Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. jún 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/190/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7219203751
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Galdunová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7219203751.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcov: 1/ A. B., B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom
v D., E. X. XXXX XXX/XX, 2/ A. C., B. C., nar. X.X.XXXX, bytom v D., E. X. XXXX XXXX/XX, a 3/ F.
F., B. C., nar. X.XX.XXXX, bytom v D., G. H. XXX/X, všetci zastúpení: JUDr. Peter Farkaš, advokátska
kancelária spol. s.r.o. so sídlom v Prešove, Puškinova 16, IČO: 36 855 928, proti žalovanému: F. C.,
B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom v D., G. XX, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, o odvolaní
žalobcov proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 22.7.2024 sp. zn. K2-44C/24/2019

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok Mestského súdu Košice zo dňa 22.7.2024 č.k. K2-44/C/24/2019-426.

Žalovaný má proti žalobcom v 1. až 3. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom zo dňa 22.7.2024
č.k. K2-44C/24/2019-426 žalobu zamietol (výrok I) a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania
proti žalobcom v 1. až 3. rade v plnom rozsahu (výrok II).

2. Rozhodol tak o žalobe doručenej súdu dňa 29.4.2019 (upravená podaním zo dňa 8.9.2020),
ktorou sa pôvodná žalobkyňa H. C. (ďalej aj pôvodná žalobkyňa) domáhala určenia, že je

podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese Košice IV, obec D. D., k.ú. D.
špecifikovaných v žalobe ako aj podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese
Košice IV, obec D. I., k.ú. I. presne špecifikovaných v žalobe. Pôvodná žalobkyňa odôvodnila podanú
žalobu tým, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese Košice IV, obec D. - D., špecifikované v žalobe
darovala žalovanému Darovacou zmluvou zo dňa 21.12.2015, ktorá bola do katastra nehnuteľností
zapísaná pod č. vkladu V 13452/15. Darovacou zmluvou zo dňa 24.5.2016 darovala žalobkyňa
žalovanému nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese Košice IV, obec D. - I., katastrálne územie I., ktorá

bola do katastra nehnuteľností zapísaná pod č. vkladu V 6791/16. Výzvou zo dňa 3.4.2019 žalobkyňa
vyzvala žalovaného na vrátenie daru a vydanie dlžnej sumy 8.111,50 €, pretože sa žalovaný dlhší čas
správal k nej a k členom jej rodiny v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Výzva bola žalovanému zaslaná
ako doporučený list, ktorý mu bol doručený do vlastných rúk dňa 10.4.2019. Na základe tejto výzvy jej
síce žalovaný vydal to, čo jej dlhoval, avšak k vráteniu daru nedošlo. Žalobkyňa opísala, že žalovaný sa
k nej správa hrubo, urážlivo, vulgárne jej nadáva a zastrašuje ju vyhrážkami. K útokom na žalobkyňu
dochádzalo nielen v súkromí, ale aj na verejnosti, čoho svedkami boli rodinní príslušníci, či susedia

žalobkyne. V júni 2017 počas hospitalizácie žalobkyne, žalovaný bez jej súhlasu a vedomia vymenil
zámok na vchodových dverách jej domu. Počas jej hospitalizácie sa nezaujímal o jej zdravotný stav,
spoliehal sa na to, že žalobkyňa sa už z nemocnice nevráti. Žalobkyňa dom predala a presťahovala sa do
zariadenia pre seniorov. Predaj domu žalobkyne u žalovaného opäť vyvolal osobné útoky na žalobkyňu.Viackrát žalobkyňu hrubým spôsobom vyzýval, aby mu oznámila, kde uschovala peniaze nadobudnuté z
predaja domu. Žalovaný žalobkyňu viackrát oklamal, podviedol a zneužil jej dôveru, dával jej podpisovať
prázdne dokumenty s prísľubom, že ich obsah v krátkom čase doplní v súlade s jej vôľou, opak bol však

pravdou. Ako vlastníčka ďalších pozemkov v katastri obce D. - D. uzatvorila žalobkyňa dňa 9.5.2018 a
dňa 22.8.2018 s Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s. kúpne zmluvy pre potreby majetkovoprávnej
prípravy k vydaniu stavebného povolenia stavby R2 Šaca - Košické Oľšany s kúpnou cenou 8.111,50 € a
z druhej kúpnej zmluvy s kúpnou cenou vo výške 1.704,50 €. Keďže kúpna cena z kúpnej zmluvy zo dňa
9.5.2018 prevyšovala 5.000 €, kupujúci mal zákonnú povinnosť uhradiť ju bezhotovostne. Žalobkyňa

nemala zriadený bankový účet, preto sa dohodla s prasynovcom A. C., že kúpna cena 8.111,50 € bude
prevedená na jeho bankový účet. O tejto skutočnosti vyhotovila žalobkyňa čestné vyhlásenie zo dňa
5.6.2018. Žalovaný sa o tejto skutočnosti dozvedel priamo od žalobkyne. Následne ju žalovaný cielene
uviedol do omylu a dal jej podpísať generálne plnomocenstvo aj na preberanie finančných prostriedkov
od Národnej diaľničnej spoločnosti a.s. Na základe tohto plnomocenstva Národná diaľničná spoločnosť,
a.s. vyplatila kúpnu cenu 8.111,50 € z prvej kúpnej zmluvy dňa 24.11.2018 a kúpnu cenu 1.704,50

€ z druhej kúpnej zmluvy dňa 15.1.2019 žalovanému. Potom, ako žalobkyňa zistila, že peniaze boli
vyplatené žalovanému, viackrát ho vyzývala na vrátenie peňazí. Následne požiadala neter F. F., aby sa
skontaktovala so žalovaným a žiadala v jej mene vydanie peňazí. Žalovaný na ňu verbálne zaútočil a
vynadal jej, a dokonca na ňu zaútočil aj fyzicky. Z uvedeného je zrejmé že žalovaný sa správal v hrubom
rozpore s dobrými mravmi nielen voči nej, ale aj voči členom jej rodiny. K úhrade sumy 8.111,50 € došlo

až dňa 18.4.2019, po tom ako žalovaného výzvou zo dňa 3.4.2019 vyzvala na vrátenie daru a vydanie
tejto sumy. Na základe výzvy žalovaný vrátil žalobkyni peňažný dlh, avšak darované nehnuteľnosti
nevrátil. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že pozemky, ktoré sú predmetom darovacej zmluvy z 21.12.2015
a z 8.7.2016, vrátenia ktorých sa v tomto konaní domáha, žalovaný nadobudol podvodne úmyselným
uvedením žalobkyne do omylu, keď ju mal uisťovať, že pozemky budú darovacími zmluvami spravodlivo

rozdelené medzi netere a synovcov žalobkyne a medzi A. C. a A. B.- pozostalé deti po synovcovi A. C..
Odvolanie daru má za následok zánik vlastníckeho práva obdarovaného žalovaného k nadobudnutému
daru a darca sa priamo ex lege stáva vlastníkom darovanej veci. Žalobkyňa vyjadrila naliehavý právny
záujem na určení vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Jediným možným podkladom pre
zápis vlastníckeho práva k darom do katastra nehnuteľností je určovací výrok súdu.

3.1. Pôvodná žalobkyňa H. C., nar. XX.X.XXXX v priebehu konania dňa XX.XX.XXXX zomrela.
Dedičské konanie prebiehalo na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 23D/535/2020. Vychádzajúc z
uzneseniaOkresnéhosúduKošiceIč.k.23D/535/2020-97zodňa13.1.2022súdzistilzávetnýchdedičov
po zomrelej žalobkyni. Súd schválil dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva, podľa ktorej majetok

poručiteľky žalobkyne nadobudli A. B., B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom E. X. XXXX XXX/XX, XXX XX D.,
A. C., B. C., nar. X.X.XXXX, bytom E. X. XXXX XXXX/XX, XXX XX D. a F. F., B. C., nar. X.XX.XXXX,
bytom G. H. XXX/X, XXX XX D., ktorí sa stali právnymi nástupcami po zomrelej žalobkyni.
3.2. Uznesením č.k. 44C/24/2019- 263 zo dňa 23.8.2022 súd pokračoval v konaní s týmito právnymi
nástupcami.

3.3. Podaním doručeným súdu dňa 14.4.2024 žalobcovia ako právni nástupcovia upravili žalobný návrh
tak, že sa domáhajú určenia, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania patria do dedičstva
po nebohej H. C..

