Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 12. január 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K3-6C/280/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7522208101
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Halková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7522208101.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, sudkyňou JUDr. Evou Halkovou, v spore žalobcov: 1. A. B., narodená XX.X.XXXX,

bytom C. XXX/XX, XXX XX D., 2. E. F., narodený XX.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D., 3. G. F.,
narodený XX.X.XXXX, bytom C. XX/X, XXX XX D., žalobcovia 2. a 3. zastúpení žalobkyňou 1: A. B.,
narodená XX.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D.,, proti žalovaným: 1. G. F., narodená XX.X.XXXX,
bytom H. XX/XXXX, XXX XX I., zastúpená: Advokátska kancelária PIHORŇA, LENÁRT, JAŠŠO, s.r.o.,
so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 50 453 785, 2. B. F., narodená XX.X.XXXX, bytom H.
XXXX/XX, I., o určenie, že dôvod vydedenia nie je daný, takto

r o z h o d o l :

I. Dôvody vydedenia žalobcov, ich otcom G. F., narodeným X.X.XXXX, zomrelým XX.X.XXXX, uvedené

v listine o vydedení č. J. XXX/XXXX, J. XXXXX/XXXX z 16.5.2021, nie sú dané.

II. Žalobcovia majú voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v pomere 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou Okresnému súdu Košice – okolie (od 1.6.2023 Mestský súd
Košice) domáhali voči žalovanej 1 určenia, že dôvody vydedenia žalobcov ich otcom G. F., narodeným
X.X.XXXX, zomrelým 19.6.2021, uvedené v listine o vydedení č. j. J. XXX/XXXX, J. XXXXX/XXXX z
16.6.2021, nie sú dané.

2. Žalobu odôvodnili tým (body 2 – 4 odôvodnenia), že ich otec 3 dni pred smrťou spísal u notára
závet, kde pre prípad smrti všetok majetok a aktíva odkázal v celistvosti dcére – žalovanej 1, a zároveň
žalobcov vydedil z dôvodov uvedených v § 469 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), pretože údajne v rozpore s dobrými mravmi
neposkytli poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe a trvale o neho neprejavovali naozajstný záujem, ktorý
ako potomkovia mali prejavovať. Ako dôvod vydedenia poručiteľ uviedol, že žalobcovia ho už asi 20
rokov nenavštevovali, netelefonovali mu, ani sa o neho nijako nezaujímali a v chorobe mu nepomohli.

3. Dôvody vydedenia neobstoja, pretože rodičia žalobcov sa rozviedli v roku 1995, keď boli ešte deťmi.
Poručiteľ odišiel do I. za svojou matkou. Po odchode z D. zo žalobcovia cez prázdniny navštevovali až
do roku 2001. Potom sa oženil, jeho manželka žalobcov vyhodila z domu s tým, že si nepraje, aby sa
s nimi navštevoval a kontaktoval. Narodila sa im dcéra G., žalovaná 1. Poručiteľ vedel, že jeho dcére
A., žalobkyni 1, sa narodila dcéra v roku 2008, poslal jej kartu a jablká.

4. Žalobcovia nemali vedomosť o tom, že ich otec bol chorý, nikto im to neoznámil, neboli s poručiteľom
v kontakte. Nemohli mu preto poskytnúť pomoc, nekonali v rozpore s dobrými mravmi.5. Žalovaná 1 žiadala žalobu zamietnuť a zaviazať žalobcov na náhradu trov konania. Dôvody žalobcov
uvedené v žalobe označila za účelové tvrdenia, nepodložené dôkazmi, ktoré sa nezakladajú na pravde,
pretože poručiteľ so svojou manželkou v roku 2001 nebývali v dome, nadobudli ho neskôr. Uviedla

(body 5 - 7 odôvodnenia), že poručiteľ sa snažil udržiavať s žalobcami kontakt, o čom svedčí to, keď
dcére poslal k narodeniu dieťaťa kartu a dar. Neustále sa zaujímal o svoje deti, hoci oni sa o neho
nezaujímali, nekontaktovali ho. Poručiteľ mal neustáli prehľad o svojich deťoch a predmetnú ujmu, že
mu neodpovedali ani na ním zaslaný dar alebo kartu, zasiahlo jeho city a to tak, že sa rozhodol až
pre samotný krok vydedenia svojich detí, nakoľko tie ho nekontaktovali ani raz a to len z dôvodu nimi

vytvorenou domnienkou.

