Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. marec 2025

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 12Csp/162/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123308170
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pajtášová
ECLI: ECLI:SK:OSTV:2025:6123308170.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Pajtášovou, v právnej veci žalobcu: Prvá
stavebná sporiteľňa, a. s., IČO: 31 335 004, so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava - Ružinov, proti
žalovaným: 1./ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D., 2./ E. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXX/XX, XXX XX D., o zaplatenie 17 961,66 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaným v 1. a 2. rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu
100 % .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou pôvodne doručenou na Okresný súd v Banskej Bystrici sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal
žalovaných v 1. a v 2. rade zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu vo výške 17 961,66 Eur spolu so
6,69 % p. a. úrokom za úver zo sumy 14 964,73 Eur od 03.12.2022 do zaplatenia a 5,00 % p. a. úrokom
z omeškania zo sumy 14 964,73 Eur od 03.12.2022 do zaplatenia, ako aj trovy konania, a to všetko do

15 dní po doručení platobného rozkazu.

2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. 0468631107 bola so žalovanými
v 1.a 2. rade uzatvorená Zmluva o úvere č. 0468631107 zo dňa 07.05.2013, v súlade s ktorou
poskytol žalobca žalovaným medziúver č. 0468631908 vo výške 20 000,00 Eur. V zmysle čl. VIII.
bod 8.1. zmluvy o úvere, poplatok za medziúver sa zaúčtoval pri prvej výplate medziúveru tak, že

celková výška vyplateného medziúveru bola znížená o výšku týchto poplatkov. Žalovaní sa zaviazali
splatiť úver pravidelnými mesačnými splátkami prvý rok vo výške 108,11 Eur, následne 2. až 5. rok
vo výške 158,11 Eur, ktoré boli povinní uhrádzať na účet konta stavebného sporenia. Počas prvého
roku predstavujú sumu vo výške 108,11 Eur vklady na konto stavebného sporenia vo výške 46,61
EUR a 3,69 % p. a. úrok za medziúver vo výške 61,50 Eur. Následne 2. až 5. rok predstavujú sumu
158,11 Eur vklady na konto sporenia vo výške 46,61 Eur a 6,69 % p. a. úrok za medziúveru vo výške
111,50 Eur, pričom sa uspokojovali v poradí úroky za medziúver a vklady na konto sporenia. Žalobca po

pripísaní vkladu na konto sporenia, tento vo výške úroku za medziúver preúčtoval na konto medziúveru.
Uvedené preúčtovanie sa vykonávalo v súlade so zásadou poradia uspokojovania v súlade s čl. V.,
bod 5. 3. zmluvy o úvere. Splátky sú splatné k 15. dňu mesiaca. Suma poskytnutého medziúveru
bola základom pre výpočet úrokov medziúveru. Žalobca je toho názoru, že žalovaní porušili zmluvne
dohodnuté podmienky a medziúver prestali riadne a včas splácať. Listom zo dňa 24.06.2021 žalobca
vyzval žalovaných na doplatenie omeškaných splátok, pričom ich zároveň upozornil, že v prípade

ak omeškané splátky nebudú doplatené, žalobca bude požadovať splatenie celého zostatku úveru s
príslušenstvom pred dohodnutou dobou splatnosti. Nakoľko omeškané splátky neboli doplatené žalobca
dňa 09.08.2021 vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom. Žalobca listom zodňa 09.02.2023 vyzval žalovaných na zaplatenie dlžnej sumy, no žalovaní dlžnú sumu neuhradili. Ku
dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, žalobca zúčtoval nasporenú sumu vo výške 4 085,44
Eur so sumou poskytnutého medziúveru vo výške 20 000,00 Eur (poskytnuté úverové prostriedky), čo

predstavuje po započítaní sumu 15 914,56 Eur (istina). Dlžná suma ku dňu vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti úveru (09.08.2021), predstavuje sumu vo výške 16 568,64 Eur, pričom pozostáva z istiny vo
výške 15 914,56 Eur a z nezaplatených 6,69 % p. a. úrokov za medziúver zo sumy 20 000,00 Eur do
09.08.2021 spolu vo výške 654,08 Eur. Po vyhlásení mimoriadnej splatnosti žalovaní vykonali vklady v
celkovej výške 948,66 Eur a žalobca dňa 02.12.2022 započítal pohľadávku vo výške 1,17 Eur. Žalovaná

suma vo výške 17 961,66 Eur vyčíslená k 02.12.2022 pozostáva z: istiny 14 964,73 Eur istina vo výške
15 914,56 Eur znížená o vklady a započítanie v celkovej výške 949,83 Eur, nezaplatených 6,69% p. a.
úrokov za úver ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti (09.08.2021) vo výške 654,08 EUR, 6,69 % p.
a. úroku za úver od 10.08.2021 do 02.12.2022 vo výške 1 340,80 Eur, 5,00 % p. a. úroku z omeškania od
10.08.2021 do 02.12.2022 vo výške 1 002,05 Eur. Žalobca si v žalobe neuplatnil sumu nezaplatených
poplatkovkudňuvyhláseniamimoriadnejsplatnosti,celkovovovýške440,00Eur.Vsúvislostisnárokom

na úrok za úver po vyhlásení splatnosti, žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 30.07.2019, spis. zn. 6Cdo/113/2018 a rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 16.06.2020, spis. zn. 5Cdo/42/2020. Žalobca k žalobe pripojil listinné dôkazy: Zmluva
o úvere č. 0468631107, Všeobecné podmienky pre stavebné sporenie pre fyzické osoby, Tarify sporenia
pre fyzické osoby, Sadzobník poplatkov pre fyzické osoby, Upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej

splatnosti zo dňa 24.06.2021, Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 09.08.2021,
Doručenky, Predžalobná výzva na zaplatenie dlhu zo dňa 09.02.2023 spolu s doručenkami, Výpis z účtu
stavebného sporenia.

3. Okresný súd v Banskej Bystrici vydal dňa 04.07.2023 Platobný rozkaz sp. zn. 21Up/805/2023, v

ktorom zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť dlžnú sumu v súlade s podanou žalobou.

4. Proti tomuto Platobnému rozkazu podali žalovaní odpor doručený súdu dňa 19.07.2023, ktorý
odôvodnili tým, že nárok žalobcu neuznávajú čo do dôvodu ani výšky. Žalovaní sú toho názoru, že
žalobcom uplatnený nárok je premlčaný. Poukázali na to, že žaloba bola na tunajší súd podaná dňa

28.04.2023, pričom v prípade spotrebiteľských sporov začína plynúť premlčanie od zročnosti splátky,
kvôli ktorej sa predčasné splatenie žiada a nie od okamihu predčasného splatenia, pričom poukázali
na §103 OZ. Sú toho názoru, že premlčacia doba plynie od zročnosti prvej splátky a nie až uplynutím
troch mesiacov. Zo zmluvy o úvere č. 0468631107 vyplýva, že splátky sú zročné k 15. dňu kalendárneho
mesiaca, pričom žalobca celý dlh zosplatnil k 09.08.2021 a presne nešpecifikoval, od omeškania ktorej

splátky odvodil svoje právo na okamžité splatenie celého dlhu. S poukazom na § 53 ods.9 OZ, z ktorého
vyplýva možnosť mimoriadneho zosplatnenia až po trojmesačnom omeškaní so splácaním sú žalovaní
toho názoru, že k zosplatneniu celého dlhu mohlo dôjsť v dôsledku omeškania so splátkou splatnou
najneskôr ku dňu 15.07.2017. Trojročná premlčacia doba zosplatneného zvyšku tak podľa ich názoru
uplynula dňa najneskôr 15.09.2020, pričom žalobca žalobu podal dňa 28.04.2023, teda v čase, keď bol

jeho nárok podľa názoru žalovaných premlčaný.

5. V tejto súvislosti tak poukázali na ustanovenia Občianskeho zákonníka ako aj Zákona o
spotrebiteľských úveroch, pričom navrhli aby žalobca predložil súdu čitateľný rozpis zaplatených splátok.
Žalovaní sú tak toho názoru, že žalobca si v konaní uplatňuje premlčané právo, ktorého vymáhaniu bráni

§ 54a OZ v spojení s § 879v OZ. V tejto súvislosti tak vzniesli námietku premlčania uplatneného nároku
a navrhli vydaný Platobný rozkaz sp. zn. 21Up/805/2023 zo dňa 04.07.2023 zrušiť a po vykonanom
dokazovaní žalobu zamietnuť.

6. Žalobca sa vo svojom vyjadrení k odporu žalovaných s ich tvrdeniami nestotožnil. Poprel, že úver

žalovaných bol zosplatnený v súvislosti so splátkou splatnou ku dňu 15.07.2017, pričom poukázal
na to, že žalovaní boli v omeškaní s vkladmi so splátkami v mesiacoch júl až október 2017 avšak
tieto splátky boli doplatené zvýšenými vkladmi od novembra 2017 v sume 158,11 Eur. K omeškaniu
tak podľa jeho názoru došlo až so splátkou splatnou od 15.02.2021 a teda omeškanie nastalo od
16.02.2021. Žalobca je tak toho názoru, že žalobný návrh bol podaný v trojročnej premlčacej lehote

dňa 28.04.2023. V tejto súvislosti tiež poukázal na to, že podľa jeho názoru boli splnené podmienky pre
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka. V súlade s čl. X.
bod 10.1. Zmluvy o úvere je veriteľ oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť celého zostatku úveru s
príslušenstvom pred dohodnutou lehotou splatnosti, predovšetkým v prípade, ak je dlžník v omeškaní sviac ako dvomi splátkami, alebo jednou splátkou dlhšie ako tri mesiace splátky stavebného úveru, resp.
úroku v medziúvere po dobu dlhšiu ako tri mesiace, alebo je v omeškaní s dvomi mesačnými vkladmi
na účet zmluvy stavebného sporenia po dobu dlhšiu ako dva mesiace.