4.1.Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že pôvodná žalobkyňa bola

podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území D. J. I. presne
špecifikovaných v žalobnom návrhu.
4.2. Darovacou zmluvou zo dňa 21.12.2015 uzatvorenou medzi pôvodnou žalobkyňou (právnou
predchodkyňou žalobcov) H. C., ako darkyňou, a žalovaným, K. C. a F. F., ako obdarovanými, boli
prevedené nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území D. na obdarovaných. Žalovanému boli

darované nehnuteľnosti špecifikované v článku II bode 1 B) v podieloch tam uvedených, z nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXXX, L. XXXX, L. XXXX, L. XXXX, L. XXXX, L. XXXX, L. XXXX, L. XXXX, L.
XXXX J. L. XXXX do podielového spoluvlastníctva, ktoré sú predmetom tejto žaloby. Darovacia zmluva
bola zavkladovaná do Katastra nehnuteľností rozhodnutím Okresného úradu Košice, katastrálny odbor
zo dňa 19.1.2016, č. vkladu V 13452/15.

4.3. Nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území I. boli na žalovaného prevedené na základe
darovacej zmluvy zo dňa 24.5.2016 zo strany darkyne H. C.. Darovacia zmluva bola zavkladovaná v
Katastri nehnuteľností rozhodnutím Okresného úradu Košice, katastrálneho odboru zo dňa 8.7.2016, č.
vkladu V 6791/16.4.4. Listom zo dňa 3.4.2019 právna predchodkyňa žalobcov (pôvodná žalobkyňa) vyzvala žalovaného
na vrátenie daru. Výzva bola úradne overená notárskym koncipientom F. F. M. poverenou notárom
Mgr. Vojtechom Kavečanským. List bol žalovanému doručený dňa 10.4.2019. Žalobkyňa sa dožadovala

vrátenia daru z dôvodu správania žalovaného, ktoré je v hrubom rozpore s dobrými mravmi.
4.5. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dňa 9.5.2018 uzatvorila právna predchodkyňa žalobcov
(pôvodná žalobkyňa) s Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s. Kúpnu zmluvu č. 30803/KZ-1007/2018/
Krásna/1665/OndKa, ktorá bola zavkladovaná v katastri nehnuteľností rozhodnutím Okresného úradu
Košice, katastrálnym odborom č. vkladu V 8138/2018 zo dňa 20.9.2018. Následne uzatvorila

predchodkyňa kúpnu zmluvu č. 3083/KZ-1739/2018/Krásna/1665/OndKa dňa 22.8.2018, ktorá bola
zavkladovaná v katastri nehnuteľností rozhodnutím Okresného úradu Košice, katastrálnym odborom č.
vkladu V 13101/2018 zo dňa 9.11.2018. Kúpne zmluvy boli uzatvorené pre potreby majetkovoprávnej
prípravy k vydaniu stavebného povolenia stavby R2 Šaca- Košické Oľšany. Z prvej kúpnej zmluvy mala
byť vyplatená kúpna cena vo výške 8.111,50 € a z druhej kúpnej zmluvy kúpna cena vo výške 1.704,50 €.
4.6. Pôvodná žalobkyňa v čestnom prehlásení o čísle účtu dňa 5.6.2018 uviedla číslo účtu,

na ktorý sa majú vyplatiť finančné prostriedky z predaja pozemkov na účet číslo IBAN: N.
XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, vedený v O. I., J. na meno A. C.. Pravosť podpisu bola osvedčená
zamestnancom I. I. P., poverená notárkou JUDr. Ing. Andreou Kašperovou.
4.7. Z listiny označenej ako generálna plná moc zo dňa 23.8.2018 vyplýva, že H. C., B. C., nar.
XX.X.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXX, trvalé bydlisko J. XX, XXX XX D., SR ako splnomocniteľ

splnomocňuje F. C., B. C., nar. XX.X.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXX, trvalé bydlisko G. XXXX/XX, XXX
XXD.-D.,SRnavšetkyprávneúkony,spojenéspredajompozemkovpreNárodnúdiaľničnúspoločnosť,
t.j. podpisovať kúpne zmluvy, podpisovať nájomné zmluvy, podávať vysvetlenia, preberať a nakladať s
finančnými prostriedkami, ktoré splnomocniteľovi prináležia za odpredaj a prenájom pozemkov v jeho
vlastníctve. Taktiež je splnomocnenec oprávnený preberať aj nepeňažné poštové zásielky, doporučené

listové zásielky a preberať zásielky na finančné prostriedky doručované šekmi poštou. Táto generálna
plná moc nemá obmedzenú dobu platnosti. Podpis H. C. bol úradne overený notárskym úradom JUDr.
Ing. Andrey Kašperovej dňa 24.8.2018, zamestnancom povereným notárom F. B.. Dňa 20.3.2019 H.
C. odvolala generálnu plnú moc pre zvýšenie právnej istoty. Pravosť podpisu H. C. bol osvedčený dňa
20.3.2019 notárskym koncipientom Mg. G. Q., povereného notárom JUDr. Dagmar Lukáčiovou.

4.8. Zo stanoviska Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. zo dňa 26.4.2019 vyplýva, že kúpna cena v
sume 8.111,50 €, podľa zmluvne dohodnutých podmienok splatná dňa 24.11.2018 vo výške 8.125,20 €
(vrátane poplatku 13,70 € za osvedčenie podpisov) bola uhradená dňa 22.11.2018. Kúpna cena bola
uhradená prevodom na bankový účet vo vlastníctve F. C., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXXX/XX, XXX
XX D. na základe generálnej plnej moci. Kúpnu cenu 1.704,50 € z druhej kúpnej zmluvy vyplatila dňa

15.1.2019 na základe generálneho plnomocenstva udeleného žalovanému.
4.9. Žalovaný vrátil kúpnu cenu 1.704,50 €. K úhrade sumy 8.111,50 € došlo dňa 18.4.2019.
Zozmluvyoprevzatípeňazívyplýva,žeprávnapredchodkyňažalobcovsvojimpodpisomnatejtozmluve
potvrdzuje prevzatie finančnej hotovosti v sume 8.100,- € za pozemky pod diaľnicou od žalovaného. Na
tejto zmluve nie je uvedené miesto a dátum a nie je podpísaná.

4.10. Z výpisu z účtu vedeného v N. N. J. na meno H. C. IBAN: N. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX
vyplýva vyplatenie kúpnej ceny spoločnosťou Atomia Reality s.r.o. za nehnuteľnosť J. XX, D. dňa
8.2.2019 v sume 175.000 €.
Z uznesenia o dedičstve Okresného súdu Košice I, prostredníctvom notárky A. F. P. sp. zn.
23D/535/2020, Dnot 11/2021 vyplýva čistá hodnota dedičstva 254.510,52 €. Uznesením bola schválená

dohoda dedičov o vysporiadaní dedičstva, podľa ktorej dedili závetní dedičia A. B., B. C., nar.
XX.X.XXXX, bytom E. X. XXXX XXX/XX, XXX XX D., A. C., B. C., nar. X.X.XXXX, bytom E. X. XXXX
XXXX/XX,XXXXXD.aF.F.,B.C.,nar,X.XX.XXXX,bytomG.H.XXX/X,XXXXXD..Dedenieprebiehalo
na základe posledného platného závetu poručiteľky zriadeného dňa 7.8.2019 na notárskom úrade JUDr.
Dagmar Lukáčiová, notárka so sídlom v Košiciach, Skladná 38 pod č. N 285/2019, Nz 25036/2019,

NCRza 4802/2019.
4.11. Z lekárskeho potvrdenia vystaveného všeobecnou lekárkou pre dospelých F. G. K. zo dňa
12.3.2019 vyplýva, že H. C. t. č. nevykazuje známky duševného ochorenia, je svojprávna a spôsobilá
na právne úkony.

5. Právne vec posúdil podľa § 628 ods. 1, 2, § 630 a § 101 zákona č. 40/1964 Z. z. Občiansky zákonník
(ďalej len OZ).6. Pretože ide o žalobu podľa ust. § 137 písm. c) CSP (o určenie, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom
tohto konania patria do dedičstva po nebohej H. C., t.j. určenie existencie práva) skúmal, či žalobcovia
majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení a dospel k záveru, že je daná existencia

naliehavého právneho záujmu u žalobcov, nakoľko bez určenia, že nehnuteľnosti patria do dedičstva,
je ich právne postavenie neisté.

