Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. marec 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 7C/24/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118218950
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Róbert Bardač PhD.
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1118218950.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Róbertom Bardačom, PhD. v spore žalobcu: A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, E., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Ondrej Beracka, s. r.
o. so sídlom Jabloňová 1513/22, Nová Dedinka, IČO: 56 338 473, proti žalovanému: Verejné prístavy,
a. s. so sídlom Prístavná 10, Bratislava, IČO: 36 856 541, právne zastúpený: BADUCCI Legal, s.r.o. so
sídlom Mostová 2, Bratislava, IČO: 35 872 900, o uloženie povinnosti zdržať sa neoprávneného zásahu

do autorských práv žalobcu, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku zdržať sa neoprávneného zásahu do
majetkových práv žalobcu ako autora diela priestorového zobrazenia Transkontinentálneho logistického
centra nachádzajúceho sa na priesečníku dvoch významných cestných komunikácií a to cesty č. 1/63
a č. 1/64, pričom:

– Transkontinentálne logistické centrum – prístav v Komárne je navrhnuté na ploche 148,95 ha. K tejto

ploche je pričlenená aj susediaca lokalita Východ o výmere 19,60 ha, na ktorej je umiestnenie výrobných
služieb a vybavenosť verejnej administratívy ako sú administratívno-správne zariadenia, firemné
reprezentačné centrá, zariadenia peňažných ústavov, poisťovní a vedecko-výskumné polytechnické
centrá a pod. Na vytvorenie kontaktu s riekou Dunaj slúži umelý spojovací kanál medzi Dunajom
a prístavom, v rámci ktorého sú 3 bazény a to bazén A, B, C, ktoré sú určené na vykládku a nakládku
tovarov. Dva bazény sú umiestnené paralelne s tokom Dunaja. Jeden bazén je kolmo na hlavný smer

toku Dunaja, ktorý je umiestnený za prvými dvomi bazénmi vo vyhovujúcej vzdialenosti od hlavného
toku Dunaja.
– V blízkostí Dunaja je najmenší bazén s označením A, v ktorom sa budú odbavovať riečne lode, ktoré
sa môžu preložiť pomocou velkorozponových portálových žeriavov na riečno-morské lode, ktoré budú
v bazéne B, ktorý je umiestnený severne od bazénu A. V bazéne A je rampa na vyloďovaníe resp.
naloďovanie osobných motorových vozidiel na lode (trajekty). Bazén A budú využívať prevažne riečne
lode. Medzi bazénom A a bazénom B je tzv. mólo, na konci ktorého je riadiaca veža na usmerňovanie

prevádzky prístavu. Na tomto móle sú privedené aj železničné vlečky na prísun a odsun komodít.
– V južnej častí bazénu B bude zabezpečovaná prekládka tovarov z riečnych lodí na riečno-morské lode.
Severnej časti bazénu B bude zabezpečovaná vykládka a nakládka kontajnerov na riečno-námorné
lode. Severne od bazénu B je rozsiahle manipulačné a skladovacie územie, ktoré je dimenzované aj s
ohľadom na plánované splavnenie Váhu.
– Bazén C je situovaný kolmo na bazén B a bude využívaný pre vykládku a nakládku sypkých

materiálov, peliet vo východnej časti bazénu a kusových komodít v západnej časti bazénu C. Súbežne so
severnou hranou bazénu C sú vedené železničné vlečky po ktorých bude zabezpečený prísun a odvoz
prepravovaných komodít. Bazén C sa môže využívať aj na prekládku ropných produktov pri dodržaní
bezpečnostných odstupov, pásiem a ochrany ekosystému. V rámci prístavu sú vytvorené rezervné
plochy a objekty aj na krytie nárokov pre výhľadové splavnenie Váhu,

a to voči tomuto dielu ako celku alebo akejkoľvek časti tohto diela, najmä je povinný zdržať takého

neoprávneného zásahu, ktorým by spracovával toto dielo alebo jeho časť, spájal dielo alebo jeho časť siným dielom, zaraďoval dielo alebo jeho časť do databázy, vyhotovoval rozmnoženiny diela alebo jeho
časť, verejne rozširoval originál diela alebo jeho časť alebo rozmnoženiny diel alebo jeho časti, a to
prevodom vlastníckeho práva, vypožičaním alebo nájmom, uvádzal dielo alebo jeho časť na verejnosti,

a to verejným vystavením originálu diela alebo jeho časti alebo rozmnoženiny diela alebo jeho časti,
verejným vykonaním diela alebo jeho časti alebo verejným prenosom diela alebo jeho časti.

II. Žalobcovi sa priznáva proti žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal proti žalovanému uloženia povinnosti zdržať sa neoprávneného zásahu
do majetkových práv žalobcu, ako autora diela, ktoré je vyhotovené a opatrené názvom „Urbanistická
štúdia Transkontinentálneho logistického centra – prístavu, Komárno, Veľký Harčáš“, vyhotovené a
opatrenénázvom„PodkladynavykonaniezmenyúzemnéhoplánuMestaKomárno“(ďalejlen„dielo1“)a

vyhotovené a opatrené názvom „Vizualizácia navrhovaného objemového riešenia Transkontinentálneho
logistického centra – prístavu, Komárno, Veľký Harčáš“ (ďalej len „dielo 2“) a to voči týmto dielam ako
celku alebo akejkoľvek časti týchto diel, najmä je povinný zdržať takého neoprávneného zásahu, ktorým
by spracovával dielo alebo jeho časť, spájal dielo alebo jeho Časť s iným dielom, zaraďoval dielo alebo
jeho Časť do databázy, vyhotovoval rozmnoženiny diela alebo jeho Časť, verejne rozširoval originál

diela alebo jeho časť alebo rozmnoženiny diel alebo jeho časti, a to prevodom vlastníckeho práva,
vypožičaním alebo nájmom, uvádzal dielo alebo jeho časť na verejnosti, a to verejným vystavením
originálu diela alebo jeho časti alebo rozmnoženiny diela alebo jeho časti, verejným vykonaním
diela alebo jeho časti alebo verejným prenosom diela alebo jeho časti. Tvrdil, že ako autor vytvoril
na základe zmluvy o spolupráci so spoločnosťou ZELINA Architektonická kancelária, spol. s r. o.,

sídlom Novodvorská 10A, 841 02 Bratislava, IČO: 36 057223 (ďalej len „spoločnosť žalobcu“) dve
autorské diela: prvé s názvom „Urbanistická štúdia Transkontinentálneho logistického centra – prístavu,
Komárno, Veľký Harčáš, následne zmenené na označenie „Podklady na vykonanie zmeny územného
pianu Mesta Komárno“ a druhé dielo s názvom „Vizualizácia navrhovaného objemového riešenia
Transkontinentálneho logistického centra – prístavu, Komárno, Veľký Harčáš“. Spoločnosť žalobcu na

