Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. máj 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 3Sf/101/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2021200103
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:2021200103.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej LL.M

a členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej v právnej veci žalobcu: HIRK spol. s r.o.,
so sídlom Niklová 3962, Sereď, IČO: 31 355 404, právne zastúpený: Advokátska kancelária Lebovič,
s.r.o., so sídlom Tomášikova 10/B, Bratislava, IČO: 50 289 934, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 100590599/2021 zo dňa 13. apríla 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd zrušuje rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.
100590599/2021 zo dňa 13. apríla 2021 a vec mu vracia na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania a trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Trnava, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím č. 100002727/2021 zo dňa 4.
januára 2021, podľa § 68 ods. 5 a ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok)
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“)

vyrubil žalobcovi rozdiel v sume XXX.XXX,XX € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
február 2018.

2. Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 100590599/2021 zo dňa 13. apríla 2021
prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdil.

II.
Žaloba

3. Žalobou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového
rozhodnutia správcu dane, pričom sa domáhal ich zrušenia a vrátenia veci prvostupňovému správnemu
orgánu na ďalšie konanie. V žalobe namietal, že žalobca dodávateľom Laser Systems, s.r.o. a
PETROLCO, s.r.o. za dodávky tovaru, ktoré boli predmetom daňovej kontroly riadne zaplatil kúpnu cenu

vrátane DPH. Tento tovar následne ako distribútor pohonných hmôt ďalej predal svojim odberateľom,
ktorým fakturoval cenu tovaru vrátane DPH a túto DPH riadne vykázal v daňovom priznaní za príslušné
zdaňovacie obdobie. Zároveň si uplatnil nárok na odpočítanie dane na vstupe za prijaté plnenie od
dodávateľov Laser Systems, s.r.o. a PETROLCO, s.r.o. v súlade s § 49 ods. 2 písm. a) zákona č.222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodontoy (ďalej len „zákon o DPH“), pretože toto plnenie použil ako
platiteľ DPH na dodanie zdaniteľných plnení svojim odberateľom. Podstata napadnutých rozhodnutí
spočíva v tom, že správca dane zamietol žalobcovi nárok na odpočítanie DPH na základe faktúr

vystavených dodávateľmi žalobcu Laser Systems, s.r.o. a PETROLCO, s.r.o. za zdaňovacie obdobie
február 2018. Správca dane a ani žalovaný nespochybnili samotné dodanie tovaru, avšak sporné
dodávateľské faktúry posúdili tak, že tieto boli vystavené na dodávku tovaru s miestom dodania mimo
územia SR. Žalobca ďalej namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov, ktoré spočívali v tom, že napriek pomerne rozsiahlemu odôvodneniu

napadnutých rozhodnutí, nie je v týchto rozhodnutiach dostatočne jasne a zrozumiteľne vysvetlené,
na základe akých konkrétnych skutočností a dôkazov dospel správca dane k záveru, kedy žalobca
získal právo nakladať s tovarom ako vlastník. Napadnuté rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené
ďalej aj z toho dôvodu, že sa žalovaný dostatočným spôsobom nevysporiadal s konkrétnymi odvolacími
námietkami žalobcu, ktoré žalobca vo svojom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu uviedol
k jednotlivým dodávateľom vo vzťahu k posúdeniu otázky prechodu práva nakladať s tovarom ako

vlastník. Žalobca ďalej namietal aj nesprávne právne posúdenie veci, keď uviedol, že ak dve po sebe
nasledujúce dodávky za úhradu vykonané medzi osobami podliehajúcimi dani, ktoré konajú ako takéto
osoby, týkajúce sa toho istého tovaru, zakladajú jediné zaslanie týchto tovarov v rámci spoločenstva
alebo jedinú dopravu týchto tovarov v rámci spoločenstva, táto zásielka alebo táto doprava môže byť
pripočítaná iba jednej z dvoch dodávok, ktorá samotná bude oslobodená od dane za uplatnenia článku

28cA písmeno a) prvého pod odseku šiestej smernice. Tento výklad platí bez ohľadu nato, ktorá z
osôb podliehajúcich dani - prvý predajca, sprostredkujúci nadobúdateľ, alebo druhý nadobúdateľ - má
právo disponovať s tovarmi počas uvedeného zaslania alebo uvedenej dopravy (rozsudky zo 6. apríla
2006, EMAG Handel Eder, C-245/04, EÚ: C:2006:232, bod 45 a zo 16. decembra 2010, Euro Tyre
Holding, C-430/09, EÚ:C:2012:592, bod 21). Aby bolo možné určiť to z dvoch dodaní, ktoré je prepravou

v rámci spoločenstva, je potrebné uskutočniť všeobecné posúdenie všetkých osobitných okolností
prejednávanej veci (rozsudky Euro Tyre Holding, už vyššie citovaný, bod 27a z 27. septembra 2012,
VSTR, C-587/10, EÚ: C:2012:592, bod 32). Na účely tohto posúdenia je najmä potrebné určiť, v ktorom
momente bolo druhýkrát prevedené právo nakladať s tovarom ako vlastník na koncového príjemcu. Za
predpokladu, že by sa druhý prevod tohto práva, teda druhé dodanie, uskutočnilo skôr ako preprava v

rámci spoločenstva, nemožno v takejto preprave hovoriť v súvislosti s prvým dodaním uskutočnením v
prospech prvého nadobúdateľa (rozsudok VSTR, bod 32 a tam citovaná judikatúra). Priradenie prepravy
jednému alebo druhému nadobudnutiu z reťazca po sebe idúcich nadobudnutí v zásade závisí od
časového kritéria, pokiaľ kladie dôraz na okamih, kedy boli splnené podmienky týkajúce sa prepravy v
rámci spoločenstva a prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník. Čo sa týka kritérií posúdenia, ktoré

môže byť uplatnené, Súdny dvor už rozhodol, že ak prvý nadobúdateľ získal právo nakladať s tovarom
ako vlastník na území členského štátu prvej dodávky, prejaví svoj úmysel prepraviť tento tovar do iného
členského štátu a predloží svoje identifikačné číslo pre DPH pridelené týmto naposledy menovaným
členským štátom, preprava v rámci spoločenstva sa musí pripísať prvej dodávke pod podmienkou, že
právo nakladať s tovarom ako vlastník bolo prevedené na druhého nadobúdateľa v členskom štáte

určenia prepravy v rámci spoločenstva. Súdny dvor ďalej spresnil, že o taký prípad nejde, ak po prevode
práva nakladať s tovarom ako vlastník na nadobúdateľa bol dodávateľ vykonávajúci prvú dodávku týmto
nadobúdateľom informovaný o tom, že tovar bude opätovne predaný inej zdaniteľnej osobe pred tým,
než opustí členský štát dodania. V prípade dvoch za sebou nasledujúcich dodaní, v súvislosti s ktorými
možno hovoriť o jednej preprave v rámci spoločenstva, je potrebné na účely zistenia, ktoré z dvoch