7. Žalobca tiež poukázal na to, že zákon nepredpisuje formu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti. Veriteľ
by mal dlžníka buď vyzvať, pričom v tomto prípade by sa mala dodržať písomná forma alebo priamo
adresovať dlžníkovi možnosť uplatniť právo na zaplatenie celej pohľadávky podaním žaloby na súde. Ani
pri jednej z týchto možností však zákon žiadne ďalšie náležitosti ako napr. uvedenie, pre ktorú splátku

došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru zákon nevyžaduje. V tejto súvislosti žalobca poukázal aj
na názor Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5CoCsp/14/2021, pričom je toho názoru, že Upozornenie na
vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 24.06.2021 ako aj Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru zo
dňa 09.08.2021 sú dostatočne určité a zrozumiteľné a je ich možné považovať za platné právne úkony.

8. Žalobca navrhol, aby sa v konaní pokračovalo na súde príslušnom na prejednanie veci podľa

Civilného sporového poriadku.

9. Vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 26.10.2023 žalovaná v 2. rade zotrvala na svojom tvrdení,
že nesúhlasí s podanou žalobou a neuznáva nárok, ktorý si voči nej žalobca uplatnil, pričom sa
dovolávala ochrany spotrebiteľa ako slabšej strany v konaní. Žalovaná v 2. rade poukázala na svoje

predchádzajúce vyjadrenie k odpore pričom je toho názoru, že veriteľ si nemôže posúvať a vyberať
od ktorej splátky bude rátať obdobie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti. Žalovaná v 2 rade taktiež
nerozumie tvrdeniam žalobcu o zvýšených splátkach. Z výpisu z účtu stavebného sporenia podľa jej
názoru vyplýva, že splátky vo výške 158,11 Eur boli žalobcovi poukazované v období od 15.05.2014
a nie od novembra 2017, ako tvrdí žalobca. Žalovaná v 2. rade zotrvala na svojom tvrdení, že návrh

žalobcu považuje za premlčaný a žiadala žalobu zamietnuť.

10. V prípade, ak by súd dospel k záveru, že nárok žalobcu premlčaný nie je, žalovaná v 2. rade navrhla,
aby sa súd zaoberal aj jednotlivými ustanoveniami zmluvy. V tejto súvislosti tak poukázala na to, že
zmluva o úvere neobsahuje obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., nakoľko

podľa jej názoru je v zmluve nesprávne uvedená celková výška spotrebiteľského úveru. Žalovaná v 2.
rade poukazuje na to, že celková výška poskytnutého úveru bola v súlade s čl. VIII bod 8.1. Zmluvy o
úvere znížená o poplatok za spracovanie úveru. V tejto súvislosti tak poukázala na ustanovenia zákona
č. 129/2010, ktorý spracovateľský poplatok považuje za náklad na zabezpečenie úveru, ktorý nie je
možné zaradiť do položky, ktorá vyjadruje výšku čerpaného úveru. V tejto súvislosti tak poukázala na

rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-377/2014 ako aj rozsudok Najvyššieho súdu SR pod sp. zn.
9Cdo/287/2021 zo dňa 30.6.2022. Vzhľadom na vyššie uvedené je tak žalovaná v 2. rade toho názoru,
že celkovú výšku poskytnutého spotrebiteľského úveru predstavuje len suma finančných prostriedkov
reálne poskytnutá spotrebiteľovi veriteľom. Poplatok za spracovanie úveru nemožno zahŕňať do celkovej
výšky spotrebiteľského úveru a to ani s poukazom na to, že si veriteľ zúčtovanie tohto poplatku už pri

prvom čerpaní podľa čl. VIII. Bodu 8.1. dohodol. V tejto súvislosti je tak žalovaná v 2. rade toho názoru,
že úver je potrebné považovať za bezúročný a bezpoplatkový.

11. Žalobca vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 09.10.2024 poukázal na to, že v marci 2013
ešte neexistovali opatrenia NBS, ktorými sa ustanovujú podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa

splácať úver na bývanie resp. spotrebiteľský úver. V čase poskytnutia úveru tak žalobca uplatňoval
princípy obozretného podnikania, pričom schopnosti žalovaných splácať úver preveril porovnaním výšky
splátky refinancovaných úverov s výškou splátky nového úveru. Žalobca je toho názoru, že primerane
preskúmal socioekonomickú situáciu žalovaných a postupoval s odbornou starostlivosťou k poskytnutiu
úveru.

12. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami žaloby a to: Zmluvou o úvere č. 0468631107
zo dňa 07.05.2013, Všeobecnými podmienkami pre stavebné sporenie pre fyzické osoby, Sadzobníkom
poplatkov pre fyzické osoby platným od 01.01.2013, Upozornením na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
zo dňa 24.06.2021 (2x) doručené žalovaným dňa 28.06.2021, Oznámením o vyhlásení mimoriadnej

splatnosti úveru zo dňa 09.08.2021 (2x) doručené žalovaným dňa 12.08.2021, Predžalobnou výzvou
na zaplatenie dlhu zo dňa 09.02.2023 (2x) doručené žalovaným dňa 17.02.2023, Výpisom z účtu
stavebného sporenia. Súd sa tiež oboznámil s ďalšími listinnými dôkazmi a to: Žiadosťou o úver bez
záložnéhoprávazodňa27.03.2013,Potvrdenímzodňa30.05.2013,Výpisomzúčtu,Výpočtomzostatkusplácaného úveru zo dňa 15.05.2013, Potvrdením zo dňa 07.05.2013, Dodatkom k zmluve o splátkovom
úvere zo dňa 27.03.2013, Výpismi z registra klientskych informácií a zistil nasledovný skutkový a právny
stav veci.

13. Podľa článku I. zmluvy o úvere (ďalej len „zmluva“) uzatvorenej medzi žalobcom ako veriteľom a
žalovaným v 1. rade ako dlžníkom a žalovanou v 2. rade ako spoludlžníkom zo dňa 7.5.2013, žalobca
poskytol dlžníkom medziúver vo výške 20 000,00 Eur. Splatnosť vkladov na účet stavebného sporenia
bola dohodnutá na 15.deň v mesiaci a výška úrokovej sadzby medziúveru bola dohodnutá za prvý rok

na 3,69 % a pre 2. až 5. rok na 6,69 % ročne.

14. Výška stavebného úveru po pridelení cieľovej sumy je 12 081,84 Eur. Úroková sadzba stavebného
úveru je 4,75 % ročne. Výška mesačnej splátky medziúveru do pridelenia cieľovej sumy predstavuje
158,11 Eur, pričom pozostáva z vkladov na účet sporenia v sume 46,61 Eur, úrokov z medziúveru za
prvý rok vo výške 61,50 Eur, úrokov z medziúveru za 2. až 5. rok vo výške 111,50 Eur. Počet splátok

vkladov ako aj splátok úrokov do pridelenia cieľovej sumy je 149, pričom splatnosť splátok je 15. deň
mesiaca. Počet splátok istiny a úrokov stavebného úveru je 92, pričom splatnosť splátok je 15. deň
mesiaca. Doba trvania zmluvy je 20,08 roka, pričom termín konečnej splatnosti medziúveru/stavebného
úveru je uvedený do 15.05.2033. RPMN pri stavebnom úvere je 4,97 % a RPMN pri medziúvere je 6,83
%. Priemerná RPMN je uvedená vo výške 20,48 %. Celková čiastka medziúveru je 38 960,32 Eur.

15. Podľa článku III. zmluvy účelom úveru je modernizácia a obnova bytu, rodinného domu, vrátane
súvisiacich drobných stavieb, bytového domu alebo na udržiavacie práce na nich.

16. Podľa čl. VIII. zmluvy, bod 8.1., dlžník je povinný uhradiť veriteľovi poplatky a náklady súvisiace s

úverom podľa platného Sadzobníka poplatkov pre fyzické osoby, ktorý je prílohou zmluvy predovšetkým:
poplatok za spracovanie úveru, ktorý si veriteľ zúčtuje pri prvom čerpaní peňažných prostriedkov
úveru tak, že celková suma poukazovaných peňažných prostriedkov úveru bude znížená o výšku tohto
poplatku.

17. Podľa čl. X zmluvy bod 10.1., Veriteľ má právo od tejto zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité
splatenie úveru predovšetkým v prípade: ak je dlžník v omeškaní s viac ako dvoma splátkami alebo
jednou splátkou dlhšie ako 3 mesiace alebo v omeškaní s dvomi pravidelnými mesačnými vkladmi na
zmluvu o stavebnom sporení po dobu dlhšiu ako dva mesiace.

