Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 13. december 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-4C/67/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116212172
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Rovňánková
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1116212172.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV pred sudkyňou JUDr. Silviou Rovňánkovou v právnej veci žalobcu: SKL 99,
s.r.o., so sídlom Roľnícka 157, Bratislava, IČO: 47 584 289, zastúpený: Mgr. Ľubomír Opačitý, advokát
so sídlom Dreiňová 76/23, Bratislava, IČO: 52 701 395, proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorú
koná Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR, so sídlom Tomášikova 14366/64A, Bratislava, IČO:
54 669 464, zastúpený: BADUCCI Legal, s.r.o., so sídlom Mostová 2, Bratislava, IČO: 35 872 900,

za účasti intervenienta na strane žalovaného: Mestská časť Bratislava - Vajnory, so sídlom Roľnícka
109, Bratislava, IČO: 00 304 565, zastúpený: ALMOND LEGAL s.r.o., so sídlom Grösslingova 4,
Bratislava, IČO: 47 248 653, o náhradu škody vo výške 755.159,29 eur spôsobenej nesprávnym
úradným postupom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .
II. Žalovanému a intervenientovi sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku

samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 06.06.2016 sa žalobca domáha od žalovaného zaplatenia sumy
755.159,29 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,75 % ročne zo sumy 755.159,29 eur od
15.03.2013 do zaplatenia, ako aj nároku na náhradu trov konania, titulom nesprávneho a nezákonného
úradného postupu Mestskej časti Bratislava - Vajnory, ako stavebného úradu, ktorým mala vzniknúť
škoda právnemu predchodcovi žalobcu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z..

2. Svoj nárok odôvodnil tým, že medzi žalobcom ako postupníkom a spoločnosťou VI GROUP ako
postupcom bola dňa 18.05.2015 uzatvorená Zmluva o postúpení pohľadávky, ktorá je predmetom tohto
sporu.
3. Postupca uzatvoril dňa 02.06.2010 Y. R.. H. A., U. F. XX, Bratislava a spoločnosťou Vajnorská
obchodná s.r.o., so sídlom Hrachová 14, Bratislava, IČO: 44 646 0 71, Zmluvu o usporiadaní vzájomných
vzťahov v súvislosti so stavbou „Nové Šuty, Vajnory“ a Zmluvu o budúcej zmluve o prevode časti
obchodného podielu obchodnej spoločnosti Vajnorská obchodná s.r.o.. Zmluvné strany si zmluvou

upravili svoje vzájomné práva a povinnosti v súvislosti s prípravou, realizáciou a predajom stavby, ako
aj podmienky budúceho prevodu časti obchodného podielu R.. A. v obchodnej spoločnosti Vajnorská
obchodná, s.r.o. na postupcu. Postupca si nesplnil svoj záväzok zo zmluvy vo vzťahu k zabezpečeniu
vydania rozhodnutia o umiestnení stavby riadne a včas. P. A. a Vajnorská obchodná listom zo dňa
15.03.2013 odstúpili od zmluvy z dôvodu, že postupca nesplnil zmluvu vo vyššie uvedenom rozsahu.
Na základe uvedeného zmluvné strany projekt nerealizovali. Podľa vyjadrenia p. A. bol menovaný

pripravený previesť obchodný podiel spoločnosti Vajnorská obchodná podľa podmienok zmluvy na
postupcu, pokiaľ by postupca riadne a včas splnil všetky záväzky, ktoré postupca prevzal v zmluve
vo vzťahu k projektu. V danom prípade by sa neaplikovali dotknuté ustanovenia zmluvy o nárokochpostupcu na odmenu za jeho činnosť podľa zmluvy s tým, že finančné nároky postupcu vo vzťahu
k projektu by tak boli vyjadrené len mierou podielu postupcu, ako spoločníka spoločnosti Vajnorská
obchodná, na podiel zo zisku dosiahnutého spoločnosťou Vajnorská obchodná na projekte. P. A. mal

záujem projekt realizovať s účasťou postupcu ako spoločníkom spoločnosti Vajnorská obchodná, pokiaľ
by postupca riadne a včas splnil zmluvu. Žalobca tvrdil, že odstúpením p. A. a spoločnosti Vajnorská
obchodná od zmluvy vznikla postupcovi škoda, keď v prípade prevodu časti obchodného podielu p. A.
(ako prevodcu) spoločnosti Vajnorská obchodná na postupcu (nadobúdateľ) podľa podmienok zmluvy
by postupcovi (spoločník spoločnosti Vajnorská obchodná) na základe zmluvy vznikol nárok na podiel

na zisku spoločnosti Vajnorská obchodná z projektu vo výške 622.398,89 eur. Postupcovi mal súčasne
vzniknúť voči zostávajúcim zmluvným stranám záväzok na zaplatenie zmluvnej pokuty pri porušení
záväzku vo výške 100.000,- eur. Postupca na základe zmluvy vo vzťahu k projektu vynaložil náklady
vo výške 32.760,40 eur. Žalobca mal za to, že odstúpením od zmluvy p. A. a spoločnosťou Vajnorská
obchodná došlo k vzniku škody (podiel na zisku, zmluvná pokuta a skutočná škoda) v príčinnej súvislosti
s preukázaným nezákonným postupom stavebného úradu v územnom konaní č. OS-209/2012/MOK-

2. Ďalej žalobca uviedol, že postupca žiadosťou zo dňa 26.08.2014 požiadal Ministerstvo dopravy,
výstavby a regionálneho rozvoja SR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Nakoľko
ministerstvo neuspokojilo nárok na náhradu škody do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, podľa
názoru žalobcu vznikol žalobcovi nárok domáhať sa uspokojenia náhrady škody s príslušným úrokom
z omeškania na súde.

4. Vo vzťahu k spôsobu, akým škoda vznikla, žalobca poukázal na časovú chronológiu úkonov a konaní
uvedených v žalobe a zároveň na skutočnosť, že stavebný úrad v územnom konaní začatom na základe
návrhu na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby nepostupoval najmä v zmysle § 3 ods. 1, 4 a 5, § 19
ods. 3, § 29, § 32, § 46, § 47, § 49 Správneho poriadku a § 35 ods. 1 a 2, § 36, § 136, § 140a a § 140b
Stavebného zákona, prípadne ďalších podrobne uvedené v Rozhodnutí Krajského stavebného úradu

v Bratislave zo dňa 15.10.2012, ktorým sa zrušuje právoplatné rozhodnutie Mestskej časti Bratislava -
Vajnory (stavebný úrad) č. OS-209/2012/MOK-2 zo dňa 16.05.2012 z dôvodu, že bolo vydané v rozpore
so zákonom a súčasne Rozhodnutí Obvodného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky zo
dňa 04.03.2013, ktorým sa zrušuje rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Vajnory (stavebný úrad) č.
OS- 209/2012/MOK-2 zo dňa 12.11.2012 a ktorým sa vec vracia prvostupňovému správnemu orgánu

na prejednanie a rozhodnutie.
5. Žalobca mal za to, že preukázal existenciu škody a nesprávny postup stavebného úradu, ku ktorému
došlo tým, že správny orgán konal v rozpore s vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami. K otázke
priamej príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom žalobca uviedol, že
žalobcovi (resp. postupcovi) vznikla škoda výlučne z dôvodu, že správny orgán porušil uvedené zákonné

ustanovenia, pričom vzťah príčiny a následku medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody
možno hodnotiť ako neprerušený a bezprostredný. Podľa názoru žalobcu je zrejmé, že ak by stavebný
úrad postupoval v súlade so zákonom, žalobcovi by žiadna škoda nevznikla.
6. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 19.11.2018 v úvode v krátkosti popísal skutkový
stav týkajúci sa prejednávaného sporu. Uviedol, že Mestská časť Bratislava - Vajnory ako príslušný

stavebný úrad svojim rozhodnutím č. OS-209/2012/MOK-2 zo dňa 16.5.2012 prerušila územné konanie
vo veci vydania územného rozhodnutia na stavbu „Nové Šuty - Obytná zóna - Bratislava“ začatého
na základe návrhu žalobcu, na parc. č. 1694/218, 1696/21, 2801/8, 1694/73, 1694/202, 1694/203,
1694/211, 1696/4,1696/13, 1696/14, 1696/15, 1696/22, 2823/7, 2731/8, 2801/3, 2801/4, 2801/9, kat.
úz. Vajnory (ďalej len „stavba“). Na základe žalobcom podaného podnetu Krajský stavebný úrad

v Bratislave svojim rozhodnutím č. A/2012/2055/KIZ-8/8 zo dňa 15.10.2012 napadnuté rozhodnutie
zrušil. Následne stavebný úrad svojim rozhodnutím č. OS-209/2012/MOK-2 zo dňa 12.11.2012 zastavil
územné konanie vo veci umiestnenia predmetnej stavby z dôvodu nesúhlasného záväzného stanoviska
dotknutého orgánu. Stavebný úrad vydané rozhodnutie o zastavení konania odôvodnil tak, že po
doručení návrhu v uvedenej veci písomne pod č. OS-209/2012/MOK-1 zo dňa 21.2.2012 vyzval žalobcu,

aby odstránil nedostatky podania v lehote 60 dní od doručenia výzvy a upozornil ho, že inak konanie
zastaví. Žalobca doplnil návrh na vydanie územného rozhodnutia dňa 30.03.2012. V tomto doplnení
chýbalo stanovisko príslušného cestného správneho orgánu správcu stavbou dotknutých miestnych
komunikácií III. triedy (Buzalkova, Šinkovská, Pračanská, Uhliská), čo bola jedna z požiadaviek na
doplnenie návrhu. Nedoplnenie tohto stanoviska žalobca zdôvodnil tým, že sa jedná o komunikácie

nižšej triedy, kde ich správcom je mestská časť a požiadal stavebný úrad, aby si podľa § 36 Stavebného
zákona stanovisko obstaral sám. Stavebný úrad tejto požiadavke vyhovel a MČ Vajnory vydala ako
príslušný cestný správny orgán pre predmetné komunikácie v zmysle § 3b ods. 3 zákona č. 135/1961
Zb. o pozemných komunikáciách dňa 5.4.2012 pod. č. 2331-475/2012-Cv/OS k predmetnému návrhunesúhlasné stanovisko. V odôvodnení nesúhlasného záväzného stanoviska cestný správny orgán
poukázal na skutočnosť, že dňa 01.01.2011 vstúpila do platnosti norma STN 736110/Z1 - Projektovanie
miestnych komunikácií, ktorá upravuje výpočet parkovacích stojísk, ako aj odstavných a parkovacích

plôch a dopĺňa požiadavky na dopravný prieskum. Návrh na vydanie územného rozhodnutia bol
podaný dňa 25.01.2012, teda v čase, keď citovaná norma bola už v platnosti a napriek tomu výpočet
parkovacích miest nebol podľa nej spracovaný. Je zrejmé, že pri výpočte statickej dopravy podľa novej
normy, by projektovaný počet parkovacích miest pre navrhovanú zástavbu nebol postačujúci a jeho
doriešenie môže mať dopad na zmenu projektu navrhovanej stavby. Stavebný úrad účastníka konania

(žalobcu) riadne poučil o možnosti a lehote na podanie odvolania. Proti tomuto rozhodnutiu podal
žalobca odvolanie a Obvodný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky odvolaním napadnuté
rozhodnutie stavebného úradu zrušil svojim rozhodnutím č. A/2013/538/KIZ-2 zo dňa 4.3.2013 a vrátil na
nové konanie a rozhodnutie. Na základe súhlasného záväzného stanoviska č. OS-CH/4599/322/2013/
JAS, v ktorom boli doplnené ďalšie podmienky stavebný úrad pokračoval v konaní. Stavebný úrad vydal
dňa 19.08.2013 rozhodnutie o umiestnení predmetnej stavby č. OS- 18/2013/MOK-2. Dňa 31.03.2014

bolo stavebným úradom vydané stavebné povolenie č. OS-135/2014/MOK-2, ktorým bola stavba „Nové
Šuty - obytná zóna Bratislava Vajnory“ povolená.
7. Žalovaný ďalej vo svojom vyjadrení namietol, že o postúpení pohľadávky medzi postupcom a
žalobcom sa dozvedel až z doručenej žaloby prostredníctvom súdu a tak vzniesol námietku aktívnej
legitimáciežalobcunapodaniežalobyanauplatnenienárokunanáhraduškodyvprejednávanomspore.

