Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. august 2025

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 27P/117/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1225202403
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Pacherová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2025:1225202403.1

Uznesenie

Mestský súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: R. Z., H.. XX.XX.XXXX, S. Z.E., H..
XX.XX.XXXX B. B. B. Z., H.. XX.XX.XXXX, deti rodičov - matky: S. Z., H.. XX.XX.XXXX, trvale bytom
G. XX, C. a otca: Z. B., H.. XX.XX.XXXX, trvale bytom R.Á. X, C., zastúpený advokátskou kanceláriou:
Legium, s.r.o., so sídlom Bukureštská č. 3, Bratislava, IČO: 36 867 870, o nariadenie neodkladného
opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom, doručeným Mestskému súdu Bratislava II dňa 29.07.2025 k sp. zn. 27P/118/2024, sa otec
maloletých detí: R. Z., H.. XX.XX.XXXX, S. Z.E., H.. XX.XX.XXXX B. B. B. Z., H.. XX.XX.XXXX (ďalej

len „maloletí“), domáhal nariadenie neodkladného opatrenia nasledovného znenia: „I. Maloleté deti sa
dočasne zverujú do osobnej starostlivosti otca. II. Matka je oprávnená stýkať sa s maloletými deťmi R. B.
S. a maloletou B.: - Každý deň v čase od 15:00 hod. do 18:00 hod. Matka si maloleté deti v určenom čase
prevezme a odovzdá v školskom resp. v predškolskom zariadení, ktoré maloleté deti navštevujú a v tých
prípadoch, keď sa maloleté deti nenachádzajú v určený deň a termín v školskom, resp. predškolskom
zariadení, miestom preberania a odovzdávania detí je bydlisko otca.“

2. Uznesením Mestského súdu Bratislava II č.k. 27P/118/2024-337 zo dňa 30.07.2025, súd vylúčil návrh
otca na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 29.07.2025, na samostatné konanie.

3. Svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia otec odôvodnil tým, že dňa 06.09.2024 podala
matka na Mestský súd Bratislava II návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým

deťom zo dňa 04.09.2024, v rámci ktorého matka navrhla nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým
žiadala na čas do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej upraviť pomery dočasným zverením
všetkých detí do jej osobnej starostlivosti a určiť otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletých detí a
upraviť styk otca s maloletými (ďalej len „návrh matky"). Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
bol vylúčený na samostatné konanie. O neodkladnom opatrení bolo rozhodnuté dňa 03.10.2024. Proti
rozhodnutiu o neodkladnom opatrení podala matka odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trnave

dňa 28.01.2025, tak, že v časti zamietnutia návrhu matky na určenie výživného neodkladné opatrenie
potvrdil a v časti zverenia a styku neodkladné opatrenie zmenil a do právoplatného skončenia konania
zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky a otcovi upravil styk s maloletými. Otec ďalej
uviedol, že vzhľadom na to, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery, podáva prostredníctvom svojho
splnomocneného právneho zástupcu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Matka podala návrh
na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, v rámci ktorého zároveň navrhla

nariadenie neodkladného opatrenia. Skutkový stav tak ako ho opísala matka sa však nezakladá na
pravde. Matka podľa otca uvádza klamlivé informácie, snaží sa pred súdom zo seba urobiť obeť a vosvojom návrhu ho len osočovala. Vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa však on
nebude vyjadrovať k návrhu matky, nakoľko tak už urobil v riadnom konaní, avšak považuje za dôležité
bližšie opísať niektoré skutočnosti, ktoré uvádza matka vo svojom návrhu. Podľa tvrdení matky je to

on kto vyvoláva konflikty, z ktorých obviňuje matku. Taktiež má podľa matky neprimerané a nezdravé
reakcie na bežné životné situácie. Matka vo svojom návrhu na neho bezdôvodne útočí a tvrdí, že sa
u neho objavujú zmeny nálad, ktoré súvisia so zmenami jeho názorov, čo má údajne pretrvávať do
súčasnosti. Otec dodal, že matka mu doposiaľ neumožňovala styk s maloletými deťmi podľa ich dohody,
chcela od neho, aby jej napísal kedy sa s deťmi môže stretávať, no napriek tomu robila obštrukcie

a sama navrhovala, kedy sa on stretne so svojimi deťmi a za akých podmienok. Otec poukázal na
to, že mal záujem uzavrieť rodičovskú dohodu, avšak zo strany matky to nebolo možné. Matka na
jednej strane tvrdí, že sa chce dohodnúť, no k on neprijme jej predstavy, z matkinej strany dohoda
nie je možná. Na tomto mieste sa preto nedá hovoriť o dohode, ide skôr o autoritatívne rozhodnutie
zo strany matky, ktoré ak sa chcel stýkať so svojimi maloletými deťmi, musel akceptovať. Ak návrh
matky neprijal, maloleté deti neuvidel. Otec zdôraznil, že mal aj má záujem o maloleté deti, a tak sa

snažil o kontakt so svojimi deťmi aspoň v rozsahu, v akom mu ho umožnila matka. Preto to nie sú
jeho nálady, pre ktoré nemožno uzavrieť rodičovskú dohodu. To, prečo nemožno uzavrieť rodičovskú
dohodu je neústupčivé správanie matky. Dodal, že nemá povinnosť pristúpiť na všetko, čo navrhne
matka. Rodičia majú rovnaké práva a povinnosti k maloletým deťom a zákon neustanovuje, že by matka
mala väčšie práva ako otec. A to by mala matka rešpektovať. Otec ďalej uviedol, že matka taktiež

tvrdila, že sa na starostlivosti nikdy nepodieľal, že ako otec na deti len kričal a mal ich učiť vulgarizmy.
Matka mu od začiatku bráni v styku s maloletými deťmi, čo odôvodnila tým, že bránením v styku otca
s maloletými sleduje len najlepší záujem maloletých detí. Na základe aj tejto argumentácie súd vydal
neodkladné opatrenie, ktoré Krajský súd v Trnave pozmenil a maloleté deti dočasne zveril do osobnej
starostlivosti matky. V ďalšom obsahu návrhu, otec opísal skutočnosti podľa jeho názoru odôvodňujúce

potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Uviedol, že dňa 02.07.2025 sa malo konať prvé pojednávanie vo
veci sp. zn. 27P/118/2024. Na pojednávanie sa matka ani jej právny zástupca nedostavili. Domnieva sa
preto, že matka tak urobila účelovo, pretože nechcela byt' zo strany súdu ani ÚPSVaR-u konfrontovaná
vzhľadom na fotokópie, ktoré na tomto pojednávaní predložil ÚPSVaR. Fotokópie sa týkajú komunikácie
medzi rodičmi maloletých, z ktorých vyplýva, že matka sa voči deťom vyjadruje vulgárne, hanlivo a

v niektorých prípadoch uvádza aj vyhrážky fyzickým ublížením, vrátane vyjadrenia o ich zabití. Práve
preto podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože na základe predložených fotokópii
správ sa domnieva, že matka v konaní pokračuje, čím je ohrozené zdravie a vývin maloletých detí.
Doteraz uvedené správy sám súdu nepredložil, nakoľko sa snažil s matkou dohodnúť a nechcel situáciu
vyhrocovať, jednak z ohľadom na deti, ale aj z dôvodu, že k matke stále prechováva city. Vzhľadom

na to, že tieto správy už súd videl a vec je už predmetom konania, domnieva sa, že nie je možné
ďalej mlčať. Z uvedených dôvodov preto navrhuje, aby súd vydal nové neodkladné opatrenie, ktorým
dočasne zverí maloleté deti do jeho osobnej starostlivosti, a to až do právoplatného rozhodnutia v
riadnom konaní. Otec ďalej uviedol, že už zo začiatku ho matka vedome a účelovo osočovala, pričom
sa snažila navodiť dojem, že práve on je ten, kto vyvoláva konflikty, má neprimerané reakcie a bráni

sa dohodám. Opak je však pravdou. Matka vo svojom návrhu tvrdila, že jeho dlhodobejšie prítomnosť
otca pri deťoch, zle vplýva na psychiku detí a styk s otcom nie je v ich záujme. Vzhľadom na správanie
matky je však podľa názoru otca zrejmé, že to, čo môže dlhodobo zle vplývať na psychiku detí je práve
prítomnosť a výchovné praktiky matky. Dodal, že pokiaľ ide o najnovšiu správu z ÚPSVaR-u zo dňa
17.07.2025 a vyjadrenie detí, podľa jeho názoru sú deti manipulované matkou. Aj napriek tomu, že išlo

o nehlásené šetrenie, nič nebráni matke maloletých detí, aby sa s deťmi dohodla a zmanipulovala ich
ohľadom toho, čo majú povedať, ak sa ich niekto bude pýtať, či by chceli byt' s ním, otcom a podobne.
Ohľadom vyjadrení, ktoré matka poskytla po tom, čo bola konfrontovaná orgánom SPODaSK ohľadom
vulgárnej konverzácie, matka uviedla, že si takto ventilovala zlosť a únavu zo starostlivosti o maloleté
deti. Matka taktiež v správe z ÚPSVaR-u zo dňa 17.07.2025 ďalej uviedla, že sa nikdy pred deťmi

takto nevyjadrovala a nikdy im ani fyzicky neublížila. Táto jej výpoveď je však podľa otca v priamom
rozpore s obsahom viacerých správ z elektronickej komunikácie, v ktorých sama opakovane uvádza,
že deti bila, že ju „štípe ruka” a „dnes som ho 4x zmlátila”, „ja som tohto ťahala za tričko po schodoch”
a podobne. Taktiež maloleté deti samy priznali, že mama im dá facku alebo po zadku, ale nie často.
V tejto súvislosti je potom potrebné sa opýtať, čo znamená slovo často, nakoľko obsah tohto slova