6. Poručiteľ trpel na konci svojho života rakovinou, kedy pociťoval nezáujem a neprítomnosť svojich detí.
Ich záujem o poručiteľa nastal až v čase samotného dedičského konania, kedy domnienka konfliktu s
manželkou poručiteľa už nestála v ceste aby sa zaujímali a nárokovali si predmetné nároky v dedičskom
konaní.

7. Poručiteľ nevyvolal stav, ktorý by potomkom bránil ho osloviť alebo udržiavať s ním kontakt. Ide
o úmyselné a zavinené konanie žalobcov, že sa s poručiteľom nikdy ani nestretli, nepokúsili sa o to,
neodpovedali na dar a kartu ani na akékoľvek ďalšie pokusy poručiteľa o zblíženie.

8. Žalobcovia zotrvali na podanej žalobe a v svojom vyjadrení uviedli, že v roku 2001 mali 9 – 13 rokov,
preto si udalosti z nich nepamätajú do detailov. V roku 2001 boli na letných prázdninách u svojho otca,
býval so svojou vtedajšou partnerkou v štvorbytovej bytovke, boli tam dva alebo tri dni na prázdninách,
keď jeho partnerka postavila ich otca jednoznačne k tomu, že si nepraje, aby prázdniny trávili u nej.
Následne boli všetci traja odvezení osobným motorovým vozidlom do D.. Otec sa ich nezastal, stratili

kontakt. Bolo jeho povinnosťou sa o žalobcov zaujímať, kontaktovať sa s nimi, avšak z jeho strany bolo
nich totálny nezáujem. O chorobe otca nevedeli, o pohrebe sa dozvedeli náhodne, z instagramu. Nikto
im jeho úmrtie neoznámil.

9. Žalovaná 1 v duplike zotrvala na svojich predošlých tvrdeniach.

10. Na pojednávaní 7.9.2023 žalovaná 1 namietala splnenie procesnej podmienky vedenia konania,
nedostatok vecnej legitimácie z dôvodu, že na strane žalovaných mala byť uvedená aj B. F., manželka
poručiteľa. Žalobcovia v súdom stanovenej lehote podali návrh na rozšírenie žaloby. Uznesením
z 9.10.2023, č. k. K3-6C/282/2022-64, súd vyhovel návrhu žalobcov a pripustil na miesto žalovanej 2 B.

F., narodenú XX.X.XXXX, bytom H. XXXX/XX, I..

11. Súd vykonal na pojednávaní dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi: notárska zápisnica
JUDr. Jozefa Gimerského, J. XXX/XXXX, J. XXXXX/XXXX z 16.6.2021, uznesenie Okresného súdu
Košice – okolie č. k. 20D/537/2021-82 z 21.7.2022, vyjadrenie k žiadosti notára z 7.7.2022, zápisnica

o pojednávaní sp. zn. 20D/537/2021 z 21.7.2022, čestné vyhlásenie C. K., snímky obrazovky mobilného
telefónu zobrazujúce sms komunikáciu medzi poručiteľom a matkou žalobcov, ďalej výsluchom strán
sporu, svedka G. L., a zistil nasledovný skutkový stav.

12. Žalobcovia a žalovaná 1 sú deťmi nebohého G. F., ktorý zomrel XX.X.XXXX (poručiteľ). Žalovaná

2, matka žalovanej 1, bola jeho manželka v čase úmrtia. Zanechal závet a listinu o vydedení, vo forme
notárskej zápisnice. Všetok majetok zanechal žalovanej 1, pričom žalobcov 1 - 3 vydedil z dôvodov
uvedených v § 469a ods. 1 písm. a), b) OZ, pretože mu v rozpore s dobrými mravmi neposkytli potrebnú
pomoc v chorobe a trvalo o neho neprejavujú naozajstný záujem, ktorý by ako deti mali prejavovať.
Uviedol, že ho už asi 20 rokov nenavštevujú, netelefonujú mu, nijako sa o neho nezaujímajú napriek

tomu, že bol chorý. Nepomohli mu, ani nevie, koľko potomkov majú. Poručiteľ určil že dôsledky listiny
o vydedení sa vzťahujú aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2 OZ, teda aj na všetkých potomkov
vydedených detí.

