za tovar.

57. Na základe zistených skutočností správca dane vyslovil záver, že žalobca v prípade deklarovaného

dodania tovaru do iného členského štátu nemá nárok na uplatnenie oslobodenia v zmysle § 43 ods.
1 zákona o DPH a je povinný znášať zaťaženie daňou z pridanej hodnoty. V kúpnych zmluvách
bolo dohodnuté, že odvoz zo Slovenska do Maďarska zaistí odberateľ ako kupujúci, platba mala
prebiehať v hotovosti. Z predložených medzinárodných nákladných listov CMR súdu vyplynulo, že
prepravu tovaru mali vykonať spoločnosti: B.B.Z. – TRANSPORT KFT. A BÁRDOS-TRANSZ BT

( identifikovaní pečiatkou v časti 16 a 23 predložených medzinárodných nákladných listov). Žalobca
uviedol v záznamoch o dodaní tovarov a služieb do iného členského štátu s oslobodením od dane podľa
§ 43 zákona o DPH v daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie august 2011 odberateľské
faktúry (ďalej len „fa“):
· pre prepravcu B.B.Z. - TRANSPORT KFT.: fa č. 9311100435 zo dňa 2.8.2011 na sumu XX.XXX,XX eur

( z toho 20 % DPH: X.XXX,XX eur; číslo CMR:AA0572605), fa č. 9311100436 zo dňa 2.8.2011 na sumu
XXXXX,XX eur ( z toho 20 % DPH: X.XXX eur; číslo CMR:AA0547599),
· pre prepravcu BÁRDOS-TRANSZ BT: fa č. 9311100446 zo dňa 15.8.2011 na sumu XX.XXX,XX eur
( z toho 20 % DPH: X.XXX,XX eur; číslo CMR: SKM1849992), fa č. 9311100446 zo dňa 15.8.2011 na
sumu XX.XXX,XX eur ( z toho 20 % DPH: X.XXX,XX eur; číslo CMR: SKM1849992), fa č. 9311100448

zo dňa 16.8.2011 na sumu XX.XXX,XX eur ( z toho 20 % DPH: X.XXX,XXK.; číslo CMR: 0594098), fa č.
9311100450 zo dňa 17.8.2011 na sumu XX.XXX,XX eur ( z toho 20 % DPH: X.XXX,XX eur; číslo CMR:
0594099), fa č. 9311100451 zo dňa 18.8.2011 na sumu XX.XXX,XX eur ( z toho 20 % DPH: X.XXX,XXK.;
číslo CMR: 0594100), fa č. 9311100459 zo dňa 22.8.2011 na sumu XX.XXX,XX eur ( z toho 20 % DPH:
X.XXX,XX eur; číslo CMR: 0594101), fa č. 9311100464 zo dňa 24.8.2011 na sumu XX.XXX,XX eur

( z toho 20 % DPH: X.XXX,XX eur; číslo CMR: 0594107), fa č. 9311100473 zo dňa 30.8.2011 na sumu
XX.XXX,XX eur ( z toho 20 % DPH: X.XXX,XX eur; číslo CMR: 0594106), fa č. 9311100479 zo dňa
31.8.2011 na sumu XX.XXX,XX eur ( z toho 20 % DPH: X.XXX,XX eur; číslo CMR: 0594105).

58. Z obsahu CMR dokladov v administratívnom spise súd zistil, že na deviatich z desiatich CMR

dokladov ( č.: AA0572605, AA0547599, 0594098, 0594099, 0594100, 0594101, 0594107, 0594106,
0594105 a nie na piatich, ako tvrdí žalobca) je v časti 3 miesto vykládky uvedená „Ferona a.s. prevádzka
Košice“ a subjekt, ktorý tovar prevzal, je v časti 24 uvedený: PROFEET HUNGARY KFT., 1156 Bp. Sárfü
u. 3.1/A.

59. Jednou zo základných zásad daňového konania je v zmysle daňového poriadku zásada zákonnosti,
ktorá ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade so všeobecne
záväznými predpismi (§ 2 ods. 1 daňového poriadku) v zmysle zásady súčinnosti (§ 2 ods. 2 daňového
poriadku) správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Daňová
kontrola je z tohto pohľadu jedným z najvýznamnejších nástrojov štátu v podmienkach správy daní, ktorá

slúži na ochranu fiškálnych záujmov štátu pri súčasnom zachovaní práv a právom chránených záujmov
daňových subjektov a iných osôb a zároveň predstavuje verejno-mocenský zásah do individuálnej
sféry daňového subjektu, ktorý v konečnom dôsledku najčastejšie smeruje k dovyrubovaniu daní
a sekundárne k ukladaniu sankcií. Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom daňový subjektpreukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na
ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania. Daňový subjekt
preukazuje aj vierohodnosť, správnosť a úplnosť povinných evidencií alebo záznamov, ktoré vedie.