7. Nepovažoval za dôvodnú námietku žalovaného o absolútnej neplatnosť výzvy na vrátenie daru zo
dňa 3.4.2019, nakoľko nie je z nej zrejmé, akých pozemkov sa pôvodná žalobkyňa domáha, keďže

neboli vo výzve presne špecifikované, dôvodiac, že z obsahu výzvy na vrátenie daru vyplýva, že
pôvodná žalobkyňa sa domáhala od žalovaného vrátenia pozemkov v k. ú. D., obec D.- Krásna, ktoré
sú predmetom Darovacej zmluvy zo dňa 21.12.2015, na základe ktorej rozhodol Okresný úrad Košice
o vklade rozhodnutím zo dňa 19.1.2016, č. V 13452/15 a pozemky v k.ú. I., obec D.- I., ktoré sú
predmetom darovacej zmluvy zo dňa 24.5.2016, na základe ktorej rozhodol Okresný úrad Košice o
vklade rozhodnutím zo dňa 8.7.2016, č. V 6791/2016. Z uvedeného mal súd preukázané, že pozemky,

ktorých vrátenia sa domáhala pôvodná žalobkyňa od žalovaného boli určené nezameniteľne, nakoľko
výzva odkazovala na obe darovacie zmluvy, ktoré uzatvoril žalovaný s darkyňou H. C., ktoré boli
prirodzene žalovanému ako zmluvnej strane známe. Súd má za to, že výzva na vrátenie daru je
dostatočne určitá a preto platná

8. K námietke pasívnej vecnej legitimácii žalovaného súd uviedol, že len v darovacej zmluve zo dňa
21.12.2015 boli obdarovanými okrem žalovaného aj K. C. a žalobkyňa v 3. rade, kde by sa dalo uvažovať
o nejakom spoločenstve, darovaciu zmluvu zo dňa 24.5.2016 totiž uzatvoril len žalovaný s darkyňou.
Vychádzal z úvahy, že každý obdarovaný vystupuje samostatne, pretože každý z nich, dedil presne
špecifikované podiely nehnuteľností, pričom súd by posudzoval správanie obdarovaných vo vzťahu k

pôvodnejžalobkynijednotlivo.Obdarovanínepredstavujúnerozlučnéspoločenstvo,pretobysapôvodná
žalobkyňa mohla domáhať vrátenia daru od každého samostatne. Pre úspech žaloby preto nemuseli byť
označení všetci účastníci darovacej zmluvy. Žalobkyňa sa domáhala vrátenia daru len od žalovaného vo
vzťahu k tým podielom nehnuteľností, ktorých bol vlastníkom. Súd preto uzavrel, že žalovanému svedčí
pasívna vecná legitimácia.

9. Podstatnou otázkou v konaní bola otázka platnosti darovacích zmlúv zo dňa 21.12.2015 a zo dňa
24.5.2016. Pôvodná žalobkyňa namietala, že pri podpise obidvoch darovacích zmlúv bola uvedená do
omylu a žalovaný konal podvodne. Úmyslom pôvodnej žalobkyne bolo rozdeliť svoje majetky rovným
dielom medzi synovcov a netere, resp. deti svojho synovca, nakoľko nemala vlastné deti. Tieto tvrdenia

pôvodnej žalobkyne o podvodnom konaní žalovaného súdu neboli preukázané a ostali len v rovine
tvrdení. Tento záver súdu umocňuje aj skutočnosť, že prvou darovacou zmluvou pôvodná žalobkyňa
ako darkyňa darovala nehnuteľnosti okrem žalovaného aj K. C. a F. F., ktorí podpísali darovaciu
zmluvu, ako aj žalovaný. F. F. ako žalobkyňa v 3. rade tak musela vedieť čo bolo obsahom tejto
zmluvy. Súdu nie je známe, aby sa žalobkyňa domáhala neplatnosti právnych úkonov aj vo vzťahu

k K. C. a F. F.. Texty darovacích zmlúv nevyhotovoval sám žalovaný, ale podľa jeho tvrdenia ich
pripravovala právnička a podpisy overovala JUDr. Kašperová. Uvedené nebolo v konaní rozporované.
Z obsahu a formy darovacej zmluvy je zrejmé, že boli vyhotovované jednou osobou. Darovacie zmluvy
boli vyhotovené písomne a obsahovali vymedzenie daru, ktorý bol dostatočne špecifikovaný. Svojím
podpisom účastníci zmluvy prehlásili, že obsah zmluvy je im zrozumiteľný, zmluva nebola uzavretá v

tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, svoju vôľu prejavili slobodne a vážne, na dôkaz čoho ju
vlastnoručne podpisujú. Súd mal za to, že obe darovacie zmluvy boli uzatvorené platne.

10. K uzatvoreniu darovacej zmluvy pritom malo dôjsť ešte v období, keď nedochádzalo k tvrdenému
správaniu žalovaného v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Podľa tvrdení žalobkyne k hrubému rozporu

s dobrými mravmi malo dôjsť až v období júna 2017. S tým súvisí aj vznesená námietka premlčania,
ktorú vzniesol v priebehu súdneho konania žalovaný. Súd mal za to, že nedošlo k premlčaniu práva,
nakoľko k incidentom, ktorými žalobkyňa odôvodňovala vrátenie daru došlo v spomínanom júni 2017 a
neskôr a žaloba bola podaná dňa 29.4.2019, teda včas v rámci plynutia trojročnej premlčacej doby.

11. Ďalej sa súd zaoberal námietkou žalovaného o nedostatku spôsobilosti pôvodnej žalobkyne na
právne úkony. V priebehu konania tvrdil, že myšlienky, ktoré sú uvedené v podanej žalobe nie sú
myšlienkami samotnej žalobkyne H. C.. Napádal aj udelenie plnej moci advokátskej kancelárii zo strany
žalobkyne, ako aj platnosť výzvy na vrátenie daru. Súd v tomto smere poukázal na notársku zápisnicu,z ktorej boli osvedčené právne významné skutočnosti H. C. priamo na notárskom úrade. Z lekárskeho
potvrdenia o zdravotnom stave H. C. mal súd preukázané, že v čase uzatvárania notárskej zápisnice ako
aj podávania žaloby bola H. C. spôsobilá na právne úkony a nevykazovala žiadne známky duševného

ochorenia. Plná moc bola udelená advokátskej kancelárii dňa 3.4.2019 rovnako v tomto časovom
období, ako aj výzva na vrátenie daru 3.4.2019. Zároveň súd nezistil, aby H. C. bola obmedzená v
spôsobilosti na právne úkony. Súd preto uzavrel, že tieto právne úkony sú platné a H. C. bola spôsobilá
na právne úkony. Mal za to, že súdne konanie bolo začaté v súlade s ustanoveniami Civilného sporového
poriadku, ako aj ustanoveniami Občianskeho zákonníka o spôsobilosti na právne úkony.

12. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že nebola naplnená skutková podstata vrátenia
daru tak, ako je uvedená v ust. § 630 Občianskeho zákonníka. Súd nemal preukázané, aby žalovaný sa
správal k žalobkyni alebo členom jej rodiny v hrubom rozpore s dobrými mravmi.

13. Poukázal na ustálenú rozhodovaciu praxe súdov, z ktorej vyplýva, že právo darcu domáhať sa

vrátenia daru nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom
porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného. Za hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným
nemožno považovať napr. predaj darovanej veci cudzej osobe alebo nenavštevovanie darcu pri
príležitosti sviatkov a jeho životných jubileí (napr. R 88/1998). Za hrubé porušovanie dobrých mravov
sa považuje také porušenie dobrých mravov, ktoré je značnej intenzity alebo ide o ich sústavné

porušovanie. Ide napríklad o prípady fyzického napádania darcu alebo členov jeho rodiny, hrubé
urážky na cti darcu, opakované vyháňanie darcu z domu, ktorý bol darovaný, či sústavné odmietanie
poskytovania výživy.