13. V dedičskom konaní po poručieľovi boli žalobcovia odkázaní na podanie žaloby o určenie spornej

skutočnosti, že sú dedičmi po poručiteľovi, pretože závet a listina o vydedení, je neplatná a dôvody
vydedenia žalobcov neboli dané.14. Poručiteľ bol ženatý s matkou žalobcov, žili spolu v spoločnej domácnosti v D. asi do roku 2001.
Po rozvode poručiteľa s ich matkou ho navštevovali žalobcovia v I., kam sa odsťahoval. So žalovanou
2 sa presťahovali z jej bytu do domu, ktorý nadobudli výmenou za byt žalovanej 2 s ich doplatkom.

Poslednáspoločnánávštevažalobcovuporučiteľa,prvápouzavretímanželstvaporučiteľasožalovanou
2, bola okolo roku 2003, kedy sa dozvedeli, že poručiteľ so žalovanou 2 čakajú dieťa. Po 2-3 dňoch
návštevy poručiteľ so žalovanou 2 odniesli žalobcov predčasne domov do Prievidze. Ďalšie skutkové
tvrdenia strán sporu ohľadne návštevy sa rozchádzajú. Žalovaná 2 uviedla, že žalobcov odniesli domov
z dôvodu, že poručiteľ mal ísť na druhý deň do roboty. Žalobca 2 si pamätal, že ich domov priviezli v noci

na druhý deň išli (bez žalobcov) do ZOO do Bojníc. Žalovaná 2 to nepoprela s tým, že si to už presne
nepamätá a je možné, že do ZOO išli ešte pred tým, ako išiel poručiteľ do roboty. Po tejto návšteve
kontakt medzi žalobcami a poručiteľom prestal, poručiteľ žalobcov nekontaktoval, počas ich detstva sa
o nich nezaujímal. Žalovaná 2 poprela, že by poručiteľovi bránila v kontakte so žalobcami. Uviedla, že
neskôr poručiteľovi vravela, aby žalobcov kontaktoval, ten to však odmietol.

15. Žalobca 2 kontaktoval otca okolo roku 2006 – 2007 s tým, že ho chce vidieť. Požičal si peniaze
na benzín a išiel ho navštíviť. Stretli sa ešte pred jeho odchodom do zahraničia v rokoch 2010-2011,
poručiteľ mu vtedy dal 50 € a zaváraniny s jablkami. Mali dobrý vzťah, žalobca 2 bol v kontakte
aj s nevlastným synom poručiteľa G. L., s žalobkyňou 1 sa na návšteve hral. Neskôr sa stretli ešte
asi dvakrát, naposledy pred odchodom žalobcu 2 do Holandska. Kontaktovali sa aj prostredníctvom

sociálnej siete Facebook. Posledný kontakt mali v roku 2018, kedy žalobca 2 zatelefonoval poručiteľovi.
Vytýkal mu detstvo čas, počas ktorého neboli v kontakte. Od toho času nebol medzi nimi žiadny kontakt.
16. Žalobkyňa 1 poručiteľa kontaktovala prostredníctvom sociálnej siete Facebook, osobne sa už
nenavštevovali. O tom, že žalobkyni 1 sa narodila dcéra, sa poručiteľ dozvedel pravdepodobne od jej
matky, svojej bývalej manželky, s ktorou bol v kontakte, v máji 2019 si písali sms správy. Poručiteľ poslal

žalobkyni 1 pohľadnicu k narodeniu dieťaťa a jablká, za čo sa žalobkyňa 1 poďakovala.

17. Žalobcovia nevedeli, že poručiteľ má rakovinu, neboli o jeho zdravotnom stave informovaný.
Poručiteľ ich nikdy nežiadal o pomoc. Žalobcovia sa o úmrtí poručiteľa dozvedeli zo sociálnej
siete Instagram. Pohrebu sa nezúčastnili vzhľadom na pandémiu koronavírusu. Žalobca 2 sa zdržiaval

v čase pohrebu v zahraničí. Hrob poručiteľa navštívili, keď boli na dedičskom konaní.