Zároveň uviedol, že z predložených listinných dôkazov nevyplýva, že by žalobca zaplatil odplatu za
postúpenú pohľadávku.
8. V súvislosti s uplatneným nárokom na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
žalovaný poukázal na predpoklady vzniku zodpovednosti, a to existenciu nesprávneho úradného
postupu (ktorý je v rozpore s objektívnym právom), existenciu škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej

v peniazoch a príčinnej súvislosti medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.
9. K nesprávnemu úradnému postupu žalovaný uviedol, že žalobca tento vidí v postupe Mestskej
časti Vajnory v konaní začatom na základe návrhu na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby, ktorá
spôsobila žalobcovi škodu tým, že následkom predmetného nesprávneho úradného postupu spoločnosť
Vajnorská obchodná s.r.o. a p. A. odstúpili od Zmluvy o usporiadaní vzájomných vzťahov v súvislosti

so stavbou „Nové Šuty, Vajnory“ a zmluvy o budúcej zmluve o prevode časti obchodného podielu v
obchodnej spoločnosti Vajnorská obchodná s.r.o., v dôsledku čoho žalobcovi nevznikli nároky podľa
Zmluvy (ušlý zisk) a súčasne žalobca utrpel inú priamu škodu. Žalovaný mal za to, že podklady
potrebné pre rozhodnutie sa premietajú do rozhodnutí stavebného úradu a rovnako sa do týchto
rozhodnutí premieta aj absencia týchto podkladov, preto žalobcom namietané pochybenia stavebného

úradu je možné považovať za nezákonné rozhodnutia a nie za nesprávny úradný postup. Danú
skutočnosť potvrdil vo svojom rozhodnutí aj Krajský stavebný úrad v Bratislave, č. A/2012/2055/KIZ, keď
skonštatoval, že právoplatné rozhodnutie MČ Vajnory č. OS-209/2012/MOK-2 zo dňa 16.05.2012 bolo
vydané v rozpore so zákonom.
10. Vo vzťahu uplatňovanému nároku na náhradu ušlého zisku žalovaný namietol, že žalobca neuviedol,

za aké obdobie si ušlý zisk uplatňuje. V samotnej Zmluve, čl. I ods. 3 sa uvádza „realizácia stavby
„Nové Šuty, Vajnory“ do 30.06.2014. V prípade, že realizácia stavby „Nové Šuty, Vajnory“ bude prebiehať
po etapách, tak sa termín dokončenia výstavy posunie do 30.06.2015.“ Keďže územné rozhodnutie na
stavbu bolo vydané v 19.08.2013 (5 mesiacov po odstúpení od Zmluvy pánom A.) a stavebné povolenie
bolo vydané dňa 31.03.2014 (3 mesiace pred lehotou realizácie stavby) podľa názoru žalovaného k

realizovaniu stavby žalobcom došlo v lehote uvedenej Zmluve, t. j. do 30.06.2014. Žalovaný pripustil, že
žalobca by si mohol uplatňovať ušlý zisk maximálne za obdobie od 31.12.2012 (malo byť podľa Zmluvy
vydané územné rozhodnutie) do 19.08.2013, kedy došlo reálne k vydaniu územného rozhodnutia. Ani
táto možnosť však neprichádza v úvahu, nakoľko nesplnenie lehoty je porušením záväzku žalobcu a
nemôže ísť na ťarchu žalovanému. K uplatnenému príslušenstvu - 9,75 %-ný úrok z omeškania odo dňa

15.03.2013 do zaplatenia - žalovaný uviedol, že dňom 15.03.2013 došlo p. A. k odstúpeniu od zmluvy.
Podľanázoružalovanéhonataktouplatnenýnároknemážalobcaprávnynárok,nakoľkodňa19.08.2013
došlo k vydaniu územného rozhodnutia na predmetnú stavbu a žalobca si tak mohol úrok z omeškania
uplatňovať maximálne za dobu 5 mesiacov, t.j. od 15.03.2018 (správne mal byť pravdepodobne uvedený
rok 2013 - poznámka súdu) do 19.08.2013. Ani takýto variant však nemohol byť možný, keďže podľa

Zmluvy mala nastať realizácia stavby v lehote do 30.06.2014, čo bolo splnené.
11. Žalovaný považoval za potrebné poukázať na nezrovnalosti v tvrdeniach žalobcu, ktoré sú v
rozpore so skutočnosťami vyplývajúcimi z predložených listinných dôkazov: Listom zo dňa 15.03.2013
p. A. oznámil žalobcovi odstúpenie od Zmluvy z dôvodu, že žalobca nezabezpečil vydanie územnéhorozhodnutia ani v náhradnej dohodnutej lehote, a to do 28.02.2013. K vydaniu územného rozhodnutia
došlo 19.08.2013. Keďže p. A. odstúpil od Zmluvy 15.03.2013, nie je zrejmé, ako je možné, že v danom
prípade vôbec došlo k vydaniu územného rozhodnutia, keďže podľa Zmluvy sa predmetná stavba mala

realizovať na pozemkoch vo výlučnom vlastníctve p. A. zapísaných na LV č. 2141 a LV č. 2797 pre
k. ú. Vajnory. Z uvedené vyvstáva otázka, že medzi žalobcom a p. A. muselo dôjsť k pokračovaniu
spolupráce aj po odstúpení od Zmluvy, resp. či k reálnemu odstúpeniu od Zmluvy a zaplateniu zmluvnej
pokuty žalobcom aj došlo, nakoľko žalobca zaplatenie zmluvnej pokuty nepreukázal listinnými dôkazmi.
Danú hypotézu podporuje fakt, že pán Z.. G.. N. D. konateľ spoločnosti VI GROUP, spol. s.r.o. sa

od 29.04.2014 (len mesiac od vydania stavebného povolenia na stavbu) stal konateľom spoločnosti
Vajnorská obchodná s.r.o.. Žalobca však v žalobe tvrdí, že v dôsledku nesprávneho úradného postupu
MČVajnorydošlokukončeniuspoluprácemedzip.A.(konateľomspoločnostiVajnorskáobchodnás.r.o.)
a spoločnosťou VI GROUP, spol. s.r.o. a ani nedošlo k prevodu časti obchodného podielu na spoločnosti
VIGROUP,spol.s.r.o.,vdôsledkučohomunevznikolnároknapodielnazisku.Podľanázoružalovaného
žalobcovi nemohol vzniknúť žiaden ušlý zisk z predmetnej stavby, nakoľko k jej zrealizovaniu došlo v

lehote uvedenej v Zmluve a R. Z.. G.. N. D. konateľ spoločnosti VI GROUP, spol. s.r.o. sa od 29.04.2014
stal konateľom spoločnosti Vajnorská obchodná s.r.o., čím mu vzniklo nárok na podiel na zisku z tejto
spoločnosti.
12. Podľa názoru žalovaného na úspešné uplatnenie nároku na náhradu ušlého zisku nie je postačujúce
iba tvrdenie o pravdepodobnosti dosiahnutia tvrdeného ušlého zisku, ale žalobca musí, ak chce byť v

konaní úspešný, nad všetku pochybnosť preukázať, že pri pravidelnom behu vecí (vydaní rozhodnutia
o umiestnení stavby) mohol dôvodne očakávať označený ušlý zisk. V danom prípade sa nemožno baviť
o žiadnej možnosti vzniku ušlého zisku, pretože žalobcovi z predmetnej stavby zisk vzišiel a k vzniku
žiadneho ušlého zisku nedošlo. Žalobcom tvrdený ušlý zisk je len fiktívnym, hypotetickým. Žalobca
okrem predloženia „Orientačného rozpočtu stavby Nové Šuty, Vajnory a Prehľadu výšky skutočne

vynaložených nákladov na stavbu, nepredložil žiadne ďalšie dôkazy potvrdzujúce pravdivosť jeho
argumentov. Nepreukázal zaplatenie zmluvnej pokuty zo Zmluvy, nepreukázal zaplatenie ani jednej
z položiek „skutočne vynaložených nákladov na stavbu“, nepreukázal vznik a reálnosť nákladov a
príjmov na projekt, tak ako si ich v žalobe vyčíslil. Samotnú istotu dosiahnutia zisku si žalobca založil
vo svojom záväzku vyplývajúcom zo Zmluvy, kde sa zaviazal, že najneskôr do 31.12.2012 bude

disponovať územným rozhodnutím. To znamená, že v danom prípade je dôvodom neúspechu, resp.
straty potenciálneho zisku samotný záväzok žalobcu a nie nesprávny úradný postup stavebného úradu.
13. K príčinnej súvislosti žalovaný uviedol, že v danom prípade podstatnou a bezprostrednou príčinou
vzniku škody nie je nesprávny úradný postup stavebného úradu, ale porušenie zmluvnej povinnosti
žalobcu, ku ktorej sa zaviazal, že najneskôr do 31.12.2012 bude disponovať územným rozhodnutím.

Nesplnenie zmluvného záväzku žalobcu v danom prípade nemôže ísť na ťarchu žalovanému, ktorý
nezodpovedá za porušenie zmluvnej povinnosti. Žalobca nemôže žalovaného vťahovať do svojich
neúspešných súkromnoprávnych vzťahov.
14. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti žalovaný navrhol žalobu ako neodôvodnenú a
neopodstatnenú zamietnuť.

15. Podaním doručeným súdu dňa 14.01.2019 Mestská časť Bratislava - Vajnory podala návrh na vstup
do konania ako intervenient. Svoj návrh zdôvodnila tým, že Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej
republiky doručilo mestskej časti oznámenie o spore a vyzvalo ju na vstup do konania. Poukázala na to,
že žalobca si svoj nárok uplatňuje v súvislosti s úradným postupom Mestskej časti Bratislava - Vajnory
v konaní o vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby „Nové Šuty - Obytná zóna Bratislava

- Vajnory“.
16. K namietanému nesprávnemu úradnému postupu intervenient uviedol, že v predmetnom správnom
konaní bolo dňa 19.08.2013 vydané územné rozhodnutie, ktorým sa stavba „Nové Šuty - Obytná zóna
Bratislava - Vajnory“ umiestnila, na základe tohto rozhodnutia stavebný úrad vydal dňa 31.03.2014
aj stavebné povolanie č. OS-135-2014/MOK-2, ktorým povolil stavbu a na ktorej už v súčasnosti

prebiehajú stavebné práce. Na základe uvedeného má intervenient za to, že neexistuje príčinná
súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom stavebného úradu, keďže je pochybné, či
vôbec k nejakej škode mohlo dôjsť. Poukázal na samotnú zmluvu medzi p. A., Vajnorskou obchodnou
s.r.o. a žalobcom, v zmysle ktorej je „základným predpokladom uskutočnenia spoločného projektu
schválenie územného plánu zóny Mestskou časťou Bratislava - Vajnory, ktorý umožňuje zmluvným

stranám zamýšľané priestorové usporiadanie a funkčné využitie dotknutej časti územia obce Vajnory. Na
základedostupnýchinformáciísapredpokladá,žeúzemnýplánzónybudeschválenýdo30.06.2011.“(čl.
I ods. 1 predmetnej zmluvy). Intervenient zdôraznil, že na vydanie spomínaného územného plánu
zóny neexistuje právny nárok a tento je ešte aj v súčasnosti v štádiu predchádzajúcemu schvaľovaniu.Platí tak, že základný predpoklad zmluvy nebol naplnený, a teda zmluvné strany si s určitosťou
nemôžu nárokovať na plnenie záväzkov vyplývajúcich z článku I ods. 5 zmluvy. Rovnako v článku I
ods. 5 zmluvy je stanovený predpoklad, že ak územný plán bude do 31.12.2012 schválený, práva a

povinnosti z tejto zmluvy k uvedenému dňu zaniknú. Podľa názoru intervenienta nemožno prijať premisu
žalobcu o odhade vydania termínu územného rozhodnutia, tobôž nie územného plánu zóny. Tento
okrem zákonných lehôt a požiadaviek správneho orgánu je v konaní závislý aj od postupu ostatných
účastníkov konania, najmä od toho, či sa rozhodnú využiť právo na podanie riadnych opravných
prostriedkovaleboinéspôsobyzákonnéhopostupu.Takýtopostupvšakniejemožnévopredanticipovať,

a teda ani akýkoľvek odhad žalobcu nemožno považovať za relevantný. Za potrebné intervenient
považoval zdôrazniť, že podľa ustálenej súdnej judikatúry nesprávny úradný postup orgánu verejnej
moci spočíva v postupe, ktorý s rozhodovacou činnosťou priamo nesúvisí, nevyústi do nej a neprejaví
sa v obsahu konkrétneho rozhodnutia. Dvojinštančnosti správneho konania nie je možné obchádzať
uplatnením si nároku titulom nesprávneho úradného postupu. V zhode so žalovaným intervenient
spochybnil vznik a výšku ušlého zisku. Tvrdenie zmarenia zamýšľaného podnikateľského zámeru

samo osebe na odškodnenie nepostačuje. Samotná kalkulácia v „biznispláne“ nepostačuje, dôkazné
bremeno, pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia, že pri pravidelnom chode okolností by získal žalobca
určitý prospech, zaťažuje žalobcu. Zároveň intervenient poukázal na skutočnosť, že od 25.03.2014
je ako jeden z konateľov obchodnej spoločnosti Vajnorská obchodná s.r.o. uvedený aj Z.. G.. N. D.,
pričom zápis tejto skutočnosti prebehol následne po vydaní právoplatného stavebného povolenia na

stavbu. Intervenient sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že k odstúpeniu od zmluvy zmluvnými
stranami, a teda ku vzniku škody na strane žalobcu došlo v príčinnej súvislosti s postupom stavebného
úradu. V súvislosti s priebehom správneho konania intervenient považoval za potrebné zdôrazniť, že
stavba „Nové Šuty - Obytná zóna Bratislava - Vajnory“ bola rozhodnutím Mestskej časti Bratislava -
Vajnory, ako príslušného stavebného úradu, rozhodnutím č. OS-135/2014/MOK-2 zo dňa 31.03.2014

povolená (rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.06.2014). Dňa 22.04.2016 bolo rozhodnutím
č. OS-166/2016/MOK povolené užívanie predmetnej stavby (rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
02.06.2016); v súčasnosti sa stavby užívajú, vlastníctvo nehnuteľnosti bolo prevedené na jednotlivých
vlastníkov.
17. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 11.02.2019 reagoval na argumentáciu žalovaného vo vzťahu

k aktívnej legitimácii žalobcu, pričom poukázal na právo uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky
s postupcom, k uzatvoreniu ktorej sa súhlas dlžníka nevyžaduje. Žalobca tak nadobudol predmetnú
pohľadávku a s ňou spojené všetky práva. Mal za to, že dlžník sa o postúpení pohľadávky dozvedel
doručením žaloby. Zmluva o postúpení pohľadávky má podľa názoru žalobcu všetky podstatné
náležitostiajeplatnouzmluvouopostúpenípohľadávky.Kargumentáciiohľadnenesprávnehoúradného

postupu žalobca poukázal na zákonné ustanovenia zákona č. 514/2003 Z. z., Stavebného zákona a
Správneho poriadku. Zopakoval svoje tvrdenia o porušení konkrétnych ustanovení citovaných zákonov
stavebným úradom pri svojom rozhodovaní o umiestnení stavby. Uvedeným nesprávnym postupom
stavebného úradu vznikla žalobcovi škoda, čo sa v konečnom dôsledku (avšak až po vzniku samotnej
škody žalobcu) rezultovalo do nezákonného rozhodnutia stavebného úradu. Žalobca sa v rozsahu výšky