14.1. Dôvodom, pre ktorý sa žalovaný mal správať v hrubom rozpore s dobrými mravmi bola podľa

žalobkyne skutočnosť, že žalovaný v júni 2017, kedy bola hospitalizovaná v nemocnici, mal bez jej
vedomia a dovolenia vymeniť v dome zámok na vchodových dverách. Nakoľko sa žalobkyňa nevedela
dostať do domu, rozbila zadné dvere a tak sa do domu dostala.
14.2. Súd poukázal na výpoveď žalovaného, ktorý uviedol, že kľúče od rodinného domu do tohto
momentu nemal a kľúče mala len F. F.. Žalobkyňa mu volala, že ju niekto prepadol a nemohla sa dostať

domov, preto vzadu rozbila na dome sklo a vošla dnu. Ďalej uviedol, cit.: Zavolal som F. F., išli sme tam,
popozeral som, že čo. V meste som kúpil drevo, klince, visiaci zámok, vložku a všetko, čo je k tomu
potrebné, aby som to dal do poriadku, aby sa nikto k nej nedostal. Keď som vymenil zámok, starý som
jej nechal na okne s náradím. Vymenil som aj kľúče. Povedal som žalobkyni, nech mi nechá kľúč od
vchodových dverí. A tak mala 3 kľúče, 1 dala F. F., jeden zostal jej a jeden dala mne. Tiež som jej dal

kľúč od visiaceho zámku.“ Žalovaný konštantne uvádzal aj na pojednávaní dňa 24.1.2024, že kľúče od
domu nemal a mal ich až 3 mesiace pred koncom, ako mala ísť teta do domova. Predtým mala kľúče
len F. F. a jedny viseli na chodbe na klinci.
14.3. Uvedené nepoprela ani žalobkyňa v 3. rade, ktorá mala byť priamo prítomná pri tejto situácii.
Žalobcovia v 1. a v 2. rade neboli priamo prítomní pri tomto incidente, tento im opisovala len samotná

žalobkyňa.
14.4. Súd bral zreteľ aj na výpoveď svedkyne F. G., ktorá uviedla, že žalovaný mal vymeniť zámok,
aby žalobkyňu nevykradli, lebo vie, že tam má peniaze, čo je aj pravdou, nakoľko pod vaňou mala mať
schovaných 20.000,- €, ktoré potom vzala k sebe svedkyňa.
14.5. Na základe uvedeného súd uzavrel, že žalovaný vymenil zámok z preventívnych dôvodov, aby sa

nikto k pôvodnej žalobkyni nedostal. Súd tvrdenie žalobkyne, že malo dôjsť k zámernej výmene zámku,
považoval za nepreukázané.

15.1. Ďalšou situáciou, kedy malo dochádzať k správaniu žalovaného v hrubom rozpore s dobrými
mravmi, bol predaj pozemkov pre Národnú diaľničnú spoločnosť, a.s., kedy mala byť vyplatená kúpna

cena z prvej aj druhej kúpnej zmluvy na účet žalovaného, aj napriek tomu, že žalobkyňa pripojila čestné
vyhlásenie o účte k podpísaným kúpnym zmluvám, na ktorom bol uvedený účet A. C..
15.2. Súd konštatoval, že podpis na generálnej plnej moci žalobkyne bol notársky overený, rovnako
ako aj podpis na čestnom prehlásení o čísle účtu. Podľa súdu vyznieva zmätočne, aby žalobkyňa
najskôr v čestnom prehlásení uviedla číslo účtu A. C. (5.6.2018) a následne podpísala generálnu plnú

moc (23.8.2018) v časovom rozsahu vyše 2 mesiacov. Keďže podpis na generálnej plnej moci bol
úradne osvedčený podľa názoru súdu nemohlo dôjsť k podpísaniu prázdneho papiera. Vzhľadom na
vysoký vek žalobkyne (v tom čase 90 rokov) súd považoval za možné, že po tom čo podpísala čestné
prehlásenie na vyplatenie finančných prostriedkov, podpísala aj generálnu plnú moc. Žalobkyňa sizrejme neuvedomovala, že obidva právne úkony smerovali k miestu vyplatenia finančných prostriedkov
za predané pozemky.
15.3. Ak by aj pôvodná žalobkyňa nevedela, že podpisuje generálnu plnú moc, súd poukázal na to, že

finančné prostriedky za predaj pozemkov boli vrátené a vyplatené žalobkyni. Súd preto nepovažoval za
zrejmé, aký podvodný zámer by mal teda žalovaný, ak finančné prostriedky vyplatil žalobkyni, čo nie
je v konaní sporné.
15.4. Žalobcovia však namietali časové súvislosti pri vrátení finančných prostriedkov za predaj
pozemkov. Problematická nebola kúpna cena z druhej kúpnej zmluvy vo výške 1.704,50 €, ale vyplatenie

kúpnej ceny z prvej kúpnej zmluvy vo výške 8.111,50 €. Zo stanoviska Národnej diaľničnej spoločnosti,
a.s. mal súd preukázané, že splatnosť tejto kúpnej ceny bola dňa 24.11.2018 a, že národná diaľničná
spoločnosť vyplatila túto sumu na účet žalovaného dňa 22.11.2018. Žalovaný sa bránil, že má vedený
účet v banke na vkladnej knižke, kedy zistí pripísanie finančných prostriedkov až po osobnom navštívení
banky. Banka mu neoznamuje, že peniaze sú na účte. Žalovaný vybral hotovosť dňa 12.4.2019 o 10.54
hod., sumu vo výške 1.720,27 € a dňa 12.4.2019 o 10.57 hod. sumu vo výške 8.111,50 € a následne

poštovým poukazom poukázal sumu 9.805,57 € dňa 12.4.2019 na meno H. C., bytom R. A., F. X, D.
od odosielateľa F. C., ulica G. XX, D.. Keďže žalovaný už predtým zaplatil sumu 1.704,50 €, túto mu
vrátila naspäť. Žalovaný tvrdil, že ešte vo februári 2019 žalobkyni predložil v hotovosti sumu 8.100,- €,
k čomu jej pripravil zmluvu o prevzatí peňazí, ktoré nemala prevziať, nakoľko nevedela čo má robiť s
toľkými peniazmi.

15.5. Hoci zmluva o prevzatí peňazí nie je podpísaná, nie je tam uvedený dátum a miesto, z notárskej
zápisnice o osvedčení právne významnej skutočnosti mal súd preukázané, že žalobkyňa uviedla, že
začiatkom marca 2019 jej mal žalovaný odovzdať nejaké peniaze, ktoré ona odmietla. Podľa súdu
prvej inštancie sa na základe uvedeného javí, že zo strany žalovaného došlo k pokusu vrátiť finančné
prostriedky žalobkyni ešte v období februára/marca roku 2019. To znamená skôr, než mu bola doručená

výzva na vrátenie daru advokátskou kanceláriou s výzvou na vrátenie finančných prostriedkov v sume
8.111,50€.Peniazebolitedažalobkynivyplatenéhocisurčitýmčasovýmodstupom,čovšaksúdnemôže
považovať za hrubý rozpor s dobrými mravmi.

16. Za hrubé porušenie dobrých mravov nepovažoval súd ani tvrdenie žalobkyne, že žalovaný nemal

súhlasiť s predajom rodinného domu a preto sa k nej mal správať agresívne. Súd mal preukázané,
že za predaj rodinného domu bola vyplatená žalobkyni kúpna cena vo výške 175.000,- €, hoci podľa
znaleckého posudku a tvrdenia žalovaného mal mať rodinný dom hodnotu vo výške 260.000,- €.
Uvedené nebolo sporné v konaní. Keďže bol rozdiel medzi hodnotou rodinného domu a vyplatenou
kúpnou cenou takmer 90.000,- €, podľa súdu nesúhlas žalovaného možno považovať za pochopiteľný.

17.1. Súd prvej inštancie ďalej dôvodil, že žalobkyňa iba všeobecne uvádzala, že žalovaný sa k nej
opakovane správal vulgárne a urážlivo, nešpecifikovala však presne situácie, v ktorých malo dochádzať
k hrubému osočovaniu a vyhrážaniu a ako konkrétne sa žalovaný mal žalobkyni vyhrážať, a ako jej mal
nadávať. Žalobkyňa len všeobecne uviedla, že, keď nebude konať tak, ako jej prikazuje, môže dopadnúť

zle.
17.2. Súd nemal preukázané, aby voči žalovanému bolo vedené priestupkové, alebo trestné konanie. V
konaní vypočúvaná svedkyňa F. G., ako aj súčasní žalobcovia v 1. - 3. rade neboli osobne prítomní pri
takýchtosituáciách,kedyžalovanýmalžalobkynihrubo,urážlivo,opakovanevulgárnenadávať,napádať
ju a zastrašovať ju vyhrážkami. Všetci vypovedali, že uvedené mali len z rozprávania žalobkyne.