sa môže líšiť v závislosti od toho, ako často boli deti bité. Je preto podľa názoru otca zarážajúce a
zároveň znepokojujúce, že napriek jednoznačným dôkazom matka naďalej popiera, že by deťom fyzicky
ubližovala. Takéto správanie možno z jeho pohľadu hodnotiť minimálne ako neúprimné, ak nie priamo
zavádzajúce či manipulatívne. To, že matka používa vulgárne výrazy pred deťmi aj v súčasnosti môžedosvedčiť sused matky, ktorý býva v byte pod matkou. Sused ho totiž sms správou dňa 25.07.2025
informoval o tom, že v jednej emailovej správe, ktorá bola adresovaná ÚPSVaR-u spomenul aj súčasné
vulgárne správanie matky. Na základe uvedeného preto možno konštatovať, že výchovné prostredie,

v ktorom sú deti opakovane vystavované fyzickým trestom a zároveň sú svedkami popierania alebo
zľahčovania takéhoto konania zo strany matky, je zjavne nevhodné a potenciálne škodlivé pre ich
zdravý psychický a emocionálny vývin. Neúprimný a manipulatívny prístup rodiča k vlastnému správaniu
môže podľa názoru otca u detí vyvolať zmätenosť, neistotu a narušiť ich schopnosť rozlišovať medzi
prijateľným a neprijateľným správaním. Navyše, absencia priznania zodpovednosti a reflexie matkinho

konania znižuje predpoklad pozitívnej zmeny do budúcna. Takéto prostredie preto nemožno považovať
za stabilné a bezpečné pre riadny rozvoj maloletých. Podľa názoru otca je v záujme maloletých detí, aby
mali vytvorený blízky a emocionálny vzťah k obom svojím rodičom, pričom tí by nemali brániť vytvoreniu
a rozvíjaniu tohto vzťahu. On tomuto brániť nechce, avšak má záujem na tom, aby do právoplatného
skončenia konania maloleté deti boli zverené do jeho osobnej starostlivosti s tým, že matke súd určí
styk s maloletými deťmi. Myslí si, že v aktuálnej situácii je v najlepšom záujme maloletých detí, aby

boli zverené do jeho osobnej starostlivosti, keďže má vážny a úprimný záujem aktívne sa podieľať na
výchove detí, čo by mala matka vnímať ako podporu a pomoc, nie ako zásah do svojich práv. Otec dodal,
že si uvedomuje, že každodenná starostlivosť o tri maloleté deti, z ktorých dvaja chlapci sú mimoriadne
temperamentní až hyperaktívni, predstavuje pre matku značnú psychickú a fyzickú záťaž. Táto dlhodobá
vyčerpanosť môže prirodzene ovplyvniť prístup matky k deťom. Zverením detí do osobnej starostlivosti

otca by preto matke vznikol potrebný priestor na oddych a regeneráciu, čo môže pozitívne prispieť k
stabilizácii jej psychického stavu, ako aj zmene jej výchovného prístupu. Zároveň sa tým prehĺbi vzťah
detí s otcom, ktorý budú môcť tráviť viac času v jeho prítomnosti. V konečnom dôsledku takýto režim
môže prispieť k lepšej rovnováhe v rodinných vzťahoch a priaznivo ovplyvniť vývoj maloletých detí.
Otec zdôraznil, že nemá záujem vylúčiť matku zo života maloletých detí, naopak, plne si uvedomuje

význam oboch rodičov pre ich zdravý psychický a emocionálny vývin. Na rozdiel od doterajšieho postupu
matky, ktorá sa snažila zamedziť v jeho kontakte s deťmi, rešpektuje právo detí na pravidelný styk s
oboma rodičmi. Z tohto dôvodu navrhuje režim styku, ktorý by umožnil matke stretávať sa s maloletými
deťmi každý deň na niekoľko hodín. Je presvedčený, že udržiavanie vzťahu detí s matkou je v ich
najlepšom záujme a ich úplné odlúčenie od matky by bolo voči deťom nevhodné. Jeho návrh preto

zohľadňuje nielen rodičovské práva, ale predovšetkým potreby a dobro maloletých detí. To, že má s
maloletými deťmi vytvorenú silnú citovú väzbu a pekný vzťah mali za preukázané súdy aj v rozhodovaní
o neodkladných opatreniach, napríklad Krajský súd v Trnave vo svojom odôvodnení tvrdil: „Krajskému
súdu bolo z obsahu spisu zrejmé, že otec má deti rád, chce sa s nimi stýkať a má záujem podielať sa
na ich starostlivosti v čo najširšom rozsahu”. To sa do dnešného dňa nezmenilo, svoje deti miluje, chce

sa podieľať na ich starostlivosti, chce im dať pocítiť, že sa na svojho otca môžu spoľahnúť, že sa na
svojho otca môžu s čímkoľvek a kedykoľvek obrátiť, chce im dať pocítiť, že napriek odlúčeniu od matky,
je tam on pre nich stále a že maloletí majú stále obidvoch rodičov. ÚPSVaR v odvolacích konaniach
v súvislosti s nariadením neodkladného opatrenia prejavil svoje stanovisko s tým, že zo strany otca
k maloletým deťom nehrozí žiadna ujma na zdraví alebo živote. V závere návrhu otec uviedol, že je

plnohodnotným rodičom, ktorý sa v prípade zverenia detí do jeho osobnej starostlivosti dokáže o ne
postarať. Jeho prvoradým záujmom je plnohodnotne sa podieľať na výchove svojich detí a starostlivosti
o ne. Z ničoho nevyplýva, že by na jeho strane existovali také skutočnosti, ktoré by z neho robili rodiča
menej spôsobilého výchovy a starostlivosti o deti ako matka. Keďže donedávna rodina žila v spoločnej
domácnosti, majú s ním deti vybudované citové väzby a majú ho rady. Je plne spôsobilý vychovávať a

poskytovať starostlivosť svojim maloletým deťom. Má taktiež stabilné zamestnanie, zabezpečené dobré
bývanie, s deťmi vybudované citove väzby a bude vedieť deťom zaistiť všetky potreby. Napriek jeho
zamestnaniu má a bude mat' čas tráviť s deťmi čas a starať sa o ne. U zamestnávateľa si vie zabezpečiť
pracovnú dobu tak, aby sa deťom mohol venovať. Na pojednávaní dňa 02.07.2025 súdu krátkou cestou
predložil aj vyjadrenie zamestnávateľa, ktorý potvrdil, že bude môcť otcovi vyhovieť a upraviť pracovný

čas tak, aby to vyhovovalo obom. Pokiaľ ide o výživné, žiada súd, aby v prípade, že mu súd zverí deti
do osobnej starostlivosti, matku zaviazal na hradenie výživného vo výške, ktorú súd bude považovať
za vhodnú.

4. Dňa 07.08.2025 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie matky maloletých detí k návrhu otca

na nariadenie neodkladného opatrenia. Vo svojom vyjadrení matka uviedla, že návrh otca zo dňa
29.07.2025, ktorý zaslal súdu po jej podaní dňa 25.07.2025, považuje za akt odvety, ako otcovu snahu
prejsť do protiútoku, keďže sa zjavne riadi zásadou “najlepšia obrana je útok”. Po prečítaní otcovho
návrhu zostala zhrozená, aké nepravdy o nej otec píše, ako všetko otáča voči nej. Otec navrhujenariadiť neodkladné opatrenie v tom zmysle, že ich tri deti by mali byť súdom zverené do jeho osobnej
starostlivosti, s tým, že ako matka by bola oprávnená stýkať sa s deťmi každý deň v čase od 15 do 18
hod. a platiť otcovi výživné na deti. Na odôvodnenie svojho návrhu otec uvádza, ako vraj ona deťom

škodí. Odkazuje pritom na akési prílohy, správy/komunikáciu, vyjadrenie suseda, zistenia ÚPSVaR-u.
Matka dodala, že nepozná písomnosti na ktoré otec odkazuje. Rozhodne ale tvrdí, že o deti sa riadne
stará ako milujúca matka. Určite im neubližuje. Má ich nadovšetko rada a s deťmi majú vybudovaný
vzájomný veľmi blízky a úprimný vzťah. Veľa sú spolu, veľa sa rozprávajú, hrajú. Deti učí čo je potrebné,
venuje sa im, stará sa o ne po všetkých stránkach, zabezpečuje čo potrebujú, rozvíja ich, chodí s

nimi keď treba na logopédiu, k psychologičke, k lekárom. Veľa sú vonku, aby deti boli na vzduchu
a v kolektívne iných detí. Majú doma psa a mačku, aby deti učila aj láske k zvieratám a celkovo
k prírode, aby ich učila zodpovednosti a aby videli, že si musia vzájomne vychádzať, že musia byť
k sebe dobrí a že aj zvieratá si zaslúžia lásku a starostlivosť. Učí ich ale aj disciplíne a poriadku.
Otec avšak ale aj voči zvieratám koná často necitlivo, napr. dal deťom ovládač na elektrovýboje k
výcvikovému obojku na jeho psa a smial sa na tom, ako deti stáčali ovládač a ako pes kňučal od

bolesti z elektrických výbojov. Toto považuje za úplne neprijateľné voči zvieraťu a hrozné bolo, že k
tomu otec nabádal deti a sám sa na tom zabával. Matka ďalej dodala, že kým nemala deti, chodila
veľmi často športovať do prírody, venovala sa dosť intenzívne rýchlostnej kanoistike, dračím lodiam a
raftingu na divokej vode, kde dosahovali celosvetové výsledky. Teraz chodí s deťmi len ak to situácia
dovolí. Vo voľnom čase tiež maľuje (najmä s deťmi) a vymýšľa aktivity pre deti, ktoré spolu doma vždy