základe dvoch zmlúv o dielo uzatvorených s mestom Komárno ako objednávateľom si určili rozsah
autorskej licencie s tým, že objednávateľ je oprávnený využiť výsledok duševnej tvorivej činnosti žalobcu
ako autora výlučne ako podkladový účel na vykonanie zmien územného plánu Mesta Komárno, vo
východnej časti mesta, pre rozvoj nákladnej vodnej dopravy a výroby, výrobných služieb, distribúcie
a skladov, resp. v prípade druhého diela je účel dojednaný na spodrobnenie zámeru a hmotové riešenie

na realizáciu Transkontinentálneho logistického centra - prístavu v Komárne, Veľký Harčáš. V obidvoch
prípadoch udelila spoločnosť žalobcu túto licenciu objednávateľovi na základe dohody so žalobcom
ako autorom v rozsahu podľa zmluvy o spolupráci, avšak žalobca ako autor si ponechal právo na
ochranu svojich majetkových práv v plnom rozsahu voči tretím osobám. Pri vytvorení diela žalobca
využil svoju mnohoročnú prácu, v ktorej využil svoje celoživotné skúsenosti. Dňa 20.02.2017 bolo vo

vestníku verejného obstarávania zverejnené oznámenie od žalovaného, ktorý vyhlásil verejnú súťaž na
služby s názvom „Vypracovanie Strategického plánu rozvoja verejného prístavu Komárno“. Žalovaný
v postavení verejného obstarávateľa uzatvoril s víťazným subjektom dve zmluvy o dielo. Žalovaný
v rámci svojich súťažných podkladov, ktoré boli v súťaži použité a viedli vo výsledku k výberu dodávateľa
aplikoval výstupy a podklady, ktoré sú obsiahnuté v autorskom diele žalobcu. Žalovaný na str. 31

a 36 v bode 8 Mapy Súťažných podkladov, čo dal žalobca zdokumentovať do notárskej zápisnice,
uvádza „súčasné vymedzenie prístavu Komárno a zobrazenie potencionálneho vymiestnenia nákladnej
časti prístavu do lokality Veľký Harčáš“, na ktorej bolo autorské dielo už skôr vypracované žalobcom.
Žalovaný teda v rámci verejného obstarávania neoprávnene použil dielo žalobcu, ktoré aplikoval do
súťažných podkladov, ktoré nie sú jeho autorským dielom a aplikoval ich do súťaže ako podklad pre

iného autora bez súhlasu žalobcu. Žalovaný teda bez súhlasu autora využíva jeho dielo. Bez poskytnutia
súdnej ochrany ostane jeho právo, ktoré spočíva v práve autora nakladať so svojimi majetkovými
právami porušené. Tento stav porušenia už je nastolený, nakoľko žalovaný práva žalobcu ako autora
nerešpektuje a v procese verejného obstarávania používa jeho autorské dielo a uzatvoril dve zmluvy
o dielo, ktoré majú smerovať k zmene, rozšíreniu alebo prepracovaniu už žalobcom spracovaného diela

a to bez jeho súhlasu.2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril a žiadal ju zamietnuť (č. l. 85). Tvrdil, že v zmluve o spolupráci,
ako aj v zmluvách o dielo bol špecifikovaný účel vytvorenia a dodania oboch diel, konkrétne ako

podkladu na zmenu územného plánu Mesta Komárno a na zabezpečenie koncepčných urbanisticko-
architektonických podkladov. Podklad (dielo 1) bol následne schválený mestským zastupiteľstvom a
stal sa záväznou súčasťou územného plánu Mesta Komárno (26. 03. 2015, Všeobecne záväzné
nariadenie č. 5/2015). Ďalej tvrdil, že v zmysle § 7 ods. 3 vtedajšieho Autorského zákona (zákon č.
618/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov) a rovnako podľa § 5 písm. c) Autorského zákona (zákon

č. 185/2015 Z. z.) sa ochrana podľa autorského zákona nevzťahuje na úradné rozhodnutie, verejnú
listinu, verejne prístupný register, úradný spis (vrátane prípravnej dokumentácie), či územnoplánovaciu
dokumentáciu. Preto sa podľa žalovaného dielo 1 (ako záväzná časť územného plánu) nepovažuje za
predmet autorskoprávnej ochrany. Proces prípravy a prijímania zmien územného plánu (ako verejnej
listiny) nasvedčuje podľa žalovaného tomu, že autorskoprávna ochrana musí byť obmedzená – najmä
vzhľadom na § 27 ods. 3 a 4 stavebného zákona. Nie je možné, aby dielo, z ktorého vychádza verejný

územný plán, nebolo možné použiť na účely budúceho plánovania či výstavby, keďže územný plán je
verejný, záväzný pre všetkých, a musí byť voľne prístupný. Vyhlásením verejnej súťaže na dodanie
služby „Vypracovanie Strategického plánu rozvoja verejného prístavu Komárno“ a na spracovanie
štúdie realizovateľnosti „Modernizácia verejného prístavu Komárno“ (tzv. „Master plan“) žalovaný podľa
svojho tvrdenia neporušil žiadne právo žalobcu vyplývajúce z autorského zákona, lebo (i) žalobca

nešpecifikoval, ktoré konkrétne autorské právo (k akému dielu a akou formou použitia) malo byť
porušené a (ii) v súťažných podkladoch sa na s. 31 a 36 uvádza mapa s potenciálnym vymiestnením
nákladnej časti prístavu do lokality Veľký Harčáš, čo je obsahom územnoplánovacej dokumentácie
(schválenej v roku 2015), a teda nie je to autorské dielo v zmysle zákona. Ak by súd neakceptoval
argument o verejnom charaktere územného plánu, žalovaný poukazuje aj na ďalšie dôvody, pre ktoré

podľa neho neexistuje porušenie práv autora – najmä výnimky a obmedzenia podľa § 34 a § 39 ods. 2,
prípadne§52Novéhoautorskéhozákona,ktorédovoľujúnakladaniesdielomnainformačnéúčelyalebo
na účely obnovy stavby atď. Žalovaný zdôrazňuje, že predmet verejnej súťaže („Master plan“ a štúdia
realizovateľnosti) nie je vyhotovenie novej projektovej dokumentácie stavebnej alebo architektonickej
povahy, ktorá by nadväzovala na žalobcovo dielo 1 alebo dielo 2, ani ich priame využívanie. Žalovaný

odkazuje na fakt, že Mesto Komárno v roku 2015 prijalo zmeny územného plánu (opierajúce sa o
podklady od žalobcu), ale aktuálne verejné obstarávanie je samostatné a nezahŕňa použitie diela 1
ani diela 2 – len logicky počíta s existenciou platného územného plánu. Prípadné budúce použitie
(napr. pri projektovaní či realizácii modernizácie prístavu) by podľa žalovaného nemuselo zakladať
jeho (žalovaného) pasívnu legitimáciu na porušenie autorských práv, keďže žalovaný nie je odborne

spôsobilý na vypracovanie projektovej dokumentácie a reálnym „používateľom“ by bol iný subjekt
(zhotoviteľ budúcej stavby). Žalovaný odmieta, že by mohlo ísť o neoprávnený predaj, nájom alebo
iný prevod vlastníckeho práva k dielu podľa autorského zákona, či iné neoprávnené nakladanie s ním.
K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný „v rámci súťažných podkladov aplikoval výstupy a podklady, ktoré sú
obsiahnuté v autorskom diele žalobcu“ a že „na svojom webovom sídle uvádza, že bude vychádzať aj