škody (t. j. skutočná škoda a ušlý zisk) v celom rozsahu pridržal jej vyčíslenia, ktoré je obsahom žaloby. V
dôsledku nesprávneho úradného postupu stavebného úradu žalobca nebol schopný riadne a včas splniť
podmienky zmluvy o usporiadaní vzájomných vzťahov, teda porušil ustanovenia zmluvy, v dôsledku
čoho p. A. odstúpil od zmluvy (keďže žalobca nesplnil svoj záväzok ani v náhradnej lehote ustanovenej
žalobcovi p. A.), preto žalobca nedosiahol zisk z realizácie projektu. Skutočnosť, Ž. Z.. G.. N. D. sa stal

dňa 29.04.2014 konateľom spoločnosti Vajnorská obchodná, označil žalobca za irelevantnú vo vzťahu
k nárokom žalobcu uplatnenom v tomto konaní. Pripustil, že ak aj projekt bol zrealizovaný v neskoršom
období, podiel na zisku z projektu vznikol výlučne tomu subjektu, ktorý bol spoločníkom spoločnosti,
ktorá projekt zrealizovala; týmto subjektom, ktorému vznikol nárok na podiel na zisku z projektu však
nebol žalobca. Podľa názoru žalobcu ušlý zisk z projektu nie je v žiadnom prípade hypotetický, ale

žalobcom riadne kalkulovaný, ktorý pri pravidelnom behu udalosti by bol aj reálne dosiahnuteľný.
Žalobca navrhol znaleckým spôsobom ustáliť výšku ušlého zisku projektu, z ktorého bude súčasne
vyplývať aj výška skutočnej škody žalobcu uplatnenej v tomto konaní. Podľa názoru žalobcu pravidelným
a predvídateľným behom udalosti musí byť bezpochyby aj vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby,
stavebného povolenia, rozhodnutia o povolení užívania stavby (kolaudačné rozhodnutie), resp. vydanie

iných rozhodnutí, povolení, vyjadrení a stanovísk, pokiaľ návrh na ich vydanie alebo poskytnutie je
v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Žalobcovi vznikla škoda momentom odstúpenia p. A. od
zmluvy, nakoľko žalobca v tomto danom momente stratil možnosť participovať na projekte formou
získania podielu na jeho zisku a súčasne nemožnosti získať náhradu skutočne vzniknutej škody.Samotná realizácia projektu v neskoršom období spoločnosťou Vajnorská obchodná je z tohto hľadiska
právne irelevantná vzhľadom na skutočnosť, že projekt z dôvodu nesprávneho úradného postupu
stavebného úradu alebo z iných dôvodov (napr. strata pôvodne dohodnutého financovania projektu)

nemusel byť ani vôbec realizovaný. Žalobca mal zámer realizovať projekt v súčinnosti s p. A.
prostredníctvom spoločnosti Vajnorská obchodná. Zmluvné strany realizovali projekt s prihliadnutím na
skutočnosť, že stavebný úrad vydá vo vzťahu k projektu v súlade so Stavebným zákonom a Správnym
poriadkom požadované rozhodnutia a povolenia a s ohľadom na túto skutočnosť stanovili jednotlivé
hraničné termíny pre samotnú realizáciu projektu. Stavebný úrad musí pri svojej činnosti postupovať na

základe a v medziach príslušných právnych predpisov, teda rozhodovacia činnosť stavebného úradu
musí byť predvídateľná. Žalobca mal za to, že v rámci predložených dôkazov demonštroval a preukázal
nesprávnyúradnýpostupstavebnéhoúradu,ktorýpredchádzalodstúpeniup.A.odzmluvy,atozdôvodu
nesprávneho úradného postupu - nevydanie rozhodnutia o umiestnení stavby v projekte v súlade so
Stavebným zákonom, Správnym poriadkom a ďalšími príslušnými predpismi. Žalobca utrpel škodu v
dôsledku priameho a bezprostredného následku, ktorým je nesprávny úradný postup stavebného úradu.

V opačnom prípade by žalobcovi žiadna škoda nevznikla.
18. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 25.02.2019 uviedol, že žalobca v replike okrem viacstranového
paragrafového znenia zákonov a vyjadrenia sa k otázke jeho aktívnej legitimácie na podanie žaloby
neuviedol žiadne nové skutočnosti. Žalovaný považoval za potrebné vyjadriť sa k návrhu na ustálenie
výšky ušlého zisku znaleckým spôsobom. Poukázal na čl. 8 a § 132 ods. 1 CSP, keď jednou zo

základných zásad, na ktorých je vybudovaný nový civilný proces, je zásada kontradiktórnosti konania,
v zmysle ktorej sa priorizuje procesná aktivita sporových strán, ktoré sú zásadne povinné tvrdiť
rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení. Žalobca je teda
povinnýpreukázaťvýškuškodyaušléhozisku,ktorésivkonaníuplatňuje,dôkazmi.Žalovanýspochybnil
spôsob určenia výšky škody a ušlého zisku, ktorý si žalobca vyčíslil v žalobe, keďže následne navrhuje

znaleckým spôsobom ustáliť výšku ušlého zisku z projektu, z ktorého bude vyplývať aj výška skutočnej
škody.
19. Žalovaný, pôvodne zastúpený Ministerstvom dopravy SR, podaním doručeným súdu dňa 11.01.2023
oznámil súdu, že nadobudnutím účinnosti zákona č. 172/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon
č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších

predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, t. j. od 01.01.2023, došlo k zmene kompetencií
na úseku územného plánovania, výstavby a vyvlastnenia, a preto prešli z ministerstva na nový ústredný
orgán štátnej správy: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu, so sídlom Tomášikova 14366/64A,
Bratislava, IČO: 54 669 464. V súvislosti s prechodom kompetencií zo zákona prechádzajú práva
a povinnosti vyplývajúce zo štátnozamestnaneckých vzťahov, z pracovnoprávnych vzťahov a iných

právnych vzťahov zamestnancov zabezpečujúcich výkon tejto kompetencie, ako aj práva a povinnosti
z iných právnych vzťahov z Ministerstva dopravy Slovenskej republiky na Úrad pre územné plánovanie
a výstavbu Slovenskej republiky. Uznesením zo dňa 15.03.2023, č. k. 4C/67/2016 - 778 súd určil, že v
prejednávanom spore bude konať na strane žalovaného so Slovenskou republikou zastúpenou Úradom
pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky.

20. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na dňa 24.11.2023, na ktorom sporové strany
zopakovali podstatné skutočnosti uvádzané vo svojich písomných podaniach doručených súdu.
21. Nad rámec tam uvedených skutočností žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol,
že nesprávny úradný postup orgánu štátnej správy vidí v nevydaní rozhodnutia o umiestnení stavby
v zákonnej lehote a naopak vydanie rozhodnutia o prerušení konania dňa 16.05.2012 a následne

dokonca rozhodnutia o zastavení konania dňa 12.11.2012, ktoré boli obe označené nadriadeným
orgánom za nezákonné. Nebyť týchto rozhodnutím, právny predchodca žalobcu vzhľadom na svoje
dlhoročné skúsenosti mal možnosť splniť si svoje záväzky zo zmluvy a zabezpečiť vydanie rozhodnutia
o umiestnení stavby, ako podať žiadosť o vydanie stavebného povolenia včas. Rozhodnutia o
umiestnení stavby k danej stavbe bolo vydané dňa 19.08.2013, cca. 5 mesiacov po zrušení rozhodnutia

nadriadeným správnym orgánom. To znamená, že za predpokladu zákonného postupu mohla Mestská
časť Bratislava - Vajnory rozhodnúť cca. 5 mesiacov odo dňa doplnenia podkladov potrebných na
vydanie územného rozhodnutia spoločnosťou VI GROUP, teda 5 mesiacov odo dňa 30.03.2012. Je
zrejmé, že v takom prípade by k splneniu zmluvných povinností spoločnosťou VI GROUP došlo, a táto
by dosiahla zisky v zmysle vyčíslenia obsiahnutého v žalobe. Poukázal na ustanovenie § 9 ods. 1

zákonač.514/2003Z.z.,podľaktoréhosazanesprávnyúradnýpostuppovažujeajporušeniepovinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. V danej veci
pritom dvakrát nadriadený orgán konštatoval nezákonný a nedôvodný postup stavebného úradu. Úrad
namiesto toho, aby konal, vytváral prekážky, prečo nemá vydať rozhodnutie, a toto rozhodnutie vydalv nie predpokladanej dobe, ale až dňa 19.08.2013. Z týchto dôvodov došlo konaním Mestskej časti
Bratislava - Vajnory ako príslušného stavebného úradu k nezákonnému postupu v správnom konaní,
ktorým vznikla VI GROUP škoda, v zmysle vyčíslenia uvedeného v žalobe, a síce skutočná škoda vo

výške 132.760,40 eur a ušlý zisk vo výške 622.398,89 eur.
22. Žalovaný zdôraznil, že žalobca svoj nárok tak v žalobe, ako aj v rámci žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku, opiera o nesprávny úradný postup. Žalovaný má za to, že v danom prípade
nemohol vzniknúť nesprávny úradný postup, ktorým by mohli byť v žalobe, respektíve v žiadosti
definované prieťahy v konaní, nakoľko samotná činnosť správneho orgánu nie je nesprávny úradný

postup, skutočnosť ktorú treba odlišovať. Žalobca (na pojednávaní - pozn. súdu) uvádza, že tento
nesprávny úradný postup vyústil do rozhodnutí, ktoré sa podľa jeho názoru ukázali ako nezákonné, v
takom prípade však platí, že nezákonné rozhodnutie konzumuje nesprávny úradný postup. Nemožno sa
domáhať nároku za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, pokiaľ to vyústilo do nejakého
nezákonného rozhodnutia. Potom ide o to, do akého nezákonného rozhodnutia, pretože rozhodnutia,
ktoré boli napadnuté riadnym opravným prostriedkom neboli teda právoplatné, neboli zrušené neskôr

v rámci správneho konania, je otázne, ktoré z nich boli nezákonné. Pokiaľ sa pozrieme na rozhodnutia
v konkrétnom časovom slede, ktoré vyplývajú aj zo spisu, máme tu najskoršie rozhodnutie o tom, že
Mestská časť Bratislava - Vajnory ako stavebný úrad ako príslušný úrad prerušila konanie v máji, a
následne toto rozhodnutie ako keby bolo zrušené Krajským stavebným úradom a teda sa pokračovalo
v konaní. Namieste je otázka, či dôvodom je nesprávny úradný postup, ktorý predchádzal, alebo to

samotné rozhodnutie. Ak by to bolo to samotné rozhodnutie, ako aj nesprávny postup, a súd by uznal,
že tie dôvody tu stali, vzhľadom na to, že nároky je možné uplatniť si len jedným z uvedených titulov,
potom žalovaný vznáša námietku premlčania, keďže nesprávny úradný postup bol, ako aj nezákonné
rozhodnutia boli vydané pred viac ako 3,5 roka (pred podaním žaloby - poznámka súdu), aj keď lehota
spočívala po dobu 6 mesiacov počas predbežného prerokovania nároku, stále je to viac ako 3,5 roka.

Pokiaľ by súd uznal, že tu nesprávny úradný postup bol, čo podľa názoru žalovaného môžu byť len
konštatované prieťahy v konaní, pretože žalobca nepredložil žiadny iný spôsob vybavovania sťažností
a samotná regulačná činnosť orgánu verejnej správy nie je nesprávny úradný postup, potom žalovaný
namieta príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom definovaným v žalobe a vznikom
škody. Žalovaný nemôže za to, že žalobca si dohodol v zmluve s p. A. podmienky, ktoré spočívali v

tom, že pokiaľ do určitej lehoty nebude vybavené územné rozhodnutie, resp. nebude právoplatné, tento
môže odstúpiť od zmluvy. Ide o súkromnoprávnu dohodu, ktorá nemôže byť postihnuteľná tým, že orgán
štátnej správy rozhodoval v nejakom procese. Absentuje príčinná súvislosť. O príčinnú súvislosť ide
vtedy, ak protiprávny úkon je bezprostredný, jedinečný a unikátny. To, že stavebný úrad vo Vajnoroch
rozhodoval v lehote postihnutej prieťahmi, čo však doposiaľ nebolo preukázané, neznamená, že táto

konkrétna príčina zapríčinila, že žalobca nedosiahol zisk, ktorý si uplatňuje, či už teda skutočnú škodu,
aleboušlýzisk.Žalovanýzdôraznil,žežalobcovináslednebolovydanéúzemnérozhodnutie,ajstavebné
povolenie, a nakoniec tú stavbu aj realizoval. To že p. A. odstupoval od zmluvy dňa 15.03.2013, to
bolo už v čase, keď žalobca vedel, že rozhodnutie bolo stavebným úradom zrušené a v konaní sa
pokračovalo ďalej. V zmluve si zmluvné strany dohodli, že stavba sa má zahájiť do júna 2015, tak sa

aj následne stalo, do tejto lehoty bolo vydané tak územné rozhodnutie, ako aj stavebné povolenie. K
stanoveniu výšky škody a ušlého zisku podľa názoru žalovaného je potrebné vychádzať z odborných
skúseností, žalobca mal a mohol predložiť znalecký posudok. Žalovaný namietol žalobcom predložený
výpočet, ktorý nie je možné verifikovať.
23. Intervenient uviedol, že zo žaloby priamo nevyplýva, aký konkrétny postup stavebného úradu

Mestskej časti Bratislava - Vajnory žalobca považuje za nesprávny. Pripustil, že zo žaloby nepriamo
vyplýva, že žalobca svoj domnelý nárok na náhradu škody odvodzuje tým, že v územnom konaní došlo
k oneskorenému schváleniu územného plánu zóny, ako aj k oneskorenému rozhodnutiu o umiestnení
stavby a následných povolení, čo malo mať za následok odstúpenie p. A. a spoločnosti Vajnorská
obchodná s.r.o. od zmluvy. Zdôraznil, že ani jedna z podmienok pre uplatnenie nároku na náhrady

škody nie je splnená a žaloba je tak podľa názoru intervenienta nedôvodná. Prípadné nedostatky
správneho konania alebo postup, v ktorom správny orgán, hoci aj nesprávne vyhodnotil podmienky
vydania rozhodnutia, nemožno považovať za nesprávny úradný postup. Podľa slovenského právneho
poriadku neexistuje právny nárok na vydanie územného plánu zóny. Aj keď v prípade územného
konania a konania o umiestnení stavby ide o návrhové konanie, uvedené automaticky neznamená

bezprostredné vydanie územného rozhodnutia. Podaný návrh musí spĺňať náležitosti podľa stavebného
zákona, nesmie byť v rozpore s územným plánom, nesmie byť pre stavbu vydané nesúhlasné záväzné
stanovisko príslušných orgánov... Rovnako ako žalovaný zdôraznil, že v danom konaní nakoniec došlo
k vydaniu územného rozhodnutia, stavebného povolenia, kolaudačného rozhodnutia, pričom stavba je vsúčasnosti postavená a užívaná. Intervenient zopakoval svoju argumentáciu k nepreukázaniu existencie
a výšky škody, ako ani existencii príčinnej súvislosti medzi tvrdeným nesprávnym úradným postupom
a vznikom škody.