17.3. Naopak svedkyňa J. C., manželka žalovaného opisovala ako sa starali o žalobkyňu. Raz mesačne
jej žalovaný urobil nákup, základné potraviny, ale aj viackrát chodieval. Keď žalobkyňa mala nejaký
problém zdravotný alebo problémy s vylučovaním, nemal kto prísť. Prišla vždy J. C. alebo švagriná.
Každé sviatky boli u švagra (brat žalovaného: poznámka súdu), potom prišla k nim. V nedeľu ju zavolali
na obed alebo, keď varila, vždy jej nabalila jedlo a zaniesli jej ten obed domov, chodili navštevovať

žalobkyňu jedenkrát týždenne.
17.4. Svedkyňa F. G. uviedla, že keď bolo potrebné vykonať ďalšie úpravy okolo rodinného domu,
poprosila aj žalovaného, ktorý prišiel s robotníkom a nadiktoval mu čo je potrebné urobiť. Uviedla, že
keď nastal problém s inkontinenciou, opýtala sa žalovaného a F. F., či necítia smrad, aby kúpili matrac.
Keď prišiel matrac, urobili medzitým aj malý nákup. Tým potvrdila aj slová žalovaného a svedkyne J. C.,

že riešili zdravotné problémy žalobkyne v súvislosti s inkontinenciou. Ku skutočnosti, že žalovaný mal
vrátiť žalobkyni peniaze, uviedla, že žalobkyňa telefonovala so žalovaným a pýtala si vrátenie týchto
peňazí, čo malo trvať 1 rok. Súd k vráteniu peňazí uviedol, že peniaze sa žalovaný pokúšal vyplatiť po
vyše 2 mesiacoch, teda nie po dobu jedného roka. K chovaniu žalovaného svedkyňa uviedla, že párkrátzvýšil hlas na žalobkyňu, ktorý jej mal doniesť peniaze, mal nervy. S plačom jej volala do telefónu, cit.:
„Poď tu, lebo by ma prizabil. Uviedla mi, že vrieskal na ňu, búchal so stoličkou, so stolom aj polhodinu.“
17.5. Podľa súdu prvej inštancie takéto správanie nie je v súlade s dobrými mravmi, avšak nedosahuje

intenzitu hrubého porušenia dobrých mravov. Súd dal do pozornosti, že aj na pojednávaniach sa
žalovaný vyjadroval zvýšeným hlasom, čo bolo však z dôvodu jeho nedoslýchavosti.

18. Žalobkyňa uviedla, že sa mal správať žalovaný v hrubom rozpore s dobrými mravmi aj vo vzťahu k
F. F.. Malo ísť o jednu situáciu, kedy mala pýtať peniaze pre žalobkyňu, a vtedy jej žalovaný vulgárne

nadával, a takmer ju fyzicky napadol. Išlo však len o túto jednu situáciu, ktorá nedosahovala rovnako
intenzitu hrubého porušenia dobrých mravov.

19. Súd konštatoval, že je zrejmé z vykonaného dokazovania, že vzťahy v rodine sú napäté a členovia
rodiny nevychádzajú medzi sebou. Z toho následne vznikajú rôzne konfliktné situácie, ktoré zhoršujú
tieto rodinné vzťahy. Súd však bral zreteľ najmä na správanie žalovaného k pôvodnej žalobkyni, ktoré v

niektorých situáciách nebolo síce slušné (aj vo vzťahu k žalobkyni v 3. rade), ale nedosahovalo trvanie
a intenzitu hrubého porušenia dobrých mravov, ktoré vyžaduje zákon. Toto správanie by sa podľa súdu
prvej inštancie dalo charakterizovať ako určitý nevďak voči žalobkyni, ktorý však nepredstavuje hrubé
porušenie dobrých mravov.

20. Súd tiež poukázal aj na okolnosti celého prípadu, kedy žalobkyňa mala pôvodné 3 závety, podľa
ktorých v zmysle jej vôle rozdeliť majetky medzi všetkých rovným dielom, mal dediť aj samotný žalovaný.
Okrem žalovaného a iných osôb mal byť dedičom aj K. C. (brat žalovaného), ktorí nakoniec podľa
posledného závetu neboli dedičmi. Dedičmi pôvodnej žalobkyne boli len neter F. F., prasynovec A. C.
a praneter A. B., teda žalobcovia v 1.-3. rade. Ani podľa tejto vôle žalobkyne nebol rozdelený majetok

rovným dielom, ktorého hodnota presahovala sumu viac ako 250.000,- €.

21. Súd nevykonal znalecké dokazovanie znalcom z odboru písmoznalectvo na overenie pravosti
podpisu pôvodnej žalobkyne na výzve na vrátenie daru, nakoľko tento bol notársky osvedčený. Rovnako
zamietol návrh na vykonanie dokazovania, ako komunikovala advokátska kancelária IURISTICO s. r.

o. s pôvodnou žalobkyňou, nakoľko komunikácia medzi advokátom a klientom je ich vecou, do ktorej
súd nemá dôvod, ani kompetenciu zasahovať. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má súd
za to, že neboli naplnené dôvody pre vrátenie daru a z tohto dôvodu súd vo výroku I. zamietol žalobu
žalobcov v 1. až 3. rade o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohej H. C..

22. O nároku žalovaného na náhradu trov konania voči žalobcom v 1. až 3. rade súd rozhodol vo výroku
II.vzmysleust.§255ods.1CSPvspojenísust.§262ods.2CSPnazákladezásadyúspechu.Úspešný
žalovaný má tak nárok na náhradu trov konania proti žalobcom v 1. až 3. rade v rozsahu 100 %. Súd
zároveň nevidel priestor pre aplikáciu ust. § 257 CSP. O výške trov bude rozhodnuté v samostatnom
uznesení po právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s § 262 ods. 2 CSP.

23. Proti uvedenému rozsudku podali žalobcovia v 1. až 3. rade v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP a navrhli, aby odvolací súd zmenil rozsudok v prospech žaloby,
prípadne aby rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

24.1. Odvolatelia ako prvé namietali, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný pretože jeho
odôvodnenie je nedostatočné a nepresvedčivé, založené na opise skutkového stavu (opise toho, čo
v konaní produkovali strany sporu).
24.2. Odvolatelia sa nestotožnili so záverom súdu prvej inštancie, že konanie žalovaného, na ktoré
žalobcoviapoukazovali,nepredstavujehrubéporušeniedobrýchmravov.Poukázalipritomnavyhlásenie

pôvodnejžalobkyneH.C.vosvedčenívoformenotárskejzápisnice,kdeokreminéhotvrdila,žežalovaný
sa k nej správa hrubo, urážlivo, opakovane jej vulgárne nadáva, napáda ju a zastrašuje vyhrážkami, že
keď nebude konať tak, ako jej prikazuje, môže dopadnúť zle. Tiež tvrdenie, že jej viackrát dal podpisovať
prázdne dokumenty s tým, že ich obsah doplní v súlade s jej vôľou. Odvolatelia poukázali na to, že za
hrubéporušeniedobrýchmravovmožnopovažovaťtakésprávaniesaobdarovaného,ktorésavyznačuje

značnou intenzitou porušenia dobrých mravov, alebo sústavnosťou s tým, že vonkajším prejavom
tohto správania môže byť fyzické násilie, hrubé urážky alebo neposkytnutie potrebnej pomoci či hrubý
nezáujem. Poukázali na výpoveď svedkyne G., ktorá konštatovala opakované správanie žalovaného
v dome H. C. spôsobom, že „Poď tu, lebo by ma prizabil. Uviedla mi, že vrieskal na ňu, búchal sostoličkou, so stolom aj pol hodinu.“. Odvolatelia ďalej poukázali na to, že žalovaný mal od H. C. zakázané
navštevovať ju v domove pre seniorov a súd sám bol svedkom správania sa žalovaného pri úkone dňa
23.9.2020,kedydôrazneupozornilžalovaného,abysazdržalposmeškovainéhonevhodnéhosprávania

vo vzťahu k H. C..
24.3. Nestotožnili sa ani so skutkovým hodnotením súdu prvej inštancie vo vzťahu k okolnostiam predaja
pozemkov pre Národnú diaľničnú spoločnosť a. s., kedy sa podľa ich názoru žalovaný snažil pripraviť
H. C. o majetok a o výťažok z predaja. Poukázali tiež na to, že žalovaný verbálne zaútočil (dokonca aj
fyzicky) na F. F. (žalobkyňu v 3. rade).