18. Z čestného vyhlásenia sestry poručiteľa, C. K. vyplýva, že žalobcovia poručiteľa nenavštevovali,
nemali o neho záujem. Uviedla, že žalobcovia nenavštívili cintorín a neprejavili nad stratou otca ľútosť.

19. Súd uveril tvrdeniam žalobkyne 1, ktorá na pojednávaní uviedla, že navštívili otcov hrob. Miesto
jeho posledného odpočinku opísala. Je vysoko pravdepodobné, že pani C. K. o ich návšteve nevedela.
Súdu sa javí jej tvrdenie o tom, že žalobcovia nenavštívili cintorín a neprejavili nad stratou otca ľútosť
tendenčné, vyjadrujúce skôr jej pocity, ako realitu. Je nepravdepodobné, že má prehľad o tom, kto/kedy
cintorín navštívil, a ako žalobcovia smrť otca prežívali, keďže neboli v kontakte. Z vystupovania žalobcov

1 a 2 na pojednávaní sa súdu javí, že im je úprimne ľúto, že poručiteľ, ich otec zomrel, a že nevedeli
o tom, že bol pred smrťou vážne chorý.

20. Zistený skutkový stav súd podriadil pod zákonné ustanovenia:

21. Podľa § 460 OZ, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

22. Podľa § 461 OZ, dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov.
Ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona. Ak sa
nadobudne zo závetu len časť dedičstva, nadobúdajú zvyšujúcu časť dedičia zo zákona.

23. Podľa § 469a, ods. 1 - 3 OZ, poručiteľ môže vydediť potomka, ak a) v rozpore s dobrými mravmi
neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch, b) o
poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, c) bol odsúdený
pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka, d) trvalo vedie

neusporiadaný život.
Pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby
uvedené v § 473 ods. 2.O náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne ustanovenia § 476 a 480; v listine však
musí byť uvedený dôvod vydedenia.

24. Podľa § 473 ods. 1, 2 OZ, v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým
dielom.
Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani
tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomci.

25. Podľa § 479 OZ, maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo
zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona.
Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.

26. Podľa § 194 ods. 1 zákona č. 161/2015 z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), ak
rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po

márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby
určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia
ako jeden mesiac.

27. Podľa ust. § 137 písm. d) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej

skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

28. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že na Mestskom súde Košice sa pod sp. zn. K3-20D/537/2021
vedie konanie o dedičstve po poručiteľovi. Poručiteľ zomrel so zanechaním listiny o vydedení,
ktorej platnosť žalobcovia namietajú a notár ich preto odkázal na podanie žaloby o určenie sporenej

skutočnosti, že dôvody vydedenia žalobcovi, neboli dané. Súd žalobu v tomto konaní právne posúdil
ako žalobu podľa § 137 písm. d) CSP o určenie právnej skutočnosti. V zmysle citovaného zákonného
ustanovenia je žaloba o určenie právnej skutočnosti prípustná, ak to ustanovuje osobitný predpis.
Osobitným predpisom v tomto prípade § 194 ods. 1 CMP. Žaloba je s poukazom na uvedené zákonné
ustanovenia procesne prípustná, a preto sa ňou súd ďalej meritórne zaoberal.

29. Zákonné dôvody vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. a), b) OZ posudzoval opakovane aj Najvyšší
súd SR. V rozhodnutí sp. zn. 2Cdo/109/2010 uviedol, že o neposkytnutie pomoci za podmienok
uvedených v písmene a) spomínaného ustanovenia pôjde najmä vtedy, keď dedič poručiteľovi
odkázanému na pomoc v chorobe a starobe neposkytol potrebnú pomoc, hoci o tejto odkázanosti

poručiteľa vedel a so zreteľom na svoje objektívne možnosti a schopnosti mu pomoc mohol poskytnúť.
Potreba pomoci na strane poručiteľa a objektívna možnosť dediča poručiteľovi pomoc poskytnúť sa
musí v každom konkrétnom prípade posudzovať osobitne. Treba to posúdiť z hľadiska, či dedičovo
správaniebolovrozporesdobrýmimravmi.Knaplneniutohtodôvoduvydedenianestačí,žeporučiteľbol
chorý, dosiahol vek, ktorý možno označiť ako starobu alebo sa ocitol v inej ťažkej životnej situácii(dedič