Inštitút daňovej kontroly slúži na zistenie alebo overenie si skutočností a údajov rozhodujúcich pre
správne určenie dane alebo dodržiavanie hmotnoprávnych daňových predpisov a zároveň predstavuje
nástroj na overenie pravdivosti a úplnosti podaného daňového priznania.

60. V zmysle § 43 zákona o DPH platiteľ, ktorý dodáva tovar do iného členského štátu Európskej

únie, môže uplatniť oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu len vtedy, ak sú
splnenépodmienky;tovarjefyzickyprepravenýdoinéhočlenskéhoštátu(t.j.tovarfyzickyopustíúzemie
Slovenskej republiky); existencia odplatného obchodného vzťahu medzi dodávateľom a odberateľom;
tovar je odberateľom objednaný pod IČ DPH, ktoré bolo pridelené v inom členskom štáte; tovar prepraví
dodávateľ alebo odberateľ, alebo je prepravený inou osobou (dopravcom) na účet dodávateľa alebo
odberateľa. Aby bolo možné platiteľovi uznať oslobodenie od dane podľa 43 ods. 1 zákona o DPH musí

mať platiteľ k dispozícií dôkazy o tom, že sa dodanie tovaru do iného členského štátu uskutočnilo. Zákon
o dani z pridanej hodnoty jednoznačne ustanovuje, že platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do
iného členského štátu kópiou faktúry, a ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením
odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu ( § 43 ods. 5 písm.
c) zákona o DPH). Dôkaznými prostriedkami uvedenými v § 43 ods. 5 písm. d) zákona o DPH nie je

možné nahradiť také listinné dôkazy, ktoré vyžaduje zákon o DPH v § 43 ods. 5 písm. a) až c).

61. Správny súd konštatuje, že bolo povinnosťou žalobcu predložiť dôkazy preukazujúce oprávnenosť
jeho nároku na oslobodenie od DPH. Doklady, ktoré žalobca predložil za účelom preukázania
oslobodenia od dane a to medzinárodné nákladné listy CMR, písomné potvrdenia o realizácii

obchodu podpísané osobou E. C., faktúry, príkazy na vyskladnenie, objednávky prijaté telefonicky
(a zaznamenané zamestnancom žalobcu), nie je možné považovať za vierohodné doklady, ktoré
reálne preukazujú prepravu tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Medzinárodné nákladné listy
CMR neboli riadne vyplnené, preprava nebola riadne potvrdená osobou, ktorá by bola preukázateľne
oprávnená konať za prepravcu či odberateľa, nebolo potvrdené prepravenie tovaru deklarovaného na

faktúrach do iného členského štátu. Dodacie listy neboli potvrdené odberateľom uvedeným na faktúre a
ani žiadnou inou osobou, ktorá by bola oprávnená za odberateľa konať.

61.1. Z týchto dôvodov považuje súd za nedôvodné aj námietky žalobcu, že daňové orgány
spochybňovali konateľa spoločnosti A. F. pre nemožnosť sa s ním skontaktovať a že by malo byť v jeho

neprospech, keď nevedel zahraničný správca dane overiť prepravu u prepravcov BÁRDOS-TRANSZ
BT a B.B.Z. – TRANSPORT.

61.2. V tejto súvislosti správny súd nedal za pravdu žalobcovi, že by nekontaktnosť prepravcov v
čase preverovania skutočností z dokladov CMR mala byť dôkazom o neuskutočnení prepravy podľa

dokladov CMR. V rámci vykonania dokazovania daňové orgány riadne opísali dokazovanie vedené
smerom k prepravcom, riadne ozrejmili, k akým záverom dospeli. Čiže nekontaktnosť prepravcov len
prispela ako ďalší dielčí dôkaz k záveru správcu dane, ktorý potvrdil žalovaný v napadnutom rozhodnutí.
Nie je sporným z vážneho systému žalobcu, ktoré vozidlá vstúpili do jeho areálu a presný čas opustenia
areálu, aj že boli vozidlá zachytené v mýtnom systéme, ale naďalej ostalo nepreukázaným zo strany

žalobcu dodanie tovaru do iného členského štátu.

62. Daň z pridanej hodnoty je ľahko zneužiteľná, preto každý subjekt pri svojom podnikaní musí byť
dostatočne predvídavý a obozretný, aby reálny obsah faktúr mohol preukázať aj inými dôkazmi pred
daňovými orgánmi. Ak žalobca argumentuje v žalobe, že všetky podstatné doklady predložil, súd musí

konštatovať, že nepostačuje iba formálna existencia faktúr, resp. dodacích listov CMR, ktoré sú aj podľa
názoru súdu nedostatočné, neúplné, reálne nepreukazujú konkrétnu príslušnú prepravu z tuzemska
do Maďarska. V danom prípade mal prepravu zabezpečiť odberateľ a preto bolo povinnosťou žalobcu
ako dodávateľa preukázať dodanie tovaru z územia Slovenskej republiky do iného členského štátu s
poukazom na obsah ustanovenia § 43 ods. 5 písm. c) zákona o DPH.

63. Z ustanovenia § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. vyplýva, že splnenie podmienok pre oslobodenie
od dane je povinný preukázať platiteľ, ktorý oslobodenie od dane uplatňuje. Správny súd súhlasil
s argumentáciou správcu dane aj žalovaného, že žalobca nepreukázal rozhodujúcu podmienku preoslobodenieoddaneato,žetovarbolreálneprepravenýztuzemskadoinéhočlenskéhoštátu(t.jnielen
na hranicu), a že nadobúdateľom deklarovaného dodania sporného tovaru – betonárska oceľ rebrovaná
je spoločnosť PROFEET HUNGARY KFT., ktorá je deklarovaná na odberateľských faktúrach ako

odberateľ, pretože tvrdenia žalobcu a ním predložené doklady nepreukazujú splnenie týchto podmienok.
Žalobca by teda úspešne mohol uplatniť oslobodenie od DPH podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH len za
podmienky, že by bolo v daňovom konaní preukázané, že tovar uvádzaný na faktúrach opustil územie
SR a prepravu tovaru vykonal odberateľ, tak ako to žalobca deklaroval v priebehu daňového konania.

64. Aj podľa názoru správneho súdu, správca dane správne a v súlade s § 3 ods. 2 daňového poriadku
na základe dostatočne zisteného skutkového stavu vyhodnotil všetky dôkazné prostriedky, ktoré boli
jednak predložené žalobcom, ako aj tie, ktoré získal vyžiadaním informácií, pričom postupoval v súlade
so zásadou uvedenou v § 3 ods. 6 daňového poriadku a jednoznačne mal preukázané, že tieto
dôkazy predložené žalobcom reálne neodrážali zistené skutočnosti v zmysle požadovaných dokladov
s poukazom na obsah § 43 ods. 5 zákona o DPH konkrétne preukázania prepravy tovaru, pretože

deklarované prepravenie tovaru potvrdené nebolo. Predložené doklady ani podľa názoru súdu nie je
možné považovať za vierohodné doklady, ktoré objektívne a reálne preukazujú prepravu z tuzemska
do Maďarska.

65. Preukázať oprávnenosť tvrdení a dôkazných prostriedkov je na daňovom subjekte. Povinnosť

splnenia dôkazného bremena nie je na daňovom orgáne, táto povinnosť mu zo zákona nevyplýva. V
daňovom konaní je povinnosť uložená daňovému subjektu preukázať oprávnenosť jeho nárokov, čo sa
týka otázky vierohodnosti predložených dokladov a to v danom prípade žalobca nepreukázal, aj keď
predložil doklady, na ktoré v žalobe poukazuje, avšak tieto nepreukázali reálne plnenie toho čo bolo v
dokladoch uvádzané.

66. Správny súd zastáva názor, že nielen podľa názoru žalovaného, ale i z rozsudkov Súdneho dvora
EÚ C-80/11 a C-142/11 z 21. júna 2012 vyplýva, že Súdny dvor predpokladá obozretnosť daňového
subjektu, jeho povinnosť zistiť si informácie o druhom subjekte, ubezpečiť sa o zákonnom konaní
(dodržiavaní daňových povinností) obchodného partnera. V tejto súvislosti možno uviesť i rozsudok

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/97/2009, v ktorom poukázal na základnú zásadu obchodného práva,
a to poctivého obchodného styku, ale aj na tú skutočnosť, že súčasným základným predpokladom pre
riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať
vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky
pojmu podnikanie, ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne

chýbajú, potom ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle § 264 Obchodného zákonníka
právnu ochranu.

67. Je potrebné uviesť, že splnenie hmotnoprávnych podmienok ustanovených v § 43 ods. 1 a ods. 5
zákona o DPH, pre oslobodenie od dane musí byť súčasné, takže pokiaľ žalobca zastával názor, že

dodanie tovaru do iného členského štátu predloženými listinami preukázal, nič to nemení na skutočnosti,
že nepreukázal splnenie podmienky a tou je, že prepravu tovaru do Maďarska vykonal odberateľ
prostredníctvom prepravcov uvedených na predložených dokladoch. Zároveň súd zastáva názor, že
správca dane v priebehu výkonu daňovej kontroly nepožadoval od žalobcu žiadny doklad nad rámec
uvedeného zákonného ustanovenia.

68. Správny súd nedal za pravdu žalobcovi, že došlo k porušeniu zásady zákonnosti a zásady
voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotenie dôkazov neznamená mechanické preberanie informácií či
bezvýhradné akceptovanie dokladov, resp. údajov v nich uvedených. Z administratívneho spisu je
zrejmé, že správca dane dostatočne vyčerpal svoje dôkazné bremeno, keď preveril všetky skutočnosti

týkajúce sa predmetných faktúr a to aj v spojení s obsahom vyjadrení konateľov dodávateľov, ktoré
získal z zápisníc robených v iných daňových konaniach a použil ako listinné dôkazy. Hoci je to práve
správca dane, ktorý vedie dokazovanie v daňovom konaní, pričom hodnotenie získaných dôkazov
podlieha jeho voľnej úvahe (zásada voľného hodnotenia dôkazov), neznamená to, že môže jednotlivé
dôkazy vyhodnocovať svojvoľne. Práve naopak, musí posudzovať získané dôkazy jednotlivo ako aj vo

vzájomných súvislostiach, pričom je povinný aj prihliadať na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo
(§ 3 ods. 3 daňového poriadku). Pri posudzovaní námietok žalobcu v správnej žalobe správny súd
vychádzal z administratívneho spisu, ktorý mu bol predložený a zameral sa na skúmanie a zistenie
toho, či vykonané dôkazy, z ktorých daňové orgány vychádzali, sú natoľko relevantné, že z nich možnologicky vyvodiť skutkový záver, ku ktorému dospeli daňové orgány a či vykonané dôkazy daňové
orgány správne posúdili, a to jednotlivo ako i v ich vzájomnej súvislosti. Podľa názoru správneho
súdu správca dane vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, a to vyžiadaním si listinných dokladov,

dožiadaniami, výsluchmi svedkov či už priamo alebo dožiadaniami, resp. prostredníctvom zápisníc o
podaní vysvetlenia.
69. Nebolo porušené právo žalobcu na obhajobu vo vzťahu k dôkazom obstaraným zo spisu
kontrolovaného daňového subjektu FERRO CORE, a.s. Súd má za to, že dokumenty ohľadom
daňovej kontroly FERRO CORE, a.s. použil len ako písomné listiny, ku ktorým sa žalobca

vyjadriť mohol. Žalobca síce namietal, že mu neboli sprístupnené zo spisu uvedeného daňového
subjektu všetky dôkazy, ale presne ich nešpecifikoval, aké konkrétne dôkazy mu neboli sprístupnené
z daňovej kontroly úplne iného daňového subjektu, v ktorom on nebol priamym účastníkom daňového
konania. Súd nedal za pravdu žalobcovi, že by daňové orgány ignorovali informácie od maďarských
daňových orgánov, že odberateľ podal daňové priznanie za zdaňovacie obdobie a deklaroval IC
nadobudnutie od žalobcu v DPH priznaní. Práve naopak, odvolávajúc sa na odpoveď zo žiadosti

MVI VAT_SK_32287A/15/ PETP_HU_80049442_20150616_AF_RI_R zo dňa 09.03.2016 ohľadom
odberateľa PROFEET HUNGARY KFT. žalovaný uzavrel, že nie je možné určiť, či sa jednalo o tovar
– spevňovaciu oceľ, lebo takto to konštatoval aj maďarský správca dane nemajúci k dispozícii žiadne
doklady.Okremužuvedenéhovovzťahukotázkedokazovaniasúdeštedodáva,žejenasprávcovidane
vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní,

akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania
z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré
už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.
70. Žalobná námietka o tom, že daňové orgány nepreverili všetkých prepravcov pre odberateľa, je
nedôvodnou, lebo preverovaní boli len prepravcovia, ktorí mali realizovať prepravu v zdaňovacom

období august 2011.
71. Súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku žalobcu, že správca dane nevykonal ním navrhnuté
dokazovanie vo vyrubovacom konaní. Súd vychádzal z toho, že v rámci vyrubovacieho konania môže
daňový subjekt navrhovať vykonanie takých dôkazov, resp. označiť výlučne také dôkazy preukazujúce
jeho tvrdenia, ktoré objektívne nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Správny súd nezistil

z podania žalobcu žiadny dôvod, pre ktorý by nemohol navrhnúť dôkazy či výsluch svedkov (A. B. a p.
C.)užpočas trvaniadaňovejkontroly.Pasivitužalobcuvrámcivedenejdaňovejkontrolynemožnozhojiť
navrhnutím týchto dôkazov až v priebehu vyrubovacieho konania, lebo by sa tým poprel účel daňovej
kontroly a koncentračnej zásady pri predkladaní dôkazov v rámci daňovej kontroly ( uznesenie ÚS SR
sp. zn. II. ÚS 218/2024 zo dňa 24.04.2024; rozsudok NSS SR sp. zn. 5Sfk/27/2021 zo dňa 28.06.2023).

72. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel správny súd k záveru, že rozhodnutia správnych orgánov
tak žalovaného, ako aj správcu dane, vychádzajú z riadne zisteného skutkového stavu, sú jasné,
zrozumiteľné, vecne správne a obsahujú všetky zákonné náležitosti. Žalovaný i správca dane v
odôvodnení svojich rozhodnutí jasne a výstižne vysvetlili, ktoré skutočnosti nepovažovali za preukazné,

zktorýchdôkazovvychádzaliaakýmiúvahamisaprihodnotenídôkazovriadiliaakoprávnuvecposúdili,
apretopostupovalipresnevintenciách§63ods.3a5a§74ods.2daňovéhoporiadku.Názorvyslovený
daňovými orgánmi v ich rozhodnutiach zodpovedá zásadám správneho uváženia, podrobne daňové
orgány vyhodnotili, že žalobca vierohodne nepreukázal rozhodujúcu podmienku pre oslobodenie od
dane a to, že tovar bol prepravený z tuzemska do iného členského štátu. Žalovaný správny orgán sa

logicky a vecne vysporiadal s námietkami žalobcu a v konaní neboli porušené procesné práva žalobcu
ako účastníka konania.

73. Správny súd uzatvára, že napadnuté rozhodnutie je vydané v súlade so zákonom o DPH v spojení
s daňovým poriadkom. Z obsahu administratívneho spisu a napadnutých rozhodnutí je zrejmé, že

dokazovanie bolo vykonané náležite a v hodnotení dôkazov správcu dane ako aj žalovaného súd nezistil
právne pochybenia ani logické nesprávnosti a ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť
napadnutých rozhodnutí, preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol.

74. V závere správny súd dodáva, že nemá povinnosť zaoberať sa všetkými namietanými skutočnosťami

žalobcu, ale len tými, ktoré boli rozhodujúce pre vydanie napadnutých rozhodnutí. V tomto kontexte aj
poukazuje na ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej právo na spravodlivý proces spravidla vyžaduje, aby
rozhodnutie súdu bolo odôvodnené. Odôvodnenie rozhodnutia je inter alia aj zárukou toho, že výkon
spravodlivosti nie je arbitrárny. Je predpokladom toho, aby strany mohli účinne uplatňovať právo naopravné prostriedky. Napokon je predpokladom kontroly výkonu spravodlivosti zo strany verejnosti. Z
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vyplýva, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutie, ale nemožno

ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument účastníka bola daná podrobná odpoveď, plnenie
povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (napríklad
rozhodnutia ESĽP vo veciach Van de Hurk v. Holandsko, Ruiz Torija v. Španielsko, rozhodnutia
Ústavného súdu SR sp. zn. II. 329/2010, III. ÚS 726/2016, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
8 Sžo/150/2009).

75. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 v spojení s § 175
ods. 1 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli,
žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

76. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139
ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v
Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia

len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva

(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b)ideokonaniaosprávnejžalobepodľa 6ods.2písm.c)ad);c)ježalovanýmCentrumprávnejpomoci.