24.4. Rovnako sa nestotožnili s hodnotením súdu vo vzťahu k výmene zámku, ku ktorému malo dôjsť
podľa ich tvrdenia bez súhlasu a vedomia H. C., ktoré hodnotenia považujú za nesprávne pokiaľ súd
ustálil preventívny zásah. Podľa odvolateľov sa jednalo o neoprávnený zásah do súkromného života
a domova H. C.. Podľa odvolateľov správanie žalovaného v jednotlivých skutkových prípadoch a tiež vo
vzájomnýchsúvislostiachmožnodefinovaťakokvalifikovanénevhodnésprávaniekdarcovisnásledkom
hrubého porušenia dobrých mravov, ktoré zakladá právo na vrátenie daru.

25. Žalovaný sa k podanému odvolaniu vyjadril písomne tak, že z neho nevyplývajú žiadne nové
skutočnosti a dôkazy, pričom odvolatelia odborne a vecne neuviedli na základe akých konkrétnych
skutočností súd pri rozhodovaní pochybil a naplnil konkrétne odvolacie dôvody. Preto navrhli, aby
odvolací súd podané odvolanie odmietol s poukazom na ust. § 386 písm. d/ CSP alebo aby napadnutý

rozsudok potvrdil vo všetkých výrokoch ako vecne správny, pretože súd prvej inštancie vo veci vykonal
rozsiahle dokazovanie a na základe dôkazov rozhodol správne.

26. Žalobcovia v 1. až 3. rade v odvolacej replike uviedli, že odvolanie spĺňa zákonom požadované
kritériá, pretože je v ňom presne identifikovaný rozsudok s formálne pripojenými identifikátormi ako sp.

zn. a dátum vyhlásenia, ako aj rozsah výrokov, ktoré odvolaním napádajú. Ďalej sú v odvolaní uvedené
skutkové a právne súvislosti, v zmysle ktorých sa nestotožňujú so závermi súdu prvej inštancie a žiadajú
zmenu rozhodnutia v prospech žaloby prípadne vrátenie veci na ďalšie prejednanie a rozhodnutie.

27. Žalovaný v odvolacej duplike zotrval na svojom stanovisku a navrhol, aby odvolací súd odvolanie

odmietol, a ak odvolanie neodmietne navrhol, aby rozsudok potvrdil vo všetkých výrokoch ako vecne
správny.

28. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP)
prejednal odvolanie žalobcov ako podané včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému

je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1
CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených
odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcov
nie je možné vyhovieť.

29. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd, v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1
CSP potvrdil.

30. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 17. júna 2025 o 09.35 hod.,
v pojednávacej miestnosti č. dverí 207, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia

rozhodnutia boli zverejnené dňa 10.06.2025 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle
ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

31. Žalobcovia namietali odvolacie dôvody podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ CSP, konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (d/), súd prvej inštancie

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f/) a rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h/). Vychádzajúc z obsahu odvolania
(pretože namietali aj nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozsudku), je potrebné konštatovať, že uplatnili
aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/, t. j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces (b/).

32. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.33. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, súd prvej inštancie
vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších
dôkazovnebolopotrebné.Vykonanédôkazyvyhodnotilpodľaustanovenia§191ods.1,2CSP.Nemožno

súdu vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových
strán nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor,
prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 CSP. Z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam.

Súd prvej inštancie zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, nemožno mu
vytknúť,žebynazistenýskutkovýstavaplikovalnesprávnezákonnéustanoveniaalebopoužitézákonné
ustanovenia nesprávne vyložil. Nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, súd rozsudok aj náležite odôvodnil, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

34. K odvolacej námietke žalobcov, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nedostatočne odôvodnené,
odvolacísúduvádza,žeprávonaurčitúkvalitusúdnehokonania,ktorejsúčasťoujeajprávoúčastníkana
dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. To, že
právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho
procesu jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Rovnako

Ústavný súd Slovenskej republiky už opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na
spravodlivý proces je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu.

35.Odvolacísúddospelkzáveru,žepreskúmavanýrozsudoksúduprvejinštanciespĺňavyššieuvedené
kritéria pre odôvodnenie rozhodnutí v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP, a preto ho nemožno považovať
za nedostatočne odôvodnený. Odôvodnenie rozsudku zodpovedá základnej štruktúre odôvodnenia
rozhodnutia. Následnosti jednotlivých častí odôvodnenia a ich obsahové (materiálne) náplne, zakladajú
súhrnne ich zrozumiteľnosť i všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Súd prvej inštancie jasne a

dostatočne vysvetlil právne dôvody, na základe ktorých v spore rozhodol a závery, ktoré prijal primerane
a zrozumiteľne vysvetlil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká
aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich
účelu, podstaty a zmyslu. Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd nerozhodol v zmysle návrhov žalobcov a

neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa ich predstáv.

36. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd
stotožňuje a na tieto odkazuje. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva úvaha
súdu, na základe ktorej dospel k svojmu záveru o nesplnení podmienok na vrátenie daru s poukazom

na zistený skutkový stav a príslušné zákonné ustanovenia, ktoré aplikoval v prejednávanej veci a
odôvodnenie rozsudku dáva odpoveď aj na odvolacie námietky žalobcov, keďže boli uplatnené už v
konaní pred súdom prvej inštancie.

37. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné

rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalobcov nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie
sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

38. Žalobcovia vo svojom odvolaní (v jeho podstatnej časti) len zopakovali svoje námietky a argumenty
prednesené pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej

inštancie správne vyporiadal.

39. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o nedôvodnosti uplatneného nároku.
Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcov odvolací
súd uvádza nasledovné:

40. Predmetom tohto konania je určenie, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania patria do
dedičstva po nebohej H. C. v dôsledku uplatnenia nároku na vrátenie daru H. C. (pôvodnou žalobkyňou)
ešte za jej života výzvou zo dňa 3.4.2019.41. Podľa ust. § 630 OZ, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo
členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

42. V zmysle § 630 OZ vrátenie daru sa realizuje jednostranným právnym úkonom, ktorého forma nie je
stanovená. Darcovi vzniká právo domáhať sa vrátenia daru až vtedy, ak sa obdarovaný správa k nemu
alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Ak darca uplatní toto právo, právny
vzťah z darovania zanikne (ex nunc) okamžikom, keď dôjde prejav jeho vôle obdarovanému (k tomu

porovnaj napr. R 88/1998, 5Cdo/255/2007). Účinky jednostranného právneho úkonu darcu nastávajú
jeho doručením obdarovanému. V prípade, že tento právny úkon je obsiahnutý v žalobe, nastávajú
účinky okamihom, kedy bola žaloba doručená obdarovanému. Vlastnícke právo darcu k darovanému
majetku sa obnovuje ex nunc, t.j. od okamžiku dôjdenia prejavu vôle darcu obdarovanému. Právo
odvolať darovanie v zmysle § 630 OZ je osobným právom darcu, ktoré jeho smrťou zaniká (§ 579 ods.
2 OZ), a jedine v tom prípade, že darca počas svojho života urobil tento úkon voči obdarovanému,

môžu sa jeho dedičia domáhať vydania daru (pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky
sp. zn. 33Cdo/2148/2007). Inak povedané zrušenie darovacej zmluvy je osobným právom darcu, ktoré
jeho smrťou zaniká a preto neprechádza toto právo na dedičov, naproti tomu nárok z toho práva
vyplývajúci - právo na vrátenie daru - prechádza na dedičov za predpokladu, že darca za svojho
života učinil právne perfektný úkon odvolania darovania (resp. zrušenia darovacej zmluvy). Na dedičoch

obdarovaného sa možno domáhať vrátenia daru za predpokladu, že prejav darcu o odvolaní darovania
bol učinený voči žijúcemu obdarovanému ešte za života darcu. Povinnosť nedopustiť sa závadného
konania je osobnou povinnosťou obdarovaného. Ukončenie darovacieho vzťahu je v zmysle právnej
úpravy osobným právom darcu, predpokladom takého postupu je uváženie o miere zásahu do jeho
osobnostných práv priamo i nepriameho, ak tento smeroval voči členom jeho rodiny. V zmysle § 630