24. Žalobca považoval za potrebné vyjadriť sa ku skutočnostiam, ktoré odzneli na pojednávaní dňa
24.11.2023 svojím písomným podaním zo dňa 25.01.2024. V súvislosti s návrhom na doplnenie
dokazovania znaleckým posudkom na stanovenie výšky a rozsahu škody vzniknutej žalobcom
nesprávnym úradným postupom žalobca zdôraznil, že žaloba bola podaná za účinnosti OSP. Žalobca
mal za to, že svoj návrh na doplnenie dokazovania označil včas, t. j. vo vyjadrení zo dňa 11.02.2019.

Reagoval má predbežný právny názor prednesený súdom vo vzťahu k namietanému nesprávnemu
úradnému postupu, pričom žalobca poukázal na to, že v žalobe opísal rozhodné skutočnosti vo vzťahu
k nezákonnému úradným postupu a zároveň označil konkrétne ustanovenia Správneho poriadku,
Stavebného zákona, ktoré upravujú procesný postup správneho orgánu. V rámci správneho konania
žalobca namieta porušenie označených ustanovení citovaných zákonov. Podľa názoru žalobcu z textu
žaloby je zrejmé, čo žalobca považuje za nesprávny úradný postup; strany sporu sa k namietaným

skutočnostiam vyjadrili a teda žalobca má za to, že všetky zúčastnené strany majú vedomosť, čo je
predmetom konania na súde. Záver súdu, že žalobca nemal uviesť, v čom konkrétne má spočívať
namietaný nesprávny úradný postup označil žalobca za nesprávny a tento vníma ako príliš formalisticky.
Žalobca prízvukoval, že sa touto žalobou nedomáha náhrady škody titulom nezákonných rozhodnutí
správneho orgánu. Žalobca nesprávny úradný postup stavebného úradu vidí v porušení ustanovení

správneho poriadku a stavebného zákona, ktoré označil v žalobe. To, že v rámci konania boli vydané
rozhodnutia o prerušení konania a o zastavení konania v rozpore so zákonom je nesporné, avšak tieto
nie sú predmetom žaloby. Na tieto žalobca poukázal iba vo vzťahu k argumentu, aký čas by trvalo
vydanie príslušného rozhodnutia, ak by úradný postup stavebného úradu bol zákonný. K prednesu
žalovaného ohľadne konzumácie nesprávneho úradného postupu nezákonným rozhodnutím žalobca

uviedol, že takýto názor nemá oporu v práve. Ostatne, ak by tomu tak bolo, orgány verejnej moci by
sa zodpovednosti napr. za prieťahy v konaní vyhli vydaním hoc zákonného rozhodnutia. Pripomenul,
že za nesprávny úradný postup v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. sa považuje výkon právomoci
orgánu verejnej moci, pri ktorom dôjde k porušeniu právnou normou ustanoveného predpísaného
postupu (okrem iného porušenie povinnosti vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote) alebo

k porušeniu účelu, ku ktorému postup orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci smeruje. V
danom prípade intervenient konal za porušenia viacerých ustanovení Správneho poriadku a Stavebného
zákona, a teda nejde len o vydanie dvoch rozhodnutí (o prerušení správneho konania a o zastavení
správneho konania), ktoré viedli k vzniku škody. K námietke premlčania žalobca uviedol, že táto nemá
opodstatnenosť a je nedôvodná, nakoľko sa vzťahovala k eventualite, ktorá na pojednávaní neodznela.

Knámietkežalovanéhooexistenciipríčinnejsúvislostispoukazom,žedojednanieodstúpeniaodzmluvy
jesúkromnoprávnoudohodou,zaktorúštátnemôženiesťzodpovednosť,žalobcauviedol,žetakýtodruh
liberácie zodpovednosti za škodu je absolútne neprípustný. Podľa názoru žalobcu v správne fungujúcom
právnom štáte sa subjekty súkromných vzťahov môžu spoliehať, že orgány verejnej moci budú konať v
súlade so zákonom a budú dodržiavať predpisy správnych konaní. Tieto očakávania sú úplne legitímne

a štát musí prevziať zodpovednosť za konanie orgánu verejnej moci, ktoré sa hrubo vymyká bežnému
chodu vecí a bolo označené za nezákonné. Jediným dôvodom vzniku škody bol nezákonný úradný
postup stavebného úradu - Mestskej časti Bratislava - Vajnory, ktorý konal v rozpore so Správnym
poriadkom a Stavebným zákonom. Je potom úplne irelevantné, či následne stavebný úrad požadované
rozhodnutie vydal, nakoľko k takému kroku došlo po niekoľkonásobnom prekročení zákonnej lehoty na

vydanie rozhodnutia.
25. K vznesenej námietke premlčania sa žalovaný vyjadril aj písomne svojim podaním zo dňa
06.03.2024, keď uviedol, že táto smeruje k tomu, že stavebný úrad vyzval spoločnosť VI GROUP
(stavebníka) na opätovné doplnenie návrhu na vydanie územného rozhodnutia a rozhodol o prerušení
územného konania dňa 16.05.2012 (toto rozhodnutie bolo zrušené ako nezákonné dňa 15.10.2012; teda

najneskôr už v tomto momente žalobca mohol vedieť o vzniku škody a o tom, kto je za ňu zodpovedný).
Žaloba bola podaná dňa 06.06.2016, teda po viac ako 3 rokoch a 7 mesiacoch. V ďalšom žalovaný
zopakoval svoju argumentáciu o nesplnení zákonných predpokladov pre uplatnenie nároku na náhradu
škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., uviedol stručný prehľad relevantných skutkových okolností a vo
zvyšku zotrval na svojej predchádzajúcej argumentácii uvádzanej v písomných podaniach.

26. Na pojednávaní dňa 08.03.2024 žalobca zotrval na svojom návrhu na doplnenie dokazovania
predložením znaleckého posudku, ktorým sa má preukázať výška vzniknutej škody, zaviazal sa tento
predložiť v dodatočnej lehote. Žalovaný, ako aj intervenient namietli doplnenie dokazovania znaleckým
posudkom.27. Žalobca predložil súdu znalecký posudok dňa 14.10.2024.
28. K obsahu znaleckého posudku sa žalovaný vyjadril svojim podaním zo dňa 31.10.2024, v ktorom
uviedol, že predmetný znalecký posudok vykazuje formálne vady. Namietol, že znalecká organizácia

uvádza subjektívne závery, ktorými sa nepriamo vyjadruje k právnym otázkam. Uviedol, že znalecká
organizácia pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzala z podkladov poskytnutých žalobcom, keď
v zásade ide o totožné podklady priložené k žalobe, ktoré sú podľa názoru žalovaného nepreskúmateľné
a na základe, ktorých nemožno overiť, akým spôsobom bola vyčíslená škoda. V zmysle predloženého
znaleckého posudku výpočet ušlého zisku vychádzal z orientačného rozpočtu stavby, kde sú uvedené

konkrétne číselné údaje označené ako ekonomické ukazovatele realizácie projektu - v znaleckom
posudku absentuje údaj o tom, akým spôsobom boli tieto číselné údaje, z ktorých sa vychádza pri
stanovení výšky škody zistené, rovnako je to pri číselných údajoch označených ako náklady na projekt,
ktoré sú opätovne podľa názoru žalovaného nepreskúmateľné, keďže nemožno overiť, akou metódou
boli stanovené. Znalecká organizácia v znaleckom posudku v časti 1.4 uvádza podklady, ktoré mali byť
použité pri vypracovaní znaleckého posudku, tieto však nekorešpondujú s tými, ktoré sú uvedené v

obsahu znaleckého posudku (konkrétne ide o odkazy na internetové stránky, ktoré majú vypovedať o
tom, aké boli priemerné ceny bytov v konkrétnom období). Vzhľadom k tomu, že v znaleckom posudku
nie sú riadne označené všetky relevantné podklady, ktoré mali byť prínosné pri vypracovaní znaleckého
posudku, nie je možné overiť, z akých podkladov znalec vôbec vychádzal, a či z podkladov, z ktorých
mohol dospieť k záverom uvedeným v znaleckom posudku. Zo znaleckého posudku nie je zrejmé,

akou metódou boli získané číselné údaje, z ktorých znalec vychádzal pri svojom výpočte, a teda nie
je možné overiť správnosť tohto výpočtu, preto podľa názoru žalovaného je výpočet, resp. stanovenie
škody znalcom nepreskúmateľné.
29. Súd vykonal dokazovanie z písomných a ústnych vyjadrení sporových strán, ako aj z predložených
listinných dôkazov, na základe ktorých ustálil nasledovný skutkový a právny stav:

30. Zo Zmluvy o usporiadaní vzájomných vzťahov v súvislosti so stavbou „Nové Šuty, Vajnory“ a zmluvy
o budúcej zmluve o prevode časti obchodného podielu obchodnej spoločnosti vajnorská obchodná
s.r.o., k žalobe predložená bez označenia dňa podpisu predmetnej zmluvy (neskôr doplnená s dátumom
uzatvorenia dňa pravdepodobne 02.06.2010 - dopísaný rukou, mesiac ťažko identifikovateľný - pozn.
súdu, č.l. 253), mal súd za preukázané, že R.. H. A., vajnorská obchodná s.r.o. a VI GROUP, spol. s

r.o. si touto zmluvou upravili práva a povinnosti zmluvných strán súvislosti s prípravou, realizáciou a
predajom stavby „Nové Šuty, Vajnory“, pozostávajúcej z radových rodinných domov, vilových domov
a bytových domov ktoré mali byť umiestnená na pozemkoch vo výlučnom vlastníctve obchodnej
spoločnosti vajnorská obchodná s.r.o. (jediným spoločníkom bol p. A.). Spoločnosť VI GROUP, spol. s
r.o. mala zabezpečiť a realizovať výstavbu rodinných domov a bytových domov.

V čl. I Zmluvy si zmluvné strany dohodli orientačný časový harmonogram prípravy a realizácie stavby. V
bode 1 sa uvádza, že „zmluvné strany sú uzrozumené s tým, že základným predpokladom uskutočnenia
spoločného projektu je schválenie územného plánu zóny mestskou časťou Bratislava - Vajnory, ktorý
umožní zmluvným stranám zamýšľané priestorové usporiadanie a funkčné využitie dotknutej časti
územia obce Vajnory. Na základe dostupných informácií sa predpokladá, že územný plán zóny bude

schválený do 30.06.2011.“
V čl. I bod 3, tretia odrážka Zmluvy: „Ak územný plán zóny bude schválený do 30.06.2011, zmluvné
strany predpokladajú uskutočnenie ďalších etapách prípravy a realizácie spoločného projektu takto:
- vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby do 31.12.2011,
- spracovanie projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie a vydanie stavebného povolenia do

30.06.2012,
- realizácia stavby do 30.06.2014. V prípade, že realizácia stavby bude prebiehať po etapách, tak sa
termín dokončenia stavby posunie do 30.06.2015.“

V čl. I bod 4 Zmluvy: „Ak Mestská časť Bratislava - Vajnory územný plán zóny schváli až po 30.06.2011,

najneskôr však do 31.12.2012, tak lehoty podľa odseku 3 tohto článku sa primerane predĺžia.“
Včl.Ibod5Zmluvy:„AkMestskáčasťBratislava-Vajnoryúzemnýplánzónyneschválianido31.12.2012
a zmluvné strany sa písomne, formou dodatku k tejto zmluve nedohodnú inak, ich práva a povinnosti
z tejto zmluvy k uvedenému dňu zaniknú. V takom prípade spoločnosť Vajnorská obchodná s.r.o.
automaticky, bez ďalšieho úkonu odvoláva / ruší svoj súhlas k umiestneniu stavby. Toto ustanovenie

neplatí v prípade, že po dohode s miestnou samosprávou bude možné schváliť územné rozhodnutie
pre riešenú lokalitu aj bez právoplatného schválenia územného plánu zóny, aj v takom prípade musí byť
územné rozhodnutie právoplatné najneskôr do 31.12.2012.“V čl. II Zmluvy si zmluvné strany dohodli, že spoločnosť VI GROUP spol. s r. o. zabezpečí prípravu a
realizáciu stavby na svoje náklady; tento podiel na uskutočňovaní spoločného projektu bol zmluvnými
stranami ohodnotený na sumu 431.500,- eur. Spoločnosť Vajnorská obchodná s.r.o. sa zaviazala

poskytnúť nezaťažené pozemky ohodnotené zmluvnými stranami pre účely tejto zmluvy sumou
1.825.000,- eur. Stavba sa mala realizovať financovaním z investičného úveru, ktorý mala zabezpečiť
spoločnosť Vajnorská obchodná s.r.o., pričom ku dňu pristúpenia spoločnosti VI GROUP spol. s r.o.
nemala byť zaťažená žiadnymi inými záväzkami. Zisk, ktorý mala dosiahnuť spoločnosť Vajnorská
obchodná s.r.o. výlučne z predaja domov, bytov, príslušenstva a priľahlých pozemkov si mali budúci

spoločníci obchodnej spoločnosti Vajnorská obchodná s.r.o. rozdeliť v pomere 75% pre p. H. A. a
25% pre spoločnosť VI GROUP spol. s r.o.. V rovnakom pomere sa mali zmluvní partneri podieľať na
prípadnej strate. V rovnakom pomere sa zmluvné strany zaviazali zabezpečiť finančné prostriedky na
zabezpečenie financovania projektu.
V čl. III bod 1.1 Zmluvy sa spoločnosť VI GROUP spol. s r.o. zaviazala zabezpečiť vydanie rozhodnutia
o umiestnení stavby - bez stanovenia termínu (pozn. súdu); jediná lehota upravená týmto článkom

sa viaže na spracovanie projektovej dokumentácie pre rozhodnutie o umiestnení stavby, ktorá mala
byť vyhotovená najneskôr v lehote do 31.12.2010. Pre prípad porušenia ktorejkoľvek z dielčích úloh
dohodnutých v rámci tohto článku sa menovaná spoločnosť zaviazala zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške
50.000,- eur bez DPH (bod 1.16 citovaného ustanovenia).
V čl. III bod 1.3 Zmluvy sa spoločnosť VI GROUP spol. s r.o. zaviazala v mene spoločnosti Vajnorská

obchodnáanaúčetspoločnostiVIGROUPspol.sr.o.zabezpečiťspracovanieprojektovejdokumentácie
pre vydanie stavebného povolenia. Projektovú dokumentáciu pre stavebné povolenie mala vypracovať
a celú inžiniersku činnosť vykonávať spoločnosť VI GROUP spol. s r.o. tak, aby návrh na vydanie
stavebného povolenia mohol byť stavebnému úradu podaný v lehote do 30.02.2012 (za predpokladu,
že územný plán zóny bude schválený najneskôr do 30.06.2011). Pre prípad porušenia tohto záväzku

sa menovaná spoločnosť zaviazala zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 50.000,- eur bez DPH (bod 1.17
citovaného ustanovenia).
V čl. III. bod 2.4 Zmluvy sa p. H. A. zaviazal v lehote najneskôr do 15 dní odo dňa právoplatnosti
územného rozhodnutia na stavbu uzavrieť so spoločnosťou VI GROUP spol. s r.o. zmluvu o prevode
časti obchodného podielu spoločnosti Vajnorská obchodná s.r.o. za podmienok dohodnutých touto

zmluvou a rozhodnúť o rozšírení počtu konateľov na dvoch s tým, že jedným z konateľov bude Z.. G..
N. D..
V čl. IV bod 1 Zmluvy si zmluvné strany dohodli, že ak spoločnosť VI GROUP spol. s r.o. ani po
predchádzajúcom písomnom upozornení v určenej náhradnej lehote nesplní svoje záväzky podľa čl. III
ods. 1 Zmluvy, p. H. A. a spoločnosť Vajnorská obchodná s.r.o. môžu od tejto zmluvy odstúpiť.