18. Podľa čl. XI. zmluvy – Záverečné ustanovenia – bod 11.1.právny vzťah medzi zmluvnými stranami
sa riadi právnym poriadkom SR, zákonom č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v platnom znení, zák.
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v platnom
znení, Obchodným zákonníkom, Občianskym zákonníkom a Všeobecnými podmienkami, ktoré dlžník
obdŕžal spolu so zmluvou a s obsahom ktorých súhlasí.

19. Žalobca listom zo dňa 24.6.2021 – Upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti oznámil
žalovaným v 1. a 2. rade, že ak v lehote najneskôr do 30.06.2021 neuhradia neuhradené vklady a
splátky medziúveru, žalobca je oprávnený pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Posledné
výzvy boli podľa predložených doručeniek všetkým obom žalovaným doručené dňa 28.06.2021.

20. Žalobca listom zo dňa 9.8.2021 – Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti oznámil žalovaným
v 1. a 2. rade, že z dôvodu porušenia povinnosti splácať úver riadne a včas, ku dňu 09.08.2021 nastáva
mimoriadna splatnosť celého úveru, preto žalovaných žiadal vrátiť sumu 17008,64 Eur. Oznámenie o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru bolo podľa predložených doručeniek žalovaným v 1.a 2. rade

doručené dňa 12.08.2021.

21. Predžalobnou výzvou na zaplatenie dlhu zo 09.02.2023 žalobca vyzval žalovaných na okamžitú
úhradu celej dlžnej sumy 18 814,68 Eur. Uvedená výzva bola podľa predložených doručeniek žalovaným
v 1. a 2. rade doručené dňa 17.02.2023.

22. Podľa § 2 ods.1 zák. č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení účinnom ku dňu podpísania zmluvy (ďalej
len zákon o stavebnom sporení) stavebným sporením sa rozumie:
a. prijímanie vkladov od stavebných sporiteľov alebo v prospech stavebných sporiteľov,b. poskytovanie úverov stavebným sporiteľom zo zdrojov fondu stavebného sporenia na stavebné účely
uvedené v § 11 ods. 1 (ďalej len „stavebný úver“)

23. Podľa § 2 ods. 3 písm. e) zákona o stavebnom sporení v bankovom povolení sa môže stavebnej
sporiteľni okrem vykonávania stavebného sporenia podľa odseku 1 povoliť aj vykonávanie týchto
bankových činností: poskytovanie spotrebiteľských úverov zo zdrojov mimo fondu stavebného sporenia
na financovanie vybavenia domácnosti.

24. Podľa § 7 ods. 3 zákona o stavebnom sporení, zmluva o stavebnom úvere musí obsahovať
a. identifikačné údaje o stavebnej sporiteľni a o stavebnom sporiteľovi najmenej v rozsahu údajov
ustanovenom osobitnými predpismi
b. úrokovú sadzbu stavebného úveru,
c. podmienky poskytnutia a splácania stavebného úveru,
d. spôsob zabezpečenia pohľadávok zo stavebného úveru,

e. podmienky, za ktorých možno vykonať prevod práv a povinností zo zmluvy o stavebnom úvere,
f. podmienky, za ktorých možno odstúpiť od zmluvy o stavebnom úvere.

25. Podľa § 7 ods. 4 zákona o stavebnom sporení, zmluvy o stavebnom sporení a zmluvy o stavebnom
úvere môžu obsahovať aj ďalšie náležitosti dohodnuté medzi stavebnou sporiteľňou a stavebným

sporiteľom.

26. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka účinnom ku dňu podpísania zmluvy
( ďalej len „OBZ“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky

vrátiť a zaplatiť úroky.

27. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov, účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“),
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na

základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

28. Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru

povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za
splnenú, ak je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami
alebo cennými papiermi; tým nie je dotknuté ustanovenie § 17 ods. 3.

29. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje najmä posudzovanie schopnosti

splácaťúververiteľombezúdajovosociálno-ekonomickejsituáciispotrebiteľaaúčelovépoužitieúdajov
osociálno-ekonomickejsituáciispotrebiteľanavytvoreniezdaniaväčšejschopnostispotrebiteľasplácať
úver, ako tomu v skutočnosti je.

30. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem

všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti:
a. druh spotrebiteľského úveru,
b. obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom

finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c. adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d. meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľae. identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f. dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru
g. celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie
h. opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere

i. úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru

j. ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov
k. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l. právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m. súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n. prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o. úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p. upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru
q. veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie
r. výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s. informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia
t. právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u. spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere

v. informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
w. právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

x. názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y. priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

31. Podľa §11 ods.1 zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za

bezúročný a bez poplatkov, ak
a. zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b. zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),c. zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d. v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa.

32. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinnom v čase podpisu
zmluvy (ďalej len zákon o ochrane spotrebiteľa) každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred

neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

33. Podľa § 52 ods.1 zákona č.40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného v dobe podpisu zmluvy
(ďalej len OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
obchodník so spotrebiteľom.

34. Podľa §52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva.

35. Podľa § 52 ods. 3OZ obchodníkom je osoba, ktorá v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, z nej
vyplývajúcim záväzkom alebo pri obchodnej praktike koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti alebo
povolania, a to aj prostredníctvom inej osoby, ktorá koná v jej mene alebo na jej účet.

36. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou,
z nej vyplývajúcim záväzkom alebo pri obchodnej praktike nekoná v rámci svojej podnikateľskej činnosti
alebo povolania.

37. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

38. Podľa § 53 ods. 3OZ ak obchodník nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
obchodníkom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

39. Podľa § 53 ods. 5OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

40. Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie.

41. Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

42. Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani

v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

43. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z

omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.44. Podľa § 3 ods. 1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

45. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak má spotrebiteľ plniť podľa spotrebiteľskej zmluvy v splátkach, môže
obchodník požadovať vrátenie celého plnenia, ak je spotrebiteľ celkom alebo čiastočne v omeškaní
aspoň s tromi splátkami a suma splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní, je najmenej vo výške

a. desiatich percent poskytnutej sumy úveru alebo iného plnenia, na ktorého vrátenie je spotrebiteľ podľa
spotrebiteľskej zmluvy povinný, ak je doba trvania spotrebiteľskej zmluvy dohodnutá najviac na tri roky,
b. piatich percent poskytnutej sumy úveru alebo iného plnenia, na ktorého vrátenie je spotrebiteľ podľa
spotrebiteľskej zmluvy povinný, ak je doba trvania spotrebiteľskej zmluvy dohodnutá na viac ako tri roky
a najviac na desať rokov, alebo
c. dva a pol percenta poskytnutej sumy úveru alebo iného plnenia, na ktorého vrátenie je spotrebiteľ

podľa spotrebiteľskej zmluvy povinný, ak je doba trvania spotrebiteľskej zmluvy dohodnutá na viac ako
desať rokov.

46. Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže

veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

47. Podľa rozhodnutia Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/105/2013 zo dňa 10.12.2013 „..súd so
zreteľomnauvedenénevidídôvodnavylúčenieaplikáciepriaznivejšiehoustanovenieopremlčacejdobe
trojročnej podľa Občianskeho zákonníka oproti premlčacej dobe štvorročnej typickej podľa Obchodného

zákonníka, a to s poukazom na ust. § 54 ods. 1 OZ. Občiansky zákonník ako kódex občianskeho
súkromného práva úpravu premlčania má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia (porov. tiež uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.1.2011 sp. zn. 5 M Cdo 20/2009, uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 29. novembra 2022, sp. zn. 7Cdo/268/2020).“

48. Skutočnosť, že sa jednalo o spotrebiteľský úver, nebola medzi stranami sporná, pričom uvedené
je zrejmé aj z viacerých ustanovení zmluvy (bod 11.1 zmluvy, bod 11.5 zmluvy). Zmluva o úvere
uzavretá medzi stranami sporu je spotrebiteľskou zmluvou podliehajúcou zákonu č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch (v tejto súvislosti porovnaj tiež Uznesenie Najvyššie súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 8Cdo/125/2018 z 18.06.2020).

49. Súd sa preto zaoberal tou skutočnosťou, či predmetný spotrebiteľský úver spĺňa všetky obligatórne
náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch.

50. Odplata za poskytnutie úveru musí byť úmerná okrem iného aj bonite klienta, pričom vzhľadom

na nároky, ktoré na dodávateľa kladie únijné právo a s poukazom na ust. § 7 ods. 1 zákona o
spotrebiteľských úveroch je plne opodstatnené vyžadovať v súdnom konaní preukázanie skúmania
bonity klienta žalobcom. Pokiaľ si žalobca uplatňuje právo na plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
je nutné vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a podmienky, ktoré na tieto
zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa, t. j. § 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka, zákon o spotrebiteľských úveroch a ďalšie. Bolo na žalobcovi, aby tento preukázal, že bonitu
žalovaných v 1. a 2. rade náležite skúmal, že si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 7 ods. 1 zákona
o spotrebiteľských úveroch.