testujú. Je pre ňu dôležité, aby deti boli šťastné. Ak sa má rozhodnúť medzi tým venovať sa deťom
alebo ísť upratovať omrvinky zo zeme (deti sú naučené jesť nielen v kuchyni, ale aj inde po byte pri
hre), tak sa rozhodne pre deti a nie pre vysávač. Pozná matky, ktoré nedovolia deťom ani len sa voľne
hrať a sú v strese z každej špinky na zemi, z každej neodloženej hračky, z každej pohodenej veci.
Ona ale taká nie je. Doma má upratané a čisto, ale tak ako sa to dá popri troch malých deťoch ktoré

stále niečo robia a popri dvoch domácich zvieratách. Často im domov chodia na návštevu aj kamaráti
detí, aby sa spolu zahrali, keď však bol otec doma, nemal to rád a detské návštevy tak chodili len
zriedka. To že sa deťom venuje plne a rozvíja ich svedči napr. aj to, čo o maloletom R.Š. zistila pani
psychologička Alexandra Mravcová. Jej výslednú správu ešte nemá, ale prikladá jej mail, v ktorom
je uvedené: “R. v intelektovom teste podával nerovnomerné výkony, celkovo sa intelektová úroveň

pohybuje v pásme priemeru. Najlepšie si počínal v pojmotvorbe, slovno-logickom uvažovaní, ktoré sa
nachádza na úrovni vysokého nadpriemeru. Aj postrehovanie časovo-dejovej logickej súslednosti bolo
fajn, dosiahol úroveň nadpriemeru. Vo vyššom priemere sa ocitol rozsah slovnej zásoby. Priemerné
boli: všeobecná informovanosť o svete, numericko-logický úsudok, porozumenie sociálnym situáciám,
vizuálne rozlišovanie podstatných detailov od nepodstatných, priestorová orientácia a asociačné učenie.

NaúrovninižšiehopriemerupodalR.výkonysúvisiacesrýchlosťoupracovnéhotempa,jetedapomalšie,
a s vizuálnou analýzou a syntézou. Ako podpriemerná sa javí krátkodobá sluchová operačná pamäť.”
Matka podotkla, že maloletý R. chodí na logopédiu kvôli vývinovým ťažkostiam reči, pritom otec má také
ťažkosti dodnes a má ťažkosti s verbálnou a akustickou pamäťou. Prikladá aj správu logopedičky Mgr.
Vandy Macákovej zo dňa 10.9.2024, ktorá zdôrazňuje, že s R. by som sa mala učiť ona a mala by byť čo

najviacpriňomabymal“správnyrečovývzorpritréninguajazykovočonajdokonalejšiupredlohu”.Ztoho
podľa matky vyplýva, že ak by sa deťom nevenovala, ak by ich zanedbávala, ak by nemala na ne čas
ani energiu, ak by používala iba vulgarizmy, nedosiahol by R. nadpriemerné výsledky v testovaní. Matka
ďalej dodala, že veľmi podstatné sú zistenia zo šetrenia ÚPSVaR zo dňa 11.07.2025, čo je obsiahnuté v
správe ÚPSVaR zo dňa 17.07.2025. Považuje za podstatné zdôrazniť, že v rámci pohovoru s deťmi bolo

zistené: R. B. S. vyhovuje, ako sa teraz stretávajú s ich otcom každý druhý víkend a nechcú byť s ich
otcom dlhšie, nechýba im. V závere správy ÚPSVaR je uvedené, že “maloleté deti majú v domácnosti
matky vytvorené základné podmienky pre naplnenie ich potrieb a priaznivý fyzický, psychický a sociálny
vývin”. Matka taktiež uviedla, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, je neprijateľný, pre
deti aj pre ňu, a to z viacerých dôvodov. Otec býva v bytovom dome, kde bývajú v inom byte jeho rodičia.

Hlavne otcova mama, babka detí, sa o ne stará keď majú byť deti s ich otcom. Stará mama sa teda stará
o deti namiesto ich otca. Otec tak na ňu prenáša ťarchu starostlivosti o deti. Vie to od detí, že s nimi stará
mama trávi väčšinu času, lebo otec je častokrát preč a že babka je z toho už nervózna a unavená. Verí
jej to, že toho má dosť, pretože ona im varí, stará sa o nich, vychováva ich, uspáva ich. Podľa matky si
to otec zjavne celé zjednodušil a predstavuje si to vo vzťahu k nej, tak ako to navrhuje v neodkladnom

opatrení, teda ráno zavezie deti do školy/škôlky babka (jeho mama), zo školy/škôlky deti vyzdvihnem
matka a plne sa o ne postará do večera, večer obriadené deti odovzdá babke a ona ich dá spať. Otec
pritom bude chodiť do roboty a mať svoj program. Tak to ale podľa jej názoru nefunguje. O deti sa starajú
rodičia a nie, že sa bude striedať so starou mamou v starostlivosti o deti. Matka poukázala na to, žezásadnou otázkou vo vzťahu k B. je, čo bude s ňou. Dcéra má len dva roky a je s ňou na rodičovskej. B.
je na mamu silne fixovaná a súčasne ju kojí, uspáva, v noci si vyžaduje aby spala vedľa nej a aj v noci ju
intenzívne kojí. Kojím ju podľa jej požiadaviek, samozrejme podľa situácie a okolností, ale odstavovanie

od kojenia musí byť postupné, citlivé, tak aby dcéra nebola náhlym núteným odstavením a odlúčením
traumatizovaná. Maloletej sa predsa s ohľadom na vek sa nedá nevysvetliť, že by mali neodkladným
opatrením súdu prikázané byť spolu len istý obmedzený čas. Matka dodala, že cez deň dcéra stále hľadá
jej osobnú blízkosť a potrebuje sa uistiť, že je pri nej, v jej dosahu alebo aspoň v jej dohľade. Dcéra nie
je ešte v jej 2 rokoch tak vývinovo vyspelá, aby vedela presne a pre každého pochopiteľne vyjadriť svoje

potreby a požiadavky. Ako matka vie a cíti čo dcéra chce, čo potrebuje, či ju niečo bolí, či je chorá alebo
len unavená keď plače, keď sa žaluje. Vie to všetko lebo je s ňou dva roky neustále od jej narodenia.
Nikto iný okrem nej sa o ňu doteraz nestaral a ak by mala byť dcéra odlúčená, bolo by to kritické a pre ňu
zničujúce. Matka dodala, že otec si je vedomý toho, že s dcérou B. nevie tak komunikovať, že ju nevie
zvládnuť, že sa o ňu nevie postarať. Aj to stretávanie, ktoré s ňou doteraz má, je viac-menej trápenie,
lebo otec si nevie k dcére nájsť cestu, že by s ňou bol sám, že by ju vedel čo i len na hodinku sám zaujať.

Nevie čo s ňou. Stále je potrebné, aby bola pri nich na stretnutiach v detskom kútiku aj ona, lebo otec
jednoduchonezvládadcéruamanipulujesňoutak,žetoniejeúplnevhodné,naopakjetoajnepríjemné.
Matka zdôraznila, že je šokovaná že otec chce maloletú B. do svojej starostlivosti keď vie, aké trápenie
sú pre dcéru ich stretnutia. Predstava, že by zostala bez B. je doslova zničujúca. B. by nevydržala byť
bez nej. Jej otec sa o B. nikdy nestaral tak, že by ju poznal, že by ju mohol mať trvalo u seba. Matka ďalej

uviedla, že vo vzťahu k synom je pre ňu nepredstaviteľné, že by mala o nich prísť, že by s ňou neboli.
Hlavne maloletý R. je veľmi citlivej povahy a silne na ňu fixovaný. Veľakrát sa jej zdôveruje s tým, čo zlé
sa mu stalo. R. jej s plačom hovorí, že nechce u otca bývať. Vie ho upokojiť a dať mu pocit, že všetko
má riešenie, že to bude dobré, že ho má rada. Cíti ako sú si vzájomne blízky a ako je pre neho všetkým,
rovnako ako je aj on všetkým pre ňu. R. už teraz má problémy v súvislosti so stretnutiami s otcom- cca.

polhodinu pred stretnutím s jeho otcom musí ísť R. na toaletu a tam dlho sedí, tvrdí že ho bolí bruško.
Keď sa niekedy (hoci výnimočne) stane, tak ako naposledy dňa 29.07.2025, že sa otec pýtal syna R.,
či chce ísť s ním, R. odmietne ísť s otcom a chce zostať u nej. Nedá sa v takej situácii, keď mu dá otec
možnosť výberu, R. presvedčiť, stále vtedy hovorí, že nechce odísť s otcom. Otec to niekedy rešpektuje,
tak ako naposledy a R. nechá u nej, odíde len s druhým synom S.. Inokedy však aj napriek R. nesúhlasu

na neho otec tlačí, že s ním musí odísť, kričí na R., že “marí úradné rozhodnutie”, vyhráža sa R., že na
neho “zavolá políciu”. Z toho je R. veľmi vystrašený. Keď R. ale zistí, že zostáva u nej, “zázračne” ho
prestane bolieť bruško a zrazu je veselý, spokojný, všetko je v poriadku. Matka dodala, že si to všíma,
že R. začal takto bolesťou bruška reagovať na stres z toho, že by mal odísť s otcom. Syn R. chce zostať
s ňou, to vie, o tom je presvedčená. Otec sa k R. nespráva ani s citom, ani s láskou, ani s rešpektom.