V čl. V bod 6 Zmluvy: „Ak ktorúkoľvek zmluvnú stranu a jej záväzok ovplyvní vyššia moc, bude sa jej
plnenie považovať za zmarené a nie je možné takéto plnenie ďalej vymáhať.“
31. Zo Zmluvy o budúcej zmluve o prevode časti obchodného podielu (ako súčasť zmluvy o usporiadaní
vzájomných vzťahov v súvislosti so stavbou ani táto nie je datovaná - pozn. súdu) mal súd za preukázaný
záväzok p. H. A. a obchodnej spoločnosti VI GROUP spol. s r.o. uzavrieť v lehote 15 dní odo dňa

právoplatnostirozhodnutiaoumiestnenístavbyzmluvuoprevodečastiobchodnéhopodielu,ktoroup.H.
A. prevedie na spoločnosť VI GROUP spol. s r.o. časť svojho podielu v spoločnosti Vajnorská obchodná
s.r.o. v rozsahu 1.250,- eur / 5.000,- eur za kúpnu cenu 1.250,- eur. P. H. A. mal právo voľby medzi
povinnosťou uzavrieť vyššie uvedenú zmluvu alebo zabezpečiť vyplatenie obchodnej spoločnosti VI
GROUP spol. s r.o. odmenu vo výške 200.000,- eur s DPH.

32. Dňa 25.01.2012 podala spoločnosť VI GROUP spol. s r.o. návrh na vydanie územného rozhodnutia
o umiestnení stavby Bratislava, Vajnory, Nové Šuty - obytná zóna (č.l. 48).
33. VI GROUP spol. s r.o. požiadala Miestny úrad Vajnory dňa 02.02.2012 o späťvzatie podania
adresované Magistrátu Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava týkajúceho sa prehodnotenia
záväzného stanoviska k pripravovanému zámeru s názvom „Nové Šuty“. Poukázal na informáciu

zistenú v článku uverejnenom na internetovej stránke www.vajnory.sk , v
zmysle ktorého mala mestská časť požiadať magistrát o prehodnotenie stanoviska a o zmenu s
ohľadom na prebiehajúce pripomienkové konanie v procese spracovania územného plánu zóny Šuty
vzhľadom na negatívne pripomienky dotknutých obyvateľov Vajnôr. Menovaná spoločnosť upozornila
mestskú časť, že v tomto prípade konala protiprávne, prekročila svoje právomoci, keď mylne spojila

žiadosť o vydanie územného rozhodnutia s pripomienkovaním ÚPZ Šuty. Mestská časť nedisponuje
legislatívnym nástrojom, ktorý by umožňoval, či už z vlastnej iniciatívy, alebo na podnet dávať
prehodnocovať stanoviská k záväznej činnosti. Pripomienky k predmetnému územnému konaniuneexistujú vzhľadom na skutočnosť, že ešte nebolo vypísané územné konanie a účastníci konania ešte
nemohli pripomienkovať daný projekt pre územné rozhodovanie. (č.l. 51)
34. Spoločnosť VI GROUP spol. s r.o. listom zo dňa 02.02.2012 požiadala Miestny úrad Vajnory o

poskytnutie informácie v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. v súvislosti s vyššie označeným článkom, ako
aj žiadala poskytnúť informácie formou kópie pripomienok ku konceptu územného plánu zóny Šuty (č.l.
52 a 53).
35. Listom zo dňa 09.02.2012 požiadala spoločnosť VI GROUP spol. s r.o. Miestny úrad Bratislava -
Vajnory o opravu zavádzajúcich informácií v predmetnom článku (č.l. 54).

36. Listom zo dňa 14.02.2012 spoločnosť VI GROUP spol. s r.o. žiadala Mestskú časť Bratislava
- Vajnory na dodržanie zákonného postupu a lehôt pri vydávaní územného rozhodnutia na výstavbu
„Nové Šuty - Obytná zóna.“. Z listu okrem iného vyplýva, že menovaná spoločnosť pristúpila k petičnej
akcii, ktorou chcela zdokumentovať a podporiť názory občanov, ktorí sú za výstavbu. Uviedla, že
v pripomienkovom konaní ku konceptu UPNZ Šuty, ktoré prebiehalo do 31.01.2012, podľa dodanej
dokumentácie a dokumentácie zo dňa 13.02.2012 priamo proti výstavbe bol vznesený jeden priamy

nesúhlas majiteľa susediacej nehnuteľnosti a niekoľko nepriamych pripomienok týkajúcich sa nesúhlasu
s výstavbou bytových domov na celom území Šuty. Menovaná spoločnosť upozornila Mestskú časť
Bratislava - Vajnory, že disponuje súhlasným záväzným stanoviskom Hlavného mesta SR Bratislava k
výstavbe a Mestská časť Bratislava - Vajnory ho zo zákona musí rešpektovať. (č.l. 56)
37. Mestská časť Bratislava - Vajnory listom zo dňa 21.02.2012 vyzvala spoločnosť VI GROUP spol.

s r.o. na doplnenie návrhu na vydanie územného rozhodnutia podkladmi nevyhnutnými na spoľahlivé
posúdenie dôsledkov navrhovanej stavby v území (v súlade s ustanovením § 35 ods. 2 zákona č.
50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku - stavebný zákon) a zároveň oznámila
prerušenie konania podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku. Upovedomila menovanú spoločnosť, že ak
v určenej lehote nedostatky podania nebudú odstránené, územné konanie bude zastavené. (č.l. 57).

38. Žalobca ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení v žalobe predložil rôzne záväzné stanoviská
dotknutých orgánov, ktoré podľa názoru súdu nemali relevanciu k prejednávanému sporu.
39. Listom zo dňa 30.03.2012 s označením „Doplnenie návrhu na vydanie územného rozhodnutia na
základe výzvy č. OS-209/2012/MOK-1 zo dňa 21.02.2012 spoločnosť VI GROUP spol. s r.o. mala
predložiť vyžiadané podklady a žiadala Miestny úrad Vajnory, aby pokračoval v územnom konaní.

Predmetný list neobsahuje zoznam príloh, ktoré by preukazovali, aké podklady menovaná spoločnosť
predkladá. (č.l. 81)
40. Listom zo dňa 02.04.2012 spoločnosť VI GROUP spol. s r.o. vyzvala Miestny úrad Vajnory na
okamžité doručenie stanoviska k pripojeniu komunikácií k projektu s názvom „Nové Šuty - obytná zóna“ z
dôvodunesplneniasipovinnostiuloženejzákonomopozemnýchkomunikáciáchazákonomoúzemnom

plánovaní a stavebnom poriadku určujúcich všeobecnú lehotu na doručenie stanoviska v lehote 30 dní
odo dňa podania. (č.l. 82)
41. Mestská časť Bratislava - Vajnory listom zo dňa 05.04.2012 s označením „Záväzné stanovisko k
pripojeniu komunikácie stavba: „Nové Šuty - obytná zóna“ na miestne komunikácie (MK) Uhliská a
Pračanská Mestskej časti Bratislava - Vajnory“, ktorým vyslovila svoj nesúhlas s pripojením budúcich

komunikácií na menované ulice. (č.l. 83)
42. Listom zo dňa 10.04.2012 spoločnosť VI GROUP spol. s r.o. vyzvala Mestskú časť Bratislava
- Vajnory na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby. Menovaná spoločnosť namieta nedodržanie
7 dňovej lehoty odo dňa podania návrhu na vydanie územného rozhodnutia zo dňa 25.01.2012
na oznámenie začatia územného konania. Uvedené konanie menovaná spoločnosť považovala za

nečinnosť orgánu verejnej správy a za zbytočné prieťahy vo veci. V prípade, že stavebný úrad nebude
postupovať v súlade so zákonom o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, ako aj zákonom o
správnom konaní, menovaná spoločnosť uviedla, že si bude uplatňovať opatrenia proti nečinnosti
správneho orgánu podľa zákona o správnom konaní, zákona o prokuratúre a pod. a spôsobenú škodu
si bude vymáhať v plnom rozsahu súdnou cestou. (č.l. 85)

43. Spoločnosť VI GROUP spol. s r.o. listom zo dňa 16.04.2012 adresovaným Mestskej časti
Bratislava-Vajnorydoplnilasvojepodaniezodňa10.04.2012.Uviedla,žepožiadavkastavebnéhoúradu
na predloženie stanoviska príslušného cestného správneho orgánu a správcu komunikácií stavbou
dotknutých miestnych komunikácií III. triedy nevyplýva zo žiadneho osobitného predpisu. Potom podľa
názoru spoločnosti VI GROUP spol. s r.o. bol ku dňu doloženia ostatných požadovaných dokumentov

úplný návrh na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby a stavebný úrad mal postupovať podľa
ustanovenia § 36 ods. 1 Stavebného zákona a vydať v lehote 7 dní oznámenie o začatí územného
konania. (čl. 87)44. Spoločnosť VI GROUP spol. s r.o. podala dňa 16.04.2012 a dňa 17.04.2012 (č.l. 89 a 92) na
Okresnú prokuratúru Bratislava III podnet na preskúmanie zákonnosti postupu a nečinnosti stavebného
úradu Mestskej časti Bratislava - Vajnory.

45. Mestská časť Bratislava - Vajnory opätovne vyzvala spoločnosť VI GROUP spol. s r.o. listom zo
dňa 16.05.2012, č. OS-209/2012/MOK-2, na doplnenie návrhu na vydanie územného rozhodnutia a
oznámila prerušenie konania (č.l. 96).
46. Spoločnosť VI GROUP spol. s r.o. podala dňa 28.05.2012 podnet na preskúmanie rozhodnutia
o prerušení konania podľa § 65 Správneho poriadku Mestskej časti Bratislava - Vajnory a Krajskému

stavebnému úradu Bratislave (č.l. 102 a 105)
47. Krajský stavebný úrad v Bratislave rozhodnutím zo dňa 15.10.2012, č. A/2012/2055/KIZ, v konaní
mimo odvolacieho konania, rozhodol o zrušení právoplatného rozhodnutia Mestskej časti Bratislava
- Vajnory č. OS- 209/2012/MOK-2 zo dňa 16.05.2012 z dôvodu, že bolo vydané v rozpore so
zákonom. Z odôvodnenia rozhodnutia možno vyvodiť, že prvostupňový orgán postupoval v rozpore
so zákonom, keď v rámci prvého prerušenia konania nevyžiadal od navrhovateľa všetky potrebné

podklady pre rozhodnutie, potom bolo povinnosťou správneho orgánu v lehote 7 dní odo dňa, kedy je
žiadosť o územné rozhodnutie úplná, oznámiť začatie územného konania účastníkom konania. Krajský
stavebný úrad konštatoval nečinnosť stavebného úradu v lehote od 06.04.2012 do 16.05.2012, kedy
došlo k opätovnému prerušeniu konania a vyžiadania ďalších podkladov. Vo vzťahu k požiadavke na
zosúladenieprojektovejdokumentáciesozámermiúzemnéhorozvojaMestskejčastiBratislava-Vajnory

v danej lokalite s ohľadom na priebeh obstarávania územného plánu zóny Šuty krajský stavebný úrad
uviedol, že stavebný úrad v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nijako nezdôvodnil s poukazom na
konkrétne zákonné ustanovenia, nepodložil žiadnymi odkladmi a preto nie je zrejmé na základe akých
konkrétnych skutočností takúto požiadavku voči navrhovateľovi uplatnil. Krajský stavebný úrad orgán
poukázal na to, že napadnuté prvostupňové rozhodnutie neobsahuje odôvodnenie, nie sú teda zrejmé

jednoznačné dôvody prerušenia konania a nie je zrejmé, na základe akých konkrétnych skutočností
stavebný úrad voči navrhovateľovi uplatnil požiadavku na doplnenie návrhu na vydanie územného
rozhodnutia s následným rozhodnutím o prerušení konania. Keďže rozhodnutie o prerušení konania
zo dňa 16.05.2012 neobsahuje povinné obsahové náležitosti rozhodnutia v súlade s ustanovením §
47 ods. 1 až 4 Správneho poriadku, toto označil nadriadený orgán za nepreskúmateľné, poučenie

neobsahuje údaj, či je rozhodnutie preskúmateľné súdom, čo je nepostačujúce, preto konštatoval jeho
vydanie v rozpore s citovaným ustanovením Správneho poriadku. K podnetu navrhovateľa na uplatnenie
opatrenia proti nečinnosti a vo veci samej rozhodnúť druhostupňovým orgánom Krajský stavebný
úrad uviedol, že ide o výnimočný inštitút; predpokladá sa, že v prevažnej väčšine prípadov dôjde k
náprave skôr, ako bude potrebné použiť opatrenie proti nečinnosti. Krajský stavebný úrad v Bratislave je