mu neposkytol pomoc v iných závažných prípadoch, napr. pri živelnej pohrome, ohrození života, zdravia
alebo jeho majetku zásahom tretích osôb). Potreba pomoci potomka závisí aj na tom, či nie je
iná osoba, od ktorej možno predovšetkým očakávať poskytovanie takejto pomoci a ktorá túto
pomoc aj reálne poskytuje a poskytovať môže, pretože má pre to lepšie podmienky ako potomok,
ktorého sa vydedenie týka. Pri odkázanosti poručiteľa na pomoc je ale nevyhnutné, aby potomok mal

reálnu možnosť poručiteľovi potrebnú pomoc poskytovať, teda, či jej poskytovanie nevylučuje napríklad
zdravotný stav potomka.
Pri úvahe, či ide o dôvod vydedenia uvedený v písmene b) tohto ustanovenia, t.j. neprejavovanie
opravdivého záujmu potomka o poručiteľa treba považovať za významný vzťah medzi poručiteľom a
potomkom, najmä, či tento vzťah mal charakter skutočného vnútorného vzťahu a nielen predstieraného,

formálneho. Existenciu takéhoto kvalifikovaného vzťahu možno vyvodiť z rozličných vonkajších
prejavov, napr. z osobného, prípadne písomného styku, zo vzájomnej starostlivosti potomka a poručiteľa
a pod., pričom pri posudzovaní otázky, či existuje dôvod vydedenia v tomto ustanovení
uvedený, nemožno opomenúť ani konkrétne možnosti dediča prejavovať takýto záujem a tiež okolnosti,
za ktorých k vydedeniu došlo. Najmä, či potomkovi v prejavovaní opravdivého záujmu o poručiteľa

nebránili objektívne okolnosti, prípadne, či zo strany potomka nejde o nezavinené neprejavenie takéhoto
kvalifikovaného záujmu. Tento dôvod vydedenia totiž vyžaduje, aby neprejavovanie opravdivého záujmu
bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto stavu. Záujem, ktorý by potomok mal
prejavovať o poručiteľa treba posudzovať s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu.30. Podľa ustálenej judikatúry súdov je potrebné pri posúdení dôvodov vydedenia podľa § 469a ods. 1
písm. b) OZ zisťovať, či potomok poručiteľa mal riadnu, reálnu možnosť o poručiteľa prejaviť opravdivý

záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal, a či mal poručiteľ sám záujem sa s dieťaťom stýkať
a udržiavať s ním príbuzenské vzťahy. Vydedenie prichádza do úvahy len tam, kde poručiteľ o tento
blízky príbuzenský vzťah stojí, kde sa ho nezáujem potomka osobne citovo dotýka, kde mu tento stav
vadí, nie v prípade, ak ide o situáciu, keď je mu tento stav ľahostajný, prípadne keď k nemu sám aj
podstatne prispel.

31. Súdna prax nepovažuje za neprejavenie opravdivého záujmu o poručiteľa prípad, ak nezáujem
potomka bol v značnej miere vyvolaný samotným poručiteľom. Poručiteľ sa za svojho života môže
dovolávať pomoci a opravdivého záujmu od svojho potomka len vtedy, ak sám nevyvolal stav, ktorý by
potomkovi bránil pomôcť poručiteľovi a prejavovať o neho záujem.

32. Pre platnosť vydedenia z dôvodu uvedeného v § 469a ods. 1 písm. a) OZ je nevyhnutné, aby sa
poručiteľ ocitol v situácii, keď pre zdravotné či iné problémy vzniknuté v dôsledku choroby alebo veku,
prípadne pre problémy spôsobené inými okolnosťami (napr. prírodnou katastrofou, požiarom, povodňou)
potrebujepomoc;keďniejeschopnýsisám,bezcudzejpomoci,obstaraťsvojezákladnéživotnépotreby
(zdravotné, hygienické a i.). Súčasne musí ísť o situáciu, keď o uvedené potreby poručiteľa nie je