Syn S. je dá sa povedať otrlejší a veci si tak veľmi nepripúšťa ako R., berie život ľahšie a z ich detí je ten,
kto má k otcovi najbližšie. Oni dvaja vcelku dobre vychádzajú a S. sa stretnutiam s otcom až tak veľmi
nebráni, berie to tak, že podľa doterajšieho režimu síce býva s ňou, ale každý druhý víkend a k tomu
jeden deň v týždni (v jednom týždni utorok, v druhom týždni štvrtok) ide s otcom a potom sa zas vráti k
nej. Vie, že to tak je a neodporuje otcovi pri odchode, keď s ním má ísť, on je motivovateľný, aby išiel s

otcom na tie určené dni, jeho sa mi darí presvedčiť aby išiel. Vždy sa ale potrebuje uistiť keď odchádza
k otcovi, že ho ľúbi, pýta sa jej, či to je naozaj pravda, že ho má rada a vzájomne sa “mojkájú”, chce
byť uistený, že sa k nej vráti od otca. S. chce byť so ňou a chce byť tam kde je R.. U S. je ale problém
návrat od otca, keď sa vráti od otca je zúrivý, výbušný, agresívny, správa sa zle k nej a k súrodencom,
kričí, dupe, sestru ťahá za vlasy a fackuje. Vidí, že potrebuje spracovať zlosť a nespokojnosť ktorá sa

u neho nahromadila kým bol u otca. Matka dodala, že obaja synovia naozaj nechcú bývať s ich otcom,
nechcú s ním byť viac ako je to teraz. Chcú žiť pri nej. Otec si podľa názoru matky sám uvedomuje, že s
ním B. a R. byť nechcú, písal jej o tom. Pôvodne, ešte na začiatku keď sa otec zo spoločnej domácnosti
odsťahoval, súhlasil s tým, že deti budú u nej a že on sa bude s chlapcami stretávať každý druhý víkend.
Tak aj dala vypracovať rodičovskú dohodu. Potom si to ale otec premyslel a prišlo mu to veľa, že by s

chlapcami mal byť každý druhý víkend, keďže s ním deti byť nechceli. Keď si má otec pre synov prísť,
sú obaja mrzutí a musí ich motivovať (viac R.) aby k nemu išli a vidí s akou nechuťou odchádzajú od
nej s otcom. Trápi ju to a synov to veľmi ničí. Synovia sa od otca vrátia vždy úplne “rozhodení”, trvá istý
čas kým sa zas začnú správať voči nej s rešpektom a kým sa nastavia na ich režim, problémom sú aj
obyčajné aktivity ako napr. ukončenie denných aktivít a príprava na spánok, sprchovanie či umývanie

zubov. Opakujú totiž po otcovi, že on sa k nej správa zle, a že o nej zle hovorí pred deťmi a preto synovia
po otcovi opakujú to jeho zlé správanie. Matka zdôraznila, že všetky tri deti má rovnako a nadovšetko
úprimne rada. Medzi deťmi sú krátke vekové rozostupy a deti sú ešte malé, o to je to celé pre rodičov
náročnejšie - teda v ich prípade pre ň, lebo deti vždy boli na nej a otec sa o rodinu ani deti takmer vôbecnestaral. Chcel mať vždy len svoje pohodlie a pokoj. Matka dodala, že je presvedčená, že otcovi nejde
o deti. Ak by skutočne mal starosť o deti a ak by mu na nich záležalo, venoval by sa im intenzívne, mal
by s nimi vybudovaný lepší a bližší vzťah, dávno by avizoval že je v rodine nejaký problém, dávno by

mal chcieť riešiť, že ona vraj deťom škodím, nesúhlasil by s tým, že deti budú s ňou a on sa s nimi bude
stretávať každý druhý víkend. Otec ale vôbec nič také neurobil, nechal plne starostlivosť o deti na nej,
nepodával žiadne podnety ani návrhy na úrady. Dokonca počas spolužitia s otcom, jej on aj jeho rodina
dávali na javo, písali a hovorili ako to super zvláda sama s deťmi a domácimi zvieratami, aj sa niekedy s
ňou otcova sestra radila ohľadne jej detí. To podľa názoru matky predsa svedčí o tom, že vždy som bola

dobrou matkou a tak ju vnímal aj otec a jeho rodina. Až teraz, keď som sa ja obrátila na súd ohľadom
deti, obzvlášť po tom, čo som podala na súd posledné podanie z 25.07.2025 v ktorom poukázala na
negatíva na strane otca, až po tom čo som otca požiadala, aby riešil to, že je polovičná vlastníčka bytu
v ktorom bývajú, až po tom všetkom na ňu vyťahuje tie hrozné veci o ktorých píše v jeho návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia. Dodala, že otec jej nedávno povedal, že ju z bytu dostane von bez
toho, že by jej musel patrične zaplatiť - nedávno prišiel k nim a oháňal sa tam listom vlastníctva, že byt

je jeho a že ešte jej ukáže, že z bytu nedostanem ona polovicu a že on si do bytu môže chodiť kedy
chce a ako chce. Keď mu povedala, že v byte býva s deťmi a že mi patrí polovica bytu, odišiel, ale
povedal niečo v tom zmysle, že ešte sa uvidí. Povedala mu, že nech sa jej ozve jeho právnik a že to
budú riešiť slušne a spravodlivo, hlavne nie takto pred deťmi. Ešte jej aj deti povedali, že otec im stále
hovorí ako nemôžu mať doma mačku, lebo byt je jeho a on im to nedovolil. To, že otec podal návrh na

nariadenie neodkladného opatrenie vníma tak, že otec zneužíva súd (podaním návrhu na zverenie detí
do jeho starostlivosti) k tomu, aby ju zlomil cez deti, tlačí tak na ňu cez deti, keď mi hrozí tým, že jej deti
zoberie a chce dosiahnuť aby pristúpila na to, že z bytu nič nedostane. Návrh na zverenie detí do jeho
starostlivosti podľa matky nepodal otec preto, že by mu záležalo na deťoch, ale len aby silou voči nej
presadil svoje nenáležité záujmy. Otec tak vlastne zneužíva svoje postavenie, zneužíva justíciu a štát k

tomu, aby sa na jej úkor obohatil (aby ju pripravil o podiel na spoločnom byte), aby sa musela vzdať bytu
ak chce deti. Otec s ňou chce “urobiť obchod” - má tak vymeniť byt za deti. To je podľa matky smutné,
hrozné, neprijateľné. Nevie ako vyjadriť rozhorčenie a smútok nad tým, čo od nej otec chce. Ona nemá
peniaze nazvyš, nemá kde inde bývať. Dokonca aj na to, aby deťom zaplatila zubára (majú problém
s kazivosťou zubov), musí rozpredávať svoje veci, ktoré má, a pýtať si peniaze od rodiny, aby mali na

zubára a pod. Jej na rozdiel od otca nejde o majetky ale o dobro pre deti, samozrejme že potrebuje
peniaze aby ich mohla uživiť, ale dôležitejšie ako peniaze sú pre ňu spokojné deti. U otca je to podľa
matky zjavne naopak, tak to vždy s ním bolo. Ak otec tvrdí, že je vraj pre deti tak nebezpečná, nechápe
preto otec nežiada aby bol prítomný pri stretnutiach detí s ňou ako akýsi “dozor”. Otec podľa jej názoru
vie, že nie je hrozba ani riziko pre deti. Chce ju svojim návrhom na zverenie detí do jeho starostlivosti

len šikanovať, ničiť a provokovať, chce aby bola v strese a aby som sa bála že príde o deti, lebo otec
vie, že deti sú pre ňu všetkým. Vie, že radšej by sa vzdala bytu, len aby jej nechal deti, a to presne chce
dosiahnuť - ide mu o majetok. Povedala mu totiž, aby si hodnotu bytu rozdelili napoly, keď byt vlastnia
každý rovným dielom. Otec ale trvá na tom, že ona svoju polovicu z hodnoty bytu nedostane. Teda otec
ju chce dostať von z bytu. Návrh na súd podal po tom, čo ju chcel dostať z bytu - zjavne si tak otec myslí,

že ak nebude mať deti, bude ju môcť pripraviť o byt (obchádza pritom aj jej známych a susedov, aby ju
očiernil), chce ju zničiť. Vie ako je na deti fixovaná a ako sú deti fixované na ňu a vie, že nemá kde inde
bývať a on chce byt sám pre seba. Deti chce kvôli tomu, aby ju mohol obral o byt a aby jej a deťom robil
zle. Žiaľ, taká je pravda. Otec jej sám viackrát povedal, že keď on začne riešiť veci, tak uvidí, že začne
peklo keď nezahrabe vojnovú sekeru. Matka zdôraznila, že otec v skutočnosti nechce deti mať u seba,

nechce sa o ne starať. Osobitne pritom poukazuje na to, že posledné stretnutie s deťmi ktoré sa malo
uskutočniť tento víkend, v dňoch 01.08.2025 - 04.08.2025, otec zrušil a pre deti si neprišiel. Nemal a
neoznámil jej pritom ani len žiadny podstatný dôvod k tomu. Jednoducho len nechal deti s ňou. To, že
otec teraz sám zrušil stretnutie s deťmi si vysvetľuje tak, že sa o ne nestíha starať lebo má zrejme svoj
iný program, už má detí zjavne dosť a je nimi preťažený. Dokonca v minulosti keď sa nejaké stretnutie