OZ treba totiž rozlišovať prejav vôle, ktorým darca dar odvoláva a k tomu je oprávnený len darca,
a prejav vôle, kedy sa darca domáha vydania daru, ktorý môže uskutočniť len darca - vlastník a po
jeho smrti aj jeho dedič (k tomu porovnaj napr. Grobelný, P.: K problematice vrácení daru, Socialistická
zákonnost, 1985, roč. XXXIII., str. 470). Z uvedeného je zrejmé, že darca musí najprv účinne odvolať
darovanie [perfektným (účinným) jednostranným adresným právnym úkonom] a až následne sa môže

domáhať vrátenia daru od obdarovaného. Odvolanie darovania je osobným právom darcu (§ 579 ods.
2 OZ), ktoré zaniká smrťou darcu a vylučuje sa jeho uplatnenie právnymi nástupcami darcu (Švestka,
J. a kol.: Občansky zákonník II, 1. vydaní, komentář, Praha: C.H.Beck, 2019, 2365 s.; Števček, M. a
kol.: Občiansky zákonník II, 2 vydanie, komentár, Praha: C.H.Beck, 2008, 1638 s.). Uplatnenie práva
na vrátenie daru (vydanie veci, vypratanie nehnuteľnosti) je majetkovým právom, prechádzajúcim na

dedičovdarcu,ktorésapremlčujevzmysle§101OZ.Rovnakoipovinnosťstrpieťvydaťdarjemajetkovej
povahy, ktoré prechádza na dedičov (NS SR zo dňa 22. februára 2023, sp. zn. 9Cdo/36/2021).

43. V prejednávanom spore k darovaniu sporných nehnuteľností došlo na základe darovacích zmlúv
zo dňa 21.12.2015 a zo dňa 24.5.2016, pričom H. C. ako darca sa výzvou zo dňa 3.4.2019 doručenou

obdarovanému (žalovanému) dňa 10.4.2019 domáhala vrátenia daru. Z uvedeného vyplýva, že prejav
darcu o odvolaní darovania bol učinený voči žijúcemu obdarovanému ešte za života darcu. V reakcii
na smrť darkyne v priebehu konania došlo k pokračovaniu v konaní s právnymi nástupcami darkyne a
úprave petitu (určenie, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po darkyni), teda bola daná aktívna
ako aj pasívna vecná legitimácia strán v spore.

44. Podstatným tak bolo posúdenie otázky existencie dôvodov na vrátenie daru v zmysle § 630
OZ, kde platí, že k naplneniu skutkovej podstaty pre vrátenie daru smeruje iba také konanie
obdarovaného voči darcovi, ktoré z hľadiska svojho rozsahu a intenzity nevzbudzuje žiadne pochybnosti
o jeho kolízii s dobrými mravmi. Úvahy o aplikovateľnosti ustanovenia § 630 OZ sa odvíjajú vždy od

posúdenia všetkých okolností prípadu individuálne. Právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri
obyčajnej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom porušení dobrých mravov
obdarovaným. Kvalifikované správanie sa obdarovaného je podmienkou vrátenia daru, ak nastalo po
uzavretí darovacej zmluvy. Ak boli splnené podmienky podľa ust. § 630 OZ, vznikla obdarovanému
povinnosť dar vrátiť, a ak to nie je možné, poskytnúť finančnú náhradu, z titulu vydania bezdôvodného

obohatenia.

45. Vecne správne postupoval súd prvej inštancie, ak následné dokazovanie zameral na zistenie, či boli
naplnené právne skutočnosti podmieňujúce vrátenie daru.46. Podľa ustálenej súdnej praxe (viď napr. R 88/1998, R 31/1999, R 61/1997) k zániku darovacieho
vzťahu podľa citovaného ustanovenia dochádza na základe dvoch, po sebe nasledujúcich právnych

skutočností: a) hrubého porušenia dobrých mravov správaním sa obdarovaného voči darcovi alebo
členom jeho rodiny a b) jednostranného právneho úkonu darcu adresovaného obdarovanému.

47. Dobré mravy (boni mores) patria k zásadám súkromného práva, bývajú užívané ako kritérium
obmedzujúce subjektívne práva v ich obsahu alebo častejšie obmedzujúce výkon subjektívnych práv.

Dobré mravy hoci sú zákonným pojmom, a teda majú funkciu normotvornú, nie sú zákonom definované.
Občiansky a ani iný právny predpis nedefinuje pojem dobré mravy. Napriek tomu je nimi možné
rozumieť súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú
istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti
a majú povahu noriem základných. K naplneniu skutkovej podstaty pre vrátenie daru smeruje len
také závadné konanie obdarovaného voči darcovi, alebo členom jeho rodiny, ktoré z hľadiska svojho

rozsahu a intenzity nevzbudzuje žiadne pochybnosti o jeho kolízii s dobrými mravmi. Predpokladom
úspešného uplatnenia práva darcu taktiež nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného, ale
také chovanie, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé
porušenie dobrých mravov. Obvykle ide o porušenie značnej intenzity alebo o porušovanie sústavné,
a to či už fyzickým násilím, hrubými urážkami, neposkytnutím potrebnej pomoci a pod. Nie každé

chovanie,ktoréniejevsúladesospoločenskyuznávanýmipravidlamislušnéhochovaniavovzájomných
vzťahoch medzi ľuďmi naplňuje znaky ustanovenia § 630 OZ. Predpokladom aplikácie tohto ustanovenia
je kvalifikované porušenie morálnych pravidiel konkrétnym chovaním obdarovaného, ktorého stupeň
závažnosti je hodnotený podľa objektívnych kritérií a nielen podľa subjektívneho názoru darcu.

48. Negatívne správanie sa obdarovaného k darcovi, alebo jeho rodine, ktoré treba posudzovať
ako správanie sa v rozpore s dobrými mravmi, sa musí prejavovať objektívne. Zachovanie dobrých
vzťahov je vecou vzájomnej tolerancie účastníkov. Nie je možné považovať správania sa jedného
účastníka k druhému za konanie v rozpore s dobrými mravmi, keď tento druhý účastník svojím konaním
takéto správanie vyvoláva. V takom prípade len všeobecne možno konštatovať, že ide o ich spôsob

komunikácie.Akékoľveknevhodnésprávaniesaobdarovaného,animenejvýznamnéporušeniedobrých
mravov,eštenezakladádarcoviprávodomáhaťsavráteniadaru.Predpokladomúspešnejpožiadavkyna
vrátenie daru je len také správanie sa obdarovaného, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho
prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov, t.j. také správanie sa, ktoré s ohľadom
na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov.

49. Odvolací súd poukazuje aj na to, že pri posudzovaní konkrétneho správania sa treba vychádzať
z toho, či ide o porušenie dosahujúce značnú intenzitu alebo ide o porušovanie sústavné, ktoré
svojím trvaním, priebehom, váhou a pôsobením nadobudlo povahu hrubého porušenia. Toto negatívne
správanie sa musí prejavovať objektívne, nepostačuje iba subjektívny pocit a úsudok darcu. Z

uvedeného vyplýva, že predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu na vrátenie daru nie je
akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného alebo len samotná jeho nevďačnosť.

50. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že konanie obdarovaného vytýkané
H. C. ako darkyňou vo výzve na vrátenie daru a v žalobe nenapĺňa znaky hrubého porušenia dobrých

mravov, čím neboli naplnené podmienky vyplývajúce z ust. § 630 OZ odôvodňujúce vrátenie daru.

51. H. C. vo výzve na vrátenie daru špecifikovala konania obdarovaného, v dôsledku ktorých mal za
dôvodné vrátenie daru tak, že žalovaný
- jej opakovane nadával, zastrašoval ju, neváži si ju

- keď bola hospitalizovaná v nemocnici bez jej vedomia a dovolenia vymenil v dome zámok na
vchodových dverách
- nesúhlasil s predajom rodinného domu a hrubým spôsobom sa dopytoval kde sú peniaze
- oklamal, podviedol darkyňu, dával si podpisovať prázdne dokumenty- generálnu plnú moc mu neudelila
- pri predaji pozemkov pre Národnú diaľničnú spoločnosť, a.s., bola vyplatená kúpna cena z na účet

žalovaného, aj napriek tomu, že mala byť vyplatená na účet A. C.
- nadával a fyzicky napadol F. F.
- pri prevode pozemkov ju uviedol do omylu, s obsahom darovacích zmlúv nebola oboznámená52. Súd sa vysporiadal s každým vytýkaným konaním žalovaného, pričom správne vychádzal
z úvahy, že predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu na vrátenie daru nie je akékoľvek
nevhodné správanie obdarovaného, ale len také, ktoré sa vyznačuje porušením značnej intenzity alebo

sústavnosťou porušovania, fyzickým násilím, hrubými urážkami, neposkytnutí potrebnej pomoci.

53. Správne poukázal na to, že žalobkyňa iba všeobecne uvádzala, že žalovaný sa k nej opakovane
správal vulgárne a urážlivo, nešpecifikovala však presne situácie, v ktorých malo dochádzať k hrubému
osočovaniu a vyhrážaniu a ako konkrétne sa žalovaný mal žalobkyni vyhrážať a nadávať jej. Na

uvedenom nič nemení ani tá skutočnosť, že podpis darkyne na výzve na vrátenie daru bol notársky
overený, stále sa jednalo iba o všeobecné tvrdenie pôvodnej žalobkyne.

54. Pretože súd nemal preukázané, aby voči žalovanému bolo vedené priestupkové, alebo trestné
konanie a svedkyňa F. G., ako aj súčasní žalobcovia v 1. - 3. rade neboli osobne prítomní pri situáciách,
kedy žalovaný mal žalobkyni hrubo, urážlivo, opakovane vulgárne nadávať, napádať ju a zastrašovať

ju vyhrážkami, naopak svedkyňa J. C. opísala ako sa žalovaný s manželkou o H. C. starali, riešili jej
zdravotnéproblémyapomáhalijej,čobolopotvrdenésvojouvýpoveďou svedkyneF.G.,odvolacísúdsa
stotožňuje s úvahou súdu prvej inštancie, že správanie žalovaného síce nebolo vždy v súlade s dobrými
mravmi, avšak nedosahovalo intenzitu hrubého porušenia dobrých mravov, keď dôvodom komunikácie
zvýšeným hlasom bola nedoslýchavosť žalovaného.

55. S poukazom na výpoveď žalobcu a svedkyne F. G. súd správne uzavrel, že žalovaný vymenil
zámok z preventívnych dôvodov, aby sa nikto k pôvodnej žalobkyni nedostal, pretože tvrdenie pôvodnej
žalobkyne, že malo dôjsť k zámernej výmene zámku nebolo preukázané.

56. Odvolací súd považuje za správne aj konštatovanie súdu, že nesúhlas žalovaného je pochopiteľný
vzhľadom na rozdiel medzi hodnotou rodinného domu a vyplatenou kúpnou cenou (rozdiel takmer
90.000,- €, keďže za predaj rodinného domu bola vyplatená žalobkyni kúpna cena vo výške 175.000,- €,
hoci podľa znaleckého posudku a tvrdenia žalovaného mal mať rodinný dom hodnotu vo výške 260.000,-
€). Takýto nesúhlas bez ďalšieho preto nemôže byť dôvodom napĺňajúcim skutkovú podstatu na vrátenie

daru.

57. K predaju pozemkov pre Národnú diaľničnú spoločnosť, a.s., kedy mala byť vyplatená kúpna cena
z prvej aj druhej kúpnej zmluvy na účet žalovaného, aj napriek tomu, že žalobkyňa pripojila čestné
vyhlásenie o účte k podpísaným kúpnym zmluvám, na ktorom bol uvedený účet A. C., súd správne bral

zreteľ na to, že podpis na generálnej plnej moci žalobkyne bol notársky overený. Možno súhlasiť aj
s jeho úvahou, že nemohlo dôjsť k podpísaniu prázdneho papiera (ako to tvrdí darkyňa) keďže podpis
na generálnej plnej moci bol úradne osvedčený. Vzhľadom na vysoký vek žalobkyne (v tom čase 90
rokov) je aj podľa odvolacieho súdu pravdepodobné (a nebol preukázaný opak), že darkyňa podpísala
čestné prehlásenie aj generálnu plnú moc neuvedomujúc si, že obidva právne úkony smerovali k miestu

vyplatenia finančných prostriedkov za predané pozemky. Nebolo preukázané, že k podpísaniu plnej
moci došlo v dôsledku podvodu, pričom súd správne nepovažoval za zrejmé, aký podvodný zámer by
mal teda žalovaný, ak finančné prostriedky vyplatil žalobkyni, čo nie je v konaní sporné. Z vykonaného
dokazovania mal súd preukázané, že žalobkyňa uviedla, že začiatkom marca 2019 jej mal žalovaný
odovzdať nejaké peniaze, ktoré ona odmietla. Je teda zjavné, že zo strany žalovaného došlo k pokusu

vrátiť finančné prostriedky žalobkyni ešte v období februára/marca roku 2019, t.j. skôr, než mu bola
doručená výzva na vrátenie daru advokátskou kanceláriou s výzvou na vrátenie finančných prostriedkov
v sume 8.111,50 €. Peniaze boli teda žalobkyni vyplatené hoci s určitým časovým odstupom, čo však
ani podľa odvolacieho súdu nemôže považovať za hrubý rozpor s dobrými mravmi.

58. Ani správanie žalovaného vo vzťahu k F. F. nemožno označiť za také konanie, ktoré by napĺňalo
znaky hrubého porušenia dobrých mravov, pretože šlo o jednu situáciu, ktorá nedosahovala rovnako
intenzitu hrubého porušenia dobrých mravov.

59. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania teda ani podľa odvolacieho súdu nebolo preukázané

sústavné nevhodné správanie sa obdarovaného voči darkyni, ktoré by dosahovalo intenzitu hrubého
porušenia dobrých mravov. V zhode so súdom prvej inštancie má odvolací súd za to, že vzťahy v
rodine sú napäté a členovia rodiny nevychádzajú medzi sebou, vznikajú rôzne konfliktné situácie,avšak správanie žalovaného k pôvodnej žalobkyni, ktoré v niektorých situáciách nebolo síce slušné,
nedosahovalo trvanie a intenzitu hrubého porušenia dobrých mravov, ktoré vyžaduje zákon.

60. Odvolací súd poukazuje na to, že dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v
súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon (čl. 15 ods. 1 CSP). Žiaden dôkaz nemá predpísanú
zákonnú silu (čl. 15 ods. 2 CSP). Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo (§ 191 ods. 1 CSP). Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak

zákon neustanovuje inak (§ 191 ods. 2 CSP). V zmysle uvedených ustanovení sa proces dokazovania
v civilnom sporovom konaní riadi princípom voľného hodnotenia dôkazov, ktorý spočíva v tom, že sudca
je ten, kto jednotlivým vykonaným dôkazom prisudzuje dôkaznú váhu v konaní, a to podľa pravidiel
rozumnej a presvedčivej aplikácie jednotlivých zásad dokazovania so zreteľom na okolnosti konkrétneho
prípadu. Súd preto hodnotí všetky vykonané dôkazy, ako aj skutkové prednesy strán či iné procesné
úkony, podľa svojej voľnej úvahy a sám určuje, aký význam majú jednotlivé dôkazy pre jeho rozhodnutie

a či na nich môže založiť svoje skutkové zistenia (teda či sú použiteľné pre zistenie skutkového stavu
a v akom rozsahu, poprípade v akom smere), pričom limity jeho úvahy sú jedine ústavnoprávne (zákaz
ľubovôle stanovený čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Inak povedané, súd nie je obmedzovaný
zákonnýmipredpismivtomzmysle,akotenčionendôkazhodnotiť,aniejeaniviazanýžiadnymporadím
významu a preukázanej sily jednotlivých dôkazov (viď R V/1968).

61. Odvolací súd má za to, že úvaha súdu prvej inštancie, ktorou hodnotil výpovede strán a svedkov,
nebola svojvoľná či neprimeraná, ale mala racionálny podklad vychádzajúci z predmetu sporu a
konkrétnych okolností prípadu. Odvolací súd považuje záver súdu prvej inštancie o tom, že nebola
preukázaná intenzita nevhodného správania sa obdarovaného, prípadná dlhodobosť pri zohľadnení

vzájomnosti správania, ktorá by bola dôvodom pre vrátenie daru.

62. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správny potvrdil.

63. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní boli žalobcovia neúspešní, nemajú preto
nárok na náhradu trov odvolacieho konania a vznikla im povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania
úspešnému žalovanému. Odvolací súd preto priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho
konania voči žalobcom v 1. až 3. rade v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

64. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).