odvolacím orgánom a nevyplýva mu zo zákona povinnosť a ani právomoc zasahovať do prebiehajúcich
konaní vedených na prvostupňovom správnom orgáne, preto nemôže nariadiť v prebiehajúcom konaní
stavebnému úradu, aby niektorý doklad od stavebníka nežiadal. Do prebiehajúceho konania môže za
zákonom ustanovených podmienok vstúpiť príslušná okresná prokuratúra. Zároveň upriamil pozornosť
na možnosť účastníka konania domáhať sa na súde, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy

vo veci konať a rozhodnúť. Krajský stavebný úrad v Bratislave zaviazal stavebný úrad po obdržaní
právoplatného rozhodnutia krajského stavebného úradu a kompletného spisového materiálu ukončiť
predmetné konanie a ako vecne a miestne príslušný správny orgán v danej veci pristúpiť k vydaniu
meritórneho rozhodnutia. (č.l. 110)
48. Mestská časť Bratislava - Vajnory rozhodnutím zo dňa 12.11.2012, č. OS- 209/2012/MOK-2,

rozhodla o zastavení územného konania vo veci podaného návrhu na vydanie územného rozhodnutia
o umiestnení stavby „Nové Šuty - obytná zóna - Bratislava, Vajnory“. Z odôvodnenia rozhodnutia
vyplýva, že mestská časť písomne vyzvala navrhovateľa dňa 21.02.2012 na odstránenie nedostatkov
podania v lehote 60 dní od doručenia výzvy. Navrhovateľ návrh doplnil dňa 30.03.2012. Nakoľko v
doplnení chýbalo stanovisko príslušného cestného správneho orgánu a správcu stavbou dotknutých

miestnych komunikácií III. triedy, čo bola jedna z požiadaviek na doplnenie návrhu, nepredloženie
ktorého navrhovateľ zdôvodnil, že mu táto povinnosť nevyplýva zo žiadneho osobitného predpisu,
stavebný úrad požiadavke navrhovateľa vyhovel a predmetné stanovisko si v súlade s ustanovením § 36
Stavebného zákona obstaral sám. Mestská časť Bratislava - Vajnory ako príslušný cestný správny orgán
pre predmetné komunikácie vydala nesúhlasné záväzné stanovisko. Obsah záväzného stanoviska je

pre správny orgán záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami
nemôže správny orgán vo veci rozhodnúť. Uvedené malo za následok zastavenie konania. (č.l. 119)
49. Listom zo dňa 15.11.2012 spoločnosť VI GROUP spol. s r.o. vyzvala Mestskú časť Bratislava -
Vajnory na odstránenie nezákonného stavu, poukázala na skutkový stav, ktorý predchádzal vydaniurozhodnutia o zastavení konania, mimo iného aj na rozhodnutie Krajského stavebného úradu v
Bratislave. Zdôraznila, že pokiaľ mestská časť nebude konať v súlade s rozhodnutím nadriadeného
orgánu, bude nútená domáhať sa svojich práv správnou žalobou. (č.l. 121)

50. Dňa 26.11.2012 spoločnosť VI GROUP spol. s r.o. podala odvolanie proti rozhodnutiu o zastavení
konania zo dňa 12.11.2012, č. OS-209/2012/MOK-2. (č.l. 123)
51. Obvodný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, rozhodnutím zo dňa 04.03.2013,
č. A/2013/538/KIZ, odvolaním napadnuté rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Vajnory zo dňa
12.11.2012, č. OS- 209/2012/MOK-2, zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na nové

prejednanie a rozhodnutie. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že stavebný úrad nepostupoval v
súlade s ustanovením § 136 stavebného zákona, podľa ktorého sa musí v predmetnom konaní
dosiahnuť vzájomný súlad medzi stanoviskami príslušných dotknutých orgánov, nakoľko protichodné,
protirečiace, či vzájomne sa vylučujúce podmienky dotknutých orgánov nemožno akceptovať v
príslušnom rozhodnutí. Rozpory sa odstraňujú najmä dohodou, ktorej účastníkmi sú orgány nadriadené
tým dotknutým orgánom, ktorých stanoviská sú protichodné. Proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno ďalej

odvolať a je v inštančnom postupe konečné. Rovnako toto rozhodnutie nie je možné preskúmať súdom.
(č.l. 130)
52. Vajnorská obchodná s.r.o. listom zo dňa 02.01.2013 vyzvala spoločnosť VI GROUP spol. s r.o.
na splnenie záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o usporiadaní vzájomných vzťahov, v zmysle ktorej sa
mala spoločnosť VI GROUP spol. s r.o. zaviazať v súvislosti s prípravou a realizáciou stavby „Nové

Šuty, Vajnory“ zabezpečiť vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby najneskôr v lehote do 31.12.2012,
a to s poukazom na čl. III ods. 1 citovanej zmluvy. Spoločnosť Vajnorská obchodná s.r.o. tak vyzvala
spoločnosť VIGROUPspol.sr.o.nasplnenietohtozáväzkunajneskôrvlehotedo28.02.2013.(č.l.129)
53. Listom zo dňa 15.03.2013 Vajnorská obchodná s.r.o. odstúpila od zmluvy o usporiadaní vzájomných
vzťahov, nakoľko záväzok, ktorý mal vyplývať pre spoločnosť VI GROUP spol. s r.o. z ustanovenia

čl. III. ods. 1 citovanej zmluvy nebol zo strany menovanej spoločnosti splnený ani v náhradnej lehote
do 28.02.2013. (č.l. 138)
54. Spoločnosť VI GROUP spol. s r.o. požiadala Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho
rozvoja SR listom zo dňa 26.08.2014 o predbežné prejednanie nároku na náhradu škody spôsobenej
nezákonným postupom orgánu štátnej správy. (č.l. 204) Ministerstvo predbežne prerokovalo návrh

žalobcu na náhradu škody a podaním zo dňa 23.02.2015 žiadateľa upovedomilo, že podľa jeho názoru
neboli splnené základné podmienky pre uplatnenie nároku na náhradu škody a žalobcom uplatnený
nárok neuznáva. (č.l. 174)
55. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 18.05.2015 mal súd za preukázané, že spoločnosť VI
GROUP spol. s r.o. ako postupca postúpil na žalobcu ako postupníka pohľadávku titulom nároku na

náhradu škody spôsobenej orgánmi verejnej moci ich nesprávnym úradným postupom, ktorá sa skladá
zo skutočnej škody vo výške 132.760,40 eur a ušlého zisku vo výške 622.398,89 eur. (č.l. 179)
56. Zo záverov znaleckého posudku č. 86/2024, vypracovaný CORPORA a.s., znaleckou organizáciou
v odbore Ekonomika a riadenie podnikov, odvetvie Oceňovanie a hodnotenie podnikov, vo veci
výpočtu vzniknutého ušlého zisku spôsobeného spoločnosti VI GROUP spol. s r.o. v súvislosti s

nesplnením zmluvy o usporiadaní vzájomných vzťahov v súvislosti so stavbou „Nové Šuty, Vajnory“ a
zmluvy o budúcej zmluve o prevode obchodného podielu obchodnej spoločnosti Vajnorská obchodná
s.r.o. z dôvodu nevydania rozhodnutia o umiestnení stavby Mestskou časťou Vajnory včas za
účelom súdneho konania o náhradu škody spôsobenej nezákonným úradným postupom vyplýva,
že znalecká organizácia pri výpočte ušlého zisku vychádzala z orientačného rozpočtu príjmov a

nákladov na predmetný projekt, pričom v ňom uvedené príjmy a náklady považovala za primerané.
Pri vzatí do úvahy vývoj cien bytov v čase znalecká organizácia ustálila rozmedzie príjmov z predaja
byččččččččččččččččččččččččččččččččččččččččččštu od 7.937.175,- eur bez DPH do 9.260.037,- eur
bez DPH a tak by výška ušlého zisku bola v rozmedzí od 452.631,60 eur bez DPH do 707.282,54 eur
bez DPH. Z uvedeného tak znalecká organizácia konštatovala, že výška príjmov a nákladov uvedených

v rozpočte je reálna a primeraná a preto stanovila výšku ušlého zisku v sume 622.398,89 eur.
57. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, účinný do 31.08.2007 - v čase vzniku tvrdeného
nesprávneho úradného postupu žalovaného (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“), štát zodpovedá za
podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem

tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci, nesprávnym úradným postupom.
58. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiťúkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.
Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.
Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia.

Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať
rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená
škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.
Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku
podľa§15ododňapodaniažiadostidoskončeniaprerokovania,najdlhšievšakpočasšiestichmesiacov.

59. V prípade zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ide o objektívnu
zodpovednosť za predpokladu súčasného splnenia troch podmienok - existencia nezákonného
rozhodnutia orgánu štátu alebo jeho nesprávny úradný postup, existencia škody ako majetkovej
či nemajetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným
rozhodnutím či nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci má povahu objektívnej zodpovednosti, t. j. zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie. Zákon
nepozná ani žiadny liberačný dôvod, na základe ktorého by bolo možné tejto zodpovednosti sa zbaviť.
60. Prvotnou podmienkou pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom je existencia nesprávneho úradného postupu. V zmysle konštantnej judikatúry sa za
nesprávny úradný postup považuje konanie štátneho orgánu, pri ktorom porušil právnymi normami

predpísané pravidlá. Spravidla ide o postup, úkony, ktoré s rozhodovacou činnosťou priamo nesúviseli,
avšak nie je vylúčené, aby bola škoda spôsobená postupom uskutočneným aj v rámci rozhodovacej
činnosti, za predpokladu, že úkony nesprávneho úradného postupu priamo k vydaniu rozhodnutia
nevedú a bezprostredne sa v obsahu rozhodnutia neprejavia. Nesprávnym úradným postupom môže byť
aj iná činnosť orgánu štátu alebo iné vady v spôsobe vedenia konania, ako i zbytočné prieťahy v súdnom

konaní. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia
v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie (nie však samotné vydanie
rozhodnutia), lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho
činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote. Podľa konkrétnych okolností toho ktorého prípadu
môže však ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto

výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie
štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku vyplývajúceho z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti.
Úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností a jeho
správnosť je potrebné posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu
smeruje.

61. V prejednávanom spore sa žalobca domáhal od žalovaného náhrady majetkovej škody vo výške
755.159,29 eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti s nesprávnym úradným postupom Mestskej časti
Bratislava - Vajnory, konajúcou ako stavebným úradom v konaní o návrhu na vydanie rozhodnutia
o umiestnení stavby, vedenom pod č. OS-209/2012/MOK. Žalobca v žalobe poukázal na časovú
chronológiu úkonov a konaní v rámci označeného správneho konania a označil ustanovenia Správneho

poriadkuaStavebnéhozákona,podľaktorýchstavebnýúradnemalpostupovať.Neskôržalobcauviedol,
že za nesprávny úradný postup považuje nevydanie rozhodnutia o umiestnení stavby v zákonnej lehote
a naopak vydanie rozhodnutia o prerušení konania dňa 16.05.2012 a následne dokonca rozhodnutia o
zastavení konania dňa 12.11.2012, ktoré boli obe označené nadriadeným orgánom za nezákonné.62. Súd mal v konaní za preukázané, a tieto skutočnosti zároveň neboli sporné, že právny predchodca
žalobcu podal dňa 25.01.2012 (č.l. 48) na Mestskú časť Bratislava - Vajnory, stavebný úrad, návrh
na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby Bratislava, Vajnory, Nové Šuty. Stavebný úrad

listom zo dňa 21.02.2012, č. OS-209/2012/MOK-1, (č.l. 57) vyzval navrhovateľa - právneho predchodcu
žalobcu z dôvodu, že predložené podklady a stanoviská k návrhu na vydanie územného rozhodnutia
nepostačovali na riadne posúdenie návrhu z hľadiska záujmov sledovaných v územnom konaní, na
doplnenie ďalšími podkladmi. Zároveň prerušil územné konanie. Právny predchodca žalobcu doplnil
návrh na vydanie územného rozhodnutia listom zo dňa 30.03.2012 (č.l. 81). Potom, ako sa právny

predchodca žalobcu viacnásobne domáhal vydania rozhodnutia o umiestnení stavby, podal podnet na
preskúmanie zákonnosti postupu a nečinnosti stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - Vajnory, tak
na Okresnú prokuratúru Bratislava III listom zo dňa 16.04.2012 (výsledok šetrenia nie je súdu známy),
ako aj na Krajský stavebný úrad v Bratislave listom zo dňa 28.05.2012 (č.l. 105). Krajský stavebný úrad
v Bratislave rozhodol dňa 15.10.2012 pod č. A/2012/2055/KIZ v konaní mimo odvolacieho konania o
návrhu na preskúmanie právoplatného rozhodnutia Mestskej časti Bratislava - Vajnory č. OS-209/2012/

MOK-2 zo dňa 16.05.2012 (č.l. 110) tak, že označené právoplatné rozhodnutie zrušil z dôvodu, že bolo
vydané v rozpore so zákonom. Krajský stavebný úrad vyhodnotil postup stavebného úradu v rozpore
so zákonom, keď v rámci prerušenia konania nevyžiadal od navrhovateľa všetky potrebné podklady
pre rozhodnutie, potom bolo povinnosťou správneho orgánu v lehote 7 dní odo dňa, kedy je žiadosť o
územné rozhodnutie úplná, oznámiť začatie územného konania účastníkom konania. Krajský stavebný