51. Z vykonaného dokazovania súdu je zrejmé, že pri overovaní bonity žalovaných žalobca nemal

takmer žiadne údaje preukazujúce skutočnú výšku výdavkov žalovaných, nebolo preto preukázané, či s
odbornoustarostlivosťoupreduzavretímzmluvyospotrebiteľskomúvereposúdilschopnosťspotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver.

52. Pre účely posúdenia splnenia povinnosti uloženej dodávateľovi v ust. 7 ods. 1 zákona o

spotrebiteľských úveroch totiž nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia
spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta.
Odborná starostlivosť predpokladá overenie údajov, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, resp. objektívne
podložil minimálne potvrdením zamestnávateľa, nepochybne kľúčová je i povinnosť veriteľa využívaťverejne dostupné informácie, akými sú, napr. štátom publikované údaje o životnom a existenčnom
minime podľa zákona č. 110/2006 Z. z. a tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými
(nie iba tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn.

33Cdo/2178/2018). Overovanie bonity žalovaného iba na podklade informácií poskytnutých žalovaným
v žiadosti o poskytnutie úveru a z reportu zo Sociálnej poisťovne a prostredníctvom Spoločného
registra bankových informácií, nemožno považovať za posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať úver
s odbornou starostlivosťou (porovnaj rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č. k. 2CoCsp/20/2020 z
23. 09. 2020).

53. Postup žalobcu pri skúmaní bonity spotrebiteľa preukázaný v konaní sa javí iba formálny a
nezodpovedajúci odbornej starostlivosti. S odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver nie je možné bez porovnania mesačných príjmov a výdavkov žiadateľa.
Len samotné zhromaždenie informácií o klientovi, a navyše neúplné, nemožno samo o sebe považovať
za náležité splnenie si povinnosti vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.

Takýto spôsob zisťovania bonity klienta možno charakterizovať ako posudzovanie schopnosti splácať
úver veriteľom bez údajov o sociálno - ekonomickej situácii spotrebiteľa (bez zistenej výšky či samotnej
existencie pravidelného mesačného príjmu žalovaného a jeho výdavkov) a účelové použitie údajov
osociálno-ekonomickejsituáciispotrebiteľanavytvoreniezdaniaväčšejschopnostispotrebiteľasplácať
úver, ako tomu v skutočnosti je, čo spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru podľa § 11 ods. 2

zákona o spotrebiteľských úveroch.

54. Pre účely skúmania bonity spotrebiteľa s odbornou starostlivosťou nepostačuje, ak dodávateľ
vychádza iba z tvrdení spotrebiteľa bez toho, aby žiadal aj preukázanie tvrdených skutočností
príslušnými listinami.

55. Žalobca v danom prípade tvrdí, že v marci 2013 ešte neexistovali opatrenia NBS, ktorými sa
ustanovujú podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie resp. spotrebiteľský
úver. V čase poskytnutia úveru tak žalobca uplatňoval princípy obozretného podnikania pričom
schopnosti žalovaných splácať úver preveril porovnaním výšky splátky refinancovaných úverov s výškou

splátky nového úveru. Žalobca je toho názoru, že primerane preskúmal socioekonomickú situáciu
žalovaných a postupoval s odbornou starostlivosťou k poskytnutiu úveru. Na preukázanie svojich
tvrdení následne predložil Žiadosť o úvere žalovaných ako aj potvrdenia zo Slovenskej sporiteľne a.
s., výpis z úveru od Slovenskej sporiteľne a. s. a Výpočet zostatku splácaného úveru. Žalobca si
preveril bonitu žalovaných v spoločnom registri bankových informácií (SRBI), čo preukázal predloženými

Dátami dopytu. Žalobca však nepredložil súdu potvrdenie o príjme žalovaných od zamestnávateľa,
prípadne potvrdenie o príme od Sociálnej poisťovne. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že aj
napriek neexistencii opatrení NBS v dobe uzatvorenia úverovej zmluvy bol účinný §7 ods.1 zákona o
spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého bol žalobca povinný skúmať bonitu žalovaných s odbornou
starostlivosťou.

56. Súd tak nemá za preukázané, že by mal žalobca v čase poskytnutia úveru vedomosť o majetkových
pomeroch žalovaných, teda kde títo bývali, či vlastnili nehnuteľnosť alebo či bývali v podnájme,
aké výdavky spojené s ubytovaním uhrádzali a taktiež nepreukázal ani iné doklady, resp. zistenia o
ich výdavkoch predstavujúcich uspokojovanie základných životných potrieb. Bez toho, aby žalobca

preukázal, že skúmal aj výdavky na strane žalovaných, nemohol mať reálny obraz o majetkovej situácii
spotrebiteľa potrebnej pre posúdenie schopnosti splácať poskytnutý úver (porovnaj napríklad rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 14CoCsp/3/2021 z 14. 10. 2021).

57. Žalobca vôbec neskúmal skutočné výdavky žalovaných, a to predložením prislúchajúcich listín.

Vychádzal zrejme iba z tvrdení žalovaných. Zo žiadneho údaja nie sú zrejmé ani ďalšie rodinné pomery
žalovaných a s tým súvisiace výdavky, hoci žalovaný vo svojom podaní poukázal na to, že žalovaní v
1.a 2. rade majú vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom v čase uzatvárania úverovej zmluvy.
Žalobca však v súvislosti s poskytnutím úveru nebral na zreteľ resp. nepreskúmal výdavky súvisiace so
starostlivosťou o tieto maloleté deti a poskytol žalovaným úver v celkovej sume 20 000,00 Eur.

58. Náklady na bývanie a ďalšie nevyhnutné výdavky a ani celkové výdavkové zaťaženie žalovaných
žalobca preukázateľne neskúmal, preto uvedené minimálne nezodpovedá odbornej starostlivosti
dodávateľa v zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd má za to, že žalobca neuniesoldôkazné bremeno čo sa týka skúmania pravidelných výdavkov žalovaných pred samotným uzavretím
uvedenej úverovej zmluvy.

59. Pre účely skúmania bonity spotrebiteľa s odbornou starostlivosťou nepostačuje, ak dodávateľ
vychádza iba z tvrdení spotrebiteľa bez toho, aby žiadal aj preukázanie tvrdených skutočností
príslušnými listinami. Skúmanie bonity žalovaných v žalobcom uvedenom rozsahu, v zmysle uvádzanej
judikatúry, nemožno považovať za posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať úver s odbornou
starostlivosťou.

60. Nahliadnutie do databáz úverových registrov a databáz bánk za účelom skúmania výdavkov
žalovaných, samo o sebe taktiež nie je možné považovať za dostatočné. Výpisy z týchto databáz
nepodávajú kompletný obraz o výdavkoch žiadateľa, nakoľko výdavkami klienta sú aj bežné mesačné
výdavky súvisiace s domácnosťou. Pokiaľ žalobca nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže
urobiť záver o tom, či spotrebiteľ je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver (porovnaj rozsudok

Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20CoCsp/18/2022 z 28.06.2022 obdobne tiež rozsudok Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 18CoCsp/15/2022 z 24.11.2022).

61. Bez toho, aby žalobca skúmal aj iné aspekty, nemohol si utvoriť reálny obraz o majetkovej situácii
žalovaných,potrebnejpreposúdenieschopnostisplácaťdlhzozmluvy.Aniprípadnéskúmanievýdavkov

len nahliadnutím do databáz bánk nie je postačujúce, pretože záväzky klienta nemusia vyplývať z
verejných databáz, môže sa jednať o súkromné pôžičky. Tieto databázy nemôžu dať obraz ani o
výdavkoch klienta. Pri overovaní bonity žalovaných nemal žalobca k dispozícii údaje o ich výdavkoch,
čo vedie k záveru, že pri uzatváraní zmluvy nemal k dispozícii všetky relevantné údaje. Z dikcie zákona:
„posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ logicky vyplýva,

že s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver nie je možné bez
porovnania mesačných príjmov a výdavkov žiadateľa (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 18Co/144/2019 z 27.05.2020)

62. Porovnanie príjmov a skutočných zistených výdavkov žalovaných nevyplynulo zo žiadneho z

predložených dôkazov žalobcom.

63. Uvedené je možné považovať iba za formálne overenie bonity žalovaných, nie však skutočné
overenie bonity s odbornou starostlivosťou, ako to vyžaduje § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch.

64. Povinnosť súdu ex offo zisťovať, či došlo k skúmaniu bonity spotrebiteľa vyplýva z rozhodnutia
Súdneho dvora EÚ C-679/18, podľa ktorého články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady
2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/
EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo

existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred
uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto
povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa
uvedeného článku 23. Články 8 a 23 smernice 2008/48 sa majú ďalej vykladať v tom zmysle, že bránia
vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa sankcia za porušenie povinnosti veriteľa posúdiť pred

uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa, ktorá spočíva v neplatnosti zmluvy o úvere spojenej s
povinnosťou spotrebiteľa vrátiť veriteľovi poskytnutú sumu istiny v dobe primeranej jeho možnostiam,
uplatní len pod podmienkou, že daný spotrebiteľ túto neplatnosť namietne, a to v trojročnej premlčacej
dobe.