z podkladov, ktoré vzišli z autorského diela žalobcu“, žalovaný (i) popiera neoprávnené použitie týchto
výstupov, odkazuje na výnimky a opätovne zdôrazňuje, že ide o schválenú verejnú územnoplánovaciu
dokumentáciu a (ii) uvádza, že žalobca presne nešpecifikoval, kde a ako konkrétne malo dôjsť k
takémuto neoprávnenému použitiu. Žalovaný tvrdí, že ak už existuje územný plán, je logické, že ho
pri verejnej súťaži musia uchádzači brať do úvahy (najmä lokalitu Veľký Harčáš), a nevidí v tom nijaké

spracovanie žalobcovho autorského diela. Žalobca podľa žalovaného nedefinoval konkrétny skutkový
základ porušenia žiadneho z majetkových práv uvedených v autorskom zákone ani neponúkol dôkazy
o ich porušení, preto sa žalovaný domnieva, že žaloba je nedôvodná. Rovnaké úvahy uviedol aj Krajský
súd v Bratislave v rámci rozhodovania o neodkladnom opatrení (3Co/242/2018-113 zo dňa 12.09.2018),
ktorý zrušil uznesenie súdu prvej inštancie z dôvodu nedostatočného preukázania reálneho porušenia

či ohrozenia práv autora.

3. Žalobca reagoval v replike. Tvrdil, že cieľom jeho žaloby bolo zabezpečenie ochrany jeho autorských
(majetkových) práv k dielu „Koncepčné urbanisticko-architektonické podklady na spodrobnenie zámeru
zhotoviteľa – autora na realizáciu Transkontinentálneho logistického centra – prístavu Komárno v lokalite

Veľký Harčáš“. Jeho dielo je odlišné od územného plánu mesta Komárno a preto sa naň nevzťahovalo
zákonné obmedzenie autorských práv týkajúce sa úradných rozhodnutí, verejných listín či úradných
spisov. Poukázal na výklad Najvyššieho súdu SR (3 Svzn/1/2011), ktorý vylučuje subsumovanie jeho
diela pod ustanovenia Autorského zákona obmedzujúce autorské práva. Podľa žalobcu žalovanýnesprávne interpretoval žalobu a mylne ju spája s územným plánom mesta. Ďalej tvrdil, že jeho
dielo je výsledkom tvorivej duševnej činnosti a spĺňa definíciu autorského diela podľa § 5 ods. 1
Autorského zákona č. 618/2003 Z. z. Išlo o vizualizáciu objemového riešenia logistického centra

s konkrétnymi skladovými, priemyselnými a administratívnymi objektmi, dopravnou infraštruktúrou,
železničnýmivlečkamiaumelýmspojovacímkanálommedziDunajomaprístavom.Zahŕňalonávrhtroch
bazénov (A, B, C) určených na prekládku tovaru a vytvorenie uzla kombinovanej dopravy. Toto dielo
je samostatným architektonickým a urbanistickým dielom, ktoré požíva plnú autorskú ochranu. Podľa
žalobcu žalovaný neoprávnene použil bez jeho súhlasu vizualizáciu objemového riešenia logistického

centra a uverejnil ju na svojej webovej stránke. Okrem toho neoprávnene využil lokalitu, ktorú žalobca
spracoval,pričomjuuviedolvsúťažnýchpodmienkachverejnejsúťaže.Žalovanýsamylnedomnieva,že
žalobcovedielojesúčasťouúzemnéhoplánumestaKomárno.Žalobcatvrdil,žežalovanýtýmtokonaním
zasiahol do jeho autorských práv bez splnenia zákonných podmienok, pričom neoprávnene využíval
časti jeho diela a nedôvodne sa odvolával na zákonné licencie, ktoré sa na daný prípad nevzťahovali.
Ďalej tvrdil, že žalovaný nesprávne aplikoval § 7 ods. 3 a §§ 34 a 52 Autorského zákona. Jeho dielo

nebolo dokumentom na obnovu stavby, a preto sa naň nevzťahovalo obmedzenie autorského práva
podľa § 52 Autorského zákona č. 185/2015 Z. z. Žalovaný neoprávnene zasiahol do jeho majetkových
práv s nedôvodným odkazom na využívanie zákonných licencií. Zotrval preto na svojom žalobnom
návrhu. Žalovaný svojím konaním porušil autorské práva, a preto je nevyhnutné žalobou chrániť jeho
práva a zabrániť ďalším zásahom.

4. Žalovaný sa vyjadril v duplike. Zotrval na všetkých svojich doterajších stanoviskách a zdôraznil,
že dielo, ktoré žalobca označoval ako „podklad“ (dielo 1“) sa stalo súčasťou územného plánu mesta
Komárno na základe rozhodnutia mestského zastupiteľstva a príslušného VZN. Tým podľa žalovaného
nadobudlo povahu tzv. úradného diela, ktoré nie je chránené autorským právom. Žalovaný zároveň

uvádzal, že ďalšie dielo – vizualizácia (dielo 2) – nebolo z jeho strany nijakým spôsobom dotknuté. V
nadväznostinatvrdeniežalobcu,žežalovanýneoprávnenezasahovaldojehoautorskýchpráv,žalovaný
argumentoval,želokalita(VeľkýHarčáš)akotakániejepredmetomautorskoprávnejochrany.Akžalobca
namietal zverejnenie alebo použitie máp v rámci verejnej súťaže, žalovaný poukazoval na to, že žalobca
nepreukázal, že by týmto konaním boli porušené akékoľvek autorské práva. V prípade, že by aj došlo k

nejakému zverejneniu máp, ktoré by mohlo byť podľa žalobcu sporné, žalovaný tvrdil, že išlo o dokonané
konanie, ktoré netrvá a nepredstavuje hrozbu do budúcnosti. Ďalej tvrdil, že ak aj v budúcnosti plánoval
rozvíjať prístav v lokalite Veľký Harčáš, neznamená to automaticky, že by zasahoval do autorského
práva žalobcu, keďže na tento účel nepoužíval žiadne dielo žalobcu, ale vychádzal z platného územného
plánu. Zdôraznil, že žalobca nedokázal presne určiť, ku ktorému dielu a akým spôsobom má dochádzať

k porušeniu autorských práv, a nepreukázal reálnu existenciu trvajúceho či hroziaceho zásahu. Citoval
ustanovenia pôvodného aj nového Autorského zákona, ktoré vymedzujú, že ochrana autorských diel
sa nevzťahuje na tzv. úradné diela, právne predpisy, úradné rozhodnutia či prípravnú dokumentáciu.
Okrem toho poukázal na to, že podľa platnej legislatívy sa územnoplánovacia dokumentácia, ako aj
jej prípravné štúdie nepovažujú za predmet autorského práva. Pri verejnej súťaži na vypracovanie

strategických materiálov pre verejný prístav Komárno podľa neho neporušil žiadne z autorských práv
žalobcu, pretože predmetom súťaže boli analýzy, stratégie a štúdie realizovateľnosti, nie využitie diel
žalobcu. Na záver zdôraznil, že žalobca nešpecifikoval, v čom presne mal neoprávnený zásah spočívať,
ani nedoložil dôkazy o tom, že by zásah trval alebo bezprostredne hrozil. Preto žiadal žalobu zamietnuť
a priznať mu náhradu trov.

5. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie listinami predloženými
žalobcom, a to: zmluva o dielo z 22.03.2012 (č. l. 6-7), dodatok č. 1 (č. l. 7-8), zmluva o dielo z 22.02.2012
(č. l. 9-10), uznesenie Mestského zastupiteľstva mesta Komárno (č. l. 11), zmluva o spolupráci a licenčná
zmluva z 10.02.2012 (č. l. 12), zadanie verejnej zákazky vo vestníku verejného obstarávania a súťažné

podklady (č. l. 13-42), zmluva o dielo č. 01-04-2018 (č. l. 43-49), zmluva o dielo č. 01-05-2018 (č. l.
50-56), notárska zápisnica N 336/2018 (č. l. 57-60), informácia o výsledku hodnotenia ponúk – časti I. (č.
l. 61), informácia o výsledku hodnotenia ponúk – časti II. (č. l. 62), notárska zápisnica NZ 2199/2018 (č.
l. 63-66), odpoveď Úradu pre verejné obstarávanie z 31.05.2017 (č. l. 67-68), a dva výkresy vizualizácie
(č. l. 117-118), ako aj ďalšími troma výkresmi s vizualizáciami, ktoré predložil žalobca na pojednávaní

(sú uschované mimo spisu pre veľkosť výkresov, č. l. 250). Z takto vykonaného dokazovania zistil súd
nasledovný skutkový stav veci.6. Zo zmluvy o spolupráci a licenčnej zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťou žalobcu ako prijímateľom
a žalobcom ako poskytovateľom dňa 10.02.2012 je preukázané, že uvedené zmluvné strany sa dohodli,
že poskytovateľ pre prijímateľa dodá autorské dielo, ktoré vytvorí ako autor svojou tvorivou duševnou

činnosťou, pričom výsledkom tejto bude: Urbanistická štúdia Transkontinentálneho logistického centra
- prístavu, Komárno, Veľký Harčáš (dielo 1) a Vizualizácia navrhovaného objemového riedenia
Transkontinentálneho logistického centra – prístavu, Komárno, Veľký Harčáš (dielo 2). Autor je
oprávnený dielo vytvoriť podľa vlastného tvorivého uváženia, s využitím vlastného talentu, skúsenosti a
odborných daností (č. l. I, bod 1). Zmluvné strany sa ďalej dohodli, že poskytovateľ a autor diela v jednej

osobe v rozsahu svojich práv udelil prijímateľovi súhlas na nasledovné spôsoby použitia diel, najmä
na: a) udelenie súhlasu na použitie diela l vcelku alebo len čiastočne (po častiach) na účel výlučne,
ako účel zabezpečenia začlenenia zámeru na realizáciu Transkontinentálneho logistického centra -
prístavu v Komárne, Veľký Harčáš do celkovej urbanistickej koncepcie mesta Komárno a záujmového
regiónu a tiež na účel podkladový na vykonanie zmien územného plánu Mesta Komárno, vo východnej
časti mesta, pre rozvoj nákladnej vodnej dopravy a výroby, výrobných služieb, distribúcie a skladov,

b) udelenie súhlasu na použitie diela 2 vcelku alebo len čiastočne (po častiach) na účel výlučne, ako
účel spodrobnenia zámeru a hmotového riedenia na realizáciu Transkontinentálneho logistického centra
- prístavu v Komárne, Veľký Harčáš, c) vyhotovenie rozmnoženiny diela pre potreby plnenia účelu
uvedeného pod písm. a) a b) tohto bodu článku Zmluvy, d) zmenu názvu diela, e) udeľovať práva na
využívanie diela v rozsahu práv poskytnutých poskytovateľom prijímateľovi týmto článkom zmluvy to v

prospech mesta Komárno (čl. II).

7. Zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré neboli popreté je preukázané, že žalobca vytvoril architektonické
dielo, ktoré spočíva v priestorovom zobrazení Transkontinentálneho logistického centra, ktoré sa
nachádza na priesečníku dvoch významných cestných komunikácií a to cesty č. 1/63 a č. 1/64. V

trase cesty č. 1/64 je plánovaná severo-južná rýchlostná cesta v kategórii R 22,5/110, vo východnej
časti mesta s prechodom po navrhovanom „Východnom" moste cez Dunaj do Maďarska. Táto poloha
umožní odklonenie tranzitnej dopravy z centra mesta Komárno a zabezpečí priame cestné napojenie
na diaľnicu Ml v smere Viedeň - Budapešť. Transkontinentálne logistické centrum – prístav v Komárne
je navrhnuté na ploche 148,95 ha. K tejto ploche žalobca pričlenil aj susediacu lokalitu Východ o

výmere 19,60 ha, na ktorej navrhol umiestniť výrobné služby a vybavenosť verejnej administratívy ako
sú administratívno-správne zariadenia, firemné reprezentačné centrá, zariadenia peňažných ústavov,
poisťovní a vedecko-výskumné polytechnické centrá a pod. Na vytvorenie kontaktu s riekou Dunaj
navrhol umelý spojovací kanál medzi Dunajom a prístavom, v rámci ktorého sú navrhnuté 3 bazény a to
bazén A, B, C, ktoré sú určené na vykládku a nakládku tovarov. Dva bazény sú umiestnené paralelne s

tokom Dunaja. Jeden bazén je kolmo na hlavný smer toku Dunaja, ktorý je umiestnený za prvými dvomi
bazénmi vo vyhovujúcej vzdialenosti od hlavného toku Dunaja. V blízkostí Dunaja je najmenší bazén s
označením A, v ktorom budú odbavovať riečne lode, ktoré sa môžu preložiť pomocou velkorozponových
portálových žeriavov na riečno-morské lode, ktoré budú v bazéne B, ktorý je umiestnený severne od
bazénu A. V bazéne A je navrhnutá rampa na vyloďovanie resp. naloďovanie osobných motorových

vozidiel na lode (trajekty). Bazén A budú využívať prevažne riečne lode. Medzi bazénom A a bazénom
B je tzv. mólo, na konci ktorého je riadiaca veža na usmerňovanie prevádzky prístavu. Na tomto móle sú
privedené aj železničné vlečky na prísun a odsun komodít. V južnej častí bazénu B bude zabezpečovaná
prekládka tovarov z riečnych lodí na riečno-morské lode. Táto prekládka tovarov je veľmi aktuálna aj
z titulu požiadaviek vyplývajúcich z „Dunajskej stratégie", ktorá predpokladá na strednom toku Dunaja