s B. neuskutočnilo pre jej chorobu, otec sa síce akoby dožadoval náhradného stretnutia, ale keď mu
ponúkla nejaký termín, zostal ticho a neriešil to. Ohľadom náhradných termínov stretnutí, aby otec prišiel
na iný termín stretnutia s B., písala aj otcovmu advokátovi, ale reakcia od nich neprišla. Otcovi tak nejde
o deti, ale chce robiť zle, chce dosiahnuť svoje ciele, a to najmä chce otec ublížiť jej, lebo vie ako na
deťoch lipne a ako ich má nesmierne rada, na deťoch mu skutočne nezáleží a je ochotný aj im ublížiť,

len aby ublížil jej a otcovi ide primárne o peniaze a majetok, aby jej nemusel platiť výživné, dokonca
aby ona musela platiť výživné jemu a chce ju dostať von zo spoločného bytu. Dňa 29.07.2025 otec totiž
prišiel do domu a ukazoval jej list vlastníctva s tým, že byt je jeho a ju že odtiaľ dostane. Ohľadom bytu
otca už dávnejšie žiadala, aby sa vysporiadali. Otec ale nechce o tom ani počuť, tvrdí že ona polovicunemá a nedostane. Cez deti sa ju tak snaží donútiť, aby sa vzdala svojho vlastníctva, svojho nároku k
bytu. Otec už v minulosti vymyslel, že on pôjde so synom formálne na materskú a tak dostane štátnu
dávku. Vyzisťoval si u známej na sociálke, ako to urobiť aby mohol na materskej pracovať, aby mu na

to neprišli. Ona sa za ten čas plne starala o synov ako predtým, teda nezmenene, ale oficiálne vedená
bola na rodičovskej s druhým synom - aspoň tak si to pamätá. Otec sa o syna ani domácnosť v tom čase
nestaral, pobehoval po vonku, pracoval a trávil čas svojimi aktivitami - len formálne bol na materskej
a poberal dávku. To isté chce teraz spraviť pri B. a myslí si zjavne, že takto ak ju bude mať zverenú,
znova dostane materskú. Matka ďalej uviedla, že otec svojim návrhom žiada vytvoriť situáciu, že ona

ako matka sa každý deň poobede plne bude starať o deti, bude riešiť varenie, krúžky, učenie s deťmi,
všetky poobedné aktivity. Je síce rada, že si otec svoje ťažkosti zjavne uvedomuje a učenie s deťmi
chce nechať na ňu, no nemôže to byť tak, že ona budem rodič s povinnosťami a on rodič bez povinností.
Dcéra B. tak bude asi u babky v Ružinove a synovia v škole a škôlke v Podunajských Biskupiciach a
Vrakuni. Ak otec argumentuje tým, že takto bude mať voľno a čas pre seba, veľmi sa mýli. Ona sa tak
bude každý deň po škole/po škôlke starať o deti - vyzdvihovať ich a voziť otcovi, lepšie povedané jeho

mame. Matka dodala, že otec ju chce vlastne zatlačiť do pozície opatrovateľky, s celou radou povinností
ale bez akýchkoľvek práv. A deti chce tak obrať o matku. Návrh otca nie je podľa názoru matky v žiadnom
prípade rozumný návrh, ale zjavná provokácia, snaha donútiť ju k tomu čo chce otec dosiahnuť, teda
aby ju vytlačil z bytu a obral o majetok, pod hrozbou že ak nepristúpi na jeho požiadavky, tak príde o
deti. Má si tak teda vybrať buď deti alebo právo na byt. To nie je ale prípustné, tak sa to nesmie postaviť.

Za smerodajné matka považuje, že o úprave vzťahov ohľadom spoločných troch detí už rozhodoval
súd. Krajský súd v Trnave uznesením č. 11CoP/173/2024-294 zo dňa 28.01.02025. Súd určil, že deti
sa zverujú do jej osobnej starostlivosti ako matky s tým, že otec je oprávnený stretávať sa so synmi
(R. B. S.) každý nepárny kalendárny týždeň v čase od 15. hodiny do 18. hodiny a v čase od piatku
15. hodiny do pondelka do 8. hodiny; každý kalendárny týždeň vo štvrtok v čase od 15. hodiny do 18.

hodiny. Otec je oprávnený stretávať sa s dcérou B. každý nepárny kalendárny týždeň v piatok v čase
od 15:30 hod. do 17. hod.; každý kalendárny týždeň v pondelok od 9. hod. do 10:30 hod, avšak to za
matkinej prítomnosti. Podľa toho teraz fungujú, tak majú nastavený režim. Aj to ale nie vždy, nakoľko
sa stáva tak ako napr. teraz naposledy pre tento víkend, že si otec pre deti nepríde. Dňa 23.07.2025 jej
len napísal, že si pre deti nepríde tento víkend, a tak deti zostali s ňou. Často sa aj stáva, že synovia

nechcú ísť k otcovi, tak ich potom oboch motivuje a presviedča, čo zvyčajne zaberie u syna S., ale R.
buď nechce vôbec odísť, bolí ho bruško ako už písala alebo odchádza s otcom zjavne rozladený a s
nevôľou, prípadne úplne výnimočne keď otec vidí ako veľmi Tomáš nechce ísť s ním a ako je mu zle,
nechá ho s ňou a zoberie len syna S., pretože k nemu má najbližšie a S. sa najmenej bráni odchodu
s ním. Spravidla ale otec núti R., že musí ísť s ním aj keď R. nechce, kričí na neho a vyhráža sa mu

políciou. Vo vzťahu k B. ňou chodím na stretnutia s otcom (a jeho rodinou) do detského kútika, kde sa
teda pravidelne má stretávať s otcom. Na stretnutia chodí otec často s jeho mamou, prípadne s jeho
sestrou a jej deťmi. Ak má v tom čase otec aj synov S. B. R., príde na stretnutie do detského kútika
aj s nimi, často ale vidí že viac ako B. sa venuje sestriným deťom, čo je pre ňu zvláštne, keď sa tak
veľmi ako tvrdí dožaduje svojich detí alebo sa venuje synom, ak tam nie sú deti jeho sestry, čo je pre

ňu už pochopiteľnejšie, nakoľko vie, že otec nevie čo by mal s B. robiť, viac mu vyhovuje “jašiť” sa so
synmi, to je pre nich troch zábava. B. sa na stretnutí s otcom väčšinu času hrá buď sama, alebo s jej
súrodencami a Z., ale raz za čas sa pozrie kde je, kontroluje či náhodou neodišla a keď ju vidí, hrá sa
ďalej niekedy sa ju snaží do hry za ruku odtiahnuť. Ak musí prísť na B. stretnutie s otcom spolu so synmi,
otec sa prioritne venuje hlavne synovi S.. Keď sa chlapcom snažím vysvetliť, aby sa išli znovu hrať s

ňou, aby mal otec čas s B., otec im hovorí, že za ňou ísť nemusia, prípadne im dá peniaze do detským
automatov aby za ňou nešli, to sa deťom samozrejme páči, že môžu ísť hrať automaty, keďže on nemá
peniaze nazvyš a nemôžeme míňať na takúto zábavu. Synovia sú v takom prípade pri otcovi a na dcéru
B. nemá otec čas ani chuť sa jej venovať. Tak sa stretnutie míňa účelu, otec s B. si nevytvára bližší
vzťah. Keď sa otec venuje synovi S., ona sa hrá vtedy s dcérou B., aby nebola sama, a tak je zase len

ona s ňou. Prípadne za ňou B. pribehne, že sa chce napiť alebo len tak sa chce ku nej pritúliť. Často
sa stáva, že ku koncu stretnutia (tak po 1 hodine) je už B. unavená a chce ísť k nej na ruky a odísť.
Otec na to reaguje necitlivo, nemá pochopenie pre jej správanie. Keď ho prosím, aby ich nechal odísť zo
stretnutia o pár minút skôr, trvá otec na tom, že musí zostať a tak B. posledných 10 min (niekedy kratšie
niekedy dlhšie) preplače, čo iste podľa matky nepomáha tomu, aby si budovala s otcom dobrý vzťah,

keď vidí, že ju núti zostať s ním keď ona nechce a keď sa otec v tej vypätej situácii len na ňu necitlivo
díva ako jej na rukách plače, že chce odísť a on hovorí, že musia zostať až kým neuplynie stanovený
čas. Otec dcéru nevie motivovať, častokrát ani na začiatku stretnutia, často vyzerajú tieto stretnutia
veľmi nútene a neúprimne zo strany otca. To samozrejme dcéra B. cíti. Málokedy sa pekne zahrajú,ak sa však dcéra ukľudní a začne chvíľu s otcom ako tak spolupracovať, otec si ju okamžite začne
natáčať, preto také chvíľky chce zjavne mať zachytené ako dôkaz. Celé stretnutia sú veľmi strojené a
bez skutočného a úprimného záujmu otca. Otec dokonca úplne ignoroval dcérine meniny a narodeniny.

Matka ďalej uviedla, že je zrejmé, že o úprave pomerov a vzťahov k deťom bolo už súdom rozhodnuté -
uznesením Krajského súdu v Trnave uznesením č. 11CoP/173/2024-294 zo dňa 28. 1. 2025. Situácia je
teda stabilizovaná a nevyžaduje si zmenu ani inú úpravu. Deti sú v dostatočnom kontakte s ich otcom,
dokonca aj ten kontakt, ktorý je súdom aktuálne daný a ktorým sa riadim, otec plne nevyužíva, niektoré
stretnutia s deťmi ruší bez toho, že by vysvetlil prečo, teda bezdôvodne. Matka dodala, že sa domnieva,

že deti nie sú v situácií, ktorá by vyžadovala naliehavé a neodkladné rozhodnutie súdu o starostlivosti
o deti zverením otcovi. Nie sú teda splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, čo sa
týka potreby bezodkladne upraviť pomery maloletých detí. V súčasnej situácii nie sú práva otca ani
detí nijako ohrozené. Preto žiada návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný
zamietnuť. V tomto prípade teda nie je potrebné bezodkladne upraviť pomery inak ako je to upravené
teraz a naviac to čo navrhuje otec je v rozpore so záujmami detí. To všetko svedčí o tom, že nariadenie

neodkladného opatrenia, tak ako to navrhuje otec, by bolo pre deti len a len škodlivé. Matka taktiež
uviedla, že si je vedomá toho, že deti hoci sú zverené len jednému rodičovi, majú mať dostatočný kontakt
s ich otcom. To ona buduje a podporujem. Otec ale svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
nepodal preto, že by chcel chrániť deti, že by sa o ne chcel starať, ale aby robil zle jej. Otec nie je k
nej ani k deťom tolerantný, nechce konštruktívne komunikovať, nechce spolupracovať pri výchove detí.