65. Podľa Rozsudku Súdneho dvora (šiesta komora) z 10. júna 2021 C 303/20, Ultimo Portfolio
Investment(Luxembourg)SAprotiKM,zaúčasti:ProkuraturaOkręgowawKielcach.Článok23smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o
zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že preskúmanie účinnej, primeranej
a odrádzajúcej povahy sankcií ustanovených v tomto článku za porušenie najmä povinnosti posúdiť

úverovú bonitu spotrebiteľa uloženej v článku 8 tejto smernice sa musí vykonať tak, že sa v súlade s
článkom 288 tretím odsekom ZFEÚ zohľadní nielen ustanovenie vnútroštátneho práva, ktoré bolo prijaté
osobitne na účely prebratia uvedenej smernice, ale takisto všetky iné ustanovenia tohto práva, pričomsa musia vykladať v čo najväčšej možnej miere s ohľadom na znenie a ciele tejto smernice tak, aby
uvedené sankcie splnili požiadavky stanovené v článku 23 tejto smernice.

66. Pri poskytnutí úveru za situácie, keď bol poskytnutý spotrebiteľovi úver bez náležitého posúdenia
jeho bonity, nemožno žalobcovi priznať okrem istiny iný nárok z predmetnej spotrebiteľskej zmluvy.

67. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že vychádzal zo skutočností a dôkazov žalobcom
predložených, pričom v súlade s § 154 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej

len ,,CSP“) prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr
do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Toto ustanovenie sa použije vo vzťahu k
dodávateľovi aj v spotrebiteľskej veci.

68. Súd sa ale ďalej zaoberal skutočnosťou, či spotrebiteľská zmluva obsahuje všetky obligatórne
náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch účinným v čase jej uzavretia.

69. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať aj celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho
čerpanie (§ 9 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch).

70. V zmluve výška poskytnutého úveru bola uvedená sumou 20 000,00 Eur. Avšak ako vyplýva zo
zmluvy o poskytnutí úveru s poskytnutím prvej časti medziúveru bol žalovaným zaúčtovaný poplatok za
spracovanie medziúveru (podľa čl. VIII bod 8.1. zmluvy).

71. Ak na účet žalovaných bola pripísaná suma úveru, vzápätí z nej žalobca zinkasoval, ihneď

vzal späť sumu poplatku v hodnote 1,2 % z cieľovej sumy min. 100,00 Eur, teda reálne žalovaní
disponovali (potenciálne mohli vyčerpať) nie istinou úveru 20 000,00 Eur, ale iba sumu krátenú o
zinkasovaný poplatok. Uvedené je zrejmé aj z výpisu z účtu medziúveru, pričom však žalovaným bol
medziúver poskytnutý výplatou dňa 17.05.2013 v sume 19 760,00 Eur. Takýto postup žalobcu rozhodne
nepotvrdzuje, že žalovaným žalobca úver reálne poskytol vo výške dohodnutej sumy v zmluve o to viac,

keď uvedený postup iba potvrdzuje, že prioritným záujmom dodávateľa (veriteľa) bol ekonomický profit,
prioritne a ihneď získať poplatok, ktorý sa ale mal splácať v rámci nákladov spotrebiteľa súvisiacich
s poskytnutím úveru v priebehu trvania celého zmluvného vzťahu. Za tejto situácie je preukázané, že
žalovaní mohli disponovať reálne sumou úveru iba vo výške 19 760,00 Eur a ak v zmluve bola výška
úveruuvedenásumou20000,00Eurbolauvedenánesprávne.Preabsenciutejtoobligatórnejnáležitosti

zmluvy (§ 9 ods. 2 písm. g) je potrebné považovať tento spotrebiteľský úver za úver bez poplatkov
a bez úrokov, ako to vyplýva z cit. ust. § 11 ods. 1 písm. b) zák. o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom ku dňu podpísania zmluvy (v obdobnej veci žalobcu v súvislosti poplatkom za poskytnutie úveru
porovnaj napríklad rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5CoCsp/53/2020 z 24.02.2022, rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15CoCsp/4/2024 z 28.02.2024 v prípade iných dodávateľov

porovnaj napríklad rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2CoCsp/51/2021 z 20.04.2022, porovnaj
tiež rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10CoCsp/15/2021 z 27. 10. 2021).

72. V súlade s § 220 ods. 2 CSP súd zohľadňuje aj ustálenú rozhodovaciu prax súdov a poukazuje
na vyššie cit. ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka a najmä na interpretačné pravidlo citované v

rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obdo 45/2012 zo dňa 24. júna 2013, podľa
ktorého „pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je
potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa“.

73. Súd sa z dôvodu predošlej odlišnej judikatúry vyšších súdov ohľadne poplatku obdobného typu (za

spracovanie úveru, poskytnutie úveru) vždy priklonil k judikatúre uprednostňujúcej výklad, ktorý sleduje
záujem spotrebiteľa. Tu je však potrebné poukázať na tú skutočnosť, že napriek predošlej odlišnej
aplikačnej praxi, došlo už v súčasnosti k zjednocujúcemu záveru publikovanému dokonca vo forme
stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

74. Zásadné stanovisko vo vzťahu k otázke, čo tvorí celkovú výšku spotrebiteľského úveru, vyslovil
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku zo dňa 30.06.2022 sp. zn. 9Cdo 287/2021
publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R
49/2022. Podľa tohto rozhodnutia, celkovú výšku spotrebiteľského úveru podľa § 2 písm. l) zákona č.129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch predstavuje suma finančných prostriedkov reálne poskytnutá
spotrebiteľovi veriteľom. Poplatok za poskytnutie úveru zrazený z istiny hneď pri uzavretí zmluvy
nemožno zahrnúť do celkovej výšky spotrebiteľského úveru. Navýšenie celkovej výšky úveru o poplatok

za poskytnutie úveru má zároveň aj následok, že sa bude úročiť nielen poskytnutý úver, ale aj poplatok
za jeho poskytnutie a tým pádom dôjde k zvýšeniu celkovej splatnej čiastky a mení sa tým výška
hlavného predmetu zmluvy. Zmluvné dojednanie umožňujúce veriteľovi hneď pri uzavretí zmluvy zraziť
poplatokzaposkytnutieúveruzistiny,jeokolnosťouvyvolávajúcounielensankciuvpodobebezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru, ale zároveň predstavuje aj neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu

značnú nerovnováhu v právach ha povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka).

75. Vo vzťahu k poplatku za poskytnutie úveru je potrebné poukázať na ust. § 53 ods. 4 písm. t) OZ
účinného v čase uzavretia zmluvy, podľa ktorého za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej

poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa. Poplatok by mal teda
korešpondovať nejakému predmetu plnenia. Žalobca bližšie nešpecifikoval, aké skutočné plnenie
dostáva spotrebiteľ, keď zaň má zaplatiť poplatok 240,00 Eur pri poskytnutom úvere 20 000,00 Eur,
nakoľko za poskytnutie úveru spotrebiteľ zaplatí odmenu v podobe úrokov. Zákon o spotrebiteľských
úveroch síce predpokladá okrem úrokov aj inštitút poplatku, ale je nevyhnutné, aby sa ním platilo

skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. Dá sa len predpokladať, že poplatok za poskytnutie
úveru je zrejme poplatkom za akúsi administratívnu agendu s tým spojenú. Aj keby sa pripustil
takýto vedľajší predmet plnenia, súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorej zodpovedá
poplatok za vedľajšie plnenie, ktoré si spotrebiteľ neobjednal a ktoré slúži výlučne v prospech
dodávateľa. Súd poukazuje na argumentáciu Vrchného Krajinského súdu Karlsruhe z 3. mája 2011 (17

U 192/10), v ktorom sa konštatuje záver, že poplatky za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského
úveru sú neprijateľné „Ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľov a vystavuje ich neprijateľnému vedľajšiemu
dojednaniu o cene“. Pre spotrebiteľa vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb
dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované

(vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa. Ak dodávateľ využíva spoplatnenie konkrétnych úkonov
alebo služieb, môže na spotrebiteľa prenášať len také nákladové bremeno, ktoré bude sledovať
prospech spotrebiteľa v prevažnej miere. Ak poskytovateľ úveru má riadne s odbornou starostlivosťou
poskytovať úvery, teda podnikať podľa svojho licencovaného predmetu podnikania, nemôže poskytnúť
úver bez toho, aby so spotrebiteľom uzatvoril zmluvu, ktorá v prípade spotrebiteľského úveru musela

mať pod sankciou neplatnosti písomnú formu. Ide teda o činnosť, ktorá je pre poskytovateľa úveru
nevyhnutná na to, aby mohol spotrebiteľom poskytovať úvery a spotrebitelia sú za poskytnuté
úvery povinní zaplatiť odmenu. Samotné spoplatnenie úkonu uzatvorenia zmluvy v prevažnej miere
nesleduje záujmy spotrebiteľa, a preto predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Pokiaľ ide o
dojednanie poplatku za poskytnutie úveru vo výške 240,00 Eur, súd uvádza, že neprijateľnou zmluvnou

podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú
nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná
(napr.neprimeranásankciazaporušeniezáväzkuspotrebiteľa),aleajpodmienka,ktorájeneurčitáalebo
je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná.