v úseku hraničiaceho so Slovenskou republikou, prekládku tovarov z riečnych lodí na riečno-morské
lode. V priestore Bratislavy končí horný tok Dunaja a začína stredný tok Dunaja. Vzhľadom na to,
že nie sú zdvíhacie komory na Vodnom diele v Gabčíkove dimenzované na riečno-morské lode je
jediným a vhodným miestom na prekládku riečnych lodí na riečno-námorné lode, práve v navrhovanom
Transkontinentálnom logistickom centre - prístave v Komárne. Aj preto má tento uzol kombinovanej

dopravykontinentálnyvýznamzhľadiskacelejEurópy,lebozabezpečíajprekládkutovarovzriečnychna
riečno-námorné lode a tým umožní plynulý tok tovarov od Severného mora až po Čierne more, po kanály
Rýn -Mohan - Dunaj. Severnej časti bazénu B bude zabezpečovaná vykládka a nakládka kontajnerov
na riečno-námorné lode, príp. aj na riečne lode smerujúce na severozápad Európy do Severného mora.
Severne od bazénu B je navrhnuté rozsiahle manipulačné a skladovacie územie, ktoré je dimenzované

ajsohľadomnaplánovanésplavnenieVáhu.NavrhovanýbazénCjesituovanýkolmonabazénBabude
využívaný pre vykládku a nakládku sypkých materiálov, peliet vo východnej časti bazénu a kusových
komodítvzápadnejčastibazénuC.SúbežnesosevernouhranoubazénuCsúvedenéželezničnévlečky
po ktorých bude zabezpečený prísun a odvoz prepravovaných komodít. Bazén C sa môže využívať ajna prekládku ropných produktov pri dodržaní bezpečnostných odstupov, pásiem a ochrany ekosystému.
Naša vnútrozemská poloha v centrálnej časti Európy umožňuje kontakty s ostatnými štátmi na všetky
svetové strany. Môžeme uskutočňovať tranzitnú dopravu pre iné štáty cez naše územie. Táto výhoda

sa využíva najmä i v oblasti cestnej a železničnej dopravy a len v malom rozsahu v lodnej doprave.
Tento nepriaznivý stav v lodnej doprave treba zmeniť a vo väčšom rozsahu je potrebné využiť výhody
lodnej dopravy po Dunaji. K tomu je však potrebné vytvoriť podmienky na našom území, aby preprava
tovarov bola plynulá po kanály Rýn - Mohan - Dunaj. Prístav nadimenzoval aj pre budúce zvýšené
nároky na prepravu tovarov po ekologicky a ekonomicky efektívnej lodnej doprave po vnútrozemských

vodných cestách. V rámci prístavu sú vytvorené rezervné plochy a objekty aj na krytie nárokov pre
výhľadové splavnenie Váhu v súlade s projektom Vážskej vodnej cesty, ako súčasť integrovanej siete
medzinárodných vnútrozemských vodných ciest podľa Dohody AGN. Grafické zobrazenie diela je
preukázané z troch vizualizácií, ktoré predložil žalobca súdu (č. l. 117-118 a veľkorozmerné výkresy
uložené samostatne, č. l. 250).

8. Zo zmluvy o dielo uzatvorenej medzi mesto Komárnom ako objednávateľom a spoločnosťou žalobcu
dňa 22.02.2012 je preukázané, že zmluvou sa má zabezpečiť koncepčné urbanisticko-architektonické
podklady na spodrobnenie zámeru zhotoviteľa – autora na realizáciu Transkontinentálneho logistického
centra – prístavu v meste Komárno v lokalite Veľký Harčáš (č. l. 1) a predmetom zmluvy bolo
vypracovanie a dodanie diela „Vizualizácia navrhovaného objemového riešenia Transkontinentálneho

logistického centra – prístavu, Komárno, Veľký Harčáš“, ktoré sa zaviazala dodať spoločnosť žalobcu
a objednávateľ sa spoločnosti žalobcu zaviazala zaplatiť dohodnutú cenu (čl. 2, bod 2.1 až 2.3) (ďalej
len „zmluva o dielo 1“).

9. Zo zmluvy o dielo uzatvorenej medzi mesto Komárnom ako objednávateľom a spoločnosťou

žalobcu dňa 22.03.2012 je preukázané, že zmluvou sa má zabezpečiť začlenenie zámeru na realizáciu
Transkontinentálneho logistického centra – prístavu v meste Komárno v lokalite Veľký Harčáš, do
celkovej urbanistickej koncepcie mesta Komárno a záujmového regiónu (čl. 1) a predmetom zmluvy bolo
vypracovanie a dodanie diela „Urbanistická štúdia Transkontinentálneho logistického centra – prístavu,
Komárno, Veľký Harčáš“, ktoré sa zaviazala dodať spoločnosť žalobcu a objednávateľ sa spoločnosti

žalobcu zaviazala zaplatiť dohodnutú cenu (čl. 2, bod 2.1 až 2.3) (ďalej len „zmluva o dielo 2“). Z dodatku
č. 1 k zmluve o dielo 2, uzatvoreného dňa 11.06.2012, je preukázané, že spoločnosť žalobcu a mesto
Komárno sa dohodli na tej úprave, že zmluvou o dielo, ktorú mení tento dodatok, sa majú zabezpečiť
podklady na vykonanej zmeny územného plánu Mesta Komárno vo východnej časti mesta, pre rozvoj
nákladnej vodnej dopravy a výroby, výrobných služieb, distribúcie a skladov.

10. Z uznesenia Mestského zastupiteľstva v Komárne z 26.03.2015 je preukázané, že mestské
zastupiteľstvo schválilo územný plán mesta Komárno v znení zmien a doplnkov územného plánu mesta
Komárno číslo 8/2012. Konkrétne znenie územného plánu, ani to, že súčasťou územného plánu je dielo
žalobcu z dôkazu nevyplýva.

11. Z dokumentu vyhotoveného žalovaným s názvom Verejná súťaž, Nadlimitná zákazka (služby)
Súťažné podklady s predmetom zákazky „Vypracovanie Strategickej dokumentácie pre rozvoj
a modernizáciu verejného prístavu Komárno“ z 15.02.2017“ je preukázané, že na str. 31 a 36 tohto
dokumentu sú čiernobiele fotografie a to satelitné snímky – snímky súčasného vymedzenia územia

prístavu Komárno a zobrazenie potenciálneho vymiestnenia nákladnej časti prístavu do lokality Veľký
Harčáš. Na fotografii je uvedený zdroj Google earth s vyznačením autorskoprávnej ochrany „© 2016
Google“.

12. Z notárskej zápisnice spísanej notárkou JUDr. Ivanou Vagaš v Bratislave dňa 28.09.2018 pod č.

N 336/2018, NZ 31791/2018, NCRls 32369/2018 je preukázané, že uvedený dokument bol zverejnený
dňa 28.09.2018 o 12:00 h na internetovej stránke F..