dodaní je takouto prepravou, určiť, či sa uvedená preprava uskutočnila po druhom dodaní. Ak by to
tak bolo, malo by sa ako dodanie v rámci spoločenstva kvalifikovať iba druhé dodanie, na ktoré by sa
prípadne malo vzťahovať oslobodenie uvedené v čl. 138 odsek 1 Smernice o DPH (rozsudok z 26. júla
2017, Toridas, C-386/16, EÚ:C:2017:599, bod 37). Znamená to, že tak správca dane ako aj žalovaný
aplikovali ním citované ustanovenia zákona o DPH v rozpore s ustálenými princípmi vyplývajúcimi najmä

z citovanej judikatúry.
4. Okrem toho žalobca poukázal na to, že medzi ním a dodávateľom bola zmluvne dohodnutá výhrada
vlastníctva, teda žalobca nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník až po jeho zaplatení. Tovar
vo všetkých prípadoch prevzal žalobca až na území SR. Pokiaľ bola dodávka tovaru v poriadku, potvrdil
dodací list a na základe následne vystavenej faktúry cenu tovaru uhradil. Poukázal ďalej na to, že všetky

tieto úkony sa uskutočnili až po ukončení prepravy, keď už sa tovar nachádzal na území SR. Ďalej
namietal, že tak správca dane ako aj žalovaný sa nezaoberali dôsledným posúdením tohto časového
aspektu, pričom v zmysle judikatúry, práve od časového kritéria závisí priradenie prepravy jednému
alebo druhému nadobudnutiu z reťazca po sebe idúcich nadobudnutí (rozsudok AREX CZ, bod 74),čo je potom rozhodujúce pre posúdenie otázky, či bezprostrední dodávatelia žalobcu správne vystavili
faktúry s DPH, a či si na základe toho žalobca oprávnene uplatnil nárok na odpočítanie tejto dane.
Žalobca ďalej zdôraznil, že správca dane nepreukázal, že by dodávateľ vykonávajúci prvú dodávku

predmetného tovaru bol jeho nadobúdateľom informovaný o tom, že tovar bude opätovne predaný inej
zdaniteľnej osobe predtým, než opustil členský štát dodania. To platí rovnako aj o ďalších dodaniach
predchádzajúcich dodaniu v prospech žalobcu. Vzhľadom na skutočnosť, že dodávateľ žalobcu Laser
Systems, s.r.o. predal žalobcovi tovar ako platiteľ dane zaregistrovaný na Slovensku a celú dodávku
realizoval ako dodávku tuzemskú, žalobca potom nemal dôvod vykazovať dodávku vo svojom daňovom

priznaní ako nadobudnutie tovaru z iného členského štátu. Mal ďalej za to, že dostatočne vysvetlil a
listinnými dôkazmi preukázal skutočnosti, týkajúce sa prepravy tovaru žalobcom v prípade dodávok od
spoločnosti Laser Systems, s.r.o. Žalobca rámcovou kúpnou zmluvou zo dňa 23.1.2018 a zmluvou o
vyúčtovaní prepravy pohonných hmôt z Lobau (Rakúsko) zo dňa 23.1.2018 preukázal, že žalobca síce
v niektorých prípadoch vykonával prepravu, avšak nešlo o prepravu vlastného tovaru, ale vykonával ju
iba ako prepravca pre spoločnosť Laser Systems, s.r.o. V tejto súvislosti zdôraznil, že dodávateľ Laser

Systems, s.r.o. mal tovar žalobcovi podľa zmluvy dodávať na miesto určenia a mal v prvom rade sám
zabezpečiť prepravu, čo sa aj reálne dialo, ako to vyplýva z preverovania prepravnej spoločnosti O.G.
Trans, s.r.o. V rámci iných daňových kontrol (zdaňovacie obdobie jún 2018. dopravu u tejto spoločnosti
objednával sám dodávateľ Laser Systems, s.r.o., čo tiež potvrdzuje reálny základ týchto obchodných
transakcií. S dodávateľom Laser Systems, s.r.o. bolo zároveň dohodnuté, že v niektorých prípadoch,

keď nebude schopný včas zabezpečiť prepravu tovaru, zabezpečí pre neho prepravu žalobca. V
daných prípadoch však daňový subjekt konal iba ako prepravca tovaru, odberateľom tovaru sa stal
až po ukončení prepravy na mieste určenia. Cena tovaru bola pri oboch spôsoboch zabezpečenia
prepravy rovnaká. Pokiaľ žalobca zabezpečoval v zmysle uvedeného prepravu tovaru, dodávateľ Laser
Systems, s.r.o. poskytol žalobcovi ID kód potrebný na odobratie pohonných hmôt v mieste nakládky,

ale nie z dôvodu, aby s týmto tovarom žalobca nakladal ako vlastník, ale z dôvodu, že na základe
dohody vyplývajúcej z čl. VI. bodu 4 písm. d) uvedenej zmluvy išlo o prípady, kedy žalobca pre Laser
Systems, s.r.o. mal zabezpečiť prepravu tovaru. Ďalej uviedol, že žalovaný uvedené právne úkony
(dohodu o zabezpečení prepravy žalobcom obsiahnutú v rámcovej kúpnej zmluve) nebral do úvahy
pri posudzovaní otázky prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník, resp. tieto úkony vykladal

inak ako tvrdil žalobca a ako to vyplývalo z doslovného obsahu týchto úkonov. Nesprávnosť právneho
posúdenia veci žalovaným v tejto súvislosti spočívala v tom, že žalovaný v rozpore s obsahom rámcovej
kúpnej zmluvy zo dňa 23.1.2018 a zmluvy o vyúčtovaní prepravy PHM z Lobau (Rakúsko) zo dňa
23.1.2018 neprimerane extenzívne aplikoval právomoc daňových orgánov posudzovať skutočný obsah
uvedených právnych úkonov, v tomto prípade otázku prechodu práva nakladať ako vlastník s tovarom.