úrad rovnako konštatoval nečinnosť stavebného úradu v lehote od 06.04.2012 do 16.05.2012, kedy
došlo k opätovnému prerušeniu konania a vyžiadania ďalších podkladov. Vo vzťahu k požiadavke na
zosúladenieprojektovejdokumentáciesozámermiúzemnéhorozvojaMestskejčastiBratislava-Vajnory
v danej lokalite s ohľadom na priebeh obstarávania územného plánu zóny Šuty krajský stavebný úrad
uviedol, že stavebný úrad v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nijako nezdôvodnil s poukazom

na konkrétne zákonné ustanovenia, nepodložil žiadnymi odkladmi a preto nie je zrejmé na základe
akých konkrétnych skutočností takúto požiadavku voči navrhovateľovi uplatnil. Krajský stavebný úrad
poukázal na to, že napadnuté prvostupňové rozhodnutie neobsahuje odôvodnenie, nie sú teda zrejmé
jednoznačné dôvody prerušenia konania a nie je zrejmé, na základe akých konkrétnych skutočností
stavebný úrad voči navrhovateľovi uplatnil požiadavku na doplnenie návrhu na vydanie územného

rozhodnutia s následným rozhodnutím o prerušení konania. Keďže rozhodnutie o prerušení konania
zo dňa 16.05.2012 neobsahovalo povinné obsahové náležitosti rozhodnutia v súlade s ustanovením
§ 47 ods. 1 až 4 Správneho poriadku, toto označil nadriadený orgán za nepreskúmateľné, poučenie
neobsahuje údaj, či je rozhodnutie preskúmateľné súdom, čo je nepostačujúce, preto konštatoval
jeho vydanie v rozpore s citovaným ustanovením Správneho poriadku. Krajský stavebný úrad v

Bratislave zaviazal stavebný úrad po obdržaní právoplatného rozhodnutia krajského stavebného úradu a
kompletného spisového materiálu ukončiť predmetné konanie a ako vecne a miestne príslušný správny
orgán v danej veci pristúpiť k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Následne stavebný úrad rozhodol
dňa 12.11.2012 pod č. OS-209/2012/MOK-2 o zastavení územného konania (č.l. 119). O odvolaní
právneho predchodcu žalobcu proti označenému rozhodnutiu rozhodol Obvodný úrad Bratislava,

odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím zo dňa 04.03.2013, č. A/2013/538/KIZ (č.l. 130), tak,
že odvolaním napadnuté rozhodnutie stavebného úradu zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie
a rozhodnutie. S poukazom na skutočnosť, že stavebný úrad nepostupoval v zmysle ustanovenia §
136 Stavebného zákona, keď vzájomný nesúlad medzi stanoviskami dotknutých orgánov neodstraňoval
dohodou, ktorej účastníkmi sú orgány nadriadené tým dotknutým orgánom, ktorých stanoviská sú

protichodné. Zaviazal teda stavebný úrad v ďalšom konaní pre prípad námietok účastníkov konania
smerujúcich proti obsahu záväzného stanoviska, aby stavebný úrad konanie prerušil a vyžiadal si od
dotknutého orgánu stanovisko k námietkam. Ak dotknutý orgán stanovisko nezmení, stavebný úrad
si vyžiada potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska od orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom
dotknutého orgánu.

63. Na základe uvedených skutočností, súd dospel k záveru, že správny orgán viacnásobne pochybil v
rámcikonaniaonávrhunavydanieúzemnéhorozhodnutia,čomalozanásledoknedodržaniezákonných
lehôt, uvedené konštatoval v rámci svojho rozhodnutia aj Krajský stavebný úrad v Bratislave, preto je
možné konštatovať, že existencia nesprávneho úradného postupu bola v konaní preukázaná.
64.Žalovanývpriebehukonaniavzniesolnámietkupremlčaniažalobouuplatnenéhonárokuspoukazom

na existenciu nezákonného rozhodnutia, ktoré malo nesprávny úradný postup správneho orgánu
konzumovať. Žalobca spochybnil žalovaným vznesenú námietku premlčania, nakoľko sa vzťahovala k
eventualite, ktorá na pojednávaní dňa 24.11.2024 neodznela. Podľa názoru súdu nie je podstatné, aké
dôvody sporová strana pri uplatnení námietky premlčania uvedie. Námietka premlčania je inštitútomhmotného práva a jej právne posúdenie prislúcha súdu v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Nemôže
byť na škodu žalovaného, pokiaľ súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca
si svoj nárok správne uplatnil titulom nesprávneho úradného postupu, a nie titulom nezákonného

rozhodnutia. Potom je úlohou súdu posúdiť, či žalobou uplatnený nárok si žalobca uplatnil včas.
65. Premlčanie, ako právny inštitút, je následok kvalifikovaného uplynutia času, ktoré spôsobuje zánik
súdnej vymáhateľnosti práva, z ktorého sa stáva tzv. naturálna obligácia.
66. Účelom právnej úpravy inštitútu premlčania je, aby oprávnený subjekt pod hrozbou sankcie
premlčania uplatnil svoje právo v stanovenej premlčacej dobe - teda včas. Účinné vznesenie námietky

premlčania práva znamená, že súd oprávnenej osobe nemôže premlčané právo priznať, keďže
vznesením námietky premlčania zaniká nárok na autoritatívnu vynútiteľnosť uplatneného práva.
Nemožnosť priznať oprávnenému subjektu premlčané právo nastane až vtedy, keď sú splnené tieto
predpoklady:
· uplynie právnym predpisom vymedzený čas (premlčacia doba),
· nevykonáva sa právo oprávneným subjektom v priebehu takto vymedzenej doby a

· povinný subjekt v rámci súdneho konania o uplatnenom práve účinne vznesie námietku premlčania.
67. Právo na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci podlieha premlčaniu. Právna úprava
premlčania nie je v zákone č. 514/2003 Z. z. komplexná, keďže tento právny predpis upravuje iba
premlčaciu lehotu práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci a osobitný prípad
prerušenia jej plynutia. Ostatné otázky premlčania práva na náhradu škody sa v zmysle § 25 spravujú

ustanoveniami Občianskeho zákonníka.
68. Platná právna úprava rozlišuje objektívnu a subjektívnu lehotu premlčania práva na náhradu škody
spôsobenej pri výkone verejnej moci.
69. Subjektívna premlčacia lehota práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci (bez
ohľadu na to, či škoda bola spôsobená nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, alebo jeho

nesprávnym úradným postupom) je trojročná a začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o
škode.
70. Súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. marca 2012, sp. zn. 5 M Cdo 13/2010,
z odôvodnenia ktorého vyplýva: ak podmienkou na uplatnenie práva na náhradu škody je nesprávny
úradný postup, potom pre začiatok plynutia trojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci

okamih, kedy sa poškodený dozvedel o škode, v takom prípade na rozdiel od škody uplatňovanej
vydaním nezákonného rozhodnutia, pre plynutie premlčacej doby nemá právny význam zrušenie
rozhodnutia, ktorému prípadne aj predchádzal nesprávny úradný postup, ani deň jeho doručenia
(oznámenia) poškodenému. Pokiaľ ide o začiatok plynutia premlčacej doby práva na náhradu škody
v dôsledku nesprávneho úradného postupu, predpoklad hypotézy právnej normy sa nespája s

vedomosťou poškodeného o tom, kto za škodu zodpovedá, ale ani s jeho vedomosťou o tom, či a
prípadne kedy nesprávnosť úradného postupu bola vyslovená (konštatovaná) príslušným orgánom,
ale jediným predpokladom začiatku plynutia premlčacej doby je okamih, kedy sa poškodený dozvedel o
škode. Poškodený sa dozvie o škode vtedy, ak sú mu známe skutkové okolnosti, z ktorých možno zistiť
vznik škody (v predpokladanej výške) zakladajúce ich uplatnenie v zmysle zákona o nároku na náhradu

škody spôsobenej pri výkone verejnej moci.
71. Princíp premlčania v prípade náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je
konštruovaný na subjektívnej vedomosti poškodeného, čo konštatoval príkladmo aj Krajský súd v
Trenčíne vo svojom uznesení zo dňa 22. novembra 2005, sp. zn. 17Co/133/2005. Rozhodujúce teda
je to, aby sa preukázala vedomosť o škode, čiže kedy sa poškodený dozvedel o vzniku škody určitého

druhu a rozsahu do tej miery, aby mohol svoj nárok uplatniť na súde. (pre porovnanie aj uznesenie
Najvyššieho súdu ČR z 05. apríla 2011, sp. zn. 28 Cdo/479/2009)
72.ŽalobcavznikškodyzdôvodňovalnevydanímúzemnéhorozhodnutiaoumiestnenístavbyBratislava,
Vajnory, Nové Šuty Mestskou časťou Bratislava - Vajnory, stavebným úradom, v zákonom stanovenej
lehote. Uvedené podľa jeho názoru malo mať za následok odstúpenie spoločnosti Vajnorská obchodná

s.r.o. od Zmluvy o usporiadaní vzájomných vzťahov v súvislosti so stavbou Nové Šuty, Vajnory a Zmluvy
o budúcej zmluve o prevode časti obchodného podielu v obchodnej spoločnosti Vajnorská obchodná
s.r.o., v ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal zabezpečiť vydanie rozhodnutia o umiestnení
stavby v lehote do 31.12.2012. Nakoľko k zabezpečeniu vydania tohto rozhodnutia zo strany právneho
predchodcu žalobcu nedošlo ani v náhradnej lehote do 28.02.2013, Vajnorská obchodná s.r.o. odstúpila

od zmluvy dňom 15.03.2013. Z uvedeného teda vyplýva, že dňa 15.03.2013 sa žalobca dozvedel o
vzniku škody; iné v konaní tvrdené zo strany žalobcu nebolo. Týmto dňom začala plynúť trojročná
premlčaciadobaauplynuladňa15.03.2016.Žalobabolanasúddoručenádňom06.06.2016,čižezjavne
po uplynutí premlčacej doby.73. Z dôvodu účinne vznesenej námietky premlčacia žalovaným súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
74. Súd predmetný nárok žalobcu posudzoval aj z hľadiska preukázania kumulatívneho splnenia
všetkých troch predpokladov potrebných na priznanie nároku na náhradu škody titulom nesprávneho

úradného postupu v zmysle zákona č.514/2003 Z.z., splnenie prvého z nich ktoré konštatoval vyššie
(existencia nesprávneho úradného postupu).
75.Ďalšoupodmienkoupreúspešnéuplatnenienárokunanáhraduškodyvočištátubybolopreukázanie
vzniku škody a jej výšky. Za škodu žalobca označil nedosiahnutý podiel na zisku spoločnosti Vajnorská
obchodná s.r.o. z projektu vo výške 622.398,89 eur, zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 100.000,- eur

ako sankcie za porušenie záväzku a náklady vynaložené v súvislosti s projektom vo výške 32.760,40 eur.
76. Pojem škody zákon č. 514/2003 Z. z. bližšie nedefinuje, preto sa aplikujú príslušné ustanovenia
Občianskeho zákonníka (§ 442 a nasl.). Škodu je možné vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá nastala
v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím
majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa
uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Skutočnou škodou je ujma, ktorá

znamená zničenie, stratu, zmenšenie, zníženie, či iné znehodnotenie existujúceho majetkového stavu
poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré
treba vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého stavu (pokiaľ nie je vylúčené). Ušlý zisk predstavuje
zmarený majetkový prospech, ktorý bolo možné očakávať s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu,
no nenastalo v dôsledku škodnej udalosti. Ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného

nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na
pravidelnýbehvecídaloočakávať.Ušlýzisksaneprejavujezmenšenímmajetkupoškodeného(úbytkom
aktív, ako je to u skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu (výnosu). Nestačí pritom iba
pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí
(nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať

zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu. Len všeobecné
tvrdenie o strate podnikateľskej príležitosti alebo zmarení podnikateľského zámeru bez ďalšieho nikdy
nemôže byť základom pre vznik nároku na náhradu ušlého zisku, a to ani v prípade, ak by boli dôsledkom
protiprávnej udalosti. Je tomu tak preto, že zákon č. 514/2003 Z. z. nezakladá vznik nároku na náhradu
škody paušálne a automaticky v každom jednotlivom prípade porušenia povinnosti zo strany orgánov

štátu, ale len celkom výnimočne za predpokladu súčasného naplnenia aj ďalších predpokladov vzniku a
existencie zodpovednostného vzťahu. Dôkazné bremeno ohľadom naplnenia týchto podmienok vzniku
zodpovednosti štátu za škodu pritom zaťažuje poškodeného. Aj existencia ušlého zisku musí byť vždy
bezpečne preukázaná. V prípade ušlého zisku nie je možné preukázať jeho reálnu existenciu, ale musia
byť dokazované také konkrétne skutkové okolnosti (tvrdené poškodeným), ktoré pri logickej úvahe

povedú súd k záveru, že ušlý zisk by skutočne vznikol, nebyť protiprávnej udalosti, t. j. dokazuje sa
pravdepodobnosť dosiahnutia ušlého zisku u poškodeného v danom čase a podľa miery dokázanej
pravdepodobnosti, je potom možné urobiť záver o tom, či by za daných okolností bol žalovaný ušlý
zisk aj reálnym. Ušlý zisk je teda stratou konkrétnej, reálnej a preukázateľnej príležitosti zhodnotenia
majetku, avšak len za predpokladu, že pravdepodobnosť dosiahnutia zisku u poškodeného je s ohľadom

na existujúce okolnosti toho ktorého konkrétneho prípadu vysoko pravdepodobná, až blížiaca sa k
istote. Pokiaľ poškodený nepreukáže existenciu týchto okolností a výšku ušlého zisku, ktorý mohol pri
bežnom chode vecí očakávať, nemôže byť v konaní úspešný (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 5MCdo/5/2015 z 31.7.2017).
77. Vo vzťahu k tvrdenej škode, ktorá mala vzniknúť zaplatením zmluvnej pokuty za porušenie

záväzku právneho predchodcu žalobcu súd uvádza, že zmluvná pokuta upravená v čl. I. bod 1.16
sa viaže k porušeniu záväzkov upravených v bode 1.1 Zmluvy o usporiadaní vzájomných vzťahov v
súvislosti so stavbou Nové Šuty, Vajnory. Súd konštatuje, že v bode 1.1 citovaného článku zmluvy
sa právny predchodca žalobcu zaviazal zabezpečiť vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby za
určitých podmienok (územné konanie uskutočniť v mene a na účet VI GROUP, spol. s r.o.; navrhnúť

optimálne využitie dotknutého územia v súlade s dohodnutými architektonickými ukazovateľmi tak,
aby čistá predajná podlahová plocha stavby predstavovala aspoň 6.000 m2; spracovať projektovú
dokumentáciu pre rozhodnutie o umiestnení stavby a vykonávať súvisiacu inžiniersku činnosť tak,
aby projektová dokumentácia bola vyhotovená v lehote najneskôr do 31.12.2010; návrh na vydanie
rozhodnutia o umiestnení stavby vrátane projektovej dokumentácie pre územné konanie pred jeho