13. Z informácií o výsledku hodnotenia ponúk – časti I., časti II. (č. l. 61-62) je preukázané, že ako prvý
skončil uchádzač AQUATIS a.s., Botanická 834/56, Brno, ČR. Zo zmluvy o dielo č. 01-04-2018 a zmluvy

o dielo č. 01-05-2018 (č. l. 43-56) uzatvorených medzi žalovaným ako objednávateľom a AQUATIS a.s.
ako zhotoviteľom je preukázané, že žalovaný zadal vypracovanie diel v nadväznosti na zrealizovanú
verejnú súťaž v rámci verejného obstarávania.14. Z notárskej zápisnice spísanej notárkou JUDr. Ivanou Vagaš v Bratislave dňa 24.01.2018 pod
č. N 32/2018, NZ 2199/2018, NCRls 2231/2018 je preukázané, že dňa 24.01.2018 o 10:00 h na
internetovej stránke F. na úvodnej webovej stránke http://www.vpas.sk po otvorení časti Rozvoj –

Rozvojové projekty - Rozvojové projekty EU - Komárno, čo tvorí prílohu č. 2 tejto notárskej zápisnice, bol
po otvorení poslednej časti - Komárno zobrazený dokument vo formáte pdf, v ktorého spodnej časti sa
podtextovoučasťouoznačenouakoModernizáciaverejnéhoprístavuKomárno,nachádzalavizualizácia
Transkontinentálneho logistického centra – prístav Komárno, Veľký Harčáš, máj 2012, pod ktorou bol
uvedený text „Zdroj: Zelina – Urbanistická štúdia: Transkontinentálne logistické centrum - prístav“, čo

tvorí prílohu č. 3 tejto notárskej zápisnice.

15. Z ostatných dôkazov nezistil súd žiadne iné, pre rozhodnutie významné skutočnosti. Takto zistený
skutkový stav posúdil súd po právnej stránke nasledovne.

16. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len

„Autorský zákon“) predmetom autorského práva je dielo z oblasti literatúry, umenia alebo vedy, ktoré
je jedinečným výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora vnímateľným zmyslami, bez ohľadu na jeho
podobu, obsah, kvalitu, účel, formu jeho vyjadrenia alebo mieru jeho dokončenia.

17. Podľa § 3 ods. 2 Autorského zákona dielom je literárne dielo, slovesné dielo, divadelné dielo,

hudobné dielo, audiovizuálne dielo, dielo výtvarného umenia, architektonické dielo, dielo úžitkového
umenia, kartografické dielo alebo iný druh umeleckého diela alebo vedeckého diela, ak spĺňa podmienky
podľa odseku 1.

18. Podľa § 3 ods. 6 Autorského zákona architektonickým dielom je najvšeobecnejšie vyjadrenie tvorivej

architektonickej myšlienky autora, najmä grafické a priestorové zobrazenie architektonického riešenia
stavby alebo urbanistického usporiadania územia, stavba, ako aj dielo záhradnej, interiérovej a scénickej
architektúry a dielo architektonického dizajnu.

19. Podľa § 4 Autorského zákona predmetom autorského práva je aj časť diela, názov diela a meno

postavy, ak spĺňajú podmienky podľa § 3 ods. 1.

20. Podľa § 5 Autorského zákona za predmet autorského práva sa nepovažuje (…) b) text právneho
predpisu, úradné rozhodnutie alebo súdne rozhodnutie, technická norma, ako aj spolu s nimi vytvorená
prípravná dokumentácia a ich preklad, bez ohľadu na to, či spĺňajú podmienky podľa § 3 ods. 1, c)

územnoplánovacia dokumentácia, bez ohľadu na to, či spĺňa podmienky podľa § 3 ods. 1, (…).

21. Podľa § 19 ods. 1 Autorského zákona autor má právo použiť svoje dielo a právo udeliť súhlas na
použitie svojho diela.

22. Podľa § 19 ods. 2 Autorského zákona dielo je možné použiť iba so súhlasom autora, ak tento zákon
neustanovuje inak.

23. Podľa § 19 ods. 3 Autorského zákona za použitie diela má autor právo na odmenu, ak tento zákon
v štvrtej hlave neustanovuje inak; tým nie je dotknuté ustanovenie § 65 ods. 1 druhej vety.

24. Podľa § 19 ods. 4 Autorského zákona použitím diela je najmä a) spracovanie diela, b) spojenie diela s
iným dielom, c) zaradenie diela do databázy podľa § 131, d) vyhotovenie rozmnoženiny diela, e) verejné
rozširovanie originálu diela alebo rozmnoženiny diela 1. prevodom vlastníckeho práva, 2. vypožičaním,
3. nájmom, f) uvedenie diela na verejnosti 1. verejným vystavením originálu diela alebo rozmnoženiny

diela, 2. verejným vykonaním diela, 3. verejným prenosom diela.

25. Podľa § 27 ods. 1 Autorského zákona verejný prenos diela je verejné šírenie diela akýmikoľvek
technickými prostriedkami po drôte alebo bezdrôtovo tak, že toto dielo môžu vnímať osoby na miestach,
kde by ho bez tohto prenosu vnímať nemohli.

26. Podľa § 34 Autorského zákona výnimky a obmedzenia majetkových práv autora sú dovolené len v
osobitných prípadoch ustanovených v tejto hlave a nakladanie s dielom podľa týchto ustanovení nesmiebyť v rozpore s bežným využitím diela a nesmie neodôvodnene zasahovať do právom chránených
záujmov autora.

27. Podľa § 52 Autorského zákona do autorského práva nezasahuje osoba, ktorá bez súhlasu autora
použije vyhotovením rozmnoženiny, verejným prenosom alebo verejným rozširovaním bezodplatným
prevodom vlastníckeho práva umelecké dielo vo forme stavby, zobrazenia stavby alebo plánu stavby
na účel obnovy stavby. Obnovou sa rozumie súbor špecializovaných umelecko-remeselných činností
a iných odborných činností, ktorými sa vykonáva údržba, konzervovanie, oprava, úprava alebo

rekonštrukcia stavby alebo jej časti s cieľom zachovať umeleckú hodnotu stavby alebo jej funkčné
využívanie.

28. Podľa § 53 Autorského zákona do autorského práva nezasahuje osoba, ktorá bez súhlasu autora
použije vyhotovením rozmnoženiny, verejným prenosom, technickým predvedením alebo verejným
rozširovaním prevodom vlastníckeho práva dielo v rozsahu nevyhnutnom na účel zabezpečenia a)

verejnej bezpečnosti, b) priebehu správneho konania, trestného konania alebo súdneho konania alebo
c) rokovania Národnej rady Slovenskej republiky a jej výborov, zastupiteľstva obce alebo zastupiteľstva
vyššieho územného celku.

29. Podľa § 58 ods. 1 písm. c) Autorského zákona autor, do ktorého práva sa neoprávnene zasiahlo

alebo ktorého právu hrozí neoprávnený zásah, sa môže domáhať najmä zákazu neoprávneného
zásahu do svojho práva vrátane zákazu zásahu podľa § 60 a 61, a to aj proti poskytovateľovi služby,
prostredníctvom ktorej je do tohto práva zasiahnuté.

30. Podľa § 190 ods. 1 Autorského zákona ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy,

ktoré vznikli pred 1. januárom 2016, pričom vznik týchto vzťahov vrátane nárokov z nich vyplývajúcich,
ako aj práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov z nich vyplývajúcich sa posudzujú podľa predpisu
účinného do 31. decembra 2015; to neplatí, ak odseky 3 a 4 ustanovujú inak.