Cez deti jej chce ubližovať. Otcovi ide najmä o peniaze a o majetky, o byt. Je si vedomá, že ako matka
má za deti zodpovednosť, ale otec svoje rodičovské povinnosti necháva na svojej matke, ktorá je zjavne
celou situáciou už unavená. Otec nemá o deti skutočný záujem. Preto ak rodičia nevedia dostatočne
dobre spolupracovať ohľadom výchovy detí, je v záujme detí, aby boli v starostlivosti toho z rodičov, kto
má lepšie predpoklady zabezpečiť vhodnú výchovu detí a kto uznáva druhého rodiča, kto pred deťmi

druhého rodiča nezhadzuje, neohovára, nenadáva na neho. Zatiaľ čo ona sa snaží deti motivovať aby išli
k ich otcovi, nehovorí pred deťmi zle na otca, tak otec na matku pred deťmi nadáva, keď sa deti vrátia od
otca vypočuje si od detí aká je zlá, čo všetko zlé si o nej otec navymýšľal a porozprával. Napr. že ich chce
opustiť, že sa o deti nestará, že im nedáva jesť, že ich bije, že nie je ich mama, že kradne, že ich mama je
babka, že u nej nemajú domov, že problém je ona sama, že nikdy nič dobré neurobila a karma jej to vráti,

že ich rodičia sú otec a babka. To deťom podľa matky škodí. Keď sa vrátia od otca, nepočúvajú, sú ťažko
zvládnuteľní, nadávajú jej. Až po nejakom čase keď sú s ňou dajú do normálneho režimu fungovania. V
ďalšom obsahu vyjadrenia matka uviedla, že z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré otec
podal, sa dozvedela, že sa údajne dňa 02.07.2025 konalo pojednávanie na Mestskom súde Bratislava II
pod č. 27P/118/2024. Pôvodne žiadala súd o postup vo veci, určite sa tak nechcela vyhnúť súdu. Chcela,

aby bolo čím skôr rozhodnuté, určite preto neodďaľovala termín pojednávanie, nakoľko mala urgentný
gynekologický problém. Z dôvodu náhlych zdravotných problémov sa ospravedlnila a na pojednávanie
sa nedostavila. Nemala informáciu, že by sa dňa 02.07.2025 pojednávalo a ani nevie o tom, že by otec v
ten deň na súde niečo dokladal na písomnostiach. Ak otec predložil súdu jej textové správy obsahujúce
nadávky, tak by to rada vysvetlila. Otec je svojský typ človeka, veľmi výbušný, dosť agresívny, necitlivý.

U neho človek ťažko odhadne na čom je, či to čo sa deje je zábava alebo hádka. Napr. s deťmi sa šantil a
deti sa na neho hádzali a tak sa spolu šantili, klbčili - to bola zábava, zrazu ale z ničoho nič ich otec začal
biť, že ako sa k nemu správajú, pričom ona ani deti ale nevedeli, že otec to zmenil a začal to celé vnímať
nie ako hru ale ako neposlušnosť detí. Potom ich z ničoho nič zbil a odišiel, že toho má dosť. Bola z toho
veľmi prekvapená, rozčarovaná, smutná, ako nevhodne sa k nim otec správa. Na deti bola stále sama,

deti majú veľmi živé a neposedné, dosť sa medzi sebou klbčia po otcovom vzore. To bolo aj v čase, keď
bola tehotná s dcérou B. - napr. vtedy spali ona a deti na jednej detskej posteli lebo otec chcel mať v
noci kľud, aby sa dobre vyspal. Bolo to aj v čase keď mal frajerky. Dcére B. našli v tehotenstve cysty na
mozgu, začala tak mať problém so štítnou žľazou, v rodine mali v krátkom čase veľa úmrtí blízkych. Bolo
toho na ňu veľa, tehotná s dvoma malými deťmi, partner stále mimo dom s frajerkami. Mala toho veľa a

otec detí jej nepomáhal, bol všelikde, keď prišiel domov tak buď len spal alebo rozdráždil deti alebo ich
bil a kričal. Nechal ju tak na všetko samú, a to to mala problematické tehotenstvá a doporučený kľudový
režim. Nemohla si ale ani na chvíľu ľahnúť, lebo behala okolo domácnosti a detí, bez partnerovej, otcovej
pomoci. Počas spolužitia ani tak nebola unavená zo samotných detí, ale z toho ako sa otec k nej správal
necitlivo, ako mu nezáležalo na nej ani na deťoch. Ak by on bol k nim milý a citlivý, ak by mal pre nich

milé slovo, ak by videla, že sa snaží, všetko by to robila rada a plná energie. Radila sa s psychologičkou
a jej povedala, že sa má niekomu posťažovať a napísať čo ju trápi, že tak sa jej uľaví a vyventiluje sa.
Tak to písala otcovi aby vedel, že potrebuje jeho pomoc, že sa to ťažko zvláda keď je na to sama, a keď
príde domov tak nepomôže, nezahrá sa s deťmi, nepostará sa o ne, ale sa k deťom správa vyslovenenevhodne a necitlivo. Pretože otec to ale vôbec nevnímal, akoby ani nepísala a nereagoval na to, keď
mu písala milo, keď ho prosila aby sa im viac venoval, aby tu bol pre rodinu, bola z toho čoraz viac
nahnevaná na neho. Pretože otec sa vyjadruje tak ako koná, svojsky, agresívne a vulgárne, rozhodla

ventilovať, aby pochopil čo myslí a aby vnímal vážnosť situácie. Stále jej pritom otec vyčítal, že deti sú
preto také nezvládnuteľné, lebo ich nebije a že keby ich bila, nebol by s deťmi problém. Tak sa rozhodla,
že mu napíše jeho slovníkom a že deti zbila, chcela ho tak nejako zburcovať, musela niečo zmeniť v
komunikácii s ním, aby si uvedomil a aby sa nad sebou zamyslel a zmenil. Napísala to, hoci ich nezbila,
len aby bol spokojný, že robí čo on chce a aby mu aj ukázala, že bitka nepomáha. Chcela aby otec

nejako reagoval, aby sa situácia zlepšila, aby sa konečne v dobrom venoval. Otec jej totiž hovoril, že
ak ho bude poslúchať a robiť čo chce, ak bude plniť jeho požiadavky a želania, tak sa k deťom bude
správaťlepšie.Snažilasavrámcimožnostípopristarostlivostiodetiadomácnosť.Zmenaalenenastala.
Rozhodne tvrdí, že svoje deti nebije, že ich niekedy capne je pravda, ale nikdy nie silno a nikdy nie tak
aby im ublížila. Potom ju to mrzí a vysvetľuje im to, objasňuje situáciu a ospravedlní sa im. Otec ich ale
bije silno, ťahá ich za uši. Vie pochopiť, že rodičovi ujdú nervy, ale nemôže to byť bezdôvodne a tak

agresívne ako to robí otec detí. Aj pani Daria Cebová, ktorá k nim domov z ÚPSVaR prišla na šetrenie
zistila, že deti sú ťahané za uši babkou a otcom. Raz keď sa syn R. vrátil od otca s boľavým červeným
a odstávajúcim uchom, išla s ním k lekárovi. Otec deťom taktiež vulgárne nadáva (synovia si medzi
sebou tiež podľa jeho vzoru nadávajú, ukazujú vulgárne gestá a bijú sa). Keď prišla na šetrenie p. Daria
Cebová z ÚPSVaR, v rámci rozhovoru jej medzi rečou povedala, že na deti niekedy kričí, keď sa napr.

medzi sebou chlapci bijú, musí ich nejako od seba oddeliť keď sú napr. v bitke, musí to nejako preťať
aby prestali. Niekedy ich musí od seba aj fyzicky odtiahnuť, aby si neublížili a niekedy ich aj capne, ale
nie tak, aby im ublížila. Ale potom keď sa ukľudnia im to vysvetľuje. Jej spôsob komunikácie je taký,
že používa keď píšem otcovi silné slová, ale tým nenadáva niekomu, tobôž nenadáva deťom, len tak
komentuje situáciu. Ako už uviedla, ventilovala sa tak pri komunikácii s otcom, keď bola nešťastná z jeho

správania sa voči nim, teda voči nej a deťom. Tak sa jej tieto silné slová dostali do slovníka a začala ich
používať aj v bežnej reči, nič zlé tým ale nemyslí, je to jej štýl komunikácie. Vysvetlila synom, keď také
slová odo nej alebo od niekoho iného započujú, a že to sú silné slová ktoré deti nemajú používať. Matka
ďalej uviedla, že v dome kde bývajú, sa sused pod nimi často sťažoval, že deti dupú a že ho to ruší keď
sa ich dupot ozýva v jeho byte. To na jednej strane chápe, ale niekedy je ťažko udržať malé deti v byte

nehlučne. Najmä sa sťažoval keď deti štvornožkovali, že to je vraj na nevydržanie. Bábätká sa ale musia
naučiť chodiť a štvornožkujú istý krátky čas, nemala ako tomu zamedziť. Ale teda vie, že sused pod
nimi bol nespokojný. Potom sa odsťahovali a do ich bytu, teda do bytu pod nimi sa nasťahoval pán M.
s rodinou. Asi teda aj oni sú nespokojní s tým, že deti doma sú hlučné, behajú, skáču, dupú. Vo vzťahu
k tomu, že práve otec je ten, kto uprednostňuje tvrdú, necitlivú výchovu a používa telesné tresty, a že

tak funguje aj jeho mama, sestra, poukazuje ma to že otcova sestra svoje dvojičky za kúsanie bila. Ona
napr. hovorila aj, ako museli doma stáť v pozore pred ich otcom. Aj otec jej rozprával ako bol bitý keď
bol dieťa a že jemu to neublížilo, vraj tak aj deti majú byť bité. V jej citlivej výchove videl rozmaznávanie
a kvôli tomu sa hádali. Otec jej ale veľakrát hovoril, že vraj berie psychiatrické lieky a sám o sebe tvrdil
že “to v hlave nemá v poriadku”. Nazdáva sa preto, že riešením je znalecké posúdenie detí a ich ako

rodičov, aby bolo zrejmé, že deti chcú byť s ním a u nej sa majú dobre.

5. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal z návrhu otca,
rodných listov maloletých detí, zo Správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo šetrenia
pomerov v domácnosti matky zo dňa 17.07.2025, oboznámil sa s obsahom súvisiaceho spisu sp. zn.

27P/118/2024 a sp. zn. 27P/128/2024 a zistil nasledovné:

6. Z obsahu rodného listu maloletého dieťaťa: R. Z., H.. XX.XX.XXXX, zapísaného v knihe narodení
matričnéhoúraduBratislava-Ružinov,vozväzkuXX,ročníkXXXX,nastraneXX,podporadovýmčíslom
XXX, súd zistil, že matkou maloletého je S. Z., H.. XX.XX.XXXX a otcom: Z. B., H.. XX.XX.XXXX.

7. Z obsahu rodného listu maloletého dieťaťa: S. Z., nar. XX.XX.XXXX, zapísaného v knihe narodení
matričného úradu Bratislava - Ružinov, vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým
číslomXXXX,súdzistil,žematkoumaloletéhojeS.Z.,H..XX.XX.XXXXaotcom:Z.B.,H..XX.XX.XXXX.

8. Z obsahu rodného listu maloletého dieťaťa: B. B. Z., H.. XX.XX.XXXX, zapísaného v knihe narodení
matričného úradu Bratislava - Ružinov, vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým
číslom XXXX, súd zistil, že matkou maloletej je S. Z., nar. XX.XX.XXXX a otcom: Z. B., H.. XX.XX.XXXX.9. Uznesením Mestského súdu Bratislava II č.k. 27P/128/2024-82 zo dňa 03.10.2024, súd návrh matky
na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Voči predmetnému uzneseniu podala matka v zákonnej
lehote odvolanie. Uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 11CoP/173/2024 - 294 zo dňa 28.01.2025,

odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie v časti zamietnutia návrhu matky na určenie
výživného a vo zvyšku uznesenie zmenil nasledovne: „I. Maloleté deti sa dočasne zverujú do osobnej
starostlivosti matky. II. Otec je oprávnený stýkať sa s maloletým R. B. S.: - každý nepárny kalendárny
týždeňvutorokvčaseod15:00hod.do18:00hod.avčaseodpiatkaod15:00hod.dopondelkado08:00
hod., - každý párny kalendárny týždeň vo štvrtok v čase od 15:00 hod. do 18:00 hod. Otec si maloleté

deti v určenom čase prevezme a odovzdá v školskom, resp. v predškolskom zariadení, ktoré maloleté
deti navštevujú a v tých prípadoch, keď sa maloleté deti nenachádzajú v určený deň a termín v školskom,
resp. v predškolskom zariadení, miestom preberania a odovzdávania detí je bydlisko matky. III. Otec je
oprávnený stýkať sa s maloletou B. B.: - každý nepárny kalendárny týždeň v piatok v čase od 15:30 hod.
do 17:00 hod., - každý kalendárny týždeň v pondelok od 09:00 hod. do 10:30 hod. Otec si maloleté dieťa
v určenom čase prevezme od matky v detskom kútiku Luckyland, Dudvážska 5, Bratislava a po skončení

styku maloleté dieťa matke na rovnakom mieste odovzdá. Matka je oprávnená byť prítomná pri ich styku.
IV. Toto neodkladné opatrenie bude platiť do právoplatného skončenia konania vo 11CoP/173/2024.“
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 14.02.2025.

10. Na tunajšom súde je vedené konanie pod sp. zn. 27P/118/2024, o úpravu výkonu rodičovských

práv a povinnosti k maloletým deťom, a to na základe návrhu matky, doručeného tunajšiemu súdu dňa
06.09.2024. Konanie doposiaľ nie je právoplatne skončené.

11. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí s rodiny Bratislava, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí
a sociálnej kurately (ďalej len „SPODaSK“ alebo „úrad“), k sp. zn. 27P/118/2025, súd zistil, že úrad

vykonal dňa 11.07.2025 neohlásené šetrenie pomerov v domácnosti matky, na adrese G. XX, C.B..
Šetrením bolo zistené, že sa jedná 4-izbový byt v ktorom býva matka spolu s maloletými deťmi. Matka
uviedla, že byt majú v spoločnom vlastníctve s otcom maloletých detí. Hypotekárny úver za byt platí
otec, ostatné poplatky spojené s bývaním uhrádza matka. Maloletý R.Á. a S. majú spoločnú detskú
izbu, ktorú využívajú len na hru. Maloletá B. B. spolu s S. a R. spávajú spolu s matkou v spálni. Izba je

prispôsobená potrebám maloletých detí, so zreteľom na ich vek. V čase šetrenia bol v byte neporiadok,
všade bolo pohádzané oblečenie detí, hračky, na zemi veľa odrobiniek z jedla. V byte sa nachádzal aj
pes - nemecká doga a mačiatko. Potravín a jedla pre deti bol v kuchyni dostatok. Maloletý R.Á. ukončil
1. ročník na Základnej škole, Železničná 14 v Bratislave. V škole dosahuje dobré študijné výsledky. Jeho
dochádzka a správanie v školskom prostredí sú bezproblémové. Maloletý S. navštevuje Materskú školu,

Estónska 7, Bratislava. S maloletou B. je matka na rodičovskej dovolenke. Chlapci navštevujú logopéda
a R. chodieva aj do CPPaP, z dôvodu porúch učenia. Všetky maloleté deti často navštevujú zubára pre
oslabenú sklovinu a mnohopočetné kazy na zuboch. Matka uviedla, že otec na maloleté deti prispieva,
ale len sumou 20 až 50 eur. Ďalej matka uviedla, že otec nemá veľký záujem o stretávanie sa s deťmi.
Orgán SPODaSK sa matky pýtal na písomnú vulgárnu konverzáciu medzi ňou a otcom dieťaťa, ktorú

má k dispozícii od otca. Matka sa vyjadrila, že jej je to veľmi ľúto, ale takým nevhodným písomným
vyjadrením si ventilovala zlosť a únavu zo starostlivosti o maloleté deti, na ktoré je väčšinou sama. Nikdy
sa však pred deťmi takto nevyjadrovala a fyzicky im neublížila. Uviedla, že teraz to už je lepšie a už sa
písomne takto nevyjadruje, občas sa však na deti zaženie rukou, ale neudrie ich. Keď maloleté deti prídu
od otca po víkende stráveným s ním sú „veľmi neovládateľne“. Prvé dni matke nadávajú, že je zlá matka,

oslovujú ju krstným menom, nechcú jej povedať čo u otca robili, čo jedli a pod. Trvá to aj 4 dni, niekedy aj
dlhšie. Matka uviedla, že otec má zvláštnu záľubu v prezeraní si fotiek mŕtvol z miesta činu, čo mu zašle
jeho známy z kriminálky. Raz to videli aj deti a pýtali sa jej, čo to je. Opakovane sa s ním o tom rozprávala
a povedala mu, že sa jej to zdá veľmi zvláštne a nevhodné. Nevie však, či v tom pokračuje aj naďalej.
Keď ešte bývali v spoločnej domácnosti otec detí sa často voči nej, aj k deťom, správal nervózne, prchko

a občas im aj pleskol silnú po zadku. Toho istého dňa orgán SPODaSK vykonal v domácnosti matky
aj pohovor s maloletými deťmi bez prítomnosti matky, z ktorého vyplynulo, že maloletý Tomáš a Patrik
sa stretávajú teraz s otcom, každý druhý víkend, pričom tento styk im vyhovuje a nechcú byť s otcom
dlhšie. Otec ich vyťahá za uši, keď neposlúchajú a mama na nich tiež kričí, ale nie moc často, zvyčajne
len vtedy, keď sa hádajú a bijú spolu s bratom. Tiež im dá facku alebo po zadku, ale nie často. Ich sestru

mama, otec ani babka nebijú. V závere úrad skonštatoval, že maloleté deti majú v domácnosti matky
vytvorené základné podmienky pre napĺňanie ich potrieb a priaznivý fyzický, psychický a sociálny vývin.12. Podľa § 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CMP“), podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.

13. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa § 324 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania,
počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

15. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu bezodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má priznať ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

17. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

18. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

19. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia

súdu prvej inštancie.

20. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

21. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

22. Z citovaného ustanovenia (ods. 18), ako aj zo samotného charakteru neodkladného opatrenia

vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na
vydanie rozhodnutia vo veci samej. Nemožno ho však nariadiť iba na základe tvrdení navrhovateľa,
bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku,
ktorému sa prostredníctvom neodkladného opatrenia má poskytnúť ochrana ako aj o potrebe
bezodkladnej úpravy pomerov. Navrhovateľ preto musí už v návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, opísať
skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana
a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí
navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva (ustanovenie § 326 CSP).

23. Neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých má mať vzhľadom na skutočnosť,
že ide o súdnu úpravu bezprostredne dotýkajúcu sa záujmov maloletých detí, (ktorým sa priznáva
osobitný stupeň ochrany), avšak pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, bez vykonania riadneho
dokazovania, miesto len tam, kde bez okamžitého zásahu zo strany súdu vo forme bezodkladnej úpravy
pomerov sú záujmy, starostlivosť, výchova, či dokonca zdravie alebo život maloletého vážne ohrozené

za predpokladu, že navrhovateľ neodkladného opatrenia spomenuté ohrozenie aj riadne osvedčí.

24. Názor súdu uvedený v odseku 23 vychádza zo zákonných predpokladov formulovaných v niektorých
ustanoveniach o neodkladných a iných opatreniach súdu (§ 360 až 368 CMP), ktorý počíta v konaniach,
ktoré možno začať aj bez návrhu (kam spadá aj konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých)

s nariadením neodkladných opatrení najmä v prípadoch, kedy sa maloletý ocitne bez akejkoľvek
starostlivosti a je nevyhnutné neodkladným opatrením zabezpečiť jeho ochranu, vo veciach výživného
a vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého.25. Po zvážení všetkých skutočností, ktoré otec vo svojom návrhu uviedol, oboznámení sa s obsahom
súvisiacich spisov, najmä však s poukazom na závery zo šetrenia orgánu sociálnoprávnej ochrany
detí a sociálnej kurately, na ktoré je súd z hľadiska skúmania rodinnej situácie maloletých detí v tejto

fáze zisťovania odkázaný a ktoré považuje za objektívne, súd uzavrel, že v danom prípade neboli
splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd návrh otca na nariadenie neodkladného
opatrenia posúdil ako nedôvodný a nemajúci charakter neodkladnosti, nakoľko nemal otcom ako
navrhovateľom za osvedčenú a ani z obsahu spisu nezistil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov
maloletých detí formou nariadenia neodkladného opatrenia. Otec sa nariadenia neodkladného opatrenia

domáha z dôvodu, že mu matka bráni v styku s maloletými deťmi a voči maloletým deťom sa vyjadruje
vulgárne, hanlivo, vyhráža sa fyzickými trestami a zabitím, čím ohrozuje zdravie a vývin maloletých detí.
Pokiaľ ide o dočasné zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti otca, súd prijal záver, že zo
strany otca nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov maloletých detí a zo strany súdu
nebolo zistené žiadne potenciálne ohrozenie, ktoré by si nariadenie neodkladného opatrenia na úkor
vykonaného dokazovania vyžadovalo. Maloleté deti sú toho času právoplatným a vykonateľným súdnym

rozhodnutím zverené do osobnej starostlivosti matky, pričom styk otca s maloletými deťmi je upravený,
preto nie je daná naliehavosť pre jeho opätovnú úpravu - zmenu, pokiaľ nedošlo k preukázateľnej
zmene pomerov. Súd v tejto súvislosti poukazuje na bod 22. odôvodnenia rozsudku Krajského súdu
v Trnave č.k. 11CoP/173/2024 - 294 zo dňa 28.01.2025, z ktorého vyplýva, že matke boli maloleté
deti zverené do osobnej starostlivosti, nakoľko pozná potreby maloletých detí, tieto sú primárne

zvyknuté na jej starostlivosť, pričom s najmladším dieťaťom B. je matka na rodičovskej dovolenke, teda
nemá problém sa deťom celodenne venovať. Pokiaľ ide o otcom popisované správanie matky, súd
opätovne poukazuje na vyššie označené rozhodnutie odvolacieho súdu, z ktorého mal za osvedčenú
existenciu rodičovského konfliktu, preto tvrdenia otca o nevhodnom správaní sa a výchove matky
môžu byť motivované pretrvávajúcou animozitou medzi rodičmi. Rovnako otcom namietané vulgárne

sa vyjadrovanie matky ohľadom maloletých detí, ešte nemusí vypovedať o nevhodnosti výchovného
prostredia u matky, najmä s poukazom na závery šetrenia orgánu SPODaSK zo dňa 11.07.2025, kedy
orgán SPODaSK skonštatoval, že maloleté deti majú v domácnosti matky vytvorené podmienky pre
priaznivý fyzický, psychický a sociálny vývin. Taktiež je potrebné uviesť, že pokiaľ sa otec domnieva,
že starostlivosť matky o maloleté deti nie je plnohodnotná, čo relevantným dôkazom nepreukázal,

ide len o domnienky otca, ktoré ešte nezakladajú dôvody pre zmenu zverenia maloletých detí. K
predmetným tvrdeniam súd musí pristupovať obozretne a nevyvodzovať predčasné závery, pričom na
zasiahnutie do rodičovských práv a povinností, bude z dôvodu protichodných tvrdení rodičov, najmä
však vzhľadom na záujem maloletých detí, ktorý je prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch
súdu týkajúcich sa detí, potrebné vykonať rozsiahlejšie dokazovanie, ktoré je však možné len v konaní

vo veci samej. Vzhľadom na to, že forma starostlivosti o maloleté deti je nateraz upravená právoplatným
a vykonateľným súdnym rozhodnutím, pričom od posledného rozhodnutia vo veci maloletých detí súd
nezistil podstatnú zmenu pomerov, vyhodnotil návrh otca za nedôvodný.

26. Súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia posúdil ako nedôvodný aj v časti úpravy

styku otca s maloletými deťmi, nakoľko prijal záver, že ani v tejto otázke nebola zo strany otca
maloletých osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov. Z tvrdení uvádzaných otcom v návrhu
jednak nevyplýva, že by sa styk otca s maloletými deťmi absolútne neuskutočňoval. Súd opakovane
poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 11CoP/173/2024 - 294 zo dňa 28.01.2025, in
concreto bod 27. a 28. tohto rozhodnutia, ktorým bol styk otca s maloletými deťmi súdom upravený,

rešpektujúc právo maloletých detí na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov, najmä na
udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi ako aj
s poukazom na neaktivitu otca v odvolacom konaní. Nakoľko bol otec v priebehu odvolacieho konania
neaktívny a až dňa 29.07.2025, t.j. po zhruba 5 mesiacoch od právoplatnosti a vykonateľnosti vyššie
označeného súdneho rozhodnutia, ktoré malo za cieľ zastabilizovať a zabrániť zhoršovanie vzťahov v

rodine na čas do právoplatného skončenia konania vo veci samej, sa začal domáhať zmeny úpravy
styku s maloletými deťmi, súd prijal záver, že zmena takto zaužívanej úpravy styku môže do života
maloletých detí opätovne vniesť neistotu a narušiť nastavený režim pravidelnosti styku, čo predstavuje
pre maloleté deti zbytočnú záťaž. Súd musel súčasne vziať v úvahu aj útly vek maloletej B., ktorá je
prirodzene psychicky ale aj fyzicky viazaná na matku, keďže je ešte dojčená a tak na matke závislá. Súd

dodáva, že aj v prípade, ak by pristúpil k zmene úpravy styku, táto nezaručuje, že sa styk bude realizovať
bez vzájomného konfliktu medzi rodičmi, ktorý je podľa súdu primárnym dôvodom nerealizácie alebo
vzniku problémov pri realizovaní styku otca s maloletými deťmi. V otázkach výkonu rodičovských práv
a povinností, vrátane výkonu práva otca na styk by sa rodičia mali v prvom rade pokúsiť dohodnúť.Je potrebné si totiž uvedomiť, že za zdravý vývoj, šťastie a blaho svojich detí zodpovedajú výlučne
rodičia, ktorí sú v rámci svojich rodičovských povinností povinní vzájomne sa rešpektovať a komunikovať
navzájom o všetkých otázkach týkajúcich sa ich maloletých deti. S poukazom na uvedené súd preto

vyhodnotil návrh otca aj v časti úpravy styku ako nedôvodný, pričom opätovne konštatuje, že je potrebné
vykonať rozsiahlejšie dokazovanie vo veci samej, v ktorom súd posúdi dôkazy nielen jednotlivo, ale aj v
širších súvislostiach a tak dostatočne a hodnoverne zistí, čo je v najlepšom záujme maloletých detí.

27. Sud bude ďalej pokračovať v konaní sp. zn. 27P/118/2024, kde po zabezpečení dôkazov a ich

vyhodnotení rozhodne vo veci samej. Súd nespochybňuje vážnosť situácie v rodine, kedy je medzi
rodičmi maloletých eskalovaný konflikt, avšak je potrebné uviesť, že nariadenie neodkladného opatrenia
má miesto iba tam, kde je potrebný okamžitý zásah súdu, bez ktorého by záujmy, starostlivosť,
výchova, zdravie alebo život maloletých detí boli vážne ohrozené, a to za predpokladu, že navrhovateľ
neodkladného opatrenia spomenuté ohrozenie aj riadne osvedčí.

28. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého
uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať strana (účastník poľa CMP), v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods. 1,2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplnezistilskutočnýstavveci.Odvolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťaždorozhodnutiaoodvolaní.