Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. august 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11CoCsp/14/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6724201273
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6724201273.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Renáty

Deákovej, sudcu JUDr. Michala Tagaja (sudca spravodajca) a sudkyne JUDr. Danice Kočičkovej ako
členov senátu, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C., občan SR,
právne zast.: D. E. F., advokát, so sídlom G. D. H. X/X, XXX XX C., proti žalovanému: I. J., K., IČO: XX
XXX XXX, so sídlom L. M. X, XXX XX N. - H. O., o určenie neexistencie záložného práva a iné, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 18Csp/54/2024-175 zo dňa 12. februára 2025,
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. a III. p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný je povinný z a p l a t i ť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %,
a to do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej tiež aj ako „okresný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom rozhodol
tak, že„ Konanie sa v časti o uloženie povinnosti žalovaného zdržať sa až do právoplatného rozhodnutia
súdu o výške jeho peňažného nároku zo Zmluvy o pôžičke č. 061601/2022 zo dňa 20.06.2022, uzavretej
medzi žalobcom a žalovaným, výkonu záložného práva, predmetom ktorého sú nehnuteľnosti, pozemok
- zastavaná plocha a nádvorie, parc. registra CKN č. 1420 o výmere 67 m2, pozemok - zastavaná plocha

a nádvorie, parc. registra CKN č. XXXX o výmere 748 m2, stavba - rodinný dom, súp. číslo 78, na
pozemku registra CKN č. XXXX o výmere 748 m2, všetko evidované na LV č. XXX, vedenom J. P. Q. -
katastrálny odbor pre okres Detva, obec C., k. ú. C. z a s t a v u j e .“ (prvá výroková veta); „Súd u r č u
j e , že záložné právo žalovaného na nehnuteľnostiach, pozemok - zastavaná plocha a nádvorie, parc.
registra CKN č. XXXX o výmere 67 m2, pozemok - zastavaná plocha a nádvorie, parc. registra CKN č.
XXXX o výmere 748 m2, stavba - rodinný dom, súp. číslo 78 na pozemku reg. CKN č. XXXX o výmere
748 m2, všetko evidované na LV č. XXX, vedenom J. P. Q., katastrálny odbor pre okres Detva, obec C.,

k. ú. C. vo výlučnom vlastníctve žalobcu n e e x i s t u j e .“ (druhá výroková veta) a „Žiadna zo strán n e
m á právo na náhradu trov konania.“ (tretia výroková veta). V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že:
1.1 žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 13.03.2024 domáhal (1.) určenia
neexistencie záložného práva žalovaného k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXX pre okres Q.,
obec C., k. ú. C. a to parc. registra CKN č. XXXX o výmere 67 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, parc.
registra CKN č. XXXX o výmere 748 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, stavba - rodinný dom súp. č. 78
na pozemku reg. CKN č. XXXX (ďalej len ako „Nehnuteľnosti“), ev. sa domáhal (2.) uloženia povinnosti

žalovanému zdržať sa až do právoplatného rozhodnutia súdu o výške jeho peňažného nároku zo Zmluvy
o pôžičke zo dňa 20.06.2022 výkonu záložného práva, ktorého predmetom sú dotknuté Nehnuteľnosti;
1.2 žalobu odôvodnil tým, že v roku 2022 sa dostal do finančných problémov z dôvodu poklesu práce, čo
malo za následok omeškanie splátok vo VÚB banke, a.s. a dlhy na platbách na odvodoch do zdravotnejaj sociálnej poisťovne; keďže mu v banke úver neposkytli, prostredníctvom internetu našiel kontakt na
sprostredkovateľa pôžičiek - pána Viliam Le zo spoločnosti I., K., ktorý mu sprostredkoval pôžičku od
žalovaného; so žalovaným uzavrel Zmluvu o pôžičke dňa 20.06.2022 (ďalej len ako „Zmluva o pôžičke“),

na základe ktorej mu bola poskytnutá reálna pôžička vo výške 10.000 Eur s tým, že sumou 1.011,44 Eur
bol uhradený úver vo O., E. a suma 8.988,56 Eur mu bola daná k dispozícii; v Zmluve o pôžičke sa suma
pôžičky neuvádza priamo v zmluve, ale odkazuje na prílohu, kde sa však uvádza suma 12.000 Eur s
tým, že suma 2x1.000 Eur mala byť poskytnutá na žalobcovi neznáme účty; Príloha 1 pritom nebola
zo strany žalobcu podpísaná a nemohol ovplyvniť jej obsah; rovnako zmluvný poplatok za poskytnutie

pôžičky nebol uvedený priamo v zmluve, ale odkazoval na Prílohu č. 1, rovnako doba splatnosti, ktorá
bola uvedená v Prílohe č. 2, na ktorú zmluva odkázala, avšak ani túto prílohu žalobca nepodpísal, ani
nemohol ovplyvniť jej obsah; dňa 20.06.2022 v Látkach žalobca podpísal iba Zmluvu o pôžičke, ktorú
následne odoslal na adresu veriteľa, ktorý ju následne podpísal; Prílohy č. 1 a č. 2 zo strany žalobcu
ani žalovaného neboli nikdy podpísané. Zmluva o pôžičke spolu s prílohami po podpise žalovaným boli
zaslané späť žalobcovi;

1.3 žalobca a žalovaný zároveň uzavreli Zmluvu o zriadení záložného práva dňa 20.06.2022 (ďalej tiež
len ako „Záložná zmluva“), pričom z textu zmluvy priamo nevyplýva označenie zálohu, ani označenie
zabezpečovanej pohľadávky; táto zmluva tiež odkazuje na nepodpísané prílohy;
1.4 žalovaný uviedol, že splatnosť pôžičky mala nastať 20.12.2023, avšak finančná situácia žalobcu mu
neumožnila splatiť dlh v celosti a preto už vopred telefonicky kontaktoval sprostredkovateľa so žiadosťou

o odklad lehoty splatnosti, avšak neúspešne; po lehote splatnosti zaslal žalovaný žalobcovi niekoľko
upomienok a následne začal realizovať priamy predaj Nehnuteľností, čo žalobcovi oznámil listom z
24.01.2024; následne listom z 22.02.2024 oznámil žalovaný zmenu spôsobu výkonu záložného práva
a aktuálne prebieha dobrovoľná dražba, na ktorej má dôjsť k speňaženiu Nehnuteľností žalobcu;
1.5 v prvom rade žalobca poukázal, že Záložná zmluva k Nehnuteľnostiam má akcesorickú povahu k

Zmluve o pôžičke a obe je nutné posudzovať podľa ich obsahu; je zrejmé, že sa jedná o záväzkový vzťah
medzi dodávateľom a spotrebiteľom, keďže žalobca pri uzatváraní označených zmluvných vzťahov
vystupoval v postavení spotrebiteľa a žalovaný v postavení dodávateľa, preto sa na zmluvné vzťahy
aplikujú ustanovenia §52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších
predpisov (ďalej len ako „OZ“); predmetom Zmluvy o pôžičke bolo dočasné poskytnutie peňažných

prostriedkov, ktoré je zabezpečené záložným právom k Nehnuteľnostiam, čím došlo k naplneniu kritérií
podľa §1 ods.2 písm. a/ zákona č. 90/2016 Z.z. o úveroch na bývanie (ďalej len ako Zákon o úveroch
na bývanie“) - v zmysle uvedeného zákona však žalovaný v čase poskytnutia úveru nemal povolenie na
poskytovanie úveru tohto druhu od NBS a ani v súčasnosti ním nedisponuje; Podľa §15 ods.3 Zákona
o úveroch na bývanie je taká zmluva neplatná; Zmluva o pôžičke je tak absolútne neplatným právnym

úkonom, čo má automaticky za následok neplatnosť akcesorického právneho vzťahu a to Záložnej
zmluvy; žalobca poukázal na to, že v danom prípade je sporná aj výška dlžnej sumy; pokiaľ bude
Zmluva o pôžičke hodnotená ako neplatná, má žalovaný voči žalobcovi pohľadávku vo výške skutočne
poskytnutých prostriedkov v sume 10.000 Eur a nie v sume, ktorú uvádzal v upomienkach (16.100
Eur); ak by Zmluva o pôžičke bola hodnotená ako platný právny úkon, žalobca navrhol preskúmať, či

obsahuje obligatórne náležitosti podľa Zákona o úveroch na bývanie, či došlo k dodržaniu odbornej
starostlivosti pri posudzovaní schopnosti splácať úver; zmluva neobsahuje ročnú úrokovú sadzbu, ročnú
percentuálnu mieru nákladov, odplatu podľa osobitných predpisov, ani iné obligatórne náležitosti, z
ktoréhodôvodujemožnédospieťkzáveruobezúročnostiabezpoplatkovostiúveru.Žalobcaodôvodňuje
podanú žalobu o určenie neexistencie záložného práva, aby mohol dosiahnuť výmaz záložného práva

v evidencii katastra. Zápis o existencii záložného práva umožňuje žalovanému viesť výkon záložného
práva, ktoré by viedlo k nezákonnému predaju Nehnuteľností žalobcu; žalobca tak má naliehavý právny
záujem na rozhodnutí súdu o neexistencii záložného práva (uznesenie NS SR sp.zn. 4Cdo/186/2021).
Žaloba má aj preventívny charakter s cieľom odstrániť ohrozenie vlastníckeho práva žalobcu. Žalobca
tiež z opatrnosti, ak by súd žalobe o určenie neexistencie záložného práva z akýchkoľvek dôvodov

nevyhovel, domáha sa eventuálnym petitom zdržania sa výkonu záložného práva žalovaného až do
právoplatnéhorozhodnutiaovýškejehopeňažnéhonárokuzhlavnéhozáväzku.Žalobcaďalejpoukázal,
že samotná dobrovoľná dražba, ako aj priamy predaj nehnuteľností podstatným spôsobom zasahuje do
práva vlastniť majetok podľa článku 20 Ústavy SR s dosahom na ústavné právo na obydlie podľa článku
19 Ústavy SR, a to všetko bez preventívnej ingerencie súdnej moci. O to viac narastá riziko zneužitia

postaveniaveriteľa,ktorýmáformálnemožnosťuskutočniťpredajNehnuteľností.Nehnuteľnosť-rodinný
dom, ktorý má byť predmetom výkonu záložného práva, poskytuje žalobcovi obydlie. Žalobca namieta
výkon záložného práva, ak je vykonávaný v rozpore s cieľmi Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách bez súdneho procesu, bez ktorého nemožno garantovaťnezávislý a nestranný výkon záložného práva (nález ÚS SR, PL.US 23/2014 z 24.09.2014). Žalobca
výkonom záložného práva príde o svoje jediné obydlie, čo je v neprimeranom pomere k situácii
z úverového vzťahu, existuje výrazný nepomer medzi hodnotou Nehnuteľností (v roku 2023 podľa

expertízneho stanoviska cca 90.000 Eur) a skutočným dlhom žalobcu (10.000 Eur). Navyše, žalobca
má záujem na splatení dlhu, avšak jeho výška je medzi stranami sporná.
1.6 Súčasťou žaloby bol aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil
žalovanému povinnosť dočasne sa zdržať výkonu záložného práva k dotknutej nehnuteľnosti až
do právoplatného skončenia konania vo veci samej; uznesením z 19.03.2024 okresný súd žiadané

neodkladné opatrenie nariadil v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.
16CoCsp/14/2024-116 zo dňa 14.06.2024.
1.7 Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a uviedol, že ho oslovil sprostredkovateľ na poskytnutie
pôžičky žalobcovi, keďže žalovaný poskytuje pôžičky zo súkromných zdrojov bez verejnej výzvy
tak, ako to má v predmete podnikania; žalobca v čase poskytnutia pôžičky vykonával živnosť
na základe živnostenského oprávnenia, túto má aj aktuálne platnú a aktívnu, pôsobí v 15-tich

predmetoch podnikania; žalobca má aktívnu živnosť od roku 2001. Žalovaný si pred poskytnutím
pôžičky túto skutočnosť preveril a vzhľadom na uvedené nemal pochybnosti o tom, že poskytuje
pôžičku podnikateľovi; okrem toho, čerpal aj príspevok v rámci projektu „Prvá pomoc“ - opatrenie č.
2 od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a to na základe dohody, ktorá predstavuje hodnoverný
dôkaz o tom, že žalobca aktívne vykonával podnikateľskú činnosť aj v čase poskytnutia pôžičky. Podľa

informácií od sprostredkovateľa žalobca požadoval pôžičku za účelom oživenia a ozdravenia jeho
podnikateľskej činnosti - vyplatenie dlhov zo zdravotnej a sociálnej poisťovne, ktoré mu vznikli pri výkone
podnikateľskej činnosti. Pôžička mu tak bola poskytnutá na výkon a udržanie podnikateľskej činnosti.
Žalovaný komunikoval so sprostredkovateľom - obchodná spoločnosť I., K., zastúpená konateľom
pánom O. C., ktorý zastupoval žalobcu, žalobca si ho sám našiel, oslovil ho, aby za neho riešil veci

súvisiace s pôžičkou, ako aj celú komunikáciu vo vzťahu k žalovanému. Žalovaný tak predmetnú pôžičku
vedie ako pôžičku podnikateľovi na výkon a udržanie jeho podnikateľskej činnosti - splatením dlhov
vzniknutých z podnikania. Na zmluve o pôžičke nie je uvedené IČO žalobcu, ak by bola výslovne
poskytnutá len na IČO žalobcu, v prípade, že by sa dostal do finančných problémov, v ktorých
preukázateľne bol a jeho živnosť by zanikla, vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov a ich

akékoľvek vymoženie by bolo značne skomplikované, keďže žalobca nutne potrebuje aj osobné údaje
žalobcu ako živnostníka. Jediný majetok, ktorý môže byť vymožiteľný zo strany žalovaného na úhradu
dlhu, je majetok uvedený v Záložnej zmluve, ktorá zabezpečuje záväzok z poskytnutie pôžičky. Žalovaný
považuje Zmluvu o pôžičke aj Záložnú zmluvu za zákonné, vzťah medzi žalobcom a žalovaným nie je
vzťah spotrebiteľský. Žalobcovi bola poskytnutá pôžička v sume 12.000 Eur, poplatok za poskytnutie

bol 4.100 Eur a splátky boli rozložené na 18 mesiacov; bol dojednaný úrok 22,78 % ročne, uvedený
úrok na obdobie 18 mesiacov nie je neprimerane vysoký, ale je štandardný pri obdobných obchodno-
právnych vzťahoch. Žalobcovi bolo zaslaných 64 upomienok, na ktoré žalobca nereagoval, prípadne
reagoval arogantne a dohodu so žalovaným výslovne odmietal. Žalovaný mal záujem vykonať záložné
právo predajom na dobrovoľnej dražbe, t.j. v súlade so zákonom a to aj v prípade, ak by bol daný vzťah

spotrebiteľský.PožiadavkažalobcunapreskúmanieZmluvyopôžičkejenedôvodná,nadbytočná,medzi
žalobcom a žalovaným išlo o podnikateľský vzťah, na ktorý nie je možné aplikovať Zákon o úveroch
na bývanie. Žalobca Záložnú zmluvu podpísal dobrovoľne, špecifikácia zálohu, či zmluvný poplatok,
pokiaľ sú uvedené v prílohe k zmluve, nemení nič na tom, že tieto prílohy boli neoddeliteľnou súčasťou
podpísaných zmlúv, ktoré žalobca dobrovoľne podpísal. Žalobca vo svojom vyjadrení nepoprel fakt, že

mu žalovaný poskytol pôžičku v sume 10.000 Eur, pričom samotná Zmluva o pôžičke ani nemusí byť v
písomnejforme,pretožeideoreálnykontrakt,ktorývznikávtedy,akdôjdekreálnemuplneniunazáklade
zmluvy. Žalobca nepreukázal dôvodnosť ním podanej žaloby, ani hodnovernosť ním uplatňovaného
nároku z hmotno-právnej stránky.
1.8 V písomnej replike žalobca zotrval na tom, že poskytnutý úver čerpal ako fyzická osoba - spotrebiteľ,

v zmluve bol identifikovaný dátumom narodenia, rodným číslom a žalovaný bol identifikovaný ako
podnikateľ s IČO-m; žalobca pri uzatváraní a plnení zmluvy o pôžičke nekonal v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti. Argumentácia žalovaného o tom, že sa má jednať o podnikateľskú pôžičku je
nesprávnaanepreukázaná.Jehoargumentáciupriamovyvraciapísomnézneniezmluvyopôžičke,ktorá
bola poskytnutá ako bezúčelová, pričom žalobca si želal poskytnúť peňažné prostriedky 10.000 Eur, z

ktorej časť 8.988,56 EUR bola zaslaná na súkromný účet žalobcu a časť vo výške 1.011,44 Eur bola
poskytnutá na splatenie zostávajúcej časti hypotekárneho úveru žalobcu, aby žalovaný mohol následne
nastúpiť na pozíciu záložného veriteľa. Existencia živnostenského oprávnenia nijako nebráni získať
úver v pozícii spotrebiteľa. Zodpovednosť za daný stav nesie žalovaný ako podnikateľský subjekt, ktorýposkytoval pôžičku fyzickej osobe identifikovanej dátumom narodenia, resp. rodným číslom. Samotná
skutočnosť ako subjektívne vnímal tento vzťah sprostredkovateľ úveru a to komunikáciu medzi ním
a žalobcom je bezpredmetná. Žalobca finančné prostriedky vo výške 8.988,56 Eur obdržal na svoj

súkromný účet, nie na účet podnikateľský, a keďže išlo o bezúčelový úver, následne sa rozhodol, na
aký účel tieto peňažné prostriedky použije. Tvrdenia vyplývajúce z predloženého čestného prehlásenia
sprostredkovateľa úveru nemajú oporu v realite, sú zavádzajúce a klamlivé.
1.9 Žalovaný v písomnej duplike zotrval na svojom stanovisku s tým, že žalobca na základe svojich
tvrdení nepreukázal, na aký účel skutočne použil poskytnuté peniaze v sume 8.988,56 Eur, takže

neuniesol dôkazné bremeno o tvrdení, že sa jedná o vzťah spotrebiteľský. Žalovaný poukázal na
samotné tvrdenia v podanej žalobe, kde žalobca sám uvádzal, že sa v roku 2022 dostal do finančných
problémov z dôvodu poklesu práce, ako aj dlhov na platbách na odvodoch do zdravotnej a sociálnej
poisťovne, a že potreboval finančné prostriedky na vykrytie dlhov. K obrane, že finančné prostriedky mu
boli vyplatené na súkromný účet, žalovaný uviedol, že nikde v zákone nie je obmedzené alebo určené,
že živnostník musí mať nevyhnutne založený podnikateľský účet, z ktorého bude uhrádzať platby. Ani

skutočnosť, že na Zmluve o pôžičke je uvedený dátum narodenia a rodné číslo žalobcu automaticky
nevylučuje, že peňažné prostriedky použil žalobca na úhradu svojich dlhov z podnikania - na odvodoch,
čo žalobca v podanej žalobe aj deklaroval. Žalobca výkon podnikateľskej činnosti nepoprel.
1.10 Pred začatím pojednávania dňa 12.02.2025 žalobca uviedol, že netrvá na prejednaní eventuálneho
petitu č. II, čo okresný súd posúdil ako čiastočné späťvzatie žaloby v časti o uloženie povinnosti

žalovanému; predmetom konania tak zostal nárok žalobcu na určenie neexistencie záložného práva.
1.11 Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením listinných
dokladov a zistil nasledujúci skutkový a právny stav veci:
1.11.1 žalobca na pojednávaní potvrdil, že následkom pandémie COVID mal ťažkosti v práci; je
živnostníkvoblastistolárskych,tesárskychastavebnýchprác,vdanomobdobímalzpodnikaniaznížený

príjem; v tom čase mal dlžoby a to nielen z práce, ale najmä súkromné, práve preto, že nemal príjem
z práce; bol nútený vziať si spotrebiteľské úvery, ktoré nevládal splácať, mal tiež hypotekárny úver
na dome, ktorý brali spolu s bývalou manželkou a táto mu vyčítala, že nespláca splátky; je pravdou,
že v tom čase mal dlžoby aj na odvodoch do sociálnej a zdravotnej poisťovne; z toho dôvodu hľadal
pôžičku alebo navýšenie úveru v banke, kde mu však toto neposkytli, práve preto, že bol v omeškaní so

splátkami na hypotekárnom úvere. Žalobca uviedol, že v tom čase v prvom rade riešil financie na bežné
životné potreby, na splátky hypotéky a úverov, nešlo mu až tak o dlhy na odvodoch. Úver v banke sa mu
nepodarilo získať najmä preto, že mal negatívne body z dôvodu omeškania splátok na hypotekárnom
úvere, ako živnostník musel predložiť daňové priznanie s istou výškou príjmu, čo mu však nevyšlo, preto
v banke, kde mal účet, ani v inej banke mu úver poskytnutý nebol. Preto hľadal iné možnosti získania

finančných prostriedkov, pričom na internete zistil rôznych sprostredkovateľov úverov. Keď sa u nich
informoval, na začiatku každému oznámil, že je aj dlžník v sociálnej a zdravotnej poisťovni, keďže vedel,
že to môže byť prekážka pre získanie úverov, čo mu aj spravidla oznámili. Po tom, čo kontaktoval pána
Le a tiež mu oznámil, že je dlžníkom v sociálnej poisťovni, tento mu povedal, že v ich spoločnosti to
problém nie je, ak sa vedia dohodnúť o záložnom práve na nehnuteľnosť. Keďže uvedeným úverom

by zároveň uhradil aj hypotekárny úver, žalobca s daným postupom súhlasil, uvedené sa mu nezdalo
ani nijako podozrivé, pretože táto nová spoločnosť by sa tým pádom stala novým záložným veriteľom.
Na požiadanie poslal fotky rodinného domu a následne ho sprostredkovateľ oslovil, že je to v poriadku.
Komunikácia prebiehala vždy len telefonicky. Žalobca uviedol, že má záujem o sumu 15.000 Eur, bolo
mu oznámené, že by mu ich mohli poskytnúť na 18 mesiacov po navýšení odplaty, čo sa mu však zdalo

priveľa, preto žiadal sumu 10.000 Eur, ktorými by vykryl dlhy na hypotekárnom úvere cca 1.200 Eur, vrátil
by pôžičky rodine 1.500 Eur (matka a brat), manželke 1.000 Eur, ďalej potreboval investovať cca 800
Eur do údržby auta, keďže mu končila STK. Uviedol, že uvedené financie nepotreboval na podnikanie,
ale hlavne na vykrytie týchto potrieb, pričom aj predchádzajúca hypotekárna zmluva bola na súkromné
účely, nie na podnikanie. Okrem toho meškal aj so splátkami na spotrebiteľských úveroch, takže tam

potreboval ďalších cca 1.000 Eur. Bolo mu oznámené, že uvedených 10.000 Eur bude musieť vrátiť do
18-tich mesiacov spolu s poplatkom 6.000 Eur, t.j. 16.000 Eur. Hoci aj to sa mu zdalo veľa, keďže peniaze
potreboval, neriešil to; na požiadanie si dal vyčísliť zostatok hypotekárneho úveru, ktorý bol vyčíslený
ku dňu 23.06., čo následne posielal e-mailom sprostredkovateľovi a zároveň ho žiadal, aby mu poslal aj
návrh zmluvy, aby vedel, aké sú podmienky a aký je úrok, on mu však nič neposlal. Čakal asi týždeň a

20.06. mu poslali priamo zmluvy s vyznačením miesta, kde sa má podpísať. Bola mu poslaná Zmluva
o pôžičke ako aj Záložná zmluva a plná moc na podanie návrhu na vklad záložného práva, boli mu
doručenéajprílohy.Následnesakontaktovalaspytovalsa,čoznamenajútiepoplatky,bolomuuvedené,
že sa jedná o povinné poplatky za návrh na vklad a sprostredkovateľské poplatky. Keďže tie peniazepotreboval, zmluvy podpísal. Bol v časovej tiesni, keďže zostatok hypotéky bol vyčíslený k 23.06., do
kedy bolo potrebné hypotéku zaplatiť. Pravdou je, že dňa 23.06. mu na účte nabehli peniaze, jednalo
sa o jeho súkromný účet, ktorý uviedol do zmluvy, tento využíva výlučne na súkromné účely. Neskôr

mu prišlo aj vyrozumenie z O. N., že hypotéka bola uhradená. Z poskytnutých finančných prostriedkov
vrátil teda pôžičku rodine 1.500 Eur, manželke 1.000 Eur a uhradil splátky hypotekárneho úveru 1.000
Eur. Asi 800 Eur investoval do auta. Je pravdou, že mal dlžoby na odvodoch do sociálnej a zdravotnej
poisťovne cca vo výške 1.700 Eur a z uvedených peňazí to zaplatil, dodal však, že pokiaľ by mal
riešiť len tieto odvody, pôžičku by si nebral, ale bol by oslovil dané inštitúcie a dojednal si splátkový

kalendár. Pôžičku si vybavoval v prvom rade kvôli týmto ostatným veciam. Zároveň ešte uviedol, že
už pri dojednávaní podmienok sa mu zdala krátka doba 18 mesiacov na vrátenie celej pôžičky, avšak
so sprostredkovateľom pánom Le sa rozprávali o možnosti predĺženia tejto doby alebo prefinancovania
pôžičky s tým, že ak daná situácia nastane, tak sa dohodnú. Aj z týchto dôvodov do predmetnej pôžičky
vstúpil. Čo sa týka vlastných účtov, poukázal na to, že má vedené vo VÚB banke, a.s. dva účty, jeden
účet je súkromný od roku 2002, ktorý využíva výlučne na súkromné účely; neskôr si otváral v roku

2013 alebo 2014 podnikateľský účet, ktorý využíval výlučne na podnikateľské účely, bolo to najmä kvôli
prehľadnosti účtovníctva. Po poskytnutí uvedeného úveru postupoval tak, že zo svojho súkromného
účtu presunul potrebné finančné prostriedky na zaplatenie odvodov na podnikateľský účet, konkrétne
poukázal na položky z predloženého výpisu z účtu (č.l.125), kde sú položky dňa 24.06. vo výške 500
Eur a dňa 28.06. vo výške 1.500 Eur s popisom „osobný vklad“, tieto finančné prostriedky zaslal ako

osobný vklad do podnikania na spomínaný podnikateľský účet a z týchto peňazí vyplácal aj dlžoby
na odvodoch. Ďalej poukázal na položku dňa 23.06., kde je evidovaná 2x platba po 338,72 Eur, kedy
zaplatil dve splátky spotrebiteľského úveru z dôvodu, aby nebol v omeškaní s viac ako tromi splátkami
a v ďalších mesiacoch z uvedených finančných prostriedkov splácal aj ďalšie splátky spotrebiteľského
úveru. Žalobca vo výpovedi uviedol, že určite nemal záujem o živnostenský úver - keď hľadal ponuky

na internete, boli mu ponúkané aj takéto typy úveru, tieto však nechcel, pretože nechcel brať úver „na
živnosť“. Keď sa kontaktoval so sprostredkovateľom pánom Le, povedal mu, že potrebuje určitú finančnú
čiastku, pretože sa mu nepodarilo získať úver v banke, pretože má nedoplatky na odvodoch. Na to mu
pán Le povedal, že pre nich to nie je problém, avšak vyžadujú zabezpečenie pôžičky záložným právom k
nehnuteľnosti. Žalobca povedal, že je vlastníkom rodinného domu, na ktorom však viazne hypotekárny

úver, ale že predmetnou pôžičkou by ho chcel riešiť, na čo mu pán Le oznámil, že žalovaný to chce tak,
aby on bol prvý záložný veriteľ, preto je potrebné celý hypotekárny úver vyplatiť. Okrem fotiek rodinného
domu a zostatku hypotéky od neho žiadne doklady nežiadali, chceli fotokópiu občianskeho preukazu, čo
im žalobca neposlal, ale nadiktoval svoje osobné údaje (meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo,
adresu, údaje, ktoré sú uvedené na zmluve). Ďalej žalobca uviedol, že zostatok finančných prostriedkov

používal na bežné veci, prípadne údržbu domu a splátky spotrebiteľského úveru. Po poskytnutí pôžičky
mal však zdravotné problémy, preto sa nemohol natoľko venovať práci, ako sa spoliehal a nezískal
potrebné financie na vrátenie pôžičky. Asi 2 - 3 mesiace pred splatnosťou pôžičky hľadal možnosti,
ako situáciu riešiť. Dal si oceniť rodinný dom, uvažoval o jeho predaji, neskôr však od toho upustil. V
lete 2023 bola cena rodinného domu ohodnotená na 99.000 Eur, avšak pri zisťovaní záujemcov dostal

maximálnu ponuku 65.000 Eur práve z dôvodu zápisu záložného práva, takýmto postupom by prišiel
o veľa financií, bolo to pre neho nevýhodné. Spoliehal sa, že by sa mohol dohodnúť na prípadnom
predĺžení splatnosti dlhu. V októbri 2023 kontaktoval sprostredkovateľa úveru, s odstupom času však
zistil, že zrejme nehovoril s pánom Le, ale s iným zástupcom. Snažil sa kontaktovať priamo aj zástupcu
žalovaného pána R. a tomu popísal, v akej situácii sa ocitol. On ho odkázal na toho sprostredkovateľa,

títo mu ponúkli prefinancovanie úveru, avšak mu povedali, že sa jedná len o podnikateľský úver na dobu
12 mesiacov s navýšením 6.000 Eur, čo sa mu zdalo priveľa, preto s tým nesúhlasil. V novembri 2023
ho kontaktoval pán Le a vtedy zistil, že zrejme predtým jednal s inými pracovníkmi a tento mu ponúkol
vyriešiť situáciu tak, že by svoj rodinný dom prepísal na veriteľa s tým, že v ňom ďalej bude bývať, platiť
nájomné a mal by výhradné predkupné právo. Časom by rodinný dom mohol späť odkúpiť. Táto ponuka

mu však prišla značne nevýhodná, preto ju odmietol. Dva dni pred splatnosťou dlhu opäť kontaktoval
pána R., avšak on mu ponúkol také isté riešenie - prepis rodinného domu na veriteľa, čo však on nechcel.
S veriteľom sa teda nijako nedohodli a po splatnosti dlh neuhradil, pretože nemal finančné prostriedky.
Snažil sa osloviť realitné kancelárie na vykúpenie jeho nehnuteľností, avšak keď posúdili jeho situáciu,
odporučili mu obrátiť sa na právnika z dôvodu, že tá zmluva je zrejme neplatná. Okrem toho poukázali,

že samotný predaj s takýmto záložným právom by bol problematický. Preto sa obrátil na právnika, ktorý
mu poradil podať žalobu na súd. Poukázal na to, že po 30-tich dňoch od splatnosti dlhu mu začali chodiť
rôzne upomienky, SMS-ky, asi 30 SMS, 6 upomienok poštou, 3 upomienky kuriérom, pričom za každú
veriteľ žiadal nejaký poplatok. Následne bol ešte 2x v telefonickom kontakte s pánom R., ktorý mu všakponúkal len možnosť prepisu svojho domu na veriteľa alebo vrátenie všetkých peňazí v sume, ktorú mu
vyčíslili. Preto sa obrátil na právnu pomoc, keďže nechce prísť o rodinný dom;
1.11.2 podľa Zmluvy o pôžičke (č.l. 17) uzavreli strany sporu zmluvu podľa §657 a nasl. OZ; článok

1 s názvom Predmet a účel zmluvy, v bode 1.1 uvádza: Predmetom tejto zmluvy je pôžička peňazí s
dohodnutým zmluvným poplatkom v zmysle článku 2 tejto zmluvy. Veriteľ poskytuje dlžníkovi pôžičku -
finančnú čiastku vo výške uvedenej v bode A1 prílohy č. 1 tejto zmluvy, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť
tejto zmluvy. V bode 1.2 sa uvádza: Veriteľ poskytuje dlžníkovi pôžičku na základe výslovnej žiadosti
dlžníka spôsobom a v lehotách uvedených v bode A2 prílohy č. 1 tejto zmluvy. V bode 1.3 sa uvádza:

Dlžník sa podpisom tejto zmluvy zaväzuje vrátiť veriteľovi sumu vo výške uvedenej v bode A1 prílohy
č. 1 tejto zmluvy a dohodnutý poplatok podľa článku 2 tejto zmluvy, a to všetko v lehote a spôsobom
stanoveným v tejto zmluve. V článku 2 bol dojednaný poplatok za poskytnutie pôžičky - odkazom na
bod B1 prílohy č. 1, v článku 3 bola dojednaná doba trvania pôžičky s odkazom na bod C1 prílohy č.
1 zmluvy. V článku 4 bol dojednaný spôsob odovzdania a splatenia pôžičky s odkazom na prílohu č.
2 zmluvy, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy. V bode 4.5 bolo dojednané zabezpečenie pôžičky

zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam uvedeným v bode D1 prílohy č. 1. V článku 6 - spoločné
a záverečné ustanovenie v bode 6.3 bolo dojednané: Práva a povinnosti výslovne neupravené v texte
tento zmluvy sa spravujú príslušnými ustanoveniami zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v
znení neskorších predpisov. K zmluve bola pripojená príloha č. 1 (č.l. 20) príloha č. 2 (č.l. 21, 22);
1.11.3 sporové strany uzavreli dňa 20.06.2022 Záložnú zmluvu k Nehnuteľnostiam, v ktorej bol podpis

žalobcuakozáložcuosvedčenýObecnýmúradomLátky;včlánku1boldojednanýpredmetzmluvy,ktorý
odkazovalnabodA1prílohyč.1zmluvy.Včlánku2snázvomZabezpečovanápohľadávkabolauvedená
pohľadávka zo zmluvy o pôžičke podľa prílohy č. 2 tejto zmluvy; v článku 5 boli dojednané podmienky
výkonu záložného práva, kde okrem iného bol záložný veriteľ oprávnený predať záloh dražbou (písm.
a/), priamym predajom kupujúcemu (písm. d/). K zmluve bola pripojená príloha č. 1 (č. l. 26), v ktorej

bola identifikovaná nehnuteľnosť tak, ako je označená žalobcom v tomto súdnom konaní;
1.11.4 podľa LV č. XXX, vyhotovený dňa 12.02.2024, v časti B - vlastník, je uvedená pozn. P - 5/2024 -
žalovaný - oznámenie o začatí výkonu záložného práva na nehnuteľnosť. V časti C - ťarchy je evidované
záložné právo v prospech žalovaného pod V 1329/2022 zo dňa 27.07.2022 - 239/2022;
1.11.5 listom zo dňa 24.01.2024 oznámil žalovaný žalobcovi začatie výkonu záložného práva na

základe Záložnej zmluvy a to priamym predajom; zároveň bol vyzvaný na sprístupnenie Nehnuteľností
kedykoľvek podľa určenia príslušného znalca, najneskôr do 30-tich dní od vydania oznámenia a bol
vyzvaný na písomné potvrdenie o sprístupnení predmetu zálohu;
1.11.6 listom zo dňa 22.02.2024 oznámil žalovaný žalobcovi zmenu spôsobu výkonu záložného práva a
to speňažením na dražbe podľa zákona č. 527/2002 Z.z; zároveň bol upozornený, že nie je oprávnený

previesť záloh na inú osobu a rovnako bol vyzvaný na sprístupnenie zálohu podľa určenia príslušného
znalca;
1.11.7 žalobca predložil upomienky zo strany žalovaného zo dňa 27.12.2023, 10.01.2024, 19.01.2024,
v ktorých bol vyzvaný na neodkladnú úhradu dlžnej sumy 16.100 Eur;
1.11.8 žalobca doložil výpis žalovaného z Obchodného registra, kde okrem iného v predmete činnosti je

uvedené„poskytovanieúverovalebopôžičiekzpeňažnýchzdrojovzískanýchvýlučnebezverejnejvýzvy
a bez verejnej ponuky majetkových hodnôt“; výpis z Obchodného registra na spoločnosť I., K., ktorej
jedným zo spoločníkov a konateľov (od 24.03.2023, so vznikom funkcie konateľa od 06.03.2023) je pán
O. C.. Žalobca ďalej doložil výtlačok z internetu: Subjekty finančného trhu (č.l. 39) - nebankoví veritelia
a iní nebankoví veritelia, kde je zoznam týchto veriteľov, (č.l. 40) - subjekty so zaniknutým oprávnením

na činnosť, kde je zoznam veriteľov;
1.11.9 žalovaný doložil výpis zo Živnostenského registra (č.l. 65), kde je evidovaný žalovaný (správne
má byť žalobca-pozn. odvolacieho súdu) pod obchodným menom A. B. - I., IČO: XXXXXXXX, miesto
podnikania C. XX, XXX XX; má evidované predmety podnikania v 15-tich bodoch so vznikom oprávnenia
od 18.06.2001 až po deň vzniku oprávnenia od 23.10.2020; výpis je z 18.04.2024;

1.11.10 podľa Čestného vyhlásenia pána O. C. - konateľa spoločnosti I., K. zo 17.04.2024 (č.l. 70),
ktorého podpis bol notársky overený dňa 17.04.2024, tento uvádza, že z pozície sprostredkovateľa na
základe riadne zapísaného predmetu podnikania „sprostredkovanie poskytovania úverov alebo pôžičiek
z peňažných zdrojov získaných výlučne bez verejnej výzvy a bez verejnej ponuky majetkových hodnôt“,
sprostredkoval uzavretie Zmluvy o pôžičke medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom; o

sprostredkovanie úveru ho požiadal žalobca, úver mal slúžiť na zabezpečenie jeho ďalšej podnikateľskej
činnosti - konkrétne na úhradu dlhov vzniknutých z podnikateľskej činnosti; k uzatvoreniu zmluvy došlo
na základe dopytu dlžníka o financovanie jeho podnikateľskej aktivity, ktorú vykonáva ako samostatne
zárobkovo činná osoba na základe živnostenského oprávnenia. Podľa jemu dostupných informáciídlžník vykonáva uvedenú podnikateľskú činnosť dlhodobo. Žalovaného oslovil s ponukou na možnosť
poskytnutia podnikateľskej pôžičky, keďže je mu známe, že poskytovanie podnikateľských pôžičiek
je predmetom činnosti tejto spoločnosti. Prehlásil, že si je vedomý následkov úmyselne nepravdivo

uvedenýchinformácií.Kdanémučestnémuprehláseniužalobcauviedol,žepôvodnedojednávalpôžičku
vo výške 15.000 Eur s tým, že ak by povyplácal všetky svoje podlžnosti, ktoré má a ešte by mu zostali
nejaké financie, uvažoval, že by ich mohol vložiť do živnosti, ale žiadaná suma 15.000 Eur mu schválená
nebola, preto toto bolo pre neho bezpredmetné;
1.11.11 žalobca predložil výpis zo dňa 30.06.2022 zo svojho účtu vedený vo O. N. (č.l. 125, 126) pod

č.: K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX za obdobie jún r. 2022 - v uvedenom je položka ku dňu 23.06
na sumu 8.988,56 Eur zaslaná od žalovaného; dňa 23.06. je 2x položka -338,29 Eur s popisom inkaso,
splátky úveru, dňa 24.06. suma -500 Eur s popisom „osobný vklad“, dňa 28/6 -1.500 Eur s popisom
„osobný vklad“; na začiatku k 01.06. bol účtovný zostatok -1.263,75 Eur, na konci k 30.06. účtovný
zostatok 3.072,10 Eur.
1.12 Okresný súd skonštatoval, že žalobou s eventuálnym petitom sa žalobca domáha, aby súd vyhovel

jeho požiadavke (primárnemu petitu), a pre prípad, že primárnemu petitu súd nevyhovie, aby vyhovel
jeho ďalšej požiadavke (eventuálnemu petitu); o eventuálny petit ide napríklad v prípade žaloby, na
vydanie veci s tým, že ak jej vydanie nie je možné, žalobca (eventuálne) žiada peňažné plnenie. Použitie
slova „eventuálne“ v žalobnom petite ešte neznamená, že skutočne ide o eventuálny petit. Eventuálnym
petitom žaloby sa uplatňuje jeden nárok, pričom jeden petit vylučuje druhý petit (súd napr. nemôže

žalovanému uložiť povinnosť vydať vec a zároveň aj povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu za vec). Ak
súd rozhodne podľa prvého (primárneho) petitu, o druhom petite už nerozhoduje. Ak rozhoduje podľa
druhého (subsidiárneho) petitu, prvý petit zamietne. Žalobca sa v konaní domáha určenia neplatnosti
Zmluvy o záložnom práve, „eventuálne“ uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu záložného
práva do právoplatného rozhodnutia súdu o výške pohľadávky žalobcu. Súd pred začatím pojednávania

konštatoval, že v danom prípade súd nepovažuje v časti „eventuálneho petitu“ č. II/. takto označený
petit za eventuálny, ale jedná sa o spojenie dvoch nárokov, v prvej časti o určenie neexistencie práva
a v druhej časti o uloženie povinnosti. Pokiaľ by súd prvej časti nároku nevyhovel a táto je založená
na posúdení, či sa jedná o spotrebiteľský alebo obchodný spor (pričom túto otázku by musel riešiť
ako prejudiciálnu aj v prípade samostatných návrhov), v takom prípade by prejednávajúci súd nemal

kauzálnu príslušnosť rozhodovať o nároku o uloženie povinnosti, pokiaľ by sa malo jednať o obchodno-
právny spor (§22 písm. c/ C.s.p.). Právny zástupca žalobcu uviedol, že v takom prípade netrvá na
prejednaní eventuálneho petitu č. II., súd tento jeho prejav posudzuje ako čiastočné späťvzatie žaloby
v časti o uloženie povinnosti – preto okresný súd konanie v časti o uloženie povinnosti žalovanému
zastavil (výrok I.)., rozhodol tak podľa §144, §45 ods. 2, §146 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný

sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „C.s.p.“).
1.13 Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa §52 OZ, podľa §2 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa (v znení účinnom do 30.06.2022), podľa §2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), §137 písm. c/ C.s.p a skonštatoval, že žalobca
sa podanou žalobou domáhal určenia neexistencie záložného práva, preto súd v súlade s ustanovením

§137 písm. c/ C.s.p. skúmal, či je u žalobcu daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení;
žalobca ako dôvod podania žaloby uvádzal, že predmetné záložné právo sa vzťahuje na nehnuteľnosť
v jeho výlučnom vlastníctve, ktorou si uspokojuje potrebu bývania. Poukázal na to, že žalovaný ako
záložný veriteľ pristúpil k výkonu záložného práva na základe Zmluvy o záložnom práve a to jej predajom
na dobrovoľnej dražbe, čo preukázal písomným oznámením žalovaného z 22.02.2024. Záložné právo v

prospech žalovaného je aktuálne evidované na LV č. XXX, pričom v pozn. pod P - 5/24 je poznamenané
oznámenie o začatí výkonu záložného práva žalovaným na dotknuté nehnuteľnosti. Žalobca poukázal
na to, že aktuálne si žalovaný od neho uplatňuje splatný dlh, avšak podľa názoru žalobcu, tento nie
je vyčíslený v zákonnej výške a pri realizácii výkonu záložného práva dochádza k ohrozeniu jeho
práva na bývanie. Žalobca má zato, že zmluva o záložnom práve na nehnuteľnosti, ktorá slúžila na

zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o úvere je absolútne neplatným právnym úkonom, rovnako ako
samotnázmluvaoúvere.Bezrozhodnutiasúdujetedapostaveniežalobcuneisté,dochádzakohrozeniu
jeho práva na bývanie a to bez ohľadu na to, aká je výška skutočného dlhu žalobcu voči žalovanému.
Z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že žalovaný mieni uspokojiť svoju pohľadávku zo zmluvy o pôžičke
realizáciou záložného práva k dotknutej nehnuteľnosti. Za daného stavu súd konštatuje, že u žalobcu

má preukázaný naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože bez rozhodnutia súdu je
ohrozené jeho vlastnícke právo, ako aj právo na bývanie a jeho postavenie ako záložcu je neisté
vzhľadom na spornosť platnosti zmluvy o záložnom práve, ako aj spornosť o výške jeho dlhu.
1.14 Okresný súd ďalej uviedol, že:1.14.1 žalobca svoje tvrdenie o neplatnosti Zmluvy o pôžičke ako aj Záložnej zmluvy odvodzuje od
svojho postavenia spotrebiteľa v predmetnom záväzkovom vzťahu. Žalovaný popieral, že by Zmluva o
pôžičke, ako aj Zmluva o záložnom práve boli zmluvami spotrebiteľskými. Pôžičku poskytoval žalobcovi

ako podnikateľovi - fyzickej osobe na účely podnikania. Súd preto dokazovanie zameral na posúdenie
spotrebiteľského charakteru predmetných záväzkových vzťahov. Záložné právo slúži na zabezpečenie
pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa
uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (zálohu), ak pohľadávka nie je riadne a včas
splnená (§151a OZ). Z tohto možno vyvodiť, že základným definičnými znakmi záložného práva sú: 1.

existencia pohľadávky, ktorú záložné právo zabezpečuje, 2. existencia spôsobilého predmetu záložného
práva, 3. vecno-právny charakter záložného práva, 4. akcesorický a subsidiárny vzťah záložného práva
k zabezpečenej pohľadávke. Vo vzťahu k posudzovanej veci je významným práve akcesorický vzťah
záložného práva k zabezpečenej pohľadávke, z ktorého vyplýva, že predpokladom vzniku a trvania
záložného práva je práve existencia zabezpečenej pohľadávky. Žalobca v žalobe tvrdil, že pohľadávka
žalovaného, ktorá mala byť zabezpečená záložným právom k dotknutej nehnuteľnosti, pochádzala

zo Zmluvy o pôžičke, ktorú považuje za absolútne neplatný právny úkon z dôvodu, že sa jedná o
spotrebiteľskú zmluvu na bývanie, ktorú môže so spotrebiteľom uzatvárať len veriteľ, ktorý má na to
príslušné povolenie NBS. Keďže žalovaný takýmto veriteľom nie je, v zmysle Zákona o úveroch na
bývanie je takáto zmluva absolútne neplatným právnym úkonom. Pokiaľ je absolútne neplatný právny
záväzkový vzťah, t.j. zmluva o úvere, logicky je absolútne neplatným právnym úkonom aj akcesorický

vzťah, t.j. zmluva o záložnom práve;
1.14.2 súd poukazuje na závery rozhodnutia NS SR sp.zn. 6Cdo/146/2023...už prvotná definícia
spotrebiteľa, zavedená zákonom č. 150/2004 Z.z., definovala spotrebiteľa ako osobu, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom môže byť podľa smernice 93/13/EEC o neprimeraných

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, len osoba, ktorá nekoná ako podnikateľ. Pokiaľ ide o fyzickú
osobu podnikateľa, je rovnako subsumovaná v pojme spotrebiteľ, a teda nepochybne jej prislúcha
štatút spotrebiteľa, avšak len v tých prípadoch, ak v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou zakladajúcou
spotrebiteľský záväzok súčasne nekoná v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Inak povedané, samotný štatút podnikateľa, resp. uvedenie identifikačného čísla (IČO)

nevylučuje automaticky fyzickú osobu spod spotrebiteľskej ochrany. Spotrebiteľom bude s poukazom
na §52 ods. 4 Občianskeho zákonníka i s poukazom na §2 písm. a/ zákona o spotrebiteľských
úveroch fyzická osoba, ktorá ako spotrebiteľ vystupuje pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy.
Spotrebiteľským správaním možno nazvať akékoľvek konanie, okrem vlastného postupu, ktorý bude
napĺňať predmet obchodnej alebo podnikateľskej činnosti fyzickej osoby, ktorá má na tento účel aj

postavenie podnikateľa alebo iné postavenie, ktoré napĺňa znaky činnosti obchodnej povahy. Na
základe vyššie uvedeného je podľa dovolacieho súdu možné odpovedať na otázku dovolateľa tak, že
samotnéuvedenieidentifikačnéhočísla(IČO)vzmluveoúvere,eštenevylučujespotrebiteľskýcharakter
zmluvného vzťahu. Podstatné pre posúdenie či ide o spotrebiteľský vzťah je aj konanie dlžníka- fyzickej
osoby, spočívajúce v tom, či dlžník poskytnuté finančné prostriedky použil na v zmluve deklarovanú

podnikateľskú činnosť alebo inú obchodnú činnosť, ktorú by mal vykonávať na podklade živnostenského
oprávnenia predloženého pri podpise zmluvy o úvere. Rovnako je potrebné sa zaoberať aj otázkou či
dlžník ku dňu podpisu zmluvy o úvere aj reálne živnosť vykonáva(l), alebo živnostenské oprávnenie
použil (používa) len na prístup k (i iným spôsobom nedostupným) finančným prostriedkom, ktoré reálne
nevyužíva na podnikanie...Dovolací súd zhodne s Ústavným súdom SR uzatvára, že v každom konaní,

ktorého predmetom budú práva a povinnosti spotrebiteľa, ak bude súčasne spochybňovaný jeho štatút,
bude povinnosťou dodávateľa preukázať, že spotrebiteľ konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
podnikateľskej činnosti. Dôkazná povinnosť dodávateľa plynie z povinnosti odbornej starostlivosti a je
potvrdená aj skutočnosťou, že celý proces kontraktácie ovláda dodávateľ. Ak teda dodávateľ v každom
jednom spornom prípade za použitia prostriedkov známych pre dôkazné konanie neunesie dôkazné

bremeno preukázania štatútu nespotrebiteľa, bude sa mať za to, že osoba je vždy spotrebiteľom,
ktorému patrí spotrebiteľská právna ochrana.
1.14.3 Žalovaný tvrdil, že žalobca sa prostredníctvom sprostredkovateľa pána O. C. obrátil na
žalovaného so žiadosťou o poskytnutie úveru, pričom sa malo jednať o úver slúžiaci na oživenie a
ozdravenie jeho podnikateľskej činnosti, konkrétne vyplatenie dlhov zo zdravotnej a sociálnej poisťovne.

Na dôkaz predložil výpis zo živnostenského registra, v zmysle ktorého má žalobca aktívnu živnosť
už od roku 2001, pred poskytnutím pôžičky si túto skutočnosť preveril. Ďalej ako dôkaz predložil
Čestné vyhlásenie sprostredkovateľa pôžičky pána Le zo 17.04.2024, v ktorom tento prehlásil, že na
základe dopytu dlžníka - žalovaného o financovanie jeho podnikateľskej aktivity, ktorú vykonáva akosamostatne zárobkovo činná osoba, došlo k uzavretiu zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, ktorú
zmluvu sprostredkoval konateľ Viliam Le spoločnosti I., K.. B. O. C. prehlásil, že on oslovil žalovaného
s ponukou na možnosť poskytnutia podnikateľskej pôžičky pre žalobcu, nakoľko mu bolo známe,

že poskytovanie podnikateľských pôžičiek je predmetom činnosti žalovaného. Žalobca poprel, že by
oslovil sprostredkovateľa pôžičky alebo samotného žalovaného s tým, že má záujem o podnikateľskú
pôžičku. Vo svojej výpovedi uviedol, že z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie ako následok obdobia
pandémie COVID hľadal možnosti získania finančných prostriedkov, keďže v banke úver nezískal.
Preto hľadal možnosti poskytnutia finančných prostriedkov cez nebankové subjekty, výslovne nemal

záujem o podnikateľský úver. Je pravdou, že pri záujme o pôžičku prezentoval svoj aktuálny stav, že
má nedoplatok na odvodoch, avšak z dôvodu, že táto skutočnosť môže by problémom pre poskytnutie
pôžičky. Finančné prostriedky potreboval predovšetkým na splatenie svojich dovtedajších dlžôb a to
hypotekárneho úveru, kde mal už omeškané splátky, dlžoby vo vzťahu k bývalej manželke, k rodine, od
ktorých si požičiaval financie na zabezpečenie bežných životných potrieb, potreboval financie za účelom
údržby motorového vozidla a získania platnej STK. Zároveň žalobca pripustil, že pokiaľ jednal s pánom

O. C. o pôžičke a pôvodne žiadal sumu 15.000 Eur, pokiaľ by vyplatil všetky svoje podlžnosti, ktoré má a
zostali by mu nejaké financie, uvažoval o ich vložení do živnosti. Túto sumu vzhľadom na výšku odplaty
napokon nezískal, preto uvedená úvaha bola bezpredmetná. Žalobca zdokladoval výpisom z účtu, že
dňa 23.06.2022 mu titulom pôžičky bola poskytnutá reálne suma 8.988,56 Eur zo strany žalovaného
na jeho bežný účet. Rovnako žalobca potvrdil, že z predmetnej pôžičky bol vyrovnaný zostatok jeho

hypotekárneho úveru, ktorý zostatok podľa prílohy č. 1 zmluvy v bode A2 činil 1.011,44 Eur. Ďalej
žalobca tvrdil a preukázal, že z reálne vyplatenej sumy uhradil splátky spotrebiteľského úveru - 2x dňa
23.06.2022suma338,29Eura338,71Eur.Vďalšíchmesiacochpoužilzostatoksumynasplácanietohto
splátkového úveru, financie použil na úhradu dlhu svojej rodine vo výške 1.500 Eur (matke a bratovi),
na splatenie dlhu bývalej manželke vo výške 1.000 Eur, na úhradu nákladov prípravy auta na STK vo

výške 800 Eur. Žalobca potvrdil, že predmetné financie využil aj na splatenie podlžnosti z podnikania
na odvodoch do sociálnej a zdravotnej poisťovne a to prevodom na svoj podnikateľský účet ako osobný
vklad dňa 24.06.2022 vo výške 500 Eur a 28.06.2022 vo výške 1.500 Eur, t.j. spolu 2.000 Eur. Zvyšnú
časť finančných prostriedkov žalobca využil pre osobnú spotrebu.
1.14.4 Zo samotnej Zmluvy o pôžičke napriek tomu, že v článku 2 je nadpis „Účel pôžičky“, nevyplýva

žiaden konkrétny účel poskytnutých finančných prostriedkov, s výnimkou sumy určenej na splatenie
hypotekárneho úveru. Rovnako súd konštatuje, že ani zo samotného označenia žalovaného ako dlžníka
nevyplýva, že bol v postavení podnikateľa a teda, že predmetný úver bol účelovo poskytnutý na jeho
podnikateľské aktivity tak, ako to prezentoval žalovaný. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný
vykonáva podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávneniam, a že túto aktívne vykonával

aj v čase poskytovania pôžičky. Táto okolnosť však sama o sebe nesvedčí o nespotrebiteľskom
charaktere zmluvy o pôžičke. Žalobca potvrdil, že okrem údajov k zakladanej nehnuteľnosti a potvrdenia
o zostatku hypotekárneho úveru, žiadne iné doklady týkajúce sa jeho podnikania žalovaný nežiadal,
ani mu ich žalobca sám nepredkladal. Z aktuálnej rozhodovacej praxe súdov SR, s poukazom na
vyššie uvedené závery NS SR súd konštatuje, že v prípade pochybností o spotrebiteľskom charaktere

zmluvného vzťahu je dôkazné bremeno na dodávateľovi, aby preukázal, že spotrebiteľ konal v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti. V danom prípade žalobca predložil čestné prehlásenie pána
O. C., ktorý ako listinný dôkaz však žalobca spochybnil. Predmetné čestné prehlásenie predstavuje
súkromnú listinu a pri súkromnej listine stačí formálne popretie jej správnosti druhým účastníkom, aby
nastúpila dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno toho účastníka, ktorý tvrdí skutočnosti, ktoré mali

byť súkromnou listinou preukázané (rozsudok NS SR sp.zn. 9Cdo/187/2022). V danom prípade súd
konštatuje, že dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru predmetnej zmluvy o
pôžičkejepovinnosťoužalovanéhoakododávateľa,pričomžalovanýsvojetvrdeniepreukazovalvýlučne
existenciou živnostenského oprávnenia žalobcu a súkromnou listinou, ktorej pravdivosť obsahu žalobca
spochybnil. Naviac pravdivosť obsahu čestného prehlásenia pána Le spochybňuje aj tá skutočnosť,

že v čestnom prehlásení pán O. C. uviedol, že konal ako konateľ spoločnosti I., K., ktorá má v
predmete činnosti okrem iného aj sprostredkovanie poskytovania úverov alebo pôžičiek z peňažných
zdrojov získaných výučne bez verejnej výzvy a bez verejnej ponuky majetkových hodnôt. Podľa výpisu
z Obchodného registra pán O. C. je evidovaný ako spoločník uvedenej spoločnosti od 24.03.2023,
ako konateľ so vznikom funkcie od 06.03.2023. Zmluva o pôžičke a Zmluva o záložnom práve však

bola uzavretá už dňa 20.06.2022. Uvedené okolnosti žalovaný nijako neozrejmil, čo výrazne oslabuje
hodnovernosť čestného prehlásenia pána O. C.. Súd preto konštatuje, že žalovaný neuniesol dôkazné
bremeno a nepreukázal, že v danom prípade finančné prostriedky zo Zmluvy o pôžičke zo dňa
20.06.2022 poskytol žalovanému výlučne za účelom podnikania.1.14.5 Je nepochybné, že žalovaný je v predmetnom úverovom vzťahu označený ako fyzická osoba a
pokiaľ nebolo preukázané, že konal v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, spĺňa definíciu
spotrebiteľa tak, ako je uvedená v §52 ods.4 Občianskeho zákonníka alebo v §2 písm. a/ zákona č.

250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu vzniku záväzkového vzťahu;
1.14.6 v ďalšom súd považoval za potrebné vysporiadať sa aj so skutočnosťou, ktorá vyplynula z
vykonaného dokazovania, že predmetná pôžička, ktorá bola žalobcovi poskytnutá, bola použitá na
súkromné účely, ale aj na podnikateľské účely. Ide o to, či v prípade dvojúčelovej zmluvy možno dlžníkovi
priznaťpostaveniespotrebiteľa,pokiaľsazmluvauzatváranaúčelyčiastočnevrámciobchodnejčinnosti

a čiastočne mimo obchodnej činnosti tejto osoby. V tomto smere súd poukazuje na závery rozsudku
Súdneho dvora EÚ vo veci C-110/14, R. J. F. O. K. O. I. K. v ktorom súdny dvor judikoval: ...39.
Odôvodnenie 17 smernice 2011/83, ktorého znenie je odlišné, si ako kritérium zvolilo prevažujúci
účel: „v prípade dvojúčelovej zmluvy, ak sa zmluva uzatvorí na účely čiastočne v rámci a čiastočne
mimo obchodnej činnosti príslušnej osoby a obchodný účel je obmedzený tak, aby neprevažoval v
celkovom kontexte zmluvy, takáto osoba by sa tiež mala považovať za spotrebiteľa“....43. Napokon

vzhľadom na rozdielne funkcie, ktoré pojem spotrebiteľ spĺňa v rámci rôznych právnych aktov, ako aj
na zistenia vyplývajúce z prípravných legislatívnych prác sa domnievam, že odôvodnenie 17 smernice
2011/83 zakotvuje kritérium prevažujúceho účelu do všeobecného kontextu zmluvy. ...Ak vnútroštátny
súd dospeje k záveru, že nie je úplne jasné, či bola zmluva uzavretá na osobné alebo na podnikateľské
účely, dotknutá zmluvná strana sa musí považovať za spotrebiteľa, ak vo všeobecnom kontexte zmluvy

neprevažuje podnikateľský účel, s ohľadom na všetky okolnosti a dôkazy, ktoré má vnútroštátny súd k
dispozícii a ktoré má preskúmať. Z uvedených záverov vyplýva, že súd prizná spotrebiteľský charakter v
prípade dvojúčelovej zmluvy, ak obchodný účel neprevažuje v celkovom kontexte zmluvy. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že žalobcovi mal byť reálne poskytnutý úver v sume 10.000,- Eur, z toho
časť na splatenie hypotekárneho úveru a časť vyplatená na jeho súkromný účel, suma 2.000,- Eur

mala byť určená na zaplatenie poplatkov na vklad do katastra nehnuteľností a sprostredovateľských
poplatkov. Žalobca z týchto finančných prostriedkov využil sumu 2.000,- Eur na vklad do podnikania.
Táto suma k celkovej sume podľa zmluvy o úvere činí 16,67 % (zo sumy 12.000,- Eur), v prípade, že by
žalobca preukázal tvrdenú skutočnosť, že reálne dlh je suma 10.000,-Eur, predmetná čiastka činí 20 %
(zo sumy 10.000,- Eur). Z uvedeného vyplýva, že podnikateľský účel použitia finančných prostriedkov

neprevažuje v celkovom kontexte zmluvy, čo je zdôraznené aj tvrdením žalobcu, ktorý uvádzal, že
finančné prostriedky potreboval predovšetkým na vykrytie osobnej potreby a len v prípade, že mu
zostane dostatok finančných prostriedkov, tieto použije na vykrytie dlžôb z podnikania. Z predmetného
rozsudku tiež vyplýva záver, že ak na základe zistených skutkových okolností a vykonaných dôkazov
zostanú pochybnosti, či zmluva bola uzavretá na osobný alebo podnikateľský účel, dlžníka treba

považovaťzaspotrebiteľa,akvovšeobecnomkontextezmluvynebudezistenáprevahapodnikateľského
účelu úveru. Súd preto uzatvára, že v danom prípade Zmluva o poskytnutí pôžičky z 20.06.2022 sa
považuje za spotrebiteľskú zmluvu a táto podlieha právnej úprave spotrebiteľského práva.
1.15 Následne s poukazom na ust. §1 ods. 1,3,4; §2 ods. 1; §15 ods. 3,4 a §29 ods. 1 Zákona o úveroch
na bývanie (v znení účinnom do 30.06.2023) a podľa §39 OZ okresný súd skonštatoval, že žalobca v

žalobe tvrdil, že v danom prípade zmluvný vzťah predstavuje spotrebiteľskú zmluvu o úvere na bývanie,
ktorú však môže poskytovať len veriteľ spĺňajúci požiadavky ustanovené zákonom č. 90/2016 Z.z. a
to pokiaľ má povolenie NBS podľa osobitného predpisu, pričom žalovaný túto podmienku nespĺňa. V
takom prípade je zmluva o úvere neplatná s poukazom na §15 ods.3 zákona č. 90/2016 Z.z. V konaní
žalovanýnetvrdilaaninepreukázal,žejeveriteľompodľazákonač.90/2016Z.z.naposkytovanieúverov

na bývanie, žalovaný uvádzal a vyplýva to aj z výpisu z Obchodného registra, že v rámci predmetu
podnikania má evidovanú živnosť „Poskytovanie úverov alebo pôžičiek z peňažných zdrojov získaných
výlučne bez verejnej výzvy a bez verejnej ponuky majetkových hodnôt“. Takáto voľná živnosť zapísaná
v predmete podnikania podnikateľského subjektu v Obchodnom registri však neoprávňuje podnikateľa
na poskytovanie spotrebiteľských úverov - úverov na bývanie, na ktoré sa vyžaduje povolenie pre

veriteľa. Pokiaľ je právny úkon v rozpore so zákonom, je absolútne neplatný v zmysle §39 OZ. V
tomto prípade zo zákona o úveroch na bývanie vyplýva, že žalovaný označený ako veriteľ neoprávnene
poskytol žalobcovi úver na bývanie bez povolenia podľa osobitných predpisov, preto je uzatvorená
Zmluva o pôžičke z 20.06.2022 neplatná (§15 ods.3 zákona č. 90/2016 Z.z.). Tak, ako bolo uvedené
vyššie, pohľadávka žalovaného zo Zmluvy o pôžičke bola zabezpečená Zmluvou o záložnom práve z

20.06.2022 k dotknutej nehnuteľnosti, ktorá má akcesorický charakter k hlavnej zmluve, t.j. Zmluve o
pôžičke. Keďže predpokladom vzniku a trvania záložného práva je existencia zabezpečenej pohľadávky
tak, ako je uvedená v článku 2 Zmluvy o zriadení záložného práva, z dôvodu absolútnej neplatnosti
Zmluvy o pôžičke takáto pohľadávka neexistuje a potom nemôže byť platný ani právny úkon - Zmluva ozriadení záložného práva zo dňa 20.06.2022. Pokiaľ na podklade absolútne neplatnej záložnej zmluvy
došlo ku vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností k dotknutej nehnuteľnosti, žalobca preukázal
nedôvodnosťtakéhotozápisu.Súdkonštatuje,žetakétozáložnéprávoneexistujeapretovyhovelžalobe

a rozhodol o neexistencii záložného práva k nehnuteľnosti (výrok II.)
1.16 O trovách konania (výrok III.) rozhodoval okresný súd podľa §255 ods.1 C.s.p. a to v časti výroku,
v ktorej bol žalobca plne úspešný; v tejto časti by mu tak patrila plná náhrada trov konania voči
žalovanému; o zastavenej časti konania rozhodoval okresný súd podľa §256 ods.1 C.s.p. - procesné
zavinenie na zastavení konania nesie žalobca z dôvodu späťvzatia žaloby, zavinenie žalovaného

okresný súd nezistil, trovy zastavenej časti konania tak znáša žalobca voči žalovanému; vzhľadom na
danú procesnú situáciu okresný súd preto vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov
konania.

2. Proti výrokom II. a III. rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote
odvolanie a žiadal (odvolací návrh), aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobu

v celom rozsahu zamietne a žalovanému prizná voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v
rozsahu 100%, pretože (odvolacie dôvody) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností (§365 ods. 1 písm. e) C.s.p.), súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§365 ods. 1 písm. f) C.s.p.) a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§365 ods. 1 písm. h) C.s.p.);

v konkrétnostiach namietal, že:
2.1 „rozhodnutie súdu prvej inštancie je arbitrárne a nedostatočne odôvodnené;
2.2 z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, ako súd dospel k záverom, na ktorých je založené napádané
rozhodnutie, a to síce: bod 23, kde je uvedené, že žalovaný nepreukázal, že by v danom prípade nešlo
o spotrebiteľský vzťah, t.j. žalovaný nemal preukázať, že finančné prostriedky zo Zmluvy o pôžičke zo

dňa 20.06.2022 poskytol žalovanému výlučne za účelom podnikania, bod 24, v zmysle ktorého malo byť
preukázané, že neprevažuje podnikateľský účel použitia finančných prostriedkov v celkovom kontexte.
Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje najmä na výpoveď žalobcu na uskutočnenom pojednávaní dňa
12.02.2025, kde žalobca uviedol: „Je pravdou, že v niektorých ponukách bolo, že ponúkajú úvery aj
pre živnostníkov, aj pre dôchodcov, aj pre bežných ľudí. Ja keď som volal a ponúkli mi aj živnostenský

úver, tento som nechcel, lebo ja som nechcel brať úver na živnosť. Čo bolo konkrétne uvedené pri tejto
ponuke si už s odstupom času nepamätám. Ale keď som volal, ja som len povedal, že potrebujem určitú
finančnú čiastku, a že sa mi nepodarilo získať úver v banke, pretože mám dlhy v sociálnej poisťovni.
Na to mi pán Le povedal, že pre nich to nie je problém, že im to nevadí, oni to nezisťujú, ale podľa
výšky sumy, ja som uviedol, že potrebujem 15.000 Eur, mi povedal, že v takom prípade to musí byť

zabezpečené záložným právom k nehnuteľnosti. Sám žalovaný tak potvrdil, že úver požadoval práve od
sprostredkovateľa preto, pretože sa mu v banke tento nepodarilo získať kvôli dlhom v sociálnej poisťovni.
Dôvod požiadania pôžičky – dlhy na odvodoch uvádzal žalobca konzistentne v priebehu celého súdneho
konania, teda nepochybne jedným z hlavných dôvodov na požičanie peňazí boli dlhy na odvodoch, ktoré
mohli žalobcovi vzniknúť jedine z výkonu podnikateľskej činnosti. Ďalej z výpovede žalobcu: „Chcem

povedať, že už pri dojednávaní podmienok som vedel, že tých 18 mesiacov je krátka doba, a že zrejme
nebudem vedieť všetky peniaze naraz vrátiť. Ak by táto situácia nastala, pán Le mi hovoril, že je možnosť
predĺženia tejto doby alebo prípadne prefinancovania, s tým, že sa dohodneme potom, preto som s
týmto súhlasil.“ Teda žalobca už od počiatku vedel, že peniaze, ktoré si požičal, nebude vedieť splatiť,
aj napriek uvedenému si tieto peniaze od žalovaného požičal, žalovanému ich nevrátil a napokon podal

ešte na žalovaného žalobu na súd. Ďalej z výpovede žalobcu: „Je pravdou, že mi boli poslané zmluvy
spolusprílohami,jasomsaspytovaleštenatiepoplatky,povedalimi,žesútonejaképovinnépoplatky,či
už za návrh za vklad alebo sprostredkovateľské poplatky. Keďže som peniaze potreboval, neriešil som to
a zmluvy som podpísal.“ V tejto časti výpovede podľa názoru žalovaného žalobca vyslovene deklaroval
svoj ľahostajný prístup pri uzatváraní predmetných zmlúv, zároveň týmto deklaroval, že zmluvy vedome

a dobrovoľne podpísal, keď vyslovene uviedol, že to „neriešil.“ Ďalej z výpovede žalobcu: „K tomu chcem
len uviesť, že keby som potreboval peniaze len na tieto odvody, tak by som si pôžičku nebral, ale bol
by som oslovil tieto inštitúcie a dojednal si splátkový kalendár. Ja som však v prvom rade potreboval
riešiť tieto ostatné veci.“ Z výpovede žalobcu podľa názoru žalovaného dostatočne jasne nevyplynulo,
čo možno myslieť pod označením „ostatné veci.“ Žalobca dostatočne jasne výpoveďou nevylúčil, že

peňažné prostriedky nepoužil na podnikateľské účely, t.j. výpoveďou a dokazovaním nebolo potvrdené,
že prostriedky boli použité na nepodnikateľské účely. Ďalej z výpovede žalobcu: „Čo sa týka vlastných
účtov, poukázal na to, že má vedené vo VÚB banke dva účty, jeden účet je súkromný od roku 2002, ktorý
využíva výlučne na súkromné účely. Neskôr si otvoril v roku 2013 alebo 2014 podnikateľský účet, ktorývyužíval výlučne na podnikateľské účely, bolo to najmä kvôli prehľadnosti účtovníctva.“ Nakoľko žalobca
má aktívnu živnosť od r. 2001, tak musel na podnikateľské účely využívať aj osobný účet a podľa názoru
žalovaného nie je vylúčené bez pochybností, že tento účet používa na podnikateľské účely doteraz.

2.3 Žalovaný sa zároveň považuje za nevyhnutné vyjadriť aj k účelu, na ktorý mali byť použité jednotlivé
čiastky z poskytnutej pôžičky:
2.3.1 suma 1.200 Eur na splatenie hypotéky – podľa názoru žalovaného nie je možné vylúčiť, že
predmetný dom je aj miestom podnikania žalovaného, keďže v rámci živnostenského oprávnenia
žalobca vykonáva stolárske práce, to znamená, že niekde musí skladovať aj materiál a pod.,

2.3.2 suma 1.500 Eur má predstavovať dlh u matky a brata – žalobca nepreukázal, za akým
účelom si požičal u matky a brata; pôžička mohla byť a s vysokou pravdepodobnosťou bola
poskytnutá na udržanie podnikania počas finančných problémov žalobcu pri výkone živnosti, takže s
vysokou pravdepodobnosťou touto pôžičkou, aj keď v rodine, žalobca potreboval pokryť dlhy spojené
s podnikaním;
2.3.3 suma 1.000 Eur - dlh u bývalej manželky – taktiež účelom požičania mohli byť dlhy v podnikaní,

čo súd dôsledne nepreveril a žalobca toto nevyvrátil;
2.3.4 suma 800 Eur - peniaze poskytnuté na STK – opäť, je vysoko pravdepodobné, že dané auto
žalobca využíval a využíva pri podnikaní ako nevyhnutnosť (vozenie materiálu, nákup materiálu, vozenie
ku klientom a pod.);
2.3.5 suma 1.000 Eur – na poskytnutie spotrebného úveru - tieto financie mohli byť tiež použité na

udržanie podnikania, prípade vykrytie dlhov z podnikania;
2.3.6 suma 1.700 Eur – suma, ktorú žalobca použil na výplatu dlhov na odvodoch.
2.4 Sumarizáciou vyššie uvedených okolností je zrejmé, že súd prvej inštancie dostatočne jasne
neskúmal najpodstatnejší fakt, a to síce, na aký účel použil žalobca poskytnuté peňažné prostriedky
od žalovaného. Nie je možné vzhľadom na túto skutočnosť podľa názoru žalovaného za správny prijať

záver súdu, že iba 20% z peňažných prostriedkov, ktoré poskytol žalovaný žalobcovi, žalobca využil
na podnikateľské účely. V danej súvislosti žalovaný poukazuje tiež na to, že súd I. inštancie zamietol
návrh na doplnenie dokazovania, ktorý navrhol žalovaný na uskutočnenom pojednávaní, a to síce, aby
bol žalobca zaviazaný na predloženie výpisu z podnikateľského účtu za mesiac 7/2022, a to za účelom
preukázania, aké peňažné prostriedky v danom mesiaci žalobca na tento účet prijal a ako ich použil, t.j.

či ich použil na súkromné alebo podnikateľské účely. Dané považuje žalovaný za odmietnutie dôkazu,
ktorý by bol spôsobilý preukázať podstatné a rozhodujúce skutočnosti spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie
v merite veci; pôžička bola poskytnutá ku dňu 20.06.2022, t.j. ku koncu mesiaca jún, z čoho možno
predpokladať, že väčšia časť výdavkov bude uvedená na výpise za mesiac júl 2022. Z uvedeného
dôvodu žalovaný považoval za potrebné a dôležité doloženie výpisu z podnikateľského účtu za mesiac

7/2022.Žalovanýsidovolípredpokladať,vychádzajúcajztvrdenížalobcuaopisujehofinančnejsituácie,
že prevažná časť vkladov, nákupov alebo iných výdajov spojených s podnikaním, boli hradené z pôžičky
poskytnutej žalovaným. Odmietnutím vykonania dôkazu navrhovaným žalovaným došlo k naplneniu
odvolacieho dôvodu podľa §365 písm. e) Civilného sporového poriadku, čím zároveň súd vo vzájomnej
súvislosti dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa §365 písm.

f) a na základe uvedeného došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu podľa §365 písm. h) Civilného
sporového poriadku.
2.5 Žalobca dobrovoľne, ako dlhoročne pôsobiaci živnostník, aktívne vykonávajúci podnikanie, podpísal
dobrovoľne zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam. To, že špecifikácia zálohu, prípadne
zmluvný poplatok boli uvedené v prílohe zmlúv, nemení nič na skutočnosti, že tieto prílohy boli

neoddeliteľnou súčasťou žalobcom podpísaných zmlúv, ktoré žalobca dobrovoľne podpísal.
2.6 Súd prvej inštancie sa v neposlednom rade podľa názoru žalovaného dostatočne nezaoberal
listinnými dôkazmi preukazujúcimi to, že žalobca v čase poskytnutia pôžičky odôvodnene mal dlhy z
podnikania a pôžičku potreboval práve na tento účel - t.j. udržanie podnikania a prípadne ďalší jeho
rozvoj – menovite ide o: 1) Dohoda o poskytnutí finančného príspevku rámci projektu „Prvá pomoc“ –

Opatrenie č. 2 zo dňa 23.04.2021, 2) Čestné prehlásenie p. O. LE, kde sám žalobca vo výsluchu potvrdil,
že s p. C. pri poskytnutí pôžičky komunikoval a kde p. LE potvrdil, že pôžička mala byť poskytnutá na
podnikateľské účely.
2.7 Z uvedeného dôvodu, rozhodnutie súdu I. inštancie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového
stavu veci, je arbitrárne a nemôže požívať právnu ochranu. Ak by sa odvolací súd stotožnil s názorom

prvostupňového súdu, došlo by k vážnemu porušeniu princípov: spravodlivosti, ochrannej funkcie
hmotného aj procesného práva, princípov právneho štátu, základných princípov súdneho konania,
predvídateľnosti práva, právnej istoty, nerešpektovaniu ustálenej judikatúry a právneho názoru súdov,
materiálnej ochrany práv. Vzhľadom na uvedené tento rozsudok, v žalovaným napádanej časti nemôžepožívať právnu ochranu a musí byť zrušený. Žalovaný má právo na riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, k čomu však v prípade napádaného rozhodnutia nedošlo, čím rozhodnutie trpí vadou jeho
nepreskúmateľnosti, je arbitrárne a rozpore s princípom právnej istoty. Podľa judikatúry Ústavného súdu

SR rozhodnutie orgánu verejnej moci síce nemusí byť totožné s očakávaniami účastníka konania, avšak
„z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia, pričom účastníkovi konania
musí dať odpoveď na podstatné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia
v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach“ (III. ÚS 311/07). Podľa rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 154/05 za arbitrárny, resp. nie dostatočne zdôvodnený treba

považovať rozsudok všeobecného súdu aj vtedy, keď popri jednoznačnom právnom závere dospeje
bez akéhokoľvek vysvetlenia či zdôvodnenia aj k protichodnému právnemu záveru. Rovnako treba
kvalifikovať aj situáciu, keď všeobecný súd svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných
hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy. Tiež Európsky súd v rozhodnutí z 18. mája 2010
Vetrenko v. Moldavsko 77 uviedol:„...jednou z požiadaviek článku 6 Dohovoru na vnútroštátne súdy je,
aby sa zaoberali najdôležitejšími argumentmi vznesenými účastníkmi konania a aby uviedli dôvody pre

prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov. Hoci rozsah, v ktorom sú súdy povinné uviesť dôvody
sa môže meniť v závislosti od osobitných okolností prípadu, opomenutie zaoberať sa podstatnými
argumentmi alebo zjavne svojvoľné (arbitrárne) zaoberanie sa takýmito argumentmi, je nezlučiteľné s
ideou spravodlivého procesu.”

3. Žalobca žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napádanom rozsahu potvrdil a
priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania; rozsudok súdu prvej inštancie považuje
vo výroku II. za jednoznačne správny a rozsudok za náležite odôvodnený. Uviedol, že:
3.1 „sa nemožno stotožniť s názorom žalovaného, že by malo ísť o rozhodnutie arbitrárne
a nedostatočné; súd prvej inštancie najmä v bodoch 22., 23., 24. a 26. odôvodnenia rozsudku

zrozumiteľne uvádza, z akých dôvodov vyvodil spotrebiteľský charakter danej zmluvy, subsumoval
zmluvu pod zákonné ustanovenia zákona o úveroch na bývanie a určil neplatnosť zmluvy o pôžičke, ako
aj akcesorickej zmluvy o záložnom práve, z čoho vyvodil neexistenciu záložného práva; svoje právne
závery podporil konkrétnou judikatúrou, či už Najvyššieho súdu SR, alebo Súdneho dvora EÚ;
3.2 žalovaný sa naopak v podanom odvolaní snaží prostredníctvom svojich dohadov, domnienok

a názorov v spojení s poukazovaním na časti výpovede žalobcu vytrhnutých z celkového kontextu
navodiť dojem, že malo ísť o podnikateľský úver; súčasne však žalovaný ignoruje fakty a pravidlá
civilného sporového konania pre dokazovanie, keď svoje tvrdenia neopiera o žiadne dôkazy, ale len o
spochybňovaniezáverovsúduaajtolenvovzťahukminoritnejčastivykonanéhodokazovania;následne
sa snaží v odvolacom konaní presvedčiť odvolací súd o nedostatkoch vykonaného dokazovania. Takýto

prístup je nutné odmietnuť;
3.3 v predmetnej právnej veci bolo nespochybniteľne preukázané, v akom právnom postavení uzatvárali
strany sporu predmetnú Zmluvu o pôžičke a Záložnú zmluvu, čo okresný súd reflektoval v bode 23.
odôvodnenia rozsudku, keď uviedol: „Súd preto konštatuje, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a
nepreukázal, že v danom prípade finančné prostriedky zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 20.06.2022 poskytol

žalovanému výlučne za účelom podnikania. Je nepochybné, že žalovaný je v predmetnom úverovom
vzťahu označený ako fyzická osoba a pokiaľ nebolo preukázané, že konal v rámci predmetu svojho
podnikania alebo povolania, spĺňa definíciu spotrebiteľa tak, ako je uvedená v §52 ods.4 Občianskeho
zákonníka alebo v §2 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku
dňu vzniku záväzkového vzťahu.“ Následne sa okresný súd tiež podporne správne vysporiadal so

sekundárnou skutkovou okolnosťou, a teda s prípadom, ak by z obsahu zmluvy o úvere vyplýval
„dvojitý účel“ poskytnutia peňažných prostriedkov; podľa názoru žalobcu môže ísť v tomto prípade iba
o podpornú argumentáciu súdu pre prípady, že zo zmluvy o úvere (resp. zmluva o zriadení záložného
práva) by takýto dvojitý účel vyplynul v prípade, že by bol spotrebiteľ označený napríklad IČO-m, ale
pôžičku použil na bežnú spotrebu. Z vykonaného dokazovania, ako aj samotného obsahu zmluvy však

ani v minimálnom rozsahu nevyplýva „dvojitý účel“ zmluvy, ale možno vyvodiť jedine iba bezúčelový
charakter zmluvy o pôžičke. Aj napriek uvedenému má za to, že žalobca preukázal (predloženými
listinnými dôkazmi, ako aj vierohodným charakterom výpovede) použitie poskytnutých peňažných
prostriedkov na iné účely ako na samotný výkon podnikania; so žalovaným žalobca neuzatvoril žiadnu
zmluvu o pôžičke ako podnikateľský subjekt, ale výlučne ako fyzická osoba nepodnikateľ. Existencia

živnostenského oprávnenia nijako nebráni získaniu úveru „na rodné číslo“ a teda uzatváraniu zmluvných
vzťahov v pozícii spotrebiteľa, tak ako v tomto prípade;
3.4 ďalšie vykonávanie dôkazov, ktoré navrhoval žalovaný (predložiť výpis z podnikateľského účtu za
mesiac 7/2022) vyplýval z faktu, že žalovaný ako dodávateľ nebol schopný predložiť dôkazy na podporuním do konania vneseného tvrdenia o „podnikateľskom“ účele zmluvy o pôžičke. Keďže išlo o účelové
tvrdenie, žalovaný ani nemohol mať takéto dôkazy k dispozícii. Jeho dôkaznú núdzu podčiarkuje aj fakt,
na ktorý poukázal súd prvej inštancie vo vzťahu k vierohodnosti čestného prehlásenia p. O. C.. Nie

je v súlade s hospodárnosťou a účelnosťou konania, aby strana navrhovala vykonanie dôkazov až v
momente, keď sa jej v konaní opakovane nedarí preukázať svoje vlastné tvrdenia, ktoré prezentuje v
konaní od jeho začiatku. Taktiež by takto navrhovaný dôkaz nebol spôsobilý preukázať účel a použitie
poskytnutých peňažných prostriedkov;
3.5 podané odvolanie prakticky právne relevantným spôsobom nespochybňuje právne závery súdu o

neplatnosti dotknutých zmlúv a neexistencii záložného práva; žalovaným podané odvolanie obsahuje
slovné spojenia ako napr. „je vysoko pravdepodobné“, „s vysokou pravdepodobnosťou“, „mohli byť“, „nie
jevylúčenéabezpochybností“,ktoréspolusnesprávnevyvodzovanýmiúsudkamiazovšeobecňovaním
(t.j. za použitia logických argumentačných chýb) vedú žalobcu k záveru, že odvolanie žalovaného je skôr
jeho účelovým a účelným úkonom žalovaného;
3.6 vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia je nutné poukázať na skutočnosť, že dôsledné odôvodnenie

súdu k neuralgickým bodom podanej žaloby, ako aj procesnej obrany žalovaného boli dôsledne a
vnútorne konzistentne v odôvodnení rozsudku vysvetlené. Súčasťou práva na spravodlivý proces je
také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne
a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, pričom žalobca poukazuje na
ustálenú judikatúru Ústavného súdu SR (napr. rozhodnutia ÚS SR sp.zn.: IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03);

všeobecný súd nemusí dať odpovede na všetky otázky, ale určite na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu (napr. rozhodnutia ÚS SR sp.zn.: II ÚS 251/04, III. ÚS 209/04).“

4. V odvolacej replike žalovaný uviedol, že zotrváva na odvolaní a na uvedených tvrdeniach, zopakoval

svoju predošlú argumentáciu.

5. V odvolacej duplike žalobca navrhol, aby do konania vstúpila namiesto žalovaného spoločnosť I. J.,
K. so sídlom L. M. X, XXX XX N. - H. O., IČO: XX XXX XXX;
5.1 zopakoval, že žalovaný sa naďalej v podanom vyjadrení snaží prostredníctvom svojich dohadov,

domnienok a názorov v spojení s poukazovaním na časti výpovede žalobcu vytrhnutých z celkového
kontextu navodiť dojem, že malo ísť o podnikateľský úver a ďalej ignoruje fakty a pravidlá civilného
sporového konania pre dokazovanie (javí sa, že skôr uvažuje v zmysle pravidiel trestného konania,
v ktorom pre prípad, že má byť vydaný odsudzujúc rozsudok, musí byť vina obžalovaného bez
akýchkoľvek pochybností preukázaná);

5.2 dodal, že výpoveď žalobcu je nevyhnutné vnímať ako celok, čo súd prvej inštancie učinil, čo vyplýva
z bodov 23. a 24. odôvodnenia rozhodnutia;
5.3 nie je pravdivým tvrdením, že žalobca pristupoval ľahostajne pri uzatváraní zmlúv, ale nemožno
od neho očakávať, že by dokázal právne posúdiť žalovaným pripravované dokumenty, keď práve
žalovaný bol dodávateľom služby a žalobca bol v pozícii spotrebiteľa, čo bezpochyby vyplýva zo zmluvy

o úvere; bol to žalovaný, ktorý v konaní spochybňoval účel poskytnutých peňažných prostriedkov, avšak
neuniesol dôkazné bremeno. Reálne ani nemohol preukázať toto svoje tvrdenie, keďže žalobca nemal
záujem o iný ako nepodnikateľský úver a jeho motivácia požičať si konkrétne od žalovaného vyplynula z
nemožnosti čerpať spotrebiteľský (bezúčelový) úver z banky alebo nebankovej spoločnosti. Motiváciou
nebola jeho podnikateľská činnosť, ale v zásade financovanie jeho bežných životných nákladov. Výsluch

žalobcu uvedené potvrdil, keď vyplynulo nasledovné: „Chcel som požiadať o nejakú pôžičku alebo
navýšenie úveru v banke, avšak tam mi to nevyšlo, keďže som meškal aj so splátkami na hypotekárnom
úvere. Mne v podstate nešlo v prvom rade o dlhy zo sociálnej poisťovne, ja som potreboval najmä
financie na bežné životné náklady, na splátky hypotéky, na splátky spomínaných úverov. Bol som sa
informovať v banke, ale bolo mi povedané, že tam nemôžem byť úspešný, nakoľko som mal odklad

splátok za hypotekárny úver, čo bolo negatívne hodnotené. Okrem toho ako živnostník som musel
predložiť daňové priznanie s istou výškou príjmu. Keďže som za posledné roky mal slabý príjem, úver
v banke, ale ani v iných bankách, ktoré som skúšal, mi nevyšiel. Preto som hľadal možnosti ako získať
finančné prostriedky.“
5.4 Z vykonaného dokazovania tak jednoznačne vyplynul prevažujúci a bezúčelový charakter

poskytnutého úveru a na uvedenom nemení nič skutočnosť, že z minimálnej časti úveru boli uhradené
zameškané odvody žalobcu.6. Okresný súd na základe oznámenia o postúpení pohľadávky (č.l. 222) a návrhu žalobcu (č.l.220 p.v.)
uznesením č.k. 18Csp/54/2024-230 zo dňa 10.06.2025 pripustil zmenu subjektu na strane žalovaného
tak, že žalovaný: M. K. I. K., K., IČO: XXXXXXXX, so sídlom S. X, XXX XX N. A., z konania vystupuje

a na jeho miesto do konania vstupuje nový žalovaný: I. J. K., IČO: XX XXX XXX, so sídlom L. M. X,
XXX XX N. – A. T. H. O..

7. Dňa 29.07.2025 bolo odvolaciemu súdu doručené podanie od O. & B., K., IČO: 47240482,
označené ako „Vyjadrenie v odvolacom konaní“, ktoré táto advokátska kancelária vyhotovila v mene

nového žalovaného, avšak bez splnomocnenia preukazujúceho jej oprávnenie konať v mene nového
žalovaného; v predmetnom podaní sa uvádza:
7.1 „v ostatnom vyjadrení sa snaží žalobca navodiť dojem, že v predmetnom prípade išlo jednoznačne
o spotrebiteľský vzťah, čo má vyplývať z výpovede žalobcu na uskutočnenom pojednávaní, ktorú je
nevyhnutné vnímať ako celok a nevytrhávať jednotlivé tvrdenia z kontextu - žalobca sa však ani v tomto
vyjadrení nevyjadril k uvedeným explicitným tvrdeniam žalovaného, a najmä poukazom na presné časti

výpovedežalobcu,kdejemožnéusúdiťzuvedeného,žežalobcasavyhýbajednoznačnýmodpovediam,
čo skresľuje dôveryhodnosť tejto výpovede a prisvedčuje pravdivosti tvrdeniu žalovaného, že v tomto
prípade nešlo o spotrebiteľský vzťah, ale išlo o vzťah podnikateľský; žalovaný poukazuje na niektoré
ďalšie tvrdenia, ktoré explicitne vyplynuli z výpovede žalovaného a ktoré nasvedčujú pravdivosti toho,
že v danom prípade išlo o podnikateľský vzťah a nie spotrebiteľský:

7.2 žalobca vo svojej výpovedi sám uviedol, že pracuje ako živnostník;
7.3 žalobca vo svojej výpovedi potvrdil, že dlhy mu vznikli v dôsledku toho, že mu poklesol príjem
z podnikania;
7.4 žalobca sám vo svojej výpovedi uviedol, že všetky banky a sprostredkovatelia ho odmietli;
7.5 žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že sprostredkovateľovi, ktorý jeho prípad ponúkol žalovanému,

uviedol „že má dlhy na sociálnej poisťovni“ - teda aj sprostredkovateľovi bolo zrejmé, že žalobca
vystupuje ako podnikateľ (keďže fyzická osoba – nepodnikateľ, nemá mať dôvod mať dlhy na sociálnom
poistení);
7.6 žalobca opakovane a nadmerne vo svojej výpovedi zdôrazňoval, že dlhy boli osobné a nie
podnikateľské, čo nepôsobí a nepôsobilo prirodzene, dané sa javí ako vopred zvolená stratégia. Žalobca

má na verejne dostupných portáloch opäť dlhy na sociálnom poistení, a to znova z podnikania;
7.7 žalobca sám veľmi vo svojej výpovedi zdôrazňoval, že šlo o dlhy osobné a použil peniaze na ich
úhradu, avšak na otázku súdu aby to konkretizoval, uviedol len „že také bežné osobné“, ale zdôraznil,
že určite nesúviseli s výkonom podnikateľskej činnosti;
7.8 na žalobcu ako fyzickú osobu nie sú vedené žiadne exekúcie, teda osobné dlhy nemá, naopak má

opäť a mal dlhy z podnikania, ktoré žalovaný v konaní preukázal;
7.9 žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že časť peňazí použil na opravu auta – pričom toto auto používa
na podnikanie, takže okrem úhrady dlhov z podnikania z poskytnutých peňazí žalovaného ešte aj opravil
auto, ktoré používa na podnikanie;
7.10 žalobca vo svojej výpovedi uvádza že mal nižšie príjmy, kopili sa mu dlžoby - opäť zdôrazňuje

neprirodzene, že sa netýkali práce, ale išlo o súkromné dlhy, napr. splátky spotrebných úverov, ktoré
má ako súkromná osoba, v tom čase mal aj hypotéku, ktorú splácal, na tieto veci potreboval financie,
ktoré ale nemal a ktoré si teda požičal od rodinných príslušníkov. Dané žalobca uviedol ako jeden celok
– teda potvrdil, že osobné dlhy vykryl pôžičkou od rodiny;
7.11 žalobca vo svojej výpovedi uvádza: „V roku 2022 sa to zhoršilo tak, že už mi nezostávalo nič na tie

spomenuté odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne, tak som si chcel vlastne navýšiť v banke úver
alebo zobrať pôžičku aby tie dlhy vykryl.“ Teda skutočná motivácia žalobcu zobrať si úver bola úhradu
sociálnych a zdravotných odvodov. Keďže žalobcovi banka odmietla poskytnúť úver, žalobca si vzal úver
od žalovaného, čo znamená, že žalobca osobné dlhy vykryl pôžičkou od rodiny a na dlhy na sociálnych
a zdravotných odvodoch mal záujem čerpať úver, ktorý mu aj poskytol žalovaný;

7.12 žalobca uvádza nezrozumiteľne, cca v čase 28:55 nahrávky z výsluchu: „platil som to tak dlho ako
sa to dalo.“ Žalovaný podotýka, že od žalobcu nedostal ani jedinú splátku poskytnutých peňazí, t.j. vo
vzťahu k úveru, ktorý mu poskytol žalovaný, dané nie je pravdivé tvrdenie;
7.13žalobcavosvojejvýpovedi,včasecca29:30uviedol,ževbankepririešeníúverutaktiežriešil,žeby
musel doložiť daňové priznanie za min. rok, teda aj v banke mal záujem o čerpanie úveru ako živnostník,

avšak jeho príjem z min. roku (predošlého roku) nepostačoval a aj dané banka žalobcovi odmietla;
7.14 žalobca cca v čase 32:50 nahrávky z pojednávania hovorí, čo všetko vyplatil z poskytnutého úveru
- uvádza že uhradil STK a opravu auta, pretože auto potrebuje, ak chce ísť niekam kvôli práci niekde– tým žalobca potvrdzuje, že auto používa na podnikateľské účely, teda poskytnuté peniaze použil na
podnikanie;
7.15 žalobca cca v čase 33:20 nahrávky uvádza, že dom, ktorým ručil, je súkromná stavba a nie stavba

na podnikanie – taktiež ide o veľmi neprirodzenú vetu, na ktorú sa žalobcu nikto nepýtal, teda zrejme
ide o tvrdenie vopred „naučené a pripravené“;
7.16 žalobca sám uvádza, že oznámil účty, na ktoré mu žalovaný zaslal peňažné prostriedky - žalovaný
tak nemal vedomosť o tom, koho je, čí účet, úver bol pre žalovaného čisto podnikateľský;
7.17 žalobca cca v čase 35:20 nahrávky uvádza, že mu prišli zmluvy – zmluva o pôžičke, záložná,

splnomocnenie na podanie návrhu na vklad. Žalovaný uvádza, že dané tvrdenie nie je pravdivé –
splnomocnenie nemohlo poštou prísť, žalovaný nikdy takéto splnomocnenie neposiela na podpis, je
súčasťou zmluvy;
7.18 žalobca vo svojej výpovedi detailne popisuje celý postup, vrátane presných dátumov a podobne -
žalobca mal dané vopred „naučené“, pretože pri svojej výpovedi nevyužíval ani žiadne ďalšie poznámky
a nenazeral ďalej do dokumentov;

7.19 žalobca vo svojej výpovedi zdôrazňuje, že peniaze prišli na účet ktorý používa len na súkromné
účely, nie na podnikanie; okresný súd odmietol vykonať zásadný dôkaz – výpis z účtu za mesiac júl, čo
považuje žalovaný za podstatné a závažné pochybenie súdu prvej inštancie;
7.20 žalobca uvádza, že 1.500 Eur poskytol rodine, 1.000 Eur poskytol manželke, 800 Eur na auto ktoré
potrebuje na podnikanie - dané predstavuje 3. 300 Eur (z čoho 800 Eur na podnikanie) z celkovej čiastky

12.000 Eur; aj keby žalobca poskytol 2.500 Eur rodine, tak to je drobná časť z celkovej sumy, ktorú
použil na podnikanie. Žalobca napokon sám ďalej priznáva, že zo zvyšku vyplatil aj sociálne a zdravotné
odvody (dlhy).“

8. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu určenom §380 ods. 1,2 C.s.p. bez nariadenia

pojednávania v zmysle §385 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie podľa §387 ods. 1,2 C.s.p.
v napadnutých výrokoch II. a III. ako vecne správny potvrdil.
8.1 Podľa §387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
8.2 Podľa §387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

9. Krajský súd preskúmal odvolacie námietky, napadnuté rozhodnutie okresného súdu, ako aj konanie,

ktoré jeho vydaniu predchádzalo a konštatuje, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav a
vyvodil z neho správny právny záver, svoje rozhodnutie riadne odôvodnil a nedopustil sa pochybení
ani v procesnom postupe, ktorým by znemožnil strane uskutočňovať jej patriace práva v takej miere,
že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd neidentifikoval existenciu ani
jedného z možných odvolacích dôvodov v zmysle §365 C.s.p., a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie

v napadnutých výrokoch II. a III. podľa §387 ods. 1,2 C.s.p. potvrdil, osvojac si jeho presvedčivé
odôvodnenie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a len zdôrazňuje nasledovné skutočnosti:
9.1 procesná obrana žalovaného v spore, ako aj podstata jeho odvolacej argumentácie spočíva
ťažiskovo v tvrdení (opačnom, ako bolo tvrdenie žalobcu), že vzťah medzi ním a žalobcom, vzniknutý na
základe uzavretej Zmluvy o pôžičke, nie je vzťahom spotrebiteľským (ale je vzťahom podnikateľským)

a že pôžičku účelovo poskytol žalobcovi na jeho podnikateľské účely. Odvolací súd konštatuje, že
žalovaný dôkazné bremeno, ktoré ho v tomto tvrdení zaťažovalo, neuniesol - naopak, listinné dôkazy
nachádzajúce sa v súdnom spise a skutkové tvrdenia žalobcu v súhrne preukazujú správnosť tvrdenia
žalobcu (a v končenom dôsledku aj správnosť záverov súdu prvej inštancie), že Zmluva o pôžičke (a
tiež z dôvodu akcesority aj Záložná zmluva), sú zmluvami spotrebiteľskými;

9.1.1 podľa §52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára obchodník so spotrebiteľom; podľa §52 ods. 3 OZ obchodníkom je osoba, ktorá v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou, z nej vyplývajúcim záväzkom alebo pri obchodnej praktike koná v rámci svojej
podnikateľskej činnosti alebo povolania, a to aj prostredníctvom inej osoby, ktorá koná v jej mene alebo
na jej účet; podľa §52 ods. 4 OZ spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá v súvislosti so spotrebiteľskou

zmluvou,znejvyplývajúcimzáväzkomalebopriobchodnejpraktikenekonávrámcisvojejpodnikateľskej
činnosti alebo povolania;
9.1.2 zo Zmluvy o pôžičke (č.l. 17-19) a jej príloh (č.l.20-22) vyplýva, že túto zmluvu uzatvoril veriteľ-
FinančnáskupinaRefinCapitalSlovenskos.r.o.,IČO:54222516ažalobca(akodlžník),ktorýjevzmluveoznačený menom, priezviskom, trvalým pobytom, dátumom narodenia a rodným číslom; z výpisu
z Obchodného registra (č.l. 33) vyplýva, že spoločnosť Finančná skupina RefinCapital Slovensko s.r.o.,
IČO:54222516mávpredmetečinnostii.a.poskytovanieúverovalebopôžičiek; vcelomobsahuZmluvy

o pôžičke, ani v jej prílohách niet ani jednej zmienky o tom, že by žalobca vykonával podnikateľskú
činnosť a tento okrem vyššie uvedených identifikačných údajov nie je označený IČOm, či miestom
podnikania;
9.1.3 je tak zrejmé, že Zmluvu o pôžičke uzavreli žalovaný ako podnikateľský subjekt, poskytujúci
pôžičky a úvery, so žalobcom ako fyzickou osobou, ktorý však na účely tejto zmluvy nevystupoval

ako podnikateľský subjekt – skutočnosť, že žalobca mal v danom čase aktívnu živnosť, automaticky
neznamená, že pri uzatváraní predmetnej zmluvy vystupoval ako podnikateľ;
9.1.4 z úvodnej časti Zmluvy o pôžičke vyplýva, že predmetná zmluva bola uzatvorená podľa ust. §657
a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom podľa bodu 6.3 Zmluvy o pôžičke ostatné práva a povinnosti
výslovne neupravené v tejto zmluve sa spravujú príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka,
tzn. že nešlo o zmluvný vzťah (zmluvu o úvere) medzi dvoma podnikateľskými subjektami v zmysle §497

Obchodného zákonníka – nebola tak relevantná ani procesná obrana žalovaného že „dojednaný úrok
22,78 % ročne na obdobie 18 mesiacov nie je neprimerane vysoký, ale je štandardný pri obdobných
obchodno-právnych vzťahoch“;
9.1.5 napriek označeniu čl. I Zmluvy o pôžičke – „Predmet a účel zmluvy“, žiadny konkrétny účel
poskytnutia pôžičky zo Zmluvy o pôžičke, ako ani z jej príloh nevyplýva, tzn. nie je preukázané tvrdenie

žalovaného, že by pôžička mala byť účelovo poskytnutá na podnikateľské účely žalobcu;
9.1.6 žalovaný v spore nepredložil žiadne relevantné dôkazy o tom, že pred uzavretím Zmluvy o pôžičke
by ako veriteľ so žalobcom (ako dlžníkom) viedli komunikáciu o tom, že pôžička má byť poskytnutú
účelovo a to na podnikateľské aktivity žalobcu; v tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že súd prvej
inštancie správne ako nedostatočné a nevierohodné vyhodnotil čestné prehlásenia p. O. C., H. O. T. G.

S. J. B. O. K. I. U. K. ani nepôsobil; odvolací súd zdôrazňuje, že ak by mu aj žalobca uviedol, že má dlhy
na odvodoch a poistnom, samo o sebe to ešte neznamená, že mienil uzavrieť (ani že by bola uzavretá)
účelová pôžička na podnikateľské aktivity žalobcu –podnikatelia - fyzické osoby (resp. aj spoločníci
či konatelia obchodných spoločnosti) si bežne berú spotrebiteľské úvery (pôžičky), z ktorých „dotujú“
chod ich živností či obchodných spoločností, pričom však nejde o úvery (pôžičky) podľa Obchodného

zákonníka;
9.1.7 ak (1.) žalovanému bolo zrejmé (a aj to sám požadoval), že z poskytnutej pôžičky sa vyplatí zvyšná
časť dlhu žalobcu na hypotekárnom úvere, a ak (2.) poskytnutie pôžičky nebolo účelovo viazané na
podnikateľské aktivity (ani dlhy) žalobcu, v žiadnom prípade nie je možné dôjsť k záveru, že medzi
žalobcom a žalovaným nešlo o spotrebiteľský právny vzťah; samotné dôvody (motívy), ktoré dlžníka

vedú k tomu, aby si zobral pôžičku (v prejednávanej veci aj omeškanie splátok na hypotekárnom
úvere a aj dlhy na odvodoch a poistnom) nie sú rozhodujúcimi pre určenie, či zmluva o pôžičke je
alebo nie je spotrebiteľským vzťahom; nie je ani relevantné, na aké účely žalobca zvyšnú časť pôžičky
(po splatení hypotekárneho úveru) použil, keďže Zmluva o pôžičke mu v tomto žiadne povinnosti
neukladala, tzn. mohol zvyšné finančné prostriedky použiť, či už na účely čisto súkromné, alebo aj

na podnikateľské účely (napr. formou vkladu alebo pôžičky a z toho zaplatiť dlhy na poistnom a na
odvodoch) bez toho, aby sa zmenila samotná povaha Zmluvy o pôžičke ako zmluvy spotrebiteľskej;
v tomto smere bolo preto nadbytočné, aby súd prvej inštancie prácne skúmal a prepočítaval, v akom
pomere žalobca použil poskytnuté prostriedky na súkromné účely a v akom na podnikanie (rozsudok
Súdneho dvora EÚ vo veci C-110/14, R. J. F. O. K. O. I. K., na ktorý okresný súd poukázal, sa týkal

prípadudvojúčelovejzmluvy,kedysazmluvauzatváračiastočnenaúčelyobchodnejčinnostiačiastočne
mimo obchodnej činnosti dlžníka, teda ak nie je úplne jasné, či bola zmluva uzavretá na osobné
alebo na podnikateľské účely, o čo však v prejednávanej veci nejde). Na druhej strane okresný súd
správnezamietolvykonaniežalovanýmnavrhnutéhodôkazupredloženímvýpisuzpodnikateľskéhoúčtu
žalobcu za obdobie 07/2022, pretože vykonanie tohto dôkazu (z dôvodov uvedených vyššie) by nebolo

spôsobilé privodiť iné závery o (spotrebiteľskej) povahe Zmluvy o pôžičke; v tomto smere považuje
odvolací súd za potrebné upozorniť okresný súd, že zamietnutie návrhu na vykonanie dôkazu opomenul
písomne odôvodniť (§220 ods. 2 C.s.p.); predmetné pochybenie však nebolo žalovaným v odvolaním
vytýkané (podľa §380 ods.1 C.s.p je odvolací súd odvolacími dôvodmi viazaný) a ani nemalo za
následok porušenie práv strán sporu na spravodlivý proces v takom rozsahu, aby bol založený odvolací

dôvod (§365 ods. 1 písm. b) C.s.p.) na zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie, naviac okresný súd
zamietnutiepredmetnéhonávrhuodôvodnilústnenapojednávaní(časod1h.53m.zvukovéhozáznamu
zpojednávaniazodňa12.02.2025-pozn.odvolaciehosúdu)atedažalovanémujetakdôvodzamietnutia
jeho návrhu na vykonanie dokazovania zrejmý.10. Vo vzťahu k jednotlivým odvolacím námietkam odvolací súd uvádza, že tieto nie sú dôvodné,
rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je arbitrárne a nie je nedostatočne odôvodnené - naopak,

rozhodnutie súdu prvej inštancie je dôsledne a precízne odôvodnené, okresný súd (1.) vec správne
právne posúdil (podľa §52 a nasl. OZ, tiež podľa §2 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa v znení účinnom do 30.06.2022, podľa ust. §1 ods. 1,3,4; §2 ods. 1; §15 ods. 3,4 a §29
ods. 1 Zákona o úveroch na bývanie v znení účinnom do 30.06.2023 a podľa §39 OZ); (2.) správne
okresný súd skonštatoval existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení;

(3.) správne okresný súd dospel k záveru o neplatnosti Zmluvy o pôžičke (ktorá má povahu zmluvy
o úvere na bývanie, pričom takýto úver môže poskytovať len veriteľ spĺňajúci požiadavky ustanovené
zákonom č. 90/2016 Z.z. a to pokiaľ má povolenie NBS, čo však žalovaný nemal - v opačnom prípade
je zmluva o úvere neplatná s poukazom na §15 ods.3 zákona č. 90/2016 Z.z.); (4.) správne okresný
súd dospel k záveru o neplatnosti Záložnej zmluvy (táto má akcesorický charakter k hlavnej zmluve, t.j.
k Zmluve o pôžičke; z dôvodu absolútnej neplatnosti Zmluvy o pôžičke takáto pohľadávka neexistuje a

potomnemôžebyťplatnýaniprávnyúkon–Záložnázmluva);(5.)správnetiežokresnýsúdskonštatoval,
že pokiaľ na podklade absolútne neplatnej Záložnej zmluvy došlo ku vkladu záložného práva do katastra
nehnuteľností k Nehnuteľnostiam, žalobca v spore preukázal nedôvodnosť takéhoto zápisu - takéto
záložné právo neexistuje a preto (6.) správne okresný súd vyhovel žalobe a rozhodol o neexistencii
záložného práva k Nehnuteľnostiam; (7.) okresný súd tiež správne rozhodol (podľa §255 ods. 1 a podľa

§256 C.s.p.) závislým výrokom III. o povinnosti nahradiť trovy konania, tak že žiadna zo strán na ich
náhradu nemá právo (keďže žalobca bol čiastočne úspešný v požadovanom výroku I. žalobného petitu
a zavinil čiastočné zastavenie konania v požadovanom výroku II. žalobného petitu).

11. Početná časť odvolacích námietok „žalovaného“ je konkretizovaná až v podaní doručenom

odvolaciemu súdu dňa 29.07.2025, v podaní od O. & B., K., IČO: XXXXXXXX, označenom ako
„Vyjadrenie v odvolacom konaní“, ktoré táto advokátska kancelária vyhotovila v mene „nového
žalovaného“, avšak predmetné podanie doložila bez splnomocnenia preukazujúceho jej oprávnenie
konať v jeho mene.

12. Odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou žalobcu, že procesná obrana ako aj odvolanie
žalovaného v ťažiskovej otázke (ne)spotrebiteľského charakteru Zmluvy o pôžičke pozostáva
v prevažnej časti z hypotéz, dohadov, domnienok a subjektívnych názorov žalovaného, ktoré vyjadril
slovnými spojeniami ako „Žalovaný si dovolí predpokladať...“„ ...javí sa...“, „...nie je možné vylúčiť...“,
„...mohli byť...“ a pod.; podstatnou je však tá skutočnosť, že žalovaný v spore dôkazné bremeno

a účelovosť predmetnej zmluvy (viazanie použitia peňažných prostriedkov na podnikateľskú činnosť
žalobcu) nepreukázal a v tomto smere žalovaný nesprávne a nedôvodne prenášal dôkazné bremeno
nielen na žalobcu, ale aj na súd prvej inštancie. Odvolací súd opakuje, že predmetná Zmluva o pôžičke
je bezúčelová a žalobca tak mal možnosť využiť peňažné prostriedky z pôžičky na akýkoľvek účel
a nebolo preto relevantné, či časť peňažných prostriedkov (ani akú konkrétnu sumu) použil v súvislosti

s jeho podnikaním - táto skutočnosť by bola relevantná len v prípade, že by bolo zrejmé, že v danom
právnom vzťahu vystupuje aj ako podnikateľ a peňažné prostriedky má použiť aj na svoju podnikateľskú
činnosť, o čo však v prejednávanej veci z dôvodov už vyššie uvedených nešlo. Samotné dôvody
a motívy (že nejakú časť prostriedkov mienil použiť aj na úhradu dlhov z podnikania), ktoré žalobcu (v
danom prípade ako spotrebiteľa - fyzickú osobu nepodnikateľa) viedli k uzatvoreniu predmetnej Zmluvy

o pôžičke, nespôsobujú bez ďalšieho to, že by v danom zmluvnom vzťahu nevystupoval ako spotrebiteľ.
Z predmetnej zmluvy (ani z jej príloh) ani náznakom nevyplýva, že by pri jej uzatváraní žalobca konal
v rámci svojej podnikateľskej činnosti; samotný status živnostníka (podnikateľa) v čase uzavretia zmluvy
neznamená automaticky (bez ďalšieho), že do všetkých právnych vzťahov vstupuje ako podnikateľ a že
vžiadnomprávnomvzťahunemôžemaťpostaveniespotrebiteľa.Argumentáciažalovaného(že žalobca

„dostatočne jasne výpoveďou nevylúčil, že peňažné prostriedky nepoužil na podnikateľské účely...že
predmetný dom je aj miestom podnikania žalovaného...že žalobca nepreukázal, za akým účelom si
požičal u matky a brata a že pôžička mohla byť a s vysokou pravdepodobnosťou bola poskytnutá na
udržanie podnikania počas finančných problémov žalobcu pri výkone živnosti...že účelom požičania
mohli byť dlhy v podnikaní, čo súd dôsledne nepreveril a žalobca toto nevyvrátil...,že suma 800 Eur

poskytnuté na STK...je vysoko pravdepodobné, že dané auto žalobca využíval a využíva pri podnikaní
ako nevyhnutnosť (vozenie materiálu, nákup materiálu, vozenie ku klientom a pod.) je preto bez právnej
relevancie. Rovnako bez právnej relevancie je argumentácia žalovaného, že „súd prvej inštancie sa
dostatočne nezaoberal listinnými dôkazmi preukazujúcimi to, že žalobca v čase poskytnutia pôžičkyodôvodnene mal dlhy z podnikania a pôžičku potreboval práve na tento účel“ – naopak, podstatným
je, (1.) v akom postavení v danom zmluvnom vzťahu vystupoval žalobca (ako fyzická osoba označená
menom, priezviskom, dátumom narodenia a trvalým pobytom a nie IČOm a miestom podnikania),

(2.) v akom postavení v danom zmluvnom vzťahu vystupoval žalovaný (ako podnikateľský subjekt,
oprávnený poskytovať úvery a pôžičky); (3.) ďalej to, že Zmluva o pôžičke bola uzavretá nie podľa
Obchodného zákonníka, ale podľa Občianskeho zákonníka; (4.) pôžička nebola viazaná účelovo na
podnikateľskúčinnosťžalobcu(atedažalobcamoholfinančnéprostriedkypoužiťnaakýkoľvekúčel);(5.)
samotnýžalovanývyžadovalzposkytnutýchprostriedkovvyplateniehypotekárnehoúveružalobcu(anie

jeho dlhov z podnikania) a (6.) pôžička bola zabezpečená záložným právom k Nehnuteľnostiam a preto
sajednalovdanomprípadeoúvernabývaniepodľa§1ods.2písm.a)ac)Zákonaoúverochnabývanie,
avšak (7.) žalovaný nemal na poskytovanie takýchto úverov príslušné oprávnenie od NBS, v dôsledku
ktorej skutočnosti je Zmluva o pôžičke podľa §15 ods. 3 Zákona o úveroch na bývanie neplatná a
(8.) z dôvodu akcesority je potom neplatnou aj Záložná zmluva, v dôsledku čoho (9.) záložné právo
žalovaného (evidované aj na liste vlastníctva) neexistuje, (10.) žalovaný tak nedôvodne uskutočňuje

výkon neexistujúceho záložného práva na Nehnuteľnosti žalobcu, (11.) žalobca má preto nepochybne
naliehavý právny záujem na požadovanom súdnom určení neexistencie záložného práva a (12.) v
konečnom dôsledku je preto žaloba dôvodná.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej

inštancie je v oboch jeho napadnutých výrokoch (II. a III.) vecne správne a preto ho potvrdil (výrok I.).

14. O náhrade trov odvolacieho konania (výrok II.) rozhodol odvolací súd v zmysle §396 ods.1 C.s.p.
vspojenís§255ods.1C.s.p.a§262ods.1,2C.s.p..Žalovanýbolvodvolacomkonaníneúspešnývplnej
miere, odvolací súd ho preto zaviazal zaplatiť žalobcovi (v odvolacom konaní v plnej miere úspešnému)

náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% a to do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu
prvej inštancie o výške náhrady trov konania. O konkrétnej výške náhrady trov odvolacieho konania
rozhodne samostatným uznesením súdny úradník okresného súdu po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 druhá
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je

prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné
(§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho
žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde ( § 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 C.s.p.). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 C.s.p.)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 C.s.p.). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa
na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Žiadateľ,
u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o
predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 C.s.p. a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád

neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.