31. V danom prípade došlo podľa žalobných tvrdení k protiprávnemu zásahu najskôr dňom 15.02.2017,

pretože vtedy žalovaný vyhlásil verejnú súťaž. K zásahom zo strany žalovaného teda došlo za účinnosti
súčasného Autorského zákona. Podľa súdu sa preto na danú vec vzťahujú ustanovenia súčasného
Autorského zákona, nie predošlej úpravy. V zmysle § 190 ods. 1 Autorského zákona sa predošlou
úpravou spravujú vzťahy, ktoré vznikli pred účinnosťou súčasného Autorského zákona, no dané právne
vzťahy založené tvrdeným protiprávnym zásahom žalovaného až za účinnosti súčasného Autorského

zákona. Preto aj z neho vyplývajúce nároky treba posúdiť podľa súčasného Autorského zákona č.
185/2015 Z. z.

32. Dokazovaním bolo zistené, že žalobca vytvoril dielo spočívajúce v priestorovom zobrazení
Transkontinentálneho logistického centra (ods. 7 vyššie). Toto dielo je jedinečný výsledok tvorivej

duševnej činnosti žalobcu ako autora, ktorý je vnímateľný zmyslami (v danom prípade zrakom), čím je
splnený pojmový znak diela podľa § 3 ods. 1 Autorského zákona. Ide o architektonické dielo v zmysle § 3
ods. 2 a 6 Autorského zákona, pričom zákon pod pojmom architektonické dielo chápe najvšeobecnejšie
vyjadrenie tvorivej architektonickej myšlienky autora, okrem iného aj, grafické a priestorové zobrazenie
architektonického riešenia stavby alebo urbanistického usporiadania územia. Zákon podľa § 3 ods. 6

Autorského zákona vychádza z toho, že za architektonické dielo možno považovať aj najvšeobecnejšie
vyjadrenie architektonickej myšlienky autora, čiže sa uplatňuje rozširujúci výklad toho, čo treba chápať
pod pojmom architektonické dielo. Táto architektonická myšlienka autora môže spočívať, ako tomu
bolo aj v danom prípade, v grafickom a priestorovom zobrazení architektonického riešenia stavby a
urbanistického usporiadania územia. V danom prípade žalobca vytvoril architektonické dielo, ktoré

z priestorového hľadiska spočíva v priestorovom zobrazení Transkontinentálneho logistického centra,
ktoré sa nachádza na priesečníku dvoch významných cestných komunikácií a to cesty č. 1/63 a
č. 1/64. Opis tohto vytvoreného diela súd v rozsahu zistenom dokazovaním pojal do výroku \*
MERGEFORMAT I. a grafické a priestorové zobrazenie architektonického riešenia bolo v konaní
preukázané aj vizualizáciami v celkovo troch výkresoch.

33. Účel ochrany autorského práva podľa Autorského zákona sa naplní len vtedy, ak predmetom
ochrany bude nehmotný výsledok tvorivej duševnej činnosti – samotné autorské dielo, nie konkrétny
nosič či forma jeho vyjadrenia. V prípade architektonického diela, o ktoré ide v danej veci je totovyjadrené podľa záverov dokazovania jednak ako slovný opis a súčasne vo forme grafických výkresov
– vizualizácií, ktoré žalobca predložil súdu, no stále ide o jedno a to isté dielo. Dôvodom je, že
autorské dielo existuje na nehmotnej úrovni ako idea či koncept, ktorý sa môže v praxi prejavovať

rôznymi spôsobmi. Teda, či je dielo vyjadrené slovne (opis, text, scenár, popisný materiál) alebo
graficky (výkres, náčrt, vizualizácia), ide stále o tú istú tvorivú myšlienku autora, ktorá bola vonkajším
spôsobom objektivizovaná. Každá z týchto foriem je len iným „prejavom“ alebo „stelesnením“ jedného
a toho istého diela. Z hľadiska autorského práva preto nie je podstatné, v akom „formáte“ je dielo
vyjadrené – chránený je samotný obsah diela ako výsledok tvorivej duševnej činnosti autora. Preto

súd dospel k záveru, že v súdenej veci v skutočnosti to, čo žalobca označoval ako dve diela: jedno
s názvom „Urbanistická štúdia Transkontinentálneho logistického centra – prístavu, Komárno, Veľký
Harčáš“, zmenené neskôr na „Podklady na vykonanie zmeny územného plánu Mesta Komárno“, a
názvom „Vizualizácia navrhovaného objemového riešenia Transkontinentálneho logistického centra –
prístavu, Komárno, Veľký Harčáš“. Tie sú však len dvoma rôznymi vyjadreniami a charakteristikami
jedného architektonického diela priestorového zobrazenia Transkontinentálneho logistického centra,

ktoré žalobca ako autor umiestnil na priesečník dvoch významných cestných komunikácií a to cesty č.
1/63 a č. 1/64, ktoré žalobca popísal v žalobe. Preto aj pre účely danej žaloby súd posudzoval vec tak,
že išlo len o jedno dielo. Súd preto ďalej skúmal, či v súvislosti s týmto dielom patrí žalobcovi súdna
ochrana, ktorej sa domáhal v zmysle § 58 ods. 1 písm. c) Autorského zákona.

34. Žalovaný sa bránil, že dané dielo predstavuje úradné rozhodnutie, resp. ide o územno-plánovaciu
dokumentáciu, čo vylučuje, aby dané dielo bolo predmetom autorského práva v zmysle § 5 Autorského
zákona. S tým sa súd nestotožnil. V prvom rade, z dokazovania nebolo zistené, že by predmetné dielo
bolo súčasťou akejkoľvek územnoplánovacej dokumentácie podľa § 5 písm. c) Autorského zákona,
resp. že ide o súčasť úradného rozhodnutia v zmysle § 5 písm. b) Autorského zákona. Bolo len

preukázané, že Mesto Komárno schválilo územný plán mesta, ale z tohto samotného uznesenia
mestského zastupiteľstva nevyplýva, čo konkrétne bolo obsahom prijatého územného plánu. V danom
prípade žalobca ako autor nenamietal, že by bolo do jeho práv autora zasiahnuté obsahom všeobecne
záväzného nariadenia alebo obsahom úradného rozhodnutia, pretože na to slúži ustanovenie § 5
Autorského zákona, t. j. aby autor nemohol namietať, že došlo k neoprávnenému použitiu diela úradným

rozhodnutím alebo územnoplánovacou dokumentáciou. O taký prípad nešlo a nebolo ani preukázané,
že by malo ísť o úradné rozhodnutie, či územnoplánovaciu dokumentáciu.