predložením stavebnému úradu odsúhlasiť s p. A., resp. s ním splnomocnenou osobou; podať návrh
na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby stavebnému úradu v lehote najneskôr do 90 dní po
schválení územného plánu zóny podľa čl. 1 ods. 2; prípadné zmeny a doplnky podaného návrhu na
vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby bez odkladu odsúhlasiť s p. A., resp. s ním splnomocnenouosobou), pričom ani jedna z podmienok sa neviazala k žiadnej lehote súvisiacej s rozhodnutím pre
umiestnenie stavby, všetky sa týkali spracovania projektovej dokumentácie. Zmluvná pokuta upravená
v čl. I bod 1.17 sa viazala k porušeniu povinnosti zabezpečiť spracovanie projektovej dokumentácie

pre vydanie stavebného povolenia, a to tak, že návrh na vydanie stavebného povolenia má byť podaný
stavebnému úradu v lehote do 30.02.2012, zároveň však za predpokladu, že územný plán zóny bude
schválený najneskôr do 30.06.2011. (Keďže žalobca podal návrh na rozhodnutie o umiestnení, z
uvedeného súd vyvodil záver, že poslanci miestneho zastupiteľstva územný plán zóny v stanovenom
termíne neschválili.) Súd má za to, že ani v tomto prípade nebol dôvod na uplatnenie si zmluvnej

pokuty voči právnemu predchodcovi žalobcu, keďže povinnosti vyplývajúce z tohto článku spočívali
len v zabezpečení spracovania projektovej dokumentácie a predloženia návrhu na vydanie stavebného
povolenia stavebnému úradu v stanovenej lehote za splnenia predpokladu schválenie územného plánu
zóny.
78. V rámci osobitných dojednaní zmluvné strany uviedli, že sú si vedomé, že základným predpokladom
spoločného podnikania súvisiaceho s prípravou a realizáciou stavby je schválenie územného plánu

zóny, schválenie ktoré je mimo dispozície účastníkov tejto zmluvy; predpokladaný vecný a časový
harmonogram prípravy a realizácie stavby je preto len orientačný. Ak ktorúkoľvek zmluvnú stranu a
jej záväzok ovplyvní vyššia moc, bude sa jej plnenie považovať za zmarené a nie je možné takéto
plnenie ďalej vymáhať. „Vyššou mocou“ v danom prípade možno podľa názoru súdu myslieť práve
rozhodovanie poslancov mestskej časti Bratislava - Vajnory pri schvaľovaní územného plánu zóny, ako

aj postup v rámci správneho konania, keď plynutie zákonných lehôt môže narušiť práve taká skutočnosť,
že správnemu orgánu nie sú predložené všetky potrebné dokumenty na rozhodnutie riadne a včas, resp.
sú podané pripomienky dotknutých orgánov alebo účastníkov, existuje potreba zosúladenia jednotlivých
záväzných stanovísk, ako aj využitie riadnych opravných prostriedkov v rámci správneho konania jej
účastníkmi.Jenesporné,žekuvšetkýmtuuvedenýmskutočnostiamajvrámcisprávnehokonaniadošlo.

Potom nie je možné požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty od právneho predchodcu žalobcu, ktorý
neporušil záväzok, ku ktorému sa zaviazal. Súd zároveň konštatuje, že v konaní zaplatenie zmluvnej
pokuty zo strany právneho predchodcu žalobcu nebolo preukázané.
79. Rovnako súd nemal v konaní za preukázaný vznik jednotlivých, právnym predchodcom žalobcu
tvrdených nákladov vynaložených v súvislosti s prípravou a realizáciou projektu. Napriek námietke

žalovaného o nepreukázaní tejto skutočnosti, žalobca neprodukoval žiadne prostriedky procesného
útoku, ktoré by nárok žalobcu preukazovali.
80. Na preukázanie vzniku škody - ušlého zisku (zmarenie príležitosti na prevod obchodného podielu v
spoločnostiVajnorskáobchodnás.r.o.)žalobcapredložilsúduznaleckýposudokč.86/2003vypracovaný
znaleckou organizáciou COPORA, a. s.. Znalecká organizácia síce v závere konštatuje, že výška

príjmov a nákladov uvedených v rozpočte je reálna a primeraná a preto stanovila výšku ušlého zisku
na sumu 622.398,89 eur, t. j. totožne s nárokom žalobcu uplatneným žalobou, avšak zároveň uvádza,
že pri svojich výpočtoch vychádzala z orientačného rozpočtu príjmov a nákladov na projekt, ktoré
považovala za primerané. Dôvody, pre ktoré považovala tieto za primerané však znalecká organizácia
neuvádza. Súd má za to, že zmluvné strany vypracovávali rozpočet príjmov a nákladov na projekt

v čase, ktorý výrazne predchádzal realizácii projektu, zrealizovanie ktorého žalobca nespochybňoval.
Znalecká organizácia však v posudku nezohľadňovala reálnu cenu stavebného materiálu a cenu
práce v rozhodnom období, pri svojom posudzovaní vychádzala opäť len z orientačného rozpočtu
predloženého znaleckých organizácií žalobcom. Opak z ničoho nevyplýva. Vo vzťahu k výnosom, resp.
príjmom znalecká organizácia zdôrazňuje, že je potrebné predpokladať vývoj cien bytov v čase a preto

zohľadňovala zľavy z ceny bytov a nárast cien bytov, kedy opäť predpokladá určitú výšku príjmov. Z
tabuľky na str. 36 znaleckého posudku však vyplýva, že znalecká organizácia sumu jednotlivých položiek
tvrdených žalobcom v žalobe ponížila o 10% z ceny bytov, predpokladajúc možnú zľavu z ceny bytov a
naopak pripočítala 5% z ceny bytov zohľadniac nárast cien bytov. Tento spôsob stanovenia výšky ušlého
zisku sa súdu javí ako nepresvedčivý, keď znalecká organizácia takýto postup nezdôvodnila žiadnymi

relevantnými skutočnosťami a neuviedla, prečo zvolila práve tento matematický postup.
81. Na základe skutočností uvedených v predchádzajúcich bodoch odôvodnenia rozsudku možno
dospieť k záveru, že žalobca výšku škody tak vo vzťahu k nákladom vynaloženým na realizáciu projektu,
k zmluvnej pokute, ako aj vo vzťahu k stanoveniu ušlého zisku (výšky obchodného podielu, ktorý žalobca
nemal nadobudnúť v ním tvrdenej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom), nemal súd v

konaní za preukázanú.
82. Predpokladom pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je okrem preukázania porušenia
právnej povinnosti a vzniku škody aj príčinná súvislosť medzi konaním alebo opomenutím (porušenie
právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda v podobe skutočnej škody aleboušlého zisku musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením právnej povinnosti. Škoda ani
porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a tomu korelujúce právo na jej
náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná,

pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, čo sa týka
príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade tú stranu sporu, ktorej tvrdenie má byť
preukázané, teda poškodeného - žalobcu. Kauzálny nexus je väzba vzťahov (objektívnych súvislostí),
v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je
medzi konaním a škodou vzťah príčiny a následku; ak bola príčinou škody iná skutočnosť, zodpovednosť

za škodu nenastáva. Kauza´lny nexus je podstatny´m prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty.
Vyžaduje sa, aby nesprávny úradný postup a vznik sˇkody boli v logickom slede, teda aby nesprávny
úradný postup bol pri´cˇinou a vznik sˇkody vra´tane jej rozsahu na´sledkom tejto pri´cˇiny. Nestacˇi´ iba
pravdepodobnostˇ pri´cˇinnej su´vislosti, cˇi okolnosti nasvedcˇuju´cej jej existencii; pri´cˇinnu´ su´vislostˇ
treba vzˇdy preuka´zatˇ. Rozhoduju´ca je vecna´ su´vislostˇ pri´cˇiny a na´sledku a tu´to nemozˇno
riesˇitˇ vo vsˇeobecnej rovine, ale vzˇdy v konkre´tnych su´vislostiach. Príčinná súvislosť bola riešená

vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 3Cdo 313/2009, sp. zn. 2 Cdo 153/2014,
sp. zn. 6 MCdo 11/2010, sp. zn. 5 Cdo 126/2009, sp. zn. 5Cdo/67/2018, R 21/1992, R 28/2008, R
137/2014). Podľa záverov obsiahnutých v týchto rozhodnutiach sa vzťahom príčinnej súvislosti medzi
nesprávnym úradným postupom a škodou označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v
rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba

škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. V postupnom slede javov
je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa
stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite.
Atribútom príčinnej súvislosti je totiž priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo
(bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy,

bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v
dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody
existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Príčinou vzniku škody môže byť
len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol. Základom je úvaha
(test conditio sine qua non spoločný pre takmer všetky právne systémy Európskej únie), či by škodlivý

následok nastal bez konania škodcu (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. apri´la 2013, sp. zn. 6 Cdo
103/2011). Ak by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by daná nebola. Podľa teórie tzv. adekvátnej príčinnej
súvislosti je príčinná súvislosť daná vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu
vecí a skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu. Súčasne však musí byť preukázané,
že škoda by bez tejto príčiny nebola nastala. Ak príčinou škody je iná skutočnosť, zodpovednosť za

škodu nenastáva (viď rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave 9Co/349/2016 z 31.5.2018). Ani v zmysle
judikatúry Súdneho dvora EÚ sa nezakladá vznik nároku na náhradu škody paušálne a automaticky v
každom jednom prípade, ale len za predpokladu kumulatívneho splnenia troch základných podmienok
na vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú jednotlivcovi porušením komunitárneho práva, medzi
ktoré patrí aj existencia priameho kauzálneho vzťahu medzi porušením povinnosti členského štátu a

škodou, ktorá vznikla jednotlivcovi. Dôkazné bremeno ohľadom naplnenia týchto podmienok vzniku
zodpovednosti štátu za škodu pritom zaťažuje poškodeného.
83. Z postupného sledu jednotlivých skutkových okolností v danej veci je zrejmé, že nesprávny
úradný postup stavebného úradu bol významným článkom reťazca príčin a následkov. Napriek tomu,
ale zo sledu relevantných príčin a následkov vyplýva, že síce v dôsledku nesprávneho úradného

postupu nedošlo k realizácii prevodu obchodného podielu medzi žalobcom a spoločnosťou Vajnorská
obchodná s.r.o. za dohodnutú kúpnu cenu 1.250,- eur, avšak súd nevzhliadol priamu a bezprostrednú
príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a žalobcom tvrdeným ušlým ziskom z dôvodu
neuzavretia zmluvy o prevode obchodného podielu.
84. V danom prípade žalobcom požadovaná náhrada škody predstavuje hypotetický ušlý zisk vzhľadom

na skutočnosť, že žalobca dobrovoľne vstúpil do obchodnozáväzkového vzťahu, pričom splnenie
podmienky na uzatvorenie zmluvy o prevode obchodného podielu podmienil činnosťou, aktivitou,
rozhodnutím štátneho orgánu, ktorý nebol zmluvnou stranou, a preto ani nemohol vstúpiť do úpravy
zmluvných vzťahov. Síce k uzatvoreniu zmluvy o prevode obchodného podielu v zmysle zmluvy o
budúcej zmluve nedošlo v dôsledku nesplnenia podmienok, ku ktorým sa žalobca zaviazal, a to v

dôsledku nezabezpečenia právoplatných rozhodnutí pre nečinnosť stavebného úradu, avšak s takouto
možnosťou boli všetci účastníci zmluvného vzťahu oboznámený pri podpise zmluvy, počítali s ním a
zároveň sa pre taký prípad dohodli, že záväzok ovplyvnený vyššou mocou bude považovaný za záväzok
zmarený a nie je ho možné vymáhať.85. Vzhľadom na toto nie priame, ale sprostredkované pôsobenie nesprávneho úradného postupu
dospel súd k záveru, že v danom prípade nebola daná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom stavebného úradu a tým nezväčšením majetku žalobcu, náhrady ktorého sa domáha. Z vyššie

uvedeného vyplýva, že žalobca v konaní nepreukázal vznik škody a tiež existenciu príčinnej súvislosti
medzi nesprávnym úradným postupom stavebného úradu a ušlým ziskom (viď rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 2Cdo/517/2015 z 29.06.2016).
86. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien - po prvé ide
o bremeno tvrdenia, ktoré môže privodiť jej úspech v konaní a po druhé, strana musí svoje tvrdenia aj

preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie čl. 8 CSP
v spojení s § 185 CSP (§ 120 ods. 1 veta prvá OSP), podľa ktorého strany sporu sú povinné označiť
skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade
s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Uvedený článok stanovuje dôkaznú povinnosť strán
sporu v sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní
dôkazov leží zásadne na strane sporu a v prípade, ak neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie

svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo
skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú aj tú stranu
sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, ale hodnotenie vykonaných dôkazov
súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu.
Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ

je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je
preukázané (v tom zmysle, že ho súd nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani
na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie.
87. Vzhľadom na absenciu preukázania existencie a výšky škody v priamej príčinnej súvislosti s
nesprávnym úradným postupom by žaloba žalobcu bola zamietnutá aj z týchto dôvodov.

88. V krátkosti ešte k aktívnej vecnej legitimácii žalobcu v konaní, ktorú v priebehu konania namietol
žalovaný. Súd uvádza, že žalobca predložil Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 18.05.2015, ktorou
právny predchodca žalobcu spoločnosť VI GROUP s.r.o. postúpila pohľadávku titulom náhrady škody
spôsobenej orgánmi verejnej moci vo výške uplatňovanej v tomto konaní na žalobcu. Zároveň žalobca
predložil Dohodu o odplate za postúpenú pohľadávku a jej splatnosti zo dňa 18.05.2015. Súd konštatuje,

že aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní mal za preukázanú.
89. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60

dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
90. O trovách konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Keďže súd žalobu
v celom rozsahu zamietol, v prejednávanom spore bol plne úspešný žalovaný a intervenient na strane
žalovaného, preto im súd proti neúspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom

rozsahu. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným
uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.