postarané inak, keď potomok má reálnu možnosť poručiteľovi potrebnú pomoc poskytnúť a keď poručiteľ
potomkom ponúknutú pomoc neodmietne. Neposkytnutie pomoci poručiteľovi zo strany potomka musí
pritom odporovať dobrým mravom Žalobcovia neboli v žiadnom kontakte dlhšie obdobie pred smrťou
poručiteľa. Nevedeli, že má vážne zdravotné problémy. Nikdy ich nepožiadal o pomoc, ani v súvislosti
s jeho chorobou. Poručiteľ nebol odkázaný na pomoc žalobcov, žil so žalovanými – manželkou a dcérou,

o jeho potreby bolo postarané.

33. Zo zisteného skutkového stavu nesporne vyplýva, že po rozvode poručiteľa s matkou žalobcov,
sa poručiteľ presťahoval z D. do I., kde ho žalobcovia spočiatku navštevovali. Posledná spoločná
návšteva prebehla v roku 2001 – 2003, žalobcovia boli maloletí. Návšteva žalobcov u otca sa skončila

predčasne, po pár dňoch ich odviezol späť do D.. Od toho času nebol medzi žalobcami a poručiteľom
žiadny kontakt, až kým ho v roku 2006 nekontaktoval žalobca 2. Do toho času, počas vyše 5 ročného
obdobia sa poručiteľ o žalobcov nezaujímal, nekontaktoval ich, nenavštevoval ich, hoci to boli jeho
neplnoleté deti. Neskôr okolo rokov 2006 – 2007 poručiteľa kontaktoval žalobca 2, ktorý sa s ním
chcel stretnúť. Vytvorili si vzťah a nejaké obdobie spolu komunikovali, aj sa párkrát stretli. Rovnako

žalobkyňa 1 komunikovala určitý čas s poručiteľom prostredníctvom sociálnej siete. Súd má za to, že
nezáujem žalobcov o poručiteľa bol vyvolaný správaním samotného poručiteľa, ktorý o nich, ako o svoje
deti, neprejavoval po poslednej spoločnej návšteve opravdivý záujem. Poručiteľ sa stretol poslednýkrát
spoločne so žalobcami, keď boli ešte deti. Z návštevy ich predčasne odniesol domov. V súlade s dobrými
mravmi by bolo, ak by sa o nich po tejto návšteve naďalej zaujímal, kontaktoval a navštevoval ich. Zo

zisteného skutkového stavu vyplýva, že mu nevadilo, že so žalobcami nemal vybudovaný dobrý vzťah,
práve naopak, sám taký vzťah svojím správaním zapríčinil.

34. To, že žalobcovia neprejavovali o poručiteľa opravdivý záujem, bolo dôsledkom toho, že poručiteľ
neprejavoval záujem o nich, preto neprejavovanie záujmu žalobcami nemohlo byť dôvodom na ich

vydedenie. O neprejavovanie opravdivého záujmu o poručiteľa sa v zmysle § 469a ods. b) OZ nejedná
v prípade, ak nezáujem potomkov bol v značnej miere vyvolaný samotným poručiteľom, ako tomu bolo
v tomto prípade.

35. Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, zákonné ustanovenia a právne posúdenie, súd

považoval žalobu za a v plnom rozsahu jej vyhovel, keďže zo strany žalobcov neboli naplnené dôvody
na ich vydedenie poručiteľom podľa § 469a ods. 1 písm. a), b) OZ.

36. Podľa už konštantnej judikatúry národných (napr. rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04,
II. ÚS 200/09), aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami,

ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami.
Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany,
ktorájunastolila.Jevšaknevyhnutné,abyboloreagovanéna podstatné a relevantné argumenty strán.37. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 CSP tak,
že plne úspešným žalobcom priznal voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

O výške trov konania sa rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktoré
vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

38. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania sa súd zaoberal aj tým či v danom prípade
neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP pre nepriznanie náhrady trov

konania úspešným žalobcom. Súd v predmetnej veci nemal za preukázanú existenciu dôvodov hodných
osobitného zreteľa, ani výnimočnosť okolností u strán sporu, a preto nevidel priestor pre aplikáciu ust.
§ 257 CSP.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Mestský súd Košice v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).