Zdôraznil, že zo strany žalobcu nešlo o žiadne podvodné konanie, ani o neoprávnené získanie daňovej
výhody, ani nemal vedomosť o žiadnom takomto konaní na inom stupni dodávateľského reťazca, a
preto neexistovali žiadne dôvody, prečo by sa v prípade pochybnosti o mieste dodania tovaru malo
postupovať prísnejšie v neprospech žalobcu. Ďalej poukázal na to, že Súdny dvor Európskej únie
v jednej z vecí týkajúcich sa problematiky určenia miesta dodania posúdil okolnosti prípadu tak, že

dotknutá spoločnosť začala prepravu pohonných hmôt tým, že prvému hospodárskemu subjektu v
reťazci transakcií nákupu a ďalšieho predaja zaplatila zálohovú faktúru ešte predtým, než boli tieto
pohonné hmoty naložené na miestach nachádzajúcich sa v členských štátoch odoslania, zabezpečila
ich prepravu svojimi vlastnými vozidlami a nefakturovala cenu ich prepravy (rozsudok z 23. apríla 2020,
Hertz, C-401/18, EÚ:C:2020:295, bod 49). Z uvedeného vyplýva, že aj okolnosť, v akom momente

bola zaplatená kúpna cena tovaru a akým spôsobom bola riešená úhrada ceny za prepravu, môže byť
podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ pre vnútroštátny súd rozhodujúca pri posúdení všetkých osobitných
okolností na to, aby sa za týchto okolností určilo, ktorému z nadobudnutí, o ktoré ide vo veci samej,
sa musí pripísať jediná preprava v rámci spoločenstva a ktoré sa preto musí ako jediné považovať
za nadobudnutie v rámci spoločenstva. Ďalej namietal, že na účely zamietnutia práva odpočítať DPH

zaplatenú na vstupe skutočnosť, že k nadobudnutiu tovaru došlo v rámci reťazca transakcií v podobe
po sebe nasledujúcich predajov medzi viacerými osobami a že zdaniteľná osoba nadobudla držbu
dotknutého tovaru v sklade osoby zúčastnenej na tomto reťazci, ktorá sa nezhoduje s osobu uvedenou
na faktúre ako dodávateľ, sama o sebe nepostačuje na konštatovanie existencie zneužívajúceho
konania zo strany zdaniteľnej osoby alebo iných osôb zúčastnených na uvedenom reťazci, pretože

príslušný daňový orgán je povinný preukázať existenciu neoprávnenej daňovej výhody, ktorú získala
táto zdaniteľná osoba, alebo tieto iné osoby (rozsudok z 10. júla 2019, SIA „Kuršu zeme“, C-273/18, bod
42 ako aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp.zn. 5Afs 77/2015).5. Žalobca ďalej uviedol, že dôkazné bremeno síce zaťažuje daňový subjekt, avšak nie je absolútne,
pričom ani povinnosť daňového subjektu preukázať tvrdené skutočnosti nezbavuje správcu dane
zákonnej povinnosti riadne zistiť skutočný stav a pri svojom rozhodovaní vychádzať z objektívnych a

spoľahlivých zistení (viď rozsudok NS SR zo dňa 18.5.2010, sp.zn. 5Sžf 108/2009). Taktiež poukázal na
to, že zo strany správnych orgánov došlo k porušeniu princípov právnej istoty a legitímnych očakávaní,
keď správca dane posúdil preskúmavanú transakciu ako takú, ktorá nezakladá žalobcovi nárok na
odpočítanie dane, a to napriek tomu, že v iných identických prípadoch žalobcu nárok na odpočítanie
dane uznal. Taktiež poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp.zn.

14S/104/2019, keď správny súd v tejto veci zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového
správneho orgánu, pričom v tomto rozsudku zo dňa 7.5.2020 bolo konštatované, že „k prechodu
vlastníckeho práva na žalobcu došlo na základe úpravy zmluvných vzťahov medzi dodávateľom a
žalobcom až na území SR, pretože takáto úprava bola vyslovene uvedená v písomnej forme v rámcovej
zmluve (bod 33 uvedeného rozsudku) a „pri posudzovaní otázky prechodu vlastníckeho práva, resp.
otázky kedy došlo k nadobudnutiu vlastníctva tovaru žalobcom, došlo zo strany správcu dane ako

aj žalovaného k nesprávnemu právnemu posúdeniu s poukazom na skutočnosť, že správne orgány
nerešpektovali tú skutočnosť, že zmluvné vzťahy medzi dodávateľom a žalobcom boli právne upravené
rámcovou zmluvou“ (bod 36 tohto rozsudku). Žalobu preto žiadal aj v tomto prípade ako nedôvodnú
zamietnuť.

III.
Vyjadrenie žalovaného

6. Vo vyjadrení k žalobe žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán a ani žalovaný nespochybnili
samostatné dodanie tovaru, avšak sporné dodávky pohonných hmôt posúdili tak, že miesto dodania

tovaru bolo mimo územia Slovenskej republiky. K takémuto záveru dospeli iba na základe toho, že
žalobcamalvedomosťotom,odkiaľtovarpochádzaaďalejnazákladeurčitýchskutočnostítýkajúcichsa
prepravy tovaru. Zásadným znakom reťazových obchodov je skutočnosť, že tovar, ktorý je predmetom
obchodu sa fyzicky prepraví od prvého dodávateľa priamo k poslednému odberateľovi. V rámci reťazca
dodávateľov a odberateľov je realizovaná len jedna dodávka, ktorá je spojená s fyzickým pohybom

tovaru - tzv. pohyblivá dodávka. Ostatné dodania v rámci reťazca sa označujú ako nepohyblivé dodávky,
ktoré sú sprevádzané iba fakturáciou. Ak sa teda zdaniteľných obchodov s tovarom zúčastňuje reťazec
dodávateľov a odberateľov a tovar je dodaný priamo od prvého dodávateľa k poslednému odberateľovi,
každý dodávateľ v reťazci sa na účely dane z pridanej hodnoty považuje za priameho dodávateľa
tovaru pre najbližšieho nasledujúceho odberateľa. V záujme správneho uplatnenia dane z pridanej

hodnoty treba pre každú dodávku identifikovať miesto dodania tovaru. Určenie miesta dodania tovaru je
zásadným činiteľom na uplatnenie správneho režimu DPH pri reťazových obchodoch. Na účely určenia
miesta dodania tovaru je potrebné vychádzať podľa charakteru dodávky z ustanovení § 13 ods. 1 písm.
a), b) a c) zákona o DPH.

7. Súdny dvor EÚ vo svojich rozhodnutiach argumentuje, že s cieľom určiť, ktorému z dodaní treba
priradiťprepravuvrámcispoločenstva,trebavykonaťcelkovéposúdenievšetkýchšpecifickýchokolností
danej veci ako aj zohľadniť úmysly kupujúceho okamihu nadobudnutia tovaru, pokiaľ sú podopreté
objektívnymi dôkazmi. V tejto súvislosti je potrebné najmä určiť, v ktorom momente bolo prevedené
právo nakladať s tovarom ako vlastník na konečného príjemcu. Ak sa prevod práva nakladať s tovarom

ako vlastník uskutočnil ešte pred tým, ako došlo k preprave v rámci spoločenstva, nie je možné túto
prepravu priradiť prvému dodaniu pre prvého nadobúdateľa. Fakturáciu v súvislosti s dodávateľom
Laser systems, s.r.o. prebiehala nasledovne: OMV RAFF LAGER Lobau › OMV Slovensko, s.r.o. ›
SP Consulting s.r.o. › Laser Systems, s.r.o. › žalobca, keď tovar bol prepravovaný z miesta nakládky
tovaru OMV RAFF LAGER Lobau, A-1220 Wien na Slovensko, t.j. od prvého dodávateľa v reťazci až

k poslednému odberateľovi, pričom ako miesto určenia bolo v elektronickom sprievodnom dokumente
uvedené sídlo žalobcu. Fakturácia v súvislosti s dodávateľom PETROLCO, s.r.o bola realizovaná tak,
že tovar bol fakturovaný ČEPRO a.s., Praha › DAMAZ OIL ADRIA, d.o.o., Koper, › VENGA Trade s.r.o.,
Banská Bystrica › PETROLCO, s.r.o. › kontrolovaný daňový subjekt, keď preprava bola realizovaná z
ČEPRO a.s. priamo k daňovému subjektu. V rámci týchto zmluvných vzťahov sa uskutočnila len jedna

preprava-zLobauRakúskonamiestourčeniadosídlažalobcuazdaňovéhoskladuČEPRO,a.s.Česká
republika na miesto určenia do sídla žalobcu. Túto prepravu je možné prisúdiť len jednému vzťahu.
Tento vzťah sa potom považuje za pohyblivú dodávku, kde miestom dodania tovaru je miesto, kde sa
tovar nachádza v čase, keď sa preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať.Ďalšie zmluvné vzťahy sa považujú za tzv. nepohyblivú dodávku, kde miestom dodania tovaru je miesto,
kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje. Z uvedeného jednoznačne vyplýva,
že žalobca získal právo nakladať s tovarom ako vlastník ešte predtým, ako sa preprava tovaru začala

uskutočňovať.Jepotrebnéuviesť,žežalovanýakoajprvostupňovýorgánpriamovyhodnotilireálnyvplyv
predložených dôkazov na uplatnené právo odpočítania dane a na základe tohto vyhodnotenia vyslovili
záver o existencii alebo neexistencii dôvodov pre uznanie tohto práva v zmysle zákona o DPH. Žalovaný
zrozumiteľne odôvodnil skutočnosti dôležité pre meritum veci - právo na odpočítanie dane v nadväznosti
na určenie miesta dodania tovaru. Žalovaný dal odpoveď na námietky nastolené žalobcom, ktoré majú

pre vec podstatný význam, a ktoré dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto
odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver
otom,žeztohtoaspektujerozhodnutiedostatočnezrozumiteľneodôvodnenéaskutkovýstavjesprávne
a riadne posúdený.

IV.

Relevantná právna úprava

8. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

9. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,

ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

10. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

11. Podľa § 3 ods. 8 Daňového poriadku právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa
§ 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane.

12. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje (a) skutočnosti, ktoré majú vplyv

na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov (b) skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, (c) vierohodnosť,
správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

13. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

14. Podľa § 24 ods. 3 prvá veta Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch

vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane.

15. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké

výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane
podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené
daňovými subjektmi a doklady k nim.

16. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon

neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.17. Podľa § 2 ods. 1 písm. c) zákona o DPH predmetom dane je nadobudnutie tovaru za protihodnotu
v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie.

18. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH dodaním tovaru je (a) prevod práva nakladať s hmotným
majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom
sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a
bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota,
alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom

určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou v deň predchádzajúci
dňu predaja bankoviek a mincí, (b) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo
inej obdobnej zmluvy, (c) odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k
predmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky.

19. Podľa § 11 ods. 1 zákona o DPH na účely tohto zákona sa nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného

členského štátu rozumie nadobudnutie práva nakladať ako vlastník s hnuteľným hmotným majetkom
odoslaným alebo prepraveným nadobúdateľovi dodávateľom alebo nadobúdateľom alebo na ich účet
do tuzemska z iného členského štátu. Za nadobudnutie tovaru podľa prvej vety sa považuje aj prevzatie
tovaru na základe nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci, ak sa v členskom štáte
prenajímateľa považuje odovzdanie predmetu nájmu za dodanie tovaru do iného členského štátu s

oslobodením od dane.

20. Podľa § 11 ods. 2 zákona o DPH nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu je
predmetom dane, ak (a) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba konajúca v postavení zdaniteľnej osoby,
právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, alebo zahraničná osoba, ktorá je identifikovaná pre

daň v inom členskom štáte, a (b) dodávateľom je osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte,
ktorá dodala tovar za protihodnotu, okrem dodania tovaru s inštaláciou alebo montážou dodávateľom
alebo na jeho účet a okrem dodania tovaru formou zásielkového predaja.

21. Podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o DPH ak je dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou

tovaru, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorej
má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať, s výnimkou podľa písmena b), odseku 2 a § 14.

22. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania
tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo

prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň
skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby
na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri
dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

23. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

24. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z
tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov

3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň (a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z
tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, (b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri
ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, (c) ním uplatnená pri nadobudnutí
tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, (d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku
pri dovoze tovaru.

25. Podľa § 51 ods. 1 zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak
(a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, (b) pri
odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, (c) pri odpočítaní
dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu, (d) pri odpočítaní

dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ
uvedený ako príjemca alebo dovozca.26. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona
v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

V.
Právne posúdenie veci správnym súdom

27. Po preštudovaní obsahu spisu správny súd zistil, že vo veci už raz rozhodol Krajský súd v Trnave
rozsudkom č. k. 20S/44/2021-104 zo dňa 20.01.2022 tak, že zrušil napadnuté rozhodnutia správnych

orgánov a vec mu vrátil správcovi dane na ďalšie konanie, ktorý však Najvyšší správny súd Slovenskej
republiky rozsudkom sp. zn. 5Sfk/86/2022 zo dňa 25.09.2024 zrušil a vec vrátil správnemu súdu na
ďalšie konanie.

28. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd

v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu
v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným rozvrhom
práce správneho súdu bola vec po zrušení rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/44/2021-104 zo
dňa 20.01.2022 rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sfk/86/2022 zo
dňa 25.09.2024 náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov

schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená do senátu 3S správneho súdu. Pred Správnym
súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. 3Sf/101/2024.

29. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného
orgánu verejnej správy vrátane administratívneho spisu orgánu verejnej správy nižšieho stupňa,

preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i priebeh administratívneho konania predchádzajúceho jeho
vydaniu, viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby (§ 134 ods. 1 SSP), a viazaný právnym názorom
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky uvedenom v rozsudku sp. zn. 5Sfk/86/2022 zo dňa
25.09.2024 na pojednávaní konanom dňa 29. mája 2025 dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

30. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo v medziach žalobných bodov
preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 100590599/2021 zo dňa 13. apríla 2021, ktorým
potvrdil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu č. 100002727/2021 zo dňa 4. januára 2021,
v zmysle ktorého podľa § 68 ods. 5 a ods. 6 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel v sume

XXX.XXX,XX € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2018.

31. Podľa obsahu spisového materiálu prvostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia
konštatoval, okrem iného, že správny postup pri uplatňovaní režimu dane z pridanej hodnoty je u
reťazových obchodov podmienený aplikáciou ustanovení zákona o dani z pridanej hodnoty, ktoré

definujú miesto dodania tovaru (§ 13 zákona o DPH). Tieto ustanovenia sú dôležité z hľadiska určenia
členského štátu, v ktorom podlieha dodanie tovaru dani, príp. je oslobodené od dane. Ustanovenie § 13
zákona o DPH definuje miesto dodania tovaru, ktoré je rozhodujúce pri vybratí dane. Predmetom dane
je totiž dodanie tovaru s miestom dodania v tuzemsku. Základným pravidlom pre určenie miesta dodania
pre tovar je miesto, kde sa tovar nachádza v čase jeho dodania, ak ide o dodanie tovaru bez prepravy a

ak ide o dodanie tovaru s prepravou alebo odoslaním, miesto dodania je miesto, kde sa začína preprava
alebo odoslanie. V danom prípade nie je rozhodujúce, kto vykonáva prepravu. Môže to byť dodávateľ,
odberateľ alebo tretia osoba na účet dodávateľa alebo odberateľa. Zákon o DPH v § 13 ods. 1 písm.
a) a c) upravuje miesto dodania tovaru v závislosti od toho, či je dodanie tovaru spojené s odoslaním
alebo prepravou tovaru, resp. bez odoslania alebo prepravy tovaru. Ak je dodanie tovaru spojené s

jeho prepravou alebo odoslaním, potom miesto dodania tovaru je miesto, kde sa tovar nachádza v
čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať.
Ak je dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy, potom miestom dodania tovaru je miesto, kde sa
tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje. Ak bol tovar predtým, ako opustil členský
štát dodania, predaný inej osobe (od OMV RAFF LAGER LOBAU, Viedeň, OMV Slovensko, s.r.o.,

Bratislava, SP Consulting s.r.o. Bratislava, Laser Systems s.r.o. Bratislava, žalobca - HIRK spol. s r.o.,
Sereď), t. j. došlo k prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na ďalšiu osobu pred fyzickou
prepravou tovaru do iného členského štátu, nie je možné v zmluvnom vzťahu OMV Slovensko s.r.o.
Bratislava pre SP Consulting s.r.o., Bratislava a SP Consulting s.r.o., Bratislava pre Laser Systems s.r.o.Bratislava hovoriť o dodaní tovaru s jeho prepravou. V takom prípade spoločnosť OMV Slovensko, s.r.o.
Bratislava nebola nadobúdateľom tovaru na území SR, tovar bol spoločnosti OMV Slovensko, s.r.o.,
Bratislava predaný ešte na území Rakúska bez prepravy do SR a teda pri dodaní toho istého tovaru

spoločnosťou OMV Slovensko, s.r.o., Bratislava pre SP Consulting s.r.o., Bratislava a SP Consulting
s.r.o., Bratislava pre Laser Systems s.r.o. Bratislava miesto dodania nebolo na území SR. Spoločnosť
Laser Systems s.r.o., Bratislava tento tovar predala v Rakúsku a spoločnosť HIRK spol. s r.o., Sereď
ho doviezla svojimi automobilmi na územie SR. Až toto dodanie od spoločnosti Laser Systems s.r.o.
Bratislava pre spoločnosť HIRK spol. sr.o. Sereď možno považovať za dodanie spojené s prepravou.

Daňové subjekty SP Consulting s.r.o. Bratislava a Laser Systems s.r.o. Bratislava mali byť registrované
pre daň z pridanej hodnoty v Rakúsku. Nakoľko dodania, ktoré zakladajú jeden pohyb tovaru, sú
považované za časovo po sebe nasledujúce subjekty OMV Slovensko, s.r.o., Bratislava, SP Consulting
s.r.o. Bratislava a Laser Systems s.r.o. Bratislava predmetné PHM nakúpili a dodali (bez prepravy) ešte
na území Rakúskej republiky - t. j. bez vzniku daňovej povinnosti v tuzemsku. Pokiaľ (ktorémukoľvek)
dodávateľovi v tuzemsku nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH, vyplýva

z toho, že jeho odberateľovi nevzniklo pri predmetných dodaniach právo na uplatnení odpočítanie
dane (fakturovaná daň je splatná len z titulu jej uvedenia vo faktúre).Dodanie tovaru (pohonných hmôt)
medzi spoločnosťou Lase Systems s.r.o., Bratislava a spoločnosťou HIRK spol. s r.o., Sereď je možné
považovať za pohyblivú dodávku (dodanie tovarov spojené s odoslaním alebo prepravou tovarov), to
znamená, že miesto dodania mali v tom štáte, v ktorom sa tovary nachádzali v čase, keď sa začína

preprava (§ 13 ods. 1 písm. a) zákona o DPH). Pod reťazovým obchodom treba chápať dodanie
toho istého tovaru, pričom vznikne viac dodávateľsko-odberateľských vzťahov, ale fyzická dodávka
tovaru smeruje od prvého dodávateľa k poslednému odberateľovi. Ten istý tovar mení vlastnícke právo
deklarovanými faktúrami dodávateľov, avšak jeho fyzická dodávka je len jedna. Čiže tovar je v reťazci
dodávateľsko-odberateľských vzťahov s jedinou fyzickou prepravou. Daňová povinnosť podľa § 19 ods.

1 zákona o DPH je viazaná a spojená len s dodaním tovarov v tuzemsku, s ktorým je spojený vznik
daňovejpovinnosti,ktorúzákonoupravujevpredmetomustanovení,keďdaňovápovinnosťvznikádňom
dodania tovaru. Vzniku daňovej povinnosti teda predchádza dodanie tovarov v tuzemsku. V prípade
predaja pohonných hmôt medzi Laser Systems s.r.o., Bratislava a HIRK spol. s r.o. Sereď správca dane
konštatoval, že k dodaniu tovaru nedošlo na území Slovenskej republiky. Dodávateľskej spoločnosti

LaserSystemss.r.o.Bratislavanevznikladaňovápovinnosťvtuzemsku.Deklarovanédodávkytovaruod
tuzemského dodávateľa Laser Systems s.r.o. Bratislava neboli predmetom dane v tuzemsku, t. j. neboli
predmetom dane v Slovenskej republike v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, a tak tuzemskému
dodávateľovi Laser Systems s.r.o. Bratislava nevznikla daňová povinnosť v tuzemsku podľa § 19 ods.
1 zákona o DPH a daňový subjekt HIRK spol. s r.o. Sereď nemal právo uplatniť odpočítanie dane podľa

§ 49 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH.

32. Žalovaný v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia konštatoval, že odvolacie námietky
daňového subjektu sú neopodstatnené. Správca dane preveroval primárne splnenie podmienok práva
na odpočítanie dane daňovým subjektom, ktorý odpočítanie dane deklaroval, uplatnil si ho a inicioval.

Z predloženého administratívneho spisu, ako aj z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že u daňového
subjektu správca dane skonštatoval porušenie ustanovení zákona o DPH § 49 v nadväznosti na
§ 51. Podstatnou skutočnosťou bolo že deklarované dodávky tovaru od dodávateľa Laser Systems
s.r.o. neboli predmetom dane v tuzemsku, a preto dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť podľa §
19 ods. 1 zákona o DPH a daňovému subjektu nevzniklo právo na odpočítanie dane. K námietkam

daňového subjektu týkajúcich sa rozloženia dôkazného bremena žalovaný uvádzal, že z vyjadrení
daňového subjektu, ako aj z predložených dokladov vyplýva, že miestom dodania nebola Slovenská
republika.Vecnédôvodynapadnutéhorozhodnutiazodpovedajúadekvátnejaplikáciiustanovenízákona
o DPH, ktoré poukazujú na tzv. osobný charakter zdaniteľných obchodov pri DPH. Z dôkazov získaných
správcom dane, ktoré je nutné hodnotiť vo vzájomnej súvislosti, konštatoval, že daňový subjekt získal

právo nakladať s tovarom ako vlastník predtým, ako sa tovar začal fyzicky prepravovať, teda nie v
tuzemsku. V zmysle § 8 ods. 1 zákona o DPH je dodaním tovaru prevod práva nakladať s hmotným
majetkom ako vlastník. Podľa § 19 ods. l zákona o DPH daňová povinnosť vzniká, keď nadobúdateľ
získa práva disponovať s tovarom ako vlastník. Zo slovného spojenia „ako vlastník" vyplýva, že pri
určení toho, či bolo uskutočnené dodanie tovaru nie je dôležité nadobudnutie právneho vlastníctva k

tovaru kupujúcim. Pre uskutočnenie zdaniteľného obchodu dodaním tovaru je rozhodujúce aby, došlo k
prevoduekonomickéhovlastníctvaktovaru.Toznamená,ževokamihuodovzdaniatovarunemusíprejsť
právne vlastníctvo k tovaru, ale dôležité je aby kupujúci získal právo disponovať s tovarom ako. vlastník,
tak ako to bolo správcom dane preukázané v predmetnej veci u daňového subjektu. Takáto definíciadodania tovaru vyplýva zo smernice o DPH a dôvodom prečo nie je podľa smernice rozhodujúci moment
prevodu právneho vlastníctva k tovaru je, že národná legislatíva členských štátov ohľadne prevodu
právnehovlastníctvaktovarujerozdielna,apretoposudzovaniedodaniatovaruvnadväznostinaprevod

právneho vlastníctva by spôsobovalo nejednotné uplatňovanie pravidiel DPH členskými štátmi. Ide o
implementáciu čl. 14 smernice, keď dodanie tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom
ako vlastník. Plnenie, ktorým je dodanie tovaru sa neriadi prevodom právneho vlastníctva v súlade
s vnútroštátnym právom členských štátov, ale pokrýva akýkoľvek prevod hnuteľného majetku jednou
stranou na druhú stranu, ktorá s ním nakladá ako keby bola vlastníkom tohto majetku. Účel smernice by

mohol byť ohrozený, ak by sa podmienky dodávky tovaru menili v jednotlivých členských štátoch tak, ako
sa menia podmienky upravujúce prevod vlastníctva v zmysle súkromného práva príslušných členských
štátov. Zákon o DPH v § 8 definuje dodanie tovaru. ako prevod práva nakladať s hmotným majetkom
ako vlastník. Z uvedeného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že odberateľ nadobúda právo nakladať s
tovarom ako vlastník dňom dodania tovaru. Fakturácia v súvislosti s dodávateľom Laser Systems s.r.o.
prebiehala nasledovne : OMV RAFF LAGER LOBAU›OMV Slovensko, s.r.o.› SP Consulting s.r.o.› Laser

Systemss.r.o.›žalobca.TovarbolprepravovanýzmiestanakládkytovaruRAFFLAGERLÓBAU,A-1220
Wien na Slovensko vozidlami žalobcu. Ako miesto určenia bolo uvedené sídlo žalobcu. Z uvedeného
vyplýva, že ide o reťazové obchody časovo po sebe nasledujúce kedy ten istý tovar bol prepravený od
prvého dodávateľa v reťazci až k poslednému odberateľovi, v tom istom objeme v rovnaký deň, pričom
kontrolovaný daňový subjekt si prepravu zabezpečil sám. Z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že

dodávky ktoré zakladajú jeden pohyb tovaru, sú považované za časovo po sebe nasledujúce. Každý z
podnikateľov ktorý sa zúčastňuje na reťazovom obchode, môže pre jesť na druhého podnikateľa právo
disponovať s tovarom ako vlastník, len ak toto právo predtým získal od svojho dodávateľa. Z vyššie
uvedeného, z predložených dokladov a vyjadrení zúčastnených osôb vyplýva, že daňový subjekt získal
právo nakladať s tovarom ako vlastník ešte predtým, ako sa preprava tovaru začala uskutočňovať. Podľa

žalovaného nie je pravdou, že správca dane vôbec neposudzoval otázku, kedy došlo k prevodu práva
nakladať s tovarom ako vlastník na ďalšiu osobu pred fyzickou prepravou tovaru do iného členského
štátu. Z vykonaného dokazovania ako aj z vyjadrení daňového subjektu vyplýva, že k prevodu práva
nakladať s tovarom ako vlastník na ďalšiu osobu pred fyzickou prepravou došlo v Rakúsku. Odvolávanie
sa žalobcu na bod 35 rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/104/2019-166 zo dňa 07.05.2020

žalovaný považoval za predčasné, pretože uvedený rozsudok Krajského súdu v Trnave nie je konečným
rozhodnutím v predmetnej veci a žalovaný zastával názor, že správca dane sa jednoznačne vyjadril,
kedy prešlo vlastnícke právo k tovaru na daňový subjekt.

33. V rozsudku č. C-245/04 (EMAG Handel Eder OHG proti Finanzlandesdirektion für Karnten),ESD

stanovil, že ak dve po sebe nasledujúce dodávky za úhradu vykonané medzi osobami podliehajúcimi
dani, ktoré konajú ako takéto osoby týkajúce sa toho istého tovaru, zakladajú jediné zaslanie
týchto tovarov v rámci Spoločenstva alebo jedinú dopravu týchto tovarov v rámci Spoločenstva, táto
zásielka alebo táto doprava môže byť pripočítaná iba jednej z dvoch dodávok, ktorá samotná bude
oslobodená od dane. Tento výklad platí bez ohľadu na to, ktorá z osôb podliehajúcich dani - prvý

predajca, sprostredkujúci nadobúdateľ alebo druhý nadobúdateľ- má právo disponovať s tovarmi počas
uvedeného zaslania alebo uvedenej dopravy. Na základe uvedeného rozsudku žalovaný konštatoval,
že v prípade daňového subjektu ide o tzv. reťazový obchod medzi subjektmi ktoré obchodovali s tým
istým tovarom ktorý je predmetom len jediného pohybu tovaru od prvého dodávateľa k poslednému
kupujúcemu. V rámci týchto zmluvných vzťahov sa uskutočnila len jedna preprava - z Lobau Rakúsko

priamo daňového subjektu. Túto prepravuje je možné prisúdiť len jednému vzťahu. Tento vzťah sa
potom považuje za pohyblivú dodávku kde miestom dodania tovaru je miesto, kde sa tovar nachádza v
čase keď sa preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať. Ďalšie zmluvné
vzťahy sa považujú za tzv. nepohyblivú dodávku kde miestom dodania tovaru je miesto kde sa tovar
nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje. Zo zistení správcu dane je zrejmé že preprava bola

uskutočnená v rámci zmluvného vzťahu medzi daňovým subjektom a dodávateľom Laser Systems s.r.o.
Uvedený dodávateľ nenadobudol tovar na území Slovenskej republiky, pretože mu bol predaný ešte
na území iného členského štátu bez prepravy. Miestom dodania tovaru pre daňový subjekt nebolo na
území Slovenskej republiky, dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. l zákona o DPH
a daňovému subjektu nevzniklo právo na odpočítanie dane. Na daný prípad je aplikovateľný aj rozsudok

Súdneho dvora z 19. decembra 2018 vo veci AREX CZ a.s. C-414/17, v ktorom Súdny dvor rozhodol, že
článok 2 ods. 1 písm. b) bod iii) smernice 2006/112 sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade existencie
reťazca po sebe idúcich transakcií, ktoré viedli len k jednej preprave výrobkov podliehajúcich spotrebnej
dani v rámci Spoločenstva v režime pozastavenia spotrebnej dane sa nadobudnutie uskutočnenéosobou povinnou zaplatiť spotrebnú daň v členskom štáte určenia zásielky alebo prepravy týchto
výrobkov, nemôže kvalifikovať ako nadobudnutie v rámci Spoločenstva podliehajúce dani z pridanej
hodnoty podľa tohto ustanovenia, pokiaľ túto prepravu nemožno priradiť tomuto nadobudnutiu. Žalovaný

zdôrazňoval, že daňový subjekt ako aj jeho deklarovaný dodávateľ mal vedomosť o tom, ako a kto
bude zabezpečovať prepravu, ako aj úmysly kupujúceho v okamihu nadobudnutia, vzhľadom k tomu, že
príjemcom uvádzaným na hárkoch na zber údajov bol uvedený daňový subjekt. Ak totiž tovar predtým,
ako opustí členský štát dodania, predaný inej osobe, nie je možné hovoriť o dodaní tovaru s jeho
prepravou, ktoré by bolo oslobodené od dane v členskom štáte dodania, pretože ešte k fyzickej preprave

tovaru nedošlo.

34.Podľazisteniasúdumedziúčastníkmivkonanínebolisporné,otázkyskutkovéhocharakterutýkajúce
sa deklarovaných nadobudnutí pohonných hmôt žalobcom od dodávateľa a Laser Systems s.r.o.
Žalobca sám, hoci ako jeden z ním tvrdených dôvodov nezákonnosti rozhodnutia žalovaného označil aj
nedostatočnosť skutkových zistení orgánu verejnej správny na riadne posúdenie veci, nekonkretizoval,

ktorú skutkovú okolnosť s významom pre rozhodnutie veci považuje za nie dostatočne objasnenú, ani
nenamietal nevykonanie niektorého ním navrhnutého dôkazu či dôkazu, vykonanie ktorého by do úvahy
prichádzalo bez návrhu kontrolovaného daňového subjektu.

35. Sporným zostalo posúdenie okamihu dodania tovaru ako doby kedy žalobca nadobudol právo

nakladať s tovarom ako vlastník, ktorý, v súlade so súvisiacou právnou úpravou (§ 68 ods. 1 písm. a)
zákona o DPH) žalobca a správne orgány oboch stupňov označili za otázku zásadného významu pre
záver o existencii alebo neexistencii práva žalobcu na odpočítanie dane.

36. Napriek zásadnému významu tejto otázky správne orgány oboch stupňov v obsahu svojich

rozhodnutí zrozumiteľne nevysvetlili, ako pri jej posudzovaní vyhodnotili zistené skutkové okolnosti,
vrátane zistení týkajúcich sa realizovaných úhrad kúpnej ceny tovaru, zmluvných dojednaní vo vzťahu
dodávateľ-odberateľ, ale aj konkrétnych úkonov žalobcu alebo tretej osoby pri realizovaní prepravy
tovaru, a neozrejmili, v rozpore s požiadavkou vyplývajúcou pre odôvodnenie rozhodnutia z ustanovenia
§ 63 ods. 5 Daňového poriadku (vzťahuje sa nepochybne primerane aj na odôvodnenie rozhodnutia

odvolacieho orgánu, s výnimkou rozhodnutia, ktorým sa vyhovuje odvolaniu), akými úvahami sa pri
vyhodnocovanídôkazovriadili. Žalovanýsazameralibanaidentifikáciupohyblivejdodávkyvreťazovom
obchode s PHM a z nej izolovane odvodil miesto dodania tovaru nasledujúc dikciu § 13 ods. 1 zákona
o DPH bez toho, aby bolo z odôvodnenia zrejmé, ako okolnosti skutkového deja zdaniteľného obchodu
a získané dôkazy vyhodnotil v kontexte okamihu prechodu práva nakladať s tovarom ako vlastník

na žalobcu. Táto skutočnosť je kľúčová z pohľadu priradenia prepravy konkrétnej dodávky v rámci
reťazového obchodu, a tým aj určenia členského štátu, v ktorom bude zdaniteľný obchod predmetom
zdanenia. Žalovaný aj správca dane vzali do úvahy iba existenciu jedinej prepravy tovaru z iného
členského štátu na miesto určenia do sídla žalobcu, a to bez zohľadnenia ďalších okolností danej veci.
Daňové orgány citujúc súvisiace ustanovenia zákona o DPH v stručnosti konštatovali, že sa uskutočnila

len jedna preprava, preto žalobcom uskutočnené zdaniteľné obchody označili za pohyblivé dodávky
a ako miesto dodania tovaru identifikovali miesto, kde sa tovar nachádzal v čase, keď sa preprava tovaru
osobe, ktorej mal byť tovar dodaný, začala uskutočňovať (Rakúsko). Daňové orgány sa však nevyjadrili
k podstatnej otázke predmetnej veci, a to k tomu, kde (kedy) došlo k prevodu práva nakladať s tovarom
ako vlastník, nezohľadnili ďalšie zistené okolnosti prípadu a nevykonali celkové posúdenie všetkých

zhromaždených informácií a skutočností, ktoré boli dokazovaním zistené (obdobne rozsudok Najvyššie
správneho súdu SR sp. zn. 2Sfk/87/2022 zo dňa 24.09.2024).
37. Vzhľadom na to, že daňové orgány neposúdili všetky osobitné skutkové okolnosti veci samej,
sprihliadnutím narozhodnutieSDEÚvoveciAREXCZa.s.zodňa23.04.2020(C-401/18)podľapokynu
kasačného súdu uvedenom v zrušujúcom rozsudku sp. zn. 5Sfk/86/2022 zo dňa 25.09.2024, správny

súd nemohol posúdiť kedy v danom prípade došlo k prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník.

38. Zaoberať sa žalobnou námietkou nesprávneho právneho posúdenia považoval správny súd v tomto
štádiu za predčasné, a to najmä so zreteľom na to, že skutkový stav v danej veci je nedostatočne zistený.
Až po riadnom zistení skutkového stavu možno naň aplikovať konkrétnu právnu normu.

39. V súlade s názorom žalobcu je pritom potrebné za nedostatočne zrozumiteľné považovať aj
vysvetlenie poskytnuté žalovaným v obsahu jeho rozhodnutia k námietke týkajúcej sa porušenia princípu
právnej istoty v súvislosti s obdobnými obchodnými prípadmi, odpočítanie dane z ktorých mu správcadane v iných daňových obdobiach priznal. Všeobecne možno súhlasiť s tým, že išlo o samostatné
daňové konania a zistené skutočnosti boli vyhodnocované v súlade s ustanovením § 3 ods. 3 Daňového
poriadku, čo však neposkytuje odpoveď na otázku, prečo správca dane zvolil v tomto prípade iný prístup

ako v prípadoch obdobného charakteru (žalovaný nepoprel, že išlo k rovnaký spôsob obchodovania).

40. Princíp právnej istoty úzko súvisiaci s princípom legitímneho očakávania našiel svoje vyjadrenie
v ustanovení § 2 ods. 5 správneho poriadku (aj keď sa na daňové konanie tento všeobecný podpis
o správnom konaní nevzťahuje, princípy konania orgánu verejnej správy v ňom formulované platia

aj pre daňové orgány) ako pravidlo, podľa ktorého majú správne orgány povinnosť dbať o to, aby
v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
Uplatnenie týchto princípov teda neznamená nemožnosť správneho orgánu rozhodnúť aj v obdobných
prípadoch rozdielne, ale od správneho orgánu požaduje rozdielny spôsob rozhodnutia odôvodniť.
Pokiaľ pritom žalovaný rozdielny spôsob rozhodovania správcu dane vysvetľoval prakticky iba tým, že
išlo o samostatné daňové konania so samostatným vyhodnocovaním zistených skutočností, tomuto

„vysvetleniu“ chýba akákoľvek výpovedná hodnota vo vzťahu k tomu, aký je dôvod rozdielnosti prístupu
daňového orgánu k posudzovaniu inak skutkovo podobných prípadov alebo v čom spočívajú prípadné
rozdiely v jednotlivých konaniach odôvodňujúce rozdielny prístup.

41. Žalovaný tak v odôvodnení svojho rozhodnutia neposkytuje jasné odpovede na zásadné otázky

daňového konania súvisiace so žalobcom uplatneným nárokom na odpočítanie dane a zrozumiteľné
argumentácie k nie zjavne nedôvodným námietkam účastníka konania.

42. Správny súd preto žalobou napadnuté rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP ako
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, výsledkom

ktorého po vysporiadaní sa s celým rozsahom argumentácie žalobcu musí byť rozhodnutie odôvodnené
tak, aby po všetkých stránkach zodpovedalo ako všeobecným požiadavkám na jeho jasnosť,
zrozumiteľnosť a presvedčivosť, tak aj požiadavkám vyplývajúcim z ustanovenia § 63 ods. 5 Daňového
poriadku s prihliadnutím na aktuálnu rozhodovaciu prax kasačného súdu (sp. zn. 6Sžfk/47/2021 zo dňa
28.09.2023, sp. zn. 10Sžfk/74/2020 zo dňa 24.02.2022, sp. zn. 1Sfk/46/2022 zo dňa 29.11.2023) ako

aj judikatúru SD EÚ (C-414/17, C-401/18).

43. Vzhľadom na kompetencie žalovaného pri náprave prípadných pochybení prvostupňového
správneho orgánu správny súd nepovažoval za potrebné z hľadiska dosiahnutia účelu tohto konania
zrušiť aj prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trnava zo dňa 4.1.2021.

44. O práve na náhradu trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že priznal
úspešnému žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania,
o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa
§ 175 ods. 2 SSP. Vo vzťahu k trovám kasačného konania správny súd poukazuje na uznesenie

Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Ssk/40/2023 zo dňa 14.07.2023, podľa
ktoréhosatrovykasačnéhokonaniasapovažujúzasúčasťtrovkonaniapredsprávnymsúdom,oktorých
má správny súd rozhodnúť rovnako, ako o všetkých ostatných trovách - teda v závislosti na tom, ako
rozhodne o správnej žalobe. Z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo zrušené, správny
súd rozhodol o práve na náhradu trov kasačného konania podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467

ods. 1 a 3 SSP tak, že žalobcovi právo na náhradu trov kasačného konania voči žalovanému priznal.

45. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v

Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.