76. V prípade úveru vo výške 20 000,00 Eur suma 240,00 Eur predstavujúca poplatok za poskytnutie
úveru, mala byť uhradená započítaním pri poskytnutí úveru. Je teda nepochybné, že žalobca do
spotrebiteľského úveru zahrnul i poplatok za jeho poskytnutie. Súčasťou celkovej výšky spotrebiteľského
úveru nie je poplatok za poskytnutie úveru, pretože uvedený poplatok, ktorý má charakter odmeny
poskytovateľovi služby, treba považovať len za náklady spotrebiteľského úveru. Je to zrejmé z ust. § 2

písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, podľa ktorého celkovými
nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sa rozumeli všetky náklady vrátane úrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona,

ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných
podmienok.77. Ak žalobca do celkovej výšky spotrebiteľského úveru zahrnul poplatok za poskytnutie úveru, ide
o postup v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti veriteľa, ktorý mohol podstatne narušiť
ekonomické správanie spotrebiteľa vo vzťahu k poskytnutiu úveru, pričom takéto konanie zákonodarca

považuje za nekalú obchodnú praktiku a súčasne ju zakazuje.

78. Žalovaným v 1. a 2. rade ako spoludlžníkom bol teda poskytnutý úver nie vo výške 20 000,00 Eur,
ale vo výške 19 760,00 Eur. Ak žalobca pri výpočte RPMN do celkovej výšky úveru zahrnul aj poplatok
za jeho poskytnutie, bez akýchkoľvek pochybností došlo k podhodnoteniu RPMN, ktorej výpočet je

závislýodcelkovejvýškyúveru.NesprávneuvedenáRPMNvneprospechspotrebiteľajesankcionovaná
bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru v súlade s ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (porovnaj v obdobnej veci
žalobcu rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5CoCsp/53/2020 z 24.02.2022).

79. Súdny dvor Európskej únie vo veci C-377/14 svojim rozsudkom zo dňa 21.04.2016 vyslovil, že

čl. 3 písm. l) a čl. 10 ods. 2 Smernice 2008/48/EHS, ako aj bod I prílohy 1 tejto Smernice sa majú
vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá
bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu
nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené. V
tomto rozsudku Súdny dvor Európskej únie skonštatoval, že ak pojem „celková čiastka, ktorú musí

spotrebiteľ zaplatiť“ je vymedzený v čl. 3 písm. h) Smernice 2008/48 ako „ súčet celkovej výšky úveru
a celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom“ vyplýva z toho, že pojmy „celková výška úveru“
a „celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom“ sa vzájomne vylučujú a celková výška úveru preto
nemôže zahrňovať sumy, ktoré vstupujú do celkových nákladov na úver pre spotrebiteľa. Do celkovej
výšky úveru v zmysle čl. 3 písm. l) a čl. 10 ods. 2 Smernice 2008/48 nemožno zahrnúť nijakú zo súm

určených ako odmenu za záväzky dohodnuté z dôvodu predmetného úveru, ako sú administratívne
poplatky, úroky, provízie a akékoľvek ďalšie poplatky, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť.

80. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, do celkovej výšky úveru nemala byť zahrnutá suma 240,00
Eur predstavujúca poplatok za poskytnutie úveru. Žalobca tak poskytol žalovaným možnosť čerpať

úver iba vo výške 19760,00 Eur a nie vo výške 20 000,00 Eur. Celková výška spotrebiteľského úveru
ako náležitosť vyplývajúca z ust. § 9 ods. 2 písm. g) zák. č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy, nebola uvedená správne a teda tiež pre absenciu tejto náležitosti je potrebné
považovať poskytnutý úver za bezúročný a bezpoplatkový podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy.

81. Pokiaľ by žalobca poukázal na ust. § 499 Obchodného zákonníka, toto je aplikovateľné v
prípade uzavretia zmlúv podľa Obchodného zákonníka, pokiaľ tieto zmluvy nie sú posudzované ako
spotrebiteľské zmluvy. Pri spotrebiteľských zmluvách (ako je to aj v tomto prípade) je potrebné do
úvahy vziať už ochranu spotrebiteľa pri posudzovaní, či veriteľ pri dojednaní záväzku poskytnúť na

požiadanie peňažné prostriedky spotrebiteľovi, môže dojednať odplatu v zmysle § 499 Obchodného
zákonníka. Napriek tomu, že ide o priamo dojednanie v zmluve, takáto zmluvná podmienka, vzhľadom
na to, že ide o spotrebiteľský úver, podlieha súdnemu prieskumu v zmysle generálnej klauzuly §
53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide
o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto
zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané. Ak spotrebiteľské zmluvy v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné podmienky), potom vyžadovanie poplatku za spracovanie
medziúveru, na základe zmluvného dojednania, je neprijateľnou podmienkou, pretože žalobca (banka)
koná v rámci svojej obchodenej a podnikateľskej činnosti, keď na jednej strane vykonáva bankové
činnosti priamo v zmysle zákona o stavebnom sporení aj s poskytovaním stavebných úverov, ale na
druhej strane, v neprospech spotrebiteľa vyžaduje za vykonávanie takejto bankovej činnosti vyplývajúcej

priamo zo zákona nielen samotný poplatok za spracovanie úveru (medziúveru), čím dochádza k značnej
nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, čo je potrebné
považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Pojem „značná nerovnováha“ je potrebné chápať aj
v zmysle záverov Súdneho dvora EÚ v rozsudku vo veci C-226/12, Constructora Principado, že čl. 3ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že existencia značnej nerovnováhy
nevyhnutne nevyžaduje, aby výdavky, ktoré znáša spotrebiteľ na základe zmluvnej podmienky, mali na
tohto spotrebiteľa značný ekonomický vplyv, vzhľadom na hodnotu predmetnej transakcie, ale môže

vyplývať už zo samotnej skutočnosti - dostatočne závažného narušenia právneho postavenia, v ktorom
sa tento spotrebiteľ ako zmluvná strana nachádza, na základe platných vnútroštátnych predpisov,
či už formou zúženia obsahu práv, ktoré mu podľa týchto predpisov vyplývajú zo zmluvy, alebo
prekážky v ich výkone, alebo tiež formou prenesenia dodatočnej povinnosti, ktoré vnútroštátne predpisy
nestanovujú, na spotrebiteľa. Pri poplatku za spracovanie úveru má spotrebiteľ platiť dodávateľovi za

to, že tento v rámci svojej podnikateľskej činnosti vykonáva konkrétny úkon, ktorý práve vyplýva z jeho
obchodnej a podnikateľskej činnosti a prenáša tak nákladové bremeno za samotné spracovanie úveru
a následne vedenie účtu na spotrebiteľa, pričom takýto účet ani nie je platobným účtom regulujúcim
platobné služby. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na to, že žalobca poplatok za spracovanie
medziúveru zaúčtoval už pri prvej výplate mimoriadneho medziúveru, takže celková výška vyplateného
mimoriadneho medziúveru bola znížená o výšku týchto poplatkov, čo žalobca priamo uviedol aj v zmluve

v čl. VIII. Pokiaľ je teda predmetom posúdenia poplatok za poskytnutie úveru, ktorý je bez pochýb
nákladom spotrebiteľa súvisiacim s úverom, potom je pojmovo vylúčené, aby bol zároveň považovaný
za finančné prostriedky poskytnuté na základe úverovej zmluvy. Žalobca tak síce formálne poskytol
žalovaným finančné prostriedky, avšak v dôsledku následného odpočítania poplatku za poskytnutie
úveru s týmito finančnými prostriedkami spotrebitelia nemohli disponovať a v skutočnosti im bola ako

úver poskytnutá suma nižšia, než bola deklarovaná v zmluve o úvere. Navýšenie celkovej výšky úveru
o poplatok za poskytnutie úveru má zároveň aj ten následok, že sa bude úročiť nielen poskytnutý úver,
ale aj poplatok za jeho poskytnutie, tým pádom dôjde k zvýšeniu celkovej splatnej čiastky a mení sa
tým výška hlavného predmetu zmluvy. Zmluvná podmienka stanovujúca povinnosť platiť poplatok za
spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru je neprijateľná, a teda voči spotrebiteľom neúčinná.

Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými
spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované a vykonávané vo
vlastnom záujme dodávateľa (pozri aj rozsudok NS SR 9Cdo/287/2021, rozsudok Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp.zn.15CoCsp/4/2024 z 28.02.2024).

82. Naviac v súvislosti s absenciou náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. g)
je potrebné poukázať na skutočnosť, že hoci v zmluve sa uvádza sumu poskytnutého úveru 20 000,00
Eur, žalovaným bola reálne poskytnutá iba sumu 19760,00 Eur.

83. Poskytnutím úveru v nižšej sume, ako je deklarované v zmluve tak podľa názoru súdu došlo aj k

tomu, že údaje o celkovej výške úveru, celkovej čiastke úveru a ročnej percentuálnej miere nákladov
a samotných predpokladov použitých na jej výpočet uvádzané v zmluve nie sú relevantné, nakoľko
nezodpovedajú skutočnosti. Uvedené potom spôsobuje absenciu obligatórnych náležitostí podľa § 9
ods. 2 písm. g) a tiež § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úverov, čoho dôsledkom je
bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch.

84. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je potrebné úver z predmetnej zmluvy považovať za
bezúročný a bez poplatkov, a preto je treba vychádzať z toho, že žalovaní by mali žalobcovi vrátiť len
sumu skutočne poskytnutého úveru.

85. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že medziúver doposiaľ nie je možné považovať za
predčasne splatný, tak ako to tvrdí žalobca, a to hneď z viacerých dôvodov. V prvom rade je to to
dôsledok neskúmania bonity žalovaných s odbornou starostlivosťou, nakoľko takýto dôsledok je časťou
aplikačnej praxe odvolacích súdov spájaný aj s nedodržaním skúmania bonity spotrebiteľa s odbornou
starostlivosťou (vyššie cit. ust. § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch). Keďže aj v prejednávanej

veci žalobca hrubým spôsobom porušil svoje povinnosti v zmysle § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z.,
uvedené malo za následok, že úver sa považuje v zmysle § 11 ods. 2 citovaného zákona za bezúročný
a bez poplatkov, zároveň tak veriteľ nebol oprávnený požadovať od žalovaných jednorazové splatenie
spotrebiteľského úveru.

86. Za týchto okolností žalobca zjavne nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 zákona
o spotrebiteľských úveroch, ale naopak, tieto svoje povinnosti porušil, keď riadne neskúmal príjem a
výdavky žalovaných, čím sú naplnené predpoklady hmotnoprávnej fikcie podľa § 11ods. 2 zákona prváveta, t .j., že žalobca nebol oprávnený vyžadovať od žalovaných jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2CoCsp/31/2023 z 30.01.2024).

87. Žalobcovi tak mohol súd priznať iba istinu doposiaľ splatných splátok.

88. Odhliadnuc od vyššie uvedeného, v prípade doručenia výzvy pred zosplatnením ako aj samotného
zosplatnenia do dispozičnej sféry žalovaných, vyhlásenie mimoriadnej splatnosti medziúveru nie je
možné považovať za platné.

89. Ako to vyplýva zo žalobcom predložených listinných dôkazov, vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2.
rade, výzva zo dňa 24.06.2021 na zaplatenie podľa § 53 ods. 9 O.Z. bola doručovaná dňa 28.06.2021.
Vo výzve je len konštatované, že bude vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, pretože žalovaní
neuhradili dlžné splátky, vrátane splátky za mesiac jún 2021, spolu vo výške 739,92 Eur, ktorú žiada
žalobca uhradiť. Z obsahu tohto podania nie je jednoznačne zistiteľné, pre ktorú splátku mieni žalobca

postupovať podľa § 565 Občianskeho zákonníka a vyhlásiť úver za predčasne splatný. Z obsahu
oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti vyplýva, že listina bola vyhotovená dňa 09.08.2021
ku dňu 09.08.2021 nastáva podľa rozhodnutia žalobcu mimoriadna splatnosť celého úveru a žiadajú
vrátiť celú dlžnú sumu vo výške 17 008,64 Eur. Z obsahu tejto listiny ide o písomný jednostranný
prejav veriteľa voči dlžníkovi. Z listiny však nevyplýva, pre ktorú splátku dochádza k vyhláseniu

mimoriadnej splatnosti úveru podľa § 565 OZ. Keďže predčasné zosplatnenie pohľadávky žalobcom ako
dodávateľom neobsahuje jednoznačné, jasné a určité nezameniteľné skutkové a právne odôvodnenie
týchto jednotlivých úkonov tak, aby spotrebiteľ, teda aj žalovaní, týmto úkonom porozumeli a skutkový
dej mali nezameniteľný, k platnému zosplatneniu úveru pre jeho neurčitosť § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka nedošlo. Hmotnoprávne úkony žalobca svojim obsahom odporujú zákonu, a to § 53 ods. 9

a § 565 pre absenciu nezameniteľného uvedenia splátky pre ktorú žalobca pristupuje k mimoriadnej
splatnosti úveru a okolnosti za akých k tomu došlo, preto takýto nejednoznačný právny úkon nemôže
mať žiadne právne následky. Pre absolútnu neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho
zákonníkajesúdpovinnýprihliadaťexoffo(porovnajvobdobnejvecižalobcu,vsúvislostisneplatnosťou
zosplatnenia rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 17CoCsp/38/2021 z 24.02.2022).

90. V danom prípade tak oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti neobsahuje uvedenie
omeškanej splátky, pre ktorú žalobca pristúpil k využitiu práva podľa ust. § 565 v spojení s ust. § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka. Nešpecifikácia konkrétnej splátky, pre ktorú bola vyhlásená mimoriadna
splatnosť úveru spôsobuje neurčitosť takéhoto úkonu, nakoľko bez tejto špecifikácie nemožno posúdiť,

či došlo k splneniu podmienky stanovenej v ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktorá umožňuje
využitie práva podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka. Zároveň pre posúdenie určitosti a následnej
možnosti,čikzosplatneniudlhudošlovsúladesozákonomjenutné,abybolozrejmésktorousplátkouje
dlžník v omeškaní. (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2CoCsp/31/2023 z 30.01.2024,
rovnako rozsudok Krajského súdu Prešov 17Co/171/2018 zo dňa 04.04.2019).

91. Súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 7CoCsp/14/2021, ktorý uviedol, že
„neuvedenie konkrétnej splátky, pre ktorú žalobca jednorazovo predčasne zosplatnil celý dlh, vyplývajúci
z úveru, spôsobuje absolútnu neplatnosť tohto jednostranného právneho úkonu žalobcu pre jeho
neurčitosť (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).“

92. Platnosťou mimoriadneho zosplatnenia sa vo vyššie uvedených intenciách zaoberal aj Najvyšší
súd Slovenskej republiky, ktorý poukázal na to, že v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu
úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon
zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu

splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/2/2023 z 25.01.2024). Pokiaľ žalobca poukázal na iné rozhodnutie
Najvyššieho súdu z januára 2024, v ktorom je vyjadrený opačný názor, je potrebné uviesť, že aplikačná
prax vyšších súdov sa odkláňa od uvedeného rozhodnutia (napríklad rozsudok Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp. zn. 14CoCsp/9/2024 z 31.07.2024, alebo rozsudky Krajského súdu v Banskej

Bystrici sp.zn. 13CoCsp/33/2023 z 27.06.2024 a sp. zn. 11CoCsp/7/2024 z 27.06.2024, v ktorých sa
priamo súdy zaoberajú oboma uzneseniami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a prijímajú právne
záveryvprospechvýkladuuvedenomvovyššiecit.uznesenísp.zn.5Cdo/2/2023z25.01.2024).Naviacsúd vychádzal z vyššie citovaného výkladového pravidla a uprednostnil ten výklad v súlade aplikačnou
praxou vyšších súdov, ktorá sleduje záujem spotrebiteľa.

93. Pokiaľ súd dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov, potom
žalobca mal právo len na vrátenie istiny úveru. Keďže zároveň súd dospel k záveru o nemožnosti
predčasného zosplatnenia úveru, mohol žalobcovi priznať iba istinu splatných nepremlčaných splátok
do dňa vyhlásenia rozsudku.

94. Za tejto situácie sa v prípade aplikačnej praxe sudov vyskytujú viaceré názory:

95. Podľa jedného názoru, keďže dlh žalovaných je bezúročný a bez poplatkov, v zmluve bolo
dohodnuté, že dlh bude uhradený za 240 mesiacov, teda od 15.06.2013, kedy mala byť zročná prvá
splátka úveru do 15.05.2033, kedy mal byť uhradený celý dlh, v takom prípade po konštatovaní
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru výška splátky mesačne má predstavovať 82,34 Eur (istina 19

760,00 Eur : 240 splátok = 82,34 Eur). V súvislosti s uvedeným výpočtom súd poukazuje na rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 17CoCsp/38/2021 z 24.02.2022. Ku dňu vyhlásenia rozsudku by tak
istina dlžných splátok od 15.06.2013 do 31.03.2025 v počte 142 predstavovala 10 210,16 Eur, pričom
po odrátaní úhrad zo strany žalovaných v sume 4 795,27 Eur by tak žalovaní mali na zostatku istiny
ešte uhradiť 5 414,89 Eur.

96. Podľa ďalšieho názoru je potrebné vychádzať z amortizácie úveru určenej vo formulárovej
zmluve práve žalobcom. Podľa predložených listinných dokladov (amortizačná tabuľka pre medziúver a
stavebný úver) žalovaní v 1. 2. rade neboli v období medziúveru povinní splácať istinu, splácali len úroky
a poplatky, pričom istinu mali začať splácať až od októbra 2025, a preto ku dňu vyhlásenia rozsudku

žalovaní neboli v omeškaní so splácaním akejkoľvek časti istiny. V dôsledku uvedeného žalobcovi zatiaľ
nevznikol nárok ani na zaplatenie istiny.

97. Žalobca mohol od žalovaných vyžadovať len splatnú istinu ku dňu vyhlásenia rozsudku. Táto bola
skutočne v amortizačnej tabuľke uvedená vo výške 0 Eur. S vyššie uvedeným názorom sa stotožnil

Krajský súd v Prešove v rozsudku sp. zn. 5CoCsp/53/2020 z 24. 02. 2022.

98. Amortizačná tabuľka bola priamo prílohou zmluvy (č. l. 27 spisu).

99. S poukazom na vyššie citované rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obdo/

45/2012 zo dňa 24. júna 2013, súd pri nejednoznačnom výklade problematiky týkajúcej sa ochrany
spotrebiteľa, uprednostnil ten výklad a postupoval v súlade aplikačnou praxou vyšších súdov, ktorá
sleduje záujem spotrebiteľa.

100. Súd je tak toho názoru, že žalobca môže od žalovaných vyžadovať len splatnú istinu ku dňu

vyhlásenia rozsudku, ktorá je v amortizačnej tabuľke uvedená vo výške 0 Eur.

101. V dôsledku uvedeného žalobcovi doposiaľ nevznikol nárok ani na zaplatenie istiny. Súd vzhľadom
na uvedené žalobu žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodnú, resp. predčasne podanú ,zamietol.

102. K tomuto názoru sa súd priklonil najmä preto, že bolo práve v možnostiach žalobcu, ktorý ako
dodávateľ koncipoval formulárovú zmluvu, aby nastavil amortizáciu splátok medziúveru tak, aby bola
pribežne uhrádzaná aspoň časť istiny. Nastavenie splácania spôsobom, ako to žalobca pripravil v
posudzovanej zmluve, je výsostne v neprospech spotrebiteľa, ktorý uhrádza najprv úroky a poplatky (13
rokov)aažnáslednedochádzakčiastočnýmúhradámistiny.Boloprávnenažalobcovi,ktorýformulárovú

zmluvu ako dodávateľ pripravoval, aby táto spĺňala všetky obligatórne náležitosti vyžadované zákonom
a tiež mal v súlade so zákonom postupovať aj pri vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Pokiaľ je
to práve žalobca ako dodávateľ, ktorý závadne konal, čoho dôsledkom bola bezúročnosť úveru a
nemožnosť jeho predčasného zosplatnenia (resp. neplatnosť zosplatnenia), súd nevidí dôvody, prečo
by za takej situácie mal byť zvýhodnený vo vzťahu k spotrebiteľovi a súd by mal v rozpore so žalobcom

pripraveným obsahom zmluvy, tomuto priznať aj nárok na istinu, ktorý podľa zmluvy doposiaľ nie je
splatný a uvedeným spôsobom modifikovať obsah zmluvy v neprospech spotrebiteľa.103. Pokiaľ by žalobca namietal, že predmetný právny vzťah je špecifický, kedy na jednej strane v
medziobdobí (do splnenia nároku na stavebný úver) dlžník spláca splátky medziúveru, ale na druhej
strane navyšuje peňažné prostriedky na účte stavebného sporenia, ktoré ku dňu pridelenia cieľovej

sumy ponížia nesplatenú časť medziúveru, súd konštatuje, že aj napriek uvedenému žiaden predpis
(vrátane osobitného predpisu zák. č. 310/1992 Zb.) žalobcovi neukladá, aby splátkami medziúveru
nebola uhrádzaná aspoň čiastočne istina úveru. Uvedené si vymienil sám žalobca v ním pripravenom
formulári zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

104. Ak si akýkoľvek účastník zmluvného vzťahu, a teda nielen spotrebiteľ, dohodne splácanie dlhu
(plnenie v splátkach), takáto dohoda mu zaručuje právo na plnenie v splátkach. Uvedené právo nie je
absolútne a môže byť prelomené vyhlásením predčasnej splatnosti. Ak by teda súd v rozpore s obsahom
zmluvy a v predstihu rozhodol o zaplatení časti nároku, ktorý podľa zmluvy ešte nie je splatný, takéto
rozhodnutie by popieralo samotný úver, ktorého splatenie bolo dohodnuté v splátkach. Rovnako by
boli závery napadnutého rozsudku postavené proti podstate inštitútu predčasnej splatnosti (§ 53 ods.

9 Občianskeho zákonníka). Takéto rozhodnutie by bolo vnútorne rozporuplné, pretože na jednej strane
by vychádzalo zo stavu, že predčasná splatnosť úveru do úvahy neprichádza, no na druhej strane by
predčasnú splatnosť fakticky nariaďovalo.

105. Takáto právna konštrukcia, ktorou by súd konal proti samej podstate práva na plnenie v splátkach,

môže mať negatívne následky obzvlášť v prípade dlhotrvajúcich úverov a pri väčšom objeme úverových
prostriedkov, tak ako je tomu v prejednávanej veci. Konštrukcia narúša podstatu a zmysel predčasnej
splatnosti, ktorej sa v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie venuje pozornosť: V prvom rade, pokiaľ
ide konkrétne o podmienku týkajúcu sa predčasného splatenia uvedenú v dlhodobých zmluvách z
dôvodu neplnenia povinností zo strany dlžníka počas určitého obdobia, je úlohou vnútroštátneho súdu

predovšetkým preveriť, ako uviedla generálna advokátka v bodoch 77 a 78 svojich návrhov, či možnosť
predajcu alebo dodávateľa rozhodnúť o splatnosti celého úveru závisí od toho, že si spotrebiteľ nesplnil
povinnosť, ktorá je v spornom zmluvnom vzťahu podstatná, či sa táto možnosť priznáva v prípadoch, v
ktorých je takéto nesplnenie povinnosti dostatočne závažné vo vzťahu k dobe splácania úveru a k jeho
výške, či táto možnosť predstavuje odchýlku od právnych predpisov uplatňovaných v tejto oblasti a či

vnútroštátne právo stanovuje primerané a účinné prostriedky, ktoré spotrebiteľovi, na ktorého sa takáto
podmienka uplatní, umožnia, aby odvrátil účinky takejto splatnosti úveru ( porovnaj rozsudok Súdneho
dvora Európskej únie zo 14. marca 2013 vo veci C-415/11 Mohamed Aziz, E.:E.:F.:XXXX:XXX).

106. Rozhodnutie, ktorým by súd priznal dosiaľ nesplatnú časť nároku žalobcovi, by nereflektovalo na

podstatu a zmysel amortizačnej tabuľky relevantnej pri spotrebiteľských úveroch. Amortizačná tabuľka
špecifikuje zložky splátok úveru podľa časti dopadajúcej na istinu, úroky a poplatky (napr. rozsudok SD
EÚ z 9.novembra 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia proti , E.:E.:F.:XXXX:XXX). Veriteľ nemá
zákonný podklad na jednostranné vypĺňanie ,,priestoru“ dopadajúceho v splátke na úroky istinou z inej
splátky. Takéto rozhodnutie by bolo v rozpore s princípom ekvivalencie, podľa ktorého nie je prípustné

v dotknutej veci postupovať menej výhodne ako v iných úverových vzťahoch, pri ktorých rovnako nie je
možnénaplniťpredčasnúsplatnosť.Vpreskúmavanejvecibytakýmtorozhodnutímvčasovompredstihu
aj bez aktivácie defaultu súd neumožnil vykonať žalovaným ich právo na ešte len v budúcnosti splatnú
splátku.

107. Takéto rozhodnutie by bolo proti podstate splátok úverového vzťahu ako zákonného inštitútu. Z
uvedeného dôvodu sa súd priklonil k záverom uvedeným Krajským súdom v Prešove v rozsudku sp. zn.
5CoCsp/53/2020 z 24.02.2022 a žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu.

108. Nastavenie splácania spôsobom, ako to žalobca pripravil v posudzovanej zmluve, je za riadneho

chodu vecí (riadneho splácania úveru) v neprospech spotrebiteľa, ktorý uhrádza najprv len úroky a
poplatky v celom rozsahu a až následne dochádza k čiastočnej úhrade istiny. Pokiaľ je to práve
žalobca ako dodávateľ, ktorý závadne konal, čoho dôsledkom bola bezúročnosť úveru a nemožnosť
jeho predčasného zosplatnenia (resp. neplatnosť zosplatnenia), súd nevidí dôvody, prečo by za takej
situácie mal byť zvýhodnený vo vzťahu k spotrebiteľovi opäť žalobca a súd by mal v rozpore so žalobcom

pripraveným obsahom zmluvy (Príloha zmluvy), tomuto priznať aj nárok na istinu, ktorý podľa zmluvy
doposiaľ nie je splatný a uvedeným spôsobom modifikovať obsah zmluvy v neprospech spotrebiteľa.109. Podľa § 251 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) trovy konania
sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti
s uplatňovaním alebo bránením práva.

110. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

111. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí
ktorým sa konanie končí.

112. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

113. Žalobca bol v predmetnej veci v celom rozsahu neúspešný, nakoľko bola jeho žaloba vo vzťahu

k žalovaným zamietnutá. Vzhľadom na to, že žalobca bol v konaní neúspešný, neprislúcha mu nárok
na náhradu trov konania. V plnom rozsahu tak boli v danej veci úspešní žalovaní v 1. a 2. rade, ktorí
majú nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %. O konkrétnej výške náhrady trov
konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

114. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresný súd Trebišov v troch písomných vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie podľa § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť uvedenú vo výrokovej časti tohto rozsudku, oprávnený

môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).