35. Žalobca preukázal, že na internetovej stránke F. na úvodnej webovej stránke http://www.vpas.sk
po otvorení časti Rozvoj – Rozvojové projekty - Rozvojové projekty EU – Komárno použil vizualizáciu

Transkontinentálneho logistického centra – prístav Komárno, Veľký Harčáš, máj 2012, pod ktorou bol
uvedený text „Zdroj: Zelina – Urbanistická štúdia: Transkontinentálne logistické centrum – prístav“ (ods.
14 vyššie). V danom prípade ide o použitie diela verejným prenosom diela v zmysle § 19 ods. 4 písm. f)
bod 3 Autorského zákona, pretože za verejný prenos sa považuje podľa § 27 ods. 1 Autorského zákona
aj verejné šírenie diela akýmikoľvek technickými prostriedkami po drôte alebo bezdrôtovo tak, že toto

dielo môžu vnímať osoby na miestach, kde by ho bez tohto prenosu vnímať nemohli, čo je nepochybne
splnené, ak ide o prístup k tomuto dielu prostredníctvom siete internet a zodpovedajúcej výpočtovej
techniky. Napriek tomu žalovaný nepreukázal v zmysle § 19 ods. 1 Autorského zákona, že by mu
žalobca udelil akýkoľvek súhlas na použitie predmetného architektonického diela na internetovej stránke
žalovaného. Žalovaný tým porušil § 19 ods. 2 Autorského zákona, pretože predmetné architektonické

dielo žalobcu smel žalovaný použiť iba so súhlasom žalobcu ako autora, čo žalovaný porušil.

36. Napriek tomu, že žalovaný uviedol zdroj daného architektonického diela, takéto uvedenie
nepostačuje pre to, aby išlo o výnimku alebo niektoré obmedzenie majetkových práv žalobcu v zmysle
§ 34 Autorského zákona. Konkrétne, nebola daná výnimka podľa § 52 Autorského zákona, pretože tá

síce umožňuje bez súhlasu autora použiť dielo vyhotovením rozmnoženiny, verejným prenosom alebo
verejným rozširovaním bezodplatným prevodom vlastníckeho práva umelecké dielo vo forme stavby,
zobrazenia stavby alebo plánu stavby na účel obnovy stavby, no uplatnenie tejto výnimky je viazané na
účel obnovy stavby, čo nebol prípad danej veci. V danom prípade o žiadnu obnovu stavby nešlo, čo bez
ďalšieho vylučuje možnosť obísť autorskoprávnu ochranu žalobcu, ktorá mu patrí. Nešlo ani o výnimku

podľa § 53 písm. a) až c) Autorského zákona, pretože použitie diela žalobcu na internetovej stránke
žalobcu neslúžilo na účel zabezpečenia verejnej bezpečnosti, ani priebehu správneho, trestného, či
súdnehokonania,aninaúčelzabezpečeniarokovaniaNárodnejradySlovenskejrepubliky,jehovýborov,
či zastupiteľstva obce. Nič také preukázané nebolo. Súd nezistil súvis medzi zisteným protiprávnympoužitím diela na internetovej stránke žalovaného s tým, že mesto v minulosti Komárno schválilo
územnoplánovaciu dokumentáciu. V skratke, žalovaný nepreukázal splnenie žiadnej z podmienok podľa
§ 34 Autorského práva.

37. Vzhľadom na to súd dospel k záveru, že došlo k neoprávnenému zásahu do architektonického diela
žalobcu žalovaným, čo zakladá dôvod pre poskytnutie ochrany podľa § 58 ods. 1 písm. c) Autorského
zákona, ktorý obsahuje len príkladmo niektoré spôsoby ochrany, ktorej sa autor môže domáhať.

38. Žalovaný bol k svojmu protiprávnemu konaniu nekritický. Súčasne v minulosti došlo z jeho strany
opakovane k zásahu do práva žalobcu, čo bolo aj zistené dokazovaním (jednak zverejnenie na
webe žalovaného, ale konkrétne išlo aj o uzatvorenie zmlúv so spol. AQUATIS a.s. ako úspešným
uchádzačom). Súčasne žalovaný nepreukázal žiaden právny základ pre to, aby použil dielo žalobcu
akýmkoľvek spôsobom. Vzhľadom na to súd považuje hrozbu opakovania zásahu za reálnu, čomu
treba predísť poskytnutím súdnej ochrany. Preto súd uložil žalovanému podľa § 58 ods. 1 písm. c)

Autorského zákona zdržať sa neoprávneného zásahu do majetkových práv žalobcu, ako autora diela,
ktoré je vymedzené vo výroku I., a to nielen voči tomuto dielu ako celku, ale podľa § 4 Autorského
zákona aj voči akejkoľvek časti tohto diela, najmä žalovanému uložil, že je povinný zdržať takého
neoprávneného zásahu, ktorým by spracovával dielo alebo jeho časť, spájal dielo alebo jeho časť s
iným dielom, zaraďoval dielo alebo jeho časť do databázy, vyhotovoval rozmnoženiny diela alebo jeho

časť, verejne rozširoval originál diela alebo jeho časť alebo rozmnoženiny diel alebo jeho časti, a to
prevodom vlastníckeho práva, vypožičaním alebo nájmom, uvádzal dielo alebo jeho časť na verejnosti,
a to verejným vystavením originálu diela alebo jeho časti alebo rozmnoženiny diela alebo jeho časti,
verejným vykonaním diela alebo jeho časti alebo verejným prenosom diela alebo jeho časti.

39. Samotnou formuláciou petitu žaloby súd nebol viazaný. Nie je totiž povinnosťou strany sporu
uviesť presnú formuláciu budúceho výroku rozhodnutia, pretože postačuje, aby žalobca popísal v
žalobe presne, určite a zrozumiteľne povinnosť, ktorej sa domáha. Iba súd rozhoduje o tom, ako bude
formulovaný výrok jeho rozhodnutia; prípadným návrhom žalobcu na znenie výroku rozhodnutia pritom
nie je viazaný. Pri formulácii výroku rozhodnutia súd musí dbať, aby vyjadroval (z obsahového hľadiska)

to, čoho sa žalobca žalobou skutočne domáhal (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.09.2010, sp.
zn. 5 Cdo 254/2009). Súd preto upravil formuláciu výroku do tej podoby, aby zodpovedala dokazovaním
zistenej špecifikácie žalobcom vytvoreného diela.

40. Podľa § 232 ods. 2 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže

v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

41. Lehotu na plnenie určil súd podľa § 232 ods. 3 CSP, pretože v danom prípade ide o rozsudok na
(nepeňažné) plnenie, pri ktorom zákon v uvedenom ustanovení predpisuje najmenej trojdňovú lehotu
na plnenie, ktorá plynie od právoplatnosti rozsudku, pričom súd nezistil dôvody pre to, aby žalovanému

poskytol dlhšiu lehotu na plnenie.

42. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

44. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

45. Žalobca bol v spore v celom rozsahu úspešný, žalobcovi preto súd v súlade so zásadou úspechu
vyjadrenou v § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP priznal proti žalovanému právo na náhradu
trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej
inštancie do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:ProtitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolanienaMestskomsúdeBratislavaIVdo15dníododňajeho
doručenia. V odvolaní sa okrem toho, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka (vrátane
uvedenia spisovej značky konania), čo sa ním sleduje, a podpisu uvedie aj to, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho
sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.